Piatok 14. septembra 2012 10.00 h Trnavská radnica

Slávnostné prijatie hostí TD primátorom mesta 10.45 h Západné krídlo radnice

TVÁRNOSŤ HLINY – prehliadka výstavy ľudovej keramiky Márie a Oskara Hanuskovcov CURRICULUM FOTOVITAE – prehliadka výstavy výberu z celoživotnej tvorby umeleckého fotografa Blažeja Vitteka

16.00 h Zrkadlová sieň Divadla Jána PalárikaVýročná členská schôdza Klubu priateľov Trnavy

16.30 h VEČER SLOVA A HUDBYÚčinkujú: Trnavské kvarteto Hosť: Richard Vandra, svetoznámy violončelista

Sobota 15. septembra 2012 9.30 h Námestie SNP (pri Evanjelickom kostole)

História umeleckých diel Jána Koniarka:Socha Milana Rastislava ŠtefánikaPamätník padlým v prvej svetovej vojne Súsošie Antona Bernoláka

10.30 h Galéria Jána KoniarkaJÁN KONIAREK – prehliadka stálej expozície zakladateľa slovenského moderného sochárstva

11.30 h Evanjelický cintorín – MIKULÁŠ DOHNÁNY odhalenie obnovenej pamätnej tabule 18.00 h Divadlo Jána Palárika GALAPROGRAM TRNAVSKÝCH DNÍ „Slováci, píšte po slovensky“Účinkujú slovenskí umelci a hostia Trnavských dníSprievodné podujatia:Utorok 11. 9. 2012 v štúdiu Mestskej televízie Beseda s hosťami 19. ročníka Trnavských dníŠtvrtok 13. 9. 2012 o 17.00 h v Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika O PIATEJ U THALMEINERA

Klub priateľov Trnavy a Knižnica Juraja Fándlyho pozývajú na prezentáciu novej knihy M. Kánikovej

Nedeľa 16. 9. 2012 9.00 h Bazilika sv. Mikuláša

MISSA SOLEMNIS Účinkuje Rímskokatolícky cirkevný hudobný spolok sv. Mikuláša

16.00 h Divadlo Jána PalárikaRadošinské naivné divadlo: ŠŤASTNÉ KONCE Hosťuje Zuzana Krónerová

19.30 h Kostol sv. Jakuba (františkánsky)FIAT LUX – Pocta E. E. Schumerovi Účinkujú: Vokálny zbor VOX AURUMQUESprievodné slovo: Ján Schultz

pri príležitosti 250. výročia narodenia Antona Bernoláka, jazykovedca, národovca 220. výročia založenia Slovenského učeného tovarišstva 160. výročia úmrtia Mikuláša Dohnányho, básnika, dramatika, historika 60. výročia úmrtia Jána Koniarka, zakladateľa slovenského moderného sochárstva 85. výročia založenia knižnice Juraja Fándlyho 50. výročia úmrtia Ernesta Emanuela Schumeru, nevidiaceho hudobného skladateľa a organového virtuóza

Bulletin Trnavské dni 2012

TRNAVSKÉ DNI 2012

LÁSKA – POKOJ – POROZUMENIE

Texty: Peter Horváth, redaktorka: Elena Ursinyová, foto: Blažej Vittek, archív SSV. Vydalo Mesto Trnava, design a tlač B-print

Milí priatelia,rok preletel rýchlo, je tu už 19-ty ročník Trnavských dní. Je našou spoločnou radosťou, že sa opäť budeme môcť stretnúť s významnými rodákmi, osobnosťami umelecké-ho, vedeckého, spoločenského i duchovného života. Pozva-nie dostali tento rok aj viacerí noví hostia, ktorí rozširujú zoznam úspešných Trnavčanov spájajúcich zahraničie so Slovenskom.

Tento rok sa naše stretnutie uskutoční v znamení šie-stich významných výročí. Predovšetkým to bude 250. výročie narodenia Antona Bernoláka, logickou súvislosťou s ním je aj 220. výročie založenia Slovenského učeného to-varišstva, a do tretice výročí, ktoré spolu súvisia, patrí aj 60. rokov od smrti nestora slovenských sochárov Janka Ko-niarka. Popri tom si spomenieme aj na Ernesta Emanuela Schumeru, ktorý ako nevidiaci organový virtuóz a hudob-ný skladateľ pôsobil vo františkánskom Kostole sv. Jakuba. Pri príležitosti 160. výročia úmrtia Mikuláša Dohnányho, novinára a publicistu – redaktora Slovenských pohľadov, navštívime aj evanjelický cintorín a pripomenieme si 85. výročie Knižnice Juraja Fándlyho.

Popri významných výročiach, ktoré si pripomenieme, budú aj spomienkové projekty súvisiace s 20. výročím obnovenej Trnavskej univerzity a 15. výročím aktívneho pôsobenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Za zmi-enku stojí, že v októbri 2012 bude v Trnave odhalené sú-sošie sv. Cyrila a Metoda – replika diela Williama Schiffera, ktorého originál je na nádvorí Cyrilometodského ústavu v Ríme. Je to zároveň vklad Trnavčanov k oslavám 1150. výročia príchodu vierozvestov na naše územie.

Peter Horváth

Anton Bernolákjazykovedec, kodifikátor prvého spisovného jazyka Slovákov (250. výročie narodenia)

Narodil sa 1. októbra 1762 v oravskej Slanici. Študoval v Bratislave (Emericianum, 1778 – 1780), neskôr v tr-

navskom Seminári Stefaneum absolvoval štúdium filozofie (1780 – 1782). Práve v čase, keď prechádzal študovať na základe alumnátu viedenského Pázmanea na Viedenskú univerzitu (1783 – 1784), si zmenil priezvisko (pôvodne uží-vala rodina meno Brnolák). Významnou študijnou etapou bolo jeho pôsobenie v Generálnom seminári v Bratislave (1784 – 1787), kde ukončil bohoslovecké štúdium. Trnava bola miestom, kde mal 17. augusta 1787 akt kňazskej vysviacky. Po štvorročnom pôsobení v Čeklísi (dnes Ber-nolákovo), kde bol kaplánom, sa opäť vrátil do Trnavy, kde ho ako zrelého jazykovedca vymenovali 1. júla 1791 za ar-cibiskupského tajomníka, okrem iného vykonával tri roky aj funkciu archivára, cenzora knižných vydaní a zároveň bol prísažným notárom ústrednej cirkevnej stolice. V jeho trnavskom pôsobení je dominujúci rok 1792, kedy sa stal

pre nevidiacich. V roku 1991 prešla knižnica pod riadenie Ministerstva kultúry SR, v tom čase mala už štvrť milióna titulov. V roku 1992 bolo zriadené hudobné oddelenie, kto-ré bolo neskôr lokalizované v pamätnom dome Mikuláša Schneidera-Trnavského. V roku 1996 sa zriaďovateľom knižnice stal Krajský úrad v Trnave, o rok neskôr získala právnu subjektivitu a dostala názov Krajská štátna knižni-ca Juraja Fándlyho v Trnave. Do funkcie riaditeľky v roku 2002 nastúpila PhDr. Emília Díteová a názov knižnice sa ustálil na Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave. V súčasnosti – od roku 2008 knižnicu riadi Mgr. Lívia Koleková.

HOSTIA TRNAVSKÝCH DNÍ 2012PhDr. Ján Dömök diplomat, lingvista, publicista

Patrí medzi významných s skúsených slovenských di-plomatov, lingvistov (ovláda osem jazykov) a znalcov

medzinárodného práva. Narodil sa v Bratislave (1939). Ab-solvoval štúdium jazykov na Filozofickej fakulte UK v Brati-slave (1964), neskôr v rámci postgraduálneho štúdia ukon-čil medzinárodné právo a právo medzinárodných vzťahov na Právnickej fakulte UK (1976). Doktorát filozofie(PhDr.) získal v roku 1980 a napokon v roku 2011 ukončil aj fakultu masmédií. Jedno z jeho prvých pracovných zastavení bolo pôsobenie na trnavskom gymnáziu (1964 – 1968), kde si získal mimoriadnu popularitu medzi svojimi študentmi. Krátko na to pracoval vo Výskumnom výpočtovom stredis-ku OSN a v rokoch 1975 – 1985 pôsobil ako jazykový expert na Úrade vlády, v postavení hlavného tlmočníka slovenské-ho premiéra, jeho poradcu pre zahraničnú politiku a proto-kolárne medzinárodné vzťahy. Jeho odbornosť sa prejavila aj po roku 1985, keď ho angažovalo federálne ministerstvo zahraničných vecí v Prahe. Postupne sa vypracoval na di-plomatickú kariéru a ako československý diplomat pôsobil na Kube (1987 – 9) a neskôr aj v Mongolsku (1992). Po vzni-ku samostatnej Slovenskej republiky bol ustanovený ako diplomat – mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec v To-kiu, kde pôsobil v rokoch 1993 – 1994. Jeho diplomatická kariéra pokračovala v rokoch 1995 – 1998, kedy zastával významné postavenie ako chargé d’affaires v Londýne. Svoju diplomatickú kariéru ukončil ako radca – minister, vedúci diplomatickej misie v Alžírsku (2004). Popri tom pracoval na Ministerstve zahraničných vecí SR, a neskôr v postavení riaditeľa diplomatického protokolu a kancelá-ra aj na súkromnej Bratislavskej vysokej škole práva, kde prednáša dejiny diplomacie a diplomatický protokol, a ako docent diplomacie pôsobí aj na International University vo Viedni. Skutočným bestsellerom na knižnom trhu sa ale stala jeho kniha Diplomat na štyroch kontinentoch.

RNDr. Tibor Pechanvedecký pracovník a publicista

Strávil v rodnej Trnave najkrajšie roky detstva a stre-doškolských štúdií na Gymnáziu Jána Hollého v rokoch

1979 – 1983. Po maturite pokračoval v štúdiu na Prirodove-deckej Fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biochémia so zameraním na génové inžinierstvo. Na základe mimoriadnych výsledkov mu boli udelené Cena dekana Prí-rodovedeckej fakulty a Cena rektora Univerzity Komenské-ho. K jeho odbornému rastu prispel v roku 1993 polročný tvorivý študijný pobyt v Dánsku na Aarhuskej univerzite.

Z baktérií a mikroorganizmov neskôr presedlal na mole-kulárnu biológiu rastlín a v roku 1995 odišiel na Stavovskú univerzitu v Mississippi, USA, kde momentálne pôsobí ako vedecký pracovník a projektový riaditeľ. Hlavnou témou jeho výskumu je odolnosť kukurice voči hmyzu a infekcii afla toxínom. Z tejto špecializácie pramenia aj jeho najvý-znamnejšie práce publikované v prestížnych časopisoch

ako Plant Cell, Proteomics a Proceedings of National Aca-demy of Science. V roku 2000 bola práca, ktorej bol prvým autorom, ocenená ako najlepšia publikácia pre Mississippi Agricultural and Forestry Experiment Station. Stala sa aj podkladom na udelenie patentu na objavený gén proteínu zabezpečujúceho odolnosť kukurice voči hmyzu.

Za posledných sedem rokov sa Dr. Pechan vyprofiloval na uznavaného odborníka v oblasti proteomiky a hmotnostnej spektrometrie. Stal sa známym vo vedeckom svete, čoho odrazom je veľký počet nových projektov a spolupráca s vedcami z USA, Nemecka, Čiech aj Slovenska.

MUDr. Jozef Bartunekkardiológ a vedecký pracovník

Špecializáciou Jozefa Bartunka je intervenčná kardiológia a zlyhanie srdca. Súčasne sa venuje aj liečbe pacientov

so zlyhávajúcim srdcom a aplikácii nových intervenčných techník a diagnostických postupov.

Narodil sa v roku 1963 v Senici, v roku 1981 absolvoval Gymnázium J. Hollého v Trnave. V rokoch 1981 – 1987 študo-val na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a po jej úspešnom ukončení nastúpil na Internú kliniku LF UK na Bezručovej ulici v Bratislave. Po atestácii z internej medicíny šiel v roku 1991 na študijný pobyt do renomova-ného Kardiovaskulárneho centra v belgickom Aalste, kde si vybudoval základy svojej klinickej orientácie na intervenčnú kardiológiu a zlyhanie srdca. Ako prvý zo Slovenska získal v roku 1995 prestížne Fogartyho štipendium amerického Na-tional Institute of Health, ktoré mu umožnilo študijný pobyt v Cardiovascular Division, Beth Israel Medical Deaconess Me-dical center, Harvard Medical School, v Bostone. Počas neho obhájil doktorandskú prácu, v roku 1997 získal PhD. na UK v Bratislave a o rok neskôr atestáciu z kardiológie. Po dlhšom zvažovaní prijal ponuku Kardiovaskulárneho centra v Aalste, kde vedie jednotku molekulárnej kardiológie so zameraním na intervencie a výskum u pacientov so zlyhávajúcim srd-com. Od roku 2005 pôsobí aj ako profesor na Technickej univerzite v Eindhovene v Holandsku, kde koordinuje výskum zameraný na potenciál kostnej drene v liečbe srdcového zly-hania. Je autorom a spoluautorom približne sedemdesiatich piatich odborných publikácií, nositeľom viacerých ocenení a výsledky svojej práce prezentuje pravidelne aj na význam-ných kardiologických konferenciách.

ústrednou postavou Slovenského učeného tovarišstva. Z Trnavy odišiel v roku 1797 do Nových Zámkov, kde na-stúpil na miestnu faru a o dva roky neskôr bol menovaný dekanom Novozámockého dištriktu a správcom i učiteľom náboženstva na miestnej škole. Namáhavá jazykovedná práca, samotný výkon kňazskej služby a ťažké miestne pracovné podmienky sa prejavili na jeho zdraví. Zomrel v zrelom veku 15. januára 1813 na zlyhanie srdca.

Jeho aktivity a publikované práce na poli jazykovednom môžeme smelo nazvať veľdielom. Z množstva prác je po-trebné spomenúť jeho kodifikačné dielo Dissertatio Philo-logicko-Critika de Litteris Slavorum (Filozoficko-kritická roz-prava o slovenských písmenách), ktoré vyšlo v roku 1787 v Bratislave. Základným jazykovým dielom je Grammatica slavica (Bratislava 1790), doplnená Etymológou sloven-ských slov (Trnava, 1791). Priam veľkolepým veľdielom je však Bernolákov Slowár slowenskí, česko-laťinsko-ňemec-ko-uherskí – päťjazyčný slovník, ktorý vyšiel v šiestich zväzkoch v Budíne.

Bernolákova idea kodifikácie spisovného jazyka vychád-zala z prostredia kultúrnej západoslovenčiny, obohatená o mnohé stredoslovenské prvky. Do pravopisu vniesol systémovosť, účelnosť, a čo je podstatné – zjednotil a na-smeroval na polstoročie dovtedajší jazykový úzus.

Bernolákova organizátorská práca vyvrcholila založením a účinkovaním Slovenského učeného tovarišstva – s hlav-ným stánkom v Trnave a sesterskými stánkami po celom území Slovenska, ale i vo Viedni a Jágri.

Slovenské učené tovarišstvo (220. výročie založenia)

Medzi významné dejinné udalosti spájané s našim mestom patrí aj osnovanie, činorodá práca i publi-

cita Slovenského učeného tovarišstva, ktoré založil Anton Bernolák so svojimi „tovarišmi“. Tento celonárodný spolok začal svoju činnosť v roku 1792 po názvom Tovarišstvo literného umenia. Slovenské učené tovarišstvo vydávalo knihy v jednotnom kodifikovanom jazyku a podľa dote-rajších poznatkov v rokoch 1792 – 1797 bolo odberateľom jednotlivých titulov vyše 500 členov. Toto prvé slovenské národno-kultúrne združenie malo svoje predstavenstvo a celú nadregionálnu sieť abonentov a dopisovateľov. Ich centrom bolo najmä prostredie v kníhtlačiarni Václava Je-línka na Halenárskej ulici č. 5 v Trnave, kde vychádzal celý edičný rad jednotlivých titulov a tlačí. Na čele Tovarišstva bol Anton Bernolák, ako sa vravelo „...náš najwatší zastavač a Patron....“. Tajomníkom a revízorom bol významný kňaz a literát Juraj Fándly „...dohľídač Towarišstva...“, hlavným pokladníkom miestny kníhtlačiar V. Jelínek, a hlavný korek-tor väčšiny vydávaných titulov bol Matej Kysel.

Postupne vznikli pobočné stánky Tovarišstva v Nitre, v Banskej Bystrici, vo Veľkom Rovnom, v Solivare, v Rožňave, mimo územia v Jágri a pravdepodobne aj vo Viedni. Členmi boli autori, prekladatelia a všetci riadni abonenti, ktorí sa

Ernest Emanuel Schumera(*1883 Spišské Podhradie – † 1962 Trnava)organista, hudobný pedagóg a skladateľ

Ak ste niekedy v minulosti navštívili františkánsky Kostol sv. Jakuba v Trnave, snáď ste boli okúzlení nielen sa-

motným interiérom chrámu, ale aj prelúdiami miestneho or-ganistu. Jeho hra na organe zaznievala často aj mimo pobož-ností. Rád pobýval v chráme a maznal sa so svojím organom, ktorý sa stal v jeho živote neodmysliteľným spolupútnikom. Patril k nezabudnuteľným členom františkánskeho kláštora v Trnave a všetci mu vraveli „pánko organista“.

Ernest Emanuel Schumera sa narodil 14. 1. 1883 v Spiš-skom Podhradí v rodine organistu. Ako chlapec sa začal učiť hrať na husliach a skúšal aj iné hudobné nástroje. Po nešťastnej náhode prišiel o ľavé oko a postupne strácal zrak. Svoj nevšedný hudobný talent premietol do hry na klavíri a napokon prešiel na kráľovský nástroj – organ. V ro-ku 1902 prišiel do trnavského františkánskeho kláštora, kde pôsobil 60 rokov. Bol skutočným majstrom svojho nástroja. Jeho hra bola koncertom na oslavu Boha a duchovné po-vznesenie Božieho ľudu. Bol aj sám skladateľom mnohých duchovných hudobných diel. Ovládal Braillove písmo a jeho umelecká tvorba zostala uložená v tomto písme a notácii. Hoci nebol rehoľníkom, pôsobil ako učiteľ gregoriánskeho spevu pre novicov. Tak udržiaval tradíciu kvalitnej hudby u františkánov. Zachované dokumenty potvrdzujú, že bol aj odborným poradcom pri stavbe nových organov a spo-lupracoval aj so zvonolejárom Fischerom z Trnavy pri liatí a ladení nových zvonov. Je aj autorom zvonkohry na Evanje-lickom kostole v Trnave. Vo františkánskom kostole mu bola odhalená pamätná tabuľa a v roku 2003 mu mesto udelilo in memoriam Cenu za rozvoj hudobnej kultúry v Trnave. Zomrel v Trnave 17. 8.1962 ako 79-ročný. Bol nielen výborný organista, umelec a skladateľ, ale predovšetkým skvelý, eticky čistý, úprimný človek.

Mikuláš Dohnány (1824 – 1852)novinár, básnik a prekladateľ

Pri prehliadke Trnavy sa najmä znalci slovenskej literár-nej histórie často dožadujú návštevy evanjelického

cintorína, kde je pochovaný geniálny mladý – tak trochu búrlivák, kontroverzný novinár, básnik a prekladateľ Mikuláš Dohnány. Jeho mladý život (zomrel vo veku 28 rokov) bol poznamenaný tragickými dôsledkami v osobnom živote, ktoré veľkou mierou ovplyvnili udalosti revolučných rokov 1848/49. Narodil sa v roku 1824 v Dolných Držkovciach. Vzdelanie získaval postupne v Trenčíne, Rábe a od roku 1840 na evanjelickom lýceu v Bratislave a v Levoči. Bol lin-gvisticky mimoriadne nadaný, vedel komunikovať a prekla-dať z viac ako pol tucta jazykov. Pre svoju všestrannosť bol menovaný za správcu Jednoty mládeže Slovenska a zároveň sa stal redaktorom zábavníka Považja. Od roku 1847 žil v Ovčiarsku, skade sa aktívne zapojil do revolučného hnutia rokov 1848 – 1849. Dobové udalosti príliš ťažko zasiahli do jeho súkromného života. Dlhé mesiace sa ocital na hranici biedy, bez zamestnania, a napokon v roku 1951 sa stal re-daktorom Slovenských pohľadov v Skalici. V apríli toho roku prešla redakcia do Trnavy. I on v ťažkom duševnom rozpolo-žení prišiel do Trnavy a ubytoval sa na Pekárskej ulici. Skôr ako mohol rozvinúť naplno svoj nesporný novinársky talent, pod vplyvom šikanovania národnobuditeľskej generácie revolučných rokov sa nervove zrútil. Zomrel 2. júna 1852 v okruhu svojich najbližších.

Jeho básnická tvorba sa radí do okruhu štúrovskej poézie, ktorá vyvrcholila v diele Dumy, vydaná však až po jeho smr-ti. I napriek spoločenským udalostiam jeho verše majú ná-rodný akcent, nie sú depresívne, ale naopak, vyznievajú op-timisticky. Dohnány bol však predovšetkým prekladateľom. Prekladal popredných autorov svetovej poézie – verše

Homéra, Byrona, Shakespeara, Deržavina, Kisfaludyho, a. i. Venoval sa aj dramatickej tvorbe, písal teoretické rozpra-vy o slovenskej dráme, tvoril výborné recenzie. V dráme Podmaňínovci čerpal zo slovenských povestí o lúpežných rytieroch. Veľkým odkazom na dobové súvislosti je jeho dielo História povstania slovenského z roku 1848, ktoré vy-šlo v roku 1950 v Skalici. O jeho introvertnej povahe svedčí aj komplexné vydanie jeho Listov a denníkov (vydané až v roku 1971).

Knižnica Juraja Fándlyho (85.výročie)

Mesto Trnava vstúpilo do dejín knižnej kultúry už v 17. a 18. storočí, keď na Trnavskej univerzite (1635

– 1777) bola knižnica s 15-tisícovým knižničným fondom prístupným aj verejnosti. Na počiatku histórie verejných knižníc má významné miesto aj 14. február 1927, kedy bola otvorená prvá Verejná knižnica mesta Trnavy v budove meštianskej školy v Adalbertíne na Hollého ulici. V roku 1931 mala až 1 433 riadnych čitateľov, čo bol najväčší po-čet medzi mestami na Slovensku. V roku 1939 prechádza knižnica organizačnou zmenou a jej novým knihovníkom sa stal Karol Gara, ktorého v roku 1943 vystriedal odborný knihovník a archivár Jozef Mazúr. Prechod frontu v roku 1945 zasiahol aj knižnicu, kde bolo ubytované vojsko. Bu-dova bola poškodená a zničených bolo okolo 800 zväzkov kníh. V povojnovom období sa vytvorili v Trnave relatívne vhodné podmienky na kultúrnu a osvetovú prácu. V po-predí stáli vzdelaní osvetoví inšpektori Dr. Dominik Jarábek (neskorší gymnaziálny profesor a diplomat), Jozef Pecháň, a v čele knižničnej rady boli Ján Brezina, Eduard Nižňanský, Miroslav Jaura, Ján Lauko, Ján Kostiha, Ján Trančík, Jozef Chudík a i.

Po organizačnej zmene v roku 1949 sa napokon z roz-hodnutia ONV v Trnave 30. apríla 1952 zriadila Okresná ľu-dová knižnica, ktorá dostala priestory v bývalej hospodár-skej banke. Postupne knižnicu viedli Jozef Monček, Sidónia Langová (1954), Kvetoslava Kollárová (1957). Po prijatí zákona č. 53/1959 o jednotnej sústave knižníc a najmä po roku 1960, keď sa uplatnili zákony o novom územnom čle-není, sa pôsobnosť a úlohy knižničnej práce značne rozšíri-li. Vo vedení knižnice sa vystriedali Eduard Horváth (1961) Eulália Laščeková (1962). Knižnica mala v tom čase už cca 45 tisíc zväzkov, takmer 4 800 stálych čitateľov a viacero pobočiek v jednotlivých mestských štvrtiach. V roku 1972 sa riaditeľkou knižnice stala PhDr. Jana Ághová, ktorá v tejto funkcii pôsobila tri desaťročia. Veľkou mierou sa skvalitnila odborná práca knižnice, počet registrovaných čitateľov bol takmer okolo 10 tisíc. Po normalizačnom zásahu v roku 1973 museli byť z knižničných fondov vyra-dené stovky „nežiaducich autorov“ a tento stav sa napravil až v roku 1990. V polovici osemdesiatych rokov sa knižnica zapojila do procesu elektronizácie knižnično-informačné-ho systému a od roku 1984 má aj špecializované oddelenie

vzájomne delili na „zaslúžilých“ a „zakladajúcich“. Medzi najvý-znamnejšie tituly vydané v Trnave patrí „Piľní domajší a poľní Hospodár I – IV. zv., Krizant a Daria, Zeľinkár, Manna spasiteľná I – IV. zväzok, Kázne I – II. zväzok, ale aj Compendiata Historia Gentis Slavae (J. Papánka, 1793) a.i.

Na dom na Halenárskej ulici bola v roku 1992 osadená pamätná tabuľa. V súčasnosti je dom zdevastovaný a pred obnovou, no idea Slovenského učeného tovarišstva v Trnave sa zachováva. V januári roku 1989 bol vydaný organizačný poriadok Literárneho klubu Bernolák Domom kultúry ROH a na ustanovujúcom zhromaždení mal 113 členov. Slávnost-né ustanovenie LKB bolo v apríli 1989 a čestným predse-dom sa stal básnik Vojtech Mihálik. Miestny odbor Matice slovenskej v Trnave pod vedením Dr. Adrieny Horváthovej pravidelne usporadúva Celoslovenskú literárnu súťaž O Ce-nu Slovenského učeného tovarišstva, ktorej sa zúčastňujú každoročne autori zo Slovenska i zahraničia.

Ján Koniarek (60. výročie úmrtia)

Významný slovenský umelec, často nazývaný „nes-tor“ slovenského sochárstva. Fraňo Štefunko o ňom

napísal: „Ján Koniarek je neoficiálne považovaný za zakla-dateľa národnej sochárskej školy. Navzdory nedostatočné-mu záujmu spoločnosti, napriek nepriaznivým podmienkam na prácu, sa stal priekopníkom modernej tvorby. Hoci nemal vhodné podmienky ani ako pedagóg, nadviazali na jeho tvor-bu štyri desiatky mladších sochárov.“

Narodil sa 30. januára 1878 vo Voderadoch. Študoval na umelecko-priemyselnej škole v Budapešti, krátko v Ríme. Pokračoval v štúdiách na budapeštianskej akadémii v ateli-éri Alojza Štróbla. Od roku 1903 navštevoval sochárske od-delenie W. Rűhmana v Mníchove. V rokoch 1906 – 1908 bol učiteľom kreslenia v Srbsku, na gymnáziu v Čačkove a dva roky na Výtvarnej škole v Belehrade.

Hoci mal lákavé ponuky do zahraničia, rozhodol sa ostať po vzniku Česko-Slovenskej republiky na Slovensku. Počas bojov v I. svetovej vojne utrpel vážne zranenie nôh, ktoré mu spôsobilo obmedzený pohyb a navyše, jeho introvertná povaha mu obmedzovala spoločenský rozmer. Usadil sa vo Voderadoch, kde vznikli jeho prvé komorné diela: Busta otca, súsošie Bozk strasti, či mramorový reliéf ženy Eva, a. i. Neskôr sa odsťahoval do Trnavy, kde mu majiteľ sladovne Sessler poskytol domček so záhradkou a ateliérom na Šaš-tinkovej ulici neďaleko cukrovaru. Tu vznikol jeho portrét Pani Seslerová (?) i návrh pomníka P. O. Hviezdoslava. K jeho hlavným dielam možno zaradiť: Reliéf memorandového zhromaždenia v Martine, Pomník padlých v Trnave, Suchej nad Parnou, Pomník J. Hollého v Borskom Mikuláši, Pomník M. R. Štefánika v Trnave (1924), Pomník P. Blahu v Skalici, A. Bernoláka v Trnave (1937), Hlas Povstania. Po zriadení vyso-kej školy technickej v Bratislave mu ponúkli docentúru pre modelovanie na výtvarnom oddelení školy. Pre starnúceho invalidného umelca to bolo už prineskoro. V roku 1942 do-stal štátnu cenu za sochársku umeleckú činnosť.

Ján Koniarek žil v Trnave čoraz utiahnutejšie, skoro vôbec nevystavoval svoje práce a skepsa spôsobila, že mnohé svo-je takmer hotové diela bezdôvodne zničil. Trnava sa stala aj miestom jeho posledného odpočinku. Zomrel 4. mája 1952 ako 74-ročný. Pochovali ho 6. mája 1952 na novom cintoríne v Trnave.

Možno jednoznačne konštatovať, že Koniarkova umelecká tvorba predstavuje samotný vrchol sochárskej produkcie prvej tretiny 20. storočia, čím sa slovenské sochárstvo začle-nilo do celoeurópskeho progresívneho kontextu. V roku 1976 vznikla v Trnave galéria, ktorá bola premenovaná na Galériu Jána Koniarka, a v jej terajšom sídle v Kopplovom kaštieli je sprístupnená od roku 2002 aj stála expozícia jeho tvorby. V roku 2012 sa jeho dielo Hlava sv. Jána Krstiteľa dostalo na poštovú známku, ktorej emisia bola na Slovensku i v Srbsku.