Dendrometrické prístroje a pomôcky pre efektívne merania lesstroje.pdf · 2009 nlc rÓbert...

2009

NLC

RÓBERT MARUŠÁK - VILÉM URBÁNEK - VLADIMÍR ŠEBEŇ

DENDROMETRICKÉ PRÍSTROJE A POMÔCKY PRE EFEKTÍVNE MERANIE LESA

ISBN 978-80-8093-097-4

„Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka:Európa investujúca do vidieckych oblastí“

SPOLUFINANCOVANÉ ES

RÓBERT MARUŠÁK

VILÉM URBÁNEK

VLADIMÍR ŠEBE

DENDROMETRICKÉ PRÍSTROJE

A POMÔCKY PRE EFEKTÍVNE

MERANIE LESA

2009


Táto publikácia vznikla ako jeden z výstupov projektu „ Efektívne metódy merania lesa“.

Európsky po nohospodársky fond pre rozvoj vidieka:

Európa investujúca do vidieckych oblastí

Autori: doc. Ing. Róbert Marušák, PhD.eská zem d lská univerzita v Praze, Fakulta lesnická a d eva ská

Ing. Vilém Urbánekeská zem d lská univerzita v Praze, Fakulta lesnická a d eva ská

Ing. Vladimír Šebe , PhD. Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen

Recenzent: prof. Ing. ubomír Scheer, CSc.

Prvé vydanie

Rozsah: strán 98

Náklad: 50 výtla kov

Grafi cká úprava, tla a knihárske spracovanie: NLC, oddelenie reprografi e

Vydalo Národné lesnícke centrum, Zvolen

Copyright © Národné lesnícke centrum, Zvolen 2009

ISBN 978 - 80 - 8093 - 097 - 4

OBSAH

PREDHOVOR 5

ÚVOD 7

1. PRÍSTROJE A POMÔCKY POD A Ú ELU A SPÔSOBU POUŽITIA – Marušák, Urbánek 9

2. PRIEMERKY – Marušák, Urbánek 10

2.1. Priemerka DIGITECH PROFESSIONAL 15

2.1.1. Prenos dát, komunika né porty 18

2.1.2. Opera ný systém, pamä ové jednotky 20

2.1.2.1. Funkcia START 21

2.1.2.2. Funkcia SELECT PROGRAM 21

2.1.2.3. Funkcia SETTINGS 22

2.1.2.4. Funkcia FILES 23

2.1.2.5. Funkcia LOAD PROGRAME 25

2.2. Priemerka MANTAX DIGITECH 37

2.2.1. Funkcia LinE 43

2.2.2. Funkcia SMAZ, ProH, CoPY a PC 43

2.2.3. Funkcie PRINT a rAnd 45

2.2.4. Prenos dát 45

3. VÝŠKOMERY – Marušák, Urbánek 51

3.1. Výškomer VERTEX III a VERTEX IV 51

3.1.1. Kalibrácia výškomeru 53

3.1.2. Nastavenie výškomeru 55

3.1.3. Meranie výšky 56

3.1.3.1. Meranie výšky s použitím transpondéra 56

3.1.3.2. Meranie výšky bez použitia transpondéra 57

3.1.4. Meranie uhlov a sklonu 58

3.1.5. Meranie vzdialenosti 58

3.1.5.1. Meranie horizontálnej vzdialenosti 58

3.1.5.2. Meranie vzdialenosti s adaptérom pre plošné rozloženie signálu 58

3.1.5.3. Výpo et hrúbky hrani ného stromu 59

3.1.6. Prenos zmeraných hodnôt 60

3.2. Vertex Laser 400 61

3.2.1. Nastavenie výškomeru 63


3.2.2.1. Meranie výšky pomocou jednej zámery 65

3.2.2.2. Meranie výšky pomocou troch zámer „Height 3P“ 65

3.2.2.3. Meranie výšky pomocou dvoch zámer „Height 2P“ 66

3.2.2.4. Meranie výšky pomocou dvoch zámer „Height 2PL“ 68

3.2.3. Meranie uhlov a sklonu 68

3.2.4. Meranie vzdialenosti 69

4

Dendrometrické prístroje a pomôcky pre efektívne meranie lesa

3.2.5. Prenos zmeraných hodnôt 69

3.3. Výškomer HEC 71


3.3.2. Meranie vertikálneho uhlu a sklonu 73

3.4. Digitálny relaskopický výškomer HEC-R 74

3.4.1. Meranie výšky, vertikálneho uhla a sklonu 74

3.4.2. Zis ovanie kruhovej základne pomocou relaskopického adaptéru 74

3.5. Výškomer Nikon Forestry 550 76

3.5.1. Nastavenie prístroja 79

3.5.2. Meranie výšok 81

4. TECHNOLÓGIA FIELD-MAP – Marušák, Šebe 82

4.1. Hardware 83

4.2. Software 83

4.3. Vlastná práca s Field-Mapom 87

4.3.1. Zameriavanie a vkladanie prvkov na meranej ploche 88

4.3.1.1. Zameriavanie a vkladanie bodov 88

4.3.1.2. Zameriavanie a vkladanie línií 88

4.3.1.3. Zameriavanie a vkladanie polygónov – polygonizácia 89

4.3.1.4. Zameriavanie a vkladanie stromov 89

4.3.1.5. Zameriavanie a vkladanie ležaniny 89

4.3.2. Ur enie polohy 89

4.3.2.1. Ur enie polohy priamo pomocou GPS 90

4.3.2.2. Ur enie polohy priamo pomocou zamerania z podkladovej vrstvy 90

4.3.2.3. Ur enie polohy priamo na základe ortofotosnímky 91

4.3.2.4. Ur enie polohy nepriamo – navigácia Field-Mapom 91

4.3.3. Navigácia 91

4.3.4. Zameriavanie špecifi ckých prvkov stromu 92

4.3.4.1. Meranie výšok stromu 92

4.3.4.2. Meranie korunových projekcií 93

4.3.4.3. Meranie korunových profi lov 94

4.3.4.4. Meranie kme ových profi lov 94

4.3.5. Opakované merania 95

4.3.6. Spracovanie dát a predbežné výsledky v teréne 96

4.3.6.1. Kontrola údajov 94

4.3.6.2. Analýzy údajov 96

5. POUŽITÁ LITERATÚRA 98

5


PREDHOVOR

Dendrometria, ako špecifi cký a špecializovaný lesnícky odbor, refl ektuje hospodársky a technologický rozvoj spolo nosti a podobne ako ostatné lesnícke odbory sa taktiež roz-víja a mení. Ved a všeobecného využívania po íta ového spracovania dát a modelovania, je to vidite né najmä na rozvoji a využívaní moderných meracích zariadení a prístrojov, využívané pri zis ovaní porastových charakteristík a objemov spracovávaného dreva. Na-priek tomu, že vä šina tradi ných princípov zis ovania parametrov stromov a porastov sa nemenia, postupy a metódy sa prispôsobujú novým možnostiam a nástrojom. Naproti tomu sa niekedy zdá, že najmenej dynamicky sa rozvíjajúcou zložkou systému je udskýfaktor a v mnohých prípadoch prílišný konzervativizmus a neochota zavádza nie o nové. V lesníctve síce konzervatívne prístupy niekedy nie sú od veci, ale pokia ide o zavádzanie moderných technológii zis ovania stavu lesa, ktoré pomôžu prácu prevádzkového per-sonálu zefektívni , je potreba urobi maximum pre to, aby si nové, moderné vybavenie cestu k lesníkom našlo o najrýchlejšie. Už aj preto, že ostatné odbory súvisiace alebo nadväzujúce na lesnú výrobu sa vyvíjajú rýchlym tempom a zaostávanie za nimi môže vlastníkov a správcov lesov hendikepova . Ako príklad môžme uvies skuto nos , že ve a-krát považujeme za samozrejmos technologickú dokonalos , produktivitu a rastúci po etharvestorov, ktoré sa využívajú pri ažbe dreva, ale menej samozrejmá je už predstava, že by sme si mali v as a presne pomocou rovnako moderného vybavenia zisti , ko ko dreva plánujeme touto technikou z lesa vy aži .

Táto publikácia si preto kladie za cie predstavi moderne nástroje a prístroje, pou-žívané pri praktickej dendrometrii, predovšetkým z h adiska ich praktických dopadov na dnešnú lesnícku prax. V skratke popisuje sú asné alternatívy, trendy, vývoj a princípy, ktorými sa tieto moderné technológie odlišujú od tradi ných zvyklostí a prístupov. Autori

sa predovšetkým venujú prístrojom a spôsobom merania, ktoré môžeme ozna i za prak-tickú, teda v širšom zmysle slova prevádzkovú dendrometriu. Týmto termínom sa rozumie zber dendrometrických dát meraním, pre obchodné a manažérske ú ely, súvisiace so sprá-vou lesného majetku alebo nákupom a predajom dreva alebo služieb spojených s drevom. Aj tu totižto platí, že práca s vhodnými dátami by sa mala sta samozrejmou sú as oukaždodennej praxe zvláš tam, kde platia jednoduché vz ahy: efektívne zmerané drevo = dobrá znalos jeho množstva, štruktúry = správne stanovenie ceny = dobre uzatvorený obchod. Pritom spravidla nezáleží, kto (kedy) a aké drevo meria, stojace alebo ležiace, i ho meria vlastník lesa alebo ten, kto ho kupuje i aží, alebo i sa zásoby zis ujú pre

5

6


potreby plánovania hospodárenia. Základom je prispôsobi postup a nástroje významu a požadovanej presnosti zis ovaných informácií.

Predkladaná publikácia by mala by poh adom do modernej lesníckej praxe, teda tej jej asti, ktorá sa zaoberá zis ovaním základných dendrometrických veli ín o stromoch a porastoch, i už pre ú ely plánovacie alebo obchodné. Cie om publikácie je poda ita-te om zrozumite nou formou o najpresnejšie informácie o tom, o je na trhu k dispozícii, o od jednotlivých prístrojov môžu o akáva . Nejde o vy erpávajúci preh ad všetkých

alternatív, skôr o výber nieko kých moderných typov výškomerov a elektronických regis-tra ných priemerok, ktoré sa u nás stávajú predmetom záujmu našich lesníkov. Funkcie týchto prístrojov sú opísané pomerne obšírne predovšetkým preto, aby si itate mohol vytvori jasnú predstavu o tom, o ktorá pomôcka ponúka, umož uje a vyžaduje. Znalostakýchto súvislostí môže pomôc ako pri vo be alebo plánovaní modernizácie lesnej pre-vádzky, tak i docenení niektorých aspektov a predností zariadení, ktoré už možno niekde majú, ale z rôznych dôvodov ich optimálne nevyužívajú.

Efektívne využívanie akýchko vek mera ských prístrojov a získanie relevantných vý-sledkov vždy predpokladá nielen ur itý zácvik, prax a zvládnutie niektorých, asto po-merne jednoduchých úkonov, ale zárove istú mieru zodpovednosti za dosiahnuté výsled-ky. Získanie skúsenosti a zru nosti spravidla potrebuje ur itý as a dôležitá je i spätná väzba, umož ujúca kontrolu správnosti získaných údajov a výsledkov ich spracovania. Ob as predpokladá i potrebnú korekciu postupu alebo prístupu. Nenaplnenie uvedených predpokladov by nemalo vies k spochyb ovaniu alebo zatracovaniu nástrojov, ktoré inde efektívne fungujú. Súvisí s tým totiž i zodpovednos za kvalitu výstupov, ktorá ide ruka v ruke s motiváciou, s potrebou získava a využíva výsledky meraní pre skuto né skva-litnenie rozhodovacích a kontrolných aktivít, obvykle spojených s obchodnou innos ou.Ide o peniaze, ktoré je potrebné za získanými (alebo naopak nezískanými) informáciami vidie . Pokia nedokážeme defi nova potrebu štruktúry, presnosti a hodnoty informácii, ktoré sú založené na získaných dendrometrických údajoch, nedokážeme spravidla ani doceni význam, ktorý pre nás takéto údaje majú alebo by mohli ma .

Nie vždy je optimálne využíva elektroniku pre zjednodušenie a zrýchlenie pôvodných postupov len ich prevedením do digitálnej podoby a po íta ovým programom kopírovapôvodné ru né výpo ty. Ak postavíme svoje uvažovanie na pracovných postupoch doby „pred digitálnymi priemerkami a laptopmi“, asto nielen nevyužijeme potenciál, ktorý prístroje novej generácie majú, ale ob as sa v princípoch a postupoch dostaneme do slepej uli ky. Jedným z príkladov môže by snaha využíva štvorcentimetrové hrúbkové intervaly už pri zbere dát len preto, aby sa meranie digitálnou priemerkou prispôsobilo používaniu analógových priemerok a štruktúra primárnych dát zodpovedala ru ne vypl o-vaným manuálom.

Predkladaná publikácia si nekladie za cie kriticky hodnoti sú asnú prax merania lesa a zber taxa ných dát alebo ponúka jednoduché riešenia formou zakúpenia drahého vy-bavenia. itate si môže spravi obraz o tom, ktorým smerom sa sú asné technológie uberajú a aké vybavenie pre zber dendrometrických údajov je k dispozícii. Zavádzanie moderných technológii je trend, ktorému sa lesníctvo nevyhne. Ur ite je možné i na alejpoužíva tradi né pomôcky a ob úbené empirické metódy, analógové prístroje, tzv. kvali-fi kovaný odhad, ale prinajmenšom je potrebné si uvedomova úskalia takéhoto prístupu. Aj v lesníctve platí, že je lepšie ma informa ný náskok ako v tomto smere za obchodnými partnermi technologicky a myšlienkovo zaostáva . Pokia táto publikácia rozšíri znalosti o sú asnom modernom vybavení pre meranie dendrometrických veli ín, objasní aspoiasto ne jeho výhody, možnosti a úskalia alebo zaženie aspo as obáv z používania

elektroniky, splní svoj ú el. autori

7


ÚVOD

Výroba a používanie rôznych pomôcok pre meranie (zis ovanie parametrov) ležiacich kme ov, stojacích stromov, porastov a terénnych objektov, patrí neodmyslite ne k les-níctvu už od jeho vzniku. Súvisí to s potrebou mera drevo pre potreby obchodu, ale aj ako nástroja pre plánovanie produk ných, resp. ažbových možností porastov a lesných majetkov.

Od najjednoduchších pomôcok, refl ektujúcich potrebu zis ovania objemu a štruktúry dreva pri ažbe sa postupne prešlo k dômyselným výškomerom alebo mechanickým regis-tra ným priemerkám. Niektoré z vynálezov a prístrojov, akoko vek dômyselných, asomzapadli do zabudnutia aj so svojimi tvorcami, iným sa dostalo regionálneho i národného lesníckeho uznania a v menších i vä ších obmenách sa využívajú dodnes. Napríklad jed-noduchý, avšak dômyselný Christenov výškomer bol prvýkrát opísaný už niekedy okolo roku 1891, napriek tomu sa doposia teší ob ube svojich užívate ov. Práve pre svoju kon-štruk nú jednoduchos a geometrický princíp, si ho dokáže zostroji bez ve kých nákladov hocikto. Širokej ob ube sa dodnes v rade regiónov teší „klasický“ Blume-Leissov výškomer. Dodnes sa vyrába, predáva a vyu uje na lesníckych školách. Ve a starších lesníkov na honedá dopusti aj napriek tomu, že má i svoje slabé stránky a jeho cena v sú asnosti pre-sahuje cenu niektorých moderných elektronických výškomerov.

Nástup mikroelektroniky, zhruba na prelome osemdesiatych a devä desiatych rokov minulého storo ia, umožnil niektorým výrobcom mera skú techniku modernizova a do svojich nápadov, predstav a tradi ného know-how implementova niektoré elektronické komponenty. Vznikali prvé elektronické mera ské zariadenia, ktoré nahradili svojich pô-vodných mechanických predchodcov. Ich cena bola však asto nad možnosti vä šiny bež-ných užívate ov a práca s nimi obvykle vyžadovala zvláštnu kvalifi káciu. Rozvoj a postup-ná miniaturizácia komponentov, predovšetkým procesorov, pamätí a displejov bola pre tvorivých lesníkov a niektorých výrobcov rovnakou výzvou, akou bol pre ich historických predchodcov nástup jemnej mechaniky a presnej optiky (napríklad zrkadlový relaskop profesora Bitterlicha). Relatívne malý trh, ktorým je vývoj špecifi ckých technológii v les-níctve od nepamäti obmedzovaný, iasto ne síce dnes kompenzuje obchodná globalizá-cia, ale aj napriek tomu patria zložitejšie prístroje ur ené výhradne pre lesnícke použitie k tým (naj)drahším. Tam, kde sa užívatelia prekrývajú a segmenty trhu s ítajú, sa však modernizácia rozbehla rýchlym tempom a v priebehu nieko kých rokov sa trh naplnil prí-strojmi, o ktorých sa rade lesníkov a im podobných terénnych špecialistov ešte za iatkomdevä desiatych rokov ani nesnívalo. Názorným príkladom sú ru né laserové dia komery. Za ich rýchly nástup, špi kové parametre a cenovú dostupnos primárne v a íme zrej-me vojenským zákazkám a na nich orientovaným vývojovým pracoviskám. Následnému civilnému rozšíreniu však pomohla ob uba týchto prístrojov medzi solventnými špi kovosa vybavujúcimi po ovníkmi a nadšenými (a ešte solventnejšími) hrá mi golfu. Sú asnáširoká ponuka a ve mi prijate ná cena laserových dia komerov sú teda prevažne výsledkom masívneho predaja aj týmto ve kým skupinám „amatérov“, ktoré dokázali zauja po-predných svetových výrobcov nato ko, aby sa do vývoja a výroby jednoduchých a lacných ru ných laserov pustili. Golfi sti v sú asnosti predstavujú pre výrobcov dia komerov zrejme zaujímavejšiu skupinu zákazníkov ako sú lesníci, projektanti a im podobní špecialisti.

Rozvoj zložitejších, špecializovaných dendrometrických prístrojov, akými sú napríklad registra né priemerky, ovplyv ovala aj rastúca možnos efektívne zbiera , spracováva ,prenáša a predovšetkým alej využíva dátové súbory. Zo za iatku sa dáta pre alšiespracovanie a archiváciu prenášali výhradne pomocou káblových prepojení, prípadne na disketách. Až postupom asu nastúpila komunikácia bezdrôtová - infraport, rádio, Blueto-oth a pod. V sú asnosti sa okrem transportu dát z prístroja do po íta a rieši aj vzájomná

8


komunikácia jednotlivých mera ských prístrojov, prípadne spojenie mera a v teréne s je-ho kancelárskym zázemím alebo zákazníkom. Zrých uje to odovzdávanie dát medzi jed-notlivými užívate mi - od mera ov v teréne, cez opera né pracovisko lesných spolo nostía ich odberate ov, až po ažbovú mechanizáciu, ako je to v posledných rokoch napríklad v Škandinávii. Práve severské krajiny, predovšetkým Švédsko a Fínsko, sa v aka svojmu technologickému zázemiu, tradi ne vysokej úrovni mobilnej komunikácie a taktiež aj významnému podielu lesníctva v národných ekonomikách môžu pochváli najvýznamnej-šími svetovými výrobcami lesníckeho (taxa ného) vybavenia – napr. Haglöf, Savcor, Silva, Suunto a alšie.

Okrem uvedeného vyššie, je potrebné ma na pamäti skuto nos , že špeciálne les-nícke prístroje nebudú nikdy lacné zariadenia. Ich zavádzanie niekedy naráža na nepo-chopenie zo strany prevádzkového personálu rôznych úrovní riadenia, h adajúceho alebo preferujúceho jednoduché riešenia. Pri vo be vhodných pomôcok je ob as treba h adakompromis medzi požadovanou presnos ou a jednoduchos ou obsluhy na jednej strane a efektívnos ou investície, resp. o akávaným prínosom prístroja z h adiska hodnoty zís-kaných dát na strane druhej. Lacnejšie riešenie sa asom nemusí ukáza ako dostato néa na druhej strane drahé prístroje samé o sebe problém nevyriešia. Ak sú o akávania príliš vysoké, nevhodné alebo nepremyslené nasadenie moderných technológii do nepriprave-ného prostredia môže vies k zna nému roz arovaniu. To platí predovšetkým v prípadoch, ke sa nepodarí zabezpe i motivácia personálu, ktorý dáta zbiera a využíva z nich od-vodené informácie. Ako je známe, neochota nosi po lese akéko vek zbyto né „závažie“, o ktorého ú elnosti majú pochybnosti, totižto sprevádza našich prevádzkových lesníkov už od nepamäti.

9


1. PRÍSTROJE A POMÔCKY POD A Ú ELU A SPÔSOBU POUŽITIA

V sú asnej taxa nej praxi môžme používané prístroje a pomôcky rozdeli pod a veli-ín, ktoré sa pomocou nich zis ujú na:

prístroje a pomôcky na meranie hrúbky a obvodu prie neho prierezu stromu – prie-merky a obvodové pásma,

výškomery a sklonomery,

prístroje na meranie vzdialeností – dia komery,

prístroje pre zis ovanie hektárovej kruhovej základne porastu – relaskopické po-môcky,

pomôcky na vyty ovanie kruhových skusných plôch,

pomôcky na zis ovanie hrúbkového prírastku a veku,

pomôcky na meranie hrúbky kôry,

univerzálne prístroje používané v lesníctve (buzoly, teodolity, totálne stanice, GPS prijíma e a pod.).

Pre úplnos je potrebné uvies aj viacú elové a univerzálne prístroje – rôzne kombi-nácie niektorých vyššie uvedených pomôcok v jednom zariadení. Ako príklad je možné uvies jednoduchší kombinovaný prístroj tzv. „relaskopický výškomer“, ktorý po zmeraní základných charakteristík (výška stromu a po et zaujatých stromov) vypo íta hektárovú kruhovú základ u a následne i zásobu porastu, prípadne vyzna enej prebierky. alšoutakouto pomôckou je výškomer VERTEX – praktická kombinácia výškomeru s dia komerom,udávajúci taktiež aj hrúbku hrani ného zaujatého stromu pri konkrétnej vzdialenosti od stredu relaskopickej skusnej plochy. Iným variantom ve mi efektívneho prístroja, ktorý meria k vzdialenostiam aj príslušný vertikálny a horizontálny uhol je laserový dia komerForestPro s príslušným vybavením.

Stále astejšie sa taktiež využíva možnos prepojenia nieko kých navzájom spolupra-cujúcich prístrojov. Dôvodom je efektívnos pri zis ovaní a ukladaní rôznych veli ín v jed-nom dátovom súbore. Nemusí to by vždy zložitý komplex výkonnej a drahej elektroniky, akou sú napríklad vybavené pracovné skupiny zbierajúce dáta v rámci národnej inventa-rizácie lesov. Za ve mi jednoduchý, ale praktický komplet, môžme považova aj modernú elektronickú priemerku, ktorá ukladá vlastné dáta o hrúbkach meraných stromov, ale aj informácie o výškach jednotlivých vzorníkov, prípadne kvalitatívnych parametroch, GPS súradniciach, iarové kódy cenných výrezov a pod. Výmena dát sa zvy ajne robí prostred-níctvom bezdrôtových prenosov, a to bu „online“ v priebehu ich zberu alebo následne tak, aby sa dosiahlo o najlepšej efektivity s oh adom na metodický postup, po et mera-ov, terénne a porastové pomery alebo nadväznos na alšie spracovanie dát.

V tejto publikácii sú v jednotlivých astiach opísané elektronické dendrometrické prí-stroje a pomôcky na meranie hrúbky stromu (priemerky), výškomery a sklonomery, dia ko-mery a adaptéry k výškomerom, ktoré slúžia na zis ovanie hektárovej kruhovej základne porastu a na vyty ovanie kruhových skusných plôch.

•

•••

••••

10


2. PRIEMERKY

Lesnícke priemerky sú tradi nou pomôckou na meranie hrúbok stromov. Z h adiskamerania ležiaceho a stojacieho dreva sa spravidla jedná o univerzálne zariadenie. Ob asje od ítavacia stupnica, displej alebo tvar rukovätí prispôsobený prevládajúcemu spôsobu merania na ležiacom dreve tak, aby bolo od ítanie hodnôt pohodlnejšie. Takto sú konštru-ované najmä mera ské zariadenia používané na skladoch dreva. Priemerka sa tradi neskladá z dvoch ramien, jedného pevného a jedného pohyblivého, ktoré vymedzujú vzdia-lenos dvoch rovnobežných doty níc, medzi ktorými leží meraný kme .

Okrem týchto „klasických“ e us ových priemerok sa ob-as vyskytujú aj ich jednora-

menné alternatívy. Sú spravi-dla prispôsobené na meranie jednou rukou a hrúbka kme asa od íta na špeciálnej stup-nici. Takýmto zariadením bola tzv. „kosa“, ktorá sa používala predovšetkým v osemdesia-tych rokoch minulého storo-ia. Vo svojej dobe ob úbené

„kosy“ v porovnaní s dreve-nými priemerkami do zna nejmiery zefektívnili priemerko-vanie, výsledná presnos bola ve akrát negatívne ovplyvnená schopnos ami obsluhy správne ju používa . asto dochádzalo k nepresnostiam v od ítava-ní hodnôt, a tým i zna nej nespo ahlivosti výsledkov merania. Preto sa od ich využívania postupne upustilo. Iným príkladom je tzv. sektorová priemerka prof. Bitterlicha (obr. 2.1). Ani táto priemerka však nedosiahla vä šieho uplatnenia v praxi a to pravdepodobne nielen kvôli vyšším nadobúdacím nákladom, ale aj pre vyššie požiadavky na kvalifi káciu mera a.

Inou modernou elektronickou pomôc-kou na „meranie jednou rukou“ je moder-ná elektronická priemerka MASSER RACAL vyrábaná fínskou spolo nos ou Savcor. Jej dômyselné riešenie sa opiera o meranie obvodu pomocou kolieskových sníma ovuhla, ktorý pohyblivé ramená priemerky zvierajú. Výsledná hrúbka je z týchto hod-nôt softwarom priemerky vypo ítaná, zo-brazovaná a ukladaná do dátového súboru. V aka originálnemu riešeniu elektronickej priemerky MASSER RACAL TWC (obr. 2.2) je možné pomocou dvoch párov ramien sní-majúcich as obvodu kme a zmera aj hrúbky kme a viac ako dva metre. To by si u bežnej priemerky vyžadovalo zna néa nekomfortné d žky ramien.

Obrázok 2.1 Bitterlichova sektorová priemerka

Obrázok 2.2 Elektronická priemerka Masser Racal TWC

11


alším príkladom moderného riešenia „priemerky bez ramien“, teda zariadenia na zis ovanie hrúbok, ktoré sa dajú ovláda jednou rukou, je dômyselný laserový adaptér na terénnom po íta ovom terminály. Spolo nos Haglöf túto novinku prvýkrát predstavila na ve trhu Elmia Wood v júni 2009, ako zvláštne príslušenstvo k elektronickej jednotke používanej na priemerke Digitech Professional. Zmeranie dvoch rovnobežných doty níczodpovedajúcich hrúbke kme a v mieste merania zabezpe uje laserový lú . Ak sa použije dlhšie pohyblivé rameno, je možné týmto subtílnym zariadením mera i hrúbky okolo jedného metra.

Na spomínanom lesníckom ve trhu pred-stavila aj fi rma SAVCOR svoju novinku. Je to registra ná priemerka, ktorej elektronická jednotka zah a aj elektronický výškomer s dia komerom. Ide o vysoko sofi stikované zariadenie, ktorého ale prevádzkové využi-tie bude pravdepodobne trochu obmedzené nielen kvôli cene, ale aj pre svoju zložitosovládania.

Zaujímavú alternatívu sklopných ramien ponúka švédska priemerka „Mantax Black“ (obr. 2.3). Predovšetkým u priemerok s ra-menami d žky nad 80cm je toto riešenie z h adiska transportu a skladovania ve mipraktické.

Pokia ide o materiál, z ktorého sa priemerky zhotovujú, pre presné merania sa v sú-asnosti výhradne používajú ahké zliatiny v kombinácii s odolnými plastmi. Tieto materi-

ály postupne nahrádzajú staré drevené priemerky.

Aj napriek zmene konštruk ného materiálu, základným predpokladom získania zodpo-vedajúcich výsledkov zostáva podmienka správneho nastavenia. Priemerka je kontaktné, mechanické zariadenie. Je preto potrebné dba na jeho zodpovedajúce parametre a stav. Ramená priemerky musia by po celej svojej d žke rovnobežné, kolmé na od ítaciu stup-nicu (pravítko). Nesmú ma teda bo ný výkyv, ktorý by prípadnú nerovnobežnos ramien pri meraní hrúbky umož oval a znehodnotil tak namerané hodnoty. Takto vzniknutá chyba patrí k tzv. systematickým, a je závažným nedostatkom pri meraní hrúbok. Plynulý posun a správne postavenie ramien pri moderných priemerkach (analógových i elektronických) je zabezpe ený pomocou vhodne riešených klzných segmentov. Poloha a pritlá anie ra-mien spolu so zabezpe ením ich rovnobežnosti kolmosti a zamedzenie výkyvu, je možné u kvalitných priemerok zvy ajne nastavova pomocou rektifi ka ných skrutiek.

Delenie, resp. vizuálne prevedenie od ítacej stupnice priemerky, by malo zodpove-da presnosti alebo ú elu na aký sa využíva. Stupnica by mala u ah i od ítanie hodnoty zodpovedajúcej požadovanému intervalu. Presné priemerky majú obvykle delenie mili-metrové. Aké intervaly si teda pri meraní zvolíme, je obvykle otázkou spracovávania dát a požadovanej presnosti výsledkov.

Tradi né štvorcentimetrové intervaly používané pre priemerkovaní naplno a tzv. prie-myslovej taxácii a následné výpo ty založené na využití tabuliek jednotných objemových kriviek (JOK) alebo objemových tabuliek, strácajú v aka po íta ovému spracovaniu dát pri používaní registra ných priemerok svoje opodstatnenie. Pri elektronických záznamoch (registráciách) nameraných hodnôt sú primárne dáta obvykle ukladané v milimetrovom rozlíšení (bez dodato ného zaokrúh ovania). Akoko vek je takto dosiahnute ná presnosvzh adom na charakter merania a tvarovú variabilitu kme ov len relatívna, má význam

Obrázok 2.3 Priemerka so sklopnými ramenami

12


predovšetkým pri menších súboroch dát, pri meraní na skusných plochách, meraní vzorníkov, pri odvodzovaní šta-diálnej výškovej krivky porastu a pri kontrolných meraniach. Výkonná vý-po tová technika nemá s digitálnymi dátami vä šieho rozsahu problém a ich prípadné zaokrúh ovanie, integrácia alebo triedenie je možné aj následne pod a potreby a ú elu použitia.

Ak sa pozrieme spä do histórie po-môcok používaných na meranie porasto-vých zásob, nájdeme registra né prie-merky celkom jednoduché, ale i ve misofi stikované už medzi vybavením viac ako sto rokov starým. Princípom mera-nia a ukladania (registrovania) hrúbok sa niektorí lesníci zaoberali už od dôb, kedy si za ali uvedomova potrebu zna-losti taxa ných parametrov porastov ur-ených na ažbu a h adali, ako si túto

prácu u ah i . O tom, aké dômyselné zariadenia pritom ob as vytvárali, sa môžme presved i v lesníckych múzej-ných expozíciách a historických prame och. Lesníkom išlo o zachytenie meraného dreva v jeho hrúbkovej štruktúre, pokia možno bez fi gurantov, ceruzky a papiera už dávnejšie (obr. 2.4). Na stupniciach priemerok sa okrem hrúbky dali od íta alšie dendrometrické údaje k meraným stromom, napr. kruhová základ a alebo objem. Takáto snaha lesníkov získa o najpresnejšie informácie o porastových zásobách by nemala vzbudzova úsmev, ale skôr obdiv. Mala by by pre nás inšpiráciou k podobnému prístupu. Nástroje, ktoré máme v sú asnosti k dispozícii sú totižto neporovnate ne pohodlnejšie a mnohonásobne výkonnejšie.

Skuto ný masívny nástup registra ných priemerok do svetového lesníctva však prinie-sol až rozvoj elektroniky v devä desiatych rokoch minulého storo ia. Prvé „digitálne“ priemerky z tohto obdobia môžme zjednodušene ozna i skôr len ako „ve ké digitálne šublery s pamä ou“. Ich prienik do konzervatívnej lesníckej praxe bol zo za iatku doskomplikovaný. Okrem vysokých nadobúdacích nákladov aj preto, že lesnícka prevádzka bola vždy dos konzervatívna, tradi ne skôr orientovaná na papierovú evidenciu. Na vy-bavení, ktorým boli ru né kalkula ky a klasické lesnícke dendrometrické pomôcky – výš-komer (s latou), relaskopické sklí ko a jednoduchá priemerka – nebolo potrebné oko vekmeni . Svoju ne ahkú cestu si v tých asoch k ve kej asti praktických lesníkov dos ažkorazila i bežná výpo tová technika nahradzujúca ru né výpo ty alebo hromadné centrálne spracovávanie dát.

Tak ako pri niektorých alších technologických novinkách v lesníctve stáli v ele sve-tového vývoja, výroby i prevádzkového nasadenia elektronických priemerok od za iatkupredovšetkým škandinávske spolo nosti. Ako už bolo uvedené, zvláš s oh adom na tamoj-šie objemy ažieb a spracovávaného dreva, významné postavenie lesnícko-drevárskeho sektoru v národných ekonomikách a tradi né vysoko vyspelé technologické zázemie. V na-šich podmienkach bol významnejší rozvoj týchto zariadení dlho negatívne ovplyv ovanýekonomickými a transforma nými otázkami slovenského lesníctva.

Obrázok 2.4 Wimennauerova registra ná priemerka

13


Éru digitálnych priemerok vo vtedajšom eskoslovensku zahájili dva prístroje, ktoré ešte v sú asnosti niektoré lesnícke subjekty využívajú. Boli to lichtenštajnská priemerka Datafox a švédska Mantax Computer Caliper (obr. 2.5). Obidve sa za ali predáva na za-iatku devä desiatych rokov minulého storo ia a obidve umož ovali dáta nielen uklada

do samostatných súborov, ale aj zobrazi vypo ítané výsledky priamo v lese – zásoba porastu alebo objem vy aženého dreva – zotriedené pod a drevín a kvalitatívnych para-metrov.

Napríklad program Protax, štandardne dodávaný s priemerkou Mantax CC v eskej ver-zii, umož oval výber medzi meraním stojacích stromov, ležiacich kme ov alebo kalkulá-ciou objemu skládky dreva. Výpo ty prebiehali na základe vopred zadaných parametrov (výtvarnica, výtvarnicová výška, hrúbky kôry pre jednotlivé dreviny). Priemerka sama na základe regresnej rovnice vypo ítala vyrovnané výšky pod a zmeraných vzorníkov. Iný program (Estimate) pre tú istú priemerku umož oval vypo íta a roztriedi vypriemer-kovanú zásobu pod a kvalitatívnych parametrov, ktoré sa po as zberu dát do priemerky vkladali. Výsledkom tak neboli len zásoby pod a drevín, ale aj objemy pod a sortimentov roztriedené pod a rozsahu vyskytujúcich sa chýb.

Dlhú dobu panovala a niekde doposia prevláda predstava, že dáta z digitálnych prie-merok sú len elektronicky vytvorené priemerkovacie manuály. Na ich alšie spracovanie a využívanie sa pozeralo len ako na po íta ovú alternatívu postupov zodpovedajúcim pôvodným „manuálnym“ výpo tom zásob. To však nie je správny prístup. V princípe ide o modernú formu zberu dendrometrických dát v elektronické podobe. Teda kvalitatív-nych i kvantitatívnych veli ín v jednozna ne defi novanej štruktúre a postupnosti zberu.

alšie spracovanie, využívanie a archivácia už totiž zodpovedá skôr moderným princípom informa ných technológii, ako sto rokov starým metódam zis ovania porastových zásob priemerkovaním. Nielen preto, že do dátových súborov sa už v priebehu ich zberu vklada-jú aj výšky zmeraných vzorníkov a informácie o kvalitatívnych parametroch jednotlivých kme ov. Správne defi novaná dátová štruktúra u ah uje a zrých uje meranie. Vytvorené súbory sú obvykle ur ené na (polo)automatizované spracovanie, aby užívate ovi poskyto-vali priamo výsledky v objemovom, prípadne fi nan nom vyjadrení.

Samostatnou kapitolou pri prevádzkovom využití elektronických priemerok je ich vy-užívanie pre efektívnu kalibráciu harvestorových meracích zariadení a po íta ov. V akarýchlym dátovým prenosom medzi priemerkou a palubným po íta om sa ve mi rýchle

Obrázok 2.5 Priemerka Mantax CC

14


a presne nastaví meracie zaria-denie harvestora tak, aby nedo-chádzalo k odchýlkam medzi sku-to nými a evidovanými objemami spracovávaného dreva. Pre tieto moderné ažbové stroje je ur e-ná napríklad kategória programov SKALMAN. Tie umož ujú nahradendrometrické charakteristiky zistené meracím zariadením har-vestora na konkrétnych výrezoch do priemerky, prepísa tento dá-tový súbor pomocou ich presného zmerania priemerkou a opätovne ich odosla ako kalibra né hod-noty spä do palubného po íta a.Špeciálne pre túto aplikáciu bolo vyvinuté elektronické pásmo, ktoré celý proces kalibrácie ešte urých uje a spres uje.

Aby boli naše o akávania pri zavádzaní týchto technológii realistické a predstavy usku-to nite né, je si potrebné uvedomi , o môžeme od registra nej priemerky o akávaa aké nároky na u môžme klás . A to už pri výbere správneho typu alebo pri vo be vhod-ného programového vybavenia. Skôr ako pristúpime k detailnejšiemu popisu príkladov registra ných priemerok, pripome me si niektoré vlastnosti a funkcie týchto zariadení v širších súvislostiach.

Ako už bolo uvedené, moderná registra ná priemerka neslúži len na meranie a uklada-nie hrúbok jednotlivých stromov, ale vytvára dátový súbor ur itej štruktúry. Toto je prvý dôležitý bod, kedy musíme zváži , ktorú alternatívu priemerky zvolíme. Ak nám pre naše ú ely sta í obmedzený, resp. ve mi jednoduchý zoznam kme ov zahr ujúci len základne údaje o meranom strome, teda drevinu a hrúbku, prípadne výšku, môžeme využi jedno-duchšiu, lacnejšiu priemerku. Túto kategóriu reprezentuje priemerka Mantax Digitech.

Naopak, ak plánujeme priemerku pri zbere dát využi aj ako terminál aj pre alšie in-nosti, mali by sme zvoli radšej priemerku programovate nú. Takáto priemerka má zvy aj-ne preh adnejší displej potrebný na vkladanie, kontrolu a editáciu zložitejších vstupných dát, disponuje vä šou nezávislou pamä ou, do ktorej je možné uloži ve ké množstvo dát. Umož ujú to nielen vlastné sofi stikované výpo ty zo zistených dátových súborov, ale aj vo ba z rôznych alternatív programov a dátových štruktúr pod a aktuálnej potreby. Najmodernejšie priemerky asto majú aj jednoduchý programový nástroj pre defi novanie vlastnej štruktúry a postupnosti zberu dát. alšou ve kou výhodou takýchto priemerok je to, že výsledky aj ke v zjednodušenej forme, sú k dispozícii už v lese. To môže ma ve -ký význam pri operatívnom plánovaní a konkrétnom rozhodovaní o plánovaných ažbách,prebierkach alebo pri kontrolných meraniach aženého dreva. Túto kategóriu reprezen-tuje priemerka Digitech Professional.

Princípy a ovládanie priemerok budú v alšej asti prezentované na obidvoch vyššie uvedených priemerkách, ktoré vo svete i u nás patria medzi najrozšírenejšie: Digitech Professional a Mantax Digitech.

Obrázok 2.6 Sú asné digitálne registra né priemerky

15


2.1. PRIEMERKA DIGITECH PROFESSIONAL

Digitálna priemerka Digitech Professional bola vytvorená na základe osved ených riešení a skúsenosti z priemerky Mantax CC. Švédsky výrobca využil moderné technologické poznat-ky a implementoval ich do prostredia terminá-lu novej generácie. Vytvoril odolný vreckový lesnícky po íta . Prechod užívate ov starších typov priemerok na túto novú generáciu nie je komplikovaný, logikou merania a princípmi vytvárania dátových súborov sa priemerka po-dobá osved enej Mantax CC. Zabudovaný in-fraport (IR) pre rýchly a pohodlný príjem dát z výškomerov (Vertex) výrobca prevzal zo svo-jej jednoduchšej priemerky Mantax Digitech (kapitola 2.2.).

Vlastný terénny po íta má dostato nú ka-pacitu pamäte s vysokou mierou zabezpe eniadát. Dáta sa ukladajú do energeticky nezá-vislej pamäti, bez potreby záložných batérii. Elektronická jednotka pracuje aj samostatne ako odolný a robustný terénny po íta v prí-padoch, kedy nie je potrebné dendrometrické parametre zis ova pomocou priemerky. Pre tieto ú ely je Digitech Professional (DP) kon-štruovaný ako ahký, výkonný a odolný terénny zbera dát. Bez stupnice, ale s relaskopickým adaptérom, príslušným programom a potreb-nými dátami, je možné pomocou DP terminálu zis ova kruhovú základ u a z nej automatic-ky vypo íta príslušnú porastovú hektárovú zásobu. Z jednotky GPS cez rozhranie Blueto-oth môže tento terénny po íta prijíma ze-mepisné súradnice miesta merania. Pomocou pripojenej íta ky iarových kódov je možné sníma identifi ka né údaje jednotlivých ku-sov výrezov. Ramená priemerky sa dajú rýchlo a jednoducho sklopi do transportnej polohy (obr. 2.8). Aj vä šia priemerka sa tak stáva ove a praktickejšou pri prenášaní. Ku sklope-niu ramien slúži zámka, stla ením ktorej sa uvo ní fi xácia ramien. Do transportnej polohy sa zloží následným posunom rukovätí na po-trebnú d žku a fi xáciou ramien pomocou dvoch apov na ramenách priemerky.

Jednotlivé asti priemerky sú znázornené na obr. 2.9 a 2.10.

Obrázok 2.7 Digitech Professional

Obrázok 2.8 Skladanie ramien priemerky

16


Po íta má pä robustných ovládacích tla ítok – štyri ierne „smerové“ a jedno ervenéhlavné tla ítko (obr. 2.11). Smerové tla ítka budeme alej ozna ova zjednodušene ako horné a dolné (H, D) a avé a pravé (L, P). Horným a dolným tla ítkom sa posúvame v menu ponúk a meníme vkladané alfanumerické hodnoty. avé a pravé tla ítko slúžia na posun kurzora v horizontálnom smere, zmenu hodnôt alebo výber variantov. Hlavné ervenétla ítko ENTER slúži na ukladanie nameraných hodnôt, potvrdenie výberov a vkladanie údajov cez displej priemerky. Vypnutá priemerka sa týmto tla ítkem zapína. Jednotlivé dvojice susedných tla ítok sa používajú k tzv. rýchlym vo bám. Ide o praktické riešenie

asto opakovaných operácií. Osvetlenie displeja aktivu-jeme a vypíname spolo ným stla ením horného a pravého tla ítka (symbol ).

Príjem infra erveného signálu z výškomeru aktivuje zdvojená funkcia pravého a dolného tla ítka (symbol ).Kombinácia avého a dolného tla ítka funguje ako Escape (symbol ) – opúš a sa nimi aktuálna úrove MENU a po-stupne sa vracia vždy do vyššej úrovne, až po kone né

Obrázok 2.9 Hlavné asti priemerky

Po íta(Terminál)

Ramená

Zámok sklopenia ramien

Prijíma IR

StupnicaRukovä

Po íta(Terminál)

Ramená

Zámok sklopenia ramien

Prijíma IR

StupnicaRukovä

Obrázok 2.10 Uchytenie po íta a k ramenám priemerky

Obrázok 2.11 Ovládacie tla ítka po íta a DP

17


vypnutie priemerky. Okamžité vypnutie priemerky (symbol ) sa dosiahne sú asným stla-ením horného a avého tla ítka.

Pokia je potrebné z nejakého dôvodu ukon i bežiacu aplikáciu, napr. v dôsledku ne-korektného kroku v programe alebo zlyhaním prenosu dát medzi priemerkou a niektorým z pripojených periférii, je možné priemerku resetova pomocou tzv. „soft resetu". Tento úkon nijako nenaruší vytvorený dátový súbor. Soft reset sa vykoná sú asným stla enímvšetkých pä tla ítok. Tento reset je nevyhnutný aj v prípadoch, ke v priemerke meníme jednotlivé programy.

Displej

Grafi cký monochromatický LCD displej využíva rozlíšenie 128x64 pixelov. Má vlastné osvetlenie, ktoré je možné pod a potreby zapína a vypína pomocou dvojtla ítkovejfunkcie (H/P). Osvetlenie po aktivácii trvá cca 30 sekúnd, potom sa samo vypne. Je to z dôvodu šetrenia batérie, nako ko osvetlenie displeja zvyšuje spotrebu prúdu z batérie a znižuje tak dobu prevádzky priemerky. Okrem grafi ckého vyobrazenia funkcií jednotli-vých programov je na displeji nieko ko informa ných ikon, ktoré indikujú:

Ramená, stupnica a rukovä priemerky

Pohyblivé rameno priemerky je možné uzamknú v zovretej polohe s pevným rame-nom. Je to praktické predovšetkým pri premiest ovaní z jedného pracoviska na druhé alebo pri prechádzaní medzi jednotlivými skusnými plochami. Rameno sa uvo ní jednodu-chým stla ením zámku a roztiahnutím ramien (obr. 2.12).

V prípade, že tento zámok nechceme využíva , môžeme odskrutkovaním jednej alebo obidvoch asti zámku z priemerky toto samo inné uzamykanie ra-mien zruši , prípadne opä inšta-lova .

Ramená priemerky by sa mali pohybova z ahka, ale nesmú mavô u. Na takúto úpravu slúžia na-stavovacie (areta né) skrutky na rukoväti a na ich do ahovanie sa používa imbusový k ú priemeru 2 mm (obr. 2.13). Skrutky regulujú pritla enie silonových trecích puz-dier, zabezpe ujú vzájomnú rov-nobežnos ramien a umož ujú ich ahký posun. Ramená priemerky Digitech Professional sú vyrobené z hliníka a obsahujú elektronické komponenty. ierna milimetrová

aktivitu rozhrania Bluetooth,

osvetlenie displeja,

napätia v nabíjacom adaptéry,

nabíjanie a stav nabitia batérie.

Obrázok 2.12 Odomknutie pohyblivého ramena

18


stupnica je zhotovená tradi noutechnológiou, zabezpe ujúcouodolnos proti oderu. Údržba je ve mi jednoduchá, spo íva v od-stra ovaní hrubých ne istôt (ne-používajú sa organické rozpúš-adlá), ob asného premazania

trecích asti a zabezpe enie rov-nobežnosti ramien pomocou na-stavovacích skrutiek. Štandardne sa vyrábajú stupnice d žky 500, 650, 800, 950 a 1020 mm.

Po íta (terminál) sa k stup-nici pripev uje pomocou skrutky s pol gu ovou hlavou na pevnom ramene priemerky (obr. 2.14). Odpojenie terminálu umož ujevýmenu stupnice, prípadne jeho samostatné použitie pre ú elyzberu iných dát ako je hrúbka. Po výmene ramien sa doporu ujevždy vykona kalibráciu.

Batérie

Digitech Professional využíva dve zabudované NiHm batérie, dobíjané cez adaptér. Dobíjací adaptér môže by taktiež sú as ou držiaka priemerky v kabíne harvestora. Pre informáciu o aktuálnom stave nabitia batérie sa používa rýchla vo ba – kombinácia avého a horného tla ítka. Stav batérie sa na displeji priemerky zobrazí pri opätovnom zapnutí stla enímtla ítka ENTER. Batéria je vybitá, ke má napätie cca 2,0V, plne nabitá 2,7V. Okrem sé-riového kábla v harvestore alebo batériového „eliminátora“ 9-24V DC >100mA je možné DP dobíja aj cez zásuvku cigaretového zapa ova a automobilu. Batéria je plne dobitá po cca 3 hodinách.

Spotreba batérie je ve mi nízka – Digitech Professional môže pracova celé dni (i viac ako týžde ) bez dobíjania, záleží na používanej aplikácii a jej energetickej náro nosti.K zálohovaniu pamäti priemerky nie je batéria potrebná, dáta sú ukladané v energeticky nezávislej pamäti. Batéria by mala by vymenená po cca 1000 dobitiach a to v servisnom stredisku výrobcu.

2.1.1. Prenos dát, komunika né porty

Na komunikáciu s po íta om prostredníctvom kábla, používa priemerka vlastný sé-riový komunika ný adaptér (obr. 2.15), kábel a štandardný USB (prípadne sériový) port po íta a. Pripojením cez komunika ný port zárove umož uje dobíjanie internej batérie terminálu priemerky. Sú as ou adaptéra je aj konektor pre nabíjanie internej batérie terminálu prostredníctvom sie ového adaptéra (220 V) alebo nabíja ky pre automobily. Adaptér sa k priemerke pripojuje tak, že sa najprv priloží k portu jeho horná as a ah-


úprava posunu ramien


19


kým tlakom smerom dole sa upevnia kontakty adaptéra a terminálu proti sebe (obr. 2.16). Pevné spojenie zabezpe uje západka v spodnej asti. Pri odpájaní sa postupujte opa ne,najprv sa uvo ní adaptér v spodnej asti, až potom v hornej.

Bluetooth

Terminál priemerky vo variante BT podporuje modernú bezdrôtovú technológiu prenosu dát Bluetooth. Zariade-nie umož uje nielen transfer súborov nazbieraných údajov do po íta a, ale využíva sa aj k online prenosu niektorých hodnôt, ktoré do dátových súborov, vytváraných priemer-kou vstupujú. Napríklad z jednotky GPS, stromových výšok z výškomeru Vertex alebo z íta ky iarových kódov. DP ter-minál podporuje obidva BT módy: MASTER i SLAVE, pri omMASTER nastavenie sa používa vo všetkých bežných pripoje-niach a nastavuje sa v menu SETTINGS/Serial port/Blueto-oth. Ako MASTER si terminál DP ur uje, s ktorým z prístro-jov v okolí bude komunikova .

Predtým ako za ne priemerka komunikova prostredníc-tvom BT, h adá všetky „vidite né“ zariadenia v okolí a uká-že ich zoznam, z ktorého sa vyberie požadované zariadenie. Pritom bude potrebné zada kód (k ú ) pre povolenie ko-munikácie so zvoleným prístrojom. Kód sa dá zisti v manu-ály pripojovaného zariadenia. Štandardný kód je 1234 a to je i kód, ktorý sa používa v prípade, ke priemerka pracuje v móde SLAVE.

Priemerka použije nastavenie pre naposledy spolupra-cujúci (spárovaný) prístroj aj pre nasledujúce pripojenia, tzv. bonding. V prípade, že prejdeme na iné pripojenie, je potrebné zruši pôvodné a nastavi nové zariadenie. K od-pojeniu slúži funkcia menu SETTINGS/Serial port/Blueto-oth/Reset. Umožní sa tak nastavenie (vyh adanie) nového zariadenia. Vä šina programov priemerky má položku SET-TINGS (nastavenie) implementovanú do svojich funkcií a nie je preto potrebné prechádza do opera ného systému.

Obrázok 2.15 Adaptér na prenos dát Obrázok 2.16 Pripojenie adaptéra k priemerke

SYSTEM MENU

SETTINGS

SET

Serial port

Bluetooth

ResetExit

Bluetooth

MasterSlave

COM

BluetoothCOM 2RESET

20


2.1.2. Opera ný systém, pamä ové jednotky

Opera ný systém (OS) v termináli umož uje chod všetkých aplikácií a zabezpe ujechod všetkých hardwarových sú asti priemerky, ako je displej, tla ítka, porty a pod. Vyu-žíva dva vstavené pevné disky (HD) s nezávislou pamä ou.

Na disku C:> sú uložené dáta a jeho kapacita je 4 MB. Defragmentácia a údržba disku sa vykonáva v rámci funkcií opera ného systému. Dáta sú uložené v súboroch, vytvore-ných opera ným systémom alebo jednotlivými programami, ktoré priemerka používa.

Na disku D:> je umiestnený opera ný systém a programy, ktoré sa nahrávajú z po í-ta a. Na disku je celkovo 1,75 MB rezervovaného priestoru, o umož uje uloži viac ako 100 rôznych softwarových aplikácií. Programy sa nahrávajú prostredníctvom USB/sério-vého kábla alebo cez rozhranie Bluetooth. Upgrade opera ného systému sa vykonáva len cez kábel. Terminál má 2 MB pamä „RAM“, ktorá slúži programu, ktorý sa v priemerke aktuálne používa.

Funkcie opera ného systému sa ovládajú v základnom menu terminálu, do ktorého sa dostaneme spomínanou funkciou „Soft reset“, teda sú asným stla ením všetkých pätla ítok.

Vä šina obslužných aplikácií navyše umož uje tento „soft reset“ aktivova aj ako vo-lite nú funkciu v položke menu > SETTINGS/Reset.

Základné funkcie OS sú: START, SELECT PROGRAM, DISPLAY, FILES, SETTINGS, LANGU-AGE, ABOUT (INFO).

SYSTEM MENU

START

SYSTEM MENU

SELECT PROGRAM

SYSTEM MENU

LOAD PROGRAM

SYSTEM MENU

FILES

SYSTEM MENU

SETTINGS

SYSTEM MENU

LANGUAGE

SYSTEM MENU

ABOUT

Press Ke y

21


2.1.2.1. Funkcia START

Funkciou START sa spúš a naposledy používaný program, ktorý zostáva v opera nejpamäti priemerky, program vybraný funkciou SELECT alebo nový nahraný program. Pred prvým spustením aplikácie je potrebné vloži správne licen né íslo (kód). Okrem apli-kácií vložených do terminálu výrobcom beží užívate om inštalovaný program prvých pädní v testovacom móde.

2.1.2.2. Funkcia SELECT PROGRAM

Položkou menu SELECT PROGRAM vyberáme aplikáciu, ktorú chceme spusti . Pomocou tla ítok H a D na disku vyh adáme požadovaný program a vyberieme ho tla ítkom ENTER. Pokra ujeme potvrdením položky START.

Pod touto funkciou opera ného systému môžeme program nielen spusti , ale taktiež zisti informácie o dátume jeho nahrania do priemerky a platnosti licencie (INFO), alejvloži alebo zmeni licen ný kód (LICENSE) alebo program z disku vymaza (DELETE).

SYSTEM MENU

SELECT PROGRAM

Drive D:>

LOGTAX V10FormatExit

Drive D:>

2 INFO3 LICENSE4 DELETE

SYSTEM MENU

SELECT PROGRAM

Drive D:>


Drive D:>

2 INFO3 LICENSE4 DELETE

Logtax v10

SerNo 12345PROD 309918892CODE 1234

SYSTEM MENU

SELECT PROGRAM

Drive D:>

1 START2 INFO3 LICENSE

Drive D:>


22


2.1.2.3. Funkcia SETTINGS

Položka SETTINGS (na-stavenia) je ve mi dôležitá funkcia opera ného systé-mu priemerky. Obsahuje také funkcie ako je kalib-rácia (Calibrate) a kontrola stupnice priemerky (Tests), nastavenie portov (Se-rial port), interných hodín (Clock) a kontrast displeja (Display).

Kalibrácia je nastavenie stupnice priemerky tak, aby získané dáta zodpovedali správne zmeraným hodno-tám. Inými slovami, aby sa hrúbky ukladali v digitálnej podobe v hodnotách zod-povedajúcim údaju, ktorý môžme od íta na stupnici priemerky. Digitech Profes-sional nie je potrebné ka-librova pravidelne. Výnim-kou sú prípady, ke meníme stupnicu priemerky, prípadne po dlhšom používaní upravujeme vô u ramien (rukoväti). Kontrolu správnosti vykonávame tak, že ob as porovnávame hodnoty od ítané na stup-

nici s hodnotami, ktoré ukazuje priemerka na displeji. V prípade, že sa zistia rozdielne hodnoty (v ráde milimetrov a vä ších), je potrebné priemerku skalibrova .Vykonáva sa to nasledovne:

Zvolíme funkciu SETTINGS/Ca-librate. Prisunieme ramená prie-merky tesne k sebe (0cm) a stla-íme tla ítko ENTER. Posunieme

ramená na hodnotu 50cm a znova potvrdíme ENTER. Digitech Pro-fessional je týmto spôsobom ska-librovaná pri om rovnakým spôso-bom postupujeme pri ostatných d žkach priemerky (650, 800 mm). Priebežnú kontrolu správnosti ro-bíme okulárne pri jednotlivých aplikáciách, prípadne v položke menu SETTINGS/Tests/Scale.

SYSTEM MENU

SET

Display

SET

Serial port

SET

Clock

SET

Calibrate

SET

Tests

SETTINGS

SYSTEM MENU

SETTINGS

SET

Tests

TEST

I/O VersionScaleShort timer 80

SYSTEM MENU

SETTINGS

SET

Calibrate

50cm/18"2767

0cm/0"334

23


alšou dôležitou funkciou v položke „SETTINGS“ ope-ra ného systému sú porty. Funkcia „Serial port“ slúži na nastavenie parametrov komunika ných zariadení prie-merky ur ených pre komunikáciu s alšími zariadeniami, predovšetkým s po íta om, do ktorého sa budú zozbiera-né dáta posiela . Priemerka ponúka dve možnosti: Blue-tooth a COM 2.

Priemerky ozna ené ako typ „BT“ sú vybavené roz-hraním pre bezdrôtovú komunikáciu Bluetooth. Vo funk-cii nastavenia Bluetooth je možné vybra jednu z troch ponúk. Položka Master sa nastavuje v prípadoch, ke sa priemerka bude využíva na zber údajov inými prístroj-mi. Mód Slave je ur ený pre prípady, ke je priemerka zdrojom dát pre iný po íta a položka Reset sa používa na zmazanie predchádzajúcich informácii o pripojených (spárovaných) zariadeniach.

COM2 je pripojenie cez štandardný sériový port (kábel). V tomto prípade ide o tzv. priame pripojenie. Pri tomto druhu pripojenia je stále potrebné skontrolova alebo na-stavi prenosovú rýchlos (Baud rate) 1200 – 115200 kbs (zvy ajne 9600) vždy v obidvoch prepojených prístrojoch. Tento druh prepojenia je nevyhnutné použi napríklad pri tzv. upgrade biosu a pod.

Vzh adom na vonkajšie svetelné podmienky je možné upravi kontrast displeja a tým zabezpe i optimálne zo-brazovanie hodnôt na displeji. Slúži k tomu položka „Dis-play“. Pomocou tla ítok L a P môžme nastavi kontrast v rozpätí 0 až 63. Štandardná hodnota je 32.

Interný as a dátum terminálu sa nastavuje v položke Clock. Hodiny sa musia nastavi vždy, ke po íta zostane bez prúdu (vybitá batérie a pod.). Nastavenie sa vykoná pomocou smerových tla ítok, rok nastavíme tla ítkami P a L, desa ro ia tla ítkami H a D. Požadovaná hodnota sa potvrdí tla ítkom ENTER. Rovnakým spôsobom nastavuje-me de , mesiac, hodinu, minútu, resp. sekundu.

2.1.2.4. Funkcia FILES

Položka FILES slúži na zobrazovanie a editáciu dátových súborov, ktoré sme v priebehu merania prostredníctvom rôznych programov vytvorili. Umož uje nám vytvorené a ulože-né súbory prenáša do/z PC alebo iného prenosného po íta e, handheldu. Súbory môžeme jednotlivo maza , prípadne všetky odstráni prostredníctvom sformátovania disku. Pri mazaní musíme by obozretní a pred hromadným zmazaním všetkých súborov sa presved-i , i sa na disku nenachádzajú žiadne dôležité, inde nezálohované dáta. Súbory je to-

tižto možné maza aj prostredníctvom jednotlivých programov, v ktorých boli vytvorené. Nie je preto nevyhnutné pre tieto ú ely využíva túto systémovú funkciu.

SYSTEM MENU

SETTINGS

SET

Serial port

Bluetooth

ResetExit

Bluetooth

MasterSalve

COM

BluetoothCOM 2RESET

24


Položka FILES obsahuje tieto funkcie: File list, Information, Receive fi le, Send C:> a Format C:>.

Funkcia „File list“ zobrazí všetky súbory na disku C:>. Táto funkcia obsahuje ponuky na otvorenie vybraného súboru (Open fi le), zobrazenie informácií o súbore, ako je napríklad dátum vytvorenia a ve kos súboru (Info). alej je tu ponuka na transfer súboru do PC alebo iného terénneho po íta a (Kermit) a na hromadné nenávratné zmazanie všetkých uložených súborov (Delete).

Pomocou funkcie „Information“ sa zobrazia informácie o fl ash-disku (disk C:) ako je po et uložených súborov, vo ná kapacita na disku a pod.

Na príjem súborov z PC alebo iného terénneho po íta a prostredníctvom protokolu KERMIT slúži funkcia „Receive fi le“. Odoslanie súboru z disku C: do PC ako zálohu alebo pre analýzu sa vykoná pomocou funkcie „Send C:>“. Posledná funkcia v položke FILES je „Format C:>“, pomocou ktorej sa sformátuje dátový disk (nenávratne vymaže všetky uložené dáta).

SYSTEM MENU

FILES

FILES MENU

File list

?

FILES MENU

Information

?

FILES MENU

Receive file

FILES MENU

Format c:>

?

FILES MENU

Send c:>

??

25


2.1.2.5. Funkcia LOAD PROGRAME

Na akýko vek druh merania potrebuje priemerka Digitech Professional príslušný program, pod a ktorého meria, registruje, spracováva a nazbierané dáta prenáša. Tieto aplikácie sú licencované a zvy ajne sú dodá-vané s novou priemerkou. Programy je mož-né pod a potreby do priemerky inštalovaaj dodato ne, prípadne vykonáva upgrade používaných programov.

Pre priemerku Digitech Professional exis-tuje celá rada programov a alšie sú prie-bežne vyvíjané alebo upravované pod a po-

SYSTEM MENU

FILES

FILES MENU

File list

?

File

1. Skalman.SET2. INVENTORY.LOGDelete allQuit

Skalman.SET

Open file

?

Skalman.SET

Info

?

Info

Skalman.SET

Dáta 15/5 2005Time 7:52:32

Size 17200

KERMIT SENDPacketByteRetry

[COM 1, 115200]

Skalman.SET

Kermit

?

NO OK

Store on D:\

Yes

Skalman.SET

Delete

?

SYSTEM MENU

FILES

FILES MENU

Information

?

INFO C:

Files 2Dáta 10kbFree 4085kbFaults 0

SYSTEM MENU

FILES

FILES MENU

Receive file

?

KERMIT SERVERPacketByteRetry

[COM 1, 115200]

SYSTEM MENU

FILES

FILES MENU

Send c:>

?

KERMIT SENDPacketByteRetry

[COM 1, 115200]

SYSTEM MENU

FILES

FILES MENU

Format c:>

?

NO OK

Format?

No

26


žiadaviek zákazníkov. Vo vä šine prípadov sa jedná o vä šie spolo nosti, ktoré majú viac priemerok, ktoré využívajú na zber dát do svojich informa ných a kontrolných systémov. Moderné sú programy využívajúce špecifi cké metódy výpo tu objemov alebo sortimentá-cie, pri om algoritmy týchto výpo tov sa implementujú priamo do programu priemerky, aby príslušné výsledky boli k dispozícii už v lese, hne po domeraní posledného stromu.

Inou alternatívou je koncept VERSIO DP. Je to program, v ktorom po nahratí do priemer-ky je možné spúš a vlastné jednoduché aplikácie. Výhodou tohto riešenia je skuto nos ,že dáva užívate ovi možnos vytvori si presne takú dátovú štruktúru (a poradie vkladania jednotlivých veli ín), aké potrebuje. To sa s ob ubou využíva najmä pri meraní na rôznych výskumných plochách a pri špecifi ckých projektoch. VERSIO umož uje zostavi štruktúru získavaných dendrometrických dát pod a ubovo nej metodiky, meranie/vkladanie presne tých premenných, ktoré užívate potrebuje a v poradí, ktoré mu vyhovuje. Hrúbka, ktorá vstupuje cez ramená priemerky pri tom nemusí vždy by povinnou dátovou položkou. Dáta sa môžu do súborov vklada napríklad pomocou tla ítkového výberu alternatív zobrazova-ných na displeji alebo cez BT rozhranie. Terminál, obsluhovaný jednou rukou sa tak stáva praktickým pomocníkom napríklad pri príjme dreva, GPS navigácii a podobne. Programy, ktoré fungujú v prostredí VERSIO si užívate môže vo svojom PC zostavova a upravovasám alebo si môže ich vytvorenie objedna u distribútora.

Štandardná programová ponuka pre Digitech Profesionál zah a celý rad hotových a prepracovaných aplikácii. Základné rozdelenie programov spo íva v type meraní, ú eluvyužitia výsledkov a spôsobu spracovávania vytvorených súborov. Všeobecne môžme tieto programy rozdeli takto:

programy na zber údajov na stojacích stromoch a ich súboroch (porastov) za ú elomstanovenia ich objemu, prípadne ceny,

programy na meranie ležiaceho dreva a rekalkuláciu príslušných objemov,

programy na kalibráciu harvestorových po íta ov,

jednoduché programy na rýchly zber dát variabilnej štruktúry a ich transport do PC,

špeciálne programy zahr ujúce GPS navigáciu a mapovanie, dia kový prenos dát (GSM, GPRS),

programy umož ujúce tvorbu vlastných aplikácií (VERSIO DP, VERSIO BUILDER).

K pochopeniu princípov fungovania a obsluhy elektronických registra ných priemerok dobre poslúži jeden z univerzálnych programov, ur ených na meranie stojacích stromov: LATINTAX 1.7 CZ. Možnosti využitia priemerky na meranie vy aženého dreva bude demon-štrovaný na programe LOGSCALE.

PROGRAM LATINTAX

Program LATINTAX môžme ozna i ako jednoduchý a univerzálny program pre vä šinubežných prevádzkových meraní. Dáta sa ukladajú vo forme jednoduchého súboru tak, aby poskytovali informácie o všetkých zmeraných stromoch pre alšie spracovanie alebo archiváciu a zárove , aby už v lese boli k dispozícii údaje o tom, ko ko dreva v akej štruk-túre bolo zmerané. Program existuje aj v eskej jazykovej verzii a jeho cena je vzh adomk cene priemerky celkom zanedbate ná.

Najprv sa zoznámime s princípmi komunikácie priemerky s po íta om. Tá síce spo ívaaj v ob asnom nahrávaní programov do priemerky, predovšetkým ale ide o odosielanie zmeraných dát z priemerky do PC. Pre obidva tieto transfery je možné použi aj bežné komunika né programy, napríklad Hyperterminál v MS Windows alebo program pre príjem

•

•••

•

•

27


dát, ktorý je sú as ou nejakého informa ného systému užívate a, kde sa dáta budú alejvyužíva . Pre bežného užívate a je ale naj ahšie prenáša dáta pomocou programu WinDP, ktorý sa dodáva ako štandardné príslušenstvo priemerky pri jej zakúpení. Jeho inštalácia je jednoduchá - prostredníctvom „SETUP.EXE“ postupu.

Nahranie programu do priemerky

V prípade, ke program nie je uložený na disku priemerky alebo v jej opera nej pa-mäti, musíme ho nahra . Je to jednoduchá operácia, dôležité je len správne prepojipriemerku s po íta om, spusti program WinDP a správne nastavi porty.

Pripojíme sériový kábel k priemerke (cez adaptér) k po íta u, v ktorom máme uložený príslušný program. Programy pre použitie v priemerke DP musia ma koncovku „.m$x“.V po íta i spustíme program WinDP. Pokia nemá program zvolenú eskú lokalizáciu, pre-jdeme do položky jazyk (language a pod.) v hornej lište a zvolíme sloven inu alebo eš-tinu. Vyberieme položku „Nahrát program“, vyh adáme program umiestnený v PC, napr. Latintax17.m$x alebo Logscale. m$x a potvrdíme položku „Otevrít“ (Open).

Priemerku zresetujeme (sú asným stla ením všetkých pä tla ítok). Následne vybe-rieme a tla ítkom Enter potvrdíme funkciu LOAD PROGRAM. Po tomto úkone by transfer dát mal automaticky za a . V prípade, že nedôjde k prenosu programu, je potrebné skontrolova nastavenie portov a prenosové rýchlosti (baud rate) v obidvoch zariadeniach (pre kábel 9600, pre Bluetooth 115 200). Po dokon ení transferu sa priemerka spýta, inahraný program chcete uloži na disk D:> (doporu uje sa).

28


Ovládanie priemerky – systém funkcií usporiadaných vo viacúrov ovom menu

Program LATINTAX, rovnako ako všetky ostatné progra-my v registra ných priemerkách využíva hierarchicky uspo-riadaných menu-funkcií, v ktorých sa medzi položkami jednotlivých úrovní pohybujeme jednoducho a intuitívne pomocou smerových tla ítok. Vo bu nastavujeme tla ítka-mi H a D a potvrdzujeme tla ítkom ENTER. Opa ný postup, spä na vyššiu úrove menu, vykonáme sú asným stla enímavého a dolného tla ítka (dvojtla ítková funkcia ESCAPE) alebo funkciou pre opustenie danej úrovne „exit“, spravi-dla posledná v poradí ponúk, ozna ená symbolom ←.

Hlavné menu

Táto najvyššia úrove sa objaví po každom „studenom“ štarte programu LatinTax a obsahuje pä základných vo-lieb. Funkcie sú rozdelené tak, aby práca s priemerkou bola pohodlná a intuitívna:

Meranie

Výsledky

Vymaž pamä

Nastavenie

Vypnú

Meranie

Potvrdením tejto vo by sa dostaneme do módu zberu dát a prvé, o je potrebné spra-vi je rozhodnú sa, i chceme založi nový súbor (list), do ktorého sa budú merané dáta uklada alebo zvolíme niektorý z už vytvorených súborov. Pokia na otázku „NOVÝ LIST?“ odpovieme ponúkaným „ANO“, t.j. chceme založi nový súbor, prejdeme do funkcie, kde vytvoríme hlavi ku (ID) a defi nujeme dátovú štruktúru nového súboru.

Pokia vytvorenie nového súboru odmietneme vo bou „NE“, nový list sa neponúka a prejdeme do zoznamu už založených súborov a zvolíme, ktorý z nich chceme otvori .V prípade, že žiadny list (dátový súbor) doposia v pamäti priemerky uložený nie je, teda napr. pri prvom spustení programu alebo po úplnom vymazaní pamäte alebo formátovaní disku, musíme nový list založi vždy. Túto vo bu sprevádza požiadavka priemerky na vy-plnenie jednoduchej identifi kácie tohto listu a defi nície premenných, ktoré chceme do súboru zara ova .

Ako prvé sa nastaví ID – identifi kácia, meno súboru, numerické ozna enie súboru. Toto meno bude list (dátový súbor) ozna ova v pamäti priemerky a pri jeho transporte prostredníctvom KERMIT protokolu sa prenesie ako meno ID súboru. Stla ením tla ítokL a P volíme polohu jednotlivých znakov, pomocou tla ítok H a D ich hodnotu. alšoudefi novate nou položkou je „Datum“, ktorý sa generuje automaticky pod a systémové-ho asu v priemerke, takže ho sta í potvrdi (pomocou tla ítok ho môžme ale meni ).Tretia položka je „Plocha“. Hodnota je nastavovaná v hektároch, s presnos ou na jedno desatinné miesto. Po dokon ení identifi kácie súboru prejdeme na stanovenie položiek (premenných), ktoré chceme do založeného súboru pri meraní uklada . Môžme si zvolitieto veli iny:

•••••

NO OK

Store on D:\

Yes

KERMIT SERVERPacketByteRetry

[COM 1, 115200]

SYSTEM MENU

LOAD PROGRAM

29


Drevina (D). Priemerka ponúka 13 naj astejších drevín: smrek, borovica… a tri uni-verzálne kódy pre ostané, v priemerke neuvedené dreviny;

Výška (H). Vkladanie výšky je nepovinné, t.j. pokia nepohneme ramenami priemer-ky, alebo ich prisunutím k sebe, vložíme Enterom nulovú hodnotu;

Kvalita (Q). Kvalita sa pri zaškrtnutí polí ka vkladá zakaždým. Pokia nespravíme zmenu, automaticky sa ponúka naposledy vložená kvalitatívna hodnota.

Medzi jednotlivými položkami sa pohybujeme tla ítkami H a D. Tla ítkami L a P nasta-vujeme hodnoty, t.j. zaškrtávame zvolené polí ka alebo ich ozna enie rušíme. Nastavenú štruktúru premenných po jej dokon ení potvrdíme tla ítkom ENTER.

Ke už je identifi kácia a štruktúra súboru dát („listu“) dokon ená, objaví sa funkcia MERENÍ: Má 4 samostatné funkcie (+ EXIT do základnej úrovne):

Merení (meranie),

ID,

Výsledky,

Smaž stromy (vymaž stromy),

<— Zpet (Spä ).

Funkcia „Merení“ slúži na samotnú registráciu hrúbok jednotlivých stromov a ich ukla-danie (registráciu) do súboru. Postupnos vkladania dát vyplýva z predvolenej dátovej štruktúry a je indikovaná kurzorom na displeji.

D ozna uje hrúbku;

H predpokladá vkladanie výšky k zvoleným vzorníkom. Výška sa teda vždy vz ahujek danej hrúbke a ako taká bude použitá pre matematický výpo et vyrovnaných výšok (obdoba výškového grafi konu);

Q je symbol pre kvalitatívny parameter kme a.

Pohyb kurzora ovládame tla ítkami H a D. Pri vkladaní hrúbky (D), tla ítka L a P slú-žia na vo bu dreviny a tla ítko ENTER na uloženie nameranej hrúbky. Po ítadlo v hornej asti displeja registruje po et zmeraných kme ov, resp. poradové íslo práve meraného

stromu.

Stla ením ENTER pri zovretých ramenách priemerky (d=0), aktivujeme funkciu krí-žového merania. Je indikovaná indexom 1 a 2 pri symbole D (D1, D2). Po zmeraní D2 sa zobrazí a uloží priemerná hodnota vypo ítaná z obidvoch meraní. Rovnakým postupom (ENTER pri zovretých ramenách) sa funkcia krížového merania vypína.

Ak prejdeme dolným tla ítkom k výške (H), môžme vloži hodnotu príslušnej výšky. Výšku môžme vklada bu ru ne alebo prenosom z výškomeru VERTEX. Ru ne sa výška vkladá pohybom ramena priemerky. Ak máme kurzor na položke H a posunieme ramenom priemerky, zobrazuje sa na displeji meniaca sa hodnota výšky. Nastavíme ju na požadova-nú hodnotu (udáva sa v dm). Na presné nastavenie konkrétnej hodnoty decimetrov môžme použi tla ítka L a P, o je aj pohodlnejšie ako nastavova presnú hodnotu milimetrovými posunmi ramena priemerky.

V prípade, že používame pri meraní výšok niektorý z elektronických prístrojov rady VERTEX, postupujeme takto: Výškomerom zmeriame výšku a sú asným stla ením pravého a dolného tla ítka aktivujeme v priemerke príjem IR signálu. Na displeji sa zobrazí in-dikácia príjmu IR signálu – symbol výškomeru a symbol „)))IR“. Priemerka aká na dáta. Výškomer so zmeranou výškou priložíme IR portom oproti IR portu priemerky a po stla enípríslušného tla ítka na výškomery sa hodnota prenesie. Úspešný prenos je akusticky po-tvrdený a na displeji sa zobrazí prenesená výška alebo výšky. Následne ju pomocou ENTER uložíme do súboru a pokra ujeme vkladaním alšej položky (obr. 2.17).

•

•

•

•••••

••

•

30


Premiestnením kurzora do polohy Q môžme pomocou tla ítok L a P nastavi požado-vaný kvalitatívny kód daného stromu, prípadne potvrdi ten, ktorý priemerka ponúka z predchádzajúceho merania. Potvrdením kvality prejdeme k alšiemu stromu, kde za í-name opä vo bou dreviny, pokra ujeme hrúbkou, výškou a kvalitou.

Meranie ve kých hrúbok

Stáva sa, že as meraných stromov presahuje svojou hrúbkou ve kos ramien prie-merky. Priemerka rieši takéto prípady prostredníctvom tzv. duplicitných meraní. Najprv sa odmeria prvých 500 mm a potom od miesta na strome kde sme si ozna ili 500 mm do-meriame zvyšok, pri om sa ako hrúbka uloží sú et týchto dvoch hodnôt. Uvedený postup je znázornený aj na obrázku 2.18. Správnejšie je ale takýto kme zmera obvodovým pásmom a zmeranú hodnotu nastavi v tzv. duplicitnom móde na displeji priemerky a ulo-ži pomocou ENTER.

Aktiváciu duplicitného módu vykonáme týmto spôsobom: Zovrieme ramena priemer-ky k sebe (na nulovú hodnotu) a dolným tla ítkom aktivujeme „+50cm“ mód merania. Priemerka týmto nastavením meria v digitálnom zobrazení o 500 mm vä šia hodnoty, ako hodnoty na analógovej stupnici.

Cez položku ID prejdeme spä do pôvodne nastavenej identifi kácie súboru, ktorú takto môžme kedyko vek editova . Môžeme teda zmeni ozna enie súboru i dátum merania. Túto funkciu využijeme najmä v prípadoch, ke do skôr založeného súboru domeriavame

alšie hodnoty a chceme ma v hlavi ke indikovaný dátum poslednej aktualizácie dát. Ak pridáme alebo odoberieme niektorú volite nú položku, bude sa následne pri meraní ponúka alebo naopak nebude sa už objavova .

Obrázok 2.18 Meranie ve kých hrúbok

Obrázok 2.17 Prenos výšky do priemerky

31


Funkcia „Výsledky“

Priemerka spraví rýchlu kalkuláciu a výsledky výpo tu zobrazí na displeji (vo ba Ukaž) alebo ich odošle vo formáte textového súboru do PC, prípadne do tla iarne – (vo ba Tisk). Postup pri transporte dát do PC bol opísaný vyššie, v tejto asti uvedieme preto len alter-natívy dátových štruktúr, ktoré môžme na prenos používa . LATINTAX vo verzii 1.7 má pod funkciou TISK širšiu vo bu tla ových zostáv a môžme si z nich zvoli taký dátový výstup, ktorý bude najlepšie zodpoveda konkrétnym potrebám alebo zvyklostiam užívate a. Prin-cíp spo íva vo výbere formátov a intervalov, vyhovujúcich alšiemu spracovaniu alebo využitiu dát. Dáta môžeme exportova do PC alebo tla iarne bu v štruktúre „Všechno“, o v praxi znamená, že súbor sa presunie do PC tak, ako bol vytvorený v priemerke: strom

za stromom, v poradí ako sa vykonávali jednotlivé merania a ako nasledovali jednotlivé premenné. Ide o primárne dáta so všetkými kusmi a k nim zis ovaným atribútom. Druhou možnos ou je súbor v tvare „Vypo teno“. Na základe parametrov vložených do priemerky (zmeraných výšok a nastavených výtvarnic) program vypo íta sumárne objemy a roztriedi ich do kategórií pod a kvality a drevín. Hrúbkové intervaly a zaradenie kme ov do týchto intervalov je možné si zvoli ešte pred vlastným exportom. Program vyrovná výšky pomo-cou matematického modelu (logaritmická krivka) a pre jednotlivé stromy použije obje-mový vzorec založený na zmeranej hrúbke, matematicky vyrovnanej výške a nastavenej výtvarnici. Výsledky potom rozdelí do hrúbkových tried, ktorých intervaly sa zvolia pri exporte takto vypo ítaných dát.

Odosielanie dát (súborov) z priemerky do PC

Transfer dát z priemerky do PC alebo iného terénneho po íta a je možný prostredníc-tvom „Kermit protokolu“ alebo ako ASCII súbor. Je to postup podobný ako pri nahrávaní programu do priemerky s tým rozdielom, že v tomto prípade vyberáme súbor na odoslanie v priemerke a v po íta i volíme len jeho umiestnenie – príslušný adresár. Uvedené platí v prípade, že sme využili KERMIT protokol, kedy sa hlavi ka súboru stáva jeho menom a registruje sa aj as uloženia. V prípade, že použijeme odosielanie dát vo formáte AS-CII, volíme si umiestnenie (adresár), ale aj meno súboru. Pozor na nevedomé prepísanie starších súborov novým súborom. Program ponúka tradi ne meno „treelist.txt“. Niektoré programy, (práve Latintax) KERMIT protokol v štandardných vo bách ani neponúka, môžme ho však využi v OS/Files.

Postup pri prenose dát

Spojíme priemerku s PC káblom. V po íta i spustíme WinDP a potvrdíme vo bu „Príjem dát (ASCII)“. Vyberieme adresár, kde chceme súbor uloži a zvolíme jeho meno, pod kto-rým bude súbor v PC uložený. Potvrdíme „ULOŽIT“ – program je pripravený prija súbor a aká na dáta („… akám na priemerku…“). V priemerke vyberieme vo bu pre odosielanie dát (Pošli dáta/tiskni a pod. pod a jednotlivých aplikácií). Po prenesení dát, priemerka ohlási ukon enie exportu dát. Dáta môžeme vytla i na tla iarni alebo prehliada pomo-cou programu MS Notepad.

Je treba ma na pamäti, že prenosová rýchlos (baudrate) nastavená na priemerke a v PC musia by rovnaké. Pre kábel je to zvy ajne 9600 baud, pre BT 115 200 a pod.

32


Dátové súbory

Dáta exportované prostredníctvom programu WinDP sú v univerzálnej podobe. Je to štandardný textový formát (txt), ktorý môžme otvori nielen v MS Poznámkový blok, ale aj v MS Word, MS Excel alebo ho kopírova do iných aplikácií. Programy, ktoré slúžia na zber dát pre sofi stikovanejšie sys-témy, odosielajú dáta zvy ajne vo formáte XML.

Ako už bolo uvedené, exportova môžeme dáta v primárnej podobe, teda všetky kusy, tak ako boli zmerané alebo vo forme rôznym spôsobom spracovaných zostáv. Ak odošleme dáta vo forme „všetko“, pri exporte sa pre každý kme vytvorí jeden riadok a v om zis ované atribúty. Ak nebola zis ovaná kvalita, bude v súbore len 1 kvalitatívny kód, drevina, hrúbka a výška. Nevložená výška má nulovú hodnotu.

V prípade, že prenášame dáta vo forme „vy-po teno“ priemerka spraví kalkuláciu objemov a prenesená je sumárna zostava, v ktorej sú obje-my jednotlivých kme ov zotriedené do preh adnejtabu ky. Ak v súbore nie sú žiadne zmerané výš-ky, stráca takýto export zmysel. Program totižto nemá podklady pre kalkuláciu objemov. Jediný zmysluplný export dát bez výšok je teda v štruk-túre „všechno“.

33


Funkcia „Smaž stromy“ sa používa na vymazanie jednotlivých stromov z listu. Pohyb medzi jednotlivými uloženými stromami umož ujú tla ítka L a P, zmazanie sa potvrdzuje tla ítkom ENTER. Pri zmazaných stromoch sa na displeji dole objaví poznámka „zma-zané“. Takto zmazaný strom môžeme, v prípade potreby, rovnakým spôsobom (ENTER) vráti spä do súboru: V tomto prípade poznámka na displeji „zmazané“ zmizne a strom je znova sú as ou súboru.

Poslednou položkou vo funkcii meranie je návrat spä do hlavného menu <— (Zpet).

alšou dôležitou funkciou je Nastavenie. Slúži k predvo be niektorých programových konštánt a taktiež na vstup do základného nastavenia niektorých systémových parametrov priemerky. Ponúka tri základne položky a návrat spä do hlavného menu.

System,

Další,

Reset,

<—

Funkciou „System“ upravujeme systémové nastavenia priemerky. Môžme upravi pa-rametre komunika ného portu, kontrast LCD displeja, nastavi interné hodiny, vykonakalibráciu priemerky alebo test HW. Tieto funkcie už boli opísané v rámci popisu OS prie-merky. Funkcia „Další“ má tieto tri položky:

Jazyk – (Language),

Drevina – (Specie),

Výtvarnice – (Form quotient).

Jazyk: Môžme zvoli príslušnú lokalizáciu, v prípade LatinTaxu17.CZ je to, okrem ang-li tiny, aj eština. Pokia žiadny alší jazyk nie je k dispozícii, automaticky sa nastavuje angli tina.

Drevina: Ako už v predchádzajúcej asti bolo uvedené, zaškrtnutím polí ka pre drevinu v ID súboru zabezpe íme, že sa ku každému zmeranému kme u ukladá aj údaj o drevine. Aby sa pri vlastnom meraní nemuselo listova vo všetkých šestnástich drevinách, môžme si tam nastavi len tie dreviny, ktoré sa v danom poraste vyskytujú. Vykonáme to zaškrt-nutím príslušných polí ok pri drevinách, ktoré chceme v ponuke pri meraní ma . Tento podsúbor môžeme pod a potreby kedyko vek v priebehu meraní editova . V tejto funkcii môžeme teda kedyko vek v priebehu zberu dát dreviny pridáva alebo odobera . Program ponúka výber z nasledujúcich drevín: Smrek, Borovica, Smrekovec, Jed a, Douglaska, Dub, Buk, Breza, Javor, Hrab, Lipa, Jase , Jelša + tri nedefi nované (volite né): Drev14, Drev15, Drev16.

Výtvarnica: K výpo tu objemu kme a používa priemerka výtvarnicu. Ide o tzv. „nepra-vú výtvarnicu, vztiahnutú k hrúbke v prsnej výške d1,3. Pomocou smerových tla ítok si môžeme nastavi zvláš pre každú drevinu, a to v rozsahu 0,00 – 1,00. Tla ítkom ENTER môžeme postupne prejs všetky dreviny až spä do vo by „Výtvarnica“, alebo z nej môž-me kedyko vek odís pomocou funkcie ESCAPE ( avé a dolné tla ítko sú asne).

Funkcia „Reset“ sa používa k tzv „mäkkému“ resetu priemerky. Dosiahneme tým rov-naký efekt ako sú asným stla ením všetkých pä tla ítok. Následným stla ením tla ítka(PRESS KEY) sa dostaneme do systémového menu (OS) priemerky.

Potvrdením položky „Vypnú “ tla ítkom ENTER vypneme priemerku. Opä ju zapneme pomocou tla ítka ENTER.

••••

•••

34


Vymaž pamä

Pokia potrebujeme vymaza jeden alebo viac súborov, použijeme funkciu „Vymaž pa-mä “. Výberom tejto položky prejdeme do preh adu všetkých dátových súborov ulože-ných v priemerke na C:>. Táto funkcia bola už opísaná vyššie. Vo bou DELETE ALL sa naraz vymažú všetky dátové súbory uložené v priemerke.

Výtvarnice

Borovice0.49

Promenné

Drevina VýškaKvalita Vyska

0011D 20,5 Smrk H 10,5 Q D Smazano

0011D 20,5 Smrk H 10,5 Q D

VÝSLEDKYUkažTisk

MERENÍMereníIDVýsledky Mazání stromu

LatinTax v. 1.7 MereniVýsledkyNastaveníVymaž pameVypnout


NASTAVENÍ

System DalšíReset


Nový list?

NO OK

NE ANO EXIT

ID_____________Datum10/03/2008Plocha

MERENÍMereníIDVýsledkyMazání stromu



VÝSLEDKYUkažTisk

MERENÍMereníIDVýsledkyMazání stromu

MERENÍ

MereníIDVýsledky Mazání stromu

DALŠÍ Jazyk DrevinaVýtvarnice

DALŠÍJazyk DrevinaVýtvarnice

Drevina SmrkBoroviceModrínJedleDub

Výtvarnice Smrk0.49

MERENÍ

MereníIDVýsledkyMazání stromu

VÝSLEDKY

UkažTisk

Jazyk EnglishCzech….......

Tisk

HrúbkaObvodVypo tenoVšechno

Tisk

HrúbkaObvodVypo tenoVšechno

Výtvarnice

Borovice0.49

Výtvarnice Borovice0.47

Borovice 4stromy Dia: 27.6 m3: 0.600

Smrk11stromy Dia: 27.6 m3: 4.349 Vše

15 stromy Dia: 27.6 m3: 5.049

Tisk Hrúbka ObvodVypo tenoVšechno

Volby Interval PolohaOfsetTiskni

35


Program LOGSCALE

Program LOGSCALE slúži na meranie ležiaceho dreva. V princípe je ve mi podobný „ta-xa ným“ programom, ako je napríklad predchádzajúci LATINTAX. Líšia sa predovšetkým tým, že do súboru vstupujú stredové hrúbky a namiesto vkladania výšok sa používajú d žkykme ov alebo výrezov. Kalkulácia objemov je založená na jednoduchom vzorci pre výpo-et objemu valca. Aj tento program priebežne zobrazuje na displeji výsledky a exportuje

do PC bu dáta všetkých zmeraných kusov alebo v podobe spracovaného súboru, v ktorom sú vypo ítané objemy pod a jednotlivých drevín a kvality a celková suma.

Rozdielom oproti predchádzajúcemu programu je nastavenie parametrov meraných hrúbok. Môžeme zvoli meranie dreva s kôrou aj bez kôry, prípadne samostatne zis o-va a vklada hrúbku kôry. Pre zefektívnenie „skladového“ merania môžeme predvolijednotnú d žku. K prenosu identifi ka ných ísel z výrezov ozna ených iarovými kódmi môžeme využi íta ku iarových kódov (barcode scanner), pripojenú k priemerke cez Bluetooth rozhranie.

Základné charakteristiky programu

Po et zmeraných nákladov (hromád): >10.000

Po et zmeraných kusov: >100.000

Numerický rozsah íslovania kusov: 12 íslic

DSK (DOB) Hrúbka s kôrou, mm

DBK (DIB) Hrúbka bez kôry, mm

KURA (BARK) Hrúbka kôry jednotlivá, mm

D žka výrezu 2…48 m

Kvalita (Grade) 1…12

Drevina (SPC) 1…35

Merané drevo sa ukladá do súborov ozna ovaných ako „Lístok“ a aj v tomto programe pri zakladaní nového lístku defi nujeme jeho ID, meno mera a a položky ktoré budeme uklada . íslovanie kusov môže by automatické alebo ru ne vkladané. Podobne ako v ta-xa ných programoch je aj tu možnos mera priemer krížovo v dvoch na seba kolmých smeroch a uloži ich priemernú hodnotu. Hrúbkypresahujúce rozsah ramien priemerky, môžeme uklada ako sú et dvoch meraní. Podobne ako v programe LATINTAX priemerka pri ítava k domeranému zvyšku automaticky 500mm a ukladá s ítanú hodnotu. Ukladaná hodnota sa zobrazuje na displeji.

Za zmienku ešte stojí nastavovanie implicitných hodnôt pre prípady, ke sa niektoré parametre opakujú a ich opakované vkladanie by zbyto ne zdržiavalo. Ide o preddefi no-vanie takých položiek ako je kvalita, d žka a drevina. Ich nastavenie „natvrdo“ výrazne zefektívni zber dát, pri om eventuálne výnimky môžeme vloži jednorazovým predefi no-vaním meraných položiek vo funkcii ID. Kalkuláciu zmeraných hodnôt robí priemerka buza ú elom zobrazenia na displeji alebo pre export do PC.

36


Štruktúra funk ného menu programu LOGSCALE

Old

REGISTRACE POSLATDÁTA

MAZATPAME

NASTAVENI VYP

SEZNAM

Stary listek Novy listek

File

1. 123.SCM2. 124.SCMExit

File

1. 123.SCM2. 124.SCMDelete All

NASTAVENI

SYSTEMKalibrace pásm. RESET

VYBER

ASCIIKERMITPRINTER

VYBER!

VSECHNY KUSYVYPOCTENO

Typ mereni

VyrezKmen

DATUM11/01/2007Vyrez(dbk)LISTEK ______ MERIC ____

OPTIONS

SCANNERNRDSKDREVINADELKAKVALITA

MERENI NASTAVID

ZAKL.NASTAVENI

KALKU-LOVAT

MAZATSTROM

POSLATDATA

KVALITA 1 DELKA 16DREVINA 1

VYBER

ASCIIKERMITTISKNOUT

VYBER!

VSECHNY KUSY VYPOCTENO

NO36752DSK175DBK 163

DRE: 3KVA: 1 Numb:5Obj:

NO 36752DSK 175DBK 163KVA 1 DLK 16DRE 1 V0.334

New

37


2.2. PRIEMERKA MANTAX DIGITECH

Najrozšírenejším zástupcom jednoduchých elektronických prie-merok je v sú asnosti pravdepodob-ne MANTAX DIGITECH. Rozhodne to platí napr. v eskej republike. Vo svojom vybavení ju totižto nieko -ko rokov majú všetky lesné správy štátneho podniku L R. Ako naj-dostupnejšie zariadenie pre efek-tívne meranie porastových zásob ju využívajú taxa né kancelárie, správcovia niektorých lesných ma-jetkov a rad výskumných inštitúcií a tímov. Výrobca (Haglöf) priemer-ku DIGITECH uviedol na trh v roku 2002 ako jednoduchšiu alternatívu k v tej dobe populárnej priemerke MANTAX COMPUTER CALIPER. Dôvodom pre jej vývoj a výrobu bola na jednej strane nižšia cena pre koncové-ho užívate a a na strane druhej snaha vytvori zariadenie, ktoré okrem ukladania dát do pamäte, umožní aj jednoduchý a praktický bezdrôtový „on-line“ prenos meraných hrúbok do vtedy nastupujúcej novinky – terénnych po íta ov (handheldov). Rozhranie Bluetooth zrejme ešte nebolo tak samozrejmým štandardom ako v sú asnosti a preto výrobca na prenos dát použil rádiové vlny a vlastný rádiový adaptér, ktorý sa pripev uje na port po-íta a-prijíma a.

Priemerka DIGITECH disponuje vlastnou pamä ou, do ktorej sa dajú uloži dáta na-merané v priebehu nieko kodenných meraní v lese (cca 8000 stromov). Je teda celkom prijate ným riešením pre toho, kto potrebuje jednoduchý, odolný, ale spo ahlivý a mo-derný prístroj za prijate nú cenu. Pokrokovos riešenia reprezentuje vysoko kapacitná pamä ová jednotka, nezávislá na elektrickej energii, bezkontaktná technológia snímania meraných hodnôt a najmä spomínaný rýchly a spo ahlivý prenos dát medzi priemerkou a alšími prístrojmi prostredníctvom bezdrôtových technológií - rádiom a infraportom. Dôsledkom snahy po o najnižšej cene a celkovej jednoduchosti priemerky je vybavenie priemerky malým displejom, dovo ujúcim len obmedzenú komunikáciu zariadenia s uží-vate om – pomocou nieko kých hesiel v jednoúrov ovom menu. Trochu to znižuje komfort obsluhy, ale ak prevládne rutinné meranie, dá sa na to pomerne rýchlo zvyknú . Pozití-vom tohto riešenia je naopak ve mi nízka spotreba: jedna alkalická tužková batéria (AA) vydrží aj celé leto. K slabším stránkam priemerky patrí jednoduchá a nemenná štruktúra vytváraného súboru dát, potreba odde ovania jednotlivých dátových súborov nulovými hodnotami bez možnosti ich primárneho alfanumerického ozna ovania. To je možné robiaž pri následnom prenose dát do po íta a prostredníctvom programu DigiCom, ktorý je s priemerkou štandardne dodávaný ako základné vybavenie.

Systém zberu a triedenia dát však nebráni užívate om nájs si vlastné sofi stikované rie-šenie. Niektorí užívatelia dokážu aj s takouto jednoduchou dátovou štruktúrou vytvárasúbory, ktoré v sebe zah ajú nielen informácie o drevine, hrúbke a výške, ale aj kódové ozna enie vytváraných súborov alebo jednotiek rozdelenia lesa, kvalitatívne parametre vzorníkov, prípadne alšie informácie pre sortimentáciu a oce ovanie. Zásadou pritom je, že obsluha musí ma vypracovaný preh adný systém, pri meraní vedie , o a ako do súboru vloži a pri spracovaní dát v PC potom vedie tieto dáta zodpovedajúcim spôsobom dekódova a využi . V aka štandardnému TXT formátu to nie je problém.

38


Zvy ajne ale meranie priemerkou DIGITECH prebieha v duchu štandardnej postupnos-ti, ktorá zodpovedá usporiadaniu položiek v dátovom súbore: v riadku je vždy identifi ka -né íslo položky (automatické priebežné íslovanie), spolo ne kód dreviny a hrúbka v mm ako 3 – 4 miestne íslo a nepovinne 1 - 3 výšky v decimetroch. Nasleduje alší riadok v rovnakej štruktúre. Nie je preto možné jednotlivé položky editova , ani dodato ne do súboru vklada alebo maza inde ako na konci vytváraného súboru, teda na poslednú po-zíciu. Jednotlivé uložené hodnoty, ktoré si na displeji zobrazíme postupným listovaním, nenávratne vymazáva môžeme. Ak chceme mera hrúbky krížovo, musíme pre každý strom využi dva riadky a následne (napríklad v prostredí MS EXCEL) hodnoty editova .

Hrúbky sa vkladajú vždy spolo ne s kódom dreviny priradenom na základe numerickej indikácie 1 – 7, pri om kód 8 je obvykle rezervovaný pre výšku. Tá musí nasledova vždy po príslušnej hrúbke, aby sa s ou spárovala do tzv. vzorníka. Názvy drevín sa k zvoleným kódom prira ujú poloautomaticky pri transporte dát z priemerky do po íta a. Kódom 1 teda môže by raz smrek inokedy borovica, buk alebo iná drevina. Pri prevode dát z prie-merky do bežného po íta ového formátu (.txt, .xls) je preto vždy potrebné vedie , aké dreviny boli pod akými kódmi ukladané a pri prira ovaní drevín kódom v programe Digi-com tieto kódy kontrolova , prípadne upravi .

Tvorba jednoduchých dátových súborov priemerkou a ich následný prenos do po íta aje ve mi efektívny. Prednos ou tohto riešenia je najmä ve ká univerzálnos transporto-vaných súborov, ktoré umož uje ich široké využitie. Štandardné textové súbory v jedno-duchej štruktúre môžme alej využíva bu v ich primárnej podobe (všetky namerané stromy), alebo agregované pod a drevín a hrúbkových stup ov. Program DigiCom nám teda pri transporte dát do PC ponúka to, o programovate né priemerky dokážu samé. Súbory a podsúbory je však potrebné už v lese systematicky odde ova prostredníctvom vklada-nia nulových hodnôt: jedna nula sa nepovažuje za deliaci znak (kvôli možnosti ob asnéhonechceného stla enia). Dve nuly odde ujú podsúbory (napr. jednotlivé kruhové skusné plochy, na ktorých sa meralo, alebo obnovné prvky v rámci ažby vä ších porastov). Celý súbor sa potom oddelí tromi nulovými hodnotami. Kto si túto jednoduchú logiku osvojí, zvládne aj zložité prípady zis ovania zásob na skusných plochách, aj ke zo za iatku sa nevyhne nieko kým jednoduchým poznámkam z lesa, ktoré mu následne pomôžu dáta ahko „rozkódova “.

Takto „uzavreté“ súbory budeme následne editova pri prenose prostredníctvom transportného programu DigiCom a vytvára tak samostatné súbory a podsúbory, na zá-klade nulových odde ova ov. Z binárnych dát v priemerke sa až v priebehu prenosu v PC vytvoria textové súbory. Tieto dáta je potom možné uklada nieko kými spôsobmi:

ako súbor obsahujúci kompletný súpis všetkých zmeraných stromov,

ako jednoducho spracovaný a roztriedený súbor,

ako súbor digitech, teda v štruktúre zodpovedajúcej dátam súboru priemerky.

Kompletný súbor v štruktúre jednotlivých kusov obsahuje všetky stromy a ich atribúty tak, ako boli zmerané. Každému stromu je v súbore vy lenený jeden riadok, reprezen-tovaný poradovým íslom, kódom dreviny, hrúbkou v mm a výškou (ak bola zmeraná). Ku každému stromu môžeme do súboru vloži maximálne 3 výšky.

Pri jednoduchom spracovávaní súboru sa primárne dáta roztriedia pod a drevín a vy-po ítajú sa základné porastové charakteristiky. Kmene sa zaradia do hrúbkových inter-valov (1 alebo 2 cm), samostatne sa vypíšu zmerané vzorníky. Pri výpo te zásob program pracuje s matematicky vyrovnanými výškami a kalkulácia objemov sa vykoná na základe preddefi novaných výtvarníc pre jednotlivé dreviny. Podobnos s programom LATINTAX je tu vidite ná.

•••

39


Obidva textové súbory, ako kompletný, tak aj zotriedený do intervalov, je možné poho-dlne importova do prostredia MS EXCEL a alej jednoducho a preh adne spracováva .

Tre ou formou uloženia dát v PC je „súbor priemerky DIGITECH“, ozna ovaný kon-covkou „dig“. Môžeme ho považova za archiváciu dát. Jeho výhodou totižto je, že ho môžeme kedyko vek otvori práve programom DigiCom a spravi nové triedenie, editáciu a výpo ty s pôvodnými dátami z priemerky. Rovnako ako by sme ich práve preniesli z prie-merky do PC. Ak teda uložíme dáta vo formáte „dig“, vytvorili sme si ich zálohu a môžeme priemerku vymaza . Je potrebné ale dáva pozor na to, aby sme opakovaným ukladaním týchto záloh pod rovnakým menom svoje pôvodné dáta nenávratne nestratili.

Jednotlivé asti priemerky sú znázornené na obr. 2.19. Posun pohyblivého ramena priemerky rukoväte priemerky (uvo nenie alebo dotiahnutie klzných podložiek) je možné nastavova . Slúži k tomu malý imbusový k ú , ktorý je zasunutý v dolnej asti rukoväti (obr. 2.20).

Obrázok 2.19 Priemerka Mantax Digitech

Obrázok 2.20 Nastavenie pohybu ramena priemerky

Tla ítko ENTER

ESC – sú asné stla enie L+R

avé šípkové tla idlo

Pravé šípkové tla idlo

Vie ko batérie

Port pre IR komunikáciu port/transmitter

imbus

40


Batéria

Priemerka je napájaná 1 tužkovou (AA) batériou. Spotreba je minimálna, alkalická batéria vydrží nieko ko týžd ov intenzívneho používania. Zobrazením „Bat0“ na displeji oznamuje priemerka potrebu výmeny batérie. Dáta uložené v priemerke sa pri vybití a výmene batérie nestrácajú. Pamä priemerky je trvalá bez potreby záložnej batérie. Po vložení batérie sa na displeji objaví ozna enie verzie priemerky (V 1.6).

Funkcie – menu (stredoeurópska verzia)

LinE – meraná hodnota je pomocou IR alebo rádia odosielaná do po íta a

SMAZ – maže jednotlivé stromy alebo celý súbor uložený v priemerke

ProH – zobrazuje uložené hodnoty

PC – transport nameraných hodnôt do po íta a prostredníctvom IR alebo rádia

Prnt – tla tabu ky porastu na tla iarni HP v 2cm riadkoch

CoPY – transport nameraných hodnôt do prenosného po íta a pomocou IR alebo rádia

rAnd – nastavenie generátora náhodných ísel pre akustickú signalizáciu vzorníkov

SEt – nastavenie – volí sa ovládanie priemerky jedným alebo tromi tla idlami a spôsob prenosu IR-rádio

uLoZ – meraná hodnota je ukladaná do internej pamäti priemerky

Ovládanie priemerky

Priemerka sa ovláda tromi tla idlami. Dve šípkové L a R tla idlá slúžia na pohyb v menu a vo bu drevín, tla idlo ENTER je registra né a potvrdzujúce. Šípky majú aj alšie funk-cie. avá šípka slúži na mazanie poslednej položky, pravá na vkladanie výšok cez IR port. Spolo ným stla ením obidvoch šípok sa odchádza z jednotlivých funkcií, slúži to teda ako ESC do hlavného menu. V om sa týmto spôsobom priemerka vypne. Znovu sa zapne stla-ením ubovo ného tla idla.

V priemerke sa nastavuje len nieko ko parametrov. Slúži k tomu funkcia „Set“, ktorú si nalistujeme v hlavnom menu a potvrdíme tla idlom ENTER. Objaví sa heslo „3but“ alebo „1but“. Šípkami volíme jednu z variant. Ide o nastavenie spôsobu ukladania (registrácie) meraných hodnôt. Pokia zvolíme funkciu 1tla idlová (1but), ukladanie hrúbok pod a dre-vín ovládame len jedným tla idlom: jedno krátke stla enie – drevina sa uloží pod kódom 1. Dve krátke stla enia rýchle za sebou – kód 2 at . až po kód dreviny 4. Dreviny pod kódom 5 sa ukladajú jedným krátkym a jedným dlhým stla ením (prípadne piatimi krát-kymi). Zvyšovaním po tu krátkych stla ení v kombinácii s jedným dlhým vyberáme kódy 6 až 8. Naproti tomu, ak nastavíme variantu 3but, teda trojtla idlovú vo bu, na registráciu používame všetky tri tla idlá. Šípkami nastavujeme príslušný kód dreviny a tla idlom EN-TER vo bu potvrdíme. Výhodou jednotla idlovej vo by je rýchlos a jednoduchos , ktorá sa osved í najmä v porastoch, kde dominuje jedna drevina - kód 1 a len ob as sa tam vyskytne iná, pri ktorej stla íme tla idlo dvakrát, prípadne ešte zriedkavejšie alšia dre-vina (3x). Nemusíme okulárne kontrolova , o máme nastavené na displeji, meranie je rýchle. Naproti tomu v porastoch kde je zmes drevín bohatšia a musíme si dáva ve ký po-zor na to, akú drevinu vkladáme, je výhodnejšie voli druhy šípkami a potvrdzova ENTER až po okulárnej kontrole. Týmto spôsobom je možné uloži až 7 drevín s výškami (8 bez vkladaných výšok). Túto 3but vo bu používame aj v prípadoch, ke vkladáme ve a výšok a pä stla ení by nebolo najpohodlnejšie.

alšou položkou, ktorú nastavujeme hne po vo be tla idiel, je spôsob prenosu dát. Symbol „Ir“ znamená použitie IR portu, teda kábla s IR konektorom alebo „rdio“, o umož-

41


uje prenos dát prostredníctvom interného rádioportu a rádioadaptéra pripojeného k prí-slušnému po íta u alebo handheldu. Po zvolení a potvrdení jedného z typov prejdeme do nastavenia ID priemerky. Táto identifi kácia priemerky je dôležitá, pokia zbierame naraz ONLINE prenášaním dáta viacerými priemerkami. V tomto prípade každá z nich by mala ma svoje vlastné ID. Je možné zvoli medzi ID kódom 0 – 6, pri om identifi kátor „0“ sa pri prenose nezobrazuje, 1 – 6 áno.

Po nastavení týchto základných parametrov môžeme za-a využíva hlavnú funkciu priemerky: meranie – registrácia.

Je ozna ená skratkou „uLoZ“ (LOCAL) a slúži na ukladanie hrúbok zmeraných stromov do internej pamäti priemerky.

Túto funkciu si nalistujeme v hlavnom menu. Po potvrdení tla idlom ENTER sa na displeji na krátku chví u zobrazí po etuložených záznamov.

Pod a nastavenia v menu „Set“ (1but/3but) ukladáme me-rané hrúbky do internej pamäti jedným z týchto spôsobov. Pri jednotla idlovej vo be priložíme ramená priemerky k me-ranému stromu a zvolíme drevinu pomocou vyššie opísaného stlá ania tla idla ENTER (kód 1 = jedno krátke stla enie, kód 2 = dve krátke stla enia a pod.). Pri trojtla idlovej registrácii (3but) pomocou šípkových tla idiel (L a R) najskôr vyberieme drevinu 1 – 8. Priložíme ra-mená priemerky k meranému stromu a stla íme tla idlo ENTER. Kód dreviny „d“ umož ujepri stla enom ENTER sledova digitálnu hodnotu meranej hrúbky na displeji priemerky bez toho, aby sa hodnota ukladala do pamäti. To sa dobre využíva napríklad pri meraní stro-mov hrubších ako je rozsah priemerky. Pri jednotla idlovej alternatíve (1but) pridržíme stla ené ENTER, na displeji sa zobrazuje pod kódom „d“ aktuálna hrúbka bez registrácie (uloženia). Pri stálom držaní stla eného tla idla sa posunutím ramien priemerky k sebe (na hodnotu 0) aktivuje duplicitná stupnica (ozve sa pípnutie). Od tohto momentu je digitálne zobrazovaná hodnota vä šia o 500 mm a môžme teda vloži aj vä šiu hrúbku ako je rozsah ramien priemerky. Hrúbku ve mi hrubých stromov môžeme mera spôsobmi opísanými pri priemerke Digitech Professional. Môžeme použi meranie na dvakrát, ke najprv odmeria-me prvých 500 mm a následným domeraním „zvyšku“ cez 500 mm. Druhý, presnejší spôsob, je zmeranie obvodu stromu obvodovým pásmom a zistenú hrúbku vložíme do priemerky cez hodnotu zobrazovanú na stupnici v duplicitnom móde. Pri trojtla idlovom móde (3but) sa taktiež najskôr odmeria 500 mm. Zvolíme kód dreviny „d“, roztiahneme ramená na 500 mm a ozna íme miesto na kmeni. Potom pri stla enom tla idle ENTER ramená posunieme na nulovú hodnotu (ozve sa pípnutie a zvä ší sa hodnota o 500 mm). Po uvo není tla idlanavolíme požadovanú drevinu a domeriame zvyšok alebo vložíme hrúbku z obvodového pásma.

42


Zrušenie poslednej registrácie – zmazanie poslednej hrúbky

Pridržaním stla eného avého tla idla (L) môžeme vymaza poslednú registráciu. Pri tom sa na okamih na displeji zobrazí najprv oznámenie „dEL“, potom sa postupne zo-brazia najprv pôvodný a aktuálny celkový po et registrácií a potom aktuálna hodnota poslednej registrácie v aktuálnom súbore. Takto môžeme v mazaní vždy poslednej položky súboru pokra ova .

Odde ovanie dátových súborov v priemerke:

Vzh adom na jednoduchos zberu dát sa jednotlivé súbory a ich asti odde ujú po-mocou nulových hodnôt vložených medzi namerané hrúbky. Program DigiCom po prijatí dát do po íta a interpretuje tieto nuly tak, ako je nastavený. Napr. každé dve po sebe nasledujúce nuly (nulové hrúbky) ako nová plocha a každé tri nulové hrúbky ako nový sú-bor – nový porast. Platí teda, že v rámci jedného porastu (oddeleného od ostatných tromi nulami) je možné zbera ubovo né množstvo podsúborov, napríklad pre jednotlivé skusné plochy, jednotlivé obnovné prvky, prípadne z iného dôvodu. Pri ukladaní dát do PC môžme jednotlivé súbory a podsúbory ozna ova vlastnou alfanumerickou identifi káciou, spájaalebo ich rozde ova .

Podobne ako vkladáme hrúbky sa do súboru vkladajú aj zmerané výšky. Platí pravidlo, že výška musí nasledova vždy po hrúbke stromu ku ktorému patrí a vždy sa ozna ujekódom „8“. K jednému stromu môžeme vloži až 3 rôzne výšky. Pre ú ely sortimentácie sa tak môže okrem stromovej výšky uloži napr. výška nasadenia koruny, výška cenné-ho sortimentu alebo poškodenej oddenkovej asti apod. Výška sa ukladá v decimetroch a nastavuje sa pomocou ramien priemerky. Pokia chceme ma istotu, že sa vloží presne, môžeme pre jej presné nastavenie použi už známy kód „d“, aby sme pri stla ení tla idlaENTER videli aj jej presný digitálny tvar a potom bez toho, aby sme pohli stupnicou, zvo-líme kód 8 a uložíme cez tla idlo ENTER.

43


Rýchlejší a pohodlnejší spôsob vloženia výšok je ich na ítanie z výškomera VERTEX, cez IR port. Výškomerom Vertex zmeriame výšku (výšky) stromu, hrúbku ktorého sme tým zmerali. V priemerke aktivujeme na ítanie výšok dlhším stla ením (pridržaním) pravej šípky (tla idlo R). Ke sa na displeji zobrazí „IR“, je priemerka pripravená prijíma dáta z výškomeru. Výškomer priložíme k priemerke tak, aby sa ich komunika né porty o naj-viac približovali. Dáta sú z Vertexov III a IV posielané stla ením tla idla IR, z Vertexu Laser stla ením tla idla MODE. Pokia nie je prenos úspešný, t.j. DigiTech nereaguje akustickým signálom a zobrazením hodnôt na displeji, musíme odoslanie opakova znovu. Výšky sa v priemerke automaticky uložia pod kódom 8. Maximálny po et prenesených výšok je 3.

2.2.1. Funkcia LinE

Táto funkcia zabezpe uje „online“ prenos meraných (registrovaných) hodnôt do terén-neho po íta a prostredníctvom rádia bez ukladania do internej pamäte priemerky. Postup merania a vo ba dreviny je rovnaká ako pri funkcii „uLoZ“.

Dáta sa prenášajú ako 4-miestne íslice, kde prvá pozícia ozna uje drevinu 1...8 a ostatné tri ísla znamenajú hrúbku v milimetroch. Za týmto íselným ozna ením je symbol konca riadku (CR a LF). Prijímací sériový port musí by pritom nastavený na: 1200, 8, N, 1.

Príklad:

1224 [CR]+[LF]

1 = ozna enie dreviny a 224 je zmeraná hrúbka v mm

CR = návrat na 1. pozíciu (Carrige return character)

LF = odriadkovanie, (Line feed character)

ID priemerky (identifi ka ný kód) môžeme nastavi vo funkcii SEt. Ak je ID nastavený na inú hodnotu ako „0“ pridáva sa táto íslica za hodnotu hrúbky. Táto možnos sa využíva pre vzájomné rozlíšenie predovšetkým v prípadoch, ke sa do vreckového po íta a sú as-ne prenášajú dáta z viacerých priemerok.

Príklad: 12245 [CR]+[LF] – v priemerke je ako ID nastavená hodnota 5.

Výrobcom je ID priemerky prednastavený na hodnotu 0 (ID priemerky je výrobcom prednastavený na hodnotu 0.). Žiadne íslo sa v tomto prípade za hodnotou hrúbky ne-zobrazuje.

I v tejto funkcii môžeme vklada výšky z výškomerov cez infraport priemerky podobne ako vo funkcii „uLoZ“. Pomocou tla idla R na priemerke aktivujeme IR port, priložíme výškomer VERTEX a odošleme výšku online cez priemerku do po íta a.

2.2.2. Funkcia SMAZ, ProH, CoPY a PC

Pomocou tejto funkcie sa dajú niektoré alebo všetky registrované hodnoty nenávratne vymaza . Posledná hodnota sa vymaže jednoduchým potvrdením menu SMAZ pomocou tla idla ENTER. Na displeji rýchlo po sebe preblikne po et kusov pred a po vymazaní po-slednej registrácie a zaznie kontrolný akustický signál. Toto zmazanie poslednej hodnoty zodpovedá stla eniu šípky L vo funkcii „uLoZ“ opísané vyššie. Ak tla idlo ENTER vo funkcii SMAZ pridržíme stla ené dlhšie (približne na 10 sekúnd), vymažú sa všetky uložené stromy (nenávratne). Vymazanie je aj v tomto prípade signalizované akusticky.

44


Funkcia „ProH“ slúži na prezeranie registrovaných hodnôt. Medzi jednotlivými hodno-tami uloženými v pamäti priemerky sa používajú šípkové tla idlá L a R . (L pre pohyb spä ,R pre pohyb dopredu). Sú asným stla ením obidvoch tla idiel (funkcia ESC) ukon íme pre-zeranie dát a vrátime sa do menu. V tejto funkcii nie je možné dáta editova ani maza .

Funkcia „CoPY“ sa používa na odosielanie dát do vreckového po íta a alebo PC pomo-cou rádio/IR signálu. Prijíma musí by vybavený rádioportom. Po pripojení prístrojov sa stla ením tla idla ENTER zaháji prenos. Podmienkou je nastavenie „rdio“ v menu „Set“.

Transport nameraných a uložených dát na alšie spracovanie a archiváciu do PC sa robí ahko a rýchlo pomocou PC programu DigiCom, ktorý je dodávaný s priemerkou ako štandardné príslušenstvo. Môžme pritom použi IR kábel, dodávaný taktiež ako základné príslušenstvo alebo prostredníctvom rádioadaptéra, ktorý ale zvy ajne nie je sú as ouštandardného vybavenia priemerky. Pod a spôsobu prenosu v menu „Set“ nastavíme po-trebnú alternatívu „Ir“ alebo „rdio“.

2.2.3. Funkcie PRINT a rAnd

Táto funkcia ponúka tla dát vo forme porastovej tabu ky (standtable) do prenosnej tla iarne HP.

Pre výber vzorníkov slúži generátor náhodných ísel. Táto funkcia („rAnd“) - v našich podmienkach zatia nie je ve mi bežná - umož uje nastavi parametre pre automatické ur ovanie vzorníkov pre meranie výšok. Slúži to k výberu stromov, na ktorých sa meria výška. Výber sa robí na základe zvoleného percentuálneho rozsahu výberu a závisí aj od hrúbky meraného stromu, resp. jej vz ahom k strednej hrúbke, ktorú je potrebné aspoorienta ne zisti a nastavi . Vychádza sa totiž z predpokladu, že najvä ší po et vzorníkov by mal by zvolený práve okolo stredného kme a. Celkový po et meraných vzorníkov si zvolíme nastavením uvedeného percenta výberu. Pri strome, ktorý bol vygenerovaný ako vzorník priemerka akustickým signálom upozorní, že je potrebné zmera výšku.

K výberu vzorníkov sa priemerka používa na výpo et pomocnej hodnoty V, ktorá sa ur ízo vz ahu:

V = K × d2/D2

kde

K požadované % výberu (hodnota 0 až 99)

d aktuálne zmeraná hrúbka

D stredná hrúbka pre danú drevinu (stanovená pred za atím alebo upravená v prie-behu merania)

Ak je hodnota V pre príslušnú hrúbku vä šia ako náhodne vygenerované íslo, ozve sa zvukový signál, ktorý indikuje vybraný strom (vzorník), na ktorom by sme mali odmeravýšku. Parametre D a K môžeme samostatne zada pre tri dreviny (SPC 1, 2 a 3). Pre

alšie dreviny sú D a K ur ené ako spolo né hodnoty (SPC 4). Parametre sú zobrazené na displeji a môžu sa editova . Postup je jednoduchý a intuitívny. V menu zvolíme funkciu „rAnd“. Pomocou tla idiel L a R vyberieme drevinu 1 - 4. Stla íme tla idlo ENTER a na displeji sa ukáže hodnota „d“ pre príslušnú drevinu. Krátkym stla ením toho istého tla-idla, prejdeme k hodnote parametra K. alším krátkym stla ením sa vrátime k výberu

dreviny. Ak chceme hodnotu „d“ alebo „K“ zmeni , stla íme a pridržíme tla idlo ENTER a pohybujeme ramenom priemerky tak, aby sa požadovaná hodnota zobrazila na displeji. Drevina s hodnotou K=0 nebude ako vzorník vyberaná.

45


2.2.4. Prenos dát

Priemerka DigiTech má vstavaný vysie-la rádiových v n, o umož uje využívabezdrôtový prenos do vzdialenosti až 25m s externou anténou a do 5m bez použitia an-tény. Anténa sa priskrutkuje na spodnú aspriemerky po odstránení krytky závitu. Dáta sa do po íta a môžu prenáša ako jednotli-vé hodnoty „online“, (okamžite pri stla enítla idla ENTER – opísané v menu LinE), alebo následne po ukon ení merania, vo forme ce-lého dátového súboru zahr ujúceho všetky registrácie (menu CoPY). V menu „Set“ mu-síme ma nastavené „rdio“.

Do po íta a sa dáta prenášajú prostred-níctvom programu DigiCom. Je to jedno-duchá PC aplikácia, ktorá umož uje dáta z priemerky prijíma , uklada do zvolených adresárov, triedi a po íta z nich porastové zásoby.

Po inštalácii a spustení programu DigiCom sa nastaví komunika ný port a pod a potreby aj jazyk (menu Nastavení). Pomocou záložiek zvolíme spôsob prenosu dát: bu PC – to zna-mená IR káblom alebo Line – v prípade, že použijeme rádioadaptér. Zvolený port si po-tom program sám otvorí a príjme dáta. Ako náhle boli všetky dáta z priemerky prenese-né, program prejde do dialógu, v ktorom sa nastavujú parametre získavaných údajov (na-príklad priradenie skratky dreviny k jej kódu aký bol použitý v priemerke).

Potvrdením „Uložit“ si všetky dáta, prene-sené z priemerky, uložíme pod zvoleným me-nom do súboru vo formáte „dig“ (formát priemerky). Takto uložený dátový súbor môže-me kedyko vek znovu otvori nasledovným spôsobom: spustíme program DigiCom, v jeho úvodnom okne klikneme na OK, vyh adáme a otvoríme uložený súbor s príponou „dig“.

Po úspešnom transfere dát z priemerky alebo otvorením súboru môžeme využi de-lenie súborov, ktoré sme v poraste vytvárali vkladaním dvoch alebo troch nulových hod-nôt za sebou. Zaškrtnutím polí ok: „Nulové hodnoty odebrat“, „Dve nuly: nová plocha“ a „Tri nuly – nové oddelení“ odstránime prí-padné omylom vložené jednotlivé nuly a dáta oddelíme tak, ako sme to pri ich zbere za-mýš ali. Ak nechceme súbor vloženými nulami deli , polí ka necháme nezaškrtnuté. Posled-

46


né zaškrtávacie polí ko je ur ené pre automatickú selekciu výšok a ich priradenie do riad-kov, vždy k predchádzajúcej hrúbke.

alej tu prira ujeme jednotlivým kódom názvy drevín tak, aby to zodpovedalo ich kódovému ozna ovaniu pri meraní hrúbky. Naposledy uložené názvy drevín zostávajú ulo-žené v programe. Pri alšom jeho spustení sa zobrazí naposledy použité priradenie drevín ku kódom, a v prípade, že ich nezmeníme použije sa znova.

V tabu ke tvarových koefi cientov môžeme pre priradené dreviny editova výtvarni-cu a výtvarnicové výšky. St pec, ktorý zaškrtneme (výtvarnicová výška alebo výtvarnica) bude použitý pre výpo et objemov.

Tla idlo „Editovat“ v tom istom okne slúži na zmeny, prepisovanie, pridávanie alebo mazanie jednotlivých stromov. Môžme meni kódy drevín, ale aj ich namerané hrúbky.

Po exporte a uložení dát v štandardnom formáte do zvoleného adresára, môžeme takto vytvorené súbory alej spracovávaa využíva (napríklad v programe MS EXCEL). Podobne, ako to bolo opísané pri priemerke Digitech Professional, sú stromy v súbore vy-tvorenom programom DigiCom uložené ako jednotlivé riadkové záznamy alebo usporia-dané do tzv. porastových tabuliek (zostavy,

kde sú zmerané kmene roztriedené do 1 alebo 2cm hrúbkových tried). Samostatne sú vypísané všetky vzorníky, na ktorých boli merané výšky.

alším nastavením je vo ba exportu jednotlivých súborov. V polí ku nazvanom „Sesta-va“ máme možnos si zvoli samostatný dátový súbor (list), s ktorým chceme pracova .V základnom súbore je ich to ko, ko ko sme ich oddelili tromi nulami. Pre zvolený súbor sa pod vybraným ozna ením zobrazí základná informácia po tu kme ov, zmeraných vzor-níkov a plôch (skusných plôch, obnovných prvkov a pod.) zahrnutých do daného súboru. Ved a v polí ku „Exportovat“ sa vyberá vhodný dátový formát, ktorým môže by :

47


porastová zostava roztriedená do 1 cm intervalov,

porastová zostava roztriedená do 2 cm intervalov,

Excel.txt – štandardný textový súbor kompatibilný s formátom .xls,

tzv. Estimate.inv – vstupný súbor v alších programoch na výpo et zásob alebo pre sortimentáciu.

V alšej ponuke zadávame identifi ka né údaje súboru. Ide o dáta, pomocou ktorých sa tento súbor identifi kuje a odlišuje od ostatných. Vložené ID údaje sa totižto prenesú do hlavi ky súboru a taktiež ako jeho ozna enie, pod ktorým budú tieto dáta uložené vo formáte „txt“. Je možné teda využi nielen ozna enie jednotky priestorového rozdelenia lesa ale aj ozna enie obnovného prvku, dátum merania a pod. Ak pracujeme s kruho-vými skusnými plochami, v polí ku „inventura“ zvolíme alternatívu „namátková“ a do príslušných okien vložíme bu polomer skusnej plochy alebo jej výmeru. Obidva údaje sa automaticky prepo ítavajú. Na oddelenie desatinných miest nepoužívame iarku ale bodku. Na koniec zadáme meno zvoleného a exportovaného dátového súboru a uložíme ho. Porastové tabu ky sa po exporte automaticky otvoria v textovom editore, súbor „txt“ ur ený pre EXCEL sa musí do tohto programu importova . Úspešný export je potvrdený hlásením.

••••

48


Vzory dát

V dátach uložených v tvare (EXCEL.txt), sú v jednotlivých riadkoch uložené všetky zmerané stromy. Vzorníky majú v tom istom riadku uvedenú aj nameranú výšku. Naproti tomu dáta zotriedené a uložené v 1 alebo 2 cm intervaloch udávajú ich po etnosti a obje-my, vždy pod a drevín a sumárne. alej vypo ítané stredné hrúbky (priemernú a kvadra-tickú) a výšky pod a drevín, výtvarnice alebo výtvarnicovej výšky, ktoré už boli pri výpo tepoužité.

Dáta z priemerky DigiTech sa môžu posiela pomocou programu DigiCom odosiela do PC aj „online“ prostredníctvom rádiového signálu. V priemerke aj v programe DigiCom zvolíme funkciu „Line“. Dáta z každej registrácie budú prijaté rádio-adaptérom pripo-jeným k po íta u a programom DigiCom uložené do vytváraného súboru. Kliknutím do polí ka „KOD“ alebo „HODNOTA“ môžeme posledné prijaté hodnoty editova . Poslednú registráciu najjednoduchšie vymažeme pomocou „Vymazat poslední“. Tla idlom OK sa presunieme do alšieho okna, kde sa pokra uje podobne ako u dátových súborov presu-nutých do priemerky pomocou kábla.

Podobný spôsob vkladania dát má svoje opodstatnenie predovšetkým pri použití terén-neho po íta a, kde je možné obvykle dáta priamo spracováva podobným spôsobom ako v PC alebo ako v programovate ných priemerkách.

Alternatívu „Line“ pre príjem dát použijeme taktiež pri prenose dát z priemerky Di-giTech do PC pomocou rádia pre funkciu „COPY“. Dáta sa nám postupne prenesú rovnako ako cez IR kábel, s tým rozdielom, že to trvá trochu dlhšie (prenosová rýchlos je 1200 Baudov oproti 9600 káblom)

49


50


Technické parametre priemerky

D žky priemerok 50 cm/65 cm/80 cm

Kapacita pamäte 8000 registrácií

Po et drevín až 8 (1..8), pri vkladaní výšok 7 (1...7)

Rozsah meraní 0..999mm (pri použití funkcie ’double scale’)

Batéria 1ks 1.5 V AA

Komunikácia IR a rádio

Váha cca 600g

Pracovná teplota -20…+70 C

Príslušenstvo

IR4

IR-prijíma pre PC

DigiRadio V1.6

Rádio-prijíma pre PC alebo Handheld

Digi Antenna

Rádioantenna pre DigiTech.

51


3. VÝŠKOMERY

3.1. VÝŠKOMER VERTEX III A VERTEX IV

Elektronický výškomer VERTEX je prí-stroj ur ený k meraniu výšok, vzdialeností, uhlov, resp. k stanoveniu prevýšenia. K me-raniu vzdialenosti slúži vstavaný ultrazvuko-vý dia komer, uhly sú merané uhlomerom. Výška vypo ítaná pomocou trigonomet-rického princípu sa zobrazuje v digitálnej podobe na displeji výškomeru. Výškomer taktiež meria a zobrazuje aktuálnu teplo-tu, ktorá sa využíva pre ú ely teplotného vyrovnania.V sú asnosti je na trhu už štvrtá verzia tohto výškomeru – Vertex IV, ktorý oproti predchádzajúcej verzii – Vertex III má rozhranie Bluetooth. Všetky ostatné funkcie a obsluhu majú obidve verzie rovnaké.

Výškomerom Vertex môžeme na jednom strome zmera ubovo ný po et výšok (výška stromu, výška nasadenia koruny, a pod.). Zmerané hodnoty sa priebežne zobrazujú na displeji a následne môžu by prenesené do elektronickej registra nej priemerky MANTAX Digitech alebo Digitech Professional prostredníctvom vstavaného IR portu alebo zariade-nia Bluetooth. V takomto prípade sa zmerané výšky ukladajú vždy k zmeranej hrúbke.

Umiestnenie jednotlivých sú asti výškomera je zobrazené na obr. 3.1.

Obrázok 3.1 Výškomer Vertex III – poh ad spredu a zozadu

Prístroj sa ovláda tromi tla ítkami (obr. 3.2) – dve trojuholníkové tla ítka (šípky) a jedno okrúhle tla ítko(ON). Šípky sa používajú k listovaniu v menu a k zmenám v nastaveniach. avá šípka (DME) slúži k ovládaniu funk-cie dia komeru. Pomocou nej sa z Vertexu stáva presný ultrazvukový dia komer. Pravá šípka (IR) slúži k prenosu nameraných hodnôt do elektronickej priemerky pomo-cou infraportu. Sú asným stla ením obidvoch šípok sa výškomer vypína. Tla ítkom ON sa prístroj zapína a tak-

zameriava

teplotný senzor

ultrazvukový vysiela

IR výstup

vie ko batérie

Obrázok 3.2 Funk né tla ítka

52


tiež sa ním potvrdzujú jednotlivé funkcie zobrazované na displeji výškomera. alšoudôležitou funkciou tohto tla ítka je tzv. „trigger“, teda funkcia, ktorou potvrdzujeme zameranie objektu, ktorého výšku zis ujeme.

V zameriava i prístroja sa zobrazuje zámerný kríž (obr. 3.3), ktorý je konštruovaný tak, aby zabezpe il presné snímanie uhlov a taktiež pomáha ku kolmému držaniu prístroja (obr. 3.4 – 3.5), o je dôležité pre minimalizáciu chýb. Intenzitu zámerného kríža je mož-né regulova pri vlastnom meraní pomocou tla ítok DME a IR ( avá a pravá šípka).

Transpondér

Transpondér (aktívna elek-tronická odrazka) je generátor a receptor ultrazvukového signá-lu (obr. 3.6). Okrem výškomerov rady Vertex je taktiež sú as oudia komerov DME 201 a prístroja Xscape Area Measurer. Transpon-dér sa môže použi samostatne (obr. 3.7a) kedy rozptyl signálu je 60° alebo v kombinácii s kó-nickým 360° adaptérom pre kruhový rozptyl signálu (obr. 3.8a-c). Prvý spôsob, ke sa transpondér umiestni na strom, sa využíva pri meraní vzdiale-ností a výšok, druhý spôsob zase pri vyty ovaní kruhových skus-ných plôch. Na strom sa upev u-je zapichnutím do kôry pomocou vysúvacej ihly (obr. 3.7b).

Obrázok 3.3 Zámerný kríž

Obrázok 3.4 Správne držanie výškomeru

Obrázok 3.6 Transpondér

Obrázok 3.7a, b Umiestnenie transpondéra na strom

Obrázok 3.5 Nesprávne držanie výškomeru

a)

b)

53


Transpondér nemá žiadny vlastný vypína , k jeho aktivácii a de-aktivácii sa používa signál od výškomeru, resp. dia komeru. Zapnutý transpondér ale vydáva signál, ktorý v intervaloch detekuje, že je aktivovaný.

Transpondér aktivujeme tak, že jeho reproduktor priložíme do vzdialenosti 1 - 2 cm od ultrazvukového vysiela a výškomeru (obr. 3.9) a na výškomery stla íme a držíme tla ítkoDME pokia sa neozve signál dvoch pípnutí. Tým istým spôsobom sa transpondér aj vypína. Po et pípnutí pri deaktivovácii je šes .

3.1.1. Kalibrácia výškomeru

K zmeraniu odstupovej vzdialenosti od stromu využíva VERTEX ultrazvukový signál. Vzdušná vlhkos , atmosférický tlak, okolitý hluk a teplota ovplyv ujú do ur ité miery šírenie tohto akustického signálu a tým i presnos zmeranej hodnoty. Z tohto dôvodu je potrebná pravidelná kalibrácia.

a) b) c)

Obrázok 3.8a, b, c Adaptér pre kruhový rozptyl signálu a jeho použitie

Obrázok 3.9 Aktivácia a deaktivácia transpondéra

54


alším ve mi dôležitým predpokladom získania spo ahlivých výsledkov je, aby sa tep-lota výškomeru vždy rovnala teplote prostredia, v ktorom sa bude meranie vykonáva .K tomuto ú elu má výškomer vstavaný teplotný senzor. Po zapnutí výškomeru sa na dis-pleji zobrazuje vnútorná teplota výškomeru v °C a °F. Pred vlastným meraním a pre-dovšetkým pred kalibráciou je preto potrebné výškomer ponecha pôsobeniu okolitého prostredia, aby sa vnútorná teplota výškomeru vyrovnala s teplotou okolia. Toto vyrovna-nie teplôt môže, v závislosti na ve kosti rozdielu, trva desa i viac minút. Je to dôležité predovšetkým v chladnom po así, ke teplota, kde bol výškomer uložený (miestnos ,auto, a pod.), je podstatne vyššia ako teplota vzduchu v lese. Chyba merania vyplývajúca z teplotného rozdielu je približne 2 cm/°C. Ak je napr. teplota v miestnosti (aute) +20°C a vonkajšia teplota 5°C, môže by výsledok merania 10,50 m, zatia o skuto ná vzdia-lenos je 10,00 m. V súvislosti so všetkými uvedenými vplyvmi prostredia sa maximálna merate ná vzdialenos týmto prístrojom obvykle pohybuje minimálne medzi tridsiatimi až štyridsiatimi metrami. Dosah merania prístrojom býva však spravidla vä ší. Pri použití adaptéra pre plošné rozloženie ultrazvukového signálu do uhlu 360° sa merate ná vzdia-lenos zmenšuje (minimálny dosah 20 m).

V prípade, že prístroj skalibrujeme bez predchádzajúceho vyrovnania teplôt, všetky namerané hodnoty vzdialeností budú ma systematickú chybu, ktorá sa následne prenesie aj do hodnôt meraných výšok. Z tohto dôvodu sa kalibrácia nikdy nerobí pred vyrovnaním s okolitou teplotou.

Kalibráciou rozumieme automatické nastavenie korekcií pre vonkajšie faktory, kto-ré ovplyv ujú šírenie akustických signálov používaných vstavaným dia komerom. Spo ívav uložení exaktnej informácie o referen nej vzdialenosti 10,00 m do pamäti prístroja. Ka-libráciu je potrebné vykona každý de kedy budeme mera výšky. V prípade, že sa po asd a výrazne zmenia atmosférické podmienky je nutné kalibráciu opakova .

Prístroj ponecháme aspo 10 min vo vonkajšom prostredí, aby sa vnútorná teplota prí-stroja vyrovnala s teplotou okolia. Pomocou kvalitného pásma zmeriame presne vzdiale-nos 10,00 m medzi elom výškomeru a elom transpondera (obr. 3.10). V prístroji zvolíme menu CALIBRATE, stla íme a pridržíme tla ítko ON. Na displeji sa najprv objaví nesprávna hodnota a po pridržaní tla ítka sa prístroj sám automaticky skalibruje na vzdialenos10,00 m (obr. 3.10c) pre konkrétne atmosferické podmienky a následne sa sám vypne.

Obrázok 3.10a, b, c Kalibarácia výškomera

a) b) c)

55


3.1.2. Nastavenie výškomeru

Základné nastavenie výškomeru, resp. zadanie konštantných vstupných hodnôt sa vy-konáva v menu SETUP. Výber parametrov a zmena ich hodnôt sa robí šípkami (tla ítka DME a IR) a potvrdzujú sa tla ítkom ON. Sú to tieto parametre (Obr. 3.11-3.12):

D žkové miery (METRIC/FEET) - d žky a výšky je možné mera a zobrazova v met-roch (METRIC) alebo stopách (FEET)

Uhlové jednotky (DEG/%/GRAD) - uhly sa môžu mera v stup och (DEG), percentách (%) alebo gradoch (GRAD)

Vzdialenos priese níka zámerných osi (P.OFFSET) - ”Pivot offset” je vzdialenosmedzi prednou as ou prístroja a priese níkom obidvoch osi meranej výšky. V prípade, ak meriame výšku stromu zo vzdialenosti, ktorá sa rovná predpokladanej výške stro-mu, pomyselný priese ník leží za hlavou mera a. Hodnota pivot offset sa v takýchto prípadoch zvy ajne pohybuje medzi 0,2 - 0,3 m. Štandardne sa používa hodnota 0,3 m (1,0ft).

Výška umiestnenia transpondera (T.HEIGHT) - hodnota sa uvádza v metroch a predstavuje výš-ku, v ktorej sa umiest uje transponder na meraný strom. Zvy ajne sa transponder umiest uje v tzv. prsnej výške 1,3m (4,5 ft), v ktorej sa meria aj hrúbka stromu. Ak chceme mera výšku stromu bez použitia transpondera, nastavená hodnota T.HEI-GHT predstavuje výšku referen ného bodu, od kto-rého sa meria výška stromu. Referen ným bodom v týchto prípadoch môže by päta stromu (T.HEI-GHT = 0,0) alebo pe (T.HEIGHT = výška p a).

Manuálne zmeraná vzdialenos od stromu (M.DIST) - túto hodnotu výškomer použí-va len v prípade, ak sa výška stromu meria bez použitia transpondéra. Zadaná hodnota predstavuje šikmú vzdialenos medzi referen ným bodom (napr. päta stromu, pe ), od ktorého meriame výšku a elom prístroja. Ak meriame výšky s použitím transpondéra, je z praktického h adiska vhodné nenecháva nastavenú hodnotu približnej vzdialenos-ti, z ktorej meriame výšku, ale zada „nereálnu“ extrémnu vzdialenos , napr. 0,0 m alebo 300,0 m. Je to z toho dôvodu, že ak sa transpondér po as merania výšok sám vypne (vybitá batéria), alebo je mimo dosahu, výškomer pre automatický výpo et výš-ky použije namiesto skuto nej vzdialenosti zadanú hodnotu M.DIST. Aj ke postup me-rania výšok s transpondérom a a bez neho je odlišný, pri vä šom po te meraných výšok alebo menej skúsený mera si to pri práci s výškomerom nemusí všimnú . Upozorní ho na to až nereálne nízka alebo vysoká hodnota nameranej výšky.

BAF (Basal Area Factor) – hodnota zámernej úse -ky použitá pri relaskopovaní. Túto hodnotu prístroj použije pri výpo te hrúbky hrani ného stromu, pre overenie i daný strom patrí alebo nepatrí do relaskopického kruhu. Vo výškomery Vertex III je možné v nastavení vybra hodnotu zámernej úse -ky 0,5, 1, 2 alebo 3. Výškomer IV umož uje nasta-vi hodnotu 0,5, 1-9.

V prípade, že sme si ako d žkovú jednotku zvolili stopy (feet), hodnoty P.OFFSET, T.HEIGHT a M.DIST sa taktiež udávajú v stopách.

•

•

•

•

•

•

Obrázok 3.11 Nastavenie vstupných parametrov

Obrázok 3.12 Nastavenie hodnoty BAF

56


3.1.3. Meranie výšky

K vlastnému meraniu výšok stromov nám slúži menu HEIGHT (obr. 3.13). Prístroj umož uje meravýšky s použitím transpondéra alebo bez jeho použitia.

3.1.3.1. Meranie výšky s použitím transpondéra

Zapnutý transpondér sa pripevní na strom do výšky, ktorá zodpovedá nastavenej výške T.HEIGHT vo výškomery v menu SETUP. Táto hodnota má vplyv na následný automatický prepo et výšky stromu. Od stromu odstúpime do vzdialenosti odkia dobre vidíme na vrchol meraného stromu. Oproti analógovým výškomerom má tento ultrazvukový výškomer vý-hodu, že nemusíme by vo vopred stanovenej štandardnej odstupovej vzdialenosti (napr. 15, 20, 30 alebo 40 m pri výškomery Blume-Leiss), ale meriame z akejko vek vzdialenosti od stromu odkia je zrete ne vidite ný vrchol stromu (napr. 27,4 m). Aj pri tomto type výškomerov však platí zásada, že výšku stromu by sme mali mera zo vzdialenosti, ktorá sa približne rovná výške meraného stromu. Z miesta odkia budeme mera výšku stromu by sme mali aspo iasto ne vidie aj na transpondér. Vzh adom na to, že ultrazvukový signál sa k transpondéru dostane aj cez menšie prekážky ako sú listy a tenké konáre, nie je bezpodmiene ne nutné, aby sme transpondér videli celý zrete ne. To nám umož ujemera výšky aj v porastoch s podrastom, v ktorých použitie analógových výškomerov je vzh adom na zlú vidite nos päty stromu problema-tické a v mnohých prípadoch nemožné.

Výškomer zapneme tla ítkom ON. Zobrazí sa ponuka HEIGHT, pomocou ktorej sa merajú výšky. Zámerným krížom cez zameriava výškomera za-cielime na transpondér pripevnený na strome (obr. 3.14), opätovne stla íme a držíme stla ené tla ít-ko ON dovtedy pokia zámerný kríž nezhasne, osignalizuje, že výškomer má zmeranú a uloženú šikmú vzdialenos a vertikálny uhol medzi horizon-tálnou rovinou a transpondérom. Vertex IV zachyte-nie transpondera signalizuje aj krátkym pípnutím. Z týchto hodnôt sa automaticky vypo íta a na dis-pleji zobrazí aj vodorovná vzdialenos k meranému stromu.

Zámerný kríž, ktorý po zmeraní vzdialenosti za-ne blika , zacielime na vrchol stromu alebo iný

bod, ktorého výšku chceme mera . Stla íme tla ít-ko ON (zámerný kríž prestane blika ) a držíme ho stla ené pokia zámerný kríž nezhasne. Tým sa zmerala a uložila výška, ktorá sa zobrazí na displeji spolu s údajmi o vzdialenosti

Obrázok 3.13 Funkcia pre meranie výšok

Obrázok 3.14 Zacielenie zámerným krížom na transpondér

57


a uhle (obr. 3.15). Uvo nením tla-ítka sa zámerný kríž znova roz-

bliká. Uvedený postup opakujeme kým nezmeriame všetky potrebné výšky, príp. kontrolné meranie na príslušnom strome. Po zmeraní ôs-mych výšok sa prvé namerané hod-noty postupne prepisujú novými meraniami. Pomocou IR portu sa posledné tri namerané výšky môžu prenies do elektronickej priemer-ky.

3.1.3.2. Meranie výšky bez použitia transpondéra

Pri meraní výšky bez použitia aktívnej odrazky, prístroj využíva nastavenú hodnotu šikmej vzdiale-nosti (M.DIST) od ela prístroja k re-feren nému bodu. Výška tohto bodu je nastavená v položke T.HEIGHT.

Tla ítkom ON zapneme výško-mer. Zobrazí sa ponuka HEIGHT, kto-rú potvrdíme opätovným stla enímtla ítka ON. Na displeji sa zobrazí nastavená hodnota šikmej vzdiale-nosti M.DIST (obr. 3.16). Ak je za-daná hodnota správna, potvrdíme ju stla ením tla ítka ON. Ak táto hodnota nie je správna, môžeme ju šípkami upravi a následne potvrditla ítkom ON (vo výškomery VERTEX IV je možné hodnotu šikmej vzdiale-nosti meni len v menu SETUP). Na prístroji sa zobrazí tzv. uhlomerné okno (obr. 3.17). Zámerným krížom zacielime na referen ný bod, stla-íme a držíme tla ítko ON, pokia

zámerný kríž nezhasne, o signali-zuje, že výškomer si zmeral verti-kálny uhol a vypo ítal vodorovnú vzdialenos k referen nému bodu. Blikajúcim zámerným krížom zacielime na bod, ktorého výšku chceme zmera . Stla ímea držíme tla ítko ON pokia zámerný kríž nezhasne, o znamená, že výška bodu bola zmeraná, uložená a zobrazí sa na displeji. Po uvo není tla ítka sa zámerný kríž znova roz-bliká a môžme mera alšiu výšku. Uvedený postup opakujeme kým nezmeriame všetky potrebné výšky.

Obrázok 3.15 Zacielenie zámerným krížom na transpondér

Obrázok 3.16 Meranie výšky pomocou nastavenej hodnoty M.DIST

Obrázok 3.17 Uhlomerné okno

58


Druhý spôsob merania výšky bez použitia transpondéra je meranie od horizontálnej roviny. Je to spôsob, kedy sa ur uje výška od horizontu zámerného kríža výškomeru. Po-stup je podobný ako v predchádzajúcom prípade. Rozdiel je len v tom, že po potvrdení zadanej odstupovej vzdialenosti M.DIST kedy sa na displeji zobrazí uhlomerné okno (údaje o meraných uhloch), stla íme naraz avú šípku (DME) a tla ítko ON. Tým sa nastavil hori-zont, ím sa údaje vertikálneho uhla vo všetkých merate ných jednotkách (stupne, grády, percentá) nastavili na hodnotu 0,0. Vlastné meranie sa vykonáva zacielením zámerného kríža a pomocou tla ítka ON ako v predchádzajúcom opísanom spôsobe merania. K zme-ranej výške prístroj automaticky pripo ítava zadanú hodnotu T.HEIGHT. Z tohto dôvodu je vhodné ju nastavi na výšku o í mera a.

3.1.4. Meranie uhlov a sklonu

Ke že výškomer Vertex je založený na trigonometrickom princípe merania výšok, pri zacielení na transpondér umiestnený na strome sa odmeria vertikálny uhol medzi týmto bodom a vodorovnou rovinou, ktorá prechádza vo výške o í mera a. Hodnota tohto uhla sa využíva aj na prepo et zmeranej šikmej vzdialenosti k transponderu (referen némubodu) na vodorovnú vzdialenos . Výškomer umož uje taktiež samostatné meranie aké-hoko vek vertikálneho uhla. K tomu nám slúži menu ANGLE, ktoré si zvolíme pomocou šípok a potvrdíme tla ítkom ON. Zámerným krížom zacielime na bod, ku ktorému chceme mera uhol. Stla íme a držíme stla ené tla ítko ON pokia zámerný kríž nezhasne. Hod-nota zmeraného uhla (obr. 37) sa na displeji zobrazuje v stup och (DEG), grádoch (GRAD) a percentách (%). Uhol môžeme mera s použitím transpondéra, ale aj bez jeho použitia. Je však potrebné podotknú , že by sme mali zámerným krížom zacieli na bod, ktorý je vo výške o í mera a.

3.1.5. Meranie vzdialenosti

Podobne ako uhly, výškomer umož uje aj samostatné meranie vzdialenosti. Slúži k to-mu funkcia DME. Vzdialenos sa vždy meria použitím transpondéra. Zapnutý transpondér umiestnime na objekt (bod), od ktorého vzdialenos chceme zmera . Výškomer, ktorý oto íme displejom nahor, zameriame na transponder a stla íme avú šípku (DME). Zmera-ná vzdialenos predstavuje šikmú vzdialenos od výškomera po transpondér (obr. 3.18).

3.1.5.1. Meranie horizontálnej vzdialenosti

Pri meraní horizontálnej vzdialenosti sa využíva prepo et šikmej vzdialenosti pomo-cou vertikálneho uhla medzi výškomerom a bodom, od ktorého meriame vzdialenos . Po zistení vertikálneho uhla (vi meranie uhlov) sta íme avú šípku (DME). Prístroj zmeria vodorovnú vzdialenos k transponderu, ktorá sa na displeji zobrazí spolu s nápisom HDIST (obr. 3.19).

3.1.5.2. Meranie vzdialenosti s adaptérom pre plošné rozloženie signálu

Pomocou adaptéra, ktorý plošne rozloží ultrazvukový signál do uhlu 360°, je mož-né mera vzdialenos z ubovo ného smeru alebo miesta. Tento adaptér sa využíva pri kruhových skusných plochách, kde sa zis uje vzdialenos stromov od stredu plochy pre posúdenie i daný strom patrí do skusnej plochy alebo nepatrí (hrani né stromy). Trans-pondér spolu s adaptérom sa umiestni na monopod, ktorý sa zapichne do stredu plochy

59


(obr. 3.8c). Pri meraní vzdialenosti týmto spôsobom, ultrazvukový signál prechádza od výškomeru k adaptéru a odtia k transpondéru. Znamená to, signál prejde o 2,5 cm dlhšiu vzdialenos . Je to vzdialenos medzi transpondérom a adaptérom. Z tohto dôvodu sa na-meraná vzdialenos nevz ahuje k elnej hrane prístroja ale k hornej hrane displeja. Platí to pre prípad, ke je prístroj kalibrovaný tak ako je uvedené v asti kalibrácia.

3.1.5.3. Výpo et hrúbky hrani ného stromu

Jednou z funkcií prístroja, založenej na ultrazvukovej technológii je výpo et hrúbky hrani ného stromu pri relaskopickom zis ovaní kruhovej základne porastu. Pri praktickom relaskopovaní nie sú zriedkavé prípady, že hustý podrast alebo vzájomné prekrývanie sa stromov znemož uje spo ahlivé ur enie i daný strom patrí alebo nepatrí do relaskopic-kej skusnej plochy. Pomocou funkcie BAF (Basal Area Factor) je možné pomocou Vertexu spo ahlivo stanovi i strom, ktorý je v ur itej vzdialenosti od stredu plochy, je zaujatý, nie je zaujatý alebo je hrani ný. Stred plochy v tomto prípade reprezentuje transpon-der s adaptérom umiestnený na monopode. Na základe zmeranej vzdialenosti od stromu k transpondéru funkcia BAF vypo íta hrúbku, ktorú musí daný strom ma , aby mohol bypovažovaný za hrani ný. Hodnota minimálnej hrúbky (v decimetroch) sa na displeji zobra-zuje nad nameranou vzdialenos ou (obr. 3.18). Výškomer Vertex IV pred touto hodnotou zobrazuje symbol „ “. V prípade, že je hrúbka stromu vä šia, znamená to, že strom je zaujatý, v opa nom prípade leží mimo relaskopického kruhu. Ak sa hrúbka stromu rovná hrúbke zobrazenej na displeji, strom je hrani ný a do alších výpo tov sa zapo íta polo-vi nou hodnotou. Výpo et hrúbky hrani ného stromu závisí na hodnote zámernej úse kypri relaskopovaní.

V sklonitom teréne sa hrani ná hrúbka ur í podobným spôsobom ako pri meraní hori-zontálnej vzdialenosti najprv sa odmeria vertikálny uhol k transpondéru (funkcia ANGLE), potom sa zmeria šikmá vzdialenos pomocou funkcie DME. Prístroj pod a zmeraného uhlu prepo íta vzdialenos aj hrúbku hrani ného stromu. Takýto prepo et v sklonitom teréne umož uje len Vertex IV.

Obrázok 3.18 Meranie šikmej vzdialenosti

Obrázok 3.19 Meranie vodorovnej vzdialenosti

60


3.1.6. Prenos zmeraných hodnôt

Zmerané hodnoty výšok môžeme pomocou infraportu prenáša do elektronickej prie-merky alebo terénneho po íta a. Prenos do primerky Mantax DigiTech alebo DigiTech Pro-fessional sa uskuto ní priložením IR portu výškomeru o najbližšie k IR portu priemerky (do 10 cm) a stla ením pravej šípky (IR). Spôsob prenosu zmeraných výšok do obidvoch uvedených priemerok je opísaný v astiach, ktoré sa venujú priemerkam Digitech Profes-sional a Mantax Digitech.

Výškomer Vertex IV umož uje prenos dát do po íta a aj prostredníctvom rozhrania bluetooth. Funkcia bluetooth sa aktivuje v menu Bluetooth, kde sa zárove zobrazuje aj aktiva ný PIN kód, ktorý pre pripojenie niektoré zariadenia vyžadujú. Bluetooth komuni-kácia je aktívna po prepnutí z neaktívneho „--“do aktívneho stavu „ON“ (obr. 3.20) pomo-cou šípok. Tým je výškomer identifi kovate ný bluetooth zariadeniami, ktoré sú v dosahu. Dáta sa prenášajú stla ením pravej šípky (IR) na výškomery. Výškomer pri svojom vypnutí neodpojuje bluetooth signál (obr. 3.21). Znamená to, že po opätovnom zapnutí výškomera je bluetooth opä aktívny a je možné odosiela namerané dáta. Z dôvodu vyššej spotreby energie pri zapnutom bluetooth, je preto potrebné ho v prípade ke ho nepoužívame (napr. presun medzi plochami) deaktivova .

Technické parametre

Výškomer s dia komerom VERTEX

Rozmery: 80 x 50 x 30 mm

Váha: 180 g (vrátane batérie)

Batéria: 1 x 1,5 V AA alkalická

Ultrazvuková frekvencia: 25 kHz

Rozsah pracovných teplôt: 15° až +45°C

Rozsah meraných výšok: 0 – 999 m

Rozlíšenie pri meraní výšok (displej) 0,1 m

Vzdialenos pri meraní:

s transpondérom 30 m a viac pri dobrých podmienkach

bez transpondéra 20 m a viac pri dobrých podmienkach

Rozlíšenie pri meraní vzdialenosti 0,01 m

Rozsah merania uhlov: od 55° do +85°

Rozlíšenie pri meraní uhlov: 0,1°

Transpondér

Rozer: priemer 70 mm


Batéria: 1 x 1,5 AA alkalická

Spotreba: 1 mA

Obrázok 3.20 Aktivácia Bluetooth Obrázok 3.21 Aktívny Bluetooth

61


3.2. VERTEX LASER 400

Prístroj Vertex Laser podobne ako predchá-dzajúci výškomer Vertex je ur ený na meranie výšok, vzdialeností a uhlov. Vertex Laser má okrem ultrazvukového dia komeru vstavaný aj laserový, o umož uje výber spôsobu me-rania vzdialenosti. Prístroj môžme teda roz-deli na dve asti: uhlomerná a ultrazvuková as (funkcia Vertex) a as tvorená lasero-

vým dia komerom (funkcia Laser). as Laser zodpovedá bežnému laserovému dia komeru.Obidve jednotky pod a zvoleného režimu spo-lupracujú, v niektorých prípadoch je ale možné ich používaa nastavova samostatne. Na meranie vzdialeností prístroj teda využíva bu laserovú alebo ultrazvukovú technológiu. Vertikálne uhly sú merané pomocou vysoko citlivého uhlomer-ného senzoru.

Laserová as prístroja VL400 emituje nevidite né, udské-mu zraku neškodné impulzy, ktoré sa odrážajú od opticky za-meraného objektu spä do receptoru prístroja. Z presne zme-raného asového posunu medzi vyslanými a prijatými impulzmi elektronická jednotka prístroja vypo íta presnú vzdialenos .Maximálny dosah záleží na odražavosti cie a, jeho farbe, štruk-túre povrchu, tvaru, ve kosti alebo hranách. Dosah merania môžu taktiež ovplyvni aktuálne klimatické a svetelné pod-mienky. Laserová as využíva alekoh ad a vnútorný LCD displej, na ktorom je zobrazený zámerný kríž, nameraná hodnota vzdialenosti, d žková jednotka a stav baterie (obr. 3.22). Ovláda sa dvoma tla ítkami na vrchnej strane prístroja: Power a Mode.

Laserový alekoh ad (Laser) sa využíva k zameriavaniu vzdialenejších objektov. V akaosemnásobnému zvä šeniu sa laser hodí k zameriavaniu aj malých a tenkých objektov (napr. výty iek). Zvä šenie sa osved í aj v prípadoch, kedy je zameriavaný cie bližšie ako vzdialenejšie objekty v pozadí. Ostrý obraz alekoh adu sa dá upravi pod a potreby pomocou dioptrickej korekcie okuláru.

Ultrazvukovú as tvorí ultrazvukový dia komer Vertex, ktorý bol opísaný v predchá-dzajúcej kapitole. K meraniu vzdialenosti sa využíva aktívna elektronická odrazka – trans-pondér, ktorého vlastnosti a spôsob využitia boli taktiež opísané pri výškomery Vertex III.

Ultrazvuková technológia sa využíva predovšetkým pri meraní vzdialenosti a referen -ných výšok zle vidite ného alebo zakrytého (napr. vegetáciou) bodu. Pri zameriavaní na nevidite nú pätu stromu alebo pri vyty ovaní kruhových skusných plôch v hustom pod-raste je ultrazvuk prakticky jedinou využite nou technológiou pre meranie vzdialeností. Podobne pri presnom meraní výšky stromu v hustom poraste, je použitie transpondéru umiestneného v referen nej výške prakticky jediným možným spôsobom pre správne ur-enie výšky stromu. Ultrazvukový dia komer je potrebné každý de použitia skalibrova .

V prípade, že sa v priebehu d a výrazne zmenia atmosférické podmienky, je potrebné ka-libráciu vykona aj po as d a. Na kalibráciu prístroja Vertex Laser slúži menu CALIBRATE (obr. 3.23). Význam a spôsob kalibrácie je vysvetlený pri prístroji Vertex III. Umiestnenie ultrazvukového a laserového dia komera, zameriava a výškomeru a alších sú astí na prístroji je zobrazené na obr. 3.24 - 3.25.

Obrázok 3.22 Zámerný kríž

62


Vo ba spôsobu merania vzdialeností (ul-trazvuk – laser) závisí od podmienok v akých meriame a od požadovanej presnosti meranej vzdialenosti. Všeobecne platí, že ultrazvu-kovým dia komerom sa presnejšie výsledky (rádovo v centimetroch) dosahujú pri meraní krátkych vzdialeností. Ultrazvukom môžeme zmera aj vzdialenos k objektu, ktorý pria-mo nevidíme (cez hustý podrast, strom v zá-kryte a pod.). Oproti laserovému meraniu má ale menší dosah (nieko ko desiatok metrov) a k vlastnému meraniu je potrebné použiaktívnu elektronickú odrazku umiestnenú na strome, od ktorého vzdialenos meriame. Laserový spôsob naopak umož uje mera vä -šie vzdialenosti (desiatky až stovky metrov) bez nutnosti využíva pritom elektronickú odrazku (transpondér). Pri meraní sa alekoh adom zameriava na jasne vidite ný ciea presnos zmeranej vzdialenosti je ±0,4 m pri vzdialenosti do 100 m, resp. ±1,0 m pri meranej vzdialenosti nad 100 m.

Zmerané hodnoty (výšky, vzdialenos , uhly) sa môžu pomocou vstavaného infraportu prenáša do elektronickej priemerky alebo do vreckového po íta a.

Prístroj sa ovláda tromi tla ítkami – Shift, Power a Mode (obr. 3.24, 3.26).

Obrázok 3.23 Menu Calibrate

Obrázok 3.24 Vertex Laser – poh ad spredu

alekoh ad laserového dia komeru

laserový dia komer

zameriava výškomeru (VERTEX)

ultrazvukový dia komer

tla ítko SHIFT

teplotný senzor

zameriava výškomeru (VERTEX)

infraport

alekoh ad Laser, dioptrická korekcia

Obrázok 3.25 Vertex Laser – poh ad zozadu

63


Bo né tla ítko Shift sa používa pri meraní vzdialenosti ultrazvukom a k vo be jed-notlivých položiek v menu. Pomocou tla ítka Shift môžme pri vlastnom meraní taktiež meni intenzitu svietenia zámerného kríža v ultrazvukovom dia komery. Pri meraní uhlov funkciou Vertex používame tla ítko Mode. Týmto tla ítkom sa zapína prístroj a zobrazuje sa ponuka jednotlivých funkcií – hlavné menu. Zárove slúži k potvrdeniu položiek, ktoré sa pri listovaní v menu zobrazujú na displeji. Tla ítko Mode sa taktiež využíva pri vo bed žkových jednotiek (yardy/metre) a pri prenose dát pomocou vstavaného infraportu do elektronickej priemerky alebo prenosného po íta a. Pomocou tla ítka Power sa zapína funkcia laserového dia komera. Sú asným stla ením tla ítok Shift a Mode sa odchádza zo zvolenej funkcie a prístroj sa vypína.

Nízke teploty pri meraní (už okolo 0°C) spôsobujú celkové spomalenie reakcií prístro-ja, o je obvyklou vlastnos ou LCD displeja. Preto výškomer za ve mi chladného po asiareaguje pomalšie (napr. na vypnutie dvoma tla ítkami) než za normálnych teplôt.

Aktivácia transpondéra

Pomocou prístroja Vertex Laser sa transpondér aktivuje a deaktivu-je priložením jeho reproduktora do vzdialenosti 1 - 2 cm od ultrazvuko-vého vysiela a výškomeru (obr 3.27). Na výškomery stla íme a pridržíme tla ítko Shift, pokia sa neozve akus-tický signál. Zapnutie transpondé-ra je signalizované dvomi, vypnutie šiestimi pípnutiami.

3.2.1. Nastavenie výškomeru

Nastavenie výškomeru a zadanie konštantných vstupných hodnôt sa vykonáva v menu SETUP. Tla ítkom Mode zapneme prístroj a pomocou tla ítka Shift vyberieme menu SETUP, ktoré sa potvrdí opätovným stla ením tla ítka Mode. Hodnotu zadávaného parametra vy-beráme pomocou tla ítka Shift a potvrdzujeme tla ítkom Mode, ím zárove prechádza-me na alšiu veli inu. Prístroj umož uje nastavi (obr. 3.28-3.30):

tla ítko Power

tla ítko Mode

Obrázok 3.27 Aktivácia a deaktivácia transpondéra

64


D žkové miery (METRIC / FEET) – zvolená jednotka (METRIC – metre, FEET - stopy) platí pre Vertex a je nezávislá na jednotkách nastavených v laserovej jednotke. Pre Vertex môže by nastavená iná d žková jednotka ako pre as Laser.

Uhlové jednotky (DEG / GRAD / %) – vo ba uhlovej jednotky – stupne (DEG), grády (GRAD), percentá (%).

Vzdialenos priese níka zámerných osi (P.OFFSET) –Tla ítkom Shift sa na-stavujú hodnoty na jednotlivých po-zíciách kurzora (metre, decimetre), tla ítkom Mode sa nastavená hodnota potvrdzuje.

Referen ná výška (REF.HGT) – je vzdia-lenos referen ného bodu od zeme. Zvy ajne je to výška umiestnenia trans-pondéra, ktorý sa spravidla umiest ujedo výšky 1,3 m. Pri meraní laserom bez použitia transpondéra sa za referen núvýšku považuje výška o í mera a.

Manuálne zmeraná vzdialenos od stromu (M.DIST) – predstavuje fi xnú od-stupovú vzdialenos pre meranie výšok, ktorá sa nezis ovala použitím niektoré-ho zo vstavaných dia komerov (zmeraná napr. pásmom). Z dôvodov uvedených pri opise výškomera Vertex III, je vhod-né nastavi extrémnu vzdialenos .

BAF (Basal Area Factor) – hodnota zá-mernej úse ky, pomocou ktorej sa vy-po íta hrúbka hrani ného stromu pre overenie i daný strom je alebo nie je zaujatý na relaskopickej skusnej plo-che. Je možné nastavi hodnotu BAF

0,5, 1, 2 alebo 3.

D žkové miery (M / YD) pre Laser – na-stavenie d žkovej jednotky v laserovom dia komery, ktorá sa zobrazuje pri me-raní v zámernom alekoh ade prístroja (vnútorný displej). Stla ením tla ítkaPower sa na vnútornom displeji lase-rového alekoh adu zobrazí aktuálne používaná d žková jednotka pri meraní vzdialenosti laserom (metre – M, yardy – YD). Stla ením a pridržaním tla ítkaMode sa môže nastavená jednotka zme-ni .

V prípade, že sme si ako d žkovú jednot-ku pre Vertex zvolili stopy (feet), hodnoty P.OFFSET, REF.HGT a M.DIST sa taktiež udá-vajú v stopách.

•

•

•

•

•

•

•

Obrázok 3.28 Nastavenie vstupných parametrov

Obrázok 3.29 Nastavenie hodnoty BAF

Obrázok 3.30 Nastavenie d žkovej jednotky pre laserový dia komer

65



Prístrojom Vertex Laser môžeme mera výšku štyrmi základnými spôsobmi:

pomocou jednej zámery,

pomocou troch zámer „Height 3P“,

pomocou dvoch zámer „Height 2P“,

pomocou dvoch zámer „Height 2PL“.

3.2.2.1. Meranie výšky pomocou jednej zámery

Tento spôsob využíva k meraniu výšky laserovú as prístroja. Výška sa ur í po-mocou jedinej zámery na vrchol stromu. Tento spôsob merania môžme použi len na rovine ak mera stojí na úrovni päty mera-ného stromu.

Stla ením tla ítka Power aktivujeme laserový alekoh ad. Zámerným krížom v laserovom alekoh ade zacielime na vrchol stromu a znova stla íme tla ítkoPower. Výsledok merania (šikmá vzdia-lenos a uhol) prístroj indikuje krátkym akustickým signálom (pípnutím). Skuto nášikmá vzdialenos sa zobrazí na vnútornom displeji dia komera ( alekoh adu). Prístroj najprv meria vzdialenos , ktorú zobrazí na displeji. Zárove meria uhol, o ale obvykle trvá dlhšie. Až pípnutím prístroj upozorní, že je zmeraný uhol. Z tohto dôvodu je potrebné drža zámeru na objekt až do akustického signálu. Toto pravidlo platí stále, aj pre postupy opísané v alšej asti, kde sa meria uhol. Ak tla ítko Power pridržíme, prepneme prístroj do funkcie SCAN, o znamená kontinuálne meranie. Táto funkcia sa využíva pri meraní malých alebo tenkých cie ov, ako je napríklad výty ka. Pri meraní vzdialeností laserom je potrebné si ešte uvedomi , že minimálna me-

rate ná vzdialenos je 10 m.

Na bo nom displeji (obr. 3.31) sa zobrazia všetky základné hodnoty – šikmá vzdialenos(SD), horizontálna vzdialenos (HD), výška bodu od horizontálnej roviny (H) a vertikálny uhol v nastavených jednotkách (napr. DEG). Pri tomto spôsobe merania výšky by ako re-feren ná výška (REF.HGT) mala by nastavená výška o í mera a. Táto referen ná výška sa do výslednej meranej hodnoty (H) automaticky zapo ítava. Opakovaním merania sa hodnoty zobrazené na displeji prepíšu novo nameranými.

3.2.2.2. Meranie výšky pomocou troch zámer „Height 3P“

Symbol 3P v ozna ení tohto spôsobu merania znamená, že sa robia zámery na tri body (Points). Pri meraní výšky stromu sa kombinuje využitie laserovej aj ultrazvukovej astiprístroja. Šikmá vzdialenos a vertikálny uhol k stromu sa meria laserom. Uhol k päte a vrcholu stromu sa merajú pomocou uhlomernej funkcie ultrazvukovej asti Vertex. Údaj o referen nej výške nie je pri tomto spôsobe merania výšky potrebný.

••••

Obrázok 3.31 Výsledky merania jednou zámerou

66


Stla ením tla ítka Mode sa dostaneme do hlavného menu, kde pomocou tla ít-ka Shift si zvolíme ponuku Height 3P (obr. 3.32). Ke že prvé meranie je laserovou as ou, funkciu laser môžme zapnú aj

podobne ako v predchádzajúcom prípade, teda stla ením tla ítka Power. Laserovým dia komerom zacielime na ubovo né dobre vidite né miesto na strome, ktorého výšku chceme zmera a stla íme tla ítko Power. Zmeraná šikmá vzdialenos a vertikálny uhol sú indikované krátkym akustickým signálom. Namerané hodnoty sú zobrazené vo vnútornom displeji dia komera (šikmá vzdialenos ) a na bo nom displeji, tak ako to je opísané pri meraní výšky pomocou jednej zámery. Údaje o šikmej vzdialenosti a vertikálnom uhle k stromu sa zis ujú len pre ú elyodvodenia horizontálnej vzdialenosti. Z tohto dôvodu sa uvedená zámera robí na akéko -vek jasne vidite né miesto na strome.

V alšom kroku zacielime erveným zámerným krížom (ultrazvukovej asti prístroja – Vertexom) na pätu stromu alebo bod, od ktorého chceme výšku mera . Stla íme tla ítkoMode a pridržíme stla ené pokia nezaznie akustický signál (zámerný kríž Vertexu sa roz-bliká). Zacielime zámerným krížom na vrchol stromu alebo bod, ktorého výšku meriame a znovu stla íme a držíme stla ené tla ítko Mode, pokia znova nezaznie krátke pípnu-tie. Zmeraná výška sa zobrazí na bo nom displeji (obr. 3.33). Pri meraní výšok môžme pokra ova zacielením na alšie body na strome, výšku ktorých chceme mera (výška cenného sortimentu, kontrolné meranie a pod.) bez potreby opätovného zacielenia na pätu stromu. Prístroj na bo nom displeji môže zobrazi posledných osem nameraných výšok (obr. 3.34).

3.2.2.3. Meranie výšky pomocou dvoch zámer „Height 2P“

Ozna enie 2P opä vychádza z po tu zameriavaných bodov. Meranie výšok pomocou dvoch zámer využíva referen ný bod, do ktorého sa umiestni transpondér. Výšku referen -ného bodu (zvy ajne 1,3 m) zadáme v nastaveniach (REF.HGT). Vzdialenos a vertikálny uhol k referen nému bodu môžeme mera laserom alebo ultrazvukom.

Obrázok 3.32 Funkcia Height 3P

Obrázok 3.33 Výsledky merania funkciou Height 3P

Obrázok 3.34 Namerané hodnoty výšok

67


Meranie vzdialenosti pomocou laseru a transpondéra

V menu si nalistujeme ponuku Height 2P (obr. 3.35), ktorú potvrdíme tla ítkomMode. Tla ítkom Power zapneme laser. Zámerným krížom laserového dia komerazacielime na transpondér, ktorý sme pred umiestnením na strom vypli, a znova stla-íme tla ítko Power. Zmeraná šikmá vzdia-

lenos a vertikálny uhol sú signalizované krátkym pípnutím. Na bo nom displeji sa zobrazia údaje o šikmej a horizontálnej vzdialenosti, výške transpondéra od hori-zontálnej roviny (zapo ítaním referen nejvýšky) a uhol.

erveným zámerným krížom Vertexu zacielime na vrchol stromu, stla íme a držíme tla ítko Mode, pokia nezaznie krátky akustický signál. Zmeraná hodnota predstavuje výš-ku od referen ného bodu a nie od päty stromu (hodnota referen nej výšky nie je pripo-ítaná). Zacielením na alšie body na tom istom strome môžeme zmera alšie výšky.

Hodnoty nameraných výšok sa zobrazujú na bo nom displeji.

Meranie vzdialenosti pomocou ultrazvuku

Postup merania je rovnaký ako v predchádzajúcom prípade. Rozdiel je v tom, že do referen nej výšky na meranom strome umiestnime zapnutý transpondér a šikmú vzdiale-nos a uhol meriame zacielením zámerného kríža ultrazvukovej asti prístroja (Vertexu) na transpondér. Výšky sa merajú zacielením zámerného kríža Vertexu na merané body, stlá aním a pridržaním tla ítka Mode. Zmeranie príslušnej výšky je signalizované krátkym pípnutím. V hodnote zmeranej výšky je na rozdiel od predchádzajúceho postupu zapo íta-ná aj referen ná výška. Znamená to, že pri tomto postupe merania zobrazované hodnoty predstavujú výšku od päty stromu.

Meranie výšky pomocou zadanej odstupovej vzdialenosti

Pri tomto spôsobe merania výšky sa vy-užíva v menu SETUP nastavená odstupová vzdialenos . Vertikálny uhol k transpon-déru umiestnenom v referen nej výške sa nemeria ultrazvukom. Používa sa vypnutý transpondér.

Po potvrdení funkcie Height 2P v menu, sa na bo nom displeji zobrazí hodnota na-stavenej manuálne zmeranej vzdialenosti M.DIST (obr. 3.36). Stla ením tla ítka Mode ju potvrdíme. Zámerným krížom Vertexu zacielime na transpondér, stla íme a pridr-žíme tla ítko Mode pokia nezaznie krátke pípnutie, o signalizuje odmeranie verti-kálneho uhla k transpondéru. Zacielime na vrchol stromu a znova stla íme a pridržíme tla ítko Mode. Zmeraná výška je signalizovaná pípnutím a zobrazuje sa na bo nom displeji. Zacielením na alšie body na strome môže-me zmera viac výšok.

Obrázok 3.35 Funkcia Height 2P

Obrázok 3.36 Zadaná hodnota M.DIST

68


3.2.2.4. Meranie výšky pomocou dvoch zámer „Height 2PL“

Aj pri tomto spôsobe ozna enie 2P zna-mená, že sa robia zámery na dva body a symbol „L“ znamená, že sa robia pomocou laseru. Vzdialenos a uhly k päte a vrcho-lu stromu (resp. meranému bodu) sa robia laserovou as ou prístroja. Táto metoda je vhodná predovšetkým pri meraní výšky stromov naklonených smerom k mera ovialebo od neho.

Stla ením tla ítka Mode prístroj zapne-me a pomocou tla ítka Shift nalistujeme menu Height 2PL (obr. 3.37), ktoré potvr-díme opätovným stla ením tla ítka Mode. Zapneme laser stla ením tla ítka Power. Zámerným krížom laserového alekoh adu za-cielime na pätu stromu (alebo iný bod, od ktorého chceme mera výšku) a krátko stla-íme tla ítko Power. Zmeraná šikmá vzdialenos a uhol je indikovaný krátkym pípnutím. alšiu zámeru vedieme na vrchol stromu a opätovným stla ením a pridržaním tla ítka

Power zmeriame výšku. Zmeraná hodnota je opä indikovaná pípnutím. Týmto spôsobom je možné podobne ako pri meraní výšky pomocou jednej zámery zmera len jednu výšku. Na displeji zobrazené hodnoty sa prepisujú novo nameranými.

3.2.3. Meranie uhlov a sklonu

Podobne ako v predchádzajúcej kapitole opísaný výškomer Vertex III, aj prístroj Vertex Laser vypo ítava výšku na základe odmeraného vertikálneho uhla a šikmej vzdialenosti. Prístroj taktiež umož uje samostatné meranie vertikálneho uhla, resp. sklonu.

Slúži k tomu menu ANGLE (obr. 3.38), ktoré si po zapnutí prístroja nalistujeme po-mocou tla ítka Shift a potvrdíme tla ítkom Mode. Zámerným krížom Vertexu zacielime na bod, ku ktorému chceme zmera uhol, stla íme a pridržíme tla ítko Mode. Zmeraný uhol indikuje krátke pípnutie a hodnota zmeraného uhla sa zobrazí na displeji (obr. 3.39) v jednotkách (stupne, grády), aké boli nastavené v menu SETUP. Ak chceme mera sklon v percentách (napr. svahu), zmeníme uhlovú jednotku v nastavení na %. Zámeru vedieme na bod, ktorý je vo výške o í mera a.

Obrázok 3.37 Funkcia Height 2PL

Obrázok 3.38 Menu ANGLE Obrázok 3.39 Zmeraná hodnota uhla v stup och

69


3.2.4. Meranie vzdialenosti

Vzdialenos vždy meriame použitím transpondéra, ktorý umiestnime na bod, ku ktoré-mu chceme vzdialenos mera . Šikmú vzdialenos zmeriame tak, že ultrazvukovým dia -komerom zameriame na zapnutý transpondér a stla íme tla ítko Shift. Zmeraná vzdiale-nos sa zobrazí na displeji spolu s údajmi o teplote a je ozna ená hrúbkou hrani néhostromu, ktorá je ozna ená symbolom „∅“ (obr. 3.40).

Horizontálnu vzdialenos k bodu, v ktorom je umiestnený zapnutý transpondér zme-riame tak, že najprv si zmeriame vertikálny uhol. Po zmeraní uhla stla íme tla ítko Shift. Horizontálna vzdialenos sa zobrazuje na displeji spolo ne s nápisom HDIST (obr. 3.41).

3.2.5. Prenos zmeraných hodnôt

Pomocou vstavaného infraportu môžeme zmerané hodnoty výšok prenáša do elektro-nickej priemerky Mantax DigiTech a DigiTech Professional (obr. 3.42 – 3.45) alebo terénne-ho po íta a. Do priemerky DigiTech Professional sa spolu s nameranými výškami prenášajú aj údaje zmeranej vzdialenosti a uhol. Prenos do priemerky sa uskuto ní priložením IR portu výškomeru o najbližšie k IR portu priemerky (do 10 cm) a stla ením tla ítka Mode. Novšie verzie prístroja Vertex Laser budú ma vstavané aj Bluetooth rozhranie, pomocou ktorého bude možný podobný spôsob prenosu dát.

Obrázok 3.40 Meranie šikmej vzdialenosti

Obrázok 3.41 Meranie horizontálnej vzdialenosti

Obrázok 3.41 Meranie horizontálnej vzdialenosti

Obrázok 3.43 Prenesená výška do priemerky Mantax DigiTech

70


Na meranie vä ších vzdialeností s pasív-nou – laserovou - odrazkou (až do cca 900 m) alebo v prípade, že sa vyžaduje vyššia pres-nos merania vertikálnych uhlov a výšok, je vhodné použi statív. K upevneniu prístroja na niektoré štandardné (napr. fotografi cké) statívy slúži adaptér dodávaný výrobcom ako špeciálne príslušenstvo VL400ADAPT (obr. 3.46).


Výškomer s dia komerom VERTEX LASER



Batéria: 1 x CR 2 Lithium 3 V

Rozsah pracovných teplôt: 15° až +45°C

Rozsah meraných výšok: 0 - 999 m

Rozlíšenie pri meraní výšok (displej) 0,1 m

Rozsah meranej vzdialenosti laserom max 350 m (bez odrazky), 130 – 900 m s použitím odrazky

Uhlomerná jednotka VERTEX



Presnos pri meraní uhlov: 0,1°

Obrázok 3.44 Prenos dát do priemerky DigiTech Professional

Obr. 3.45 Prenesená výška do priemerky DigiTech Professional

Obrázok 3.46 VL400 so statívom

71


3.3. VÝŠKOMER HEC

Elektronický výškomer a sklonomer Haglöf (HEC – Haglöf Electronic Clinometer) je mo-derný elektronický profesionálny prístroj ur ený na ru né meranie sklonov (vertikálnych uhlov) a výšok rôznych objektov v teréne.

Okrem presnosti, spo ahlivosti a jedno-duchosti je jeho hlavnou prednos ou naj-mä skuto nos , že pri meraní výšok nie je potrebné zis ova fi xnú horizontálnu od-stupovú vzdialenos od meraného objektu (tradi ných 15, 20 m...), tak ako je tomu pri vä šine ostatných výškomerov. Princíp prístroja spo íva v automatickom výpo tevýšky na základe zmeraného vertikálneho uhla a zadanej šikmej vzdialenosti od me-raného objektu. Presnú vzdialenos môže-me pre tieto ú ely mera napríklad pomo-cou laserového dia komera. Práve v akatomuto spôsobu výpo tu, založenom na šikmej vzdialenosti, je možné ve mi jednoducho eliminova chybu merania, ktorá vzniká v lenitom teréne v dôsledku komplikovaného zis ovania presnej horizontálnej vzdialenosti od meraného objektu, o je ve mi dôležitou podmienkou presného zis ovania stromových výšok.

Výškomer pracuje spo ahlivo aj v zloži-tých klimatických podmienkach, jeho ob-sluha je jednoduchá a intuitívna, od íta-nie hodnôt na vstavanom displeji pohodlné a presné. alšou výhodou tohto výškome-ru je nízka spotreba elektrickej energie. Jedna štandardná tužková batéria vydrží v prístroji prakticky celú sezónu. Potre-ba výmeny batérie je indikovaná nápisom „bAt“ na displeji. Pri výmene batérie zo-stávajú obidva nastavené parametre (od-stupová vzdialenos aj posledná zmeraná výška) uložené v pamäti prístroja. Taktiež ve kos (obr. 3.47) a váha (50 g vrátane ba-térie) patria medzi prednosti tohto prístroja. Presnos , ergonomické spracovanie a spo-ahlivos ho predur ujú k tomu, aby adekvátne nahradil staršie analógové výškomery.

Prístroj sa ovláda jedným tla ítkomna hornej strane. Po tom stla ení tohto tla ítka vyberáme jednu z funkcií pre na-stavenie vzdialenosti (1 krát), meranie výšky (2 krát) alebo uhla (3 krát). Vybraná položka menu sa zobrazuje v hornej as-ti displeja (obr. 3.48). Odstupová vzdia-lenos sa udáva a výška sa meria v stopách alebo metroch. Vertikálne uhly sa merajú v stup och alebo percentách. Jednotky, v akých sa tieto veli iny udávajú je potrebné špecifi kova pri zaobstarávaní výškomera. Prístroj neumož uje zmenu týchto jednotiek. Prístroj sa vypína automaticky po 10 sekundách alebo manuálne, krátkym stla ením tla-ítka po zmeraní výšky.

Obrázok 3.47 Prístroj HEC s batériou

Obrázok 3.48 Hlavné funkcie výškomera HEC

72



Pri meraní výšky stromu pomocou tohto výškomera dodržiavame všeobecne platné zá-sady merania výšok. Jednou z nich je, že odstupová vzdialenos od stromu by sa mala približne rovna predpokladanej výške stromu. Miesto odkia meriame výšku vyberáme tak, aby sme dobre videli na pätu i vrchol stromu. Túto odstupovú vzdialenos zmeria-me napríklad pomocou laserového, ultrazvukového alebo optického dia komera, prípadne pásmom. Vždy sa jedná o vzdialenos od prístroja k päte stromu – šikmá vzdialenos .

Prístroj zapneme jedným krátkym stla ením funk ného tla ítka, ím zárove aktivu-jeme menu zadania vzdialenosti (obr. 3.49). Na displeji sa zobrazí vzdialenos , na ktorú bol prístroj naposledy nastavený. Ak táto vzdialenos zodpovedá požadovanej hodnote a nebudeme ju meni , potvrdíme ju alším krátkym stla ením tla ítka. V prípade, že nastavenú hodnotu šikmej vzdialenos-ti chceme zmeni , stla íme a držíme tla ítko, prístrojom pohybujeme vo vertikálnom smere tak, aby sa hod-nota zobrazená na displeji zmenila na požadovanú (obr. 3.49). Smerom hore hodnotu zvä šujeme, smerom dole zmenšujeme. Po dosiahnutí po-žadovanej hodnoty tla ítko uvo nímea následným krátkym stla ením ju po-tvrdíme.

Nastavením vzdialenosti prístroj automaticky prechádza do alšej funkcie, ktorou je meranie vertikálneho uhla k päte stromu (DEG). S touto funkciou sa na displeji zárovezobrazí aj zámerná ryska (obr. 3.50), ktorou zacielime na pätu stromu. Na rozdiel od niektorých iných výškomerov (Vertex, Vertex Laser) pri tomto úkone musíme používaobidve o i, nako ko zámerná ryska sa nenachádza v priezore. Po zacielení rysky, stla ímea pridržíme tla ítko, ím sa zmeria, uloží a na displeji zobrazí hodnota vertikálneho uhla k päte stromu.

Po zmeraní uhla sú v prístroji nastavené obidve vstupné veli iny potrebné k výpo tuvýšky stromu – šikmá vzdialenos a vertikálny uhol k päte stromu, ím sa dostaneme do menu merania výšky (HGT). Výšku stromu zmeriame zacielením zámernej rysky na vrchol stromu, stla íme a pridržíme tla ítko, pokia sa na displeji nezobrazí nameraná hodnota (obr. 3.51). alšie meranie na tom istom strome môžeme opakova rovnakým spôsobom zacielením zámernej rysky, stla ením a pridržaním tla ítka. Celý postup merania výšky je zrejmý z obr. 3.52.

Obrázok 3.49 Nastavenie odstupovej vzdialenosti

Obrázok 3.50 Meranie vertikálneho uhla k päte stromu

73


Nastavená odstupová vzdialenosplatí vždy, až kým ju hore uvedeným spôsobom nezmeníme. V prípade, že budeme mera viac výšok z rovnakej (štandardnej) vzdialenosti, nechá-me túto vzdialenos po jej zadaní v prístroji uloženú. Pri meraní výšky ju potvrdíme krátkym stla ením tla-ítka. K funkcii merania výšky sa pri

štandardne nastavenej vzdialenosti dostaneme aj takým spôsobom, že pri vypnutom prístroji dvakrát stla-íme tla ítko. Nastavená vzdialenos

ostáva nastavená nielen pri vypnutí prístroja, ale aj pri vybratí alebo vy-bití batérie.

3.3.2. Meranie vertikálneho uhlu a sklonu

Prístroj zapneme a nastavíme funkciu merania uhlov (DEG) tak, že trikrát krátko stla í-me tla ítko. Zámernou ryskou zacielime na bod, ku ktorému chceme zmera uhol, stla í-me a držíme tla ítko, pokia sa na displeji nezobrazí nameraná hodnota uhla v stup och.Ide o podobný postup ako pri meraní uhla k päte stromu opísaný vyššie.




Batéria: 1 x 1,5 V AA alkalická

Rozsah meraných výšok: 0 - 999 m

Rozlíšenie pri meraní výšok 0,1 m do 100 m; 1 m nad 100 m



Obrázok 3.52 Dva zámery pri meraní výšky stromu

Obrázok 3.51 Meranie výšky stromu

74


3.4. DIGITÁLNY RELASKOPICKÝ VÝŠKOMER HEC-R

Prístroj HEC-R je odvodený od štandardného elektronického výškomera HEC. Je to kombinácia výškomeru HEC s relaskopickým adaptérom, ktorý tvorí retiazka a relasko-pická šablóna. Okrem funkcií, ktoré ponúka výškomer HEC, tento prístroj slúži teda aj na rýchle stanovenie kruhovej základne lesného porastu, resp. jeho hektárovej zásoby. Prin-cíp merania je založený na relaskopickej metóde, teda zis ovaní po tu zaujatých stromov pri použití ur itej hodnoty zámernej úse ky, od ktorého sa odvodzuje kruhová základ a.K výpo tu hektárovej zásoby sa použije výška porastu zmeraná vstavaným elektronickým výškomerom HEC. Prístroj je teda možné bez problémov používa k samostatnému me-raniu výšky stromu alebo sklonu terénu, ale aj k zis ovaniu kruhovej základne, zásoby a zakmenenia porastu a intenzity vyzna enej prebierky.

Prístroj sa obsluhuje podobným spôso-bom ako výškomer HEC. Ovláda sa jedným tla ítkom na hornej strane. Po tom stla-ení tohto tla ítka vyberáme funkciu pre

nastavenie vzdialenosti (1 krát), meranie výšky (2 krát), meranie uhla (3 krát), re-laskopovanie (4 krát) alebo nastavenie hodnoty násobného faktora – zámernej úse ky (5 krát). Vybraná položka menu sa zobrazuje na displeji (obr. 3.53). Odstupo-vá vzdialenos sa udáva a výška sa meria v stopách alebo metroch. Vertikálne uhly sa merajú v stup och alebo percentách. Jednotky, v akých sa tieto veli iny udávajú je potrebné špecifi kova pri zaobstarávaní výškomera. Prístroj neumož uje zmenu týchto jednotiek. Prístroj sa vypína automaticky po 10 sekundách alebo manuálne, krátkym stla ením tla ítka po zobrazení hektárovej zásoby.

3.4.1. Meranie výšky, vertikálneho uhla a sklonu

Ke že prístroj HEC-R predstavuje kombináciu výškomeru HEC s relaskopickým adapté-rom, postup pri meraní výšky stromu, ako aj vertikálneho uhla, resp. sklonu je rovnaký, aký bol opísaný v predchádzajúcej kapitole pri výškomery HEC. Vstupnými veli inami pre výpo et výšku sú šikmá vzdialenos od prístroja k päte stromu zadaná v menu DIST a zme-raný vertikálny uhol k päte stromu.

3.4.2. Zis ovanie kruhovej základne pomocou relaskopického adaptéru

Prístroj HEC-R v aka relaskopickému adaptéru umož uje použi tradi nú relaskopickú metódu. Podstatou tejto metódy je ur enie po tu kme ov, ktoré sú na ur itom mieste v poraste zaujaté zámerným uhlom. Zámerný uhol je vytvorený na základe d žky dis-

Obrázok 3.53 Hlavné funkcie výškomera HEC-R

75


tan nej retiazky relaskopického adaptéra a relaskopickej šablóny umiestnenej na konci retiazky.

Je možné zvoli jednu zo štyroch hodnôt násobného faktora – 0,5, 1, 2, 4. Do módu nastavenia hodnoty násobného faktora sa dostaneme ke pä krát stla íme funk né tla ít-ko. Na displeji sa zobrazí menu „Set“ a po krátkej chvíli aj hodnota aktuálne nastaveného násobného faktora. Zmenu uskuto níme jednoduchým stlá aním funk ného tla ítka až na požadovanú hodnotu. Túto hodnotu bude prístroj používa pri výpo te kruhovej základne porastu až do alšej zmeny. Po nastavení hodnoty prístroj sa automaticky vypne.

Funkciiu po ítania zaujatých stromov „rEL“ môžeme aktivova dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je, ke k výpo tu hektárovej zásoby použijeme naposledy nameranú hodnotu výš-ky. V tomto prípade zapneme prístroj štvornásobným stla ením funk ného tla ítka. Na displeji sa zobrazí nastavená hodnota násobného faktora.

Prístroj oto íme do zvislej polohy, drží-me pri oku a príslušným výrezom v relasko-pickej šablóne, ktorý zodpovedá hodnote nastaveného násobného faktor, zameriava-me na okolité stromy vo výške 1,3 m nad zemou (obr. 3.54). Retiazku pritom držíme stále napnutú, aby sme dodržali požadova-ný zámerný uhol. Stromy, ktoré presahujú zvolenú zámernú úse ku – zaujaté stromy (obr. 3.55), registrujeme stla ením tla ít-ka. Po registrácii posledného zaujatého stromu tla ítko pridržíme a na displeji sa zobrazí hodnota kruhovej základne pod

Obrázok 3.54 Relaskopovanie pomocou HEC-R

Obrázok 3.55a, b Zaujatý (a) a nezaujatý (b) strom pri použití zámernej úse ky 1

a) b)

76


skratkou „bA“. Táto hodnota, vyjadrená v m2, je násobkom po tu zaujatých registrova-ných stromov a násobného faktora.

alším stla ením funk ného tla ítka sa zobrazí uložená, naposledy nameraná výška, ktorú prístroj použije k výpo tu hektárovej zásoby. Hodnota výšky sa zobrazuje pod skrat-kou „H“. Po alšom stla ení funk ného tla ítka sa zobrazí vypo ítaná hektárová zásoba, vyjadrená v m3 pod skratkou „voL“. Pri výpo te zásoby prístroj používa vypo ítanú kruhovú základ u, zmeranú výšku stromu a fi xnú hodnotu výtvarnice 0,45. Ak chceme pokra ovapri registrácii alších stromov na tom istom mieste (doplnenie) znova stla íme tla ítkoa môžme registrova alšie zaujaté stromy. Registráciu ukon íme pridržaním tla ítka po poslednom zaujatom strome, ím sa dostaneme do preh adu hodnôt kruhovej základne, výšky a hektárovej zásoby. Ak naopak pri registrácii alších stromov na tom istom mieste už nebudeme pokra ova , pri zobrazenej hodnote hektárovej zásoby pridržíme stla enétla ítko nieko ko sekúnd, ím prístroj vypneme. Po et registrovaných zaujatých stromov sa vymaže, nameraná výška a nastavená hodnota násobného faktora ostávajú uložené.

Technické parametre, až na váhu, ktorá je kvôli relaskopickému adaptéru vyššia (70 g), sú totožné s parametrami uvedenými pri výškomery HEC. Retiazka relaskopického adapté-ra má d žku 600 mm.

3.5. VÝŠKOMER NIKON FORESTRY 550

Ru né laserové dia komery sú už dlhú dobu jedným z najob úbenejších pomocníkov lesníkov pri meraní v lese - pri zameriavaní holín, mapovaní a zis ovaní odstupových vzdialeností pri meraní výšok analógovými výškomermi. Napríklad vyhotovovatelia les-ných hospodárskych plánov by si bez nich dnes mapovanie už asi nedokázali predstavi .V každodennej lesníckej praxi sa už tradi né dia komerné late a prizmatické dia komerypoužívajú len zriedkavo a výrobcovia ich postupne prestávajú vyrába .

Ru né dia komery sú cenovo prijate né „amatérske“ prístroje, ktorých presnos sa zvy ajne pohybuje okolo jedného až troch metrov. Cie ovou skupinou pre výrobcov boli predovšetkým hrá i golfu a náro ní lovci, ktorí dia komer využívajú pri nastavovaní mie-ridiel zbraní. V aka ve kom dopyte sa na trhu vyskytuje vä šie množstvo rôznych typov laserových dia komerov od nieko kých hlavných výrobcov. Ide napríklad o americkú fi rmu Bushnell so svojou pomerne širokou ponukou zameranou predovšetkým na po ovníkov. a-lej sú to fi rmy ako nemecká LEICA a japonský NIKON, ktoré sa orientujú skôr na golfi stov. Posledný uvedený výrobca sa už roky líši od ostatných tým, že jeho prístroje majú rozlí-šenie 0,5 m, oproti metrovému, akým disponujú prístroje ostatných fi riem. Tento náskok v presnosti má význam zvláš pri stanovovaní odstupovej vzdialenosti pri meraní výšky stromu.

V roku 2008 uviedol NIKON na trh „dia komer s výškomerom“, ozna ený ako FORE-STRY 550, ktorý do 100 m má rozlíšenie 0,5 m. Ako z jeho názvu vyplýva, má ambície byužito ným pomocníkom práve lesníkom. Má vstavaný sklonomer, ktorý slúži na vzájom-né prepo ty zmeraných vzdialeností a uhlov. Je vybavený monokulárnym alekoh adom so šes násobným zvä šením, o umož uje pomerne ve mi presné zameranie požadovaného objektu. Technika laserového zis ovania vzdialenosti sú asne aj vertikálneho uhla, bola vyvinutá pre využitie v geodetických prístrojoch. Toto riešenie bolo v minulosti použité aj v špi kovej totálnej stanici NIKON DTM-1 (1985). Podobné vlastnosti ako dia komer FORE-STRY 550, ale trochu iné vonkajšie prevedenie, má prístroj NIKON LASER 550 AS.

77


Popis prístroja

Zámerné priority

Ak používame laserový dia komer na meranie v lesnom poraste alebo na zarastajúcej holine, môže sa sta , že sa laserový lú odrazí od prekážky, ktorá sa nachádza medzi nami a meraným objektom. Do ur itej miery sa v takýchto prípadoch dá mera pomocou na-stavenia tzv. zámerných priorít. V prípade, že je v dráhe merania viac ako jeden objekt, dia komer meria a zobrazuje vzdialenos vždy len k jednému z nich.

Pri nastavenej priorite najbližšieho cie a, („First Target Priority System“) dia komer pri meraní vždy preferuje najbližší merate ný objekt. Nastavenie tejto priority je v dolnej asti interného displeja dia komera indikované symbolom „1st“. Ak posunieme zámerný

lú mimo tento objekt, zobrazí sa hodnota zodpovedajúca vzdialenosti k inému najbližšie-mu cie u v zámernej ose alebo k objektu na pozadí (napr. vzdialený les, budova a pod.). Takto môžeme v priebehu alšieho merania (SCAN) získa aj nieko ko rôznych hodnôt. Nie je to teda chyba, ale dôkaz vysokej citlivosti prístroja. Posledná zmeraná hodnota zostá-va zobrazená na displeji alších cca 30 sekúnd po zmeraní, potom sa prístroj sám vypne a výsledok merania sa vymaže. Preferencie najbližšieho cie a je teda vhodným riešením napríklad pri zameriavaní vzdialenosti a výšok lán, stožiarov na pozadí porastov, budov apod.

Naproti tomu priorita vzdialenejší cie („Distance Target Priority System“) umož ujenapríklad eliminova rušivý vplyv krov, konárov stromov alnebo vysoké trávy pri zame-riavaní vzdialenejších cie ov. Táto alternatíva teda viac vyhovuje pri meraní vzdialeností v lesoch a krovinatom teréne. Nastavenie priority vzdialeného cie a je v dolnej asti in-terného displeja dia komera indikované symbolom „Dst“

Okulár alekoh adu

O ný krúžok, dioptrická korekcia

Vie ko priestoru batérie

Objektiv monokulárneho

alekoh adu

Optika laserového zariadenia

Externý LCD displej

MODE – tla idlo prepínania funkcií

POWER – tla idlo zapínania a merania

78


Ovládanie dia komera

Prístroj sa napája štandardnou lithiovou batériou 3V (CR2). Stav batérie je indikovaný na displeji. Pokia je ikonka batérie z polovice preh adná, napätie klesá, pokia bliká, je potrebné ju vymeni . Ak ikonka úplne zmizne, nie je možné prístroj používa ; je potrebné vloži novú batériu. Na jednu batériu je možné uskuto ni cca 6000 meraní. V závislosti na podmienkach a trvanlivosti batérie sa však skuto ný po et meraní môže podstatne líši . Slabá batéria sa môže negatívne prejavi aj na presnosti výsledkov merania.

Prístroj sa zapína stla ením tla ítka POWER, ím sa rozsvieti interný LCD displej. Pokianeza neme mera ani prístroj nastavova , po cca 30 sekundách sa prístroj sám vypne.

Prístroj umož uje mera vzdialenos v metrickej, v yardovej a stopovej (feet) sústa-ve. Dlhším pridržaním stla ením tla ítka MODE (pri zapnutom prístroji) prepíname medzi jednotkami. Použitá jednotka je indikovaná pri zapnutom prístroji indikovaná na displeji „m“ nebo „YD“. Ak nie je na internom displeji indikovaná žiadna z d žkových jednotiek, prístroj meria v stopách (feet). Zvolená jednotka sa zobrazuje aj na bo nom externom displeji. V jeho avom hornom rohu sú vždy zobrazené príslušné jednotky, teda aj stopy (ft), ktoré nie sú zobrazované na internom displeji.

Zobrazenie hodnôt na internom displeji (zámerné pole dia komera)

1. skuto ná vzdialenos

2. horizontálna vzdialenos

3. prevýšenie oproti horizontu

4. vertikálny uhol

5. výška (medzi dvoma bodmi) – aktívna len v úplnom režimu (FULL mode)“

6. preferencia bližšieho cie a

7. preferencia vzdialenejšieho cie a

8. stav batérie

9. vzdialenos (šikmá)

10. jednotky (metre, yardy), pri nezobrazenom „m“ ani „YD“ znamená meranie v stopách (feet)!

11. zámerný kríž

12. indikácia laserového lú u

79


Zobrazovanie hodnôt na externom bo nom displeji

Meranie nad o ným horizontom mera a:

Zobrazuje sa šikmá a vodorovná vzdialenos ,prevýšenie a vertikálny uhol. V avom hor-nom rohu sú uvedené jednotky.

Meranie pod o ným horizontom mera a:

Zobrazuje sa vodorovná a šikmá vzdialenos ,prevýšenie a vertikálny uhol.

Meranie výšky (Hght1/Hgt2) - sú et prevýšenia nad a pod horizontom:

Zobrazuje sa vodorovná a šikmá vzdialenos ,prevýšenie a vertikálny uhol.

Jednorazové alebo kontinuálne meranie – funkcia SCAN: Jedným stla ením tla ítkazmeriame jednorazovú vzdialenos (uhol, výšku). Kontinuálne meranie tzv. SCAN sa akti-vuje pridržaním tla ítka POWER. Táto funkcia umož uje priebežne mera až po dobu cca 20 sekúnd. Hodnoty priebežne zobrazované na displeji ukazujú v zhruba 1,5 sekundových intervaloch vzdialenos zameriavaných objektov. Je potrebné si uvedomi , že kontinuálne meranie výrazne zvyšuje spotrebu energie dia komera.

3.5.1. Nastavenie prístroja

Prístroj má dva základne režimy merania a nieko ko kombinácii módov a zobrazovanie. Je preto na užívate ovi, aby si vždy zvolil a nastavil pre daný ú el tu správnu kombináciu. Všetky tieto alternatívy je možné uvádza v rôznych d žkových jednotkách a pri obidvoch uvedených zámerných prioritách. Pod a po tu a štruktúry zobrazovaných hodnôt je možné zvoli obmedzený (limited) alebo úplný (full) režim merania. Výšky vzdialených objektov

80


však môžeme mera len v úplnom režime. V rámci týchto dvoch uvedených režimov exis-tuje nieko ko módov. Môžeme napríklad mera len vzdialenos k objektu a pomocou módu si nastavíme, akú hodnotu bude interný displej zobrazova . Ak chceme mera výšku neja-kého objektu nastavíme mód meranie výšok (HGT+HGT2). Veli ina zobrazená po zmeraní na internom displeji (v zámernom poli dia komeru) zodpovedá nastavenému módu a je indikovaná symbolom (napr. Hor = horizontálna vzdialenos )

Pred každým meraním si musíme uvedomi , aké hodnoty potrebujeme zisti – i nás zaujíma len vzdialenos a prevýšenie alebo i budeme mera aj výšky objektov, napríklad stromov nebo budov. Pod a toho zvolíme obmedzený režim alebo úplný režim merania. Pri obmedzenom režime prístroj meria skuto nú (ACTUAL) vzdialenos , prepo ítava ju na vodorovnú (HORIZONTAL) a na prevýšenie (HEIGHT). Na bo nom displeji sa pritom zárovezobrazuje aj príslušný vertikálny uhol, sklon. (ANGLE).

Naproti tomu úplný režim má okrem všetkých vyššie uvedených hodnôt ešte vstavanú funkciu merania výšok. Je to alšia kalkula ná funkcia, vlastný výpo et rozdielu dvoch zmeraných prevýšení. Ide teda o sú et, prípadne rozdiel, výšok nad/pod úrov ou prístroja (o í mera a). Tento princíp poznajú celé generácie lesníkov ako základnú metódu mera-nia stromových výšok pomocou tradi ných, analógových výškomerov. S tým rozdielom, že sa k tomu zvy ajne používali štandardné odstupové vzdialenosti a jednotlivé prevýšenia sa od ítavali na príslušných stupniciach výškomera.

Prepnutie medzi úplným a obmedzeným režimom merania:

Pri vypnutom prístroji stla íme a držíme stla ené tla idlo MODE. P i stla enom tla ítkuMODE stla íme a držíme (cca 2 sekundy) tla idlo POWER. Na internom displeji sa najprv rozsvietia všetky symboly, zhruba po dvoch sekundách niektoré z nich zhasnú. Režim je týmto prepnutý.

O tom, aký režim máme zvolený sa presved íme prepínaním jednotlivých módov po-mocou krátkych stla ením tla ítka MODE. Ak sa v hornej asti displeja mení len mód Act/Hor/Hgt, je nastavený obmedzený režim. Pokia sa pri prepínaní objavuje postupne tiež Ang (v avo dole) a blikajúce Hgt/Hgt2 vpravo hore, je zvolený úplný režim úplný.

Zvolený režim zostává nastavený aj po vypnutí a opätovnom zapnutí prístroja.

Módom merania sa rozumie zvolená veli ina od ítavaná pri meraní na vnútornom dis-pleji prístroja. Ak chceme napríklad zis ova výšky stromov musíme zvoli „úplný“ režim a v om mód HGT+HGT2.

Módy merania v obmedzenom režime

Aktuálna vzdialenos – skratka Act,

Horizontálna vzdialenos – skratka Hor,

Prevýšenie – skratka Hgt.

Módy merania v úplnom režime

Aktuálna vzdialenos – skratka Act,

Horizontálna vzdialenos – skratka Hor,

Prevýšenie – skratka Hgt,

Uhol – skratka Ang,

Výška objektu Hgt alebo Hgt2.

Pri zapnutom prístroji krátkym stla ením tla ítka MODE sa jednotlivé módy prepínajú. Jednotlivé módy sú indikované skratkami v hornej asti vnútorného displeja. Zmerané hodnoty sú na displeji okamžite po zmeraní zobrazované, pri om prepínaním módu sa zo-

•••

•••••

81


brazujú prepo ítané hodnoty k tomuto meraniu. Na bo nom displeji sa zobrazujú sú asnevšetky zmerané aj prepo ítané hodnoty vrátane jednoduchého grafi ckého vyjadrenia.

Priorita najbližšieho cie a je indikovaná „1st“ v avom dolnom rohu displeja. Symbol zámernej priority sa zobrazuje na displeji stále a indikuje preferenciu cie a primeraní.

3.5.2. Meranie výšok

Použitie dia komera Nikon LASER 550AS ako výškomera umož uje jeho algoritmus vý-po tu rozdielu prevýšení dvoch zameraných bodov. Tento algoritmus je sú as ou módu HGT+HGT2 a je k dispozícii ako 5. mód úplného režimu merania.

Zvolíme úplný režim a v om nastavíme mód (blikajúci) HGT, t.j. poslednú, piatu po-ložku. Prístrojom zameriame na jeden z bodov, ktorý vymedzuje meranú výšku. V tom-to prípade pätu stromu a stla íme POWER. Prístroj na internom displeji ukáže zmeranú hodnotu (prevýšenie vzh adom k horizontu). Potom zameriame na druhý bod (na vrchol stromu), stla íme tla idlo POWER a od ítame výslednú hodnotu - výšku (Hgt +Hgt2), t.j. vzdialenos medzi obidvoma zameranými bodmi. Pod a toho, i horizont o í leží nad ale-bo pod úrov ou päty stromu, výsledná hodnota je bu sú tom nebo rozdielom obidvoch „prevýšení“.

Nieko ko praktických rad k meraniu výšok. Prístroj vždy meria zárove uhol aj vzdia-lenos a z týchto hodnôt vypo íta rozdiel - vzdialenos zameraných bodov. Pri meraní výšok stromov je potrebné dba na presné zameranie miesta, ktorého výšku meriame. Pokia nám teda v správnom zameraní na vrchol alebo pätu kme a bránia konáre, podrast okolité stromy alebo zmeranie výšky listnatých drevín komplikuje tvar ich koruny, môže by výsledok menej presný. To isté platí aj v prípade problematického pozadia meraných stromov. iasto ne môžeme tieto rizika eliminova správnou vo bou zámernej priority, ale nie vždy je to 100 % ú inné. Riziko chybného výsledku môžeme zníži aj tým, že všetky namerané hodnoty kontrolujeme na bo nom displeji. Hrubšie chyby (napr. výrazný rozdiel v d žke dvoch zámer, teda Act1; Act 2) môžeme na displeji zisti a meranie opakova . Je potrebné ma na pamäti, že NIKON FORESTRY je predsa len „viac dia komer ako výško-mer“ a v komplikovaných porastových podmienkach sa radšej spo ahnú napríklad na jeho kombináciu s výškomerom HEC.


Rozsah a presnos merania Vzdialenosti: 10 – 500 m, Vertikálne uhly: ±89°

Parametre alekoh adu Zvä šenie a priemer objektívu: 6 x 21, Zorný uhol: 6°

Rozmery 130x69x45mm

Váha 210g

Napájanie CR2 lithiová batéria 1x (3 V DC)

82


4. TECHNOLÓGIA FIELD-MAP

Field-Map predstavuje sú asnú najmodernejšiu technológiu na meranie lesa vyvinutú ústavom pre výskum lesných ekosystémov (IFER – Monitoring and Mapping Solutions, s.r.o. eská republika). Je to technológia vyvinutá špeciálne pre lesnícke ú ely (1998 – 2008)

so zameraním na komplexné meranie lesa, spracovanie a zhodnotenie informácií o lese. Technológia pozostáva z vlastného hardware a software (http://www.fi eld-map.com). Vý-voj technológie ešte nebol defi nitívne ukon ený a výrobca permanentne pracuje na jej zdokona ovaní. V roku 2008 je k dispozícii Verzia 9.1.

Technológia sa používa najmä pri špeciálnych prieskumoch a výberových metódach zis ovania stavu lesa – inventarizácie lesa, pri om bola aplikovaná pri prevádzkových in-ventarizáciách (Národné parky Podyjí 2004, Šumava 2007, Nemecko 2003 – 2004, Taliansko 2006, at .), národných inventarizáciách (Írsko 2003, Island 2004, eská republika 2001 – 2004, Slovensko 2005 – 2006, Ma arsko 2007, Ukrajina 2007 – 2012, Južná Kórea 2007), ale ve mi asto aj pri zakladaní ostatných cielene zameraných výskumných plôch v rôz-nych štátoch Európy a sveta. Spája v sebe viacero predností – získavanie priestorových údajov o lese v aktuálnom ase, bez potreby dodato nej editácie, s možnos ou kontrol priamo pri vkladaní i zameriavaní údajov, prvotných analýz nazbieraných údajov už v te-réne, ktoré sú priestorovo lokalizované s možnos ou exportu v tradi ných užívate skyprístupných formách (.shp; .xls; .dbf; .mdb).

Technológia umož uje podrobne mera prvky v lese na zvolených výberových plo-chách (kruhové, štvorcové, koncentrické kruhy) alebo v ubovo ne zvolených polygónoch. Programové riešenie dôsledne zabezpe uje dodržanie zameriavania v rámci vytý enýchhraníc zvolených polygónov, umož uje import polygónu na ktorom sa bude les mera(nepravidelná skusná plocha, hranica porastu), alebo zameranie polygónu meranej plochy priamo v teréne. Riešenie je nezávislé na sklone svahu a dokáže aktuálne prepo ítavanamerané vzdialenosti z aktuálnych (šikmých) na horizontálne. Field-Map dokáže zame-riava akéko vek štandardné prvky pod a požiadaviek užívate a (body, línie, polygóny), ale aj nadštandardné ako stromy so špecifi ckými atribútmi ako je výška stromu, nasadenie koruny, korunové projekcie, korunový profi l, kme ový profi l, z ostatných znakov lesa má špeciálne vytvorený typ formy pre ležiace odumreté drevo. V kombinácii s aplikovaným optickým zameriava om sa ním dajú mera hrúbky stromu v ubovo nej výške bezkon-taktným zameriavaním. Field-Map umož uje priamo v teréne nahliadnu do nazbieraných údajov grafi cky, cez horizontálnu projekciu (pôdorys) alebo vertikálnu projekciu (bo nýprofi l, tranzekt) a poskytuje aj prvotné analýzy z nameraných dát (hrúbková štruktúra, kruhová základ a at .).

Jednou z hlavných nevýhod technológie je zatia jej cena, nako ko sa vyvíja a komer -ný predaj doposia nemal zatia ve ký potenciál. Oproti klasickým technológiám zberu údajov v teréne je nevýhoda aj pomerne ve ká hmotnos sústavy a batérií, ktoré dobíjajú terénny PC. Technológia je v sú asnosti ur ená viac pre vedecko-výskumné ú ely, hro-madne sa používa skôr len pre konkrétne projekty výberových inventarizácii stavu lesa na národnej i regionálnej úrovni kde sa oplatí vynaloži zna né investície.

83


4.1. HARDWARE

Hardwarové riešenie sústavy pozostáva z viacerých základných komponentov. Jedná sa o laserový dia -komer na meranie vzdialeností a vertikálnych uhlov, kompas na meranie horizontálnych uhlov, terénny po-íta na ukladanie dát, statív, nabíjacie komponenty

(olovené batérie), port replikátor a káble na prepo-jenie lasera, kompasu a PC. Sústavu dop a rám, sú-prava odraziek (valcové, ploché kruhové), úchytiek, výty iek s obalom. Ako volite ná nadstavba sa používa GPS prístroj na lokalizáciu polohy.

Výrobca štandardne ponúka ako statív monopod, ktorý má svoje výhody pri meraní na vä šom území, astých presunoch a naviga ných ahoch. Pre zvýšenie

presnosti merania umož uje osobitná funkcia v kom-pase nastavi akustický signál pri odklone statívu od osi o viac ako 3-5° (užívate sky volite ná hodnota). Alternatívou je použitie tripodu (trojnožky). Práce pri naviga ných ahoch sú s nimi náro nejšie (zložitejšie presuny na zameriavané body), pri dlhodobom meraní na jednej výberovej ploche je však s ním zameria-vanie presnejšie, bez kolísania, a u ah uje aj fyzickú námahu mera a.

Výrobca ponúka aj jednoduchšiu verziu technológie – Field-Map Lite. Je to zjednodušená verzia pre PDA prístroje (handheldy, Pocket PC). Táto je ove a me-nej náro nejšia na spotrebu (nevyžaduje akumulátory na dobíjanie PC), a je ove a ahšia. Nevýhoda je však v menších možnostiach ako pri klasickom terénnom PC a odporú a sa hlavne pri takých terénnych mera-niach, kde sa nevyžadujú komplikované zis ovania.

4.2. SOFTWARE

K uvedenému hardware je vyvinutý aj software Field-Map. Pozostáva z viacerých programových riešení, z ktorých základné sú 2 – Project Manager a Data Collector. alšímisú Project Assistent (obsahuje vybrané funkcie Project Manageru), Inventory Analyst na spracovanie dát, Forest 3D pre vizualizáciu a alšie. Podobne ako hardware aj software je pomerne fi nan ne náro ný.

Software je štandardne programovaný v angli tine, ale k dispozícii sú aj inojazy néverzie – okrem eštiny výrobca pripravil aj verzie ruské, ukrajinské, kórejské, ma arskéa španielske.

Field-Map Project Manager je program, ktorý umož uje užívate ovi naprogramovasystém zberu údajov pod a svojich požiadaviek. Program je otvorený a ve mi variabilný. Umož uje preddefi nova tvar a ve kos základnej meranej plochy, o má ve kú výho-du najmä pri rozsiahlejších zis ovaniach pri použití viacerých zbera ov. Po et meraných vrstiev a ich atribútov je možné prispôsobi ú elu zis ovania od najjednoduchšieho po ve mi zložité štruktúry.

Obrázok 4.1 Súprava Field-Map na tripode

84


Projekty sa tvoria vo formáte Paradox alebo Access. Výhoda paradoxu spo íva v rýchlejšej práci v teréne, ale jeho štruktúra je nepreh adnejšia pri ve kom množstve súborov. Access je vhodnejší pre priame spracovanie získaných dát v prostredí Ms Access ale je v teréne pomalší. Program umož ujejednoduché kopírovanie dát z jedného formátu do druhého a ukladanie v ktoromko vek formáte. Projekt je možné programova pre štandardný Field-Map, alebo pre Field-Map Lite.

V projekte sa dajú voli základné formy vrstiev – body, línie, polygóny, stromy (Tree), ležanina (Deadwood), dáta a tranzekt (Transekt). Prvých 5 menovaných má GIS formu s možnos ou exportu priestorovo lokalizovaných údajov (export ako .shp), o je ve ká výhoda programu. Stromy (Tree) sú

špeciálne vytvorená forma vrstvy s nadstavbovými funkciami zameriavania korunových projekcií (vytvorenie polygónu koruny na základe zameraného ubovo ného po tu hrani ných bodov – minimálne však 3 s možnos ou vyhladenia – zaokrúhlenia okrajovej línie), zameriavania korunových profi lov (meranie hrani ných bodov koruny vo vertikálnom profi le – vhodná funkcia pre meranie objemov koruny), zameriavania kme ových profi lov (v ubovo nej úrovni, minimálne však v 3 výškach – vhodná funkcia pre meranie tvaru kme a a spresnenie zásob kme ov, využite ná najmä pri vzácnych, zriedkavých, osobitne chránených košatých a starých stromoch).

Ležanina (Deadwood) je rovnako špeciálne vytvorená forma vrstvy pre meranie ležiaceho dreva, pri ktorej sa zamerané drevo na dvoch koncoch (body) a pri dodaných vstupných hrúbkach na jednom aj druhom konci vloží do databázy ako zrezaný kužea automaticky sa vypo íta jeho objem (Smalianovou metódou).

Tranzekt umožní z celoplošne nameraných údajov zobrazi a exportova ako obrázok vertikálny profi l v okolí zameranej osi v ubovo ne volite nej šírke okolo danej osi. Funkcia je vhodná najmä pre tradi né formy prezentácie údajov z trvalých výskumných plôch (známe TVP zamerané na sledovanie pestovných opatrení).

Body, línie a polygóny je možné vloži do programu pod a požiadaviek užívate a. astosa používajú naviga né body, body p ov, stabiliza ných kolíkov, lomové body, hrani nékopce, pri líniách zase lomové línie, terénne zlomy, hranice. Naj astejšie sa používajú pri meraní lesa polygóny – ohrani enie typov vegetácie, vodné plochy, zmladenie, typy pozemkov a iné. Field-Map je možné použi aj na podrobné zameriavanie porastov i ich homogénnejších astí.

ubovo nou kombináciou vyššie uvedených foriem vrstiev je možné vytvori jednoduchšie i komplikovanejšie štruktúry projektov pre zber dát v teréne pod a zamerania a cie a

práce.

Každá vrstva môže obsahova ubovo ný po et atribútov – meraných i posudzovaných znakov. Je možný výber z množstva štandardných typov – íslo (number), logický znak áno-nie (logical), poznámka (memo), re azec (string), íselník (lookup list numeric, alfanumeric), podmienený íselník (condolize lookup list), dátum (date), po ítadlo(counter), v sú asnosti zatia menej využívané záznamy zvuk (voice) alebo videozáznam (video).

Obrázok 4.2 Field-Map Lite na monopode s Trimble Pocket PC

85


Pri zbere dát o lesoch sú ve mi asto používané íselníky a ve kú výhodu majú podmienené íselníky, ktoré zamedzia možnos vkladania logicky nesprávnych záznamov. Pri vkladaní ísiel je možné nastavi minimálne a maximálne možné hodnoty (napr. min. hrúbka, maximálna výška), po et desatinných miest, o zna ne eliminuje možnosvkladania nesprávnych záznamov priamo v teréne a zvyšuje kone nú kvalitu a správnosvšetkých zis ovaných údajov. Všetky tieto výhody sa znásobujú pri hromadnom nasadení technológie (regionálne i národné inventarizácie lesov), kde je potenciálne odstra ovanievšetkých chýb ve mi náro né a komplikované a vä šinou sa chybové údaje nepodarí opra-vi ale sa z výsledkov vylu ujú.

Program Project Manager obsahuje širšie spektrum alších užito ných funkcií. Dokáže napríklad exportova nazbierané dáta v zvolených formátoch (Ms Access, dBase, Excel, XML). Údaje z viacerých projektov s rovnakou štruktúrou je možné presunú do jedného projektu, o je výhodné pri použití viacerých prístrojov pri zbere údajov v rámci jedného projektu na jednom území. Vie skontrolova integritu databázy, pri om odhalí nezrovna-losti v zázname (vynechané údaje, neozna ené údaje, vložené nesprávne hodnoty, da-tabázové údaje neprepojené s priestorovými údajmi at .). Pritom sa dá využi možnoszmazania nepoužívaných tabuliek alebo shapefi le, alebo komplexného opravenia databá-zy. Kompletný zoznam všetkých užito ných funkcií je uvedený priamo v programe Project Manager.

Vytvorený projekt je vždy po úpravách potrebné skompilova , pri om sa uloží štruktú-ra databázy, vytvoria sa možnosti pre tvorbu shapefi lov pri terénnom meraní a skontroluje integrita.

Field-Map Data Collector je program zameraný na konkrétny zber údajov v teréne. Jeho štruktúra závisí od naprogramovania vo Field-Map Project Manager.

Základná hierarchia štruktúry pozostáva z meraných plôch, v ktorých sa zameriavajú požadované lokalizované vrstvy (body, línie, polygóny, stromy, ležanina) alebo dátové vrstvy (data). Vo vrstvách sa editujú jednotlivé atribúty (údaje o vrstvách – napr. druh dreviny, hrúbka, stupe rozkladu, strata asimila ných orgánov, sociologické postavenie at .).

Program v prvom rade teda umož uje zaklada , otvára a maza mera ské plochy. Ich tvar môže by preddefi novaný (kruhový variabilný, kruhový konštantný, štvorcový, obd žnikový – používané pri výberových inventarizáciách lesa alebo trvalých výskumných

Obrázok 4.3 Zakladanie novej plochy v programe Data Collector

Obrázok 4.4 Vytvorenie novej plochy s východiskovým bodom

86


plochách, ubovo ný importovaný polygón – napríklad pri meraní astí porastov, rezervá-cií), alebo nenadefi novaný a uzatvorí sa defi nitívne až pri terénnom meraní.

Obsahuje dve základné stránky: Mapa a Plocha. Stránka „Mapa“ predstavuje vizualizo-vanú mapu s nameranými vrstvami bodov, línií, polygónov, stromov a ležaniny. Jednotlivé vrstvy sa dajú zobrazova a vypína , zobrazova a vypína s identifi kátorom meraného prvku (ID). Mapa obsahuje zobrazenú mierku a v avej spodnej asti navyše zobrazuje po-lohu kurzora (polárne alebo karteziánske súradnice). Mapová stránka umož uje meranie vzdialeností na mape a štandardné GIS funkcie – zvä šovanie, zmenšovanie, posun.

Stránka „Plocha“ obsahuje základné údaje o ploche, možnos ou vytvárania novej plo-chy, otvárania alebo mazania plochy, základnými nastaveniami (možnosti merania, na-stavenie prístrojov, zobrazenia vrstiev, at .), možnos ou kontroly správnosti i úplnosti vložených záznamov, možnos ou editácie íselníkov.

Po et alších stránok je ubovo ný a závisí od naprogramovania po tu vrstiev vo Field-Map Project Manager. Je možné vloži ubovo ný po et bodov, línií, polygónov. Field-Map pri vrstvách stromy a ležanina však umož uje zobrazi aktívne iba jednu vrstvu, ak sa v projekte vytvorí viac vrstiev stromov alebo ležaniny, automaticky sa zaktivizuje iba posledne vytvorená (existuje možnos aktivácie ktorejko vek vrstvy).

V jednotlivých stránkach sa editujú atribútové údaje z vrstiev. Špeciálna vrstva strom umož uje aj meranie výšok stromov, nasadenia živej a odumretej asti koruny v rôznych módoch, a základné analýzy nameraných dát priamo v teréne – výber potenciálnych kandi-dátov (reprezentantov porastu) na meranie výšok pri výberovom meraní výšok, histogram hrúbkovej štruktúry (volite né hrúbkové stupne s intervalom od 1 cm), grafi kon výšok, po et stromov pri jednotlivých drevinách, prepo et kusov na hektár, hodnotu kruhovej základne meranej plochy ako aj hektárovej kruhovej základne meranej plochy spolu a po jednotlivých drevinách.

Field-Map Project Assistent predstavuje zjednodušenú verziu Field-Map Project Ma-nager ur enú pre užívate ov (zbera ov dát v teréne), ktorá umož uje použi len vybrané funkcie (kontrola integrity databázy, oprava poškodenej databázy, meni ID plochy, upra-vova kompozíciu podkladovej mapy at .) bez rizika narušenia štruktúry neoprávneným zásahom užívate a.

Field-Map Inventory Analyst spracováva a podrobne vyhodnocuje namerané údaje.

Field-Map Forest 3D umož uje vizualizova nazbierané údaje. Vhodný je pre projekt s kompletným meraním korunových profi lov a projekcií. Predstavuje štandardný program na vizualizáciu v priestore so základnými funkciami.

Obrázok 4.5 Stránka Mapa v programe Data Collector

Obrázok 4.6 Aktuálne analýzy priamo po meraní v teréne

87


4.3. VLASTNÁ PRÁCA S FIELD-MAPOM

Field-Map má všestranné využitie pri meraní lesa. Slúži na mapovanie priestorových prvkov, stromov, ležaniny, navigáciu na vybraté body, ukladanie mapovaných pozícií, zis-ovanie a ukladanie dát o všetkých prvkoch v lese, meranie výšok stromov, korunových

projekcií, korunových profi lov, kme ových profi lov, meranie a zis ovanie objemov ležia-ceho dreva, bezkontaktné meranie hrúbok a iné.

Field-Map využíva techniku buzolového ahu, ke zameriava pozície na základe jedno-zna ne ur enej polohy cez vzdialenos (meranú laserom) a uhol (merný kompasom). Na jeho obsluhu sú potrební 2 pracovníci – mera s výty kou a odrazkou a obsluha prístroja.

Ne bezchybné merania si elektronické prístroje vyžadujú okrem samozrejmého dobíja-nia energie (akumulátorové batérie každý de , batérie AA v kompase priebežne 1 – 2 x do týžd a, batérie AA v laseri pod a potreby 1 – 3 x polro ne) aj dodržiavanie ich kalibrácie. Hodnoty výšky prístroja, odrazky ako aj korekciu hrúbky odrazky nastavené vo Field-Mape treba pri terénnych meraniach dodržiava , resp. pri zmene okamžite upravi v na-staveniach. Kompas sa odporú a kalibrova raz denne, kalibrácia sa realizuje otá anímprístroja od severu na plnú otá ku 360°. Kalibrácia kompasu prebieha za ú asti všetkých prístrojov a ich sú astí, ktoré sa po as merania použijú. Pracovník obsluhujúci elektronic-ký kompas nesmie ma pri sebe žiadne kovové predmety a taktiež kalibrácia kompasu sa nemá robi v blízkosti kovových alebo magnetických predmetov. Presné meranie vyžaduje zada magnetickú deklináciu (mení sa v priestore a v ase) do elektronického kompasu MapStar. Jej hodnotu zistíme pomocou softwaru Geomag po zadaní aktuálnych súradníc zistených GPS prístrojom alebo z mapy. Pre menej presné merania je možné zada hod-notu pre pomery Slovenska (roky 2000 – 2010) medzi 3 – 4°.

Je vhodné pravidelne kontrolova správnos merania elektronického kompasu MapStar a to tak, že opakovaným meraním z bodu A na bod B, ktorý je vzdialený cca 30 m, sa za-znamenajú hodnoty azimutu jednotlivých zámer. Postup sa opakuje v obrátenom poradí teda meraním z bodu B na bod A, pri om sa opä zaznamenajú hodnoty azimutu jednot-livých zámer. Rozdiel aritmetických priemerov z prvého a druhého merania musí zodpo-veda hodnote 180° ±1°. Pokia rozdiel presahuje túto hodnotu, môže to znamena , že lokalita je pod silným pôsobením magnetického po a (oblasti ažby kovových rúd, výsypky, podzemné produktovody, podzemné vedenie káblov vysokého napätia a pod.). V takomto prípade sa nedá v danej lokalite mera týmito prístrojmi. V bezpe nej vzdialenosti od lokality sa vyššie popísaný postup zopakuje, ím sa skontroluje i nedošlo k poškodeniu prístroja MapStar. Pokia sa opätovne zistí vä ší rozdiel ako je prípustná hodnota, prístroj je potrebné kalibrova .

Elektronický kompas MapStar sa nesmie vystavi vplyvu silného magnetického po a,pretože by mohlo dôjs k trvalému znehodnoteniu prístroja. Laserový dia komer Forest PRO sa nesmie nikdy zamieri priamo do slnka. Vystavenie optiky priamemu slne némužiareniu aj na krátku dobu môže prístroj spolu s okom pracovníka ovládajúceho prístroj trvalo poškodi . Prístroje, ktoré sú sú as ou technológie „Field-Map“, sa nesmú používapri extrémnych teplotách: pod 30 °C a nad +50 °C. Prevádzku a údržbu zariadení je po-trebné uskuto ova pod a návodu, ktorý je doporu ený výrobcom. Zložitá elektronická výbava má v niektorých prípadoch obmedzenú aplikáciu. Výslovne sa ju zakazuje používa :

do vzdialenosti ±50 m od pozd žnej línie dia kového vedenia elektrického prúdu vysokého napätia (110 – 750 kV),

do vzdialenosti ±10 m od osy línie podzemného vedenia káblov vysokého napätia (110 – 750 kV) a produktovodov (ropa, plyn ap.), od kovových st pov lanoviek, ly-žiarskych vlekov, železni ných ko ají, kovových konštrukcií mostov, zábradlí ap.

•

•

88


4.3.1. Zameriavanie a vkladanie prvkov na meranej ploche

Vkladanie mapovaných prvkov predstavuje základnú funkciu technológie Field-Map. Ako bolo spomenuté v stati o software, je možné vklada vrstvy bodov, línií, polygónov, ale aj špeciálnych vrstiev stromov i ležaniny.

4.3.1.1. Zameriavanie a vkladanie bodov

Prebieha ve mi jednoducho zameraním ubovo ného bodu s odrazkou cez optický zame-riava na laseri Field-Mapu. Bod sa potvrdením prijme do PC a uloží do príslušnej vrstvy.

4.3.1.2. Zameriavanie a vkladanie línií

Prebieha podobne ako pri bodoch, akurát sa vkladajú 2 koncové body. Línia môže byzložená z viacerých bodov (lomená línia).

Obrázok 4.7 Vkladanie nového bodu

Obrázok 4.9 PolygonizáciaObrázok 4.8 Vloženie línie zammeraním odrazky

89


4.3.1.3. Zameriavanie a vkladanie polygónov – polygonizácia

Vkladanie polygónov je podobne jednoduché ako predchádzajúce vrstvy. Pribúda tu však funkcia navyše, tzv. polygonizácia. Tej musí okrem vymapovania hrani nej línie pred-chádza aj vloženie centroidu – prvku ku ktorému sa budú vz ahova vlastnosti polygónu. Field-Map alej funkciou polygonizácia umožní vytvorenie polygónov z vymapovaných lí-nií a centroidov.

4.3.1.4. Zameriavanie a vkladanie stromov

Strom (Tree) predstavuje špeciálnu vrstvu, ktorá bola vytvorená pre ú ely merania lesa. Medzi jej základné vlastnosti (požadované preddefi nované atribúty) patrí hrúbka, výška, výška nasadenia živej a odumretej koruny. Volite né je zameriavanie korunových projekcií, korunových profi lov a kme ových profi lov.

Napriek tomu je vkladanie stromov jednoduché, zameriavajú sa rovnako ako body. Vyžadujú si však zadanie hrúbky stromu (v d 1,3 m) a ich pozícia sa defi nitívne vloží po posune stredu o nameranú vzdialenos a polomer hrúbky.

4.3.1.5. Zameriavanie a vkladanie ležaniny

Rovnako ako stromy aj ležanina (Deadwood) predstavuje špeciálnu vrstvu vytvorenú pre lesnícke ú ely. Rovnako ako stromy sa však vkladá ve mi jednoducho, v tomto prípade však ako línia. Špecifi kom je automatizované vytvorenie polygónu (priemetu zrezaného kuže a) pri dodaní hrúbok koncových bodov. Ako ostatné líniové objekty aj ležanina môže by zložená z viacerých lomových bodov, pri každom však musí by zmeraná jeho hrúb-ka.

4.3.2. Ur enie polohy

Predstavuje základnú požiadavku pri meraní lesa. Ide o jednozna né zistenie polohy vzh adom na okolité prostredie a jeho stabilizácia. Základné ur enie polohy (stani enie)je volite né – bu pomocou GPS alebo kombináciou laser – kompas. Štandardné nastave-nie pozície prístroja na monitore (kurzor polohy – štvorec s bodkou) je v strede ( ažisku)mapovanej plochy.

Obrázok 4.10 Vkladanie nových stromov Obrázok 4.11 Zobrazenie zameranej ležaniny

90


4.3.2.1. Ur enie polohy priamo pomocou GPS

Pri tomto ur ení polohy je potrebné prepoji GPS prístroj pomocou Port replikátora a príslušných káblov s Field-Mapom (terénnym po íta om). GPS prístroj zameriava svoju polohu na základe príjmu zo signálov družíc, po zaznamenaní ju Field-Map prijme (tla i-dlo Stani ení, Positioning). Nevyhnutnou podmienkou pre použitie tejto funkcie je dobrý GPS signál (v priestore – úž abiny, zakryté miesta a v ase – okolo polud ajších hodín však býva asto GPS signál nedostato ný, vtedy je treba využi s oh adom na neproduktívne prestoje pri práci aj alšie možnosti ur enia polohy – z podkladových vrstiev alebo orto-fotosnímok).

V nastaveniach (Data Collector) je možné upravi požiadavky na presnos signálu (PDOP, HDOP, po et meraní) a tak na základe konkrétnych podmienok upravova nároky na presnos v závislosti od kvality a dostupnosti signálu. Pri otváraní plochy je kurzor polohy (štvorec s bodkou) umiestnení vždy v centroide. Postup vysvet ujú nasledujúce obrázky.

4.3.2.2. Ur enie polohy priamo pomocou zamerania z podkladovej vrstvy

V tomto prípade je potrebná známa a presná podkladová vrstva (body, línie, polygóny), v ktorej sa dá identifi kova bod, identifi kovate ný aj v teréne. Bod sa vloží a vyzna í v ma-povej stránke Field-Mapu a Field-Map sa v teréne stabilizuje na jeho skuto né miesto. Po-mocou stani enia Field-Map jednozna ne identifi kuje polohu (vo ba stani enie na vopred vybratý bod). Postup je nasledovný.

Obrázok. 4.12 Podkladová vrstva slúžiaca na zistenie polohy

Obrázok 4.13 Vloženie naviga ného bodu na konkrétne známe miesto

Obrázok 4.14 Vloženie novej pozície Obrázok 4.15 Vloženie pozície pomocou ortofotosnímky

91


4.3.2.3. Ur enie polohy priamo na základe ortofotosnímky

Je totožné ako ur enie z podkladovej vrstvy. V ortofotosnímke je potrebné nájs jed-nozna ne identifi kovate ný bod, ktorý sa nájde aj v teréne. Postup je rovnaký ako v pred-chádzajúcom prípade.

4.3.2.4. Ur enie polohy nepriamo – navigácia Field-Mapom

Pri tejto metóde sa plne využijú naviga né možnosti Field-Mapu. Je použite ná vo všetkých predchádzajúcich prípadoch vtedy, ke sa nedá alebo je obtiažne dosta sa s celým Field-Mapom na zvolený bod (napr. roh budovy, vrchol, kóta, závrt a iné). V tomto prípade na zvolený bod presunie iba odrazka. Pri vkladaní polohy vo Field-Mape sa zvolí možnos stani enia na hlavnú výty ku (odrazku). Samozrejmos ou je dodržanie nastave-ných hodnôt (výška odrazky, korekcia odrazky a výška prístroja). Zistenie polohy prebieha podobným spôsobom ako v predchádzajúcich prípadoch, tu sa však prepo ítava poloha prístroja na základe azimutu, vertikálneho uhlu a vzdialenosti od vybratého bodu s od-razkou.

4.3.3. Navigácia

Navigácia na dopredu zvolený bod je ve mi dôležitá pri zis ovaní stavu lesa. Používa sa pri vopred zvolených sie ach inventariza ných plôch, ím sa znižuje subjektivita založe-nia a úmyselného posunu v teréne pracovníkmi. Druhým dôležitým uplatnením je monito-ring – opakované zis ovanie stavu na rovnakých inventariza ných plochách, ktoré je treba vyh ada . V sú asnosti sa používajú nevidite ne fi xované plochy, pri ktorých je Field-Map svojimi možnos ami ve mi ažko nahradite ný.

Navigácia bola iasto ne spomenutá v predchádzajúcej podkapitolách – vyh adaniepolohy pomocou Field-Mapu. Navigáciu u ah uje jednoduchá funkcia vo Field-Map Data Collectore. Základným východiskom pre správnu navigáciu je presná identifi kácia skuto -nej polohy prístroja so záznamom v om – ur enie polohy (predchádzajúca kapitola).

Funkcia zistí horizontálnu vzdialenos prístroja (zaznamenanej pozície) od požadova-ného bodu a na obrazovke terénneho po íta a jasne vyzna í vzdialenos a azimut k nemu. Ak je bod vo vä šej vzdialenosti ako jedna zámera (presun) Field-Mapu (cca 30 – 50 m), navigácia na prebieha buzolovým ahom. Mera s výty kou si zvolí smer naviga nej tra-sy pod a usmernenia z Field-Mapu k bodu a terénnych podmienok. Uprednostní sa trasa, ktorá je jednoduchšia na presun, to znamená nie vždy najkratšia, ale priechodná, nie príliš strmá, ani príliš hustá. Na vidite nom mieste k Field-Mapu a alšiemu bodu sa vý-ty ka zapichne a zameria Field-Mapom. Ten okamžite prepo íta horizontálnu vzdialenosk výty ke, zárove vzdialenos k vybratému bodu a jednoduchou formou ozna enia cifer-níka usmerní mera a ktorým smerom má ís . Ciferník (hodinový) má 12 smerov, pri om0 predstavuje smer na Field-Map, 3 hodiny smer napravo od mera a, 6 hodín dozadu od Field-Mapu a 9 hodín na avo od Field-Mapu.

Obsluha prístroja prijme informáciu akceptovaním pozície a presunie prístroj na miesto výty ky (dodržanie presnej polohy má vplyv na kone nú presnos zamerania bodu!). Me-ra s výty kou sa posunie po vytypovanej trase smerom k vybratému bodu a cyklus sa opakuje až po defi nitívne vyh adanie bodu (v rámci tolerovanej presnosti vzdialenosti cca 0,1 – 0,2 m).

92


4.3.4. Zameriavanie špecifi ckých prvkov stromu

Ide o meranie základných a typických atribútov stromu. Vz ahuje sa iba na vrstvu strom (Tree). Nasleduje po zameraní pozície stromu. Spravidla ide o volite né merania, ktoré sa nastavujú vo Field-Map Project Manageri. Jedná sa o meranie výšok, korunových projekcií, korunových profi lov a kme ových profi lov.

4.3.4.1. Meranie výšok stromu

Výška stromu predstavuje základnú veli inu stromu a spolu s hrúbkou a druhom dreviny je vstupným parametrom pre výpo et objemu. Na meranie sa štandardne používajú bežné výškomery (Blume-Leiss, Suunto, Vertex, ai.), ktoré využívajú trigonometrický princíp. Ten využíva aj Field-Map, ke je na meranie potrebné zisti vzdialenos prístroja od stro-mu, vertikálny uhol k vrcholu stromu a k päte stromu.

Pri meraní je treba dodrža štandardné všeobecné zásady merania, mera z miesta kde je dobre vidite ný vrchol, na prípustnú vzdialenos (nemera príliš blízko v strmom uhle), rizikové sú najmä listná e v ase olistenia s nejednozna ne vyformovaným vrcholom.

Field-Map výšku prepo ítava na základe meraných údajov a uvádza ju v metroch s pres-nos ou na 3 desatinné miesta. O akávaná presnos stanovenia výšky aj tohto výškomeru je však v závislosti na jednozna nom zameraní, pohybe ruky a potvrdení len na úrovni ±1%. Pri použití monopodu s možnos ou odklonu vertikálnej osi prístroja (3 – 5°) môže bynepresnos ešte vyššia.

Štandardný postup merania je vzdialenos , vrchol a päta. Na rozdiel od ostatných výškomerov je však výhoda Field-Mapu v možnosti vo by metódy merania výšok vo via-cerých módoch. Okrem základného postupu (vzdialenos , vrchol, päta), umož uje využipredtým zameranú polohu stromu a ušetri opakované zameriavanie na pätu a vrchol. Po-žadované parametre automatizovane dopo íta na základe meraných údajov pri stani ení(ur ení polohy) pod a hlavnej stredovej výty ky. Po zameraní pozícií všetkých stromov je preto výhodné nájs vhodné miesto, z ktorého je vidie na stredovú (referen nú výty ku),resp. vidie na iné referen né miesto, ktorého poloha sa predtým zamerala., a zároveje vidie na o najviac vrcholov stromov. V takomto prípade po presune a zacielení na referen nú výty ku prístroj ur í svoju polohu, zárove má vložené pozície predtým me-raných stromov a pre zistenie hodnôt výšok sta í pri zvolenom móde zameriava len vr-choly meraných stromov (bez potreby merania vzdialenosti meracieho prístroja k osi stro-mu a uhlu k päte stromu). Postup v prípade dobrých podmienok (vidite né vrcholy) ve mišetrí dobu na meranie výšok, ktorá patrí pri meraní lesa k asovo najnáro nejším innos-tiam.

Funkcia merania výšok vo Field-Mape na obrazovke terénneho po íta a mera a jed-noduchým znázornením (prístroj, strom, zámerná úse ka na pätu, na vrchol, na vý-ty ku) upozor uje, aký postup je potrebné pri danom móde vykona , o u ah uje prácu najmä pri prvých meraniach nezacvi enýchmera ov.

Výšku okrem vrcholu je možné merav ktoromko vek mieste, rovnakým spôsobom

Obrázok 4.16 Meranie výšok – mód s jednoduchým zameriavaním vrcholu stromu

93


sa merajú nasadenia koruny (živej i odumretej). Field-Map má navyše extra funkciu za-meranú na meranie problematických, šikmých a naklonených stromov.

4.3.4.2. Meranie korunových projekcií

Korunové projekcie (priemet korún) nepredstavujú asto požadovaný znak stromu pri meraniach lesa. Na meranie sa však používajú už nieko ko desa ro í, najmä pri vý-skumných plochách. Merané korunové projekcie dávajú pri hodnotení lesa preh ad o vita-lite i konkurencieschopnosti jedinca. Na základe ich zmien sa dá sledova rastový posun (ústup) jedinca. Prekryv spolo ných korunových projekcií podáva informáciu o zatienení povrchu, objektívne spres uje stanovenie vä šinou odhadom ur eného zápoja.

Základný postup pri meraní korunových projekcií je zameranie hrani ných bodov ob-rysu koruny. asto sa na tieto ú ely používajú popri odhade mera a aj zámerné pomôcky. Vä šinou sa používajú 4 zámerné body, naj astejšie v smere svetových strán. Field-Map umož uje na základe ubovo ného po tu zámerných bodov zamera korunové projekcie onajpresnejšie. Všetko však závisí od správneho umiestnenia hrani ného zámerného bodu mera om. Vkladanie je však ve mi jednoduché a rýchle, o u ah uje celú prácu. Sta í na miesto zámerného bodu umiestni výty ku s odrazkou a z lokalizovaného Field-Mapu ju zamera . Po zameraní viac ako 3 bodov sa automaticky línia obrysu koruny spojí a meraju okamžite vidí na obrazovke terénneho po íta a.

V programe Field-Map Data Collector je možné voli funkciu vyhladenie projekcií, kto-rou sa zamerané úse ky lomových bodov automatizovane zaokrúhlia a celý obrys koruny sa priblíži reálnemu stavu.

4.3.4.3. Meranie korunových profi lov

Korunové profi ly sa pri bežných zis ovaniach vôbec nemerajú. Hlavným dôvodom je náro nos ich zmerania. Field-Map ve mi jednoducho umož uje mera aj prie ne ob-rysy korún. Použitie je hlavne pri ve kých, vzácnych a chránených stromoch, alebo pri stromoch ktorým chceme spresni objem koruny na základe skuto ného stavu. Zmeranie korunových projekcií a profi lov umožní použi funkciu transekt na vykreslenie prie nehoprierezu plochy.

Profi l sa zameriava ve mi jednoducho bez-odrazkovou technológiou na základe mera-ného uhlu pri korunovej projekcii zameranej v predchádzajúcom kroku. V reálnom ase

Obrázok 4.17 Namerané korunové projekcie po zameraní (4 zámerné body)

Obrázok 4.18 Namerané a vyhladené korunové projekcie z predchádzajúceho obrázku

94


sa korunový profi l zobrazuje na obrazovke terénneho po íta a, im mera priamo vidí zameraný tvar.

Rovnako ako pri korunových projekciách funkciou vyhladi z lomených úse iek po í-ta upraví tvar koruny do reálnej podoby.

Korunový profi l sa dá zobrazova v izo-tropnej (s reálnym pomerom výšky k šírke koruny) alebo anizotropnej (s upraveným po-merom výšky k šírke koruny kvôli vhodnejšie-

mu zobrazeniu) mierke.

4.3.4.4. Meranie kme ových profi lov

Field-Map vybavený optickým zameriava om s mierkou (nie je v štandardnej výbave) umož uje mera hrúbku stromu nastojato v ubovo nej výške kme a. Takýmto spôsobom sa dajú konštruova tvarové krivky kme a, na základe oho je možné spres ova objem stojacich stromov. Podobne ako korunové profi ly aj toto má uplatnenie pri objemných a nadrozmerných stromov, pri ktorých použitie bežných objemových rovníc môže zna neskresli skuto ný objem stromu.

Kme ové profi ly sa zameriavajú alekoh adom vybaveným Field-Mapom pri zazname-naní vzdialenosti a vertikálneho uhlu. Na základe od ítanej hodnoty na mierke v ale-koh ade, vzdialenosti a uhla od prístroja, ten automaticky vypo íta výšku kme a, pri ktorom sa ur uje hrúbka a zárove vypo íta hrúbku. Na presnos jej ur enia má vplyv presnos od ítania prekrývajúceho sa obrysu kme a a mierky mera om.

Takýmto spôsobom sa vloží do Field-Mapu ubovo ný po et hrúbok kme a. Kme ovýprofi l sa zameriava po vložení základných taxa ných charakteristík, ako je výška stromu, nasadenie koruny a hrúbka v d1,3. Tie sa potom automaticky zobrazia na obrazovke strán-ky kme ový profi l.

Meranie je prednastavené na minimálne 4 body – na pni, vo výške 1,3 m, 2 m, v mieste nasadenie koruny. Meranie alších bodov závisí od posúdenia mera a, ko ko ich je po-trebných pre konštrukciu tvarovej krivky. Toto meranie je však zd havé a patrí k asovonajnáro nejším meraniam.

Obr. 4.19 Meranie korunového profi lu

Obrázok 4.20 Zameriavanie hrúbok kme apri tvorbe profi lu kme a

Obrázok 4.21 Konštrukcia tvarovej krivky kme a – kme ový profi l

95


4.3.5. Opakované merania

Ve mi dobré využitie má Field-Map pri opakovaných meraniach. Ke že všetky namera-né hodnoty sú uložené v po íta i, pri opakovaných meraniach sa môžu mera ovi zobrazo-va priamo na obrazovke.

Na vyh adanie trvalo ale nevidite ne stabilizovaných plôch sa využíva funkcia ur eniapolohy (stani enia) na základe meraných stromov. Plocha sa vyh adá približne (GPS prí-strojom), na základe opisu stromov sa v jej pravdepodobnej blízkosti vyh adajú nie ímodlišné, výrazné stromy. Naj astejšie je to zriedkavý druh, ale aj nadrozmerný i malý, výrazne poškodený a pod.

Pri zis ovaní polohy sa zvolí možnos stani enia na stromy. Obrazovka ukáže základné údaje o stromoch – druh, hrúbka, súradnice X, Y a Z (nadmorskú výšku) a v alšom okne zobrazí vizualizované pozície stromov. Vyberie sa z nich strom, ktorý sa na základe jeho popisu v teréne podarí identifi kova a vo výške 130 cm (resp. ako bol predtým zameraný) sa priloží odrazka. Field-Map po zameraní ur í svoju približnú polohu v rámci meranej plochy.

Na dostato ne presné zameranie a ur enie polohy sú potrebné minimálne 3 zamerané stromy. Najvhodnejšie je zameriavanie stromov tak, že Field-Map stojí v strede medzi nimi. Treba voli stromy s normálnym tvarom kme a, nie príliš hrubé. Od presného za-merania závisí zistenie polohy. Pri zameriavaní z viacerých bodov Field-Map vypo íta od-chýlku merania, pretože pri priložení odrazky sa nepodarí umiestni ju na kmeni na úplne totožné miesto. Tolerovate ná odchýlka na základe skúseností pri NIML je 2 – 5 cm. Na druhej strane pri opakovaných meraniach je hlavným cie om vyh ada a opakovane iden-tifi kova stromy, pri om na tento ú el vä šinou posta uje ove a nižšia presnos (stromy sa nenachádzajú ve mi blízko seba, takže nedôjde k omylom).

Pri opakovaných meraniach ide vä šinou o identifi kovanie rovnakých stromov v rôz-nych asových odstupov a zistenie zmeny kvantitatívnych alebo kvalitatívnych veli ín.Naj astejšie sa jedná o prírastok hrúbky, ktorý je možné mera každoro ne. Zmenu výšky sa neodporú a mera astejšie ako raz za 5 rokov, nako ko presnos zistenia výšky býva nižšia ako skuto ný výškový prírastok (aj ke sa výška meria s presnos ou ±1 %).

Výhodou pri opakovanom meraní je skopírovanie predchádzajúcich celej vrstvy do no-vej vrstvy, pri om je možné staré záznamy ozna i (napr. kurzívou). Pri nich mera vidí pôvodný predchádzajúci záznam a pri vkladaní nového porovnáva, i má daná zmena lo-gické vysvetlenie. Takýmto spôsobom sa dajú pri vkladaní odhali ihne hrubé chyby, kto-ré sa pri inom spôsobe záznamu podarí odhali iba pri kancelárskych spracovaniach, kedy už zvy ajne nie je priestor na opravu pod a skuto ného stavu (alebo sa takýto záznam musel odstráni , alebo sa upravil na základe predpokladaných hodnôt).

Upozornenie na starý záznam sa netýka len nepriamo vkladaných záznamov, ktoré mohli vzniknú nesprávnym od ítaním (napr. pri klasickej priemerke) alebo posúdením, ale aj priamo meraných záznamov (výška Field-Mapom, hrúbka elektronickou priemer-kou), pri om môže poukáza na nedodržanie požadovanej presnosti (meraná výška bez jednozna ne identifi kovaného vrcholu stromu, odoslanie do terénneho po íta a skôr, ako mera uvidel vrchol stromu, slabé alebo posunuté priloženie priemerky.

Pri úprave a vkladaní aktuálneho záznamu sa pôvodný zápis kurzívou upraví a nevznikne problém s vynechaním opakovaného merania i posúdenia. Všetky aktualizované záznamy musia ma zmenený štýl z kurzívy na normálny.

96


4.3.6. Spracovanie dát a predbežné výsledky v teréne

4.3.6.1. Kontrola údajov

Jednou z ve kých výhod technológie Field-Map predstavuje možnos analýz nameraných údajov priamo v teréne aktuálne po vložení záznamu. Toto umož uje priamo program na zber údajov – Field-Map Data Collector. Nastavenie vstupom zamedzuje vkladaniu chyb-ných i nesprávnych záznamov. Samostatná funkcia kontrola dát odhalí po meraní chýba-júce záznamy, ím upozorní mera a na domeranie. Ten po kontrole chýbajúce merania iposúdenia doplní.

Na rozdiel od ostatných spôsobov záznamu pri Field-Mape teda mera odchádza z teré-nu s možnos ou presved i sa, i nameral všetko o mal a s minimalizovanou možnos ouchybných záznamov. Kancelárske kontroly odhalia len prípadnú nedôslednos mera ovv teréne.

4.3.6.2. Analýzy údajov

alšou ve kou výhodou Field-Mapu je priama analýza údajov po nameraní. Toto rov-nako umož uje program Field-Map Data Collector. V sú asnosti sa to týka len stromových údajov ako základných údajov o stave lesa na dvoch podstránkach – stromy a tranzekt.

Na stránke stromy sa vizualizuje histogram po etnosti stromov po hrúbkových trie-dach. Funkcia triedenia je otvorená, interval hrúbkovej triedy je volite ný v odstupoch po 1 cm. Hne po domeraní má teda mera predstavu o konkrétnej hrúbkovej štruktúre meranej asti lesa. Pod histogramom po etnosti hrúbok sa zobrazuje výšková krivka me-raných stromov. Do výberu sa dostanú len stromy, ktoré majú meranú výšku. Na základe týchto dvoch grafov je okamžite objektívnejší poh ad na štruktúru meranej plochy.

V pravej asti je zoznam všetkých meraných druhov drevín. Je tam uvedený po etstromov spolu a pre každú drevinu, ako aj základné porastové štatistiky vypo ítané na základe všeobecných vzorcov – stredná hrúbka z kruhovej základne (Dg, cm), kruhová zá-klad a (G m2), prepo ítaná kruhová základ a z výmery meranej plochy (G, m2/ha), po etstromov na meranej ploche (N) a po et stromov na hektár (N 1/ha). Pri výbere konkrétne-ho druhu dreviny sa automaticky vyberú len záznamy pre konkrétnu drevinu a prepo ítajúsa aj porastové charakteristiky.

Obrázok 4.21 Konštrukcia tvarovej krivky kme a – kme ový profi l

Obrázok 4.23 Preh ad nameraných údajov tej istej plochy – výber len jednej dreviny

97


K alším priamym zobrazeniam meraných údajov patrí tranzekt (Transekt). Je to špe-ciálna vrstva vo Field-Mape, s ktorou možno pracova iba pri podrobnom zameraní koru-nových projekcií a profi lov (inak je zablokovaná). Reprezentuje prie ny profi l porastom. Výhodou je jeho ubovo ná poloha, línia tranzektu sa dá umiestni po domeraní v akom-ko vek smere, d žke a dokonca môže by aj lomená. Navyše sa dá upravova šírka tran-zektu (v metroch). Obrázok tranzektu dá ve mi jednoducho exportova .

98


5. POUŽITÁ LITERATÚRA

Kolektív autorov (2007): Národní inventarizace les v eské republice 2001 – 2004. Úvod metody, výsledky. ÚHÚL Brandýs nad Labem. 222 s.

MARUŠÁK, R., (2007): Nové trendy v m ení dendrometrických veli in. Zborník príspevkov. Kostelec nad ernými lesy. (CD).

MARUŠÁK, R., URBÁNEK, V. (2008): Dendrometrické p ístroje a pom cky. Interný materiál katedry hospodárskej úpravy lesov FLD ZU v Prahe na výu bu dendrometrie. (CD).

SILVI NOVA CS, a.s. Katalog lesnických m icích p ístroj , 2009.

URBÁNEK, V., MANSFELD, V., Holický,J. (2001): ELMIA WOOD z pohledu hospodá ské úpravy a informa ních technologií: Lesnická práce. 80 (9).

URBÁNEK, V. (2008): Elektronické p ístroje pro zjiš ování porostních zásob, ú elová publikace pro školení zam stnanc L R.

URBÁNEK, V., MARUŠÁK, R. (2008): Dendrometrické pom cky využitelné pro inventarizaci arboreta. In: Pravdomil Svoboda – lov k, lesník a dendrolog. ZU v Praze, s. 22 – 27.

http://www.haglofcg.com/index.php?lang=en

http://www.nikon.cz/family/cs_CZ/categories/broad/321.html

http://www.lasertech.com/Forestry.aspx

http://www.silvinova.cz/lesnictvi/taxacni_vybaveni/ (Haglöf , Nikon Laser pro R)

http://www.ifer.cz (Forest Pro pro R)

2009

NLC

RÓBERT MARUŠÁK - VILÉM URBÁNEK - VLADIMÍR ŠEBEŇ


ISBN 978-80-8093-097-4

„Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka:Európa investujúca do vidieckych oblastí“

SPOLUFINANCOVANÉ ES

Dendrometrické prístroje a pomôcky pre efektívne merania lesstroje.pdf · 2009 nlc rÓbert...

Documents

Transcript of Dendrometrické prístroje a pomôcky pre efektívne merania lesstroje.pdf · 2009 nlc rÓbert...