Hlavn hrdina diela Julien Sorel ije v malom meste Verrirs v asti Franche - Comte, na pt hr oddeujcich vajiarsko od Franczka. Pretek nm rieka, pohajca mestsk ply a tovre na vrobu klincov, ktor sa neskr vlieva do rieky Doubs. Nachdza sa tam aj tovre na mulhousk pltno, patriaca starostovi. Na ple, zskanej prefkanosou a ibalstvom starho Sorela, pracoval aj Julien s bratmi, ktor ho odcudzovali a poniovali za neschopnos v manulnych prcach. On sa zatia utiekal ku knihm (aj na zaiatku diela ta) a to najm Pamti sv. Heleny z ias napoleonskch vojen, o sa stalo jeho ivotnm vzorom. Vzdelva sa chodil po veeroch k miestnemu farrovi Chelnovi, od neho sa nauil perfektne po latinsky. Neznal pokoru v rodine a chcel sa od nej odpta, a zamestnal sa ako vzdelan mu v rodine starostu de Renal, ako vychovvate jeho det. Ke iiel knim bol ako vyakan dieta, aj plakal. Vtedy sa stretol spani de Renal ktor od prvej chvle sa mu zdala sympatick. V rodine s tromi demi vldnu malometiacke vzahy, o po ase spozoroval aj Julien. Zatia, o starosta nevie odpusti Julienovmu otcovi niekdajie problmy s pozemkom kde stoj pla, sna sa postupova v hodnotovom rebrku stle vyie. Jeho vzah k manelke, pani de Renal je len na oko a pre majetok, ktor zskal svadbou s vtedy iba estns ronou dievinou. Ona v manelstve nenachdza uspokojenie, a tak ho had vo vchove svojich troch synov, a pohade vidieanov na usporiadan rodinu. Pani de Renal sa po veeroch utieka do zhrady, kde vea asu trvi sJulienom (rozprvaj sa, prechdzaj), ktor sa spoiatku sprva chladne, no neskr milo apriatesky stle viac sa mu pi pani de Renal. Lene najprv ju chce zska iba tak, aby mal pocit spechu. Napokon sa stva jej milencom as vemi zaben. Do Juliena sa zabi aj sluobn Elisa, ktor je odmietnut a tak tento skrvan vzah panej domu s vychovvateom prezrad pnovi de Renal vpodobe anonymnho listu. Pani de Renal napokon presved manela e je to iba klebeta. Starosta pre pokoj v rodine dosad Juliena do estnej stre v Napoleonovom vojsku, on pyne kra na koni, cti sa vemi astn vtom momente. Potom v rodine vne ochorie najmlad syn, o si pani de Renal vyta, ako trest za svoju neveru. Syn vyzdravie a ke Julien odchdza do seminra v Besancon. Tu sa mu pi, lebo sa dostal medzi svojich rovesnkov, synov chudobnch sedliakov. Pozoruje tu vak rzne intrigy, ktor s jeho zmaniu nie blzke, povauje vetkch za nepriateskch hlupkov, pravda je e on je aj medzi nimi najmdrej. Preto sa spriatel iba s riaditeom abbm Pirrardom. Vseminri Juliena povia adostane od anonymnho loveka peniaze. Mysl si e je to od pani de Renal, neskorie autor prezrad e to poslal markz de la Mole. Julien poas nejakej nboenskej oslavy vkostole sa stretne spani de Renal, ona je ztoho plne zfal. Abb Pirrard po ase odchdza do Para a berie so sebou aj Juliena, ako sekretra. Dostva sa do rodiny markza de le Mole, ktor m dcru Mathildu a syna Norberta. Mathilda je nezaujmav, obyajn a poveneck, zatia o s Norbertom si rozumie a trvia spolu mnoho asu, jazdia spolu o vzaiatku mu vemi nelo. Julien riei rzne lohy umarkza, chod aj do zahraniia, pe listy namiesto neho.Julien na jednom z plesov sa dostva medzi parsku smotnku a tu zana vyuva svoj arm, tak ako Mathilda. Na tom plese m na sebe ierne aty avtedy si Julien prv krt vimne e ak je ona krsna. Inak Julienovi je ahostajn a to ju na om priahuje, on jej venuje iba to, o mu povouje, alebo ho nti. Po istom ase vak Mathilda zane mu psa listy araz mu nape aby ojednej vnoci vyliezol kjej izbe rebrkom. Julien si mysl e je to iba jej aNorbertova pasca, no napokon tam pjde astan sa milencami. Ona sa sprva celkom udne, odstrihne si ksok zo svojich vlasov, aby potvrdila, e je jeho sluha, e je mu podraden, ale druh de u utuje tieto svoje iny asprva sa chladne. Julienovi zana vadi Mathildine poveneck sprvanie, poniovanie a pcha, preto odchdza do trasburgu a tie sa k nej chov bezcitne a odmerane. Tam sa stretne sjednm jeho kamartom, kto mu d rzne rady na zskanie Mathildy, ako napr. e m dvori pani de Fervaques, ktor je vemi nboensk amravn. On to tak aj urob, pe jej listy, vlastne prepisuje nejak bostn listy od nejakho rusa, tie listy dostal od toho kamarta vtrasburgu. Mathilda je ztoho celho bezradn, zamilovan a zfal, a pokia nezist, e ak s Julienom diea. Julien, celkom hlboko zamilovan do nej prijme sprvy sradosou, daj sa zase do kopy, lene to musia nejako vyriei srodimi. Mathilde sa dohoduje sotcom, ktorho sprva okovala, ale napokon shlas so svadbou. Julien zska titul husrskho nadporuka, meno de La Vernaye a tie aj peniaze, aby nezahanbil rodinu de la Mole.

Markz si vyiada odporanie s rodnej dediny Juliena. Prichdza vak dlh list pokropen slzami a psan rukou pani de Renal, psan z dontenia novho kaza vo Verrires, pre ktor odmieta markz de Mol da ruku svojej dcry, lebo vraj Julienovi ilo iba oslvu, spech apostavenie, len zneuil Mathilde (o vak ani nebolo a tak vedom, mne sa zdalo e on sa iba tak ocitol vniektorch priaznivch situcich a apotom zaal manipulova, napriek tomu mal ist avne emcie niekedy aj napr. kMathilde). Nahnevan Julien kpi dve pitole a odchdza na bohoslubu do rodnho mesta. Tu zo zfalstva a zrady postrel pani de Renal (prestrel jej klobk adruhou gukou traf jej rameno). Odved ho do vzenia, kde ak na trest smrti. Tu m dostatok asu na prehodnotenie svojho mladho ivota. Vzaiatku je sudalosami zmieren, neskr ke ho navtvia rzni udia zana by zfal. Mlad Mathilda (ktor mu u ide na nervy aktor dola za nm azaala strane riei aby ho nezabili) ho pros, aby sa voi rozsudku odvolal. To ist urob aj pani de Renal, ktor cel tragdiu preila a chod za nm do vzenia. Zaujmav je, e lska ku pani de Renal sa vJulien op oije, vnivo ju miluje zase (a prekvapivo nie Mathildu) aona ho tie. Prde ho navtvi aj otec, nie preto, aby Juliena posledn krt videl, ale aby sa s nim vytoval za vchovu a vzdelanie. Julien akkovek pomoc odmieta, a je zmieren s najtvrdm trestom ak si zasli a zrove si uvedomuje, e v ivote miloval jedine pani de Renal, pre ktor aj zomrie. T mu vak musela sbi, e sa postar o vchovu jeho syna. Julien si neelal, aby jeho diea vychovvala Mathilda s nejakm malometiakom, ktorho si vyberie medzi mnohmi npadnkmi. Gilotnou sat hlavu si Mathilda odva v lone na cintorn, a tri dni po Julienovej smrti zomiera od iau aj pani de Renal v nru svojich det.