Európske voľby a pohľad občanov na Európsky parlament
description
Transcript of Európske voľby a pohľad občanov na Európsky parlament
Európske voľby a pohľad občanov na Európsky parlament
Január - február 2009
Výber výsledkov z najnovšej vlny štúdie Eurobarometer 71.1
1. Metóda
1. Metóda
Termín terénneho zberu dát: Január - február 2009
(20.1. - 13.2.2009 v SR)
Celkový počet rozhovorov: 27.218 (približne 1000 na krajinu, 1025 v SR)
Osobné rozhovory v domácnostiach
Výberový súbor: reprezentatívna vzorka všeobecnej populácie vo veku 15 a viac
rokov s trvalým pobytom a občianstvom v príslušnej európskej krajine
Výberová metóda: náhodný výber domácností a respondentov (geografická
stratifikácia podľa regiónu a veľkosti obce, pravidlo „najbližších narodenín“)
Pokrytie: 27 členských krajín Európskej únie
Terénny zber dát v SR realizovala spoločnosť TNS AISA Slovakia
2. Vybrané témy štúdie
2. Vybrané témy štúdie
Voľby do Európskeho parlamentu 2009
Povedomie a poznatky o Európskom parlamente
3. Voľby do Európskeho parlamentu 2009
3.1. Témy kampane
0 10 20 30 40 50 60
terorizmus
boj proti klimatickým zmenám
prisťahovalectvo
zabezpečenie dodávok energie
budúcnosť dôchodkov
kriminalita
inflácia a kúpna sila
nezamestnanosť
hospodársky rast
Jar 2009Jeseň 2008Jar 2008
Otázka: QC6 Na ktoré z nasledujúcich tém by sa podľa Vás mala zamerať volebná kampaň pre najbližšie európske voľby?
Hospodársky rast a nezamestnanosť sú témy, ktorých dôležitosť od jesene vzrástla. Nezamestnanosť uvádza viac mužov (59%) ako žien (52%), viac ľavicovo orientovaných ľudí (61%) ako zástupcov pravice (52%) a najviac respondentov vo veku 15 – 24 rokov. S rastúcim vekom frekvencia výberu tejto témy klesá.
Zabezpečenie dodávok energie sa ako nová téma umiestnilo na Slovensku na tretej priečke.
Dôležitosť inflácie a kúpnej sily poklesla na hodnotu 40% v EÚ a na Slovensku dokonca na 23%.
68%
SR
72%
23%
34%
44%
7%
27%
19%
50%
Možnosť výberu max. 5 položiek
3.2. Termín európskych volieb
Od jesene vzrástol podiel respondentov, ktorí vedia, že európske voľby sa budú konať v roku 2009 o 8%. Naďalej však 62% opýtaných nevie uviesť rok volieb. Menej informované sú ženy (66% vz 57% mužov) a mladí ľudia vo veku 15 - 24 rokov.
Informovanosť na Slovensku patrí medzi najlepšie, oproti jeseni 2008 vzrástla o 16% na celkových 61%.
Jar2009
Jar2009
1626
329
76
7567 62
nevie
v inom roku
v roku 2009
Otázka: QC1 Kedy sa podľa vášho názoru budú konať najbližšie európske voľby (voľby do Európskeho parlamentu) tu na Slovensku?
Jeseň2008
Jeseň2008
Jar2008
Jar2008
SR
37%
2%
61%
3.3. Záujem o európske voľby
Záujem o európske voľby v priemere v EÚ sa nemení a zostáva na úrovni 44%. Na Slovensku záujem oproti jeseni 2008 stúpol o 5% na celkových 39%.
Úroveň záujmu stúpa s vekom a so vzdelaním. U mužov je vyšší (48%) ako u žien (41%). Medzi stúpencami stredu je záujem o voľby nižší (44%) ako medzi stúpencami ľavice a pravice (52%).
Otázka: QC2. Najbližšie európske voľby budú v júni 2009. Do akej miery sa zaujímate alebo nezaujímate o tieto voľby?
44
51 54 53
246
Nezaujíma sa
Zaujíma sa44
Jar2008
Jar2008
Jeseň2008
Jeseň2008
Jar2009
Jar2009
60%
SR
39%
3.4. Záujem o európske voľby
Otázka: QC2. Najbližšie európske voľby budú v júni 2009. Do akej miery sa zaujímate alebo nezaujímate o tieto voľby?
NevieZaujíma Nezaujíma
3.5. Pravdepodobnosť účasti v európskych voľbách
0 5 10 15 20 25 30
nevie
10. určite pôjdem voliť
9.
8.
7.
6.
5.
4.
3.
2.
1. určite nepôjdem voliť
Jar 2009
Jeseň 2008
Jar 2008
Otázka: QC3. Môžete mi povedať na stupnici od 1 do 10 ako je pravdepodobné, že pôjdete voliť v najbližších európskych voľbách v júni 2009?
Deklarovaná pravdepodobnosť účasti vo voľbách zostáva nezmenená. Z tohto výsledku sa v žiadnom prípade nedajú dedukovať percentá účasti. Päť a pol mesiaca pred voľbami občania odpovedajú názorovo (v kontexte mimo volieb). Po otvorení volebných diskusií sa vstupuje do volebnej logiky, čo je viac menej dva mesiace pred dňom volieb.
34%
15%
25% v SR
12% v SR
3.6. Pravdepodobnosť účasti v európskych voľbách
QC3 Probability of vote
70%
62%
56%
56%
49%
48%
48%
47%
47%
45%
43%
42%
38%
38%
38%
34%
34%
34%
31%
30%
27%
27%
26%
25%
24%
22%
21%
13%
9%
17%
13%
10%
10%
14%
10% 15
%
12%
8% 13%
12%
17%
15%
11%
18%
15%
8% 14%
8% 18%
18%
15%
12%
13%
30%
13%
19%
0%
100%
BE
LU
MT
DK SE
CY EL
FR
NL IE DE SI
EE
LT FI
LV
EU
27
RO
BG IT ES
HU
CZ
SK PT
UK
AT
PL
Will probably vote Would definitely not votePravdepodobne pôjde voliť Určite nepôjde voliť
Otázka: QC3. Môžete mi povedať na stupnici od 1 do 10 ako je pravdepodobné, že pôjdete voliť v najbližších európskych voľbách v júni 2009?
3.7. Dôvody neúčasti v európskych voľbách
0 10 20 30 40 50 60 70
Neviete dosť o úlohe EP
Myslíte si, že váš hlas by nič nezmenil
Myslíte si, že nie ste dostatočne informovaný(á),aby ste šli voliť
Myslíte si, že EP sa nedostatočne zaoberáproblémami, ktoré sa vás týkajú
Ste proti Európe, EÚ, budovaniu Európy
Jeseň 2008
Jar 2009
Otázka: QC5. Ak nepôjdete voliť v európskych voľbách v júni 2009, bude to kvôli tomu, že ...?
Najviac skeptických respondentov, ktorí si myslia, že ich hlas by nič nezmenil je v Bulharsku a Rakúsku (79%) a tiež v Lotyšsku (76%).
Nedostatočne informované na to, aby šli voliť sa cítia viac ženy (61%) ako muži (56%). Veková skupina 40 – 57 rokov si oveľa častejšie ako ostatní myslí, že EP sa nedostatočne zaoberá
problémami, ktoré sa jej týkajú (62% vz priemer 55%). Iba 10% študentov uviedlo ako dôvod proti účasti v európskych voľbách to, že sú proti Európe, EÚ
a budovaniu Európy.
Možnosť odpovede „áno“, „nie“
3.8. Kritériá pri výbere kandidáta
0 5 10 15 20 25 30 35 40
Nevie, bez odpovede
Iné
Zlá povesť kandidátov
Osobnosť kandidátov
Postoj strán kandidátov k eu. otázkam
Skúsenosti kandidátov na vnútroštátnej úrovni
Postoj kandidátov k eu. otázkam
Postoj kandidátov k vnútroštátnym otázkam
Skúsenosti kandidátov v eu. záležitostiach
Jar 2008
Jar 2009
Otázka: QC4. Môžete mi povedať, ktoré z nasledujúcich kritérií by bolo hlavné pri Vašom rozhodovaní v európskych voľbách?
Postoj kandidátov k vnútroštátnym otázkam považuje až 57% Slovákov za jedno z troch kritérií pri rozhodovaní v európskych voľbách.
57% v SR
Možnosť výberu max. 3 odpovedí
4. Vnímanie Európskeho parlamentu
4.1. Dôvera v európske inštitúcie
V globálnom kontexte rastúcich obáv Európanov zo svetovej finančnej a ekonomickej situácie a z ich osobnej budúcnosti (viď preferované témy volebnej kampane), neprekvapuje zníženie dôvery občanov v európske inštitúcie. Medzinárodná úloha EÚ je v očiach Európanov ponímaná ako menej zásadná. V súčasnosti viac občanov chce, aby sa Únia starala v prvom rade o ich každodenné problémy.
Paradoxne na druhej strane 48% Európanov (až 51% Slovákov), čo je nárast o 4%, by si osobne želalo,
aby Európsky parlament hral dôležitejšiu úlohu, ako má v súčasnosti. I keď tých, ktorí tvrdia opak je len 22%, ale ich nárast oproti jeseni 2008 bol väčší o 8%.
Otázka: QA11 Povedzte mi, prosím, ku každej inštitúcii, či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete?
Európsky parlament
Európska komisia
Európska centrálna banka
Jeseň08
Jar09
Jeseň08
Jar09
Jeseň08
Jar09
Skôr dôveruje 51% 45% 47% 42% 48% 39%
Skôr nedôveruje 31% 37% 30% 36% 30% 40%
Nevie 18% 18% 23% 22% 22% 21%
4.2. Znalosť rozhodovacieho procesu
Európania majú relatívne dobrú znalosť hlavných princípov rozhodovania v Európskom parlamente – priemer správnych odpovedí voči nesprávnym je 52% ku 18%. Takmer jedna tretina respondentov (30%) sa naďalej nevie k tejto téme vyjadriť.
Otázka: QB3 Mohli by ste mi, prosím, povedať, či sú nasledujúce výroky o Európskej únii podľa Vás pravdivé alebo nepravdivé?
Jeseň 2009
Pravdivý Nepravdivý Nevie
Členovia Európskeho parlamentu sú volení priamo občanmi každého členského štátu
53% 23% 24%
Rozpočet Európskej únie je určovaný spoločne Európskym parlamentom a členskými štátmi
54% 12% 34%
Rozhodnutia v oblasti legislatívy (zákony a smernice) v EÚ prijíma spoločne Európsky parlament a členské štáty
53% 16% 31%
Každý členský štát má rovnaký počet poslancov v Európskom parlamente
20% 48% 32%
4.3. Prioritné politiky
Keďže nezamestnanosť je hlavnou želanou témou kampane, je jasné, že Európania uvádzajú oblasti spojené s každodenným a osobným životom. Požiadavkou je zvýšenie ochrany na úrovni EÚ pred krízou.
Otázka: QB7. Európsky parlament podporuje rozvoj určitých politík na úrovni Európskej únie. Ktorým z nasledujúcich politík by mala byť podľa vášho názoru daná prednosť?
Jeseň2008
Jar2009
Zlepšovanie ochrany spotrebiteľov a verejného zdravia 33% 36%Zosúladenie ekonomickej, rozpočtovej a daňovej politiky 26% 32%Bezpečnostná a obranná politika, ktorá umožňuje EÚ čeliť medzinárodným krízam 36% 32%Boj proti klimatickým zmenám 31% 30%Spoločná energetická politika s cieľom zabezpečiť energetickú samostatnosť EÚ 30% 30%Poľnohospodárska politika ohľaduplná k životnému prostrediu a prispievajúca k svetovej potravinovej rovnováhe
25% 29%
Boj proti terorizmu a zároveň rešpektovanie slobody jednotlivca 29% 29%Prisťahovalecká politika realizovaná v konzultácii s krajinami pôvodu 19% 24%Zahraničná politika, ktorá umožňuje EÚ jednohlasne zastupovať na zahr. úrovni 29% 23%Politika vedeckého výskumu a rozvoja, ktorá zabezpečuje konkurencieschopnosť a inovácie
14% 18%
Presadzovanie európskeho sociálneho modelu 11% 14%Nevie 9% 6%
47% v SR
Možnosť výberu max. 4 politík
4.4. EÚ a postoj ku kríze
Otázka: QD4. Povedali by ste, že jednotlivé členské krajiny Európskej únie v záujme čeliť finančnej a hospodárskej kríze doposiaľ...?
4439
17
51
36
13
0
10
20
30
40
50
60
konali skôr in
dividuálne
konali skôr spoločne
nevie
EÚ 27
SR
Slovenskí respondenti majú silnejší pocit individuálneho postupu jednotlivých krajín ako priemer EÚ.
4.5. EÚ a postoj ku kríze
Otázka: QD4. Povedali by ste ako občan, že by ste boli...?
13
61
26
16
62
22
0 20 40 60 80
nevie
lepšie chránený(á) (predfinančnou a hospodárskou
krízou), ak by Slovensko prijalo auplatnilo opatrenia koordinovanes inými krajinami Európskej únie
lepšie chránený(á) (predfinančnou a hospodárskou
krízou), ak by Slovensko prijaloopatrenia a uplatnilo ich
individuálne
SR
EÚ 27
V tomto názore sa Slováci zhodujú so zvyškom spoluobčanov EÚ a cítili by sa lepšie chránení voči kríze, ak by krajiny EÚ koordinovali svoje opatrenia.
ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ