Drevený skvost. V centre Rajeckej Lesnej víta a uchvacuje ...

4
40 SlOVENSKý bETlEHEM – SPLNENÝ SEN Sú Slováci, na ktorých nezabúdame aj v súvislosti s najkrajšími sviatka- mi roka. Jedným z nich je rezbár Jo- zef Pekara. Majster, po ktorom zo- stalo úžasné dielo. Najväčší pohybli- vý drevený betlehem na svete, plod sedemnásťročnej práce, ktoré môžu návštevníci obdivovať v malebnej dedinke Rajecká Lesná. K dlátu nemal doma ďaleko. Jeho otec bol debnár a aj starší brat Ján pracoval ako rezbár. Zvláštnosťou podniku v Rajci, kde Jozef Peka- ra pracoval od jeho vzniku (1950), Najväčší betlehem a najkrehkejšie ozdoby Vianočné sviatky pokoja, lásky a hojnosti každoročne zavítajú do našich domovov a prinútia na chvíľu zastaviť. Seba i čas. Čaro, vôňa, koledy, odkaz predkov a... symboly. Patria medzi ne určite aj betlehemy a ozdobené stromčeky. Hoci ich nájdeme prakticky na celom svete, aj my máme, pravdaže, slovenské špecifiká. Tradície, hoci sú aj takpovediac „menej bradaté“. Text: ivan Krajčovič | Foto: Fotografie: autor a archív VD Okrasa bolo, že časť výrobkov tvorili pred- mety sakrálneho charakteru, poti- chu komunistickou verchuškou tole- rované... Po odchode na dôchodok si v ti- chosti, ako veriaci, začal plniť sen: za- nechať viac než len drobné výrobky. Ako mi kedysi zdôraznil, malo to byť hlavne niečo, čo by pripomínalo Slo- vensko. Musel byť všetkým: znalcom reálií, návrhárom, rezbárom aj kon- štruktérom. Veľkou oporou mu bol kňaz Vojtech Valent, ktorého pod- poril bývalý správca farnosti Alexan- der Klabnik s cieľom vytvoriť Sloven- ský betlehem ako stálu súčasť pút- nického miesta. Pekara mal spočiat- ku skromnejšie plány, chcel zachy- tiť len stredné a severné Slovensko. Kňaz mal však túžbu, aby v betlehe- me bolo zobrazené Slovensko celé. Na pútnické miesto Rajecká Lesná – Frivald už po stáročia prichádzali mnohí pútnici, aby si vyprosili pria- zeň Panny Márie... S majstrom Pe- karom som sa stretol začiatkom roku 1995, finišoval so zostavovaním die- la. Drobný sedemdesiatnik sa pohy- boval svižne medzi figúrkami a dola- ďoval mechanické časti. Veľa času na rozhovor nemal, ale stihol viesť me- dzi prácou monológ o svojom diele. Drevený skvost. V centre Rajeckej Lesnej víta a uchvacuje svojím „zlatom“ návštevníkov nielen zo Slovenska

Transcript of Drevený skvost. V centre Rajeckej Lesnej víta a uchvacuje ...

40

SlOVENSKý bETlEHEM – SplNENÝ SENSú Slováci, na ktorých nezabúdame aj v súvislosti s najkrajšími sviatka-miroka.JednýmznichjerezbárJo-zef Pekara.Majster, po ktorom zo-staloúžasnédielo.Najväčšípohybli-vý drevený betlehem na svete, plod sedemnásťročnejpráce,ktorémôžunávštevníci obdivovať v malebnejdedinkeRajeckáLesná.

Kdlátunemaldomaďaleko.JehootecboldebnáraajstaršíbratJánpracoval ako rezbár. Zvláštnosťoupodniku v Rajci, kde Jozef Peka-rapracoval od jeho vzniku (1950),

Najväčší betlehem a najkrehkejšie ozdobyVianočnésviatkypokoja,láskyahojnostikaždoročnezavítajúdonašichdomovovaprinútianachvíľuzastaviť.Sebaičas.Čaro,vôňa,koledy,odkazpredkova...symboly.Patriamedzineurčiteajbetlehemyaozdobenéstromčeky.Hociichnájdemepraktickynacelomsvete,ajmymáme,pravdaže,slovenskéšpecifiká.Tradície,hocisúajtakpovediac„menejbradaté“.

Text: ivan Krajčovič | Foto: Fotografie: autor a archív VD Okrasa

bolo, že časť výrobkov tvorilipred-mety sakrálneho charakteru, poti-chu komunistickou verchuškou tole-rované...

Poodchodenadôchodok si v ti-chosti,akoveriaci,začalplniťsen:za-nechaťviacnežlendrobnévýrobky.Akomikedysizdôraznil,malotobyťhlavneniečo,čobypripomínaloSlo-vensko.Muselbyťvšetkým:znalcomreálií, návrhárom, rezbárom aj kon-štruktérom. Veľkou oporou mu bolkňaz Vojtech Valent, ktorého pod-porilbývalýsprávcafarnostiAlexan-derKlabnikscieľomvytvoriťSloven-ský betlehem ako stálu súčasť pút-

nickéhomiesta.Pekaramalspočiat-ku skromnejšie plány, chcel zachy-tiť len strednéa severnéSlovensko.Kňazmalvšaktúžbu,abyvbetlehe-me bolo zobrazené Slovensko celé. Na pútnické miesto Rajecká Lesná–Frivaldužpo stáročiaprichádzalimnohípútnici,abysivyprosilipria-zeň Panny Márie... S majstrom Pe-karomsomsastretolzačiatkomroku1995,finišovalsozostavovanímdie-la.Drobnýsedemdesiatniksapohy-bovalsvižnemedzifigúrkamiadola-ďovalmechanickéčasti.Veľačasunarozhovornemal,alestiholviesťme-dziprácoumonológosvojomdiele.

Drevený skvost. V centre Rajeckej Lesnej víta a uchvacuje svojím „zlatom“ návštevníkov nielen zo Slovenska

slovensko_4_2018.indd 40 24. 11. 2018 14:12:20

41

Najviac sa tešil na otvorenie a stra-chovalsa,abysahodožil.Dožilsa–vzdravíastiholsiešteužiťsvojedie-loďalšíchdesaťrokov.Zomrelvroku2005a,abysomnezabudol,narodilsavroku1920.Zdajúsavámtierokypovedomé?Možnojetoibanáhoda,aletentoveriacičloveksanarodilajzomrelv tých istých,akopápežJánPavolII.

Betlehembol otvorený a požeh-naný26.októbra1995J.E.JánomChryzostomom kardinálom Kor-com. No Pekara ešte cizeloval a do-pĺňal dielo ďalšie dva roky. Úplnehodokončil,keďpribudliďalšiepa-mätihodnosti a postavičky, v roku1996zozápadnéhoaorokneskôrzvýchodnéhoSlovenska.Akbyne-bolobmedzovanýrozmermiužvte-dy dohotoveného Domu Božie-ho milosrdenstva, v ktorej je betle-hemvystavenýaktorýnavrholSta-nislav Machovčák zo Staškova, asiby pokračoval ďalej... Na postave-nie domu sa organizovala zbierka,ktorá prerástla na celé Slovensko.

Slovenský betlehem je momentál-ne z povereniaBiskupského úraduv Nitre cirkevným majetkom, ktorý spravujeFarskýúradvRajeckejLes-nej. Jeho rozmery sú impozantné,hovorímeodieleveľkom8,5x3x2,5metra.Nasvetesúsíceajväčšiebetlehemy, napríklad v susednomČesku meria tzv. Krýzov betlehem17 metrov, ale nie je postavený len zdreva.Takžeprvenstvo tohto čis-to dreveného Slovenského betlehe-mujenespochybniteľné.

DOMOViNA V MAlOMDoteraz sa monumentálne dielo teší obdivu nespočetných turistov.Odjehovznikusapriestoryzmeni-li.Súčasťoubudovyjeajgalérianaposchodí, kde sú vystavené drevo-rezbyvýznamných rajeckých rezbá-rov, napríklad Jozefa Brieštenské-ho, u ktorého sa Pekara vyučil re-meslu. Môžete sa odtiaľ pozrieť ajna panorámu betlehema a ten po-hľadstojízato!Muselovšakpribud-núťochranné sklo– túžbadotknúťsabolačastopriveľká...Jesprístup-nený zdarma, pre potechu tých, kto-rísichcúpozrieťSlovenskovyreza-né z dreva a zasadené do obdobia narodenia JežišaKrista.Návštevní-ka teda neprekvapí, že podľamaj-stra Pekaru je vyobrazenie scényBožieho narodenia situované pria-modoobceRajeckáLesnáadomi-nuje celku. Slovensko, naša domo-vina, vmalom. Z akoby zlatého li-pového dreva vidíme Bratislavský,TrenčianskyaOravskýhrad,Devín,Katedrálusv.JánaKrstiteľavTrna-

ve, baziliku v Šaštíne-Strážoch, ka-tedráluvNitre,barlolamačavPieš-ťanoch,SpišskúKapitulu,Levoču,Dóm sv. Alžbety vKošiciach,Čič-many,drevenýkostolíkzBardejova,národnývrchKriváň.Pravdaže,nievšetko je v rovnakej mierke, ale to je daňzasnahuvtesnaťtamčonajviackrás Slovenska. Postavičky znázor-ňujúvšednýživotvminulosti–vi-nobranie,zvážanie sena,podkúva-nie koní, výrobu modranskej kera-miky (akoby inšpirovanejmajstrom

Bizmayerom), pastieri, kováči, ba-níci, pradiarka, modliaci sa starec, zvážaniedreva,mlyn,cirkevnápro-cesia,stavaniemája,paseniedobyt-ka, terchovská muzika, voz plný roz-jarenýchsvadobčanovajsnevestouna obyčajnom rebrináku ťahanom

koňmi alebo vtipná scéna, kdepesprenasleduje medveďa utekajúce-hozosalašasovcouvnáručí.Anizahodinu, ak si chce návštevník všetko pozrieťapochopiťneskutočnýzápala invenciu tvorcu, všetko neobsiah-nete... Každopádne budete odchá-dzať spokorouaobdivomkčlove-ku,ktorýtuzanechalčasťsvojhoby-tia,umenia,dušeavieryvBoha.AleajvkrásuVianocasilunároda.

KrÁSA z OKrASy DOMA AJ VONKuBuďtenaVianocetrendoví!Vmódejefialová,čiernasozlatomastrieb-rom,ktorúobľubujúmladšínane-tradičných stromčekoch. Kto vsa-dí na klasiku, tiež neprerobí...Niejerečoodevoch,hoci–ajvianočnýstromček sapotrebuje zahaliť.Kla-sikou naVianoce už od roku 1954sú na Slovensku sklené gule a inéozdobyzVýrobnéhodružstvaOkra-sa Čadca. Dnes, žiaľ, ak si odmys-líme pár súkromníkov, ktorí sú od-chovancamidružstva,jejedinýmvý-robcom týchto ozdôb u nás s nie-koľkodesiatok rokov trvajúcou tra-díciou. Aj ja mám doma po rodi-čochpár škatúľ smenomvýrobné-ho družstva. Ukrývajú krehkú krá-su, ktorámá smolu, že sa dostanena svetlo iba raz do roka. No urobí radosťvšetkýmnaokolo...„Stýmitospomienkamisadosťčastostretáva-me,“usmejesaEliškaŠipulová,kto-rámiskolegyňouEvouMacejkovouposkytlaprvéinformácie.Prijalima

Jozef Pekara. Archívna fotografia ho ukazuje pri sústredenej práci na veľkom diele

Fragment z oslavy. Silného národa, pevnej viery a krásnej krajiny

slovensko_4_2018.indd 41 24. 11. 2018 14:12:21

42

vo vzorkovej sieni v hlavnej budove firmy,ktorájesprístupnenávšetkýmzákazníkom.Nastenáchniekoľkoti-sícvzorov,vybraťsijetakmernemož- né. Farby sú usporiadané od naj-jemnejšej cez pastelové až po naj-tmavšiu a je ich toľko, že ani pro-fesionálnimaliari by ich názvy ne-vedeli.Hoci je vmiestnosti ibapojednomvzore,ajkebysaznichvy-robilitisíce,každýjeoriginál.Budesa líšiťveľkosťou,ktorásanedápriručnom fúkanínamilimeterdodr-žať,aaj farbami,vzor jesícedaný,aleodchýlkysú.Zacelkovúexisten-ciu družstva sa počet vzorov vyšpl-halnavyšedvanásťtisíc.Kopírujúsavýrobky? „Určite, je to tak,“ hovo-ríEliškaŠipulová,nomôjnápadnaregistrovanievýrobkuakochránenýpriemyselný vzor odmieta. „Stačí,ak niekto zmení tvar alebo inak náš originálnyvzormaľbyprekreslíaužto môže deklarovať ako svoj výro-bok.“ Pred rokmi bolo zámerom po-skytnúť prácu nezamestnaným že- námaosobámsozníženoupracov-nouschopnosťou.Ajdnestvoriaasi15 percent zamestnancov. Začiat-ky boli skromné. Jeden kompresorsosplynovačom,jedenstrojnagir-

landy, jedenna sklenené vlasy, de-saťhorákovapárforiemnavýrobufúkanýchozdôb.Ovýrobkybolvšakveľký záujem aj v zahraničí, a takvroku1968družstvozamestnávalouž360pracovníkov.Prišielrok1989ahocisavýrobaeštedržala,poroku2001nastávaútlmzáujmuovýrob-ky, začínaprevažovať export a stav

zamestnancov sa znižuje. Zrušili ajučilište, ktoré fúkačov skla vycho-vávalo. Momentálne ich tu pracuje okolo osemdesiat.

„Ak teraz prijmeme ženu, ktorá jeochotnáremeslorobiť,musíprejsťzaučením,“hovoríE.Šipulová.„Fú-kaťsaučiatrimesiace,maľovaťdvaapotomužvidíme,čisazáujemkyňa

Krása na Vianoce. Ukážka z bohatej, krásnej a krehkej ponuky čadčianskeho výrobného družstva

Ako z cukru. Vyzerá táto (čarovná) guľa a jej výzdoba zo špeciálnej polevy

slovensko_4_2018.indd 42 24. 11. 2018 14:12:21

43

chytí, má cit, záujem, trpezlivosť.“Prečo hovoríme stále v ženskomrode?Nuž,mužov tu ažna vzácnevýnimkynestretneteafúkačovama-liarovužvôbecnie.Chýbaimtrpez-livosťa jemnéruky.Choddružstvasaprispôsobuje ročnýmobdobiam.Výrobusomsivlastneprišielpozrieťneskoro.Najväčšívianočnýzhon jev tomto družstve v lete, v novem-briužmyslianadovolenkyazáversezóny. V januári čerpajú dovolen-ky, potom sa pripravuje tuzemskýtrh a postupne prichádzajú zákazní-ci,ktorísiobjednávajúzvystavené-ho sortimentu alebo majú predsta-vuovlastnom.Zahraničnízákazní-citvoriavyše80percent,najviacjeichzRakúskaaNemecka,alesúaj

zovzdialenejšíchkrajín,ažpoAus-tráliu či USA. Záujem nemeckéhozákazníka poteší, tam totiž vzniklaprvásklenenáguľa.Vianočnéozdo-by zo skla sa pôvodne začali vyrá-baťvpolovici19.storočiavmesteč-kuLauscha.Okremvianočnýchgulírôznychveľkostísúvponukepodľatvarunazývanéolivy,rakety,zvonče-ky,srdiečka,špice.Doforiemsaod-lieva sortiment, ktorý sa nedá vy-fúknuť,napríkladsklenenéfigúrky,vtáčiky,šišky,muchotrávky,cencúle,domčeky, húseničky, dedo Mráz čicirkevné námety. V návrhovej diel-nividímeajpávov,včielkyainémilévýrobky,ktorépotešianajmädeti.

KREHKOSŤ TREbA cHRáNiŤVýrobajesústredenánaniekoľkých

poschodiach. Najprv sme navštívili návrhovéoddelenie.„Tupracovníč-ky sledujú trendy, záujem zákazní-kovapodľatohonavrhujúvzory.Vy-robiaprototypaakjeschválený,do-stanesadovýroby,akonehobudúmaťzákaznícizáujem.“

Návrhárka zapne horák, pripraví si sklenenú trubku a ozve sa ohlu-šujúci zvuk. Chvíľku nahrieva, po-tomzdlhejtrubkyoddelíkus.Fúk-neauž jehotovéakésivajíčko.Čoztohovznikne?Zavajíčkomvytiah-netenšiučasťaznovafúkne,vznik-neďalšiemenšievajíčkoaakýsizo-báčik.Chvíľkanahrievaniaaz ten-šejčastijeelegantnýkrk.„Tojezá-kladprepáva,“hovoríazpolicevy-tiahne hotového, pestro pomaľo-

vaného páva s korunkou a fareb-ným chvostom z peria. Na údiv nie ječas.Zapársekúndvyfúknedoko-nalúguľu.Dozviemsa,žesklomusíbyť ohriate rovnomerne, ak nie je,vznikne nepodarok. Jednu stranuohreje,ažsimyslím,žejuchcezni-čiť, potom chytí do ruky obyčajnúceruzku, dá si koniec do úst a bod-ne. Vznikne krásna hviezdicovi-tápreliačina. „Teraz somnefúkala,alenaopakvdychovalavzduch,“vy-svetľuje.„Tvarsi regulujemibaús-tami.“ Kolegyňa na druhej stranystola ukazuje výrobu zvončeka, načo používa aj akési drevené „čosi“.Spočiatku neviem, čo to bude, alejej stačípárminúta zvonček jenasvete. Potommi ukážu výrobu špi-canavrcholstromčeka.Teplotaho-

ráka je 900 stupňov a ich ruky súnebezpečne blízko. Napriek tomusa vraj popália lenmálokedy.Dru-há zastávka je vo „fukárni“. Ak je-den horák robil hluk, čo dvadsať?Nikto to však nevníma. Tu vznika-júpolotovary.Pracovníčkachytídoruky sklenú trubku, ktorá sa dová-ža z Nemecka. Nahreje, vyfúkne,primeria. Znova, znova a znova...Sklojesodnodraselné,ľahkosatva-ruje.Pravdaže,aktoviete...Nasle-duje poschodie, kde dominuje zá-pachriedidla.Vodouriediteľnéfar-bysaneujali,nebolistále.Potešiteľ-ná je informácia, že farby dodávaslovenský výrobca Chemolak Smo-lenice.Tudostanú výrobky základ-núpodkladovúfarbu.Žiadanájeajstrieborná,aledotejsagulenena-máčajú,ale farbasavlejedovnútraa vytvorí tak zrkadlový efekt. Pra-covníčkaichnastoknenaprípravoka výrobok čaká farbiareň. Tam nazákladnú farbu nanášajú vzory po- dľanávrhu.Čakalsomvýlučneštet-ce,alekdeže!Používajúsaajtie,alepracovníčky majú v rukách aj nie-čopodobnéigelitovýmvreckámnazdobenieperníkov.Rovnakozdobiaajgule.Tusarukanikomutriasťne-môže.Štetcovjepomenej,používa-jú sa aj na nanášanie lepidla, na kto-rýsasypetrblietavýprášok.Odtieneby som tiež nedokázal pomenovať.Zlaté, strieborné, tyrkysové...Hlav-ne sú však všetky trblietavé. Stov-ky.Nakoncivýrobyjebaliareň.Úlo-hou baličieknie je výrobky len za-baliť.Všetkymajúeštedlhésklene-néstonky,pretožezatieichpracov-níčkadrží,abysaneušpiniliamusiasazanepokaždomúkonenastok-núťnatŕňanechaťuschnúť.Balič-kazvyšokstonkyodrežeanakoniecumiestnipostriebrenú čipozlátenúsponkusháčikom,zaktorýsaguľazavesínastromček.Ažpotomjevý-robok pripravený na púť k zákaz-níkovi.Veru,dlhúcestumusiaura-ziť a prejsťmnohými rukami, kýmsa znezaujímavej trubkypremenianadominantuvianočnéhostromče-ka... Veľkýmkonkurentomsú lacnévýrobkyzumelejhmotyzozahrani-čia.Nemajúvšakvsebeto,čonaše.Krehkú krásu, ktorú treba chrániť.Nielen pred rozbitím, ale aj preto, abysavýrobazachovalaajvďalšíchrokoch. n

Cit a skúsenosť. Dva nevyhnutné predpoklady, na konci ktorých je ozdoba stromčeka

slovensko_4_2018.indd 43 24. 11. 2018 14:12:22