EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE · ABSTRAKT POLÁKOVÁ, Stanislava: Produkty nových...
106
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Stanislava Poláková
Transcript of EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE · ABSTRAKT POLÁKOVÁ, Stanislava: Produkty nových...
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVEOBCHODNÁ FAKULTA
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2008 Stanislava Poláková
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
OBCHODNÁ FAKULTA Katedra tovaroznalectva a kvality tovaru
PRODUKTY NOVÝCH TECHNOLÓGIÍ – VPLYV A DÔSLEDKY NA VÝVOJ TRHOVÉHO PROSTREDIA
Diplomant: Stanislava PolákováVedúci diplomovej práce: Ing. Rastislav Strhan, PhD.
Akademický rok 2007/2008
2
PREHLÁSENIE
Prehlasujem na svoju česť, že záverečnú prácu som vypracovala samostatne a že som uviedla všetku použitú literatúru.
Dátum: 16.04. 2008 ...................................................... (podpis študenta)
3
POĎAKOVANIE
Ďakujem vedúcemu diplomovej práce, Ing. Rastislavovi Strhanovi, PhD. za odborné vedenie, pripomienky a užitočné rady, ktoré mi poskytol pri spracovaní mojej diplomovej práce.
Zároveň ďakujem môjmu manželovi a rodine za podporu a pomoc pri vypracovávaní diplomovej práce.
4
The future begins now...
Peter Drucker
5
ABSTRAKTPOLÁKOVÁ, Stanislava: Produkty nových technológii – vplyv a dôsledky na vývoj trhového prostredia. – Ekonomická univerzita v Bratislave. Obchodná fakulta; Katedra tovaroznalectva a kvality tovaru. – Vedúci diplomovej práce: Ing. Rastislav Strhan, PhD. – Bratislava: OF EU, 2008, 94s.
Cieľom tejto diplomovej práce bolo identifikovať kľúčové produkty nových technológií s rozhodujúcim vplyvom na formovanie novej ekonomiky a analyzovať ich vplyv na budúci vývoj trhového prostredia. Práca je rozdelená do troch kapitol. Obsahuje 18 grafov, 12 obrázkov, 1 tabuľku a 2 prílohy. Prvá kapitola je venovaná teoretickému rozboru novej ekonomiky, hospodárskych cyklov a inovácii. V následnej časti približuje charakter a význam najvplyvnejších technológií súčasnosti. Detailnejšie rozoberá vplyv Internetu a nadväzujúcich aplikácii elektronického obchodu, zaoberá sa vzájomnou interakciou spoločnosti a nových informačno-komunikačných technológií. Takisto predstavuje nové technológie RFID a NFC a následne analyzuje ich potenciál a vplyv na fungovanie klasického obchodu. V tretej časti priamo analyzuje vplyv vybraných nových technológii na vývoj trhového prostredia. Analýze predpokladaného vývoja obchodu budúcnosti predchádza podrobný opis súčasného obchodu a jeho procesov. V záverečnej časti vyhodnocuje uskutočnený prieskum adaptácie vybraných technológií a perspektívnych inovácií na vzorke slovenského maloobchodného spotrebiteľa, analyzujeme difúziu jednotlivých technológii v podmienkach slovenského trhu. Zistené výsledky naznačujú vysoký potenciál rozvoja v načrtnutých oblastiach, čo pri včasnej aplikácii môže napomôcť získaniu potrebnej konkurenčnej výhody.
ABSTRACTPOLÁKOVÁ, Stanislava: Products of new technologies – influence and implications on market environment. – University of Economics in Bratislava. Faculty of Commerce; Department of Commodity Science and Product Quality. – The head of the thesis: Ing. Rastislav Strhan, PhD. – Bratislava: OF EU, 2008, 94p
The goal of this diploma work was to identify key products of new technologies with a dominant influence on new economy creation and analyze influence of these technologies on future market development. The diploma work contains three chapters, 18 graphs, 12 pictures, 1 table and 2 attachments are included. First chapter presents theoretical analysis of new economy, economy cycles and innovations. Following part try to identify in detail character and potential influence of current most powerful technologies. It discuss in detail the influence of Internet and liaised applications of e-commerce as well as society and new information and communications technologies interactions with the potential future movement of society under the influence of these technologies. Also new technologies of RFID and NFC are introduced with their influence on traditional market model. Third part directly analysis influence of chosen new technologies on market environment development all in detailed description of current market and predictions of future developments. The final part evaluate realized market research of chosen technologies adaptation and focused innovations on representative sample of Slovak consumers. The chosen technologies' diffusion of innovations is analyzed with the focus on Slovak market. The result indicates high potential of development connected with described technologies, which can lead to success in early deployment to the process of various businesses and successful research and/or implementations of new services.
6
O B S A H
ÚVOD...............................................................................................................................9
1. INOVÁCIE V TRHOVOM PROSTREDÍ............................................................ 11
1.1 Nová ekonomika...........................................................................................111.2 Nové technológie ako predmet trhového pôsobenia.....................................16
1.2.1 Hospodársky cyklus............................................................................... 171.3 Inovácia.........................................................................................................18
1.3.1 Úrovne inovácií......................................................................................201.3.2 Rozlišovanie inovácií............................................................................. 211.3.3 Inovačný cyklus......................................................................................221.3.4 Princípy inovácie................................................................................... 251.3.5 Inovačný proces..................................................................................... 25
1.4 Rozširovanie nových technológií a problémy presadenia na trhu................ 261.4.1 Difúzia inovácií......................................................................................26
2. NOVÉ TECHNOLÓGIE A TRENDY VO VYUŽÍVANÍ INFORMAČNÝCH A KOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ V OBCHODE........................31
2.1 Internet – nová dimenzia trhu....................................................................... 312.2 Elektronická výmena údajov - EDI.............................................................. 332.3 Elektronický obchod ....................................................................................34
2.3.1 Modely elektronického obchodu.............................................................352.4 Vývoj a interakcie spoločnosti pod vplyvom Internetu................................ 392.5 Nové technológie v tradičnom maloobchode............................................... 422.6 Rádiofrekvenčná identifikácia tovaru RFID ................................................43
2.6.1 Podstata RFID technológie …...............................................................432.6.2 EPC........................................................................................................45
2.7 NFC technológia pri platbách v maloobchode............................................. 462.7.1 NFC technológia a jej možnosť využitia v mobilnom telefóne...............472.7.2 Smerovanie spôsobu platby.................................................................... 49
3. ANALÝZA VPLYVU PRODUKTOV NOVÝCH TECHNOLÓGIÍ NA
VÝVOJ TRHOVÉHO PROSTREDIA........................................................51
3.1 Obchod a procesy v súčasnosti.................................................................... 523.1.1 Spôsob platby......................................................................................... 523.1.2 Logistika.................................................................................................523.1.3 Identifikácia tovaru................................................................................ 543.1.4 Spotrebiteľ..............................................................................................54
3.2 Obchod a procesy v blízkej budúcnosti........................................................ 573.2.1 Spôsob platby..........................................................................................573.2.2 Logistika................................................................................................. 583.2.3 Identifikácia tovaru................................................................................ 603.2.4 Spotrebiteľ.............................................................................................. 61
3.3 Vízia fungovania obchodu v blízkej budúcnosti.......................................... 623.4 Supermarket budúcnosti .............................................................................. 64
7
3.5 Prieskum adaptácie nových technológií u slovenského spotrebiteľa........... 673.5.1 Prieskum spotrebiteľa na Slovenskom trhu – výsledky dotazníkov ....... 673.5.2 Aplikácie difúzie vybraných technológií na Slovenskom trhu................82
ZÁVER..........................................................................................................................86
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK....................................................................... 90
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV......................................................91
PRÍLOHY......................................................................................................................95
8
ÚVOD
Produkty nových technológii spojené s informatizáciou spoločnosti a ich vplyv
na vývoj v novej ekonomike, sú dnes často diskutovaným motívom. Rozsah
a komplexnosť tejto veľmi dynamickej problematiky vytvára priestor na mnoho
diskusií a výskum najrozličnejších aspektov, ktoré dosiaľ kvôli prudkému rozvoju
v tejto oblasti a nedostatku času na analýzu sprievodných javov, tvoria neprebádaný
vesmír. Rýchlosť a vplyv informačných a komunikačných technológii za posledných
15 rokov na celkový vývoj ekonomiky a globálneho hospodárstva, zarezonovali nielen
pri výbere problematiky diplomovej práce, ale ovplyvnili aj rozhodovanie o mojom
profesnom smerovaní.
Základnou úlohou tejto práce je zobrazenie vplyvu inovácie na trhové
prostredie. Cez teoretický rozbor novej ekonomiky, hospodárskych cyklov a inovácii
v prvej časti práce sa pokúsime bližšie priblížiť charakter a význam najvplyvnejších
technológii súčasnosti. Základným cieľom bude identifikovať kľúčové nové
technológie, ktoré budú mať na vývoj trhového prostredia rozhodujúci vplyv. Tieto sa
následne pokúsime bližšie priblížiť a definovať, a v závislosti od procesu difúzie
inovácie určiť, v ktorom štádiu adaptácie sa nachádzajú.
Charakteristiku vývoja nových produktov do istej miery reálne opisujú teórie
ekonomických cyklov. Dlhodobé ekonomické cykly determinované pokrokmi vo
vedecko-technickom rozvoji, teda v podstate dobovými novými technológiami,
popísali a vystihli teórie p. Kundratieva, Shumpetera, Fostera a ďalších významných
ekonómov. Smerodajnou pre túto prácu bude predovšetkým piata Kondratievova vlna
Informačných a komunikačných technológií.
Ak chceme rozoberať vplyv nových technológií na vývoj trhového prostredia, je
nevyhnutné venovať sa fenoménom ako internet, či mobilný telefón, a množstvu z nich
vychádzajúcich a s nimi súvisiacich technológií, postupov a trendov. V rámci vývoja
trhového prostredia je rovnako dôležité určiť priebeh procesu adaptácie jednotlivých
inovačných technológií u spotrebiteľa a identifikovať problémy, ktoré tento proces
sprevádzajú. Táto adaptácia je spojená s menom Everett M. Roggers a jeho teóriou
difúzie inovácií.
Ďalším smerovaním tejto práce bude skúmanie nástupu nového systému
automatickej identifikácie RFID a jeho vplyvu na vývoj klasického obchodu. Aj za
9
pomoci inovatívnej technológie – NFC, sa pokúsime načrtnúť obchod v budúcnosti.
Okrem vzrastajúceho významu elektronického obchodu sa budeme venovať
predovšetkým procesom v rámci tradičného obchodu a ich zlepšeniam v budúcnosti.
Precíznejšiu aplikáciu problematiky vplyvu inovácií v klasickom maloobchode na
slovenského spotrebiteľa dosiahneme podrobnou analýzou uskutočneného prieskumu.
Ľudstvo je dnes viac komunikačne prepojené a mobilnejšie ako kedykoľvek
predtým. Naši priatelia a rodina, či zákazníci už nemusia nevyhnutne bývať vedľa nás,
aby sme k nim boli blízko. V tejto sfére sa nachádza nespočetné množstvo „produktov
nových technológií“, ktoré zásadne ovplyvňujú a smerujú naše životy a menia
zabehnutý systém ponuky a dopytu. V práci sa pokúsime analyzovať aplikácie tohto
nového trendu v spoločnosti na vývoj trhového prostredia.
10
1. INOVÁCIE V TRHOVOM PROSTREDÍ
1.1 Nová ekonomika
Vymedzenie pojmu novej ekonomiky je veľmi náročné a nejednoznačné. Je
charakterizovaná ako „fenomén založený na unikátnej kombinácii zmien v organizácii
a rozhodovaní ekonomických subjektov, technologickej inovácie a rozvoja ľudských
zdrojov, podporený rastom medzinárodnej výmeny a globálnym využitím sieťových
informačných systémov, ktorý môže viesť k udržateľnému ekonomickému rastu a k
súčasnému rastu spoločenského blahobytu“.1
Predstavuje súčasné pôsobenie súboru fenoménov súvisiacich
s technologickými inováciami, ktoré sú úzko späté so zmenami samotných
ekonomických subjektov a s rozvojom ich vzájomných vzťahov. Tie vedú nielen
k relatívne stabilnejšiemu hospodárskemu rastu, ale k skutočnému rastu kvality života
členov spoločnosti. V zjednodušenej forme je možné charakterizovať novú ekonomiku
ako módne označenie zmien, ktoré v ekonomike vyvoláva príliv piatej Kondratievovej
vlny, teda rozvoj informačných a komunikačných technológií. Jej dynamizujúcim
prvkom sú globálne racionalizačné inovácie. Tieto vytvárajú globálne trhové prostredie.
Zdrojom hlavných zmien sú predovšetkým fúzie a akvizície, automatizácie s využitím
moderných informačných a komunikačných technológií a možností vytvárania
flexibilných, pružných a úsporných podnikateľských sietí a virtuálnych podnikov, ktoré
sú protiváhou veľkých nadnárodných spoločností.
Pojem nová ekonomika má rôzne formy definovania. Je možné chápať ju ako 2 :
post-industriálnu spoločnosť (post-industrial society)
inovačnú ekonomiku (innovation economy)
ekonomiku vedomostí (knowledge economy)
sieťovú ekonomiku (network economy)
elektronickú ekonomiku (e-economy)
1 Vanovčan: Nová ekonomika a jej potenciál... In: Diplomová práca EU, str.16 2 Verček: Globalizácia a nová ekonomika. [online]. 2006.
11
Post-industriálna spoločnosť (pojem zadefinoval Daniel Bell) je spoločnosť, v
ktorej ekonomika zaznamenala prechod od priemyselne zameranej ekonomiky k
ekonomike zameranej na služby. Prelína sa v nej národný a globálny kapitál a je vedená
informáciami. Nevyhnutnou podmienkou tejto zmeny ekonomiky sú procesy
industrializácie a liberalizácie. 3
Inovačná ekonomika je definovaná ako ekonomika založená na intelektuálnom
kapitáli a jeho schopnosti aplikovať idey a nápady do nových technológií, produktov
a služieb. Podstatou je uskutočniť celý tento proces rýchlejšie a lepšie ako
konkurencia.4
Ekonomika vedomostí (znalostná ekonomika) je ekonomika, ktorej zdrojom
bohatstva sú vedomosti a celá škála ich produktívneho riadenia. Svoj rozmach zakladá
na informáciách a ľudskom kapitále. Produktivita pôdy, hmotných statkov a kapitálu
rapídne zaostáva za produktivitou vedomostí, ktorých nositeľom sú znovuobjavené
aktíva – ľudia, ich tvorivosť a motivácia. 5 Dochádza k neustálemu znižovaniu podielu
málo kvalifikovanej práce, čo znamená rastúci dopyt po kvalifikovaných a vzdelaných
ľuďoch. Predpokladom do budúcnosti je potreba ďalšieho vzdelávania, predovšetkým
vzdelávania vysokoškolského. Jedným z najúčinnejších prostriedkov premeny
spoločnosti na dynamickú znalostnú ekonomiku je informatizácia spoločnosti. Je
potrebné zvyšovať informačnú gramotnosť a súčasne zvyšovať penetráciu internetu
v rámci jednotlivých krajín. Všeobecné skracovanie inovačného cyklu predpovedá, že
v blízkej budúcnosti bude polovica pracovníkov v priemysle riešiť problémy spojené
s inováciami.
Sieťová ekonomika (pojem zadefinoval Kevin Kelly) chápe pojem novej
ekonomiky ako ekonomiky, v ktorej hlavnú úlohu zohráva sieť. Je chápaná ako
prepojenie jednotlivých entít v internete, pričom nezáleží na technickej realizácii siete.
Dôležitá je komunikácia, ktorá sa v tomto prípade nechápe ako jeden zo sektorov
ekonomiky, ale ako tvorca ekonomiky samotnej. V novej ekonomike sú zadefinované
dva základné zákony:
3 Post-industrial society. In: Wikipedia... [online]. 4 Babco: Skills for the Innovation... In: Commission on Professionals… [online]. 2004. 5 Zajac–Vanka: Manažment vedomostí... In: Slovo... [online]. 2000
12
- Metcalfov zákon – čím viacej účastníkov daná sieť má, tým je pre každého
účastníka hodnotnejšia a tým viac nových klientov priťahuje. Hodnota takejto siete
z pohľadu prevádzkovateľa rastie s druhou mocninou počtu zúčastnených.
V klasickej ekonomike je to naopak – ak sa zvyšuje množstvo vstupu pri
konštantnej úrovni všetkých ostatných vstupov, bude medzný produkt každej
jednotky vstupu klesať.6
- Moorov a Gilderov zákon – Gordon Moor definoval, že „počet tranzistorov
integrovaných v jednom čipe o rovnakej ploche je možné zdvojnásobiť každé dva
roky.“7 K podobným záverom prišiel aj Gilder, ktorý spozoroval závislosť
v telekomunikáciách, kde priemerná cena telekomunikačnej služby pri danej kvalite
klesne na polovicu zhruba každých 18 mesiacov.8
Elektronická ekonomika (e-economy) v podstate stavia na základoch sieťovej
ekonomiky a jej zákonov. Metcalfov zákon tu definuje úlohu komunikácie,
predovšetkým vzájomnú komunikáciu ľudí a strojov. Moorov zákon predstavuje určitý
dopad novej ekonomiky na ekonomiku doterajšiu – nech sa bude podnikať v
akomkoľvek odbore, veľmi rýchlo budú pravidlá diktované pravidlami sveta bitov, teda
digitálnych informácií. V súčasnosti sa ukazuje, že inovačné cykly rozličných
produktov aproximujú práve k cyklu a perióde empiricky definovaným Moor-
Gilderovým zákonom. Príkladom je rozvoj e-obchodu, ktorý spôsobil oveľa viac ako
len zmenu spôsobu podnikania – zmenil industriálnu ekonomiku na elektronickú (e-
ekonomiku). Zmenilo sa päť základných ekonomických predpokladov tvoriacich základ
úspechu tradičných vodcov na trhu a to9:
- predtým vysoké náklady na spoluprácu podmieňovali obrat. Do budúcnosti náklady
na spoluprácu a vzájomné vzťahy s partnermi nebudú až také vysoké
- v tradičnej ekonomike hodnotu a silu firmy určovali hmotné aktíva. V súčasnosti
tieto aktíva nezohrávajú centrálnu úlohu v ponuke, ktorou sa firmy obracajú na
spotrebiteľov.
- v tradičnej ekonomike mali veľké korporácie úspech a aj záruku kvalitných
výrobkov, naopak malé firmy sa len ťažko presadzovali. V e-ekonomike veľkosť
firiem nie je faktorom limitujúcim zisk.6 Koubský. In: e-byznys. [online]. 2000.7 Moorov zákon... In: IT NEWS. [online]. 2005. 8 Koubský. In: e-byznys. [online]. 2000.9 Vadkerti, P.: Nová Ekonomika. In: SMEblog. [online]. 2005.
13
- prístup k informáciám už nie je obmedzený ani drahý. V minulosti sa potrebné
informácie získavali veľmi náročným spôsobom.
- vďaka e-ekonomike je možné vybudovať firmu s celosvetových pôsobením v
priebehu relatívne krátkeho časového obdobia s oveľa nižšími investíciami ako
tomu bolo v minulosti.
Novú ekonomiku je možné charakterizovať aj pomocou odlišností od klasickej
ekonomiky na základe dvanástich tématík novej ekonomiky 10:
1. kvalifikácia - nová ekonomika je kvalifikovanou ekonomikou, ekonomikou
znalostí. Znalostné systémy sú nadstavbou manažérskych informačných systémov a
rôznych špecializovaných databáz a aktivít v oblasti rekvalifikácie pracovníkov.
2. digitalizácia - prechod od analógových systémov zaznamenávania informácií a ich
komunikácie k digitálnym systémom.
3. virtualizácia - nahrádzanie početných fyzických objektov a vzťahov virtuálnymi
modelmi v rôznych fázach tvorby a implementácie.
4. molekularizácia - tvrdé organizačné štruktúry a rozpadávajú a vytvárajú sa zhluky,
bunky jednotlivcov tvoriacich základ nových ekonomických aktivít.
5. integrácia/sieťová orientácia - duálna stránka k molekularizácii. Menšie zložky
spolupracujú prostredníctvom informačných, logistických a iných sietí.
6. zanikanie medzičlánkov - digitálne siete redukujú potrebu medzičlánkov a
sprostredkovateľov medzi výrobcami a zákazníkmi.
7. konvergencia - zbližovanie technológií je charakteristickým znakom novej
ekonomiky. Nové média transformujú výskum a vývoj, alebo vzdelávanie.
8. inovácie - sú najdôležitejším hnacím motorom novej ekonomiky. Platformou pre
inovácie sa stáva informačná a znalostná infraštruktúra a tvorba nových znalostí.
9. úloha zákazníka - medzera medzi výrobcom a zákazníkom sa zužuje. Zákazníci
vstupujú napríklad do vývoja nových výrobkov, vykonávania služieb a podobne.
10. bezprostrednosť - nová ekonomika je ekonomikou reálneho času, neustále sa
skracujú životné cykly produktov a reakcie na meniace sa podmienky v
podnikateľskom prostredí.
10 Kováč, M.: Nová Ekonomika a Reinžiniering. In: Transfer inovácií... [online]. 2002.
14
11. globalizácia - znalosti, kvalifikácia, kapitál, ľudia a iné zložky nie sú už vo svojom
pohybe obmedzované hranicami. Nové procesy pôsobia spravidla na celosvetovom
teritóriu.
12. nerovnosti - nová ekonomika prináša aj sociálne rozpory medzi dobre platenými
vysokokvalifikovanými pracovníkmi pracujúcimi v globálnom digitálnom prostredí
a ich protipólom – nezamestnanými bez možnosti využívať informačnú
infraštruktúru.
Pre novú ekonomiku je charakteristická často používaná predpona „e“, prípadne
prívlastok „elektronický“ Medzi najčastejšie používané spojenia patrí:
• e-business (elektronické podnikanie),
• e-commerce (elektronický obchod),
• e-procurement (elektronický nákup),
• e-SCM (elektronické riadenie dodávateľského reťazca),
• e-marketing (elektronický marketing),
• e-payments (elektronické platby),
• e-HRM (elektronické riadenie ľudských zdrojov),
• e-learning (elektronické vzdelávanie)
• e-government (služby elektronickej štátnej správy) a ďalšie. 11
Bariéry rastu e-ekonomiky predstavujú predovšetkým:
- nedostatočné vnímanie nevyhnutnosti elektronického obchodu,
- nedostatočná zaviazanosť manažmentu,
- nedostatok potrebných schopností,
- kultúra podnikov, ktorá nedostatočne podporuje zmeny.
Svoju úlohu v spomaľovaní rastu elektronického obchodu zohrávajú taktiež
obavy týkajúce sa súkromia a bezpečnosti, ako aj náklady na telekomunikácie a prístup
k nim.12
11 Froulík: Nová ekonomika a globální... In: interval.cz. [online]. 2005.12 O´Mahoni: eEkonomika: Nové pravidlá ...In: eFocus. [online]. 2006.
15
1.2 Nové technológie ako predmet trhového pôsobenia
Základným teoretickým východiskom pre pochopenie pojmu nová ekonomika a
globálna informačná spoločnosť je inovačný mechanizmus dlhodobých hospodárskych
cyklov rakúskeho ekonóma Josepha Aloisa Schumpetera. Ten zostavil systém
hospodárskych cyklov a empiricky dokázal, že sú determinované pokrokmi vo
vedeckotechnickom rozvoji (inováciami všeobecne). Vo svojich prácach nadväzoval
predovšetkým na poznatky ruského ekonóma Nikolaja Dmitrijeviča Kondratieva,
ktorého meno nesú dlhodobé cykly vyvolané inováciami najvyšších rádov. Schumpeter
sám definoval tri Kondratievove cykly:
1770 – 1840 - obdobie uhlia a pary;
1840 – 1890 - obdobie železníc a mechanizácie výroby;
1890 – 1940 - obdobie elektriny.
Kondratievove cykly zahrňujú základné fázy rastu a poklesu s periódou
približne 50 rokov. Kondratiev pozoroval dva úplné cykly v 19. storočí a začiatok
tretieho cyklu, ktorého zvrat prispel zrejme k hĺbke svetovej hospodárskej krízy –
a práve tu Kondratiev správne určil celkovú tendenciu vývoja krízy. „Najhlbšie krízy sa
odohrali vždy v období Kondratievského poklesu cien, a naopak, dlhodobé expanzie sa
objavujú v období Kondratievského rastu.“13
Americký ekonóm Foster neskôr definoval nadväzujúci štvrtý cyklus – obdobie
elektroniky a mikroelektroniky (1940-1990). Už v tomto období sa začalo rozvíjať
odvetvie informačných technológií a došlo aj k zrodu telekomunikačného sektora.
Súčasný piaty Kondratievov cyklus sa najčastejšie označuje ako obdobie informačných
a komunikačných technológií. Možno ho takisto označiť aj za obdobie globálnej
informačnej spoločnosti. 14
Napriek tomu, že sa vyskytujú aj ďalšie definovania rozdelenia jednotlivých
cyklov, je možné pozorovať zhodu v zadefinovaní piatej vlny, v ktorej vládne
informácia a dominuje telekomunikačný priemysel.
13 VINCÚR: Makroekonomická analýza a prognóza. 2000. str. 162 14 Šmihula: Globalizácia a jej sprievodné fenomény. In: Parlamentný kuriér . [online]. 2005
16
Obrázok 1.1: Znázornenie priebehu Kondratievových vĺn
zdroj: vlastné prepracovanie znázornenia vlny zo zdroja: Kondratiev wave. In: Wikipedia... [online].
1.2.1 Hospodársky cyklus
„Termínom hospodársky cyklus označujeme všeobecne určitý typ kolísania
súhrnnej ekonomickej aktivity. Prejavuje sa vzostupom (expanziou, konjunktúrou)
alebo zostupom (recesiou, depresiou) základných makroekonomických veličín, i keď
nie pri všetkých s rovnakým priebehom. Používanie slova cyklus naznačuje, že tieto
zmeny majú periodický charakter. Hospodársky cyklus tvorí fázu expanzie a recesie.
Vrchol predstavuje bod obratu cyklu.“15
Hoci ani jeden ekonomický cyklus nie je rovnaký ako druhý, všetky majú určité
spoločné črty. Ekonomický cyklus spravidla začína fázou recesie – ktorá sa vyznačuje
poklesom HDP, znížením úrovne aktivity celého makroekonomického systému.
Ekonomická teória uvádza, že fáza recesie nastáva vtedy, ak sa zaznamená zníženie
HDP za dva po sebe idúce kalendárne štvrťroky. Pokles trvá istý čas, až pokým úroveň
HDP nedosiahne lokálne minimum. V rámci tejto fázy poklesu sa dajú rozlišovať dve
obdobia a to recesia a depresia. Recesia má väčšinou krátkodobejší charakter, depresia
trvá spravidla dlhšie časové obdobie. Táto prelomová fáza medzi recesiou a expanziou
sa nazýva dno, ktoré predstavuje najnižšiu úroveň HDP a je zároveň akousi
oddychovou fázou, kedy ekonomika mobilizuje svoje sily pre svoj budúci rast. V tejto
fáze samočistiace trhové sily zbavia trh prebytočných výrobkov, prebytočných
výrobcov a pracovných síl.
15 VINCÚR: Makroekonomická analýza a prognóza. 2000. str. 158
17
Expanzia znamená opätovný rast HDP výkonnosti ekonomiky. V rámci fázy
expanzie je aj subfáza oživenie, ktorá je síce sprevádzaná rastom HDP, ale miera
využívania zdrojov je ešte stále podpriemerná. Táto fáza obvykle nasleduje hneď za
fázou dno. Skutočná expanzia však nastáva až vtedy, keď využívanie výrobných
kapacít začne prekračovať priemerné hodnoty. Na túto fázu sa môže napojiť fáza
vrcholovej konjunktúry (plató) alebo prehriatie ekonomiky. Kedy sa to stane však
závisí od konkrétnych podmienok v danej ekonomike. Fáza expanzie trvá dlhšie ako
recesia. Hraničná fáza medzi obdobím expanzie a recesie sa nazýva vrchol (horný bod
zvratu). V tomto bode nadobúdajú ukazovatele maximálne hodnoty.
1.3 Inovácia
Za inováciu sa všeobecne pokladá akýkoľvek nápad, služba alebo tovar, ktorý je
vnímaný okolím ako nový. Pre konkrétneho človeka sa však nápad stáva inováciou až
vtedy, ak ho za inovatívny resp. nový pokladá on sám. Je však zložité definovať, čo
presne inovácia znamená. Za inováciu môže byť označený:
- proces predstavenia niečoho nového
- nová myšlienka, metóda alebo nápad
- úspešné využitie nových nápadov
- zmena, ktorá vytvorí novú dimenziu produkcie
- proces zlepšovania predstavením niečoho nového
Inovácia sa teda môže chápať rôznymi spôsobmi:
• je to odlišná, nezvyčajná, nová a nevyskúšaná metóda
• inovovať znamená realizovať veci rôznymi spôsobmi
• inovácia je pridanie alebo napredovanie k existujúcej službe alebo produktu
Inovácie sú nové zmeny v systéme, ktoré sa vykonali alebo dosiahli po prvýkrát
v ich fáze vývoja. Tento aspekt novej zmeny po prvýkrát – vývojový aspekt – je veľmi
dôležitým, ale nedostatočným kritériom pre inovácie. Oveľa dôležitejším aspektom je,
že vývoj bude viesť do niečoho kvalitatívne nového, čím vzrastie výkonnosť určitého
systému. Inovácia poskytuje lepšie riešenie problémov.16 „Inovácie môžeme niekedy
16 European Social ... In: Equal good practice guide... [online]. 2007.
18
charakterizovať aj ako zmenu výnosnosti zdrojov alebo zmenu hodnôt a uspokojení,
ktoré z daných zdrojov získava zákazník“17
Firmy sa neustále snažia vytvoriť nový produkt alebo prinajmenšom zdokonaliť
ten produkt, ktorý sa na trhu už nachádza. Je to vnútorná sila, ktorá ich ženie vpred –
byť na trhu prvý s niečim novým a unikátnym. Inovácia produktu alebo služby patrí
stále medzi najúčinnejšie konkurenčné výhody na trhu. Inovátor však na seba preberá aj
riziko, že jeho inovácia nebude na trhu prijatá pozitívne a dopyt po vylepšenom
výrobku značne poklesne. Na nezmapovanom inovačnom poli sa totižto aj najlepšie
premyslený zámer stáva súčasťou metódy pokusu a omylu. Toto riziko je možné do
určitej miery eliminovať, ak samotná inovácia bude zohľadňovať želania a potreby
trhu, reprezentované želaniami a potrebami končených spotrebiteľov.
Prvé konkrétnejšie vysvetlenie pojmu inovácie zaviedol do ekonomickej teórie
J. A. Schumpeter v práci Teória hospodárskeho rozvoja z roku 1911. Schumpeter pod
týmto pojmom rozumie predovšetkým činnosť podnikateľa, ktorý pomocou nových
kombinácií uvádza národné hospodárstvo krajiny z polohy jednoduchej reprodukcie do
vývoja - čiže ekonomického rastu, chápaného ako rozšírenú reprodukciu. Tento
komplex činností vytvára nové trhy, nové suroviny, nové výrobné procesy, nové
výrobky. V roku 1939 v knihe Business Cycle pomenoval zavádzanie týchto činností
termínom – inovácie. 18
Schumpeterova škola vystihuje dva podstatné rysy inovačného vývoja19:
- aplikačná špecifickosť (cesta vedie od niekade niekam),
- kumulačný charakter vývoja inovačných firiem, čiže spoločné skúsenosti (cesty sú
spojené).
Schumpeter dokázal, že k vývoju dochádza vo vlnách. K technologickej zmene
môže dôjsť totižto len vtedy, ak je subjekt zmeny dostatočne pripravený a zároveň má
vyhovujúcu kvalifikačnú základňu, schopnú osvojiť si získané poznatky. Neznamená to
len formálne vzdelanie, ale aj dostatočné praktické skúsenosti s aplikáciou noviniek, a
predovšetkým pružnou organizačnou štruktúrou pripravenou uskutočniť zmeny vedúce
k jej vyššej efektívnosti.20
17 ČIMO – MARIÁŠ: Inovačný manažment. 2006. str. 4718 Hajgajda, R.: Prieskum trhu ... In: IDGS – Rozvoj inovatívnych ... [online]. 2005.19 Holec.: J.A.Schumpeter a Hospodárska politika. [online]. 2004 20 Holec.: J.A.Schumpeter a Hospodárska politika. [online]. 2004
19
V teórii hospodárskeho rozvoja definoval J. A. Schumpeter ekonomický
koncept inovácie (1934, Harvard University Press, Boston)21 :
1. zavádzanie nových produktov, s ktorými zákazník ešte nie je stotožnený, alebo
nových vlastností, prípadne vyššej kvality produktov
2. predstavenie novej metódy produkcie, výrobných procesov alebo nového
obchodného zabezpečenia výroby
3. otvorenie nového trhu , ktorý je trhom, kam príslušné odvetvie priemyslu doteraz
nevstúpilo, nezáležiac na tom či tento trh v minulosti existoval alebo nie
4. získanie nového zdroja na dodávku základných surovín alebo polotovarov, bez
ohľadu na to, či tento zdroj existuje alebo musí byť najskôr vytvorený
5. realizovať novú zmenu v organizácii akéhokoľvek odvetvia a jej zabezpečenia,
ako je napríklad vytvorenie alebo zrušenie monopolnej pozície
1.3.1 Úrovne inovácií
Stupeň technologického pokroku, ktorým sa klasifikuje úroveň zmeny
súčasného stavu vzhľadom na stav minulý alebo plánovaný, sa nazýva inovačný rád
alebo inovačný stupeň. Jedná sa o relatívny údaj, ktorý vyžaduje definovať objekt
inovácie, ako aj jeho východiskový stav.
Inovačné rády umožňujú klasifikovať inovácie z hľadiska ich obsahu, a to
vzostupne podľa ich rastúceho významu22:
regeneračná zmena – inovácia nultého stupňa
Rieši samovoľné degeneračné procesy (napríklad opotrebovanie výrobného
zariadenia). Tieto procesy regenerácie ešte nie sú inováciou v pravom slova zmysle.
kvantitatívna zmena – inovácia prvého stupňa
Rieši rastúce úlohy tým, že zvyšuje výrobnú kapacitu rozširovaním počtu
výrobného zariadenia rovnakej technologickej úrovne a náborom pracovných síl,
realizuje sa extenzívny rozvoj.
organizačná zmena – inovácia druhého stupňa
Predstavuje jednoduché organizačné zmeny v štruktúre výrobného systému.
Základné vlastnosti prvkov výroby sa nemenia, menia sa však vzťahy medzi nimi –
výsledkom je lepšie využitie ich vlastností.
21 Innovation. In: Wikipedia.... [online]. 22 ČIMO – MARIÁŠ: Inovačný manažment. 2006. str. 53
20
adaptačná zmena – inovácia tretieho stupňa
Je založená na prispôsobovaní kvality určitého prvku výrobného procesu úrovni
ostatných prvkov ako je napríklad úprava produktu pre iný trh, zvyšovanie
technologickosti konštrukcie, zmeny kvalifikácie pracovníkov a podobne.
variantná zmena – inovácia štvrtého stupňa
Je to modernizácia produktu, pri ktorej sa menia niektoré jej čiastkové funkcie, ale
väčšina pôvodných vlastností zostáva zachovaná
generačná zmena – inovácia piateho stupňa
Nová generácia predstavuje zmenu všetkých základných funkcií produktu, pričom
sa však nemení pôvodná konštrukčná koncepcia. Ide o všeobecnú funkčnú zmenu,
ktorou vzniká nová generácia produktov.
druhová zmena – inovácia šiesteho stupňa
Nový druh produktu uplatňuje novú konštrukčnú koncepciu pri zachovaní
pôvodného princípu, čím vzniká nový druh produktu.
rodová zmena – inovácia siedmeho stupňa
Nový rod znamená využitie úplne nového princípu fungovania produktu na základe
uplatnenia nových vedeckých poznatkov. Možno hovoriť o principiálnej zmene.
V tejto práci sa chcem predovšetkým zamerať na zmeny, ktoré by sa dali
najlepšie charakterizovať ako rodové inovácie. Principiálne zmeny majú totiž svojou
inovatívnosťou potenciál podstatným spôsobom ovplyvniť vývoj trhového prostredia
v podobe v akej ho poznáme dnes.
1.3.2 Rozlišovanie inovácií
Inovácie je možné členiť z rôznych hľadísk, a to 23:
podľa charakteru:
technické inovácie produktov a procesov;
technologické inovácie;
administratívne inovácie;
sociálne inovácie;
23 ČIMO – MARIÁŠ: Inovačný manažment. 2006. str. 51
21
podľa motívov vzniku:
technology push – inovácia založená na autonómnom objave alebo
technických možnostiach firmy, úlohou firmy je dopyt objaviť alebo
vytvoriť potrebu;
demand pull – inovácia založená na riešení existujúceho problému,
vyvolaná potrebami zákazníka. Trh si žiada nové a zdokonalené produkty a
vyžaduje ich od výrobcov a distribútorov;
podľa matice vzťahov účelu a prostriedku:
predpokladá sa, že technológia ponúka nové prostriedky a trh si želá
splnenie nových účelov.
V oblasti podnikania sa inovácie spravidla prejavujú v dvoch formách24:
1. Procesné inovácie – prejavujú sa zefektívnením technologických procesov.
Tieto inovácie môžu mať aj nehmotný charakter vo forme rastu a zmeny
kvalifikácie ľudského faktora v podnikaní, alebo dokonalejší manažment.
Racionalizačné opatrenia sú zamerané na dosiahnutie úspor z rastúcej výroby
realizovanej na expandujúcich trhoch. Orientácia je zameraná na nové alebo
zrelé produkty s výrazne rastúcim dopytom.
2. Produktové inovácie – sú zamerané na vytvorenie úplne nových produktov
alebo zvýšenie technických a ekonomických parametrov súčasných produktov.
Produkt sa tu chápe ako integrovaná jednotka hmotnej podstaty produktu a jeho
schopnosti uspokojovať určité potreby. Pozitívna zmena sa dosahuje zmenou
parametrov alebo úžitkových vlastností produktu. Zmeny sú realizované
konkrétnymi inovačnými procesmi.
1.3.3 Inovačný cyklus
Inovačný cyklus sa v priebehu storočia výrazne skrátil. Kým na jeho začiatku
trval desiatky rokov, na jeho konci to boli už iba desiatky mesiacov. Dĺžka inovačného
cyklu závisí predovšetkým od produktu, ktorý sa sleduje. V súčasnosti je však väčšina
produktov, či už priamo alebo nepriamo, naviazaných na oblasť informačno-
komunikačných technológii. Dramatické skracovanie inovačného cyklu sa výrazne
prejavuje najmä v oblasti informačno-komunikačných technológií. Akákoľvek inovácia
24 ČIMO – MARIÁŠ: Inovačný manažment. 2006. str. 52
22
či inovačný cyklus v inej oblasti ako v tejto, je ňou zásadne ovplyvnená, a priamo alebo
nepriamo adaptuje inovačné cykly z oblasti informačno-komunikačných technológií.
Vo všeobecnosti priebeh a dĺžka krivky životného cyklu inovácie závisí od vplyvu
rôznych faktorov, najmä však od25:
• stupňa inovácie,
• úspešnosti alebo neúspešnosti inovácie u spotrebiteľa,
• typu inovovaného výrobku (výrobný prostriedok, spotrebný predmet, služba).
Na analýzu spotrebiteľského záujmu o určitý výrobok a pri využití jej
výsledkov pre budúcu stratégiu firmy sa najčastejšie využíva skúmanie priebehu jeho
predaja (skúmanie odbytového množstva výrobkov firmy, napr. jednej výrobkovej
inovácie v čase). Je potrebné pritom rozlišovať:
- životný cyklus inovácie,
- inovačný cyklus.
Obrázok 1.2: Životný cyklus inovácie
zdroj: Inovation Life Cycle. In: Wikipedia... [online].
Životný cyklus inovácie znázorňuje premenné Čas/Produkcia, v závislosti
ktorých je zobrazená krivka súčasnej technológie (plná čiara) a krivka vynárajúcej sa
technológie (prerušovaná krivka).
Životný cyklus inovácie predstavuje technicko-ekonomickú životnosť
vyrábaného výrobku v jeho súčasnej podobe. Zodpovedá dobe zotrvania výrobku vo
výrobnom programe podniku v pozícii nosného výrobku. V priebehu životného cyklu
prechádza inovácia postupne fázou rozširovania, kedy sa zvyšuje množstvo vyrábaného
výrobku a fázou ústupu, kedy sa začína vo zvýšenej miere prejavovať nasýtenosť trhu, 25 ČIMO – MARIÁŠ: Inovačný manažment. 2006. str. 33
23
pričom objem výroby klesá. Po skončení životného cyklu je možné v malých sériách
vyrábať výrobok aj naďalej, nebude však už patriť do nosného programu výroby - teda
z hľadiska inovačného procesu prestáva byť významný.
Inovačný cyklus vyjadruje čas existencie iba jednej kvality výrobku vo výrobnom
procese firmy všeobecne. Je daný časom, ktorý uplynie medzi vznikom jednej inovácie
a vznikom inovácie nasledujúcej.26 Charakterizuje rýchlosť obmeny výrobného
programu.
Obrázok 1.3: Životný cyklus inovácie a Inovačný cyklus
∆R – Tempo rozširovania inováciet0 – vznik inovácietr – maximálne rozšíreniets – skončenie životného cyklu
zdroj: Hajgajda: Prieskum trhu... In: IDGS – Rozvoj inovatívnych prístupov... [online]. 2005
Inovačný tok reprezentuje striedanie jednotlivých inovácií v časovej závislosti
tak, ako postupne jedna inovácia vytláča inováciu predchádzajúcu. Z hľadiska
dynamiky technického rozvoja je správne, aby sa dĺžka životného i inovačného cyklu
od jednej inovácie k ďalšej stále skracovala až na optimálnu mieru27.
26 ČIMO – MARIÁŠ: Inovačný manažment. 2006. str. 14827 ČIMO – MARIÁŠ: Inovačný manažment. 2006.
24
1.3.4 Princípy inovácie
Systematická inovácia začína analýzou zdrojov nových príležitosti. V závislosti
na kontexte budú mať zdroje v rôznych časoch rôznu dôležitosť. Demografia napríklad
nebude mať veľký význam pre inovátorov v základných priemyselných procesoch, ako
je výroba ocelí. Napriek akejkoľvek situácii inovátor by mal analyzovať všetky zdroje
príležitosti. Aj inovácia, ktorá vytvára nových užívateľov a nové trhy by mala byť
zameraná na špecifické, jasné a starostlivo naplánované aplikácie. V skutočnosti sa
nedá predpovedať, či daná inovácia skončí ako veľký biznis alebo iba ako jemné
vylepšenie. Hoci výsledky budú iba skromné, úspešná inovácia sa zameriava od
začiatku na to, ako sa stať základom nového štandardu, a ako určiť smer novej
technológie alebo nového odvetvia. Pokiaľ inovácia nemieri k prvenstvu,
pravdepodobne nie je dosť inovatívna. Inovácia je skôr práca než genialita. Vyžaduje
znalosti, vynaliezavosť a sústredenie. Keď je už inovácia vymyslená, vyžaduje tvrdú,
cielenú a účelnú prácu. Pokiaľ zodpovednosť, vytrvalosť a odhodlanosť chýba, talent
nestačí. Podnikanie vyžaduje viac než systematické inovácie, napriek tomu sú vlastným
základom podnikania práve systematické inovácie. 28
1.3.5 Inovačný proces
„Inovačný proces je postupnosť aktivít vedúca k tvorbe a realizácii nového
produktu alebo pozitívnej zmeny vo firemnej štruktúre. Inovácia vychádza
z inovačného nápadu, ktorý identifikuje novú potrebu budúcich používateľov, ale aj zo
spôsobu ako túto potrebu zabezpečiť. Predpokladom je poznanie situácie, analýza
podmienok vývojových trendov a iných dôležitých faktorov a tvorivý návrh nového
riešenia.“29
Inovačný nápad sa ďalej podrobuje analýze, kde sa zisťuje možnosť jeho
realizácie s osobitným dôrazom na zabezpečenie zdrojov, know-how, technického
vybavenia, financií, ľudských zdrojov, priestoru, partnerov a podobne. Zároveň je
potrebné zhodnotiť trhový potenciál a predpoklady dosiahnutia ekonomických prínosov
a návratnosti investícií. Otestovaný inovačný nápad sa transformuje na inovačnú
príležitosť. V prípade priaznivých výsledkov a podmienok na trhu, nastupuje fáza
28 Stahl-…Innovations management. [online]. 2003.29 ČIMO – MARIÁŠ: Inovačný manažment. 2006. str. 33
25
vývoja nového produktu alebo procesu. Praktické postupy sú závislé od inovačnej
oblasti. Jednotlivé fázy inovačného procesu sa rozdeľujú na:
- nápad,
- príprava výroby,
- vývoj,
- obchodný plán,
- implementácia.
1.4 Rozširovanie nových technológií a problémy presadenia na trhu
Presadenie novej technológie na trhu nie je vôbec jednoduchou záležitosťou.
Okrem jedinečnej myšlienky a zapojenia všetkých štyroch P, čiže produktu, ceny,
miesta a podpory predaja, tu zohráva jedinečnú úlohu spotrebiteľ, jeho správanie,
potreby a reakcie. Dopyt je možné do istej miery ovplyvniť, je však nutné smerovať
prezentáciu tovaru na tých správnych spotrebiteľov. Práve týmto problémom sa už
v roku 1962 zaoberal Everett M. Roggers, ktorý sformuloval teóriu difúzie inovácii na
základe výsledkov zo 405 prieskumných štúdií a uverejnil ju v knihe Diffusion of
Innovations.
1.4.1 Difúzia inovácií
Difúzia inovácií je chápaná ako proces, v ktorom je inovácia (nová myšlienka)
komunikovaná v určitom čase prostredníctvom spoľahlivých kanálov medzi členov
sociálneho systému. Je dôležité uvedomovať si fakt, že niečo môže byť niekde
považované za inováciu, pričom v rámci inej spoločnosti môže byť táto inovácia už
akceptovaná. Na základe tohto vyjadrenia Roggers charakterizoval 4 základné zložky
procesu difúzie inovácií30:
1. inovácia – všetko, čo je vnímané ako „nové“ u potenciálneho prijímateľa
Pri definovaní inovácie je potrebné vychádzať z piatich základných vlastností
inovácie:
- relatívna výhoda – zdôrazňuje predovšetkým to, čo je na vylepšenom alebo
novom produkte lepšie oproti tomu predchádzajúcemu (okrem šetrenia času
30 The centre for Interactive...: Diffusion of Innovation. [online].
26
či peňazí to môže byť napríklad jednoduchšie použitie alebo lepšie
skladovanie)
- kompatibilita – žiadna inovácia nebude úspešná, ak nezohľadní lokálne
hodnoty a potreby prijímateľov. Kompatibilitu je možné chápať ako určitý
stupeň, od ktorého je inovácia v súlade so špecifikami spoločnosti. Čím
jednoduchšie inovácia zapadne do kultúry, tým rýchlejšie bude jej tempo
adaptácie.
- zložitosť inovácie – predstavuje stupeň náročnosti pochopenia a použitia
inovácie prijímateľom. Čím ťažšie bude pre prijímateľa pochopiť použitie
inovácie, tým menšia je pravdepodobnosť, že inováciu prijme a použije.
- deliteľnosť – je chápaná ako schopnosť spotrebiteľa otestovať inováciu
predtým, ako sa rozhodne, či ju prijať alebo nie. Možnosť vyskúšať produkt
pred jeho kúpením výrazne zvyšuje počet adaptácií.
- komunikovateľnosť – predstavuje spôsob, ako možno výsledky inovácie
opísať iným. Táto vlastnosť je postavená na myšlienke, že ak výhody
inovácie priamo alebo okamžite neriešia spotrebiteľov problém alebo
potreby, nerozšíri sa do spoločnosti tak rýchlo, ako inovácia ktorá je viac
špecificky orientovaná na riešenie problému.31
2. komunikačné kanály – je možné sledovať jednokrokový komunikačný tok od
média priamo k prijímateľovi inovácie, alebo dvojkrokový komunikačný tok,
kedy medzi médium a prijímateľa vstupuje názorový vodca ovplyvňujúci
prijímateľa. Je pritom dôležité správne formulovať správu, ktorou sa inovácia
prezentuje. Konanie človeka, ktorý má silný motív inováciu kúpiť alebo
vyskúšať, je totižto ovplyvnená a závisí od spôsobu vnímanej situácie, kde
vystupuje miera skreslenia, pozornosť venovaná inovácii a celkový postoj.
Rozlišujú sa štyri spôsoby vnímania:
- selektívna expozícia,
- selektívne vnímanie,
- selektívne skresľovanie (deformované),
- selektívne zapamätanie (spomínanie).
3. čas - počas ktorého sa určití jednotlivci rozhodnú adaptovať nové myšlienky
medzi ostatných. Sú známe tri časové faktory:
31 The centre for Interactive...: Diffusion of Innovation. [online].
27
- inovačno-rozhodovací proces
- čas potrebný na adaptáciu inovácie jednotlivou osobou alebo skupinou
- rozsah prijatia inovácie
4. Spotrebiteľské vnímanie inovácie - chápe sa ako súbor spoločensky príbuzných
jednotlivcov, ktorí sú vzájomne zainteresovaní na riešení problému v snahe
dosiahnuť spoločný cieľ – prijatie inovácie. Môže byť rozdelený do dvoch
kategórií noriem:
- tradičné – sú charakterizované menej rozvinutou alebo komplexnou
technológiou, nízkym stupňom gramotnosti a vzdelania, silnou
komunikáciou medzi sociálnym systémom a vonkajším okolím,
nedostatkom ekonomickej racionality, jednodimenzionálnou adaptáciou a
vnímaním druhých.
- moderné – sú charakterizované vyvinutou technológiou s komplexným
zastúpením práce, silným dôrazom na vzdelanie, akceptáciou voľných
myšlienok a nových nápadov, silnou prípravou a vysokým dôrazom na
ekonomické otázky.
Prijímateľ – je považovaný za rovnako dôležitú zložku procesu difúzie.
Intenzita, akou sa budú prijímať nové technológie v rámci jednotlivých demografických
skupín, je definovaná bežnými ľuďmi a následným skúmaním ich postojov.
E. M. Roggers zadefinoval 5 základých skupín intenzity adaptácie na novú
technológiu32:
- inovátori (2,5%) – predstavujú skupinu, ktorá prijíma inovácie v kratšom čase ako
ostatné kategórie. Inovátori sú vzdelaní a majú odvahu riskovať, vždy však počítajú
s určitou rezervou vo svojich doplnkových finančných zdrojoch s cieľom vykryť
prípadnú stratu pri neziskovej inovácii. Majú schopnosť porozumieť a aplikovať
komplexné technické znalosti ako aj schopnosť vyrovnať sa s vyšším stupňom
neistoty z inovácie.
- rýchli prijímatelia (13,5%) – sú zvyčajne mladí, úspešní ľudia s vyšším vzdelaním,
ktorí majú rešpekt medzi seberovnými. Sú integrovanou súčasťou lokálneho
sociálneho systému. Vyznačujú sa najvyšším stupňom názorového vodcovstva. Sú
modelovým prípadom pre ostatných členov a spoločnosť.
32 Khor-Marsh: The Web in 2020. In: A study... [online]. 2006.
28
- rýchla väčšina (34%) – sú viac konzervatívni, napriek tomu sú však otvorení novým
myšlienkam. Sú aktívni v spoločnosti a majú vplyv na svoje okolie. Zriedkakedy sú
však v pozícii názorového vodcu. Ich rozhodovanie pred prijatím inovácie je veľmi
opatrné.
- oneskorená väčšina (34%) – sú starší a menej vzdelaní ľudia, značne konzervatívni
a menej sociálne aktívni. Dochádza u nich k tlaku medzi seberovnými, kedy sa
snažia dohnať v inováciách svoje okolie, inováciu však považujú za ekonomickú
nevyhnutnosť. Sú skeptickí, obozretní a opatrní.
- oneskorenci (16%) – sú veľmi konzervatívni, starší a menej vzdelaní ľudia.
Zvyčajne sú izolovaní a bez názorového vodcovstva. Často porovnávajú
s minulosťou. Sú podozrievaví voči inováciám, čím je ich proces rozhodovania
o inováciách veľmi zdĺhavý. Zvyčajne majú obmedzené zdroje.
Obrázok 1.4: Roggersova krivka adaptácie inovácií v určitom čase
2,5 % 34 %13,5 % 34 % 16 %
inovátori
rýchla väčšina
rýchli prijímatelia
oneskorená väčšina
oneskorenci
zdroj: Innovation Addoption Curve /Rogers/ [online].
Tieto kategórie prijímateľov inovácií sa vyvinuli počas rokov výskumov a
pozorovaní procesu difúzie inovácií v rôznych oblastiach ako aj sociálnych vrstvách.
V každej skupine sa môže samozrejme vyskytnúť výnimka, zvyčajne však rozdelenie
odráža reálny stav adaptácie nových výrobkov či technológií. Každý človek reaguje
odlišne čo sa týka spôsobu, akým si vypočuje informácie o inovácii, ako sa snaží
inováciu pochopiť a v konečnom dôsledku ako inováciu prijme alebo zamietne. Proces
difúzie je proces rozširovania novej myšlienky od zdroja inovácie alebo kreácie
smerom ku konečným spotrebiteľom, resp. prijímateľom. Vyskytuje sa v rámci
29
spoločnosti ako skupinový proces. Proces adaptácie sa naopak vzťahuje na
jednotlivcov. Je to proces myšlienkový, v ktorom sa jednotlivec presúva od prvej
zmienky o inovácii až po konečnú adaptáciu inovácie.
Rozlišujeme 5 stupňov adaptácie 33:
- vnímanie – spotrebiteľ je vystavený pôsobeniu inovácie, berie ju na vedomie, nemá
však o nej dostatočné informácie;
- záujem – spotrebiteľ sa začína zaujímať o novú myšlienku/produkt a vyhľadáva si o
nej potrebné informácie;
- hodnotenie – spotrebiteľ myšlienkovo aplikuje inováciu do jeho súčasnej situácie
prípadne budúcej situácie a na základe toho sa rozhodne, či inováciu vyskúša alebo
nie;
- skúšanie – spotrebiteľ skúša nový produkt, aby si overil svoje hodnotenie. Ak je
výrobok príliš drahý na to, aby si ho mohol vyskúšať, prípadne nie je dostupný na
vyskúšanie, nemusí ho spotrebiteľ nikdy prijať;
- adaptácia (prijatie) – spotrebiteľ sa rozhodne pokračovať v ďalšom používaní
inovácie/produktu
Inovácia môže byť zamietnutá počas ktorejkoľvek fázy adaptačného procesu.
Roggers definuje zamietnutie ako rozhodnutie neprijať inováciu. Taktiež definuje dva
typy prerušenia procesu prijímania inovácie:
- prerušenie vytriezvením – rozhodnutie zamietnuť inováciu na základe
nespokojnosti s očakávaným výsledkom,
- prerušenie nahradením – rozhodnutie zamietnuť inováciu v dôsledku akceptácie
lepšej inovácie.34
33 Kita a kol.: Marketing, 2002. 34 The centre for Interactive...: Diffusion of Innovation Theory. [online].
30
2. NOVÉ TECHNOLÓGIE A TRENDY VO VYUŽÍVANÍ INFORMAČNÝCH A KOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ V OBCHODE
Medzi jeden z dôležitých inovačných trendov tradičného obchodu
a obchodovania patrí elektronický obchod. Elektronický trh predstavuje najrýchlejší,
relatívne menej rizikový a podstatne lacnejší spôsob ponuky, prezentácie
a elektronického obchodovania, ktorý sa stáva nevyhnutnou súčasťou úspešného
obchodu. Dnešný spotrebiteľ je náročný, ale predovšetkým veľmi zaneprázdnený
a vyťažený, ktorý nemá dostatok času na prieskum po obchodných predajniach. Práve
tu v dnešnej dobe siaha po informáciách na internete. Naviac, v prípade poskytnutia
nižšej ceny ako pri nákupe v kamennom obchode, zvyčajne využije ponuku
jednoduchého, rýchleho a bezstresového nákupu prostredníctvom elektronického
média. Aj dodávateľ, ktorý používa elektronické spracovanie obchodných činností a
dokáže vytvárať a spracovávať elektronické obchodné dokumenty, je v podstatne
výhodnejšej situácii. Môže byť dokonca iniciátorom zlepšenia elektronického
vybavenia odberateľa, čím napomáha ďalšiemu rozširovaniu inovácie na poli
informačných a komunikačných technológií.
2.1 Internet – nová dimenzia trhu.
Rýchlosť akou sa internet a súvisiace technológie rozvíjajú, je závratná. Počas
niekoľkých rokov sa internet rozšíril zo siete pre 3 milióny používateľov prevažne
v USA, na masové komerčné médium s viac ako 200 miliónmi používateľov na celom
svete.35 Revolúcia internetu priniesla so sebou nové formy predaja, nový spôsob
prezentovania ponuky, nové typy podnikov a v neposlednom rade novú skupinu
spotrebiteľov. Priniesla však oveľa viac, a to v podobe zmeny celkového prístupu a
spôsobu, akým ľudstvo organizuje svet, aký mu pridáva význam a ako koná. Priniesla
nový pohľad akým sa pozeráme sami na seba, ako aj na ostatných ľudí okolo nás.
Prieskumná agentúra Forester Research zistila, že firmy v roku 1998 minuli na
trhu B2B 43 biliónov dolárov. V roku 2005 to bolo zvýšenie na 1,3 trilióna dolárov,
čím sa pokrylo 9,4 % celého B2B trhu. Z toho je vidieť ako rýchlo sa mení spôsob
35 O´Mahoni: eEkonomika: Nové pravidlá ...In: eFocus [online]. 2006.
31
obchodovania.36 Napriek možným výhodám z obchodovania na Internete sa však
naďalej veľa malých firiem nezúčastňuje na tejto novo vznikajúcej forme obchodovania
Štúdie dokazujú, že len 35% firiem malého a stredného podnikania využíva Internet na
získavanie informácií a oveľa menšie percento využíva sieť na predaj alebo nákup.
Internet je silný nástroj pre obchod, ktorý prináša na lokálne trhy globálnu
konkurenciu. Využívaním internetu sa znižujú komunikačné náklady, redukuje sa dĺžka
vývojového cyklu výrobkov a služieb, umožňuje posielať informácie v digitálnej
podobe, redukuje dopravné náklady a umožňuje viac plne integrované a široké aliancie.
Internet je novo vznikajúca globálna obchodná platforma. Internetové technológie
zatiaľ bezproblémovo prekonávajú problémy so spoľahlivosťou a rýchlosťou, v
súčasnosti sú použiteľné pre takmer všetky konvenčné cesty výmeny informácií a
obchodu s tovarmi a službami. Veľa veľkých firiem integruje on-line technológie do
ich starších EDI systémov. Budujú nové, na internete založené, dodávateľsko-
odberateľské systémy. Zaistenie bankových operácií, vzdelávanie, poradenstvo,
marketing a bežné služby sa podstatne menia. Internet sa rozširuje o novinky oveľa
rýchlejšie ako v minulosti. Lokálni a zahraniční dodávatelia sa oveľa jednoduchšie a
tesnejšie integrujú do dodávateľských reťazcov. Veľa malých firiem využíva služby
veľkých nákupných centier ako Amazon.com (má viac ako 260 tis. predajní). Skutočný
dopad Internetu je však oveľa rozsiahlejší. Má dopad na vedenie obchodu, obchodné
modely, výučbu, preniká taktiež do sociálnych a politických sfér.
Z hľadiska vplyvu Internetu sa detailnejšie zameriame na technológie, ktoré sú
podstatnými pre obchod a rozvoj trhového prostredia. Systémy Elektronickej výmeny
dát výrazným spôsobom zefektívnili fungovanie dnešného tradičného obchodu, ako aj
elektronického obchodu. V spojení s technológiami RFID a NFC, detailnejšie
popísanými v nasledujúcich kapitolách, majú do budúcnosti veľkú perspektívu
a potenciál pri vytvorení plne automatizovaného systému logistiky, zásobovania aj
samotného predaja. Elektronický obchod a jeho rozmanité modely fungovania rovnako
predstavujú perspektívnu oblasť s významným vplyvom už v súčasnom trhovom
prostredí.
Okrem týchto systémov existujú aj mnohé ďalšie, ktoré sa rovnako odvíjajú
od Internetu a predstavujú rovnako vplyvné trendy a technológie. Zameranie,
36 Ramos: B2B Marketers... In: Forrester Research. [online]. 2007.
32
smerovanie a rozsahové obmedzenie tejto práce však bohužiaľ umožňuje len
zohľadnenie, podľa nášho názoru, tých najrelevantnejších systémov.
2.2 Elektronická výmena údajov - EDI
Systém EDI je možné považovať za jeden z príkladov uplatnenia technologickej
inovácie v tradičnom obchode. Jeho zavedenie zmenilo tradičné chápanie obchodu
spojené s množstvom papierových dokladov a dokumentov. Táto zmena je
najmarkantnejšia v oblasti logistiky a zásobovania. Základom myšlienky EDI
(Electronic Data Interchange) je elektronická výmena dokumentov (objednávka,
faktúra, dodací list, ...) medzi obchodnými partnermi. Výmena štruktúrovaných
dokumentov prebieha automaticky z jednej koncovej aplikácie do druhej bez nutnosti
zbytočných ľudských zásahov. Prenos dokumentov elektronicky je rýchly, presný
a spoľahlivý, znižuje náklady, chybovosť a poskytuje tak významné konkurenčné
výhody. Dáta sa používajú bez použitia papiera, faxu, skenera a podobných
medzistupňov a sú priamo začlenené do príslušného informačného systému
obchodného partnera, kde sa ďalej aktívne využívajú.37
Princíp EDI sa využíva vo všetkých obchodných procesoch. Je účinným
nástrojom nezávisle na oblasti obchodnej činnosti, efektívne nahrádza doposiaľ
používané postupy. Pri dodržaní zabezpečenia pravosti a integrity dokumentu slúži EDI
všetkým obchodným transakciám - od dodávateľsko - odberateľských vzťahov cez
finančné služby či oficiálnu komunikáciu v štátnej správe. Plne vyhovuje tradičným
procesom, aj novým službám, napríklad faktoringu. V rámci obchodného procesu rieši
EDI elektronickou formou objednávky tovaru, dodávky tovaru a kontrolu skladového
hospodárstva. Za podpory vhodného aplikačného systému je možné realizovať
elektronicky fakturáciu a platby. Uskladňovanie a archivácia elektronických
dokumentov je jednoduché a nenáročné na úložné priestory. Z takto vyhotovených
a uskladnených dát je možné vyhotovovať priebežné štatistiky a to všetko
s minimálnou potrebou ručných vstupov.
37 Beňo: EDI - elektronická výmena... In: eFocus. [online]. 2006.
33
2.3 Elektronický obchod
V rozvíjajúcej sa globálnej ekonomike sa elektronický obchod a elektronické
obchodovanie stáva čoraz dôležitejším komponentom obchodnej stratégie a silným
katalyzátorom ekonomického vývoja. Integrácia informačných a komunikačných
technológií (Information and Communications Technology - ICT) do obchodu, otočila
vzťahy medzi organizáciami ako aj medzi organizáciami a jednotlivcami. Konkrétne,
použitie informačných a komunikačných technológií v obchode zvýšilo produktivitu,
podporilo väčšie zapájanie sa zákazníkov do výrobného procesu a umožnilo hromadnú
orientáciu na zákazníka spojenú naviac s redukciou nákladov.
Vnímanie pojmu „elektronický obchod“ sa za posledných 30 rokov podstatne
zmenilo. Pôvodne znamenal elektronický obchod napomáhanie pri komerčných
transakciách elektronicky, používaním technológií akými boli elektronická výmena
údajov (EDI - Electronic Data Interchange) a elektronický transfer peňažných
prostriedkov (EFT - Electronic Funds Transfer). Obidve technológie boli predstavené
svetu v neskorých 70. rokoch. Ako príklad vtedajšieho chápania elektronického
obchodu môžeme uviesť komerčné posielanie dokumentov, v podobe kúpnych
objednávok a faktúr, elektronickou formou.38
Pojem „elektronický“ alebo iba „e“ v elektronickom obchodovaní (e-commerce)
odkazuje na technológiu/systém; „obchod“ odkazuje na tradičný model obchodu.
E-commerce je kompletná skupina procesov, ktoré podporujú komerčné a obchodné
aktivity v sieti, na webe. V 70. a 80. rokoch by takéto zadefinovanie takisto zahrňovalo
analýzu informácií. Rast a akceptácia kreditných kariet, automatov na výber hotovosti a
telefónneho bankovníctva v 80. rokoch, predstavovali takisto formy elektronického
obchodovania. Pokračujúc 90. rokmi, elektronické obchodovanie zahrňovalo aj systém
plánovania podnikateľských zásob (ERP – Enterprice resource planning system),
získavanie dát a skladovanie dát.39
S rozvojom internetu a technológií založených na webe, sa postupne začínajú
ztierať rozdiely medzi tradičným trhom a globálnym elektronickým trhom (ako
obchodu významnej veľkosti oproti iným formám obchodu). Základným princípom je
strategické umiestňovanie. Teda schopnosť firmy určiť vynárajúce sa možnosti
a zužitkovať nevyhnutné ľudské vlastnosti na zapracovanie týchto možností do
38 Andam, Z. R.: e-Commerce and e-Business. In: e-ASEAN... [online]. 2003. 39 Electronic commerce. In: Wikipedia... [online].
34
stratégie elektronického obchodovania, ktoré je jednoduché a výnosné. Samozrejme je
rovnako dosiahnuteľné v rámci kontextu prostredia globálnych informácií a nového
ekonomického prostredia. Takýmto spôsobom sa podarilo e-commerce potrebné
priblíženie sa k malému a strednému podnikaniu, čo tiež umožnilo jeho masové
rozšírenie a rozvoj. E-commerce tak významne doplnil, rozšíril a podporil existujúci
trh a obchod. Dnes nás obklopuje veľmi široké spektrum obchodných aktivít a procesov
od elektronického bankovníctva cez výrobu v zahraničí až po elektronickú logistiku.
Neustále rastúca závislosť moderného priemyselného odvetvia na elektronických
obchodných procesoch dala impulz k rastu a vývoju najrozmanitejších podporných
systémov.
Evolúcia a vývoj v tejto oblasti je okrem iného daná aj zvýšeným prístupom na
globálny trh, kde si navzájom konkurujú a súčasne sa dopĺňajú rozličné a častokrát viac
či menej rozvinutejšie ekonomiky. Súčasní trhovníci sú dnes už účastníkmi
elektronického obchodu buď ako predajcovia, alebo ako kupujúci na jednom a jedinom
globálnom trhu. Samozrejmou a zároveň nevyhnutnou podmienkou rozvoja tohto
trendu je však neustále zlepšovanie relatívne nevyvinutej informačnej infraštruktúry.
2.3.1 Modely elektronického obchodu
E-commerce alebo elektronický obchod zahŕňa široké spektrum online
obchodných aktivít pre produkty a služby. Širšie je chápaný ako výmena informácií cez
elektronické médiá za účelom uzatvorenia obchodu alebo k jeho podpore, k podpore
marketingových cieľov spoločnosti vrátane napríklad reklamy, marketingu, predaja,
distribúcie, dodávky, platieb, činností následne po predaji, služieb zákazníkom
a podobne.
Tento pojem sa taktiež vzťahuje na akúkoľvek formu obchodnej transakcie, pri
ktorej vzájomná interakcia zúčastnených strán je skôr elektronickou formou, než
fyzickou výmenou alebo kontaktom. Zvyčajne je spájaný s nákupom a predajom cez
internet a chápe sa ako použitie elektronickej komunikácie a technológií digitálneho
spracovania informácií v obchodných transakciách s cieľom vytvoriť, transformovať či
znovu zadefinovať vzťahy medzi organizáciami alebo organizáciami a jednotlivcami.
Elektronický obchod sa dá rozdeliť podľa úrovne obchodovania do modelov40:
40 Andam, Z. R.: e-Commerce and e-Business. In: e-ASEAN... [online]. 2003.
35
• Business to business (B2B) – obchodovanie na úrovni podnik-podnik, ktoré
pokrýva všetky transakcie medzi dvomi a viac obchodnými partneri. Tieto
transakcie sú založené zväčša na extranetových systémoch, čo znamená, že
obchodní partneri vzájomné pôsobia cez internet na základe prihlásenia sa cez
sieť a hesla na svojich web stránkach. Až 80% e-commerce je typu B2B a veľa
expertov predpokladá, že bude pokračovať v rýchlejšom raste ako B2C. B2B trh
má dve primárne zložky: e-frastructure (elektronická infraštruktúra) a e-markets
(elektronický trh). Architektúra E-infraštruktúry B2B pozostáva prevažne z:
- logistika – doprava, skladovanie, distribúcia
- poskytovatelia aplikačných služieb – rozmiestenie, hosťovanie a manažment
softvérových paketov z centrály
- outsourcing funkcií v procese elektronického obchodu ako je Web-
hosťovanie, bezpečnosť a riešenia starostlivosti o zákazníka
- aukčné riešenie softvéru pre prevádzku a údržbu časovo reálnych aukcií na
internete
- kapacitný manažérsky softvér pre napomáhanie webovej stránke
kapacitného manažmentu a dodávky
- umožňovateľ obchodu založeného na webe
E-markets (elektronický trh) je jednoducho definovaný ako webová stránka, na
ktorej sa stretávajú kupujúci a predávajúci a uskutočňujú medzi sebou výmenné
transakcie.
• Business to consumer (B2C) – predaj koncovému spotrebiteľovi, čiže vzťah
podnik – spotrebiteľ. Tento obchod je zvyčajne založený na Internetovej
technológii. Je to druhá najväčšia a najranejšia forma e-commerce. Jej počiatky
vychádzajú z online retailing-u. (online maloobchodu). Preto je jej
najtypickejším príkladom a predstaviteľom ikona B2C e-commerce ako
www.amazon.com. Viac všeobecnejšou aplikáciou B2C e-commerce sú oblasti
objednávania produktov a informácii a osobné investičné a bankové systémy
využívajúce online bankové nástroje. B2C e-commerce redukuje transakčné
náklady, obzvlášť náklady na vyhľadávanie tovaru, a to najmä vďaka
dostupnosti spotrebiteľa k potrebným informáciám a podpore jeho rozhodovania
s cieľom nájsť najlepšiu cenu za tovar alebo službu. Na druhej strane B2C e-
commerce tiež výrazne redukuje vstupné náklady obchodníka, pretože náklady
36
spojené s vytvorením a udržovaním web stránky sú podstatne nižšie ako pri
spúšťaní klasického „kamenného obchodu“.
• Business to Government (B2G) - je vo všeobecnosti definovaný ako
elektronické obchodovanie medzi podnikmi a verejnou správou . Odkazuje na
použitie internetu pre verejné obstarávanie, licenčné procedúry a ďalšie
operácie a procesy verejnej správy. Tento typ e-commerce môže mať dva
aspekty. Prvým je úloha verejného sektora ako lídra pri zavádzaní a uvádzaní e-
commerce do života. Druhý vychádza z predpokladu potreby verejného sektora
(a súvisiaceho tlaku voličov) na zefektívnenie systému štátnej a verejnej správy.
Verejné obstarávanie na báze webového objednávania zvyšuje transparentnosť
obstarávacieho procesu a redukuje možnosti a riziká nezrovnalostí a korupcie.
• Consumer to Consumer (C2C) je e-commerce medzi spotrebiteľmi alebo
jednotlivcami navzájom. Tento typ e-commerce je charakterizovaný najmä
rastom elektronických trhovísk a zvyšovaním popularity online aukcií. Možno
práve tento sektor čaká najväčší rozmach vďaka jeho potenciálu pri rozvoji
nových foriem trhu a predaja. Rozlišujeme najmenej tri formy C2C e-
commerce:
1. Aukcie spravované a organizované portálom – umožňujú online dražby
v reálnom čase, typickým predstaviteľom je eBay.
2. Peer to peer (rovný s rovným) systémy – modely výmeny súborov
(napríklad Napster model, ktorého protokol umožňuje zdieľanie súborov
medzi užívateľmi a ďalšiu výmenu súborov), prípadne modely výmeny
hotovosti.
3. Cielená reklama na portáloch - jedná sa v podstate o interaktívne online
trhoviská, kde predávajúci a kupujúci môžu vyjednávať, a ich špeciálne
funkcie.
C2C e-commerce je dnes tak trochu neznámou veličinou, nakoľko nie sú
známe presné informácie o počte transakcií a ich objeme.
• M-commerce (mobilné obchodovanie) je nákup alebo predaj tovarov a služieb
s využitím bezdrôtových technológii, ako napríklad mobilných telefónov a PDA
(personálnych digitálnych asistentov) s funkciami mobilných telefónov
a mobilného internetového pripojenia. So zvyšovaním objemov a
súčasne obsahu prenesených dát, ich zväčšujúcim sa rozsahom a stále
dokonalejšou bezpečnosťou, je tento typ e-commerce jasnou voľbou pre
37
budúcnosť. Platí to najmä pre krajiny, kde je penetrácia mobilných telefónov
vyššia než penetrácia internet, kam patrí dnes aj Slovensko. Medzi oblasti, do
ktorých zasahuje m-commerce, patria:
• Finančné služby, vrátane mobil bankingu – zákazník banky
prostredníctvom svojho mobilu obsluhuje svoj účet v banke a uskutočňuje
platby. Tieto služby sa dajú tiež rozšíriť na správu investícii a portfólia.
• Telekomunikačné služby – ich spoplatňovanie, správa, prehľad faktúr
a spotreby za telekomunikačné služby a platby, prostredníctvom
mobilného telefónu zákazníka.
• Maloobchod a služby – spotrebiteľ môže objednávať a platiť za
objednávky za pochodu prostredníctvom svojho mobilného telefónu.
• Informačné služby – zahŕňajú dodanie zábavy, správ, lokalizačných
služieb a iných služieb priamo na displej mobilného telefónu zákazníka.
Firmy využívajúce elektronický obchod vidia najväčšiu výhodu internetu, ako
nástroja elektronického obchodu, v náraste príjmov, nižších nákladoch, získavaní
nových trhov, zvýšení počtu zákazníkov na existujúcich trhoch, upevnení si pozície na
trhu, úspore času (rýchlejšie reagovanie, rýchlejšie dodanie tovaru a podobne). Z
globálneho ekonomického hľadiska sa za výhody elektronického obchodu môžu
považovať najmä:
• úspora nákladov,
• rast produktivity práce,
• rozvoj malého a stredného podnikania,
• vytváranie nových pracovných príležitostí,
• uľahčenie integrácie do európskych a celosvetových štruktúr
• účasť na globalizácií obchodu.
2.4 Vývoj a interakcie spoločnosti pod vplyvom Internetu
Keď sa Web stal prvýkrát všeobecne známy v roku 1994, veľa odborníkov
predpovedalo, že elektronický obchod sa čoskoro stane významným ekonomickým
sektorom. Časom došlo k spojeniu aktivít nazývaných „Web commerce“ (webové
obchodovanie), čiže nákupu tovarov a služieb cez World Wide Web (WWW),
s bezpečnostným pripojením za pomoci protokolu HTTPS (špeciálny serverový
38
protokol na kryptovanie tajných dát objednávok na ochranu zákazníka),
s elektronickými nákupnými kartami a elektronickými službami platenia ako napríklad
autorizácia platby kreditnou kartou. Trvalo to asi štyri roky, kým sa dostatočne vyvinuli
a celosvetovo rozšírili ochranné protokoly na báze https. V rokoch 1998 až 2000 bola
významným počtom obchodov a firiem v Spojených štátoch amerických a západnej
Európe vyvinutá a rozšírená základná webová sieť (dot.com boom). Web a e-commerce
sa tak dostal cez kritickú hranicu rozšírenia.
Aj keď veľké množstvo „elektronických“ firiem na webe zmizlo počas
„dot.com“ kolapsu v rokoch 2000-2001, veľa „kamenných“ firiem a obchodov zistilo,
že je výhodou byť zviditeľňovaní prostredníctvom webu a fungovať na tomto
novovznikajúcom trhu. Začali teda produkovať svoje Web stránky a na ne pripájať aj
možnosť elektronického obchodovania. V júni 1993 bolo na svete cca 130 web stránok
a podľa prieskumov z novembra 2006 od spoločnosti Netcraft, ich počet vzrástol na
viac než 100 miliónov.41 Rýchlosť a rozsah akým sa tento rozvoj udial, sa zatiaľ
v histórii ľudstva nikdy nevyskytol. Množstvo informácií a tovaru sprístupneného
miliarde používateľov, nemá obdobu. Všeobecne prístupná knižnica informácií
a množstva vzájomných prepojení, má pre ľudstvo neopísateľnú hodnotu. Spoločnosť
v súčasnosti stále akosi nechápe a nestačí reagovať na tak prudkú zmenu v samotnom
fungovaní a princípoch, aká nastala s rozvojom internetu. Tento proces akceptácie
a adaptácie pravdepodobne ešte chvíľu potrvá. V súčasnosti však už nielen firmy, ale aj
bežný človek vidí v informačných technológiách, internete a samotnom Web-e výhodu,
ktorú firma môže využiť na trhu pred konkurenciou. Nie len firmy, aj samotní ľudia
získavajú znalosťou informačných technológií nespornú konkurenčnú výhodu na trhu
práce, ktorá im pomáha lepšie sa predať. Informačná spoločnosť poskytuje jednoznačne
širšie možnosti uplatnenia sa. Postupne sa pod jej vplyvom znižuje zamestnanosť
v tradičných odvetviach ako priemysel a poľnohospodárstvo a dochádza k presunom do
oblasti práce s informáciami a služieb všeobecne.
Hlavné prínosy informačnej spoločnosti do budúcnosti sú predovšetkým:
• zvýšenie kvality života väčším výberom služieb a zábavy,
• lepšia podpora vzdelávania a priebežného vzdelávania počas aktívnej kariéry,
podpora profesijnej flexibility spoločnosti,
• nové možnosti pre uplatnenie tvorivých schopností ľudí,41 Khor-Marsh: The Web in 2020. In: A study... [online]. 2006.
39
• zvýšenie schopnosti spoločnosti reagovať na zmeny v štruktúre ponuky a dopytu na
kvalifikáciu pracovnej sily,
• nové možnosti uplatnenia kultúrnych tradícií a identity regiónov, odstránenie
odľahlosti periférnych oblastí,
• výkonnejšia a transparentnejšia štátna správa, bližšia k občanovi, pracujúca
s nižšími nákladmi, vyšší podiel občanov na verejnej správe,
• efektívnejšie riadenie podnikov a uľahčenie spojenia výrobcov a poskytovateľov
služieb so zákazníkmi, zvýšenie konkurencieschopnosti,
• nové služby poskytované v rámci telekomunikácií a nové trhy v oblasti softvéru.
Informačná spoločnosť ako spoločnosť využívajúca a podporujúca informačnú
štruktúru bude smerovať k zlepšeniu kvality života obyvateľov. Zlepšenie bude citeľné
v mnohých oblastiach. Ako príklad možno uviesť zlepšenie v napohľad nesúvisiacej
oblasti zdravotnej starostlivosti, kde bude možné konzultovať situácie aj so
vzdialeným špecialistom, nakoľko presun elektronických dát bude jednoduchou
záležitosťou. Rovnako prispeje k zvýšeniu kvality života umožnením „práce na
diaľku“, čo umožní viac času stráveného v kruhu rodiny, ako aj zapojenie
hendikepovaných ľudí do pracovného procesu. Vďaka informačným technológiám
bude využívanie e-education (elektronického vzdelávania) bežným štandardom
v procese cieleného vzdelávania ako aj samovzdelávania. Rovnako bude prínosom
dostupnosť informácií pre spotrebiteľa, čím sa zvýši ochrana pred jeho poškodením.42
Súčasná generácia Web-u 2.0 je nazývaná ako Generácia X. V blízkej
budúcnosti sa očakávaj jej nahradenie „Generáciou C“, kde pod C sa rozumie „content /
conectivity / creativity / collaboration / communication. V preklade sa u nás spomína
„Generácia K“ vyjadrená spojením slov kapacita / konektivita (spojenie) / kreativita /
kolaborácia (spolupráca) / komunikácia. Túto generáciu predstavujú dnešní mladí
ľudia, ktorí vyrástli pod webovou ideológiou otvoreného prístupu k informáciám,
vzájomnej spolupráce a neustálej výmeny informácií. Predpokladom je, že táto
generácia bude milšia – bude schopnejšia komunikovať s rôznymi typmi ľudí a nájsť
s nimi spoločnú reč aj v prípadoch existujúcich rozdielov.43
Pre celkový vývoj v spoločnosti bude charakteristické:
42 Úrad vlády SR. :Informačná spoločnosť. In: eEurope... [online]. 2004.43 Khor-Marsh: The Web in 2020. In: A study... [online]. 2006.
40
• spojenie telekomunikácii a informačno-komunikačnej technológie. Víziou je
pridelenie iba 1 telefónneho čísla a e-mailovej adresy, ktorá nás bude
sprevádzať počas celého života;
• väčšia personalizácia a zákaznícke prispôsobovanie softvéru a hardvéru;
• výraznejšie stieranie hraníc medzi skutočným a virtuálnym svetom.
Informačno-komunikačné technológie sa budú denne vmiešavať do našich
životov až sa stanú ich súčasťou;
• spoločnosť, ktorá bude neustále „v spojení“ – spoločnosť definovaná
prostredníctvom WiFi webového/internetového pripojenia;
• problematickou oblasťou sa stane skupina ľudí, ktorí majú problém adaptovať
sa do spoločnosti. Títo sa budú čím ďalej tým viac utiekať k internetu
a virtuálnemu svetu (Second Live), čím nebudú mať čas žiť v svete reálnom.
Rozvoj Web-u bude mať dopad aj na samotný spôsob práce. Aj v budúcnosti sa
počíta s firmami, ktoré budú fungovať prostredníctvom zaužívaného pracovného
prostredia v kancelárii, budú však podporovať spoločnosť nápadov a akcie.
Technológia neodstráni osobnú komunikáciu, táto bude však vo zvyšujúcom sa podiele
nahrádzaná interpersonálnou komunikáciou prostredníctvom video konferenčných
telefónov a multimediálnych tokov vďaka vývoju v oblasti VoIP (Voice over Internet
Protocol). Bežnou skutočnosťou sa stanú „e-meetings“ (elektronické stretnutia), ktoré
budú podporované Webovou konferenčnou technológiou.44
2.5 Nové technológie v tradičnom maloobchode
Systémy automatickej identifikácie tovaru majú výrazný inovačný potenciál,
ktorý môže spôsobiť revolúciu v maloobchodnom predaji a celkovo v obchode
budúcnosti. Klasický „kamenný“ obchod nezmizne, predaj cez internet ho však
pravdepodobne nikdy úplne nenahradí, nakoľko obchod predstavuje pre ľudí
v súčasnosti nielen splnenie základnej potreby nákupu tovarov a služieb, ale aj istý
spôsob oddychu a relaxu. Zákazníkov bude pri nakupovaní vždy lákať možnosť
dotknúť sa tovaru, stretnúť sa s predavačom, byť v spoločnosti ľudí. Na druhej strane
maloobchodný predaj neustále ovplyvňujú inovačné technológie, ktoré môžu
revolučným spôsobom zmeniť doterajšie fungovanie, organizáciu a vnímanie nákupu
44 Khor-Marsh: The Web in 2020. In: A study... [online]. 2006.
41
ako celku. Systémy automatickej identifikácie pomocou bezkontaktného snímania
tovarov výrazne zrýchlia a zjednodušia maloobchodný predaj. Nový komfort
a rýchlosť, ktorú získa zákazník aj predajca pri obchodných transakciách, bude
pôsobivý.
Rádiofrekvenčná identifikácia tovaru na báze RFID tagov obsahujúcich
elektronický produktový kód EPC tovaru je ďalším evolučným stupňom po čiarových
kódoch. V súčasnosti sa nehovorí o technológii, ktorá má čiarový kód úplne nahradiť.
V najbližších rokoch to budú skôr vzájomne sa dopĺňajúce technológie. Jej využitie vo
väčšej miere sa predpokladá však v oblastiach, kde je technológia čiarového kódu
nedostatočná. Jedná sa predovšetkým o obchod, letectvo a obranu. Najrýchlejšie sa
RFID adaptuje v logistike, zdravotníckom a farmaceutickom odvetví. Existujú
predpoklady, že v priebehu niekoľkých budúcich rokov bude jej úspech a rozšírenie
obdobné ako pri čiarových kódoch v súčasnosti. Dosiaľ najväčšou prekážkou pri
zavádzaní tejto technológie bola cena čipu. Táto však už prestáva byť aktuálna,
nakoľko zvýšením objemu vyrábaných čipov, klesla cena na úroveň cca 1 Sk.
Rovnako revolučným spôsobom zasiahne oblasť maloobchodu aj rozšírenie
bezkontaktných platobných kariet využívajúcich podobné princípy. Možnosti
technológie NFC (Near Field Communication) predstavujú ďalšiu dimenziu rozvoja
a inovácií súvisiacich nielen s bankovými produktami, ktorými sú platobné karty.
Potenciálnou oblasťou využívanou pri obchodných transakciách je oblasť mobilných
komunikácií, kde sa vyvíja revolučný produkt v podobe mobilného telefónu. Ten bude
predstavovať okrem bežného mobilu aj integrovanú bezkontaktnú platobnú kartu.
Rozsiahle zníženie používania peňaženiek, mincí a papierovej hotovosti tak už
nevyzerá len ako vízia ďalekej budúcnosti, ale stáva sa otázkou desaťročia.
2.6 Rádiofrekvenčná identifikácia tovaru RFID
Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID) a čiarový kód sú dva príklady
technológie automatickej identifikácie. Čiarový kód sa v súčasnosti nachádza všade
okolo nás, pričom adaptácia technológie RFID je zatiaľ vo viacerých odvetviach braná
ako istý druh fantázie. Napriek tomu sa už rozbehla úvodná fáza používania tejto
technológie. Nad možnosťou jej praktického využívania začali uvažovať ako prvé
najväčšie svetové obchodné reťazce ako je Wal-Mart, Tesco a Metro. V súčasnosti je to
42
využívanie na úrovni paliet, čo pokrýva procesy distribúcie obchodného reťazca od
výrobcu až do predajných regálov.
Celosvetové výdaje na RFID za rok 2005 činili 504 miliónov USD.
V porovnaní s rokom 2004 došlo k 39% nárastu investícií do tejto technológie. Pre rok
2006 sa očakával predaj nových licencií za 751 miliónov USD. Do roku 2010 by mohli
investície do RFID dosiahnuť hranicu 3 miliárd USD.45
Samotný proces zavádzania technológie RFID je veľkým kontrastom procesu
zavádzania čiarových kódov. V roku 1974 bol predaný prvý produkt za pomoci
čítacieho zariadenia na čiarové kódy. Od tej chvíle prispel čiarový kód k prevratným
zmenám v obchodnom odvetví. Napriek tomu zavedenie symbolov čiarového kódu na
sériové lodné kontajnery sa uskutočnilo až v roku 1989.46
Obrázok 2.1: Bežný čiarový kód
zdroj: internet
2.6.1 Podstata RFID technológie
RFID tag je pamäťový čip, ktorý je schopný na základe rádiového signálu z
čítačky odoslať v sebe zakódovanú informáciu. Typický RFID tag predstavuje pasívny
komponent, ktorý nevyžaduje svoj vlastný zdroj energie. Pracuje na frekvencii 125 kHz
s dosahom do 10 cm, alebo 13,56 MHz s dosahom zhruba do 1 m, pričom vyššia
frekvencia zároveň umožňuje desaťnásobne rýchlejší prenos údajov oproti
nízkofrekvenčnej verzii (cca 20 kB/s). Pripravuje sa aj takzvaný ultravysokofrekvenčný
štandard pre čipy pracujúce na frekvenciách 433-915 MHz a 2,45 GHz, ktoré dosahujú
vzdialenosť čítania až 3 m. Ich uplatnenie v obchode však nie je príliš praktické a budú
zrejme určené pre iné aplikácie.
RFID čipy sa ďalej delia na:
- aktívne (obsahujúce batériu)
45 Výdaje v RFID prekročia 3 md. USD. In: eFocus, Analýzy/Trendy. [online]. 2006. 46 Tellkamp, Ch.: The impact of Auto-ID technology.... [online]. 2006.
43
- pasívne, v ktorých sa energiou elektromagnetického vlnenia z čítačky najprv
nabije napájací kondenzátor a až následne čip odošle informáciu.
V praxi sa okrem výnimočných prípadov zatiaľ uvažuje s využitím pasívnych čipov.
Dôvodom je okrem nižších nákladov aj ich prakticky neobmedzená životnosť.
Tag je používaný k uloženiu statických informácií ako identifikačného čísla
alebo ceny produktu, avšak technológia podporuje dynamické prepisovanie aktuálnych
skutočností. Podstatné znaky RFID tagu47:
- viditeľnosť – nie je potrebná priama viditeľnosť na zosnímanie informácií z tagu,
postačí dostatočná vzdialenosť od čítacieho zariadenia.
- kapacita uchovaných informácií je väčšia ako pri čiarových kódoch
- senzory – RFID tag môže by priložený k senzorom na zosnímanie a prečítanie
informácií na ňom uložených alebo sa pomocou senzoru prenesú potrebné
informácie na tag
- anténa – predstavuje najväčšiu zložku tagu, je flexibilná a môže byť namontovaná
na hocijakú plochu
- cena – tag je lacný a viackrát použiteľný čip, čím sa stáva ekonomickejší
predovšetkým v oblasti masovej výroby
Obrázok 2.2: RFID čip – nazývajný „tag“
zdroj: internet
Podstata fungovania RFID je nasledovná. RFID tag pozostáva z veľmi malých
kremíkových súčiastok – čipov, pripevnených k úzkej anténe. Čítacie zariadenie vysiela
rádiové vlny, prostredníctvom ktorých cez anténu komunikuje s RFID čipom a
následne získané informácie uloží. RFID tagy využívajú na komunikáciu rádiové vlny,
z čoho vyplývajú zásadné rozdiely medzi RFID a čiarovými kódmi:
47 Rukzio,E.: Multi-Tag Interaction: Physical…. In: Dissertation. [online]. 2007.
44
- pri RFID je možné čítať viaceré tagy naraz, pretože nie je nutná priama
viditeľnosť tagu pri snímaní.
- RFID tagy môžu byť aj prepisovateľné, čiže dáta v nich uložené je možné
kedykoľvek meniť a aktualizovať.
2.6.2 EPC
RFID tag môžeme považovať za takzvaný hardvér, pričom samotný EPC
(Electronic Product Code – elektronické číslo produktu) je skôr softvér, ktorý
predstavuje 96 bitové číslo. Obsahuje nielen informáciu o výrobcovi, a druhu tovaru,
ako je to v prípade čiarových kódov, ale okrem iného aj unikátne výrobné číslo každého
jednotlivého výrobku. 96 bitové číslo poskytuje dostatok priestoru pre 268 miliónov
výrobcov, každý produkujúci 16 miliónov druhov tovaru (tried) a v každej triede má
výrobca k dispozícii množinu 68 miliárd výrobných čísel. Z dnešného pohľadu sa to
javí mierne predimenzované, preto sa už objavili úvahy o skrátení EPC na 64 bitov, čo
by mohlo opätovne zlacniť produkciu RFID čipov.
EPC je najznámejší štandard pri RFID. Táto technológia bola najskôr vyvinutá
organizáciou známou ako Auto ID Center, združujúcou globálne reťazce, výrobcov,
výskumníkov a technologické spoločnosti. EPC pozostáva z:
- technických štandardov, ktoré definujú fungovanie RFID čipov a čítacích zariadení
- dátových štandardov, ktoré definujú vlastnosti dát uložených v čipoch.
Za štandard EPC je zodpovedná organizácia EPC global, dcérska spoločnosť UCC
a EAN - organizácií, ktoré vyvinuli v súčasnosti najrozšírenejší štandard v oblasti
čiarových kódov - UPC (Universal Product Code).
Na čítaciu vzdialenosť a presnosť čítania vplýva mnoho faktorov akými sú
veľkosť, materiál, typ čítačky, použitá anténa aj okolité prostredie. V optimálnych
podmienkach je možné snímať EPC tagy triedy 0 do vzdialenosti 8 m. Keď sa tagy
vyskytujú jednotlivo, napríklad na dopravníkovom páse, je ich možné čítať takmer
vždy so stopercentnou presnosťou. Avšak vplyv rôznych faktorov môže mať negatívny
vplyv na výkon. Čím viac tagov sa číta naraz, tým je väčšia pravdepodobnosť, že
niektorý tag bude vynechaný. Napríklad, ak sa číta 100 a viac tagov súčasne, je možné,
že jeden alebo dva nebudú zosnímané. Podobne, ak sa tagy nachádzajú v blízkosti
materiálov, ktoré prekážajú prenosu rádiových vĺn ako kovy alebo tekutiny, zníži sa
frekvencia čítania aj maximálny dosah čítania. Dôležité bolo preto navrhnúť celý
45
systém tak, aby sa umožnilo dosahovať čo najlepšiu frekvenciu čítania, tzn. správny tag
musí byť umiestnený na vhodnom mieste tak, aby bola jeho čitateľnosť čo najlepšia.
Najnovšie čipy a navrhnuté systémy si však už vedia poradiť aj s týmito počiatočnými
komplikáciami technológie a podstatne minimalizovať dopad chýb čítania.
Používanie RFID neustále narastá. Podľa výskumov Allied Business
Intelligence48 (spoločnosti zaoberajúcej sa ekonomickým výskumom) sa očakávalo, že
objem dodaných etikiet vzrastie do roku 2007 na 1,62 miliardy kusov oproti 323
miliónom kusov v roku 2002. Najvyššiu mieru rastu používania v súčasnosti
predstavujú tzv. Smart Labels - inteligentné etikety, ktoré sú kombináciou výhod
čiarového kódu a predností RFID. Obsahujú čiarový kód, text čitateľný človekom a
elektronické informácie uložené na čipe. Ďalším podstatným prvkom v reťazci
technológie je RFID čítacie zariadenie. Dnes je už dostatočne malé na to, aby sa mohlo
stať súčasťou napríklad mobilného telefónu.
2.7 NFC technológia pri platbách v maloobchode
NFC (Near Field Communication) umožňuje komunikáciu dvoch
elektronických zariadení, ktoré sú umiestnené v bezprostrednej blízkosti, napríklad
mobilného telefónu a bankomatu. Zariadenia si môžu obojsmerne vymieňať údaje,
prípadne inicializovať jednoduché aplikácie. NFC je ďalšou z technológií pre
bezdrôtový prenos dát. Nie je však žiadnym novým konkurentom už zabehnutých
bezdrôtových sietí, skôr ju možno nazvať doplnkom s dôrazom na čo najväčší
užívateľský komfort. 49
Technológia pracuje na základe rádiového vysielania v globálne neregulovanom
pásme 13,56 MHz. Na prenos údajov sa využíva indukčná väzba, takže prenos sa môže
začať až vtedy, ak sa zariadenia priblížia k sebe natoľko, aby sa dostali do vzájomného
magnetického poľa. Ako vyplýva z uvedených príkladov a anglického názvu
technológie, dosah signálu bude obmedzený. Výrobcovia ho plánujú maximálne do
vzdialenosti 20 centimetrov. Vzhľadom na charakter použitia a potrebu určitej ochrany
pred zneužitím, viac ani nie je potrebné. Prenosová rýchlosť pri začiatku komunikácie
by sa mala pohybovať na úrovniach 103, 212 a 424 kbit/s. Po nadviazaní kontaktu sa
rýchlosť ďalej upraví podľa potreby transakcie. Keďže NFC využíva len jednu
48 RFID Integration Services Markets. In: ABI research. [online]. 2008.49 Lacko, Ľ.: Blízka komunikácia tretieho druhu, In: PC Revue. [online]. 2007.
46
frekvenciu, komunikácia zariadení bude half-duplex, čiže môžu buď načúvať, alebo
vysielať, nie však oboje naraz. Ich správanie bude v zmysle „najprv načúvaj“, takže
vysielať začnú len v prípade, že v dosahu nie je žiadne iné zariadenie, ktoré signál už
vysiela.
Možnosti komunikácie sú dve:
– v aktívnom móde sa počíta so zariadeniami, ktoré každé vysielajú vlastné rádiové
vysielania. Príkladom môže byť prenos obrázkov z telefónu/PDA na obrazovku
počítača či televízie.
– druhou možnosťou je mód pasívny, v ktorom podnet vysiela len jedno zariadenie.
Druhé odpovedá len moduláciou prijatého vlnenia. Príkladom môžu byť
informačné plagáty. 50
2.7.1 NFC technológia a jej možnosť využitia v mobilnom telefóne
Pred niekoľkými rokmi predstavoval mobilný telefón prevratnú inováciu. Pre
jeho vysokú cenu si ho však mohli dovoliť iba tí solventnejší. Postupnou adaptáciou
telefónu a znižovaním jeho ceny dôsledkom masovej výroby, je dnes úplnou
samozrejmosťou, že človek využíva minimálne dva mobilné telefóny. Postupne tento,
dnes už predmet bežnej spotreby, posúva svojim deťom, ktorých vek sa neustále
znižuje. Túto skutočnosť podporuje aj fakt, kde napríklad na slovenskom trhu
prekročila v roku 2007 penetrácia mobilných telefónov pomyselnú hranicu 100%.
Mobilné telefóny sa preto vyrábajú stále kvalitnejšie, s množstvom neustále lepších
a kvalitnejších integrovaných funkcií. Už dnes ponúkajú okrem hlasového nahrávania,
rádia, MP3 prehrávača, aj čoraz kvalitnejší digitálny fotoaparát a kameru. Kam však
budú ďalej uberať inovácie tohto produktu? Predstavte si, že kráčate po ulici a upúta
vás reklama na premiéru divadelného predstavenia dnes večer. Chcete si vopred
objednať vstupenky, vytiahnete teda mobilný telefón, zamávate ním pár centimetrov od
plagátu a už sa vám v telefóne otvára stránka, kde si rezervujete miesta. Potrebujete sa
zviesť MHD, nemusíte však mať ani drobné, ani si rozmieňať – priložíte mobil k NFC
automatu a lístok je váš. Za obed zaplatíte rovnako priložením telefónu k špeciálnemu
terminálu. To je iba niekoľko vízií, ktoré sa dnes už stávajú skutočnosťou.
50 Kováč, J.: NFC – Budúcnosť na dosah. In: MobilMania. [online]. 2006.
47
The Economist Newspaper Limited predpokladá, že počas nasledujúceho roka
2008 sa éra mobilného telefónu posunie o dimenziu dopredu a jeho využívanie sa stane
opäť univerzálnejšie. V dnešnej dobe majú ľudia pri sebe väčšinou mobilný telefón,
peňaženku a kľúče. A práve tu výrobcovia mobilov videli príležitosť, ako odbremeniť
zákazníka – počas roku 2008 mobilný telefón nahradí peňaženku, pričom rovnaká
technológia bude pravdepodobne časom schopná vytlačiť z našich vreciek aj kľúče.
Mobilom je už nejaký čas možné platiť, ale slúži to skôr pre zábavu. Platby si vyžadujú
používanie textových správ, ktoré neboli vytvorené na takýto účel. Rôzne schémy
umožňujú platiť za parkovanie prostredníctvom odosielania údajov o kreditnej karte.
Rovnaký systém priniesol možnosť platiť za lístky na vlak alebo drobnosti z
automatov. Niektoré mobilné platobné systémy dovoľujú vklady, výbery či presuny
peňazí. Technológia Near-Field Communication (NFC) spája viacero štandardov, ktoré
sa používajú pri vstupných bezdotykových kartách, cestovných kartách ako londýnsky
Oyster alebo hongkonský Octopus, aj v bezdotykových kreditných kartách. S využitím
tejto technológie predstavila britská banka Barclays bezkontaktnú kartu, ktorá
kombinuje cestovnú kartu Oyster s kreditnou kartou a platobnými systémami na drobné
nákupy do desať libier. Vo Viedni v súčasnosti fungujú NFC mobilné telefóny ako
lístok na mestskú hromadnú dopravu, je možné pomocou nich kupovať nápoje a
sladkosti z automatov i platiť za parkovanie. Rovnakú schému spustili vo Frankfurte v
októbri 2007. Bezkontaktné platby sa stávajú realitou v hromadnej doprave v New
Yorku, Bostone a San Franciscu. Zbližovanie bezkontaktných kariet a mobilov
znamená, že čoskoro nebude nutné mať pri sebe peňaženku.51
Ďalším dôležitým aspektom je otázka bezpečnosti. Pri strate alebo krádeži
kreditnej karty závisí jej možnosť zneužitia od stupňa ochrany. Zneužiť embosovanú
kreditnú kartu (AMEX, VISA), ktorá pri platení za tovar alebo služby nevyžaduje PIN
ale iba podpis, nie je vôbec ťažké, kedže podpis majiteľa je priamo na karte, stačí ho
len napodobniť. Naproti tomu v telefóne NFC je možné nastaviť takú úroveň ochrany
(napríklad heslom, prípadne pri PDA aj biometrickým snímačom), aby zodpovedala
dôležitosti údajov alebo výške konta, ktoré je chránené. Komunikácia medzi mobilom a
terminálom NFC je zašifrovaná a veľmi dobrým ochranným prvkom je aj veľmi malý
dosah vysielača. Úroveň zabezpečenia je oveľa vyššia, pretože na rozdiel od čipovej
karty umožňuje NFC obojsmernú komunikáciu, takže terminál môže poslať do telefónu
NFC jedinečný inicializačný kľúč, na základe ktorého telefón vygeneruje jedinečný 51 Standage, T.: Zahoďte peňaženku... In: eTrend. [online]. 2007.
48
autentifikačný kód, takže ani vo veľmi nepravdepodobnom prípade odchytenia
komunikácie nemožno tento jednorazový kód opakovane použiť.
Obrázok 2.3: NFC integrovaná v mobilnom telefóne – znázornenie platby
zdroj: internet
Priebeh komunikácie mobilného telefónu vybaveného NFC technológiou s
bankomatom NFC je nasledovný: namiesto zadávania PIN kódu stačí priblížiť mobil k
bankomatu a autentifikačná informácia sa vymení medzi prístrojmi prostredníctvom
elektronickej komunikácie. Následne sa v mobilnom telefóne sprístupní menu
bankomatu a ďalej už prebieha komunikácia s bankomatom pomocou používateľského
rozhrania mobilného telefónu. Bankomat podporujúci technológiu NFC tak teoreticky
nemusí mať nijaké ovládacie prvky, v praxi sa však predpokladá, že bankomaty budú z
dôvodov kompatibility naďalej podporovať aj bežné kreditné a debetné karty. 52
2.7.2 Smerovanie spôsobu platby
Niekoľko amerických bánk vydáva bezdotykové kreditné karty a vybavuje
obchody potrebným čítacím zariadením. Do septembra 2007 inštalovali zhruba 160-
tisíc terminálov v 50-tisíc obchodoch. Pri drobných transakciách do 25 dolárov môžu
zákazníci pri pokladni „zamávať a platiť“, čo je oveľa rýchlejší proces ako transakcia
cez tradičný POS terminál. Bezkontaktné karty sú preto obzvlášť atraktívne pri
platbách citlivých na čas, ako nákupy v obchodoch na železničných staniciach. Pri
väčších nákupoch spotrebiteľ zamáva kartou pred čítačkou a potom vyťuká PIN kód na
potvrdenie identity. Firmy vydávajúce kreditné karty bezkontaktnú technológiu veľmi
vítajú. Vidia v nej príležitosť rozšíriť svoje podnikanie do oblasti drobných platieb, kde
dominuje v súčasnosti hotovosť. Mobilným operátorom sa naopak pozdáva myšlienka 52 Lacko, Ľ.: Blízka komunikácia tretieho druhu, In: PC Revue. [online]. 2007.
49
integrácie NFC čipov do telefónov, pretože budú participovať na každej transakcii. A
výrobcom mobilných telefónov sa pozdáva každá nová technológia, ktorá vyvolá
u spotrebiteľa dopyt po novom telefóne.53
Vo Veľkej Británii spustil v roku 2007 prvý mobilný operátor O2 testovanie
mikroplatieb cez mobilné telefóny na báze NFC. Skúšobnú virtuálnu peňaženku
používa v projekte 500 osôb. Platba prebieha priložením telefónu k čítačke. Proces
platby nenaruší ani prichádzajúci hovor, či SMS. Testovanie sa začalo 28. novembra
2007 a potrvá 6 mesiacov. Testeri budú skúšať platby prostredníctvom telefónov Nokia
6131 NFC, v ktorých je nainštalovaná O2 Wallet (virtuálna peňaženka) s kreditom vo
výške 200 britských libier. Skúšať budú aj tzv. smart poster. Tie obsahujú tagy, ktoré
na mobilnom zariadení fungujú ako rýchle odkazy. Po tom, čo používateľ priloží
telefón k plagátu, automaticky sa vytočí určené číslo z plagátu, resp. sa pošle potrebná
SMS správa.54
53 Standage, T.: Zahoďte peňaženku... In: eTrend. [online]. 2007. 54 O2 to Test Nfc in London... In: cellular-news. [online]. 2007.
50
3. ANALÝZA VPLYVU PRODUKTOV NOVÝCH TECHNOLÓGIÍ NA VÝVOJ TRHOVÉHO PROSTREDIA
Základom pre zdravé trhové prostredie je fungovanie trhového hospodárstva
v danej krajine. Cieľom každej krajiny je preto zdravo fungujúci trhový systém,
eliminovanie monopolných podnikov a vytvorenie rovnako zdravého konkurenčného
prostredia, ktoré bude jednak lákať nové firmy na trh, na druhej strane však zabezpečí
dostatočnú ponuku pre spotrebiteľa a jeho ochranu. Trhové prostredie, ktoré je pre
spotrebiteľa najviditeľnejšie, a teda ho aj najcitlivejšie vníma, je maloobchodný trh.
Zameranie analýzy vplyvu produktov nových technológií na retailové prostredie, má
svoje opodstatnenie. Spätná väzba získaná od zákazníkov, bežných každodenných
spotrebiteľov, môže celkom rýchlo indikovať úspech produktu novej technológie
a predikovať jeho potenciálny vplyv na celkový vývoj trhového prostredia.
Súčasný spotrebiteľ je konfrontovaný mnohými novými technológiami
v obchode. Niektoré z tých, ktoré opisujeme v druhej kapitole, považuje za samozrejmé
a bežne ich využíva, s inými sa naopak stále zoznamuje. Reakcia a samotná adaptácia
závisí aj od typu spotrebiteľa, ako ukazujeme v časti 3.1. Pri prijímaní nových
technológií ako RFID a NFC môžeme predpokladať, že slovenský spotrebiteľ ich bude
považovať iba za novú verziu existujúcich systémov, a preto ich preberanie bude rýchle
a plynulé. Okrem toho môžeme predpokladať, že hlavnými inovátormi budú
spotrebitelia vo veku 30-40 rokov, s prevládajúcim vysokoškolským vzdelaním.
Rovnako predpokladáme, že úroveň využívania mobilných telefónov, internetu
a platobných kariet, sa už v súčasnosti preklenula do adaptačného cyklu oneskorenej
väčšiny. Na overenie týchto predpokladov, ktoré vznikli na základe pozorovania, sme
realizovali prieskum medzi slovenskými spotrebiteľmi, ktorého výsledky tvoria
kapitolu 3.5.
3.1 Obchod a procesy v súčasnosti
Pre dnešné retailové trhové prostredie je charakteristický kolísajúci dopyt,
pokles zákazníckej vernosti, kratší životný cyklus produktov a zosilnená globálna
konkurencia.
51
Je preto potrebné uskutočňovať presné rozhodnutia v reálnom čase, ktoré
zabezpečia obchodníkovi miesto na trhu a malý náskok pred konkurenciou. Práve tu
treba sledovať a adaptovať inovácie na trhu informačných a komunikačných
technológií. Ich adaptácia zabezpečí a umožní plne sa sústrediť na zákazníka a jeho
spokojnosť. Dnešný zákazník je náročný, v hierarchii obchodného podniku však musí
stáť na prvom mieste. Zároveň je ale potrebné zachovať konkurencieschopnosť
a ziskovosť podniku. 55
3.1.1 Spôsob platby
Samotný obchod v súčasnosti predstavuje výmenu tovarov a služieb za finančné
prostriedky. Pri elektronickom obchode táto transakcia prebieha elektronicky
prostredníctvom platby kreditnou kartou, kartou vydanou k bežnému účtu alebo
prostredníctvom služby PayPal – v každom prípade sú však peniaze prevedené na účet
predávajúceho elektronicky. Pre bežnom kamennom obchode táto výmena môže takisto
prebehnúť elektronicky (kreditná karta, platobná karta), oveľa bežnejším spôsobom je
ale stále platba v hotovosti, čiže prostredníctvom tlačených bankoviek a mincí. Tomuto
komplikovanému procesu predchádza zvyčajne výber bankoviek z bankomatov, alebo
skladovanie peňažnej hotovosti v domácnostiach. Aj pri veľkoobchodnom predaji je
táto forma stále zaužívaná a sú veľkoobchody, ktoré si ju priam vyžadujú ako napríklad
veľkoobchodný typ Cash & Carry. Medzi obchodnými partnermi sú ale čím ďalej tým
viac zaužívané peňažné prevody prostredníctvom bankových účtov, čo celý proces
výmeny finančných prostriedkov výrazne zjednodušuje.
3.1.2 Logistika
Stále existujú firmy, kde sú súčasťou logistiky nespočetné papierové tlačivá, na
základe ktorých sa tovar objednáva, odovzdáva, prijíma. Tieto sa stávajú súčasťou
archívov a podkladmi pri náročnom spracovávaní prehľadov a výsledkov
obchodovania. Vďaka inováciám však aj v tejto oblasti dochádza k zmene a využívaniu
efektívnejších systémov, akým je napríklad proces elektronického objednávania
využívajúci rôzne logistické systémy.
55 Ručinský, R.: Riadenie dodávateľských reťazcov... In: Marketingove noviny. [online]. 2005.
52
Logistika je dôležitou súčasťou nákladov obchodných podnikov. Moderné
podniky sa snažia o zefektívnenie procesu nákupu a tým aj ovplyvnenie jej nákladov.
Prioritným cieľom je optimalizácia firemných procesov za pomoci využitia moderných
informačných technológií. Samozrejmosťou je elektronické podpisovanie dokumentov
v každom kroku schvaľovania, čo výrazne skracuje čas potrebný na vybavenie
obchodného prípadu. Výhody, ktoré elektronický nákup prináša firme závisí od
schopnosti plánovať, prehľadnosti procesu, zredukovania nákladov.
Sledovať čerpanie plánovaných prostriedkov podľa jednotlivých mesiacov a
kategórií je dôležité pre každú firmu. Sleduje sa vývoj platobnej bilancie s polročným
predstihom, pričom finančné objemy je možné kontrolovať podľa dodávateľov, druhov
položiek, organizačných útvarov a nákladových stredísk. Moderné systémy
zabezpečujú aj sledovanie termínov úhrad dodávateľských faktúr podľa splatnosti.
Zároveň tvoria základ pre sledovanie cash flow v oblasti spracovania dodávateľských
faktúr a umožňujú účinne plánovať a kontrolovať splácanie dlhodobých investícií
prostredníctvom splátkových kalendárov. Vďaka využívaniu moderných informačných
systémov má firma možnosť operatívne tvoriť rôzne prehľady a štatistiky a vytvárať
efektívne nástroje na sledovanie využitia finančných prostriedkov. Informačné
technológie prispeli aj ku samotnej kvalite nákupu, efektívnemu toku dokumentov,
prehľadnosti procesu nákupu, elektronickému schvaľovaniu a evidencii majetku.
Spôsob fungovania vo firme je asi nasledovný:
zamestnanec zodpovedný za nákup vytvorí elektronickú žiadanku na nákup
tovaru alebo služieb;
vystavená žiadanka elektronicky putuje svojim životným cyklom k jednotlivým
schvaľovateľom a spracovateľom;
spracovanie žiadaniek sa centralizuje podľa druhu tovaru a služieb do
nákupných stredísk, ktoré spracovávajú všetky žiadanky;
žiadatelia sú v celom procese nákupu informovaní o stavoch žiadanky;
nákupné strediská elektronicky spracovávajú schválené žiadanky a sústreďujú
ich do objednávok – pomocou systému sa vyberá najvhodnejší dodávateľ a
vypočítava sa predbežná cena objednávky;
vytvorená objednávka putuje elektronickou cestou od schvaľovateľov, cez
spracovateľov až k dodávateľovi;
systém sleduje termíny dodania a plnenie objednaných položiek a má
notifikačné mechanizmy pre upozornenie na závažné stavy;
53
proces nákupu završuje likvidácia dodávateľských faktúr, kde systém
zabezpečuje nielen dôkladné a presné evidovanie všetkých došlých faktúr, ale aj
elektronické schvaľovanie ich likvidačných listov podľa kompetenčného
poriadku firmy. Slúži aj ako pomocná evidencia pri párovaní faktúr s položkami
v objednávke a pri tvorbe knihy došlých faktúr;
každá dodávateľská faktúra je zaevidovaná v účtovnom systéme, zoskenovaná a
v elektronickej forme sprístupnená pre proces schvaľovania. Elektronický obraz
faktúry je následne zviazaný s jej likvidačným listom.
3.1.3 Identifikácia tovaru
V súčasnosti sa využíva štandardizovaný systém celosvetového kódovania a
identifikácie produktov, ktorý využíva na kódovanie farebný kontrast medzi čiarkami a
medzerami – čiarový kód. V dnešnej dobe je najznámejším produktom automatickej
identifikácie, ktorý obsahuje informáciu o druhu výrobku. Na základe čiarového kódu,
ktorý je zvyčajne súčasťou obalu tovaru, sa snímacím zariadením získavajú údaje o
tovare už pri výstupe z výroby a jeho vstupe do logistického reťazca. Umožňuje to
takisto rýchlu identifikáciu tovaru pri spotrebiteľskom nákupe a jeho promptné
označenie cenou, čo urýchľuje samotný proces nákupu a následného platenia.
V súčasnosti sa prostredníctvom čítacieho zariadenia pri registračnej pokladni
zosnímajú informácie z tovaru priložením čiarového kódu k čítaciemu zariadeniu na
vzdialenosť niekoľkých centimetrov, pričom je potrebná priama viditeľnosť čítacieho
zariadenia na čiarový kód. Problémom môže byť zlá farebná konzistencia obalu tovaru,
alebo zle umiestnený kód na obale, čo znemožňuje čítaciemu zariadeniu daný kód
zosnímať, prípadne môže byť zosnímaný dvakrát. Pri problematickom snímaní trvá
zosnímanie čiarových kódov aj niekoľko minút, prípadne je nutné manuálne vyťukať
numerické znaky do registračného systému. Zavedenie čiarového kódu znamenalo
revolúciu v automatickej identifikácii tovaru.
3.1.4 Spotrebiteľ
Nákupné správanie spotrebiteľov v poslednom období prešlo mnohými
zmenami. Trh je liberalizovaný, reklamy útočia zo všetkých strán a obchodníkov
zaujíma viac ako predtým spôsob, akým prilákať zákazníkov do svojej predajne, aby
54
dosiahli čo najväčšie zisky. Za posledné roky sa však okrem nákupného správania
spotrebiteľa zmenili aj samotné podmienky nákupu. Staré systémy vystriedali
registračné pokladne, aby tieto boli vymenené v mnohých obchodoch za počítačový
systém. Zmena trendov so sebou prináša zvyšovanie ochrany pred poškodením
spotrebiteľa, prijíma sa legislatíva na jeho ochranu nielen pri nákupoch v kamenných
obchodoch, ale aj pri nákupe prostredníctvom internetu. Súčasný spotrebiteľ sa vymyká
z rámca tradičného ponímania marketingu. Kľúčom k riešeniu tejto situácie je
segmentácia trhu nie podľa skupín spotrebiteľov, ale podľa spôsobov nakupovania.
Z tohto uhla pohľadu je možné rozdeliť spotrebiteľov na typy56:
- Inovatívny spotrebiteľ
Nakupuje to, čo je práve hitom. Musí to byť značkové, vždy nové a netradičné a
originálne. Chce sa odlišovať od ostatných. Pri nakupovaní berie do úvahy
predovšetkým dizajn, vzhľad výrobku, jeho imidž, značku i reklamu a samozrejme to,
či ide o moderný, inovatívny výrobok alebo službu. Na cene nezáleží. Inovatívny
spotrebiteľ je aktívnym používateľom mobilného telefónu a internetu, čo vyjadruje
jeho napriemernú sekundárnu gramotnosť.
- Pohodlný spotrebiteľ
Nakupuje až keď je to potrebné, zásadne vždy s vopred pripraveným zoznamom.
Obchod si vyberá podľa toho, kde očakáva širšiu ponuku výrobkov. Oceňuje čo
najinformovanejší personál, nakoľko sa nerozhoduje ľahko. Dôležitú úlohu v jeho
nákupnom správaní zohráva podmienka, aby sa mu nakupovalo pohodlne, s čím sú
spojené služby obchodu jemu ponúkané (parkovanie, predajná doba, nákupné vozíky,
rýchlosť pri platení, popredajné služby). Do obchodu chodí denne alebo takmer
denne. Vyznačuje sa mierne podpriemernou sekundárnou gramotnosťou.
- Komunikatívny spotrebiteľ
Chodenie po obchodoch je pre neho spôsob trávenia voľného času s priateľmi. Je
nerozhodný, preto potrebuje mať pri sebe niekoho, kto mu poradí. Zvyčajne je
finančne závislý od niekoho iného – rodičov, štátu. Potrpí si na elektronické hračky a
digitálne prístroje. Plne využíva mobilný telefón. Takmer polovica z tejto skupiny
používa internet.
56 Timoracký–... : Aký ste typ? In: Stratégie Online. [online]. 2006.
55
- Asertívny spotrebiteľ
Vyžaduje čo najvyššiu úroveň kvality. Každý zlý výrobok nekompromisne reklamuje.
Svoju nespokojnosť s výrobkom alebo službou dáva patrične najavo. Má svoje
obľúbené značky, na ktoré je zvyknutý. Záleží mu na tom, aby zapôsobil na druhých.
Uvedomuje si, že je stále čo zlepšovať. Na bežné nákupy chodieva zvyčajne do
väčších typov predajní. Denne alebo takmer denne chodí nakupovať do potravín
alebo chodí po obchodoch. Plne využíva služby mobilného telefónu a často používaj
aj internet. Nie je potrebné ho presviedčať o prednostiach informačných technológií.
Má vlastné skúsenosti s elektronickým nakupovaním a plne využíva všetky jeho
výhody. Má zvládnuté otázky bezpečnosti nákupu a ochrany spotrebiteľa a patrične
ich uplatňuje.
- Šetrný spotrebiteľ
O tom, čo kúpi, rozhoduje až po prehodnotení svojich finančných možností.
Nakupovať chodí zásadne sám. Pri vyhľadávaní najlepšieho nákupu berie do úvahy
predovšetkým čo najnižšiu cenu. Orientuje sa podľa svojich skúseností. Využíva
všetky zľavnené a výpredajové akcie. Nakupovanie je pre neho činnosť, ktorú chce
mať rýchlo za sebou. Uprednostňuje obchod, ktorý je v blízkosti jeho bydliska. Jeho
sekundárna gramotnosť je pod priemerom. Odmieta nákup prostredníctvom internetu.
- Hľadajúci spotrebiteľ
Často chodí voľne po obchode v snahe nájsť tovar čo najvýhodnejšie a najlacnejšie.
Berie obchody rad radom. Nepožaduje pri nákupe prítomnosť kvalifikovaného
personálu. Najčastejšie nakupuje v menšej samoobsluhe alebo supermarkete. Pri
nakupovaní ho ovplyvňujú zľavy a výpredajové akcie. Hľadajúci sa v nakupovaní
vyžíva. Nevyniká znalosťami informačných technológií. Nové výrobky a inovácie
v tejto oblasti, veľmi nepozná.
- Ľahostajný spotrebiteľ
Bežné nákupy pre domácnosť najčastejšie robí v menších samoobsluhách. Nakupuje
vždy vtedy, keď zistí, že doma niečo chýba. Inovácie ho nezaujímajú. Nakupovanie
považuje za stratu času, preto ho chce mať rýchlo za sebou. Mobilný telefón používa
pomerne častu o jeho sekundárna gramotnosť sa pohybuje okolo priemeru. Okrem
PIN kódu však v tejto oblasti nepozná žiadne nové výrobky, technológie či služby.
56
- Vyrovnaný spotrebiteľ
Je to nenáročný typ spotrebiteľa, ktorý je takmer so všetkým spokojný. Nie je príliš
naklonený zmenám, spravidla nakupuje to, čo sa mu osvedčilo. Starostlivo sleduje
svoje príjmy a výdavky. Značka výrobku, alebo nejaké inovácie nie sú pre neho
dôležité. Ovláda používanie mobilného telefónu, jeho znalosti sú však iba priemerné.
Rovnaké je to pri používaní internetu. Nové výrobky, služby a technológie
neodmieta, musí sa však o nich dopočuť.
- Nekupujúci spotrebiteľ
Nechodí po nákupoch, tie mu zabezpečujú iní. Sekundárnu gramotnosť tento typ už
veľmi nepotrebuje, napriek tomu malé percento používa mobilný telefón a má
dokonca skúsenosti s internetom.
3.2 Obchod a procesy v blízkej budúcnosti
V súčasnosti sa presadzujú automatizované činnosti nákupu a tiež aj externá
forma elektronického nákupu – outsourcing nákupu. Predpokladom je, že do
budúcnosti bude využívanie ľudskej sily v obchode pri manuálnych činnostiach
eliminované a nahradené technikou. Zrýchľovanie procesov nákupu vedie k vylúčeniu
niektorých zaužívaných činností. Človek sa stane predovšetkým riadiacim
a kontrolným článkom v obchodných procesoch, pričom aj v tejto oblasti budú tie
najjednoduchšie procesy optimalizované do programov a vykonávané automaticky.
Efektívne riadenie nie je možné bez presných a včasných informácií. Aj v oblasti tokov
informácií nový systém automatickej identifikácie uľahčuje procesy riadenia
a plánovania. Je to vyvolané tým, že informácie spojené s udalosťami alebo objektmi sa
do riadiaceho systému dostávajú v reálnom čase – skôr to už vlastne ani nie je možné.
Samotný pojem obchodu, obchodné operácie a aj prezentácia tovaru spotrebiteľom
nadobudne úplne novú podobu. Cieľom bude prilákať zákazníka na jednoduchú,
nestresujúcu a rýchlu formu nákupu.
3.2.1 Spôsob platby
Spoločnosť je súčasným spôsobom fungovania priamo smerovaná k využívaniu
a realizovaniu bezhotovostných platieb. Banky prichádzajú už dnes s novými
možnosťami platieb a ich vývoj napreduje neustále dopredu. Budúcnosť platieb spočíva
57
predovšetkým v platobných kartách, či už kreditných alebo debetných. Novinkou na
dnešnom platobnom trhu je technológia NFC, na princípe ktorej funguje bezkontaktná
platobná karta MasterCard PayPass. Technológia PayPass môže byť v princípe
súčasťou akejkoľvek platobnej karty. Využíva sa predovšetkým pri transakciách, kde je
potrebná rýchlosť (platby za parkovisko, v rýchlom občerstvení) a výška platby
nepresiahne určitú hodnotu (v Slovenskej Republike je to suma 500 Sk). Budúcnosť
platby patrí aj mobilnému telefónu, táto inovácia je dokonca už v počiatkoch
adaptačného procesu. Predpokladá sa rozšírenie systémov ideálnych na mikroplatby
vo verejnej doprave, parkovaní alebo na úhradu vstupeniek za rôzne podujatia pomocou
inteligentných plagátov. Na zjednodušenie procesu prevodu peňazí vznikol v rámci
elektronického obchodovania on-line platobný systém PayPal, ktorý rozširuje svoju
pôsobnosť o službu PayPal Mobile (transakcia financií prebieha prostredníctvom SMS
alebo hovoru, nevyžaduje sa overovanie platby PIN kódom). Rovnako vznikli služby
TexPayMe (zameranie na mikroplatby v USA s mesačným limitom do 500 USD)
a služba PayBox (platby za parkovanie prostredníctvom mobilného telefónu
v Rakúsku).57 Celosvetovo rozšírený je systém platby PayPay, ktorý je výhodný najmä
pri prevodoch na bankové účty do zahraničia. Ďalšie smerovanie mobilných platieb je
ovplyvňované predovšetkým technológiou NFC. Znamená to, že čoskoro nebude
potrebné uskutočňovať žiadne ďalšie operácie okrem jednoduchého priloženia telefónu
k skenovaciemu/čítaciemu zariadeniu. V priebehu niekoľkých rokov sa stane
dominantnou skupinou zákazníkov na trhu dnešná mladá generácia, ktorá je na poli
informačnej spoločnosti nazývaná ako generácia K (C generation). Táto už vyrastala
viac v prostredí „fiktívnych finančných prostriedkov“ a preto môžem predpokladať
postupné vytláčanie bankoviek z obchodných operácií a bežného života.
3.2.2 Logistika
V tejto oblasti bude pozorovateľný najrozsiahlejší nárast využívania RFID
technológie. S tagmi pripevnenými na každej prepravovanej palete môže byť
skompletizovaná dodávka overená v priebehu niekoľkých sekúnd. RFID čítacie
zariadenie je schopné v sekundách identifikovať a skontrolovať prichádzajúce palety
s tovarom. V spojení so softvérom môže systém cez RFID porovnať skutočne prijatý
tovar s odoslanou objednávkou. Takéto porovnávanie je možné uskutočňovať aj pri
57 Vlčko, A.: Budúcnosť patrí mobilným... In: MobilMania. [online]. 2006.
58
toku tovaru z veľkoskladu do priestorov obchodu. Zdokonalené procesy budú
predchádzať chybám v dodávkach tovaru. Zároveň zvyšujú presnosť informácií pri
inventúrach. RFID napomáha rovnako aj dodávateľom, napríklad pri tovaroch
vyžadujúcich kontrolu. Celý logistický proces by vyzeral nasledovne58:
1. výrobca (producent)
• v budúcnosti budú pracovníci označovať tovar inteligentným čipom priamo na
výrobnej linke u výrobcu
• už dnes pripájajú niektorí výrobcovia inteligentné čipy na kartóny a palety
• cesta dodávaného tovaru môže byť veľmi jednoducho vystopovaná
• RFID čítačky pri bráne odchádzajúceho tovaru skontrolujú logistické jednotky
a získané informácie zašlú systému manažmentu tovaru ako výrobcu, tak
i obchodníka
• v priebehu niekoľkých nasledujúcich sekúnd sa odchádzajúci tovar porovná
s objednávkou - zabráni sa chybám v dodávke
2. Cesta od výrobcu do distribučného centra
• RFID podporí záruku kvality v budúcnosti
• vďaka tejto technológii bude možné monitorovať teplotu v priebehu dodávky
tovaru, čo bude významné napríklad pri čerstvom alebo mrazenom tovare
• spoločnosti budú môcť lokalizovať, kde sa práve tovar vrámci dodávkového
reťazca nachádza
3. Distribučné centrum
• RFID čítačky pri vstupe tovaru do distribučného centra zabezpečia urýchlenie
procesu prijatia tovaru
• zoskenujú informáciu uloženú v zariadení pripevnenom na každej prichádzajúcej
palete a kartóne
• za pomoci zozbieraných informácii bude možné jednotlivý tovar jednoducho
a rýchlo zatriediť a expedovať na príslušné nákladné vozidlo
• vysokozdvižné vozíky a zariadenia výškových regálov s pomocou RFID
zjednodušia manažovanie veľkoskladu
• zamestnanci vedia v ktoromkoľvek čase určiť, kde sa požadovaný tovar nachádza
• pri expedícii tovaru je dodávka automaticky preverená pomocou RFID čítačiek
58 RFID at the METRO Group. In: Metro Group… [online]. 2007.
59
4. Obchod
• RFID čítačka na vstupnej bráne do obchodu zaregistruje prijaté kartóny a palety,
akonáhle sú vyložené z dodávkového vozidla
• systém manažmentu tovaru porovná informácie o prijatom tovare s odoslanou
objednávkou
• zamestnanci môžu promptne lokalizovať jednotlivé palety a kartóny
• RFID v predajnej časti obchodu zabezpečí, aby jednotlivé tovarové regále boli
dostatočne naplnené tovarom
• zamestnanci majú neustály prehľad o úrovni zásobenia regálov a môžu dokladať
tovar pred tým, než bude regál úplne vyprázdnený
• RFID sa môže samozrejme využiť aj ako technológia zabezpečenia proti
krádežiam v obchode.
3.2.3 Identifikácia tovaru
Zaužívaný čiarový kód bude síce určité obdobie aj naďalej používaný v rámci
systému automatickej identifikácie, predpokladom však je, že postupom času bude jeho
používanie obmedzované a nakoniec úplne nahradené dokonalejšou technológiou.
Rádiofrekvenčná identifikácia je už v súčasnosti považovaná za vhodnú doplnkovú
formu čiarového kódu v rámci systému automatickej identifikácie, s vysokým
potenciálom uplatnenia predovšetkým v obchode a logistike. Samotný EPC je 96 bitové
číslo, čo predstavuje do budúcnosti dostatok priestoru pre uloženie informácií o tovare
pre všetkých výrobcov. Skôr, ako technológia RFID prostredníctvom EPC úplne
nahradí čiarový kód, predpokladá sa dočasné splynutie týchto dvoch systémov
automatickej identifikácie do tzv. Smart Labels, čiže inteligentných etikiet. Tie sú
kombináciou výhod čiarového kódu a predností RFID. Obsahujú čiarový kód ( text
čitateľný človekom) a elektronické informácie uložené na čipe. Cash and Carry je
dobrým príkladom uplatnenia RFID, vzhľadom na to, že pri takomto predaji sa ponúka
väčšie množstvo tovaru vo väčších baleniach. Je teda ekonomicky výhodnejšie použitie
etikiet RFID vo vzťahu cena etikety/hodnota tovaru. Na druhej strane bude napríklad
hypermarketom trvať zavádzanie RFID o niečo dlhšie, pretože systém čiarových kódov
je už zaužívaný a overený, a v mnohých ohľadoch aj výhodnejší. Dôvodom je
predovšetkým predaj malého množstva tovarov (prevažne spotrebiteľské balenia) a na
niektoré druhy sa etiketa z rozmerových dôvodov zatiaľ nedá umiestniť.
60
Samotný vývoj nahradzovania čiarových kódov technológiou RFID závisí
hlavne od rýchlosti difúzie tejto inovácie medzi jednotlivé skupiny obchodníkov
a obchodné reťazce. Práve tie zohrávajú dominantnú úlohu v rýchlosti zavádzania
RFID do bežného života spotrebiteľov ako aj výrobných procesov výrobcov. Do istej
miery bude potrebné prekonať aj pretrvávajúcu nechuť zo zavádzanie niečoho nového,
na druhej strane sa však viacero problémov vyrieši masovou výrobou tagov, čím ich
výrobná cena klesne tak nízko, že už nebude predstavovať prekážku zavádzania tejto
formy identifikácie do používania.
3.2.4 Spotrebiteľ
Správny odhad správania sa spotrebiteľa bude v budúcnosti ešte dôležitejším
prvkom, ako je tomu dnes. Spotrebiteľ bude naďalej výrazne diferencovaný podľa
disponibility kúpnou silou. Jeho správanie bude na jednej stane ovplyvňované vysokou
racionalitou, cenou a kvalitou, na druhej strane bude ovplyvňované výrazným tlakom
inovácií zavádzaných do sféry obchodu. Na poli informačných technológií nastúpi
generácia K (kapacita, konektivita, kreativita, kolaborácia, komunikácia). Predpokladá
sa, že táto generácia bude milšia a schopná komunikovať s rôznymi typmi ľudí
prostredníctvom Web-u. Bude predstavovať úplne novú formu spotrebiteľa, ktorú si do
istej miery vychováva obchod už teraz.
Spotrebiteľ v budúcnosti bude náročný na ponúknutú kvalitu a nakoľko sa
tempo práce zvyšuje, vyžaduje sa čoraz aktívnejší prístup zo strany spotrebiteľa. Bude
sa rozhodovať ekonomicky, bez zreteľa na tzv. národné záujmy – smerodajné budú
preňho nákupné podmienky. Preto bude jedným z najdôležitejších kritérií pre výber
obchodu práve ponúkaná rýchlosť realizovanej nákupnej transakcie a samotného
nákupu. Spotrebitelia budú polarizovaní na tých, ktorí výlučne nakupujú
prostredníctvom internetu a nepoznajú hotovosť a tých, ktorí sú jednoznačnými
zástancami kamenných obchodov a elektronický nákup ako aj platbu prostredníctvom
kariet odmietajú a nerealizujú. Uprostred, medzi týmito pólmi, sa budú nachádzať
spotrebitelia, ktorí nakupujú oboma spôsobmi a k platbe využívajú rovnakú platobnú
kartu, bankové prevody, či hotovosť. Vývoj smeruje k postupnému znižovaniu skupiny
spotrebiteľov odmietajúcich elektronický obchod a platby kartou, až budú v priebehu
niekoľkých desiatok rokov úplne eliminovaní.
61
3.3 Vízia fungovania obchodu v blízkej budúcnosti
Systémy automatickej identifikácie tovaru na báze RFID a možnosti platobnej
karty integrovanej do mobilu využívajúceho systém NFC prinášajú novú dimenziu do
obchodu, kde sa mení aj principiálny náhľad na obchodnú prevádzku budúcnosti a jej
manažment. Táto problematika nie je ani tak otázkou vzdialenej budúcnosti. Obe
technológie sa totižto už úspešne využívajú a majú za sebou úspešné testovania
v reálnych obchodných prevádzkach. Potreba jedinečného pohodlia pri nakupovaní,
ponuka šitá na mieru a zákaznícky servis sú vodidlami k novým konceptom v obchode.
Ten, kto chce zlepšiť a zdokonaliť priebeh procesov, sa nezaobíde bez použitia
moderných technológií. Kľúčom k efektívnosti a spokojnosti zákazníkov je použitie
nových technológií automatickej identifikácie tovaru, ktorá umožňuje zrýchlenie,
zefektívnenie a sprehľadnenie tokov a procesov. Všeobecným problémom pri riadení
hmotných a informačných tokov v logistickom reťazci je to, že informácie o tokoch
materiálu sa do informačného systému podniku neprijímajú v reálnom čase alebo ich
prijímanie, respektíve zachytávanie vyžaduje zabrzdenie, či úplné zastavenie pohybu
sledovaného prvku a manipuláciu s ním. To vyvoláva diskontinuitu v tokoch materiálu,
stráca sa čas, zvyšujú sa náklady, vytvárajú sa úzke miesta v materiálovom toku
a sťažuje sa riadenie výšky zásob.
V poslednom čase veľa svetových firiem ohlásilo prvé kroky ohľadne
využívania RFID. Medzi inými aj známe spoločnosti ako: Best Buy, Metro, Tesco ale
napríklad aj Ministerstvo obrany USA. Zameriavajú sa na použitie jednej z foriem
RFID - EPC (elektronického kódu produktu). Všetky spoločnosti zatiaľ využívajú tagy
na označovanie paliet pre zvýšenie viditeľnosti tovarov pri ich pohybe. Očakáva sa, že
už v blízkej budúcnosti sa RFID bude používať na jednotlivé produkty pre
zefektívnenie zásobovania a poskytnutie dodatočných služieb zákazníkom. Obe
technológie, fungujúce a využívajúce podobné princípy, sa môžu úspešne stretnúť
v obchode budúcnosti a podstatným spôsobom ovplyvniť zaužívané spôsoby,
organizáciu a hlavne celkový manažment súčasnej obchodnej prevádzky.
Hlavné výhody RFID
• nie je nutná priama viditeľnosť pre čítanie a zapisovanie do tagu;
• zníženie chybovosti;
• zlepšenie riadenia toku tovaru
62
• vyšší stupeň automatizácie
• digitálne získavanie informácií
• rýchlosť získania informácie
• mobilita
• možnosť mnohopočetného snímania
• odolnosť a variabilita média
Ekonomické prínosy využitia RFID
• viacej výrobkov za rovnaké fixné náklady
• väčšia presnosť pri vyskladňovaní, jednoduchšia inventúra
• minimalizácia nákladov na označovanie a preznačovanie
• rýchlejšie vyskladnenie, príjem, triedenie a výber
• vylepšenie evidencie majetku a práce s ním
• zjednodušenie v oblasti správy a výmeny dát
• rýchla návratnosť investície
Metro Group v októbri 2007 ukončilo veľký krok v celosvetovo rozšírenom
operačnom rozmiestňovaní RFID technológie v Nemecku. V 180 obchodných
pobočkách Metro Cash&Carry, Real a MGL Metro Group Logistics môžu byť odteraz
všetky dodávky zaznamenávané automaticky. Prechod na systém určovania lokalizácie
je naplánovaný na rok 2008. Je to najväčšie zavedenie tejto technológie do sektora
európskeho obchodu.59
Rovnako je priekopníkom v oblasti implementácie technológie RFID aj
spoločnosť Walmart, ktorá je obchodným reťazcom s najvyššími tržbami na svete (260
mld. USD v roku 2004). Spoločnosť má v Texase tri distribučné centrá, ktoré zásobujú
150 obchodných domov, čo predstavuje 5 % z celkového počtu približne 3 000
obchodných domov po celom svete. Walmart rozbehol v januári 2005 prvý test
fungovania celého dodávateľského reťazca na báze RFID v reálnych podmienkach v
spolupráci so svojimi 100 najväčšími dodávateľmi, ktorí začali označovať tovar na
úrovni paliet a veľkých balení etiketami RFID.60
59 METRO Group rolls out largest RFID... In: Metro Group ... [online]. 2007. 60 Knowledge@Wharton: RFID a retail... In: c/net News.com. [online]. 2004.
63
3.4 Supermarket budúcnosti
V tejto časti priblížime našu víziu fungovania supermarketu v budúcnosti. Jeho
počiatočné prototypy boli vystavené na medzinárodných výstavách, kde svoje
predstavy prezentovala okrem iných spoločnosť Metro Group, ktorá ako prvá otvorila
Future-store v Rheinbergu v Nemecku.61 Niektoré opisované postupy, či ich organizácia
a manažment sa možno budú zdať veľmi vzdialené. Všetky technológie v ňom použité
však sú už reálne používané a dostupné i v súčasnosti. Navyše, počiatočná investícia do
najnovších technológii splnila pre jeho majiteľov podmienku návratnosti, vďaka
vysokej efektívnosti použitých nových technológii.
Manažment tohto obchodu oslovil svojich majoritných dodávateľov s
požiadavkou označovania dodávaného tovaru pasívnymi RFID tagmi. S počiatku len na
úrovni paliet a kartónov od tohto roku však každý dodávateľ predávajúci tovar v tomto
supermarkete označuje každú jednu položku pomocou RFID tagu. Manažment prišiel
s víziou, že povinné zavedenie RFID pre všetok jeho tovar, prinesie zrýchlenie
a skontinuálnenie procesov, tým aj obrátky tovaru, úplný prehľad o stave tovaru,
jednoduchú aplikáciu akciových cien. Odpadnú početné náklady spojené s fyzickou
inventúrou a platením pri pokladni, čo môže podstatne zvýšiť jeho konkurenčné
výhody v tvrdom retailovom prostredí.
Každá prichádzajúca paleta či krabica s tovarom je už pri vstupe do skladu
tovaru cez bránu automaticky zoskenovná a server ju automaticky zaradí do databázy
skladu tovaru. Pri vstupe paliet tovaru do objektu sú pomocou čítacieho zariadenia v
ráme vstupného portálu automaticky zachytené údaje o tovare, porovnané
s objednávkou a zaúčtované. Celý proces trvá zlomok sekundy pre jednu paletu.
Odpadá ručné skenovanie a šetria sa personálne náklady aj čas. Sklad je takisto
vybavený viacerými čítacími zariadeniami, ktoré v každom okamihu dokážu zistiť stav
zásob. Rovnako sú pre evidenciu monitorované aj zo skladu odchádzajúce prázdne
palety a prepravky, ktoré sú tiež vybavené špecifickými RFID tagmi.
Dodaný tovar zamestnanci poukladajú do regálov predajne. Každý regál je
vybavený inteligentnou LCD cenovkou pripojenou cez server do centrálnej databázy
predávaného tovaru supermarketu. Takto možno v každom okamihu zistiť, koľko
jednotiek tovaru sa v danom regáli nachádza, čiže ide prakticky o kontinuálnu fyzickú
inventúru bez potreby ľudských síl. Ďalšou výhodou je flexibilita takejto LCD cenovky
61 Future Store. In: Metro Group... [online]. 2007
64
regála. Cena a ďalšie požadované informácie sa zobrazuje v závislosti od druhu tovaru,
ktorý je v regáli. Zmeny cien na akciové ceny takisto možno vykonávať hromadne
pomocou riadiaceho systému takisto bez potreby pracovníkov. Toto je výhodné hlavne
pre marketingové potreby, keď sa cena môže dynamicky meniť aj niekoľkokrát za deň.
Použitím týchto inovatívnych technológii a procesov sú eliminované situácie, keď je v
obchode prázdny regál.
V spojení s informačným systémom obchodu možno automaticky vystavovať
objednávky. Zníženie operačných nákladov supermarketu oproti konvenčnému štýlu
fungovania obchodu je podstatné. Obchod budúcnosti má o 50% menej personálu ako
supermarket podobného rozsahu, obrat a tržby sú naopak vyššie. Zníži sa počet
pokladní vďaka zrýchlenej vybavovacej dobe zákazníka. Rovnaký počet zákazníkov
vybaví za kratší čas menší počet pokladní. Rovnaký zostal len počet bezpečnostných
pracovníkov supermarketu. Títo využívajú všetky existujúce spôsoby kontroly
predajne, vrátane kamerového systému napojeného k počítačovému záznamovému
zariadeniu. Pri výstupe z predajne prebieha kontrola pomocou už známych detekčných
rámov a dvojitej brány.
Zákazník pri nákupe v supermarkete môže platiť iba bezhotovostne za pomoci
bezkontaktnej kreditnej karty, ktorú supermarket ponúka v spolupráci s renomovanou
bankou alebo virtuálnou kreditnou kartou nainštalovanou v jeho mobilnom telefóne
vybavenom NFC technológiou. Oba typy kariet sú zároveň aj vernostnými kartami
predajne a podľa objemu a skladby predchádzajúceho zakúpeného tovaru ponúkajú
individuálne zákaznícke zľavy a programy. Supermarket podporuje bonusom
vernostného programu zakúpenie NFC mobilu Nokia 6131 NFC vybaveného
nainštalovanou kreditnou kartou. Do procesu platieb je prostredníctvom kooperujúcej
banky zainteresovaný aj mobilný operátor ponúkajúci pridané komunikačné služby
produktu virtuálnej kreditnej karty v NFC mobile.
Zákazník si pri vstupe za malý návratný poplatok priložením karty alebo mobilu
odomkne inteligentný nákupný vozík s displejom, tento však nesmie opustiť priestory
predajne. Odomknutím vozíka sa aktivuje dotykový displej vozíka s prehľadom
vernostného programu zákazníka. Zákazník sa prechádza medzi regálmi zobrazujúcimi
za pomoci LCD cenoviek aktuálnu cenu tovaru, jeho expiračnú dobu, veľkosť balenia,
prípadne ďalšie informácie. Tovar je priebežne vysoko cielene dokladaný do regálov
predavačmi, vďaka komunikácii regálu so systémom. Po vložení tovaru do vozíka sa
objaví jeho aktuálna cena a na požiadanie ďalšie informácie o tovare ako aj výsledná
65
cena nákupu. Týmto zákazník získa jedinečný prehľad o hodnote jeho nákupu. Podobné
služby mu po priložení k jeho virtuálnej nákupnej taške – NFC mobilu, umožňuje
v ňom nainštalovaná aplikácia virtuálnej nákupnej tašky. Ako príklad uvediem
zákazníka, ktorý často nakupuje plienky. V spojení so systémom predajne a dôkladnej
evidencie sa na displeji jeho vozíka objaví vernostná ponuka jeho zákazníckej karty
ponúkajúca dodatočnú zľavu 10% na tento produkt.
Pri pulte s obsluhou predavač vybaví zákazníkom vybratý tovar samolepiacou
nálepkou s RFID tagom s príslušnou cenou podľa váhy či množstva. Na rovnakom
princípe budú fungovať váhy v oddelení ovocia a zeleniny. Pri informačnom pulte
zákazníkovi poradia inteligentné terminály s varením, položky ponúkaného receptu ho
po objednávke budú čakať pri odbavovacom pulte blízko pokladne. Dostupné sú aj
ďalšie variácie poradcov prístupné cez informačné terminály. Inteligentná skúšobná
kabína v oddelení odevov je vybavená čítacím zariadením a displejom. V prípade
potreby vie zákazníka informovať o ďalších ponúkaných veľkostiach, farebných či
iných variáciách súvisiaceho textilného tovaru. Samozrejmosťou sú aj ďalšie
informácie - o výrobcovi, kvalite a druhu materiálu, či spôsobe prania.
Zákazníkov komfort je vysoký predovšetkým v záverečnej fáze nákupu a to
vďaka jeho rýchlemu vybaveniu pri pokladni. Tu sa nachádza skenovacie zariadenie,
ktoré presne určí cenu jeho nákupu – stačí jednoducho prejsť pomedzi čítaciu bránu
a všetok tovar je automaticky zoskenovaný. Mimochodom, informácia o cene nákupu
je zákazníkovi známa už pred príchodom k pokladni, nakoľko je stále zobrazená na
displeji jeho inteligentného nákupného vozíka. Zákazník vôbec nemusí vykladať svoj
tovar z nákupného vozíka, čo zvyšuje jeho komfort a celkovú rýchlosť nakupovania.
Zákazník je pri pokladni vyzvaný iba k platbe priložením svojej bezdotykovej kreditnej
karty alebo virtuálnej kreditnej karty v mobilnom telefóne. Pri platbe mobilom vyťuká
bezpečnostný PIN kód na potvrdenie transakcie priamo vo svojom NFC mobile.
Pri odchode z predajne sa pokladník spýta zákazníka, či si želá deaktivovať
RFID tagy (dôvodom môže byť obava zo straty súkromia) a upozorní ho, že tým stratí
nárok na reklamáciu výrobku iba na základe opätovného prinesenia tovaru a na
uplatnenie záruky bude potrebný aj pokladničný doklad. V prípade súhlasu, budú tagy
automaticky deaktivované pomocou druhého skenovacieho zariadenia dvojitej brány
pri jeho odchode z predajne. Blízko sektoru určenému pre odkladanie inteligentných
nákupných vozíkov sú pulty, pri ktorých si zákazník môže pohodlne preložiť svoj tovar
do supermarketom zdarma ponúkaných igelitových nákupných tašiek. Spokojný
66
zákazník odchádza s nakúpeným tovarom z predajne, pretože jeho nákup bol komfortný
a rýchly. Naviac je spokojný, keďže ušetril vďaka výnimočným zľavám poskytnutým
supermarketom priamo na mieru.
3.5 Prieskum adaptácie nových technológií u slovenského
spotrebiteľa
Cieľom uskutočneného prieskumu bolo zisťovanie správania sa spotrebiteľa,
predovšetkým jeho preferencií týkajúcich sa nákupu a potenciálu adaptácie inovácií na
poli informačných a komunikačných technológií. Vstupnou podmienkou pre
formulovanie otázok súvisiacich s adaptáciou myšlienky technológií RFID a NFC, bolo
zameranie sa na výhody plynúce z týchto technológií a zisťovanie možnej reakcie na
ich prijatie. Zároveň bola skúmaná sekundárna gramotnosť u jednotlivých kategórií
spotrebiteľov. Očakávame, že výsledky prieskumu načrtnú stupeň adaptácie
jednotlivých technológií u slovenského spotrebiteľa. Rovnako predpokladáme
potvrdenie našich hypotéz. Dôležité bude zistenie, či respondenti predstavujúci vzorku
slovenského trhu, potvrdia naše očakávania týkajúce sa vstupu technológií RFID a NFC
na tento trh.
Prieskum bol uskutočnený formou dotazníka s celkovým počtom 12 otázok,
z ktorého časť bola distribuovaná elektronickou formou prostredníctvom internetu
a časť bola vyplnená ručne na vzorke neznámych respondentov. Cieľom pri oslovovaní
bolo zapojiť do prieskumu všetky vekové kategórie približne rovnakým podielom.
3.5.1 Prieskum spotrebiteľa na Slovenskom trhu – výsledky dotazníkov
Z celkového počtu 118 respondentov vyplnilo dotazník 68 žien, čo predstavuje
58%, a 50 mužov, čo predstavuje 42%.
27 respondentov má najvyššie dosiahnuté vzdelanie základné, čo predstavuje
z celkového počtu 23%. Túto skupinu tvoria predovšetkým mladí ľudia do 20 rokov,
väčšina z nich pritom študuje na strednej škole. Stredoškolské vzdelanie dosiahlo 55
respondentov, čo tvorí 46% z celkového počtu. 36 respondentov je vysokoškolsky
vzdelaných, čo predstavuje 31% z celkového počtu 118 respondentov.
67
Vek
29; 25%
35; 29%14; 12%
15; 13%
25; 21% 20-3030-4040-5050-viacdo 20 rokov
Pohlavie
50; 42%
68; 58%
mužžena
Vzdelanie
55; 46%
36; 31%
27; 23%stredoškolskévysokoškolskézákladné
Jednotlivé vekové kategórie sú zastúpené nasledovne:
- kategória do 20 rokov: 25 respondentov (21%)
- kategória 20 – 30 rokov: 29 respondentov (25%)
- kategória 30 – 40 rokov: 35 respondentov (29%)
- kategória 40 – 50 rokov: 14 respondentov (12%)
- kategória 50 a viac rokov: 15 respondentov (13%)
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
1. Ako často používate mobilný telefón?
Zo skúmanej vzorky používalo denne mobilný telefón 118 respondentov
(92,37%), 7 používalo mobilný telefón viac ako 3x do týždňa (5,93%) a 2 nepoužívali
telefón vôbec (1,69%). Z toho denne používalo mobilný telefón 48 mužov a 61 žien.
Z respondentov so základným vzdelaním používa mobilný telefón denne 24 ľudí, so
stredoškolským vzdelaním je to 51 ľudí a 34 ľudí s vysokoškolským vzdelaním.
Graf 3.1: Štruktúra odpovedí respondentov podľa jednotlivých kritérií
68
Graf 3.2: Používanie mobilného telefónu – kategorizácia podľa veku
denne
viac ako 3x do týždňa
vôbec
všetcido 20 rokov
20-3030-40
40-5050-viac
66.67%
26.67%
6.67%85.71%
14.29%
97.14%
2.86%
100.00%
96.00%
4.00%
92.37%
5.93%
1.69%
0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
70.00%
80.00%
90.00%
100.00%
všetcido 20 rokov20-3030-4040-5050-viac
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
2. Ako často využívate internetové pripojenie?
Internetové pripojenie používa denne 83 respondentov (71%), viac ako 3x do
týždňa 17 respondentov (14%), 1x týždenne 6 respondentov (5%) a 12 respondentov
nepoužíva internet vôbec (10%). Z celkového počtu 50 mužov používa internet denne
39 mužov a vôbec nepoužívajú internet 4 muži. Z celkového počtu 68 žien používa
internet denne 44 žien a vôbec nepoužíva internet 8 žien.
Graf 3.3: Využívanie internetového pripojenia – kritérium pohlavie
denneviac ako 3x do
týždňa 1x týždenevôbec všetci
mužžena
64.71%
17.65%
5.88%11.76%
78.00%
10.00%4.00%
8.00%
70.34%
14.41%
5.08% 10.17%0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
70.00%
80.00%
všetci
muž
žena
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
69
posledný mesiacposledný polrok
posledný rokvôbec
všetci
muž
žena
29.41%
16.18%
7.35%
47.06%46.00%
20.00%
6.00%
28.00%
36.44%
17.80%
6.78%
38.98%
0.00%
5.00%
10.00%
15.00%
20.00%
25.00%
30.00%
35.00%
40.00%
45.00%
50.00%
všetci
muž
žena
Tabuľka 3.1: Štruktúra výsledkov odpovedí podľa vekudo20 20-30 30-40 40-50 50 viac
denne 20 (80%) 21 (72%) 28 (80%) 9 (65%) 5 (33%)viac ako 3x do týždňa 3 (12%) 6 (21%) 3 (8,5%) 1 (7%) 4 (27%)1x do týždňa 2 (8%) 1 (3,5%) 1 (3%) 2 (14%) 0 (0%)vôbec 0 (0%) 1 (3,5%) 3 (8,5%) 2 (14%) 6 (40%)spolu 25 (100%) 29 (100%) 35 (100%) 14 (100%) 15 (100%)zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
Pri kategorizácii podľa vzdelania, z celkového počtu v každej kategórii používa
internet denne až 95% vysokoškolsky vzdelaných respondentov, 51% stredoškolsky
vzdelaných respondentov a 78% respondentov so základným vzdelaním. Vôbec naopak
nepoužíva internet 7,5% respondentov so základným vzdelaním (čo predstavuje najmä
kategóriu do 20 rokov), 16% respondentov so stredoškolským vzdelaním a necelé 3%
vysokoškolsky vzdelaných respondentov.
3. Kedy ste naposledy nakupovali prostredníctvom elektronického obchodu?
Z celkového počtu 118 respondentov 43 odpovedalo, že uskutočnilo nákup
prostredníctvom elektronického obchodu v poslednom mesiaci, čo je 36%. 21
respondentov (18%) nakupovalo elektronicky v priebehu posledného polroka a 8
respondentov v priebehu posledného roka (7%). 46 respondentov nenakupovalo
prostredníctvom elektronického obchodu vôbec, čo predstavuje najväčšiu skupinu 39%.
Pri kategorizácii jednotlivých odpovedí podľa pohlavia výsledky ukázali, že
kým 46% mužov nakupovalo prostredníctvom elektronického obchodu v priebehu
posledného mesiaca, až 47% žien nenakupovalo týmto spôsobom vôbec.
Graf 3.4: Elektronické nakupovanie - kategorizácia odpovedí podľa pohlavia
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
70
Pri kategorizácii podľa vzdelania využilo v poslednom mesiaci elektronický
nákup 56% vysokoškolsky vzdelaných respondentov, 19% uviedlo použitie počas
posledného polroka, 8% počas posledného roka a 17% týmto spôsobom nenakupuje.
Opačnú tendenciu majú respondenti so stredoškolským vzdelaním (posledný mesiac
31%, posledný polrok 20%, posledný rok 2% a vôbec 47%) a so základným vzdelaním,
kde však treba zohľadniť predovšetkým možnosti vekovej skupiny do 20 rokov
(posledný mesiac 22%, posledný polrok 11%, posledný rok 15% a vôbec 52).
Najväčšiu skupinu, ktorá nevyužíva tento spôsob nákupu, tvorí kategória 50 rokov
a viac (87%), nasledovaná 30-40 ročnými (71%) a mladými do 20 rokov (52%), kde je
tento trend predpovedateľný vzhľadom na nedostatok predovšetkým finančných
prostriedkov.
4. Čo vám prekáža pri nákupe v supermarkete?
Najviac prekážalo respondentom pri nákupe dlhé čakanie na zaplatenie tovaru
(50%), príliš veľa ľudí prekážalo 39% respondentov, na treťom mieste to bol
neodborný personál (25%), nasleduje nedostatok informácii o výrobku (18%)
a najmenej prekážalo respondentom nepresné naúčtovanie ceny (10%). Pri
kategorizácii na základe pohlavia boli odpovede približne rovnaké u mužov aj žien,
podobné výsledky je možné pozorovať aj pri kategorizácii na základe vzdelania.
Graf 3.5: Čo prekáža pri nákupe v supermarkete – kritérium vek
dlhé čakanie na zaplatenie tovaru
príliš veľa ľudí
nedostatočné informácie o výrobku
nepresné naúčtovanie ceny
neodborný personál
všetcido 20rokov
20-3030-40
40-5050-viac
53.33
20.00
40.00
20.00
33.33
42.86
14.29
28.57
0.00
28.57
60.00
40.00
11.43
11.43
37.14
37.93
51.72
6.90
10.34
10.34
52.00
48.00
20.00
8.00 20.00
50.00
38.98
17.80
10.1725.42
0.00
10.00
20.00
30.00
40.00
50.00
60.00
%
všetcido 20 rokov20-3030-4040-5050-viac
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
71
vždyskoro vždy
občasvôbec
všetci
základné
stredoškolské
vysokoškolské
8.33%
52.78%
36.11%
2.78%3.64%
27.27%
45.45%
23.64%
0.00%
7.41%
37.04%
55.56%
4.24%
30.51%
40.68%
24.58%
0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
všetcizákladnéstredoškolskévysokoškolské
Zaujímavé výsledky vykazuje kategorizácia odpovedí na základe veku. Tu je
vidieť, že dlhé čakanie na zaplatenie tovaru prekáža až 60% respondentom z vekovej
kategórie 30-40 rokov, 54% respondentom z kategórie 50 a viac rokov a 52%
respondentom z kategórie do 20 rokov. Príliš veľa ľudí prekáža najviac respondentom
z kategórie 20-30 rokov (52%), následne vekovej kategórii do 20 rokov (48%) a na
treťom mieste je veková kategória 30-40 rokov, kde to prekáža 40% respondentov. Na
nedostatočné informácie o výrobku sa sťažovalo až 40% respondentov z vekovej
kategórie 50 rokov a viac, rovnako to prekážalo 29% respondentom z vekovej kategórie
40-50 rokov. Neodborný personál prekážal naviac 37% respondentov z vekovej
kategórie 30-40 rokov, 33% z vekovej kategórie 50 a viac rokov a 29% z vekovej
kategórie 40-50 rokov.
5. Ako často platíte za nákup platobnou kartou?
Vždy používa pri platbe kreditnú kartu približne 5 respondentov zo vzorky
opýtaných, čo predstavuje 4%. Skoro vždy ju používa 36 respondentov (31%) a občas
ňou platí 48 respondentov (40%). Zásadne v hotovosti platí 29 respondentov, čo
predstavuje 25%. Tieto všeobecné výsledky kopírujú aj výsledky prieskumu v kategórií
pohlavia. Pri kategorizácii na základe vzdelania používa platobnú kartu vždy 8%
vysokoškolsky vzdelaných respondentov, pričom skoro vždy ju používa až 53%
a občas ďalších 36% respondentov. Najviac respondentov, ktorí platia v hotovosti, sa
nachádza medzi respondentmi so základným vzdelaním (prevažne študenti stredných
škôl), a to až 56%.
Graf 3.6: Frekvencia platby za nákup platobnou kartou – kritérium vzdelanie
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
72
Prevažne hotovosť používa 56% respondentov z kategórie do 20 rokov, 33.3%
z kategórie 50 rokov a viac a 29% z kategórie 40-50 rokov. Skoro vždy používa
kreditnú kartu na platbu 46% z vekovej kategórie 30-40 rokov a občas v tejto kategórii
platí kartou 40%.
Graf 3.7: Frekvencia platby za nákup platobnou kartou – kritérium vek
0.00%
33.33% 33.33% 33.33%
7.14%
14.29%
50.00%
28.57%
5.71%
45.71%
40.00%
8.57%
6.90%
37.93%
44.83%
10.34%
0.00%
8.00%
36.00%
56.00%
4.24%
30.51% 40.68%
24.58%
0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
vždy skoro vždy občas vôbec
všetci
do 20 rokov
20-30
30-40
40-50
50-viac
všetcido 20 rokov20-3030-4040-5050-viac
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
6. Obávate sa o bezpečnosť Vašich financií pri platbe platobnou kartou v
supermarkete?
Určite sa o bezpečnosť pri platbe kartou neobáva 38 respondentov, čo
predstavuje 32% z celkového počtu. O bezpečnosť zneužitia karty pri platbe sa
pravdepodobne neobáva 53 dopytovaných respondentov, čo je 45%. Pravdepodobne sa
obáva o bezpečnosť svojich financií pri takejto platbe 21 respondentov (18%) a 6
respondentov sa určite o bezpečnosť obáva (5%). Približne rovnakú štruktúru odpovedí
je možné sledovať aj pri kategorizácii podľa pohlavia.
73
Graf 3.8: Obavy o bezpečnosť platby platobnou kartou – kritérium vek
určite áno
pravdepodobne áno
pravdepodobne nieurčite nie
všetcido 20rokov
20-3030-40
40-5050-viac
40.00%
13.33%
26.67%
20.00%
28.57%
50.00%
21.43%
0.00%
42.86%
45.71%
8.57%
2.86%
27.59%
48.28%
17.24%
6.90%
20.00%
56.00%
24.00%
0.00%
32.20%
44.92%
17.80%
5.08%0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
všetci
do 20 rokov
20-30
30-40
40-50
50-viac
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
Pri rozdelení respondentov na skupiny podľa dosiahnutého vzdelania, sa
najmenej obávajú o bezpečnosť svojich financií respondenti s vysokoškolským
vzdelaním (určite nie – 36%, pravdepodobne nie – 47%).
Graf 3.9: Obavy o bezpečnosť platby platobnou kartou – kritérium vzdelanie
určite áno pravdepodobneáno pravdepodobne
nie určite nie
všetci
základné
stredoškolské
vysokoškolské
8.33%8.33%
47.22%
36.11%
5.45%
21.82%
36.36%
36.36%
0.00%
22.22%
59.26%
18.52%
5.08%
17.80%
44.92%
32.20%
0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
všetcizákladnéstredoškolskévysokoškolské
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
74
7. Oslovila by Vás možnosť automatického zobrazovania ceny Vášho nákupu
priamo na nákupnom vozíku po vložení jednotlivých tovarov?
Odpovede respondentov boli vo všetkých kategóriách približne na rovnakej
úrovni, výrazné rozdiely medzi odpoveďami mužov a žien neboli. Zo všetkých
respondentov by možnosť automatického zobrazovania ceny nákupu priamo na
nákupnom košíku určite uvítalo 74 z dopytovaných respondentov, čo predstavuje 63%
a ďalších 31 respondentov (26%) by takúto možnosť pravdepodobne uvítalo tiež. Túto
možnosť zobrazovania by pravdepodobne neuvítalo 8 respondentov (7%)
a jednoznačne ju odmieta 5 respondentov (4%).
Pri rozdelení respondentov podľa vekovej kategórie je možné vidieť najväčší
záujem o túto inováciu medzi 50 a viac ročnými (73%). Nasleduje kategória do 20
rokov (68%), kategória 30-40 ročných (62%) a kategória 20-30 ročných (62%). Najviac
zamietavých reakcií bolo u kategórie 40-50 ročných (7% určite nie, 14%
pravdepodobne nie) a u kategórie do 20 rokov (8% určite nie, 8% pravdepodobne nie).
Graf 3.10: Uvítanie zobrazovania ceny na nákupnom vozíku - vek
určite áno
pravdepodobne nie
všetcido 20rokov
20-3030-40
40-5050-viac
73.33%
20.00%
0.00%6.67%
42.86%
35.71%
14.29%
7.14%
62.86%
31.43%
2.86%
2.86%
62.07%
27.59%
10.34%
0.00%
68.00%
16.00%
8.00%
8.00%
62.71%
26.27%
6.78%
4.24%0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
70.00%
80.00%
všetcido 20 rokov20-3030-4040-5050-viac
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
75
8. Oslovila by Vás možnosť skontrolovať si cenu tovaru jeho priložením
k mobilnému telefónu?
Z celkovej vzorky túto možnosť jednoznačne víta 44 respondentov (37%),
pravdepodobne by možnosť overenia si ceny prostredníctvom mobilného telefónu
uvítalo aj 27 respondentov (23%). Jednoznačne túto inováciu odmieta 12 respondentov
(10%) a 35 respondentov (30%) by veľmi neoslovila.
Viac by oslovila ženy (určite áno 40%, pravdepodobne áno 25%), pričom muži
sú o trochu viac odmietaví (pravdepodobne nie 32%, určite nie 14%).
Graf 3.11: Kontrola ceny tovaru pomocou mobilného telefónu – pohlavie
určite ánopravdepodobne áno
pravdepodobne nieurčite nie
všetci
muž
žena
39.71%
25.00%27.94%
7.35%
34.00%
20.00%
32.00%
14.00%
37.29%
22.88%
29.66%
10.17%
0.00%
5.00%
10.00%
15.00%
20.00%
25.00%
30.00%
35.00%
40.00%
všetci
muž
žena
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
Zaujímavým poznatkom je, že najviac by túto inováciu uvítala veková kategória
50 a viac rokov (53%), naopak až 17% z vekovej kategórie 20-30 rokov ju rázne
zamieta.
9. Vyhovovalo by Vám, ak by sa v supermarkete dalo platiť výlučne platobnou
kartou?
Väčšina respondentov s takouto možnosťou nesúhlasí. Jednoznačne proti sa
postavilo 44 respondentov, čo predstavuje 37% a 48 respondentov (41%) by takúto
možnosť pravdepodobne neuvítalo. Za vyradenie hotovosti pri platbách v supermarkete
sa vyjadrilo 8 respondentov (7%) a pravdepodobne s touto možnosťou súhlasí 18
respondentov, čo predstavuje 15%. V odpovediach neboli rozdiely medzi voľbou žien
či mužov.
76
Táto možnosť však absolútne nevyhovuje 55% respondentov so základným
vzdelaním, pričom ďalších 33% sa tiež nakláňa k tomuto názoru. Rovnako by
pravdepodobne nevylúčilo hotovostné platby 47% vysokoškolsky vzdelaných
respondentov a ďalších 25% ich rezolútne odmieta. Pri stredoškolsky vzdelaných
respondentoch by táto možnosť rovnako viac nevyhovovala ( určite nie – 38%,
pravdepodobne nie 40%). Za takúto možnosť platobného styku sa naopak vyjadrilo
s presvedčením 8% vysokoškolsky vzdelaných respondentov a tejto myšlienke je tiež
naklonených 20% respondentov z rovnakej kategórie. Pri kategorizácii podľa veku
výlučnú platbu kartou jednoznačne zamieta 47% z kategórie 50 rokov a viac a 48%
z kategórie do 20 rokov.
Graf 3.12: Platba výlučne platobnou kartou – kritérium vek
určite áno
pravdepodobne áno
pravdepodobne nieurčite nie
všetcido 20rokov
20-3030-40
40-5050-viac
46.67%
20.00%20.00%
13.33%
42.86%
42.86%
7.14%7.14%
25.71%
51.43%
14.29%
8.57%
34.48%41.38%
20.69%
3.45%
48.00%
36.00%
12.00%
4.00%
37.29%
40.68%
15.25%
6.78%
0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
všetcido 20 rokov20-3030-4040-5050-viac
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
10. Uvítali by ste možnosť platobnej karty integrovanej vo Vašom mobilnom
telefóne? Na jej základe by ste mohli platiť za tovar priložením Vášho telefónu a
zadaním PIN kódu.
Pozitívne ohlasy tejto inovácie boli u 43% respondentov, z toho 12
respondentov (10%) by ju jednoznačne uvítalo, a ďalších 39 respondentov (33%) by ju
pravdepodobne uvítalo tiež. Naopak, až 57% respondentov jej nie je naklonených,
z čoho ju jednoznačne ešte nezamieta 41 respondentov (35%). Rozhodne ju však
odmieta 26 respondentov, čo predstavuje 22% z celkového počtu.
77
U žien je možné pozorovať nerozhodnosť, kde 43% žien je naklonených
inováciu skôr neprijať a 34% je naklonených jej prijatiu. U mužov je to viac rozložené
– za prijatie je 16%, skôr by ju uvítalo 32%, skôr by ju zamietlo 24% a určite by ju
zamietlo 28% mužov. Pri kategorizácii podľa vzdelania neboli značné rozdiely
v odpovediach. Najviac by však inováciu uvítalo 48% respondentov so základným
vzdelaním, čiže prevažne študentov, z toho 15% je absolútne za inováciu a 33% by sa
pre ňu pravdepodobne tiež rozhodlo. K zaujímavým zisteniam patrí kategorizácia podľa
veku, kde by túto inováciu jednoznačne neuvítalo 47% respondentov z kategórie 50
rokov a viac. Naopak, najviac by nad ňou uvažovalo 36% z kategórie do 20 rokov
a 16% by ju určite uvítalo.
Graf 3.13: Platobná karta integrovaná v mobilnom telefóne – kritérium vek
určite áno
pravdepodobne áno
pravdepodobne nie
určite nie
všetci
do 20rokov
20-30
30-4040-50
50-viac
46.67%
26.67%
26.67%
0.00%
21.43%
42.86%
28.57%
7.14%
20.00%
37.14%
31.43%
11.43%
10.34%
41.38%
37.93%
10.34%
24.00%
24.00%
36.00%
16.00%
22.03%
34.75%
33.05%
10.17%
0.00%5.00%
10.00%15.00%20.00%25.00%30.00%
35.00%
40.00%
45.00%
50.00%
všetcido 20 rokov20-3030-4040-5050-viac
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
11. Prekážalo by Vám, ak by sa tretia osoba mohla dozvedieť obsah Vášho
nákupného košíka v supermarkete?
Prevažnej väčšine respondentov by táto skutočnosť neprekážala, z toho 54
respondentom (46%) by to pravdepodobne nevadilo a vôbec by to neprekážalo 18
respondentom (15%). 26 respondentov (22%) vyjadrilo svoje obavy a určite by to
prekážalo 20 respondentom (17%). Až 49% žien by táto skutočnosť pravdepodobne
nevadila a 13% by nevadila vôbec.
78
Pri kategorizácii podľa vzdelania by táto skutočnosť pravdepodobne
neprekážala 50% respondentov v kategórii s vysokoškolským vzdelaním a ďalších 20%
by to neprekážalo vôbec. Naopak, pravdepodobne by to prekážalo až 38%
respondentov so stredoškolským vzdelaním. Obavy nad touto skutočnosťou
nevyjadruje ani 71% respondentov so základným vzdelaním.
Pri tomto bode sa potvrdzuje, že skupinu so základným vzdelaním tvoria
predovšetkým mladí ľudia do 20 rokov. Tu je možné sledovať rovnakú štruktúru
odpovedí – 72% vyjadrilo postoj, že im takáto skutočnosť pravdepodobne prekážať
nebude. Najväčšie obavy je naopak možné vidieť v kategórii 50 rokov a viac, kde to
pravdepodobne bude prekážať 40% respondentov a určite prekážať 27% respondentov
z tejto kategórie.
Graf 3.14: Riziko straty anonymity nakúpeného tovaru – kritérium vek
určite áno
pravdepodobne áno
pravdepodobne nie
určite nie
všetcido 20rokov
20-3030-40
40-5050-viac
20.00%
13.33%
40.00%
26.67% 0.00%
50.00%
42.86%
7.14%
14.29%
45.71%
20.00%
20.00%
24.14%37.93%
24.14%
13.79%
12.00%
72.00%
0.00%
16.00%
15.25%
45.76%
22.03%
16.95%0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
70.00%
80.00%
všetcido 20 rokov20-3030-4040-5050-viac
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
12. Uvítali by ste možnosť zaplatenia za nákup pri samoobslužnom termináli -
pokladni bez pokladníka, kde by ste si tovar sami nablokovali a zaplatili?
Túto možnosť by určite uvítalo 35 respondentov (30%) a pravdepodobne by
vyhovovala 40 respondentom (34%). Takúto možnosť odmieta 12 respondentov (10%)
a pravdepodobne by ju neuvítalo 31 respondentov (26%).
79
určite áno
pravdepodobne áno
pravdepodo bne nie
určite nie
všet
ci
zákl
adné
stre
došk
olsk
é
vyso
košk
olsk
é
30.56%
47.22%
16.67%
5.56%
34.55%
20.00%
29.09%
16.36%
18.52%
44.44%
33.33%
3.70%
29.66%
33.90%
26.27%
10.17%0.00%
5.00%
10.00%
15.00%
20.00%
25.00%
30.00%
35.00%
40.00%
45.00%
50.00%
všetcizákladnéstredoškolskévysokoškolské
určite ánopravdepodobne áno
pravdepodobne nie
určite nie
všetci do 20rokov
20-30 30-40 40-50 50-viac
46.67%
13.33%
13.33%
26.67%14.29%
42.86%
35.71%
7.14%
22.86%
37.14%
28.57%
11.43%
44.83%
24.14%24.14%
6.90%
20.00%
48.00%
28.00%
4.00%
29.66%33.90%
26.27%
10.17%
0.00%
5.00%
10.00%
15.00%
20.00%
25.00%
30.00%
35.00%
40.00%
45.00%
50.00%
všetcido 20 rokov20-3030-4040-5050-viac
Viac možnosť zaplatenia pri samoobslužnom termináli uvítali ženy (31% určite
áno, 40% pravdepodobne áno), naopak, skoro polovica mužov zaujala skôr záporné
stanovisko (30% pravdepodobne nie, 16% určite nie). Najviac platbu pri
samoobslužnom termináli uvítali vysokoškolsky vzdelaní respondenti (31% určite áno,
47% pravdepodobne áno).
Graf 3.15: Možnosť platby pri samoobslužnom termináli - kritérium vzdelanie
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
Jednoznačne túto možnosť víta 47% respondentov viac ako 50 ročných a 45%
20-30 ročných. Pravdepodobne ju uvítalo 48% respondentov do 20 rokov, 43% 40-50
ročných a 37% 30-40 ročných. Paradoxne ju najviac jednoznačne zamieta 27% 50
a viac ročných.
Graf 3.16: Možnosť platby pri samoobslužnom termináli - kritérium vek
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
80
Porovnanie očakávaní s výsledkami
Očakávanie:
Pri prijímaní nových technológií ako RFID a NFC sme predpokladali, že
slovenský spotrebiteľ ich bude považovať iba za novú verziu existujúcich systémov
a preto ich preberanie bude rýchle a plynulé.
Výsledok:
Nakoľko slovenský spotrebiteľ zatiaľ nepozná termíny ako RFID a NFC, boli
otázky v dotazníku zamerané na zisťovanie záujmu spotrebiteľa o inovačné produkty
a služby spojené s týmito technológiami, ktoré by mu uľahčili nákup, a ktoré budú
samozrejmé v obchode budúcnosti. Vo všeobecnosti výsledky prieskumu hypotézu
z hľadiska technológie RFID potvrdzujú a slovenský spotrebiteľ je pripravený plynule
prijať výhody, ktoré mu prinesie. Zo zistení sa nepotvrdila ani prekážka zavádzania
RFID, ktorou bola obava z reakcie spotrebiteľa na riziko straty anonymity tovarov
v nákupnom košíku pred neželanými osobami. Isté obavy ale vyplynuli z aplikácie
týchto technológií do mobilného telefónu. Zisťovanie cien tovaru pomocou mobilného
telefónu ako aj platba na báze NFC technológie prostredníctvom mobilného telefónu,
sú zatiaľ inovácie v príliš ranej fáze. Na adaptáciu týchto inovácií spojených s
mobilným telefónom bude slovenský spotrebiteľ potrebovať viac času. Výsledok však
bude závisieť aj od obchodu a jeho akcií zameraných na podporu a zavádzanie týchto
technológií do používania.
Očakávanie:
Môžeme predpokladať, že hlavnými inovátormi budú spotrebitelia vo veku 30-
40 rokov, s prevládajúcim vysokoškolským vzdelaním.
Výsledok:
Náš predpoklad sa potvrdil. Respondenti vo vekovej kategórii 30-40 rokov
prejavili zo všetkých vekových kategórií najväčší záujem o výhody technológií RFID aj
NFC. Rovnaké závery môžeme vyvodiť pre respondentov s vysokoškolským
vzdelaním.
81
3.5.2 Aplikácie difúzie vybraných technológií na Slovenskom trhu
Mobilný telefón
Pri aplikovaní výsledkov odpovedí respondentov v mojom prieskume, na
Roggersovu krivku adaptácie inovácií v určitom čase, som dospela k záveru, že
mobilný telefón ako inovácia bol rozšírený už aj do kategórie „oneskorencov“. Táto je
skupinou prevažne starších a menej vzdelaných ľudí, ktorí sú podozrievaní voči každej
inovácii a preto je ich proces prijímania inovácie veľmi zdĺhavý. Na základe prieskumu
len 4% ľudí so základným vzdelaním a 2% ľudí so stredoškolským vzdelaním
nepoužívajú mobilný telefón vôbec. Rovnako toto tvrdenie potvrdzuje analýza
odpovedí na základe veku. Ak neberiem do úvahy malé percento respondentov do 20
rokov, ktorí nepoužívajú telefón pravdepodobne nie na základe vlastného presvedčenia,
táto inovácia nie je ešte prijatá hlavne najstaršími vekovými skupinami. Cyklus
adaptácie mobilného telefónu považujem preto za skoro ukončený.
Obrázok 3.1: Grafické znázornenie stupňa adaptácie inovácie „mobilný telefón“
2,5 % 34 %13,5 % 34 % 16 %
inovátori
rýchla väčšina
rýchli prijímatelia
oneskorená väčšina
oneskorenci
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
Internet
Na základe odpovedí respondentov môžem predpokladať, že krivka adaptácie
internetu sa nachádza v skupine „oneskorená väčšina“. Podľa charakteristiky je to
skupina starších a menej vzdelaných ľudí, ktorí sú značne konzervatívni. Inovácie
považujú za ekonomickú nevyhnutnosť a pri prijímaní inovácie sa snažia predovšetkým
82
vyrovnať svojim rovesníkom. Z výsledkov prieskumu je zrejmé, že táto inovácia nie je
tak ďaleko, ako tomu bolo pri mobilnom telefóne. Okrem respondentov do 20 rokov, sa
v každej vekovej kategórií nachádzajú respondenti, ktorí internet nevyužívajú vôbec,
pričom toto percento sa stupňuje s pribúdajúcim vekom. Najviac v prijímaní inovácie
zaostávajú respondenti so stredoškolským vzdelaním.
Obrázok 3.2: Grafické znázornenie stupňa adaptácie inovácie „internet“
2,5 % 34 %13,5 % 34 % 16 %
inovátori
rýchla väčšina
rýchli prijímatelia
oneskorená väčšina
oneskorenci
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
Elektronický nákup
Krivka adaptácie inovačného spôsobu nakupovania prostredníctvom
elektronických médií, sa na základe odpovedí respondentov nachádza u prijímateľov
„rýchla väčšina“. Prijímanie tohto spôsobu nakupovania je teda momentálne v skupine
konzervatívnych ľudí, ktorí sú napriek všetkému otvorení novým myšlienkam.
Z výsledkov prieskumu je zrejmé, že najmenej je táto inovácia prijímaná respondentmi
so základným a stredoškolským vzdelaním. Pri selekcii podľa veku je výrazné
odmietanie tejto inovácie predovšetkým vekovou kategóriou 50 a viac rokov a následne
kategóriou 40-50 ročných respondentov. Paradoxne, na druhej strane túto inováciu ešte
nevyužíva viac ako polovica respondentov do 20 rokov. Prerušovaná čiara v grafe
naznačuje isté rozmedzie, v rámci ktorého je možné pokročilosť adaptácia aplikovať.
Predstavuje percento respondentov, ktorí realizujú elektronický nákup len výnimočne
a nepravidelne.
83
Obrázok 3.3: Grafické znázornenie stupňa adaptácie inovácie „elektronický nákup“
2,5 % 34 %13,5 % 34 % 16 %
inovátori
rýchla väčšina
rýchli prijímatelia
oneskorená väčšina
oneskorenci
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
Platobná karta
Pri tejto inovácii je aplikácia komplikovanejšia, nakoľko nie je úplne zrejmý
stupeň, v rámci ktorého respondenti platobnú kartu prijali. 35% totižto používa kartu
vždy, prípadne skoro vždy pri nákupe. Nachádza sa tu však aj skupina, ktorá platobnú
kartu občas pri nákupe využije. To naznačuje, že inováciu prijali, ale nie v úplnom
rozsahu (na grafe je táto skupina zvýraznená prerušovanou čiarou). Myslím si, že táto
inovácia sa dostala do počiatočnej adaptácie u „oneskorenej väčšiny“, nakoľko túto
inováciu prijali už všetky vekové kategórie, avšak najväčšie percento respondentov,
ktorí ju zatiaľ zamietajú, sa nachádza vo vekovej kategórii 40-50 ročných, 50 a viac
ročných a kategórii respondentov do 20 rokov.
Obrázok 3.4: Grafické znázornenie stupňa adaptácie inovácie „platobná karta“
2,5 % 34 %13,5 % 34 % 16 %
inovátori
rýchla väčšina
rýchli prijímateli
oneskorená väčšina
oneskorenci
zdroj: vlastné spracovanie výsledkov prieskumu
84
Porovnanie očakávaní s výsledkami
Očakávanie:
Predpokladáme, že úroveň využívania mobilných telefónov, internetu
a platobných kariet, sa už v súčasnosti preklenula do adaptačného cyklu oneskorenej
väčšiny.
Výsledok:
Náš predpoklad sa naplnil pri adaptácií mobilného telefónu a internetu.
V prípade elektronického nákupu je možné zatiaľ pozorovať adaptáciu rýchlou
väčšinou. Najzaujímavejší výsledok sa vyskytol pri adaptačnom procese platobnej
karty. Jej plné využívanie je síce vo fáze adaptovania rýchlou väčšinou, oneskorená
väčšina však platobnú kartu minimálne vlastní a veľmi sporadicky a nepravidelne aj
používa. Nie je však presvedčená o jej výhodách a naďalej tu zostáva veľký priestor na
platby v hotovosti.
85
ZÁVER
Základnou úlohou tejto práce bolo zobrazenie vplyvu inovácii na trhové
prostredie a identifikácia kľúčových nových technológií s predpokladaným
najvýznamnejším vplyvom. Rozsah problematiky produktov nových technológii nám
bohužiaľ neumožnil koncentrovať sa na všetky nové technológie a aspekty. Snažili
sme sa preto identifikovať vybrané nové technológie súvisiace s obchodom
a analyzovať ich vplyv a akceptáciu u spotrebiteľa, či potenciálny spoločenský dopad.
Tento základný cieľ a hlavný motív práce, sa nám podarilo naplniť. Získavanie
informácii a poznatkov spojených s najnovšími technológiami bolo náročné, najmä pre
relatívnu mladosť popisovaných inovácii. Samotná realizácia však bola možná najmä
vďaka použitiu internetu. Zdroje informácií a použité citácie preto väčšinou pochádzajú
z internetových článkov a prezentácii.
Nové technológie, ktoré dnes majú rozhodujúci vplyv na vývoj trhového
prostredia, prichádzajú najmä z oblasti informačno-komunikačných technológii. Nie je
možné ich obísť alebo ignorovať pri akejkoľvek analýze vplyvu inovácii na vývoj
trhového prostredia. Rýchlosť, akou sa informačné technológie rozšírili v spoločnosti,
rozsah a štýl akým zasahujú do všetkých oblastí každodenného života, je impozantný.
Ešte významnejší postoj a silu získali v spojení s komunikačnými službami a
vzájomným prepájaním technológií v najrozmanitejších sieťach. Pomenovanie ďalšieho
Kondratievovho cyklu po týchto technológiách, je preto úplne opodstatnené. Fenomén
Inertnetu pomohol tomuto svetu pochopiť, že je guľatý a ľudstvu ukázal, že neexistujú
žiadne hranice v rámci jedného, spoločného, globálneho trhu. Rýchlosť a rozsah akým
sa tento rozvoj udial, sa zatiaľ v histórii ľudstva nikdy nevyskytol. Množstvo informácií
a tovaru sprístupneného miliarde používateľov, nemá obdobu. Všeobecne prístupná
knižnica informácií a množstva vzájomných prepojení, má pre ľudstvo neopísateľnú
hodnotu. Spoločnosť však zatiaľ nestačí dostatočne rýchlo reagovať na tak prudkú
zmenu v jej fungovaní a princípoch, aká nastala s rozvojom Internetu. Tento proces
akceptácie a adaptácie pravdepodobne ešte chvíľu potrvá.
Komunikačné systémy, ktoré umožnili a uskutočňujú toto prepojenie,
v súčasnosti už vôbec nemusia byť len pevnými. Bezdrôtové komunikačné systémy a
technológie spôsobili obdobnú revolúciu. Mobilný telefón je dnes hromadne rozšírený.
Pomohol miliarde ľudí v komunikácii, zachránil množstvo ľudských životov, zvýšil
86
produktivitu a rýchlosť práce, uzavrelo sa vďaka nemu množstvo obchodov. Trh, vlády,
banky, obchod, supermarkety, predajcovia či kupujúci spotrebitelia si nemôžu dovoliť
ho ignorovať. Spoločnosť zatiaľ ale nestihla reagovať a adaptovať sa na všetky
možnosti, ktoré mobilný telefón ponúka. Prichádza doba mobilných aplikácií a služieb,
ktoré dosiaľ neboli zrealizovateľné, alebo len jednoducho čakajú na vynájdenie.
Budúcnosť môžeme teda charakterizovať pojmami ako „mobilita“ a „konektivita“ a to
je práve priestor, kde bude mobilný telefón zohrávať dominantnú úlohu.
V minulom storočí si ľudia nevedeli celkom dobre predstaviť platby v
obchodoch bez hotovosti. Dnes sú vďaka informačno-komunikačným technológiám
bežne rozšírené platobné karty a zúčastnené strany využívajú výhody, ktoré so sebou
prinášajú. Inovácia platobnej karty začína byť akceptovaná neskorou väčšinou
spotrebiteľov. Stupeň jej plného využívania spotrebiteľmi však dosahuje zatiaľ úroveň
adaptácie rýchlej väčšiny, čo súvisí s naďalej veľmi rozšíreným spôsobom platby
peňažnou hotovosťou. Spojenie hromadne rozšíreného mobilného telefónu s funkciou
platobnej karty môže priniesť do maloobchodu, a celkovo obchodu a trhového
prostredia, ďalšiu dimenziu.
Bezkontaktné platby, bezkontaktné identifikácie tovarov využívajúce
bezdrôtové komunikačné technológie, majú významný inovačný potenciál, na ktorý
sme chceli v tejto práci upozorniť. Za pomoci dotazníka, priamej spätnej väzby na
spotrebiteľa – zákazníka, sme sa spýtali slovenského spotrebiteľa na otázky súvisiace s
difúziou týchto produktov nových technológií. Analýzou výsledkov sa pokúšame
odpovedať na otázku, nakoľko alebo kedy bude slovenský spotrebiteľ a trh schopný
akceptovať tieto inovácie.
Adaptácia mobilného telefónu u slovenského spotrebiteľa je v záverečnej fáze,
čo vytvára možnosť na rozvoj nových technológií prostredníctvom tohto média.
Neustále sa objavujú inovačné služby, s ktorými je potrebné slovenského spotrebiteľa
naďalej oboznamovať. Jednou z takýchto inovačných služieb je bezdotyková platba
prostredníctvom mobilného telefónu. I napriek adaptácii oboch technológií –
mobilného telefónu i platobnej karty – sú výsledky pri tejto spojenej inovácii
prinajmenšom opatrné. Zaujímavým výsledkom je, že okrem mladej generácie, víta túto
inováciu najmä najstaršia generácia. Problém môže byť predovšetkým
v nedostatočných informáciách o tomto produkte, kedy sa spotrebiteľ inštinktívne bráni
prijať niečo neznáme. Pri využití poznatkov získaných z prieskumu, je možné
formulovať účinnú marketingovú stratégiu.
87
Výsledky analýzy internetu a nákupu cez internet z uskutočneného prieskumu
preukázali, že internet je už značne rozšírenou inováciou, ktorá sa stáva rutinnou
súčasťou skoro každého slovenského spotrebiteľa. To vytvára základný predpoklad pre
následný rozvoj elektronického obchodovania. Prieskum naznačuje, že tento typ
obchodu sa rozširuje predovšetkým cez nižšie vekové kategórie a vzdelanejších
spotrebiteľov v produktívnom veku. Internetové obchody na Slovensku budú zohrávať
čím ďalej, tým dôležitejšiu úlohu v prostredí obchodu a v priebehu niekoľkých rokov sa
stanú skutočne neoddeliteľnou súčasťou každého „kamenného“ obchodu.
Názvy technológií RFID a NFC bežnému spotrebiteľovi zatiaľ nič nehovoria.
Prieskum sa preto zameral na aplikované súvisiace služby a ich výhody, aby odhadol
ich akceptáciu u bežného spotrebiteľa. Prekvapivá bola reakcia na inováciu
zobrazovania ceny priamo na inteligentnom nákupnom vozíku, ktorý bude súčasťou
obchodných predajní v budúcnosti. Najväčšie nadšenie s inováciou sa prejavilo
u najstaršej generácie, rovnako by však inováciu uvítal aj zvyšok spotrebiteľov. Toto
zistenie pri tejto konkrétnej inovácii do istej miery neguje všeobecne prevládajúci
názor, že staršia generácia inovácie odmieta. Vysvetlením a dôvodom na prichádzajúcu
popularitu tejto inovácie je skutočnosť, že spotrebiteľ si vie presne predstaviť, čo
inovácia znamená, a aké výhody mu z nej plynú. Najviac spotrebiteľom pri nákupe
prekáža dlhé čakanie na zaplatenie tovaru. Preto očakávame pomerne jednoduchú
adaptáciu inovácie platby pri samoobslužnom termináli. Z odpovedí respondentov je
cítiť isté obavy, plynúce pravdepodobne z novej a nevyskúšanej technológie. Úspešné
zavedenie tejto inovácie do reality by preto malo byť sprevádzané počiatočnou
pomocou zo strany personálu, ktorý by názorne predviedol používanie terminálu
a zodpovedal otázky spotrebiteľov. Práve uplatnenie týchto inovácií súvisí s nástupom
RFID a podčiarkuje jeho výhody oproti terajšiemu systému automatickej identifikácie.
Môžeme teda tvrdiť, že rozšírenie RFID so sebou prinesie pohodlnejší nákup
a odbremení spotrebiteľa – čím sa stane rýchlou a jednoducho adoptovanou inováciou.
Včasné zistenie tejto skutočnosti môže poskytnúť konkurenčnú výhodu každému, kto
sa podujme aplikovať inovácie naznačené v tejto práci do procesov fungovania svojho
biznisu, vývoja alebo implementácie nových súvisiacich služieb.
Pod vplyvom získaných informácii a štúdia literatúry o rozšírení nových
technologií, som začala uvažovať nad budúcnosťou piatej Kondratievovej vlny,
nazvanej tiež vlna Informačných a komunikačných technológií. Napriek tomu, že
nebola hlavným smerovaním tejto práce, jej vývoj bude mať dopad aj na priblížené
88
inovácie. Ak beriem do úvahy platnosť teórie Kondratievových vĺn, malo by trvať
približne 25 rokov, pokiaľ sa dostane na svoj vrchol. Tak, ako bolo spomenuté, v
súčasnosti sú viac-menej všetky inovácie naviazané na inovácie info-komunikačných
technológií a ich cykly. Zaujímavým paradoxom v rámci informačných technológií je
ale doterajšia platnosť Gordon-Moorovho zákona a súvisiaceho komunikačného
Gilderovho zákona. Zákon hovorí o skracovaní času inovácií a dvojnásobnom
zvyšovaní výkonu informačno-komunikačných technológií. Dovolím si predpokladať,
že v momente, keď prestane platiť Gordon-Moorov zákon, bude táto vlna na svojom
vrchole a začne následný pokles, čo by podľa naznačeného malo nastať už čoskoro. Ak
sa pozrieme na svetovú ekonomiku dnes, nedokážeme prehliadnuť náznaky
rozširovania sa svetovej recesie. Tieto javy môžu teda naznačovať aj začiatok recesie
piatej Kondratievovej vlny. Dosiaľ vždy platilo, že už v čase maxima cyklu, alebo
práve vďaka poklesu a hĺbke nasledujúcej recesie vznikla, alebo už bola vyvinutá
„technológia“, ktorej meno bude niesť nasledujúca vlna. Otázkou zostáva, ktorá
technológia je tou nastupujúcou. Až čas nám ukáže, ktorý smer pomôže ľudstvu dostať
sa z potenciálnej nadchádzajúcej depresie. Častokrát sa nemusí jednať o obrovský
vynález, či na pohľad veľkú vec, ako nám to ukazuje i história. Malé a elementárne
vynálezy, prichádzajúce s jednoduchým nápadom zdola, mávajú obrovskú silu a vplyv
práve vďaka svojej jednoduchosti a elementárnosti.
Majú technológie vedúce k zániku papierových peňazí či mincí, alebo
technológie meniace súčasné tradičné fungovanie obchodu, takýto potenciál?
89
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK:
B2B – Business to Business, medzipodnikový vzťah, vzťah podnik – podnik
B2C – Business to consumer, predaj koncovému spotrebiteľovi, vzťah podnik –
spotrebiteľ
B2G – Bussiness to Government - elektronické obchodovanie medzi podnikmi
a verejnou správou
C2C – Consumer to Consumer, e-commerce medzi spotrebiteľmi alebo
jednotlivcami navzájom
EDI – Electronic Data Interchange, elektronická výmena dát
EFT – Electronic Funds Transfer, elektronický transfer peňažných prostriedkov
EPC – Electronic Product Code, elektronický kód tovaru
ERP – Enterprice Resource Planning, plánovanie podnikatelskych zasob
HTTPS – Hyper Terminal Transfer Protocol Secure, špeciálny serverový protokol na
kryptovanie tajných dát
ICT – Information and Communications Technology, informačno-komunikačné
technológie
NFC – Near Field Communication, komunikácia na blízku vzdialenosť, novodobý
bezdrôtový komunikačný štandard
PDA – Personal Digital Assistent – minipočítač, mobil, personálny digitálny asistent
PIN – Personal Identification Number, osobné identifikačné číslo
RFID – Radio Frequency Identification, rádiofrekvenčná identifikácia – systém
automatickej identifikácie tovarov
SMS – short mesage service, služba krátkej správy
Tag – RFID čip
UPC – Universal Product Code, univerzálny kód tovaru
VoIP – Voice over Internet Protocol, prenos hlasu cez internetový protokol
WiFi – typ bezplatného bezdrôtového pripojenia k internetu alebo medzi počítačmi
navzájom
WWW – World Wide Web – celosvetová sieť, internet
90
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
Literatúra:
ČIMO, J. – MARIÁŠ. M.: Inovačný manažment. 1. vyd. Bratislava: GeoPARNAS, 2006. 216 s. ISBN 80-969555-7-8
Kita, J. a kol.: Marketing. 2. rozšírené vyd. Bratislava: IURA Edition, 2002. 412 s. ISBN 80-89047-23-8
VINCÚR, P.: Makroekonomická analýza a prognóza. Bratislava: Sprint vfra, 2000. 293 s. ISBN 80-88848-65-2
Internetové zdroje:
Andam, Z. R. 2003. e-Commerce and e-Business. In: e-ASEAN Task Force. [online]. 2003 [citované 2008-15-03]. Dostupné na WWW: <http://www.apdip.net/publications/iespprimers/eprimer-ecom.pdf>
Babco, E.L. 2004. Skills for the Innovation Economy – What the 21 Century Workforce Needs and How to Provide It. In: Commission on Professionals in Science and Technology report. [online]. 2004 [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://www.cpst.org/Skills.pdf >
Beňo, S. 2006. EDI - elektronická výmena informácií a dokumentov. In: eFocus. [online]. 2006 [citované 2008-03-03]. Dostupné na WWW: <http://www.efocus.sk/index.jsp;jsessionid=E7B51B1F0C482D756641C93E49961998?1=1&cl_id=398 >
Electronic commerce. In: Wikipedia, The free encyclopedia. [online]. [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://en.wikipedia.org/wiki/Electronic_commerce>
European Social Fund Community Initiative. In: Equal good practice guide –Measuring and sustaining inovation. [online]. 2007. [citované 2007-15-12]. Dostupné na WWW: < http://www.equal.ecotec.co.uk/>
Froulík, R. 2005. Nová ekonomika a globální informační společnost. In: interval.cz. [online]. 2005 [citované 2008-03-03]. Dostupné na WWW: <http://interval.cz/clanky/nova-ekonomika-a-globalni-informacni-spolecnost/>
Future Store. In: Metro Group Future Store Initiative. [online]. 2007. [citované 2007-15-12]. Dostupné na WWW: <http://www.future-store.org/servlet/PB/menu/1007056_l2/1134638481895.html >
Hajgajda, R. 2005. Prieskum trhu a marketingová analýza možností vzniku a rozvoja inovatívnych firiem v regióne PSK - VÚC Prešov. In: IDGS – Rozvoj inovatívnych prístupov v oblasti výrobných technológií v regióne Prešov. [online]. 2005 [citované
91
2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://www.ticpo.sk/ticpo_files/Marketingova_analyza.pdf >
Holec, P. 2004. J.A.Schumpeter a Hospodářská politika. [online]. 2004 [citované 2007-15-12]. Dostupné na WWW: <http://www.akademon.cz/source/schump.htm>
Innovation Addoption Curve /Rogers/. [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://www.12manage.com/methods_rogers_innovation_adoption_curve.html >
Innovation. In: Wikipedia, The free encyclopedia. [online]. [citované 2008-05-02]. Dostupné na WWW: <http://en.wikipedia.org/wiki/Innovation#Economic_conceptions_of_innovation >
Innovation Life Cycle. In: Wikipedia, The free encyclopedia. [online]. [citované 2008-15-01]. Dostupné na WWW: <http://en.wikipedia.org/wiki/Image:InnovationLifeCycle.jpg >
Knowledge@Wharton. 2004. RFID a retail revolution? In: c/net News.com. [online]. 2004 [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://www.news.com/RFID-a-retail-revolution/2030-1069_3-5254246.html?tag=item >
Kondratiev wave. In: Wikipedia, The free encyclopedia. [online]. [citované 2007-15-12]. Dostupné na WWW: < http://en.wikipedia.org/wiki/Kondratiev_wave >
Koubský,P. 2000. In: e-byznys, príloha softvérových novín. September, 2000 [online]. [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW:< http://vadkerti.blog.sme.sk/c/8342/NOVA-EKONOMIKA.html>
Kováč, J. 2006. NFC – Budúcnosť na dosah. In: MobilMania. [online]. Apríl, 2006 [citované 2008-15-03]. Dostupné na WWW: <http://www.mobilmania.sk/text2/ar.asp?ARI=6301 >
Kováč, M. 2002. Nová Ekonomika a Reinžiniering. In: Transfer inovácií 4/2002. [online]. Apríl, 2002 [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://web.tuke.sk/sjf-icav/stranky/transfer/4-2002/pdf/3-6.pdf >
Khor, Z. - Marsh, P. 2006. The Web in 2020. In: A study by the Social Issues Research Centre on behalf of Rackspace Managed Hosting. [online]. December, 2006 [citované 2008-31-01]. Dostupné na WWW: <http://www.sirc.org/publik/Web2020B.pdf >
Lacko, Ľ. 2007. Blízka komunikácia tretieho druhu. In: PC Revue. [online]. Júl, 2007 [citované 2007-15-12]. Dostupné na WWW: <http://www.pcrevue.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=49499 >
METRO Group rolls out largest RFID project in the European retail sector. In: Metro Group Future Store Initiative. [online]. 2007. [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: < http://www.future-store.org/servlet/PB/menu/1011917_l2/index.html >
Moorov zákon má 40, poznáte ho? 2005. In: IT NEWS. [online]. Apríl, 2005 [citované 2008-19-02]. Dostupné na WWW: <http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=7203>
92
O´Mahoni, R. 2006. eEkonomika: Nové pravidlá pre existujúce a vznikajúce organizácie. In: eFocus / Digitalizácia [online]. Júl, 2006 [citované 2008-12-02]. Dostupné na WWW: <http://www.efocus.sk/index.jsp?1=1&cl_id=422>
O2 to Test Nfc in London with 500 Trialists. In: cellular-news. [online]. 2007. [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW:< http://www.cellular-news.com/story/27722.php >
Post-industrial society. In: Wikipedia, The free encyclopedia. [online]. [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://en.wikipedia.org/wiki/Post-industrial_society >
Ramos, L. 2007. B2B Marketers: Align Technology Adoption Plans With Business Goals In: Forrester Research. [online]. Jún, 2007 [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: < http://www.forrester.com/Research/Document/Excerpt/0,7211,42389,00.html >
RFID at the METRO Group. In: Metro Group Future Store Initiative. [online]. 2007. [citované 2008-01-03]. Dostupné na WWW: < http://www.future-store.org/servlet/PB/menu/1007875_l2_yno/index.html >
RFID Integration Services Markets. In: ABI research. [online]. 2008. [citované 2008-01-03]. Dostupné na WWW: <http://www.abiresearch.com/products/market_research/RFID_Integration_Services_Markets>
Rukzio, E. 2007. Multi-Tag Interaction: Physical Mobile Interactions with Multiple Tags. In: Dissertation in partial fulfilment of the MSc in Mobile and Ubiquitous Computing. [online]. September, 2007 [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://www.lancs.ac.uk/postgrad/nundloll/MultiTag.pdf >
Ručinský, R. 2005. Riadenie dodávateľských reťazcov (SCM) a dôsledky jeho zavedenia v priemyselných podnikoch. In: Marketingove noviny. [online]. Máj, 2005 [citované 2007-01-12]. Dostupné na WWW: <http://www.marketingovenoviny.cz/index.php3?Action=View&ARTICLE_ID=3214 >
Standage, T. 2007. Zahoďte peňaženku, plaťte mobilom. In: eTrend. [online]. December, 2007 [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: < http://financie.etrend.sk/122222/moje-ucty/osobny-carovny-prutik >
Šmihula, D. 2005. Globalizácia a jej sprievodné fenomény. In: Parlamentný kuriér. [online]. 2005. [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://www.parlamentnykurier.sk/kur129-05/47.pdf>
Tellkamp, Ch. 2006. The impact of Auto-ID technology on process performance – RFID in the FMCG supply chain. [online]. Január, 2006 [citované 2008-01-03]. Dostupné na WWW: <http://www.autoidlabs.org/single-view/dir/article/6/221/page.html >
The centre for Interactive Advertising. The University of Texas at Austin. Diffusion of Innovation. [online]. [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://www.ciadvertising.org/studies/student/99_fall/theory/millman/diffusion.htm >
93
The centre for Interactive Advertising. The University of Texas at Austin. Diffusion of Innovation. [online]. [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://www.ciadvertising.org/studies/student/98_fall/theory/hornor/paper1.html>
Timoracký, M. – Kukurova, I. – Šabova, T. 2006. Aký ste typ? In: Stratégie Online. [online]. Marec, 2006 [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://www.strategie.sk/showdoc.do?docid=11549 >
Úrad vlády SR. 2004. Informačná spoločnosť. In: eEurope, Európska únia & IS. [online]. Január, 2004 [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://www.vlada.gov.sk/ispolocnost/>
Vadkerti, P. 2005. Nová Ekonomika. In: SMEblog. [online]. Apríl, 2005 [citované 2007-15-12]. Dostupné na WWW: < http://vadkerti.blog.sme.sk/c/8342/NOVA-EKONOMIKA.html >
Verček, P. 2006. Globalizácia a nová ekonomika. [online]. 2006. [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: < http://vercek.szm.sk/files/medzinarodny_obchod/sk01.pdf >
Vlčko, A. 2006. Budúcnosť patrí mobilným platbám, ako je to u nás? In: MobilMania. [online]. November, 2006 [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://www.mobilmania.sk/Dalsierubriky/AR.asp?ARI=7261 >
Výdaje v RFID prekročia 3 mld. USD. In: eFocus, Analýzy/Trendy. [online]. Január, 2006 [citované 2008-31-03]. Dostupné na WWW: <http://www.efocus.sk/index.jsp?1=1&cl_id=158 >
Zajac–Vanka, P. 2000. Manažment vedomostí ako nová výzva. In: Slovo, politicko-spoločenský týždenník. [online]. November, 2000 [citované 2007-15-12]. Dostupné na WWW: < http://www.noveslovo.sk/archiv/2000-45/oekonomike.html >
Iné zdroje:
Vanovčan, M.: Nová ekonomika a jej potenciál pre svetové hospodárstvo. In: Diplomová práca EU, Fakulta medzinárodných vzťahov. 2003. strana 16
Stahl, H. - Eichen, S. F.: Vorsicht “Innovations management”. In: New management č. 5/2003
94
PRÍLOHY
Príloha č. 1: Vzor dotazníka
Poskytnuté informácie budú spracované v diplomovej práci “Produkty nových technológií –vplyv a dôsledky na vývoj trhového prostredia”. Svojimi odpoveďami mi napomôžete pri vypracovávaní reálnej a čo najmenej skreslenej informácie o vplyve technológií na spotrebiteľa a zároveň načrtnete vlastné potreby jej ďalšieho smerovania.Za korektné vyplnenie a Vaše odpovede Vám ďakujem. Stanislava Poláková, Ekonomická univerzita v Bratislave, Obchodná fakulta, Obchod a Marketing, 5.ročník
Pohlavie: muž žena
Veková kategória do 20 rokov 20-30 rokov 30-40 rokov 40-50 rokov50 rokov a viac
Dosiahnuté vzdelanie základné stredoškolské vysokoškolské
4. Ako často používate mobilný telefón?denne viac ako 3x do týždňa 1x týždenne vôbec
5. Ako často využívate internetové pripojenie?denne viac ako 3x do týždňa 1x týždenne vôbec
6. Kedy ste naposledy nakupovali prostredníctvom elektronického obchodu?posledný mesiac posledný polrok posledný rok vôbec
7. Čo vám prekáža pri nákupe v supermarkete? príliš veľa ľudí dlhé čakanie na zaplatenie tovaru neodborný personál nepresné naúčtovanie ceny nedostatočné informácie o výrobku
8. Ako často platíte za nákup platobnou kartou? vždy skoro vždy občas vôbec
9. Obávate sa o bezpečnosť Vašich financií pri platbe platobnou kartou v supermarkete?určite áno pravdepodobne áno pravdepodobne nie určite nie
10. Oslovila by Vás možnosť automatického zobrazovania ceny Vášho nákupu priamo na nákupnom vozíku po vložení jednotlivých tovarov?
určite áno pravdepodobne áno pravdepodobne nie určite nie
11. Oslovila by Vás možnosť skontrolovať si cenu tovaru jeho priložením k mobilnému telefónu?určite áno pravdepodobne áno pravdepodobne nie určite nie
12. Vyhovovalo by Vám, ak by sa v supermarkete dalo platiť výlučne platobnou kartou?určite áno pravdepodobne áno pravdepodobne nie určite nie
13. Uvítali by ste možnosť platobnej karty integrovanej vo Vašom mobilnom telefóne? Na jej základe by ste mohli platiť za tovar priložením Vášho telefónu a zadaním PIN kódu.
určite áno pravdepodobne áno pravdepodobne nie určite nie
14. Prekážalo by Vám, ak by sa tretia osoba mohla dozvedieť obsah Vášho nákupného košíka v supermarkete?určite áno pravdepodobne áno pravdepodobne nie určite nie
15. Uvítali by ste možnosť zaplatenia za nákup pri samoobslužnom termináli - pokladni bez pokladníka, kde by ste si tovar sami nablokovali a zaplatili?
určite áno pravdepodobne áno pravdepodobne nie určite nie
95
Príloha č. 2: Grafické vyhodnotenie dotazníka
Graf 1: Používanie mobilného telefónu
Ako často používate mobilný telefón?
6% 2%
92%denneviac ako 3x do týždňavôbec
Graf 2: Používanie mobilného telefonu – kritérium pohlavie
89.71%
8.82%1.47%
96.00%
2.00% 2.00%
92.37%
5.93% 1.69%0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
70.00%
80.00%
90.00%
100.00%
denne viac ako 3x do týždňa vôbecvšetci
muži
ženy
Ako často používate mobilný telefón? - pohlavie
všetcimužiženy
Graf 3: Používanie mobilného telefonu – kritérium vzdelanie
denneviac ako 3x do týždňa
vôbec
všetci
zakladné
stredoškolské
vysokoškolské
94.44%
5.56%
92.73%
5.45%1.82%
88.89%
7.41% 3.70%
92.37%
5.93%1.69%0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
70.00%
80.00%
90.00%
100.00%
Ako často používate mobilný telefón? - vzdelanie
všetcizakladnéstredoškolskévysokoškolské
96
Graf 4: Štruktúra využívania internetového pripojenia
Ako často využívate internetové pripojenie?
5%10%
14%
71%
1x týždenedenneviac ako 3x do týždňavôbec
Graf 5: Využívanie internetového pripojenia – kritérium vek
denneviac ako
3x dotýždňa
1xtýždene vôbec
všetci
do 20 rokov
20-3030-40
40-5050-viac
33.33%
26.67%
0.00%
40.00%
64.29%
7.14% 14.29%14.29%
80.00%
8.57%2.86% 8.57%
72.41%
20.69%
3.45%3.45%
80.00%
12.00%8.00%
0.00%
70.34%
14.41%
5.08%10.17%
0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
70.00%
80.00%
Ako často využívate internetové pripojenie? - vek
všetcido 20 rokov20-3030-4040-5050-viac
Graf 6: Využívanie internetového pripojenia – kritérium vzdelanie
denneviac ako 3xdo týždňa 1x týždene
vôbec
všetci
základné
stredoškolské
vysokoškolské
94.44%
2.78%
0.00% 2.78%
50.91%
23.64%
9.09% 16.36%
77.78%
11.11%
3.70% 7.41%
70.34%
14.41%
5.08% 10.17%0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
70.00%
80.00%
90.00%
100.00%
Ako často využívate internetové pripojenie? - vzdelanie
všetci
základné
stredoškolské
vysokoškolské
97
Graf 7: Nákup prostredníctvom elektronického obchodu
Kedy ste naposledy nakupovali prostredníctvom elektronického obchodu?
39%
7% 18%
36%
posledný mesiacposledný polrokposledný rokvôbec
Graf 8: Nákup prostredníctvom elektronického obchodu – kritérium vzdelanie
poslednýmesiac posledný
polrok posledný rokvôbec
všetci
základné
stredoškolské
vysokoškolské
55.56%
19.44%
8.33%
16.67%
30.91%
20.00%
1.82%
47.27%
22.22%
11.11%14.81%
51.85%
36.44%
17.80%
6.78%
38.98%
0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
Kedy ste naposledy nakupovali prostredníctvom elektronického obchodu? - vzdelanie
všetci
základné
stredoškolské
vysokoškolské
Graf 9: Nákup prostredníctvom elektronického obchodu – kritérium vek
posledný mesiac
posledný polrok
posledný rok
vôbec
všetcido 20rokov
20-3030-40
40-5050-viac
86.67%
0.00%6.67%
6.67%
71.43%
7.14%
7.14%
14.29%
20.00%
0.00%
25.71%
54.29%
10.34%
10.34%
27.59%
51.72%
52.00%
16.00%
8.00%
24.00%
38.98%
6.78%17.80%36.44%
0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
70.00%
80.00%
90.00%
Kedy ste naposledy nakupovali prostredníctvom elektronického obchodu?- vek
všetci
do 20 rokov
20-30
30-40
40-50
50-viac
98
Graf 10: Prekážky pri nákupe v supermarkete – kritérium pohlavie
dlhé čakaniena zaplatenie
tovaru
príliš veľa ľudí nedostatočnéinformácie o
výrobku
nepresnénaúčtovanie
ceny
neodbornýpersonál vš
etci muž že
na
48.1544.44
25.93
7.41
18.52
58.00
38.00
20.00
14.00
32.00
50.00
38.98
17.80
10.17
25.42
0.00
10.00
20.00
30.00
40.00
50.00
60.00
%
Čo vám prekáža pri nákupe v supermarkete?- pohlavie
všetcimužžena
Graf 11: Prekážky pri nákupe v supermarkete – kritérium vzdelanie
dlhé
čak
anie
na
zapl
aten
ieto
varu
príli
š ve
ľa ľu
dí
nedo
stat
očné
info
rmác
ie o
výro
bku
nepr
esné
naú
čtov
anie
cen
y
neod
born
ý pe
rson
ál
všetci
základnéstredoškolské
vysokoškolské
61.11
47.22
13.8911.11
25.00
43.64
30.91
16.3610.91
29.09
48.15
44.44
25.93
7.41
18.52
50.00
38.98
17.80
10.17
25.42
0.00
10.00
20.00
30.00
40.00
50.00
60.00
70.00
%
Čo vám prekáža pri nákupe v supermarkete? - vzdelanie
všetcizákladnéstredoškolskévysokoškolské
Graf 12: Platba za nákup platobnou kartou
Ako často platíte za nákup platobnou kartou?
31%
4%
40%
25%
vždyskoro vždyobčasvôbec
99
Graf 13: Platba za nákup platobnou kartou – kritérium pohlavie
vždyskoro vždy
občasvôbec
všetci
muž
žena
4.41%
27.94%
41.18%
26.47%
4.00%
34.00%
40.00%
22.00%
4.24%
30.51%
40.68%
24.58%
0.00%
5.00%
10.00%
15.00%
20.00%
25.00%
30.00%
35.00%
40.00%
45.00%
Ako často platíte za nákup platobnou kartou?
Ako často platíte za nákup platobnou kartou?
všetcimužžena
Graf 14: Obavy o bezpečnosť financií pri platbe platobnou kartou
Obávate sa o bezpečnosť Vašich financií pri platbe platobnou kartou v supermarkete?
32%
45%
18%5%
určite ánopravdepodobne ánopravdepodobne nieurčite nie
Graf 15: Obavy o bezpečnosť financií pri platbe platobnou kartou – kritérium pohlavie
určite ánopravdepodobne
áno pravdepodobne nieurčite nie
všetci
muž
žena
2.94%
20.59%
42.65%
33.82%
8.00%
14.00%
48.00%
30.00%
5.08%
17.80%
44.92%
32.20%
0.00%
5.00%
10.00%
15.00%
20.00%
25.00%
30.00%
35.00%
40.00%
45.00%
50.00%
Obávate sa o bezpečnosť Vašich financií pri platbe platobnou kartou v supermarkete? - pohlavie
všetcimužžena
100
Graf 16: Obavy o bezpečnosť financií pri platbe platobnou kartou – kritérium vzdelanie
urči
te á
no
prav
depo
dobn
e án
o
prav
depo
dobn
e ni
e
urči
te n
ie
všetci
základné
stredoškolskévysokoškolské
8.33% 8.33%
47.22%
36.11%
5.45%
21.82%
36.36%36.36%
0.00%
22.22%
59.26%
18.52%
5.08%
17.80%
44.92%
32.20%
0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
Obávate sa o bezpečnosť Vašich financií pri platbe platobnou kartou v supermarkete?- vzdelanie
všetcizákladnéstredoškolskévysokoškolské
Graf 17: Uvítanie zobrazovania ceny na nákupnom vozíkuOslovila by Vás možnosť automatického zobrazovania ceny Vášho nákupu
priamo na nákupnom vozíku po vložení jednotlivých tovarov?
63%
26%
7% 4%
určite ánopravdepodobne ánopravdepodobne nieurčite nie
Graf 18: Uvítanie zobrazovania ceny na nákupnom vozíku – kritérium vzdelanie
urči
te á
no
prav
depo
dobn
e án
o
prav
depo
dobn
e ni
e
urči
te n
ie
všetci
základné
stredoškolskévysokoškolské
72.22%
22.22%
0.00%5.56%
54.55%
32.73%
10.91%
1.82%
66.67%
18.52%
7.41% 7.41%
62.71%
26.27%
6.78%4.24%0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
70.00%
80.00%
Oslovila by Vás možnosť automatického zobrazovania ceny Vášho nákupu priamo na nákupnom vozíku po vložení jednotlivých tovarov? - vzdelanie
všetcizákladnéstredoškolskévysokoškolské
101
Graf 19: Kontrola ceny pomocou mobilného telefónu
Oslovila by Vás možnosť skontrolovať si cenu tovaru jeho priložením k mobilnému telefónu?
10%
30%
23%
37%
určite ánopravdepodobne ánopravdepodobne nieurčite nie
Graf 20: Kontrola ceny pomocou mobilného telefónu – kritérium vzdelanie
urči
te á
no
prav
depo
dobn
e án
o
prav
depo
dobn
e ni
e
urči
te n
ie
všetci
základné
stredoškolské
vysokoškolské
41.67%
16.67%
27.78%
13.89%
34.55%
25.45% 30.91%
9.09%
37.04%
25.93% 29.63%
7.41%
37.29%
22.88% 29.66%
10.17%0.00%5.00%
10.00%15.00%
20.00%
25.00%
30.00%
35.00%
40.00%
45.00%
Oslovila by Vás možnosť skontrolovať si cenu tovaru jeho priložením k mobilnému telefónu?- vzdelanie
všetcizákladnéstredoškolskévysokoškolské
Graf 21: Kontrola ceny pomocou mobilného telefónu – kritérium vek
určite áno
pravdepodobne áno
pravdepodobne nie
určite nie
všetcido 20rokov
20-3030-40
40-5050-viac
53.33%
6.67%
26.67%
13.33%
35.71%
14.29%
42.86%
7.14%
31.43%
22.86%
40.00%
5.71%
41.38%
31.03%
10.34%
17.24%
32.00%
28.00%
32.00%
8.00%
37.29%
22.88%
29.66%
10.17%
0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
Oslovila by Vas možnosť skontrolovať si cenu tovaru jeho priložením k mobilnému telefónu? - vek
všetcido 20 rokov20-3030-4040-5050-viac
102
Graf 22: Platba výlučne platobnou kartou
Vyhovovalo by Vám, ak by sa v supermarkete dalo platit výlučne platobnou kartou?
37%
7%15%
41%
určite ánopravdepodobne ánopravdepodobne nieurčite nie
Graf 23: Platba výlučne platobnou kartou – kritérium pohlavie
určite ánopravdepodobne
áno pravdepodobnenie určite nie
všetci
muž
žena
5.88%
17.65%
42.65%
33.82%
8.00%12.00%
38.00%42.00%
6.78%
15.25%
40.68%
37.29%
0.00%
5.00%
10.00%
15.00%
20.00%
25.00%
30.00%
35.00%
40.00%
45.00%
Vyhovovalo by Vám, ak by sa v supermarkete dalo platit výlučne platobnou kartou? - pohlavie
všetci
muž
žena
Graf 24: Platobná karta integrovaná v mobilnom telefóne
Uvítali by ste možnosť platobnej karty integrovanej vo Vašom mobilnom telefóne? Na jej základe by ste mohli platiť za tovar priložením Vášho
telefónu a zadanim PIN kódu?
33%
35%
22%10%
určite ánopravdepodobne ánopravdepodobne nieurčite nie
103
Graf 25: Platobná karta integrovaná v mobilnom telefóne – kritérium pohlavie
určite ánopravdepodobne
áno pravdepodobne nieurčite nie
všetci
muž
žena
5.88%
33.82%
42.65%
17.65%
16.00%
32.00%
24.00% 28.00%
10.17%
33.05% 34.75%
22.03%
0.00%
5.00%
10.00%
15.00%
20.00%
25.00%
30.00%
35.00%
40.00%
45.00%
Uvítali by ste možnosť platobnej karty integrovanej vo Vašom mobilnom telefóne? Na jej základe by ste mohli platiť za tovar priložením Vášho telefónu a zadanim PIN kódu? - pohlavie
všetcimužžena
Graf 26: Platobná karta integrovaná v mobilnom telefóne – kritérium vzdelanie
určite áno
pravdepodobne áno
pravdepodobne nie
určite nie
všet
ci
zákl
adné
stre
došk
olsk
é
vyso
košk
olsk
é
19.44%
36.11%
33.33%
11.11%
21.82%
38.18%
32.73%
7.27%
25.93%
25.93%
33.33%
14.81%
22.03%34.75%
33.05%
10.17%0.00%5.00%
10.00%
15.00%
20.00%
25.00%
30.00%
35.00%
40.00%
Uvítali by ste možnosť platobnej karty integrovanej vo Vašom mobilnom telefóne? Na jej základe by ste mohli platiť za tovar priložením Vášho telefónu a zadanim PIN kódu?-vzdelanie
všetcizákladnéstredoškolskévysokoškolské
Graf 27: Riziko straty anonymity nakúpeného tovaru
Prekážalo by Vám, ak by sa tretia osoba mohla dozvediet obsah Vášho nákupného košíka v supermarkete?
22%46%
17%15%
určite ánopravdepodobne ánopravdepodobne nieurčite nie
104
Graf 28: Riziko straty anonymity nakúpeného tovaru – kritérium pohlavie
určite ánopravdepodobne
áno pravdepodobnenie určite nie
všetci
muž
žena
14.71%
23.53%
48.53%
13.24%20.00%
20.00%
42.00%
18.00%16.95%
22.03%
45.76%
15.25%
0.00%
5.00%
10.00%
15.00%
20.00%
25.00%
30.00%
35.00%
40.00%
45.00%
50.00%
Prekážalo by Vám, ak by sa tretia osoba mohla dozvediet obsah Vášho nákupného košíka v supermarkete? - pohlavie
všetcimužžena
Graf 29: Riziko straty anonymity nakúpeného tovaru – kritérium vzdelanie
22.22% 8.33%
50.00%
19.44%
14.55%
38.18% 30.91%
16.36%
14.81%7.41%
70.37%
7.41%
16.95%22.03%
45.76%
15.25%
0.00%
10.00%
20.00%
30.00%
40.00%
50.00%
60.00%
70.00%
80.00%
určite áno pravdepodobne áno pravdepodobne nie určite nie
všetci
základné
stredoškolské
vysokoškolské
Prekážalo by Vám, ak by sa tretia osoba mohla dozvediet obsah Vášho nákupného košíka v supermarkete? - vzdelanie
všetcizákladnéstredoškolskévysokoškolské
Graf 30: Možnosť platby pri samoobslužnom termináli Uvítali by ste možnosť zaplatenia za nákup pri samoobslužnom termináli - pokladni bez pokladníka, kde by ste si tovar sami nablokovali a zaplatili?
34%
30%
26%
10%
určite ánopravdepodobne ánopravdepodobne nieurčite nie
105
Graf 31: Možnosť platby pri samoobslužnom termináli – kritérium pohlavie
určite ánopravdepodobne
áno pravdepodobnenie určite nie
všetci
muž
žena
30.88%
39.71%
23.53%
5.88%
28.00%
26.00%
30.00%
16.00%
29.66%
33.90%
26.27%
10.17%
0.00%
5.00%
10.00%
15.00%
20.00%
25.00%
30.00%
35.00%
40.00%
Uvítali by ste možnosť zaplatenia za nákup pri samoobslužnom termináli - pokladni bez pokladníka, kde by ste si tovar sami nablokovali a zaplatili?- pohlavie
všetcimužžena
zdroj: všetky uvedené grafy sú vlastným spracovaním výsledkov prieskumu
106
