Farský spravodaj

2001122

FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŽOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR

▪ ZALOŽENÉ V ROKU 2007 ▪ ROČNÍK 6 ▪ OBČASNÍK ▪ NEPREDAJNÉ ▪

11 SSPPRRAAVVOODDAAJJ

farský

PPPrrríííhhhooovvvooorrr

2

Čas na pokánie

Milí farníci, vojaci, rodinní príslušníci !

V duchu biblických slov si pripomeňme, že je čas sa radovať,

je čas plakať, je čas ... Liturgický rok nám v tomto období ponúka

možnosť robiť pokánie a to viac a lepšie ako inokedy lebo je tu čas

pôstu a prežitia pôstnej doby. No pokánie za svoje hriechy máme

robiť neustále.

Čo je to pokánie?

Pokánie je na prvom mieste osobná ľútosť nad nejakým previnením sa voči Bohu,

blížnemu alebo i voči sebe samému. Na druhom mieste, keď si uvedomím, že som spáchal

nejaký hriech nielenže si ho viem úprimne priznať, oľutovať, ale , čo viac a to je dôležité

môžem a mám urobiť ešte navyše nejaký konkrétny skutok ako zadosťučinenie a to je

pravé pokánie. Všimnime si, že Božia spravodlivosť koná rovnako. Boh odpúšťa človeku

akýkoľvek hriech, no na druhej strane, aby to odpustenie prinieslo dobré ovocie, aby

vykonané zlo bolo nahradené dobrom, aby zvíťazila láska, Boh žiada nielen slová ľútosti,

ale pokánie = skutok lásky a keď sa vykoná odpustenie je naplnené v plnej miere.

Iste poznáte úžasný biblický príbeh, keď Ježiš zomierajúci na kríži za spásu sveta

a každého z nás odpustil jednému lotrovi na kríži. Prečo? Lotor je ťažké slovo na

pomenovanie človeka. O takom človeku by sme povedali, že je zločinec alebo

naničhodník. Možno v našich očiach za to čo popáchal by si nezaslúžil žiadne odpustenie,

ba naopak trest smrti. Lenže, tento lotor robí dôležitú vec. Poznajúc ako tak Ježiša, jeho

lásku a obetu, jeho život ... z hĺbky svojej duše ľutuje svoje hrozné hriechy a Ježiš prijíma

jeho ľútosť : „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Zločincovi je

odpustené pre jeho slová ľútosti, slová o spravodlivom treste, ktorý ho postihol,

a nakoniec jeho ďalšie utrpenie na kríži, kým posledný krát nevydýchol bolo skutočným

pokáním za svoj neraz nehodný život. A preto Ježiš pokračuje vo svojej nekonečnej

a neohraničenej láske : „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“

Skutky pokánia

Milí priatelia, máme toľko možnosti ako neustále konať pokánie za svoje hriechy

a nielen za svoje, ale aj za spásu sveta. Veď aj každý dobrý skutok, ktorý vykonám

a urobím to ako veriaci človek aspoň podvedome (je dobre si niekedy na začiatku dňa

vzbudiť dobrý úmysel : „Pane, nech všetko, čo dobre dnes urobím je na tvoju česť a slávu

a pre moju spásu ...“ a podobne) je zároveň skutkom pokánia. Určite si spomeniete na

„každý piatok“, ktorý Cirkev určila ako deň pokánia, kedy sa môžeme zrieknuť jedenia

mäsa alebo pozeranie TV alebo si môžeme na 10 minút prečítať sv. Písmo alebo navštíviť

chorého alebo sa pomodliť ruženec. Nezabúdajme, že aj svätá omša je nielen bohoslužba

ale taktiež má časti, kde konáme pokánie : na začiatku je „úkon kajúcnosti“, počúvanie

Božieho slova najmä Evanjelia končí slovami kňaza „Slová evanjelia nech zmiju naše

previnenia“. Rovnako aj sväté prijímanie prináša zahladenie dočasných trestov.

PPPrrríííhhhooovvvooorrr

3

Kedykoľvek sa vyberieme na nejakú „púť“ ako tradične chodíme do Levoče alebo v tomto

roku sa chystáme na púť do Medžugoria, niektorí pôjdu do Lúrd alebo do Ríma, ... nuž

všade opravdivý pútnik viery (nie výletník za zábavou) dosiahne veľké alebo aj

mimoriadne Božie dary a milosti ako ovocie pokánia pútnika : cesta pešo, modlitba, túžba

po Bohu, obeta, láskavosť srdca k iným, ľútosť ...

V pôstnej dobe sa veriacim ponúka modlitba krížovej cesty, kde je možnosť získať aj

úplne odpustky = odpustenie všetkých časných trestov za svoje hriechy alebo ak to

budeme obetovať za iných.

Pokoj a radosť

Bola by to zlá a mylná predstava, keby sme čas pokánia vnímali ako len niečo

ťažké a nepríjemné čo snáď ani nepatrí do našej doby a moderného sveta. No práveže patrí

a zdá sa, že viac ako kedykoľvek predtým. Sú na to dva dôvody. Jeden som „JA“ ako

človek, ktorý má svoje hriechy a nedokonalosti a niet lepšieho lieku na polepšenie, na

vyliečenie, na očistenie, ako práve pokánie. Len tak budem dokonalejší človek i kresťan.

Druhý dôvod je svet v ktorom žijeme. Nemôže nám byť jedno, ako žijú iní ľudia a neraz

moji blízky. Tak ako sa Ježiš obetoval za spásu celého sveta, každého človeka, tak

rovnako máme svojim dielom prispieť k spáse iných ľudí, ktorí sú dnes možno horší ako

ja. Pokánie je duchovný prostriedok na zmenu k lepšiemu mňa samého, ako aj sveta, ľudí

okolo mňa. Pokánie sa nedá kúpiť, ani zaplatiť, nepríde samo, musím to urobiť sám

osobne, presvedčivo a s láskou.

Cieľom pokánia a pôstnej doby, ktorú prežívame nie je depresia, negatívne

myšlienky ..., ale po dobrovoľnej obete, ľútosti nad zlom a hriechom, po stretnutí s Bohom

a obrátení sa k nemu, po skutkoch lásky k blížnemu prichádza do duše človeka svetlo

pokoja a radosti. Či neviete ako dopadol náš Pán ? Veď po ukrutnej zlobe človeka, po

utrpení a smrti na kríži prišlo nevídané ráno, keď očisťujúca láska a obeta prináša

zmŕtvychvstanie, pokoj a radosť pre všetkých. To iste čaká aj nás ak využijeme čas

pokánia.

Milí farníci, vojaci.

Čas je vzácny lebo neustále beží. Často platí v ľudskom svete, že čo zameškáme už

nedobehneme. No Boh ma aj inú mieru a predovšetkým neohraničenú lásku k nám ku

každému z nás. Preto nie je neskoro ani dnes, ani po rokoch, ktoré sme možno premárnili

či nevyužili. Poďme teda a urobme dobrovoľne pre svoju spásu a spásu blížneho

čokoľvek, čo bude vyjadrením nášho úprimného pokánia a prejavu skutočnej lásky.

Vojenský duchovný

DDDuuuccchhhooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

4

Udalosti vo vojenskej farnosti

Prvé mesiace nového roku 2012 priniesli mnohé udalosti a z tých najkrajších sú to

opäť sviatosti viery v živote našich vojenských rodín. Som neraz milo prekvapený, že

i mladé rodiny neberú krst len tak, že sa to patrí ..., ale vidieť a cítiť pri tom úprimný

záujem a vieru. No stále platí, že nie všetko je dokonalé a máme každý čo robiť, aby sme

duchovne rástli vo viere a v praktickom živote pred Bohom, tak ako máme. Rodičia

ostávajú tým najdôležitejším znamením a príkladom všetkého, čo sa dieťa časom učí,

pozoruje, všíma si a k tomu patrí aj každodenný prejav viery.

Kedy ste naposledy alebo vôbec mama či otec pritúlil k sebe svoje dieťa

a rozprávali mu o Bohu alebo o Božích veciach, možno doma, možno v kostole, možno

niekde v prírode len tak na pár okamihov ??? Či to

nemá byť samozrejme, že o Božích veciach hovoríme

svojou bytosťou a srdcom? No taká veľká a úprimná by

musela byť zároveň naša viera.

Škola, katechétka, hodina náboženstva, učebnica

... nikdy nedá to fascinujúce prepojenie života viery a

srdca otca, mamy s Bohom – jeho bytosťou. Dieťa cíti

a prežíva v dobrom i zlom viac ako ktokoľvek to, čo sa

deje v živote rodičov. A tak je zrejmé, že všetko stojí

a padá na tom, aká je moja viera a vôbec vzťah a moja láska k Bohu ...

S o b á š

Dňa 18.2.2012 sa konala slávnosť prijatia sviatosti manželstva, ktorú si vyslúžili

vojak Andrej HYRAVÝ a Monika MASLOVÁ v kostolíku Ludrová – Kúty.

K r s t

Dňa 4.2.2012 boli pokrstené deti: L I L I A N A, dcéra rodičov vojaka Jána

a Zuzany Kajanových v kaplnke sv. Pátra Pia Ružomberok a B E N J A M I N, syn

rodičov Jaroslava a Silvie Bečkových.

Dňa 12.2.2012 sa konala slávnosť krstu dieťaťa menom F I L I P, syn partnerov

Pavla Ivana a Tatiany r. Furdekovej v kaplnke sv. Pátra Pia Ružomberok.

Dňa 11.3.2012 prijala sviatosť krstu L I L I E N dcéra rodičov vojačky Janky

a Milana Vyskočových v kostole Štiavnička.

„Všetkým, ktorí prijali akúkoľvek sviatosť vo vojenskej farnosti sv. Pátra Pia

Ružomberok úprimne blahoželáme a prajeme veľa zdravia, pevnej viery v živote, Božie

požehnanie a milosť a v medziľudských vzťahoch nadovšetko pravú a úprimnú lásku“.

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Ilustračná snímka : Internet

PPPrrraaacccooovvvnnnééé aaakkktttiiivvviiitttyyy

5

Novoročné obdarovanie

Príslušníci vojenského

útvaru ZaMKIS Ružomberok

so svojim veliteľom pplk. Ing.

Štefanom Pobijakom sa

rozhodli aj na počiatku nového

roka 2012 nadviazať na

uplynulú vianočnú tradíciu

nezištného prejavu dobra iným

ľuďom.

Dňa 16. januára 2012 sa

uskutočnila návšteva

a stretnutie vojakov s deťmi

Detskej Kliniky ÚVN

Ružomberok a jej ošetrujúcim personálom. Predtým však vojaci cez vianočné sviatky

urobili dobrovoľnú zbierku, ktorá sa nakoniec zastavila pri sume 575,50 Eur. Z tejto sumy

boli zakúpené potrebné materiálne veci: štyri monitorovacie prístroje NANNY baby

monitor, ktoré majú slúžiť ako pomôcka proti tzv. syndrómu náhleho úmrtia dojčiat,

ďalším darom bol LCD televízor, mikrovlna rúra, bavlnené plienky, kojenecké fľaše

a rádiomagnetofón.

Veliteľ v mene vojakov ZaMKIS Ružomberok odovzdal vecné dary prednostovi a

personálu Detskej Kliniky, aby poslúžili pre životné potreby všetkých deti, ktoré sú nútene

aj niekoľko týždňov a neraz i sviatky prežiť v priestoroch kliniky. Zároveň poďakoval

vojenskému duchovnému kpt. Mgr. Jánovi Polťákovi a čat. Emílie Doležiovej, ktorý

uvedenú zbierku zorganizovali, ako aj všetkým profesionálnym vojakom, ktorí na takúto

dobrú vec nezištne prispeli.

Prednosta vyjadril úprimnú vďačnosť za každý dar a dodal: „Som rád, že môžem

byť svedkom konania dobra.“ A tak touto aktivitou na počiatku nového roku 2012 vojaci

dokázali, že im záleží na osude iných ľudí v tomto prípade chorých deti.


6

Detská klinika ÚVN Ružomberok

Niekedy ani nevieme, že niečo existuje kým to nepotrebujeme a tak nejako do nášho

pohľadu padla Detská Klinika, kde už bolo nie jedno dieťa z našich vojenských rodín na

viac či menej krátku dobu. Deti sú a musia pre nás byť jedným z najkrajších bytosti

a ničím nenahraditeľné, neopakovateľné, ktoré máme vo svojej blízkosti alebo

prichádzame bežne s nimi do kontaktu. Čo ako sú deti malé a nevinné neraz ich stretáva

osud dospelejších ľudí, keď prichádza choroba alebo nešťastie. Potrebujú pomoc! Priestor

Detskej kliniky je pre nich miestom, kde s nádejou nielen rodičov ale aj ich vlastnej duše

očakávajú uzdravenie alebo nejakú pomoc.

My vojaci a väčšina z nás na prelome starého a nového roku sme sa rozhodli

prispieť aspoň málo k tomu, aby deti tam , kde očakávajú dni a týždne svoje uzdravenie

mali, okrem ľudskej starostlivosti aspoň základne materiálne prostriedky na prežitie istého

nutného času. Štát sa vie i nevie postarať, tak ako treba. Rozhodli sme sa urobiť v priebehu

mesiaca december 2011 dobrovoľnú finančnú zbierku, ktorá sa zastavila pri čísle 575,50

Eur. Vojaci neváhali darovať 5 eur, niektorí pár eur a mnohí darovali aj 10 – 15 – 20 ba až

30 eur, no nakoniec boli aj takí, ktorí boli presvedčení, že to nemá zmysel.

Za vyzbierané peniaze sa zakúpili materiálne prostriedky o ktoré požiadal personál

Detskej Kliniky, ktoré majú poslúžiť od tých najmenších deti až po takmer dospelé :

plienky, mikrovlnka, televízor, kojenecké fľaše a detská pestúnka „Nanny“.

To, že to malo svoj

význam urobiť takúto

aktivitu zo štedrosti

profesionálnych vojakov

a ukázať srdce pre deti sa

prejavilo veľkým záujmom

a neskrývanou radosťou pri

našej návšteve Detskej

Kliniky.

Veliteľ pplk. Ing. Štefan

Pobijak po vzájomnom

stretnutí s prednostom

Detskej Kliniky symbolický

odovzdal vecné dary za

všetkých vojakov ZaMKIS

Ružomberok. Bolo vidieť

úprimnú radosť a vďačnosť

personálu zdravotných sestričiek, žiarivé očí deti a ich záujem o v každom prípade

zvláštnu návštevu vojakov. Radi poukazovali svoje ubytovacie priestory a čo to povedali

o sebe. Dúfame, že sa im aj našou dobročinnosťou aspoň trochu zlepšili podmienky na ich

prechodnom pobyte v nemocničnom prostredí.


7

Dobrovoľný darcovia

Veliteľstvo

1.Centrum

Mydliar Roman Dlhý Roman Kertész René

Urban Ľubomír Dulíková Miroslava Klimkovská Beáta

Bielik Marián Grejták Róbert

Spolu: 70,50 Eur Vestenický Peter Herda Marko

Miškovič Miroslav Mlynarčík Milan

2.Centrum

Dériová Zuzana Milec Kocúrek

Turoň Mosna

Spolu : 55 Eur Pecháček Pečková

Matej Marec

3.Centrum

Gajdoš Milan Saloň Peter Machunka Jozef

Janišová Katarína Kurečko Vladislav

Šimúnová Michaela Vlkolinský Tibor

Spolu: 55 Eur Kaposztás Alexander Korpala Daniel

Klimkovský Slavomír Sagan Miroslav

CM : Darovalo bez zoznamu darcov spolu : 95 Eur

DCM : Doleží Marián (suma uvedená u manželky)

ČPV : Polťák František, Záhora Štefan, Rusnák Ľuboš, Hojo Martin, spolu : 33 Eur

Všetkým vojakom, ktorí neváhali prispieť na túto aktivitu patrí úprimne

„Ď A K U J E M E“ v mene prednostu a personálu i samotných deti Detskej Kliniky ÚVN

Ružomberok.

Autor: kpt. Mgr. Ján Polťák , Foto: npor. Jaroslav Nekoranec

Pobijak Štefan Doležiová Emília Sloboda František

Dulaj Miroslav Ferenc Marián Jankola Ľubomír

Riljaková Tatiana Šalplachtová Mária Nekoranec Jaroslav

Huba Ján Polťák Ján Tomašovský Michal

Nemtušiak Dušan Druska Ivan Vajda Pavel

Kaščáková Monika Bulla Róbert Kandráč Martin

Galoš Róbert Bullová Anka

Hulejová Zdenka Žilka Jozef

Spolu : 237 Eur

Franko Rudolf Ivan Peter

Krouliková Blanka Elizeuš Ján

Buček Pavol Matušková Beáta

Likavčanová Katarina Omasta Maroš

Ližbetinová Emília Kusová Janka

Macala Branislav Mrocek František

Mrva Ján Cinkaničová Ivona


8

Slávnostný nástup Základne mobilných KIS

Slávnostným nástupom

príslušníkov Základne

mobilných KIS dňa 2. januára

2012, v rámci ktorého veliteľ

pplk. Ing. Štefan POBIJAK

prečítal rozkaz prezidenta SR

k 19. výročiu vzniku

Slovenskej republiky bol

u Základne mobilných KIS

začatý nový výcvikový rok

2012.

V priebehu nástupu

veliteľ Základne mobilných KIS predstavil rozhodujúce úlohy a ciele, ktoré bude

Základňa mobil ných KIS plniť v priebehu výcvikového roka 2012 a zároveň prečítal

výpisy z personálnych rozkazov náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej

republiky a ministra obrany Slovenskej Republiky, ktorými odovzdal :

- pamätnú medailu ministra obrany Slovenskej republiky III. stupňa npor. Ing. Jozefovi

Němcovi,

- pamätnú medailu ministra obrany Slovenskej republiky II. stupňa kpt. Ing. Róbertovi

Karabášovi,

- pamätnú medailu ministra obrany Slovenskej

republiky I. stupňa kpt. Ing. Miroslavovi Miškovič ovi,

- vojenskú medailu za vernosť ozbrojeným silám

Slovenskej republiky III. stupňa kpt. Ing. Vlastimilovi

Borsíkovi a ppráp. Romanovi Mydliarovi,

- čestný odznak ozbrojených síl Slovenskej republiky III.

triedy npor. Ing. Ladislavovi Jančekovi,

- čestný odznak ozbrojených síl Slovenskej republiky II.

triedy kpt. Ing. Miroslavovi Lengvarskému,

- odznak náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl

Slovenskej republiky III. triedy rtn. Bc. Michalovi

Benčíkovi, npor. Ing. Ivone Cinkaničovej, rtn. Janke

Kůsovej, rtn. Michalovi Maconkovi a slob. Petrovi

Vrabkovi.

V závere nástupu veliteľ Základne mobilných KIS

poďakoval všetkým príslušníkom základne za ich prácu

počas roka 2011 a poprial im veľa úspechov pri plnení úloh v roku 2012.

Autor: npor. Jaroslav Nekoranec , Foto: por. Ing. Maroš Omasta


9

Zdokonaľovacia príprava veliteľstva

Dňa 21.2.2012 vykonali príslušníci

veliteľstva ZaMKIS zdokonaľovaciu

prípravu veliteľstva. Úlohou bolo zvládnuť

základy z telesnej, topografickej

a spojovacej prípravy. Hlavným

metodickým a teoretickým východiskom

bol dokument SPJ-3-7 súbor základných

bojových zručností vojaka.

Zamestnanie bolo organizované na

troch prac oviskách. Riadiaci zamestnania

bol kpt. Ing. Ján MRVA. Na jednotlivých

úsekoch zamestnanie viedli inštruktori

určení z jednotiek:

Vedúci 1. pracoviska: nrtm. René Kertész,

Vedúci 2. pracoviska: rtm. Daniel Pecháček,

Vedúci 3. pracoviska: des. Peter Sedliak.

Riadiaci vyhodnotil úlohy stanovené pred zamestnaním ako splnené a taktiež

vyzdvihol veľmi dobrú organizáciu zamestnania.

Autor: por. Ing. Maroš OMASTA ,

Foto: por. Ing. Zdena HULEJOVÁ, por. Ing Branislav MACALA

http://zamkis.mil.sk

Intenzívny výcvikový cyklus

centra manažmentu MKIS

V súlade s Plánom prípravy

ZaMKIS na výcvikový rok 2012 sa v

dňoch 30.1. – 24.2.2012 uskutočnil

intenzívny výcvikový cyklus centra

manažmentu MKIS. Výcvik prebiehal

v priestoroch VÚ 1115 Ružomberok,

AOS Liptovský Mikuláš a posádkovej

strelnice Sučany.

Úlohy výcviku boli zamerané

na zvládnutie streleckej prípravy,

výcvik vodičov, administrátorov

a operátov MOKYS.


10

V termíne od 16.2. – 24.2.2012 prebiehalo školenie vybraných príslušníkov centra

na softvér ATOL.

Dňa 15.2.2012 vykonali vodiči a operátori výcvik na streleckom trenažéri

v ovládaní ručných zbraní. Pracovisko bolo rozdelené do dvoch sekcií. V jednej sa cvičila

praktická manipulácii so zbraňou. V druhej sekcii sa cvičiaci učili zásady správneho

mierenia s využitím laserového trenažéru. V rámci prezentácie pracoviska, ktoré vykonali

príslušníci AOS sa cvičiaci zúčastnili simulácie civilno – vojenskej spolupráce.

Úlohy intenzívneho výcvikového cyklu boli splnené na dobrej úrovni.

Autor: por. Ing. Maroš Omasta, nrtm. PhDr. Ján Čmelík , Foto: nrtm. PhDr. Ján Čmelík

http://zamkis.mil.sk

Základňa mobilných KIS sa podieľa na prioritách

Aj napriek tomu, že poslanie Základne mobilných KIS v rámci OS SR je špecifické, jej

príslušníci sa podieľajú na plnení všetkých priorít NGŠ OS SR. Príkladom je veliaci

poddôstojník NATO DCM a poverený veliaci poddôstojník Základne MOKIS štábny

nadrotmajster Miroslav DULAJ, ktorý spolupracuje s Výcvikovou jednotkou vojenských

misií v Martine na príprave personálu do operácie ISAF.

Dňa 5.3.2012 v rámci prípravy

CS OMLT prednášal šbnrtm. Dulaj

problematiku vojenského

rozhodovacieho procesu na

operačnom a taktickom stupni

(Military Decision Making Process

& Troop Leading Proceduress). Tú

istú tému prednášal veliaci

poddôstojník DCM aj v rámci

prípravy CSS OMLT v mesiaci

február. Štábny nadrotmajster Dulaj

ochotne odovzdáva svoje skúsenosti

nadobudnuté v zahraničných

kurzoch a z pôsobenia

v medzinárodnom prostredí a naďalej spolupracuje v príslušníkmi VJVM na ďalšej

príprave personálu.

Autor: šbnrtm. Miroslav DULAJ, foto: zamkis.mil.sk


11

Rozbor disciplíny a dosiahnutých výsledkov v

príprave vojsk za výcvikový rok 2011

V dňoch 14. a 15 marca 2012 sa na Základni

mobilných KIS v Ružomberok uskutočnilo veliteľské

zhromaždenie, v rámci ktorého veliteľ ZaMKIS

vykonal rozbor disciplíny a dosiahnutých výsledkov v

príprave vojsk za výcvikový rok 2011.

Okrem hlavných funkcionárov veliteľstva,

náčelníkov jednotlivých centier a oddelení Základne

mobilných KIS sa zamestnania zúčastnili aj pozvaní

hostia Náčelník štábu VSVaP plk. gšt Ing. František

HUDÁK, príslušník odboru podpory velenia štábu podpory operácii GŠ OS SR pplk. Ing.

Jozef GRŇO ako aj zástupcovia klubov vojenských

dôchodcov Ing. Štefan LIPTÁK, RSDr. Ján SPORKA a

RSDr. Peter KRAMARČÍK.

Na úvod prezentoval náčelník štábu úlohy, poslanie

a ciele postavené pred ZaMKIS. Taktiež predstavil

štruktúru, hlavných funkcionárov a techniku, ktorou

základňa disponuje. Následne veliteľ ZaMKIS vykonal

samotný rozbor výcvikového roka 2011, v rámci

ktorého sa zaoberal aj stavom splnenia úloh

v náväznosti na podporu priorít náčelníka Generálneho štábu OS SR. V závere svojho

vyhodnotenia boli veliteľom ZaMKIS za kvalitné splnenie úloh vo výcvikovom roku

2011 odmenení mjr. Ing. Ján ELIZEUŠ, kpt. Ing. Miroslav MIŠKOVIČ, rtn. Pavol

HORNÝ a des. Martin FRIČ. Ku gratulácii sa pripojili aj pozvaní hostia, ktorí zaželali

odmeneným veľa pracovných úspechov aj v ďalšom

výcvikovom roku.

Náčelník štábu VSVaP plukovník gšt. Ing. Hudák

vyslovil spokojnosť s úlohami, ktoré ZaMKIS plnila

v roku 2011 pričom smeroval poďakovanie všetkým

príslušníkom útvaru, ktorí majú snahu nájsť cestu ako

zužitkovať a zdokonaliť svoje praktické skúsenosti a

odborné vedomosti v prospech úspešného splnenia

úloh, ktoré sú pred Základňu mobilných KIS kladené

a to napriek zložitej finančnej situácii v rezorte OS SR.

Na záver veliteľ ZaMKIS požiadal pozvaných hostí o zápis do útvarovej kroniky.

Následne sa pozvaní hostia odobrali k ukážke techniky MOKYS, ktorú zabezpečili

príslušníci 1. centra a 2. centra pod velením kpt. Ing. Miroslava Miškoviča.

Druhy deň zhromaždenia sa niesol v duchu prezentácii na tému aktuálnych

problémov, ktoré sa týkajú nielen príslušníkov Základne mobilných KIS ale aj OS SR.

Autor: npor. NEKORANEC, por. OMASTA, Foto: por. OMASTA

PPPrrríííbbbeeehhhyyy sss pppoooiiinnntttooouuu

12

Pasca na myši

Jeden deň sa myš pozerá cez škáru na gazdu s gazdinou, ako rozbaľujú

balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši. Beží na dvor a kričí:

"Pasca na myši, pasca na myši." Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí:

"Viem, že sa veľmi bojíš, ale ja sa nemám čoho báť." Myš sa teda obrátila na prasiatko s tým istým:

"Pasca na myši, pasca..." Prasiatko zachrochtalo a hovorí:

"Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka, ale budem sa za teba modliť." Myška sa teda rozbehla za kravou a zase: "Pasca na myši..."

Krava zabučí: "Múúú, myška, je mi ľúto, ale nejde o moju kožu." Myš sa so sklopenou hlavou vráti

do domu, odmietnutá, teraz musí pasci čeliť sama. Ešte v tú noc sa v dome ozval zvuk klapnutia pasce.

Gazdiná sa hneď išla pozrieť, čo sa chytilo, ale potme nevidela, že je to jedovatý had a má chytený chvost.

Gazdinú uštipol. Farmár ju rýchlo odviezol do nemocnice, ale vrátila sa domov s horúčkou.

Každý vie, že horúčku je najlepšie liečiť dobrou kuracou polievkou. Farmár teda zabil sliepku a polievku uvaril.

No aj tak, žena ďalej chorľavela. Prišli priatelia, aby sa o ňu celé dni starali. Farmár zabil prasa, aby mali dosť jedla. Nič však nepomohlo a

farmárka zomrela. Na pohreb prišlo veľa ľudí, a farmár zabil kravu, aby bolo dosť jedla na hostinu.

Myška to celé sledovala škárou s veľkým zármutkom. Nezabudni, keď sa nabudúce dozvieš, že niekto má problém a pomyslíš si, že nie je tvoj -

zamysli sa ! Keď je niekto z nás v nebezpečenstve, všetci sme. Všetci sme na ceste nazývanej "život".

Je nutné, aby sme dávali pozor jeden na druhého, opatrovali jeden druhého.

A mali by sme sa snažiť povzbudiť jeden druhého. Každý z nás je dôležitou niťou vo vzácnej tapisérii života toho druhého.

A naše životy sú tkané spoločne.

TTTééémmmaaa

13

Stvorení ako muž a žena

Poznanie a plodenie

V Gn 4, čítame: „Adam potom

poznal svoju ženu Evu a ona počala

a porodila Kaina a povedala: „Získala

som človeka od Pána.“ Je zrejme, že

staršie preklady manželské „zblíženie“

opisujú ako „poznanie“. Súčasný preklad

znie „prilipne k svojej manželke“.

Text Gn 4, 1-2 hovorí len o „poznaní“

ženy mužom, akoby sa poukazovalo

predovšetkým na jeho aktivitu. Je však

dôvod hovoriť o vzájomnosti tohto

„poznania“, na ktorom sa muž a žena

zúčastňujú svojím telom a pohlavím.

Nakoniec by sme prišli aj k slovám, ktoré

vyslovila Mária v Nazarete pri

zvestovaní: „Ako sa to stane, veď ja muža

nepoznám?“

V manželskom „poznaní“ je žena

„daná“ mužovi a on jej, lebo telo

a pohlavie vstupujú bezprostredne do

samej štruktúry a do obsahu toho

„poznania“. Táto reálnosť manželského

zjednotenia, kde sa muž a žena „stanú

jedným telom“, obsahuje v sebe nové, ba

definitívne odhalenie zmyslu ľudského

tela v mužskosti a ženskosti. Môžeme pri

tomto odhalení hovoriť len o „pohlavnom

spolužití“ ? Veď predsa každý z nich –

muž i žena – nie je iba objektom, ktorý

bežne definujeme na základe tela

a pohlavia. Skôr naopak, tým, že každý

z dvojice je mužom alebo ženou, je sám

sebou a je „daný“ druhému, ako jediný

a neopakovateľný subjekt, ako „ja“,

ako osoba.

Otcovstvo – materstvo

Text Gn 4,1 poznamenáva, že muž je spoznávajúcim a žena – manželka je

spoznanou. Už teraz možno povedať, že v tom „poznaní“ o ktorom je reč sa tajomstvo

ženskosti odkrýva a ešte viac celkom odhaľuje materstvom : „a ona počala a porodila“.

Žena vtedy stála pred mužom ako matka – subjekt nového ľudského života, ktorý sa v nej

počne a rozvíja a z nej sa aj rodí na svet. Na tomto mieste sa celkom odhaľuje aj

tajomstvo mužskosti muža: plodivý, otcovský význam jeho tela.

Materstvo odhaľuje osobitnú schopnosť celého ženského organizmu, ktorý svojou

tvorivosťou slúži na počatie a zrodenie človeka za účasti muža. „Poznanie“ podmieňuje

plodenie. Plodenie spôsobuje, že „muž a žena“ sa navzájom poznajú v tom „treťom“, ktorý

pochádza z nich dvoch.

Telo ženy sa stáva miestom počatia nového človeka a v jej lone dostáva tento počatý

človek svoju ľudskú podobu, potom sa narodí na svet. Prvá rodiaca žena si dokonale

TTTééémmmaaa

14

uvedomovala tajomstvo stvorenia, ktoré sa obnovuje v ľudskom rodení. Tiež si dokonale

uvedomovala stvoriteľskú účasť Boha v svojom i v mužovom ľudskom rodičovstve, keď

povedala : „získala som človeka od Pána.“

„Poznanie“ sa stáva skutkom, ktorý zároveň v zjednotení so Stvoriteľom utvára

nového človeka. Prvý človek sa ujal vlastníctva pre neho stvoreného viditeľného sveta,

keď spoznáva a pomenúva živé tvory. Ten istý „človek“ ako muž – žena vzájomne sa

poznávajúci a spájajúci tak tesne, že sa stanu jedným telom, tým ustanovujú človečenstvo,

potvrdzujú a obnovujú existenciu človeka ako Božieho obrazu. Máme pred sebou človeka

(muž – žena), ktorý cez biblické „poznanie“ počne a rodí nového, sebe podobného,

ktorému môže dať pomenovanie človek. Človečenstvo sa stáva jeho vlastníctvom, ale

iným, novým spôsobom ako vlastníctvo všetkých živých tvorov, keď im dal mena ...

a ono sa pri každom ľudskom počatí a zrodení od počiatku znovu a znovu vyjadruje

a berie do vlastníctva.

„Poznanie“ silnejšie ako smrť

Cyklus „poznania – plodenia“ hlboko

zakorenený v ľudskom tele podľahol po hriechu

zákonu utrpenia a smrti. Pán Boh povedal žene:

„Veľmi rozmnožím tvoje trápenie a ťarchavosť;

v bolesti budeš rodiť deti ...“ (Gn 3, 16). Horizont

smrti sa rozprestiera nad celou perspektívou ľudského života na zemi. Človek, ktorý

narušil Zmluvu so svojím Stvoriteľom tým, že odtrhol ovocie zo stromu poznania dobra

a zla, ostane Bohom oddelený od stromu života. Týmto spôsobom život daný človeku

v tajomstve stvorenia, ostáva naďalej daný a neodobraný, len ohraničený hranicou počatia,

narodenia a smrti a ešte aj zaťažený dedičnou hriešnosťou.

Vedomie zmyslu tela a rovnako vedomie plodivého zmyslu tela, sa v človeku stretá

s vedomím smrti, ktorú neodvratné v sebe nosí. A predsa v dejinách človeka sa opakuje

cyklus „poznania – plodenia“, je to život, ktorý neprestajne zápasí s neodvratnou

nevyhnutnosťou smrti, ale zároveň s nádejou prekračuje samotnú perspektívu smrti. Zdá

sa, že príčinou tej neústupčivosti života prejavujúca sa v „plodení“ je stále to isté

„poznanie“, v ktorom človek prekračuje samotu svojej bytosti a stále znova dosahuje jej

potvrdenie v „druhom“, obaja: muž i žena – v novom človeku. Dokonca my tu môžeme

vidieť ešte väčší rozmer, akési vyústenie do „videnia“ samého Boha, ktorým sa končí prvý

opis stvorenia človeka“ na obraz Boží“, stvorenia ako „muža a ženy“. „Boh videl, že to

bolo dobré ..., že to bolo veľmi dobré“. Nuž človek pri počiatku „plodenia“ –

„poznania“, akoby sa zúčastňoval na tomto prvom „videní“ samého Boha, Boha

Stvoriteľa: „videl ... a hľa, bolo to veľmi dobré“.

Pripravil : vojenský duchovný, Zdroj: „ako muža a ženu ich stvoril“, Ján Pavol II.

NNNáááššš pppaaatttrrróóónnn

15

KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie - 17.časť)

POSOLSTVO PÁTRA PIA

Do dnešného dňa sme v každom časopise farský

„Spravodaj“ prinášali kúsok príbehu zo života Pátra Pia

a ohľadom poznania jeho osoby. Teraz je tu záverečné

slovo o tomto významnom človeku našich čias

a predovšetkým veľkosti jeho vytrvalej a čistej viery

v Boha.

Dá sa povedať nakoniec, že človek – Páter Pio,

ktorý päťdesiat rokov krvácal z piatich rán, zomrel.

A jeho život a celý príbeh sa stal fascinujúcim posolstvom pre mnohé a mnohé generácie

ľudí. Samozrejme každý človek má svoje poslanie na tomto svete. Spoločným poslaním

nášho života je byť blízko Boha svojou vierou, modlitbou, prácou a určite aj láskou.

Môžeme povedať, že poslaním je život rodičov i deti, učiteľa, robotníka, umelca, politika

... Poslanie človeka sa neraz rodí z malých začiatkov, niekedy horko-ťažko rastie, ale

poslanie a posolstvo to je na tomto svete o práci, trápení, boji, ale i radosti, láske

a hrdinstvách. Toto je aj prípad a životný príbeh Pátra Pia.

BOH EXISTUJE

Základom viery je Boh ako bytosť. Ľudia v každom čase a dobe vedú zápas o jeho

poznanie. Jedni veria, druhí popierajú jeho existenciu, alebo žijú ako keby nebol.

No ľudia prichádzajú za Pátrom Piom , aby sa uzdravili zo svojej nevery a naopak upevnili

v istote, že Boh je, že Kristus je. V San Giovanni Rotonde našli človeka, ktorý, tak miloval

Krista, že Kristus mu vtlačil svojich päť rán. Ľudia vedeli, že tento človek je schopný

vyprosiť od Boha i zázraky. Vedeli, že pozná tajomstva svedomia, že vie pomáhať na

diaľku a má ešte iné mimoriadne Božie dary. Mládež na pohrebe Pátra Pia niesla

transparent s nápisom : „Storočiu bez viery dal istotu, že Boh je.“

Tisíce rokov sa človek stretáva s Bohom skrze vieru a obracia sa k nemu v modlitbe. Pre

Pátra Pia nebolo nikdy dosť modlitby, veď mal ustavične pred sebou tisíce bratov a sestier

a v modlitbe o nich zápasil. Zdá sa, že mnohí kňazi opustili svoj kňazský stav, lebo sa

prestali modliť a rovnako veriaci odpadli od viery, lebo sa prestali modliť. Páter Pio veľmi

odporúčal spoločnú modlitbu v rodine, pri ktorej sa viera a láska k Bohu prelieva priamo

z rodičov na deti, z manžela na manželku a naopak.

SVÄTÁ OMŠA

Dve hodiny denne sa pripravoval kňaz Páter Pio na svätú omšu, na stretnutie

s Kristom vo svätej omši. Ľudia z ďaleka i z blízka denne prichádzali a nikto neľutoval, že

NNNáááššš pppaaatttrrróóónnn

16

už hodinu aj dve pred piatou ráno stál pred kostolom ... Svätá omša s Pátrom Piom sa

stávala nezabudnuteľným stretnutím, lebo svätá omša to je stretnutie s Ježišom.

SVIATOSŤ ZMIERENIA

Svätá spoveď nie je len niečo nepríjemné, ale je to predsa aj stretnutie

s Kristom, ktorý nám odpúšťa a s Otcom, ktorý nás prijíma. Tu sa stretáva

nádej, ľútosť a radosť. Vtedy prichádza do duše človeka Boží pokoj

a vrcholom zmierenia je účasť na svätom prijímaní. Nuž pre toto prichádzali

za Pátrom Piom kresťania, marxisti, ľudia z dedín i z miest, umelci , vedci ...

Nie všetci to mali u Pátra Pia ľahké, veď niektorých odmietol raz ba

i viackrát, on vedel, že sa vrátia lepšie pripravení i s väčšou ľútosťou

a rozhodnosťou. Aj na ženy a dievčatá v minisukniach bol prísny

a nevyspovedal ich , kým neprišli v slušnejšom oblečení ...

HODNOTA UTRPENIA

Páter Pio nebol za tupé a bezcitné znášanie každého utrpenia, aj on

bojoval proti všetkému zbytočnému utrpeniu. Nakoniec dal postaviť aj

Dom na úľavu v utrpení. No na druhej strane vedel, že všetko utrpenie sa

odstrániť nedá, preto nabádal ľudí, aby sa učili bolesť prijať, zmieriť sa

s ňou a dokonca premieňať ju na lásku. Pred každou bolesťou sa ujsť

nedá, preto je potrebné vedieť i trpieť. Keď je bolesti veľa skúsme si ju

podeliť. Nesme ju z minúty na minútu! Vydržať len minútu, a potom zase

minútu. A na tú tretiu nám zase chystá silu a pomoc Pán. Trpieť len jednu

minútu a nemyslieť na iné. Takto robievala neraz i svätá Terézia

z Lisieux. Osvedčilo sa jej to a odporúča to, najmä keď sa bolesť zdá nad

naše ľudské sily.

LÁSKA

Ak kresťan nemá lásku k Bohu, nie je kresťanom a rovnako ak ju nemá

k svojmu blížnemu. Je to nenahraditeľná investícia ak svoju bytosť vložíme

do služby lásky k Bohu a blížnemu. Tento svet okolo nás to potrebuje. Vtedy

dokážeme prinášať aj úľavu v utrpení iných ľudí. Láska vedie ľudí k tomu,

aby si rozumeli, aby vedeli ustúpiť jeden druhému, aby v krízových

situáciách možno hádky nastal opäť pokoj. Ak sa staráme o svoj domov tam

kde bývame pamätajme na budúci náš domov, ktorý nebude na tomto svete.

Naše medziľudské vzťahy sú mimoriadne dôležité a je to aj naším poslaním,

aby bolo viac lásky a dobra medzi ľuďmi, medzi nami. Je veľa krásnych veci

okolo nás i v nás samých, ale aj tak najväčšia zo všetkého je láska. Sám Boh

je len Láska a v nej je všetko.

Páter Pio to vedel a preto pokorne trpel, modlil sa, miloval, odpúšťal

a obetoval sa pre spásu seba a blížneho.

Pripravil : vojenský duchovný, Zdroj: Muž s ranami, Foto : internet

PPPrrríííbbbeeehhh

17

SKUTOČNÝ ŽIVOT

„Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho

pre večný život.“

Aj ja som svoj život milovala - pre

svoju nezávislosť, nezávislosť v závislosti

od drog. Mala som pocit, že svet sa točí

podľa mňa Užívala som heroín a zarábala

predajom tejto drogy. Užívala som si život,

peniaze mi nechýbali. Chodila som sa

pravidelne zabávať, na rôzne party,

diskotéky. Mala som veľa priateľov, ktorí

sa zabávali so mnou vždy radi a ochotne,

keďže réžia sa vždy platila z mojej

peňaženky. Páčil sa mi tento životný štýl.

Zábava, kasíno, ruleta, poker, drogy

a samé drogy. Takto sa mi „darilo“ len

dovtedy, kým som mala drogu pod

kontrolou. Keďže som si sama nedokázala

nikdy určiť vlastné hranice, droga začala

ovládať mňa. Užívala som dosť vysoké

dávky a to mi spôsobilo rôzne halucinácie.

Videla som veci, ktoré neexistovali,

a počula hlasy, ktoré nik nevravel.

Jednoducho povedané: život, ktorý som

milovala, som stratila.

Svoj život som len prežívala, ale

nežila. Lebo iba v nešťastí človek spozná,

čím vlastne je. A keď som si toto

uvedomila, bolo mi zle samej zo seba.

Dovtedy som sa potulovala, brodila

ulicami a bezcenným životom, kým ma

nezavreli za krádež do väzenia. Nebola

som zavretá po prvýkrát, takže ani väzenie

mi strach nenaháňalo. Nikdy som nemala

pred ničím strach do takej miery, že by

som vedela zmeniť svoj život k lepšiemu.

Moji rodičia a rodina sa prestali pokúšať

o moju nápravu tiež, keď zistili, že

v prvom rade musím ja sama chcieť. Dlho

som sa pohrávala s myšlienkou, ako ďalej

žiť ako znovu nájsť zmysel života. Kto mi

podá v tejto mojej samote a žiali pomocnú

ruku? Cítila som sa osamelá a predo mnou

bolo ešte veľa sivých dní za chladnými

múrmi väzenia.

Moja duša nebola slobodná.

Bola zaviazaná k minulosti. Kto

dokáže vyliečiť moje čierne

svedomie a očistiť hriešnu

dušu, aby som bola slobodná?

Jedine všemohúci Boh! Už veľa

som počula o Božej

prozreteľnosti. Boh vie všetko,

všetko vidí, rozumie nám

a napriek všetkým naším

hriechom nás bezhranične

miluje. Uvedomila som si, že

Boh je mojou jedinou nádejou,

útechou a zároveň spásou.

PPPrrríííbbbeeehhh

18

Andrej Kováč

Ako krehká.

Láska je ako most,

ak nie sú obidva brehy pevné, padá.

Láska je ako pierko, bez vetra nemá letu. Láska je ako mrak,

bez slnka nemá zrodu. Láska je ako váha,

ak nie je rovnováha, koniec preváži.

Veď veľa ľudí hľadá Boha, nášho Pána, len vtedy,

keď sú v najhoršom, keď nevedia ako ďalej a sú na

samom dne. Rovnako aj ja som mala potrebu sa

niekomu zdôveriť, podeliť sa o svoju bolesť, o svoj

duševný stav. Vedela som, že Boh si vypočuje

moju hriešnu dušu a že ma miluje takú, aká som.

A tak som sa začala s Bohom rozprávať noc čo

noc. Neskôr aj cez deň a vždy, keď na mňa

dopadol tieň minulosti v sprievode s osamelosťou.

Modlila som sa, rozprávala, spovedala sa

a ľutovala svoje činy. Takto som sa s Bohom

v srdci vydala na cestu pokánia. Božia prítomnosť

sa stala súčasťou môjho života. Boh mi zapálil

svetlo v mojej tmavej duši a takto som našla nový

zmysel života. Snažím sa robiť len dobré

a užitočné skutky, pomáhať svojím blížnym.

Teším sa, že vo mne svieti svetlo a pocit dobrých

skutkov mi zakrýva bolesť a spomienky

z minulosti. Boh, Otec Všemohúci mi dáva

nesmiernu silu a vedie má správnou cestou. Už

nikdy ho nechcem opustiť a potrebujem jeho

svetlo, jeho prítomnosť. Život bez neho si

nedokážem predstaviť. A tak rástla vo mne túžba

stať sa Božím dieťaťom a mať účasť na večnom

živote. Dala som sa pokrstiť, krstom dom dostala

nezmazateľný znak. Som kresťanka. Náš Pán mi

odpustil všetky moje hriechy. Áno, aj toto je

možné, lebo práve Boží Syn Ježiš Kristus bol pre

nás ukrižovaný na odpustenie hriechov. Zriekla

som sa zlého ducha pri krste a tak mi náš Pán

oslobodil dušu. Opäť sa cítim slobodná, znova som

sa narodila a svoju minulosť chcem prekryť

dobrými skutkami a prijať ju takú aká je. Mám

nový zmysel života. Chcem robiť len dobro, získať

svoje deti dobrými skutkami, pomáhať svojim

blížnym a poznať Boha ako najlepšie viem, až kým

sa s ním osobne nestretnem.

Je nesporné, že všetko, čo som napísala vychádza z hĺbky mojej duše. A tí, ktorí má takú

nepoznajú, nech vnímajú moje obrátenie ako príklad, že ešte vždy ma každý z nás

možnosť stať sa lepším človekom. Veď dokedy chceme takto žiť a prispôsobovať sa

tomuto väzenskému životu a systému? Aj my máme ešte budúcnosť, tak poďme a čiňme

dobré skutky a budeme bohatý nielen na tomto svete, ale aj vo večnosti.

Odsúdená HENRIETA.

19

Modlitba väzňa.

Modlím sa Pane túto modlitbu, za seba, blízkych, celú rodinu.

Prosím ťa, ja, milý Pane, po odpustení moje srdce prahne. Očisti z mojej duše všetku špinu,

nedávaj blízkym za to vinu. Keď sa tak spätne na svoj život pozerám,

za všetko si môžem sám. Bože, tak všetko mi strašne vadí,

že ublížil som ľuďom, čo ma majú radi. Preto ťa prosím, Pane, v túto hodinu,

ochraňuj celú moju rodinu. Som tu sám v tejto ťažkej chvíli,

daj, aby boli zdraví moji milí. Ukáž mi, Pane, správnu cestu života,

kde panuje láska a dobrota. Nech môj život už niekam speje,

nech ma v srdci láska hreje. Nech už len konám dobré činy,

nech odškodním svoje viny. Nech sú moje myšlienky a činy čisté,

prosím ťa, Pane, Ježišu Kriste. Preto ťa, Pane, prosím, požehnanie mi svoje daj

a svoje ruky ako ochranu nado mnou maj. Do môjho srdca môžeš, Pane, vstúpiť,

a moje hriechy vykúpiť. Viem, že ty všetkých ľudí miluješ, svojou láskou ich ochraňuješ.

Ďakujem ti, že som mohol s tebou hovoriť, svoje prosby, ale i trápenie vysloviť.

Veď ty si láska, nádej, spása, ty si Pán, som rád, že ma počuješ, že nie som sám.

Zbav ma, Pane, prosím, všetkých hriechov z mojich ramien, nech som čistý, ako najčistejší prameň. Amen.

Autor: odsúdený Marek K.

TTTééémmmaaa

20

Desať hlavných dôvodov pre návrat do Katolíckej

cirkvi Myšlienky v duchu Novej evanjelizácie

Nemôžeš sa znovu vrátiť domov je názov svojho času známeho románu od Thomasa

Wolfe. V tomto vrcholne melancholickom románe autor vyjadril presvedčenie, že návrat

domov predstavuje hranicu veľkého sklamania.

Nie je tomu tak v prípade návratu do Katolíckej cirkvi. Nezáleží na tom, ako dlho

bol človek preč, vždy sa môže vrátiť domov. Možno treba zasa zaťaž chodiť na omšu.

Zapojiť sa do života farnosti. Je možné vieru prežívať omnoho hlbšie, než kedykoľvek

doteraz.

Ten vnútorný impulz srdca vrátiť sa je dôkazom toho, že sa môžeme vrátiť. Ostatní

ľudia nás môžu odrádzať, ale duchovná túžba, ktorá sa v nás intenzívne ozýva je volaním

Boha, ktorý sa snaží priviesť nás naspäť k sebe. Boh sa ale nikdy nevnucuje. Boh len

pozýva. Ak sa rozhodneme pre návrat do Katolíckej cirkvi, je to naše rozhodnutie, ktoré je

len a len na nás.

Pre návrat do Cirkvi existuje toľko dôvodov, koľko je ľudí, ktorí Cirkev opustili.

Zatiaľ čo je Boh v centre u každého osobného rozhodnutia pre návrat, okolnosti a

podmienky návratu sa rôznia. Tu je desať dôvodov, ktoré ovplyvnili rozhodnutie iných k

praktizovaniu katolíckej viery.

X. Túžba po zmysle života. V dnešnom štýle života plného hektickosti si mnohí zrazu

uvedomia, že sa z ich života vytratil pocit zmysluplnosti a že ich život nemá cieľ. Zrodí sa

akútna otázka: “O čom je vlastne môj život? Prečo vlastne robím to, čo robím?” V našej

kultúre panuje zmätok ohľadom morálky a pravdy. Katolícka cirkev poskytuje akoby

nejaký svetelný maják našej existencii a vedie nás k večnému životu.

IX. Spomienky z detstva. Niektorí ľudia tvrdia, že spomienky z detstva v spojitosti s

Bohom sa objavujú až v neskoršom období života. Začínajú sa pýtať sami seba: “Je vôbec

opäť veriť niekdajším jednoduchým spôsobom? Môžem vôbec skutočne veriť, že Boh na

mňa dáva neustále pozor?” Oddeľovanie Cirkvi od verejného života odvádza ľudskú

spoločnosť od duchovnej stránky. Katolícka cirkev poskytuje oboje - ako náboženskú, tak

aj mystickú skúsenosť, ktorá sýti naše srdce, myseľ, telo a v neposlednom rade i ducha.

VIII. Životné omyly. Niektorých ľudí začal zaťažovať nahromadený hriech. Pokúšajú

sa zbaviť viny tým, že rania sami seba alebo svojich blížnych. Kladú si otázky: “Odpustí

Boh sa ale nikdy

nevnucuje.

Boh len pozýva.

TTTééémmmaaa

21

mi Boh vôbec niekedy? Existuje vôbec nádej na nový začiatok s čistým štítom?” Boha

môžete poprosiť o odpustenie kedykoľvek. Ak si ale chcete byť istí Božím odpustením a

milosťou, Katolícka cirkev ponúka rozhrešenie v sviatosti zmierenia.

VII. Potreba odpustiť druhým.

Niekedy sa stáva, že ľudia zadržiavajú v

sebe hnev a odpor voči tým, ktorí ich

hlboko ranili. Možno to bol rodinný člen,

alebo blízky priateľ. Možno to bol niekto

z ich cirkevného spoločenstva. Dnešná

moderná kultúra niekedy povzbudzuje

ľudí k hnevu a pomste. Nenávisť a

horkosť sú ale duchovnou rakovinou,

ktorá rozožiera ľudské srdce. Katolícka

cirkev poskytuje príležitosť vyhľadať

Božiu pomoc pri odpúšťaní druhým.

Dokonca aj vtedy, ak nás druhá osoba

nepožiada o odpustenie alebo nie je

odpustenia hodná. Schopnosť odpúšťať je

dar, ktorý vo väčšej miere otvára ľudské

srdce Božej láske a pokoju.

VI. Túžba po uzdravení. Niektorí ľudia

prechovávajú hlboké duševné zranenia.

Zápasia s hnevom voči Bohu kvôli zlým

veciam, ktoré sa im prihodili, ako je

smrteľná choroba, vysiľujúce zranenie,

rozpadnuté partnerstvo, mentálne alebo

emocionálne problémy, násilie páchané

na nevinnej osobe, nevysvetliteľná

nehoda, prírodná katastrofa, smrť

milovanej osoby alebo nejaké iné hlboké

sklamanie. Katolícka cirkev nemôže

zmeniť tieto situácie alebo vysvetliť,

prečo sa udiali. Na druhej strane v

cirkevnom spoločenstve nachádzame

ľudí, ktorí nám vychádzajú v ústrety

duchovnou liečbou a pomáhajú nám ísť

ďalej v našom živote.

V. Katolícka cirkev je plná pravdy a

milosti. Mnoho ľudí, opúšťa Katolícku

cirkev, pretože ich ohromilo iné

kresťanské spoločenstvo. Niektorí ľudia

sa ale vracajú, keď si uvedomia, že

katolicizmus v sebe zahŕňa úplnú pravdu

a milosrdenstvo. Katolícka cirkev nebol

vytvorená reformátorom alebo

historickým hnutím. Existujú tisíce

kresťanských cirkví (alebo aj siekt), no

jedine Katolícka cirkev bola sprevádzaná

a ochraňovaná z generácie na generáciu

Duchom Svätým viac ako 2000 rokov.

IV. Vytváranie pevných základov viery

pre deti. Niektorí ľudia sa vracajú do

Katolíckej cirkvi, pretože si uvedomujú,

že vyrastanie detí v kultúrnom prostredí,

ktoré podporuje myšlienku ”rob si, čo

chceš”, môže smerovať k pohrome. Deti

potrebujú zažiť aj duchovný rozmer

života. Potrebujú usporiadaný systém

dôvery a upevnenia si morálneho základu,

ktorý siaha za ľudskú logiku a

uvažovanie. Ľudia sa vracajú späť,

pretože chcú tak vytvoriť pevný podklad,

na základe ktorého ich deti môžu budovať

svoje vlastné životy.

III. Túžba byť súčasťou spoločenstva veriacich. Veľa ľudí vyhľadáva pocit

spolupatričnosti. Spoločenstvo však poskytuje viac než len priateľských ľudí, strhujúce

príhovory cez kázeň a zaujímavé aktivity. Spoločenstvo kresťanov katolíkov predstavuje

skupinu ľudí, ktorí sa zhromažďujú okolo osoby Ježiša Krista, aby zvelebovali Boha a žili

vo svetle Ducha Svätého. Katolíci spoločne prichádzajú na omšu, k sviatostiam, aby sa

pomodlili, oslávili radosti, smútili za mŕtvymi, aby slúžili ostatným a poskytovali im

ZZZaaammmyyysssllleeennniiieee

22

oporu alebo aby získavali silu pre každodenný život. Katolícka farnosť všetko toto

ponúka, a to dokonca oveľa viac, predovšetkým ľudom, ktorí sa stretávajú, aby spoločne

smerovali k zjednoteniu s Bohom.

II. Túžba pomáhať druhým. V rámci svetského prostredia existuje nespočetné

množstvo príležitostí pre dobrovoľníctvo. To čo chýba, je práve duchovný rozmer, ktorý

nám poskytuje práve Katolícka cirkev. Je to viac, než len činnosť, z ktorej máme “dobrý

pocit”. Je to časť najvyššieho prikázania (Mk 12,28): milovať Boha a milovať svojho

blížneho ako seba samého. Katolícki dobrovoľníci, ktorí oslovujú druhých, sa stali

nástrojmi Božej lásky. Katolícka cirkev ponúka príležitosti dotknúť sa ľudských životov,

či už doma alebo vo svete.

I. Túžba po Eucharistii. Veľmi veľa ľudí sa vracia späť do Cirkvi, pretože pociťujú

intenzívnu túžbu po Eucharistii. Niekedy k tomu dôjde pri svadobnom obrade, pohrebe,

krste, prvom Svätom prijímaní alebo pri sviatosti birmovania. Inokedy k tomu dôjde, keď

je človek sám alebo čelí rôznym životným prekážkam. Ľudia to popisujú ako hlbokú túžbu

po duchovnom pokrme, ktorý prichádza, keď prijímajú telo a krv, ducha a božskú podstatu

Ježiša Krista. Tento hlad alebo túžba po Eucharistii spúšťa poznávanie prítomnosti Ježiša

Krista aj v iných sviatostiach, ktoré ľudí priťahujú, aby hlbšie spoznávali vlastnú vieru. Je

to bez pochýb jeden z hlavných dôvodov, prečo sa ľudia znovu vracajú do Cirkvi.

Väčšina ľudí zisťuje, že návrat do Cirkvi nie je len

udalosť, ale aj proces, ktorý v sebe zahŕňa niečo z bolesti

a smiechu, uvažovanie, modlitby a múdrosť... ”Trvalo asi

tri roky, kým som pocítil túžbu navrátiť sa k mojej účasti

na farskom živote,” poznamenáva jeden človek.

A čo vlastne návratom získajú?

Katolícka cirkev ponúka spojenie sa s Ježišom

Kristom prostredníctvom Písma Svätého, modlitieb,

prostredníctvom spoločenstva, Eucharistie a iných

sviatostí. Poskytuje duchovnú podporu v časoch

dobrých i zlých. Poskytuje Božiu múdrosť, starú

niekoľko tisícročí. Poskytuje zmysel a účel tohto

života a sľubuje život po smrti.

Zdroj: mojakomunita.sk / Voľný preklad brožury TOP TEN REASONS TO COME BACK TO THE

CATHOLIC CHURCH, Our Sunday Visitor, 2008.

Ilustračné foto: internet

Budete vedieť, že ste doma, keď začnete

cítiť hlboký pokoj vo svojom vnútri.


23

Sčítanie obyvateľstva SR

podľa náboženského vyznania

Nedávno boli zverejnené výsledky sčítania

obyvateľstva SR v roku 2011. Priznám sa,

že keď som objavil výsledky z hľadiska

náboženského vyznania, niektoré čísla ma

prekvapili. To, že zdrvujúca väčšina

obyvateľov sa hlási k určitému

náboženskému vyznaniu a k príslušnosti

k nejakej cirkvi je pre mňa celkom

potešujúce, no ihneď sa mi v mysli vynára

otázka „Kde sú tí katolíci, kde sú tí

kresťania?“ Nechcem nikoho súdiť ani

uraziť, ale zasnívajme si: „Aké by bolo

Slovensko, keby tých 4 milióny kresťanov

začalo v živote uplatňovať biblické

zásady?“ Škoda pre Slovensko a škoda pre

každého z nás, že to tak nie je. Ďakujem

a prajem veľa síl každému človeku, ktorý

sa úprimne snaží žiť minimálne podľa

desatora, aj keď možno nepatrí medzi

veriacich.

TP – trvalý pobyt, x -nevyhodnocovalo sa

Pripravil: npor. Galoš, zdroj: statistics.sk

TTTééémmmaaa

24

Správa - Andrew V. Abela, Ph.D.

Kapitalizmus, socializmus... alebo niečo iné?

Andrew V. Abela, Ph.D., je zakladajúcim členom Kapituly severnej Virginie a predsedom Katedry obchodu a ekonómie

na Catholic University of America.

Pri úvahách o ekonomike, finančnej kríze a

Gorile málo berieme do úvahy múdrosť

siciálneho učenia Cirkvi. Svetlo, ktorým

Kristus žiari skrze Cirkev na tento svet sa

týka všetkých oblastí života, aj ekonomiky.

Ponúkam Vám preklad rozhovoru s Dr.

Andrewom Anelom, odborníkom na

finančné otázky.

Dr. Andrew Abela tvrdí, že učenie

Katolíckej cirkvi týkajúce sa oblasti trhovej

ekonomiky je jednoznačné. Čo si Cirkev

myslí o kapitalizme, socializme a iných

ekonomických systémoch? Abela čerpá z

diela Catechism for Business (Katechizmus

pre obchod) a cituje vyjadrenia svätých

otcov na tému socializmu a kapitalizmu z

posledných desaťročí.

Kvôli súčasným ekonomickým problémom

niektorí odborníci spochybňujú výhody

trhovej ekonomiky. Pre vysvetlenie postoja

Cirkvi ku kapitalizmu a socializmu budem

čerpať z diela Catechism for Business.

Začnime hneď v strede: predstavuje katolícke učenie o ekonómii určitú strednú

alebo tretiu cestu medzi kapitalizmom a socializmom? Odpoveď znie: nie. „Cirkevná

sociálna doktrína nie je 'treťou cestou' medzi liberálnym kapitalizmom a

marxistickým kolektivizmom ... tvorí samostatnú kategóriu … je presnou

formuláciou výsledkov starostlivého uvažovania o komplexných skutočnostiach

ľudského bytia … vo svetle viery a cirkevnej tradície“ (blahoslavený Ján Pavol II.,

Sollicitudo rei socialis, č. 41).

Cirkev nevyberá nejaký konkrétny

ekonomický model ako katolícku cestu

ekonomického života. „Cirkev neponúka

žiadne modely; reálne a efektívne modely

môžu vyvstať len v rámci rôznych

dejinných okolností prostredníctvom

úsilia všetkých tých, ktorí zodpovedne

čelia konkrétnym problémom v

spoločenských, ekonomických,

politických a kultúrnych aspektoch,

pretože sa navzájom ovplyvňujú“ (Ján

Pavol II., Centesimus annus, č. 43).

Zodpovedá socializmus evanjeliovému

učeniu? Odpoveď je znova „nie“.

„Musíme zavrhnúť ilúziu, že politika

prerozdelenia existujúceho majetku by

mohla problémy definitívne vyriešiť. V

modernej ekonomike je hodnota majetku

plne závislá od schopnosti generovať

výnosy v prítomnosti a budúcnosti. Preto

sa nevyhnutne musí vytvárať bohatstvo, a

musíme na to pamätať, ak chceme, aby

bol boj proti hmotnej chudobe účinný z

dlhodobého hľadiska,“ povedal pápež

Benedikt XVI. vo vyhlásení ku

Svetovému dňu mieru 1. 1. 2009.

TTTééémmmaaa

25

Ide najmä o to, že „solidarita je v prvom rade zmysel pre zodpovednosť každého človeka

voči každému človeku, a preto nemôže byť zverená výlučne štátu“ (Benedikt XVI., Caritas

in veritate, č.38). „Keď sociálny štát zasahuje priamo a odníma spoločnosti zodpovednosť,

jednotlivci sa už toľko nezapájajú do pomoci druhým, nadmerne stúpa množstvo

verejných orgánov, ktorých zmýšľanie je skôr byrokratické než orientované na

starostlivosť o ľudí, a ktoré sú charakteristické obrovským navýšením nákladov“

(Centesimus annus, č. 48).

A preto „náboženský socializmus [a] kresťanský socializmus stoja v protiklade. Nikto nemôže byť zároveň dobrým katolíkom a ozajstným socialistom“ (pápež Pius XI., Quadragesimo anno, č. 120).

A čo kapitalizmus? Je v súlade s

evanjeliovým učením? Na túto otázku v

roku 1991, tesne po páde Sovietskeho

zväzu, opatrne odpovedal Ján Pavol II.:

„Ak pod pojmom 'kapitalizmus' myslíme

ekonomický systém, ktorý uznáva

fundamentálnu a pozitívnu rolu obchodu,

trhu, súkromného vlastníctva a následnej

zodpovednosti za prostriedky výroby a

slobodné ľudské konanie v ekonomickom

sektore, potom je odpoveď kladná, aj keď

by bolo možno vhodnejšie hovoriť o

'obchodnej ekonomike', 'trhovej

ekonomike' alebo 'slobodnej ekonomike'.

No ak 'kapitalizmus' definujeme ako

systém, v ktorom sloboda ekonomického

sektora nie je súčasťou solídneho

právneho systému, a ktorý nechápe túto

slobodu ako súčasť širšie chápanej

ľudskej slobody, ktorej jadro je etické a

náboženské, potom je odpoveď

jednoznačne záporná“ (Centesimus annus,

42).

Trhová ekonomika teda je v súlade s

evanjeliovými hodnotami, ak je zasadená

do systému zákonov, ktoré zaručujú, že

slúži všetkým aspektom ľudskej slobody,

nie len ekonomickej slobode. Pretože

„ekonomická sloboda je len jedným z

prvkov ľudskej slobody. Ak sa

pozeráme na ekonomickú slobodu

oddelene, vnímajúc človeka čisto ako

výrobcu alebo spotrebiteľa tovarov, a nie

ako osobu, ktorá vyrába a konzumuje, aby

prežila, potom ekonomická sloboda stráca

nevyhnutnú spojitosť s človekom a

nakoniec sa mu odcudzí a utláča ho“

(Centesimus annus, č. 39).

V predchádzajúcom článku som

spomenul nový študijný odbor na

Catholic University of America -

Obchodná analýza, jednoročný

diplomový odbor oboznamujúci

študentov humanitného zamerania s

jazykom a nástrojmi obchodu

(msba.cua.edu). V rámci tohto odboru

vyučujem predmet s názvom Duch

podnikania, na ktorom čítame plné texty

vyššie spomenutých hlavných pápežských

spisov, aby študenti získali náležitý

morálny pohľad na ekonomiku. A

zamestnávatelia to oceňujú. S hrdosťou

môžem povedať, že všetci absolventi z

prvého roku sa úspešne zamestnali a ich

plat je viac než o 50 % vyšší v porovnaní

so sumou, ktorú by zarábali pred

absolvovaním tohto študijného odboru.

Preklad Mária Fileková a Rastislav Dluhý , Zdroj: mojpribeh.sk


26

Myslievajme na smrť

Veľmi krátky je tvoj život na zemi; nuž

uvažuj, ako je to vlastne s tebou. Dnes

človek je, a zajtra sa pominie. A keď zíde

z očí, chytro zíde aj z mysle. Aké otupné

a tvrdé je ľudské srdce, že len

o prítomných veciach rozmýšľa a nestará

sa radšej o budúce! Vo všetkom by si mal

konať a myslieť tak, akoby si dnes mal

umrieť. Keby si mal dobré svedomie, smrti

by si sa nebál. Lepšie by bolo chrániť sa

hriechu, než utekať pred smrťou. Ak nie si

dnes pripravený, ako budeš zajtra?

Zajtrajšok je neistý deň; a vieš, či

zajtrajška dožiješ? Čo

nám osoží dlho žiť, keď

sa tak málo

polepšujeme? Dlhý život

nie je vždy náprava, ba

často len rozmnožuje

hriechy. Kiež by sme čo

len jeden deň boli dobre

žili na svete! Mnohí

počítajú, koľko rokov je

už, čo sa dali na cestu

obrátenia, ale ovocie ich

polepšenia je často nepatrné. Ak je strašné

umierať, hádam ešte nebezpečnejšie je

dlho žiť. Šťastný, kto má hodinu svojej

smrti stále pred očami a kto sa denne

pripravuje na smrť. Ak si už niekedy videl

umierať človeka, pomysli si, že aj ty

pôjdeš tou istou cestou. Ráno si pomysli,

že nedožiješ večera. A večer sa neopováž

sľubovať si ráno. Buď teda vždy

pripravený a ži tak, aby ťa smrť nikdy

nenašla nepripraveného. Mnohí umierajú

náhle a nečakane. „Lebo neviete, v ktorý

deň príde váš Pán“ (Mt, 24,42,44; Lk

12,40). Keď nadíde posledná hodina,

začneš celkom inak zmýšľať o celom

svojom predošlom živote; a veľmi budeš

ľutovať, že si bol taký nedbanlivý

a ľahostajný. Aký šťastný a aký múdry je,

kto sa teraz usiluje byť takým, akým by

chcel byť v hodinu smrti. Ten sa môže

tešiť nádejou na šťastnú hodinu smrti, kto

dokonale pohŕda svetom, vrelo túži

zdokonaľovať sa v čnostiach, kto si obľúbi

usporiadanosť a bude sa usilovne kajať, ak

bude ochotný poslúchať, zapierať sa

a znášať akékoľvek protivenstvá z lásky ku

Kristovi. Kým si zdravý, môžeš vykonať

mnoho dobrého, ale keď ochorieš, nevieš,

čo budeš vládať. Choroba málokoho

polepší; a tak aj tí, čo mnoho putujú,

málokedy dosahujú

svätosti. Nespoliehaj sa na

priateľov a príbuzných;

a snahu o spasenie

neodkladaj na budúcnosť;

lebo ľudia zabudnú na

teba skôr, než sa

nazdávaš. Lepšie je

usilovnou snahou opatrne

sa zabezpečiť teraz

a vopred si poslať do

večnosti niečo dobrého,

ako dúfať v pomoc iných. Keď sa teraz

sám nestaráš o seba, kto sa bude o teba

starať v budúcnosti? Teraz je čas veľmi

drahý. „Teraz je milostivý čas, teraz je deň

spásy“ (2 Kor 6,2). Ale žiaľ, že ho

nevyužívaš užitočnejšie, keď si v ňom

môžeš nazhromaždiť zásluhy pre večný

život! Príde čas, keď si budeš žiadať jediný

deň alebo hodinu na nápravu, ale kto vie,

či ti ju Boh dožičí. Priateľ môj! Z koľkého

nebezpečenstva sa môžeš vyslobodiť,

koľkého strachu zbaviť, ak budeš vytrvalo

bohabojný a ak budeš mať smrť stále pred

očami. Hľaď teraz žiť tak, aby si sa

v hodinu smrti mohol skôr radovať ako

strachovať. Uč sa teraz umierať svetu, aby

si potom mohol začať žiť s Kristom. Uč sa


27

teraz všetkým pohŕdať, aby si sa potom

mohol voľne ponáhľať ku Kristovi. Karhaj

teraz svoje telo pokáním, aby si potom

mohol bezpečne dôverovať. Ach, ty hlúpy!

ako si môžeš myslieť, že budeš dlho žiť,

keď ani jediný deň nemáš istý? Koľkí sa

sklamali a museli nečakane opustiť telo?

Koľko ráz si počul rozprávať, že ten padol

mečom, tamten sa utopil, iný zasa spadol

a zlomil si väz, onen skonal pri jedle a iný

skončil pri hre? Jeden zahynul ohňom,

druhý zbraňou, tretí morom, iného

zavraždili zbojníci. A tak koniec všetkých

je smrť, a život ľudský sa pominie náhle

ako tieň. Kto si bude na teba po smrti

spomínať? A kto sa bude za teba modliť?

Rob teraz, môj milý, rob čo len môžeš,

lebo nevieš kedy umrieš; a nevieš ani to,

čo sa s tebou stane po smrti. Zhromažďuj

si nesmrteľné bohatstvo, dokiaľ máš čas.

Zhromažďuj si nesmrteľné bohatstvo,

dokiaľ máš čas. Nemysli si nič, len na

svoje spasenie; a staraj sa len o veci Božie.

Rob si teraz priateľov uctievaním ich

skutkov: „aby vás až sa pominiete, prijali

do večných príbytkov“ (Lk 16,9). Buď na

svete ako pútnik a ako hosť, ktorý sa

nestará o svetské veci. Zachovaj si srdce

voľné a hore k Bohu pozdvihnuté, lebo „tu

nemáme trvalé mesto“ (Hebr. 13,14). Ta

posielaj denne svoje prosby a vzdychy so

slzami, aby si tvoj duch zaslúžil po smrti

šťastne prejsť k Pánovi.

Tomáš Kempenský (1379/80 - 1471), augustiánsky mních, askéta a mystik

DON BOSCO O SV. SPOVEDI

„Keď hovoríte dve slová

z kazateľnice, jedno nech

je o dobrej svätej spovedi.

Mám len jednu túžbu –

spasiť vaše duše. Nájdete

spisovateľov veľmi

nadaných a učených,

zbehlejších odo mňa, ale

ťažko nájdete človeka,

ktorý by vás miloval viac

ako ja a viac túžil po

vašom šťastí a spáse. Boh

nech je vždy s vami a nech

vám dopraje, aby ste mohli zachovávať

tieto malé rady a tak mohli spasiť svoje

duše a tým zveľadiť Božiu slávu.

- Niet lepšieho základu pri

výchove nad svätú spoveď

a sväté prijímanie. Myslím,

že nezveličujem, keď poviem,

že bez týchto dvoch prvkov je

ohrozená mravnosť človeka.

- Kto sa zriedkavo spovedá, má

dušu znetvorenú. Veď keby sa

niekto umýval len raz do roka,

aká by bola škaredá jeho tvár?

- Aby sme mali úžitok zo

svätej spovede, nestačí

spovedať sa často, ale treba sa usilovať, aby

sme sa nedopúšťali hriechov.


28

- Okrem naozajstnej úprimnosti, kedy

nezamlčím žiaden hriech, svätá spoveď

musí mať aj opravdivú ľútosť a silné

predsavzatie. Ináč by nebolo užitočné, ba

bolo by škodlivé pristupovať k tejto

sviatosti. Veľa kresťanov sa spovedá, ale

zle. A lepšie je nespovedať sa ako sa

spovedať zle. Pre niektorých je tak spoveď

príčinou záhuby a nie prostriedkom spásy.

- Mnohým chýba stálosť v predsavzatiach.

Spovedáme sa stále z tých istých hriechov.

Takýto nech skúma trochu svoj život od

poslednej sv. spovede.

- Spovedajte sa s náležitou prípravou.

Spytovanie svedomia.

- Tri slučky, ktorými vás diabol drží vo

svojom otroctve – nedostatočná

úprimnosť pri svätej spovedi,

nedostatočná ľútosť a slabé

predsavzatie.

- Diabol raz vo sne povedal Don Boscovi:

„Pozoruj úžitok, aký majú zo svätej

spovede. Ovocie spovede musí byť lepší

život. Ak chceš vedieť, či ich ešte držím vo

svojej moci, pozoruj, či sa polepšujú.“

Veľmi ľahko na spovedi zamlčíme hriechy

a to pre tieto príčiny – hanba a strach.

/Dovolím si poznamenať ešte aj lenivosť

a ľahostajnosť./ Obávajú sa, že stratia

u spovedníka vážnosť, úctu. Pamätajte

spovedník sa nikdy nad hriechom

nečuduje, naopak spolucíti s hriešnikom.

Matka, keď jej syn ochorie, miluje ho viac,

ako predtým, keď bol zdravý. Spovedník

obdivuje vašu dôveru, miluje a váži si

vás. Mohli by ste mi namietať: „Vy mi to

hovoríte len tak naoko, ale v hĺbke duše

mnou opovrhujete.“ A ja vám hovorím:

„Milujem vás ako vlastného syna, lebo aj

mojím pričinením ste sa zrodili

k milosti. Stali ste sa nádobou čnosti

a príkladom svätosti.“

- Vyberte si podľa možnosti stáleho

spovedníka, nemeňte ho bez príčiny

a spovedajte sa každé dva týždne, alebo

raz za mesiac. Modlite sa za svojho

spovedníka a plňte jeho rady. Uchovávajte

si ich v pamäti od jednej spovede ku

druhej. Radšej však zmeňte spovedníka nie

raz, ale tisíc ráz, ako by ste spáchali

neúprimnosťou svätokrádež.

- Mnohí však zmenia spovedníka, ale

nerozhodnú sa zmeniť život. Takí klamú

sami seba. Robia ako nemocní, ktorí menia

stále lekára, ale ako sa môže taký vyliečiť?

- Keď majú vážnejšie záležitosti idú

k inému spovedníkovi a potom sa vrátia

k predošlému. Iste, keď tak robia nepáchajú

tým hriech, ale nikdy nebudú mať

duchovného sprievodcu, ktorý by spoznal

dostatočne stav ich svedomia. Ako chcete,

aby vás viedol ten, ktorému rozpoviete len

obyčajné, ľahké veci, ale ak máte niečo

ťažšieho to mu nepoviete?

Nezabúdajme, že máme mať svedomie

v takom stave, aby sme mohli ísť každý

deň na sväté prijímanie.

Ak však nie si schopný zachovať si

svedomie v takom stave, aby si mohol ísť

aspoň osem dní na sv. prijímanie, neradím

ti tak časté prijímanie. Čas, ktorý by si

vynaložil na druhú, alebo tretiu spoveď

v tom istom týždni použi na to, aby si si

urobil lepšie predsavzatie a uvidíš, že to

bude osožnejšie, ako častá spoveď, ktorú

konáš s malou ľútosťou a so slabým

predsavzatím.

(Sebastian Motta: Don Bosco o sv. spovedi, 1945.)

http://www.mojakomunita.sk

TTTééémmmaaa

29

Spoznávanie Boha – 1.časť

Potrebujeme spoznať Boha?

Na túto otázku je možné nájsť množstvo rôznych odpovedí, no teraz sa pozrieme len

na dva dôvody, prečo je to pre človeka potrebné. Tým prvým dôvodom je to, aby sme

spoznali samých seba. Lebo až keď spoznáme Boha, na ktorého obraz sme stvorení, až

potom môžeme spoznať seba, pravdu o sebe, akí sme a akí máme byť. Vlastnosti ktoré má

Boh a Ježiš Kristus majú byť aj mojimi vlastnosťami.

Potrebujeme sa dozvedieť pravdu. Ježiš povedal „Poznáte pravdu a pravda vás

oslobodí.“ „Ja som cesta , pravda a život“ – život v omyle môže mať pre nás aj iných zlé

následky (neslobodu od hriechu). Hriech spôsobuje, že každý človek trpí „stratou pamäte“,

nie je pre nás prirodzené žiť v Božej prítomnosti a poznať Boha osobne, takého aký je.

Nevieme kto sme, načo sme tu, nepoznáme svoj duchovný rozmer, svoje poslanie, zmysel

dobrých i ťažkých skúseností, zmysel náhodných okolností, nevieme že sme milovaní, že

niekto je v tom s nami, že niekomu na nás – na mne záleží, často nevieme nájsť riešenie ...

Vieme len to, čo nám o nás povie svet, ľudia v našom okolí, prevládajúci

svetonázor, kultúra ..., často je to aj pravda, ale neúplná, či zameraná na menej podstatné

veci, ale často je to aj lož. V tej „polievkovej zmesi“ ktorá je nám denne ponúkaná je

niekedy až 99% dobrého a možno len 1% jedu, ktorý v nás nenápadne zabíja to, čo je

v tomto živote najpodstatnejšie a čo je pre náš život a večný život najdôležitejšie.

Druhým podstatným dôvodom prečo je nevyhnutné spoznávať Boha je ten, že my

kresťania potrebujeme milovať Boha z celého srdca, z celej duše a sily, tak ako nám to

opisuje najväčšie Božie prikázanie. Preto ho potrebujeme nevyhnutne poznať takého, aký

naozaj je, aby sme nemilovali len nejakú jeho karikatúru, alebo skôr, aby sme ho vôbec

mohli milovať, lebo to čo sa o Bohu dozvedáme z rôznych zdrojov je často skreslené, až

nepravdivé. Boh chce aby sme ho poznávali a aby sme boli slobodní.

Pripravil: npor. Galoš, Ilustračné foto: Internet

„Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi

v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.“ Jn 4,23

„Lebo milosrdenstvo chcem a nie obetu a poznanie Boha viac ako celopaly.“ Oz 6,6

„Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku!“ Iz 55,6.

HHHuuummmooorrr

30

☺☺☺

Generál si zavolal jednoho svého

podřízeného do kanceláře. „Karle, jsi u nás

už půl roku. Začal jsi jako velitel čety, po

týdnu jsi byl povýšen na velitele roty a po

měsíci na velitele praporu. Po 4 měsících

jsi byl povýšen na zástupce velitele divize.

Je čas, abych odešel do důchodu a chci

abys převzal divizi. Co na to říkáš?“

„Díky tati.“

☺☺☺

Přijde voják k lékaři a povídá: " Zdá se mi,

že jsem kůň, řehtám, žeru oves, atd."

Doktor ho prohlídne a pak něco píše. "To

mi píšete recept?" Doktor:" Ne, povolení,

že můžete „špinit“ na buzerplace."

☺☺☺

- Poručík, dokážu hrochy lietať?

- Hrochy nelietajú.

- Ste si istý?

- Stopercentne.

- Ale generál vravel, že hrochy lietajú.

- No, tak troška lietať vedia.

☺☺☺

Vojak pošle babičke list, z ktorého trčí

špagátik:

- Ahoj babička! Ak potiahneš za ten

špagát, dostanem tri dni dovolenky!

☺☺☺

Dva čerství vojáci si povídají ve chvilce

volna. První: “Proč jsi šel do armády?“

Druhý: “Nemám ženu a miluji válku.

A ty?“ První:“ Mám ženu a miluju mír.“

☺☺☺

„Vojáku, co vaše novoroční předsevzetí?“

„Mé novoroční předsevzetí je odvádět

práci na 100%: 12% v pondělí, 23%

v úterý, 40% ve středu, 20% ve čtvrtek a

5% v pátek"

☺☺☺

☺☺☺

Hovorí kňaz kňazovi:

Počuj, nemôžem pochopiť toto miesto

v Biblii.

To je jednoduché, ukáž ja ti to vysvetlím.

Vysvetliť si to viem aj ja, ale pochopiť

nemôžem.

☺☺☺

Pán Kohn, zamyslene pozoruje papamobil

a množstvo limuzín, ktoré sprevádzajú

pápeža na návšteve v Jeruzaleme.

Po chvíli sa otočí k svojmu partnerovi

v podnikaní, pánovi Katzovi:

— A vedia oni, pán Katz, že pred dvoma

tisícročiami rozbiehali kresťania tento

biznis iba s jedným oslom?

☺☺☺

Lenivcova modlitba:

„Milosrdný Bože, dnes som nezhrešil,

neublížil som žiadnemu živému tvorovi,

nemal som nemravné myšlienky ani túžby.

O chvíľu však musím vstávať a budem

potrebovať veľmi tvoju pomoc. Prosím,

pomáhaj mi Bože všemohúci.“

☺☺☺

A Ježiš sa ich spýtal:

Povedzte, kto hovoríte, že som

A oni mu odpovedali:

Si eschatologický prejav podstaty nášho

bytia, zjavený ontologický základ

súvisiaci s našou podstatou.

A Ježiš im odpovedal:

Čo to? Čo to?...

☺☺☺

Viem, že neveríš na zázraky, ale náš

invalidný sused sa skutočne vrátil z Lúrd

bez barlí, videl som to na vlastné oči.

- Prosím ťa, to nie je žiadny zázrak. Dnes

sa už kradne všade.

☺☺☺

IIInnnfffooo

31

WEBOVÁ STRÁNKA NAŠEJ FARNOSTI

Dávame na známosť, že naša vojenská farnosť má svoju webovú stránku.

Priestor pre ňu nám bezplatne poskytol portál „Moja komunita“. Môžete tam

nájsť :

Kontaktné údaje

Program bohoslužieb a aktivít

Farské oznamy

Galériu obrázkov

Stránku nájdete takto :

1. na www.mojakomunita.sk zvoľte -vyhľadávať- , zadajte „Ružomberok“

2. zvoľte : „Vojenská farnosť sv. Pátra Pia“

Alebo priamy link:

http://www.mojakomunita.sk/web/vojenskafarnost-sv.-patra-pia

Nezabudnite si uložiť do záložiek svojho webového prehliadača, alebo

priamo na lištu, aby ste to mali nabudúce jednoduchšie.

Farský spravodaj

Vychádza príležitostne - nepredajné – počet výtlačkov cca 30 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo

Emailom: Mgr. Ján Polťák, [email protected], [email protected],

tel: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431 Ing. Robert Galoš, [email protected], tel: 0960472233

web: http://www.mojakomunita.sk/web/vojenskafarnost-sv.-patra-pia Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty.

Kontakt Oznam redakcie

Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia

VÚ 1115 Zarevúca 2

034 01 Ružomberok

Naďalej pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu.

Ďakujeme všetkým prispievateľom za kvalitne vypracované články.

http://www.mojakomunita.sk/



Andrej Kováč

Všetci chcú byť pánmi.

Cítiš to teplo, teplo domova. Počuješ tie slová, áno, od svojej kolísky. Slovač, Tatry siahajú až do neba. Máš v rukách troj, nie štvorlístky.

Stojíme na pevných nohách. No závisť, pohltila celý národ. Či si akokoľvek, verný Slovák.

Potlač v sebe tento neduh.

Všetkým zachcelo byť sa pánmi. Ale tých bolo vždy, len zopár. Každý rozmýšľa, ako toho druhého zraní. Závisť je podplatený hrobár.

Farský spravodaj

Documents

Transcript of Farský spravodaj