ČfslO 21. V Prešporku. 22. mája 1914. Ročník 5. Studňa...
Transcript of ČfslO 21. V Prešporku. 22. mája 1914. Ročník 5. Studňa...
I I I I IMII * i l i H M l i ^
. - , , , , . , , . ^ . , „ , , , . . . . . . . . , . , • • • • • • • i i i , | í | i t 1 i i i i i M i i r i i i i > l i M i n 1 i g i t J f i » l l 1 l l l < i l i i i M i M l t l . l l l M l i i i i l l i i l r » i i i i i j i M i i i i M i í t r r i . i i i . , . . . n i l i i i , i i i n
n * A W\/n*tWATcřl' M A I / I A H A T C I ' C K A c n n i A K l ^ / ' K L i n TCI PPHNII PREDPLATNÉ MAROKA KOK <?[D0 CUDZOZEMSKÁ y KOR
Ě ň i M i S ^ ^
MAJITEĽA VYDAVATEĽ: NAKLADATELSKÝ ^SPOLOK.W ČÍSLO TELEFOMU 1 1 3 1 ŠLHLAVriÝ jEDHATEĽ PM/tffflumjAflKwEUROT^
UH0RSHH21OSÔ. HAKÚirt T k 9 f l 7 5 .
mm )fi(Hiiiii[l!liiMmiiiiiuiiii)imii)niiiii:iii{iiiliiiiiiiliilliimiiililiiiit
ČfslO 21. V Prešporku. 22. mája 1914. Ročník 5.
Studňa blahobytu! Napred žiť a potom mudrovať, hovorí
staré porekadlo. Pred politikou, ba aj pred samou rečou vedie predok chlieb náš vozdajší, to, z čoho žijeme. A múdry najhúžev-natejšie sa toho drží, o to stará, z čoho žije. Ale nedá sa žiť bez živnosti. Živnosť je kŕ-mou života. 2ŕvot bez živnosti uschne, nastane smrť. Živnosť je podmienkou života.A preto čo nám zveľaďuje živnosť, upevňuje nám život. A až potom, keď je životná sila živnosťou zabezpečená, byvná, môže sa človek zdarné opreť v boj za práva cti, svobody, reči, občanstva.
Hospodárska práca, hospodárska organizácia je základom občanskej, národnej zdarnosti. Darmo, keby sme si akokoľvek ctili a zastávali biedu, s biedou, s hladom v žalúdku veľmi ťažko sa dá zdarné bojovať. A preto veru najsprávnejšia cesta k právu, k cti, k svobodě je, ktorú Ferdiš Ju-riga týmto heslom označil našemu národu: „mať, naša mať." Áno, „mať" nečo, mať čím viac, dá sily, prostriedkov, spôsobov do životného boja a kto má, už si môže povedať: „biť, náš byt". Biť krivdu je náš byt, náš pobyt tu na zemi.Skľúčený biedou mar-no dupne nohou, nik ho vážne neberie, po-neváč drží sputnaného najväčší nepriateľ: bieda.
Veru „mať, naša mať," a až potom môžeš dupnúť nohou: „biť, náš byt" a svoj k svojmu. V biede ešte i svoj uteká od svojho. Nič proti tejto zkušenosti nenamudrujeme, lebo život je veru taký, keby sme akokoľvek špekulovali, mudráčili a chudobu ľutovali.
Preto prvou národnou povinnosťou a najprednejšou zásluhou je boj proti biede, ako proti najväčšej krivde, boj a práca za zveľadenie dôchodku ľudu, za zväčšenie a zlepšenie živnosti pod svätým heslom: ,,za tú našu zem-matičku"; ,,za tú našu čestnú živnosť svojho stavu".
A kde väzí najväčšia príčina biedy našeho ľudu? Najväčšia príčina biedy našeho ľudu väzí v tom, že roľník, prvorodený syn zem-matičky svoje výroby za pohlavok musí odpredať a dělník ich draho musí kupovať. 2e medzi vyrábateľom a strovite-ľom je hŕba prostredkovateľov, ktorí len tým, že to z rúčky do rúčky podajú, najviac uchytia.
Tu niet inŠej odpomoci, jak aby sa vyrá-batelia sriadili, svoje výrobky celkom do
úst hotové pripravili a priamo ruky strovi-teľovi podali. Vtedy si môžu deliť osoh prostriedkovate-ľa. Vyrábateľ môže lepšie odpredať, strovi-tef lacnejšie kúpiť a tak sa dá priblížiť k rozlúšteniu najťažšej otázky na svete, že jak vyrábateľovi, tak aj stroviteľovi sa uľaho-dí. To je to najväčšie sveta umenie.
Cestou k uskutočneniu tohoto cieľu sú roľnícke továrne, ači dielne, ktorých účastiny, ači podiele má v rukách sám ľud na čele s kupcami, ktorí výrobu roľnícku spracujú, odpredajú priamo stroviteľovi do úst. Takto sa roľnícka výroba zväčší, zdokonalí a jej odbyt usnadní a dělník snadnejšie přijde už k vyhotovenej živnostnej výrobe.
Pravda, je to veľká vec, krásna a užitočná, ale aj veľmi ťažká! Ale nie neusku-točnitedlná. V Cechách, na Morave v roľníckych pivovaroch, cukrovaroch, strojárňach máme na to dosť príkladov.
U nás žiaľ Bohu ešte sme nemali na to príkladu. U nás v kruhoch úradných a obchodníckych také podniky nachádzajú ohromné, takrečeno neprekonateľné prekážky.
Tým väčšia česť, zásluha a sláva prináleží patričným vtedy, jestli pri našich ťažkých pomeroch nájdu sa ľudia, ktorí takúto vec prevedú.
Jesli je stredná škola pre národ tak vážna, žeby si dal niekto za ňu ruku odtínať, iste asnáď ešte vážnejšia je roľnícka fabrika, lebo tá znamená tisíce a tisíce dôchodku pre náš ľud a silnú baštu proti biede.
A s radostným výkrikom na slávu oznamujeme obecentsvu porod aj tak veľkej, užitočnej, slávnej veci.
Dňa 16. kvetňa v r . 1914. sišlo sa'v Stupave 385 roľníkov z primoravskej doliny a utvorili prvú dielňu v Uhorsku na zakvase-nie kapusty, oharkov, paradajiek a rôznych zelenín a na zaváranie ovocia a zelenín.
Týmto sa uskutočnil dávny sen najkrás-nejšieho a najmajetnejšieho kraju Slovenska. Roľník, obchodník a úradník svorným účinkovaním stvorili tento veľkolepý podnik. Upísali 1200 účastín po sto korunách. Utvorili sa v zákonité teleso. Zaujali naj-krásnejšie miesto v Stupave, hneď pri samých kolajniciach železničnej stanice. A do jaseni bude stáť veľká dielňa, na sto metrov dlhá, ktorá má spracovať na stá a stá vozňov zelenín a rozposielať do širého sveta slovenskú záhorskú výrobu. Na statisíce ročného zväčšeného dôchodku to znamená pre náš ľud.
V duši už vidím veľký komín. Vidím na
stá vozov. Vidím čiperných delníkov, usilovných roľníkov. Vidím vagóny, jak sa kotúľajú do Berlína, do Paríža, do Londýna . . . všetko výroba naša a zisk zneho dvojnásobne padá do vačku našeho ľudu: poprvé snadnejšie odpredá, keď továrňa stojí, podruhé zisk z obchodu ide do vačku ľudu, lebo prevažná väčšina účastín je v rukách jeho. A chudoba lacnejšie môže kú-
1 piť, poneváč si môže vyrobený tovar pria-! mo z dielne objednať.
A pri pohľade na tento krásny obraz zapomínám na boľasti nosenia v živote. Viac, než tri roky rástlo toto dieťa v materinskom živote ľudu a podstúpiť muselo už vtedy potupu. A haněný, tupený bol otec diela, náš vyslanec Ferdiš Juriga. Zapomínám na boľasti porodu, na podkopnú prácu závist-níkov, na pýchu niektorých sedliakov, na ľudskú lakomosť, nenávisť a sprostosť. . . Zapomínám . . . odpúšťam, teším sa, jak matka dieťaťu svojmu, bárs aj bol poiW trápny, boľastný, veľmi ťažký.
Uhnite oškerné obludy, čo ste nás na ceste do bludu uvádzať chceli, jak mlado-luteránski fiškáli, ktorí nám otca tohoto dieťaťa, našeho vyslanca pre túto prácu tupili, pomlúvali zo závisti oproti nám. Už vieme, že títo každý chodník haňajú, ktorý nás nevedie do ich kancellárskej pavučiny.
Nech umlkne závisť, pýcha, nenávisť, úžerníctvo, lakomosť, žiarlivosť obcí a ľudí.
Radujte sa, veselte sa všetci ľudia dobrej vôle. Narodilo sa nám dieťa, dielo veľké, z ktorého prekvitať môže primoravský kraj jak majetný raj, jestli všetci činitelia, jak roľníci, tak aj úradníci a obchodníci pod vedením našeho vyslanca svorne opřeme ple-co k plecu a pracovať budeme za našu dielňu.
A vy druhé kraje slovenské berte si príklad. Novovekého blahobytu živnostného hradby sú roľnícke továrne utvorené vo svornosti s obchodníkmi, s úradmi. Jak kostolné veže oslavujú slávu Božiu, tak by malý hlásať komíny ľudových strojárni, škrobárni, cukrovarov, pivovarov, parných mlynov náš blahobyt.
Tak sa má uskutočniť ,,mať, naša mať", a vtedy, keď budeš mať, nie na piano, lež platne môžeš dupnúť nohou: biť, náš byt. A krivda uhne. Kto má, bude mu dano, aby mal ešte viac aj cti aj práva. To je železná skutočnosť života a nezmeníme na nej, keby sme aj potoky slz vyronili nad krivdou biednych. Heslo: Svoj k svojmu len tam sa dá prevádzať, kde je niečo. Kde je iba bieda a ston, tam ťa obyčajne zapre svoj.
Mni'Ĺ W M k M, :£>
/
Číslo 21.
bude so dňa na deň chudobnejším, biednejším. A to nemôže byf záujem uhorského štátu. Veľké poplatky, zvlášť vojenské (archy požadujú majetnejší fud. Bez vzdelanosti ľudu nedá sa am priemysel vyvinut a už aj preto je zapotreby uznať národnostné reči vo všetkých školách.
Hľadáte záruky? V stredoveku sa hovorilo: „čí kraj, toho má byť aj náboženstvo'* a spálili ho, kto protirečil tejto zásade. Dnes hovoria, čí kraj, toho národnosť a do štátneho väzenia pošlú toho, kto sa opováži protirečiť. To neni múdra zábezpeka. Ľudí treba chlebom spájať. Poľské porekadlo hovorí: Papkou, čiapkou a soľou sa ľudia spájajú. To je chlieb, úcta a múdrosť. Tak spojený štát to by bol krásny obraz. Vieme z hospodárskeho života, že sliepka aj kačice, bajiné vajíčka vyliahne. Keď sa maľučké vyliahnu, držia sa okolo sliepky, jak kuratá. Lež keď dorostů, keď sa ohlási v nich príroda ich, už chodia každý dľa svojho rodu, ale pridŕža sa svojho dvoru. Pridŕža sa svojho dvoru jednoho, po-neváč jeden ich živí, pestuje. Prečo by to tak nemohlo byť aj v štáte? Treba uznať reč ľudu aj v správe. Ako sa môže menovať správa samosprávou, jestli sa ona deje rečou ľudu neznámou. Nikto sa sám seba cudzou rečou nemôže spravovať. To je jednoduché občianske právo. Ja jak občan mám k tomu právo, aby mňa služobník občiansky porozumel. Mám k tomu všeľudské právo, by som vedel, že mňa sudca rozumie. Veď ako môžem stať pred taký súd, o ktorom viem, že nerozumie reči mojej? Veď v Belgicku prihodil sa pád, ktorý rozbúril vtedy verejnú mienku celého sveta, že na smrť odsúdili človeka následkom toho, poneváč súd neznal jeho materinskú reč, reč flatnandskú.
Predseda: Musím vyzvať pozornosť pána vyslanca, že o pol šiestej máme preísť na in-terpellácie. Poneváč je čas už tu, prosím za-k ručiť.
Na to Juriga vysloviac tú nádej, že minis-terpredseda svoje verejne dané čestné slovo zadrží, v tej nádeji jeho osvedčenia o národnostnej otázke berie vznámosf.
Str. 2.
Budiž česť a chvála a vďak všetkým, ktorí prácou svojou k tomuto dielu prispeli. Mená ich neoddáme zabudnutiu. Utvorenie celej veci pre poučenie opíšeme pri príležitosti. V tejto práci vefký podiel majú aj Slov. Ludové Noviny. V týchto novinách přišly poučenia, povzbudenia a rady. Áno. Slovenské Ludové Noviny sú základným diplomom našej dielne. Sláva Vám!
Tálsky.
„Za tá našu večnú slávu!" Svätý Jánu z Nepomuku, Drž nad nami svoju ruku. Nech nám Boh dá, čo dal Tebe, By náš jazyk nehnil v hrobe.
„Proste, a bude Vám dano, hľadajte a najdete, klopajte, a bude Vám otvoreno."
Chceme-li dačo dosiahnuť, nielen fňukať máme jak žobrák u dvier, lež aj hľadať, klopať. Hladaf máme cesty. Klopať máme na zatvorené dvere, srdcia; klopať, odstraňovať prekážky, jak prieboj preboriť kôru sŕdc.
A preto Slovák neni vyslyšaný, lebo on len prosí, stonie, fňuká, v najhoršom páde za pecou škrípe ale nehľadá tam, kde je naše právo uschované, neklope na dvere, za ktorými sú naše poklady.
Poďte hľadať, poďte klopať svätou púťou za právo našej materčiny.
V rukách biskupských je dnes právo našej materčiny, za bránami ich palácov je ono. jestii • tam pôjdeme hľadať, na ich dvere klopať vyjde prvá holubica[zkŕídeľu našich práv aspoň prvé právo vyučovania náboženstva v materčine.
Ale pýtali sa nás: jakým právom, pod akým titulom, zámienkou pôjdeme prosiť, žiadať?
A či nemá právo dieťa 1st k duchovnému otcovi prosiť? A jestli môžu ísť židia na čele s ich rabýnom na úctu, na privítanie a nie raz ich posadia za stôl, ba stalo sa, že raz jeden biskup zdá sa nám — košický — po í idovsky hovoril k nim, nuž nás by mohli odvrhnúť?
My sme ako Slov. Ľudové Noviny, katolícky časopis. Vychádzame v Prešporku. Nuž pôjdeme ako redakcia, spolupracovnici a odberatelia Slov. Ľud. Novín na prosbu k najdôstojnejšiemu p. primášovi dňa 7. júna, keď bude v Prešporku birmovať. Tu máte právny titul, zámienku, oprávnenosť.
Už len zbabelosť, hniloba môže nájsť výmluvy
Chystajme sa zvlášť z prešporskej stolice
Kalendár cirkevný. 84. N. Johanna. 25. P. Urban p 26. U. Filip Ner. 27. S. Béda a J. 28. Š. Ľmil 29. P. Maximil. 30. S. Ferdinanda.
Na šiestu nederu po Viftej noci. Čítanie z prvého listu sv. Petra h. 4., v. 7-U.
Najmilejší! Buďte opatrní a bedliví na modlitbách. A predovšetkým majte spoločnú lásku medzi sebou, lebo láska zapokrýva až mnohé hriechy. Buďte pohostinnými jedni k druhým bez reptania, jeden každý s tou milosťou, ktorú obdržal, nech poslúži aj druhým, jako dobrí rozdávači mnohonásobnej milosti Božej. Jestli kto učí, nech učí tak, jako reč Božiu; jestii kto slúži, nech slúži zároveň tej sile, ktorú uděluje Boh, aby vo všetkom bol zvelebovaný Boh skrze Ježiša Krista, Pána našeho.
Evanjelium sv. Jána h. IS., v., 26., 27. a h. 16., v. 1—4.
Za onoho času riekol Ježiš učeníkom svojim: Keď přijde Utešitef, ktorého vám pošlem od Otca, ten Duch pravdy, ktorý pochádza od Otca, on vydá svedectvo o mne; i vy budete vydávať svedoctvo, lebo ste so mnou od počiatku. Toto som vám rozložil, aby ste sa nepohoršili. Vyženú vás von zo synagóg; ba prichádza hodina, že každý, kto vás zabije, bude sa domnievať, že preukazuje
S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I N Y
Do Nitre sa pôjde na deň patiónov slovenského národa sv. Zorarda a Blahoslava dňa 17. júla.
Výbor „za tú našu večnú slávu*.
Reč poslanca Ferdiša Jurigu, ktorá povedal na
uhorskom sneme dňa 11-ho marca 1914. (Dokončenie.)
Juriga: Jeho krok je prvým krokom, ktorý znamená novú dobu v Uhorsku na poli národnostnej otázky. Učinili to síce predtým Deák a Széchenyi, ale žiaľ, to už prišlo do zabudnutia. A preto nemôžem odopret, aby som mu nevyjadril moje uznanie, nie s národnostného stanoviska, lež v mene všetkých nepanujúcich národov sveta, poneváč on pocítil, že už neni možná naďalej ich v poddanstve držať.
Tak učinil v r. 1848 aj Ludvik Kossuth, keď na osobnom poli chcel dať práva, ktorých zá-rod sa nachádza v jeho reči ohľadom poddanských národov. Keď sa daly ľudu práva, čo sa stalo? Lud bol zemanstvu vďačným za to, že ho osvobodilo od poddanstva a Slováci ešte aj dnes hovoria na tie časy, že prišiel „cabačák." Maďarské slovo používajú. A Ludvíkovi Kossuthovi povďačná je každá národnosť krajiny, že sa sotrelo osobné poddanstvo. Podobne každý národ tejto krajiny povďačný bude grófovi Stefanovi Tiszovi, jestli na tejto ceste ďalej bude pokračovať a neľakne sa stredovekého zpiatočníctva. (Pohyb na ľavej strane.)
Lež povďačný môže byť aj maďarský národ tomu, kto národnostnú otázku rozluští k všeobecnému uspokojeniu národností. A keď skúmam maďarský národ aký červ mu hryzie svedomie, čo striasa jeho dušou vo všetkých bojoch a podujatiach jeho? Od všetkých jeho ideálov jedno strašidlo ho odstrašilo, prinútilo stiahnuť ruku svoju a to bolo: strach pred národnosťami. Strach pred národnosťami jak veľká ťarcha sa zavaľuje na krajinu. Kto túto otázku rozluští, ten aj maďarský národ osvobodí od veľkej ťažoby.
Páni! Pýtate od nás záruku, že budeme dobrí? My sme nikdy neboli proti uhorskej štátnej myšlienke, uznávame maďarskú reč za štátnu, nechceme roztrhať krajinu. Však si vystavte tie školy jak chcete v duchu vlasteneckom, vymenujte si professorov bárs aj z Debrecína, my len jedno chceme: pestovať našu materčinu, kultúru, lebo ináč náš ľud ostane sprostý. Veď dnes-zajtrá ani nebude človeka, kto by mu knihy písal, jeho rečou mu přemluvil a pre tú príčinu ostanúc sprostým,
službu Bohu. A toto učinia vám preto, poneváč neznajú Otca, ani mňa. Ale toto mluvil som vám, aby ste sa, keď raz přijde hodina, rozpamätali na to, že som vám to ja predpovedal.
. Besednica. A just nie!
Bystrický pán farár bol už starý pán, a k tomu chorľavý. Mal zvyk po obede si zdriemnuť. Keď ho však obchádzal najsladší spánok, tí škaredníci pasáci začali,mu vždy pod samými oknami strielat na bičoch, že cely poľakaný vyskočil. Okolo fary išla totiž cesta na obecné lúky. chlapci tadiaľ popoludní kravy honievali.
„Ako si pomôžem?" premýšľal pán farár. Ak im zakážem, bude z toho zakázané ovocie, budú rni strieľaf ešte lepšie a na truc. Viem. čo urobím.
Na druhý deň postavil sa starý pán do dverí a čakal na chlapcov.keď poženú kravy. Onedlho rozliehalo sa už strieľanie po dedine, blížilo sa, keď chlapci prišli k fare, zbadajúc starkého duchovného, zarazili sa, dali biče
Reč Ferdiša Jurigu, ktorú držal dňa 1-ho kvetná
r. 1914. na sněme v záujme roľníctva. Slávny snem!
Nadovšetko rád sa pripojujem k mienke p. vyslanca predomnou rečniaceho, ktorý dal odpoveď veľactenčmu p. Jánovi Barošovi na jeho vývody. Smysel tejto odpovede je, že kto je húževnatý, pracovný, ten nech je na povrchu. Kto neporozumie slovu veku naše-
pod pazuchy sosňali klobúky a išli mu ruku bozkať.
Pán farár kývnul hlavou, zaďakoval a volal na chlapcov usmievajúc sa:
— Dočkajte. Chlapci popohnali kravy, aby išli v hustom
kŕdli a obrátili sa zvedavo k fare. „Ale, chlapci" —riekol starý pán, „kde
ste sa to naučili tak strieľať? Takého strieľania tak ľahko neočuť. Radosť to počúvať; neviem vás prenachválit. Kto mi zajtra tu pod oblokom najlepšie strelí, dám mu plnú čiapku hrušiek."
Chlapci vyvalili oči. Eh, bude to zajtra za streľba! Každý si mysľel, že musí zvíťaziť.
„Jakube", chválil sa Jano Pokrievkov, stav sa, že ma zajtra nepremôžeš.
„Oho, to by som rád videl. Môj bič je lepší. Strelím mu ako z flinty."
,Však si ja svoj tiež narafičím." „A ako?" ,Ano hneď, aby si ma predchytil. Sprav si
sám, ak vieš." A chlapci rozmýšľali ako by ktorý najlep
šie strelil. Sotva prihnali kravy z paše domov, začali pliesť biče, natierali ich kolo-mazou, jeden priplietol na koniec biča kúsok
ho, kto nechce pracovat, komu sa nechce učit, lež umelou podporou, injekciou sa chce udržať na tom majetku, ktorý následkom duševného sostárnutia nemôže udržať, ten nepatrí do dnešných časov. Nech dá miesta čerstvejšiemu, byvnejšiemu, na svet súcej-šiemu.
Ctený Snem! Tá úmenina, ktorú p. vysl. Baroš rozkládal, je zkázou každého národa a štátu. To vedie k zakrpateniu, jestli ume- , lými prostriedkami udržujeme na istých ma- j jetkoch takých jednotlivcov a rodiny, ktoré ; nedovedú vyrobiť zodpovedné úroky zo zemi a patričný výsledok
(Toto sa vzťahuje na statkárske stredo-zemanské rodiny, ktoré p. Baroš tak odporúčal ratovať pred úpadkom, že by sa im zvlášť na našich krajoch daly neodcudziteľné majetky, aby ony na nich zabezpečeno aj naďalej udržať sa mohly, ratujúc vlasť pred národnostiami. Ovšem, je to pre náš roľnícky ľud najnebezpečnejší návrh, proti ktorému sa Ferdiš Juriga tak rázne obrátil. Pozn. red.)
Juriga: Tieto rodiny telesne, duševne a hmotne zakrpatejú a tým činom sa vyvíňa v tele národa morová otrava, ktorá vlastne pochádza z umelého udržovania darebáctva.
Taký spôsob iba zadŕža postup a vývin národa tým viacej, poneváč títo zaujímajú miesta tým, ktorí usilovnosťou, vlohami a prácou súci sú k tomu, aby zaujali jejich miesta, výrobu štátnu, vôbec verejnú činnosť zvýšili.
Táto okolnosť podivne zamedzuje výmenu hmoty, majetku. Veď novovekého hospodárskeho života hlavnou zásadou je svobodná výmena hmoty, obrat, aby tým pádom čím viac sa uplatnilo všetko, čo je snaživé, životaschopné a darebáctvo nech hynie. Niet väčšej choroby, skutočné suchotiny národa sú to, jestli sa duch darebáctva zažerie do niektorej triedy.
Ctená snemovňa! Čo najrozhodnejšie sa musím postaviť proti týmto úmyslom z tohoto stanoviska.
Ale musím sa postaviť proti tomuto zamýšľaniu hlavne z toho stanoviska, že ono vlastne do národného hesla zaobalený triedny záujem, triedne panstvo kryje.
Veď, ct. snem, jestli takzvané dejepisné ze-manské rodiny majú takých členov, ktorí nepatria do XX. stoletia, to ešte neni „národný" záujem, že by oni aj naďalej umele vydržovali panstvo v krajine. Týchto — by som sa tak vyjadril sostárnuťých ľudí a bytností — panstvo, ct. snem, neni panstvom, nadvládou maďarského národa. Tieto dve veci nie sú jedno. A každý v mene samého maďarského
do vrkoča spletenej štetiny, aby mal lepšiu „ťapku", druhý si z vlasov uplietol ťapku, ba Janko Pakrievkov ustřihnul ho a mal „ťapku" až radosť.
A na druhý deň vyhnal každý svoj statok, ako by išiel na slávnosť. Po dedine keď išli, nestrieľali, keď však prišli k fare, tu spustil každý a strieľal, čo mu para stačila. Ozývalo sa to, ako streľba z flinty. Starký farár ich už čakal vo dverách, usmieval sa, potom kývnul na nich, aby dočkali, vošiel do záhrady až k samému plotu a zavolal na Janka:
,No Janko, dnes si ty najlepšie strieľal." Poď si pre hrušky. „Kto zajtra najlepšie strelí, zas dostane."
Janko skočil, ako mladý kozel a za chvíľu mal plnú čapicu hrušiek.
Chlapci mu závideli. Jeden za druhým sa obšmietali okolo neho: „Janko, daj mi jednu."
,Nedám, mal si streliť." „No počkaj, ani ja ti nedám, keď budeín
mať." „Nech, ja nepýtam." Na druhý deň chlapci strieľali ešte väčšmi.
Na jedno rozohnatie raz, dva, ba i tri razy. Starý pán zas ich čakal, zas sa usmieval a
národa, z ohľadu na jeho záujem, mal by sa ohradiť proti tomu, aby chradnúci úd tela, alebo schnúca ratolesť predstavovala maďarský národ na našich krajoch.
Keď jedna ratolesť uschne, spadne, uvrhne sa na oheň. Jestli je peň životaschopný, vy-ženie čerstvé ratolesti, znovu rozkvitne a ovocie prinesie.
Nemusíme preto zúfať nad budúcnosťou maďarského národa, uhorského štátu, jestli darebáci bárs aj zahynú. (Pohyb a úsmev na pravej strane. Jedni prisviedčajú, druhí protirečia. Predseda cengá.)
Juriga: Ale idem diaľ. Nielen, že udržovanie suchej ratolesti umelým podstriekaním za obaluje p. vyslanec do „národnej myšlienky", lež aby celú vec ešte okrášlil, aby vlastenecké živly omámil, jako to v obyčají býva, s národnostným strašidlom predstupuje pred maďarský národ.
„Nite ni tu idú národnosti! Udržte nás! Ne-restujte nás! Zachráňte nás, ktorí nevieme robiť a žobrať sa hanbíme, nevieme sa učiť, ale pánmi chceme ostať; nám neni dosť tisíc honov, lež nech máme zabezpečeno ešte aspoň 500—500 honov ešte aj pre našich pravnukov".
Tak predstavujú s národnostným strašidlom pred oči maďarského národa živnostný záujem jednej chradnúcej, klesajúcej suchoti-nárskej ratolesti. (Pohyb.)
(Pokračovanie nasleduje.)
Politický prehfad. Delegácie. Uhorská delegácia vydržiavala
v pondelok prvé plenárne zasadnutie, na ktorom začala pojednávať rozpočet spoločnej armády. Vyslanec maďarskej ľudovej strany Štefan Rakovský interpeloval ministra vojny a žiadal, aby sa officierom našej armády povýšily platy, lebo že vraj officieri hladujú, bedária. Nech vraj dostanú officieri väčšie platy. Veru nik neočakával od poslanca maď. ľudovej strany, že sa opováží žiadať, aby sa nové ťarchy uvalily na daňujúce obecenstvo. Maďarská ľudová strana nech sa osvedčí, či s tým súhlasí?
Nové minlsteriálne nariadenie. Minister výučby Bela J a n k o v i c h nariadil, že správcovia stredných škôl povinní sú vyplatiť učiteľov náboženstva i v tom páde, keby vyučovali nie v maďarskej, ale v materinskej reči.
zas dal jednomu plnú čiapku hrušiek, a na tretí deň zas inému. Štvrtý deň keď hnali, zas sa zastavili pred farou a strieľali až hučalo. Pán farár ich čakal, usmieval sa, ale nikoho nezavolal na hrušky. Chlapci vyvaľovali oči, ale mlčali, lebo jeden druhému závidel. Keď ale i na piaty deň nedostali hrušiek, tu Ondriš od Halúzkov povedal, keď už boli za dedinou.
„Viete chlapci čo? Keď nám nedal hrušiek, just mu nebudeme strieľať."
„Veru, čo si budeme darmo biče drať!" „Just nie — prisviedčal Janko. Nech si
strieľa sám, ak sa mu ľúbi. Ja som nie jeho blázon."
A stalo sa .
Odtedy chlapci ako by odťal, chodievali okolo fary ticho. Bič mal každý pod pazuchou, ba nikto z nich na truc ani hlasno nezavolal. A starý pán mohol si, ak chcel, strieľať sám, ale si radšej nevyrušovaný ticho driemal na kanape a bol rád, že chlapci trucujú.
• ; • , •
Huerta sa bojí o svoju kožku. — Rád by ušiel z Mexika, ale boji sa, že bude linčovaný. Verejná mienka mexická obrátila sa proti
Huertovi. Húževnaté udržujú sa zprávy, že Huerta zamýšľa vzdať sa svojho úradu, jako provizionálny prezident Mexika pod tou podmienkou, ak mu bude poistená dostatočná eskorta a bude v bezpečí dopravený na niektorú válečnú loď. Hovorí sa v istých mexických kruhoch, že Huerta už pred týždňom bol ochotný resignovať, ale v úmysle tom bol překázaný rozmieškami v kabinete.
Odstránenie z mexického ministerstva Józe Lopez Portilloy Rojasa, ministra zahraničných záležitostí, so zprávami, že proti Huertovi v samom hlavnom meste Mexika vzmáha sa nespokojnosť, môže vyčistiť cestu k vymenovaniu druhého zahraničného ministra, ktorý by v páde abdikácie Huertovej mohol nastúpiť jeho miesto. V tých istých kruhoch povráva sa, že hoci generál Venus-tiano Carranza nechce vyjednávať s Huer-tom, voči jeho nástupcovi ukáže väčšiu po-voľnosť.
V hlavnom meste panuje pokoj. Vládne časopisy starajú sa, aby válečné nadšenie v ľudu neutuchalo prinášaním falošných zpráv o veľkých víťazstvách vládnych nad povstalcami. Mexický ľud veľmi ťažko nesie obsadenie Vera Cruzu, jeho najkrajšieho prístavu na Atlanticu, americkým vojskom a považuje čin ten za nepriateľský a válečný akt. Ostatne ukľudňujú sa tým, že obsadenie to je len dočasné a že Amerika nechce pozbaviť ich zem neodvislosti. V Mexiko City viac sa boja Villu, ako americkej armády a keďby si mali voliť medzi dvoma zloma, dali by prednosť armáde Strýčka Sama nad armádou povstaleckého generála Villu, ktorý vraj háji vlasť a bojuje za jej svobodu! Mnohí Amerikáni v Mexiko City nemajú valnej chuti zem tú opustiť a uchýliť sa do bezpečnosti. Chýry, že Mexikáni vraždili Amerikánov vyliahly sa v rozpálených modzgoch amerických reportérov, fabrikujúcich svoje zprávy o Mexiku v New-Yorku.
Americké vojsko, kým budú trvať vyjednávania mierové, neopustí svoje už dobyté pozície, nebude dobývať ďalších. Mexické vojsko chová sa priateľsky.
Položenie v Albánii. Albánsky ministerský predseda T u r k h a m paša prišiel do Budapešti a v pondelok navštívil spoločného zahraničného ministra grófa Berchtholda, s ktorým sa za dlhší čas radil. Potom urobil návštevu u ministerského predsedu grófa Tiszu.
Z Valony telegrafujú, že jeden holandský dôstojník bol poslaný do Hormovo, aby tu vyšetril ukrutnosti Epyrotanov.
V Epyrusi uvedú úplnú náboženskú slobodu. V školách bude sa vyučovať po grécky a po albánsky. V Albánsku dajú všeobecnú amnestiu.
Konflikt rakúsko-uhorsko srbský. „Vossi-sche Zeitung" sděluje z Belehradu: Vyjednávanie medzi zástupcami východných dráh a srbskou vládou bolo znovu zahájené a podarilo sa docieliť sblíženie oboch strán. Srbská vláda, ktorá pôvodne nabídla len 350 millio-nov, zvýšila svoju nabídku o 39 millionov. Taktiež spoločnosť východných drah zo svojich pôvodných požiadavok značne slevila.
Norvéžsko oslavovalo 100 ročné výročie svojej samostatnosti. Slávnosti boly imposantně.
Rusko. Ruská polícia prišla na stopu sprisahania proti cárovi. Že kto sú členami sprisahania, to polícia dosiaľ nevyzradila. Policia troch členov revolucionárnej organizácie študentov zatkla. Ruská duma vyslovila 186 hlasmi proti 90 hlasom nedôveru ministrovi vnútra. Ruský minister obchodu vraj odstúpi.
Postup katolicismu v Holandsku. „Holland Catholique" sděluje: Roku 1814. bolo v Hol-landsku 827,827 katolíkov, r. 1864. bolo ich 1,270,337. Roku 1888 bolo v Hollandsku 469 katolíckych škôl so 86,468 dietkami. Dnes je 920 škôl so 184,907 žiakmi. Katolícke rodiny majú väščí počet žiakov, než protestantské.
tr. 4 S L O V E N S K É Ľ U D O V É NOVINY (Zblo 21.
Dopisy. Z Trenčianskej.
Chvalitebný pohyb proti opojným nápojom v Trenčianskej stolici. Alkohol, lieh, t. j . užívanie opojných ná
pojov, zvláště pálenky najviac pustoší snáď v Trenčianskej, — a to so dňa na deň viacej, tak v chudobných, jako aj v bohatších triedach spoločenstva. Proti tomuto najväčšiemu nepriateľovi nášho národa začalo tuhý boj niekoľko svetských a duchovných z Trenčianskej. Títo ale uznajúc to, že proti spoločnému nepriateľovi sa dá len spoločnými silami bojovať, vyzvali hlavného župana, Szalavszkého, aby tento pohyb aj úradne bol podporovaný. Nadžupan to prisľúbil s najväčšou ochotnosťou, tým viac, lebo aj americkí Slováci ho v jednom obšírnom liste poprosili, aby zamedzil to otrávenie ľudu s pálením, ktoré sa už aj medzi ženami šíri, zvláště u tých, ktorí svojich mužov v Amerike majú a domov poslané peniaze v krčmách premárnia. Szalavszky vymenoval stoličný protialkoholistický výbor, ktorý pri jeho ochrane a úradnej podpore má viesf tento chvalitebný pohyb v celej stolici. Výbor prvé svoje zasadnutie vydržiaval 5. mája v Trenčíne. Za predsedu je zvolený trenčiansky opát-iarár, R. Míze, za tajomníka Dr. K. Kmeťko, farár teplický.
Z pomedzi prijatých návrhov len hlavnejšie spomenieme.
1. Založený bude stoličný protipálenečný spolok, tak pre vzdelaných, jako aj pre pospolitý ľud. Cieľ spolku je vysvetliť ľudom, že o liehu, o pálenečných nápojoch veľmi mýlnu mienku mali, lebo tieže nedodávajú sily, teploty, záživnosti, ba naopak každá kvapka opojných nápojov škodí telu i duši, najviac ale pálené, slivovica, rum, borovička, likéri. Teda v prvom rade týchto sa treba zrieknuť úplne.
Vyzvaní budú všetci prácudajúci páni, aby svojim rofao riíkom nedávali páleného, a keď by to zaraz nemohli previesť, aby tým, Čo nechcú* piť pálené, na to miesto peňažitú odmenu dali, aspoň v tej hodnosti, čo by ich to pálené stálo.
3. V školách sa zavedú spolky abstinentov, t. j . zdržanlivých, ktorí ani víno, ani pivo nepijú. Dietky do 16-ho roku veku svojho nemajú piť žiadneho opojného nápoju. Učitelia dajú výkaz, že počiatkom školského roku koľko žiakov pilo pálené, koľko víno a pivo, — a koncom školského roku počet dajú o výsledku svojho účinkovania.
4. Prednášky sa budú vydržiavať po mestách a po dedinách, v gazdovských kruhoch a iných spolkoch pre dospelých.
5. Spolok vydá letáky pre školskú mládež a pre dospelých.
6. Zúčastní sa na prvom krajinskom sjazde abstinentov v Pešti.
7. Stoličný výbor sa každoročne 3—4-kráť sejde, kde sa ustáli nový programm činnosti.
8. Vypracuje nové stoličné nariadenia proti verejným korhefom a krčmárom a predostre ich stolici k prísnemu uplatneniu.
Z tohoto vidíme, že výbor a nadžupan nie povrchne k zaslepeniu oči, ale vážne rozmýšľa o tejto súrnej otázke a preto im mnoho zdaru želáme. Trenčan.
Viedeň dňa 19. mája 1914. Sme v prudkom boji proti najfalošnejšíin
nepriateľom ľudu katolíckeho a slovenského. Rany síce dostávame, ale ustupovať neustupujeme, pri našej viere a pri našej slovenčine verne a do poslednej kvapky srdca stojíme; každý bojujeme, jako vládzeme: muž, žena, mládenec, panna, ba ešte aj tie naše defuškv. Všetci plece pri pleci sviazani v jeden neroz-učiteľný celok. Boj je síce ťažký, ale po-neváč vidíme, že tu ide o naše otcovské dedictvá a poklady, nuž držíme sa neohrožené. Ba, práve, šíri sa vedomie, tužejú ramená, tvrdnú päste, mäkké srdcia sa oeelu-ji'i. A to je pre nás v tomto čase veľká radosť. Ešte nikdy vo Viedni medzi Slovákmi nebol taký jarý život, áko je teraz. Šľachetné srd
cia našich statných hercov pod vedením nášho vodcu Op. Tománka Uňa 17. mája t. j . , v nedeľu připravily nám zase radosť. Na všeobecnú žiadosť zopakovali divadelné predstavenie. Hrali: Hrob lásky. Na predstavenie shromáždili sme sa v VII. okrese na Mariahilferstrasse v miestnosťách u „Zeleného stromu" zase vo veľkom počte. V krásnom národnom kroji oblečené naše slovenské devy a mládenci hrali dokonale aj teraz. Radosťou svietily oči naše nad zdarnými našimi dietkami. Ich námahy korunoval pekný výsledok aj teraz. Veď i toto divadelné predstavenie donieslo našej „Slov. Katol. Jednote" vyše 80 korún čistého zisku. Sláva Vám dietky naše! Po divadle nasledovala voľná tanečná zábava pri hudbe moravsko-svätojánskej. Milo nám padla všetkým prítomným vzorná pozornosť našich krajanov-muzikantov z Moravských Sv. Jánov. Konali svoju povinnosť svedomité. Dp. Tománek v svojej reči, ktorú nám po divadle povedal, poukázal na tú činnosť a robotu, ktorú naša „Slov. Katolícka Jednota" vo Viedni vyvinula a podujala. Prosil nás, aby sme išli pracovať pre budúcnosť, aby sme nemysleli na iné, iba na našu „Slov. Katolícku Jednotu". Chystáme sa na nové, krásne predstavenie. Po skončenej reči Dp. Tománka a pána Poliaka, otužení, obodrení podali sme si všetci pravřce na rozlúčku, s tým jednomyselným predsavzatím: za naše práva budeme všetci spolu s našim vodcom i naďalej bojovať. Viera naša je pevná, že boj náš korunovaný bude zdarom. ' Prítomný.
I T l ^ M A a M Ó D N E LÁTKY pre U I Y ľ l l / l pánov a dámy kúpite naj-
— lepšie u známej firmy:
Prokop Skorkovský a syn wmr HUMPOLEC -WĚ Veľký výber. Čechy.
Vzorky na žiadost ochotne franko. -«« Z košického biskupstva.
V Košiciach dňa 11-ho tohoto mesiaca po dlhšej nemoci zomrel Dominikán p. Adalbert H a b e 1 v 57. roku svojho života. Nebohý bol rodák z Moravy. K pohrabu jeho sišlo sa mnoho ľudu a kňazov. Bol nebohý spovedel-níkom osv. p. košického biskupa, a za truhlou jeho kráčal hore mestom aj p. biskup a predstavenstvo mesta Košíc. Pochovaný je v hrobke Dominikánskej pod vŕškom svätej Rozálie.
V Sečovcách, stol. zemplínska, dňa 10-ho mája zomrel po dlhej nemoci kaplán na odpočinku Imrich V a r g a. Nebohý naposledy bol kaplánom v Košiciach, odkiaľ pre nemoc odišiel do Sečovec k svojim rodičom.
V Kračunovciach, stol. šarišská, dňa 6-ho mája zomrel nábožný a vzdelaný mladý muž Ján P e t i c k ý. Nebohý bol predstaveným Ružencového braterstva a jednateľom Spolku sv. Vojtecha. Bol mužom nábožným už od svojho mládenectva. Už vtedy vstúpil do braterstva sv. Ruženca a tak do III. rádu sv. Františka. Jako každej pobožnosti, tak bol milovníkom a horlivým rozširovateľom aj dobrého náboženského a politického čítania, Ľudových a iných politických novín. Okres giraltovský utratil v ňom najprebudenejšieho mladého muža. Mal 37 rokov. Jako muž v celom okolí vážený a milovaný, jak v nemoci svojej mal mnohých navštivovateľov, tak aj k pohräbu jeho sišlo sa ľudu mnoho z celého okolia. Oplakáva ho manželka a trojo dietok. Večné odpočinutie daj im o Pane a svetlo večné nech im svieti! Nech odpočívajú v pokoji! —
V Zupčanoch pri Prešove, kde bol niekdy katolíckym farárom a je pri kostole pochovaný slovenský spisovateľ Jonáš Záhorský, dňa 18. apríla odbývala sa radostná slávnosť. V ten deň prijal tu sv. krst majetný árendáš panských Pulského majetkov, žid Jozef Bla-jer aj s manželkou svojou rodenou Mariou Veinberger. Sviatosť krstu udelil im tunajší p. farár Šaroši. Predtým už daly sa pokrstiť ich tri dietky, jeden syn a dve dcéry.
Chýry. Vojenský biskup v Košiciach. Vojenský
biskup Najdôstojnejší pán I m r i c h B j e l i k za dva dni meškal v Košiciach, aby úradne navštívil kadetskú školu a vojenskú nemocnicu. Biskup chovancom kadetskej školy udelil sviatosť birmovania.
Vazula Mangru v Bukarešti insultovali. Krajinský poslanec a biskupský vikár Vazul M a n g r a prišiel do Bukarešti. Na ulici napadli ho študenti a začali ho biť. Polícia zakročila a nejapných študentov rozprášila. Pre urazeného vyslanca žiada uhorská vláda zadosťučinenie.
Slúžnovský figel pri volebných zkúškacb. .Národnie Noviny" uverejňujú z Bytče zaujímavý dopis: V Bytči už boly zkúšky písania a čítania. Slúžny nerád videl, že sa ľudia vôbec prihlasujú: odoberal chuť. odhováral, ba i terrorizoval. D e d i n č a n o v o d p r a v i l , č i v r a j n e m a j ú i n e j s t a r o s t i ? Na zkúške dal diktovať krkolomné vety, chytro, luďom dali zlé perá, papier bez podložky. Lepšie obišli takí, ktorí protestovali proti rýchlemu diktovaniu. Komissia až prísne vyžadovala slovenský pravopis! Výsledok bol pre zkúšaných, rozumie sa, nepriaznivý! Azda len desať percentov zkúšaných dostalo vysvedčenie. Na zkúške bolo vyše 100 ľudí, z nich väčšia polovica z mesta Bytče, ostatok z dedín, hlavne z Vysokej, Šťavníka a Hliníka.
Tak hľa, trebárs zákon prísne nakladá slúžnovcom, že sa pri zkúške ťažkosti robiť nesmia, niektorí predsa samopašne a ľubovoľne jednajú. Takto rozhorčia ešte väčšmi ľud. ,
Desná katastrofa v americkej bani, — Zahynulo do 200 haviarov. — V štáte Virginia (Amerika) udala sa dňa 28. apríla desná katastrofa, ktorá povstala z výbuchu plynov, ktorými potom zapálený bol uhľový prach. Výbuch sa udal 600 stôp pod zemou. V bani č. 5 nachodilo sa, keď sa výbuch udal. 190 haviarov a ani jedinému nepodarilo sa utiecť z bane . Haviari sa niekoľko razy pokúsili vniknúť do šachty, ale museli sa vždy znova vrátiť pre nesnesiteľnň žiaru a otravné plyny. Mrtví a zranení mužovia vytiahnutí boli z dolu č. 6. ktorý nebol tak zavalený; v dole tom nachodí sa ešte asi «30 mužov, o ktorých sa myslí, že už zahynuli. V bani zahynulo do 200 haviarov. Priatelia a príbuzní zasypaných haviarov stáli dlho do noci kolom dolu, ale keď videli, že všetka nádej na zachránenie nešťastníkov je marná, vrátili sa v hlbokom smútku do svojich do-movcov, zanechajúc pri bani záchrannú čatu. Vyšetrovaním sa zistilo, že na haviarov muselo padnúť na stá tonn uhlia a zeme, takže boli zabití, než by si boli uvedomili nebezpečnosť situácie. Väčšina haviarov, zamestnaných v týchto doloch, pozostáva z Ameri-kánov, ale je medzi nimi aj veľa Maďarov a Slovákov. Z Cincinnati objednané boly rakve pre mrtvoly, dva plné vagóny. Pri vyšetrovaní mrtvol z dolu č. 6. bolo shľadané. že všetcia haviari zahynuli prv zadusením, než boli popálení.
Ozbíjali pokladnicu na vlaku. V sobotu večer na vlaku temešvársko módošskej železnice našli vyrabovanú železnú pokladnicu. Vodič vlaku rozpovedal, že na moste pred Temešvárom dvaja zakuklení zbojníci v srbskom kroji vyskočili do jeho vozňa, opreli mu do pŕs revolver, vylámali pokladnicu a ukradli z nej asi 13.000 korún a účty. Jemu vodičovi nasypali do očí papriky, aby ich nevidel, v ktorú stranu ujdu. Túto rozprávočku vodičovu považujú za bajku, lebo vlak od mostu na stanicu prebehne za dve minúty a tak lúpež za tento krátky čas nemohla sa stať. Vodiča vlaku postavili pod dozor a zaviedli proti nemu vyšetrovanie.
Falošné peniaze v obehu. V našej krajine príšly do obehu falošné peniaze a síce 50 korunové a20 korunové banknoty. Tieto bank-noty sú fotografie zákonných banknot. Falošné banknoty sú tmavšie a figurv na nich sú ostrejšie. Na okolí Viedne zase sú v obehu
Číslo 21.
falošné korunníky. Upozorňujeme na tuto zprávu našieh čitateľov, aby si dali pozor pri prijímaní peňazí.
Smrf. Dr. Ivan S k e r lie, universitný professor umrel v Belehrade. Narodil sa r. 1877 dňa 21. augusta. Professorom university belehradskej stal sa r. 1906. Redigoval žurnál „Srpski kniževní glasnik", mnoho písal za sjednotenie Juhoslavianov.
Demonštrácia proti Maďarom. V Qabaci (Rumunsko) v tamojšom divadle predstavili kus: „Treba sa vzbudiť'. Hra vzťahuje sa na utrpenie uhorských Rumunov. Po divadle obecenstvo tiahlo uliciami a hlučne demonštrovalo proti Uhorsku.
Katolícke dievčenské gymnasium v Budapešti. Začiatkom septembra t. j . v budúcom školském roku otvorí sa v Budapešti katolícke dievčenské gymnasium. Nový tento ústav povedú ženské, mníšky a bude pri ústave mníšiek S a c r é C o e r na Štefánskej ceste.
Divadelné predstavenie. Nádašskí divadelní ochotníci usporiadajú dňa 1. júna t. j . na svätodušný pondelok v miestnostiach v Krištofičkinom teraz ale obcou kúpenom dome divadelné predstavenie. Hrať sa bude veselý kus: „ F a l o š n í p y t a č i" od Paulo-viča. Začiatok predstavenia hneď odpoludnia po ružovej slávnosti. Po divadle tanečná zábav*. Vstupné za pár 1 kor. 60 hal. Čistý výnos sa venuje na maľovku nášho chrámu. O hojnú návštevu úctivé prosí: Riaditeľstvo.
Vodca amerických socialistov. Daniel Dal-con v Londýne umrel. Smrf vytrhla ho z radu živých práve vtedy, keď meškal v Londýne, aby vykonal mier medzi staviteľmi a robotníkmi .
SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY
Rusko proti alkoholu. Ruský parlament prijal návrh zákona vypracovaného v záujme boja proti alkoholu a na výdavky akcie odhlasoval ročných 10 millionov rubľov.
Roľníci v Albánsku sa vzbúrili proti vláde. Roľníci žiadajú, aby vláda zaďakovala, lebo zle gazdovala. Vyzbrojení roľníci obsadili obec Šijak. Ináč s panovníkom sú spokojní.
V PieSfanoch preložili jarmoky. Minister obchodu dovolil, aby v Piešťanoch výkladný a lichvací jarmok namiesto 28. a 30. septembra r 1914 vydržiavaný bol 5. a 7. októbra.
Povodeň. Z Temešváru oznamujú, že sa rieka Maroš následkom ustavičných dažďov tak rozvodnila, že na viacerých miestach zaplavila okolia, a narobila veľkej škody. Najväčšie škody narobila voda na okoli Maria-radny a pri Lippe, kde všetko stojí pod vodou.
Ztroskotanci na mori. Jedna paroloď, ktorá plávala do Stettinu, v blízkosti New-Irlandu, zlomilo sa jej kormidlo. Matrózi 8 dni žili na lodi a čakali na pomoc. Keď pomoci žiadnej nebolo, 15 bielych ľudí a 15 Číňanov sadlo do činka a po dlhom zápasení doplávali do Rabanly, kde poprosili, austrálsku vládu, aby vyslala na pomoc válečné lode.
Pozor robotnici ! Keď potrebujete robotnícke šaty, jako: pekári, šlosiari, alebo mäsiari, taktiež i košele a bielizeň (spodné šaty) pozrite si v Prešporku veľký sklad čis. 13
Íán Kaindl, na rohu Drevenej ulice, tam upite všetko lacno. Tento obchod je kres
ťanský.
Hospodárstvo. Bráňme sa proti škodcom v obili.
Každá žijúca bytnost, tak aj obilie má svojich škodcov, ktorí jestli je počasie pre nich priaznivé a gazda sa nebráni proti ním — veľmi často zničia úrodu celkom alebo čiastočne. Za starých dobrých časov gazda sa neveľmi staral o takéto niečo. Vtedy sa ľahšie dalo vyžiť a jestli v jednom roku úroda aj vyšla na vnivoč,nasledujúci rok gazda dočkal bez všetkej väčšej biedy, lebo mal zbožie v sypárni z predošlého roku. Dnes je tomuto už konec! Sypáreň je častejšie prázdna, ako naplnená a stará úroda netrvá do novej. Pomery sa změnily a položenie gazdovo sa veľmi obťažilo. Dnes už neni dosť len poorať zem a obsiať ju, ale zídené rastliny cez celý rok treba opatrovať, starať sa o ne, jestli
chceme mať z nich nejaký osoh. Toto opatrovanie, alebo bránenie sa proti rozličným chorobám a škodcom rastlín je o veľa ťažšia práca, ako by si to človek na prvý pohľad myslel, ale kto ju svedomité vyplní, ten iste bude mat z nej osoh.
Cez zimu, keď gazdovských prác v poli nemáme a takmer celý čas obraciame len na opatrovanie statku, takmer v každej malej bývajú gazdovské prednášky. ua ktorých sa o týchto veciach pojednáva, poučujúc gazdov, že jako sa má brániť proti rozličným škodcom.
Príslovie hovorí: „Dobrý kňaz sa do smrti učí". Ale už potom aspoň dosť vie, kdežto neborák gazda cez celý svoj život neni vstave osvojiť si tie známosti, ktoré sú mu ku gazdovaniu potrebné.
Ani na tých gazdovských prednáškach prednášatelia nemôžu rozpovedať všetko, lebo na všetko ani sami nevedia dať radu, ale s väčšími chybami predsa obznámia gazdov a súčasne ich poučia, že ako sa môže od nich oslobodiť!
Najnebezpečnejšou a najväčšie škody robiacou chorobu obilných rastlín je kamenná snet, ktorú na niektorých vidiekoch volajú aj mastnou alebo smradľavou snetou.
Snetou napadnutý klas sa sotva skloňuje a ost chlupatú. V takomto klase niet zrna, lež na miesto zrna sú vňom napuchnuté, ľahko prelomiteľné semená, majúce tenkú kôru, ktorá je naplnená akýmsi čiernym prachom. Tento čierny prach neni nič iné, jako takrečeno zrno samej sneti. Jestli takéto zrno roztreme na dlani, pocítime veľmi nepríjemný smradľavý zápach a preto sa táto sneť zovie aj smradľavou sneťou. Zrno sneti nevypadne z klasa, lež vňom ostane až po samú mlatbu.
Keď takéto obilie mlátia, mláťačka sa len tak dymí, lebo bubon rozmrví zrná sneti a čierny prach ešte v mláťačke sadá na zdravé zrno obilia. Jeden konec pčeničného zrna je srstnatý a na prostriedku na jednom boku ťahá sa brázdička. Prach sneti sadne medzi tú srsť a do brázdičky a spolu s obilím dostane sa do vreca a do sýpky.
Veľká je toto chyba aj vtedy, keď 'takéto zrno neupotrebíme na siatie, lebo kupec takúto pšenicu lacnejšie kúpi. A zatajiť to pred ním sa nedá, lebo jestli takúto pšenicu medzi rukami pomrví, smradľavý zápach sneti naskutku pocíti.
V jaseni, keď príde čas sejby, sneť so zrnom dostane sa do zeme a keď zrno začne klíčiť, aj sneť vyklíči a vrastie do obilnej rastliny. Takáto pšenica sa vôbec nezdá byt chorou, veselo rastie ďalej, až po samé kvitnutie. Ale už v klase nevyvinie sa múčnaté zrno, lež sa vyvinie sneť, ktorá sa až sem vtiahla a tu vyvinula svoju úrodu už spomenutý čierny prach. Prirodzené je, že čím sne-tivejšie bolo zrno, ktoré sme siali, tým sne-tivejšia bude aj úroda. Už bol aj taký prípad, že dve tretiny celej tably boly len samá snet a gazdovi neurodilo sa ani toľko zrna, koľko ho vy sial.
Často vidíme v chotáre, že je na niektorej roli veľmi mnoho snetivých klasov, kdežto na inej roli je takýchto klasov málo, alebo ich vôbec niet, kdežto pozemky sú takmer rovnaké a už od viac rokov nikto nedoviezol zrno na siatie z druhej obce. Príčina rozdielu v úrode tu väzí v tom, že jeden gazda sial sne-tivú, druhý ale očistenú pšenicu.
Preto jestli sa proti tomuto škodcovi pše nice chceme obrániť, nikdy nesejme takú pšenicu, ktorú sme prv nespracovali.
Šrot kukuričný jako krmivo pre kone. Kone treba kŕmiť vždy len hrubým šrotom a nie jemným, drobným. Aby ho lepšie zažily, mieša sa šrot so sečkou, ktorá koňa núti, aby krm dobre požuval. Aby k tomuto krmu kone dobre přivykly, pridáme trochu soli. Kŕmenie kukuričným šrotom má ešte aj tú výhodu, že sa kone rýchlejšie vykŕmia.
Čo máme vedef o liehovinách jest opojných nápojoch?
Čo tvrdia všetci chýrni lekári a učenci o tejto otrave, o liehu (alkohole)?
(Dokončenie.) Aj počas plekania dieťaťa sa má ka'dá
matka zdržovať od každého opojného nápoja, lebo liehovina — jed — přejde do jej mlieka, a nemluvniatko s takým zkazenvm mliekom aj otravu — lieh do seba ssaje. Táto opojná liehovina mu potom napáda blanku modz-govů a slabučký jeho žalúdok, z čoho povstanú rozličné nemoce: kŕče, zrádniky, me-tanie vredom, zkažený žalúdok, zapálenie čriev. — Lekár Bunge uvádzi mnohé príklady, íe matka, ktorá mala otca korheľa, tiež nemierno pije, zvláště pálenku, z čoh i potom utratí mlieko a dieťa jej potím hladom mre. Preto rodič, ktorý pije opojné nápoje, nech sa nežaluje na slabosf, surovosť, nevdáč-nosf a zkazenosť svojich detí, lebo tieto rozličné chyby on sám vštepil do nich skrze užívanie opojných nápojov.
6. Užívanie liehovín vedie k pomúteniu rozumu, k zblázneniu, často k vraždám a iným veľkým hriechom, a tak pripravuje človeka o česť a dobré meno, a pripraví ho o zemský a večný dobrobyt.
7. Alkohol ničí rodiny, dediny, národy ä celé krajiny. Len tie národy a krajiny majú skvelú budúcnosť, kde opilstvo nieje rozšírené.
8. Kde korheľstvo panuje, tam sa udomácni aj bieda, chudoba. Mnohí ľudia víaC vydajú na opojné nápoje, jako na pokrm, šatstvo, dane. Slováci prepijú ročite vyše 100 millionov korún. To je taká summa, že keby sme tieto peniaze v korunách na železnici chceli dať odviesť, potrebovali by sme k tomu 40 vagónov. V Rakúskc-Uhorsku ľudia prepijú denne 8 millionov korún. Koľko dobrého by sa dalo vykonať, keby sme z tohoto každý rok alebo deň len polovicu usporili I
9. Nemiernosť (opilstvo) je hlavným hriechom. Sv. Písmo hovorí: „Beda vám, ktorí ste mocní ku pitiu vína a silní ku smíešaniu nápoja opojného." (Iz. 5, 22.) Apoštol národov píše: „Ani ooilci nebuaú viídnuf kráľovstvom Božím." (I. Kor. 6, 10.), t. j . budú na veky z neho vytvorení. Na korheľa čaká taký osud, jako «- dľa nášho Spasiteľa — na toho boháča-hodovníka, ktorý pre svoju nemiernosť večným smädom je trestaný a vo večnom ohni ani kvapky vody nedostane.
10. Preto, rodičia! nedávajte svojim dietkam do osemnásteho roku ani kvapky vína, ani kvapky piva, 1ým menej páleného. Pálenčený nápoj nech ani dospelí ľudia nikdy neužívajú. Víno a pivo len v mimoriadnom páde mierne užívajme, jestli lekár dovolí. „Bratia, striezliví buďte!" (I. Pet. 5, 8.)
Desať pravidiel pre manželky. 1. Manželko! Maj starosť o čistotu v
dome a príjemnosť bývania; keď sa manžel v domácnosti dobre cíti: vyhýbať bude smradu a dymu krčiem.
2. Buď veselá a prívetivá k manželovi; keď ho ty rozveselíš: nebude hľadať rozve-selenie v krčmách.
3. Keď manžel unavený príde z roboty: netráp ho ešte aj ty, lebo zuteká do krčmy hľadať pokoj a odpočinutie.
4. Maj prichystané chutné jedenie pre manžela, aby nemusel naň vyčakávať, lebo pôjde udusiť hlad do krčmy.
5. Nauč sa dobre variť; lebo jestli manželovi nechutná tvoja vára: obľúbi si opojné nápoje.
6. Jedlá nepresoľ a neprekoreňuj : lebo to zapríčiňuje smäd a dráždi k pitiu.
7. Spolucíť s mužom vo všetkých jeho starosťách, aby sa tebe zdôveril, s tebou radil, nie s kadejakými „kamarátmi z mokrej štvrti".
8. Uznaj a chváľ jeho starostlivosť o teba a deti; lebo keď u teba nenajde uznanlivosti: pôjde do krčmy a tam ho takto privítajú: „Dosť sa trápiš, zapi si !"
9. Jestli by opilý prišiel domov: mlč, a zase mlč — a len mlčí Drž jazyk za $ubami, a modli sa zaňho potichu; až keď vytrezvel, vtedy ho napomeň, a'c s láskou a v trpezlivosti.
Str. 6.
10. Jestli Je maníel pitíu oddaný: modli sa každodenne za jeho obrátenie; ty nevezmi ani do úst opojného nápoja a vstúp do spolku striezlivosti. Aj manžela nahováraj ku tomu!
Zbožná íena posväcuje muža: príklad im, slovom v príhodný čas, modlitbou každý deň.
Vydali: Priatelia ľudu.
Literatúra. Knižnica na obranu katolíckej viery.
Sošit II.: Katolicismus a Luteranismus.
Napísal a vydal: Jozef V. Buday, farár Mor.-Lieskovský. S povolením Najdôst. Ordina-riátu nitrianskeho pod Číslom 264/1914. Cena 60 halierov. Kto ich pošle vopred, dostane dielo franko. Dielo je k dostaniu u pána farára Budayho v Mor. Lieskovom (Trenčianska stol.) Zároveň k dostaniu je u tohoto pána farára aj druhé dielo: „Prečo som katolíkom?", podobne za 60 halierov, jako to oznámené je na obálke diela. Vrelé odporúčame!
Ig. Gr. Orlov: Piesne a dumky.
Strán 112. Cena K 1.80, poštou o 10 lial. viac. Nákladom Kníhtlačiarskeho účast, spolku v Turčianskom Sv. Martine. 1914. Vrelé odporúčame!
Hfadám motoristu mkLľu
cľSS: ku mlatbe, plat dfa dohovoru. Adressti udá administrácia týchto novín.
Vzácnu novinu Vám zvestujem t. j . že vynašiel sa už najistejší a najlacnejší liek a ochranný prostriedok proti pádu (dochnutiu) oší
paných (svýň) a hydiny
NINKOTIRIN ktorý dostať jedine u firmy
Jozef Rubala, Verbó. 1 kg. za K 1-20, 5 kg. zasielam franko. Hľadajú sa spoľahliví predavači ktorí
dostanú slušný rabatt. Budapeštianska obilná bursa.
Za 100 kilogrammov. K Pšenica tisská, 27 7 0 - 28 30 PSenica stolnobelehr 27 20-28*— Senica peštianska, 27-30-2815 'Senica banátska 27-25—27-85 ?až (iHo), prvotriedna . . . . 2075—21 25 ?až (žito), druhotriedna . . . . 20 35—20 65
, ačmeň nový, prvotriedny . . . 15 60-l fr — ačmen nový, druhotriedny . . . 15-20 15 50
Proso _ • •_ OVQ« prvotriedny 16-40—17-— Ovos druhotriedny 15.70-16 30 Kukurica 14.70—15 — Lucerna, uhorská 110-—160 —
Hodinky! Kto po
trebuje 1, elegantné aprecizne vreckové hodinky
prepánov alebo dá
my nech vám odpise hneď, na adressu:
FR. SCHMIDT, sklad hodiniek
Praha-Vinohrady 552.
V E N S K E ĽUDOVÉ NOVINY Číslo 21
Upozornenie. Nižepodpísaní dovoľujeme si ct. obecenstvo upozornit na naše novozariadené
skladiště hlinených kachiel, ktoré pnd menom Štefan Szurok & Spol. vedieme. Odporúčame moderne opatrené hlinene kachle vo všetkých barvách majolika staro nemecké a švédske kachle, šporáky pre kaviarne a hostince, dJej velký výber vo vandľách na kúpanie. Máme na sklade pekné tehly na vykladanie stien a na dlaidenle. Prerábam a popravujem kachle dobre a lacno.
Usilovat sa budeme, aby sme opierajúc sa na našu dlhoročnú činnosť dôveru veľa ct. obecenstva získali. Prosíme o priazeň shlbokou úctou _ ' JL. . „ ,
Szurok Stefan a Spol. Senný rýnok č. 22 (vo dv^re naproti ,Uránii*.
' Lacné posf.roé piers I kg iedého, drlapaneho 2 »., lepšieho í k «0 b., polo-olele 2 k. 80 h. biele 4 k., biele paperove 5 k. lii h . 1 kg.
rehri Jemného, iftabobleltho dľ paného l k . «111,11 k., I kg. iedébo (ptplftn) 6 a, T k., bicie, lemnf m k nat-
Jtmneltie r pit 12 k. Pri kúpe 5 kľ.ogr. franko.
H n l a i i á aaMa«asia> «hustého. íervtného, mod.élio, n t l i o v a O V O I O I O bieleho alebo iítího nanklngu: l perina 180 cm. dlhí, 116 cm. iiroka • 2 hlavnicami, každá SO cm. dlhá, 58 cm. tlroká, naplnení novým, šedým, veľmi trrlcnym, paperovým posteľným pieratom 10 k , hlavnice R k. J k. 50 h.. I k. Perina 200 cm. dlhá 140 cm širokí 13, 14-70, 17-80, 21 k., hlavnice SO cm. dl. 70 cm. ä. 4 50, 5 20,570 k. Spodné re'lny zo silného pruhového gradlu 180 cm. dlhé 116 cm. široké 12-80, 14-80 k. Kozpostel* sa dobierkou od 12 kor. rjilla Iranko. výmena Je dovolení Za nehodiace pe-
BlaM nazad. Oblirne cenník? idanna a banko.
S. Benlsch v Dešenlciach, č. 111. Šumava, Čechy.
Výborná liečba. Pre prípadné nemoce (nemoc Sv. Valentína)
pre všeobecné nervové slabosti a iné podobné nemoce odporúčame v každom páde prostriedok pod menom
Epileptieon DP. Veil. Tieto pastilky majú výborný účinok a sú
od mnohých lekárov tak vo vlasti ako aj v cudzozemskú akožto najlepší špeciellný prostriedok proti chorobe Sv. Valentína dokázané a odporúčané.
1 škatulka vktorej je 60 pastiiiek a dostačí k užívaniu na 1 mesiac stojí K 7.— franko poštou K 8.—. Prosíme o objednávky u hlavného zastupiteľstva pre Uhorsko: lekárnik V. TOrôk, Budapešť, Király-u. 12/98, Ján Filo, Budapešť, Mátyástér 3/98, lekáreň „Salvátor" Prešporok 98.
TO!!! by mal už dnes
každý vedef Že najlepšiu zdravotnú
žitnú kávu v ručnikovom sáčku
S kg. balili za R 3 6 0 i s peknou cennou prémiou pre kuchyňu a domácnost franco na
dobierku zasiela len firma
Jozef Skála, zasielateľstvo kávy v Prahe III., Cechy.
Založené v 1799.
Upozorňujem ct. obecenstvo, že mám na sklade
topánky doma robené. Día miery vyhotovujem obuv rýchlo.
Teodor HZerkrel-y Dolný Kubín (Orava).
v Zohori na ulici vedúcej so stanice Filiálka v Šaštíne číslo 27 pri mýte
a Expozitúry v Prešporku, Vysoká u. 3. a v Prešporskej Bystrici. prijímajú a ííační opatrují úspory (vklady) našich roľníkov a ronnselnílioi, a platia od nich
4 V | 0 s danou (porciou) 5 ° | 0 úrokov Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne
obslúžia vždy a v každom prípade. ^ Bratia, sestry Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí 1
ZEM5R1 PRU1HYSL0V9 BSHKfl 9KCI0V9 SPOLEČNOST, založená Živnostenskou bankou v Prahe,
zmenáreň.- V., F e r e n c J ó z s e f - t é r 6.
T
BUDAPEST, V., Ferenc József-tér 6 (Dalle „GRESHAMY
Telegrafická adresa „1NDUSTR1ALE". í 131-HS
Tclefoa : l 131-66 I 111—70
B uhorskej poslovej .por'tefoj í. ľ«12... —-J postave] r at n rakúskej postave] sporlteľny i . 1055S5
* t u bo*, bare. poít. spořitelny d. 8W6.
Filiálka v MUNKÁČI. Učastinný kapitál ŽIVNOSTENSKEJ BANKY V PRAHE je K 80,000.000-a rezervy vyše . . K 20,000.000' -
Prijíma vklady pri naj-:-: vyššom zúročení. :-: Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenia všetkých bankových a burzových transakcii na budapeštianskej a cudzozemských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště ťolárov, mariek a rublov. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky so zahraničím a Amerikou,
Číslo 21. S L O V E N S K É Ľ U Ď O V E N O V 1 N Y
MALÝ OZNAMOVATEĽ. U n y M p f Kto chce za málo peňazí dobrej jakosti V O.Z.IIC . hotové mužské a detské šaty kupit?
Ten nech nezamešká v Prešporku na Uhorskej u. č. 12. (Kalvínsky dom) Sámueta Fehéra veľký sklad šiat vyhľadať, kde páni a dělnici lacno môžu si kúpit hotové šaty, alebo dľa miery.
Str. 7.
Okná, dvere, strechy (krovy) dostanete najlepšie a najlacnejšie u firmy
Stolárske práce všetkého druhu sho-tovujem lacno a
dobre so zárukou. Na žiadosť podám vysvetlenie, prípadne dôjdení do domu. Obsluha rýchla. Ceny ľävné. Eduard Vyhnálek, Stupava (Stomfa, Pozsony m).
Nabídnutie h sňatku. SS? X £ rím. kath. náboženstva 20 ročný s majetkom K 20.000, jediný syn pekného zovňajšku. Vzal by si dievča z poriadnej rodiny z okolia TrnavyJ7—19 ročné, ktoré by vedelo domácnosť viesť s venom asi K 12 000. Listy aj s fotografiou pošlite do redakcie týchto novín do konca ť hoto mesiaca.
V f! H ľl V? m IV n n a J e d e n kameň z murova-V U U I I y I III Y II ným stavaním, zahradou, orá-
cou zemou aj so siatinou je napredaj za K 700'— Anton Grammer, Bélapataka (Nyitra m.)
Predám mlífaciu garnitúra s \ S s š tory. Cena dľa dohodnutia (lacno) Béla Huszárek, učiteľ Dolná Krupa (Alsókorompa, Pozsony m.).
Rndaci, telia totollci Slofácl! Sereďská Ľudová banka úč.
sp. v Seredi a jej filiálka v Trnave na Doľnej hrubej ul. č. 35. ktoré banky platia čistých
4l\2°\Q s daňou (porciou) 5°L interesov
sú najistejšie banky pre vkladateľov preto, lebo sú založené na širokých vrstvách nášho rolníckeho ľudu. Tieto banky prevádzajú všetky, možné obchody, zamieňajú cudzie peniaze, majú tovarové oddelenie všetkých hospodárskych strojov, lacno a výhodne poskytujú pôžičky úve-ruschopným občanom.
Kto potrebuje na kúpu, na stavbu atď. pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenie na katolícky slovenský peňažný ústav a nech vyhľadá Sereďskú ľudovú banku
úč. spol. v Seredi a jej filiálku v Trnave Dolná hrubá
ulica číslo 35 ktoré banky Vás ochotne obslúžia.
mm Pozor: bavlnená priadza!
DOUBLE :: (cvernová priadza) :: 5 7 5
surovo a bieleno v najlepšej jakosti dodáva zvláštne lacno
E. Haselbauer :: Prešporok Rázga Pál-u. čislo 14.
Žiadajte vzorky a cenník. Kresťanská firma.
Stern a Glaser, Mal cka továreň na okná a dvere aj parná pila.
S poctivosťou najdalEj dojdeš. d M M A M M M M M M M I w*V i ' M M W » W M
P f l T f l f t ^1 5^ s ' k a ž d X roohol objednať V U i U I • peknú partiju zbntia ručne pracovaného, zasielam za túto cenu, zbožie vefmo dobré 30 m. oxfordu no koíelt za hop. 16'— franko dob. 30 m. zEfiru na boíele za hor. HT— franko dob. Vzorky od týchto druh v nezasielam, poneváč každý týždeň sú nové a nové vzorky, stále čerstvé zbožie. Objednajte si na skúšku trebárs polovičku zefím, polovičku oxfordu, budete prekvapení lačním a dobřím zbožím.
Vzorky rozličného zbožia zasielam zdarma a franko.
Kto u mňa nakúpi a jestli by nebol niekedy náhodou s niečim snokojný, nech zašle ne-frankovane zpäf do 8 dní a ja peniaze Vám na halier vrátim.
Upozorňujem 1 Nemeškajte a objednajte si balík. — Zasiela bratská fyrma
ĽUDEVÍT LEPŠ, ručná tkalcovna
Nový Hrádek n|Metuji č. 50 (Čechy).
Vy Ste ešte iste nejedli výbornej chuti
Bryndzu lebo Ste si neobjednali od
ĽUDEV1TA ŠTEINDL v Sklabinej (Szklabina, Turócm.)
ktorý dorába bryndzu z čistého ovčieho karpatského syra každodenne a preto u neho dostať vždy čerstvá. Nesadajte na lepnikomu, ale objednajte si v kresfanskom slovenskom obchode podľa hesla „Svoj k svojmu 1"
Ceny sú nasledovné: Najjemnejšia jakosf, mastná pochúťka
1 kg K 1-70 Jemná jakosf mastná pochúťka 1 kg. „ 150 Konkurrenčná jakosf, dobrá, sipká 1 kg. „ 1*30 Maslo, kravské, čerstvé, čisté, pôvodné
1 kg , 2-40 v drevenných nádobách poštou vyplatené na dobierku.
Veľactenému obecenstvu odporúčam do láskavej pozornosti na-slednjúce lieky. Hollandské kvapky, upotrebujú sa proti boleniu žalúd-ka proti črevovému katarru, proti kŕčom napomáha cluiť k jedeniu. Žalúdkový prášok upotrebúva sa proti chronickým žalúdkovým chorobám. — Lona Crém, Lona pú icr a Lona mydlo, účinkuje výborne na zachovanie tváre a kože, tvár zotavuje nanajvýS.
Carmen Sylva (voda na vlasy) zachováva zuby a občerstvuje ústa.
Carmen Sylva lieh na vlasy, upotrebúva sa proti šupinám na hlave, proti padaniu vlasov a na' posilnenie vlasových koreňov.
Rôzne Francúzske Likéry, Cognac a najlepší večný čaj.
Lefcáren (opotieka) h .Svätej Anne' Eugena Szabó, Szereď.
s H o M U 4 n M a Línia
ROTTERDAM. w
Nizozemsko - Amerikánska paro-lodná účastinárska spoločnosť.
V Uhorsku zaznačená firma. Týždenný odchod lodi medzi
HottBrdam-iiBwyorh-Kanada m i Kancellária: — I T —
Budapest, Vil., ThôkSIy-úí í . 10.
Veľhodielna na organy a harmonia
Emanuel S t i l l a Bohumil Tu í E h. OdporúčamesvoJ zá
vod si. patronátom, farným i obecným úradom k postaveniu nových organov všetkých sústavou. Opravy a ladenia organov, harmonii i klavírov sa prijíma. Vlastná výroba cínových cJnko* vých píšťal, ktoré sa p. organistom odporúčajú Mnoho pochvalných vysvedčení po ruke.- V Hore Kutné Královstvo Certé.l 577
P. T. hostinský a obchodníci!
Údeniny najlepšej j a k o s t i dostanete u firmy F. Potměšil, Brno,
Ferdinandova ul. Hotel. Pri objednávke ráčte vždy úplnú adressu písať. Žiadajte cenník.
I S L O V E N S K É L U » O V E N O V I N *
f i
Clflf. 21.
pred upotřebením. po upotrebení. Takúto podivuhodnú premenu zapričinf
KOLA P A S T I L L A (Kola Dultz) prirodzená potrava nervov a modzgu.
Nálada, myslenie výkon a kaidý pchyb tela vo spojeni je z niodzgon. Ochabnutie, iro-nenoat, vysilenie, slabosi nervov, všeobecné tělesni oslabuutie sú znlrnkatni slabnúceho tela. Keď chcete byt stále zdravý a veselý * cistou hlavou, /dravou myslou, cbccte mat dobrú paaslt, Iced chcete práui a pretiahnutie sa uroblf snesitefným, nživaite Kola paMillu (Kola Dultz'. Toto je prirodzený posilňujúci prostriedok modzgu a nervov, kturý zároveň napravuje krv, omladzuje a takto kaidý tatroj tela opatri silou a životom, Kola pastilla (Kola Dultz) napomáha
vôfu k životu a silu tvorenia tiež tak vzbudzuje pocit mladosti, zdravia a práceschopnosf ktoré zaručujú blaženost Užívajte istý čas každý den Kola paatllky (Kola Dultz), soRlineji vám neivy, záchvaty slabosti, prestanú a následkom toho budtte sa citif úplne zdravý .a silný. Lekárske autority celého sveta odporúčajú Kola pastlily 'Kola Dultz), užívajú Ich v nemocniciach a r ústavách Mečiacich nervy.
Pýtajte zdarma KOLA PASTILLY (Kola Dultz). Dávame vám zdarma příležitost na sosllnenie nervov. Poilite nám vašu (dresu a poileme
vám hneď zdarma a vyplatené jednu dávku Kola Hastillv (Kola Dultz', ktorá postačí na to aby ste ocenili jeho siiný účinok Ak sa vám páči, můžete aj viac objednat. — Rozposiela
SZENTLÉLEK 6YÓGYSZERTÁR, BUDAPEST, VI., od. 270.
Madôstojné duchovenstvo 'jijozornuU'Ti na rozoslané najnovšie <.b-
e y v barvách umelecký tiľi ori-b,iiálu ...aitbne prevedené najstaršej od 100 rokov osvedčenej továrni c. k. dvorného dodávateľa cirkev, paramentov, náčinia a práporov Jozefa Nefikudlu v Jabloném č. 86 nad Orlici, Cechy.
Cenník tento na žiadost poSkme každému zdarma a franko.
Mm o SOI lacnejšia Amerikánska Úsporná káva, veľmi voňavá, výdatná a úsporná. 5 kg. vrecúäko na próbu K 10-— tranko
na dobierku zasiela
A. S c h a p i r a , vývoz kávy a čaju Tiszabogdány č. 258.
L A A / U ' v A A A A A A A V ^ . A A / v y W
Súkna, Zefíry dámske moderné látky kostýmové, šatové a blůzové najlacnejšie dodáva orlický
— — — — podnik — — — — J . K R Č M A , Častolovice, Čechy
Zkúste! 30 metrov Orlického domáceho
platná 100 cm. široké len za K 20 — 30 metrov najjemnejších francúz
skych zefirov stálobarevných len za K 22 —
30 metrov ručne pracovaného kanafasu len za . . . . K 15'—
40 metrov zbytky najlepšej jakosti 4 až 12 metrov dlhé len za K 25 —
Výbava pre každého a sice : 2 prikrývky na postel, 1 lanový obrus, 6 ručníkov, 12 kapesníkov, 6 uterákov, 3 dámske vyšívané košele, J mužské zefírové košele ručná práca len za K 30 —
BCTS03T1L mmmmmtmm
Dobrá príležitosť. Veíact. obecen
stvo oboznamujeme z najlepšou a najtrvalejšou krytinou na stavby
s asbestovou šftridlicoii:: Skridlica táto je
pružná, trvácna, strechy ňou pokriíé nikdy netreba popravovať a vzdoruje jak ohňu tak mrazu. Kto touto škridlicou pokrýva svoje sta-viská, ten môže zašporovaf groš tak pri dreve ako aj pri assekurácii.
Kto teda mieni pokrývať svoje sta-viská asbestovou škridlicou, nech sa s dôverou obráti na: Záhorskú Roľnícku Banku v Zohori a jej Filiálku v Šaštine, na Sereďskú Ľudovú Banku v Seredi a v Trnave.
UUffiET a -ryfUvwtefí NsWadateftVy, knflrtlaäarsky a kníhkupecký apolok. •castináraka spoločnosť v Preáporku. Zodpovedný redaktor Perko Sk r tik kra], rysom**. . HnilrtlaciÄTfcJt katoUckebo iUerérneho SPOJKIÍ íi£aMinar«fc«í *eotořtmTti v r-HSo^rirw
Bolesti zmierňuje, chladí a k hojeniu prispieva antiseptický účinkujúca výtečná •
Pražská domáca
masť
;Í lekárne B. FRAO-NERA v PRAHE. Vo Tietti kkarnach. Pravá len po 70 hal. a II touto ochrannou ::
známkou. 324
Nový Beraonový .Dnioiý podplfok
pre mnohé ffhoily je poíudovanU
- = hoanf. = *
fffS$flfflffff?Ťt »