Dejepis Slovakov

Franko Vazoslav Sasinek: Dejepis SlovkovFranko Vazoslav Sasinek

Dejepis SlovkovFranko Vazoslav Sasinek Digitaliztor: Katarna Tnesov, Slavomr Kancin, Michal Garaj, Viera Studeniov, Karol efranko, Daniel Winter, Vladimr Bhmer Copyright 2011 Zlat fond dennka SME Tento sbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informcii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Franko Vazoslav Sasinek: Dejepis Slovkov

Zlat fond dennka SME

Pvodn publikcia ...................................... Predslovo ...................................................... Od pradoby a do zniku deravy veko-moravskej Od zniku dravy vekomoravskej a do prenesenia koruny slovenskho krlovstva na Pannoniu ....................................................... Od prinesenia koruny slovenskho krlovstva na Pannoniu a do Mata Trenanskho ....................................................................... Od Mata Trenanskho do naeho asu . . .

3



Pvodn publikciaFranko Vazoslav Sasinek. Dejepis Slovkov. Tlaou a nkladom knhtlaiarne Karla Salvu. Ruomberok. 1895. 50. . Bibliografick poznmky

4



PredslovoJako kad lovek, tak tie i kad nrod m svoje deje. lovek astokr rozpamtva sa i na to, o inil, i na to, o zail, i na to, o pretrpel; a ke o tom bu slovom alebo perom vyprva inm, podva histriu (dejepis) svojho ivota. V podobnch pomeroch je aj kad nrod; m on svoj dejepis, rozdiel je len v tom, e jeden nrod m, druh nem svoj psan dejepis. in-li kto nm Slovkom vitku, e nemme svojej starobylej histrie, to sa d poveda len o psanej histrii, bu preto, e sme sa sami o u dos nestarali, bu preto, e ju dejezpytci pred nami ukrvali alebo schvlne poruovali, aby v ns nrodn cit utlumovali. Jako n prebuden nrodn cit pobda ns k tomu, aby sme poznali minulos nroda svojho, tak zas s druhej strany pokrok v historickej vede obahuje i nm poznanie jasnejie a dokonlejie tej minulosti nroda svojho. Za stredoveku kldla sa vha len na dejepis Rimanov a Grkov; ke zaalo vychdza slnko novho veku, predskoili ns Nemci a lstive vyuitkovali pramene dejepisn vo svoj prospech, na ujmu ale Slovanov; okrlili seba dejepisom nesvojm, dejepisom slovanskm. Podobne uinili s nami Slovkmi Maari, ke vyvihli sa na povrch a zmocnili sa koly; pod radnm tlakom zpotvoren bol dejepis k okrleniu Maarov, na ujmu a potupu Slovkov. Odtia sa d vysvetli, e chvlychtiv zbabelci odpadvaj od nepoznanho nroda svojho slovenskho a pridvaj sa k Maarom, livou histriou vyvenm. Je teda svrchovan as, aby sme u i my Slovci seba lepie poznali a to, o nm v historii po pravde a prve nle, z istch dejepisnch prameov vyerpali a reklamovali. Je pravda, e som r. 1867 1871 u psal Dejiny pre Slovkov v Uhorsku; ale od tej doby nezastal som na ceste; pokraoval som alej na nej, tm ahie a bezpenejie, e som mal k tomu r. 1882 1892 v Prahe viac stihu a prleitosti. Priiel som k tomu pevnmu presvedeniu, e poloiv Dejiny na obyajn zklad, nerozptlil som dostatone t tmu, ktor dejepis Slovkov zakrvala. Z tej lsky teda, ktor som dlen svojmu nrodu, chopil som sa znovu pera, abych spisom tmto podal vsledok svojich nestrannch alch tudi historickch. Ponev nrod n mnoh premeny podstpil, za potrebn som uznal, rozdeli dejepis Slovkov na tyry doby; a sce jedna bude: 1. doba od pradoby a do zniku dravy veko-moravskej; 2. doba od zniku dravy veko-moravskej a do prenesenia koruny slovenskho krovstva do Pannonie; 3. doba od prenesenia koruny slovenskho krovstva na Pannoniu a do Mata 5


Trenanskho; 4. od Mata Trenanskho do nho asu.

6



Od pradoby a do zniku deravy veko-moravskejPlat-li t zsada, e nrod, ktor pozn historia len o bvajci na svojom zem, nie ale o pozdejie ta prisahoval, je on tame od historickej pradoby bvajcim nrodom: plat to i o Slovkoch. Je pravda, e meno Slavini alebo Slaveni a v polovici 6. stoletia po Kristu Pnu vyskytuje sa v dejepisoch carihradskch; ale Prokop Caesarejsk hne tehdy poznamenva, e Slaveni predtm nazvali sa po grcky Sporoi ili Sievai (Ronci); Theophylakt (r. 629) a za nm patriarcha Photius ( 891) dokladaj, e Slaveni predtm nazvali sa u Grkov Gtes ili Ronci. Ke je tak, teda dejepis Getov je tie dejepisom starobylch Slovkov. Dejepisec Herodot (o. r. 444 pred Kr.) pota Thrakov k najstarm nrodom sveta a doklad, e s po Indoch nrodom najpoetnejm tak, e keby boli pod jednm vladrom spojen, iaden nrod nebol by v stave ich sile odola. Poznamenva o nich i to, e s na rozlin krajiny a pomenovania rozdelen. Vek as Thrkov nosila u Grkov meno Gtov, u Rimanov tie meno Dkov, a bvala z iastky pod dolnm Dunajom, totito medzi Dunajom a Balknom; ziastky nad Dunajom, totito medzi Dunajom a Karpatami. Dejepisec Plinius (79 po Kr.) prv je, ktor oznauje zemie nho Slovenska, ke pe, e ke za jeho doby Jazygovia panovali na Potis, Dkovia (Getovia, Slovci) bvali nad Potism a k Morave a Odre, ssediace so Svebami v Germanii. Dosav uhorsk a moravsk Slovci to zemie obvaj. Tacitus (r. 100) ich zn na tome zem pod menom Quadov, a pod tmto menom zn ich na zaiatku 5. stoletia i sv. Hieronym.1 O tche Quadoch vyprva nm Tacitus, e ete za jeho pamti mali vlastnch krov z pokolenia Tudrov, ba e Drusus Markomannom, po zapudenom Marobudovi a Katvaldovi, dal za kra Vannia z nrodu Quadov. Za prvej doby moci svojej vyprva o om bol ven a mil krajanom; pozdejie, ke alej kraoval, zpynel a pripraven bol k pdu, jednak nenvisou susedov, jednak domcimi rznicami. Pvodcami toho boli: Vibil, kr Hermundurov a Vangio i Sido, synovia od sestry Vanniovej. Claudius, akovek bol astokr o to poiadan, nemieal sa so zbraou medzi tie spory barbarsk; sbil len bezpen toite Vanniovi, keby bol vypuden, a psal Publiovi Alleliovi Histriovi, ktor spravoval Pannoniu, aby postavil legiu a pomocn vojsko, z teje provincie vybran, na breh (Dunaja) k pomoci premoenm a k postrachu vazom; by tto, prepnajc sa astm, neruili pokoj1Dejepisci dos si nalmali hlavy, preo predkovia nai od Rimanov pomenovan boli Quadami. Da mjho zdania znie to vlastne Vagii (Vaania, Povania); lebo Qu je rovn psmene V tie v mene Quandalus miesto Vandalus at.; podobne g je miesto psmeny d v mene Remidius miesto Remigius; Andel miesto Angelus at.

7


(Rimanom). Nesmierna u totito sila, Lygiovia a in nrody hrnuli sa, sc vben povesou o krovskch pokladoch, ktor Vannius behom 30 rokov skrze koristi a berny nahromadil. Jeho vlastn vojsko bolo pechota; jazdectvo skladalo sa zo Sarmatov a Jazygov, nerovn sc mnostvu nepriateov. Preto ustanovil sa na tom, e sa bude brni na hradoch a preahova vlku; Jazygovia vak, nemohc snies obliehanie a tekajc po najblich rovinch, uinili bitku nevyhnutenou, ponev Lygiovia a Hermunduri boli u ta uderili. Vannius teda siiel s hradov svojich, ale v otvorenej bitke porazen bol. Bol sce neastn, vak nimenej velebili ho, e bojoval svojou rukou a vpredu na prsiach ranen bol. Uiel ale k lodiam, ktor na Dunaji akaly na neho. Brzo za nm prili aj jeho bojovnci, ktor obdrali pozemky v Pannonii a osadili sa tam. Vangio a Sido po zapuden Vannia rozdelili krovstvo medzi seba, uzavreve priatestvo s Rimanmi. Priatestvo toto trvalo do cisra Domiciana. Tento totito, chtiac sa pomsti na Markomanoch a Quadoch preto, e mu nedali pomocnho vojska proti dolnozemskm Dkom, tiahol do Pannonie, aby viedol vlku proti nm. Sem prili ich vyslanci, aby vyjednvali s nm o mier; ale Domician dal ich povradi a uderil vlene na nich. Bol porazen a zahnan od Markomanov. Zd sa, e Rimania, majc dos na tej porke, do Quadov ani nezavadili a spokojn boli s tm, e kr Quadov uznal moc a nadvldu cisra rimskho. Dos skoro zapleten boli vak do vojny (r. 165 180) s cisrom Markom Aureliom, o spojenci Markomanov a Jazygov. Po mnohch krvavch bojoch a nebezpeenstvch tak pe Dio Cassius podmanil sebe (Marcus Aurelius) Markomanov a Jazygov. Potom nastala mu nebezpen vlka s Quadami, v ktorej sa mu prajcim astm alebo viac riadenm boskm dostalo podivuhodnho vazstva. Quadi totito dali sa do bitky v jednom vidieku, kde ich Rimania mohli obki. Rimania, pritlaive sa so ttami pevne jeden k druhmu, bojovali vemi udatne, tak e Quadi upustili od boja, iniac si ndej, e Rimania, paom a ou postien, bez vekho z ich strany namhania bud im v moc dan. Sc na poet mnohom silnej, ohradili kolom do kola vetko, aby Rimania nedostali vody, tak e namhanm, poranm, slnkom a ou prili do najvej nesndze. U neboli v stave, aby v boji alej postpili, ani aby ucvali, tak e museli vo havom vedre slnenom a trpen ou zosta v radoch. V tom vak stiahly sa nhle hust mran a nie bez riadenia boieho vydaly hojn lejavec. Kresansk vojaci Rimanov pripisovali to modlitbe kresanskej legie (legio fulminatrix), pohansk ale ernokankovi Arnufisovi, ktor to vraj vyprosil od boha Hermesa. Julius Capitolinus ale pe, e cisr vak prepraviv sa na prhodnom mieste po lodom moste pres u, vtrhol do zeme nepriateskej, plieac a pustoiac ju. Sarmatovia (na Potis), vediac, e s rchlym pochodom jeho predskoen, rozutekali sa na vetky strany, aby vyli nenadlemu zahynutiu; nemohc vak od strachu ujiea, z vieho dielu boli pobit. Tieto veci prihodily sa v onej iastke Sarmacie, ktor le naproti druhej Pannonii. Rovne tak udatne, jako tam, hnalo sa vojsko (cisrske) nepriateskou zemou veda (Pannonie) Valerie, pac a lupiac, a vetko pred sebou pustoiac. Tto hrozn zkaza pohla Sarmatov, e vylieznuve zo skr svojich a rozdelive sa na tri zstupy, pod tou zminkou, jako by chceli prosi o pokoj, prepadli naich, nieo neopatrnch. Bolo to na jednom mieste, kde nai nemohli ani ui zbrane, ani proti ranm sa brni, ani da sa na tek, ktor v najvej ndzi bva poslednm toiom. I hne zjavili sa tu tie Quadi, sc vbec nerozdielnymi ich spolonikmi pri mnohch zlch podujatiach; avak tto staton 8



hotovos neprospela im. Boli z vej asti pobit, a kto zachoval ivot svoj, uprchol po znmych mu cestch do hr. Tm vzmuila sa myse a oivla sila nho vojska: pluky sa sostply zko k sebe a hnaly rchlym pochodom do zeme Quadov. Tto da neastia, ktor u potkalo ich, uvaujc, jak hrozn veci im ete nastvaj, radej prosili o pokoj a odhodlane predstavili sa cisrovi. Jednoho da, ke im (Sarmatom) mali by predloen podmienky mieru, priiel Zizais,2 tehdy kraovi, mladk dos vysokej postavy, a soikoval Sarmatov jako by do boja, aby v tom spsobe predniesel ich prosbu cisrovi. Obdrave milos a ten sub, e mu pokojne zosta vo svojich sdlach, vydali vetkch naich zajatch; dali tie rukojmov, koko ich bolo iadano, a sbili, e chcej by poslun alm rozkazom. Tmto dkazom dobrotivosti pohnut prili tie Arahara a Usafer so vetkm svojm udom, predn to vemoi a vodcovia kmenov svojich, z ktorch jeden mal pod sebou as Zhorkov a Quadov, druh zas niektorch Sarmatov, vesmes ud, ktor o pohranin susedia, sc stejne divokch obyaj, v dobrom priatestve spolu iv boli. Cisr vak obvajc sa, eby prost ud pod zminkou, e chce vstpi v nejak smluvu, nhle mohol sa chopi zbrane, nariadil, aby sa rozdelili, a prmluv Sarmatov aby poodili, km by vec Arahara a Quadov Zizaisovch bola rozhodnut. I uloeno im, aby dali rukojmov, kdeto predtm nikdy nemuseli vernos svoju takto zaruova; o oni ihne aj uinili. Ke ale vetko toto slvne sa ukonilo, nesmel nikto ods, km da ustlenia nai zajat neboli vydan. Potom teprv preloen bol tbor n do Bregovca (Bregetium), aby sa medzi (ostatnmi) Quadami, ktor v tej krajine boli domovom, posledn rozpomienky slzami alebo krvou sotreli. A ke vojsko nae bolo v ich vlastnej zemi, priiel od nich Vitriador, syn kra Viduara, vojvoda Agilimund a in vemoi a kmetovia, rozlinm kmenom predstaven; vrhli sa pred zstavami vojska na zem a obdrave odpustenie, poddali sa vetkmu, o sa na nich iadalo. Da im uloench podmienok vydali deti svoje za rukojmov a uinili prsahu vernosti, dotkajc sa meov svojich. Medzi tm, o vojvoda (Firmus) vlkou bol zamestknan v Mauritanii a vbec v Afrike, pozdvihli sa (r. 371) zas Quadi, nrod to, ktorho teraz u nenie sa o obva; ktor vak ondy bval vemi bojovn a mocn, jako to dokazuj skutky, ktor vykonali, a rchle vpdy (do Pannonie), ktor inili; tie obliehanie Vogleje (Aquileje), ktor s Markomanmi spojen predovzali; rozborenie mesta Opitergium a mnoh vlky krvav, vemi rchle od nich vykonan, tak e sm slavn cisr Marcus (Aurelius), prekroiv Alpy Julsk, s akom im odolal. Zaiste mali si o saova. Cisr Valentinin totito, chtiac u od poiatku svojho panovania (na zpade), spsobom sce chvalitebnm ale prehnanm, upevni hranice, rozkzal, aby za Dunajom na zem Quadov sriadily sa pevnosti pre ochranu (Rimanov), jako by to zemie bolo u pod mocou rimskou. Obyvatelia tej krajiny, nad tm rozhnevan a svojho bedliv, hadali prozatm zastavi prcu vyslanstvom a hrozivm reptanm; Maximinus vak, schopn velikej neprvosti, nemajc tokej sily, aby na zde dral prirodzen svoju pchu, ktor skrze uveden jemu prefektru ete sa zvila, ll Equiciovi, veliteovi jazdectva v Illyriku (kam patrila tie Pannonia), e je tvrdoijn a neinn, ponev nevykonal, o da rozkazu vykona mal rchle, doloiv jako by majc staros o dobro obecn eby tie pevnosti u bez vetkch vytok boly vystaven, keby vladrstvo v (Pannonii) Valerii sveren bolo jeho synkovi, Marcelianovi. o oboje tie brzo uvedeno vo2Staroslovensk ziza ili ivnos; bohya Ziza alebo Cica bohya ivota.

9


skutok. Ke tento nov vladr ta priiel, o syn takho otca, prli nadut, pokraoval v diele, nedvno predtm zapoatom a zastavenom, preto e Quadom bolo dovoleno, vies stnos nad tm. Konene pozval ich kra Gabinia k sebe, ktor bol slune prosil, aby sa ni novho alej nestavalo, pod zminkou, e k tomu privol, s niektormi inmi, s pretvrenou zdvorilosou na hostinu; ke sa vak z hostiny navracal, nenadav sa nioho zlho, kzal ho zavradi a tak hanobne poruil posvtn prvo pohostinsk. Poves o tomto krutom skutku rozrila sa hne na vetky strany a rozvzteklila Quadov a in vedajie nrody. Oplakvajce smr krovu a shromadive sa, vyslali zstupy na plen; prepravili sa pres Dunaj do Pannonie a ke nikto ani sa nenadal nepriateskho vpdu, prepadli venkovsk ud, prve ou zamestknan, a pobive mnohch z neho, o ho zbylo, i s mnostvom rozlinho dobytka, so sebou odvliekli. A v skutku bola by sa tehdy stala ete aj in zlopa, ktor napravi nebolo by mon bvalo, a skrze ktor bola by drava rimsk hanebnm spsobom vzala vek ztratu; lebo mlom dcra Konstantiova, ktor tehdy bola na ceste, aby sa zasnbila s Gratianom, bola by padla do rk nepriateom, na jednom panskom dvore, menom Pistra (Bystr), kde prve obedovala. Jedine astnm riadenm bom stalo sa, e sprvca tej provincie, sc tam prve prtomn, posadil ju do ttneho voza a rchle zaviezol ju do Sriemu. Quadi a Sarmati, vidiac, e sa im vojna dar, tm poetnejie liali sa do Pannonie a nielen Carnuntum3 a in mest poplienili, ale i sm Sriem dobva poali. Probus, sprvca tohoto mesta, vak hrdinsky sa brnil: opustive teda Sriem, dali sa prenasledova Equicia. Dve legie sce vytiahly proti nm, ale tieto zaaly sa medzi sebou dohadova, ktor zapoa m boj? V tom Sarmati uderili na nesvornch a boli by ich zniili, keby nebolo bvalo Theodosia, mladieho nelnka moesickch zstupov. Tento ich zavrtil. Cisr Valentinian, jaknhle slyal o tchto pohromch, ihne s vekou silou tiahol do Pannonie a pri Carnuntume poloil sa tborom. Tieto vlen prpravy postraily Quadov natoko, e vypravili k nemu vyslancov, ktor by vyprosili odpustenie pomsty, jak len bezprvie bolo vyvolalo. Vyslanci boli chladne prijat, a bola im dan dvojsmyseln odpove: e sa vec tam dokon, kde sa zapoala. Valentinian po trojmesanej vlenej prprave poslal vopred Marobauda s pechotou, aby pustoil Quadiu. Prekroil Dunaj pri Aquincumu (Budne), vtrhol ta za nimi potom i sm, aby plienil Quadiu s druhej strany. Zpustoiv zem, navrtil sa do Pannonie, aby tam zimoval. Ke sa bavil v Bregeci,4 prili ta opt quadsk vyslanci prosi cisra o pokoj a mier. Ke cisr Valentinian s tmi vyslancami sa vadil, pukla mu ila, a nsledkom toho odnesen bol do jednoho zmku v Galii, kde aj (17. dec. 375.) umrel. Prve toho asu Hunovia (Bulgari) uderili od vchodu na Getov Vislanskch (Getae Vislavini), tak e jedna as tchto utekala za Karpatami k stiu Dunaja, aby vyprosila si od vchodnho cisra Valensa priechod k Balknu, druh as ale brala sa k horniemu Dunaju. Ponev tto Getovia prili od Visly, Byzantinci, aby ich rozoznali od Getov poddunajskch, pomenovali ich Vislavanmi (Vislavini) ili zkrtene Slavanmi (Slavini); a pozdejie toto meno preniesli aj na ostatnnch, ktor mali stejn jazyk s tmi Getami, chybne a ubovone aj Gotami prezvanmi.3Lealo naproti terajieho Preporka. 4Bregetium, , teraz Szny na brehu Dunaja.

10



Nielen ud ale i as vojska Getov (Slavinov) zostala jako vo svojej otine, taktie na tom zem, kde, pred Hunami utekajc, najla toite, spojive sa s Hunami. Toto podobne uinili aj Quadi, ktor poslednkr pod menom tmto r. 451 pod prporom Atilovm tiahli proti Aetiovi do Gallie. Od tej doby meno Quadi umklo; lebo po smrti Atilovej ( 454), ke rozpadla sa drava hunsk, nastaly nov men drievnych krajn a nrodov. Meno Quadov premenen bolo na meno Rugov, Ruzov a podobn, a trvalo a do doby sv. tefana, kra uhorskho.5 Meno to bezpochyby dostali preto, e boli pod vldou Ruha ili Ruga a Rugila strca a predchodcu Atilovho. Po smrti Atilovej vldu nad Rugiou uchvtil Edeko, rodil Scytha (Slovan), hlavn mu, vodca a dvernk jeho. Po smrti tohoto syn jeho Odoaker panoval nad Rugami. Slyiac, e Orestes, s ktorm bol slil pri dvore Atilovom, posadil syna svojho Augustula na rimsk trn, sobral svoje vojsko, a ponev ho Getovia nechceli pusti pres Pannoniu, tiahol pres Noricum do Itlie. Shodiv s trnu Augustula, pochoval hodnos cisrov rimskch na zpade, stav sa len sprvcom zpadnej dravy rimskej pod prvom cisrov vchodnch; a pozdejie prijal i nzov kra rimskho. Ke Odoaker u niekoko rokov panoval v zpadnej drave rimskej, sahajcej a k Dunaju, Velet (Feletheus), stal sa krom Rugov a inil nepriatesk vpdy pres Dunaj do Pannonie a Norika. Z tej priny Odoaker priiel s vojskom, pozbavil ho zeme i ivota, a r. 477 odvliekol so sebou vek poet (Gepidov, Getov, Ugrov a Herulov) do Itlie, aby sa upevnil na na trne. Po smrti Odoakra ( 491) Longobardi (Luiania) nielen obsadili echy ale i Rugiu. Nezostali ale dlho v nej, lebo cisrom Justinianom (r. 527) vyzvan obsadili Pannoniu a r. 569, odstpive vldu Abarom, odtiahli do Itlie. Od tej doby a do 9. stoletia nemme iadnej zaruenej zprvy o Rugii ili o Slovensku. Styky s novopovstalm zpadnm cisrstvom otvraj nm brnu k aliemu dejepisu Slovkov. Okolo r. 830 knieatom Rugie (Slovenska) bol Privina: ale Mojmr I., kr na Morave, chtiac zabezpei Morave a Slovensku neodvislos od zpadnho cisrstva, zapudil ho z Nitry, ponev dral s Nemcami, no v Nitre zaloil a skrze cisrsko-latinskho arcibiskupa solnohradskho dal posvti chrm nemeckho svtca, sv. Emmerama, muenka. Netrvalo to dlho, e cisr Ludvik svrhol Mojmra s trnu, Rastislava ustanovil nad Moravou, Svatopluka I. ale nad Slovenskom. Rastislav, zapudiv Nemcov, stal sa krom na Morave; na Slovensku ale Svatopluk I., ktor po shodenom s trnu Rastislavovi nielen r. 871 opanoval Moravu, ale r. 884 i Pannoniu, poloiv tak zklad drave veko-moravskej. Mal Svatopluk I. troch synov: Predslava, Mojmra II. a Svatopluka II., medzi ktorch pred smrou (r. 894) podelil dravu tak, e Mojmr, o deln kniea Pannonie, a Svatopluk II., o deln kniea Moravy, iech a Luice mali st pod mocou najstarieho brata Predslava, veknieaa Slovenska, Sliezska a Vekoposka. Svornos medzi nimi dlho netrvala. Predslav5Sv. Imrich nazval sa dux Ruizorom a dux Selavoniae.

11


umrel, tak e o jeho pozostal veknieatstvo r. 896 medzi Mojmrom II. a Svatoplukom II. povstaly roztrky, ktor maly za nsledok rozklad a znik dravy vekomoravskej. Pd a znik re vekomoravskej priskoril Arpd so svojimi slovanskmi Turkami (Bulharmi) a Kozarmi.6

6Maari nie s potomkami Arpdovch Turkov a Kozarov, ale pozdejie sa do Uhorska prisahovalch Peencov a Kumnov (u cis. Kontantna Porph. Mazarov.)

12



Od zniku dravy vekomoravskej a do prenesenia koruny slovenskho krlovstva na PannoniuEte bol Svatopluk I. na vrchole slvy svojej, ke Arpd, vekniea Turkov (Bulharov) a Kozarov, za Karpatami nad stim Dunaja koujc, najat bol od cisra vchodnho, Leva, aby uderil na Bulharov. Turko-Kozari pod velenm Liuntika, syna Arpdovho, r. 888, lomi carihradskmi pri sti Dunaja podporovan, skutone uderili na poddunajskch Bulharov a vo troch bitkch pobili ich tak, e Simeona, kra bulharskho, a k Preslave zahnali a v Mundrage obahli. Medzitm Simeon uzavrel mier s cisrom Levom, a tak Turko-Kozari navrtili sa ta, odkia boli prili. Dlho nepovali pokoja, lebo ke severnm brehom Dunaja tiahli, aby naddunajsk Bulharsko, kde bvali Vlachovia, odtrhli od poddunajskho, Peenci a Simeon vrhli sa na ich doma zostavie rodiny a temer povradili ich. o ke, navrtive sa domov, videli, dali sa opt na zpadn pochod a osadili sa v iernom Uhorsku (Potis) a Srieme, vytisnuve odtia Vlachov a spojive sa s tam pozostalmi Slovanmi. Od tej doby, o obyvatelia ierneho Uhorska u ruskho dejepisca Nestora a u zpadnch dejepiscov menovan boli tie Uhrami. Jaknhle ierni Uhri na Potis a Srieme prili do susedstva dravy Svatoplukovej, Arnulf kra nemeck, r. 892 najal ich proti Svatoplukovi I., ale bez vsledku. A ke po smrti jeho povstaly roztrky medzi synmi jeho, Arnulf opt ich najal, aby Mojmr II. so troch strn bol sovren. Cisr Arnulf podporoval proti nemu Svatopluka II., Bracslav mal uderi na neho od juho-zpadu, Arpd od vchodo-juhu. Vsledok vlky r. 896 bol ten, e Bracslav s pomocou Arpdovou odal Mojmrovi dolniu Pannoniu. Arnulf vyplativ Arpda, sveril dobyt Pannoniu Bracslavovi: nad m sa Arpd nramne rozhneval a akal na vypomstenie sa nad Arnulfom. Arpd, jako jedna nie dos zaruen zprva hovor, uzavrel priatestvo s Mojmrom II., zasnbiv dcru jeho so synom svojm Zlatoom (Zaltasom); no niemlo iernych Uhrov prelo i do sluby k Mojmrovi. V tom Arnulf 8. dec. 899 umrel. Jaknhle Arpd dostal zprvu o tom, vrhol sa na dolniu Pannoniu a podrobiv si ju, vyhnal z nej Nemcov, s ktormi tamej Slovania neboli spokojn. Netrvalo to ale dlho, e Arpdovci uderili aj na Mojmra II. a odali mu (r. 902) tie horniu Pannoniu a po rieku Enu. Tm dan bola smrten rana drave vekomoravskej. esi uchytli Moravu a po Vh, Arpdovci Potisie a Pannoniu, Poliaci Slovensko medzi Vhom a Tisou. Slovensko nezostalo dlho v rukch Poliakov, lebo im ho odal esk Boleslav II., ustanoviv syna svojho Oldricha za deln kniea Slovenska; avak po smrti toho ( 999) posk kr

13


Boleslav chrabr zahnal Oldricha a pripojil Slovensko opt k Posku, ustanoviv v om OttoBezprma delnm knieatom. Tak veci stly a do smrti jeho (1025). Po smrti Boleslava chrabrho jeho synovia, Meislav II. a Otto-Bezprm, oba domhali sa trnu; ale Meislav prevldal a vyhnal Otto-Bezprma z Krakovska nazpak do Slovenska (in Ruzziam). Otto neznal pokoja, ale hadal najprv toite u svojho strca, sv. tefana, kra uhorskho, potom ale milos cisra Konrda, zasbiv mu poddanstvo, dopome-li mu k polskmu trnu. Otto-Bezprm bol syn Boleslava chrabrho od druhej manelky Judity, sestry to sv. tefana, kra uhorskho: preo teda nehadal podporu u tohoto ujca svojho? Preto, e jako Meislav II. tak tie sv. tefan boli v nepriatestve s cisrom Konrdom; no, ke Otto neprestval pletichy snova s cisrom, pozbavili ho i slovenskho delnho knieatstva. Imrich, syn sv. tefana, zasnben bol s dcrou Meislava a obdral Slovensko za deln knieatstvo. Darmo Bretislav, deln kniea Moravy, v mene cisra ujal sa Otto-Bezprma a r. 1030 vtrhol do Slovenska, aby mu ho nazpak dobyl: sv. tefan uzavrel medzitm mier s cisrom, a tak Bretislav musel opusti Slovensko. Veci sa zmenily, ke r. 1031 umrel sv. Imrich a tak uprzdnen bolo slovensk deln knieatstvo a doho nazpak uveden bol Otto-Bezprm. Tento zaal opt snova pletichy s cisrom, no s pomocou jeho oboril sa na Meislava a zahnal ho do iech. Slva jeho dlho netrvala; u roku 1032 bol od svojich zavraden. Po smrti Otto-Bezprma Meislav II. naklonil si cisra a s pomocou jeho navrtil sa do Poska; ale neobdral panovanie nad celou poskou dravou. Tto rozdelen bola na tri diely: jeden dostal on, druh strenec jeho Friederik, tret, totito Slovensko, Vasil, bratranec sv. tefana. Poslednie doby sv. tefana, kr. uhorskho, boly presmutn; boly v krajine dve strnky: jedna nemrska, majca na ele Gizelu, manelku sv. tefana, ktor chcela po smrti jeho ma na trne Petra, syna od sestry jeho; druh, slovensk, ale Vasila. Gizela, aby prekazila plny strane slovanskej, vyslala zkernkov do Nitry, aby Vasila oslepili a neschopnho k panovaniu uinili. Nad osudom jeho zhrozil sa sv. tefan a synom jeho (Leventovi, Belovi a Ondrejovi) dal pokynutie, aby chcej-li vyhn podobnmu osudu, hadali toite za hranicami. Po smrti sv. tefana (1038) nemrska strana posadila Petra na trn krovsk, SamuelRomna, ktor pri dvore sv. tefana sa bol zdroval a pre svoju nbonos Aba prezvan bol, syna to po nebohom Otto-Bezprmovi, ale ustanovila slovenskm delnm knieatom. S tm nebola spokojn strana slovansk, vyhlsila Samuel-Romna za kra a vyhnala Petra z krajiny. Cisr Henrik, ku ktormu utiekal sa vyhnan Peter, ujal sa tohoto a dal sa r. 1042 na pochod: na pravom brehu Dunaja tiahol Henrik, na avom esk Bretislav, aby Petrovi, ke u nie krovsk trn, aspo slovensk deln knieatstvo vydobyl. Obsadil sce Slovensko, ale ke

14



Slovci nechceli prija Petra za svojho vojvodu, za takho ustanovil Belu Vasilovia, ktor sa bol u neho zdroval. Sotva e Bretislav vytiahol nohy zo Slovenska, kr Samuel-Roman zahnal Belu za hranice a slovensk deln knieatstvo i s rukou dcry svojej oddal Eduardovi, anglickmu princovi, ktor o vyhnanec u neho sa zdroval. Po neastnej smrti Samuel-Romana ( 1044) prestal by Eduard vojvodom Slovenska a povolan bol nazpak do Anglicka. Peter opt zaujal krovsk trn; ale slovansk strana na tom bola, aby bol s trnu svren, a na niektor zo synov po Vasilovi posaden. Na dvore Kazimra (1040 1058) zdrovali sa Vasiloviia. Sem r. 1046 prili vyslanci Uhrov s Petrom nespokojnch, aby poiadali jednoho z nich k zapudeniu Petra a k zasadnutiu na krovsk trn. Kazimr odprevdzal ich a poraziv Petra, priiel do Stolnho Belehradu. Krom stal sa Leventa, vojvodom Slovenska Bela, vojvodom Byhorska ale Andrej. Leventa sotva es mesiacov sedel na trne, ke onemocnel a zamal korunu odda Andrejovi. 1 Po jeho smrti Kazimr opt priiel do Uhorska a, jako bola va Leventova, neposadil Belu, akolvek starieho, na trn, ale Andreja. Bela zostal slovenskm delnm knieatom, ale od Andreja, ktor bol bezdetn, dostal sub, e po jeho smrti on stane sa krom. Bela a Ondrej panovali v tej dobe, v ktorej agitciou patriarchy carihradskho, Michala Cerulara (1043 1059), najviac i politicky i cirkevne pretrhlo sa spojenie vchodu od zpadu. Patrne vyralo sa to na oboch, vychovanch v duchu vchodnom. Ondrej politickmi ohadmi k tomu veden pozdejie klonil sa k zpadu, ale Bela tm viac k vchodu, menovite, ke r. 1053 Ondrejovi narodil sa syn Salomon a hne zasnben bol so Sofiou, dcrukou zpadnho cisra Henrika. Belovi zaiste o pravoslavnmu krovi Slovenska poslal vchodn cisr Konstantn Monomach (1042 1054) t korunu, ktor r. 1860 na puste Kliskej, v stolici nitrianskej, nalezen nachod sa v budapetianskom krajinskom muzeume. Trenice medzi Belom a Ondrejom priostrily sa, ke Ondrej r. 1059 dal Salomona korunova za kra uhorskho, no aj inil klady jeho ivotu. Bela, vidiac, e vlka medzi nm a Ondrejom je nezbytn, synov svojich, Jesaslava a Vladislava,2 poslal do Poska ku krovi Boleslavovi, no potom i sm ta iel, iadajc spolu od tohoto pomoc proti Ondrejovi. Tento podobne poslal manelku svoju i so synom Salomonom k cisrovi Henrikovi a prosil tohoto o pomoc. Ondrejove a cisrske vojsk r. 1060 tiahly cez Pannoniu a bez toho, eby boly dokaly pomocn vojsko esk, prepadly vojsko Belovo na Tise. V prvej srke zvazily, ale ke dostavili sa Poliaci, boly zbyt, daly sa na tek za Dunaj a i tam poznovu dostaly porku. I samho Ondreja poliapaly kone na bojiti. Bela s vtazoslvou vtiahol do Stolnho Belehradu a bol tam korunovan za kra uhorskho; Jesaslav (Gesa) syn jeho, stal sa vojvodom Nitrianska a Byhorska. Gesa ili Jesaslav, ke otec jeho Bela I. neastnou smrou siiel so sveta ( 1063), vypravil1Ila poves, e bol otrven. 2Obyajne ho pu Ladislav, ale je to zpotvorenie jeho mena, ktor v sasnch historickch prameoch pe sa Vladislav. Gesa, je toho asu obyajn kyrilsk krstn meno Jesa-slav.

15


vyslanstvo ku krovi Henrikovi IV. ktor prve tiahol s vojskom do Uhorska, a suboval tomuto, e uzn Salomona za kra uhorskho, bude-li mu dan hodnos da jeho rodu a zsluh: Henrik vak bol hluch a pokraoval v pochode, aby Salomona, o svojho vasala, usadil na trne. Ke to v Stolnom Belehrade vykonal, nazpak sa bral. i ete u prtomnosti alebo po odchode jeho previedli medzi sebou Jesa a Salomon priatesk porovnanie, da ktorho Jesaslav podral knieatstvo, ktorm bol vldol otec jeho Bela I. za doby Ondreja I. Potom podelil sa s bratom svojm Vladislavom, uiniv ho vojevodom Byhorska, podriac sebe, o vevojvoda Nitriansko. Aprve zdalo sa, e Jesa je v priatestve so Salomonom, tak e r. 1070 spolu vazne bojovali proti Moravanom, uderivm na Trenn, predsa so stavom veci nebol spokojn; chcel nosi i on krovsk korunu o kr Slovenska. Prleitos k tomu podalo obliehanie srbskho Belehradu r. 1072, Nikyta, grcky velite pevnosti, akovek nielen vojsk jeho a Vladislavove, ale i Salomonove obliehaly ju, nepoddal sa krovi Salomonovi, ale Jesovi; vyndc z hradu s vekm prvodom iel k nemu a poctil ho striebornm obrazom bl. P. Marie. e pri schdzke Jesaslava s Nikytom nevyjednvalo sa len o podmienkach kapitulcie, ale i o veciach vznamnejch, dokzal ich vsledok. Jesaslav da prkladu nebohho otca svojho dral s vchodnm cisrstvom, a v tomto bol teraz utvrden. Ete tohoe roku prilo od vchodnho cisra Michala vyslanstvo k nemu do Nitry, ktor mu o pravoslvnemu krovi Uhorska prinieslo korunu no i nevestu Synadenu. Malo teda Uhorsko dvoch krov: Salomon so sdlom v Stolnom Belehrade bol na pravej, Jesa so sdlom v Nitre na avej strane Dunaja; Salomon nleal k zpadnmu cisrstvu a k zpadnej cirkvi, Jesa k vchodnmu cisrstvu a k vchodnej (kyrillskej) cirkvi. Uhorsko teda bolo na dve strany skutone rozdeleno; o nemohlo dlho tak zostva, a to tm menej, e Vyd, upan sriemsky, ustavine hovorieval krovi Salomonovi: Jako dva ostr mee nezmestia sa v jednej pove, tak ani vy dvaja nemete spolu kraova v jednom krovstve. Salomon skutone chopil sa zbrane, zapudil Jesaslava a Vladislava z Uhorska do Poska, opanoval Slovensko (Sclavoniam) a obsadil Karpaty, aby prekazil cestu Boleslavovi. Boleslav da drievneho prva, povaujc Slovensko po Dunaj a Tisu za as Poska, uprosen Jesaslavom dal sa na pochod, vypudil Salomona z Karpatov a porazil ho, tak e tento za astnho pokladal sa, e utrativ Slovensko, aspo Pannoniu podra mohol. Tm vak domca vojna bola len na as potlaen. Salomon op strojil klady bratrancom; ale, ke o tom Jesa dostal zprvu od svojich privrencov v Pannonii, chystal sa k vlke. Ponev Boleslav prve tehdy zapleten bol do vojny s Rusami a nemohol poskytnu pomoc, Jesa poslal Vladislava k Ottovi, vojvodovi moravskmu a svojmu to vagrovi, aby mu prispel k pomoci. Tak Jesa s Nitrananmi, Vladislav s Byhoranmi a Otto s Moravanmi uderil na Salomona, porazil a zahnal ho; pres Dunaj preiel do Pannonie (in Hungariam) a vazoslvne vtiahol do Stolnho Belehradu, kde korunovan bol za kra uhorskho. Tak koruna slovenskho kra prenesen bola do Pannonie a stala sa korunou krov uhorskch. ou dosavd korunovan bvaj krli uhorsk.

16



Od prinesenia koruny slovenskho krlovstva na Pannoniu a do Mata TrenanskhoDokia Jesaslav bol krom celho Uhorska, Vladislav a Lambert, bratia jeho, mali svoje deln knieatstv. Kde bolo deln knieatstvo Lamberta, nevedomo; sn v Byhorsku. Vladislav bol slovenskm delnm knieaom so sdlom v Nitre a o tak podpsal r. 1075 zkladov listinu kltora sv. Benedika nad Hronom a brnil si svoj del proti Salomonovi. Cisr Henrik, aby tomuto milkovi svojmu vydobyl aspo deln knieatstvo slovensk, u r. 1074 tiahol do Uhorska a po avom brehu Dunaja pritiahol a k Vacovu. Vojna bola pristaven; lebo Jesa dal sa do vyjednvania s cisrom, subujc odda krovsk trn Salomonovi. Henrik teda tiahol s vojskom nazpak, zanechav Salomona na hrade preporskom, km nebude vybaven jeho zleitos s krom Jesaslavom. Vladislav ktor ni nevedel o tomto tajnom dohovore medzi Jesaslavom a Henrikom, dal sa oblieha Salomona v Preporku, aby ho vypudil zo svojho delnho knieatstva slovenskho. Medzi tm asom, o Vladislav obliehal Preporok, Jesaslav slvil vianoce v Sexarde. Po vykonanej bohoslube rozkzal, aby vetci, vynmajc biskupov a optov, vyli z chrmu. Potom pred tam pozostalmi osvedil, e je hotov popusti Salomonovi krovsk trn, privol-li, aby podral predol svoje deln knieatstvo so svojou korunou. Vyjednvalo sa teda so Salomonom; ale behom toho vyjednvania umrel 25. apr. 1077. Vladislav, tuiac zradu v tom vyjednvan so Salomonom, utiekol do podkarpatskho Ruska, ktor mu pripadlo s rukou dcry Meislava, kra podkarpatskch Rusov, a odtia zabral sa k poskmu krovi Boleslavovi, aby s pomocou tohoto posaden bol na uhorsk krovsk trn. Boleslav Salomona, ktor bol opanoval Slovensko (Sclavoniam), zapudil a k Preporku zatlail, Vladislava ale do Stolnho Belehradu odprevadil a jeho vyvolenie za kra zabezpeil. Do toho vak vloil sa ppe Rehor VII., ktor od Vladislava, o vyvolenho kra uhorskho, oakval jasn vyjadrenie sa o spojen svojom s Apotolskou Stolicou. Krem toho Salomon zdroval sa ete vdy v Preporku, a Boleslav, r. 1079 zavradiv sv. Stanislava, biskupa krakovskho, ppeom z cirkve vyobcovan, nemohol mu by viac k pomoci: chcel sa teda vyrovna so Salomonom, aby sa pred nm zabezpeil. Vyrovnali sa r. 1081 tak, e Vladislav podral krovstvo, Salomonovi ale odstpil dchodky zo Slovenska k vedeniu dvora krovskho. Salomon bezpochyby sdlil v Prepoku: ale dos skoro, ke opt snoval pletichy, bol polapen a uvznen na Vyehrade. Vladislav prevzal aj sprvu Slovenska; lebo tame o om, e kltoru sv. Martina na pannonskom vrchu daroval as Saly (Deaki) nad Vhom; a

17


ke kniea Betislav, s 2000 mumi vysahoval sa z iech do Uhorska, osadil ich u Bnoviec v stolici trenianskej, Betislava ale prijal ku dvoru svojmu; konene v Nitre zachvtila ho i smr. Ke totito r. 1094 ppe Urban II. vyzval europejskch panovnkov k dobytiu sv. zeme, k myslu tomu pristpil i Vladislav, no knieat europejsk vyvolili ho i za vodcu kriiackych plukov. Prijav vobu, nahovral Svatopluka, deln kniea moravsk, aby s nm tiahol na kriiacku vojnu. Svatopluk zasbil mu pod tou podmienkou, bude-li mu na pomoc proti Betislavovi II., krovi eskmu, ktor ho vraj ukrivdil. Vladislav ujal sa ho a majc po boku Almusa a Kolomana, synov to po nebohom bratovi Jesaslavovi I., tiahol mu na zasben pomoc; ale na hranici zachvtila ho nenadla nemoc, ktorej aj v Nitre 29. jna 1095 podahol.1 Vladislav umrel nhlou smrou, a Koloman Jesaslavi korunovan bol a r. 1098 za kra uhorskho; musely sa teda medzi tm asom prihodi mnoh veci, ktor nai domci dejepisci zamluj. Ponev Vladislav mal ete brata Lamberta na ive, nestaral sa o nstupcu; mal by nm tene brat jeho, nie ale Almus alebo Koloman, jeho vnukovia. Lambert bol delnm knieatom Byhorska a podkarpatskho Ruska, Almus (r. 1090) krom Horvatska, Koloman ale stal sa biskupom (jgerskm). Tomuto znebil sa kazsk stav, a ke otec neprivolil k tomu, aby ho opustil, utiekol do Poska. Ke potom Vladislav r. 1095 upadol do nebezpenej nemoce, povolal ho z Poska a tak vec usporiadal, aby Lambert stal sa nstupcom, Koloman ale, a ho ppe osvobod od kazskho stavu, delnm knieatom Slovenska. S touto hodnosou spojen bvalo i nstupnctvo. Lambert prv, ne by bol zaujal krovsk trn, r. 1097 umrel, Almus ale zahnan bol z Horvatska. Nastaly teda roztrky medzi Almusom a Kolomanom o krovsk trn. Almus dal sa vemoom uchlcholi tm, e Koloman je neenat a tak e v pde jeho smrti stane sa krom. Uspokojil sa s delnm knieatstvom slovenskm, Koloman ale r. 1098 stal sa krom. Avak roztrky medzi nimi nanovo vznikly, ke sa Koloman oenil. Vemoi s jednej strany osoovali kra pred Almusom, e preto si vzal mlad enu, aby mu prekazil ndej na krovsk trn; s druhej strany osoovali Almusa pred krom, e snuje klady proti jeho ivotu. Nsledok bol ten, e Koloman odal Slovensko Almusovi. Tento odobral sa najprv k cisrovi Henrikovi a potom, ke bol odtia odiiel s przdnou rukou, do Poska ku krovi Boleslavovi. Prve tehdy, ke sa Almus zdroval v Posku, Koloman zamieal sa do vec v Rusku. Dostavil sa ta i Almus, a ke Koloman utrpel tam velik porku, najal si Rusov a Polovcov (Kumanov), aby s nimi alej prenasledoval ho. S nimi prekroil Karpaty a 1107 uderil na Abov Novhrad; ale Koloman sobrav vojsko, vytiahol proti nemu a obahol ho. Almus poddal sa mu na milos a nemilos; ale prostrednctvom Boleslava sa stalo medzi nimi1Ppe Coelestin r. 1198 vyhlsil ho za svtho.

18



smierenie. Koloman Rusov a Kumnov, ktorch bol so sebou priviedol Almus, dielom vzal do sluby svojej, dielom ale osadil v Uhorsku.2 Bezpochyby aj na Slovensku povstali z nich kumnski ili maarsk osadnci (szkelyek) o strcovia (evrek, rk) hranice pri Morave (Szkelyfalva, Sikula), Bielej Hore (Plavec, Plavenstein, chybne Blasenstein), Vhu (Siculi de Vaag) a inde (Stre, Beeovce). Behom asu vak sa poslovenili. Smierenie Almusa s Kolomanom netrvalo dlho. Almus snoval opt klady ivotu Kolomanovmu, tak e trestu vyhol len tekom. Zabral sa k cisrovi Henrikovi. Tento, ktor v nemilej pamti choval nepriazniv jednanie Kolomana proti kriiackym, cez Uhorsko tiahnuvim plukom, ahko sa dal nahovori k vlke; pripojil sa k nemu Svatopluk, kniea esk, a jebo brat Otto. Ke Henrik r. 1108 obliehal Preporok, Svatopluk a Otto uderili na Slovensko, zaujali Trenn, Nitru a in pohranin hrady. Koloman sce osvobodil hranicu od nepriateov,3 ale ke r. 1113 Henrik opt tiahol proti Uhorsku musel ho ukroti darmi a prijatm Almusa na milos. Ni tak teraz nelealo Kolomanovi na srdci, jako aby zabezpeil trn svojmu synovi, tefanovi II. Dal ho korunova a, aby Almusa i syna jeho Belu uinil neschopnmi k panovaniu, dal ich oslepi a zatvori v demeskom kltore. Za doby Kolomana ( 1114) potlaen deln knieatstvo slovensk, ponev k jeho zaplneniu nebolo krovskch princov, vzkriesen bolo a pod Belom II., ktor syna svojho Jesaslava (Gesu) II. uinil slovenskm delnm knieatom, r. 1137 ale druhho syna svojho Vladislava knieatom Bosnanskm. Ke Jesaslav po smrti otcovej r. 1141 stal sa krom, brat jeho Vladislav II. stal sa slovenskm delnm knieatom, kdeto Bosna ponechan bola na bna Boria. Svedkom toho je, e Vladislav k dotacii biskupstva nitrianskeho, krom Kolomanom r. 1105 zaloenho, daroval Skaany, vek a mal Belicu, vek a mal Krsteany, jako i Salu (Saliby) nad Dudvhom. Do doby Jesaslava pad tie osadzovanie Nemcov (od r. 1150) na Slovensku; ktor, povajc vek vsady, potom novmi koloniami (od r. 1242) rozmnoen svojm spoludranm, priemyslom a kupectvom vyvihli sa i nad domorodch Slovkov a, sriadive si mest, vekho vznamu dosiahli. Po smrti Jesaslava ( 1161) sce krom sta sa mal brat jeho, Vladislav II., ale stal sa syn jeho tefan III. Bol vak s trnu svren i s matkou svojou do iech vypuden. Krom stal sa Vladislav II., slovenskm delnm kaieatom a nslednkom ale tefan IV. Po Vladislavovi II., ktor kraoval len za pl roka, krom stal sa jeho brat tefan IV. Boleslavi. Slovci pridali sa tefana III. Jesaslavia, a shromadilo sa okolo neho tie toko esko2Takreen bezmenn notr kra Bely (Anonymus Belae regis notarius), tieto a nasledujce deje preniesol do 9. stoletia, uinil Almusa otcom Arpdovm. 3Toto dobvanie Nitry preniesol tene Anonymus tie do 9. stoletia a vymyslel pritom bjku o Soborovi, veliteovi eskom na hrade Nitrianskom.

19


moravskch dobrovonkov, e tefan IV. Beloslavi bol porazen a z krajiny zahnan. Umrel 11. aprla 1172 v Zemlne. Tak zahynuli synovia Bely II. Ponev tefan III. Jesaslavi umrel 4. marca 1173 bezdetn, nstupcom jeho stal sa jeho brat Bela III., slovenskm delnm knieatom ale jeho mlad brat Jesaslav. Ke vak Bela vysielal vojsk na pomoc cisrovi Manuelovi proti Turkom, Jesaslav nielen hromil na to, ale aj snoval pikle proti jeho ivotu. Bela teda musel vojsko, pre Manuela uren, odvola a posla na Slovensko. Medzitm Jesaslav utiekol do Rakska a vyhol osudu matky svojej, ktor omekala sa na hrade Brani v nitrianskej stolici a tam o zajat pod str postaven bola. Bela teraz, soka zbaven, u mohol posla vlen pomoc Manuelovi. Ke r. 1175 vojsko krovsk bojovalo v Asii, ahko by bola v Uhorsku vypukla vojna proti Henrikovi Jasomirgotovi, markgrfovi rakskemu, u ktorho sa Jesa zdroval, keby tento nebol odiiel z Rakska do iech, poiada Sebeslava, aby ho nemeckmu cisrovi odporal. Sebeslav, aby si zskal priatestvo Bely, vydal ho tomuto, a tento ho potom 15 rokov dral vo vzen. Behom toho asu Bela syna svojho Imricha ustanovil za deln kniea Slovenska a r. 1185 dal ho i korunova o kra mladieho. Toto korunovanie nemohlo sa tka Dalmtska a Horvatska, ale zemia uhorskho, menovite delnho knieatsva slovenskho, ktor dvan bvalo synom prvorodzenm a nslednkom. Potvrdzuje to i t okolnos, e Imrich, ke o r. 1195 korunovan za starieho kra udelil zemanstvo Zerzavmu, poddanmu preporskmu, uinil mu to bezpochyby za zsluhy, ktor jemu predtm o mladiemu krovi bol preukzal. Ponev ale kraje posavsk ustavine znepokojovan boly skrze Bentanov, mlad brat jeho Ondrej ale zamestnan bol v Halii, Imrich (r. 1194) prevzal sprvu i nad Dalmtskom a Chorvatskom. Po smrti Bely ( 23. apr. 1196) Imrich korunovan bol za starieho uhorskho kra, Ondrej ale mal poduja kriiacku vlku do sv. zeme; k omu jemu otec zanechal vek poklady. Nemal k tomu chuti a zdeden poklady vynakladal na zskanie si strany k svreniu Imricha s trnu. Popuden bol k tomu tm viac, ke sa Imrichovi narodil syn Vladislav; o mu prekazilo ndej k dosiahnutiu i slovenskho delnho knieatstva i nstupnctva, ponev toto oboje nlealo prvorodzenmu synovi. Po Imrichovi ( 30. nov. 1204) stal sa krom jeho syn Vladislav III., ale ke tento po es mesiacoch umrel (7. mja 1205), Andrej obsiahol u dvno hadan korunu krovsk. Konene chystajc sa predsa raz na kriiacku vojnu, syna svojho uinil slovenskm delnm knieatom, dal ho r. 1217 korunova za mladieho kra, a dal sa na cestu do sv. zeme. Ke sa kr Ondrej na jar r. 1218 nazpak navrtil, naiel Uhorsko v nramnom neporiadku. Predovetkm ustanovil sudcov, ktor, chodiac po krajine, skmali prva vlastncke, a zeme bezprvne odat navracali vlastnkom. Z toho povstaly kriky a aloby; nespokojenci so zleitosami svojimi obracali sa u na starieho kra Andreja (do Stol. Belehradu), u zas na mladieho kra Belu IV. (v Nitre). Aby sa tomuto a inm neporiadkom vyhnulo, Andrej vydal zlat bullu, v ktorej medzi inm zakzan bolo odvolanie sa na starieho kra proti

20



rozsudku mladieho kra, a naopak. Tm vak trenice medzi starm a mladm krom neboly odstrnen, tak e Bela sthan, hlavne pomocou upana preporskho, musel sa da r. 1224 na tek zo Slovenska do Rakska. Do toho vloil sa ppe Honor, aby otec so synom smieren bol. Stalo sa to sce, ale Bela preloen bol zo Slovenska za sprvcu do Dalmatska a Horvatska. Bela IV. 14. okt. 1235 korunovan bol v Stol. Belehrade za starieho kra, teda ete pred smrou otca svojho 22. nov. 1235). Sotva zaal panova, po Eurpe rozniesla sa zprva, e Tatri od severo-vchodu tiahnu k zpadu. Pred nimi ustupovali zakarpatsk Kumni (Maari) a od Bely do krajiny prijat boli.4 Za nimi r. 1241 dorazili Tatari, uhorsk vojsko porazili a krajinu i nasledujceho roku nramne zpustoili. Po odchode Tatarov prv staros Bely bola, nazpak povola rozptlen domorod, a nahradi vyhuben obyvatestvo skrze osadenie cudzozemcov, takto dostalo Uhorsko temer nov tvr: mnostvo Slovkov vykrvcalo pod meom tatarskm, a v mnohch vidiekoch po prachu otcov naich krali prisahovav sa esi, Nemci a Kumni (Maari). Slovensk deln knieatstvo vak v tch pohromch nezaniklo, no tm jasnejie na povrch vystupuje. Bela IV. mal dvoch synov: tefana a Belu. tefan u r. 1246 bol mladm krom a vojvodom celho Slavonska (Slavonska, Dalmatska, Horvatska, Podrvska a tajerska), potom ale i Sedmohradska a o Dominus Cumanorum i Potisia. S tm ale nebol spokojn a domhal sa i delnho knieatstva slovenskho, ktor bolo dvan prvorodzenm kroviom, a s ktorm spojen bvalo i nstupnctvo, a to preto, ponev mlad brat Bela, milok rodiov, ustanoven bol za slovenskho delnho vojvodcu (dux Sclavoniae). Trenice medzi otcom a tefanom V. tak aleko ily, e r. 1262 medzi nimi vypukla domca vlka na hranici, ktor delila Slovensko od Potisia. Akovek vojsk u stly proti sebe, neprilo to k bitke, ale k vyjednvaniu. Da vzjomnej mluvy zaviazal sa tefan, e viac nioho nepodnikne proti mladiemu bratovi a nebude k sebe vbi jemu poddanch Slovkov a Nemcov, jako ani echov, ktor bu s alebo bud osaden v delnom jeho knieatstve; vojvoda Bela ale podobne sbil, e nepodnikne nepriatestvo proti tefanovi a nebude k sebe vbi Kumnov (Maarov) jemu poddanch. Pokoj dlho netrval. Ke po smrti Rastislava, zaa Bely IV., tefan napadol po om pozostal vdovu Agnesu a chcel ju pozbavi Mavy a Bosny, nemohol to trpe kr Bela IV., lebo sa obval eskho kra Ottokara, ktor mal podobne Rastislaviku Kunegundu za manelku, a zavrtil ho, ponechajc Rastislaviom Mavu a Bosnu; Slavoniu, Dalmaciu a Horvatsko ale, tefanovi odat, roku 1266 sveriac mladiemu synovi Belovi. tefan V. po smrti mladieho brata ( 1269) a po smrti otca ( 3. mja 1270) bol korunovan za kra celho Uhorska (super totam Hungariam) a sotva e sa sohrial na trne, podujal r. 1271 vek vlku proti eskmu krovi Ottokarovi, ktorej dejite bolo Slovensko medzi Moravou a Vhom. Nsledkom tejto ukrutnej vojny a nerody nastal okolo Bielej Hory nramn hlad, tak e predkovia nai museli by na as od krajinskch dan osvoboden.4Tto nov kumnski osadnci menovan boli Neuhri (Neugri), predol ale Uhri (Ungari, Cumani).

21


Pokoja s Ottokarom uzavrenho dlho nepoval, lebo u 6. aug. nasledujceho roku umrel. Po jeho smrti jedna strana (maarsk, kumnska) chcela starieho syna Vladislava IV. Kumanskho, druh (slovansk) ale mladieho syna Andreja, tak e hne v de korunovania Andrej Kaplon opovil sa ho kyjom uderi. U r. 1273 zapleten bol do vojny s Ottokarom, krom eskm, a vek bitky viedly sa opt medzi Moravou a Vhom. Medzitm asom dola Ottokara zprva, e za rmskeho kra vyvolen je Rudolf z Habsburgu: hadel teda vyrovna sa s Uhrami. Jakokovek temn s dejiny Uhorska toho asu, predsa pravdepodobn je, e tehdy Vladislav dal sa nakloni k tomu, aby brata svojho Andreja uinil vojvodcom Slovenska a krom mladm. Pokoja vak medzi nimi nebolo; lebo Henrik z Gssingu, aby sa pomstil na Vladislavovi, r. 1274 dal lapi Andreja, aby ho posadil na trn; no v mene Andreja chopil sa i zbrane a obliehal Vladislava v Budne; avak Peter k pri Buko-umli porazil a pri Fvnyi (Fuen) zabili Henrika v boji a tak Vladislava z nebezpeenstva vysvobodil. In to navliekol Joachim Pektari, dvornk krovsk, ktor nielen sprostredkoval zasbenie dcry Rudolfovej Ondrejovi, ale i smierenie sa tohoto s Vladislavom. Stalo sa to r. 1277. Pri tej prleitosti Ondrej stal sa mladm krom a slovenskm delnm knieatom, bezpochyby preto, aby bol v hodnosti, zasnbeniu sa s dcrou Rudolfovou primeranej. Ponev Vladislav pri svojom hren s Kumnkami (Maarkami) nemal potomka, a jemu strana protivn chcela ho svrhnu s trnu a posadi Ondreja na: z obavy pred nm zapudil ho. Ondrej utiekol do susednho Poska, kde mu jeho tetka, blahoslaven Kunegunda, u krovskho manela svojho vymohla bvanie na jednom hrade, nealeko Korczina. Vladislav ete ani na tom nemal dos ale vyslal ta uplatench zkernkov, ktor ho u r. 1278 v noci prepadli, sputali a do susednej rieky Nidy uvrhli. Ke Vladislav od svojich milkov, Kumanov (Maarov), ktor chceli svojho Arbuza posadi na trn, 10. jla 1290 zavraden bol.5 Andrej tefanovi, vnuk kra Ondreja II., ktor u za ivobytia Vladislava Kumanskho (o. roku 1278) priiel z Bentok do Uhorska a (o. r. 1286) bol vojvodcom Slavonska, u 23. jla 1290 korunovan bol v Stolnom Belehrade za kra uhorskho. Jeho sadnutie na trn potkalo sa s mnohm domcim a zahraninm odporom. Na Slovensku (v arii) povstal a k trnu sa hlsil jaksi Ondrej, ktor sa vydval za mladieho brata nebohho kra Vladislava IV., klamajc Slovkov, e (r. 1278) nebol v Posku utopen, ale pri ivote zachoval. Sotva tohoto potlail (28. aug. 1290), u mal zpletky s cisrom Rudolfom, ktor osoboval si prvo na Uhorsko a chcel ho podeli tak, aby zadunajsk as Uhorska pripadla k Raksku, naddunajsk (Slovensko) ale k echm. Albert, vojvoda raksky, v skutku u r. 1291 vtrhol do Zadunajska. Andrej vyrovnav sa s nm, vybavoval snemy a nastpil cestu do Turca, Liptova, Oravy a inde po krajine, jako i do Horvatska, aby robil poriadky da snemovch uznesen a zskal si priateov. Daromn bolo jeho namhanie; pohlavri krajinsk nevmali si ho, a ke nov praetendenti hlsili sa k uhorskmu trnu, rozpadli sa na strnky da toho, jak kde vhody vlastn oakvali.5Od tej doby Kumni a do doby kr. Sigmunda prestali hra lohu.

22



Prve ke Karol Robert, o ppeom podporovan praetendent, pritiahol z Apulie do Horvatska a bol tam roku 1300 v Zhrebe skrze Gregora, administrtora arcibiskupstva ostrihomskho, korunovan za kra uhorskho, da 14. janura 1301 umrel Ondrej III., posledn to musk potomok z krve Arpdovej. Po smrti Ondreja boly dve hlavn strany v Uhorsku, jedna za Karola Roberta, druh za Vcslava, kra eskho. Oba boli po praslici z rodu Arpdovskho. Na ele strany proti Karolovi Robertovi bol palatn Mat k.

23



Od Mata Trenanskho do naeho asuMat, syn Petra k (z rodu Chaak), u za doby Ondreja III. r. 1294 bol palatnom a sudcom Kumnov, teda palatnom naddunajskm (ultradanubialis), kdeto Omodeus bol palatnom a sudcom preddunajskm (citradanubialis, pannonskm). Ke kr Ondrej proti svevoli oligarchov zakroil, vypovedal jemu poslunos, tak e tento i zbrann zakroenie proti nemu (r. 1297) nariadil. Mono, e Ondrej pozbavil ho vchodnho Slovenska a hodnosti palatnskej, vak ale podral zpadn Slovensko v moci svojej a neodriekol sa hodnosti palatnskej. Po smrti Ondreja, ke jedna as stavov ila do iech, povola kra Vcsava III. na uhorsk trn, dral sa na oko Karola Roberta, bezpochyby preto, aby tm printil Vcslava, eby si ho zskal za kad cenu. Tm viac, e Vcslav z Hodonna, kam bol z Prahy prijel, musel kona cestu cez zemie jeho. Vcslav mu zasbil, e jaknhle bude krom uhorskm, potvrd ho v dran vetkch pevnost a miest, zdedovizn a statkov, bu krovi alebo krovne prislchajcich, jakokovek nadobudnutch a pod jakmkovek menom jemu nleajcich; menovite ale e mu daruje hrad a stolicu treniansku so vetkmi mestami, dedinami, mtami a jakmikovek prslunosami. Slavnostn vyslanstvo odprevadilo Vcslava od Hodonna k Holiu a po avej strane Dunaja k Parknu. Protivnci sce chceli prekazi im prekroenie Dunaja; ale boli porazen a k ustpeniu printen, tak e Vcslav astne dorazil do Stolnho Belehradu, kde u 26. aug. bol korunovan. Odtia s vekou slvnosnou viedli ho do Budna, kde mu stavy skladali prsahu vernosti. o bol sbil Matovi palatnovi, to aj splnil 6. jla 1302. Od tej doby prichdza v dejepise pod menom Mata z Trenna, kde bolo sdlo jeho, odkia o palatn vldol tie nad Oravou, Liptovom, Turcom, Zvolenom, Nitrou, Tekovom, Hontom a Novohradom, jako aj nad avodunajskm Preporkom, Komrnom a Ostrihomom. Toto bolo spolu aj temer to zemie, nad ktorm kraoval Vcslav, tak e ostatn Uhorsko bol by musel si meom podmaova. Ke ppe, dorozumev sa s cisrom Albrechtom, 31. mja 1303 vyhlsil vobu Vcslava za neplatn a zahrozil cirkevnou kliatbou prvrencom jeho, odpadol i Mat Treniansky od neho bu preto, alebo i pre neporiadny ivot jeho. Nsledkom toho otec jeho Vcslav II. v jni r. 1304 priiel s vojskom a premohc prekky, ktor mu kladen boly na Slovensku v cestu, uderil na Ostrihom, kde bolo hlavn hniezdo kladov proti Vcslavovi III. strojench, a potom na Budn. Odtia vzal syna i s korunou a odviedol ho nazpak do Prahy. Po smrti otca Vcslava II. (21. jna 1305) syn jeho Vcslav III. oddal korunu uhorsk Ottovi, vojvodovi bavorskmu, ktor pochdzal od jednej dcry kra Bely IV. Akovek Otto 6. dec. 1305 bol v Stolnom Belehrade korunovan, Mat, rozhnevan i na neho i na Vcslava, e

24


dal korunu Nemcovi, nepristal k nemu, ale u jako neodvisl panovnk vstpil vo smluvu s vojvodom rakskym. Roku 1308 priiel kardinl Gentilis do Uhorska a zskav Mata pre Karola Roberta, ktor po odchode Ottona bol jedinm praetendentom, svolal snem na 27. nov. do Peti. Mat poslal ta svojich vyslancov. Ke kardinl v zahjajcej rei przvukoval, e prvo udelova korunu uhorsk patr ppeovi, nastal krik proti nemu, tak e sa snem roziiel bez vybavenia veci Karola Roberta. Ponev snem tento nebol riadne svolan, a v om cel Uhorsko nebolo zastpen: Mat, o palatn, rozposlal obenk po krajine a povolal stavy do snemu na nastvajci rok k svobodnej vobe kra. Gentilis prediiel Mata a svolal niektorch biskupov na 3. dec. do Budna, kde uznalo sa za najspsobnejie, aby Karol korunovan bol opravdivou korunou uhorskou, ktor Ottonovi nsilne bol odal a v moci svojej mal Vladislav, vojvoda Zhoria (Sedmohradsko). Tento sa vak osvedil, e len tomu vyd korunu, ktor svobodnou vobou poven bude na uhorsk trn. Nsledkom toho odopretia shromadil sa snem 11. jna 1309, a 15. korunovan bol opt Karol Robert korunou prozatymnou. Do snemu dostavil sa aj Mat. o pohlo Mata Trenanskho, e sa dostavil do snemu toho? Strana Karolova zskala si Henrikoviov Kyseckch, prvrencov Ottonovch, a tm sosilila sa tak, e si Mat netrfal tej sile odola. Snem svrchu spomenut naliehal najprv na to, aby statky, krovi a krovne nleajce, navrten boly; a vysloven bola kliatba na tch, ktor by to neuinili, jako i na tie vojvodiny, hrady, zmky, mest a jakkovek miesta, ktor by navrten neboly. Toto sa tkalo aj Mata a rozhnevalo ho tak, e sa chopil zbrane a sthal prvrencov Karolovch. Sm kardinl a biskupi, neciac sa by bezpenmi v Budne, utiekli do Preporka, kde 10. nov. obnovili veobecn kliatbu na protivnkov Karolovch, potom ale do Udvordu, kde totie uinili. Konene Gentilis 6. jla 1311 vyslovil osobn kliatbu na Mata Trenanskho, ktor ho tak rozplila, e sobral vek vojsko, oboril sa na Nitru, a potom jednu as vojska poslal k Spiu a ariu, druh ale viedol ku Komrnu a Vyehradu. Karol 15. jla 1312 porazil sce jednu as Matovcov pri Rozhanovciach, ale alej nesthal, no dal sa do vyjednvania s Matom. Od tej doby Mat jednal jako samostatn a od Karola neodvisl panovnk Slovenska; mal svojho palatna a svoje peniaze, ustanovoval upanov a radnkov, rozdval majetky a zakladal Lehoty (lehotas apellabat), viedol vojny a uzavieral smluvy so susednmi krajinami at. Tak to bolo a do r. 1317, v ktorom Karol opt zaal vli proti Matovi, a odal mu Vyehrad a Komrno a preniesol vlenie proti nemu i na av breh Dunaja. o nemohol dosiahnu zbraou, to hadel dosiahnu subami, aby ud Matovch zskal k zrade. Tak uinil i jeho palatn, Felician Zaha a mnoh in. V tom 1. mja 1321 umrel Mat Trenansk bez potomka, a Matovci podahli presile krovskej. Karol dostav zprvu o tom, spiechal k Trennu, aby m skorej sa ho zmocnil. Dna 6. jla bol v Leviciach, 25. jla pod Trennom. Po dobytom Trenne (8. aug.) pokraoval Karol alej, km cel Slovensko nedostal do moci svojej a nespojil s uhorskou korunou. 25



Akovek tefan ( 1354), mlad syn Karola Roberta, bol vojvodom, predsa jeho deln knieatstvo nebolo na celom Slovensku, ale bolo obmedzen len na Spi a ari; a toto zemie ete i r. 1445 oddelen bolo od nekdajieho zemia Mata Trenanskho. Za doby Sigmunda, cisra a kra uhorskho, tibor r. 1396 psal sa sce Pnom celho Povaia; avak ani celho ani samostatnho Slovenska. A Jn Iskra z Brandza, generlny kapit kra Vladislava, dobyl politickej samostatnosti Slovenska a zastval ju, ovem s rozlinm osudom, a do r. 1462, v ktorom poddal sa krovi Matejovi Korvnovi a poslednie dni svoje strvil vo Zvolene. Od tej doby, o Iskra poddal sa krovi Matejovi, Slovensko (od r. 1471) nos v zkonku uhorskom meno Hornie strany Uhorska, stolice, do tohoe Hornieho Uhorska nleajce, maly svojho generlneho kapita a mnohokr bu vo veobecnom krajinskom sneme tvorily zvltnu skupeninu, alebo schdzaly sa do zvltneho a samostatnho snemu: avak nebolo to u viac vrazom onej drievnej samostatnosti Slovenska, akovek Slovci do 16. stoletia stli na povrchu v Uhorsku. K tomu im dopomohla esk kultra, ktor z Prahy vychdzala a rozlievala sa po Uhorsku, tak e etina nielen bola vo vysokch domoch, ale znela i v krovskom dvore a na krajinskom sneme, a dola tokho vznamu, e Slovci i v zkonku prichdzali pod menom echov. Krem toho Slovci tak sa obodrili, e i nemeck mest bu celkom alebo iastone poslovenili. Po pde kra Ludvika (r. 1526) ili po katastrofe mohskej poaly sa meni nrodostn pomery v Uhorsku. Akovek Slovci povili Jna zo Zpolia na uhorsk trn, tak e ho temer in nemenovali ne slovenskm krom, predsa ich pomery nrodnie obrtily sa na horie, ke Slovci opustili kra Jna a pristali k Ferdinandovi I. Kr Jn zskal si Kumnov (Maarov) a lichotil im, agitujc medzi nimi tm, e Ferdinand I. chce potlai ich jazyk a nrod. K tomu prispel tefan Verbczi, ktor padelal dejepis a zkonk v prospech Kumnov (Maarov) a na ujmu Slovkov. Tchto stril medzi nevon nrody Uhorska, tamtch ale vyhlsil za nrod von. K tomu prilo zamlovanie maarskho pvodu Kumnov (Paczok, Knok, Jszok), stotoovanie Uhra s Maarom, potanie zemanov k Maarom, vyhlsenie kalvnstva za vieru maarsk, povaovanie zemansko-maarskho stavu za oprvnenie k hodnosam a k radom, a rozirovanie maarskho kalvnstva proti nemecko-slovenskmu luthernstvu a proti dynastii habsburgskej. Tak nter maly vetky boje proti Habsburgom (1526 1711). Zotavenie katolctva v Uhorsku sce obstrihalo kriedla maarskm kalvnom, avak katolci, ktor pojli z kalvnov, v nrodnostnej otzke s tmito sa spojili a od r. 1791, protislovanskou diplomaciou podporovan a renegtmi rozmnoovan, krok za krokom krali a povznali sa k tej vke, na ktorej s. Staton Slovci ovem tie sa prebudili, chopili sa prce a obrany, a v tom hrdinsky vytrvali; ale lenivci poloili ruky v kr, zbabelci utiahli sa za pec, hladoi hnali sa za ziskom, mrnivci za svetskou slvou a odpadvali od nroda, ktor nenie v stave dva predajnm zradcom svojim hadan vhody.

26

Dejepis Slovakov

Documents

Transcript of Dejepis Slovakov