P ř e d p l a t i l a c e n a pre tých, ktorí nie sú ólenami «Uh.-kraj. vzdel. spolku slovenského»:

N a celý r o k 3 k o r u n v.

Expedícia: IV., Egyetem-utcza 4.

Miestnosť tUh.-kraj. vzdel. spolku slovenského)): B u d a p e s t , L, K e l e n h e g y i - ú t 2 8 . ; sem sa posielajú všetky listy pre spolok a časopis.

Dobré a zlé stránky. Príroda učí nás, že kde je veľké svetlo,

tam býva aj velká tieňa; veľké predmety hádžu velký stín a aj veľké doby má­vajú veľké chyby.

Že terajšia doba svojimi veľkými vy­nalézánu vyniká nad všetky dosavadně stoletia, to asi netreba dokazovať. Q čom sa len pred krátkymi pár desaťletiami nikomu ani len nesnívalo, to sa usku­točnilo.

Cestujeme na železnici; lietame v po­vetrí ; shovárame sa po drôte i bez drôtu s neslýchanou rýchlosťou. Ľudská veda odhalila útroby zeme práve tak, ako taj­nosti nebeských telies. Človek podmanil si elementy prírody a ovládal prírodné sily; zem, voda, oheň a povetrie, všetko stojí mu k službám. Co ho predtým naplňovalo strachom, to vie si nielen vy­svetliť, ale vie to ku vlastnému osohu upotrebiť. A ľudský duch ešte vždy skú-

Veľkú úrodu len na tej roli možno dosiahnuť, na ktorú

ma a pátra po nových vynálezoch, po nových prírodných silách, aby aj tie vo svojom prospechu vykoristil.

To je celkom prirodzená vec, že sa aj íudské mravy v tomto století značne změ­nily. Y ľudskom spoločenstve vyvinuly sa aj nové chyby. Spoločenstvo dokazuje teraz viac útrpnosti s tými, ktorí to za­sluhujú, ako kedykoľvek inokedy, a po­máha, kde je toho nevyhnutná potreba. Najnovší dôkaz máme toho pri podporo­vaní robotníkov bez práce. Početné dobro­činné spolky, fabrické mestá, jako aj štedrí jednotlivci pospiechajú ku uľaveniu biedy, ktorá teraz následkom nedostatku práce obzvlášť medzi priemyselníckym robot­níctvom nastala. Robotníctvo sa teraz za­iste presvedčilo nakoľko sú falošné a samému robotníctvu škodlivé tie heslá zvodcov ľudu, ktorí zamestnávateľa, gazdu, majstra robotníkovi predstavujú ako jeho nepriateľov.

Terajšie spoločenstvo vyznačuje sa teda bolo pred siatím 150—200 klgr. mperfosfatn na kat, jntro

rozosiate a zaoraná. Objednať možno pod adressou: ! M ľ - u t r á , g y á t ť / r t é l t e s i t ô S z o v e t k e z e t , B u d a p e s t , V., F i i i - c l o - u . t c z a , S . s z á m alebo u okresných agentov našich. — Na každú oťázku hno­jenia umel m hnojom dá podrobnú a odbornú odpoveď ]MCii t i -ágya, t £ j r t é l t e s i t o S a s o v e - t l g e a s e t

M e z ô g a z d a s á g i O s z t á l y a Bndapest, Mérleg-utcza 11. szám a na žiadosť gazdov celej obce bezplatne posle do obce odborného referenta, ktorý prevedenie hnojenia umolým hnojivom gazdovskému obecenstvu vysvetli MM

Ročník XXIX. Budapest, 8. februára 1914. Číslo 6.

Strana 82. Vlasť a SM., • Číslo 6;

dobročinnosťou oproti blížnym. A to je vedľa velikého pokroku v obore vedy a umenia najsvetlejšia strana našej doby.

Ale terajšia doba vyvinula aj nové ve­liké chyby v ľudskej povahe. Sem pri­slúchajú časté a hromadné pokusy v ni­vočení ľudského života a ľudského ma­jetku. Krádeže, zbojstvá nie sú síce vy­nálezom našej doby, lebo podobné zlo­činy páchaly sa vždy, avšak nie v toľkej miere, ako sa ony páchajú teraz.

Za našej doby povstaly nové druhy zločinov, povstalo totižto nivočenie ľud­ského života a ľudského majetku vo veľ­kých rozmeroch pomocou nových pro­striedkov, aké moderná veda vyhútala. Nihilisti, anarchisti, kommunisti pracujú dynamitom, týmto strašným vynálezom našej doby. Oni podkladajú dynamitové patróny pod železničné šíny, hádžu dy­namitové bomby a petardy do pivníc, cez obloky, medzi zástupy ľudu a strašná sila toho pekelného vynálezu nivočí zá­roveň i majetok i ľudský život často cel­kom nevinných obetí.

Druhá choroba terajšieho spoločenstva je spreneverenie cudzieho majetku, to jest defraudácia, ako to teraz menujú. S cudzím majetkom sa teraz veľmi ľahko­myseľne zachádza. Veľmi zhusta pricho-dia chýry, že tam alebo tam prišlo sa na stopu väčšej defraudácii. Defraudant alebo trpezlivé čaká, pokiaľ jeho zločin na javo vyjde, alebo s ukradeným obnosom hľadá si novú vlasť v cudzích čiastkach zeme, alebo vyhne zaslúženému trestu samo­vraždou.

To je tretia choroba terajšieho veku. Samovražda prišla tak řečeno do módy. Ešte len pred pol stoletím patrila samo­vražda medzi zriedkavosti. Taký nešťast­

ník, ktorý osudom hnaný sám si vzal život, ešte aj po smrti bol vytvorený zo spoločnosti iných poriadnych mrtvých, lebo ho cirkev nepochovala do posvätenej zeme. A pre rodinu značilo to škvrnu a hanbu. Nuž a teraz ? Samovražda stala sa veľmi udomácneným zvykom. Akoby nejaká nákaza berie ona svoje obete v najvyšších i v najnižších kruhoch a osoby obojeho pohlavia vlastnou rukou siahajú si po živote, ktorého bremeno znášať sú prislabí.

Medzi choroby terajšieho veku musíme pripočítať ešte i mániu súboja čili duellu. Keď sa ľudia pobijú, obecnie predstaven­stvo ťahá ich na zodpovednosť a-trestá ich. Na dedine volá sa to po našky pračkou. Ked sa ale páni pre bársjakú pletku šabíami rú­bajú, alebo keď jedon na druhého strieľajú, to sa nazýva súbojom alebo duellom. Kra­jinský zákon to síce zakazuje, avšak pre­stúpiť tento zákon nepovažuje sa za hriech, ba naopak, patričný nadobúda tým istej slávy.

Je to prevrátený svet; avšak darmo sa proti tomuto hlúpemu zvyku spiera zdra­vý rozum, tak to so sebou donáša móda, a kto sa móde nepodvolí, toho odsudzuje verejná mienka.

To hľa sú tmavé strany nášho veku. Z toho je patrné, že mravnosť nedrží rovný krok s kultúrnym vývinom ľud­ského pokolenia.

K t o r é b r á n y s ú n a j l e p š i e ?

Najlepšie brány sú tak zvané Laake-ovské, ktoré majú na podobu veľkej písmeny S zohnuté hriadky, do ktorých sú zuby šraubami pripevnené, ale tak, že ich ľahko možno vyňať odtiaľ. Dve alebo tri takéto železné hriadky podoby S tvoria

i Číslo 6. Vlasť a Suet.. Strana 83.

jednu čiastku brán a jedny brány día velkosti pozostávajú so 3—4 takýchto čiastok. Tieto brány sú rozličnej velkosti a ťarchy, tak že na rôzne pôdy možno nájsť zodpovedajúce. Týmito bránami všetky bránenia rolí veľmi dobre možno konať.

Sú však ešte dvojaké veľmi výtečné brány, ktorým aj malí gazdovia môžu

strunaté zuby z ocele a na konec zubov prišraubované sú ostré pazúry jako mo­tyky. Dvoma rúčkami, ktoré možno videť na ráme, možnov regulovať vnikanie zu­bov' do pôdy. Široké a končité pazúry základne poprerývajú površie pôdy, str­nisko, ktoré takto dostane o veľa lepšiu prácu, jako kedby ho pluhom boli po-prevracali, lepšie podrží tak veľmi po-

Honvédov vo Veszpréme učia košikárstvo.

vzať veľmi dobrý osoh. Pravda je, že sú drahšie, jako obyčajné brány a že si ich jeden malý gazda ani nemôže zadovážiť. Ale to neni chyba, lebo si ich môžu kúpiť viacerí malí gazdovia spolu. Tieto brány v prvom rade slúžia ku lámaniu strniska a ku kypreniu jasennej oráčiny na jar. Týmito dvoma bránami, — tre­bárs jednými alebo druhými, — aspoň dvakrát tak dobre možno polámať str­nisko, jako s najlepším dvojitým pluhom.

Jedny sú brány so strunatými zubami. Tieto brány na ráme podoby sánok majú

trebnú vlahu. So štyrmi koňmi cez jeden deň takto asi 8—10 jutár strniska možno polámať. A toto je veru veľmi veľké slovo vtedy, ked s prácou treba náhlil Jestli si dvaja-traja gazdovia zaopatria jedny ta­kéto brány, tak za niekoľko dní strniska všetkých přijdu do poriadku, alebo na jar — ked je práca ešte o veľa súrnejšia — jasenné oráčiny tiež chytro sa pripravia pod sejbu o veľa lepšie, jako s pluhom a ešte o veľa skôr. Tieto brány so stru­natými zubami súce sú na piesočnaté pôdy.

M y ste vedeli 5324

jakou ľahkomyseľno­sťou je zanedbanie po prechladnutí b e l e n i a c h r b t a a d r i e k u , l á m ku, r e u m u , bo­l e n i e hlavy šklbanie.

" l * C t O každý pád postarajte, aby ste

Gyarmati-ho Universal Tabletty mali pri rukách 20 Tablett za 1 korunu, ktorú a] v poštových markách možno poslať lekárnikovi E m i l o v i G y a r m a t i - m u , y a i l £ , l , / nech ich nezameš-Baja, č. 117. / j G l l S K - G kajú užívať v páde zmätkon krvácania zostavšíeh následkom prechladnutia.

Strana 84. Vlasť a Svel. Číslo 6.

Na hlinasté, ťažšie pôdy lepšie zod­povedajú brány s tanierami (tálczás bo-rona). Tento gazdovský stroj vlastne neni iné. jako jedna os, na ktorú sú ostré, na von duté oceľové taniere natiahnuté. Na stroji sú dve takéto osky, ktoré pomocou ku ním patriacej rúčky alebo úplne v jednom smere alebo tak mnžu byť po­stavené, aby jedna s druhou tvořily uhol. Stroj má ešte aj oje a aj sedisko pre kočiša. Aby stroj Fahko bolo možno pre­viezť s jedného miesta na druhé, preto je opatrený dvoma malými kolieskami, ktoré sedia na jednej lakťovitej oske a ktoré počas práce možno zdvihnúť a ked sa stroj vezie s jedného miesta na druhé, vtedy ich možno spustiť.

Tieto tanierovité brány tak pracujú, že sa ich ostré taniere vryjú do zeme, vy-kroja z nej tenké kusy, ktoré zdvihnú, rozmrvia a potom im dovolia spadnúť nazpät, zem za týmto strojom tak vyzerá, jako kedby ju zahradník bol obrobil.

Tento nástroj výtečné sa dá upotrebiť na lámanie strniska, lebo površie strniska v hĺbke asi dvoch-troch palcov na také jemné prerobí, že sa vlaha nemôže vy­pariť z neho. V takýto čas dve osky tak treba jednu s druhou postaviť do uhla, jako je záprah vstave utiahnuť brány.

Nástroj tento je práve taký dobrý aj na lámanie hrúd, zvláště ked sú hrudy také tvrdé, že ich ani obyčajné brány, ani valec nemôžu pomrviť. Práve tak výtečné možno tento nástroj upotrebiť aj pri kyprení, pripravení pod siatie jasen-nej oráčiny na jar. Vtedy osky len trochu treba postaviť do uhla.

K o p a n i n y a u m e l é h n o j i v á .

Z kopanin krmná repa a burgyňa sú najvďačnejšie za umelé hnojivo. Kopa­niny na kat. jutro potrebujú 150—200 kg. superfosfátu, aje pri tom na viazanej pôde aj za draslo sa odmenia a preto na kat. jutro takejto pôdy mimo super­fosfátu dajme 40—60 kg. 40%-vého drasla a na piesočnatú pôdu dvakrát toľko. Bur­gyňa a repa potrebujú mnoho nitrogenu,

preto mimo spomenutých umelých hnojív pod burgyňu a repu pohnojme roľu aj maštaľným trusom, jestli však maštaľ­ného hnoja nemáme, upotrebme zelené hojenie. Pod zemiaky sa tak popráva zem umelým hnojivom, že strnisko po žatve hned poorieme a mesiaci auguste po žatve hned poorieme a v mesiaci auguste po daždi, alebo ked prší, zasejeme zrno na zelené hnojenie a siatinu len v na­sledujúcu jar zaorieme. Jestli roľu ani maštaľným ani zeleným hnojom nepopra-víme, tak jej dajme sirkovo-kyselinného ammoniaku alebo čílsku sanytru. Z prvého 80—100, z druhého 80—120 kg. treba dať na kat. jutro. Sirkovo-kyselinný am-moniak pred oraním, po ktorom sa zrno seje. rozosejeme po pôde, polovicu číl­skej sanitry pred sadením a druhú polo­vicu pred okopávaním. Superfosfát a draslo pod burgyňu a repu netreba rozo­slať v jaseni, lež len na jar pred zorá­ním pôdy.

Pod kukuricu umelým hnojivom neni cieľu primerané poprávať roľu, lebo ku­kurica po umelom hnojení nedonáša lepšiu úrodu.

Co nového doma a vo svete? Ministerský predseda gróf Štefan Tisza

minulý týždeň bol na audiencii u jeho veličenstva a Schônbrunne. Ministerský predseda počas výsluchu referoval jeho veličenstvu o položení v sneme, o ná­vrhoch, ktoré snem vybavil a súčasne ku predbežnému odobreniu predložil jeho veličenstvu tie návrhy, ktoré vláda snemu ku pojednávaniu predostre. Medzi týmito bol i návrh o novom podelení volebných okresov. Jeho veličenstvo s úplným uspo­kojením prijal všetky predostrenia mini­sterského predsedu, ktorého výsluch trval vyše jednej hodiny.

-K -K -K

Krajinský snem minulý týždeň odhla­soval návrh, ktorým sa počet rekrútov o 31.000 hláv povyšuje a návrhy poťa-hujúce na tohoročnú assenťírku. Z po­výšeného počtu na spoločnú armádu pri­padne 18.000 a na honvédstvo 6000 re­krútov. Zvýšenie počtu rekrútov assentač-ným kommissiam nebude robiť starosti, lebo i dosiaľ viac bolo súcich šuhajov za vojakov, než koľko zvýšenie vyžaduje.

* * *

Ďalej snem prijal aj návrh zákona, ktorý má za cieľ napomôženie odvodňo­vania, aby krajina bola zachránená od škôd, aké na jednotlivých krajoch po­vodne zapríčiňujú. Pri pojednávaní ná­vrhu prehovoril aj minister orby a roz­povedal, jako sa vláda zaujala za po­vodňou navštívené kraje.

Minister orby barón Imrich Ghillány rozpovedal, že vláda hned po nešťastí zčiastky z obdržaných milodarov, zčiastky čo štátnu podporu rozdelila medzi vy-topencami 500.000 korún, taktiež poslala na povodňou zastihnuté kraje aj 800.000 metr. centov potravných článkov, aby umelé povýšenie cien potravín s týmto prekazila. Na opravenie porúchaných železničných čiar vydali poldruha mil-liona, aby ľudu poskytli príležitosť ku práci. Prvou úlohou bolo postavenie spustošených mostov; vláda na tento cieľ hneď udelila 236.000 korún. Už počiat­kom jary na viac vidiekoch začnú s ná­kladom 5,100.000 korún práce na opra­venie verejných ciest, aby roboty nemajúci prišli k zárobku. Minister financií po­staral sa, aby na povodňou stihnutých krajoch čiastočne odpustili daň. Vláda mala starosť aj o úverkové pomery. Mi­nister financií cestou Krajinského úver-kového družstva a vidieckych peňažných ústavov umožnil poskytnutie pôžičiek a oškodeným dopomohol aj ku semenu na siatie. Medzi núdzu trpiacimi vláda roz­dala viac stotisíc metr. centov kukurice.

Vôbec vláda hned všetko možné urobila, aby uľavila biedu.

Reč ministra orby celý snem prijal s veľkým uspokojením.

* -K *

Minister vnútra Sándor na jednom z pominulých zasadnutí snemu predostrel návrh zákona o novom podelení voleb­ných okresov. Dľa návrhu krajina bude bude podelená na štyristotridsaťpäť vo­lebných okresov, tedy bude o 22 voleb­ných okresov viac ako teraz. Na Hor­niakoch volebné okresy zostanú asi v dosavádnom počte. V oravskej, tekovskej, hontianskej, liptovskej, novohradskej, preš-porskej, turčianskej, zvolenskej, šarišskej, spišskej, gemerskej a zemplénskej stolici bude toľko volebných okresov ako dosiaľ, ale v nitrianskej a trenčianskej stolici bude o 1—1 okres a v abauj-tornanskej stolici o 2 okresy menej.

D O P I S Y . (Ct. pánov dopisovateľov prosíme, aby sa pod svoje do­pisy podpísali i vtedy, keď nechcú, aby ich meno bolo

vytlačené. Inak dopis neuverejníme.)

Bacsófalva, (st. hontianska), v januári.

V našej dedine mnohí čítajú tieto novinky a tu i tu aj dopis pošlú do nich. Preto i ja pro­sím, pán redaktor, keby ste i týmto mojim riad­kom ráčili popriať trochu miesta. Začnem s po­časím, ktoré sme z počiatku zimy mali u nás premenlivé, raz pršal dážď a po ňom zas sňah. Zimy sme mali málo, ačkoľvek bývame pod vy­sokými vrchami, na ktorých v horách takto v zime naši chlapi majú dosť dobré zárobky. Ktorí máme zápražný statok, vozíme drevo z hôr" do baňsko-štiavnických bani a tí, ktorí záprahu ne­majú, rúbu toto drevo v komorských horách. Takto si náš fud peniaze vyhľadáva, takto svoj nedo­statok zaokrýva a svoje dietky v bázni Božej vy­chováva.

Strana 86. Vlasť a Svk. - •• v

Úrody minulého roku mali sme obstojné, lež. že sme s póla. ho pán

ich pre nepriaznivé počasie zle schránili Ovocia, ktorého u nás býva hodne, ked Boh požehná, minulého roku mali sme

len málo. Končiac svoj dopis, veľactenému pánu redak­

torovi vinšujem dobrého zdravia, aby nás i da-lej mohol vzdelávať týmto milým časopisom a ct. spolučitateľom tiež prajem hojného Božského požehn;

%

,

.

inia v tomto novom roku. Martin Sztruhár, roľník.

-K -K -K

T ó p a t a k , (st. hontianska), v januári. Nás je tu pár gazdov malých, Ale preto chlapov zdravých. U nás sú aj robotnici: Nádenníci aj hutnici, A tretí chodia do bani A štvrtí sú zas stupári. Bemeslo tiež rozumieme, Lež ho len niekoľkí vieme. My tu máme chotár celý Baňama obkolesený. Úrody sme krásne mali. Ale sme ich mokré brali. Seno u nás a kosienky Nakosil aj na pasienky, Pri statku sme necítili Toho roku v žiadnej chvíli Škodu a ani chorobu, Za čo chvála pánu Bohu. Na Nový rok ja každému Vinšujem svojmu blížnemu Mnoho šťastia a radosti, Všetkých potrieb do sýtosti. Čižmárom vinšujem sáry A hutmanom dobré dary, Huláňom repy, Mládencom cepy, Murárom tehly, Krajčírom ihly, Zimomravým kapce, Cundravému strapce, Babám klebety, Cigánkam deti, Mýtnikom mýta, Chudobným žita, Jarca haviarom,

Číslo 6.

Farby maliarom, Nepriateľom strach, Gazdom dobrý dach, Furmanom dobré vozy,' Valachom dobré kozy, Hájnikom veľa blata, Šlamiarom veľa blata, Ševcom kopitá,] Pekárom korytá, Žencom veľa sily, Hrabáčom dobrej chvíli. Kupcom oldomáš, Starým dievkam sobáš. Hrebenárom rohy, Husárom ostrohy, Hrnčiarom hrnce, Paničkám vence, Žalár grobianom, Pokoj kresťanom. Pivovarom sladu A starému bradu, Grznárom líšky, Študentom knižky, Hunštosiarom hunty, Flagnárkam dobré fúnty, Rechtorom pohraby, Mnohým ženám baby, Kuchárkam misky, Stolárom dasky, Kováčom ráfy, Slepý nech potrafi, Dreva kolárom, Zveriny horárom, Pľachu pľachárom. Železa šlosiarom, Bosému krpce, Bacúrovänom dupce. Dobronivcom voly, Aké im budú po vôli. Babincom kravy, Sásanom bravy, Krupincom bárskedy, Treba dobrej vody, Ovocia Žibritovänom, Vinšujem aj Antaľanom, Aj Kolpašanom . . . Nech vás nepotká zlého nič Vinšuje Martin Jdnyi Zartovic.

—

!

Strana 88. Masť a Svet. Cislo 6.

CHÝRNI K. P r í c h o d k r á ľ a d o B u d a p e š t i . Jeho veli­

čenstvo král, jestli počasie bude prajné, tak asi prostriedkom marca príde na dlhší pobyt do Budapešti. Jeho veličenstvo vtedy bude dávať v budínskom hrade všeobecné audiencie.

Pamiatka smrti dediča tróna. Dňa 30. januára bol 25-ty výročitý deň tragickej smrti dediča trónu Rudolfa v mayerlingskom kaštieli. V dvornom chráme viedenskom vo výročitý deň odbývaly sa smútočné služby Božie, po ktorých jeho veličenstvo šiel do krypty kapucínskeho chrámu, kde sa dlhšie modlil pri rakve svojho jediného syna a potom pri rakve nezapomenu-teínej kráľovnej Alžbety. Na rakev dedič trónu položené bolo veľa utešených vencov, medzi ktorými utešené boly vence od jeho veličentva kráľa, od arcikňažny Štefánie ovdovelej po de­dičovi trónu a od nemeckého cisára.

N a r o d z e n i n y n e m e c k é h o c i s á r a . Ne­mecký cisár Vilhelm dňa 27. januára slávil svoje 55. narodzeniny. Z tejto príležitosti nemeckého cisára vrelé pozdravili zo všetkých panovníckych dvorov a menovite náš kráľ pozdravil cisára Vilhelma vo vrelom telegramme.

A r t h u r Gôrge i , hlavný vodca boja za Slo­bodu v r. 1848—49. tieto dni v dobrom zdraví slávil deväťdesiatyšiesty deň svojho narodzenia.

Operovanie grófa Khuen-Héderváryho. Bývalý ministerský predseda gróf Karol Khuen-Héderváry dal si operovať i ľavé oko. Grófovi totiž obe oči bolo treba operovať, ale mu svojho času len pravé oko operovali. Operáciu previedol professor Emil Grosz a skončila sa tak šťastne, že gróf Khuen o pár dní opustí kliniku.

T o h o r o č n é a s s e n t í r k y v Liptove. V sto­lici liptovskej ku tohoročným assentirkam má sa ustanoviť 1878 vojopovinných mladíkov. Assen­tírky budú sa odbývať: v Liptóujvári od 2. do 5., v Lipt. Sv. Mikuláši od 6. do 9. v Nem. Lupči od 10. do 12. v Rózsahegyi., v Ružom­berku pre ružomberských vojopovinných 13. a pre vojopovinných z ružomberského okresu od 14. do 17. marca.

Z a d r ž a n í vysťahovalc i . Nagyszombatská, polícia behom roku 1913. zadržala 719 ľudí, ktorí

sa bez cestovného passu chceli vysťahovať do Ameriky. Medzi zadržanými bolo 146 vojopovin­ných mladíkov.

ľ r i v e z e n i e ja lov íc zo Š v a j č i a r s k a . Mi­nisterstvo orby Gazdovskému spolku stolice nitrianskej povolilo štátnu podporu tým cieľom, aby spolok pre malých gazdov stolice v Švaj­čiarsku nakúpil jalovice. Spolok nakupením jalo­víc na plemä poveril podpredsedu Karola Leiden-frosta, gazdovského dozorcu Eugena Gajdatsyho. sekretára spolku Ludvika Sándorháziho a stat­károv Edmunda Vápy-Vongritsa a Ernesta Lei-denfrosta. Menovaní jalovice kúpili. Cena jalovíc menila sa od 850 do 1050 korún a kúpené jalo­vice v každom ohľade zodpovedajú.

Š t ra jk k o m i n á r o v s a s k o n č i l . Buda­peštianski kominárski majstri po dlhom vyjedná­vaní so štrajkujúcimi tovaryšmi sa konečne dohodli a tým sa štrajk kominárskych tovaryšov skončil.

O b u v p r e b u l h a r s k ú a r m á d u . Bulhar­ská vláda v Debrecíne chce objednať viac sto­tisíc párov čižiem pre bulharskú armádu. Vyjed­návanie sa už začalo a poverenie ku lifrovaniu obuvy dostanú pravdepodobne debrecínski obuv­níci.

E l e k t r i c k á vo Sväte j z e m i . Francúzsky bankár Perrier dostal povolenie na stavbu elek­trickej železnice z Jeruzalema do Betlehema a na zavedenie elektrického osvetlenia a vodovodu v Jeruzaleme.

P e t r o l e j o v ý p r a m e ň v Egbel l i . Z egbell-skej železničnej stanice každodenne posielajú po železnici sudy surového petroleja do Prešporka. kde raffinerie surový petrolej spracujú. Teraz je už celkom isté, že v Egbelli našli takú veľkú petrolejovú osadu, z ktorej dlho budú brať pe­trolej a ktorá našu krajinu urobila majiteľom veľmi značného pokladu. Osady, na ktorých sa teraz berie petrolej, najbližšie rozšíria a ich za­riadenie cieľuprimerane zdokonalia.

S m u t n ý p r í p a d udal sa v hontianskej obci Szebelléb. Pastier Martin Tuhársky v 56. roku po dlhej nemocí zomrel a hned za ním zomrela na šarlach jeho 24ročná dcéra, ktorá ho opatro­vala a v susednej izbe zomrel tiež na šarlach 7ro(:ný pastiersky chlapec. Všetky tri mrtvoly boly pochované razom za veľkej sústrasti obecenstva.

Strana 90. Vlasť a Svet. Gíslo 6.

Vždy sa opozdiL — Veselé príhody. —

Prečo sa ten professor Penkava íeození ?

Otázku túto skoro denne pretriasali jeho priatelia a zvláště dámy sa velmi o to zaujímaly. Bol to pekný chlap, prí­jemného chovania a nadmieru zábavný. Kdekoľvek sa objavil, bol vždy vítaným

osťom, a nejedna matka bola by'mile-ada dcerušku svoju za neho vydala

or tomu, že už nebol mladík. Ale Penkava ani slovom, ani pohľadom íavil. nikdy nejakú náklonnosť k nie-

zo ženských, v ktorých spoloč-často býval. Bavil sa so vše-

\ yno, dražil ich. lichotil im. v určitých medziach, ktoré

jakej pozdejšej láske jeho nikto nič ur­čitého nevedel.

Vzdor tomu však nemalo tajemstvo jeho predsa vstúpiť s ním1 do hrobu.

V prvé dni fašiangov obdržal naraz Penkava list od svojho bývalého kellegu. s ktorým pred rokami na jednom ústave učil. V liste volá ho priateľ na svatbu svojich dvoch dcér, ktoré v jeden deň sa vydar malý a z nich mladšiu držal Pen­kava pri krste na rukách. Penkava teda z radosti odišiel k slávnostnému obradu.

Priateľ Velebil privítal ho s otvoreným rtaručím a radosť jeho bola bezmedzná, ked zvedel, že Penkava u neho bude celý týždeň hosťom. I ostatní tešili sa ne­smierne jeho príchodu, i zvláště kmotra jeho Emma.

Po chutnom obede zaviedol Velebil ^\oči l— a ked spozoroval, že Penkavu do bočnej izby, kde pri dobrom

\ ho príčiny niektorá rodina aké nároky robila, prestal svovať. • , VrJsa hlasy, ktoré v cho-

sčosi tajomného, dáku predsa nevedel nikto ^selne začalo sa vra-

' í, o láske aN o zná-va vždycky vyhol m druhom. Len

[tom nevedel, pri-Itudentskej láske. iiý do dievčaťa, s \ školy, a mohol

•yštevovať, a tu \ slečne Júlii.

•>bí, a po. lik­ed dostane padá. V tej ' sa vydala ax. O da-

v-

víne chceli sa nikým nerušení poshovárať. — Vidíš, priateľu, je to predsa len u

vás na vonkove o veľa príjemnejšie. Ja podnes ľutujem, že som sa do hlavného mesta žiadal. Vy tu máte rajský život!

— Ale, Bože, tak zadaj prosbu za pre­loženie, odíď von, ožeň sa "pekne

— Ja ? Blázniš ? Teraz ? Ked som to neurobil do poludnia, ako sa vraví, od poludnia to už nechám!

— Ale priateľ, povedz mi úprimne! Ty si predsa býval taký veselý a pekný chlapec, dobrého srdca, pekného posta­venia — a predsa —

predsa som ostal slobodný ? ! — — Nuž, priateľ, tebe to vravím. Máš pravdu, veselý som býval vždy a som dosavád, a všetci kamaráti o mne tvrdili, že sa asi prvý z nich dostanem pod pan­toflů. Na mále viselo! Ked som .sa pre­sťahoval do hlavného mesta, soznámil som

Strana 92. Vlasť a Svet. Číslo 6.

sa s istým podsudcom, do ktorého do­mácnosti som chodieval. Mai roztomilú ženu. Sotva prešiel rok od jeho sobášu, zomrel mladý muž náhle, zanechajúc po sebe krásnu bohatú vdovičku. Bola to krásna žena, kamarát. Chodieval som často do jej bytu, volala ma svojím pria­teľom, tiskla mi ruku — a ja plával som v mori blaženosti nemohúc sa dočkať chvíle, až svoj smútok odloží, aby jej lásku vy znak lebo vedz, ja som sa do nej šialene zamiloval. Nedočkal som sa toho času. Neuplynulo ešte ani štvrť roka od smrti jej muža, a ja prekročil som jed­ného dňa jej prah s tým pevným úmyslom, že jej poviem všetko. Bolo mi úzko okolo srdca, ale dodal som si odvahy a počal ju dosť naivne poučovať, že by nemala sa príliš tak v smútku pohružovať a my-sleť radšej . . .

Pri tých slovách som sa zarazil a ona sama musela mi pomôcť otázkou:

— Myslieť na nový sobáš ? — Ano, milosťpani, lebo

- Vidím, čo chcete povedať, — pre­rušila ma ona. — Aby ste vedeli, ako vysoko si ctím vášho priateľstva, sverím vám tajomstvo svojho srdca.

Bol som od radosti bez seba, dúfal som, že ma miluje! Ona sklopila oči a

šepkala: — Sú tomu práve tri dni, čo som sa

zasľúbila s mladým Hájkom. Znáte ho ? Jeho otec má veľký obchod, ktorý mu po našom sobáši oddá. No, však že som dobre volila?

— V ten čas som myslel, že si hla­vou guľku preženiem — pokračoval.

— Nalej kamarát! Na naše priateľ­stvo! — Penkava jedným dúškom vy­prázdnil pohár až do dňa.

— Ale prvé toto sklamanie nemohlo ťa predsa odstrašiť!

— Ani neodstrašilo, ja som sa zami­loval na novo, ale, pomysli, priateíu, — asnád to bolo moje nešťastie, zase do vdovice.

(Dokončenie nasleduje.)

DROBNOSTI. Sematismus ostrihomskej arcidiecésy na

rok 1914. vykazuje, že je v arcidiecése 480 fár s 1,580.877 veriacimi, 784 kato­líckych ľudových škôl, dve gymnasia ;i mnoho vychováva cích ústavov. Pod sprá­vou arcidiecésy je 3896 cirkevných osôb. z ktorých 971 je vysvätených kňazov. 590 mníchov, 2068 mníšiek a 267 kleri­kov. Podelenie arcidiecésy je nasledovné : sú 3 arcibiskupské vikariáty: ostrihom­ský, trnavský a budapeštiansky; osem hlavných dekanátov a 47 dekanátov. Naj­starším kňazom je ostrihomský velpre-pošt Franc Blúmerhuber, ktorý nedávno slávil svoje 90. narodzeniny. V rade ostrihomských arcibiskupov Ján Cser-noch je sedemdesiatyštvrtý.

Najväčšie kanóny na svete. Z Londýna sdeľujú, že válečná loď «Orion» typu Dreadnought sa už vrátila zpät do Port-šmouthu z cvičieb v strieľaní. «Orión* je prvá lod, ktorá je vystrojená 13 a pol-cólovými delami. Na cvičbách náboje zpočiatku len do poly naplnili pušným prachom, potom strieľali s plnými n:i-bojami. Kanóny s veliteľského mostíka zapaľujú pomocou elektrického prúdu a. uši na palube nachodiacich sa matrózov zapchajú vatou. Ked vystrelili z kanónov.-lod sa od strašného dunenia veľmi otriasla, ,ale sa jej preto nič nestalo. Na lodi nachodiace sa nádoby pred strieľa­ním zaobalili, lebo všetko to, čo nebolo zaobalené, rozbilo sa na tisíc kusov, ba nesmierny tlak povetria prevalil aj vrch­náky na konservových krabiciach. Na palube nachodiace sa hrubé obločné sklá

sa tiež na tisíc kusov rozbily. Výstrely bolo možno počuť v diaľke 12 míľ a aj domy otriasly sa od nich.

D O M Á C E RADY.

O oblokoch. Obloky majú byť radšej veliké, než malé, veď príbytok dostáva svetlo len oblohom. Obloky musia byť tak zhotovené, aby sa mohly kedykoľvek otvoriť a príbytok vyvetriť. Sú u nás ešte takí ľudia, čo obloky klincami pri­bijú, aby sa nemohly otvárať. Tabule na oblokoch majú byť vždy čisté a prie-, zračné. A u nás vídať miesto sklenných tabúí papierové tabule handrami zapchaté tabuľové diery. I také gazdiny sa najdú, čo sklo tabúľ nikdy neumývajú. Obloky nech sa stavajú vždy na poludňajšej slnečnej strane domu. Svetlý príbytok je zdravý a radostný; tmavý je hniezdom nemocí a smutný, protivný. V mnohých domoch, vystavených k polnočnej strane, hynú rodiny suchotami, vodnatieľkou a škrofíami. Taký tmavý príbytok je hro­bom pokolení. Kto zakladáš dom a ro­dinu, pamätaj, že svetlo a čistota sú ži­votom a zdravím, tma a špina sú ne­mocou a smrťou rodiny a potomkov. Obloky nech sa dobre zavierajú, aby cez' ne nefučalo do izby, najlepšie sú dvojité obloky. (>bloky nemajú byť nižšie nad zemou, než na 80 cm.

R O Z M A R Y A Ž A R T Y .

Našiel sa. — Pripomínam, že ten oblek zaplatím len na

Veľkú noc. = Oh, prosím, to nerobí n ič ! — Tak a kedy mi oblek pošlete domov? = Na VeTkú noc.

* * *

D o b r e r o z o z n á .

— Otecko, jako rozoznávame jačmeň od žita? = Zcela jednoducho: jačmeň je v pive a žito

v chlebe.

L I S T Á R E N . (V osobitých listoch redakcia odpovede nedáva.)

Ct. p. K. N. Ozora: Od intabulovanej pôžičky daň sa musí platiť. Nevieme za jakú prosbu to platíte a vôbec na čo je tá prosba.

Ct. p. V. A. B.: Váš lós nevytiahli. Ct. p. J. H. K.: Na bezmenné dotazy odpo­

vede nedávame. Kôzségi biró, Nemesfalva: Píšte pod adressou:

Mútrágyát értékesító' szôvetkezet, Budapest, V., Furdó-u 8..

(7í.. p. St.- Gr. Privigye: Také vzorky dosta­nete v obchode: Riegler. József Ede, papirkeres-kedése, Budapest, Rózsa-u 55.

Ct.p. St. Cs. Pinczéd: Už sme vám raz od­kázali, že v jednom sväzku takej knihy niet. Ohľadom uhorských fabrík obráťte sa listovné pod adressou : Gyáriparosok országos szôvetsége, Budapest, Sas-u 1.

Ct. p. Ob. Pr. Pozsonybesztercze: Vaše losy nevyhrali. Druhý raz si ale vypíšte celé meno, lebo inak odpovede nedáme.

Ct. p. J. K. v P.: V smysle 8. §. II. zák. článku z r. 1898. robotnícku smluvu s gazdov­skými robotníkmi, ktorí sa podujímajú na žatvu, svážanie, tlačenie, mlátenie a vôbec na bár.sjakú gazdovskú prácu, vždy písomne treba uzavreť pred obecním predstavenstvom tej obce, v ktorej býva zamestnávateľ, jeho poverenec alebo väč­šina na prácu podujímajúcich sa robotníkov. (Sú pády, keä smluvu netreba uzavreť pred obecním predstavenstvom, ale toto sa nepoťahuje na Vás.) Jestli smluvu nie takto uzavreté, tak jej pri ad­ministratívnej vrchnosti nemožno získať plat­nosť; teda, jestli vzkrsne nejaká otázka, ne­môžte isť ku hlavnému slúžnemu, ktorý v ta­komto páde naskutku' zakročí, lež musíte sa obrátiť k okresnému sudcovi, toto sa však dlho preťahuje a spojené je s veľkou trovou. Teda smluvu pred obecním predstavenstvom, treba uzavreť.

Ct. p. J. G. Liptószentpéter: Pýtajte si cen­níky od budapeštianskych firiem: Gonrád ós Társa, Teréz-kôrút 15., Kann és Heller, Váczi-kórút 62. Sárospataki Kovamalomkógyár Bálvány-utca 8. Sukorói kóbánya és malomkógyár, Tho-kôlyút 133. Dľa tých si voľte.

Ct. p. L M. Nyitra.bqjna: Pýtajte si cenník takých knižiek od kníhvydavateľství: Franklír:-Társulat Budapest, Egyetem-u 4., a Szent István Társulat, Budapest, Kecskeméti-u 2.

Ct. p. P. S. Szarvas: Píšte o tú knižku pod adressou: Rózsa Eálmán és neje Budapest, Vil!., Szentkirályi-utca 30. Ale poznamenajte v jakmu sošite ste o tej knižke čítali.

Strana 94. Vlasť a Svet. Číslo 6.

TRHOVÉ GENY V BUDAPEŠTI. — Značené 4. februára.

Ceny rátajú sa od m. centa.

Pšenica '. 23.10—24-00 kor. Raž 17-45—17-65 Jačmeň 13-70—14-70 Ovos 15-10—16-40 Kukurica 13-50—13-70 Ďatelina 17000—200-00 Lucerna 120-00—166-00 «

M ú k a : Číslo 0 1 2

kor. 36-80, 36-00, 35-20, 34-40, 33 60,

5 6 7 7Vi 8_

3260, 31-40, 28-60, 2560, 1360.

Za 100 kgr. i s vrecom.

M ú k a r a ž n á : Číslo 0 0/1 I I/II

kor. 30-80, 28*80, 28-80, 26-80,

II II/A II/B SR

, 24 60, 22-60.

Otruby fajne kor. 1040, hrubé 10 60 kor.

26 80, -

Za 100 kgr. i s vrecom.

Zeleniny .

Fazula veíká biela 19*50—2000 kor. « strakavá 15-00—16-00 i

Hrach nelúpaný, čistý 30-00—32-00 « • lúpaný 29-00—56-00 í

Šošovica čistá 40-00—78-00, « Konopné semä 26-00—26-50 '« Mak (modrý) 60-00—64-00 « Proso J. 31-00—36-00 « Rasca (kmín) 78-00—80-00 « Zemiaky žlté (1 vagón) 6-80—5-95 i Ružiaky 7-00—4-90 « Biele r _ 5-20—4-30 «

za metr.-cent.

D o b y t o k p r e j a t k u .

Uhorské voly vykŕmené 86—92 kor « « stredné 68—84 « « • chatrné 54—62 « t • gazdovské dobré 80—88 « « • « chatrné 50—68 «

Býky lepšie 70—92 « Býky chatrné . 46—68 « Uhorské kravy 50—78 « Strakavé 50—84 «

S l a n i n a a masť.

Čerstvá slanina 1-28—1-36 kor* Paprikovaná slanina 1-48-1-56 « Údená slanina- 1*44—1-48 « Slanina na masť 1-30—1-38 « Sadlo 1-44—1-50 « Svinská masť peštianska l-36—1'42 «

O š í p a n é .

Mladé ťažké (pár vyše 320kg.)_ _ 126—127 hal. Mladé stredné (pár 250—320 kg.) 126—127 « Mladé ľahké (po 220 kg.) «

za kilogramm s odtiahnutím živej váhy.

H y d i n a .

Živé kura na vysmaženie (1 pár) 1 80—2 40 kor. Na pečenie • 2 40—5*00 « Chudá kačka 5-00—680 « Vykrmená kačka 6*00—8 80 « Vykrmená hus (1 pár) 14-00—24-00 « Sliepka '. 3-60—4-80 « Morka (vykŕmená) 9-00—12-00 « Vajcia: kistňa (1440 kusov) väčších 130-00—140 00« Drobnejších 110-00—111-00«

ÍNSERATY prevezme expedícia časopisu Masť a Svet Budapest, Egyetem-utca 4.

Slovenské Noviny sú najrozšírenejší a najlacnejší časo­

pis politický. — Vychodí každý

: : deň. — Predpláca sa: : :

na štvrť roka tri koruny.

A4 AA Predplatky nech sa posielajú po­štovou poukázkou (postautalvány) na vydavateľstvo S lovenských Novín: Budapest, VI., ó-utcza 12.

TY • • Jednotlivé čísla predávajú sa po 2 halieroch.

Družstvo u h o r s k ý c h gazdov utvára dedinské spolky, gazdovské kruhy a spoločnosti na prenájem pozemkov, tak­tiež zdarma poslúži radou vo všetkých spolkových záležitosťach. Roľníkom pri kupovaní pozemkov pomocou a radou slúži a preto má v evidencii ako kupujú­cich tak predávajúcich. Kto mieni kúpiť alebo odpredať pozemky, nech oznámi svoj úmysel u spomenutého družstva, ktorého adressa je táto:

M a g y a r G a z d a s z ô v e t s é g , Budapest, IX., Ullói-út 25.

Šesťsto slovenských ľudových piesní.

Obnovená sbierka slovenských ľudových piesní ob'sahujúca vyše šesťsto pesničiek. Sostavil: KAROL CSECSOTKA. Gena vkusne vystaveného a v červenom plátne silne viaza­ného a pekným titulným obráz­kom o z d o b e n é h o sväzku je 3 k o r u n y aj s p o r t o m . Za vopred poslaný obnos alebo na dobierku rozposiela:

Kníhvydavatelstvo VILIAMA MÉHNERA

" (Franklin-Társulat) Budapest , IV., Egye tem-utcza 4. sz.

Dejiny uhorského boja za s lobodu r o k u • 1848 — 49. • ktoré dr. Adolf Pechány napísal a «Uhor.-krajinský Vzdelávací Spo­lok Slovenský* vydal, — majú sa nachádzať v každej rodine všetkých uhorských občanov. Aby si tieto dejiny aj tí, ktorí ich ešte nemajú, mohli zadovážiť «Uhorsko-kra-jinský Vzdelávací Spolok Slovenský*, ako vy davateínaložil redakcii časopisu «Vlasť a Svet*, aby ich po 1 korune 20 halieroch predávala, že by si-ich ešte aj ten najchudobnejší uhorský občan mo­hol zadovážiť. Tieto dejiny obsahujú na 319 stranách množstvo pouč­ného čítania a vyobrazení, a sú tak skvostne vystavené, že sú aj okrasou rodinnej knižnice a preto sú prí­hodné aj za dar na meniny, narode­niny alebo na zkúšky. Kto si túto knižku chce kúpiť, nech pošle 1 korunu 20 halierov po poštovej poukážke (postautalvány) a nech O adressuje takto: #

VLAST' A SVET Jednoduchý oznam 2/20% raz vytlačený stojí: B u d a p e s t , I. ker. , K e l e n h e g y i - ú t 2 8 . sz.

2 koruny. '̂.•....• /.\

*Redakcia nem zodpovedná za obsah inserátov /» Zodpovedný redaktor: g a z d a Štefan.

Strana 96. Masť a Svet čislo 6.

w*rr JL-

najlepšie stroje ako benzinové a parné mJá-ťacie motory, sejačky, drviace stroje, vejačky na zbožie, pluby, brány at ď. dodáva 5389

F . I I A Š A továreň strojov hosp. h. sp. Trnava—Nagyszombat

Predaj majetkn. Pre nedostatok óelade predám majetok, ktorý pozostáva: v jednom kuse 3 katastr, jutra obnášajúca zahrada. . čistý ovocný sad, v nej je dom, pajta, dobrá voda; k tomu lúka ob­nášajúca 9 ju tár a 4 p luha orá cej zemi. Všetko je na rovine Dri hradskej v Kremnici. Cenai '24.000 K. Bližší

vývod podá

C s n n d e r l i k J á n o s Kóľrnóczbánya Felsô-uteza.

Hr ANSERAXY PRE V E Z M E EXPEDÍ­C I A Č A S O P I S U

Najlepšie a najspolahíive jšie benzinové a surovoolejové mo­tory, ako aj motorové garnitúry, elevátory a zariadenie mlynov za velmi nýhodných pla­tobných podmienok dodáva

Ker eskedelmi bank gépgyár a, Rimaszomb a t. P o č e t n é l i s t y u z n a n i a . R o z -v o ó t y a c e n n í k z d a r m a , 5409

• • • • « • • • • <

Takéto tučné ošípané

len pr idaním

Barte l-ovho

krmného v á p n a možno behom 11 mesiacov dochovať. Barthel-ovo krmné vápno je najlepším a najlacnejším ochranným prostriedkom proti zlomeniu kosti, proti ochromeniu I žriebät, teliec a prasiec, ku dochovanin rožnej lichvy I a zvýšeniu dojivosti mlieka, ku prekazeniu rýpania I dreva, pitia hnojnice a ku napomoženiu nosenia I vajec u sliepok atd. Opis a miezky zdarma. Päť | kilo poslané ako poštový balík- 2 Viedns 2 kor.

M. Barthel a Spol. Wien, | X., Siccardsburg-gasse 44.

Sklad (vo veľkom) v Budapešti, u Magyar Mezôgazdák j Szóvetkezetu (u spolku uhorských potných gazdov).

VoveTkej drahotepo-travných článkov

bryndza pre svoju záživnosť a lačnotu v každej-do-mác'nosti je nevy­hnute lný oblúbený potravný článok.

P r v á l i p t o v s k á b r y n d z i a r e ň

FILIP PEWNY LIPTÓ-SZT-WIIKLÓS

Odporúča naj fajnejsiu dessertnú bryndzu za 7.50 K. I. výživnú (jemnú) bryndzu 5.50 K. I I . vý­živnú (pikantnú) bryndzu za 5 K. V 5 klgrovej parenici n a každú poštovú stanicu oplateno sa po­siela. Podrobný cenník a re-k l a m n á t a b u l a z d a r m a a oplateno

En podivu lacné obrady! Btf~ P r e k v a p u j ú c i v y n á l e z ! ~iHí 5439

w T M;

\\ KT

m ^ ^ i í a í L ^ í - , , , ^

i

1

i 1 \M V I WIT

jL-ĚSSJiJ

frmi Nepočetné listy uznania dokazujú neprevýšitelnú zna-

menitosť

„Huncjária" pletiva Zhotovené výlučne len z cínovaného drôtu. Cena za štvorcový meter od 3 2 h a l i e r o v vyše. Objednať

možno n jediného zhotovitefa

H t l l u O K K O ľ S á l l U O ľ rosté°ykerľtésgýá°naxxxx

B u d a p e s t , V I I I . . U l l ó i - ů t 4 8 / 7 8 . L a c n á , r ý c h l a a s v e d o m i t á o b s l u h a .

Obrázkový cenník zdarma a oplateno.

Kní th lač . spoi. Frankl in Budapest. IV., Egyetem-utcza 4. — Časopis je vlastnosť Oh.-kraj. vzdel. sp. slov.