Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

1

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU

K A N A D A

Všeobecné informácie o krajine

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

2

OBSAH

Strana 1. Základné ekonomické informácie 3

1.1. Základná charakteristika hospodárstva 3 1.2. Hlavné odvetvia hospodárstva 8 1.3. Členstvo v medzinárodných organizáciách 14

2. Podpora obchodu a podnikania 14

2.1. Podnikateľská legislatíva 14 2.2. Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci 18 2.3. Verejné obstarávanie 19 2.4. Zmluvná základňa 20

3. Investície, energetika, veda a výskum 21

3.1. Priame zahraničné investície 21 3.2. Energetická politika krajiny 23 3.3. Veda, výskum a vývoj, inovácie 26

4. Zahraničný obchod Kanady 28

4.1. Dovozný a vývozný režim, obchodná prax 28 4.2. Základná štatistika zahraničného obchodu 31 4.3. Tovarová štruktúra zahraničného obchodu 32 4.4. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu 34 4.5. Vývoj zahraničného obchodu so SR 36

5. Marketingová stratégia 40

5.1. Obchodné zvyklosti v teritóriu 40 5.2. Vyhodnotenie odbytových možností SR 42 5.3. Marketingová stratégia pri vývoze do Kanady 47 5.4. Praktické informácie 50

Prílohy 52 1. Tovarová a teritoriálna štruktúra vývozu a dovozu Kanady 52 2. Tovarová štruktúra dovozu zo SR 54 3. Zoznam dôležitých ekonomických inštitúcií 55

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

3

1. Základné ekonomické informácie

1.1 Základná charakteristika hospodárstva Kanady

Kanada patrí medzi najvyspelejšie štáty sveta, je členom WTO, OECD, G7 a jedenástou najväčšou svetovou ekonomikou, ktorá disponuje obrovským nerastným bohatstvom (ropa, zemný plyn, uhlie, zlato, urán, železná ruda a ďalšie suroviny), stabilným finančným systémom, kvalitným inovačne orientovaným podnikateľským prostredím a z tohto pohľadu predstavuje jej hospodárstvo mimoriadne zaujímavého partnera pre každú slovenskú firmu, majúcu záujem preniknúť do náročného kanadského prostredia s vysokou domácou spotrebou a výrazným ekonomických prepojením na viac ako 400-miliónové spotrebiteľské trhy v USA a Mexiku (dohoda o voľnom obchode NAFTA), čo jeho atraktívnosť ešte viac zvyšuje.

Bankový systém Kanady sa môže bežnému Európanovi zdať až príliš konzervatívny, podľa hodnotenia Svetového ekonomického fóra je však už šiesty rok po sebe hodnotený ako najzdravší na svete. Žiadna kanadská banka pritom počas krízy neskrachovala alebo bola nútená požiadať o pomoc. Dobrému medzinárodnému úverovému kreditu na úrovni AAA napomáha aj nízka zahraničná zadlženosť, menová stabilita a postupná konsolidácia verejných financií, kde vyrovnané rozpočtové hospodárenie na federálnej úrovni sa očakáva už v rozpočtovom roku 2015-16, keď by mal byť dosiahnutý prebytok na úrovni 1,4 mld. CAD. Problémom kanadskej ekonomiky však aj napriek tomu naďalej ostáva vysoká miera zadlženosti domácnosti, ktorá koncom roku 2014 dosiahla úroveň 163 % disponibilného príjmu.

Federálne daňové zaťaženie právnických osôb v súčasnosti predstavuje 15 % a kombinované provinčné a federálne dane dosahujú úroveň 26 %. Celkový stav priamych zahraničných investícií v kanadskej ekonomike sa za ostatných 10 rokov viac ako zdvojnásobil a koncom roku 2014 dosiahol hodnotu 732,3 mld. CAD pri medziročnom náraste o 5,8 %. Kanada je investične aktívna aj v zahraničí, kde koncom roka 2014 boli evidované investície vo výške 828,8 mld. CAD (+8,8 %).

Kanadské hospodárstvo rastie už piaty rok po sebe, hoci jeho súčasné tempo je v porovnaní s pôvodnými očakávaniami pomalšie (odhad kanadskej centrálnej banky na roky 2015-16 predstavuje 1,9 % a 2,5 %). Revíziu hospodárskeho rastu smerom nadol však v súčasnosti musí robiť väčšina vyspelých krajín sveta a v tomto kontexte možno pozitívne hodnotiť 2,4 %-ný rast HDP za rok 2014 po hodnote 2,1 % v predchádzajúcom roku.

Otvorenosť kanadskej ekonomiky nie je vysoká, podiel vývozu tovarov a služieb na

HDP predstavuje 30 %, v prípade dovozu je to 32 %. Miera inflácie sa dlhodobo udržuje na nízkej úrovni (2,0 % koncom roka 2014), pričom podobný vývoj okolo hodnoty 2,0 % možno očakávať aj v nasledujúcom období. Oficiálne medzinárodné rezervy Kanady k 30.04.2015 dosiahli 77,843 mld. USD a oproti decembru 2014 (74,700 mld. USD) sa zvýšili o 4,2 %.

Situáciu na pracovnom trhu možno označiť ako stabilizovanú, miera nezamestnanosti zaznamenáva postupne klesajúci trend, koncom decembra 2014 dosiahla hodnotu 6,9 % a v porovnaní 7,1 % v predchádzajúcom roku mierne poklesla. Miera zamestnanosti koncom decembra 2014 dosiahla 61,6 % (17,9 mil. pracujúcich osôb).

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

4

Prehľad vývoja hlavných ekonomických charakteristík Kanady za obdobie rokov 2010-2014 je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

2010 2011

2012 2013

2014

HDP (bežné ceny, mld. CAD)

1 662,8 1 770,0

1 831,2 1 893,8 1 976,2

HDP na 1 obyvateľa (CAD)

48 897 51 540 52 694 53 870 55 605

Reálny HDP (stále ceny r. 2007, mld. CAD)

1 593,4 1 640,5 1 672,1 1 705,6 1 748,7

Reálny HDP (rast v %)

3,5 3,0

2,0 2,1 2,4

Miera inflácie/CPI (%)

1,8 2,9 1,5 0,9 2,0

Vývoz tovarov a služieb (% HDP)

29,1 30,6 30,2 30,2 31,6

Dovoz tovarov a služieb (% HDP)

31,0 31,8 32,1 31,8 32,5

Miera nezamestnanosti (%)

8,0 7,4 7,3 7,1 6,9

Počet obyvateľov (mil.)

34,005 34,343 34,754 35,158 35,703

Vývoz tovarov, colné štatistiky (mld. CAD)

398,9 446,7 455,2 472,0 524,3

Dovoz tovarov, colné štatistiky (mld. CAD)

403,7 446,7 462,1 475,6 510,9

Bilancia verejných financií, federálna vláda (mld. CAD)

-39,0 -31,1 -17,4 -12,7 -4,4

Hrubé výdavky na R&D (mld. CAD)

30,6 31,5 31,3 30,7 30,6

Hrubé výdavky na R&D (% HDP)

1,84 1,78 1,71 1,62 1,55

Priemerná ročná úroková sadzba (%)

2,60 3,00 3,00 3,00 3,00

Výmenný kurz CAD/USD (ročný priemer)

0,97 1,01 1,00 0,97 0,91

Výmenný kurz CAD/EUR (ročný priemer)

0,73 0,73 0,78 0,73 0,68

Oficiálne medzinárodné rezervy (mld. USD)

57,151 65,819 68,546 71,937 74,700

PZI Kanady v zahraničí (čistý tok investícií, mld. CAD)

35,8 37,7 29,3 57,3 67,2

PZI Kanady v zahraničí (stav, mld. CAD)

637,3 675,0 704,3 761,6 828,8

PZI v Kanade (čistý tok investícií, mld. CAD)

29,3 11,1 30,3 58,2 40,3

PZI v Kanade (stav, mld. CAD)

592,4 603,5 633,8 692,0 732,3

vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv

Zdroj: Statistics Canada, Ministerstvo financií Kanady, Národná banka Kanady

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

5

Deficit bežného účtu platobnej bilancie sa v ostatných rokoch pohyboval na úrovni 60 mld. CAD, v roku 2014 však poklesol na hodnotu 43,5 mld. CAD. Vývoz aj dovoz tovarov a služieb zaznamenávajú stúpajúci trend s nárastom o 9,3 % 2014. Celkové výdavky na cestovný ruch sú dlhodobo 2-krát vyššie ako príjmy z cestovného ruchu, v roku 2014 sa zvýšili iba mierne o 2,8 %. Príjmy z CR vzrástli v roku 2014 o 6,0 %.

Platobná bilancia Kanady

Rok 2010 2011

2012 2013

2014

Vývoz tovarov a služieb 483,2 540,9 553,1 571,8 623,8

tovary 403,9 456,6 463,1 479,3 528,6

služby 79,2 84,3 90,0 92,5 95,2

Dovoz tovarov a služieb 514,8 562,2 586,9 602,0 641,6

Tovary 413,7 456,0 474,3 486,5 523,7

Služby 101,1 106,2 112,7 115,5 117,9

Bilancia tovarov a služieb -31,6 -21,2 -33,8 -30,2 -17,9

Tovary -9,7 0,6 -11,2 -7,2 4,9

Služby -21,9 -21,8 -22,7 -23,0 -22,7

Cestovný ruch

Celkové príjmy z CR 16,3 16,6 17,4 18,2 19,3

Celkové výdavky na CR 30,6 33,0 35,0 36,2 37,2

Saldo bežného účtu platobnej bilancie

-58,4 -47,2 -59,9 -56,3 -43,5

vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: Ministerstvo financií Kanady Údaje v mld. CAD

Štatistická ročenka Kanady: http://www.statcan.gc.ca/pub/11-402-x/11-402-x2012000-eng.htm On-line databáza aktuálnych informácií o vývoji kanadskej ekonomiky (Statistics Canada): http://www.statcan.gc.ca/start-debut-eng.html Hospodársky akčný plán Kanady / rozpočet 2015: http://www.budget.gc.ca/2015/docs/plan/toc-tdm-eng.html Finančná pozícia federálnej vlády:

Deficit verených financií federálnej vlády v rozpočtovom roku 2015-15 (apríl 2014-marec 2015) predstavoval 2,0 mld. CAD. Rozpočtové príjmy dosiahli 279,3 mld. CAD, rozpočtové výdavky boli na úrovni 281,3 mld. CAD. Prognóza vývoja deficitu federálneho rozpočtu na aktuálny rozpočtový rok 2015-16 je pomerne optimistická a uvažuje s prebytkom vo výške 1,4 mld. CAD, ktorý je ale nižší oproti pôvodne plánovanej hodnote 6,4 mld. CAD.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

6

Federálny rozpočet (mld. CAD)

2013-14 2014-15* 2015-16* 2016-17*

2017-18* 2018-19*

Rozpočtové príjmy 271,7 279,3 290,3 302,4 313,3 326,1

Rozpočtové výdavky 276,9 281,3 288,9 300,7 310,7 323,5

Programové výdavky 248,6 254,6 263,2 274,3 282,7 293,0

Servisovanie vereného dlhu 28,2 26,7 25,7 26,4 28,0 30,5

Bilancia verejných financií -5,2 -2,0 1,4 1,7 2,6 2,6

Federálny dlh 611,9 616,0 617,0 615,3 612,6 610,1

vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv

Zdroj: Ministerstvo financií Kanady/Federálny rozpočet 2015 z 21.04.2015 */ prognóza Údaje v mld. CAD

Hodnotenie hlavných položiek federálneho rozpočtu z pohľadu ich percentuálneho podielu na HDP: Deficit verejných financií postupne klesá z hodnoty 1,0 % HDP v r. 2012-13 na 0,1 % v roku 2014-15. Od rozpočtového roku 2015-16 sa už očakáva aktívne saldo na úrovni 0,3-0,4 % HDP. Federálny dlh by mal postupne klesať z hodnoty 33,1 % v r. 2012-13 na úroveň 27,0 % v r. 2017-18:

Federálny rozpočet (% HDP)

2013-14 2014-15* 2015-16* 2016-17*

2017-18* 2018-19*

Rozpočtové príjmy 14,3 14,1 14,5 14,4 14,3 14,3

Programové výdavky 13,1 12,9 13,2 13,1 12,9 12,8

Servisovanie vereného dlhu 1,5 1,4 1,3 1,3 1,3 1,3

Bilancia verejných financií -0,3 -0,1 0,1 0,1 0,1 0,1

Federálny dlh 32,3 31,2 30,8 29,3 27,6 26,7

vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv

Zdroj: Ministerstvo financií Kanady/Federálny rozpočet 2015 z 21.04.2015 */ prognóza

Hospodársky akčný plán Kanady / Rozpočet 2015:

Minister financií Joe Oliver predstavil 21.4.2015 Hospodársky akčný plán a nový rozpočet na, ktorého hlavným cieľom je dosiahnuť vyrovnané hospodárenie s verejnými financiami v rozpočtovom roku 2015-2016 (končí 31.3.2016), podporiť rast ekonomiky a tvorbu nových pracovných miest, zlepšiť postavenie rodín a komunít, posilniť bezpečnosť občanov.

Plán ukončiť nový rozpočtový rok s miernym prebytkom verejných financií na úrovni 1,4

mld. CAD dal definitívnu bodku za dlhé mesiace prebiehajúcimi verejnými diskusiami o tom, či nový rozpočet bude deficitný alebo nie. V prostredí pokračujúceho výrazného poklesu svetových cien ropy a ich negatívneho dopadu na niektoré kanadské provincie, hlavne Albertu, sa časť odborníkov prikláňala skôr k názoru, že lepším riešením by bolo nerobiť škrty vo výdavkovej časti rozpočtu a udržať mierny deficit s cieľom podporiť hospodársky rast, realizáciu nových investičných a rozvojových projektov. Dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia s verejnými financiami v horizonte rokov 2015-16 však bolo jedným z predvolebných sľubov súčasnej

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

7

konzervatívnej vlády. Splnenie tohto sľubu bude pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami určite silným tromfom v rukách premiéra Harpera.

Druhou dôležitou súčasťou Hospodárskeho akčného plánu je súbor opatrení, ktorých

cieľom je podporiť ekonomický rast a tvorbu nových pracovných miest. Ide predovšetkým o nasledujúce kroky:

Zníženie daňového zaťaženia malých firiem zo súčasných 11 % na 9 % do roku 2019, čo týmto subjektom zabezpečí odhadovanú úsporu vo výške 2,7 mld. CAD, ktorú budú môcť využiť na investovanie do rozvoja vlastných firiem a tvorby nových pracovných miest.

Zrýchlené 10-ročné odpisy kapitálových výdavkov priemyselných podnikov s cieľom podporiť investície do nákupu strojov a zariadení.

Zlepšenie prístupu malých firiem k finančným zdrojom prostredníctvom programu Canada Small Business Financing Program.

Podpora projektov mladých podnikateľov prostredníctvom fondu Futurpreneur Canada vo výške 14 mil. CAD na nasledujúce dva roky.

Rozšírenie spektra služieb poskytovaných malým a stredným podnikom prostredníctvom rozvojovej banky Business Development Bank of Canada.

Podpora rozvoja inovatívnych spoločností prostredníctvom programu rizikového kapitálu Venture Capital Action Plan.

Investície do rozvoja vedy a výskumu prostredníctvom 5-ročného fondu vo výške 1,5 mld. CAD.

Rozvoj dopravnej infraštruktúry, kde na roky 2017-18 bude vyčlenených 750 mil. CAD a po 1 mld. CAD na každý nasledujúci rok.

Rozvoj infraštruktúry v provinciách, teritóriách a miestnych samosprávach, kde v rámci programu New Building Canada Plan bude ročne k dispozícii 5,35 mld. CAD.

Na pomoc rodinám a zabezpečenie lepšej prosperity komunít sú zamerané nasledujúce

opatrenia akčného plánu:

Zvýšenie ročného limitu príspevkov na nezdaniteľný sporiaci účet (Tax-Free Savings Account) na 10 tis. CAD zo súčasných 5,5 tis. CAD.

Lepšie schémy sporenia do penzijných fondov RRIF (Registered Retirement Income Funds), ktoré sporiteľom umožnia vhodnejšie rozdeliť výdavky v penzijnom veku.

Zlepšenie prístupu k pomaturitnému vzdelávaniu pre slabšie sociálne skupiny prostredníctvom grantov na krátkodobé vzdelávacie programy.

Pomoc sociálne odkázaným osobám pri získavaní bývania (4-ročný projekt za 150 mil. CAD).

Podpora predaja tuleních výrobkov, ktoré sú hlavným zdrojom obživy početných komunít pôvodných obyvateľov na severe Kanady (5-ročný projekt za 5,7 mil. CAD).

Zlepšenie starostlivosti o vojnových veteránov a ich rodiny, daňové úľavy a ďalšie sociálne zvýhodnenia.

Lepšiu úroveň bezpečnosti Kanaďanov by v rámci nového akčného plánu mali podporiť

nasledujúce opatrenia:

Zvýšenie výdavkov na obranu (12 mld. CAD v priebehu nasledujúcich 10 rokov) s cieľom, aby kanadské ozbrojené sily boli pripravené zabezpečovať operácie doma a v zahraničí.

Vyčlenenie 360 mil. CAD na roky 2015-16, ktoré budú určené na boj proti ISIS.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

8

Poskytnutie dodatočných finančných zdrojov bezpečnostným inštitúciám (polícia RCMP, spravodajská agentúra CSIS a agentúra pre hraničné služby CBSA) na boj proti terorizmu.

Pracovný trh: V kanadskom hospodárstve bolo koncom decembra 2014 zamestnaných celkovo 17,954 mil. osôb, z toho bolo 11,575 mil. osôb (64,5 %) v súkromnom sektore; 3,656 mil. osôb (20,4 %) vo verejnom sektore a 2,723 mil. (15,1 %) samostatne zárobkovo činných osôb. Štruktúra zamestnanosti je odrazom podielu jednotlivých odvetví hospodárstva na tvorbe HDP. Najväčším zamestnávateľom je sektor služieb, ktorý sa na celkovej zamestnanosti v decembri 2014 podieľal 78,0 % (hlavne obchod s podielom 15,1 %, zdravotníctvo a sociálne služby s 12,5 %). Vo výrobnom sektore, ktorý koncom decembra 2014 generoval 22,0 % pracovných príležitostí, bolo najviac osôb zamestnaných v priemyselnej výrobe (9,7 % z celkového počtu zamestnancov) a stavebníctve (7,6 %). Štruktúra zamestnanosti za ostatné štyri roky nezaznamenala výraznejšie zmeny, hoci mierny rast zamestnanosti možno pozorovať tak v sektore služieb (3,7 % za obdobie 2011-2014), ako aj vo výrobnom sektore (3,9 %). V roku 2014 došlo k najvýraznejšiemu rastu zamestnanosti v sektore poľnohospodárstva (6,8 %) a stavebníctva (5,3 %). Pokles na druhej strane zaznamenali informačné služby a kultúra (-3,7 %), profesionálne a vedecko-technické služby (-2,5 %).

Zamestnanosť

2011

2012

2013

2014

Index 2014/13

Podiel 2014 (%)

Zamestnanosť celkom 17,306 17,507 17,768 17,954 101,0 100,0

Z toho:

Výrobný sektor 3,804 3,872 3,874 3,955 102,1 22,0

Poľnohospodárstvo 0,306 0,309 0,299 0,320 106,8 1,8

Ťažba surovín, ropa, zemný plyn 0,337 0,369 0,378 0,383 101,3 2,1

Distribúcia plynu, elektrickej energie 0,140 0,141 0,157 0,155 98,9 0,9

Stavebníctvo 1,262 1,268 1,294 1,363 105,3 7,6

Priemyselná výroba 1,760 1,785 1,746 1,734 99,3 9,7

Sektor služieb 13,501 13,636 13,894 13,999 100,8 78,0

Obchod 2,670 2,644 2,696 2,708 100,4 15,1

Doprava a skladovanie 0,843 0,849 0,869 0,884 101,7 4,9

Financie, poisťovníctvo 1,083 1,093 1,134 1,153 101,6 6,4

Profesionálne, vedecké, tech. služby 1,309 1,299 1,369 1,334 97,5 7,4

Administratívne podporné služby 0,677 0,691 0,716 0,717 100,3 4,0

Vzdelávacie služby 1,219 1,288 1,280 1,319 103,1 7,3

Zdravotníctvo a sociálne služby 2,092 2,128 2,205 2,244 101,8 12,5

Informačné služby a kultúra 0,784 0,790 0,806 0,776 96,3 4,3

Ubytovacie a stravovacie služby 1,093 1,102 1,132 1,171 103,4 6,5

Verejná správa 0,971 0,956 0,926 0,952 102,8 5,3

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Zdroj: Statistics Canada, počty zamestnancov sú uvedené v miliónoch (k 31.12. príslušného roka)

1.2. Hlavné odvetvia hospodárstva Kanady

Kľúčové postavenie v kanadskej ekonomike patrí sektoru služieb, ktorého podiel na tvorbe HDP sa dlhodobo pohybuje na úrovni 70 % (69,7 % v roku 2014). V oblasti služieb sú dôležité realitné služby, prenájom a leasing (12,6 % HDP v r. 2014), veľko- a maloobchod (spolu 11,0 % v r. 2014), verejná správa (6,7 %), zdravotníctvo a sociálne služby (6,8 %), finančné služby a poisťovníctvo (6,8 %).

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

9

Odvetvia produkujúce tovary sa na HDP dlhodobo podieľajú 30 percentami (30,3 % v r. 2014). Dôležitá je tu priemyselná výroba (10,6 % HDP v r. 2014), ťažby surovín, ropy a zemného plynu (8,4 %) a stavebníctvo (7,2 %). Prínos poľnohospodárstva je menej relevantný a dlhodobo nedosahuje ani 2 % HDP (1,6 % v r. 2014).

Podiel vybraných sektorov na tvorbe HDP (%)

2011 2012 2013

2014

Poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov 1,6 1,6 1,8 1,6

Ťažba surovín, ropy, zemného plynu 8,1 8,0 8,1 8,4

Stavebníctvo, distribúcia plynu, el. energie 9,5 9,7 9,8 9,6

Priemyselná výroba 10,8 10,8 10,5 10,6

Veľko-, maloobchod, doprava, skladovanie 15,1 15,0 15,0 15,2

Finančné, poisťovacie a realitné služby 19,0 19,1 19,3 19,4

Informatika, kultúra, umenie, rekreácia 4,1 4,0 4,0 3,9

Odborné služby, reštaurácie a hotely 10,7 10,7 10,7 10,6

Vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálne/verejné služby 21,3 21,1 20,9 20,7

Vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: Statistics Canada

Štruktúra HDP za obdobie 2012 – 2014 podľa hlavných odvetví NAICS v stálych

cenách (mld. CAD), vypočítaných reťazením objemov k referenčnému roku 2007, je uvedená v nasledujúcom prehľade:

2012 2013 2014 Podiel 2014 (%)

Hospodárstvo úhrnom: 1 565,6 1 598,7 1 637,2 100,0

V tom:

Odvetvia produkujúce tovary 472,6 484,1 496,6 30,3

Poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov 25,0 28,2 26,3 1,6

Ťažba surovín, ropy, zemného plynu 125,3 130,2 138,9 8,4

Distribúcia plynu, elektrickej energie 38,0 39,3 39,5 2,4

Stavebníctvo 114,5 116,7 117,4 7,2

Priemyselná výroba 168,9 168,4 173,5 10,6

Odvetvia produkujúce služby 1 093,9 1 115,6 1 141,5 69,7

Veľkoobchod 86,6 87,9 91,5 5,6

Maloobchod 83,5 85,8 88,8 5,4

Doprava a skladovanie 64,8 65,7 68,6 4,2

Informačné služby a kultúra 51,9 52,5 52,5 3,2

Finančné a poisťovacie činnosti 103,8 107,8 111,3 6,8

Realitné služby, prenájom, leasing 194,7 200,3 205,9 12,6

Odborné, vedecké, technické činnosti 84,2 85,3 87,1 5,3

Administratívne podporné služby 39,8 40,4 41,2 2,5

Vzdelávanie 82,9 84,4 84,7 5,2

Zdravotníctvo a sociálna pomoc 107,1 108,9 110,6 6,8

Ubytovacie a stravovacie služby 32,2 33,2 34,1 2,1

Verejná správa 109,2 109,2 110,1 6,7

Ostatné služby 30,9 31,8 32,6 2,0 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

10

Údaje v mld. CAD Zdroj: Statistics Canada, rozdelenie jednotlivých priemyselných odvetví podľa Severoamerickej štatistickej klasifikácie ekonomických činností NAICS (North American Industry Classification System)

Priemysel: Podiel priemyslu na tvorbe HDP dosahuje 30 %, najdôležitejšie postavenie má priemyselná výroba (10,6 % HDP v r. 2014) a tiež ťažba surovín, ropy a zemného plynu (8,4 %), hlavne vďaka obrovským domácim zásobám takmer všetkých druhov nerastných surovín. Priemyselná výroba: Medzi hlavné odvetvia priemyselnej výroby, ktorých podiel na celkových tržbách priemyslu dlhodobo prevyšuje 10 %, možno zaradiť výrobu dopravných prostriedkov (18,1 % celkových tržieb v priemyselnej výrobe za rok 2014), výrobu potravín (15,4 %), výrobky z uhlia a petrochemické výrobky (13,4 %). Prehľad tržieb 15 hlavných odvetví priemyselnej výroby Kanady, ktoré boli zaznamenané v priebehu rokov 2011-2014, je uvedený v nasledujúcom prehľade. Je pritom zaujímavé, že k rastu tržieb v roku 2014 došlo vo všetkých odvetviach priemyslu okrem výroby elektrických zariadení, ktorá zaregistrovala pokles tržieb o 1,9 %. V r. 2014 sa najviac darilo výrobe primárnych kovov (rast tržieb o 10,6 %), výrobe dopravných prostriedkov (+9,2 %), výrobe potravín (+7,4 %) a výrobe nekovových minerálnych produktov (+6,5 %). 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Priemyselná výroba celkom (tržby): 573,9 593,8 590,4 621,2 105,2 100,0

Z toho:

Výroba dopravných prostriedkov 91,7 104,0 103,1 112,6 109,2 18,1

Výroba potravín 85,5 87,3 88,8 95,4 107,4 15,4

Výrobky z uhlia a ropy 79,3 85,3 82,7 83,4 100,8 13,4

Výroba chemických produktov 46,8 45,9 47,4 49,8 105,1 8,0

Výroba primárnych kovov 48,6 46,3 43,4 48,0 110,6 7,7

Výroba strojov a zariadení 33,4 35,2 34,6 35,4 102,3 5,7

Výrobky z kovov 33,0 35,0 33,5 34,5 103,0 5,6

Výrobky z gumy a plastu 24,1 24,5 24,7 25,9 104,9 4,2

Výrobky z dreva 18,5 20,3 23,8 25,0 105,0 4,0

Výrobky z papiera 25,9 24,2 23,7 25,1 105,9 4,0

Výroba počítačov a elektronických výr. 15,3 13,7 12,5 12,9 103,2 2,1

Výroba nekov. minerálnych výrobkov 13,1 13,2 12,3 13,1 106,5 2,1

Výroba nápojov a tabakových výrobkov 11,2 11,6 11,7 12,0 102,6 1,9

Výroba nábytku 10,2 10,3 10,6 11,0 103,8 1,8

Výroba elektrických zariadení 10,1 10,4 10,3 10,1 98,1 1,6

vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Údaje v mld. CAD Zdroj: Statistics Canada

Automobilový priemysel: predstavuje najväčší sektor výroby dopravných prostriedkov. Pôsobí v ňom viac ako 1,3 tisíc spoločností s ročnými tržbami prevyšujúcimi 70 mld. CAD z čoho viac ako 70 % smeruje na export. Kanada je integrovanou súčasťou severoamerického automobilového trhu, jej podiel dosahuje 16 % a inštalovaná výrobná kapacita predstavuje 2,3 mil. jednotiek ročne. V Kanade sa vyrábajú osobné a nákladné vozidlá, ľahké nákladné vozidlá, ťahače, autobusy, školské autobusy, ale aj vojenské vozidlá. Na kanadskom trhu sa postupne začínajú presadzovať aj úsporné automobily a hybridy s kombinovaným elektrickým pohonom. Prvým hybridom montovaným v Kanade je SUV Lexus RH450h (závod firmy Toyota v Cambridge, provincia Ontario). V Kanade pôsobia

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

11

svetoví automobiloví výrobcovia ako Chrysler (výrobné závody v Bramptone a Windsore/provincia Ontario), Ford (Oakville/Ontario), General Motors (Oshawa/Ontario), Honda (Alliston/Ontario) a Toyota (Cambridge, Woodstock/Ontario). Výrobu nákladných vozidiel a autobusov realizujú spoločnosti Hino, Volvo Buses, Paccar, Motor Coach Industries.

Kľúčové postavenie v automobilovom priemysle Kanady zohráva provincia Ontario,

kde sa nachádza 12 montážnych závodov piatich svetových výrobcov a viac ako 350 subdodávateľských firiem, zamestnávajúcich 90 tisíc pracovníkov. V provincii Quebec pôsobí ďalších 250 subdodávateľských firiem s 11,5 tisíc zamestnancami. V r. 2013 sa v Kanade vyrobilo 2,379 mil. vozidiel (10. miesto na svete), čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavovalo pokles o 3,7 %. Predaj osobných motorových vozidiel v r. 2013 predstavoval 1,743 mil. kusov (nárast o 4 %), za prvé 3 štvrťroky 2014 dosiahol 1,424 mil. kusov (+5,5 %).

Informácie o kanadskom automobilovom priemysle: http://www.aiacanada.com/ http://www.apma.ca/ http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/assets/pdfs/download/canada-automotive-2012-WCAG.pdf Letecký a kozmický priemysel: zaujíma významné postavenie v celosvetovom meradle (5. miesto). V Kanade sa vyrábajú lietadlá, helikoptéry, avionika, letecké motory, letové simulátory, pristávacie moduly a zariadenia pre kozmické systémy (robotické rameno Canadarm). Tržby v spoločností kanadského leteckého a kozmického priemyslu prevyšujú 22 mld. CAD, z čoho viac ako 80 % smeruje na export. V leteckom priemysle pracuje priamo viac ako 70 tisíc osôb a v rámci subdodávateľských reťazcov ďalších 160 tisíc osôb. Najvyšší podiel na celkových tržbách leteckých spoločností majú provincie Quebec (63 %) a Ontario (21 %). Uvedené dve provincie majú rovnako najvyšší podiel aj na zamestnanosti v tomto sektore (53 % a 28 %). Informácie o leteckom priemysle Kanady: http://www.aiac.ca/en/default.aspx www.international.gc.ca/investors-investisseurs/assets/pdfs/download/canada_aerospace_2013.pdf http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/assets/pdfs/download/canada-aerospace-2012-WCAG.pdf Sprievodca leteckým priemyslom Kanady: http://www.aiac.ca/uploadedfiles/AIAC_2012_Directory_LoRes.pdf Čisté technológie: Patria sem predovšetkým obnoviteľné zdroje energie. Integrácia s energetickou sieťou Severnej Ameriky zabezpečuje voľný prístup k najväčšiemu trhu na svete. Rýchlu návratnosť vložených investícií zaručuje systém daňových a výskumno-vývojových úverov, spoločne s federálnymi a provinčnými subvenciami do rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Program využívania obnoviteľných zdrojov energie ecoEnergy umožňuje využiť približne 1,48 mld. CAD na zvýšenie dodávok čistej energie do siete v Kanade s využitím zdrojov ako je veterná energia, biomasa, vodná, geotermálna, solárna energia. V Kanade sa nachádza 33 firiem na výrobu drevených peliet s kapacitou 2 mil. ton. Investície v oblasti veternej energie by v nasledujúcich 5 rokoch mali ročne dosiahnuť 4 mld. CAD a vytvoriť pracovné príležitosti pre 15 tis. osôb. Kanada má

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

12

v súčasnosti celkovú inštalovanú kapacitu veterných elektrární 4 155 MW a do r. 2015 ju plánuje zvýšiť na 12 tis. MW. V oblasti solárnej energie v Kanade pôsobí 350 firiem. Celková inštalovaná kapacita fotovoltaických elektrární predstavuje 250 MW. Ďalšie informácie: http://www.canadiancleantechnologycoalition.ca/home.php Informačné a komunikačné technológie: predstavujú dôležitú súčasť priemyselnej produkcie a zahŕňajú digitálne médiá, software a bezdrôtovú komunikáciu. V oblasti digitálnych médií v Kanade pôsobí v súčasnosti 3 tis. spoločností, ktoré zamestnávajú 52 tis. osôb. Ročná produkcia dosahuje 3,8 mld. CAD. V oblasti software pôsobí 38 veľkých firiem, ktoré pokrývajú 2,5 % svetového trhu. V sektore bezdrôtovej komunikácie pracuje 300 firiem, ročné investície do mobilnej infraštruktúry dosahujú 1 mld. CAD. Svetovo známymi sú firmy Research in Motion (smartphony BlackBerry) a Sierra Wireless (AirCard). Ďalšie informácie: http://www.itac.ca/ http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/assets/pdfs/download/canada-wireless-2014.pdf Oceliarsky priemysel: patrí rovnako k významným odvetviam hospodárstva. Ročne sa v Kanade vyrobí 13 mil. ton ocele, tržby odvetvia dosahujú 14 mld. CAD a priamo zamestnáva 25 tisíc osôb. Domáca produkcia ocele však nestačí pokryť dopyt a ročne sa dováža 8,5 mil. ton ocele. Ďalšie informácie: http://canadiansteel.ca/ Chemický priemysel: je tretím najvýznamnejším exportérom v rámci priemyselných odvetví, štvrtým z pohľadu objemu tržieb v priemyselnej výrobe a zároveň je jedným z najsilnejších aj v celosvetovom meradle. Pôsobí tu 2,7 tisíc firiem, ktoré zamestnávajú 77 tisíc osôb. Informácie o chemickom priemysle: http://www.ccpa.ca/ http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/assets/pdfs/download/canada-chemicals_and_plastics-2014.pdf

Ťažobný priemysel: Vďaka obrovským domácim zásobám nerastných surovín (ropa, zemný plyn, kovy, nekovy, zlato, spolu až 60 rôznych surovín) má Kanada silne rozvinutý aj ťažobný priemysel. Veľa kanadských firiem pritom zohráva dôležitú úlohu aj na celosvetovej úrovni. Ďalšie informácie: http://www.nrcan.gc.ca/home http://www.nrcan.gc.ca/minerals-metals/home http://www.nrcan.gc.ca/minerals-metals/sites/www.nrcan.gc.ca.minerals-metals/files/files/pdf/MSP-report-eng.pdf http://www.mining.ca/site/index.php/en/ http://www.canadianminingjournal.com/ Poznámka: Aktuálne informácie o podnikateľskom prostredí Kanady, aktivitách kanadských firiem doma a v zahraničí sú v mesačných intervaloch zverejňovanej na webovej stránke Veľvyslanectva SR v Ottawe (www.mzv.sk/ottawa) v časti Obchod a investície/Ekonomické informácie o Kanade. Informácie o hlavných priemyselných odvetviach Kanady: http://www.ic.gc.ca/eic/site/cis-sic.nsf/eng/h_00007.html http://www.ic.gc.ca/eic/site/ic-ic.nsf/eng/home#tab2 http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/sector-secteurs/industrial-industriels.aspx?lang=eng

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

13

Infrastructure Canada: http://www.infrastructure.gc.ca/index-eng.html

Služby: Sektor služieb má stabilne najsilnejšie postavenie v kanadskej ekonomike. Na tvorbe HDP sa podieľa 70 % a zamestnáva 78 % pracovnej sily. Najvýznamnejšie postavenie má dlhodobo finančný, poisťovací a realitný sektor, ktoré produkujú takmer 20 % HDP (19,4 % v r. 2014). Dôležité sú aj služby v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu, ktorých podiel na HDP prevyšuje 10 % (11 % v r. 2014), ďalej zdravotníctvo a sociálne služby (6,8 %), verejná správa (6,7 %), vzdelávacie služby (5,2 %), profesionálne, vedecké a technické služby (5,3 %), doprava a skladovanie s podielom 4,2 % na HDP v roku 2014. Finančné služby: http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/assets/pdfs/download/canada-financial_services-2014.pdf Služby podnikateľskému sektoru: http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/assets/pdfs/download/canada-business_services-2014.pdf

Cestovný ruch: Federálna stratégia rozvoja cestovného ruchu Kanady http://www.ic.gc.ca/eic/site/034.nsf/eng/h_00002.html Poľnohospodárstvo: Napriek tomu, že sektor pôdohospodárstva zamestnáva menej ako dve percentá ekonomicky aktívneho obyvateľstva a jeho podiel na tvorbe HDP rovnako nedosahuje ani 2 %, vláda venuje jeho ochrane mimoriadnu pozornosť, ktorá v prípade niektorých komodít (mlieko a výrobky z mlieka, hydina, vajcia) a vďaka špecifickému systému dodávateľských vzťahov (označovanému tiež ako „supply management system“) vytvára obzvlášť výhodné podmienky pre domácich producentov. V ďalšom silne chránenom sektore, ktorým je obchod s obilninami, došlo v auguste 2012 po viac po takmer 80 rokoch k zmenám k lepšiemu, keď bolo zrušené monopolné postavenie farmárskej obchodnej organizácie CWB (Canadian Wheat Board) na predaj jačmeňa a pšenice, pestovaných v regióne západnej Kanady (provincie Alberta, Britská Kolumbia, Manitoba a Saskatchevan). Nové opatrenie umožnilo, aby takmer 60 tisíc farmárov zo západnej Kanady mohlo začať predávať svoju produkciu na voľnom trhu mimo doposiaľ povinnej spolupráce s CWB, ktorý bol založený ešte v roku 1935 a postupne sa vypracoval medzi najväčších svetových predajcov pšenice a jačmeňa. Kanada ročne exportuje 21 mil. ton týchto produktov v celkovej hodnote okolo 5 mld. CAD, pričom CWB mal monopol nad viac ako 80 % exportu jačmeňa a pšenice z tohto regiónu.

Kanadské poľnohospodárstvo sa síce opiera o vysoko produktívne farmy, veľká časť

rastlinnej produkcie je však geneticky modifikovaná, čo je v rozpore s podmienkami EÚ a bráni obchodu s týmito komoditami. Kanada je jedným z najväčších svetových producentov a vývozcov obilia (pšenica a jačmeň), kukurice, olejnatých semien (repka olejnatá a jej špeciálne vyšľachtenej odrody canola (kanola), zeleniny, hovädzieho a bravčového mäsa, produktov lesného hospodárstva, živých zvierat a rýb. Informácie o poľnohospodárskom sektore Kanady: http://www.cfa-fca.ca/ http://www.agr.gc.ca/index_e.php Stratégia rozvoja kanadského poľnohospodárstva na roky 2013 – 2018, ktorá nadobudla platnosť 1. apríla 2013 a je označovaná ako „Growing Forward 2“, definuje priority

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

14

poľnohospodárskej politiky na nasledujúcich päť rokov. Federálne, provinčné a teritoriálne finančné zdroje vo výške 3 mld. CAD budú v rámci tohto programu využité na podporu inovácií, rozvoja trhu a rastu konkurencieschopnosti poľnohospodárskych a agropotravinárskych firiem, ktoré zamestnávajú 2,1 mil. osôb a ich podiel na tvorbe HDP dosahuje 8 % (101,1 mld. CAD). Aktuálne informácie o projekte GF2: http://www4.agr.gc.ca/AAFC-AAC/display-afficher.do?id=1294780620963&lang=eng Kanadský poľnohospodársky a agropotravinársky sektor – prehľad 2014: http://www.agr.gc.ca/eng/about-us/publications/economic-publications/alphabetical-listing/an-overview-of-the-canadian-agriculture-and-agri-food-system-2014/?id=1396889920372 Výhľad agrosektora na rok 2015: Kanadskí farmári plánujú v tomto roku osiať celkovo 24,8 mil. akrov pšenice, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 3,9 %. Naopak pokles sa očakáva v prípade kanoly (repky olejnej), kde poľnohospodári plánujú osiať 19,4 mil. akrov (-4,5 %), rovnako ako aj sójových bôbov (5,5 mil. akrov, pokles o 3,4 %). Priaznivé vyhliadky sú v prípade jačmeňa (6,5 mil. akrov, medziročný nárast o 10,2), ovsa (3,6 mil. akrov, nárast o 30,3 %) a kukurice na zrno (3,3 mil. akrov, nárast o 6,2 %).

1.3. Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch

Kanada je členom NATO, WTO, OECD, G7, G8, G20, NAFTA, APEC, OSN, MAAE, OSCE, Commonwealth, Organizácia amerických štátov (OAS), La Francophonie, Zanggerov výbor, Skupina jadrových dodávateľov (NSG), Austrálska skupina (AG), Kontrolný režim pre raketové technológie (MTCR), Wassenaarský dohovor (WA), Medzinárodný trestný tribunál (ICC) , Arktická rada (Arctic Council – predsednícka krajina rady v roku 2014), Interamerická rozvojová banka (IDB), ICAO (so sídlom v Montreale). Prehľad aktivít Kanady v medzinárodných organizáciách: http://www.international.gc.ca/cip-pic/organisations.aspx?view=d) Kanadský sekretariát NAFTA: https://www.nafta-alena.gc.ca/Default.aspx?tabid=358&language=en-US

2. Podpora obchodu a podnikania 2.1. Podnikateľská legislatíva Systém riadenia zahraničného obchodu, inštitúcie, legislatívne normy: Zahraničný obchod patrí do kompetencie Ministerstva zahraničných vecí, obchodu a rozvoja Kanady (DFATD, Department of Foreign Affairs, Trade and Development, www.international.gc.ca/), do štruktúry ktorého patrí aj sieť obchodných komisárov (Canadian Trade Commissioner Service, www.infoexport.gc.ca), ktorá pokrýva 150 destinácií po celom svete a svoje zastúpenie má aj v jednotlivých provinciách Kanady. Ich úlohou je podporovať ekonomické záujmy Kanady, asistovať kanadským firmám pri umiestňovaní ich produkcie a služieb na zahraničných trhoch, organizovať podnikateľské misie, prezentácie, účasti na veľtrhoch a výstavách. Prostredníctvom siete obchodných komisárov je realizovaný celý rad programov zameraných na podporu obchodu, vedecko-technickej spolupráce, investícií. (http://www.tradecommissioner.gc.ca/eng/funding/home.jsp).

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

15

Služba obchodných komisárov vydáva elektronickú publikáciu CanadExport, ktorá poskytuje aktuálne informácie o obchodných príležitostiach, veľtrhoch a konferenciách, monitoruje vývoj na domácom a zahraničnom trhu. (http://www.international.gc.ca/canadexport/index.aspx?view=d)

Ministerstvo priemyslu Kanady (Industry Canada) zodpovedá za problematiku

rozvoja podnikateľského prostredia, legislatívy, priemyslu, ochrany a podpory investícií, malé a stredné podnikanie, ochranu spotrebiteľov (http://www.ic.gc.ca/eic/site/icgc.nsf/eng/home). Ministerstvo má tiež rozhodujúce slovo pri posudzovaní významných investičných projektov zahraničných firiem v Kanade, kde sa hodnotí tzv. „čistý prínos“ pre kanadskú ekonomiku.

Dôležitým nástrojom pomoci malým a stredným firmám je sieť podnikateľských

centier (Canada Business Network), ktorých úlohou je pomáhať začínajúcim ale aj už etablovaným subjektom pri ich aktivitách (zakladanie a rozvoj firiem, podnikateľské plány, vývoz a dovoz, financovanie, vládne granty, dane, predpisy a nariadenia, podnikateľská legislatíva). Podnikateľské centrá sa nachádzajú vo všetkých provinciách Kanady (http://www.canadabusiness.ca/eng/).

Špecifickou črtou podnikateľskej legislatívy Kanady, ktorá vyplýva z jej administratívno-správneho členenia, je, že každá provincia (10) a teritórium (3) má svoju vlastnú legislatívu, upravujúcu právne predpisy v oblasti podnikania. Tieto pravidlá však musia byť v súlade s príslušnou federálnou legislatívou, ktorá je určujúca a nadriadená jednotlivým provinčným zákonom. Federálne zákony vo všeobecnosti predstavujú právne predpisy, týkajúce sa národných a medzinárodných záležitostí, kým provinčné zákony upravujú záležitosti týkajúce sa predovšetkým danej provincie alebo teritória. Uvedené delenie kompetencií je zdrojom určitých problémov nielen v rámci samotnej Kanady (napr. v súvislosti s mobilitou pracovnej sily, uznávaním dokladov o vzdelaní, profesijnej spôsobilosti), ale do určitej miery predstavuje komplikujúci prvok aj pre zahraničnú (a tým aj slovenskú) firmu, majúcu záujem začať podnikať v Kanade.

Ekonomicky najsilnejšie a najzaujímavejšie z pohľadu možných aktivít

slovenských podnikateľských subjektov v Kanade sú provincie Ontario, Quebec, Britská Kolumbia a Alberta, ktorých podnikateľská legislatíva, podmienky zakladania firiem a vykonávania podnikateľskej činnosti, ako aj ďalšie dôležité informácie sú dostupné na adresách: Ontario: http://sbinfocanada.about.com/cs/startup/a/regontario.htm

http://www.ontario.ca/en/services_for_business/STEL02_119177.html Business Start-up Guide (provincia Ontario): http://www.cbo-eco.ca/en/index.cfm/starting/getting-started/business-start-up-guide/ Quebec: http://sbinfocanada.about.com/od/bizregistration/a/regquebec.htm http://www2.gouv.qc.ca/entreprises/portail/quebec/recherche?lang=fr&x=permis Britská Kolumbia: http://sbinfocanada.about.com/cs/startup/a/bizregbc.htm

http://www.bcbizpal.ca/?b=59 Alberta: http://sbinfocanada.about.com/cs/startup/a/regalberta.htm

http://www.servicealberta.ca/bizpal.cfm

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

16

Prehľad vládnych inštitúcií a agentúr na podporu podnikania: http://www.canada.gc.ca/depts/major/depind-eng.html

Komplexným zdrojom informácií o podnikateľskej legislatíve Kanady je stránka „Invest in Canada / The Canadian Trade Commissioner Service“: http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/index.aspx?lang=eng

Podmienky federálnej registrácie firiem, ktorá platí pre celé územie Kanady, upravuje zákon Canada Business Corporations Act: http://laws-lois.justice.gc.ca/eng/acts/C-44/ Založenie firmy v Kanade (federálne) on-line: https://www.ic.gc.ca/eic/site/icgc.nsf/eng/h_07044.html#p2 Zoznam federálnych zákonov a nariadení /Justice Law): http://laws.justice.gc.ca/eng/regulations/?src=mm2 Federálny register firiem: https://www.ic.gc.ca/app/scr/cc/CorporationsCanada/fdrlCrpSrch.html?locale=en_CA Portál „Start a Business“: http://www.canada.ca/en/services/business/start/index.html

Každý podnikateľský subjekt musí mať svoje podnikateľské deväťmiestne číslo, tzv. „Business number“, ktoré ho identifikuje vo vzťahu k federálnym a provinčným inštitúciám: http://www.canadabusiness.ca/eng/program/2568/ Daňový systém Kanadský daňový systém je v porovnaní so situáciou v SR zložitejší, dane sa delia na federálne, provinčné a municipálne. Federálne dane zahŕňajú daň z príjmu jednotlivcov a spoločností (fyzických a právnických osôb), daň za tovary a služby (goods and services tax, GST/HST), spotrebnú daň, daň z majetku. Medzi provinčné a teritoriálne dane patrí daň z príjmu jednotlivcov a spoločností, provinčná daň za predaj tovarov a služieb (provincial sales tax, PST). Municipálne dane sú dane z nehnuteľností a dane z podnikania.

Dane z príjmu vyberá federálna vláda, 10 provincií aj 3 územia. Základná sadzba

federálnej dane z príjmu právnických osôb od 1. januára 2012 predstavuje 15,0 %. Kanada má v súčasnosti najnižšiu daň z príjmu právnických osôb v rámci krajín G7. Daňové zaťaženie podnikateľských subjektov v Kanade je podľa hodnotenia agentúry KPMG zo septembra 2012 najnižšie spomedzi vyspelých krajín. Celkový daňový index, ktorý zahŕňa širokú škálu daní (z príjmu právnických osôb, nehnuteľností, predaja, majetku, miestne podnikateľské dane, povinné odvody), v prípade Kanady dosiahol najnižšiu hodnotu (59,1). Je pritom zaujímavé, že uvedený index bol takmer dvojnásobný v prípade USA (100,0) a trojnásobný pre Francúzsko (179,9). V hodnotení 14 svetových ekonomík dokázala Kanadu predbehnúť iba India s celkovým daňovým indexom 49,7.

Fyzické osoby majú za svoj príjem odstupňovanú federálnu daňovú sadzbu. Podľa

miesta pobytu platí fyzická osoba aj provinčnú alebo miestnu daň z príjmu. Kombinácia obidvoch daní z príjmu, federálnej aj provinčnej sa pohybuje v rozmedzí maximálne 44 až 54%. Zníženie daňového zaťaženia je možné formou odpočítateľnej položky zo základu dane alebo formou daňového úveru.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

17

Federálna daň za tovary a služby (Goods and Services Tax, GST), ktorá je porovnateľná so slovenskou DPH a hradí ju konečný spotrebiteľ, je aplikovaná v prípade predaja prevažnej väčšiny tovarov alebo služieb. Nulová sadzba GST je v prípade základných a nespracovaných potravín, liekov, zdravotníckych služieb a niektorých pomôcok, vybraných finančných a vzdelávacích služieb, mestskej dopravy. Federálna spotrebná daň sa platí v prípade tabaku, alkoholických nápojov, pohonných hmôt, šperkov a hodiniek.

Provinčná daň z predaja (Provincial Sales Tax, PST), je rôzna v jednotlivých

provinciách a pohybuje sa v rozmedzí od 5 do 9,5%. Provincie Ontario, Britská Kolumbia, Nova Scotia, New Brunswick, Newfoundland a Labrador používajú Harmonizovanú daň z predaja (Harmonized Sales Tax, HST), ktorá je v rozmedzí od 12 % do 15 % (Ontario – 13 %). Výber dane zabezpečuje Kanadský úrad pre správu daní Canada Revenue Agency. Na vybrané kategórie tovarov a služieb platí nulová sadzba HST (napr. základné potraviny, väčšina finančných a vzdelávacích služieb, verejná doprava, lieky, zdravotnícke služby a pomôcky), znížená sadzba HST (5 %) platí pre knihy, noviny, detské potreby.

Prehľad v súčasnosti platných sadzieb daní z maloobchodného predaja tovarov a služieb v jednotlivých provinciách Kanady je uvedený v nasledujúcej tabuľke (údaje v %):

Provincia HST GST PST Daň celkom

Alberta 5 5

Britská Kolumbia 12 12

Manitoba 5 7 12

New Brunswick 13 13

Newfoundland a Labrador 13 13

Nova Scotia 15 15

Ontario 13 13

Ostrov Princa Eduarda 14 14

Quebec 5 9,5 14,5

Saskatchewan 5 5 10 údaje v %

Najvhodnejším zdrojom stále aktualizovaných informácií o daňovom systéme Kanady

je stránka Kanadského daňového úradu (Canada Revenue Agency), kde možno nájsť všetky potrebné informácie, týkajúce sa uvedenej problematiky: http://www.cra-arc.gc.ca/tx/bsnss/menu-eng.html Dane GST/HST: http://www.cra-arc.gc.ca/tx/bsnss/tpcs/gst-tps/menu-eng.html Revenu Quebec: http://www.revenuquebec.ca/en/default.aspx Informačný portál Service Canada: http://www.servicecanada.gc.ca/eng/home.shtml Príručka kanadského spotrebiteľa: http://www.consumerhandbook.ca/en/ Spotrebiteľské skupiny: http://www.consumerhandbook.ca/en/contacts/consumer-groups Produkty sporenia občanov, ktoré nie sú zdanené: RRSP: http://www.cra-arc.gc.ca/tx/ndvdls/tpcs/rrsp-reer/menu-eng.html

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

18

TFSA: http://www.tfsa.gc.ca/ Bankový systém

Kanadský bankový systém je podľa Svetového ekonomického fóra hodnotený už šiesty rok po sebe ako najzdravší na svete. Vďaka veľmi silnej kapitálovej základni a tradične konzervatívnemu prístupu kanadských bánk a finančných inštitúcií k poskytovaniu úverov ich globálna finančná kríza výraznejšie nezasiahla, vyšli z nej stabilné a vo veľmi dobrom stave. Žiadna z kanadských bánk počas krízy neskrachovala ani nemusela oficiálne požiadať o štátnu pomoc tak, ako to urobili mnohé americké banky.

Úlohu centrálnej banky plní Bank of Canada (http://www.bankofcanada.ca/), ktorá

neposkytuje bankové služby pre potreby verejnosti. Jej činnosť upravuje Zákon o kanadskej banke, ktorý je revidovaný každých päť rokov (http://www.bankofcanada.ca/wp-content/uploads/2010/07/act_loi_boc_bdc.pdf). Ďalšou vládou kontrolovanou bankou je Business Development Bank of Canada, BDC (www.bdc.ca/EN/Pages/home.aspx).

Kanadskému bankovému sektoru dominuje päť veľkých komerčných bánk, ktorých

podiel na bankovom trhu dosahuje 90 %. Kapitálovo najsilnejšou bankovou inštitúciou je Royal Bank of Canada (RBC), nasleduje Toronto Dominion Bank (TD Bank), Bank of Nova Scotia (Scotiabank), Bank of Montreal, Canadian Imperial Bank of Commerce (CIBC).

Záujmy kanadských bánk a ich zamestnancov zastupuje Kanadská asociácia bánk

CBA (www.cba.ca). V Kanade podľa údajov CBA pôsobí v súčasnosti 29 domácich bánk, 27 pobočiek zahraničných bánk ponúkajúcich kompletné služby a 3 pobočky zahraničných bánk poskytujúce úverové produkty.

2.2 Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce

Ministerstvo zahraničných vecí, obchodu a rozvoja Kanady prostredníctvom svojej siete obchodných komisárov realizuje celý rad projektov a programov na podporu exportu (http://www.tradecommissioner.gc.ca/eng/funding/home.jsp). Ich spoločným menovateľom je prioritná orientácia na rýchlo sa rozvíjajúce trhy sveta, Áziu a trans-pacifickú oblasť.

Kanadská asociácia dovozcov a vývozcov (Canadian Association of Importers and Exporters, www.iecanada.com) je súkromnou neziskovou organizáciou, ktorá bola založená v roku 1932. Jej členmi sú rôzne skupiny dovozcov, vývozcov, distribútorov, prepravcov, bánk, colní deklaranti, audítorské firmy, zástupcovia zahraničných firiem a agentúr na podporu obchodu.

Export Development Canada (EDC) je bankovou inštitúciou, ktorá zabezpečuje poskytovanie exportných úverov a poisťovanie obchodných a úverových rizík. Svoje služby poskytuje predovšetkým zástupcom malých a stredných podnikov, ktorým pomáha umiestňovať produkciu do viac ako 200 destinácií po celom svete (http://www.edc.ca/english/index.htm). Vládne granty, úvery, programy financovania: http://www.canadabusiness.ca/eng/page/2848/ http://canadabusiness.ca/eng/page/2852/

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

19

Programy podpory malého podnikania: Program „Canada Small Business Financing Program“: http://www.ic.gc.ca/eic/site/csbfp-pfpec.nsf/eng/Home Program “Hiring Credit for Small Business (HCSB)”: www.cra.gc.ca/hiringcredit Program “Scientific Research and Experimental Development (SR&ED) Program”: www.cra.gc.ca/sred Program “Apprenticeship Job Creation Tax Credit (AJCTC)”: www.cra.gc.ca/smallbusiness Federálna pomoc provinciám a teritóriám Kanady: http://www.fin.gc.ca/access/fedprov-eng.asp

2.3 Verejné obstarávanie

Národná elektronická služba pre verejné obstarávanie pracuje pod názvom MERX (www.merx.com) a predstavuje vhodný nástroj, ktorý umožňuje získavať denne aktualizované informácie o verejnom obstarávaní pre tovary a služby na všetkých úrovniach samosprávy (federálnej, provinčnej, municipálnej), ale aj ponuke zo strany akademických a vzdelávacích inštitúcií, nemocníc, súkromných projektov v stavebníctve z celého územia Kanady. Informuje tiež o tendroch v USA. V rámci verejného obstarávania sa v Kanade ročne nakupujú tovary a služby za viac ako 125 mld. CAD, približne 80 % všetkých vládnych výdavkov je realizovaných na úrovni provincií a mestských samospráv.

Problémy s účasťou európskych firiem vo verejných súťažiach, vypisovaných na všetkých úrovniach samosprávy (väčšina projektov sa realizuje na úrovni provincií), sú dlhodobo predmetom diskusie (najviac v provincii Quebec). Viac svetla do celého procesu by mohla vniesť nová obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou CETA, ktorá by mala riešiť aj tieto problémy. Prípadná účasť slovenskej firmy na projektoch verejného obstarávania v Kanade je v súčasnosti reálna iba v prípade spolupráce s overenou domácou firmou, ktorá dokonale ovláda všetky pravidlá verejného obstarávania a na trhu pôsobí už niekoľko rokov.

Informácie o možnostiach dodávok tovarov a služieb pre verejný sektor v Kanade: https://buyandsell.gc.ca/ Dodávateľská príručka: https://buyandsell.gc.ca/policy-and-guidelines/supply-manual Verejné obstarávanie pre provincie, municipality: http://canadabusiness.ca/eng/page/2781/ Portál verejných prác a vládnych služieb Kanady: http://www.tpsgc-pwgsc.gc.ca/comm/index-eng.html Portál Canada Business Network „Selling to the Federal Government“: http://www.canadabusiness.ca/eng/page/2780/ Obchodovanie s provinčnými, teritoriálnymi vládami a samosprávami: http://www.canadabusiness.ca/eng/page/2781/ BravoSolution – Nový elektronický systém verejných súťaží v provincii Ontario

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

20

(od 01.04.2014): https://ontariotenders.bravosolution.com/esop/nac-host/public/home.html Verejné obstarávanie v sektore obranného priemyslu sa riadi podľa špecifických pravidiel, ktoré stanovuje tzv. Politika priemyselných a regionálnych benefitov, označovaná ako IRB (Industrial and Regional Benefits Policy). Podľa týchto pravidiel musí spoločnosť, ktorá vyhrá verejnú súťaž v oblasti obranného a bezpečnostného priemyslu, zrealizovať podnikateľské aktivity v Kanade v rovnakej výške, ako je hodnota kontraktu. Viac informácií možno nájsť na adrese: http://www.ic.gc.ca/eic/site/042.nsf/eng/home Stratégia verejného obstarávania v sektore obrany (Defence Procurement Strategy): http://www.tpsgc-pwgsc.gc.ca/app-acq/stamgp-lamsmp/sskt-eng.html Príručka pre obstarávanie v sektore obrany (Defence acquisition guide 2014): http://www.forces.gc.ca/en/business-defence-acquisition-guide/index.page

2.4 Zmluvná základňa (hospodárske zmluvy medzi SR a Kanadou)

Dohoda medzi vládou SR a vládou Kanady o zamedzení dvojitého zdanenia (05/2001),

Memorandum o porozumení o obchodnej a hospodárskej spolupráci medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Kanady (2000),

Zmluva medzi SR a Kanadou o podpore a ochrane investícií, podpísaná v Bratislave 20.7.2010, platnosť nadobudla 14. marca 2012. (http://www.treaty-accord.gc.ca/text-texte.aspx?id=105168)

Medzinárodné zmluvné vzťahy Kanady: http://www.international.gc.ca/trade-agreements-accords-commerciaux/agr-acc/index.aspx?view=d Kanada a WTO: http://www.international.gc.ca/trade-agreements-accords-commerciaux/agr-acc/wto-omc/index.aspx?lang=eng Prehľad dohôd o voľnom obchode: http://www.international.gc.ca/trade-agreements-accords-commerciaux/agr-acc/fta-ale.aspx?lang=eng Konsolidovaný text novej súhrnnej obchodnej a hospodárskej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA): http://www.international.gc.ca/trade-agreements-accords-commerciaux/agr-acc/ceta-aecg/text-texte/toc-tdm.aspx?lang=eng

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

21

3 Investície, energetika, veda a výskum

3.1. Priame zahraničné investície:

Problematika zahraničných investícií patrí do kompetencie federálneho ministerstva priemyslu (Industry Canada, http://www.ic.gc.ca/eic/site/icgc.nsf/eng/home). Základným legislatívnym dokumentom je Zákon o investíciách „Investment Canada Act“: http://laws-lois.justice.gc.ca/eng/acts/I-21.8/index.html http://www.ic.gc.ca/eic/site/ica-lic.nsf/eng/home

Všetky investičné projekty zahraničných firiem, majúcich svoje sídlo v krajinách WTO,

ktoré by mali byť realizované v Kanade a ich hodnota prevyšuje 354 mil. CAD, musia byť v súčasnosti posudzované podľa uvedeného zákona a Ministerstvo priemyslu Kanady rozhoduje o tom, či navrhovaná investícia predstavuje tzv. „čistý prínos“ pre kanadskú ekonomiku. Uvedená hranica by sa podľa novej legislatívy mala v priebehu nasledujúcich štyroch rokov zvýšiť postupne na 1 mld. CAD.

Princíp čistého prínosu pre kanadskú ekonomiku, ktorý je hlavným kritériom posudzovania zahraničnej investície nad 354 mil. CAD, zahŕňa šesť základných faktorov:

1. Dopad investície na úroveň ekonomickej aktivity v Kanade, vrátane vplyvu na

zamestnanosť, spracovanie zdrojov a využitie materiálov, komponentov a služieb vytvorených v Kanade.

2. Stupeň a dôležitosť účasti Kanaďanov v podnikateľských aktivitách subjektu, kam smeruje investícia.

3. Vplyv investície na produktivitu, efektivitu priemyslu, technologický rozvoj, inováciu a rôznorodosť výrobkov v Kanade.

4. Vplyv investície na konkurenciu v rámci daného priemyselného odvetvia Kanady. 5. Kompatibilita investície s národnou a provinčnou priemyselnou, hospodárskou

a kultúrnou politikou. 6. Prínos investície pre zvyšovanie schopnosti Kanady konkurovať na svetových trhoch. Kanadské priame investície v zahraničí:

Celkový stav kanadských investícií v zahraničí koncom roku 2014 dosiahol 828,8 mld. CAD a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšil o 8,8 % (67,3 mld. CAD), hlavne vďaka rastu investícií v USA o 14,1 %. Najviac kanadských investícií smeruje do USA (42,2 % celkových PZI v r. 2014), na Barbados (8,6 %) a do Veľkej Británie (8,6 %), vysoký podiel majú tiež také atraktívne destinácie, často označované za daňové raje, ako sú Kajmanské ostrovy (4,0 % celkového objemu PZI koncom r. 2014) alebo Bermudy (2,1 %).

Z európskych krajín sa v prvej pätnástke hlavných destinácií, do ktorých

v súčasnosti smerujú kanadské investície, okrem Veľkej Británie nachádza ešte Luxembursko (31,1 mld. CAD registrovaných koncom r. 2014 alebo 3,8 % celkových PZI), Holandsko (17,5 mld. CAD), Írsko (15,3 mld. CAD) a Maďarsko (7,5 mld. CAD). Celkový stav kanadských PZI v Európe koncom roku 2014 dosiahol 191,5 mld. CAD a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil iba minimálne o 0,9 %.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

22

Celkový stav kanadských PZI v zahraničí

2010 2011 2012 2013 2014 Index 2014/13

(%)

Podiel 2014 (%)

PZI celkom 637,3 675,0 704,3 761,6 828,8 108,8 100,0

Z toho:

USA 251,3 272,4 275,6 306,7 350,0 114,1 42,2

Barbados 50,0 55,9 64,4 64,5 71,2 110,4 8,6

Veľká Británia 83,9 76,7 72,8 63,3 68,8 108,7 8,3

Kajmanské o. 24,0 33,0 28,7 32,3 36,6 113,3 4,4

Luxembursko 13,6 19,3 26,6 36,6 31,1 85,0 3,8

Austrália 22,0 25,1 28,6 23,9 26,4 110,5 3,2

Chile 12,0 10,4 17,1 18,2 18,3 100,5 2,2

xxxxxxxxxxxxxxxxxx Zdroj: Statistics Canada

Hlavným odvetvím, do ktorého smerujú kanadské investície v zahraničí, sú finančné služby a poisťovníctvo, ktorých podiel na celkových PZI koncom r. 2014 dosiahol 37,8 % (313,5 mld. CAD). Dôležité sú aj investície do kategórie „manažment firiem“, ktoré sa podieľajú 14,6 % (121,4 mld. CAD). Podiel investícií do priemyselnej výroby na druhej strane neustále klesá, pričom za ostatných desať rokov sa znížil z 26,7 % na 8,3 % v r. 2014 (68,8 mld. CAD), čo dokumentuje klesajúci záujem kanadských investorov zapájať sa do priemyselných výrobných odvetví v zahraničí a iných aktivít, ako sú financie, poisťovníctvo alebo ťažobný priemysel. Priame zahraničné investície v Kanade:

Čistý prílev PZI do kanadskej ekonomiky za rok 2014 dosiahol 40,3 mld. CAD, čo nie je mimoriadne vysoká hodnota v porovnaní s rekordnou úrovňou 123,1 mld. CAD, ktoré boli zrealizované v roku 2007. Celkový stav PZI v kanadskej ekonomike koncom roku 2014 dosiahol 732,3 mld. CAD a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o 5,8 %, čo oproti hodnote 9,5 % v predchádzajúcom roku predstavuje podstatné spomalenie dynamiky rastu. Priemyselná výroba bola hlavným sektorom kanadskej ekonomiky, do ktorého smerovalo 29,4 % (215,7 mld. CAD) celkových PZI evidovaných koncom roku 2014. Na druhom mieste bol banský priemysel, ťažba ropy a zemného plynu s 20,7 % (152,0 mld. CAD).

Pozíciu hlavného zahraničného investora v Kanade si dlhodobo udržujú USA s podielom pohybujúcim sa okolo hodnoty 50 % celkových PZI (49,4 % v r. 2014), pričom pred desiatimi rokmi mali americkí investori silnejšiu pozíciu, keď pokrývali až 64,6 % celkových PZI. Druhým najvýznamnejším zahraničným investorom v Kanade je Holandsko s podielom 9,4 % a tretím Luxembursko so 7,3 % na celkových PZI, evidovaných koncom roku 2014.

Celkový stav PZI v kanadskej ekonomike

2010 2011 2012 2013 2014 Index 2014/13

(%)

Podiel 2014 (%)

PZI celkom 592,4 603,5 633,8 692,0 732,3 105,8 100,0

Z toho:

USA 317,7 309,8 308,0 341,4 361,4 105,9 49,4

Holandsko 53,6 63,3 71,2 67,4 69,2 102,7 9,4

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

23

Luxembursko 20,9 23,1 43,2 53,9 53,6 99,4 7,3

Veľká Británia 42,4 49,6 47,2 46,1 48,3 104,8 6,6

Švajčiarsko 19,7 19,2 18,2 25,1 27,7 110,4 3,8

Čína 12,1 15,4 11,6 20,4 25,1 123,0 3,4

Brazília 17,3 17,5 18,5 18,3 19,9 108,7 2,7

xxxxxxxxxxxxxxxxxx Zdroj: Statistics Canada

Informácie o podmienkach a možnostiach investovania v Kanade: http://www.international.gc.ca/investors-investisseurs/assets/pdfs/download/Flagship_Overview_2014.pdf Prílev PZI z Kanady do SR a naopak:

V oblasti investícií kanadských firiem na Slovensku existujú dlhodobo veľké rezervy. Podľa oficiálnych údajov Národnej banky Slovenska (publikovaných k 30.04.2015) celkový stav kanadských investícií k 31.12.2012 predstavoval 19,67 mil. eur, z toho majetková účasť a reinvestovaný zisk 4,19 mil. eur, ostatný kapitál 15,48 mil. eur. Kanadské investície v uplynulom období smerovali do drevospracujúceho priemyslu, chemického a farmaceutického priemyslu, výroby kovových konštrukcií a kovových výrobkov, do veľkoobchodu, hotelov a reštaurácii, čiastočne aj do výskumu a vývoja, nehnuteľností, architektonických a inžinierskych činností. Jedným z najväčších kanadských investorov na Slovensku je hutnícka spoločnosť Alcan, ktorá v máji 2007 otvorila v Leviciach závod na výrobu hliníkových odliatkov. Závod je súčasťou divízie Alcan Extruded Products, ktorá patrí pod Alcan Engineered Products. Uvedená investícia však nebola realizovaná z kanadskej centrály, preto sa v štatistike kanadských PZI na Slovensku neobjavuje. Ide o investíciu v objeme 35 mil. USD. Spoločnosť Martinrea International otvorila v Juri pri Bratislave závod na výrobu komponentov pre automobilový priemysel (Martinrea Slovakia Fluid Systems). Spoločnosť Kirk Marketing z Vancouveru otvorila v Bratislave v roku 2013 centrum marketingových služieb.

Kanadská ťažobná spoločnosť Global Minerals z Vancouveru má v Striebornej pri Rožňave rozpracovaný projekt na ťažbu striebra zo zatopených štôlní bane Mária. Jej dcérska spoločnosť Gemer-Can plánuje začať s ťažbou striebra v roku 2015, zamestnať by mala 150 ľudí a striebro ťažiť minimálne 10 rokov. Menej úspešný je pokus spoločnosti European Uranium Resources, ktorej dcérska firma Lodovika Energy rozbehla geologický prieskum ložísk uránu a molybdénovej rudy, nachádzajúcich sa v oblasti Jahodnej neďaleko Košíc. Proti realizácii projektu vystupujú environmentalisti aj mestská samospráva.

Investície slovenských firiem v Kanade oficiálne štatistické zdroje neuvádzajú. Za úspech však možno označiť otvorenie výskumno-vývojového centra softwarovej spoločnosti ESET Bratislava v kanadskom Montreale v apríli 2012.

3.2 Energetická politika Kanady

Postavenie Kanady vo svetovom energetickom mixe je viac ako dôležité – je šiestym najväčším producentom energie na svete (s podielom 3,5 % na svetovej výrobe) a súčasne je tiež šiestym najvýznamnejším svetovým vývozcom energie. Disponuje tretími najväčšími zásobami ropy (173 mld. barelov, z čoho 169 mld. barelov je ťažiteľných) na svete s dennou produkciou 3 mil. barelov ropy (6. miesto na svete). V súčasnosti je jedinou krajinou OECD, ktorá zaznamenáva rast produkcie. V oblasti ťažby zemného plynu patrí Kanade 3. miesto

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

24

(4. miesto vo vývoze). Je na druhom mieste na svete (po Kazachstane) v ťažbe a vývoze uránu. Kanada vyrába vlastné jadrové reaktory typu CANDU, ktoré sú považované za veľmi bezpečné. V krajine je v prevádzke celkovo 19 týchto reaktorov, výstavba nových zariadení sa však už neplánuje. Kanada súčasne zabezpečuje viac ako 50 % celosvetových dodávok izotopov pre nukleárnu medicínu. Sektor energetiky je pre Kanadu mimoriadne dôležitý nielen ako zdroj príjmov z predaja surovín, ale aj ako odvetvie, ktoré by malo ťahať rozvoj investícií. Odhaduje sa, že stovky energetických projektov, ktoré by mali byť v Kanade realizované v priebehu nasledujúcich desiatich rokov, pritiahnu investície vo výške 650 miliárd CAD.

Podiel energetických nosičov na celkovej spotrebe energií Kanady (v %):

Zdroj 2008 2013

Voda 58 56

Zemný plyn 12 15

Jadrové zdroje 10 10

Uhlie a koks 13 9

Obnoviteľné zdroje energie 3 7

Ropa a nafta (polárne oblasti) 4 3

Vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: Canada National Energy Board

Energetický mix Kanady (inštalovaná kapacita 2013: 137 GW) je výrazne

orientovaný smerom k obnoviteľným zdrojom energie, hlavne vďaka vodnej energii, ktorá zabezpečuje až 56 % celkovej produkcie elektrickej energie v krajine. Uhlie a koks využíva 9 % výrobných zariadení, jadrovú energiu 10 %, zemný plyn 15 %. Energetický sektor sa podieľa 6,7 % na tvorbe HDP a pokrýva 25 % celkového vývozu. Podiel na celkovej výrobe elektrickej energie Kanady (v %):

2013

Obnoviteľné zdroje energie 63

Tepelné elektrárne 27

Jadrové elektrárne 10

Priority energetickej politiky Kanady:

diverzifikácia prepravných trás pre energetické nosiče,

podpora rozvoja ťažby ropy a zemného plynu v provinciách Alberta a Britská Kolumbia,

výstavba LNG terminálov, budovanie nových plynovodov na západné pobrežie,

zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie (okrem vodnej, ktorá je kľúčovou),

zvyšovanie energetickej efektívnosti,

využívanie technológií na zachytávanie skleníkových plynov metódou CCS.

Publikácia „Canada’s Energy Future – Energy Supply and Demand Projections to 2035 – An Energy Market Assessment“ obsahuje komplexný pohľad na súčasný vývoj kanadskej energetiky a jeho očakávané trendy do roku 2035. Podľa uvedeného zdroja by sa energetický mix Kanady do roku 2035 mal postupne presúvať v prospech zemného plynu zo súčasných 15 % na 22 %. Podiel vodnej energie by mal mierne klesnúť z 56 % na 52 %, podiel veternej energie naopak stúpnuť zo 4 % na 9 %, rovnako aj biomasa/solárna a

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

25

geotermálna energia z 2 % na 4 %. Jadrová energetika by mala poklesnúť z 10 % na 7 %, uhlie a koks z 9 % na 2 %. Energetická bezpečnosť Kanady:

Kanada má vysoký stupeň energetickej bezpečnosti, disponuje vlastnými obrovskými zásobami energetických surovín (3. najväčšie preukázateľné zásoby ropy na svete), viac ako polovicu elektrickej energie produkuje z obnoviteľných zdrojov energie a má vlastnú výrobu jadrových reaktorov typu Candu. Je tiež významným svetovým producentom uránu. Jej jediným problém je, že zásobovanie východných provincií energetickými surovinami, nakoľko nie je vybudovaný ropovod smerom na východ, je realizované hlavne dovozom ropy z USA, ktorá je drahšia, ako kanadská ropa. Podiel dovozu na celkovej spotrebe energie Kanady (netto dovoz v %): Kanada nie je čistým dovozcom, ale vývozcom všetkých energetických zdrojov. Čistý vývoz ropy v r. 2013 predstavoval 54,9 mld. CAD (304,8 %), zemného plynu 8,5 mld. CAD (277,3 %), uhlia 5,5 mld. CAD (752,7 %) a jadrového paliva 33,6 mil. CAD (9 546,3 %). Priority vo vzťahu k energetickej bezpečnosti:

výstavba ropovodu Keystone XL na juh USA, možnosť reexportu do Európy,

výstavba ropovodu na východ Kanady do provincie New Brunswick (Energy East),

výstavba lodného terminálu v St. John´s (provincia New Brunswick) pre export ropy na európske trhy,

výstavba LNG terminálov (Kitimat, provincia Britská Kolumbia) pre export zemného plynu do Ázie.

Ropné piesky sa nachádzajú na západe Kanady v provincii Alberta, ktorej 31 % HDP zabezpečuje ropný priemysel. Ide o rozsiahle ložiská, obsahujúce zmes surových živíc, ktoré sú čiastočne v kvapalnom stave, a prísad (íly, kremenný piesok, voda). Hlavné ložiská sa nachádzajú v Athabasce, Cold Lake a Peace River a pokrývajú územie 141 tis. km2. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) očakáva, že produkcia ropných pieskov by sa mala do roku 2035 zvýšiť na 4,3 mil. barelov denne. Najväčšou výzvou tu bude vyriešenie kritiky a pochybností týkajúcich sa rizika vyššej environmentálnej záťaže, ktorú spôsobuje energeticky náročnejšia ťažba ropy z týchto nálezísk (podobné zdroje ropy sa pritom nachádzajú aj v USA a začínajú byť rovnako využívané). Kanada by sa podľa IEA mala v oblasti exportu ropy viac orientovať na Áziu, hlavne na Čínu, kam v súčasnosti vyváža zanedbateľné objemy energetických surovín. Základným predpokladom pre to bude rýchle vybudovanie nových ropovodov smerujúcich z Alberty na západ Kanady. Agentúra Deloitte vo svojej analýze zameranej na perspektívy využitia ropných pieskov konštatuje, že tieto náleziská budú v priebehu nasledujúcich 25 až 30 rokov motorom hospodárskeho rastu Kanady. Podľa informácie Národnej energetickej rady sa v Kanade vyťažilo v roku 2013 priemerne 3,3 mil. barelov denne, čo v porovnaní s predchádzajúcom rokom predstavuje nárast o 6,5 %.

Informácie o ropných pieskoch: http://www.nrcan.gc.ca/sites/www.nrcan.gc.ca/files/energy/pdf/eneene/pubpub/pdf/OS-brochure-eng.pdf

Zvyšovanie kapacity ťažby so sebou prirodzene prináša ďalšiu otázku, ktorou je efektívne využívanie vyťaženého produktu a jeho transport do ďalších destinácií nad rámec už existujúcich trás energonosičov. Spoločnosť TransCanada so sídlom v Calgary má

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

26

rozpracovaný projekt výstavby ropovodu Keystone XL, ktorý by mal viesť z ropných pieskov v kanadskej provincii Alberta do spracovateľských rafinérií v americkom Texase. Plánované dodávky však asi nebudú tak skoro realizované, nakoľko výstavba severnej vetvy projektu, vedúca z Kanady do amerického Cushingu, sa stretla s veľkou kritikou zo strany USA (hlavne environmentálnych organizácií, ku ktorým sa pridali aj niektoré známe osobnosti a politici) a stále čaká na vyjadrenie stanoviska americkej administratívy. Prezident Obama zatiaľ nie je projektu mimoriadne naklonený.

Ďalším riešením, ako dostať ropu z Alberty, je rozšírenie kapacity 1 150

kilometrového ropovodu Trans Mountain spojujúceho Edmonton s mestom Lower Mainland v Britskej Kolumbii, odkiaľ by sa ropa mohla prepravovať tankermi do vzdialených destinácií, hlavne do Číny alebo Kórejskej republiky. Alternatívnou možnosťou by sa mohol stať aj nový ropovod Northern Gateway, ktorý by mal rovnako zlepšiť prístup kanadskej ropy na ázijské trhy.

Nové možnosti transportu ropy zo západnej Kanady na európske trhy sa otvárajú po tom, ako spoločnosť TransCanada predložila návrh na výstavbu ropovodu Energy East, ktorý by mal smerovať z provincie Alberta do východných provincií Kanady Quebec a New Brunswick (presná trasa ropovodu bude stanovená až po ukončení verejných konzultácií a rozhodnutí regulačného energetického úradu). Ropovod Energy East s dĺžkou 4,6 tis. km by mal mať prepravnú kapacitu 1,1 mil. barelov ropy denne a na východe by mal končiť v meste Saint John (provincia New Brunswick), kde bude vybudovaný lodný terminál. Celý projekt bude pozostávať z troch komponentov:

konverzia existujúceho plynového potrubia na ropovod (asi 3 tis. km),

výstavba nových úsekov ropovodu v provinciách Alberta, Saskatchewan, Manitoba, Ontario, Quebec a New Brunswick,

vybudovanie technických zariadení, čerpacích staníc a terminálov, vrátane námorného prístavu na zabezpečenie nakladania vysokokapacitných tankerov.

Energy Policy Institute of Canada: http://www.canadasenergy.ca/

3.3 Veda, výskum a vývoj, inovácie

Hlavným ukazovateľom pre porovnanie výdavkov na vedu a výskum (R&D) je indikátor GERD (gross domestic expenditures on research and development) – hrubé domáce výdavky na výskum a vývoj. Kanada investovala v roku 2014 do vedy a výskumu sumu 30,572 mld. CAD, čo v porovnaní s 30,748 mld. CAD v predchádzajúcom roku predstavuje pokles o 0,6 %. Podnikateľské subjekty investovali v roku 2014 do R&D najviac prostriedkov –14,119 mld. CAD pri medziročnom poklese o 3,7 %. Podiel podnikateľských subjektov na celkových investíciách do R&D v roku 2014 predstavoval 46,2 % a v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi (62 %) sa znížil o 16 %. Federálna vláda investovala v r. 2014 do R&D sumu 5,806 mld. CAD (pokles o 2 %). Tretím najdôležitejším investorom do R&D v roku 2014 bol sektor vyššieho vzdelávania s 5,533 mld. CAD, ktorého investície zaznamenali nárast o 1,0 %.

Výdavky na výskum a rozvoj – zdroje financovania

2010 2011 2012 2013 2014

GERD celkom 30,555 31,486 31,307 30,748 30,572

Z toho:

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

27

Podnikateľský sektor 14,437 15,246 14,833 14,282 14,119

Federálna vláda 6,467 6,216 5,979 5,920 5,806

Sektor vyššieho vzdelávania 4,970 5,193 5,417 5,478 5,533

Provinčné vlády 1,697 1,790 2,028 2,038 2,061

Zahraničné subjekty 2,001 1,885 1,859 1,831 1,842

Súkromné neziskové organizácie 1,068 1,153 1,185 1,193 1,207

vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv

Zdroj: Statistics Canada, údaje v mld. CAD (bežné ceny)

Najviac prostriedkov do podpory a rozvoja R&D v Kanade je orientovaných do oblasti prírodných a technických/inžinierskych vied s podielom dosahujúcim 91 %:

Výdavky na výskum a rozvoj – hlavné sektory

2010 2011 2012 2013 2014

GERD celkom 30,555 31,486 31,307 30,748 30,572

Z toho:

Prírodné a technické vedy 27,925 28,827 28,577 27,972 27,794

Sociálne a humanitné vedy 2,630 2,659 2,730 2,776 2,779

vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv

Zdroj: Statistics Canada, údaje v mld. CAD (bežné ceny)

Z pohľadu rozdelenia výdavkov na vedu a rozvoj medzi jednotlivé provincie rozhodujúcu úlohu zohráva Ontario (48 % celkových GERD) a Quebec (26 %). Podiel na úrovni 10 % dosahujú ešte provincie Britská Kolumbia a Alberta, nasledované regiónom hlavného mesta Ottawa/Gatineau so 4 %. Vedecko-technická spolupráca medzi EÚ a Kanadou: Možnosťami spolupráce sa zaoberá spoločný výbor „Joint Science and Technology Coordinating Committee (JSTCC)“. Projekt ERA-CAN+: http://www.era-can.net/ Prehľad federálnej podpory výskumu a vývoja v Kanade: http://rd-review.ca/eic/site/033.nsf/eng/h_00287.html Projekty rozvoja vedy a techniky: http://www.science.gc.ca/default.asp?lang=En&n=F1444081-1 Národná rada pre výskum (National Research Council: http://www.nrc-cnrc.gc.ca/eng/index.html). Sieť centier excelencie (Network of Centres of Excellence): http://www.nce-rce.gc.ca/Index_eng.asp

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

28

4 Zahraničný obchod Kanady

4.1. Dovozný a vývozný režim

Patrí do kompetencie Úradu pre kontrolu obchodu a technických bariér (Trade Controls & Technical Barriers Bureau, ktorý je zodpovedný za správu a plnenie Zákona o dovozných a vývozných povoleniach. http://www.international.gc.ca/controls-controles/about-a_propos/index.aspx?view=d Zákon o vývozných a dovozných povoleniach (http://laws-lois.justice.gc.ca/eng/acts/E-19/index.html) definuje pravidlá udeľovania licencií na vybrané druhy výrobkov vo vzťahu ku konkrétnym teritóriám, špecifikuje tiež tovarové skupiny, ktorých vývoz alebo dovoz je zakázaný. Súčasťou tejto právnej úpravy je aj Listina tovarov podliehajúcich licenčnému konaniu pri dovoze a Listina tovarov podliehajúcich licenčnému konaniu pri vývoze. Zvláštnym postupom sa riadi len dovoz a vývoz zbraní, munície a strategických materiálov, niektorých poľnohospodárskych komodít, ocele a textilných výrobkov, pre ktoré sa udeľujú dovozné kvóty. Pravidlá dovozu/vývozu kontrolovaných produktov: http://www.international.gc.ca/controls-controles/index.aspx?lang=eng Prehľad kontrolovaných tovarov: Poľnohospodárstvo: http://www.international.gc.ca/controls-controles/prod/agri/index.aspx?lang=eng Zbrane, munícia: http://www.international.gc.ca/controls-controles/firearms_armes_a_feu/index.aspx?lang=eng Drevo: http://www.international.gc.ca/controls-controles/logs-bois/index.aspx?lang=eng Vojenské a strategické tovary a technológie: http://www.international.gc.ca/controls-controles/military-militaires/index.aspx?lang=eng Mäkké stavebné drevo: http://www.international.gc.ca/controls-controles/softwood-bois_oeuvre/index.aspx?lang=eng Oceľ: http://www.international.gc.ca/controls-controles/steel-acier/index.aspx?lang=eng Textil a odevy: http://www.international.gc.ca/controls-controles/textiles/index.aspx?lang=eng Výrobky pôvodom z USA a rôzne vývozy: http://www.international.gc.ca/controls-controles/logs-bois/us-eu.aspx?lang=eng

Dovoz a vývoz ostatných výrobkov a služieb podlieha obchodným pravidlám, ktoré vychádzajú z členstva Kanady v medzinárodných hospodárskych a obchodných inštitúciách (WTO, OECD). Predpisy týkajúce sa potravinárskych výrobkov: povolenie na dovoz potravín, dovozné kvóty, zdravotné normy, označenie potravín, povolenie na dovoz čerstvého ovocia a zeleniny udeľuje Canadian Food Inspection Agency (http://www.inspection.gc.ca), špeciálne predpisy na dovoz morských plodov a rýb, špeciálne predpisy na dovoz alkoholických nápojov a ich zdaňovanie (dovoz a distribúciu alkoholu výhradne upravuje každá provincia; s výnimkou provincie Alberta je monopol na dovoz a distribúciu alkoholických nápojov v štátnych rukách).

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

29

Rada pre štandardizáciu, The Standards Council of Canada (www.scc.ca) koordinuje pravidlá v oblasti štandardizácie, realizované federálnou vládou, provinciálnymi vládami a súkromnými inštitúciami.

Základnou právnou normou upravujúcou colné procedúry v Kanade je Colný zákon (Custom Act - http://laws.justice.gc.ca/en/C-52.6/), Kanadský zákon o colných službách (Canada Border Service Agency Act - http://laws.justice.gc.ca/en/c-1.4/) a Zákon o colných sadzbách (Customs Tariff - http://laws.justice.gc.ca/en/c-54.011/ ), ktorým je stanovený colný sadzobník s dovoznými clami. Dovozný režim Dovozcovia musia byť registrovaní na Kanadskom daňovom úrade (Canada Revenue Agency, http://www.cra-arc.gc.ca/), ktorý im prideľuje identifikačné podnikateľské číslo (obsahujúce dovozný aj vývozný účet). Toto číslo musí byť vždy uvedené na príslušných colných dokumentoch. V zmysle colného zákona má Kanadská agentúra pre hraničné služby (Canada Border Service Agency, CBSA, www.cbsa-asfc.gc.ca) oprávnenie fyzicky preveriť každú zásielku.

Zefektívnenie evidencie a platieb umožňuje využívanie tzv. Customs Self-Assessment

(http://www.cbsa-asfc.gc.ca/prog/csa-pad/car-trans-eng.html), na základe ktorého môže importér dostať predbežný súhlas na dovoz. Ďalšou možnosťou na urýchlenie procesu preclievania tovaru na hranici je Pre-Arrival Review System (PARS). Tento systém umožňuje dovozcom dodať požadované dokumenty vopred, najskôr 30 dní a najneskôr 1 hodinu pred fyzickým doručením tovaru na hranicu.

Colný sadzobník v Kanade je zostavený na základe harmonizovaného systému klasifikácie s členením položiek do desaťmiestneho kódu. Základom pre výpočet cla je cena v parite FOB. Na 90 % tovarových skupín sa vzťahuje hodnotové clo a je vyjadrené ako percento z obchodnej hodnoty tovaru. Vyššie colné sadzby sa vzťahujú predovšetkým na poľnohospodárske a potravinárske komodity. Clo môže uložiť len federálna vláda, provinčné vlády to majú ústavne zakázané. V súčasnosti sú v platnosti nasledujúce kategórie colných sadzieb (http://www.cbsa-asfc.gc.ca/import/tc-ct-eng.html):

Všeobecný colný sadzobník (General Tariff) pre krajiny, na ktoré sa nevzťahuje žiadna z nasledujúcich kategórií,

Doložka najvyšších výhod (Most Favoured Nation - MFN), pre všetkých členov WTO a krajiny, ktoré majú s Kanadou dvojstranné dohody,

Britský prednostný sadzobník (British Preferential Tariff-BPT) uplatňovaný voči všetkým členom Britského spoločenstva národov okrem Británie a Írska,

Všeobecný prednostný sadzobník (General Preferential Tariff-GPT), zahrňujúci viac ako 160 rozvojových krajín a vzťahuje sa na vybrané výrobky,

Špeciálne bezcolné zaobchádzanie v rámci CARIBCAN pre karibských členov Britského Spoločenstva.

Za colné operácie je zodpovedná Canada Border Services Agency. Kanada pri dovoze tovarov z krajín WTO aplikuje doložku najvyšších výhod. Netarifné prekážky sú uplatňované pri dovoze niektorých poľnohospodárskych výrobkov, hlavne mliečnych výrobkov a hydiny. Kontrole dovozu okrem poľnohospodárskych výrobkov podliehajú zbrane, textil a odevy, oceľ.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

30

Aktuálne pravidlá kontroly dovozu: http://www.international.gc.ca/controls-controles/about-a_propos/impor/importing-importation.aspx?view=d http://www.international.gc.ca/controls-controles/about-a_propos/impor/canada.aspx?lang=eng Zoznam kontrolovaných dovozov: http://laws-lois.justice.gc.ca/eng/regulations/C.R.C.,_c._604/index.html Tarifné kvóty: http://www.cbsa-asfc.gc.ca/publications/dm-md/d10/d10-18-1-eng.html Automatizovaný dovozný referenčný systém Kanadskej agentúry pre kontrolu potravín (AIRS): http://www.inspection.gc.ca/plants/imports/airs/eng/1300127512994/1300127627409# Štátne dovozné obchodné spoločnosti: V Kanade sa dovoz destilátov, piva a vína uskutočňuje v zmysle Zákona o dovoze destilátov a každá provincia a dve teritóriá majú zriadené monopoly na dovážanie všetkých alkoholických nápojov do svojich teritórií, či už zo zahraničia alebo z iných provincií. Pre potenciálnych vývozcov vína a ostatných alkoholických nápojov zo SR sú najdôležitejšie monopolné organizácie v Ontariu LCBO (Liquor Control Board of Ontario, http://www.lcbo.com/main/en.shtml?promo=05) a v Quebecu SAQ (Société des Alcools du Québec, http://www.saq.com/). Zoznam spoločností, ktoré majú výhradné právo pre dovoz alkoholických nápojov do ostatných provincií Kanady: http://www.canadianvintners.com/?page_id=193 Informačný portál CBSA (Canada Border Services Agency) - dovoz: http://www.cbsa-asfc.gc.ca/sme-pme/i-guide-eng.html Zóny voľného obchodu (Foreign Trade Zone): http://www.fin.gc.ca/ftz-zf/index-eng.asp Podmienky dovozu tovarov zo SR: Cenným zdrojom informácií pre slovenských exportérov, ktorí majú záujem o umiestnenie svojej produkcie na kanadskom trhu, je databáza EÚ pre prístup na trhy tretích krajín, označovaná ako MADB (Market Access Database), ktorá podrobne informuje o všetkých podmienkach, colných sadzbách a ďalších požiadavkách pre vstup tovarov z krajín EÚ (a teda aj zo SR) na tretie trhy, medzi nimi aj do Kanady. Kanada neuplatňuje vo vzťahu k SR žiadne špecifické bilaterálne tarifné alebo netarifné ochranné nástroje obchodnej politiky nad rámec pravidiel, platných vo vzťahu ku všetkým krajinám EÚ. Databáza MADB: http://madb.europa.eu/mkaccdb2/indexPubli.htm Používateľská príručka MADB: http://madb.europa.eu/userguide/SK_def.pdf Ďalším vhodným zdrojom aktuálnych informácií o podmienkach vývozu do Kanady je databáza TARIC: http://ec.europa.eu/taxation_customs/dds2/taric/taric_consultation.jsp?Lang=en Elektronické databázy daňovej a colnej únie EÚ: http://ec.europa.eu/taxation_customs/common/databases/index_en.htm

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

31

Vývozný režim Kanada neuplatňuje vývozné clá. Niektoré kategórie tovarov, technológií smerujúcich z Kanady do vybraných krajín vyžadujú, aby exportér vopred dostal federálne exportné povolenie (licenciu) z Ministerstva zahraničných vecí, obchodu a rozvoja (DFATD). Dôležitým zdrojom informácií pre exportérov je „Sprievodca systémom kontroly kanadského exportu“ - Guide to Canada's Export Controls, http://www.international.gc.ca/controls-controles/about-a_propos/expor/guide.aspx, ktorý obsahuje kompletný zoznam tovarov podliehajúcich licenčnému konaniu pri vývoze. Tovary v nich uvedené vyžadujú exportné povolenie do všetkých krajín, okrem USA, spolu s detailnými popismi všetkých požadovaných postupov a procedúr. Informačný portál CBSA (Canada Border Services Agency) - vývoz: http://www.cbsa-asfc.gc.ca/sme-pme/e-guide-eng.html Ochrana práv duševného vlastníctva: http://www.canadabusiness.ca/eng/page/2861/ Označovanie tovarov dovážaných do Kanady: http://www.cbsa-asfc.gc.ca/publications/dm-md/d11/d11-3-1-eng.html

4.2 Základná štatistika zahraničného obchodu Kanady

Kanada je členskou krajinou všetkých elitných ekonomických klubov (OECD, WTO, G7, G20), deklarujúcou vysokú otvorenosť svojej ekonomiky a jej orientáciu na vývoz. Exportná výkonnosť a dovozná náročnosť jej hospodárstva je však v porovnaní so SR nižšia a pohybuje sa na úrovni 30 %. Vývoz aj dovoz tovarov majú dlhodobo mierne stúpajúci trend s výnimkou roku 2009, odkedy však možno pozorovať prechod z aktívneho salda obchodnej bilancie (dovtedy na úrovni dosahujúcej 50 mld. CAD) na saldo pasívne. Kanadský vývoz v roku 2014 (vykazovaný na základe colných štatistík, ktoré sa mierne líšia od údajov evidovaných na základe platobnej bilancie) dosiahol 524,26 mld. CAD a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšil o 11,1 %. Dovoz v roku 2014 predstavoval 510,92 mld. CAD a rovnako rástol, ale pomalším tempom (7,4 %), čo umožnilo vykázať po šiestich rokoch deficitu aktívne saldo obchodnej bilancie na úrovni 13,34 mld. CAD.

Základná charakteristika zahraničného obchodu Kanady za obdobie 2008 – 2014 je uvedená v nasledujúcom prehľade:

2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Index 2014/13

Vývoz 483,45 359,75 398,86 446,71 455,17 471,95 524,26 111,1

Dovoz 434,00 365,36 403,70 446,67 462,07 475,63 510,92 107,4

Obrat 917,45 725,11 802,56 893,39 917,25 947,58 1 035,18 109,2

Saldo 49,45 -5,61 -4,84 0,04 -6,9 -3,68 13,34 - Zdroj: Statistics Canada (platí pre všetky štatistiky zahraničného obchodu uvedené v tejto informácii) Údaje v mld. CAD (vykazované na základe colných štatistík)

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

32

Zahraničný obchod Kanady 2003-2014

-200 000

0

200 000

400 000

600 000

800 000

1 000 000

1 200 000

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

mil.

CA

D

Vývoz

Dovoz

Obrat

Saldo

4.3 Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Kanady VÝVOZ:

Hlavnou tovarovou skupinou kanadského vývozu v štruktúre podľa HS2 sú nerastné palivá, ktoré sa na celkovom vývoze v roku 2014 podieľali 27,1 % a dosiahli hodnotu 142,2 mld. CAD, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavovalo nárast o 14,8 %. Druhou najdôležitejšou položkou kanadského vývozu sú motorové vozidlá, ktorých podiel v r. 2014 dosiahol 12,06 % (66,0 mld. CAD) pri medziročnom náraste 8,2 %. Nasledujú jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia (6,9 % celkového vývozu v r. 2014, nárast o 12,5 %), perly, drahé kovy (4,5 %, pokles o 1,3 %), elektrické stroje a zariadenia (2,9 %, nárast o 4,0 %). Hlavné trendy vývozu hlavných komodít podľa HS2, zaznamenané za obdobie 2011-2014, sú uvedené v nasledujúcom prehľade.

Zahraničný obchod Kanady – vývoz HS2 VÝVOZ – HS2

Kap. HS2 2011 2012 2013 2014 Index 2014/13

Podiel 2014

Vývoz celkom 446 706,8 455 170,7 471 948,1 524 263,0 111,1 100,0

Z toho:

27 nerastné palivá 114 658,2 116 307,9 123 918,6 142 221,5 114,8 27,1

87 motorové vozidlá 52 345,9 61 241,4 61 029,7 66 026,2 108,2 12,6

84 jadrové reaktory, kotly 31 124,3 32 781,4 32 012,8 36 009,6 112,5 6,9

71 drahé kovy 26 381,8 23 092,4 24 066,3 23 763,7 98,7 4,5

85 elektrické stroje, zariadenia 15 225,3 14 988,4 14 486,9 15 065,9 104,0 2,9

39 plasty a výrobky z nich 12 148,7 12 060,3 12 942,0 14 564,1 112,5 2,8

44 drevo a výrobky z dreva 9 072,0 10 006,3 12 703,8 13 997,3 110,2 2,7

88 lietadlá a ich časti 9 573,6 10 233,2 10 815,2 13 745,6 127,1 2,6

76 hliník a výrobky z hliníka 9 824,8 8 573,3 8 741,8 9 796,4 112,1 1,9

10 Obilniny 6 977,3 7 515,8 8 312,4 9 666,7 116,3 1,8

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

33

V štruktúre podľa HS4 hlavnou položkou kanadského vývozu sú surové ropné oleje, ktorých objem každý rok narastá (97,4 mld. CAD v r. 2014 alebo 18,6 % celkového vývozu pri medziročnom náraste o 19,2 %). Dôležité sú aj osobné automobily (9,5 % vývozu v r. 2014), ropné plyny (3,5 %), ropné oleje (3,2 %) a zlato (3,2 %).

VÝVOZ – HS4

Kap. HS4 2011 2012 2013 2014 Index 2014/13

Podiel 2014

Vývoz celkom 446 706,8 455 170,7 471 948,1 524 263,0 111,1 100,0

Z toho:

2709 ropné oleje (surové) 68 798,0 74 735,1 81 732,6 97 445,9 119,2 18,6

8703 osobné automobily 39 382,9 46 890,3 46 538,8 49 634,6 106,7 9,5

2711 ropné plyny 16 479,4 11 371,0 13 339,3 18 589,2 139,4 3,5

2710 ropné oleje 17 308,1 19 671,5 18 864,4 16 799,1 89,1 3,2

7108 zlato 16 814,9 15 321,0 16 184,9 16 557,8 102,3 3,2

8708 časti motorových vozidiel 9 276,9 10 119,5 10 703,5 11 896,6 111,1 2,3

8802 vrtuľníky, ostatné letúne 6 390,7 6 526,6 6 694,9 9 010,8 134,6 1,7

4407 stavebné drevo 5 372,6 5 921,8 7 659,8 8 672,1 113,2 1,7

1001 pšenica 5 678,8 6 145,1 6 681,5 7 937,1 118,8 1,5

3004 liečivá 3 591,9 3 986,4 4 467,8 6 599,4 147,7 1,3

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

DOVOZ: Hlavnou tovarovou skupinou kanadského dovozu podľa HS2 sú motorové vozidlá (položka 87 HS2), ktorých dovoz v roku 2014 dosiahol 77,9 mld. CAD pri medziročnom náraste o 5,6 %. Na celkovom dovoze sa podieľali 15,3 %. Nasledujú jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia (položka 84 HS2, 74,6 mld. CAD, 14,6 % celkového vývozu v r. 2012, nárast o 10,1 %), nerastné palivá (pol. 27 HS2, 52,3 mld. CAD, podiel na dovoze10,2 %, nárast o 1,0 %).

DOVOZ – HS2 Kap. HS2 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Dovoz celkom 446 666,0 462 071,8 475 629,6 510 920,1 107,4 100,0

Z toho:

87 motorové vozidlá 63 580,9 70 687,7 73 807,6 77 943,4 105,6 15,3

84 jadrové reaktory, kotly 63 714,5 67 471,5 67 746,0 74 603,5 110,1 14,6

27 nerastné palivá 53 105,3 51 396,4 51 768,8 52 271,6 101,0 10,2

85 elektrické stroje, zariadenia 45 039,0 45 386,1 46 743,7 48 787,4 104,4 9,5

39 plasty a výrobky z nich 14 377,0 15 073,2 15 816,9 17 793,5 112,5 3,5

90 optické prístroje 12 477,4 13 457,6 13 636,0 14 165,9 103,9 2,8

71 drahé kovy 17 522,3 15 410,3 14 297,6 14 136,4 98,9 2,8

30 farmaceutické výrobky 12 383,7 12 285,6 12 489,6 13 790,6 110,4 2,7

73 výrobky zo železa, ocele 10 945,1 12 187,5 12 003,3 12 954,1 107,9 2,5

94 nábytok, svietidlá 8 111,7 8 969,5 9 258,7 10 204,1 110,2 2,0

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

V štruktúre podľa HS4 hlavnou dovoznou položkou sú osobné automobily (5,8 %

dovozu v r. 2014), surové ropné oleje (4.7 %), časti motorových vozidiel (4,5 %), ropné oleje (3,8 %) a nákladné motorové vozidlá (2,8 %).

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

34

DOVOZ – HS4 Kap. HS4 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Dovoz celkom 446 666,0 462 071,8 475 629,6 510 920,1 107,4 100,0

Z toho:

8703 osobné automobily 23 316,2 25 905,4 27 121,0 29 850,2 110,1 5,8

2709 ropné oleje (surové) 28 909,5 29 763,2 27 014,4 23 994,3 88,8 4,7

8708 časti motorových vozidiel 19 217,0 21 500,4 22 190,6 22 736,1 102,5 4,5

2710 ropné oleje 16 355,8 15 363,9 17 719,2 19 448,4 109,8 3,8

8704 nákladné motor. vozidlá 12 174,4 13 102,1 13 575,2 14 088,5 103,8 2,8

8517 telefónne prístroje 9 193,6 9 378,7 9 692,1 10 068,8 103,9 2,0

8471 počítače, ADPM* 9 347,8 9 210,2 9 256,3 9 823,4 106,1 1,9

3004 lieky 9 329,2 8 998,3 8 707,2 9 523,4 109,4 1,9

7108 zlato 10 088,5 9 800,6 9 558,0 8 846,7 92,6 1,7

2711 ropné plyny 5 059,7 3 661,0 4 809,1 6 048,5 125,8 1,2

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD */ADPM - stroje na automatické spracovanie údajov

Dlhodobé trendy dovozu 10 hlavných tovarových skupín podľa HS2 za obdobie rokov 2003-2014 sú znázornené v nasledujúcom grafe. Ako možno vidieť, dovoz dvoch hlavných tovarových skupín (87 – vozidlá a 84 – jadrové reaktory, kotly stroje) sa od r. 2003 výraznejšie nezmenil a po veľkom poklese v krízovom roku 2009 sa v r. 2014 dostal mierne nad hodnotu, ktorá bola evidovaná pred desiatimi rokmi. Dovoz nerastných surovín (pol. 27) zaznamenáva s výnimkou roku 2009 stúpajúcu tendenciu. Dovoz elektrických strojov (pol. 85) rovnako dlhodobo rastie, hoci pomalým tempom.

Tovarová štruktúra kanadského dovozu podľa HS2 Roky 2003 – 2014

010 00020 00030 00040 00050 00060 00070 00080 00090 000

20032004

20052006

20072008

20092010

20112012

20132014

mil.

CA

D

87

84

27

85

71

39

90

30

73

94

4.4 Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu VÝVOZ: Pozícia USA ako hlavného obchodného partnera Kanady je dlhodobo stabilná (v roku 2014 podiel USA na celkovom vývoze dosiahol 76,8 %, pričom v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenal nárast o 12,5 %. Vývoz do ostatných krajín nedosahuje 5 % a hoci postupne rastie, nepredstavuje tempo, ktoré by mohlo dominanciu USA vôbec niekedy v dlhodobom časovom horizonte ohroziť. Hlavným partnerom v Ázii je Čína, ktorá je

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

35

v súčasnosti druhým najdôležitejším exportným partnerom Kanady, kam v roku 2014 smerovalo 3,7 % vývozu. Z krajín EÚ Kanada najviac exportuje do Veľkej Británie (2,9 % celkového vývozu v roku 2014 a tretie miesto medzi krajinami, nárast o 9,0 %), Holandska (podiel 0,7 %, nárast o 7,8 %), NSR (podiel 0,6 %, pokles o 9,2 %) a Francúzska (podiel 0,6 %, nárast o 5,4 %). Okrem EÚ je dôležitým exportným teritóriom Kanady aj Japonsko (2,0 % celkového vývozu a 4. miesto medzi jednotlivými krajinami), po ktorom nasleduje Mexiko (1,20 % vývozu).

VÝVOZ – krajiny 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Vývoz celkom 446 706,8 455 170,7 471 948,1 524 263,0 111,1 100,0

Z toho:

USA 328 975,4 339 182,9 358 068,0 402 819,6 112,5 76,8

Čína 16 810,1 19 366,4 20 497,6 19 275,4 94,0 3,7

Veľká Británia 18 791,8 18 759,3 13 962,9 15 225,6 109,0 2,9

Japonsko 10 668,8 10 358,2 10 632,0 10 730,8 100,9 2,0

Mexiko 5 486,2 5 386,3 5 384,8 5 491,1 102,0 1,0

Južná Kórea 5 093,2 3 714,6 3 500,6 4 162,3 118,9 0,8

Holandsko 4 806,9 4 559,8 3 565,6 3 844,6 107,8 0,7

Francúzsko 3 080,9 3 381,7 3 143,7 3 312,4 105,4 0,6

NSR 3 955,4 3 578,3 3 456,4 3 137,8 90,8 0,6

Brazília 2 840,8 2 605,9 2 456,6 2 177,1 88,6 0,4

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

Spomedzi ekonomických zoskupení Kanada najviac exportuje do krajín OECD (89,5

% celkového vývozu v r. 2014, nárast o 12,2 %), APEC (87,7 %, nárast o 10,8 %) a G8 (84,0 %, nárast o 12,2 %). Podiel krajín EÚ na vývoze Kanady dlhodobo neprekračuje úroveň 10 %, v r. 2014 dosiahol 7,4 % a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o 16,4 %.

Zahraničný obchod Kanady – vývoz zoskupenia 2011 2012 2013 2014 Index

2014/14 Podiel 2014

Vývoz celkom 446 706,8 455 170,7 471 948,1 524 263,0 111,1 100,0

Z toho:

OECD 398 615,8 404 612,8 418 188,1 469 211,0 112,2 89,5

APEC 381 863,6 392 388,0 414 844,5 459 754,5 110,8 87,7

G8 368 937,8 378 620,2 392 605,8 440 640,6 112,2 84,0

Ázia (okrem SV) 46 594,0 46 011,1 50 464,8 50 679,1 100,4 9,7

EÚ 40 110,4 38 918,7 33 184,1 38 631,4 116,4 7,4

Latinská Amerika 8 657,8 8 623,7 8 197,9 8 639,0 105,4 1,6

Stredný východ 5 843,2 6 109,4 5 361,7 6 575,4 122,6 1,3

ASEAN 4 964,8 5 013,1 5 490,4 5 919,5 107,8 1,1

Afrika 2 566,4 3 001,0 3 226,7 3 621,7 112,2 0,7

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

DOVOZ: Hlavným obchodným partnerom v dovoze sú USA, ktorých pozícia (54,3 % celkového dovozu v r. 2014) však nie je až taká výrazná, ako v prípade vývozu. Poradie ďalších krajín je nasledovné: Čína (11,5 % celkového dovozu za rok 2014, nárast o 11,2 %), Mexiko (5,6

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

36

%, nárast o 7,6 %), Japonsko (2,6 %, pokles o 2,4 %). Z krajín EÚ sa darí dovozom z NSR (3,1 % celkového dovozu v r. 2014 a 4. miesto), Veľkej Británie (1,8 %, 6. miesto), Talianska (1,3 %) a Francúzska (1,2 %).

Zahraničný obchod Kanady – dovoz krajiny 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Dovoz celkom 446 666,0 462 071,8 475 629,6 510 920,1 107,4 100,0

Z toho:

USA 221 424,3 233 888,7 247 807,7 277 602,0 112,0 54,3

Čína 48 188,2 50 722,5 52 730,8 58 613,5 111,2 11,5

Mexiko 24 571,8 25 524,0 26 727,9 28 759,6 107,6 5,6

NSR 12 808,8 14 297,9 15 400,1 15 962,3 103,7 3,1

Japonsko 13 058,3 15 025,7 13 733,0 13 283,9 96,7 2,6

Veľká Británia 10 329,7 8 540,7 8 426,6 9 163,1 108,7 1,8

Južná Kórea 6 675,9 6 372,4 7 337,7 7 254,1 98,9 1,4

Taliansko 5 106,8 5 224,3 5 829,8 6 410,7 110,0 1,3

Francúzsko 5 552,4 5 016,4 5 385,1 5 915,1 109,8 1,2

Alžírsko 5 485,1 5 981,3 3 350,1 1 339,8 40,0 0,3

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

V rámci hlavných ekonomických zoskupení sa krajiny APEC podieľali 80,2 % na

celkovom dovoze v roku 2014 (nárast o 10,2 %), nasledované OECD so 77,5 %. Podiel krajín EÚ na kanadskom dovoze v r. 2014 predstavoval 11,3 % pri medziročnom náraste o 8,7 %.

Zahraničný obchod Kanady – dovoz zoskupenia 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Dovoz celkom 446 666,0 462 071,8 475 629,6 510 920,1 107,4 100,0

Z toho:

APEC 339 146,9 355 586,8 372 098,6 409 984,7 110,2 80,2

OECD 330 547,0 344 955,6 362 217,2 396 063,4 109,3 77,5

G8 269 566,8 282 988,1 297 447,1 329 063,1 110,6 64,4

Ázia (okrem SV) 88 046,0 92 458,0 95 096,3 101 935,7 107,2 20,0

EÚ 52 094,5 50 564,0 53 159,5 57 789,5 108,7 11,3

Latinská Amerika 18 535,5 16 740,1 16 622,4 17 239,7 103,7 3,4

ASEAN 10 584,1 10 825,4 11 491,6 12 884,7 112,1 2,5

Stredný východ 9 708,5 11 024,2 9 853,8 8 135,5 82,6 1,6

Afrika 13 454,3 12 445,0 8 379,0 5 643,3 67,4 1,1 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

4.5 Vývoj zahraničného obchodu so SR

Kanada predstavuje po USA druhého najdôležitejšieho obchodného partnera SR na americkom kontinente. V celkovom hodnotení hlavných exportných teritórií SR v roku 2014 jej patrilo 34. miesto. SR si dlhodobo udržuje aktívne saldo obchodnej bilancie na svojej strane.

Slovenský vývoz do Kanady zaznamenáva v priebehu ostatných štyroch rokov

2010-2013 postupný rast. Zatiaľ čo v r. 2010 sa zvýšil o 5,4 %, v r. 2011 to už bolo výrazných 46,1 %. Tak vysokú dynamiku rastu vývozu sa v rokoch 2012-2013 nepodarilo udržať, ale

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

37

pozitívne možno hodnotiť aj jeho zvýšenie o 5,7 % a 8,9 %. V roku 2014 došlo k jeho poklesu o 3,1 % na hodnotu 145,99 mil. eur.

Dovoz v rokoch 2010-2011 rástol tempom 14,6 % a 28,2 %, v roku 2012 došlo k jeho poklesu o 3,6 %. V r. 2013 sa dovoz z Kanady zvýšil o 82 %, predovšetkým vďaka podstatnému nárast dovozu železnej rudy, ktorá pokryla viac ako polovicu dovozu pri nulovom objeme v predchádzajúcom roku. V roku 2014 dovoz z Kanady poklesol o 47,7 % na 50,14 mil. eur. Základná charakteristika zahraničného obchodu medzi SR a Kanadou za obdobie rokov 2008-2014 je uvedená v nasledujúcom prehľade:

2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Index 2014/13

Vývoz 94 023 83 892 89 216 130 580 137 703 150 712 145 988 96,9

Dovoz 43 752 27 236 41 519 53 247 51 653 95 798 50 141 52,3

Obrat 137 775 111 128 130 735 183 826 189 356 246 510 196 129 79,5

Saldo 50 271 56 656 47 697 77 333 86 050 54 914 95 847 174,5 Zdroj: ŠÚ SR/MZVaEZ SR údaje v tis. EUR

Tovarová štruktúra zahraničného obchodu SR – Kanada: VÝVOZ Kľúčovou položkou slovenského vývozu v štruktúre podľa HS2 sú vozidlá (iné ako koľajové), ktorých podiel na celkovom vývoze v roku 2014 dosiahol 75,1 % pri medziročnom náraste o 2,4 %. Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia sa na vývoze v r. 2014 podieľali 5,8 % a medziročne sa prepadli až o 33,7 %. Vývoz nábytku a svietidiel v r. 2014 pokryl 5,0 % celkového objemu a zvýšil sa o 22,4 %. Ostatné tovarové skupiny, s výnimkou elektrických strojov a zariadení (3,8 % vývozu) sa na celkovom vývoze podieľali menej ako dvomi percentami.

Položka HS2 2012 2013 2014 Index 2014/13

Podiel 2014 (%)

Vývoz celkom 138 416 150 712 145 988 96,9 100,0

Z toho:

87 vozidlá iné ako koľajové, ich časti 105 819 106 714 109 304 102.4 75,1

84 jadrové reaktory, kotly, stroje 11 647 14 939 8 413 56,3 5,8

94 nábytok, svietidlá 4 054 5 973 7 311 122,4 5,0

85 elektrické stroje, zariadenia 1 914 3 008 5 594 185,9 3,8

95 hračky, športové potreby 1 119 1 957 2 121 108.4 1,5

73 výrobky zo železa alebo ocele 726 2 943 1 892 64,3 1,3

64 obuv 4 221 2 748 1 617 58,8 1,1

40 kaučuk a výrobky z neho 1 356 2 255 1 580 70,0 1,1

76 hliník a predmety z hliníka - 737 1 359 184,4 0,9

31 hnojivá - 445 1 091 245,3 0,8

vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: ŠÚ SR/MZVaEZ SR, údaje v tis. EUR

V podrobnejšom členení podľa HS4 hlavnými položkami slovenského vývozu do

Kanady v roku 2014 boli osobné automobily, ktoré pokryli 73,9 % celkového vývozu. Podiel ostatných tovarových skupín neprekročil hranicu 5 %: nábytok (4,4 %), disky a pásky (2,5 %), guľkové alebo valčekové ložiská (1,4 %), potreby na telesné cvičenie (1,4 %) a nad jedno percento sa odstala už iba obuv (1,1 %). Najvýraznejší rast vývozu v r. 2014

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

38

zaznamenali disky a pásky, ktoré z prakticky nulovej hodnoty vyskočili na 3,6 mil. eur. Darilo sa aj vývozu minerálnych hnojív ( nárast o 145 %), vzduchových čerpadiel (+20 %), ložísk (+87 %) a nábytku (+21 %). Na druhej strane pokles vývozu zaznamenala tradičná komodita obuv (-38 %) a výrobky z kaučuku (-10 %). Položka HS4 2013 2014 Index

2014/13 (%)

Podiel 2014 (%)

Vývoz celkom 150 712 145 988 96,9 100,0

Z toho:

8703 osobné automobily 105 287 107 934 102,5 73,9

9403 ostatný nábytok 5 280 6 385 120,9 4,4

8523 disky, pásky 38 3 631 10 000 2,5

8482 guľkové alebo valčekové ložiská 1 121 2 099 187,2 1,4

9506 potreby na telesné cvičenie 1 852 1 997 107,8 1,4

6403 obuv 2 578 1 594 61,9 1,1

8414 vzduchové čerpadlá 618 1 361 220,4 0,9

3102 minerálne hnojivá 445 1 091 245,2 0,7

4016 výrobky z kaučuku 1 155 1 039 90,0 0,7

1704 cukrovinky 855 1 025 119,8 0,7

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Zdroj: ŠÚ SR/MZVaEZ SR, údaje v tis. EUR

DOVOZ

Hlavnou položkou slovenského dovozu z Kanady v roku 2014 v štruktúre podľa HS2 boli rudy kovov, ktoré pokryli 22,6 % celkového dovozu a v porovnaní s hodnotou 55,1 % v predchádzajúcom roku poklesli na jednu pätinu. Dôležitý bol aj dovoz nerastných palív (21,4 % dovozu), jadrových reaktorov, kotlov a mechanických strojov (8,5 %), ako aj farmaceutických výrobkov (6,9 % celkového dovozu). HS2 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel

2014 (%)

Dovoz celkom 52 569 95 798 50 141 52,3 100,0

Z toho:

26 rudy kovov, trosky a popoly 0 52 735 11 331 21,5 22,6

27 nerastné palivá, minerálne látky 0 653 10 746 1 645,6 21,4

84 jadrové reaktory, kotly, stroje 9 568 12 123 4 261 35,2 8,5

30 farmaceutické výrobky 3 262 3 338 3 476 104,1 6,9

85 elektrické stroje, zariadenia 2 579 2 576 3 293 127,8 6,6

39 plasty a výrobky z nich 975 1 767 181,3 3,5

07 zelenina, jedlé rastliny 1 593 1 944 1 665 85,7 3,3

70 sklo a sklenený tovar 2 443 1 497 1 505 100,6 3,0

90 nástroje a prístroje optické, meracie 1 782 2 093 1 479 70,7 3,0

21 rôzne jedlé prípravky 1 452 1 919 1 404 73,2 2,8

vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv Zdroj: ŠÚ SR/MZVaEZ SR, údaje v tis. EUR

V detailnom pohľade podľa HS4 hlavnými položkami slovenského dovozu z Kanady

v roku 2014 boli hlavne nerastné suroviny: železné rudy a koncentráty (22,6 % celkového dovozu), čierne uhlie a brikety (20,8 %). Okrem liekov (6,4 %) sa z Kanady dovážajú ešte rôzne agropotravinárske výrobky ako suché strukoviny (3,3 % dovozu v r. 2014), potravinové prípravky (2,8 %) a krmivo pre zvieratá (2,1 %). V r. 2014 bol najvyšší rast dovozu zaznamenaný v prípade čierneho uhlia a brikiet – 10,4 mil. eur z nulovej hodnoty v predchádzajúcom roku. Dovoz železných rúd a koncentrátov naopak poklesol o takmer 80

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

39

%. V obidvoch prípadoch pritom ide o komodity, ktoré sa dovážajú pre jedného zákazníka (US Steel Košice), ktorý sa pravdepodobne snaží diverzifikovať svoje dodávateľské zázemie, orientované doposiaľ skôr na východ od SR. Položka HS4 2013 2014 Index

2014/13 (%)

Podiel 2014 (%)

Dovoz celkom 95 798 50 141 52,3 100,0

Z toho:

2601 železné rudy a koncentráty 52 734 11 331 21,5 22,6

2701 čierne uhlie, brikety 0 10 449 - 20,8

3004 lieky 3 081 3 193 103,6 6,4

0713 suché strukoviny 1 916 1 639 85,5 3,3

7019 sklenené vlákna 1 486 1 502 101,5 3,0

2106 potravinové prípravky 1 919 1 404 73,1 2,8

8443 tlačiarenské stroje 85 1 071 1 252,0 2,1

2309 krmivo pre zvieratá 641 1 030 160,4 2,1

3926 výrobky z plastov 849 962 133,3 1,9

8531 elektrické akustické prístroje 814 936 115,0 1,9

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Zdroj: ŠÚ SR/MZVaEZ SR, údaje v tis. EUR

Poznámka: Prehľad tovarovej štruktúry zahraničného obchodu medzi SR a Kanadou podľa HS2 a HS4 za obdobie rokov 2011 – 2014, ktorý bol vypracovaný podľa údajov Štatistického úradu Kanady, je uvedený v prílohe č. 2 tejto informácie. Údaje sú uvedené v CAD a od slovenských štatistík sa líšia vzhľadom na inú metodiku spracovania údajov o dovoze a vývoze. Očakávaný vývoj zahraničného obchodu medzi SR a Kanadou:

V nasledujúcom období možno očakávať, že po prechodnom miernom poklese

slovenského vývozu do Kanady v roku 2014 dôjde v nasledujúcom období k jeho opätovnému oživeniu a rastu na úrovni 5-10 %. Celkový objem slovenského vývozu však s veľkou pravdepodobnosťou bude aj naďalej závisieť od hlavnej komodity – osobných automobilov, ktorých dominantné postavenie zatiaľ nemá šancu ohroziť žiadna z ostatných tovarových skupín, vyvážaných v súčasnosti do Kanady. Za stimulujúci faktor do budúcna možno označiť ukončenie rokovaní k novej súhrnnej hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou (CETA), od implementácie ktorej očakávajú veľa obidve zmluvné strany. Dohoda by mala nadobudnúť platnosť v roku 2016, už dnes je jej však v Kanade venovaná veľká pozornosť a publicita. Možnosti rastu slovenského vývozu do Kanady sú široké a podrobne sú analyzované v inej časti tejto informácie – kapitola 5.2. „Vyhodnotenie odbytových možností SR“. Ich základom je podstatné rozšírenie komoditného spektra a zníženie súčasnej výraznej závislosti od jednej tovarovej skupiny, osobných automobilov, ktorých vývoz rozhodujúcou mierou ovplyvňuje konečnú bilanciu. Šancu uplatniť sa na kanadskom trhu popri tradičných komoditách ako je nábytok alebo obuv majú aj ďalšie tovarové skupiny, ktoré boli doposiaľ exportované iba v menších objemoch alebo ich vývoz medzi jednotlivými rokmi bol dosť nevyvážený. Ide predovšetkým o nasledujúce komodity:

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

40

stroje a zariadenia používané v rôznych priemyselných odvetviach, motory a mechanické zariadenia;

elektrické stroje a zariadenia, elektrické rozvádzače, meracie a regulačné prístroje;

obuv;

športové potreby, detské kočíky, hračky hry;

výrobky a konštrukcie zo železa, ocele, hliníka;

výrobky z plastických hmôt, kaučuku, gumy;

zariadenia na ohrievanie a chladenie, čerpadlá;

stroje a zariadenia pre poľnohospodárstvo;

diely a príslušenstvo motorových vozidiel, ložiská;

cukrovinky.

Otvorené možnosti vyšších foriem výrobnej spolupráce existujú v oblasti informačných a komunikačných technológií, inovácií, aplikovanej vedy a výskumu, potravinárskeho priemyslu, energetiky, obnoviteľných zdrojov energie. V súvislosti s rozvojom bytovej výstavby možno pozorovať rast dopytu po nábytku, bytovom vybavení a zariadeniach pre domácnosť.

5. Marketingová stratégia

5.1 Obchodné zvyklosti v teritóriu

Kanada patrí medzi najvyspelejšie krajiny sveta s vysokou životnou úrovňou a kvalitným vzdelávacím systémom, čomu zodpovedá aj vysoký štandard komunikácie na podnikateľskej úrovni. Slovenský exportér prichádza do náročného prostredia, ktoré netoleruje neprofesionalitu a nepripravenosť na rokovanie po každej stránke – odbornej, jazykovej, komunikačnej alebo sociálnej. Obchodné zvyklosti v Kanade sa riadia pravidlami a postupmi vyplývajúcimi z jej záväzkov ako aktívneho člena elitných medzinárodných hospodárskych a obchodných organizácií (WTO, OECD) a tiež praxou, bežnou v obchodnom styku medzi podnikateľskými subjektmi v priemyselne vyspelých krajinách.

Napriek tomu treba konštatovať, že nadväzovanie nových obchodných kontaktov s kanadskými firmami má svoje určité špecifiká. Kanada je druhým najrozľahlejším štátom sveta, s čím treba počítať už pri prvých úvahách o formách a nástrojoch prípravy a realizácie vývozného prípadu. Federatívne usporiadanie Kanady v praxi znamená, že každá provincia má svoju vlastnú vládu s rozsiahlymi právomocami a čiastočne aj vlastnou reguláciou trhu. Podnikateľské subjekty môžu byť registrované na federálnej alebo iba provinčnej úrovni. Umiestnenie produkcie do jednej z provincií pritom ešte nemusí znamenať voľnosť jej pohybu a bezproblémový predaj po celej krajine. Kanada aj napriek svojej obrovskej rozlohe predstavuje relatívne malý spotrebiteľský trh, kde na ploche takmer 10 mil. km2 žije 34 mil. obyvateľov. Uvedený faktor môže zohrávať dôležitú úlohu pri úvahách slovenského exportéra o jeho vstupe na severoamerický kontinent a váhaní medzi kanadským a desaťnásobne väčším trhom v USA.

Typickou črtou Kanady je jej multikulturalizmus, veľká národnostná a etnická pestrosť obyvateľstva. Rasizmus je neznámym pojmom a akékoľvek narážky tohto druhu sa vždy stretávajú s odmietavou reakciou. Väčšinu etnických skupín predstavujú prisťahovalci, preto je spoločensky neprípustné zvýrazňovanie niektorej rasy, etnickej skupiny alebo náboženskej orientácie. Z toho dôvodu sa na trhu ani nepreferujú výrobky s náboženským

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

41

podtextom. Nazývať pôvodných obyvateľov Kanady Indiánmi nie je vhodné, používa sa skôr „First nations“ alebo „Aboriginal people“.

Prístup kanadských firiem k rokovaniam je vecný a pragmatický, snažia sa vždy sústrediť priamo na podstatu konkrétneho obchodného prípadu. Na obchodné rokovanie treba prísť vždy dobre pripravený, pretože Kanaďania neradi strácajú čas neúčelnou komunikáciou bez konkrétnych výsledkov. Je bežným zvykom, že hneď po zoznámení oslovujú partnera krstným menom, čo však nemožno považovať za prejav záujmu o bližší osobný kontakt, pretože tu ide výhradne o prvok zjednodušujúci komunikáciu. Oslovenie krstným menom v písomnej (elektronickej) korešpondencii možno očakávať už po výmene prvých informácií. Na druhej strane treba počítať s tým, že pri rozhodovaní budú kanadskí podnikatelia veľmi konzervatívni a dôkladne budú prehodnocovať svoje konečné stanovisko. Priemerná informovanosť o aktuálnom dianí v Európe je medzi Kanaďanmi nižšia, čo môže niekedy viesť k pocitu, že partner slovenskej firme príliš nedôveruje. Netreba tu však zabúdať na skutočnosť, že súčasné dlhové problémy krajín ako Grécko, Španielsko alebo Portugalsko, o ktorých sa v domácej tlači pomerne často píše, sú príčinou toho, že Kanaďania sú opatrní pri komunikácii s každou firmou, prichádzajúcou z Európy. Neoceniteľnú úlohu tu môžu zohrať vhodné referencie na kanadské firmy, pôsobiace v SR alebo predchádzajúce skúsenosti s exportom do USA.

Pri hodnotení možností a spôsobov prieniku na kanadský trh, ktorý je s trhom

v susedných USA výrazne prepojený vďaka dohode NAFTA, treba vziať do úvahy predovšetkým jeho určité špecifiká, ako napríklad:

Koncentrácia trhu: ekonomický život Kanady je sústredený okolo niekoľkých hlavných metropolitných centier – Toronto, Montreal, Vancouver, Calgary, Winnipeg, Edmonton. Mimo uvedených mestských aglomerácií je pravdepodobnosť úspechu obchodného prípadu nižšia. Podstatná časť dovozu tovarov z krajín EÚ je realizovaná firmami, ktoré majú sídlo v dvoch ekonomicky najsilnejších provinciách Ontario (hlavne oblasť veľkého Toronta) a Quebec.

Výrazná orientácia na obchod s USA, celkovo nízky podiel krajín EÚ na obchodnej výmene: viac ako 75 % kanadského vývozu a 54 % dovozu je realizovaných s USA. Podiel krajín EÚ na celkovom vývoze Kanady dosahuje 7 %, na dovoze 11 %, čo je veľmi málo.

Dlhodobo nízka diverzifikácia slovenského vývozu do Kanady a dlhšia návratnosť vstupnej investície do rozpracovania obchodného prípadu: Vývoz osobných automobilov dosahuje 74 % celkového vývozu, pričom podiel ostatných tovarových skupín neprevyšuje niekoľko percent, v hodnotovom vyjadrení ide rádovo „iba“ o milióny eur. Návratnosť vstupnej investície za vynaložené výdavky počas akvizičnej činnosti, prieskume trhu a uvedení výrobku na trh sa pritom predlžuje úmerne v závislosti od celkového objemu predaja. Bolo by optimistické očakávať, že predaj novej komodity zo SR, ktorá sa do Kanady doposiaľ vyvážala v malých objemoch, dosiahne v krátkom čase hodnotu desiatok alebo stoviek miliónov eur.

Vysoká náročnosť trhu, silná konkurencia: prakticky vo všetkých sektoroch treba počítať so silnou konkurenciou, či už domácou alebo zahraničnou. Základom je preto presvedčiť partnerov o výhodách vlastnej ponuky v porovnaní s konkurenciou. Rozhodujúcim parametrom rozhodovania je optimálny pomer medzi kvalitou a cenou.

Kozmopolitný a multikultúrny charakter kanadskej spoločnosti: zodpovedá tomu aj spotrebiteľské správanie, ktoré sa neobmedzuje iba na určité druhy alebo vlastnosti tovarov. Pre slovenského exportéra je zaujímavá početná skupina imigrantov z Poľska, Ukrajiny, Česka, Maďarska, Bulharska a samozrejme aj zo Slovenska.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

42

Geografické podmienky, náročnosť počasia: Kanada má drsné podnebie s veľkými teplotnými rozdielmi v zime a lete. Z východu na západ krajiny sa možno prepraviť iba letecky, nakoľko ide o vzdialenosti nad 4 tisíc kilometrov. Rokovať v priebehu jedného týždňa v Toronte a napríklad vo Vancouveri alebo Calgary je veľmi náročné časovo aj finančne (ceny vnútroštátnych leteniek sa pohybujú na úrovni 700-800 CAD).

Lacné dovozy z tretích krajín: dodávatelia tovarov z juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky (predovšetkým Čína, India, Mexiko, Brazília) svojou cenovou politikou deformujú trh. Existuje tu tiež riziko, že cena slovenského výrobku bude porovnávaná s cenou podobného „ázijského“ tovaru, hoci nižšej kvality.

Obchod s niektorými potravinárskymi výrobkami (mliečne produkty, hydina, vajcia) je

riadený špecifickým systémom dodávateľských vzťahov, tzv. „supply management system“, ktorý chráni domácich producentov pred zahraničnou konkurenciou a umožňuje aplikovať vysoké dovozné clá, napr. až do 295,5 % na mlieko, 238 % na vajcia, 245,5 % na syry, 249 % na kuracie mäso. Vďaka týmto ochranárskym opatreniam sa v krajine darí držať vysoké ceny týchto výrobkov, ktoré sú v porovnaní s bežnými svetovými cenami dvakrát vyššie. Balenie a doprava: Vzhľadom na veľkú vzdialenosť Kanady od SR je vhodné zasielať tovary v kontajneroch. Všetky kontajnery sú pri vstupe do Kanady podrobené röntgenovej kontrole. Zvláštne predpisy platia pre potraviny a iné citlivé tovary. Označovanie tovaru: Podľa ústavy majú federálne inštitúcie Kanady dva oficiálne jazyky, anglický a francúzsky. Jedinou provinciou, ktorá je tiež oficiálne dvojjazyčná, je New Brunswick. Oficiálnym jazykom provincie Quebec je francúzština. Pri označovaní produktov treba preto počítať s požiadavkou na ich dvojjazyčné označenie. Oficiálne platí metrický systém, v bežnom živote sa však stále používajú niektoré britské miery (napr. libry, galóny). Elektrická sieť má napätie110 V/60 Hz. Sprievodca predpismi na balenie a označovanie tovaru v Kanade: http://www.competitionbureau.gc.ca/eic/site/cb-bc.nsf/eng/01248.html Legislatíva (Consumer Packaging and Labelling Act): http://www.laws.justice.gc.ca/eng/acts/C-38/index.html Databáza kanadských ochranných známok (Trade marks Database): http://www.ic.gc.ca/app/opic-cipo/trdmrks/srch/tmSrch.do?lang=eng Akčný plán prístupu Kanady na globálne trhy: http://international.gc.ca/global-markets-marches-mondiaux/index.aspx?lang=eng Príručka „Step-by-step guide to importing goods to Canada: http://www.cbsa-asfc.gc.ca/import/guide-eng.html

5.2. Vyhodnotenie odbytových možností SR

V nasledujúcej kapitole je analyzovaných 10 hlavných tovarových skupín kanadského dovozu v štruktúre HS2 podľa údajov Štatistického úradu Kanady; on-line databáza Trade Data Online/Industry Canada: https://www.ic.gc.ca/app/scr/tdst/tdo/crtr.html?&productType=HS6&lang=eng Uvedená databáza predstavuje cennú a ľahko dostupnú pomôcku pre slovenského exportéra pri posudzovaní toho, akú má ním ponúkaný produkt šancu umiestniť sa na kanadskom trhu,

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

43

t.j. či sa do krajiny vôbec dováža, z akého regiónu alebo krajiny a v akých objemoch. Jednotlivé komodity sú v tejto kapitole usporiadané podľa ich podielu na celkovom dovoze Kanady v roku 2014, posudzované sú dlhodobejšie trendy ich dovozu za roky 2011-2014. 1) Kap. 87: Vozidlá iné ako koľajové, ich časti, súčasti a príslušenstvo Dovozy do teritória: Vozidlá sú najdôležitejšou položkou kanadského dovozu v štruktúre podľa HS2, ich podiel na celkovom dovoze v roku 2014 dosiahol 15,3 %. Po prechodnom poklese v krízovom roku 2009 možno v súčasnosti pozorovať postupný rast dovážaných objemov (5,6 % za r. 2014). Hlavnú časť dovozov pokrývajú osobné automobily, ktorých dovoz v r. 2014 dosiahol 29,9 mld. CAD pri medziročnom náraste o 10,1 %. Významný je aj dovoz častí motorových vozidiel, nákladných motorových vozidiel, traktorov a prívesov. Nasledujúci prehľad približuje hlavné tendencie dovozu uvedených tovarových skupín za roky 2011 – 2014:

Dovoz 2011 2012 2013 2014 Index 2014/13

Podiel* 2014

87 vozidlá iné ak koľajové 63,6 70,7 73,8 77,9 105,5 15,3

Z toho:

8703 osobné automobily 23,3 25,9 27,1 29,9 110,1 5,8

8708 časti motorových vozidiel 19,2 21,5 22,2 22,7 102,5 4,5

8704 nákladné vozidlá 12,2 13,1 13,6 14,1 103,8 2,8

8701 traktory 3,5 4,1 4,0 4,5 111,9 0,9

8716 prívesy 2,5 2,9 3,2 3,2 101,6 0,6

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mld. CAD (vykazované na základe colných štatistík) */podiel na celkovom dovoze Kanady v r.2014 Zdroj: Statistics Canada (rovnaký zdroj platí aj pre všetky nasledujúce tabuľky v tejto kapitole)

Dovozy zo SR: Uvedená tovarová skupina je rovnako hlavnou položkou dovozu zo SR. V roku 2014 boli do Kanady dovezené vozidlá v hodnote 201,6 mil. CAD (oficiálne údaje Štatistického úradu Kanady), čo v porovnaní so 196,9 mil. CAD v predchádzajúcom roku znamenalo nárast o 2,4 %. V podrobnejšej štruktúre (podľa HS4) hlavnou položkou dovozu zo SR sú osobné automobily, ktorých dovoz v r. 2014 predstavoval 189,5 mil. CAD (nárast o 1,5 %). Dovoz častí motorových vozidiel v roku 2012 dosiahol 12,0 mil. CAD pri medziročnom náraste o 57,6 %. Možnosti exportu slovenskej produkcie: Rozhodujúci podiel osobných automobilov na celkovom dovoze tovarov zo SR by sa mal udržať na nezmenenej úrovni aj v nasledujúcom období, nakoľko predaj nových vozidiel má v Kanade stúpajúci trend a SUV vozidlá sú v krajine veľmi obľúbené. Zároveň možno očakávať ďalší rast dovozu častí motorových vozidiel, nevyhnutných na zabezpečenie servisu a opráv vozidiel dovezených v uplynulých rokoch. 2) Kap. 84: Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia Dovozy do teritória: V roku 2014 boli v uvedenej kapitole dovezené tovary v hodnote 76,4 mld. CAD pri náraste oproti r. 2013 o 10,1 %, podiel na celkovom dovoze predstavoval 14,6 %. Hlavnú časť dovozu tejto tovarovej skupiny pokryli stroje na automatické spracovanie údajov, počítače (9,8 mld. CAD v r. 2014, n8rast o 6,1 %). Dôležitý je aj dovoz spaľovacích zážihových

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

44

motorov (4,8 mld. CAD, nárast o 15,1 %). Prehľad dovozu hlavných tovarových skupín kap. 84 za roky 2011 – 2014 je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

Dovoz 2011 2012 2013 2014 Index 2014/13

Podiel* 2014

84 jadrové reaktory,kotly,stroje 63,6 67,5 67,7 74,6 110,1 14,6

Z toho:

8471 počítače, ADPM** 9,3 9,2 9,2 9,8 106,1 1,9

8411 prúdové motory 3,8 4,1 4,5 4,9 110,0 1,0

8407 spaľovacie zážihové motory 4,2 4,8 4,8 4,6 94,3 0,9

8481 kohútiky, ventily 3,1 3,6 3,7 4,1 112,0 0,8

8413 čerpadlá na kvapaliny 2,9 3,3 3,1 3,6 118,5 0,7

8429 buldozéry, zrovnávače 3,6 4,1 3,2 3,5 110,2 0,7

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mld. CAD */podiel na celkovom dovoze Kanady v r. 2014 **/ stroje na automatické spracovanie údajov

Dovozy zo SR: Z pohľadu dovozu tovarov zo SR ide rovnako o druhú najvýznamnejšiu tovarovú skupinu – v roku 2014 boli podľa kanadských štatistík dovezené tovary podľa HS84 v hodnote 32,0 mil. CAD pri medziročnom náraste o 1,4 %. V podrobnejšej štruktúre (podľa HS4) hlavnými položkami boli ložiská, ktorých dovoz v roku 2014 dosiahol 7,2 mil. CAD pri poklese o 1,1 %, odstredivky (3,7 mil. CAD, nárast o 103,8 %). Možnosti exportu slovenskej produkcie: Šancu presadiť sa výraznejšie majú prevodové hriadele, čerpadlá na kvapaliny, vzduchové čerpadlá, ložiská, stroje na automatické spracovanie údajov, odstredivky. Možnosti ďalšieho zvyšovania slovenského exportu existujú aj v prípade ďalších produktov, ktoré patria do tejto tovarovej skupiny: ide hlavne o časti a súčasti strojov (pol. 8431 HS4), žacie a mlátiace stroje (8433), kovové tesnenia (8484), chladničky a mraziace boxy (8418), prístroje, stroje alebo laboratórne zariadenia (8419), stroje a mechanické prístroje s vlastnou individuálnou funkciou (8479), tvárniace stroje vrátane lisov (8462), stroje a zariadenia iné ako obrábacie (8442), stroje a prístroje na spracovanie kaučuku (8477), sústruhy (8458), časti a príslušenstvo strojov (8466 a 8473), konvertory, lejacie panvy a odlievacie stroje pre metalurgiu (8454), piestové vznetové motory (pol. 8408 HS4). Všetky uvedené komodity boli už v minulosti exportované do Kanady, hoci zatiaľ iba v menších objemoch. 3) Kap. 27: Nerastné palivá, minerálne oleje a produkty ich destilácie Dovozy do teritória: Dovoz nerastných palív, ktoré sú treťou najdôležitejšou tovarovou skupinou v štruktúre podľa HS2, dosiahol v roku 2014 hodnotu 52,3 mld. CAD (10,2 % celkového dovozu) a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšil o 1,0 %. Do Kanady sa dovážajú hlavne ropné oleje (surové a výrobky z nich) a ropné plyny.

Dovoz 2011 2012 2013 2014 Index 2014/13

Podiel* 2014

27 nerastné palivá, miner. oleje 53,0 51,4 51,8 52,3 101,0 10,2

Z toho:

2709 ropné oleje (surové) 28,9 29,8 27,0 24,0 88,8 4,7

2710 ropné oleje (výrobky) 16,4 15,4 17,7 19,4 109,8 3,8

2711 ropné plyny 5,0 3,7 4,8 6,0 125,8 1,2

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

45

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mld. CAD */podiel na celkovom dovoze Kanady v r. 2014

Dovozy zo SR: Nie sú v súčasnosti realizované, pričom s podobným vývojom situácie treba počítať aj v nasledujúcom období. Energetické systémy našich krajín nie sú navzájom prepojené. 4) Kap. 85: Elektrické stroje a zariadenia Dovozy do teritória: V roku 2014 boli dovozené elektrické stroje a zariadenia v hodnote 48,8 mld. CAD, čo predstavovalo 9,5 % celkového dovozu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bol zaznamenaný nárast objemu o 4,4 %. Hlavnou tovarovou skupinou v podrobnejšej štruktúre podľa HS4 sú telefónne prístroje, ktorých dovoz v r. 2014 bol 10,1 mld. CAD (nárast o 4,4 %).

Dovoz 2011 2012 2013 2014 Index 2014/13

Podiel 2014

85 elektrické stroje a zariadenia 45,0 45,4 46,7 48,8 104,4 9,5

Z toho:

8517 telefónne prístroje 9,2 9,4 9,7 10,1 103,9 2,0

8544 drôty, káble 3,6 3,9 3,9 4,1 104.4 0,8

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mld. CAD

Dovozy zo SR: Z pohľadu SR ide o štvrtú najvýznamnejšiu položku dovozu: 20,0 mil. CAD za r. 2014 pri medziročnom náraste o 18,5%. V detailnom členení podľa HS4 hlavnou tovarovou skupinou boli disky, pásky (pol. 8523 HS4) s 5,3 mil. CAD a elektrické odpory (8533) s 3,4 mil. CAD. Možnosti exportu slovenskej produkcie: Šancu presadiť sa na kanadskom trhu majú elektrické transformátory, elektrické odpory vrátane reostatov, elektrické izolátory, hotové nenahraté médiá na záznam zvuku, izolované drôty, káble, elektrické príslušenstvo osvetľovacie a signalizačné, elektrické prístroje na drôtovú telefóniu, stroje a prístroje elektrické, tlačené obvody, elektrónky a trubice so studenou katódou. 5) Kap. 39 Plasty a výrobky z nich Dovozy do teritória: Dovoz plastov a výrobkov z plastov v roku 2014 dosiahol 17,8 mld. CAD (3,5 % celkového dovozu) pri medziročnom náraste o 12,5 %. Dovozy zo SR: V roku 2014 boli dovezené plasty a výrobky z nich v hodnote 0,98 mil. CAD pri medziročnom náraste o 8,6 % (podiel na celkovom dovoze predstavoval 0.3 %). Možnosti exportu slovenskej produkcie: Ide predovšetkým o výrobky z plastov (pol. 3926 HS4), platne, listy, fólie z plastov (3921) a stavebné výrobky z plastov (3925).

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

46

6) Kap. 71 Perly, drahokamy, drahé kovy, bižutéria, mince Dovozy do teritória: V roku 2014 boli do Kanady dovezené tovary v hodnote 14,1 mld. CAD, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavovalo pokles o 1,1 %. Na celkovom dovoze Kanady sa podieľali 2,8 %. Hlavnou položkou bolo zlato (8,8 mld. CAD, pokles o 7,4 %). Dovozy zo SR: Nie sú v súčasnosti realizované, limitované možnosti existujú aj do budúcna, určitú šancu majú umelecké výrobky. 7) Kap. 90 Nástroje a prístroje optické, fotografické, meracie Dovozy do teritória: Dovoz uvedenej tovarovej skupiny v roku 2014 predstavoval 14,2 mld. CAD (2,8 % celkového dovozu) pri medziročnom náraste o 3,9 %. Dovozy zo SR: V roku 2014 boli dovezené tovary v hodnote 1,8 mil. CAD, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavovalo nárast o 7,5 % (0,6 % celkového dovozu). Možnosti exportu slovenskej produkcie: Presadiť sa môžu lekárske, chirurgické, zubolekárske alebo zverolekárske nástroje a prístroje (pol. 9013 HS4), výrobky s tekutými kryštálmi (9013), šošovky, hranoly, zrkadlá a iné optické články (9002), optické vlákna (9001), meracie alebo kontrolné prístroje a nástroje (9031). 8) Kap. 30 Farmaceutické výrobky Dovozy do teritória: Dovoz farmaceutických výrobkov v r. 2014 predstavoval 13,58 mld. CAD (2,7 % celkového dovozu) a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o 10,4 %. Dovozy zo SR: Podľa kanadských štatistík nie sú v súčasnosti realizované žiadne dovozy farmaceutických výrobkov. Kanada má veľmi silný domáci farmaceutický priemysel, ktorý je založený hlavne na generických liekoch a silnej ochrane domáceho trhu, preto možnosti dovozu farmaceutických výrobkov zo SR sú dosť limitované. 9) Kap. 73 Výrobky zo železa alebo ocele Dovozy do teritória: V roku 2014 boli dovezené výrobky zo železa alebo ocele v hodnote 12,9 mld. CAD (2,5 % celkového dovozu) pri medziročnom náraste o 7,9 %. Dovozy zo SR: Dovoz v roku 2014 predstavoval 2,8 mil. CAD (pokles o 39,8 %). Možnosti exportu slovenskej produkcie: Perspektívnymi sú hlavne kovové konštrukcie (pol. 7308 HS4), presadiť by sa mohli aj ďalšie komodity ako ostatné výrobky zo železa alebo ocele (7326), skrutky, svorníky, matice (7318), pružiny a listy pružín (7320), splietané lanká, laná a káble (7312). 10) Kap. 94 Nábytok, posteľoviny, svietidlá Dovozy do teritória:

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

47

Dovoz uvedenej tovarovej skupiny v roku 2014 dosiahol 10,2 mld. CAD (2,0 % celkového dovozu) a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o 10,2 %. Išlo hlavne o dovoz sedadiel (3,8 mld. CAD, nárast o 12,1 %) a nábytku (3,1 mld. CAD, nárast o 8,4 %). Dovozy zo SR: Z pohľadu dovozu zo SR ide o tretiu najdôležitejšiu tovarovú skupinu. V roku 2014 bol dovezený tovar v hodnote 21,8 mil. CAD (nárast o 19,9 %) s podielom 6,9 % na celkovom dovoze. Možnosti exportu slovenskej produkcie: V nasledujúcom období možno očakávať hlavne pokračovanie vývozu nábytku (pol. 9403) a sedadiel (pol 9401) Okrem uvedených desiatich hlavných tovarových skupín kanadského dovozu, usporiadaných podľa miestnych štatistík (kanadské údaje, ktoré sú vykazované na základe colných štatistík a zahŕňajú aj reexporty, sa vo vzťahu k SR líšia od údajov evidovaných Štatistickým úradom SR), možno z pohľadu potenciálu ďalšieho rastu slovenského exportu a rozširovania jeho komoditného spektra ako zaujímavé a perspektívne označiť tiež nasledujúce tovarové skupiny:

obuv (kapitola 64 HS2),

tlačené knihy, noviny, obrazy (49),

kaučuk a výrobky z neho (40),

hračky, hry a športové potreby (95),

železo a oceľ (72),

výrobky organickej chémie (29),

sklo a sklenený tovar (70),

hliník a výrobky z hliníka (76),

vata, plsť, netkané textílie, špeciálne priadze (56),

odevy a odevné doplnky (62),

nápoje a liehoviny (22),

papier a lepenka (48),

pletené odevy a odevné doplnky (61),

rôzne predmety zo základných kovov (kapitola 83 HS2).

5.3. Marketingová stratégia pri vývoze do Kanady

Kanada je federálny štát, kde jednotlivé provincie a teritóriá majú veľkú samostatnosť v daňovej a podnikateľskej oblasti, preto tu prakticky nemožno hovoriť o jednotnom modelovom systéme marketingovej stratégie pre celú krajinu, ktorej by sa mal slovenský vývozca striktne držať. Pre každý výrobok alebo tovarovú skupinu musí byť prispôsobená a vypracovaná individuálna stratégia prieniku na trh, spoločným menovateľom je nevyhnutnosť získať čo najviac aktuálnych informácií o tom, či sa daný výrobok už vyrába v Kanade (pre domáci trh alebo na vývoz – do akých teritórií), aké má parametre, objemy predaja na domácom trhu (podiel rovnakých výrobkov z dovozu), aké sú podmienky pre uvedenie daného výrobku na trh (certifikácie, osvedčenia, skúšky – pozor na ich platnosť na celom území Kanady), spôsoby a formy distribúcie a servisných služieb, aká je obchodná a cenová politika konkurencie.

V prvej fáze treba prirodzene počítať s vyššími vstupnými nákladmi na zabezpečenie akvizičnej činnosti a veľmi dobre si treba zvážiť výber obchodných partnerov, s ktorými sa začne rokovať. Vzhľadom na značnú geografickú vzdialenosť od SR a časový posun, ktorý je niekoľkohodinový aj v rámci Kanady (medzi Ottawou/Torontom/Montrealom a Vancouverom

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

48

predstavuje 3 hodiny), musí byť každá pracovná cesta vopred dôkladne naplánovaná s alternatívnymi riešeniami v prípade zrušenia dohodnutých stretnutí na poslednú chvíľu. Treba mať pritom na vedomí, že s Kanadou sa nedá obchodovať na diaľku, partnerov a trh treba poznať osobne, čo prirodzene so sebou prináša vyššie náklady. Pri výbere vhodných partnerov možno využiť pomoc zastupiteľského úradu SR v Ottawe, prípadne sa obrátiť na honorárne konzuláty SR v Toronte, Montreale, Calgary alebo Vancouveri. Úspešnosť presadenia sa na kanadskom trhu závisí od druhu a parametrov výrobku, ako aj od očakávaných objemov predaja. V závislosti od toho možno potom pristúpiť k výberu vhodných dovozných partnerov a distribučných kanálov. Ak je výrobok určený pre konečného spotrebiteľa, najvhodnejšie je kontaktovať niektorú veľkoobchodnú firmu alebo priamo sieť hyper/supermarketov alebo maloobchodov, ktorých je v Kanade viacero. Medzi najznámejšie patria Loblaws, Sobeys, Metro, Wal Mart, Costco, Target (nová sieť predajní od r. 2013), Canadian Tire, Rona. V prípade, že ide o technologicky náročnejšie komodity vyžadujúce záručný a pozáručný servis, vrátane skladov na náhradné diely, je výhodnejšie kontaktovať partnera s dobrým technickým a logistickým zázemím, ktorý disponuje vlastnou servisnou sieťou, špecialistami a skladovými priestormi, najlepšie po celom území Kanady.

Informácie o dovozných firmách a potenciálnych partneroch možno získať z rôznych firemných a podnikateľských/komorových databáz (niektoré sú uvedené na konci tejto kapitoly) alebo prostredníctvom Trade Facilitation Office Canada (www.tfocanada.ca) alebo Canadian Importers and Exporters Association (www.iecanada.com). Ďalšou možnosťou je využitie poradenskej pomoci Veľvyslanectva SR v Ottawe alebo tiež služieb slovenských exportných spoločností, ktoré majú už vybudované obchodné kontakty na trhu Severnej Ameriky. Najviac distribútorov slovenských tovarov sídli v provinciách Ontario a Québec, hlavne v Toronte a Montreale. Potenciálny partner slovenskej firmy by mal mať vybudované distribučné kanály minimálne v dvoch provinciách Kanady. Domáce firmy spravidla hneď na začiatku obchodného vzťahu žiadajú udeliť výhradné zastúpenie, často pre celú Severnú Ameriku (argumentujú dohodou o voľnom obchode NAFTA s USA). V tomto prípade najvhodnejším riešením je zahrnúť do zmluvy požiadavku na minimálne ročné odbery. V prípade väčšiny tovarových skupín preverenie situácie na trhu v provinciách Ontario a Québec poskytne dostatočný prehľad o možných predajoch po celej Kanade. Samozrejmou súčasťou marketingovej stratégie musí byť pravidelné udržiavanie osobného styku s kanadským trhom (účasť na špecializovaných výstavách v jednotlivých ekonomických centrách Kanady, organizovanie propagačných a prezentačných aktivít). Netreba pritom podceňovať ani silu reklamy, pretože kanadský spotrebiteľ je ňou silne ovplyvňovaný na každom kroku. Reklama však môže byť finančne pomerne náročnou záležitosťou, v prípade spotrebných tovarov alebo potravinárskych výrobkov sa bez nej možno zaobísť iba ťažko. Ďalšou dôležitou témou je záručný a pozáručný servis, ktorý musí byť kvalitný a spoľahlivý po každej stránke. Slovenský exportér, pokiaľ do Kanady vyváža technicky náročnejší výrobok, vyžadujúci viacročnú technickú podporu, si môže založiť filiálku (branch office), dcérsku spoločnosť (corporate subsidiary) alebo výrobnú pobočku (branch plant). Obchodné rokovania o cene tovarov by mali byť reálne, nie je vhodné prísť na prvé stretnutie s vysoko nadsadenou ponukou, ktorá sa nakoniec zníži o desiatky percent. Vzhľadom na súčasné cenové relácie v Kanade (ceny sú vo všeobecnosti vyššie až o 20 % ako v USA) možno očakávať, že cena slovenského výrobku bude pre kanadských partnerov pomerne atraktívna. Zároveň však treba vziať do úvahy skutočnosť, že Kanada má možnosť

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

49

výberu a porovnávania s inými ponukami, najmä z Číny a juhovýchodnej Ázie, s ktorými sa cenovo bojuje veľmi ťažko vďaka nízkym výrobným nákladom v týchto krajinách. Aby sa slovenský výrobok dokázal presadiť na kanadskom trhu, musí exportér presvedčivo zdôvodniť jeho výhody v porovnaní s konkurenciou. Je dôležité, aby nový výrobok poskytol kanadskému partnerovi a jeho zákazníkom viac, ako cenovo porovnateľný konkurenčný výrobok. Kvalita je pritom samozrejmosťou, rovnako ako rýchla a kvalifikovaná reakcia na dopyt.

Platobné podmienky využívané v obchodnom styku sú štandardné ako v Európe (L/C

a pod.), stále sú však bežné platby šekom. Kanadský bankový systém je považovaný za najzdravší na svete, jeho inštitúcie sú však veľmi opatrné pri komunikácii s klientmi a ich požiadavky na klienta z EÚ dokážu niekedy skutočne prekvapiť. Klienti, ktorí nemajú v Kanade, prípadne USA žiadnu kreditnú minulosť, získavajú platobné karty pomerne ťažko a za nevýhodnejších podmienok, ako je v súčasností bežné v európskom priestore. Platobné podmienky a spôsob riešenia sporov musia byť vždy jasne definované v zmluve medzi obchodnými partnermi. Vzhľadom na značnú geografickú vzdialenosť sa prípadné súdne spory na území Kanady riešia pomerne ťažko a takmer výlučne prostredníctvom splnomocnených právnych zástupcov, ktorých služby sú pomerne drahé. Informačný portál Enterprise Canada Network (dopyty/ponuky spolupráce): http://www.enterprisecanadanetwork.ca/english/ Zdroje informácií o kanadských firmách/databázy: http://www.ic.gc.ca/app/ccc/sld/cmpny.do?lang=eng&profileId=21&tag=221001 http://www.sourceontario.medi.gov.on.ca http://rcc.officialbuyersguide.net/ http://www.canadianexports.org/ http://www.contactcanada.com/guides/energy/ http://www.profilecanada.com/browse_by_category.cfm Obranný priemysel: http://www.canadiancapabilities.ca/ Databáza kanadských dovozcov: http://www.ic.gc.ca/eic/site/cid-dic.nsf/eng/home Federálna databáza podnikateľských subjektov: https://www.ic.gc.ca/app/scr/cc/CorporationsCanada/fdrlCrpSrch.html?locale=en_CA Svetová databáza firiem (spravuje firma Global Catalog Inc. z Vancouveru): http://globalcatalog.com/ Poradenské firmy: http://www.ic.gc.ca/eic/site/ccc_bt-rec_ec.nsf/eng/h_00007.html Veľkoobchod: http://www.ic.gc.ca/eic/site/ccc-rec.nsf/eng/00040.html Maloobchod: http://www.ic.gc.ca/eic/site/ccc-rec.nsf/eng/00041.html

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

50

Priemyselná výroba: http://www.ic.gc.ca/eic/site/ccc-rec.nsf/eng/00039.html Stavebníctvo: http://www.ic.gc.ca/eic/site/ccc-rec.nsf/eng/00038.html

5.4. Praktické informácie

Vízové formality, režim vstupu a pobytu: Vízová povinnosť (turistické víza) pre občanov Slovenskej republiky cestujúcich do Kanady bola v marci 2008 zrušená (na dobu pobytu do 6 mesiacov). Podrobné informácie o podmienkach vstupu slovenských občanov do Kanady sú zverejnené a pravidelne aktualizované na webovej stránke Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Ottawe (www.mzv.sk/ottawa) v časti „Konzulárne a vízové informácie“. Základné požiadavky na vstup do Kanady:

slovenský cestovný doklad s dobou platnosti dlhšou ako 6 mesiacov od vstupu do krajiny s čítacou zónou na dátovej strane pasu a najmenej s jednou prázdnou (nepopísanou) stranou,

spiatočná letenka,

zdravotné turistické poistenie,

doklad o dostatku finančných prostriedkov na pobyt (cca 120,- CAD/deň). Môže to byť hotovosť, cestovné šeky alebo aktuálny bankový výpis z kreditnej karty, ktorá bude v Kanade používaná,

pri služobných cestách treba predložiť pozvanie od kanadského partnera,

cestujúci tiež nesmie trpieť nákazlivou chorobou. Doprava a odporúčané dopravné spojenia: Autobusová doprava: Greyhound Canada http://www.greyhound.ca/home/ Vlaková doprava: VIA Rail Canada www.viarail.ca/en Letecká doprava: odlety z Viedne cez Frankfurt alebo Londýn do Montrealu, Toronta a ďalších miest Kanady. Ubytovanie: Kanada má rozsiahlu sieť hotelov, medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie patria: Best Western - www.bestwestern.com/ Comfort Inn, Comfort Suites, Quality, Sleep Inn, EconoLodge – www.choicehotels.com Crowne Plaza (zahŕňajú Holiday Inn a Holiday Inn Express) – www.holidayinn.com Days Inn – www.daysinn.com , Delta – www.deltahotels.com , Hilton - www.Hilton.com/Canada , Marriott – www.marriott.com Radisson – www.radisson.com , Sheraton - www.starwoodhotels.com Travelodge - www.travelodge.ca Zdravotné zabezpečenie Kanada poskytuje svojim občanom bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorá však nezahŕňa náklady na nákup liekov, služby zubných a očných lekárov. Zdravotníctvo je financované z verejných zdrojov, pričom každá provincia má vlastný poistný plán. Upozornenie: Pred cestou do Kanady treba uzatvoriť cestovné poistenie.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

51

Sviatky a voľné dni: Nový rok (New Year´s Day) 1. január Sviatok kráľovnej Viktórie (Victoria Day) prvý pondelok pred 25. májom Deň vzniku Kanady (Canada Day) 1. júl Sviatok práce (Labour Day) 1. pondelok v septembri Deň vďakyvzdania (Thanksgiving Day) 2. pondelok v októbri Deň prímeria – pamiatka padlých (Remembrance Day) – 11. november 1. sviatok vianočný (Christmas Day) 25. december 2. sviatok vianočný (Boxing Day) 26. december

Užitočné telefónne čísla: Polícia, požiarnici, pohotovosť 911 Informácie o telefónnych číslach 411 http://www.canada411.ca/ Časový rozdiel: Územie Kanady sa nachádza v šiestich časových pásmach. Na väčšine územia provincií Ontario a Québec je časový posun oproti Slovensku 6 hodín. Pre provincie Saskatchewan a Manitoba je to 7 hodín, v Alberte 8 hodín a v Britskej Kolumbii 9 hodín. Na východnom pobreží majú provincie Ostrov Princa Edwarda, Nova Scotia a New Brunswick posun oproti Slovensku 5 hodín, zaujímavosťou je provincia Newfoundland, kde je posun 4,5 hodín. Letný čas sa začína v Kanade o 2. hodine ráno miestneho času vždy v druhú marcovú nedeľu kalendárneho roka a končí o 2. hodine prvú novembrovú nedeľu (výnimkou je provincia Newfoundland a Labrador, kde sa čas mení o 12.01 ráno miestneho času). Informácie o aktuálnom čase: http://www.timetemperature.com/tzca/canada_time_zone.shtml Informácie o aktuálnom počasí v Kanade: http://weather.gc.ca/?&wb48617274=F4EE897A

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

52

Prílohy 1. Tovarová a teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu Kanady 1.1 Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu Kanady

VÝVOZ – zoskupenia 2011 2012 2013 2014 Index

2014/14 Podiel 2014

Vývoz celkom 446 706,8 455 170,7 471 948,1 524 263,0 111,1 100,0

Z toho:

OECD 398 615,8 404 612,8 418 188,1 469 211,0 112,2 89,5

APEC 381 863,6 392 388,0 414 844,5 459 754,5 110,8 87,7

G8 368 937,8 378 620,2 392 605,8 440 640,6 112,2 84,0

Ázia (okrem SV) 46 594,0 46 011,1 50 464,8 50 679,1 100,4 9,7

EÚ 40 110,4 38 918,7 33 184,1 38 631,4 116,4 7,4

Latinská Amerika 8 657,8 8 623,7 8 197,9 8 639,0 105,4 1,6

Stredný východ 5 843,2 6 109,4 5 361,7 6 575,4 122,6 1,3

ASEAN 4 964,8 5 013,1 5 490,4 5 919,5 107,8 1,1

Afrika 2 566,4 3 001,0 3 226,7 3 621,7 112,2 0,7

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD (vykazované na základe colných štatistík) Zdroj: Industry Canada/Statistics Canada/Databáza Trade Data Online (rovnaký zdroj platí pre všetky nasledujúce tabuľky v tejto kapitole)

VÝVOZ – krajiny 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Vývoz celkom 446 706,8 455 170,7 471 948,1 524 263,0 111,1 100,0

Z toho:

USA 328 975,4 339 182,9 358 068,0 402 819,6 112,5 76,8

Čína 16 810,1 19 366,4 20 497,6 19 275,4 94,0 3,7

Veľká Británia 18 791,8 18 759,3 13 962,9 15 225,6 109,0 2,9

Japonsko 10 668,8 10 358,2 10 632,0 10 730,8 100,9 2,0

Mexiko 5 486,2 5 386,3 5 384,8 5 491,1 102,0 1,0

Južná Kórea 5 093,2 3 714,6 3 500,6 4 162,3 118,9 0,8

Holandsko 4 806,9 4 559,8 3 565,6 3 844,6 107,8 0,7

Francúzsko 3 080,9 3 381,7 3 143,7 3 312,4 105,4 0,6

NSR 3 955,4 3 578,3 3 456,4 3 137,8 90,8 0,6

Brazília 2 840,8 2 605,9 2 456,6 2 177,1 88,6 0,4

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

DOVOZ – zoskupenia 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Dovoz celkom 446 666,0 462 071,8 475 629,6 510 920,1 107,4 100,0

Z toho:

APEC 339 146,9 355 586,8 372 098,6 409 984,7 110,2 80,2

OECD 330 547,0 344 955,6 362 217,2 396 063,4 109,3 77,5

G8 269 566,8 282 988,1 297 447,1 329 063,1 110,6 64,4

Ázia (okrem SV) 88 046,0 92 458,0 95 096,3 101 935,7 107,2 20,0

EÚ 52 094,5 50 564,0 53 159,5 57 789,5 108,7 11,3

Latinská Amerika 18 535,5 16 740,1 16 622,4 17 239,7 103,7 3,4

ASEAN 10 584,1 10 825,4 11 491,6 12 884,7 112,1 2,5

Stredný východ 9 708,5 11 024,2 9 853,8 8 135,5 82,6 1,6

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

53

Afrika 13 454,3 12 445,0 8 379,0 5 643,3 67,4 1,1 xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

DOVOZ – krajiny 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Dovoz celkom 446 666,0 462 071,8 475 629,6 510 920,1 107,4 100,0

Z toho:

USA 221 424,3 233 888,7 247 807,7 277 602,0 112,0 54,3

Čína 48 188,2 50 722,5 52 730,8 58 613,5 111,2 11,5

Mexiko 24 571,8 25 524,0 26 727,9 28 759,6 107,6 5,6

NSR 12 808,8 14 297,9 15 400,1 15 962,3 103,7 3,1

Japonsko 13 058,3 15 025,7 13 733,0 13 283,9 96,7 2,6

Veľká Británia 10 329,7 8 540,7 8 426,6 9 163,1 108,7 1,8

Južná Kórea 6 675,9 6 372,4 7 337,7 7 254,1 98,9 1,4

Taliansko 5 106,8 5 224,3 5 829,8 6 410,7 110,0 1,3

Francúzsko 5 552,4 5 016,4 5 385,1 5 915,1 109,8 1,2

Alžírsko 5 485,1 5 981,3 3 350,1 1 339,8 40,0 0,3

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

1.2. Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Kanady

VÝVOZ – HS2 Kap. HS2 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Vývoz celkom 446 706,8 455 170,7 471 948,1 524 263,0 111,1 100,0

Z toho:

27 nerastné palivá 114 658,2 116 307,9 123 918,6 142 221,5 114,8 27,1

87 motorové vozidlá 52 345,9 61 241,4 61 029,7 66 026,2 108,2 12,6

84 jadrové reaktory, kotly 31 124,3 32 781,4 32 012,8 36 009,6 112,5 6,9

71 drahé kovy 26 381,8 23 092,4 24 066,3 23 763,7 98,7 4,5

85 elektrické stroje, zariadenia 15 225,3 14 988,4 14 486,9 15 065,9 104,0 2,9

39 plasty a výrobky z nich 12 148,7 12 060,3 12 942,0 14 564,1 112,5 2,8

44 drevo a výrobky z dreva 9 072,0 10 006,3 12 703,8 13 997,3 110,2 2,7

88 lietadlá a ich časti 9 573,6 10 233,2 10 815,2 13 745,6 127,1 2,6

76 hliník a výrobky z hliníka 9 824,8 8 573,3 8 741,8 9 796,4 112,1 1,9

10 Obilniny 6 977,3 7 515,8 8 312,4 9 666,7 116,3 1,8

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

VÝVOZ – HS4 Kap. HS4 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Vývoz celkom 446 706,8 455 170,7 471 948,1 524 263,0 111,1 100,0

Z toho:

2709 ropné oleje (surové) 68 798,0 74 735,1 81 732,6 97 445,9 119,2 18,6

8703 osobné automobily 39 382,9 46 890,3 46 538,8 49 634,6 106,7 9,5

2711 ropné plyny 16 479,4 11 371,0 13 339,3 18 589,2 139,4 3,5

2710 ropné oleje 17 308,1 19 671,5 18 864,4 16 799,1 89,1 3,2

7108 zlato 16 814,9 15 321,0 16 184,9 16 557,8 102,3 3,2

8708 časti motorových vozidiel 9 276,9 10 119,5 10 703,5 11 896,6 111,1 2,3

8802 vrtuľníky, ostatné letúne 6 390,7 6 526,6 6 694,9 9 010,8 134,6 1,7

4407 stavebné drevo 5 372,6 5 921,8 7 659,8 8 672,1 113,2 1,7

1001 pšenica 5 678,8 6 145,1 6 681,5 7 937,1 118,8 1,5

3004 liečivá 3 591,9 3 986,4 4 467,8 6 599,4 147,7 1,3

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

54

DOVOZ – HS2 Kap. HS2 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Dovoz celkom 446 666,0 462 071,8 475 629,6 510 920,1 107,4 100,0

Z toho:

87 motorové vozidlá 63 580,9 70 687,7 73 807,6 77 943,4 105,6 15,3

84 jadrové reaktory, kotly 63 714,5 67 471,5 67 746,0 74 603,5 110,1 14,6

27 nerastné palivá 53 105,3 51 396,4 51 768,8 52 271,6 101,0 10,2

85 elektrické stroje, zariadenia 45 039,0 45 386,1 46 743,7 48 787,4 104,4 9,5

39 plasty a výrobky z nich 14 377,0 15 073,2 15 816,9 17 793,5 112,5 3,5

90 optické prístroje 12 477,4 13 457,6 13 636,0 14 165,9 103,9 2,8

71 drahé kovy 17 522,3 15 410,3 14 297,6 14 136,4 98,9 2,8

30 farmaceutické výrobky 12 383,7 12 285,6 12 489,6 13 790,6 110,4 2,7

73 výrobky zo železa, ocele 10 945,1 12 187,5 12 003,3 12 954,1 107,9 2,5

94 nábytok, svietidlá 8 111,7 8 969,5 9 258,7 10 204,1 110,2 2,0

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD

DOVOZ – HS4 Kap. HS4 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Dovoz celkom 446 666,0 462 071,8 475 629,6 510 920,1 107,4 100,0

Z toho:

8703 osobné automobily 23 316,2 25 905,4 27 121,0 29 850,2 110,1 5,8

2709 ropné oleje (surové) 28 909,5 29 763,2 27 014,4 23 994,3 88,8 4,7

8708 časti motorových vozidiel 19 217,0 21 500,4 22 190,6 22 736,1 102,5 4,5

2710 ropné oleje 16 355,8 15 363,9 17 719,2 19 448,4 109,8 3,8

8704 nákladné motor. vozidlá 12 174,4 13 102,1 13 575,2 14 088,5 103,8 2,8

8517 telefónne prístroje 9 193,6 9 378,7 9 692,1 10 068,8 103,9 2,0

8471 počítače, ADPM* 9 347,8 9 210,2 9 256,3 9 823,4 106,1 1,9

3004 lieky 9 329,2 8 998,3 8 707,2 9 523,4 109,4 1,9

7108 zlato 10 088,5 9 800,6 9 558,0 8 846,7 92,6 1,7

2711 ropné plyny 5 059,7 3 661,0 4 809,1 6 048,5 125,8 1,2

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v mil. CAD */ADPM - stroje na automatické spracovanie údajov

Poznámka: Údaje o teritoriálnej a tovarovej štruktúre zahraničného obchodu Kanady sú dostupné on-line prostredníctvom databázy zahraničného obchodu portálu Industry Canada/Trade Data Online: https://www.ic.gc.ca/app/scr/tdst/tdo/crtr.html?&productType=HS6&lang=eng , kde si záujemca o vývoz alebo dovoz konkrétnej tovarovej skupiny do Kanady môže vyhľadať jej aktuálne dovozné/vývozné štatistiky v triedení podľa HS2, HS4 a HS6. 2. Tovarová štruktúra dovozu zo SR

V nasledujúcich prehľadoch je uvedená základná charakteristika tovarovej štruktúry kanadského dovozu zo Slovenska podľa HS2, HS4 za obdobie rokov 2010 – 2014 podľa kanadských štatistík (sú vykazované na základe colných údajov, vrátane reexportu). Do základnej informácie o Kanade sú zahrnuté vzhľadom na skutočnosť, že tak podrobné údaje (ktoré sa však od slovenských štatistík /kap. 5.5/ líšia vzhľadom na inú metodiku výpočtu) Štatistický úrad SR nezverejňuje.

DOVOZ SR – HS2

Kap. HS2 2011 2012 2013 2014 Index 2014/13

Podiel 2014

Dovoz zo SR celkom 251 007 288 542 305 607 316 408 103,5 100,0

Z toho:

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

55

87 vozidlá iné ako koľajové 158 321 191 875 196 947 201 609 102,4 63,7

84 jadrové reaktory,kotly,stroje 25 036 31 004 31 591 32 019 101,4 10,1

94 nábytok, svietidlá 14 757 14 786 18 148 21 765 119,9 6,9

85 elektrické stroje, zariadenia 14 671 14 142 16 889 20 022 118,5 6,3

40 kaučuk a výrobky z neho 2 688 3 029 5 161 8 271 160,2 2,6

64 obuv 7 154 8 239 6 292 5 499 87,4 1,7

95 hračky, športové potreby 2 035 2 541 2 905 3 256 112,1 1,0

73 výrobky zo železa / ocele 7 692 1 697 4 593 2 763 60,2 0,9

70 sklo, výrobky zo skla 2 455 1 758 2 329 2 546 109,3 0,8

76 hliník, výrobky z hliníka 858 1 315 1 372 2 530 184,4 0,8

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v tis. CAD, zdroj Statistics Canada

DOVOZ SR – HS4 Kap. HS4 2011 2012 2013 2014 Index

2014/13 Podiel 2014

Dovoz zo SR celkom 251 007 288 542 305 607 316 408 103,5 100,0

Z toho:

8703 osobné automobily 149 229 185 281 186 577 189 450 101,5 59,9

9403 nábytok 13 333 14 470 17 377 19 991 115,0 6,3

8708 časti motorových vozidiel 9 005 6 550 10 326 12 043 116,6 3,8

8482 ložiská 11 851 13 476 7 293 7 211 98,9 2,3

4011 nové pneumatiky 2 520 2 223 3 215 6 789 211,1 2,1

8523 disky, pásky 509 39 562 5 296 943,0 1,7

6403 obuv 6 853 7 779 5 879 5 085 86,5 1,6

8421 odstredivky 814 1 699 1 833 3 736 203,8 1,2

8533 elektrické odpory 864 2 938 3 090 3 376 109,3 1,1

9506 športové potreby 1 901 2 387 2 749 3 155 114,8 1,0

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Údaje v tis. CAD

Prehľad kódov Harmonizovaného systému (HS): http://www.foreign-trade.com/reference/hscode.htm 3. Zoznam dôležitých ekonomických inštitúcií Kanady Ministerstvá:

Prime Minister of Canada http://pm.gc.ca/eng

Department of Foreign Affairs,Trade and Development, DFATD

www.international.gc.ca/

The Canadian Trade Commissioner Service

www.tradecommissioner.gc.ca/

Office of the Chief Economist, DFATD

www.international.gc.ca/economist-economiste/index.aspx

Export and Import Controls Bureau www.international.gc.ca/controls-controles/index.aspx

Department of Finance Canada www.fin.gc.ca/fin-eng.asp

Industry Canada www.ic.gc.ca

Office of Consumer Affairs / www.ic.gc.ca/eic/site/oca-bc.nsf/eng/h_ca00000.html

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

56

Industry Canada

Ontario Ministry of Consumer Services

https://www.sse.gov.on.ca/mcs/en/pages/default.aspx

Natural Resources Canada www.nrcan.gc.ca/home

Agriculture and Agrifood Canada http://www.agr.gc.ca/index_e.php

Health Canada http://www.hc-sc.gc.ca/index-eng.php

Environment Canada http://www.ec.gc.ca/default.asp?lang=En

Science and Technology http://science.gc.ca/

Public Works and Government Services Canada

http://www.bdc.ca/EN/Pages/home.aspx

Office of Protocol http://www.international.gc.ca/protocol-protocole/index.aspx

Concierge Service http://concierge.portal.gc.ca/

Justice Law

http://laws.justice.gc.ca/eng/regulations/?src=mm2

Guide for foreign representatives in Canada

http://www.embassyservices.org/

Podnikateľské inštitúcie, agentúry, rady, komisie:

Buy and Sell

https://buyandsell.gc.ca/

Canadian Association of Importers and Exporters

www.iecanada.com

Canada Border Services Agency

www.cbsa-asfc.gc.ca/menu-eng.html

Canada Business Network http://www.canadabusiness.ca/eng/

Canada Business Ontario http://www.cbo-eco.ca/en/

Canada Revenue Agency www.cra-arc.gc.ca

Canadian Commercial Corporation http://www.ccc.ca/en

Canadian Exports http://www.canadianexports.org/

Canadian Federation of Independent Business

www.cfib.ca

Canadian Food Inspection Agency www.inspection.gc.ca

Canadian Intellectual Property Office http://www.cipo.ic.gc.ca/eic/site/cipointernet-internetopic.nsf/eng/Home?OpenDocument

Canadian International Trade Tribunal http://www.citt.gc.ca/index_e.asp

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

57

Canadian Machine Tool Distributors´ Association

www.cmtda.com

Canadian Manufacturers & Exporters www.cme-mec.ca

Canadian Space Agency http://www.asc-csa.gc.ca/eng/default.asp

Canadian Standards Association CSA Group

www.csa.ca http://www.csagroup.org/ca/en/home

Canadian Tourism Commision http://en-corporate.canada.travel/

Competition Bureau

http://www.competitionbureau.gc.ca/eic/site/cb-bc.nsf/eng/home

Enterprise Canada Network http://www.enterprisecanadanetwork.ca/english/

EU-Canada Partnership http://eu-canada.com/

Information Technoloogy Association of Canada

http://www.itac.ca/

International Development Research Centre, IDRC

http://www.idrc.ca/EN/Pages/default.aspx

National Energy Board http://www.neb-one.gc.ca/clf-nsi/rcmmn/hm-eng.html

National Research Council Canada http://www.nrc-cnrc.gc.ca/eng/

Retail Council Canada http://www.retailcouncil.org/

Start-up Canada http://www.startupcan.ca/

Statistics Canada

http://www.statcan.gc.ca/start-debut-eng.html

Trade Facilitation Office Canada www.tfoc.ca

Job Bank http://www.jobbank.gc.ca/home-eng.do?lang=eng

Atlas of Canada http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/

Obchodné komory:

The Canadian Chamber of Commerce www.chamber.ca

Toronto Region Board of Trade

www.bot.com

Board of Trade of Metropolitan Montreal http://www.ccmm.qc.ca/

Ottawa Chamber of Commerce

http://www.ottawachamber.ca/

Alberta Chambers of Commerce http://www.abchamber.ca/

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

58

Banky:

Bank of Canada http://www.bankofcanada.ca/

Export Development Canada www.edc.ca

Business Development Bank of Canada http://www.bdc.ca/EN/Pages/home.aspx

National Capital Commission http://www.canadascapital.gc.ca/

Office of the Superintendent of Financial Institutions Canada

http://www.osfi-bsif.gc.ca/osfi/index_e.aspx?ArticleID=18

Výstavy:

Kanada http://10times.com/canada/tradeshows

Toronto http://10times.com/toronto-ca/tradeshows http://www.directenergycentre.com/ http://www.mtccc.com/attendees/events.aspx http://www.explace.on.ca/events.php

Montreal http://10times.com/montreal-ca/tradeshows

Ottawa http://10times.com/ottawa-ca/tradeshows http://eycentre.ca/ http://ottawaconventioncentre.com/

Calgary http://10times.com/calgary-ca/tradeshows

Vancouver http://10times.com/vancouver-ca/tradeshows

Winnipeg http://10times.com/winnipeg-ca/tradeshows

Zoznam kanadských inštitúcií a agentúr: http://www.canada.gc.ca/depts/major/depind-eng.html http://www.canada.ca/en/gov/dept/index.html Informácie o ekonomicky najdôležitejších provinciách Kanady:

Provincia WEB

Ontario http://www.ontario.ca/business-and-economy/business-and-economy http://www.cbo-eco.ca/en/

Quebec http://www.gouv.qc.ca/portail/quebec/pgs/commun/?lang=en

Alberta http://www.gov.ab.ca/

Britská Kolumbia

http://www2.gov.bc.ca/

Firemné registre jednotlivých provincií Kanady: http://www.ic.gc.ca/eic/site/cd-dgc.nsf/eng/cs01134.html Obchodný register provincie Britská Kolumbia: http://www.bcbusinessregistry.ca/index.htm

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kanade: www.mzv.sk/ottawa, emb.ottawa@mzv.sk

59

Informačný portál Canada Business Network – príručka dovozcu do Kanady: http://canadabusiness.ca/eng/page/2838/ Imigrácia do Kanady – Program Federal Skilled Workers: http://www.cic.gc.ca/english/immigrate/skilled/index.asp?_ga=1.163390652.1222080300.1397665955 Program mobility mladých (International Experience Canada): http://www.canadainternational.gc.ca/austria-autriche/experience_canada_experience/slovakia-slovaquie/required-requis-slo.aspx Europe in Canada: http://www.europeincanada.ca/ Porovnanie Slovensko – Kanada: http://www.indexmundi.com/factbook/compare/canada.slovakia Facebook ZÚ Ottawa: https://www.facebook.com/slovakembassyottawa Vypracoval: Ján Galoci, ekonomický diplomat Kontakt: Embassy of the Slovak Republic 50, Rideau Terrace Ottawa, Ontario, K1M 2A1 Tel.: +1-613-749-4442 E-mail: jan.galoci@mzv.sk www.linkedin.com/in/jangaloci Dátum aktualizácie: 12.05.2015