Environmentálne záťaže stredného Slovenska

Valéria BeköováĽubica ListoferováKatarína Gulyášová 29.3.2012

Environmentálna záťaž

• je znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie, alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu, s výnimkou environmentálnej škody (zákon č. 384/2009 Z. z.)

• na Slovensku sa nachádza vyše 1 500 lokalít, ktoré predstavujú závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a pre ŽP

Priority v riešení environmentálnych záťaží (2012-2015)

• zabezpečiť administratívne kapacity pre manažment environmentálnych záťaží,• aktualizovať Zoznam priorít pre odstraňovanie environmentálnych záťaží a Štátny

program sanácie environmentálnych záťaží• prevádzkovať Informačný systém o environmentálnych záťažiach • realizovať prieskum environmentálnych záťaží so zodpovednosťou štátu za ich

riešenie podľa stanovených priorít potreby riešenia environmentálnych záťaží, spracovať rizikové analýzy a aktualizáciu prioritizácie environmentálnych záťaží z pohľadu potreby realizácie sanačných opatrení

• pokračovať v realizácii sanačných prác na environmentálnych záťažiach, k riešeniu ktorých je zaviazaný štát z hľadiska plnenia medzinárodných dohôd

• vytvoriť Zoznam autorizovaných osôb na vykonávanie prieskumných, sanačných a monitorovacích prác environmentálnych záťaží v zmysle zákona o environmentálnych záťažiach

• pokračovať v procese legitimizácie problematiky environmentálnych záťaží

Stredné Slovensko

• Žilinský kraj• Banskobystrický kraj

Environmentálna záťaž, pravdepodobná environmentálna záťaž

Environmentálne záťaže - potvrdené

Environmentálna záťaž

Banskobystrický kraj

Výsledok regionálnej štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na ŽP je v súčasnosti v BB kraji zaevidovaných:

• 120 lokalít s pravdepodobnou environmentálnou záťažou• 43 lokalít s environmentálnou záťažou• 59 sanovaných lokalít• 34 rekultivovaných lokalít

V súčasnosti 21 lokalít s environmentálnou záťažou patrí medzi vysokorizikové, 17 z nich patrí medzi vysokorizikové aj z hľadiska celkového hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na ŽP.

Najrizikovejšie environmentálne záťaže – Banskobystrický kraj

Žilinský kraj

Výsledok regionálnej štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na ŽP je v súčasnosti v ZA kraji zaevidovaných:

• 120 lokalít s pravdepodobnou environmentálnou záťažou• 31 lokalít s environmentálnou záťažou• 36 sanovaných lokalít• 34 rekultivovaných lokalít

V súčasnosti 18 lokalít s environmentálnou záťažou patrí medzi vysokorizikové, 13 z nich patrí medzi vysokorizikové aj z hľadiska celkového hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na ŽP.

Najrizikovejšie environmentálne záťaže – Žilinský kraj

ZSNP Žiar nad Hronom

• spoločnosť ZSNP, a.s., patrí k najvýznamnejším hutníckym podnikom v Slovenskej republike, so zameraním na spracovanie hliníka

• hodnotenej EZ Areál skupiny ZSNP sa vyznačuje rôznorodou kontamináciou podzemnej vody a zemín. Dominantné kontaminanty sú fluoridy, ťažké kovy (As, Mo, Cd, Hg), NEL a PAU

• znečistenie je lokálne sanované

ZSNP Žiar nad Hronom

Ovzdušie

• Zníženiu emisií sa venovala osobitná pozornosť už od 60 – tych rokov, kedy boli zaznamenané prvé príznaky výrazného negatívneho vplyvu výroby na okolité prostredie.

• Od toho obdobia až doteraz bolo zrealizovaných množstvo ekologických opatrení s cieľom zníženia kvantity emitovaných látok z výrobného procesu. Možno konštatovať, že súčasná emisná situácia je stabilizovaná, výkyvy pre niektoré znečisťujúce látky súvisia s výrobnou produkciou.

Voda•Trvalým cieľom ZSNP, a.s., je znižovať objem vody na technologické účely potrebný vo výrobných procesoch a teda zvyšovať efektívnosť jej využitia a stupeň recyklácie.

•Ďalším dlhodobým cieľom ZSNP, a.s. je trvalé zlepšovanie kvality odpadových a osobitných vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie.

Odpady• V minulosti bolo ZSNP, a.s. charakteristické veľkou produkciou odpadov.

Svojimi ekologickými aktivitami sa táto charakteristika začala meniť, pričom produkcia z 500 tis. ton odpadov postupne klesla na 10 tis. ton odpadov ročne. V roku 2009 dokonca klesla na historicky najnižšiu úroveň 1135 ton.

• Klesajúci trend bol okrem ekologických aktivít ZSNP, a.s. spôsobený aj odpredajom resp. osamostatnením niektorých organizačných útvarov, ktoré významnou mierou prispievali k vzniku odpadov (napr. závod Enevia - odpadová škvara a popolček ukladané na odkalisko, prevádzka LKV - odpadové kaly zo spracovania alkalickej vody, skládka odpadov SPO ZSNP a pod.).

Rekultivácia odkaliska• najzávažnejším problémom v oblasti ekológie je komplexné riešenie rekultivácie odkaliska - kalového poľa,

ktoré vzniklo v minulosti, ako dôsledok výroby oxidu hlinitého z bauxitu

Riešenie problematiky zahŕňa:

• výstavbu bentonitovej steny - podzemnej tesniacej steny, ktorá zabráni únikom alkalickej vody z kalového poľa do podzemných vôd v okolí

• čistenie alkalických vôd z odkaliska dvomi nezávislými technológiami na vysokej technickej úrovni• realizáciu projektu priamo na odkalisku - jeho uzavretie a následná rekultivácia. Rekultivačné práce začali v

júni 2006. Projektovaná doba realizácie je 6 rokov

Komplexné riešenie problematiky odkaliska je najväčšou investičnou akciou zameranou na odstránenie starej environmentálnej záťaže v rámci privátnych firiem na Slovensku

Rekultivácia odkaliska

• Rekultivácia kalového poľa ZSNP, a. s., v Žiari nad Hronom je v súčasnosti v záverečnej realizačnej etape.

• Prebiehajú prípravné a izolačné práce na poslednej nezakrytej ploche. Zároveň sa pripravujú všetky obslužné a monitorovacie objekty.

• Podnik vynaložil na celkovú sanáciu odkaliska 53 miliónov eur. Kolaudácia rekultivácie a uvedenie rekultivovaného odkaliska do overovacej prevádzky je naplánované na II. kvartál 2012.

Kysucké Nové Mesto – skládka pri SEVAKU

• Počas terénnej rekognoskácie sa skládkový materiál (priemyselný a komunálny odpad) nachádzal na ploche cca 500 x 10 m popri ceste. Odpad tvorili hlavne riedidlá a náterové hmoty.

• Skládka sa nachádza v chránenej vodohospodárskej oblasti Beskydy a Javorníky, na aluviálnych náplavoch rieky Kysuca, v blízkosti povrchového toku. Je bez izolácie a monitoringu. Podľa máp vhodnosti pre skládky odpadu sa nachádza na území bez prirodzenej ochrany – ohrozenie podzemnej vody je vysoké.

• Skládka je odporúčaná na prieskumné práce vzhľadom na možnú kontamináciu horninového prostredia, podzemných a povrchových vôd.

Žiar – skládka Chraste• Skládka Chraste bola prevádzkovaná do roku 2005, nachádza sa

bezprostredne na ľavom brehu potoka Vrbička, ktorý je ľavostranným prítokom vodohospodársky významného toku Smrečianka, do ktorého ústi po cca 1 800 m. Cca 200 – 300 m od skládky v smere toku je chránený areál Háj v Smrečanoch.

• Na odizolovanie skládky od potoka Vrbička sa použili izolačné fólie a ochranný val, ale nedajú sa vylúčiť možné prieniky kontaminácie do podzemných a povrchových vôd, najmä na jar, v čase topenia snehu a intenzívnej zrážkovej činnosti. Podľa máp vhodnosti skládok odpadu, geologické podložie v mieste skládky nepredstavuje žiadnu prirodzenú ochranu – ohrozenie podzemnej vody je veľmi vysoké, územie je nevhodné pre skládkovanie odpadu.

• Plánovaná je rekultivácia, ktorá ale ešte nebola realizovaná. Vzhľadom na dané skutočnosti bola skládka zaradená medzi lokality s pravdepodobnou environmentálnou záťažou.

OFZ Istebné – haldy trosky

• skládka trosky z výroby ferozliatín Oravských ferozliatinárskych závodov

• doterajšie chemické analýzy potvrdili výskyt vysokých koncentrácii Cr, Cr6+

a Mo ako aj ďalších ťažkých kovov, amónnych iónov a silne alkalickú reakciu vody v pozorovacích objektoch

• objekt sa nachádza priamo vo výrobnom areáli a v jeho okolí je vybudovaný monitorovací systém. Monitoring bol uskutočňovaný za účelom overenia vplyvu skládky trosky z výroby ferozliatín, resp. samotného areálu závodu na širšie okolie

• ide o oblasť s vysokým ohrozením podzemnej vody, ktorá sa pravidelne monitoruje

Použitá literatúra/zdroje• www.jaspi.sk• http://charon.sazp.sk/envirozataze/• http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/geologia/environmentalne-

zataze.html• http://www.geotip.sk/• http://www.minzp.sk/files/skody-a-havarie/enviro-zataze/statny-program-

sanacie.pdf• http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/rekultivacia-kaloveho-pola-sa-

konci.html• http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2009/

enviromc2/06_riesenie.pdf• Problematika environmentálnych záťaží na Slovensku (SAŽP, 2010)• Neželané dedičstvo – Environmentálne záťaže – informačná brožúra MŽP SR

ĎAKUJEME za pozornosť