SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2008 SLAVOMÍRA MELIŠKOVÁ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU

Dekan: prof. Ing. Peter Bielik, PhD

Finančno – ekonomická analýza poľnohospodárskeho subjektu

Diplomová práca

Katedra ekonomiky

Vedúci katedry: prof. Ing. František Kuzma, PhD.

Vedúci práce: Ing. Jana Miklovičová, PhD.

Slavomíra Melišková

NITRA 2008

ABSTRAKT

Melišková, Slavomíra: Finačná a ekonomická analýza vybraných ekonomických ukazovateľov

v práci Finančno – ekonomická analýza poľnohospodárskeho podniku. Diplomová práca /

Slavomíra Melišková. – Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Fakulta ekonomiky

a manaţmentu, Katedra ekonomiky. – Vedúca diplomovej práce: Ing. Jana Miklovičová. Nitra

FEM SPU, 2008.

Predmetom diplomovej práce je finančno - ekonomická analýza druţstva v Ivanke pri Nitre.

Časové obdobie analýzy sú roky 2003, 2004, 2005 a 2006. Finančná situácia podniku zohráva

veľmi dôleţitú úlohu v ţivote spoločnosti a to nielen smerom dnu, ale aj von. Aj malá zmena vo

vývoji podniku, či uţ negatívna alebo pozitívna môţe mať okamţité odzrkadlenie na trhu,

v súvislosti s reakciou partnerov, potenciálnych investorov či bankárov. Preto ukazovatele

finančnej analýzy sú smerodajnými v budúcom vývoji podniku.

Diplomová práca je rozdelená do siedmych kapitol. Prvá kapitola obsahuje teoretické

vymedzenie rôznych pojmov od rôznych autorov. Ide o základné pojmy: podnik, majetková

a kapitálová vybavenosť podniku, účtovná závierka, účtovné výkazy, finančná analýza a iné.

V druhej kapitole je stanovený cieľ diplomovej práce.

Tretia kapitola obsahuje metodiku práce.

Najrozsiahlejšia je štvrtá kapitola, v ktorej sa nachádzajú výsledky práce. Je rozdelená do

viacerých podkapitol. Obsahuje charakteristiku skúmaného poľnohospodárskeho druţstva

a zhodnotenie výpočtov jednotlivých vybraných ukazovateľov finančnej analýzy.

V piatej kapitole sú zhodnotené jednotlivé ukazovatele a obsahuje aj návrhy opatrení pre

druţstvo.

V šiestej kapitole je uvedený celý zoznam autorov pouţitej literatúry a v siedmu kapitolu tvoria

prílohy.

Kľúčové slová: finančná analýza, finančné ukazovatele, likvidita, aktivita, zadĺţenosť, rentability,

výsledok hospodárenia, zisk

ABSTRACT

Melišková, Slavomíra: Financial - economic analysis of chosen economic indices in work

Financial – economic analysis of agricultural company. Diploma work / Slavomíra Melišková..-

Slovak University of Agriculture in Nitra. Faculty of Economics and Management, Department

of Economics- Lector: Ing. Jana Miklovičová. Nitra FEM SPU, 2008.

The topic of the diploma work ,, financial- economic analysis,, of the farm in Ivanka pri Nitre.

The analysis was performed on the basis of figures of the period of years 2003. 2004. 2005. and

2006. The financial situation of business organization is very important in the life of company,

affects internal and external affairs.

Even the small change in the development of the company, negative or positive ,could

immediately affect the position on the market in continuity with business partner’s reaction,

possible investors or bankers., The indices of financial-economics analysis are the most

important instruments in the future development of the company.

The Diploma work is divided into seven chapters. The first chapter includes the determination of

different terms defined by different authors. These are basic terms: company- business

organization, possessive and capital ownership of company, financial statements, account book,

financial analysis and so on.

In the second chapter, there is defined an object of the diploma work. The third chapter includes

methodology.

The fourth chapter is the most extensive and contains the results of the work. The chapter is

divided into several subchapters. It contains the characteristics of the examined farm and evaluate

the calculation of chosen financial analysis indices.

The fifth chapter proceeds with evaluation of individual indices and also includes proposals for

measures. In the sixth chapter is the list of authors and used literature and the seventh chapter

contains enclosures.

Key words: financial analysis, financial indices, liquidity, activity, indebtness, rentability,

management result , profit.

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracovala samostatne a ţe som uviedla

všetku pouţitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

Nitra, apríl 2008 ...................................................

podpis autora DP

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Jane Miklovičovej, Phd. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Nitra, apríl 2008 ...................................................

podpis autora DP

Pouţité označenie

PD Poľnohospodárske druţstvo

SR Slovenská republika

VI Vlastné imanie

ZI Základné imanie

OM Obeţný majetok

NM Neobeţný majetok

DFM Dlhodobý finančný majetok

DHM Dlhodobý hmotný majetok

KFM Krátkodobý finančný majetok

CK Celkový kapitál

VK Vlastný kapitál

Z Zisk

V Výnosy

N Náklady

VH Výsledok hospodárenia

ČPK Čistý prevádzkový kapitál

DK Dlhodobý kapitál

KCK Krátkodobý cudzí kapitál

HD Hovädzí dobytok

RV Rastlinná výroba

ŢV Ţivočíšna výroba

Obsah

Úvod ............................................................................................................ 8

1 Prehľad riešenej problematiky doma i v zahraničí ............................................... 10

1.1 Pojem podnik.......................................................................................................... 10

1.2 Majetková a kapitálová vybavenosť podniku ........................................................ 12

1.3 Podnikový informačný systém a účtovníctvo ako jeho súčasť .............................. 16

1.4 Účtovná závierka, účtovné výkazy a finančná analýza ......................................... 19

2 Cieľ práce ................................................................................................................. 30

3 Metodika práce ........................................................................................................ 31

4 Výsledky práce ......................................................................................................... 49

4.1 Charakteristika poľnohospodárskeho druţstva ...................................................... 49

4.2 Zhodnotenie štruktúry a vývoja majetku ............................................................... 52

4.3 Zhodnotenie štruktúry a vývoja pasív .................................................................... 53

4.4 Posúdenie financovania obeţného a neobeţného majetku ..................................... 54

4.5 Zhodnotenie ukazovateľov viazanosti majetkových poloţiek a záväzkov ............ 56

4.6 Zhodnotenie pomerových ukazovateľov likvidity, aktivity,

rentability a zadĺţenosti .......................................................................................... 58

4.7 Zhodnotenie ukazovateľa Cash flow ...................................................................... 63

4.8 Zhodnotenie pyramídového rozkladu rentability CK ............................................. 66

4.9 Zhodnotenie analýzy ex – ante ............................................................................... 69

5 Záver a návrhy opatrení .......................................................................................... 73

5.1 Zhrnutie .................................................................................................................. 73

5.2 Návrhy opatrení ...................................................................................................... 74

6 Zoznam pouţitej literatúry ....................................................................................... 76

7 Prílohy ......................................................................................................................... 81

Úvod

Poľnohospodárstvo ako jedno z odvetví národného hospodárstva prešlo za posledné roky

rôznymi transformačnými zmenami. Zmeny politických, organizačných a ekonomických štruktúr

v našej spoločnosti sú určujúcimi činiteľmi uplatnenia kvalitatívne nových prístupov k riadeniu

podnikateľských subjektov. Podnikateľským subjektom v tomto odvetví však s rozvojom

trhového hospodárstva vznikli aj problémy, ktoré ovplyvňujú ich celkovú ekonomiku.

Charakteristickým znakom súčasnosti je však rastúca dynamika inovácií vo všetkých oblastiach

spoločenského a hospodárskeho ţivota. Nastáva postupný obrat k stabilizácii a vytvoreniu

reálnejších podmienok pre podnikanie aj v poľnohospodárstve. Postupujúca ekonomická reforma

núti podniky k tomu, aby zhodnotili doterajšie metódy riadiacej práce, aby odhalili pretrvávajúce

rezervy a uplatnili efektívnejšie metódy podnikového riadenia.

Rok 2004 sa stal ďalším historickým medzníkom a novou výzvou slovenskej ekonomiky.

Vstup do Európskej únie neznamená pre podniky iba ľahší prístup na trhy európskeho

ekonomického priestoru a adaptáciu na podmienky legislatívy EÚ, ale aj potrebu výrazného

posilnenia národnej ekonomiky pri raste konkurencieschopnosti podnikovej sféry.

Úspech podnikateľského subjektu, nielen v agropotravinárskom sektore, závisí od

objektívnej analýzy a hodnotenia vlastných moţností a výsledkov, výsledkov a moţností

konkurencie a na tom základe prijímaných opatrení. Úspešná adaptácia podniku závisí aj od

schopnosti podnikového manaţmentu reagovať na nové, zloţitejšie podmienky uplatňovania sa

podniku na trhu. Jedným z pouţiteľných nástrojov je finančná analýza charakterizujúca finančnú

situáciu podniku.

Analýzou podnikateľskej finančnej situácie firmy tak ako jej manaţéri, ako aj externé

subjekty dokáţu odhaliť mnohé silné či slabé stránky podniku, ich príčiny a dôvody, a na základe

toho sa rozhodovať alebo prijímať návrhy. Podniková analýza musí predstavovať zdroj

aktuálnych, objektívnych a komplexných informácií pre vrcholové podnikové vedenie.

Jednou z dôleţitých úloh finančnej analýzy je sumarizácia dosiahnutých výsledkov, ich

zhodnotenie a následného hľadanie moţností ich vyuţitia pri ďalšom riadení a plánovaní

podniku.

Finančno – ekonomická analýza podniku je dôleţitým predpokladom rozvoja

a fungovania podniku. Dôslednou finančno – ekonomickou analýzou získava podnik prehľad o

„finančnom zdraví“ podniku, ide o hodnotenie ex post, ale je aj predpokladom pre strategické

plánovanie a prognózovanie, čiţe hodnotenie ex ante.

O informácie, ktoré sú výsledkom finančnej analýzy majú záujem mnohé subjekty, ktoré

sú súčasťou podnikateľského prostredia. Sú to hlavne. manaţéri, investori, obchodní partneri,

zamestnanci, banky a iní veritelia, štát, štátne orgány, konkurencia, analytici, daňoví poradcovia

a účtovní znalci, verejnosť.

Rozhodujúcim zdrojom informácií pre usmerňovanie podnikateľskej činnosti je

účtovníctvo. Z priebehu a výsledkov podnikania umoţňuje zistenie komplexných údajov

o podnikateľskom subjekte.

Tému diplomovej práce „ Finančno – ekonomická analýza poľnohospodárskeho subjektu“

som si vybrala preto, lebo vo fungujúcom trhovom mechanizme je nevyhnutné uskutočňovať

hlbšiu analýzu hospodárenia firmy, jej ekonomickej a finančnej situácie.

Finančná analýza je neoddeliteľnou súčasťou riadenia, finančného manaţmentu podniku,

pretoţe pôsobí ako spätná informácia o tom, čo podnik v jednotlivých oblastiach svojej činnosti

dosiahol, v čom sa mu jeho predpoklady podarilo splniť a kde naopak došlo k situácii, ktorej

chcel predísť alebo ktorú nečakal.

Kaţdí investor očakáva od vloţenej investície do podniku zhodnotenie vloţeného

kapitálu.

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma i v zahraničí

1.1 Pojem podnik

BIELIK, P. (2006) charakterizuje podnik ako ekonomickú organizačnú formu

usporiadania výroby, obchodu a sluţieb, ktorá je zaloţená na dosahovaní zisku prostredníctvom

podnikateľskej činnosti. Základným podnikateľským subjektom v trhovej ekonomike je podnik.

Podnik vţdy existuje v určitom konkrétnom prostredí, v tzv. časovej a priestorovej realite.

Priestorovú realitu tvorí súhrn prvkov prostredia, s ktorými je podnik vo vzájomnej väzbe a ktoré

ho obklopujú.

Cieľové správanie podnikov vyplýva z mnoţiny podnikových cieľov, ktoré podnik príjme

a verejne deklaruje. Cieľ podniku je veličinou budúcnosti. Vypovedá o takom budúcom stave

podniku, ktorý treba dosiahnuť, a ktorý moţno čiastočne aj kvantitatívne vyjadriť pomocou

ekonomických ukazovateľov.

ANDRÁŠIK, L. a kol. (2004) charakterizujú podnik ako ekonomicky a právne

samostatnú jednotku zaloţenú za účelom podnikania. Podnikanie je ľudská aktivita zameraná na

dosiahnutie rovnováţneho stavu v ekonomike. Vychádzame z predpokladu, ţe tam, kde je

ekonomická rovnováha, uţ ţiadny priestor pre podnikanie nevzniká a preto podnikáme tam, kde

je ekonomický nesúlad medzi dopytom a ponukou. Je to činnosť vyţadujúca si veľkú tvorivosť,

iniciatívnosť, novátorské postupy a veľkú kreativitu pri tvorbe podnikateľských zámerov.

Ekonomická samostatnosť podniku má tieto tri podstatné črty: finančnú rovnováhu,

rentabilitu, hospodárnosť.

Dôleţitou podmienkou ekonomickej samostatnosti podniku je jeho finančná rovnováha.

Jej podstatným znakom je likvidita podniku, jeho platobná schopnosť, schopnosť

v ktoromkoľvek okamihu svojej existencie hradiť si svoje záväzky – vyplácať mzdy a platy

svojim zamestnancom, splácať úvery, platiť dane atď. . Druhým znakom je ekonomickej

samostatnosti je rentabilita, ziskovosť. Rentabilita patrí k základným ukazovateľom, vyjadruje

výnosnosť, ziskovosť do podniku vkladaných zdrojov. Dosahovanie zisku, zhodnocovanie

vloţených kapitálových zdrojov je spravidla významným cieľom podniku. Tretím znakom

ekonomickej samostatnosti podniku je hospodárnosť, teda dosahovanie maxima výstupov

s minimom vstupov alebo optimalizácia vzťahu medzi vstupmi a výstupmi. Len ak vo všetkých

týchto oblastiach dosahuje podnik primerané parametre, dokáţe čeliť čoraz ostrejším

ekonomickým tlakom svojich konkurentov, a teda zachovať si ekonomickú samostatnosť.

GOZORA, V.(2000) definuje podnik ako formu podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej

dochádza k cieľavedomému spájaniu hmotných, finančných a ľudských zdrojov v jednej výrobno

– organizačnej jednotke s uzavretým obratom hodnoty a s cieľom produkovať pre potreby trhu

a pre vlastné uspokojovanie potrieb.

Podnik sa stretáva s rozmanitými očakávaniami záujmových skupín (vlastníci, manaţéri,

zamestnanci, verejnosť), uvádza FIBÍROVÁ, J. (2001), ktorých naplnenie nakoniec rozhoduje

o jeho vlastnom úspechu či neúspechu. Pre existenciu podniku je nutné, aby boli stanovené ciele

so zreteľom k cieľom vlastníkov kapitálu (rast, zisk, rentabilita, priemerné zhodnotenie vlastného

a cudzieho kapitálu, vyváţená štruktúra financovania, zaistenia likvidity), k cieľom

zamestnancov (odmena, pracovná klíma, náplň práce, príleţitosť pre kariéru, sociálne zaistenie,

spolurozhodovanie) a k trhovému okoliu (súčasní a potenciálni zákazníci, dodávatelia,

konkurenti, média, štát, ţivotné prostredie).

SEDLÁK, M. a kol. (1995) chápe podnik ako ekonomické a organizačné usporiadanie

transformačného procesu do podnikateľskej jednotky, ktorej cieľom je dosahovať podnikateľský

zisk. Ďalej ako ekonomicky a právne samostatnú podnikateľskú jednotku, ktorej základnými

znakmi sú kombinácia výrobných faktorov, právna a ekonomická samostatnosť

Podľa FOLTÍNOVEJ, A. – KALAFUTOVEJ, Ľ. (1998) je podnik v trhovej ekonomike

pod veľkým tlakom konkurencie, v ktorej ťaţko obstojí bez kvalitného a finančného riadenia. So

vstupom zahraničného kapitálu na náš trh je úzko spojený aj prílev nových poznatkov týkajúcich

sa riadenia podniku.

SOUKOPOVÁ, B. a kol. (2001) chápu podnik ako jednotku ekonomickú, sociálnu,

finančnú a účtovnú. Podstatou existencie podniku ako samostatnej ekonomickej jednotky je

tvorba materiálnych alebo duchovných statkov a poskytovanie sluţieb na uspokojovanie

súčasných alebo budúcich potrieb spotrebiteľov prostredníctvom spotrebiteľského trhu. Podnik je

tieţ sociálnou jednotkou, a to v tom zmysle, ţe jeho účelom je poskytnúť občanom pracovné

príleţitosti a zabezpečiť primeranú sociálnu starostlivosť svojim zamestnancom. Podnik ako

finančná jednotka si stanovuje v oblasti finančného riadenia tieto základné ciele:

- dosiahnuť zisk ako výsledok svojej činnosti,

- udrţať si schopnosť uhrádzať svoje platobné povinnosti (záväzky),

- svoju podnikateľskú činnosť uskutočňovať hospodárskym spôsobom.

Všetky uvedené ciele finančného riadenia podniku sú rovnako významné, kaţdý z nich ssa však

stáva prvoradým v inom časovom horizonte procesu riadenia.

V súčasných ekonomických spoločenských podmienkach sa pri organizovaní a riadení

obchodných firiem stáva človek významným článkom konštatuje ČÍHOVSKÁ, V. a kol. (1997).

Obchodné podmienky sa popri spoločenských črtách s ostatnými hospodárskymi systémami

vyznačujú mnohými odlišnosťami, ktoré kladú špecifické poţiadavky na tvorbu organizačnej

štruktúry a riadenia obchodných firiem. Procesy riadenia v obchodnej firme vymedzujú ako

„proces postupne sa v čase striedajúcich etáp, ktoré tvoria cyklus riadenia“. Za hlavný produkt

riadenia povaţujú rozhodovanie – osvojenie si základných metód rozhodovacieho procesu ako

integrálnej súčasti riadenia.

1.2 Majetková a kapitálová vybavenosť podniku

VLACHYNSKÝ, K. a kol.(1997) definujú získavanie vlastného kapitálu z externých

zdrojov ako pôvodný vklad vlastníka (vlastníkov). Ak v priebehu podnikového hospodárenia

vznikne dodatočná potreba vlastného kapitálu (pri financovaní podnikovej expanzie, pri finančnej

konsolidácii realizovanej substitúciou cudzieho kapitálu vlastným kapitálom) a podnik nemá

dostatok interných zdrojov, dochádza k ďalšiemu vlastníckemu vkladu. Veľkosť a sústreďovanie

vlastníckeho vkladu sa líšia podľa typu podniku.

Pri financovaní z interných zdrojov sa zdroje financovania vytvárajú a pouţívajú v samom

podniku. Pochopiteľne, aj tieto zdroje prichádzajú na účet podniku prostredníctvom platobného

a zúčtovacieho styku vo forme trţieb od iných subjektov – odberateľov. Podstatné je, ţe tieto

zdroje vznikli v dôsledku činnosti podniku. Financovaním podniku z interných zdrojov

rozumieme pokrývanie jeho potrieb zo zdrojov získaných z finančno – hospodárskej činnosti

podniku. Rozlišujeme:

- zo zisku,

- financovanie z odpisov,

- financovanie z rezerv,

- financovanie v dôsledku uvoľnenia peňazí.

BIELIK, P. (2006) majetkovou štruktúrou rozumie podiel jednotlivých poloţiek majetku

na celkovom majetku, kapitálovou štruktúrou podiel vlastného a cudzieho, dlhodobého

a krátkodobého kapitálu na celkovom kapitáli. Majetková štruktúra ovplyvňuje likviditu podniku,

t.j. jeho schopnosť premeniť majetok na peniaze potrebné k úhrade krátkodobých dlhov. Vyšší

stupeň likvidity podniku zvyšuje na jednej strane jeho finančnú stabilitu, na druhej strane však

zniţuje jeho výnosnosť. Majetková vybavenosť podniku značne závisí od odvetvia a typu

majetku. Rovnako kapitálová štruktúra by mala byť optimálna, čo znamená, ţe pomer cudzieho

kapitálu k vlastnému kapitálu a pomer krátkodobého a dlhodobého kapitálu by mal byť taký, aby

celkové náklady na kapitál boli čo najniţšie.

Vzťah medzi majetkom a kapitálom charakterizuje tzv. zlaté bilančné pravidlo, ktoré

poţaduje, aby dlhodobo viazaný majetok bol financovaný kapitálom, ktorý má podnik trvale

alebo dlhodobo k dispozícii. Krátkodobo viazaný majetok môţe byť financovaný aj kapitálom,

ktorý má podnik trvale alebo dlhodobo k dispozícii. Krátkodobo viazaný majetok môţe byť

financovaný aj kapitálom, ktorý má podnik k dispozícii len krátkodobo. Ak by podnik

zabezpečoval financovanie dlhodobého majetku z krátkodobých zdrojov, musel by v priebehu

ţivotnosti majetku niekoľkokrát ţiadať o nové úvery, pretoţe transformácia dlhodobého majetku

na peniaze presahuje splatnosť krátkodobých zdrojov. Na druhej strane financovanie

krátkodobého majetku dlhodobými zdrojmi je pre podnik neefektívne. Neefektívnosť je

spôsobovaná rozdielnymi nákladmi (cenou) kapitálu.

HONTYOVÁ, K., LISÝ, J. , SATKOVÁ, B., (2000/2001), uvádzajú ţe, kapitál podniku

je peňaţným vyjadrením súhrnu zdrojov, ktorými je finančne krytý jeho majetok.

Kapitál podniku členíme na základe zdrojov, z ktorých ho podnik získal a na základe času, za

ktorý ho má podnik k dispozícii. Základnými zloţkami štruktúry kapitálu sú:

- vlastný kapitál

- cudzí kapitál.

Rozhodovanie o štruktúre kapitálu podniku je dôleţitou úlohou finančného riadenia. Rieši

sa najmä z hľadiska minimalizácie nákladov spojených s obstaraním a udrţiavaním tohto druhu

kapitálu.

Peňaţne vyjadrení majetok a kapitál sa navzájom rovnajú. Je to tá istá hodnotová veličina

raz posudzovaná ako zdroj, inokedy – v čom je viazaná.

Pri podnikaní sú majetok a kapitál v stálom pohybe, ich objem a štruktúra sa plynulo

menia.

VALACH, J. a kol. (1997) povaţujú hospodársky úspech podnikov nezávislí len na

technickej dokonalosti, vyspelosti, ale z veľkej časti a v niektorých podnikoch prevaţne i na

obchodnej zdatnosti vedenia podniku.

Významná súčasť obchodnej zdatnosti podniku (vedľa otázok cenovej politiky, prieskumu

trhu, ochrany proti riziku podnikania ) je udrţanie majetkovo- finančnej stability. Majetkovo –

finančnou stabilitou rozumieme schopnosť podniku vytvárať a trvale udržiavať (napriek zmenám

v činnosti podniku) správny vzťah medzi majetkom a používaným kapitálom.

Statický pohľad na majetok podniku a jeho štruktúru poskytuje bilancia podniku.

Majetková štruktúra podniku predstavuje podrobnú štruktúru aktív podniku. Majetková štruktúra

je veľmi diferencovaná. Závisí predovšetkým na technickej náročnosti výroby. Majetková

štruktúra podniku je taktieţ silne závislá na konkrétnej ekonomickej situácii podniku a orientácii

jeho hospodárskej politiky.

Finančná štruktúra podniku je predstavuje štruktúru podnikového kapitálu, z ktorého je

financovaný jeho majetok. Z dynamického hľadiska finančná štruktúra podniku ukazuje štruktúru

prírastku podnikového kapitálu, z ktorého je financovaný prírastok majetku.

ANDRÁŠIK, L. a kol. (2003) charakterizujú zdroje majetku ako hodnotové vyjadrenie

časti podielu vlastníka na majetku a právne nároky veriteľov.

Snahou podnikateľa je zabezpečiť čo najväčšiu časť výrobných faktorov (inputov)

z vlastného vkladu peňaţných prostriedkov. Pre podnikanie to však spravidla nestačí, preto na

financovanie svojho majetku pouţíva vlastné aj cudzie prostriedky. Pouţívané cudzie prostriedky

sa označujú ako cudzie zdroje. Ak od celkovej hodnoty majetku podniku odpočítame cudzie

zdroje, dostaneme rozdiel, ktorý predstavuje vlastné zdroje.

Jednotlivé formy majetku a zdroje jeho krytia pritom vyjadrujú dvojaký pohľad na jednu

materiálnu skutočnosť - majetok podniku: čo to je a z čoho je to obstarané. Ak sú formy majetku

a jeho zdroje len dvojakým pohľadom na majetok podniku, musí sa v peňaţnom vyjadrení súčet

majetku podľa jeho formy rovnať súčtu majetku podľa jeho zdrojov. Ak s postupne v podniku

zmení objem majetku podľa foriem, nevyhnutne sa musí zhodne zmeniť aj celkový objem

zdrojov, pričom vlastné zdroje podniku sú stále (trvalé zdroje), zatiaľ čo cudzie zdroje sú

v podstate dočasné (prechodné) zdroje.

Uvádzaný dvojaký pohľad na majetok podniku sa nazýva bilančný (súvahový) princíp,

ktorý vyjadruje skutočnosť, ţe medzi majetkom a kapitálom platí základný vzťah rovnosti, na

základe čoho potom tieţ platí základný vzťah rovnosti aj medzi aktívami a pasívami. Znamená

to, ţe súčet aktív musí byť úplne zhodný so súčtom pasív.

ALEXY, J. (2005) základnou otázkou pred ktorou stojí podnikateľský subjekt je

kvantifikácia potrebného kapitálu pre podnikateľskú činnosť. Táto je definovaná rozsahom

činnosti a náročnosti kapitálu daného odboru. Kapitál sa spravidla charakterizuje ako bohatstvo,

ktoré poskytuje moţnosti získania ďalšieho bohatstva. Bohatstvo vloţené a viazané v podniku

predstavuje kapitál podniku. Konkrétna forma v akej je kapitál v podniku viazaný vyjadruje

majetok v jeho jednotlivých súčastiach, presnejšie hospodárskych prostriedkov podniku. Objem

majetku a jeho štruktúru charakterizujú aktíva v súvahe.

Pramene kapitálu podniku sú charakterizované finančnými zdrojmi, ktorých zloţenie

prezentuje finančná štruktúra podniku, ktorá je zobrazená v pasívach súvahy.

Pri posudzovaní objemu a štruktúre podnikového majetku treba zohľadňovať najmä:

technický a technologický stav a úroveň uskutočnenej činnosti s dynamikou a trendom

rozvoja,

štruktúru majetku vo vzťahu k trvalej platobnej schopnosti v podniku.

Zloţky majetku majú vytvárať predpoklady pre rentabilné hospodárenie a musia byť tak

likvidované, aby sa v procese kolobehu premieňali na peniaze skôr, ako je potrebné platiť

jednotlivé podnikové záväzky. Prakticky tvorí finančnú stránku rozhodovanie o majetku.

Základným a rozhodujúcim zdrojom podnikového kapitálu je vklad vlastníka. V podniku

dochádza ku kombinácií foriem financovania, ktorými sa získava potrebný kapitál. Podnik, ako

autonómny ekonomický subjekt, môţe formy financovania, ako spôsoby získania podnikového

kapitálu uplatniť:

externým financovaním

interným financovaním.

PATAKY, J. – ŠKORECOVA, E. tvrdia, ţe kaţdý podnikateľský subjekt potrebuje na

uskutočňovanie podnikateľskej činnosti určitý majetok v závislosti od charakteru a rozsahu

vykonávaných činností. Ak sa zriaďuje akýkoľvek podnik musí byť zrejmé, z akých zdrojov

budú obstarané potrebné zloţky majetku. Snahou kaţdého podniku je zabezpečiť čo najväčšiu

časť majetku z vlastných vkladov peňaţných prostriedkov, prípadne nepeňaţných vkladov

zakladateľov. V praxi však to nie je vţdy moţné, a preto značná časť majetku sa získava v styku

s vonkajším svetom. Kaţdý majetok musí teda pochádzať z nejakého zdroja.

Pod pojmov zdroj (kapitál) rozumieme prameň (miesto), alebo spôsob získania majetku

pre podnikateľskú činnosť. Zdrojom môţe byť dodávateľ, štát a jeho inštitúcie, peňaţný ústav

a iné.

Zdroj krytia majetku v účtovníctve teda predstavuje abstraktné vyjadrenie majetku,

z ktorého, resp. prostredníctvom ktorého bol získaný, alebo vyfinancovaný.

1.3 Podnikový informačný systém a účtovníctvo ako jeho súčasť

V teórii informácií, zdôrazňuje ŠAJBIDOROVÁ, M. (2000), hovorí ţe, pojem

informácie je chápaný ako pomer toho, čo sa vie pred prijatím novej správy k tomu, čo sa vie po

jej prijatí. Riadenie je vţdy neoddeliteľne spojené s informáciami, s ich prenosom a výmerou, to

znamená komunikáciou. Informácie umoţňujú pracovníkom orientovať sa v zloţitých procesoch

riadenia.

Mať vybudovaný taký informačný systém, ktorý poskytuje informácie manaţmentu nielen

o stave minulom, ale dokáţe na základe matematického aparátu prognózovať aj stavy budúcnosti

odporúča KUČERA, M. (1997). Preto je úlohou účtovnej jednotky správne si vybrať vhodný

informačný systém a programové vybavenie. Rovnako dôleţité je zabezpečiť ich neustálu

aktualizáciu, aby informačné systémy poskytovali informácie potrebné pre objektívne

rozhodovanie manaţmentu.

Informačný systém manaţmentu definuje GOZORA, V. (2000) ako sieť vybudovanú

v podniku na prenos informácií, ktoré sú nevyhnutné pri rozhodovaní. Uvedený systém je

súčasťou kaţdého vyspelého podniku a poskytuje informácie, ktoré sú pre manaţérov potrebné.

Súčasťou informačného systému manaţmentu sú informácie, ktoré bezprostredne ovplyvňujú

riadenie krízových situácií. Informačný systém krízového manaţmentu je subsystémom

celkového informačného systému podnikového manaţmentu. LÁTEČKOVÁ, A. (2000)

tvrdí, ţe pre manaţérov na kaţdej úrovni riadenia sú podstatné informácie, ktoré umoţňujú čo

najefektívnejšie plniť základné funkcie manaţérov. Riadenie a rozhodovanie sa uskutočňuje na

základe dostupných informácií. K rozhodujúcim informáciám pre riadenie a rozhodovanie patria

účtovné informácie. Pre manaţment podniku predstavujú zdroj informácií o prebiehajúcich

hospodárskych procesoch, ktoré umoţňujú sledovať zmeny.

Chronicky, tak ako denne vznikajú a časovo za sebou nasledujú, takto časovo usporiadané zápisy

sa uskutočňujú v denníku.

Systematicky, t.j. usporiadané z vecného hľadiska, pre zápisy usporiadané z vecného hľadiska je

určená hlavná kniha, ktorá obsahuje syntetické účty.

ZALAI, K. a kol. (2002) charakterizujú rôzne moţnosti získať potrebné informácie

o stave podnikových financií. Cenné poznatky mu poskytujú informácie z kapitálového trhu

(burzové správy), vyuţiť môţe rozmanité externé informácie z ekonomického okolia, ktoré môţu

mať podobu Obchodného vestníka, rôznych štúdií a štatistických materiálov o vývoji ekonomiky,

jej jednotlivých sektorov či odborov. Zaujímavé sú tieţ interné nefinančné podnikové údaje.

Napokon zdrojom veľmi potrebných údajov je účtovná evidencia podniku. Tento zdroj má

dokonca mimoriadny význam.

Prvým dôvodom je, ţe do účtovnej závierky podniku sa veľmi komprimovaným spôsobom

premieta celý reprodukčný proces podniku. Na relatívne malom priestore je sústredených veľa

dôleţitých informácií.

Druhým dôvodom je, ţe údaje účtovnej závierky vecne, časovo a formálne správne vypovedajú

o činnosti podniku, čo je v prípade mnohých podnikov verifikované audítorom.

PATAKY, J. (2002) charakterizuje ako základný zdroj informácií pre riadiace

a rozhodovacie procesy účtovníctvo a účtovnú závierku s jej agregovanými výstupmi pre

hodnotenie majetkovej, výnosovej a finančnej situácie podnikateľských subjektov. Výstupy

z účtovníctva umoţňujú skúmať hospodárske procesy podnikateľskej činnosti ako objektívnu

realitu. Hospodárske procesy uskutočňujú ľudia za vyuţitia zdrojov, ktoré v procesoch do

ktorých ich vloţíme tvoria materiálny základ. Charakterizovaná podstata hospodárskych

procesov deklaruje postavenie účtovníctva v dvoch vzťahoch:

Umoţňuje hodnotenie činnosti ľudí

Efektívnosť vyuţitia zdrojov – peňaţných a materiálnych vstupov.

Účtovníctvo predstavuje metodický ucelený systém informácií o hodnotovej stránke

organizovaných činností v podnikateľskom subjekte, uvádza PATAKY, J. (2004). Poskytuje

sústavu poznávacích informácií o ekonomickej realite účtovnej jednotky v peňaţnom vyjadrení.

Účtovné jednotky účtujú o skutočnostiach do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia.

Účtovným obdobím je kalendárny rok .

Účtovníctvo, ako sa domnievajú KRESSE, W. – LEUZ, N. (2004) má centrálne

postavenie v podnikaní. Je zberňou údajov, ktoré vznikajú v styku s podnikovým a vonkajším

prostredím a slúţi ako informačný zdroj, ktorý dodáva dôleţité príspevky k rozhodovaniu,

predovšetkým pri spracovaní údajov z najrôznejších hľadísk.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je samostatný informačný systém, ktorého konečným

cieľom je také vedenie účtovníctva, aby účtovná závierka, ktorá je zostavená na podklade

beţného účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky, konštatuje ŠLOSÁROVÁ, A.

(2004).

Účtovníctvo obsahuje dôleţité údaje o priebehu a výsledkoch podnikateľskej činnosti.

Podľa názoru KOUŘILOVEJ, J. (2003) údaje získane z účtovnej evidencie zostávajú hlavným

zdrojom informácií o hospodárení podniku a zároveň spracované spätne umoţňujú ich vyuţitie

k riadeniu podniku.

HĚRMANSKÝ, R. (2003) konštatuje, ţe účtovníctvo účtovnej jednotky musí podávať

informácie pre riadenie, ale ako sa v poslednej dobe stále viac zdôrazňuje, predovšetkým pre

investorov. Ako hovoria IFRS, ak je spokojný ako pouţívateľ investor, urobilo sa zadosť

i všetkým ďalším skutočným či potenciálnym pouţívateľom.

Základným cieľom účtovníctva je podať verný a pravdivý obraz o majetkovej, výnosovej

a finančnej situácii podniku, píše PATAKY, J. (2004). Majetková situácia predstavuje prehľad

o štruktúre majetku a zdrojov. Výnosovú situáciu zabezpečujú informácie o nákladoch, výnosoch

a vytvorení jednotlivých druhov výsledku hospodárenia. Hodnotenie finančnej situácie

umoţňuje analýza zaloţená na porovnávaní vzťahov medzi majetkom a zdrojmi, z ktorých bol

získaný, resp. ich vzťahmi k dosiahnutému výsledku hospodárenia, prípadne k zloţkám, ktoré ho

vytvárajú. Vychádzajúc zo základného cieľa účtovníctva moţno odvodiť predmet účtovníctva.

Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o:

- stave a pohybe majetku,

- stave a pohybe zásob,

- výnosoch,

- nákladoch,

- príjmoch,

- výdavkoch,

- výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.

Účtovníctvo chápané ako veda i ako praktická činnosť a zaoberá zberom, zaznamenávaním,

triedením (klasifikáciou), sumarizáciou, interpretáciou a odovzdávaním účtovných informácií

všetkým jeho pouţívateľom takým spôsobom, aby na základe nich mohli prijímať príslušné

podnikateľské rozhodnutia, píšu vo svojej knihe SOUKOPOVÁ, B. a kol. (2001).

V krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou je účtovníctvo charakterizované tým, ţe sa

v relatívne samostatných účtovných okruhoch odlišujú podľa ŠKORECOVEJ, E. (1998):

1.účtovné informácie tzv. finančného účtovníctva predkladané externým uţívateľom,

2. informácie nákladového či manaţérskeho účtovníctva, ktoré vyţadujú pre riadenie

podnikateľského procesu a pre rozhodovanie o budúcnosti podniku riadiaci pracovníci na

rôznych stupňoch podnikového vedenia.

Medzi oboma okruhmi existujú v niektorých oblastiach pevné, inokedy voľnejšie vzťahy.

Podstatným rysom oboch účtovných okruhov je ich rozdielnosť. Rozdiely vyplývajú jednak

z toho, ţe kaţdý z nich uspokojuje potreby rozdielnych uţívateľov, jednak z rôznych funkcií,

ktoré oba hlavné účtovné okruhy plnia.

1.4 Účtovná závierka, účtovné výkazy a finančná analýza

Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom

účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré vyuţívajú, uvádza PATAKY, J. (2004). Účtovnú

závierku v sústave podvojného účtovníctva tvoria:

1. Súvaha

2. Výkaz ziskov a strát

3. Poznámky

Účtovná závierka tak tvorí sústavu výstupných informácií z účtovníctva. Jednu jej časť

tvoria účtovné výkazy (Súvaha a Výkaz ziskov a strát), ktoré bezprostredne nadväzujú na beţné

účtovníctvo. V druhej časti – poznámkach sú uvádzané ďalšie skutočnosti o výsledkoch činnosti

podniku. Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov

od dátumu ku ktorému bola zostavená.

CENIGOVÁ, A. (2004) rozdeľuje účtovnú závierku na:

Individuálnu účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok vţdy, deď uzavrú účtovné

knihy, a to:

- riadnu účtovnú závierku, ak sa uzavrú účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia,

- mimoriadnu účtovnú závierku v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh.

Konsolidovanú účtovnú závierku za konsolidovaný celok.

Účtovná závierka zostavená k poslednému dňu účtovného obdobia sa nazýva riadna

ročná účtovná závierka. Mimoriadna účtovná závierka sa zostavuje ku dňu zániku

podnikateľského subjektu, ku dňu jeho zrušenia bez likvidácie, ku dňu predchádzajúcemu deň

jeho vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania.

ZALAI, K. a kol. (2002) mimoriadny význam ako zdroj pre finančnú analýzu má

účtovná závierka. Osobitné miesto má z dvoch dôvodov.

Prvým dôvodom je, ţe do účtovnej závierky podniku sa veľmi komprimovaným

spôsobom premieta celý reprodukčný proces podniku. Dozvedáme sa z nej, za akých podmienok

sa realizoval, aký bol jeho priebeh a výsledky. Na relatívne malom priestore je sústredených veľa

dôleţitých informácií.

Druhým dôvodom je, ţe údaje účtovnej závierky vecne, časovo a formálne správne

zodpovedajú o činnosti podniku (nemoţno to však absolutizovať, rôzne účelové „korekcie“ či

„úpravy“ údajov sú moţné), čo je v prípade mnohých podnikov verifikované audítorom.

Štruktúra účtovnej závierky, spôsob jej zostavovania, a teda i výkazy, ktoré ju tvoria, sa

líšia podľa toho, či podnik účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Pri prezentovaní postupov a metód finančnej analýzy „ex post“ sa budeme zaoberať

najmä podnikmi účtujúcimi podvojne a čerpať údaje budeme z účtovnej závierky týchto

podnikov. Dôvodom je detailnejšia prepracovanosť výkazov, ktoré je tvoria. Dávajú bohatšie,

rozmanitejšie moţnosti vnímať rôzne stránky finančnej situácie analyzovaného podniku. Výkazy

zostavované v jednoduchom účtovníctve sú jednoduchšie, pritom oblasti finančnej analýzy sú

prakticky identické.

Cieľom účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej situácii, výnosovosti

a zmenách vo finančnej situácii podniku, ktoré sú uţitočné pre široký okruh pouţívateľov týchto

informácii pri ich ekonomickom rozhodovaní, konštatujú SOUKOPOVÁ, B. a kol. (2001).

Viacrozmerné vyuţívanie informácií z účtovnej závierky v práci manaţérov vyţaduje aby

boli pre nich uţitočné, píše PATAKY, J. (2004). Uţitočnosť informácií charakterizujú ich

vlastnosti, ktoré sa posudzujú z hľadiska ich významnosti. Informácia sa povaţuje za významnú

vtedy ak by jej nesprávne uvedenie resp. neuvedenie v účtovnej závierke mohlo spôsobiť

nesprávne rozhodnutie. Informácie posúdené z hľadiska významnosti musia byť zrozumiteľné,

porovnateľné a spoľahlivé. Informácia v účtovnej závierke je zrozumiteľná, ak je účtovná

závierka vyhotovená v štátnom jazyku a jej obsah je zrozumiteľný vzhľadom na pouţívanú formu

účtovného záznamu (písomná, technická) a pouţívané metódy a zásady uplatňované v zmysle

zákona o účtovníctve. Informácie v účtovnej závierke sú porovnateľné ako účtovná jednotka

v priebehu účtovného obdobia nezmenila pouţité metódy a účtovné zásady a pritom

predpokladala najmenej 12 mesiacov pokračovať v činnosti od dátumu ku ktorému bola

zostavená. Informácie o účtovnej závierke sú spoľahlivé ako účtovná jednotka účtovala tak, ţe

účtovná závierka poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom

účtovníctva, finančnej situácie a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke

znamená, ţe sú zaúčtované všetky účtovné prípady, ktoré s účtovným obdobím vecne a časovo

súvisia a v poznámkach sú vykázané všetky informácie o ktorých sa v účtovníctve neúčtuje.

BUČEKOVÁ, J. (2004) poukazuje na skutočnosť, ţe novela zákona o účtovníctve

s účinnosťou od 1. januára 2005 ustanovuje pre určité typy účtovných jednotiek povinnosť

zostavovania individuálnej účtovnej závierky podľa Medzinárodných štandardov finančného

výkazníctva od roku 2006. Pôjde najmä o finančné inštitúcie, poisťovne, obchodníkov s cennými

papiermi a prípadne veľké účtovné jednotky. Účtovné jednotky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť

zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, ju budú od roku 2005 povinne zostavovať podľa

Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva.

Súvaha je statickým pohľadom na podnik, uvádza BELICA, M. (2002). Jej základnou

funkciou je poskytnúť k určitému dátumu prehľad o finančnej situácii podniku, o stave jej

kapitálovej štruktúry. Na základe je moţné zistiť, či sa podnik úspešne vyrovnáva s jedným

z hlavných cieľov svojej činnosti, t.j. zachovaním hospodárskej stability pri dosiahnutí

primeranej rentability.

BIELIK, P. (2006) definuje súvahu vo svojej podstate ako súhrnný účtovný výkaz, ktorý

poskytuje vo forme bilancie informácie o majetku a finančných zdrojoch jeho krytia v danom

časovom okamihu. Majetok podniku v súvahe predstavujú aktíva, finančné zdroje (kapitál)

predstavujú pasíva.

Pohľad na súvahu charakterizuje súvahu z dvoch hľadísk. Na jednej strane vystupuje

hodnotaa majetku a na strane druhej zdorje, z ktorých je majetok financovaný, preto je súvaha

zaloţená na bilančnom princípe.

Pôvodné cudzojazyčné označenie súvahy – „bilancia“ – pochádza z latinských slov bilanx

libra, t.j. dvojramenná váha s dvomi miskami, konštatuje SOUKOPOVÁ, B. a kol. (2001). Váha

je v rovnováhe, ak sila pôsobiaca na jedno rameno váhy sa rovná protisile, alebo váhe pôsobiacej

na jej druhé rameno, t.j. sú v stave rovnováhy – súvahy. Preto sa na porovnanie majetku a jeho

zdrojov v účtovníctve prevzala ako forma pre súvahu váha s jej dvoma ramenami, znázornená

v tvare písmena T. Dvom ramenám váhy zodpovedajú v súvahe dve strany, pričom ľavá strana sa

nazýva aktíva a pravá strana pasíva.

ZALAI, K. a kol. (2002) definuje súvahu ako výkaz sprostredkujúci informácie

o podnikovom majetku a finančných zdrojoch jeho krytia. Súvaha tak vlastne charakterizuje

podmienky, za akých sa realizoval reprodukčný proces. Majetok podnik predstavujú v súvahe

jeho aktíva, finančné zdroje sú jeho pasíva. Aktíva i pasíva sa vnútorne členia a táto ich štruktúra

je východiskom formulovania rôznych súdov o stave podnikových financií.

Súvaha podľa PATAKYHO, J. (2004) poskytuje prehľad o stave majetku a ich zdrojov

v peňaţnom vyjadrení k súvahovému dňu.

ŠLOSÁR, R. – ŠLOSÁROVÁ, A. – MAJTÁN, Š. (2002) definujú súvahu

(bilanciu) ako účtovný výkaz, ktorý v prehľadnej forme poskytuje informácie o stave majetku

podľa druhov (foriem) a o stave zdrojov tohto majetku v peňaţnom vyjadrení k určitému dátumu.

Súvaha je dôleţitým zdrojom informácií o majetkovej a finančnej situácii účtovnej jednotky.

Informácie z nej sa vyuţívajú pri finančnej analýze a závery finančnej analýzy slúţia ako podklad

na riadenie a rozhodovanie manaţmentu.

Súvaha je základný výkaz riadnej účtovnej závierky, definuje HACHEROVÁ, Ţ. (2004).

Dokumentuje majetkovú a finančnú situáciu na konci účtovného obdobia. Jej väzbu s výkazom

ziskov a strát vyjadruje vykázaný výsledok hospodárenia. Výkaz súvahy je právne

formalizovaný. Usporiadanie a číslovanie výkazu je záväzné pre jednotlivé druhy účtovných

jednotiek, vo väzbe na rámcovú účtovú osnovu a postupy účtovania.

Na rozdiel od súvahy, ktorá podáva k určitému dňu statický obraz o stave majetku

podniku, dáva výkaz ziskov a strát dynamický obraz o hospodárení podniku za účtovné obdobie.

Umoţňuje charakterizovať výnosnosť podniku (zárobkovú schopnosť), tvrdia SOUKOPOVÁ,

B. a kol. (2001).

Výkaz ziskov a strát informuje o schopnosti podniku vytvárať dostatočný objem zisku,

ako dôleţitej zloţky aktív zmnoţujúcej majetok podniku, konštatuje BELICA, M. (2002).

PATAKY, J. (2004) uvádza, ţe súčasťou účtovnej závierky sú Poznámky, ktoré

obsahujú:

Všeobecné informácie o účtovnej jednotke,

Informácie o účtovných metódach a účtovných zásadách,

Doplňujúce informácie k Súvahe a Výkazu ziskov a strát,

Prehľad zmien vlastného imania.

Dôleţitou súčasťou poznámok účtovnej závierky je Prehľad peňaţných tokov – Cash

Flow Statements.

Účtovné výkazy zahrňujúce súvahu, výkaz ziskov a strát a v neposlednom desaťročí aj

výkaz peňaţných tokov – cash flow sú vrcholovými výstupmi finančného účtovníctva ako

uvádzajú BANDLEROVÁ, A.- HECEGOVÁ, K. (2004).

Neúmyselné skreslené údaje, ktoré väčšinou spôsobené nedôslednou prácou alebo

nedostatočnou kvalifikáciou pracovníkov, rovnako ako aj zámerné skresľovanie účtovných

informácií, predstavujú pre podnik značné riziká. Veľkou hrozbou je skutočnosť, ţe niektoré

z nich sa môţu prejaviť aţ v dlhšom časovom horizonte, ako aj to, ţe práve od vypovedacej

schopnosti získaných účtovných informácií priamo závisia výsledky finančnej analýzy. Kaţdý

podnikateľský subjekt, ktorý sa snaţí udrţať v podnikateľskom prostredí, by mal pravidelne

uskutočňovať finančnú analýzu s cieľom zistiť symptóny začínajúcej finančnej krízy, t.j. situácie,

kedy má podnik dlhodobejšie problémy so zabezpečením svojej likvidity alebo rentability,

uvádza SVOBODA, P. (2002).

Finančnú analýzu ako uvádza GURČÍK, Ľ. (2004) je moţné definovať podľa viacerých

definícií, od jednoduchých aţ po zloţitejšie, ktoré majú hlbšie, detailnejšie vymedzenie pojmu.

Dominujúcim zmyslom finančnej analýzy je dospieť k určitým záverom o celkovej hospodárskej

a finančnej situácii podniku a poskytnúť manaţmentu podniku podklady pre rozhodovanie.

Finančná analýza poskytuje syntetický obraz o finančnej výkonnosti podniku. Jej podstata

v uţšom poňatí spočíva v hodnotení stavu a vývoja finančnej situácie podniku na základe rozboru

účtovných výkazov. Jej úlohou je objasniť číselné údaje získané z účtovnej závierky a pre

rôznych záujemcov tak poskytnúť charakteristiku efektívnosti finančného hospodárenia podniku,

t.j. určiť, či je podnik spravovaný podľa zásad zdravého a racionálneho podnikania. Prvotným

a hlavným zdrojom je finančné účtovníctvo. Jej výsledky sú vyuţívané externými subjektami pri

rozhodovaní sa o ich budúcich podnikateľských krokoch vo vzťahu k analyzovanému podniku.

Dôveryhodný podnik by mal mať optimálne finančné vybavenie, ale aj vysokú finančnú

výkonnosť.

Finančná analýza a kontrola má široké poslanie. Zaoberá sa analyzovaním a kontrolou

predovšetkým hodnotovej stránky reprodukcie cez peňaţné a finančné vzťahy, väzby a operácie.

Má moţnosť poznávať, posudzovať, kontrolovať a vyhodnocovať tak hospodárenie

ekonomických subjektov ako aj objektívne procesy, ktoré v hospodárstve prebiehajú, konštatuje

KOŠČO, T. (2002)

ZALAI, K. a kol. (2002) uvádzajú, ţe finančno – ekonomická analýza je materiál, ktorý

rekapituluje a hodnotí výsledky podniku za analyzované obdobie, identifikuje a kvantifikuje

okolnosti (činitele), ktoré ich determinovali, doterajší vývoj a dosiahnuté výsledky prolonguje do

budúcnosti a všetko to komprimuje do návrhu opatrení, ktorých realizácia má zabezpečiť

dosiahnutie podnikových cieľov. Finančná situácia je ovplyvnená postavením podniku v zmysle

jeho ekonomickej a rozhodovacej samostatnosti. Na deskripciu finančnej situácie sa pouţívajú

relatívne (pomerové) ukazovatele. Relatívne ukazovatele umoţňujú porovnávať analyzovaný

podnik s inými podnikmi, resp. s ukazovateľmi za príslušný odbor.

ANDRÁŠIK,A. a kol.(2002) úlohu finančnej analýzy definujú ako objektívne posúdenie

finančnej situácie a úrovne finančného hospodárenia podnikateľského subjektu. Keďţe je

súčasťou riadenia finančného hospodárenia podniku, bez ktorej nemoţno uskutočniť finančné

rozhodnutie, je potrebné zamerať pozornosť na analýzu:

- finančnej situácie za vymedzené obdobie a

- zmeny vo finančnej situácii, ku ktorým došlo v sledovanom období.

Základným predpokladom finančnej analýzy je vecné prepojenie hodnotenia parciálnych

činností podnikateľského subjektu. Je to poţiadavka, ktorú treba splniť preto, aby bolo moţné

hodnotiť podnikateľský subjekt v celom rozsahu podnikania. Jednotlivé finančné charakteristiky

a pouţité ukazovatele sa musia zvoliť tak, aby sa navzájom dopĺňali a vytvárali ucelený obraz

o výsledkoch hospodárenia podniku.

Nevyhnutným predpokladom úspešnej finančnej analýzy sú informácie, ktoré treba

spracovať tak, aby bolo moţné vyčísliť poţadované finančné charakteristiky. Základným

informačným zdrojom analýzy sú účtovné výkazy, t.j. Súvaha, Výkaz ziskov a strát a Výkazy

tvoria tzv. tribilančný systém výkazníctva, vzájomne sa dopĺňajú a preto je potrebné analyzovať

ich súčasne.

U DLUHOVŠOVEJ, D. (2004) sa stretávame s chápaním finančnej analýzy ako nástroja,

s ktorého pomocou je moţné odhaliť rôzne príčiny problémov ako sú platobná neschopnosť

podnikateľských subjektov, ich výrobná, odbytová a s tým súvisiaca aj finančná kríza, nie však

ako nástroj k odstráneniu týchto problémov. Finančnú analýzu hodnotí ako nástroj diagnostiky

„finančnej kondície“ podniku.

Finančná analýza podľa SEDLÁKA, M. a kol. (1995) sa sústreďuje na rozbor finančných

zdrojov podniku , na spôsob ich získavania a pouţitia, na výsledky finančného hospodárenia, na

rozbor rezerv a moţné spôsoby ich vyuţitia. Pre potreby operatívneho riadenia má základný

význam interná finančná analýza. Pre veriteľov, dodávateľov a potenciálnych investorov je

dostačujúca aj externá finančná analýza.

Podľa ALEXY, J. (2005) je finančná analýza mnohotvárna rôznorodá, zahrňuje

poznávanie zloţitých javov a procesov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese. Analýza

tvorí nástroj skúmania a hodnotenia týchto procesov, najmä podmienok, za akých prebiehajú, ako

i skúmanie vplyvov a príčinných súvislostí, ktoré tu pôsobia. Uplatnenie analýzy v podniku

zahrňuje oblasť technickú i ekonomickú, ktoré tvoria kompaktný celok. Účinný spôsob analýzy

činnosti preto predpokladá iniciatívny a diferencovaný prístup, vychádzajúci z konkrétnych

podmienok a sledovaných cieľov.

Zloţitosť transformačného procesu, otázky finančného hospodárenia a dosahovaných výsledkov

podniku vyţadujú hlboké poznanie uskutočňovaných operácií. To nemoţno dosiahnuť jednou

analýzou, a preto sa vypracúvajú viaceré druhy analýz:

periodické a neperiodické,

krátkodobé a dlhodobé,

orientačné a hĺbkové,

súhrnné a čiastkové.

Dôleţitá je poţiadavka, aby analýza bola sústavná, pravidelná, kvalifikovaná a najmä

včasná, aby splnila svoju úlohu.

Z hľadiska časového moţno analýzu zamerať na:

skúmanie súčasnej situácie,

skúmanie súčasnosti a minulosti, ide o analýzu ex post,

skúmanie súčasnosti, minulosti a odhad do budúcnosti, analýza ex ante.

Obsahovo moţno finančno – ekonomickú analýzu rozdeliť na:

finančnú analýzu ako rozbor údajov z účtovníctva, resp. z finančných výkazov,

označovanú aj ako analýzu finančných výkazov,

finančnú analýzu rozšírenú o hodnotiaci proces k finančnému rozhodovaniu o podniku,

finančnú analýzu chápanú ako proces opierajúci sa o informačné zdroje nielen z údajov

účtovníctva, ale i z ďalších zdrojov, a to z finančných i nefinančných, interných

a externých. Tento proces obsahuje analýzu a hodnotenie finančnej situácie podniku

a jeho výstupy tvoria bázu k finančným a ďalším typom rozhodovacieho procesu.

Takto chápaná finančná analýza sa opiera o pragmaticko – aplikačné spracovanie

v konfrontácií teoretických a praktických poznatkov.

KRÁĽOVIČ, J. , VLACHYNSKÝ, K. (2006) úspešne riadiť podnik, prijímať správne

rozhodnutia, ktoré vedú k efektívnej činnosti, vyţaduje dokonale poznať situáciu v podniku

a permanentne hodnotiť výsledky podnikateľských aktivít. Úspešnosť alebo neúspešnosť

podnikania sa odzrkadľuje vo finančnej situácii podniku.

Cieľom finančnej analýzy je zhodnotiť finančnú situáciu (finančné zdravie) podniku

a precizovať príčiny, ktoré ju ovplyvnili. Snahou je pritom vyjadriť pokiaľ moţno komplexne

finančnú situáciu podniku, t.j. určiť všetky činitele, ktoré determinovali finančné zdravie

podniku.

Činitele, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu podniku môţeme rozdeliť do dvoch skupín.

Prvú skupinu predstavujú externé činitele pôsobiace na podnik a jeho okolie (rozpočtová politika

štátu, stav meny a monetárna politika bánk, vývoj miery inflácie a pod.). Podnik ich môţe svojím

správaním ovplyvniť len veľmi obmedzene, musí ich akceptovať ako dané a prispôsobiť im svoje

konanie, majú objektívny charakter.

Druhú skupinu predstavujú interné činitele, ktoré môţe podnik svojimi aktivitami

ovplyvniť, a preto majú subjektívny charakter. Členíme ich na kvantitatívne (predstavujú objem

činnosti a sú vyjadrené objemom výnosov, trţieb, pridanej hodnoty a pod.) a kvalitatívne činitele

(vyjadrujú úroveň transformačného procesu vstupov na výstupy).

Na vyzdvihnutie obidvoch skupín činiteľov sa pri finančnej analýze opierame o sústavu

ukazovateľov, ktoré ich pôsobenie sprostredkúvajú.

Finančná analýza je významná oblasť finančného riadenia podniku, lebo zabezpečuje

väzbu medzi predpokladaným výsledkom riadiacich rozhodnutí a skutočnosťou.

Zmysel a význam má iba vtedy, ak jej výsledkom sú nové informácie, s väčšou

vypovedacou schopnosťou, ktoré sú z hľadiska posúdenia finančnej situácie hodnotnejšie ako

primárne údaje. Úlohou finančnej analýzy je identifikácia slabých stránok podniku, ktoré by

mohli v budúcnosti viesť k problémom, a silných stránok, o ktoré sa podnik môţe v budúcnosti

opierať. Finančná analýza je teda východiskom pre prijímanie správnych rozhodnutí o budúcnosti

podniku

FETISOVÁ, E. a kol. (2005) finančná analýza podniku je jedným zo strategických

a operatívnych nástrojov v rukách finančného manaţéra. Svojou povahou postihuje všetky

činnosti, pri ktorých sú sprievodným tokom financie.

Hodnotenie finančnej situácie vyţaduje dostatočné mnoţstvo spoľahlivých informácií vo

vhodnej štruktúre a forme. Východiskom je účtovná závierka podniku, ktorej základné zloţky

súvaha (bilancia), výkaz ziskov a strát (výsledovka) a poznámky (prehľad o peňaţných tokoch)

informujú o stave k termínu zostavenia a môţu byť pouţité pri porovnávaní v priestore a čase. Na

precizovanie niektorých premenných sú Ďalej potrebné podrobnejšie rozbory, resp. analytická

evidencia hlavne poloţiek zásob, pohľadávok a záväzkov.

Pre potreby podnikových financií sa sústredíme predovšetkým na analýzu ex post, t.j.

historického vývoja, na kvantifikovanie činiteľov, ktoré sa podpísali na súčasnom stave.

Najčastejšie sa pouţívajú tieto štyri ukazovatele:

- ukazovatele likvidity,

- ukazovatele aktivity,

- ukazovatele zadĺţenosti,

- ukazovatele rentability.

Finančne zdravý podnik má finančné predpoklady pre pokračujúce trvanie, tvrdí

GRUNWALD, R. (2002). Finančné zdravie sa posudzuje podľa údajov uvedených v účtovnej

závierke. Relevantné proporcie medzi niektorými poloţkami uvedenými v súvahe alebo vo

výkaze ziskov a strát sa vyjadrujú pomerovými ukazovateľmi. Finančné zdravie závisí od

výnosnosti a finančného rizika. Tvorba zisku je účelom podnikania. Výnosnosť vytvára

predpoklady pre jednoduchú či rozšírenú reprodukciu a z tohto hľadiska pre ďalšiu existenciu.

Finančné riziká vyplývajú zo spôsobu financovania, pretoţe kaţdý dlh je riskantný. Financie

môţu ohroziť existenciu podniku platobnou neschopnosťou alebo predĺţením, čo sú dva dôvody

k vyhláseniu konkurzu. Finančné riziká prerastú v bezprostredné ohrozenie, ak nastanú váţne

problémy v oblasti prevádzkových príjmov alebo k tvorbe zisku.

BREALEY, R. A. – MYERS, S. C. (2000) označujú finančné pomerové ukazovatele ako

výhodný spôsob, ako zhrnúť veľké mnoţstvo finančných údajov porovnávaním výkonnosti

firiem.

ukazovatele zadĺţenosti ukazujú, ako hlboko je spoločnosť v dlhoch.

ukazovatele likvidity merajú, ako ľahko sa firma môţe dostať k hotovým peniazom.

ukazovatele ziskovosti sa pouţívajú k odhadu, ako efektívne firma vyuţíva svoje aktíva.

ukazovatele trhovej hodnoty ukazujú, ako vysoko firmu hodnotia investori.

Podľa KÖNIGOVEJ, M. (2004) finančná analýza vychádza z beţných výsledkov

podnikania a z nich vypočítava ukazovatele, ktoré podávajú obraz o ekonomickom stave

podniku. Základné informácie poskytujú účtovné výkazy – súvaha, výkaz ziskov a strát.

Finančné ukazovatele sú základným metodickým nástrojom finančnej analýzy. Pomerová analýza

pracuje s pomerovými ukazovateľmi, ktoré predstavujú podiel dvoch absolútnych ukazovateľov.

Tieto ukazovatele moţno zoskupiť do niekoľkých skupín. Hlavné skupiny pomerových

ukazovateľov:

ukazovatele rentability – rentabilita, resp. výnosnosť vloţeného kapitálu je meradlom

schopnosti podniku vytvárať nové zdroje, dosahovať zisk pouţitím investovaného kapitálu.

ukazovatele aktivity – merajú, ako efektívne podnik hospodári so svojimi aktívami.

ukazovatele zadĺţenosti – pouţívajú sa na ohodnotenie finančnej štruktúry podniku.

ukazovatele likvidity – likvidita je momentálna schopnosť podniku uhrádzať splatné

záväzky.

ukazovatele trhovej hodnoty – vyjadrujú, ako je trhom (burzou, investormi) ohodnotená

minulá činnosť podniku a jeho budúci výhľad.

ALEXY, J. (2005) informačné zdroje finančnej analýzy, východiskovou bázou pre

finančnú analýzu je účtovná uzávierka podniku. Tvorí súčasť finančného účtovníctva, ktoré ako

časť celého informačného systému poskytuje retrospektívne informácie o finančnom stave

podniku a výsledkoch jeho hospodárenia. Tieto informácie sú dôleţitým základom podnikovej

finančnej analýzy s cieľom získať ucelený prehľad o finančnej situácii podniku. Informačné

zobrazenie hodnotového hľadiska hospodárskej činnosti podniku poskytujú predovšetkým

nasledovné účtovné výkazy:

Bilancia – súvaha,

Výsledovka – výkaz ziskov a strát,

Prehľad o peňaţných tokoch – výkaz cash flow.

Spoločne vytvárajú tzv. tribilančný systém výkazníctva, vzájomne sa dopĺňajú a preto je

potrebné analyzovať ich súčasne. Treba uviesť, ţe tieto výkazy tvoria účtovnú závierku

v podnikoch účtujúcich v podvojnom účtovníctve.

SEDLÁK, M. a kol. (1995) ukazovatele, s ktorými finančná analýza pracuje, sú svojou

povahou súhrnné. Môţu dať pomerne rýchly prehľad o výsledkoch hospodárenia podniku,

nemôţu však ukázať rôzne kladné a záporné vplyvy, ktoré sa v nich kompenzujú. Odhalenie

a kvantifikácia týchto vplyvov sú však pre hodnotenie podnikovej činnosti veľmi významné. Pre

správne vyhodnotenie výsledkov finančnej analýzy je preto potrebná konkrétna znalosť procesov

prebiehajúcich v podniku.

Len na základe dôkladného vyhodnotenia výsledkov analýzy je moţné prijať

zodpovedajúci návrh opatrení na prekonanie nepriaznivých tendencií, alebo na prehĺbenie

pozitívnych výsledkov a trendov. Analýza, ktorá nie je zavŕšená návrhom opatrení, je

samoúčelná, nie je schopná pozitívne ovplyvniť činnosť podniku.

GURČÍK, Ľ. (2004) konštatuje, ţe finančná analýza je rozbor účtovných údajov

zameraných na poznanie finančnej situácie podniku a činitele, ktoré ju ovplyvňujú. Má

analytický, ale aj hodnotiaci (oceňovací) charakter. Umoţňuje odhaliť silné a slabé stránky

podniku, ktoré determinujú jeho finančný stav. Stáva sa tak veľmi uţitočným a účinným

diagnostickým prostriedkom umoţňujúcim posudzovať finančné zdravie podniku.

Informácie potrebné pre vypracovanie analýzy môţeme rozdeliť na externé a interné.

Zdrojom externých informácií sú oficiálne správy typu Štatistických výročných správ a zdrojom

interných informácií je vnútropodniková evidencia ako výkaz ziskov a strát, súvaha a výkaz cash

flow.

ZALAI, K. a kol. (2002) definujú výsledky finančnej analýzy ako výsledky, ktoré

rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú postavenie podniku, jeho význam váţnosť. Finančná

situácia je tak východiskom diagnostikovania a analýzy podnikového zdravia. Moţnosť

prognózovať vývoj finančnej situácie podniku, jeho budúcu prosperitu (solventnosť) či

neprosperitu (insolventnosť), je zaloţená na hodnotení a interpretácií výsledkov dosiahnutých

v súčasnosti V nich sú obsiahnuté symptómy ďalšieho vývoja. Majú podobu rozdielnej úrovne

a dynamiky uplatnených finančných ukazovateľov sprostredkujúcich obraz o finančnom stave

podniku.

VALACH, J. a kol (1997) finančná analýza je oblasť, ktorá predstavuje významnú

súčasť komplexu finančného riadenia podniku, pretoţe zaisťuje spätnú väzbu medzi

predpokladaným efektom riadiacich rozhodnutí a skutočnosťou. Je predmetom úzko spojená

s finančným účtovníctvom, ktoré poskytuje informácie a rôzne dáta pre finančné rozhodovanie

prostredníctvom základných finančných výkazov: Súvahy, Výkazu ziskov a strát a prehľadu

o peňaţných tokoch – Cash flow. Zdrojom pre finančnú analýzu sú aj ďalšie zdroje z oblasti

vnútropodnikového účtovníctva, ekonomické štatistiky, peňaţný a kapitálový trh. Nedostatkom

účtovných informácií z hľadiska finančného riadenia je však to, ţe zobrazujú minulosť

a neobsahujú vyhliadky do budúcnosti. K prekonaniu týchto nevýhod sa preto pouţíva finančná

analýza, ako formalizovaná metóda, ktorá porovnáva získané údaje medzi sebou navzájom

a rozširuje tak ich vypovedacie schopnosti.. Umoţňuje dospieť k určitým záverom o celkovom

hospodárení a finančnej situácii podniku, podľa nej by bolo moţné prijať určité rôzne

rozhodnutia. Finančná analýza predstavuje ohodnotenie minulosti, súčasnosti a predpokladané

budúcnosti finančných hospodárení podniku.

Účelom a zmyslom finančnej analýzy je previesť s pomocou špeciálnych metodických

prostriedkov, diagnózu finančného hospodárenia podniku, podchytiť všetky jeho zloţky,

prípadne pri podrobnejšej analýze zhodnotiť bliţšie niektorú zo zloţiek finančného hospodárenia.

Ide napríklad o analýzu rentability, analýzu zadĺţenosti, analýzu likvidity ap..

VLACHYNSKÝ, K. a kol. (1997) tvrdia, ţe mimoriadne významnú úlohu pri riadení

podnikových financií – pri zabezpečení ich primeraného mnoţstva a dynamiky, zodpovedajúcej

štruktúry finančných zdrojov a ich pouţitia, ako aj pri riešení ďalších finančných otázok – má

finančná analýza. Pomocou finančnej analýzy môţeme odhaliť príčiny, ktoré stav podnikových

financií, teda finančnú situáciu podniku, determinovali. Finančná situácia podniku – predmet

finančnej analýzy – je pritom súhrnným vyjadrením úrovne všetkých podnikových aktivít,

ktorými sa podnik na trhu prezentuje. Do finančnej situácie podniku sa premieta objem a kvalita

jeho výroby, úroveň marketingovej a komerčnej činnosti, jeho inovačná aktivita, ako aj ďalšie

podnikové činnosti.

Analýza finančnej situácie je preto východiskom analýzy ekonomických výsledkov

podniku a spravidla sa dovádza aţ do primárnych oblastí a výsledkov, ako je efektívnosť,

hospodárnosť, vyuţitie výrobnej kapacity, hospodárenie so zásobami a pod.

Finančná analýza tak umoţňuje odhaliť slabé a silné miesta podniku, je prostriedkom

diagnostikovania jeho „zdravia“ a podnikovému manaţmentu poskytuje informácie zásadného

významu.

Okrem týchto interných väzieb má finančná situácia aj veľmi závaţné externé súvislosti.

Prostredníctvom finančnej situácie sa podnik svojim partnerom na trhu „javí“, vnímajú ho.

2 Cieľ práce

Teoretická časť diplomovej práce bude venovaná štúdiu odbornej literatúry týkajúcej sa

danej problematiky. Pôjde o názory slovenských a zahraničných autorov na oblasť

charakteristiky podniku, majetkovej a kapitálovej vybavenosti podniku, podnikového

informačného systému, účtovných informácií, účtovnej závierky, jej postupov a metód,

uplatnenie pri riadení, finančnej analýzy a iné otázky súvisiace s touto problematikou.

Praktická časť bude venovaná uskutočneniu finančno – ekonomickej analýzy

poľnohospodárskeho druţstva v Ivanke pri Nitre. Základnými prameňmi pri spracovaní

diplomovej práce budú písomné materiály skúmaného poľnohospodárskeho druţstva tvoriace

povinnú súčasť účtovnej závierky – účtovné výkazy. Tieto výkazy boli zostavené ako súčasť

riadnej účtovnej závierky za roky 2003, 2004, 2005 a 2006. Výkazy za rok 2007 neboli

poskytnuté, poľnohospodárske druţstvo ich nemalo úplne dokončené.

Hlavným cieľom diplomovej práce je hodnotiť finančné zdravie podniku na základe

výsledkov finančno – ekonomickej analýzy za roky Ide o poznanie majetkovej, finančnej

a výnosovej situácie podniku, prostredníctvom ukazovateľov aktivity, likvidity, zadĺţenosti

a rentability.

Informácie potrebné pre vypracovanie finančno – ekonomickej analýzy sme čerpali

z interných zdrojov podniku.

Hlavný zdroj informácii nám ponúka účtovná závierka, a to prostredníctvom výkazov:

Súvaha za roky 2003 – 2006

Výkaz ziskov a strát za roky 2003 – 2006

Vychádzajúc z uvedeného hlavného cieľa, dielčími cieľmi sú:

1. Aká je majetková a finančná štruktúra podniku.

2. Výpočet a zhodnotenie jednotlivých vypočítaných pomerových ukazovateľov finančnej

analýzy.

3.Výsledky z prevedenej analýzy budú vyuţité na zhodnotenie finančnej situácie v skúmanom

podnikateľskom subjekte na základe vybraných ukazovateľov finančnej analýzy.

4. A posledným cieľom je návrh opatrení na zlepšenie finančnej a ekonomickej situácie podniku

a záver.

3 Metodika práce

3.1 Finančná analýza ex post

Postup pri finančnej analýze pozostáva zo všeobecne viacerými autormi uznávaných

nasledujúcich krokov:

a) Výpočet pomerových finančných ukazovateľov

b) Analýza podnikových ukazovateľov v čase

c) Analýza vzájomných vzťahov medzi finančnými ukazovateľmi

d) Návrh opatrení. Vychádza z analýzy odhalených slabých a silných stránok a vytvára priestor

pre finančné plánovanie

Súčasťou finančnej analýzy je analýza majetku podniku a jeho zdrojov krytia, ako aj

analýza peňaţných tokov..

Ďalšou časťou finančnej analýzy je výpočet a interpretácia pomerových ukazovateľov,

ktoré moţno začleniť do nasledovných skupín:

Ukazovatele likvidity

Ukazovatele aktivity

Ukazovatele rentability

Ukazovatele zadĺţenosti

3.1.1 Ukazovatele likvidity

Pod likviditou rozumieme schopnosť podniku uhradiť svoje záväzky včas a v celej sume

voči všetkým dodávateľom (veriteľom).

Od likvidity rozlišujeme likvidnosť majetku. Pod týmto termínom rozumieme schopnosť

v čo najkratšom čase pretransformovať jednotlivé majetkové zľavy z ich účtovnej hodnoty. Podľa

tejto vlastnosti môţeme rozdeliť majetok podniku do jednotlivých tried od najlikvidnejšieho

majetku po najmenej likvidný aţ nelikvidný majetok.

Finančné účty

Pohotová likvidita =

Krátkodobý cudzí kapitál

Poloţka finančné účty je čerpaná zo súvahy a predstavuje súčet poloţiek: peniaze, účty

v bankách a krátkodobý finančný majetok.

Krátkodobý cudzí kapitál sú poloţky čerpané zo súvahy a tvoria ich: krátkodobé

záväzky, krátkodobé bankové úvery a krátkodobé finančné výpomoci.

Krátkodobé záväzky je poloţka čerpaná zo súvahy a predstavuje súčet všetkých

krátkodobých záväzkov podniku, napríklad záväzky z obchodného styku, záväzky voči

spoločníkom, zamestnancom alebo štátu.

Krátkodobé bankové úvery je poloţka čerpaná zo súvahy a v praxi tvoria značný podiel .

Krátkodobé finančné výpomoci je poloţka čerpaná zo súvahy.

Tento ukazovateľ vypovedá, aký podiel krátkodobých dlhov môţe podnik k určitému dňu

vyplatiť v hotovosti. Optimum je pomer od 0,2 do 0,8.

Finančné účty Prevádzková pohotová likvidita = Krátkodobé záväzky

U prevádzkovej pohotovej likvidity je odporúčaný pomer od 0,4 do 1,0.

Finančné účty Korigovaná pohotová likvidita = Korigovaný stav krát. záväzkov

Korigovaný stav krátkodobých záväzkov = záväzky * (1 – viazanosť záväzkov)

Viazanosť záväzkov = Náklady

Záväzky

N – výrobná spotreba + N vynaloţené na predaný tovar

Finančné účty + krátkodobé pohľadávky

Beţná likvidita =

Krátkodobý cudzí kapitál

Hodnota ukazovateľa by sa mala pohybovať od 1 do 1,5. Ak je hodnota menšia ako 1,0 ,

podnik musí rátať s tým, ţe na zaplatenie záväzkov bude musieť likvidovať zásoby. Ak je

hodnota vyššia ako 1,0, tak podnik po úhrade krátkodobých záväzkov má ešte rezervu

Finančné účty + krátkodobé pohľadávky

Prevádzková beţná likvidita =

Krátkodobé záväzky

Tento ukazovateľ oproti beţnej likvidite zahrňuje v menovateli len krátkodobé záväzky.

Reálne istenie sa proti inkasnému riziku je niekde medzi klasickou beţnou likviditou

a prevádzkovou beţnou likviditou. Pokiaľ by prevádzková beţná likvidita bola niţšia neţ jeden,

nasvedčovalo by to značnému inkasnému riziku. Doporučené rozpätie je medzi 1,2 aţ 1,7.

Finančné účty + korigovaný stav pohľadávok Korigovaná beţná likvidita = Korigovaný stav krátkodobých záväzkov

Korigovaný stav pohľadávok = pohľadávky * (1- viazanosť pohľadávok)

Viazanosť pohľadávok = Tržby

Pohladávky

Trţby – trţby z predaja vlastných výrobkov a sluţieb a trţby z predaja tovaru

Obežný majetok

Celková likvidita =

Krátkodobý cudzí kapitál

Obeţný majetok je poloţka čerpaná zo súvahy. Súčasťou obeţného majetku sú zásoby,

dlhodobé pohľadávky, krátkodobé pohľadávky a finančné účty.

V zásade platí, ţe hodnota tohto ukazovateľa by sa mala pohybovať od 2 do 2,5.

Prevádzková celková likvidita = záväzkyKrátkodobé

majetokObežný

Obeţný majetok je poloţka čerpaná zo súvahy a tvoria ho : zásoby, dlhodobé pohľadávky

spolu, krátkodobé pohľadávky spolu a finančné účty spolu.

Hodnota tohto ukazovateľa by nemala byť menšia ako 1,70, optimum je 2,20 a maximálna

hodnota je 2,70.

Korigovaná celková likvidita = záväzkovchkrátkodobýstavkorigovaný

majetkuobežnéhostavKorigovaný

Korigovaný stav obeţného majetku = finančné účty + korigovaný stav pohľadávok +

korigovaný stav zásob

3.1.2 Ukazovatele aktivity

Poukazujú na efektívnosť vyuţívania aktív. Vyjadrujú buď dobu obratu alebo ich obrat.

Doba obratu charakterizuje, za akú dobu sa výraz v čitateli pomerového čísla obráti a ukazovateľ.

Doba obratu zásob 365*tržby

zásoby

respektíve 365*náklady

zásoby

Poloţka zásoby je čerpaná zo súvahy a ich súčasťou je materiál, nedokončená výroba

a polotovary, výrobky, zvieratá a tovar.

Trţby je poloţka čerpaná z výkazu ziskov a strát. Predstavuje trţby za predaj tovaru a

vlastných výrobkov a sluţieb

Náklady sú v tomto prípade tvorené výrobnou spotrebou a nákladmi vynaloţenými na

predaný tovar.

Trţby sú ovplyvňované kvalitou tovaru, výrobkov, či poskytovaných sluţieb, ale aj

dopytom na trhu.

Doba obratu zásob v dňoch vypovedá o počte dní od nákupu zásob aţ po ich zmenu na

najlikvidnejšiu zloţku majetku t.j. peňaţné prostriedky. Odporúčané hodnoty tohto ukazovateľa

sú:

- do 30 dní – veľmi pozitívne hodnotenie,

- 30 – 50 dní – pozitívne,

- 50 – 100 dní – negatívne hodnotenie,

- nad 100 dní – negatívne hodnotenie.

Doba inkasa pohľadávok 365*tržby

pohladávky

Dlhodobé a krátkodobé pohľadávky sú poloţky čerpané zo súvahy a predstavujú súčet

všetkých pohľadávok podniku.

Odporúčané hodnoty:

- do 30 dní – pozitívne,

- 30 – 90 dní – prijateľné hodnoty,

- nad 90 dní – negatívne hodnotenie.

Doba splatnosti záväzkov 365*tržby

záväzky

respektíve 365*náklady

záväzky

Dlhodobé a krátkodobé záväzky sú poloţky čerpané zo súvahy a predstavujú súčet

všetkých krátkodobých a dlhodobých záväzkov podniku, napríklad záväzky z obchodného styku,

záväzky voči spoločníkom, zamestnancom alebo štátu.

Doba obratu majetku = 365*tržby

celkommajetok

Majetok celkom je poloţka čerpaná zo súvahy a tvoria ho. pohľadávky za upísané vlastné

imanie, neobeţný majetok, obeţný majetok a časové rozlíšenie aktív.

Obrat majetku celkommajetok

tržby

Ukazovatele obratu ekvivalentné jednotlivým ukazovateľom sa vypočítajú ako ich

obrátená hodnota.

3.1.3 Ukazovatele rentability

Rentabilita je pomer dosiahnutého efektu k prostriedkom vynaloţeným na dosiahnutie

tohto efektu. Je to finančná kategória, ktorá charakterizuje výnos z podnikania za určité obdobie

ako pomer výsledku hospodárenia a (najčastejšie) kapitálu.

V čitateli pomerových ukazovateľov s nachádza zisk, resp. výsledok hospodárenia, ktorý

môţe byť pred zdanením (hovoríme o hrubej rentabilite), alebo po zdanení (čistá rentabilita).

Rentabilita Celkového kapitálu CK

SdUnČVH )1(.

ČVH – čistý výsledok hospodárenia,

Un – nákladové úroky,

Sd – sadzba dane z príjmu (%dane/100),

Ck – celkový vloţený kapitál

Rentabilita Vlastného kapitálu VK

ČVH

VK – hodnota (najlepšie priemerná) vlastného kapitálu (imania).

Rentabilita základného imania ZI

ČVH

ZI – priemerná hodnota základného imania

Rentabilita výnosov celkomVýnosy

ČVH

Rentabilita nákladov celkomNáklady

ČVH

Rentabilita celkových trţieb tržby

ČVH

trţby – trţby za predaj tovaru + trţby z predaja vlastných výrobkov a sluţieb + trţby z predaja

dlhodobého majetku a materiálu + trţby z predaja cenných papierov a podielov.

Rentabilita pridanej hodnoty = Hodnotaidaná

ČVH

Pr

Tento ukazovateľ vhodne dopĺňa rentabilitu výnosov a nákladov, vzhľadom na to ţe

výsledok hospodárenia je závislí na objeme výnosov a nákladov.

3.1.4 Ukazovatele zadĺţenosti

Ukazovatele zadĺţenosti vyjadrujú, aký objem cudzieho kapitálu sa podieľa na krytí

majetku podniku. Môţeme to vyjadriť v absolútnej hodnote (v Sk). Oveľa vyššiu vypovedaciu

schopnosť však majú pomerové ukazovatele, ktoré sú naviac priestorovo porovnateľné. Čím je

väčší podiel vlastného kapitálu na celkovom, tým je podnik stabilnejší.

Stupeň samofinancovania ZÁVVI

kapitálimanievlastné )(

VI + ZÁV – vlastné imanie a záväzky podniku spolu

Tento ukazovateľ nám hovorí aký je podiel vlastného imania na celkovom krytí majetku

podniku, čím je väčší tým je podnik stabilnejší.

Celková zadĺţenosť podniku ZÁVVI

kapitálcudzí

Odporúčaná hodnota by nemala prekročiť 50% aţ 70% . Čím vyššia je zadĺţenosť

podniku, tým je väčšia jeho závislosť.

Finančná páka kapitálvlastný

záväzkyimanievlastné

Predstavuje opačnú situáciu ako stupeň samofinancovania podniku.

Úverová zaťaţenosť ZÁVVI

FVúverybankové

FV – finančné výpomoci

Tento ukazovateľ hovorí, ako sa na celkovom krytí majetku podieľajú bankové úvery a finančné

výpomoci.

Úrokové krytie Un

UnHVH

Úrokové krytie vrátane odpisov = Un

ODPUnHVH

HVH – výsledok hospodárenia pred zdanením

Un – nákladové úroky

ODP – odpisy dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku

Tento ukazovateľ vyjadruje v akom rozsahu je úrok krytý hrubým ziskom pred zaplatením

úrokov so zahrnutím odpisov, ktoré sú síce nákladom, ale nie výdavkom.

Platobná neschopnosť = pohladávky

záväzky

3.1.5 Ukazovateľ Cash Flow

Cash flow predstavuje v súčasnosti v trhových ekonomikách jeden

z najfrekventovanejších finančno – účtovných ukazovateľov. Tvorí súčasť podnikového

účtovného systému, ktorý prehľadne, komplexne a systémovo priebeţne zachytáva hospodárske

a finančné transakcie podniku.

Tok peňaţných prostriedkov vyjadruje vnútornú finančnú silu podniku, teda jeho

schopnosť tvoriť z vlastnej hospodárskej činnosti finančné zdroje.

Výpočet Cash flow I. aţ IV.

Výpočet cash flow z hospodárskej činnosti môţe byť pri pouţití výsledku hospodárenia za

celý podnik, alebo pouţitím výsledku hospodárenia len za hospodársku činnosť, ktorý je

nezdanený. V praxi sa taktieţ často pouţíva tzv. netto cash flow, tieţ nazývaný ako cash flow zo

samofinancovania. Teraz ho označíme ako CF 1.

Cash flow 1 = +výsledok hospodárenia podniku po zdanení

+ odpisy

- zmena stavu časovo rozlíšených aktív

+ zmena stavu časovo rozlíšených pasív

+ zmena stavu rezerv

Cash flow 1 upravíme o poloţky obeţného majetku a krátkodobé záväzky. Takto postupne

môţeme vypočítať ďalšie ukazovatele cash flow:

Cash flow 2 = + Cash flow 1

- zmena stavu zásob

Cash flow 3 = + Cash flow 2

- zmena stavu krátkodobých pohľadávok

Cash flow 4 = + Cash flow 3

+ zmena stavu krátkodobých záväzkov ( bez beţných úverov)

Cash flow 4 = + Cash flow 3

- zmena stavu krátkodobých záväzkov (bez beţných úverov)

Výpočet Net cash flow

Oddelene sledujeme tvorbu a vyuţitie finančných zdrojov v hospodárskej činnosti,

investičnej činnosti a vo finančnej činnosti.

3.1.6 Zlaté bilančné pravidlo

Výsledok hospodárenia po zdanení

Odpisy

Zmena stavu rezerv

Zmena stavu časového rozlíšenia na strane aktív

Zmena stavu časového rozlíšenia na strane pasív

Zmena stavu krátkodobých záväzkov

Zmena stavu krátkodobých pohľadávok

Zmena stavu zásob

Zmena stavu krátkodobých bank. úverov a finančných

výpomocí

Zmena stavu krátkodobého finančného majetku

Cash flow z prevádzkovej činnosti

Zmena stavu dlhodobého hmotného a nehmotného

majetku

Odpisy dlhodobého majetku

Zmena stavu finančných investícií

Cash flow z investičných aktivít

Zmena stavu pohľadávok za upísané vlastné imanie

Zmena stavu dlhodobých pohľadávok

Zmena stavu dlhodobých záväzkov

Zmena stavu dlhodobých bankových úverov

Zmena stavu vlastného imania

Výsledok hospodárenia po zdanení

Cash flow z finančných aktivít

Net cash flow

Zlaté bilančné pravidlo vyţaduje, aby neobeţný majetok bol krytý dlhodobými zdrojmi

(dlhodobým kapitálom = DK), ktoré sú tvorené vlastným imaním (vlastným kapitálom = VK)

a dlhodobým cudzím kapitálom (DCK). Sumárna účtovná hodnota neobeţného majetku (NM)

podľa uvedeného pravidla by mala byť menšia, minimálne rovná dlhodobým zdrojom. Uvedené

poţiadavky by mali platiť bez ohľadu na výšku časovo rozlíšených aktív a pasív.

Aktíva Súvaha Pasíva Aktíva Súvaha Pasíva

Neobeţný majetok

+ dlhodobé

pohľadávky

Dlhodobé zdroje

Čistý pracovný

kapitál

Neobeţný majetok

+ dlhodobé

pohľadávky

Dlhodobé zdroje

Obeţný majetok

bez dlhodobých

pohľadávok

Nekrytý dlh

Krátkodobé

cudzie zdroje

Obeţný majetok

bez dlhodobých

pohľadávok Krátkodobé

cudzie zdroje

Prekapitalizovaný tvar Podkapitalizovaný tvar

Ak hodnota dlhodobých zdrojov prevyšuje hodnotu neobeţného majetku, hovoríme, ţe

podnik je prekapitalizovaný. V takomto prípade je hodnota obeţného majetku zníţená o hodnotu

dlhodobých pohľadávok vyššia, neţ hodnotové vyjadrenie krátkodobého poţičaného kapitálu

(KCK). Rozdiel medzi týmito dvoma veličinami je nazývaný čistý pracovný kapitál.

NM < DK NM – DK < 0

OM > KCK OM – KCK > 0

OM – KCK = čistý pracovný kapitál

Ak stav neobeţného majetku je vyšší ako objem dlhodobých zdrojov, hovoríme, ţe

podnik je podkapitalizovaný. V takomto prípade je objem obeţného majetku niţší neţ objem

krátkodobého cudzieho kapitálu. Tento rozdiel nazývame nekrytý dlh. Takáto situácia nás

upozorňuje na to, ţe podnik pouţil krátkodobé zdroje na financovanie obstarania neobeţného

majetku. Pri takomto financovaní sa môţe dostať do váţnych problémov pri financovaní

prevádzky, čím sa ohrozí jeho stabilita.

NM > DK NM – DK > 0

OM < KCK OM – KCK < 0

OM – KCK = nekrytý dlh

3.1.7 Pyramídový rozklad

Pyramídová sústava je charakteristická tým, ţe vrcholový ukazovateľ pyramídy, ktorý má

maximálne syntetický charakter čo znamená, ţe má vysoký stupeň všeobecnosti a vyjadruje

pôsobenie väčšieho vplyvu faktorov na hospodársky jav, informuje o celkovom stave a súhrnnom

výsledku, je v prvom a v ďalších stupňoch rozkladu postupne detailizovaný v podobe

analytických ukazovateľov, ktoré nás informujú o čiastkových procesoch a faktoroch, ktoré

celkový stav ovplyvnili.

V pyramídovej sústave sú jasne definované väzby medzi analytickými ukazovateľmi na

rôznych úrovniach rozkladu, pomocou ktorých sú spájané s ukazovateľom nachádzajúcim sa

o stupeň rozkladu niţšie. Zmena syntetického ukazovateľa je determinovaná zmenami – vývojmi

analytických ukazovateľov, ktoré sú pomocou matematických väzieb spájané so syntetickým

ukazovateľom. Väzby, ktoré vznikajú môţu byť súčet, rozdiel, súčin alebo podiel. Pokiaľ ide

o súčet a rozdiel, hovoríme o aditívnej väzbe.

Pri analýze zmeny syntetického ukazovateľa pri aditívnej väzbe zisťujeme absolútny

alebo relatívny rozdiel syntetického ukazovateľa porovnávaním skutočnosti s plánovanými

porovnateľnými ukazovateľmi.

Ak sú medzi ukazovateľmi väzby násobok alebo podiel hovoríme o multiplikatívnej

väzbe. Pre kvantifikáciu ich vplyvu pouţívame jednu z troch špecifických metód a to:

- metódu reťazového dosadzovania,

- metódu rozkladu s rezíduom,

- logaritmickú metódu.

Metóda reťazového dosadzovania sa vyznačuje, ţe postupne meníme v súčine alebo

v podiele vţdy iba jeden činiteľ.

Metóda rozkladu s rezíduom odstraňuje nedostatok postupných zmien. Existuje tu zvyšok

tzv. rezíduum, ktoré predstavuje spoločný vplyv všetkých faktorov, a nevieme jednoznačne určiť

akým podielom sa na tejto časti zmeny podieľajú jednotlivé faktory, ale rozhodujúci vplyv je

definovaný jasne, čo je výhodou tejto metódy.

Logaritmická metóda je povaţovaná za najpresnejšiu, je postavená na logaritmovaní

rastových indexov príčinných faktorov a výsledného ukazovateľa. Jej nevýhodou je, ţe v prípade

záporného hospodárskeho výsledku ju nemôţeme pouţiť.

Pyramídový rozklad rentability celkového kapitálu

Prvý krok je kvantifikácia vrcholového ukazovateľa:

0

0

1

1

CK

Z

CK

Z

CK

Z

Pri kvantifikácii vplyvu zmeny ukazovateľov v prvom rade rozkladu na vrcholový

ukazovateľ bola pouţitá logaritmická metóda, keďţe medzi ukazovateľmi je multiplikatívna

väzba.

Absolútne vyjadrenie vplyvu pri multiplikatívnej väzbe:

CK

Z

V

Z

V

CK

V

MEN

V

MzN

V

FN

V

DM

V

ZÁS

V

ONM

1

V

ONN

Nákladová vetva Kapitálovo – majetková

vetva

V

Z=

CK

Z

CK

ZV

Z

log

log

CK

Z

CK

ZV

CK

V

CK

log

log

Výsledky sú v merných jednotkách, ktorými sa meria vrcholový ukazovateľ.

Relatívne vyjadrenie vplyvu pri multiplikatívnej väzbe:

100)1(

log

log

CK

Z

CK

ZV

Z

V

Z

100)1(

log

log

CK

Z

CK

ZV

CK

V

CK

Výsledky sú v percentách.

Pri kvantifikácii druhého radu rozkladu na zmenu vrcholového ukazovateľa, je medzi

ukazovateľmi aditívna väzba. Postup bude nasledovný:

Nákladová vetva:

)( vyjadreníabsolútnomv

V

ZCK

Z

V

ZV

MEN

V

MENCK

Z

- absolútne vyjadrenie v merných jednotkách vrcholového ukazovateľa

)( vyjadrenírelatívnomv

V

ZCK

Z

V

ZV

MEN

V

MENCK

Z

- relatívne vyjadrenie v percentách

Takýto postup vyuţívame pri všetkých ukazovateľoch, ktoré sa nachádzajú na nákladovej

vetve v pyramídovom rozklade.

Kapitálovo – majetková vetva

)( vyjadreníabsolútnomv

V

CKCK

Z

V

CKV

DM

V

DMCK

Z

- absolútne vyjadrenie v merných jednotkách vrcholového ukazovateľa

)( vyjadrenírelatívnomv

V

CKCK

Z

V

CKV

DM

V

DMCK

Z

- relatívne vyjadrenie v percentách

Takýto postup vyuţívame pri všetkých ukazovateľoch, ktoré sa nachádzajú v majetkovo –

kapitálovej vetve.

3.2 Finančná analýza ex ante

3.2.1 Altmanov model funkcie diskriminačnej analýzy

E. I. Altman posudzoval dva súbory podnikov, 33 úspešných a taký istý počet

neúspešných. Finančným ukazovateľom s najlepšou vypovedacou schopnosťou priradil

zodpovedajúce váhy. Patrí medzi viacrozmerné diskriminačné analýzy.

Z = 0,717x1 + 0,847x2 + 3,107x3 + 0,420 x3 + 0998x4

x1 – čistý pracovný kapitál / celkový kapitál

x2 – nerozdelený zisk / celkový kapitál

x3 – (zisk pred zdanením + nákladové úroky) / cudzí kapitál

x4 – trhová hodnota vlastného kapitálu / cudzí kapitál

x5 – trţby / celkový kapitál

Kritéria hodnotenia podnikov:

Z > 2,9 – finančná situácia podniku je zdravá

1,2 < Z < 2,9 – vypovedacia schopnosť podniku je indiferentná

Z < 1,2 – finančná situácia podniku je kritická, hrozí bankrot

Na základe výslednej hodnoty sa môţe podnik zaradiť medzi prosperujúce alebo

bankrotujúce podniky.

3.2.2 Index bonity

Patrí medzi viacrozmerné diskriminačné analýzy.

B = 1,5 x1 + 0,08x2 + 10x3 + 5x4 + 0,3x5 + 0,1x6

x1 – net cash flow / cudzí kapitál

x2 – pasíva celkom / cudzí kapitál

x3 – zisk pred zdanením / celkový kapitál

x4 – zisk pred zdanením / podnikové výnosy

x5 – zásoby / aktíva celkom

x6 – podnikové výnosy / pasíva celkom

Kritériá hodnotenia:

-3 – extrémne zlá

-2 – veľmi zlá

-1 – zlá

0 – určité probémy

1 – dobrá

2 – veľmi dobrá

3 – extrémne dobrá

Čím je index B vyšší, tým je prognózovaná finančná situácia podniku lepšia.

3.2.3 CH – Index

Chrastinová Z. (1999) na základe výsledkov testovania vhodnosti a významnosti

finančných ukazovateľov pre predikčnú analýzu vybrala päť ukazovateľov pre zostavenie

vlastnej rovnice pre výpočet indexu.

CH = 0,37x1 + 0,25x2 + 0,21x3 – 0,10x4 – 0,07x5

x1 – rentabilita celkového kapitálu *100

x2 – rentabilita trţieb * 100

x3 – solventnosť * 100

x4 – doba splatnosti záväzkov * 365

x5 – celková zadĺţenosť * 100

Podniky rozdeľujeme do jednotlivých kategórií na základe týchto predpokladov:

CH 2,5 – prosperujúce podniky

-5 CH 2,5 – priemerné podniky

CH -5 – neprosperujúce podniky

3.2.4 G – Index

G = 3,412x1 + 2,226x2 + 3,227x3 + 3,149x4 + 2,063x5

x1 – nerozdelený zisk / VI a záväzky spolu

x2 – VH pred zdanením / VI a záväzky spolu

x3 – VH pred zdanením / podnikové výnosy

x4 – Cash flow / VI a záväzky spolu

x5 – Zásoby / podnikové výnosy

Ak je: G ≥ 1,8 podnik je zaradený medzi prosperujúce podniky

-0,6 < G < 1,8 podnik je zaradený medzi priemerné podniky

G ≤ -0,6 podnik je zaradený medzi neprosperujúce podniky

Indexy IN

Za vznik týchto indexov sa zaslúţili Neumaierová a Neumaier. Ktorý priradením

vhodných váh jednotlivým finančným ukazovateľom, zisťujú prognózovanú finančnú situáciu

podniku.

3.2.5 Index IN 95

IN 95 = 0,24x1 + 0,11x2 + 21,35x3 + 0,76x4 + 0,1x5 – 14,57x6

x1 – majetok / celkový kapitál

x2 – zisk pred zdanením a úrokmi / nákladové úroky

x3 – zisk pred zdanením a úrokmi / majetok spolu

x4 – výnosy / majetok

x5 – obeţný majetok / krátkodobé záväzky + krátkodobé bankové úvery

x6 – záväzky po lehote splatnosti / výnosy

Tento index tvoria váhy ukazovateľov, ktoré sa stanovili ako podiel významnosti

ukazovateľov podľa výskytu a odvetvovej hodnoty. Tento index zohľadňuje OKEČ.

Váhy sa menia podľa odvetví. Výhodou indexu IN 95 je to, ţe je tam zaradení ukazovateľ

(Záväzky po lehote splatnosti / Výnosy), ktoré charakterizujú platobnú neschopnosť podniku.

Úspešnosť indexu je viac ako 70%.

Kritériá hodnotenia:

IN 2 – podnik bez problémov hradí záväzky

IN 1 – podnik nie je schopný hradiť svoje záväzky

1 IN 2 – šedá zóna, hrozia problémy so splatnosťou záväzkov

3.2.6 Index IN 99

Tento index berie do úvahy pohľad vlastníka.

IN 99 = -0,017x1 + 4,573x2 + 0,481x3 + 0,015x4

x1 – majetok spolu / celkový kapitál

x2 – zisk pred zdanením a úrokmi / majetok spolu

x3 – výnosy / majetok spolu

x4 – obeţný majetok / krátkodobé záväzky + krátkodobé bankové úvery

Úspešnosť indexu je na viac ako 85%.

Kritériá hodnotenia:

IN 2,07 – podnik má kladnú hodnotu ekonomického zisku

IN 0,684 – podnik dosahuje zápornú hodnotu ekonomického zisku

0,684 IN 2,07 – šedá zóna podniku

3.2.7 Index IN 01

Tento index je spojením oboch predchádzajúcich indexov.

IN 01 = 0,13x1 + 0,04x2 + 3,92x3 + 0,21x4 + 0,09x

x1 – majetok spolu / cudzie zdroje

x2 – zisk pred zdanením a úrokmi / nákladové úroky

x3 – zisk pred zdanením a úrokmi / majetok spolu

x4 – výnosy / majetok spolu

x5 – obeţný majetok / krátkodobé záväzky + krátkodobé bankové úvery

Kritéria hodnotenia:

IN 1,77 – podnik tvorí hodnotu s pravdepodobnosťou na 67%

IN 0,75 – podnik speje k bankrotu s pravdepodobnosťou na 86%

0,75 IN 1,77 – podnik je v šedej zóne.

4 Výsledky práce

4.1 Charakteristika poľnohospodárskeho druţstva

Vedenie skúmaného poľnohospodárskeho druţstva súhlasilo s pouţitím jeho údajov

k vypracovaniu diplomovej práce a súhlasilo aj s pouţitím obchodného mena a sídla spoločnosti

v diplomovej práci. Poľnohospodárske druţstvo sa nachádza v Nitrianskom kraji v Ivanke pri

Nitre. Deň vzniku sa datuje od 02. 01. 1974 kedy bolo druţstvo zapísané v Obchodnom registri.

Právna forma je druţstvo a bolo zapísané pod obchodným menom Poľnohospodárske druţstvo.

Poľnohospodárske druţstvo sa orientuje na rastlinnú a ţivočíšnu výrobu v kombinovanej

forme a nemá ţiadnu pridruţenú výrobu. Predmet podnikania bol vymedzený na:

1. podnikanie v poľnohospodárskej prvovýrobe, vrátane predaja nespracovaných

poľnohospodárskych výrobkov na účely spracovania a ďalšieho predaja,

2. výroba mäsa a mäsových výrobkov – mäsiarstvo a údenárstvo,

3. výroba hroznového vína,

4. práce so stavebnými mechanizmami,

5. výroba piliarska,

6. výroba stavebno-stolárska a tesársko-stolárska,

7. výroba hotového krmiva pre hospodárske zvieratá,

8. ťaţba a predaj štrkopieskov,

9. sprostredkovanie, obchod poľnohospodárskych základných surovín, ţivých zvierat, textilných

surovín a polotovarov,

10. maloobchod so zmiešaným tovarom hlavne potravinami, nápojmi, tabakom,

11. cestná nákladná doprava

12. verejná cestná osobná hromadná nepravidelná doprava,

13. maloobchod s mäsom a mäsovými výrobkami.

Poľnohospodárske druţstvo hospodárilo v roku 2006 v kukuričnej výrobnej oblasti na

výmere 2331,7 poľnohospodárskej pôdy, z čoho 2265,5 predstavuje orná pôda. Po

agromorfologickej stránke sa nachádza v Podunajskej níţine. Jeho územie leţí v teplej

klimatickej oblasti. Táto oblasť je charakterizovaná ako teplá, s miernou zimou a patrí medzi

suchšie na Slovensku. Z pôdnych typov tu prevláda hnedozem a černozem.

Druţstvo v roku 2006 zamestnávalo 108 pracovníkov, z toho 26 bolo ţien. Počet

pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním je 6, z toho 5 pracuje vo funkcii vrcholového

manaţmentu.

Rastlinná výroba

V rastlinnej výrobe sa druţstvo zameriava na pestovanie pšenice, jačmeňa, kukurice na

zrno, kukurice na siláţ, slnečnice a lucerky. Poľnohospodárske druţstvo hospodári v kukuričnej

výrobnej oblasti, čiţe sa jedná o kvalitnú pôdu. Ekonomika výroby obilnín je podmienená

vysokou kvalitou osiva, vhodnými odrodami, zabezpečeným správnym ošetrovaním, ich

správnou alokáciou a klimatickými podmienkami v jednotlivých obdobiach.

Tabuľka 1: Prehľad vývoja výmery vybraných plodín

Plodina Osiata plocha v ha Produkcia v t/ha Produkcia celkom v t

2003 2004 2005 2006 2003 2004 2005 2006 2003 2004 2005 2006

Pšenica 545 752 664 559 4,08 5,53 5,25 4,18 2222 4160 3433 2336

Jačmeň 632 479 567 420 3,90 5,12 4,48 4,16 2544 2450 2483 1747

Kukuric

a na

zrno

74 100 66 151 5,30 6,74 8,85 5,58 392,4 674,4 1504 843

Kukuric

a na

siláţ

313 174 238 233 38,59 44,14 71,75 41,83 12080 7680 9660 9759

Slneč- 418 216 324 259 2,44 2,78 2,7 1,93 1020 601,2 877,7 500

nica

Lucerka 303 279 237 217 2,63 4,56 6,05 8,39 797,1 1272 1433 1823

Zdroj. Vnútropodniková evidencia

V tabuľke vidíme, ţe čo sa týka osiatych plôch, tak druţstvo neustále menilo osevnú

štruktúru. Oproti roku 2003 osevné plochy plodín klesali, okrem pšenice a kukurice na zrno.

Produkcia v tonách na hektár, je v sledovaných rokoch veľmi rozdielna. Väčšina

sledovaných plodín má rastúcu produkciu na hektár, okrem slnečnice. Najvyšší rast dosiahla

lucerka.

Druţstvo si v sledovaných rokoch udrţuje relatívne stálu úrodu.

Ţivočíšna výroba

Poľnohospodárske druţstvo chová tieto druhy hospodárskych zvierat: dojnice, teľce do 6

mesiacov, mladý chovný hovädzí dobytok , vysokoteľné jalovice, výkrm hoväzieho dobytka ,

prasnice, kance, prasničky chovné, ciciaky a odstavčatá, výkrm a predvýkrm ošípaných.

Tabuľka 2: Stavy hospodárskych zvierat

Zvieratá 2003 2004 2005 2006

Hovädzí dobytok 932 ks 807 ks 732 ks 693 ks

Z toho dojnice 331 ks 303 ks 293 ks 303 ks

Ošípané 2807 ks 2275ks 2577 ks 2630 ks

z toho prasnice 231 ks 210 ks 216 ks 224 ks

Zdroj: Vnútropodniková evidencia

Z uvedenej tabuľky vyplýva, ţe stavy HD klesajú. Toto zníţenie spôsobuje aj nezáujem

trhu o hovädzie mäso. Chov ošípaných sa takisto postupne v sledovaných rokoch zniţoval.

Bravčové mäso sa na Slovensko vo veľkej miere dováţa zo zahraničia.

4.2 Zhodnotenie štruktúry a vývoja majetku

Tabuľka 3: Vývoj a štruktúra majetku (v tis. Sk)

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Štruktúra

2003 2004 2005 2006 06-03 06-04 06-05 % 1 % 2 3% 4%

Spolu

majetok 191666 192918 200608 199931 8265 7013 -677 1 1 1 1

Neobeţný

majetok 130318 136221 135924 137044 6726 823 1120 69% 71% 69% 69%

DFM 26413 26413 26413 26438 25 25 25 14% 14% 13% 13%

DHM 103905 109808 109511 110606 6701 798 1095 54% 57% 55% 55%

OM 60216 55936 61501 62459 2243 6523 958 31% 29% 31% 31%

Zásoby 28020 29124 27917 22962 -5058 -6162 -4955 15% 15% 14% 11%

Dlhodobé

pohľadávky 0 0 0 0 0 0 0 0% 0% 0% 0%

Krátkodobé

pohľadávky 9624 17347 16811 15183 5559 -2164 -1628 5% 9% 8% 8%

Finančné

účty 22572 9465 16773 24314 1742 14849 7541 12% 5% 8% 12%

Časové

rozlíšenie 1132 761 3183 428 -704 -333 -2755 1% 0% 2% 0%

Zdroj: Súvaha a vlastné výpočty

V tabuľke 3 vidíme hodnotu štruktúru celkového majetku podniku za roky 2003

a 2006.Celkový majetok druţstva sa v priebehu skúmaných rokov príliš neodlišuje, najvyššiu

hodnotu má v roku 2005 a to 200608 tis.Sk. Najniţšiu hodnotu dosahoval v roku 2003 a to

191 666 tis. Sk. Neobeţný majetok dosahoval najväčšiu hodnotu v roku 2006 a to 137044 tis.Sk.

Neobeţný majetok mal na celkovom majetku najväčší podiel, v roku 2004 to bolo 71%. Obeţný

majetok predstavuje priemerne v kaţdom roku 30 % podiel na celkovom majetku podniku.

Najvyššiu hodnotu dosiahol v roku 2006 a to 62459 tis.Sk. Dlhodobý nehmotný majetok druţstvo

nemá vo vlastníctve ţiadny.

Graf 1: Vývoj a štruktúra majetku

0

50000

100000

150000

200000

250000

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

ota

uk

azo

vate

ľa

Spolu majetok

Neobežný majetok

Dlhodobý finančný majetok

Dlhodobý hmotný majetok

Obežný majetok

Zásoby

Dlhodobé pohľadávky

Krátkodobé pohľadávky

Finančné účty

Časové rozlíšenie

Zdroj: Tabuľka 1

4.3 Zhodnotenie štruktúry a vývoja pasív

Tabuľka 4: Vývoj a štruktúra vlastného imania a záväzkov spolu (v tis. Sk)

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Štruktúra

2003 2004 2005 2006 06-03 06-04 06-05 1% 2% 3% 4%

Spolu vlastné

imanie a záväzky 191666 192918 200608 199931 8265 7013 -677 1 1 1 1

Vlastné imanie

(vlastný kapitál) 121818 161543 161651 162039 40221 496 388 64% 84% 81% 81%

Základné imanie 51717 70970 36227 36038 -15679 -34932 -189 27% 37% 18% 18%

Cudzie zdroje 66048 27968 28030 29044 -37004 1076 1014 34% 14% 14% 15%

Rezervy 21744 564 580 938 -20806 374 358 11% 0% 0% 0%

Dlhodobé

záväzky 19402 19991 20310 20876 1474 885 566 10% 10% 10% 10%

Krátkodobé

záväzky 6402 6153 7140 7230 828 1077 90 3% 3% 4% 4%

Bankové úvery 18500 0 0 0 -18500 0 0 10% 0% 0% 0%

z toho dlhodobé 0 0 0 0 0 0 0 0% 0% 0% 0%

krátkodobé 18500 0 0 0 -18500 0 0 10% 0% 0% 0%

Krátkodobé

Fin. výpomoci 0 1260 0 0 0 -1260 0 0% 1% 0% 0%

Časové

rozlíšenie 3800 3407 10927 8848 5048 5441 -2079 2% 2% 5% 4%

Zdroj: Súvaha a vlastné výpočty

Tabuľka 4 nám opisuje vývoj a štruktúru celkového kapitálu v druţstve za roky 2003 aţ

2006. Hodnota celkového kapitálu predstavuje v jednotlivých rokoch rovnaké hodnoty ako

celkový majetok druţstva. Takisto zachytáva zmeny jednotlivých poloţiek na celkovom kapitále

oproti roku 2006. Hodnota celkového kapitálu je za skúmané roky relatívne vyrovnaná. Najväčší

podiel na celkovom kapitále má vlastné imanie, ktorého hodnota bola najvyššia v roku 2006 a to

162039tis. Sk. V roku 2004 dosahuje najvyšší 84% podiel na celkovom kapitále. Cudzie zdroje

sa podieľajú na krytí majetku maximálne 34% v roku 2003 a potom sa ich hodnota zniţuje.

Graf 2: Vývoj a štruktúra pasív

Vývoj a štruktúra pasív

0

50000

100000

150000

200000

250000

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

ota

ukazo

vate

ľa

Spolu vlastné imanie azáväzkyVlastné imanie (vlastnýkapitál)Základné imanie (základnýkapitál)Cudzie zdroje

Rezervy

Dlhodobé záväzky

Krátkodobé záväzky

Bankové úvery

Krátdodobé finančnévýpomociČasové rozlíšenie

Zdroj: Tabuľka 4

4.4 Zhodnotenie posúdenia financovania obeţného a neobeţného majetku

Tabuľka 5: Posúdenie financovania obeţného majetku

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena

2003 2004 2005 2006

06-

03

05

-03

04-

03

06-

04

06-

05

05-

04

Obeţný majetok-

dlh.pohľadávky 60216 55936 61501 62459 2243 1285 -4280 6523 958 5565

Krátkodobý

cudzí kapitál 24902 7413 7140 7230 -17672 -17762 -17489 -183 90 -273

Čistý pracovný

kapitál (+),

Nekrytý dlh (-) 35314 48523 54361 55229 19915 19047 13209 6706 868 5838

Zdroj: Súvaha a vlastné výpočty

Tabuľka 5 nám zachytáva posúdenie financovania obeţného majetku podniku a zmeny

obeţného majetku v jednotlivých rokoch. Obeţný majetok dosahoval najvyššiu hodnotu v roku

2006 a to 62 459 tis. Sk a najniţšiu hodnotu v roku 2004 a to 55936 tis. Sk.

Krátkodobý cudzí kapitál vykazoval najvyššiu hodnotu v roku 2003 a to 24 902 tis. Sk,

v ostatných rokoch prišlo k veľkému zníţeniu v roku 2004 bola jeho hodnota len 7413 tis. Sk.

Keďţe hodnota obeţného majetku je vyššia ako hodnota krátkodobého cudzieho kapitálu,

vyplýva z toho, ţe podnik je prekapitalizovaný vo všetkých skúmaných rokoch. Tento rozdiel

nazývame čistý pracovný kapitál.

Graf 3: Posúdenie financovania obeţného majetku

0

10000

20000

30000

40000

50000

60000

70000

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

ota

uk

azo

va

teľa

Obežný majetok-dlh.pohľadávky

Krátkodobý cudzí kapitál

Čistý pracovný kapitál(+), Nekrytý dlh (-)

Zdroj: Tabuľka 5

Tabuľka 6: Posúdenie financovania neobeţného majetku

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena

2003 2004 2005 2006 06-03 05-03 04-03 06-04 06-05 05-04

Neobeţný

majetok 130318 136221 135924 137044 6726 5606 5903 823 1120 -297

Vlastné imanie 121818 161543 161651 162039 40221 39833 39725 496 388 108

Dlhodobé

záväzky 19402 19991 20310 20876 1474 908 589 885 566 319

Dlhodobé úvery 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Dlhodobý

kapitál spolu 141220 181534 181961 182915 41695 40741 40314 1381 954 427

Dlh.kapitál -

neobeţný

majetok -10902 -45313 -46037 -45871 -34969 -35135 -34411 -558 -166 -724

Zdroj: Súvaha a vlastné výpočty

Tabuľka 6 nám zachytáva financovanie neobeţného majetku druţstva a zmeny majetku

v jednotlivých rokoch. Zachytáva zdroje jeho krytia, ktoré sa podieľajú na jeho výške.

Neobeţný majetok má v sledovaných rokoch stabilnú hodnotu, nedochádza k väčším

odchýlkam. Najvyššiu hodnotu má v roku 2006 a to 137 044 tis. Sk a najmenšiu v roku 2003 a to

130 318 tis. Sk.

Dlhodobé úvery má druţstvo nulové, čiţe ani v jednom sledovanom roku sa na

financovaní neobeţného majetku nepodieľajú.

Hodnota dlhodobých zdrojov je vyššia ako hodnota neobeţného majetku, takţe majetok

podniku je prekapitalizovaný. Druţstvo dosahuje čistý pracovný kapitál.

Graf 4: Posúdenie financovania neobeţného majetku

0

50000

100000

150000

200000

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

ota

ukazo

vate

ľa Neobežný majetok

Vlastné imanie

Dlhodobé záväzky

Dlhodobé úvery

Dlhodobý kapitál spolu

Dlh.kapitál - neobežnýmajetok

Zdroj: Tabuľka 6

4.5 Zhodnotenie vybraných ukazovateľov viazanosti majetkových poloţiek

a záväzkov

Tabuľka 7 Vybrané ukazovatele, viazanosť majetkových poloţiek a záväzkov

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena

2003 2004 2005 2006 06-03 06-04 06-05

Trţby z predaja tovaru

+ Trţby z predaja

vlastných výrobkov a

sluţieb 69998 81226 85916 87941 17943 6715 2025,000

Výrobná spotreba + 54569 56470 63054 68951 14382 12481 5897,000

Náklady vynaloţené na

obstaranie predaného

tovaru

Stav zásob 28020 29124 27917 22962 -5058 -6162,000 -4955,000

Stav krátkodobých

pohľadávok 9624 17347 16811 15183 5559,000 -2164,000 -1628,000

Finančné účty 22572 9465 16773 24314 1742 14849 7541,000

Stav obeţného majetku 60216 55936 61501 62459 2243 6523 958,000

Stav krátkodobých

záväzkov 6402 6153 7140 7230 828 1077,000 90,000

Viazanosť zásob 0,400 0,359 0,325 0,261 -0,139 -0,097 -0,064

Viazanosť krátkodobých

pohľadávok 0,138 0,214 0,196 0,173 0,035 -0,041 -0,023

Viazanosť krátkodobých

záväzkov 0,091 0,076 0,083 0,082 -0,009 0,006 -0,001

Korigovaný stav zásob 12951 12462 13383 13002 50,864 540,494 -381,289

Korigovaný stav

krátkodobých

pohľadávok 8301 13642 13522 12562 4260,858 -1080,637 -959,970

Korigovaný stav

obeţného majetku 43824 35569 43678 49878 6053,722 14308,857 6199,741

Korigovaný stav krátk.

záväzkov 5817 5687 6547 6636 819,117 948,691 88,957

Zdroj: Výkaz ziskov a strát a vlastné výpočty

Tabuľka 7 nám zachytáva vybrané ekonomické ukazovatele, viazanosť majetkových

poloţiek a záväzkov a ich zmeny k roku 2006.

Trţby dosahovali najniţšiu hodnotu v roku 2003 a to 69998 tis. Sk. V ďalších rokoch sa

postupne zvyšovali a v roku 2006 dosiahli najvyššiu hodnotu 87941 tis. Sk. Výrobná spotreba

a náklady vynaloţené na obstaranie predaného tovaru takisto ako trţby dosahovali najniţšiu

hodnotu v roku 2003 a to54569 tis. Sk a postupne v ďalších rokoch sa zvyšovali, v roku 2006

dosiahli hodnotu 68951 tis.Sk. Stav zásob dosahoval najniţšiu hodnotu v roku 2006 a to 22962

tis. Sk.

Viazanosť zásob sa od roku 2003 zniţovala, najvyššia bola v roku 2003 a to 0,400,

v roku 2006 dosiahla hodnotu 0,261 čo bola najniţšia hodnota viazanosti zásob. Viazanosť

krátkodobých pohľadávok bola najniţšia v roku 2003 a to 0,138 a najvyššiu hodnotu mala v roku

2004 a to 0,214. V rokoch 2005 a 2006 mala klesajúcu hodnotu. Viazanosť krátkodobých

záväzkov bola najvyššia v roku 2003 0,091 a najniţšia v roku 2004 a to 0,076. V rokoch 2005

a 2006 dosiahla takmer vyrovnanú hodnotu.

Korigovaný stav zásob bol najniţší v roku 2004 12462 a najvyšší v roku 2005 13383.

Korigovaný stav krátkodobých pohľadávok bol najniţší v roku 2003 a to 8300,8 a najvyšší v roku

2004 13642. Korigovaný stav obeţného majetku bol najniţší v roku 2005 35569 a najvyšší

v roku 2006 a to 49878. Korigovaný stav krátkodobých záväzkov dosiahol najniţšiu hodnotu

v roku 2003 5817 a najvyššiu v roku 2006 6636.

Graf 5: Viazanosť majetkových poloţiek a záväzkov

0

10000

20000

30000

40000

50000

60000

70000

80000

90000

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

ota

uk

azo

vate

ľa

Zdroj: Tabuľka 7

4.6 Zhodnotenie pomerových ukazovateľov likvidity, aktivity, rentability a

zadĺţenosti

Tabuľka 8: Ukazovatele likvidity

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2003 2004 2005 2006 06-03 06-04 06-05 06/03 06/04 06/05

Celková likvidita 2,418 7,546 8,614 8,639 6,221 1,093 0,025 3,573 1,145 1,003

Beţná likvidita 1,293 3,617 4,704 5,463 4,170 1,846 0,759 4,225 1,510 1,161

Pohotová likvidita 0,906 1,277 2,349 3,363 2,456 2,086 1,014 3,710 2,634 1,432

Prevádzková

celková likvidita 9,406 9,091 8,614 8,639 -0,767 -0,452 0,025 0,918 0,950 1,003

Prevádzková beţná

likvidita 5,029 4,358 4,704 5,463 0,434 1,105 0,759 1,086 1,254 1,161

Prevádzková

pohotová likvidita 3,526 1,538 2,349 3,363 -0,163 1,825 1,014 0,954 2,186 1,432

Korigovaná

celková likvidita 7,534 6,255 6,672 7,517 -0,018 1,262 0,845 0,998 1,202 1,127

Korigovaná beţná

likvidita 5,308 4,063 4,628 5,557 0,249 1,494 0,930 1,047 1,368 1,201

Korigovaná

pohotová likvidita 3,881 1,664 2,562 3,664 -0,217 2,000 1,102 0,944 2,202 1,430

Zdroj: Vlastné výpočty

Tabuľka 8 zachytáva ukazovatele likvidity, ich zmeny k roku 2006 a indexy roku 2006

s predchádzajúcimi rokmi.

Celková likvidita majetku bola najvyššia v roku 2006 a to 8,639 a najniţšia v roku 2003

a to 2,418. Čiţe v roku 2003 je hodnota celkovej likvidity majetku optimálna a v ďalších rokoch

je vysoko nad hodnotou, ktorá je povaţovaná za optimálnu, z čoho vyplýva, ţe druţstvo v týchto

rokoch platobne schopné, pretoţe financovalo krátkodobý majetok dlhodobými zdrojmi.

Beţná likvidita je najmenšia v roku 2003 a to 1,293, a v ostatných rokoch prevyšuje

hodnotu, ktorá je povaţovaná za optimálnu, najvyššia je v roku 2006 a to 5,463. Z toho vyplýva,

ţe druţstvo nemalo problém uhradiť krátkodobé záväzky aj s rezervou.

Pohotová likvidita je najmenšia v roku 2003 a to 0,906 a v ostatných rokoch taktieţ ako

celková a beţná likvidita prevyšuje optimálne hodnoty, najvyššia je v roku 2006 a to

3,363.Z toho vyplýva, ţe podnik nemal s uhradzovaním záväzkov v týchto rokoch ţiadny väčší

problém.

Graf 6: Vývoj ukazovateľov likvidity

0,000

1,000

2,000

3,000

4,000

5,000

6,000

7,000

8,000

9,000

10,000

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

oty

uka

zo

va

teľo

v

Celková likvidita

Bežná likvidita

Pohotová likvidita

Prevádzková celková likvidita

Prevádzková bežná likvidita

Prevádzková pohotoválikviditaKorigovaná celková likvidita

Korigovaná bežná likvidita

Korigovaná pohotová likvidita

Zdroj: tabuľka 8

Tabuľka 9:Ukazovatele aktivity

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena

2003 2004 2005 2006 06-03 05-03 04-03 06-04 06-05 05-04

Doba obratu

zásob 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000

vo vztahu k

trţbám 146,11 130,87 118,60 95,30 -50,80 -27,51 -15,24 -35,57 -23,30 -12,27

vo vztahu k

nákladom 187,42 188,25 161,60 121,55 -65,87 -25,82 0,83 -66,69 -40,05 -26,64

Doba inkasa

pohľadávok 50,18 77,95 71,42 63,02 12,83 21,24 27,77 -14,93 -8,40 -6,53

Doba splácania

záväzkov

vo vzťahu k

trţbám 33,38 27,65 30,33 30,01 -3,37 -3,05 -5,73 2,36 -0,32 2,68

vo vzťahu k

nákladom 42,82 39,77 41,33 38,27 -4,55 -1,49 -3,05 -1,50 -3,06 1,56

Doba obratu

celkového

majetku 999,43 866,90 852,25 829,82 -169,61 -147,18 -132,53 -37,09 -22,43 -14,65

Obrat

celkového

majetku 0,365 0,421 0,428 0,440 0,075 0,063 0,056 0,019 0,012 0,007

Zdroj: Vlastné výpočty

Tabuľka 9 zachytáva ukazovatele aktivity druţstva, ktoré poukazujú na efektívnosť

vyuţívania aktív a ich zmeny v jednotlivých rokoch.Ukazovateľ doba obratu zásob nám hovorí

rýchlosť obrátky zásob v dňoch. Najrýchlejší bol obrat zásob v roku 2004 a najdlhšie trval v roku

2003. Po roku 2003 mal stále klesajúci charakter

Ukazovateľ doba inkasa pohľadávok charakterizuje počet dní, kým dôjde k prijatie platby

za pohľadávky a najrýchlejšie druţstvo inkasovalo v roku 2003, potom mal ukazovateľ stúpajúci

charakter najvyšší v roku 2004 a v roku 2006 znova poklesol.

Doba splatnosti záväzkov, tento ukazovateľ charakterizuje dobu úhrady záväzku.

Najrýchlejšie splácalo druţstvo svoje záväzky v roku 2006, kým najdlhšie v roku 2003.

Ukazovateľ doba obratu celkového majetku, mal v sledovaných rokoch klesajúci

charakter.

Ukazovateľ obrat celkového majetku mal v sledovaných rokoch rastúci charakter.

Graf 7: Vývoj ukazovateľov aktivity

0,000

200,000

400,000

600,000

800,000

1000,000

1200,000

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

oty

ukazo

vate

ľov

Doba obratu vo vztahu ktržbám Doba obratu vo vztahu knákladomDoba inkasa pohľadávok

Doba splácania záväzkov

vo vzťahu k tržbám

vo vzťahu k nákladom

Doba obratu celkovéhomajetkuObrat celkového majetku

Zdroj: Tabuľka 9

Tabuľka 10: Ukazovatele rentability

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena

2003 2004 2005 2006 06-03 05-03 04-03 06-04 06-05 05-04

Rentabilita CK -0,053 0,074 0,004 0,004 0,057 0,056 0,127 -0,070 0,000 -0,070

Rentabilita VK -0,134 0,109 0,005 0,006 0,140 0,139 0,243 -0,103 0,001 -0,104

Rentabilita ZI -0,316 0,249 0,023 0,027 0,343 0,338 0,565 -0,222 0,004 -0,226

Rentabilita

celk. trţieb -0,233 0,217 0,010 0,011 0,244 0,243 0,451 -0,206 0,002 -0,208

Rentabilita

celk. výnosov -0,190 0,125 0,008 0,009 0,198 0,198 0,315 -0,116 0,001 -0,117

Rentabilita

pridanej

hodnoty -0,799 0,604 0,032 0,048 0,848 0,831 1,404 -0,556 0,017 -0,573

Rentabilita

osobných N -0,614 0,687 0,034 0,040 0,654 0,648 1,301 -0,648 0,006 -0,653

Rentabilita

celkových N -0,159 0,141 0,008 0,009 0,168 0,167 0,301 -0,133 0,001 -0,134

Úrhnná

výnosnosť

celk. kapitálu 2,228 1,364 1,887 1,767 -0,461 -0,341 -0,864 0,403 -0,120 0,523

Zdroj: Súvaha, Výkaz ziskov a Strát, Vlastné výpočty

V tabuľke 10 sú zachytené ukazovatele rentability, ich hodnoty a zmeny v jednotlivých

rokoch. Všetky vypočítané rentability v tejto tabuľke mali v roku 2003 najniţšiu zápornú

hodnotu. V roku 2004 dosiahli maximum za sledované roky. A posledné dva sledované roky

dosiahli relatívne podobné hodnoty. Tento priebeh u všetkých ukazovateľoch rovnako, je preto

lebo v prvom roku bol záporný čistý zisk, v roku 2004 bol maximálny a v nasledujúcich dvoch

rokoch si udrţiaval relatívne podobné hodnoty.

Graf 8: Vývoj ukazovateľov rentability

-1,200

-0,800

-0,400

0,000

0,400

0,800

1,200

1,600

2,000

2,400

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

oty

uk

azo

va

teľo

v

Rentabilita celkového kapitálu

Rentabilita vlastného kapitálu

Rentabilita základného imania

Rentabilita celkových tržieb

Rentabilita celkových výnosov

Rentabilita pridanej hodnoty

Rentabilita osobných nákladov

Rentabilita celkových nákladov

Úrhnná výnosnosť celkovéhokapitálu

Zdroj: Tabuľka 10

Tabuľka 11: Ukazovatele zadĺţenosti

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena

2003 2004 2005 2006 06-03 05-03 04-03 06-04 06-05 05-04

Stupeň

samofinan-

covania 0,636 0,837 0,806 0,810 0,175 0,170 0,202 -0,027 0,005 -0,032

Celková

zadĺţenosť 0,345 0,145 0,140 0,145 -0,199 -0,205 -0,200 0,000 0,006 -0,005

Finančná

páka 1,573 1,194 1,241 1,234 -0,340 -0,332 -0,379 0,040 -0,007 0,047

Úverová

zaťaţenosť 0,097 0,000 0,000 0,000 -0,097 -0,097 -0,097 0,000 0,000 0,000

Úrokové

krytie -3,037 658,714 10,321 0,000 3,187 10,381 636,187 -633,00 -7,194 -625,81

Úrokové

Krytie -0,690 1022,43 102,13 0,000 0,841 99,841 997,555 -996,72 -99,00 -897,72

vrátane

odpisov

Platobná

neschopnosť 0,665 0,355 0,425 0,476 -0,189 -0,240 -0,311 0,121 0,051 0,070

Zdroj: Výkaz ziskov a Strát, Vlastné výpočty

Tabuľka 11 nám charakterizuje ukazovatele zadĺţenosti, ktoré vyjadrujú objem cudzieho

kapitálu, ktorý sa podieľa na krytí majetku a ich zmeny v jednotlivých rokoch.

Ukazovateľ stupeň samofinancovania, ktorý vyjadruje mnoţstvo vlastného kapitálu na

celkovom kapitále mal v sledovaných rokoch najniţšiu hodnotu v roku 2003 a to 0,636

a najvyššiu v roku 2005 a to 0,837.

Celková zadĺţenosť podniku bola najvyššia v roku 2003 a to 0,345 a najniţšia bola v roku

2005 a to 0,140.

Ukazovateľ finančná páka charakterizuje ako sa vlastný kapitál podieľa na celkovom

kapitále. Najmenší podiel mal v roku 2005 a to 1,241 a najväčší podiel mal v roku 2004 a to

1,194.

Ukazovateľ úverová zaťaţenosť vyjadruje ako sa bankové úvery a finančné výpomoci

podieľajú na celkovom kapitále. V sledovanom druţstve sa podieľajú iba v roku 2003,

v ostatných rokoch druţstvo bankové úvery a finančné výpomoci nečerpalo.

Úrokové krytie vyjadruje v akom rozsahu je úrok krytý hrubým ziskom pred zaplatením

úrokov. Najvyššiu hodnotu dosiahlo druţstvo v roku 2004 a to 633, najniţšiu v roku 2003 a to -

3,187, v roku 2006. Pri zahrnutí odpisov do ukazovateľa druţstvo dosiahlo najvyššiu hodnotu tieţ

v roku 2004 a to 996,72 a najniţšiu hodnotu v roku 2003 a to -0,841.

Ukazovateľ platobná neschopnosť vyjadruje vzťahy aktív a pasív. Druţstvo dosahovalo

v kaţdom sledovanom roku sekundárnu platobnú neschopnosť.

Graf 9: Vývoj ukazovateľov zadĺţenosti

0,000

0,200

0,400

0,600

0,800

1,000

1,200

1,400

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

oty

ukazo

vate

ľov Stupeň

samofinancovania

Celková zadĺženosť

Finančná páka

Úverová zaťaženosť

Platobnáneschopnosť

Zdroj: Tabuľka 11

4.7 Zhodnotenie ukazovateľa Cash flow

Tabuľka 12: Vstupné údaje pre výpočet Cash flow

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena

2003 2004 2005 2006 06-03 05-03 04-03 06-04 06-05 05-04

Čistý zisk -16330 17657 820 976 17306 17150 33987 -16681 156 -16837

Odpisy

dlhodobého

majetku 9116 10184 12302 12720 3604 3186 1068 2536 418 2118

Časové

rozlíšenie

na strane

majetku 1132 761 3183 428 -704 2051 -371 -333 -2755 2422

Časové

rozlíšenie

na strane VI a

záv.spolu 3800 3407 10927 8848 5048 7127 -393 5441 -2079 7520

Stav rezerv 21744 564 580 938 -20806 -21164 -21180 374 358 16

Stav zásob 28020 29124 27917 22962 -5058 -103 1104 -6162 -4955 -1207

Stav krátkodo-

bých

pohľadávok 9624 17347 16811 15183 5559 7187 7723 -2164 -1628 -536

Stav krátkodo-

bých záväzkov 6402 6153 7140 7230 828 738 -249 1077 90 987

Zdroj: Súvaha, Výkaz ziskov a strát, Vlastné výpočty

Tabuľka 12 nám charakterizuje vstupné výdaje pre výpočet Cash flow a ich zmeny

v jednotlivých rokoch.

Čistý zisk bol v roku 2003 záporný, ale v nasledujúcich rokoch dosiahol kladné hodnoty,

najvyššiu hodnotu dosiahol v roku 2004 a potom opäť poklesol.

Odpisy dlhodobého majetku majú rastúcu hodnotu v sledovaných rokoch. Hodnota rezerv

je v roku 2003 najvyššia, v ďalších rokoch zaznamenala ich hodnota veľký pokles.

Hodnota zásob od roku 2003 postupne rástla, ale posledné dva sledované roky opäť

klesala.

Hodnota krátkodobých pohľadávok od roku 2003 rástla, ale posledné dva roky podobne

ako zásoby klesala.

Hodnota krátkodobých záväzkov bola od roku 2003 klesajúca, ale v posledných dvoch

rokoch zaznamenala rast.

Graf 10: Vývoj údajov pre výpočet Cash flow

-20000

-15000

-10000

-5000

0

5000

10000

15000

20000

25000

30000

35000

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

oty

uka

zo

va

teľo

v

Čistý zisk

Odpisy dlhodobého majetku

Časové rozlíšenie na stranemajetkuČasové rozlíšenie na straneVI a záv.spoluStav rezerv

Stav zásob

Stav krátkodobýchpohľadávokStav krátkodobýchzáväzkov

Zdroj: Tabuľka 12

Tabuľka 13: Vývoj ukazovateľov Cash flow

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena

2003 2004 2005 2006 06-03 05-03 04-03 06-04 06-05 05-04

Cash flow I. -7214 6639 18236 14730 21944 25450 13853 8091 -3506 11597

Cash flow II. 5535 19443 19685 19685 19443 5535 14150 242 13908

Cash flow III. -2188 19979 21313 21313 19979 -2188 23501 1334 22167

Cash flow IV. -2437 20966 21403 21403 20966 -2437 23840 437 23403

Zdroj: Vlastné výpočty

Tabuľka 13 zachytáva vývoj ukazovateľov Cash flow a jeho jednotlivé zmeny. Takto

vypočítaný cash flow, je cash flow z hospodárskej činnnosti a je rozdelený do štyroch podskupín

a zohľadňuje sa tu vplyv jednotlivých faktorov meniacich sa v priestore a čase.

Cash flow 1 bol v roku 2003 záporný, v nasledujúcich rokoch má rastúcu hodnotu, v roku

2005 dosiahol za sledované roky najvyššiu hodnotu a v roku 2006 opäť poklesol.

Cash flow 2 mal rastúcu hodnotu v sledovaných rokoch.

Cash flow 3 v roku 2004 mal zápornú hodnotu. V ďalších rokoch jeho hodnota

zaznamenala nárast.

Cash flow 4 mal v roku 2004 zápornú hodnotu a takisto ako cash flow 3 v ďalších rokoch

zaznamenala jeho hodnota nárast.

Graf 11: Vývoj ukazovateľov Cash flow

-10000

-5000

0

5000

10000

15000

20000

25000

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

ota

uk

azo

va

teľo

v

Cash flow I.

Cash flow II.

Cash flow III.

Cash flow IV.

Zdroj: Tabuľka 13

Tabuľka 14: Výpočet Net Cash flow

2004 2005 2006

Výsledok hospodárenia po zdanení 17657 820 976

Odpisy 10184 12302 12720

Zmena stavu rezerv -21180,000 16,000 358,000

Zmena stavu časového rozlíšenia na strane aktív -371,000 2422,000 -2755,000

Zmena stavu časového rozlíšenia na strane pasív -393,000 7520,000 -2079,000

Zmena stavu krátkodobých záväzkov -249,0 987,0 90,0

Zmena stavu krátkodobých pohľadávok 7723,0 -536,0 -1628,0

Zmena stavu zásob 1104,0 -1207,0 -4955,0

Zmena stavu krátkodobých bank. úverov a

finančných výpomocí -17240 -1260 0

Zmena stavu krátkodobého finančného majetku 0 0 0

Cash flow z prevádzkovej činnosti -19677,000 19706,00 21403,00

Zmena stavu dlhodobého hmotného a nehmotného

majetku 5903 -297 1095,000

Odpisy dlhodobého majetku -10184 -12302 -12720

Zmena stavu finančných investícií 0 0 25

Cash flow z investičných aktivít -16087 -12005 -13840,000

Zmena stavu pohľadávok za upísané vlastné imanie 0 0 0

Zmena stavu dlhodobých pohľadávok 0 0 0

Zmena stavu dlhodobých záväzkov 589 319 566

Zmena stavu dlhodobých bankových úverov 0 0 0

Zmena stavu vlastného imania 39725 108 388

Výsledok hospodárenia po zdanení -17657 -820 -976

Cash flow z finančných aktivít 22657 -393 -22

Net cash flow -13107,000 7308,000 7541,000

Stav pen. prostriedkov na začiatku obdobia 22572,000 9465,000 16773,000

Net cash flow -13107,000 7308,000 7541,000

Stav pen. prostriedkov na konci obdobia 9465,000 16773,000 16773,000

Zdroj: Súvaha, Výkaz ziskov a Strát, Vlastné výpočty

V tabuľke 14 sme počítali hodnotu net cash flow za roky 2004, 2005 a 2006. Počítame

zvlášť cash flow z prevádzkovej činnosti, cash flow z investičných aktivít a cash flow

z finančných aktivít. Hodnota net cash flow bola v roku 2004 záporná čo bolo spôsobené aj

veľkou zásobou rezerv, ktorú druţstvo malo, čo spôsobilo, ţe aj cash flow z prevádzkovej

činnosti vyšiel záporný, zatiaľ čo v nasledujúcich rokoch je kladný. V ďalších dvoch rokoch

dosiahlo druţstvo kladný prevádzkový ale aj celkový net cash flow

4.8 Zhodnotenie pyramídového rozkladu rentability CK

Tabuľka 15: Vybrané ekonomické ukazovatele pre výpočet pyramídovej sústavy

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2003 2004 2005 2006 04-03 06-05 05-04 04/03 06/05 05/04

Zisk pred

zdanením -15682 18416 1249 1559 34098 310 -17167 -1,174 1,248 0,068

Celkový kapitál 191666 192918 200608 199931 1252 -677 7690 1,007 0,997 1,040

Celkové výnosy 86027 159814 106297 113124 73787 6827 -53517 1,858 1,064 0,665

Spotreba materiálu a

energie 42064 42950 47273 47170 886 -103 4323 1,021 0,998 1,101

Osobné náklady 26601 25691 23972 24580 -910 608 -1719 0,966 1,025 0,933

Odpisy 9116 10184 12302 12720 1068 418 2118 1,117 1,034 1,208

Finančné náklady 5806 1543 1575 1171 -4263 -404 32 0,266 0,743 1,021

Ostatné náklady 19269 44691 21015 26627 25422 5612 -23676 2,319 1,267 0,470

DHM 103905 109808 109511 110606 5903 1095 -297 1,057 1,010 0,997

DFM 26413 26413 26413 26438 0 25 0 0,000 0,000 0,000

Obeţný majetok 60216 55936 61501 62459 -4280 958 5565 0,929 1,016 1,099

Zdroj: Súvaha a Výkaz ziskov a strát

V tabuľke 15 sú zachytené vybrané ekonomické ukazovatele, ich hodnoty, zmeny

a indexy. Ukazovateľ zisk pred zdanením mal v roku 2003 zápornú hodnotu, v nasledujúcom

roku však dosiahol najvyššiu hodnotu za sledované roky a to 18416 tis.Sk.

Celkový kapitál mal rastúcu hodnotu, maximálnu dosiahol v roku 2005 a to 200608 tis.Sk.

potom znova mierne klesol. Hodnota celkových výnosov bola najniţšia v roku 2003 a najvyššia

v roku 2004 a to 159814 tis.Sk.

Spotreba materiálu a energie bola v prvých dvoch rokoch mierne rastúca, v roku 2005

dosiahla maximum za sledované roky a to 47 273 tis.Sk, v roku 2006 opäť klesla. Osobné

náklady dosahovali najvyššiu hodnotu v roku 2003 a to 26 601 tis.Sk. V rokoch 2004 a 2005

zaznamenali pokles a v roku 2006 opäť menší nárast. Odpisy mali od roku 2003 rastúcu hodnotu,

v roku 2006 dosiahli 12 720 tis. Sk. Hodnota finančných nákladov bola najvyššia v roku 2003

a to 5806 tis. Sk. V ďalších rokoch ich hodnota o dosť poklesla, najniţšia hodnota je v roku 2006.

Ostatné nezahrnuté náklady dosahovali maximum v roku 2005 a to 44691 tis.Sk.

V ďalšom roku klesli, ale v roku 2006 znova vzrástli. Dlhodobý hmotný majetok mal za

sledované roky rastúcu hodnotu, najvyššiu v roku 2006 a to 110606 tis. Sk. Dlhodobý finančný

majetok za prvé tri sledované roky bol úplne vyrovnaný 26 413 tis.Sk. V poslednom sledovanom

roku stúpol na 25422 tis. Sk. Obeţný majetok striedavo od začiatku sledovaného obdobia klesal

a znova stúpal, najvyššiu hodnotu dosiahol v roku 2006 a to 62459 tis. Sk.

Graf 12: Vývoj vybraných ekonomických ukazovateľov pre výpočet pyramídovej sústavy

-50000

0

50000

100000

150000

200000

250000

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

oty

uk

azo

va

teľo

v

Zisk pred zdanením

Celkový kapitál

Celkové výnosy

Spotreba materiálu a energie

Osobné náklady

Odpisy

Finančné náklady

Ostatné nezahrnuté náklady

DHM

DNM

Obežný majetok

Zdroj: Tabuľka 15

Tabuľka16: Ukazovatele pyramídovej sústavy

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2003 2004 2005 2006 06-05 05-04 04-03 06/05 05/04 04/03

Hrubá rentabilita celkového kapitálu -0,082 0,095 0,006 0,008 0,0016 -0,089 0,177 1,252 0,065 -1,167

Výnosová rentabilita -0,182 0,115 0,012 0,014 0,0020 -0,103 0,298 1,173 0,102 -0,632

Efektívnosť celkového kapitálu 0,449 0,828 0,530 0,566 0,0359 -0,299 0,380 1,068 0,640 1,846

Viazanosť celkového kapitálu 2,228 1,207 1,887 1,767 -0,1199 0,680 -1,021 0,936 1,563 0,542

Celková nákladovosť 1,191 0,781 0,998 0,992 -0,0064 0,217 -0,409 0,994 1,277 0,656

Mat. a energ. nákladovosť 0,489 0,269 0,445 0,417 -0,0277 0,176 -0,220 0,938 1,655 0,550

Nákladovosť osobných N 0,220 0,116 0,164 0,159 -0,0052 0,048 -0,104 0,969 1,411 0,528

Nákladovosť odpisov 0,309 0,161 0,226 0,217 -0,0082 0,065 -0,148 0,963 1,403 0,520

Nákladovosť fin.operácií 0,067 0,010 0,015 0,010 -0,0045 0,005 -0,058 0,699 1,535 0,143

Nákladovosť ost.nákl.položiek 0,219 0,278 0,197 0,235 0,0373 -0,081 0,059 1,189 0,708 1,271

Viazanosť DHM 1,208 0,687 1,030 0,978 -0,0525 0,343 -0,521 0,949 1,499 0,569

Viazanosť DFM 0,307 0,165 0,248 0,234 -0,0148 0,083 -0,142 -0,933 0,252 -0,236

Viazanosť OM 0,700 0,350 0,579 0,552 -0,0264 0,229 -0,350 0,954 1,653 0,500

Zdroj: Súvaha, Výkaz ziskov a strát, Vlastné výpočty

V tabuľke 16 sú charakterizované ukazovatele pyramídovej sústavy, ich zmeny a indexy

za príslušné roky. Hrubá rentabilita celkového kapitálu a výnosová rentabilita zaznamenávali do

roku 2004 rast a od roku 2005 mierny pokles. Efektívnosť celkového kapitálu vykazovala do

roku 2004 rast a v roku 2006 poklesla. Viazanosť celkového kapitálu dosahovala v porovnaní

s viazanosťou dlhodobého hmotného majetku, zásob a ostatného majetku oveľa priaznivejšie

hodnoty. Celková nákladovosť bola v roku 2003 najvyššia za sledované roky. Z jednotlivých

ukazovateľov nákladovosti najniţšie hodnoty vykazovala nákladovosť finančných operácií.

Vývoj ostatných ukazovateľov nákladovosti vykazoval v sledovaných rokoch vyrovnané

hodnoty.

Graf 13: Vývoj ukazovateľov pyramídovej sústavy

-0,500

0,000

0,500

1,000

1,500

2,000

2,500

2003 2004 2005 2006

Roky

Ho

dn

oty

ukazo

vate

ľov

Hrubá rentabilita celkovéhokapitáluVýnosová rentabilita

Efektívnosť celkového kapitálu

Viazanosť celkového kapitálu

Celková nákladovosť

Mat. a energ. nákladovosť

Mzdová nákladovosť

Nákladovosť odpisov

Nákladovosť fin.operácií

Nákladovosť ost.nákl.položiek

Viazanosť DHM

Viazanosť DFM

Viazanosť OM

Zdroj: Tabuľka 16

Tabuľka 17: Pyramídový rozklad rentability CK

Ukazovateľ R: 06 - 05

R: 05 - 04

R: 04 - 03

koeficient % koeficient % koeficient %

Zmena rentability CK 0,00157 25,24 -0,089 -93,478 0,177 -216,672

Vplyv zmeny výnosovej rentability 0,00111 17,88 -0,075 -87,842 0,163 -195,326

Vplyv zmeny viazanosti CK 0,00046 7,36 -0,015 -5,636 0,014 -21,346

Vplyv zmeny mat.a energ.náklad. 0,01449 244,60 -0,058 -95,462 0,121 -124,561

Vplyv zmeny nákladovosti osob. nákladov 0,00282 42,52 -0,034 -30,459 0,027 -65,354

Vplyv zmeny nákladovosti odpisov 0,00180 25,82 -0,038 -31,259 0,020 -27,732

Vplyv zmeny nákladovosti finančných operácií 0,00245 33,55 -0,004 -4,382 0,028 -37,969

Vplyv zmeny nákladovosti ost.N -0,02046 -328,61 0,059 73,720 -0,033 38,945

Vplyv zmeny viazanosti DHM 0,00020 3,25 -0,007 -2,844 0,007 -10,888

Vplyv zmeny viazanosti DFM 0,00016 1,49 -0,003 -0,898 0,002 -2,964

Vplyv zmeny viazanosti OM 0,00010 2,62 -0,005 -1,894 0,005 -7,493

Zdroj: Vlastné výpočty

Tabuľka 17 zachytáva vplyv jednotlivých ukazovateľov na rentabilitu celkového kapitálu.

V roku 06 – 05 bola situácia takáto: Rast výnosovej rentability o 0,0020 vyvolal zvýšenie

rentability celkového kapitálu o 0,00111, t.j. o17,88% . Zníţenie viazanosti celkového kapitálu

o 0,1199 zapríčinilo nárast rentability celkového kapitálu o 0,00046, t.j. o 7,36%.. Zníţenie

materiálovej a energetickej náročnosti o 0,0277 zvyšovalo rentabilitu celkového kapitálu

o 0,01449, t. j. o 244,60%. Zníţenie nákladovosti osobných nákladov o 0,0052 zvyšuje

rentabilitu celkového kapitálu o 0,00282, t.j. 42,52%.Zníţenie nákladovosti odpisov o 0,0082

zvyšovalo rentabilitu celkového kapitálu o 0,00180, t.j. 25,82%. Zníţenie podielu finančných

nákladov na výnosoch o 0,0045 zvyšovalo rentabilitu celkového kapitálu o 0,00245, t. j.

o 33,55%. Nárast podielu ostatných neanalyzovaných nákladov o 0,0373 zniţoval rentabilitu

celkového kapitálu o 0,0205, t. j . o -328,61%.Pokles viazanosti dlhodobého hmotného majetku

o 0,0525 vyvolalo zvýšenie rentability celkového kapitálu o 0,00020, t. j . o 3,25%. Pokles

viazanosti dlhodobého finančného majetku o 0,0148 zapríčinilo rast rentability celkového

kapitálu o 0,00016, t. j. o 1,49%. Pokles viazanosti obeţného majetku o 0,0264 zapríčinil rast

rentability celkového kapitálu o 0,00010, t. j . o 2,62%.

4.9 Zhodnotenie analýzy ex - ante

Tabuľka 18: Altmanov Z – koeficient

Ukazovateľ Váha Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota

faktora 2003 2004 2005 2006 2003 2004 2005 2006

X1 Čistý

prevádzkový

kapitál/celkový

kapitál

0,717

0,184 0,252 0,271 0,276 0,132 0,180 0,194 0,198

X2 Nerozdelený

zisk/celkový

kapitál

0,847

0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000

X3 Zisk pred

zdanením +

úroky/celkový

kapitál

3,107

-0,062 0,096 0,007 0,008 -0,191 0,297 0,021 0,024

X4 Vlastný

kapitál/cudzí

kapitál

0,42

1,844 5,776 5,767 5,579 0,775 2,426 2,422 2,343

X5 Trţby/celkový

kapitál

0,998

0,378 0,429 0,433 0,442 0,378 0,429 0,432 0,441

Z Zeta - koeficient x 1,093 3,332 3,070 3,006

Zdroj: Vlastné výpočty

Na základe Altmanovho Z koeficientu sme hodnotili finančnú situáciu druţstva, ktorá

bola v roku 2003 podľa tohto indexu kritická, v rokoch 2004, 2005 a 2006 bola však uţ finančne

zdravá a druţstvo sa zaradilo medzi prosperujúce podniky.

Tabuľka 19: Index bonity

Ukazovateľ Váha Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota

faktora 2003 2004 2005 2006 2003 2004 2005 2006

X1

Cash flow/cudzí

kapitál 1,5 -0,113 0,992 0,469 0,484 -0,169 1,488 0,703 0,726

X2

Celkový

kapitál/cudzí

kapitál 0,08 2,902 6,898 7,157 6,884 0,232 0,552 0,573 0,551

X3

Zisk pred

zdanením/celkový

kapitál 10 -0,082 0,095 0,006 0,008 -0,818 0,955 0,062 0,078

X4

Zisk pred

zdanením/výnosy 5 -0,182 0,115 0,012 0,014 -0,911 0,576 0,059 0,069

X5

Zásoby/spolu

majetok 0,3 0,146 0,151 0,139 0,115 0,044 0,045 0,042 0,034

X6

Výnosy/spolu

majetok 0,1 0,449 0,828 0,530 0,566 0,045 0,083 0,053 0,057

B Index bonity x -1,578 3,698 1,491 1,514

Zdroj: Súvaha, Výkaz ziskov a strát, Vlastné výpočty

Na základe výsledkov Indexu bonity sa druţstvo zaradilo v roku 2003 medzi

neprosperujúce podniky. V roku 2004 medzi veľmi dobre postavené podniky na trhu a v rokoch

2005 a 2006 nadobudlo extrémne dobrú situáciu na trhu.

Tabuľka 20: CH – Index

Ukazovateľ Váha Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota

faktora 2003 2004 2005 2006 2003 2004 2005 2006

X1

Zisk po

zdanení

/celkový

kapitál

* 100 0,37 -8,520 9,153 0,409 0,488 -3,152 3,386 0,151 0,181

X2

Zisk po

zdanení /

trţby * 100 0,25 -22,514 21,311 0,944 1,105 -5,629 5,328 0,236 0,276

X3

Cash

flow/záväzky 0,21 -0,289 1,061 0,479 0,500 -0,061 0,223 0,101 0,105

X4

Záväzky/trţby

* 365 -0,1 129,852 115,173 115,341 116,152 -12,985 -11,517 -11,534 -11,615

X5

Cudzí kapitál/

Celkový

kapitál *100 -0,07 34,460 14,497 13,973 14,527 -2,412 -1,015 -0,978 -1,017

CH CH - index x -24,239 -3,595 -12,024 -12,070

Zdroj. Súvaha, Výkaz ziskov a strát, Vlastné výpočty

Podľa výsledkov CH – indexu patrilo druţstvo v rokoch 2003, 2005 a 2006 medzi

neprosperujúce druţstvá. Len v roku 2004 sa druţstvo zaradilo medzi priemerné podniky na trhu.

Tabuľka 21: G – Index

Ukazovateľ Váha Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota

faktora 2003 2004 2005 2006 2003 2004 2005 2006

X1

Nerozdelený zisk/

Vi a záväzky spolu 3,412 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000

X2

VH pred

zdanením/VI a

záväzky spolu 2,226 -0,082 0,095 0,006 0,008 -0,182 0,212 0,014 0,017

X3

VH pred zdanením/

podnikové výnosy 3,277 -0,182 0,115 0,012 0,014 -0,597 0,378 0,039 0,045

X4

Cash Flow/VI a

záväzky spolu 3,149 -0,039 0,144 0,065 0,070 -0,122 0,453 0,206 0,221

X5

Zásoby/podnikové

výnosy 2,063 0,326 0,182 0,263 0,203 0,672 0,376 0,542 0,419

G

index G index x -0,230 1,419 0,800 0,703

Zdroj: Súvaha, Výkaz ziskov a strát,Vlastné výpočty

Na základe výsledkov G – indexu patrilo druţstvo v sledovaných rokoch medzi priemerné

podniky. Situácia nebola kritická, ale ani extrémne výhodná.

Tabuľka 22: Index IN 95

Ukazovateľ Váha Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota

faktora 2003 2004 2005 2006 2003 2004 2005 2006

x1 M/CK 0,240 1,000 1,000 1,000 1,000 0,240 0,240 0,240 0,240

x2

Zisk pred

zdanením a

úrokmi/N úroky 0,110 -4,037 657,714 9,321 0,000 -0,969 157,851 2,237 0,000

x3

Zisk pred

zdanením a

úrokmi/M spolu 21,350 -0,082 0,095 0,006 0,008 -0,020 0,023 0,001 0,002

x4 Výnosy/Majetok 0,760 0,449 0,828 0,530 0,566 0,108 0,199 0,127 0,136

x5

Obeţný

M/Krát.Z.+ Krát.

B. úvery 0,100 2,418 9,091 8,614 8,639 0,580 2,182 2,067 2,073

x6

Záv. po lehote

splat. / Výnosy -14,570 0,020 0,005 0,005 0,010 0,005 0,001 0,001 0,002

x -0,056 160,496 4,674 2,453

Zdroj: Súvaha, Výkaz ziskov a strát, Vlastné výpočty

Podnik v roku 2003 nebol schopný uhradiť svoje záväzky. Úspešnosť indexu bola menej

ako 70% V rokoch 2004, 2005 a 2006 podnik dosahoval výsledky indexu nad 2, takţe svoje

záväzky bol schopný uhradiť s viac ako 70% pravdepodobnosťou. V roku 2004 dosiahol podnik

najlepšie výsledky za skúmané roky.

Tabuľka 23: Index IN 99

Ukazovateľ Váha Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota

faktora 2003 2004 2005 2006 2003 2004 2005 2006

x1 M/CK -0,017 1,000 1,000 1,000 1,000 -0,017 -0,017 -0,017 -0,017

x2

Zisk pred

zdanením a

úrokmi/M spolu 4,573 -0,082 0,095 0,006 0,008 -0,374 0,437 0,028 0,036

x3 Výnosy/Majetok 0,481 0,449 0,828 0,530 0,566 0,216 0,398 0,255 0,272

x4

Obeţný

M/Krát.Z.+ Krát.

B. úvery 0,015 2,418 9,091 8,614 8,639 0,036 0,136 0,129 0,130

x -0,139 0,954 0,396 0,420

Zdroj: Súvaha, Výkaz ziskov a strát,Vlastné výpočty

Podnik v roku 2003 dosiahol zápornú hodnotu ekonomického zisku a v rokoch 2005

a 2006 aj keď mal kladnú hodnotu indexu podnik by mal veľké problémy uhradiť záväzky.

V roku 2004 sa podnik nachádzal v šedej zóne, kedy schopnosť splatiť záväzky predstavovala

problém podniku.

Tabuľka 24: Index IN 01

Ukazovateľ Váha Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota

faktora 2003 2004 2005 2006 2003 2004 2005 2006

x1 M/CZ 0,130 2,902 6,898 7,157 6,884 0,377 0,897 0,930 0,895

x2

Zisk pred

zdanením a

úrokmi/N úroky 0,040 -4,037 657,714 9,321 0,000 -0,161 26,309 0,373 0,000

x3

Zisk pred

zdanením a

úrokmi/M spolu 3,920 -0,082 0,095 0,006 0,008 -0,321 0,374 0,024 0,031

x4 Výnosy/Majetok 0,210 0,449 0,828 0,530 0,566 0,094 0,174 0,111 0,119

x5

Obeţný

M/Krát.Z.+ Krát.

B. úvery 0,090 2,418 9,091 8,614 8,639 0,218 0,818 0,775 0,777

x 0,207 28,572 2,214 1,822

Zdroj: Vlastné výpočty

V roku 2003 podnik spel k bankrotu na 86%. V roku 2004, 2005 a 2006 podnik tvoril

hodnotu na viac ako 67%.Veľmi dobrú finančnú situáciu dosiahol podnik v roku 2004.

5 Záver a návrhy opatrení

5.1 Zhrnutie

Zloţitá situácia na trhu ako aj v poľnohospodárskych podnikoch vytvára sťaţené

podmienky pre činnosť a podnikanie jednotlivých podnikov.

Cieľom diplomovej práce bolo vykonať finančno – ekonomickú analýzu

poľnohospodárskeho druţstva v Ivanke pri Nitre za obdobie troch rokov, a to v rozpätí od roku

2003 do roku 2006, aby som porovnala ukazovatele v čase. Vypovedá o majetkovej, finančnej

a výnosovej situácii sledovaného druţstva. Diplomová práca je zameraná na analýzu pomerových

ukazovateľov likvidity, cash – flow, zlatého bilančného pravidla, rentability, aktivity

a zadĺţenosti. Zamerala som sa aj na analýzu medzi pomerovými ukazovateľmi a to

pyramídovým rozkladom rentability celkového kapitálu.

Finančná situácia podniku je vyústením výsledkov, ktoré druţstvo dosiahlo v jednotlivých

oblastiach svojej činnosti.

Druţstvo dosiahlo v rokoch 2004, 2005 a 2006 kladný výsledok hospodárenia, len na

začiatku sledovaného obdobia v roku 2003 druţstvo bolo v strate.

Z analýzy štruktúry aktív vyplýva, ţe hodnota aktív v sledovaných rokoch mierne stúpala,

iba v roku 2006 mierny pokles. Najväčší podiel v kaţdom roku na celkovom majetku mal

neobeţný majetok v roku 2004 aţ 71%, v ostatných sledovaných rokoch to bolo vyrovnané 69%.

Pri analýze pasív moţno konštatovať, ţe zdroje krytia majetku pozostávali najmä

z vlastných zdrojov, zastúpenie cudzích zdrojov na financovaní podniku bolo najvyššie v roku

2003 a v ďalších rokoch výrazne kleslo. Pri vlastných zdrojoch to bolo naopak, v roku 2003 bola

ich hodnota najniţšia a v ďalších rokoch postupne stúpala. Najvyšší podiel na krytí majetku

dosiahli vlastné zdroje v roku 2004 a to 84%.

Z analýzy štruktúry aktív a pasív nám vyplýva, ţe analyzované druţstvo bolo

prekapitalizované vo všetkých troch rokoch. Druţstvo vytváralo čistý pracovný kapitál, tzn. ţe

druţstvo je schopné uhrádzať svoje záväzky. V takomto prípade je zabezpečená finančná

situácia, ale zniţuje sa efektívnosť podnikania.

Ukazovatele likvidity vykazovali v priebehu sledovaného obdobia rastúci trend pri

celkovej, prevádzkovej a pohotovej likvidite. Ostatné ukazovatele likvidít mali kolísavý trend.

Optimálnu hodnotu dosiahla len beţná a celková likvidita, obidve v roku 2003, v ostatných

rokoch boli vysoko nad optimom. Pohotová likvidita nemala optimálnu hodnotu ani v jednom

sledovanom roku, len v roku 2003 bola mierne nad optimom.

Doba obratu obratu zásob trvala najviac dní v roku 2003 a to 146 a čo treba hodnotiť

veľmi pozitívne v ďalších sledovaných rokoch mala neustále klesajúci trend. Doba inkasa

pohľadávok má kolísavý vývoj, najmenej dní to bolo v roku 2003 a to 50 dní. Doba splácania

záväzkov sa v sledovaných rokoch udrţovala priemerne okolo 30 dní. Doba obratu aktív mala

klesajúci trend, v roku 2006 to bolo 830 dní.

Rentabilita počas sledovaného obdobia značne kolísala. V roku 2003 dosahovala

najhoršie hodnoty čo je logické, lebo v tomto období druţstvo dosiahlo stratu. V roku 2004

dosiahlo druţstvo pri všetkých rentabilitách najvyššie hodnoty a v ďalších rokoch prišlo

k výraznému zníţeniu. Rentabilita celkového kapitálu bola v poslednom roku iba 0,004, čo

hovorí o návratnosti 40 halierov z 1 koruny celkového kapitálu oproti roku 2004 kedy to bola

návratnosť 74 halierov z 1 koruny.

Pri ukazovateľoch zadĺţenosti treba spomenúť ţe úverovú zaťaţenosť malo druţstvo len

v roku 2003 v ďalších rokoch ţiadny úver nečerpalo. Stupeň samofinancovania druţstva bol

v posledných troch rokoch relatívne vyrovnaný.

Celkový Cash flow bolv roku 2004 záporný ale v rokoch 2005 a 2006 mal kladnú

hodnotu. Cash flow 1 az 4 dosahoval v sledovaných rokoch rastúci trend okrem CF 1, ktorý

v poslednom roku mierne poklesol.

Z hodnotenia finačnej analýzy „ex ante“, teda z predpovede budúceho finančného

hospodárenia druţstva, moţno hovoriť, ţe druţstvo na základe hodnotenia Altmanovho indexu

v roku 2003 bola situácia druţstva kritická ale v rokoch 2004, 2005 a 2006 uţ druţstvo nemalo

problémy uhrádzať svoje záväzky. Na základe odhadu situácie indexom IN 95 v roku 2003 bola

situácia v podniku takisto ako na základe hodnotenia Altmanovým indexom kritická

a v nasledujúcich rokoch sa výrazne zlepšila. Na základe hodnotenia Gurčíkovým G – indexom

patrilo druţstvo v sledovaných rokoch medzi priemerné podniky.

5.2 Návrh opatrení

- pravidelne realizovať podnikové analýzy, kontrolu plnenia prijatých opatrení

- zaviesť podnikový kontroling, súčasťou ktorého je aj finančný kontroling, ktorý zabezpečí

optimálnu likviditu, platobnú schopnosť a riadenie pohľadávok a záväzkov

- sústavne sa usilovať o technickú a technologickú modernizáciu podniku

- snaţiť sa zvyšovať objem trţieb najmä zvyšovaním kvality a mnoţstva plodín, ktoré sú ziskové

- neustále skúmať a analyzovať trh a hľadať nové trhy

- pomocou optimalizácie vyuţitia dostupných technológií a pracovného času, zvyšovať

produktivitu práce

- v dôsledku neustáleho zvyšovania cien energií zabezpečiť a kontrolovať jej čo

najhospodárnejšie vyuţívanie

- diverzifikovať odbyt produkcie medzi viacerých odberateľov a zníţiť tak riziko vzniku

druhotnej platobnej neschopnosti.

6 Zoznam pouţitej literatúry

ALEXY, J. : Finančná a ekonomická analýza. 2005, s. 121. ISBN 80-89018-90-4

ANDRÁŠIK, L.: Ekonómia. In: Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2003, s. 179. ISBN

80-227-1849-1

BANDLEROVÁ, A. – HERCEGOVÁ, K. : Harmonizácia slovenského účtovníctva po vstupe do

EU. In: financie – teória, politika, prax. Zborník z medzinárodnej konferencie (CD-ROM).

Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. 2004. ISBN 80-8055-676-8

BELICA, M. :Podnikové financie. Nitra : SPU Nitra. 2002. 171s. ISBN 80-8069-006-5

BIELIK, P. : Ekonomika podnikov. Nitra: SPU Nitra. 1997. 86 s. ISBN 80-7137-361-3

BIELIK, P.: Podnikové hospodárstvo. Nitra: SPU Nitra. vydanie I., 2006. s. 319. ISBN 20-

28069-698-5

BREALEY, R. A. – MYERS, S. C.: Teorie a praxe firemných financií. Praha: Computer Press,

2000. 1064 s. ISBN 80-7226-189-4

CENIGOVÁ, A. : Individuálna účtovná závierka podnikateľov v sústave podvojného

účtovníctva. Ivanka pri Dunaji: Edeceo, 2004. 176 s. ISBN 80-969247-9-6

ČÍHOVSKÁ, V. – kol.: Ako efektívne riadiť obchodnú firmu. Ekonomické rozhľady, Bratislava,

EU, 2/1997. s. 182-183

DLUHOŠOVÁ, D.: Metodické postupy pri diagnóze finanční pozice podniku. In: Finance

v pedagogické a vědeckovýzkumné činnosti. II. Sborník referátu z mezinárodního semináře.

Karviná: OPF SV, 2000. s 16 – 24. ISBN 80-7248-058-8

DOBŠOVIČ, D. : Účtovné uzávierkové operácie roku 2002 v príkladoch. In Dane a účtovníctvo

v praxi, roč. VIII, 2003. č. 1. s.42

FÍBIROVÁ, J. : Reporting moderní metoda hodnocení výkonnosti uvnitř firmy. Praha: Grada

Publishing. 2001. 120 s.. ISBN 80-247-0066-2

FOLTÍNOVÁ, A. – KALAFUTOVÁ, Ľ.: Vnútropodnikový controlling. Bratislava: Elita, 1998.

256 s..ISBN 80-8044-054-9

FETISOVÁ, E. a kol. : Podnikové financie. Zbierka príkladov, In: Ekonómia, 156. publikácia. s.

179. 2005. ISBN 80-80787-030-7

GOZORA, V. : Krízový manaţment. Nitra: SPU Nitra, 2000. 171 s.. ISBN 80-7137-802-X

GOZORA, V.: Podnikový manaţment, Nitra: SPU Nitra, 2000, 190 s.. ISBN 80-7137-690-6

GURČÍK, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling. Nitra: SPU Nitra, 2004. 127 s..ISBN 80-7137-

958-1

GRUNWALD, R.: Přijatelné hodnoty poměrových ukazovatelu finančního zdraví. In: Účetnictví,

2000. č. 8. s. 37.

HACHEROVÁ, Ţ.: Súvaha podnikateľov a jej harmonizácia s medzinárodnou právnou úpravou.

In: Medzinárodné vedecké dni 2004 : „Európska integrácia – výzva pre Slovensko“ (CD- nosič).

Nitra, SPU Nitra. 2004. s. 333 – 339. ISBN 80-8069-356-0

HEŘMANSKÝ, R.: Je matematicky disponovaný realista zároveň optimistou? In: Účetníctví,

roč. 50. 2003. č. 10. s. 2-3. ISSN 0139-5661

HONTYOVÁ, K. , LISÝ, J., SATKOVÁ, B.: Základy ekonómie a ekonomiky. In: Ekonóm

2000/2001. s. 176. ISBN 80-225-1353-9

KARDOŠ, Š. – PASTIERIK, V.: Individuálna účtovná závierka za rok 2003 pre podvojné

účtovníctvo. In: Dane a účtovníctvo praxi, roč. 8. 2003. č. 12. s. 38-51. ISSN 1335-7034

KRÁĽOVIČ, K. – VLACHYNSKÝ, K.: Finančný manaţment. Vydanie II. 2006. s. 455. ISBN

80-8078-042-0

KÖNIGOVÁ, M.: Vyuţití finanční analýzy k identifikaci krize v podniku. In: Medzinárodné

vedecké dni 2004 : „Európska integrácia – výzva pre Slovensko“ (CD – nosič). Nitra: SPU Nitra,

2004. s. 523-528. ISBN 80-8069-356-0

KOŠČO, T. : Financie a mena. Nitra: SPU Nitra. 2004. s. 109. ISBN

KOUŘILOVÁ, J.: Vyuţití zemědělského účetníctví EU při realizaci spoločné zemědělské

politiky. In: Agrární perspektivy XII. Nová ekonomika a rozšíření EU, díl I.. Praha: ČZU. 2003.

s. 281-285. ISBN 80-2136-1056-1

KRÁĽ, B.: Manaţérske účtovníctvo – zobrazenie nákladov v manaţérskom účtovníctve. In:

Účtovníctvo, audítorstvo, daňovníctvo, 1999. č. 7. s. 130. ISSN 1335-2024

KRESSE, W.- LEUNZ, N.: Buchführung, Abschlüsse nach Handels – und Steuerrecht (Die neue

Schule des Bilanzbuchhalters). Stuttgart. Schāffer – Poeschel, 2004. s. 503. ISBN 3-7910-2247-4

KUČERA, M.: Zdokonaľovanie podnikových informačných systémov v podmienkach

transformácie PPoK. In: Zborník vedeckých prác z Medzinárodných vedeckých dní. Nitra: SPU

Nitra. 1997. ISBN 80-7137-239

LÁTEČKOVÁ, A.: Pragmatická stránka účtovných informácií a ich vyuţitie v práci

podnikového manaţmentu. In: Zborník vedeckých prác z Medzinárodných vedeckých dní. Nitra:

SPU Nitra. 2000. ISBN 80-7137-717-1

MALEJČÍK, A.: Základy manaţmentu. Nitra: ES SPU. 2000. s. 128. ISBN 80-7137-687-6

MIKLOVIČOVÁ, J: Posúdenie likvidity troch vybraných mliekární na Slovensku. In: Sborník

prací z medzinárodní vědecké konference „Agrární perspektivy XIV.“ Praha, 2005. 207 – 211s.

ISBN 80-213-1372-2

MÜLLEROVÁ, L.: Účetní závěrka podnikatelů v podvojném účetníctví k 31. 12. 2003 – 1. část.

In. Účetníctví, daně a právo v praxi fyzických a právnických osob: Všeobecný informačný

časopis pro účetníctví, 2004. č. 2. s. 37. ISSN 1213 – 6523

PASTIERIK, V. – KARDOŠ, Š.: Účtovná závierka 2001 pre podvojné účtovníctvo. In: Poradca

podnikateľa. 2002, č. 6-7. s. 449

PAŠKA, Ľ.: Manaţment výroby. ES SPU. 1997. s. 82. ISBN 80-7137-371-0

PATAKY, J.: Základy účtovníctva. Nitra: SPU Nitra. 2002. s. 212, ISBN 80-8069-062-6

PATAKY, J.: Základy účtovníctva,. Nitra: SPU Nitra. 2004. s. 212. ISBN 80-8069-460-5

PATAKY, J. – ŠKORECOVÁ, E.: Podvojné účtovníctvo pre samoukov. Nitra: Effeta, 2005. s.

217. ISBN 80-969113-7-6

SOUKUPOVÁ, B. – ŠLOSÁROVÁ, A. – BAŠTINCOVÁ, A.: Účtovníctvo. Bratislava: Iura

Edition, 2001. s. 530. ISBN 80-89047-01-7

SRNKA, C. : Účtovná závierka ako významný zdroj informácií pre manaţment v oblasti kontroly

a plánovania. In: Európske financie – teória, politika, prax. Zborník z medzinárodnej konferencie

(CD- ROM). Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. 2004. ISBN 80-8055-676-8

SVOBODA, P.: Informace podnikového účetníctví v systému řízení podniku. In: Ekonomika

a manaţment podnikov v procese globalizácie. Zborník vedeckých prác z Medzinárodných

vedeckých dní 2002, 2. diel, IV. Zväzok, Nitra: SPU Nitra, 2002. s. 1362 – 1367. ISBN 80-8069-

031-6

ŠKORECOVÁ, E.: Finančné účtovníctvo z hľadiska potrieb riadenia podniku. In: Zborník

vedeckých prác z Medzinárodných vedeckých dní 2001: Ekonomické a manaţéreske aspekty

trvalo udrţateľného rozvoja poľnohospodárstva, Zv. 4, V. sekcia: Financie a účtovníctvo v trvalo

udrţateľnom rozvoji. Nitra: SPU Nitra. 2001. s. 989-902. ISBN 80-7137869-0

ŠLOSÁR, R. – ŠLOSÁROVÁ, A. – MAJTÁN, Š.: Výkladový slovník ekonomických pojmov. 3.

upravené vyd. Bratislava: Media Trade, 2002. s. 256. ISBN 80-08-03334-7

ŠLOSÁROVÁ, A. : Účtovná závierka podnikateľov za rok 2004. In: Účtovníctvo, audítorstvo,

daňovníctvo v teórii a praxi s prílohou, roč. 12. 2004. č. 12. s. 389-397. ISSN 13335-2024

VALACH, J. a kol. : Finanční řítení podniku. In: Ekopress, I. vydanie, 1997. s. 246. ISBN 80-

901991-6-X

VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. s. 398. ISBN 80-8878-15-4

ZALAI, K. a kol.: Finančno – ekonomická analýza podniku. In: Sprint ,Bratislava.1997. s. 305.

ISBN 80-88448-94-6

Prílohy