CENTRÁ VOĽNÉHO ČASU - mpc-edu.sk · 2020. 6. 11. · Jazyk reklamy obsahuje množstvo...

CENTRÁ VOĽNÉHO ČASU‐ MLADŠÍ ŠKOLSKÝ VEK

Ich význam pre formovanie hodnotového systému, s dôrazom na oblasť mediálnej gramotnos�

Ak�vizujúce metódy vo výchove

PREDSLOV

Aktivizujúce metódy vo výchove pre centrá voľného času Autor: Darina Výbohová

Predkladaná publikácia patrí medzi výstup národného projektu Aktivizujúce metódy vo výchove (Kód ITMS: 26120130025) v rámci Operačného programu Vzdelávanie spolufinancovaného z prostriedkov EÚ, ktorý bol realizovaný Metodicko-pedagogickým centrom. Brožúra je venovaná vychovávateľom/vychovávateľkám, ktorí/ktoré majú záujem reagovať na reformné zmeny v systéme nášho školstva vlastným celoživotným vzdelávaním.

Publikácia nemá charakter komplexnej metodickej príručky, svojím obsahom dopĺňa edukačné audiovizuálne diela spracované v digitálnej podobe na priložených USB (interaktívne didaktické pomôcky, ďalej IDP) a výstupy z akreditovaného programu kontinuálneho vzdelávania Aktivizujúce metódy vo výchove. Kolektív autorov v nej výberovým spôsobom ozrejmuje otázky edukácie školských klubov detí. Text je rozdelený na tri celky. V prvej časti sú čitateľovi predstavené INTERAKTÍVNE PRVKY a ZOZNAM HIER, ktoré sú zakomponované do jednotlivých spracovaných námetov pre mediálnu, etickú, zdravotnú a dopravnú výchovu. Druhá kapitola je venovaná MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI ako nosnej téme pre cielenú prácu s priloženými audiovizuálnymi dielami na rozvoj mediálnej kompetencie detí. Tretia podkapitola rozoberá PEDAGOGICKÉ AKTIVIZUJÚCE STRATÉGIE VÝCHOVY a výberovo ponúka aj praktické príklady ich využitia pre zlepšenie priamej pedagogickej činnosti vychovávateľov/vychovávateliek v centrách voľného času.

Brožúrka spolu s interaktívnymi audiovizuálnymi pomôckami poslúži odbornej verejnosti ako pomôcka pri tvorbe užitočných metodických postupov vo výchovnej práci so zmysluplným využitím audiovizuálnych obsahov IDP.

OBSAH

Mediálna gramotnosť Mediálna gramotnosť 5Autor: Nataša Slavíková

Mediálna výchova Mediálna výchova v centre voľného času (ročník 1.- 5.) 9Autor: Nataša Slavíková

Aktivizujúce metódy výchovy Aktivizujúce metódy vo výchove pre centrá voľného času so zameraním na mladší školský vek 23Autor : Taťjana Volková

Manuál k interaktívnym prvkom Manuál k interaktívnym prvkom 45Autor: Palo Janík

Zoznam audiovizuálnych obsahov 56

http://www.ovce.

5AKTIVIZUJÚCE METÓDY VO VÝCHOVE PRE CENTRÁ VOĽNÉHO ČASU SO ZAMERANÍM NA MLADŠÍ ŠKOLSKÝ VEK

Mediálna gramotnosť

MEDIÁLNA GRAMOTNOSŤAutor: Nataša Slavíková

Motto: „Reformným úsilím 21. storočia je zasiahnuté celé európske školstvo, zvlášť v oblasti edukačných cieľov. Nejde len o zmenu v hierarchii cieľov a metód výchovy, ale aj o spôsob získavania informácií a využívania množstva mediálnych platforiem pre pozitívny fyzický, psychický a morálny vývin maloletých. Bez zvyšovania úrovne mediálnej výchovy iba ťažko môžeme realizovať všestrannú kultiváciu osobnosti a trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti.“

Cesta mediálnej výchovy

Cesta k mediálnej výchove je fascinujúca, zaujímavá, niekedy kľukatá, nebezpečná, ale na jej konci je svetlo, ktoré sa nazýva mediálna gramotnosť. Mediálna výchova (mediálka) je ako malá loď, ktorá sa plaví v oceáne informácií a nových technológií. Na ceste ju pohadzujú vlny hore - dole. Pasažiermi na lodi sme všetci a nikto nie je imúnny voči mediálnym vplyvom a manipuláciám. Počas plavby stretávame pirátov, veľryby, žralokov, iné lode a iných ľudí, zažívame príjemné aj nepríjemné situácie. Cesta k mediálnej výchove sa môže realizovať nielen v škole, ale aj v centre voľného času, v školskom klube, keďže médiá sú všadeprítomné. A to je hlavný argument, prečo by mala byť všadeprítomná aj mediálna výchova, ktorá nás nielen učí ovládať a využívať médiá, vyhľadávať a spracovávať informácie, vytvárať obsahy a participovať na sociálnych sieťach, ale najmä porozumieť médiám a dosahovať prostredníctvom nich svoje vlastné ciele.

Dnes je potrebné vyjasniť si pojem mediálna výchova a zmeniť prístup k mediálnej výchove zo spôsobu „S médiami“ na spôsob „O médiách“. Mediálna výchova v súčastnosti kladie dôraz na podporu schopností kritického myslenia a posudzovania audiovizuálnych obsahov v rozhlase, televízii, kinách a mobilných zariadeniach, na internete a sociálnych sieťach, vo videohrách atď. Využívanie samotných médií, ich vybavenia, softvéru, aplikácii a obsahov je nevyhnutnou súčasťou ich analyzovania, dekódovania či dešifrovania.

Na cestu k mediálnej gramotnosti sme spracovali do brožúrky pre každé školské zariadenia niekoľko tém, ktoré sa dajú prierezovo tvorivo využiť v rôznych oblastiach edukačného procesu. Možnosti zmysluplného a užitočného využitia textov a audiovizuálnych obsahov sú neobmedzené a ako dobrý pedagóg určite nájdete aj ďalšie prierezové možnosti spájania jednotlivých tém mediálnej výchovy do iných oblastí edukačného procesu.

Ste dôležitými členmi tímu na ceste v podpore mediálnej výchovy na Slovensku. Aj vďaka Vášmu záujmu a aktívnemu prístupu sa môžu stať naše deti mediálne gramotnejšie, vyspelejšie a zodpovednejšie vo využívaní potenciálu médii na realizáciu svojich zámerov.

Nech sa darí a šťastnú cestu.


ABECEDA MEDIÁLNEJ VÝCHOVY

1. Všetky mediálne obsahy sú konštruované s použitím vlastných pravidiel. Média nie sú okno, cez ktoré vidíme reálny svet. Každá správa v médiách je len skreslenou časťou skutočnosti, preto vždy pochybujte o mediálnych obsahoch.

2. Rôzni ľudia môžu mať z rovnakého mediálneho obsahu rozdielny zážitok. Dôležité je akceptovať vekovú vhodnosť recipientov. V mediálnych obsahoch sú obsiahnuté rôzne hodnoty a uhly pohľadu. Môžu byť vhodné, nevhodné aj nezákonné.

3. Médiá sú všadeprítomné a tiež sú zodpovedné za formovanie predstáv (nie len za informovanosť), hodnotových systémov, kultúrnej identity, reči ako verbálnej, tak aj symbolickej a vizuálnej.

4. Väčšina médií pôsobí za účelom dosiahnutia zisku, cielenej emocionalizácie, moci.

5. Média sú manipulatívne, ovplyvňujú postoje a správanie. Výskumami sú potvrdené najmä tieto negatívne účinky na detskú psychiku: napodobňovanie negatívnych vzorov a foriem správania; zvyšovanie strachu; znecitlivovanie; obmedzovanie vývinu reči a vyjadrovacích schopností; obmedzovanie času na rozhovory s rodičmi, pohybu, únik z reality a odsúvanie problémov, nepriaznivé ovplyvňovanie schopnosti detí čítať a správne gramaticky písať; vplyv reklamy na deti, ktoré často ovplyvňujú nákupné rozhodnutia rodičov.

6. Mediálna výchova je výchova o médiách. Je to interdisciplinárny, celoživotný, systematický proces získavania mediálnych kompetencií, ktorých cieľom je zodpovedné, tvorivé, bezpečné a kritické využívanie médií s dôrazom na morálne kontexty, humanizmus, ochranu maloletých, ľudskej dôstojnosti a vekové osobitosti.

7. Mediálna gramotnosť je výsledkom procesu mediálnej výchovy a presnejšie ju môžeme popísať prostredníctvom desiatich nevyhnutných kompetencií (spôsobilostí) potrebných pre aktívnu a uvedomelú účasť človeka v súčasnej mediálnej spoločnosti.

Model na obrázku 1. poskytuje prehľadný a zrozumiteľný obraz o tom, čo je to mediálna gramotnosť a súčasne slúži ako východisko pre aktivity v mediálnej výchove. Vytvorený kompetenčný model odborníci nastavili ako otvorený a dynamický systém, v ktorom sa priebežne, podľa situácie a nových potrieb môžu urobiť menšie, prípadne i zásadné zmeny.

MODEL 10 KOMPETENCIÍ MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTISkupiny kompetencií

POROZUMENIE: OVLÁDANIE A VYUŽÍVANIE KOMUNIKÁCIA STRATÉGIA

KOMPETENCIE – Vo všetkých kompetenciách sú obsiahnuté tri komponenty – vedomosti, zručnosti a postoje

porozu-menie, ako narastá vplyv médií na spoloč-nosť

porozu-menie, akým spôso-bom sú média konštruo-vané

porozu-menie, ako médiá vykresľujú realitu

ovlá-danie a využívanie vybavení, softvéru a aplikácií

ovlá-danie a využívanie orientácie v prostredí médií

komuni-kácia ako vyhľa-dávanie a spra-covanie informácií

komuni-kácia ako vytvá-ranie obsahu

komuni-kácia ako participá-cia na so-ciálnych sieťach

stratégia so zámerom vlastného uvedo-menia si/reflexie vlastného využívania médií

stratégia so zámerom dosahova-nia svojich cieľov pros-tredníctvom médií

▲ ▲ ▲▼ ▼

MÉDIÁPasívne porozumenie, ako médiá pracujú

Aktívne využívanie médií

Interaktívne zdieľanie prostred-níctvom médií

Efektívne využívanie médií


Zdroj: http://www.statpedu.sk/sk/Aktuality/10-kompetencii-medialnej-gramotnosti.alej

Model bol predstavený v apríli 2013 v Európskej komisii v pracovnej skupine pre mediálnu gramotnosť a bol súčasťou štúdie zameranej na meranie mediálnej gramotnosti v Európe.


MEDIÁLNA VÝCHOVA V CENTRE VOĽNÉHO ČASU (ročník 1.- 5.)

Autor : Nataša Slavíková

1. Výlet mediálky do estetickej výchovy

Čo je to reklama? Prečo sú niektoré reklamy nekultúrne a neetické? Vplyv reklám na zdravie a psychický vývin dieťaťa.

Edukačný zámer: porozumieť médiám, pochopiť, ako je konštruovaná reklama, ako reklama vykresľuje realitu a ako narastá vplyv reklamy na hodnotový systém a správanie jedinca.

- Pochopiť základné princípy, ktorými nás reklama ovplyvňuje a naučiť sa o reklame diskutovať, premýšľať. Poukázať na manipulatívne techniky reklamy, a tak sa aspoň čiastočne brániť manipulácii.

- Podporiť kritické myslenie žiakov o reklame a jej účinkoch na nich v kontexte ich každodenného života. Ukázať ako podporuje reklama konzumné správanie, naučiť sa byť odolným voči týmto vplyvom.

- Podporiť miernosť, potrebu sebaovládania, naučiť sa povedať nie s ohľadom na vlastné telesné a duševné zdravie.

- Poukázať na to, ako by človek vyzeral, keby si všetko kúpil, čo reklama ponúka (nie všetko čo chcem, je skutočne pre mňa dobré).

- Odkryť deťom “nerealistickosť reklamy” a spochybniť jej obsah.

- Poukázať na tzv. imidžové (brandové) reklamy, ktoré nevychvaľujú výhody nejakého produktu, ale sprostredkovávajú nejaký životný pocit.

Za komerčnými médiami nestoja žiadni filantropi, ktorí chcú robiť svet krajším, či zaujímavejším, ale tvrdí biznismeni, ktorí investujú astronomické sumy do reklamy a inkasujú astronomické sumy z vrecák rodičov úspešne zmanipulovaných detí. Pretože reklama má dnes významnú úlohu v našej spoločnosti, mali by sme rozpoznať, čo je efektívna reklama a vedieť hodnotiť reklamu ako informačný zdroj. Je dôležité, aby sa rodičia a pedagogickí zamestnanci oboznámili s mechanizmami, ktoré umožňujú občanom poskytovať spätnú väzbu na reklamu regulačným orgánom ako napr. Rade pre vysielanie a retransmisiu, Tlačovej rade, Rade pre reklamu a pod. Vo všeobecnosti nám reklamy na produkty podsúvajú ilúziu napr. Nakupuj, my ti požičiame! Ale povinnosť splácať zámerne nezdôrazňujú.

Deti sú “expertmi” na reklamu. Poznajú slogany, dokážu zaspievať melódiu reklamnej piesne, pamätajú si produkty. Reklama totiž má svoje osvedčené stratégie, ako pôsobiť na deti ako potenciálnych zákazníkov. Je dôležité deťom primeraným spôsobom predstaviť najbežnejšie spôsoby manipulácie, ako napr. neustále opakovanie, používanie im známych postáv z animovaných filmov v reklamách pre deti.

Mediálna výchova


Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o dvoch typoch reklamy:

1. Komerčná reklama spravidla zahŕňa propagáciu osoby, produktu, služby alebo spoločnosti s cieľom vytvoriť predaj (t.j. reklama v televízii/rozhlase, tlačové reklamy pre odevné spoločnosti, nealkoholické nápoje, filmy atď.).

2. Oznámenia verejnej služby, občas nazývané aj sociálny marketing, sa týkajú propagácie správ a služieb, z ktorých profituje verejnosť (ako napr. správy o zdraví a bezpečnosti, propagácia gramotnosti atď.).

Formy reklamy, reklamných komunikátov, môžu byť:

- Tlačená - ponukové letáky rozposielané na adresy, alebo vkladané do poštových schránok, plagáty, billboardy ,letáky, veľkoplošné plagáty umiestňované na špecifických nosičoch popri cestách.

- Zvuková rozhlasová reklama s výrazným zvukovým označením na začiatku a na konci slovom „reklama“.

- Televízna reklama, reklama na internete aj tzv. direct mailing (priama zásielka), ktorá však nemusí byť doplnená o zvukovú zložku, ale využíva tlačené písmo a obraz.

Reklama používa persuazívne (presvedčovacie) prostriedky. Slovné zveličovanie (hyperbolizácie) pozitívnych stránok produktu. Obrazové zveličovanie, prezentovaný tovar vyzerá väčší, chutnejší.

Príklady persuazívnych techník v reklame.

Asociácia. Táto technika presviedčania sa snaží spojiť produkt, službu alebo ideu s niečím, po čom cieľová skupina túži alebo to má rada.

„Bandwagon efekt“, buď jedným z nás, nevytrčaj z davu. Vo viacerých reklamách tvorcovia ukazujú množstvo ľudí, ktorí používajú určitý výrobok a tvrdia pritom, že to robí „každý“. Nikto predsa nechce zaostávať alebo zostať mimo a to každého núti kopírovať prezentovanú módnu vlnu.

Krásni ludia. Táto technika používa dobre vyzerajúcich modelov/modelky na to, aby upútala našu pozornosť. Je veľmi bežná v reklamách, ktoré môžu naznačovat, že ak budeme používat daný produkt, budeme vyzerať práve ako títo modeli a modelky.

Podplácanie. Táto technika sa nás snaží presvedčit kúpiť si daný produkt tým, že nám sľúbi dať niečo naviac. Napr. zľavu, kupón alebo darček zadarmo. Výpredaje, špeciálne ponuky či sútaže sú taktiež formou podplácania.

Intenzita. Jazyk reklamy obsahuje množstvo prívlastkov a častíc, ktorých úlohou je posilniť efekt, využívajú sa superlatívy (najväčší, najlepší, najrýchlejší, porovnávanie (viac, lepší než, zlepšený, menej kalórií), zveličovanie a mnohé iné spôsoby vychvaľovania produktu.

Celebrity, typ svedectva, ktorý je opakom obyčajných ľudí. Ľudia majú sklon venovať pozornosť slávnym ľudom. Veď preto sú vlastne slávni. Reklamy často používajú celebrity a získavajú tak našu pozornosť. Tým, že sa celebrita objaví v reklame, implicitne podporuje


výrobok. Niekedy je podpora explicitná. Väčšina ľudí dobre vie, že obchodné spoločnosti platia celebritám nemalé peniaze za to, aby sa v reklame objavili a táto forma sa zdá byť stále účinná.

Opakovanie. Tvorcovia reklamy používajú opakovanie dvoma spôsobmi: v rámci reklamy alebo presadzovania nejakého posolstva sa opakujú určité slová, zvuky alebo obrazy, čím sa zdôrazňuje nejaký kľúčový znak. Opakovať sa však môže aj posolstvo samotné. Môže byť jednoducho zobrazené alebo vyslovené viackrát. Dokonca i nepríjemné reklamy fungujú, ak sú zopakované dostatočne veľakrát a pretláčajú tak svoje posolstvo do našej pozornosti.

Na to, aby sme mohli kriticky posúdiť zákonnosť alebo nezákonnosť reklamy, teleshoppingu a sponzorstva by sme mali poznať legislatívu vzťahujúcu sa k reklame a kompetentné inštitúcie. Aby sme sa vedeli zorientovať v tom, čo je vhodné čo nevhodné a čo nezákonné vo väzbe na psychický, fyzický či morálny vývin detí a mládeže.

Podľa ustanovenia § 31a ods. 2 č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu.

Ustanovenie § 31a ods. 4 stanovuje zákaz vysielania skrytej mediálnej komerčnej komunikácie.

Podľa ustanovenia § 31a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sa mediálnou komerčnou komunikáciou rozumie zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo je programovou službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou určenou výhradne na vlastnú propagáciu.

Ustanovenie § 31a ods. 5 stanovuje pri vysielaní mediálnej komerčnej komunikácie povinnosť jej zreteľného a rozoznateľného oddelenia od iných zložiek programovej služby. Ustanovenie § 33 cit zákona určuje obmedzenie vysielania reklamy a telenákupu na niektoré výrobky. Umiestňovanie produktov sa zakazuje v programoch pre vekovú skupinu maloletých do12 rokov; zakazuje sa taktiež umiestňovanie produktov, ktoré má spojitosť s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet alebo iných tabakových výrobkov.

Podľa zákona o reklame 147/2001 Z. z. (§3) reklama nesmie zneužívať dôveru maloletých osôb, najmä podnecovať na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin, zobrazovať ich v nebezpečných situáciách, nabádať ich na nákup nevhodných produktov alebo produktov, ktorých predaj je týmto osobám zakázaný, alebo na nákup produktov prostredníctvom telefónu, telefaxu alebo elektronickej počítačovej siete tak, že sa zneužije ich neskúsenosť a dôverčivosť a obsahovať priamo výzvu maloletým osobám, aby nabádali rodičov alebo iné osoby na nákup produktov.

Rada pre vysielanie a retransmisiu www.rvr.sk je správny orgán, ktorý vykonáva štátnu reguláciu v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, retransmisie a poskytovania


audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v zmysle uvedenej legislatívy. Rozhoduje aj o udelení sankcii.

Príklady nezákonnej reklamy a sankcie:

Reklama na produkt – nápoj Kofola, zo dňa 6. a 16. 11. 2011

Sťažovatelia namietali, že predmetný šot ukazuje spoločensky a morálne neprípustný vzťah učiteľky a žiaka, čo by mohlo negatívne vplývať na morálny vývin maloletých. Rada na základe dokazovania v správnom konaní rozhodla, že vysielateľ porušil ustanovenie § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., za čo mu bola uložená sankcia – pokuta vo výške 3 319 eur.

Vysielanie, z dní 6. 1. 2012 (Hviezdny prach) a 8. 1. 2012 (Dobrodružstvo Poseidonu)

Počas monitorovania uvedených vysielaní Rada zaznamenala niektoré skutočnosti, ktoré mohli byť v rozpore s § 33 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. a týkali sa reklamy na liek Mucosolvan. Na základe analýzy Rada začala správne konanie, kde sa preukázalo, že vysielateľ nezabezpečil, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku. Za porušenie vyššie uvedeného ustanovenia Rada uložila vysielateľovi sankciu pokutu vo výške 4 000 eur.

V správe o Činnosti rady pre vysielanie a retransmisiu za jednotlivé roky je uvedený aj prehľad nezákonne odvysielaných reklam, telenákupu a pod.

Ďalšie príklady na: www.rvr.sk/sk/databaza-sankcnych-rozhodnuti

Orgánom etickej samoregulácie reklamy je Rada pre reklamu. Členovia sa zaviazali dodržiavať etický kódex, etické pravidlá reklamnej praxe platné na území SR. Etické normy sú platné pre skupiny ľudí závisia od zásad spoločenskej morálky a konvencií, ktorí s nimi dobrovoľne súhlasia, v priebehu času sa môžu zmeniť na právne normy a tie sú platné pre všetkých. Etický kódex nenahrádza právnu reguláciu reklamy, avšak nadväzuje na ňu ustanovením etických zásad. Príklady neetických reklám nájdete na www.rpr.sk/sk/eticky-kodex.

Otázkou stále zostáva: „Čo je etické a čo neetické v reklame? Kto to určil? Čo sú to morálne princípy a ako súvisia s etikou? Prečo by mala existovať etika v reklame?“

Napríklad televízna “ kečupová reklama“ kde žena, blondínka, narazí do auta, v ktorom sedí muž a práve je hot-dog. Po náraze auta skončí s kečupom v tvári. Žena, ktorá do auta narazila zbadá jeho tvár a hystericky začne kričať, pretože nadobudla dojem, že tvár je od krvi. Vzápätí hystericky kričí aj muž.

Mamička trojročného Matúša sa sťažuje: „Keď sa objaví táto reklama, musím okamžite vypnúť televízor. Náš syn začne strašne kričať, že kečup nie. Reklama sa objaví kedykoľvek cez deň, nedá sa to ustrážiť, aj keď televíziu nepúšťame často. Strach, aký vyvoláva táto reklama, sme uňho ešte nevideli. “

Odborníci z reklamy sú proti: reklama je vynikajúca, má jednoduchý, a teda ľahko zapamätateľný príbeh, pravdivosť, výborných protagonistov, prekvapivú pointu, posolstvo. Reklamný slogan

http://www.rpr.sk/sk/eticky-kodex


k tejto reklame znie: „Nerobte paniku. Škody a úrazy zaplatíme za Vás. Povinné zmluvné poistenie od Kooperativa.“

Faktom je, že reklama narušila emocionálny stav dieťaťa a zvyšuje u neho strach.

Námety na využitie aktivizujúcich metód

Analyticko-interpretačné cvičenie týkajúce sa mediálnych obsahov. S cieľom hľadať skryté posolstvá v reklame procesom kladenia otázok: Čo je to reklama? Prečo sú niektoré reklamy nekultúrne a neetické? Kde všade sa stretávame s reklamou? Ako môže reklama, verejné oznámenie pomôcť napr. týraným deťom, šikanovaným a prenasledovaným deťom? Aký je vzťah medzi obrazovými prvkami a písaným materiálom a čo nám to hovorí? Ako je využitý priestor v inzeráte? Je tam veľa „bielych plôch“ alebo je plný grafických a písaných prvkov? Aké značky a symboly môžeme nájsť? Akú hrajú úlohu pri vplyve reklamy? Ak sú tam postavy (muži, ženy, deti, zvieratá), ako vyzerajú? Čo môžeme povedať o ich výrazoch tváre, postoji, účese, veku, pohlaví, farbe vlasov, etnickej príslušnosti, vzdelaní, zamestnaní, vzájomných vzťahoch? Čo nám hovorí pozadie? Kde sa odohráva reklama a aký význam má toto pozadie? Aký dej sa odohráva v reklame a aký to má význam? Aké témy možno nájsť v reklame? O čom je? A čo použitý jazyk? Poskytuje informácie alebo sa pokúša vyvolať emočné reakcie? Alebo oboje? Aké techniky sú použité: humor, „definície“ života, porovnanie, predsudky, narážky, a pod.?

Riadená diskusia spojená s obrazovou analýzou reklám na tému manipulatívne techniky.

Tento dopytovací proces môže zahŕňať nielen analytické, dekonštrukčné, ale aj produkčné činnosti.

Hranie rolí. Žiaci môžu byť vyzvaní k tomu, aby reklamu, ktorú videli v médiách, skúsili opísať z iného uhla pohľadu . Predstav si, že si jednou z postáv/jedným z predmetov v reklame. Vyjadrovacím prostriedkom nemusí byť len slovo, text, ale aj audiozáznam, video či fotografia.

Inscenačná metóda na tému, čo sa mi môže stať, ak sa budem riadiť reklamou. Diskusia s deťmi, prečo sa mu to stalo.

Projektové vyučovanie. Deti na základe sledovania televíznych reklám môžu pripraviť vlastnú skladbu detských reklám a svoj výber obhájiť pred skupinou.

2. Výlet mediálky do enviromentálnej výchovy

Médiá ako príležitosť. Kam všade nás vedia zaviesť médiá – spoznávajme celý svet… uvedomenie si hodnôt

Edukačný zámer: sprostredkovať deťom pozitíva a príležitostí, ktoré médiá prinášajú, kam všade nás vedia zaviesť médiá. Výhody a význam mediálneho spoznávania celého sveta s cieľom poukázať na rozdielne prírodné podmienky a kvalitu života.

Dôležitou súčasťou mediálnej výchovy je porozumenie toho, ako médiá formujú naše povedomie o svete, v ktorom žijeme. Sú to práve audiovizuálne diela, ktoré môžu prispieť k rozvoju empatie a súcitu s ľuďmi žijúcimi napr. v rozvojových krajinách. Deti prostredníctvom dokumetov a filmov môžu spoznávať iné krajiny, prírodné krásy, kultúry, spôsoby života


a historické pamätihodnosti. Vhodným sprístupnením si tak môžu uvedomiť súvislosti a skutočné hodnoty, ktoré nie sú prioritne spájané len s konzumným životom.

Návrhy na využitie aktivizujúcich metód

Brainstorming. Čo to znamená, že médiá nám rozširujú obzor, skracujú vzdialenosti a zrýchľujú čas?

Mapovanie sveta. Vyhľadávanie zdrojov z bežného života detí žijúcich vo vybranej geografickej oblasti, a to s ohľadom na prírodné a sociálne podmienky determinujúce kvalitu ich života. Porovnanie kontrastných obrazov zo života detí žijúcich na tom istom kontinente v kontexte rozdielnych sociálnych podmienok, v ktorých vyrastajú. Využite ukážky dokumentárnej reportážnej fotografie a dokumentárne filmy s akcentom na životné podmienky detí žijúcich v rôznych krajinách sveta a prístup detí k médiám.

Interview – reportáž. Deti budú reportéri a budú tvoriť novinárske tímy. Podľa možností zorganizujte reálne stretnutie s autorom cestopisu /cestovateľom (študentom z výmenného pobytu) v centre voľného času. Alebo prostredníctvom internetu analyzujte filmy z cestovania po svete napr. slovenského režisera Barabáša.

Opis postavy- Využite internet na vyhľadávanie webových stránok , ktoré zobrazujú témy o deťoch žijúcich v iných krajinách. Odporúčané heslá na vyhľadavanie na internete Škola v Keni – Unicef Slovensko, Afganistan – Občianske združenie Človek v ohrození, ktoré má projekt Tweens school, zamerané na spoluprácu slovenských a afgánskych škôl. Popíšte hlavného hrdinu a vysvetlite, do akej miery hrdina reprezentuje túžby a hodnoty jednotlivca v spoločnosti kde žije. Práca s interaktívnou tabuľou.

Riadená diskusia na tému, čo znamená šťastie a bohatstvo v spojení s vyhľadávaním na internete. Ukážka ako deti žijúv rôznych častiach Porovnanie so Slovenskom. Prístup k vzdelávaniu a k informáciám v daných štátoch.

Ako to bude keď Deti vytvoria prezentáciu svojej predstavy o tom aké miesto budú mať médiá vo svete o 30 rokov.

3. Výlet mediálky do športovej výchovy.

Cesta k športovým úspechom nie je iba to, čo vidíme v médiách. Príbehy športovcov, trénigy a ich význam.

Edukačný zámer: demonštrovať ako médiá pozitívnymi príkladmi môžu viesť žiaka k vytrvalosti, odolnosti, odhodlanosti, trpezlivosti, zdravej cieľavedomosti

- Uvedomiť si na základe prezentovaných prípadov z médií, že cesta k športovým úspechom je cestou tvrdého tréningu, sebazapierania, práce na sebe.

Z hľadiska atraktívnosti vzorov sú pre mnohé deti najviac príťažliví športovci, pričom k oceňovaným atribútom nepatrí iba atraktívny zovňajšok či záujem o špičkové športové výkony. Časť mladých ľudí vníma u svojich vzoroch okrem nadania a talentu aj iné skutočnosti, ako sú spoločenská zodpovednosť, vytrvalosť, cieľavedomosť a úprimnosť. Mimoriadne


pozitívne je hodnotená skromnosť spojená so štedrosťou, úsilie pomáhaťv rámci rôznych charitatívnych projektov a iniciatív, pri organizácií zbierok, pri pomoci mladým šporotvcov a talentom alebo pomoci znevýhodneným deťom.

Námety na využitie aktivizujúcich metód

Pozitívna exemplifikácia (konkrétne príklady). Deti si vyberú jedného, alebo viac športovcov, ktorých športový profil, zápis do enciklopédie, budú mať vytvoriť. Využijú mediálne obsahy ako nástroje. Hľadajú odpovede na otázky ako napr. Ako sa dá zvládať nadmerná športová záťaž a ako vedieť prehrávať a víťaziť? Ako dokážu diváci “ohodnotiť” výkon športovcov? Úspechy športovcov, ktoré pozeráme v televízii sa nám môžu zdať jednoduché. Čo sa skrýva za výborným výsledkom? Aké detstvo mali známi športovci, čo všetko museli obetovať, aké výhry a prehry museli zažiť?

Diskusia so žiakmi o knihe, filme/dokumente na tému: „Za mediálne prezentovanou “slávou” je tvrdá práca a tréningy, vytrvalosť, statočnosť, sebazdokonaľovanie, nevzdávanie sa i napriek prekážkam.“ Využiť internet na príklad známej osobnosti, ktorá sa vyzná zo svojho vzťahu k športu a o tom ako zobral svoj život do vlastných rúk napr. rozhovor s hercom Jozefom Vajdom o jeho knihe Moja cesta.Na jeho príklade alebo príklade známeho športovca vysvetliť deťom rozdiel medzi športovým a nešportovým správaním sa.

Analýza prípadovej štúdie a práca s textom. Mediálne prezentovaný prípad športovca k téme dopingu: “ Najhorší tenista sveta” na základe článku

http://www.elmundo.es/elmundodeporte/2008/04/22/tenis/1208890868.html

Koláž. Tvorba tematickej koláže (obľúbené športy, športovci a pod.)

Interpretácia textu: Deti majú úlohu pantomimicky zahrať obsah, význam uvedeného citátu.

„Každému človeku vstúpia do cesty rôzne prekážky a neúspechy, kedy to chce zabaliť. Ak však má dostatočne silnú túžbu, nájde cestu ako prekonať prekážky. Najdôležitejšie je nevzdať sa.“ Miroslav Šatan (hokejista)

Urobme si medajlu. Od nákresu až po vyrazenie. Inšpirujte sa ukážkami medajlí z internetu. Návrh doplnia textom o tom, komu by oni, v škole, v triede, na Slovensku, na svete, chceli dať medailu a za čo?

4. Výlet mediálky do spoločensko vednej výchovy

Aké to je, keď zvuku chýba obraz? Ako vycítiť, čo je dobré a čo zlé v médiách? Rádio, audio nahrávky, audiotextové nahrávky, verzie AVD pre zrakovo postihnutých. Hry s fantáziou, hry na „rádio“.

Edukačný zámer: porozumieť významu prístupu slabozrakých a nevidiacich ľudí k médiám.

Vývoj udalostí súvisiacich s expanziou digitálnych médií bol krokom od tradičného modelu komunikácie „jedného s viacerými“, charakteristického pre printové a prenosové médiá k vzťahu ktorý uľahčuje kolaboratívnu tvorbu a zdieľanie obsahu. Ak je obsah digitalizovaný, stáva sa prístupným z rôznych zariadení vrátane rozhlasu, televízie, počítača, mobilného

http://www.elmundo.es/elmundodeporte/2008/04/22/tenis/1208890868.html


telefónu, ktorý sa ukazuje ako dominantná platforma pre doručovanie obsahu všetkého druhu každému. Digitalizácia hlasu, obrazu, zvuku a dát vytvára nové možnosti pre vzájomnú interakciu otázkou je, či všetkých rovnako.

Podľa štatistiky je na Slovensku cca 75 tisíc nevidiacich a slabozrakých ľudí, s rôznym stupňom postihnutia. Podľa štúdií realizovaných vo Veľkej Británii len 5% kníh v Európe je každý rok prevedených do formy prístupnej zrakovo postihnutým osobám, či už ide o Braillovo písmo, rozmernú tlač alebo audio nahrávky. Podľa správy Svetovej organizácie pre duševné vlastníctvo až 160 miliónov ľudí na svete má zrakové postihnutie. Až 47 % nevidiacich a inak zrakovo postihnutých študentov nie je schopných dostať sa ku knihám v prijateľných formátoch a až 33% zrakovo postihnutých školopovinných detí má problém s prístupom ku vhodným materiálom, potrebných preštúdium. Túto situáciu sťažuje aj fakt, že viac ako 90 % zrakovo postihnutých osôb pochádza z rozvojových krajín.

Audiokomentár umožňuje nevidiacim a slabozrakým zmierniť dôsledky ich postihnutia v každodennom živote, predstavuje kompenzáciu ich znevýhodnenia a uľahčenie ich prístupu k audiovizuálnym médiám, ku kultúre. Hlasové komentovanie audiovizuálnych diel pre nevidiacich je doplnenie hovoreného popisu do čisto vizuálnych častí diela. Ide o popis non-verbálnych prejavov a činností účinkujúcich, popis scény, situácií, predmetov, odevov a ďalších vizuálnych prvkov, ktoré sú dôležité pre celkové porozumenie diela. Komentár sa autorsky pripravuje tak, aby sa dal umiestniť do „tichých“ pasáží a umeleckou úrovňou obsahu i prednesu zodpovedal úrovni diela. Prednášaný je hlasom dobre odlíšeným od originálnych hlasov diela. Divák má obvykle možnosť hlasový komentár vypnúť alebo ho počúvať prostredníctvom slúchadiel, aby nerušil iných divákov. Môže byť šírený pomocou televízneho vysielania, na DVD so záznamom audiovizuálneho diela, v kinách a divadlách vybavených zariadeniami na selektívne šírenie audio informácií k jednotlivým divákom (podobne ako zariadenia pre nedoslýchavých alebo na simultánne tlmočenie).

Námety pre využitie aktivizujúcich metód

Hranie rolí a interpretácia zážitku. Aby sme dokázali lepšie pochopiť vnímanie nevidiacich, prečítajte deťom nasledovné texty a následne diskutujte o ich obsahu. Zahrajte si podľa námetov scénku.

1. Nevidiace dievča sa ma opýtalo: „Pozerala si prosím ťa ten film včera poobede? Na záver sa ozvali dva výstrely a ja neviem, aký to malo koniec… Kto koho zastrelil? “

2. Michal pracuje ako pedagóg na základnej škole pre nevidiacich. Jedného dňa ho prišiel navštíviť jeho kamarát z veľkou a hustou bradou. V triede si mu na kolená sadla jedna malá žiačka a zaborila prstíky do jeho brady. Keď dostala vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, čo to drží v rukách, povedala: „ Konečne už viem, kde si zbojník Rumpeľ chová tie včely“.

Brainstorming na tému „Počujem čo nevidím“. Čo je to audiokomentár?

Z odpovedí si zostavte mapu mysle.

Pozrite si ukážky filmov s audiokometárom. Zoznam nájdete na: http://trnka.biz/osetrene_


filmy. Ukážku audiotextového komentára k animovaným rozprávkam nájdete na www.ovce.sk.

Zistite, ako a prečo sa vyrábajú audiotextové komentáre k filmom.

Inscenačná hra „Pozri sa do tmy“. Na lístočky pripravíme opis krátkeho deja. Dvojice/trojice si vylosujú lístky pripravia scénku s pohybmi. Napríklad si sadnú na stoličku, prejdú k oknu, chytia do ruky kriedu a pod.. Jedno dieťa bude mať previazané oči šatkou a bude počúvať dialóg spolužiakov a hlasové komentovanie tretieho spolužiaka ako vo filme, teda to, čo nevidí, to mu popisuje spolužiak (audikomentár). Žiak s previazanými očami by mal uhádnuť totožnosť spolužiakov po hlase a opísať scénku. Žiaci sa pri hre striedajú.

Diskusia na témy: Ako by to bolo žiť v tme? Ako vznik nových médií ovplyvnil spôsob, akým slabozrakí alebo nevidiaci komunikujú a aké výhody im to prináša? Ako nové média skvalitnili život slabozrakým a nevidiacim?

5. Výlet mediálky do pracovno - technickej výchovy

Podnety fotografie. Ako technicky vzniká animovaný film? Čo sú animácie a na čo ich potrebujeme?

Edukačný zámer: porozumieť tvorbe fotografií a animovanému filmu, pochopiť ako sú konštruované, ako fotografia vykresľuje realitu a ako narastá vplyv animácie na deti.

- Pochopiť základné princípy, ktorými nás fotografia ovplyvňuje a naučiť sa o fotografiách diskutovať, premýšľať.

- Poukázať na ďalšie manipulatívne techniky vo fotografii a tak sa aspoň čiastočne brániť manipulácii.

- Podnietiť kritické myslenie žiakov o fotografii a animácii napr. v reklame.

- Podporiť u detí vlastnú výrobu fotografií a animácií.

Pri fotografovaní s moderným fotoaparátom stačí stisnúť spúšť a zachytíme výkon športovca alebo krásu motýľa či rozkvitnutej ruže. Navždy získame spomienku na prchavý okamih. Technika odstránila väčšinu problémov pri fotografovaní. Existujú automatické fotoaparáty riadené mikročipom, ktoré samé zaostria, nastavia potrebné údaje a previnú film po každej snímke. Všetky fotoaparáty fungujú podobne. Keď stisnete spúšť. Otvoríte na zlomok sekundy uzávierku a tak do tmavého vnútra fotoaparátu dostanete cez objektív svetlo a získate obrázok toho, čo ste fotografovali. Ešte celkom nedávno mala snáď každá rodina fotoalbum, v ktorom boli všetky rodinné fotografie neraz viacerých generácií. „Toto je fotografia strýka“ – veta, ktorá inými slovami znamenala „máme až jeden obrázok ako vyzeral“. Fotografie boli cenné. Bolo ich málo, pretože boli cenovo aj technicky nedostupné. Koncom minulého storočia už začali fotografie byť cenovo dostupnejšie a tak sa začalo fotiť viac. No aj tak bývalo časté, že rodina dala do fotoaparátu film pred Vianocami a vyvolaný bol možno až po dovolenke v lete.

Dnes sú digitálne fotografie bežná vec. Kto nemá fotoaparát, má mobilný telefón a tie už dnes vedia fotografovať skoro všetky. Ak si pozriete služby ako Instagram, vidíte, že ľudia fotografujú miliardy záberov. V dnešnej dobe už mobily nie sú iba obyčajným telefónom. Rozvoj technológií umožnil ich širšie použitie, spojil výhody telefónu a možnosti internetu v jednom prístroji. Pomocou mobilu môžu deti a dospievajúci posielať

http://www.ovce.


textové a obrazové správy, ale aj emaily, rýchlu poštu, pripájať sa na internetové stránky a sociálne siete, fotografovať a natáčať videá. Môžu sa podeliť o vytvorené materiály, hrať hry či sledovať, kde sa práve nachádzajú ich blízki a kamaráti. Mobilný telefón sa dokonca stal symbolom príslušnosti k skupine a meradlom spoločenského statusu. Podľa prieskumu o deťoch vo virtuálnom priestore, ktorý realizoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v spolupráci s občianskym združením eSlovensko, používa mobil 95,7 % detí zo základných škôl. Vlastný mobil má 90 % z nich. Mladšie deti používajú mobil rodiča alebo niekoho iného. Najviac ho využívajú na telefonovanie a na posielanie SMS správ, okrem toho však aj na iné aktivity, ako je počúvanie hudby alebo hranie hier, filmovanie, fotografovanie a úpravu obrázkov.

Možnosti úpravy digitálnych fotografií

Retuš je menšia dodatočná úprava obrazového záznamu. Zosvetlenie, stmavenie, odstránenie nežiaducich častí a podobne. Klasická retuš má však jednu vážnu nevýhodu: je pomalá. Spraviť plešinku, či lalok obézneho človeka pod krkom je pomerne zložitá úloha. Kto by chcel ako výsledok retuše fotky predložiť nejaký poloprodukt? V dnešnej dobe digitálnych technológii sa na retuš využívajú rôzne aplikácie a programy napr. Gimp www.gimp.org. Aplikácia na iPhone alebo Android od vás nechce takmer nič. Stačí označiť na obrázku oči, ústa, bradu a stlačiť spúšť. Pár sekúnd a všetko je hotové. Stlačíte tlačidlo a hotový obrázok už vidia všetci vaši známi. Tak je účel zábavy splnený dokonale. Žiadna práca. Práve v tom je úspech a zároveň nebezpečenstvo aplikácií ako fatify - priberač, oldify – posunovač času, dorastač brady, baldify - oplešinovávač či podobných. Za pár sekúnd si tak môžete tvár nechať zarásť fúzami, bradou, jazvami. Aplikovať slušnú nadváhu, plešinu, alebo zostarnúť o plus 30 rokov. Môžete klamať obrazom! Dnes už existujú také aplikácie, kde môžete z tváre človeka spraviť raz upíra, inokedy vlka, alebo zombie. Je to nápad, ktorý je populárny. Ak takúto aplikáciu máte, dosť pravdepodobne sa stretnete s fenoménom „ja chcem tiež“, čiže známi môžu chcieť, aby ste ich znetvorili. Pri práci s retušami je potrebné byť opatrní. Na jednej strane je to zábava, no prirobená obezita, staroba, plešatosť môžu spôsobiť autorovi aj obeti problémy. Aplikácie na úpravu tváre sú kontroverzné. Budú ľudia, ktorí sa pobavia. Ale budú aj ľudia, ktorí s tým nemusia súhlasiť. A ich nesúhlas bude opodstatnený, ak sa pri úprave nejedná o umelecký počin, označenú fikciu, karikatúru a je vykonaná za účelom zavádzania. Manipulácia s fotografiami a videozáznamov má vážne dôsledky na presnosť informácií v médiách, preto by nemali byť využívané v reportážach alebo akýchkoľvek právnych vzťahoch na vyjadrovanie dôkazov, viac na: http://digi-foto.sk/iphone/.

Pri otázke: „Čo je animovaný film?“, si väčšina z nás spomenie na Myšiaka Mickeyho, všetkým dobre známu postavičku a odpovie, že je to vlastne kreslená rozprávka. Animovaný film je pre deti jedno z najmocnejších médií za posledných sto rokov, s masovým publikom po celom svete. S animáciu sa môžu deti v dnešnej dobe stretnúť v podstate kdekoľvek. Klasické sú kreslené a bábkové rozprávky, s ktorými sa deti denne stretávajú vďaka rozprávkam na dobrú noc „Večerníčkom“, celovečerným animovaným filmom, ale tiež reklamám, animovaným webovým stránkam a rôznym animáciám do mobilov. Svet animovaného filmu sa vyvíja rovnako rýchlo ako filmy iných žánrov, ba možno ešte rýchlejšie. Najlepší animátori sveta veľmi dobre vedia, že aj v najstaršom človeku drieme duch malého dieťaťa, ktoré sa túži smiať, radovať a zabávať.

Animácia (z lat. oživenie) je zdanlivé oživovanie kreslených postavičiek alebo bábok. Princíp

http://www.gimp.org/

http://digi-foto.sk/iphone/


animácie je zaznamenanie sekvencie snímok, ktoré sú samy o sebe statické a zobrazujú pohyb po malých krokoch. Pri rýchlom zobrazovaní týchto snímok za sebou vďaka zotrvačnosti ľudského oka splynú do pohyblivého obrazu. Snímky sa však musia prehrávať takou rýchlosťou, ktorú ľudské oko nepostrehne. Určite ste si skúšali na okraj jednotlivých strán zošita nakresliť obrázok, ktorý sa postupne zo strany na stranu menil. Pri listovaní v zošite bolo možné sledovať pohyblivý obraz. Dnes toto vaše snaženie môžete označiť ako svoju prvotinu pri tvorbe animácie. Pod počítačovou animáciou môžeme rozumieť sekvenciu počítačom generovaných obrázkov. Pohyb je v animácii len ilúziou využívajúcou nedokonalosť ľudského oka (zotrvačnosť zrakového vnemu na sietnici), ktoré je neschopné rozlíšiť sériu rýchlo premietaných obrazov a vníma ich ako spojitý pohyb. Počítačová animácia je prvkom, ktorý dokáže oživiť nehybný svet textu a grafiky. Animáciu s obľubou využívajú tvorcovia webových stránok na spestrenie obsahu a upútanie pozornosti čitateľa. Animácia je súčasťou nášho života, stretávame sa s ňou denne a i napriek tomu, že si to mnohí neuvedomujeme, pôsobí a ovplyvňuje nás. Pôvabom animovaného filmu a jeho hlavnou prednosťou je to, že sa nepodobá nášmu reálnemu svetu. Vytvára naopak vlastný fantastický svet a preto môže byť aj tvorba animácií využitím súčasných dostupných technológii, dobrou výchovnou činnosťou pre deti na zobrazenie svojich predstáv a fantázií.

Oboznámte sa s projektom „Musíme si pomáhať,“ ktorý je určený všetkým žiakom so záujmom o programovanie, tvorbu prezentácií, animácií ale aj www. Nájdete na: http://www.infovek.sk/predmety/inform/projekty/msp/.

Návrhy aktivizujúcich metód

Brainstorming na témy

Aký je rozdiel medzi klasickým fotoaparátom a fotoaparátom v mobile? Čo je animovaný film? Ako technicky vzniká animovaný film? Čo sú animácie a načo ich potrebujeme?

Interpretácia obsahu výrokov

Vytvoriť koláž a slovnú prezentáciu na tému uvedených výrokov:

„Počítače natoľko zrýchlili a zefektívnili retušovanie a pretváranie fotografií, že fotografickí technici sa teraz združili s video a nahrávacími technikmi do spolku moderných manipulátorov, pričom každý z nich je schopný znovu pospájať rôzne kúsky reality pre akýkoľvek účinok.“

Marshall Blonsky

„Mám takú istú slobodu pracovať s fotografickými snímkami ako mali ilustrátori po stáročia. Už nie som dlhšie brzdený fyzikálnymi zákonmi a realitou.“

Fotograf a počítačový retušér Barry Blackman

Hra Dôkazový materiál

Ako úvod do témy si pozrite s deťmi animovaný seriál Ovce.Sk „Bez kožušteka“ Nájdete na: www.ovce.sk

http://www.infovek.sk/predmety/inform/projekty/msp/

http://www.infovek.sk/predmety/inform/projekty/msp/


Urobte fotografie „miesta činu“ (napr. neporiadok v klubovni, zabudnuté veci a pod.) Popíšte aké zmeny je možné urobiť na fotografii dostupným softvérom a vytvorte dvojice fotografií – Pravda/Nepravda. Vysvetlite si s deťmi, aký efekt majú tieto zmeny na dopad alebo význam tejto fotografie, vplyv tejto technológie na dôveryhodnosť fotožurnalistiky a na schopnosť jednotlivca získavať autentické informácie. Skúmajte technológiu manipulácie obrazu v módnej fotografii. Analyzujte etické aspekty manipulácie obrázkov z časopisov a na internete.

Animované blahoželania

Vyrobte s deťmi papierové animované blahoželania ku dňu matiek, MDD alebo ku Dňu učiteľov. Použite na to bločky papierových lístkov zo šatne a pod. Na druhú, čistú stranu lístkov rozkreslite pohybové sekvencie – kvitnúci kvet usmievavé slniečko, mávajúci človiečik a pod. Nakreslite min. 15 „záberov pohybu“. Podľa zručnosti detí môžete pracovať aj na PC v aplikácii PowerPoint alebo Windows Movie Maker. Originálna tvorba je cennejšia ako prebraté video či animácie z internetu.

Virtuálna exkurzia

Prostredníctvom interaktívnej tabule zrealizujte virtuálnu návštevu múzea animátora, režiséra Karla Zemana v Prahe. Viac na: http://www.muzeumkarlazemana.cz. Múzeum je školou animovaného filmu a predstavuje celoživotné dielo svetovo uznávaného filmového tvorcu a jeho filmové triky, ktorými preslávil českú kinematografiu 20. storočia. Podstatná časť expozície je venovaná jeho najzásadnejším filmom: Cesta do praveku, Vynález skazy, Barón Prášil a ďalšie. Múzeum je unikátne svojim hravým poňatím, vytvára priestor pre množstvo aktivizujúcich metód – umožňuje zapojiť sa a vyskúšať si na vlastných fotoaparátoch a videokamerách trikové postupy, ktoré K. Zeman používal.

Použité zdroje a odporúčaná literatúra

http://www.medialnavychova.sk/stiahnite-si/ Persuazívne techniky-o jazyku presviedčania

http://www.mediasmart.org.uk/kids

http://www.reflex.cz/clanek/zpravy/50383/reklama-predava-tajnou-zpravu-kterou-vidi-jen-deti-takhle-se-bojuje-proti-jejich-tyrani.htm

http://www.medialnavychova.sk/nova-prirucka-o-medialne-vychove-pre-ucitelov/

Drobný, M., Gregussova, M. Deti v sieti - ako chrániť seba a naše deti na internete. eSlovensko, 2013. ISBN978-80- 970676-6-3

Filo, J., Ivanič, P., Luppová, S.:Myslime kriticky o médiách. Bratislava : Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, 2011, ISBN 978-80-970

Koncepcia mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania, Učiteľské noviny, roč. LVIII, 25. 1. 2010, s. 25-32 Dostupné na internete: http://www.zodpovedne.sk/download/koncepcie_medialnej_vychovy_v_SR.pdf

http://www.mediasmart.org.uk/kids



http://www.zodpovedne.sk/download/koncepcie_medialnej_vychovy_v_SR.pdf

http://www.zodpovedne.sk/download/koncepcie_medialnej_vychovy_v_SR.pdf


Mičienka, M.,Jirák.J a kol. Základy mediální výchovy. Portál, Praha 2007, ISBN 978-80-7367-315-4, 296 s.

Odporúčanie č. (2000) 1466: Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Mediálna výchova, Štrasburg, 27. jún. 2000

Parížska deklarácia o mediálnej a informačnej gramotnosti v digitálnej dobe, Učiteľské noviny 55/2014 s.4-5 http://distancne.vzdelavanie.siov.sk

Petranová, D., Vrabec, N. Nové vzory mládeže v kontexte mediálnej komunikácie. Trnava : FMK UCM, 2013. 192 s.ISBN978-80-8105-469-3

Poláková, E. Mediálne kompetencie: úvod do problematiky mediálnych kompetencií. Trnava: FMK UCM, 2011.144 s. ISBN 978-80-89220-65-6

Parížska deklarácia o mediálnej a informačnej gramotnosti v digitálnej dobe, Učiteľské noviny č. 50 s.4-5 / 2014a č.-55/2014 s.4-5 http://distancne.vzdelavanie.siov.sk/, dostupné aj na www.mpc-edu.sk

Pedagogické rozhľady, č.4-5/2013 Mediálna gramotnosť ISSN 1335- 0404MPC, Metodicko- odborný časopis MPC obsahuje 21 príspevkov o aktuálnej situácii mediálnej gramotnosti v SR a v zahraničí ako aj zoznam literatúry orientovanej na mediálnu výchovu. www.rozhlady.pedagog.sk

Slavíková, N.: Mediálna výchova v pohybe : sme na Slovensku v obraze?. In Učiteľské noviny. roč. 60, č. 11 / 2013, s. 9-10 . ISSN 0139-5769, http://distancne.vzdelavanie.siov.sk

Slavíková, N.: Význam mediálnej výchovy v prvej dekáde 21.storočia. In Communication Today. ISSN 1338-130X, 2010, č. 1.

Slavíková, N.: Dieťa - lacná obeť Pokémonu: morálny relativizmus a porušovanie mediálnych zákonov pokračuje. In: Otázky žurnalistiky. ISSN 0322-7049, 2001, roč. 44, č. 1-2, s. 86-89.

Vrabec, N.: Mladí ľudia a on-line identita v prostredí nových médií. In K problémom mediálnej komunikácie 2 :mediálne kompetencie v ére nových médií. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM, 2010. ISBN 978-80-8105-188-3, s. 73-84.

Vyhláška ministerstva kultúry SR č. 541/2009, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania. http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/legislativa/pravne-predpisy-v-oblasti-kultury-19b.html

Odporúčané webové stránky

www.medialnavychova.sk

www.zodpovedne.sk

www.ovce.sk

http://distancne.vzdelavanie.siov.sk

http://www.mpc-edu.sk

http://www.rozhlady.pedagog.sk

http://www.rozhlady.pedagog.sk

http://distancne.vzdelavanie.siov.sk

http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/legislativa/pravne-predpisy-v-oblasti-kultury-19b.html

http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/legislativa/pravne-predpisy-v-oblasti-kultury-19b.html

http://www.medialnavychova.sk

http://www.zodpovedne.sk

http://www.ovce.sk


Aktivizujúce metódy vo výchove pre centrá voľného času so zameraním na mladší školský vek

Autor : Taťjana Volková

1. Centrum voľného času v systéme výchovy mimo vyučovania

Žijeme v dobe rýchlych zmien – spoločenských, historických i technických, v dobe modernizácie, automatizácie a obrovského rozmachu informačných technológií. To všetko ovplyvňuje náš spôsob života. Deti trávia veľa voľného času vo virtuálnej realite, stávajú sa konzumentmi toho, čo ponúkajú médiá. To spôsobuje, že síce vedia vyhľadať informáciu, no mnohokrát si nevedia poradiť s bežnými vecami, chýbajú im osobné zážitky a skúsenosti. Veľké možnosti tu ponúka výchova v čase mimo vyučovania – výchovné ovplyvňovanie voľného času detí a mládeže - v rodine, v škole, v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach.

Podľa Zákona o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) č.245/2008 Z.z. medzi školské výchovno-vzdelávacie zariadenia patria i centrá voľného času (CVČ). Prostredníctvom rozmanitých organizovaných i spontánnych činností sa podieľajú na formovaní osobnosti dieťaťa. Aktívnym a zmysluplným využívaním voľného času pomáhajú deťom budovať svoj vzťah k svetu, k prírode, k spoločnosti, k sebe samému.

Obsah činnosti sa v CVČ premieta a realizuje prostredníctvom praktických, najmä záujmových, zábavných, rekreačných ale i vzdelávacích a sebavzdelávacích činností najrôznejšieho charakteru. Tieto činnosti sa realizujú cez tematické oblasti výchovy:

- spoločenskú, estetickú, športovú, prírodovednú a pracovnú výchovu.

Tieto v sebe obsahujú ďalšie oblasti výchovy, ako napríklad:

- rozumovú, etickú, ekologickú, dopravnú, mediálnu i zdravotnú.

Ako uvádza M.Krystoň (2003) “jednotlivé oblasti aktivity nie je možné od seba striktne oddeľovať. Navzájom sa obsahovo i procesuálne dopĺňajú a prelínajú. Spoločne tak prispievajú k realizácii cieľa výchovy mimo vyučovania, ktorým je komplexne rozvinutá, samostatná a sociálne zodpovedná osobnosť.”

Projekt Aktivizujúce metódy vo výchove sa zameriava na výchovné oblasti mediálnu, etickú, dopravnú a zdravotnú. Tieto štyri pomenované oblasti korešpondujú s prierezovými témami Štátneho vzdelávacieho programu, ktorý podrobne rozpracováva ich obsah i cieľové zameranie.

K bežným voľnočasovým aktivitám detí primárneho vzdelávania v CVČ patria pravidelné činnosti v záujmových útvaroch (krúžkoch, skupinách, oddieloch, kluboch), príležitostné

Aktivizujúce metódy výchovy


podujatia (súťaže, stretnutia, turnaje, výlety, tábory, kultúrne i spoločenské podujatia a pod.) či spontánne aktivity pre členov i nečlenov záujmových útvarov. Aktivity vo voľnom čase sa vzájomne prelínajú, doplňujú, podporujú.

Ak chce vychovávateľ zaujať a nadchnúť deti k aktívnej činnosti, musí vychádzať z požiadaviek súčasnej doby a snažiť sa pochopiť vnímanie sveta deťmi. Pedagóg, ktorý si uvedomuje prebiehajúce zmeny v spoločnosti a akceptuje realitu sveta mladých, vie pristupovať k deťom ako partner. Umožňuje im zapájať sa do prípravy, realizácie i hodnotenia činnosti, čím podporuje ich aktivizáciu, nenásilne formuje ich postoje, hodnoty. Aktívnou činnosťou vypĺňa ich voľný čas a odvracia ich pozornosť od nežiaduceho správania sa. Keď hovoríme o modernizácii školstva, nemyslíme tým len modernizáciu objektov škôl a školských zariadení. Ide predovšetkým o modernizáciu výchovno-vzdelávacie procesu – zmenu obsahu, prístupu k deťom, zavádzanie inovatívnych i netradičných metód a foriem výchovno-vzdelávacej činnosti. Činnosť vo voľnom čase by mala byť rôznorodá, dynamická a bohatá, keď ju sprevádza dobrá nálada, keď poskytuje oddych i zábavu a súčasne robí život obsažnejší, bohatší a radostnejší. A čo má pre to urobiť vychovávateľ? Vhodnými edukačnými METÓDAmi

Mobilizovať Efektívne Tvorivo Odborne Denne a Aktivizujúco – deti k aktívnemu využívaniu voľného času, rozvoju záujmov a získavaniu poznania a skúseností prostredníctvom subjektívnych zážitkov.

Nasledujúce strany brožúry venujeme edukačným metódam ako jednej zo stratégií výchovno-vzdelávacieho procesu. Zámerne uvádzame ich všeobecnú charakteristiku i prehľad metód využívaných vo výchove mimo vyučovania. Chceme tak vychovávateľom poskytnúť zhrnutie teoretických východísk k danej problematike na jednom mieste. Prioritne sa potom v ďalšej časti zameriavame na aktivizujúce metódy s cieľom rozvíjať spôsobilosti pedagogických zamestnancov v ich využívaní vo výchove podľa špecifických potrieb centier voľného času.

2 Edukačné metódy

V pedagogike metóda znamená cestu, spôsob či zámerný postup dosahovania vytýčených edukačných cieľov. Samotný pojem metóda pochádza z gréckeho slova „methodos“- cesta, spôsob. Vo všeobecnej didaktike nachádzame presnejšie definície metódy od rôznych autorov. Napr. I.Turek (2008) uvádza, že „...v najširšom chápaní sa pojmom metóda rozumie systematická postupnosť činností smerujúca k dosiahnutiu cieľa.“, M. Zelina (2011, s. 22) že: „Metóda je všeobecnosť cesty, určitý predpis a popis činností, ako od vstupu prísť k výstupu, ako uskutočniť organizáciu činností, aby došlo k pozitívnym cieľom.“ Metódu vo výchove mimo vyučovania podľa E. Kratochvílovej (2010) chápeme ako cestu, spôsob, cieľavedomý postup na dosiahnutie cieľov a plnenie úloh výchovy pri uplatňovaní zásad (princípov) výchovy.

Edukačné metódy teda odpovedajú na to, ako sa má postupovať vo výchovno-vzdelávacom procese a ako má byť usporiadaný systém edukačných činností pedagóga a aktivít detí, ktorý smeruje k dosiahnutiu vytýčených výchovno-vzdelávacích cieľov.

Metódy výchovy v čase mimo vyučovania sú základom pre pedagogické využitie voľného času a preberajú sa zo všeobecnej didaktiky. Vychovávateľ by mal poznať aj vyučovacie metódy, lebo sa navzájom prelínajú a dopĺňajú. Metódy názorné, slovné, činnostno-praktické a hodnotiace


sú používané aj vo výchove vo voľnom čase a vyplývajú z charakteru školského zariadenia, v ktorom sa výchova vo voľnom čase uskutočňuje.

Klasický rozsah edukačných metód sa v priebehu vývoja nových poznatkov, zmenených spoločenských cieľov a potrieb a tvorivých skúseností pedagógov neustále dopĺňal, zdokonaľoval a modifikoval. Súčasná moderná doba vyžaduje, aby sa v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu využívali nielen klasické edukačné metódy, ako sú prednáška a výklad, ale aj netradičné metódy, ktoré dokážu dieťa aktivizovať do samostatnej práce a do hľadania vhodných riešení problémov. Výchova v čase mimo vyučovania predstavuje edukačný proces, v ktorom dominuje výchovná stránka. Vo výchove mimo vyučovania sa teda využívajú popri klasických metódach výchovy a vzdelávania aj ďalšie špecifické metódy, medzi ktoré patria v súčasnosti veľmi aktuálne aktivizujúce metódy výchovy. Neznamená to však, že tzv. klasické, či tradičné metódy predstavujú niečo úplne zastarané a prekonané, ale skôr zostávajú fondom osvedčených postupov, do ktorých sa postupne začleňujú aj progresívne riešenia a inovácie. Vo výchovno-vzdelávacom procese vychovávatelia využívajú celú škálu edukačných metód. Určite pravidelne využívajú tradičné metódy výchovy. Často ich kombinujú s metódami aktivizujúcimi a tvorivými, čo nesporne prispieva k efektívnejšiemu dosahovaniu výchovného cieľa. Poznatky z praxe ukazujú, že to však robia intuitívne, bez odbornej prípravy, náležitého vytýčenia výchovno-vzdelávacích stratégií. V súlade so Zákonom o výchove a vzdelávaní (č.245/2008 Z.z.) – Školský zákon „vo výchovno-vzdelávacej činnosti mimo vyučovania sa v školských zariadeniach uplatňujú najmä heuristické, problémové, demonštračné, inscenačné metódy a pod. Významnou stratégiou je využívanie zážitkových metód a foriem práce ako napr. brainstorming, argumentácia, diskusný klub, dobrovoľníctvo. Spoločnými stratégiami pre väčšinu výchovných oblastí je vytvorenie prostredia, ktoré žiakov aktivizuje a motivuje k rozvíjaniu kompetencií získaných pri vzdelávaní v škole, ktoré rozvíja samostatnosť, spoluprácu, zodpovednosť, efektívnu komunikáciu, tvorivosť, toleranciu, rozvoj praktických zručností žiaka“ (Zelinová, 2012, s.45).

2.1 Klasifikácia metód vo výchove mimo vyučovania

V pedagogickej teórii sa stretávame u viacerých autorov s rozdielnou klasifikáciou metód podľa rôznych kritérií (napr. podľa fáz procesu vychovávania, podľa pedagogického pôsobenia na dieťa, podľa zložiek osobnosti atď.). Pre potreby výchovy mimo vyučovania E. Kratochvílová (2010) delí metódy na:

1. Tradičné/klasické metódy výchovy - metódy vysvetľovania, objasňovania, metóda požiadaviek, metódy presvedčovania, metóda príkladu, názorné metódy, metódy cvičenia, precvičovania, nácviku, metódy praktickej činnosti, metódy hodnotenia

2. Špecifické metódy vo výchove vo voľnom čase - zážitkové metódy (hra, metóda dramaturgie, metóda motivácie, metóda dobrodružnej fikcie, metóda reflexie), inscenačné metódy (metódy hrania rolí, scénky, dramatizácia), metódy animácie, metódy výchovného poradenstva i sociálnej práce

Na základe klasifikácie a charakteristík edukačných metód autoriek Zelinovej (2012, s. 42-45), Kratochvílovej (2010, s. 204-207) a Gogovej a kol. (2004, s. 137-153) môžeme zhrnúť základné metódy výchovy v čase mimo vyučovania nasledovne:


Metóda vysvetľovania, objasňovania – pomáha deťom pochopiť súvislosti, utvárať názor, predkladá dôkazy. Svoje miesto má najmä na začiatku výchovných činností a jej cieľom je informovať, podať inštrukcie, vysvetliť, objasniť plánovaný program činnosti. Vysvetľovanie je skôr vzdelávacia metóda, objasňovanie skôr výchovná, lebo sa má robiť za spoluúčasti detí, napr. formou rozhovoru. Rozhovor je jedným z najdôležitejších prostriedkov úspešného interpersonálneho vzťahu, kde je dôležité sústrediť sa nielen na obsah, ale aj na spôsob komunikácie.

Metóda požiadaviek, kladenia úloh, problémov – nadväzuje na fázu informovania, vysvetľovania a je súčasťou priebehu činností vo výchove. Jej význam spočíva v konkrétnom a hlavne presnom stanovení očakávaného správania vychovávaného, preto by mala byť konkrétna, jasná, splniteľná a rešpektujúca osobnosť dieťaťa. Využíva sa prosba, pripomenutie, odporúčanie, upozornenie a iné. Požiadavky na správanie sa detí sú zvyčajne formulované v školskom poriadku, či konkrétnejšie v zozname pravidiel správania sa v danom záujmovom útvare a často bývajú zverejnené na viditeľnom mieste. Je užitočné, aby sa na tvorbe pravidiel podieľali i deti.

Metóda presvedčovania - je často využívanou metódou. Pôsobí nielen na kognitívnu, ale aj na emocionálnu stránku osobnosti. Jej cieľom je presvedčenie, uistenie o správnosti hodnôt či nejakého stanoviska. Základom je prezentovanie dôkazov.

Metóda príkladu, kladného vzoru – sa považuje za jednu z najúčinnejších metód výchovy. Osobný príklad, vzor, ideál je silným výchovne pôsobiacim faktorom na deti, ktoré majú tendenciu opakovať správanie sa vzoru, autority, preberať jeho názory, postoje. Často sa vplyvy vzorov prejavujú u vychovávaných, aj keď si to neuvedomujú. Vzormi pre deti najčastejšie bývajú speváci, filmoví hrdinovia, slávni športovci, modelky. Blízki dospelí (učitelia, vychovávatelia, rodičia) sa medzi vzormi vyskytujú zriedka. Vychovávateľ by mal poznať, aké vzory deti uznávajú a napodobňujú a poukazovať na aktivitu, výsledky i iných osobností, ktoré dosiahli úspech a obdiv.

Názorné metódy (demonštrácie) – využívajú názorné pomôcky (film, videozáznam, animáciu na počítači, prezentáciu atď.) aj priame praktické ukážky činnosti. Slúžia na vytvorenie obrazu, predstavy, priblíženie požiadavky, postupu, ktorý si treba osvojiť, nacvičiť. Vychovávateľ predvádza, ako sa má určitá činnosť vykonať, alebo ako sa má dieťa správať.

Metódy cvičenia, precvičovania, praktickej činnosti – sú dôležitou súčasťou rozvoja osobnosti po všetkých stránkach. Uplatňujú sa v priebehu výchovy v aktivitách, činnostiach, ktoré si vyžadujú opakovanie, nácvik na osvojenie určitých postupov (napr. pri športových tréningoch, hre na hudobný nástroj, nácvikoch tancov, dramatických programov atď.). Zabezpečujú zvládnutie určitého správania. Dieťa si cvičením vytvára návyk, čo je predpokladom dosiahnutia želateľného správania. Utvára si vzťah k práci, rozvíja pracovné zručnosti, zaujíma sa o vykonávanú činnosť. Podstatnou je tu aktívna účasť, praktické konanie detí, čo vychádza zo špecifík výchovy mimo vyučovania, jej činnostného charakteru a zásady aktivity.

Zážitkové metódy, metódy zážitkového učenia – patria medzi najúčinnejšie a najefektívnejšie výchovné metódy. Poskytujú deťom novú skúsenosť, nový zážitok. Ak tento pôsobí kladne, dieťa má tendenciu sa k nemu vrátiť, opakovať a precvičovať. Dôsledkom osobného zážitku sú autentické skúsenosti z vlastnej účasti spojené s emóciami, ktoré


zanechávajú hlbšie stopy v pamäti. Je dôležité naprogramovať činnosť tak, aby pomer kladných a záporných emócií bol vyvážený, resp. aby kladné emócie mali prevahu. Presýtenie emóciami (i kladnými) však vedie k strate záujmu a zníženiu aktivity. Zážitky z konania a činnosti spojenej s úsilím, prekonávaním prekážok, nádychom dobrodružstva obohacujú osobnosť o vlastné skúsenosti, o uvedomenie si vlastných možností, lepšie sebapoznanie. Nevyhnutnou súčasťou zážitkových metód sú prvky spätnej väzby, reflexie, aby mohlo dôjsť k zvnútorneniu intenzívnych zážitkov. Stručne možno povedať, že metóda zážitku kladie dôraz na aktivitu zo strany detí, je založená na zážitku a učení sa na základe vlastnej skúsenosti (Pelánek, 2003). Zážitkové metódy sa úspešne používajú v prírode a v netradičnom prostredí, ale možno ich využívať v rôznych podmienkach a v každej oblasti výchovy vo voľnom čase.

Metódy motivovania, povzbudzovania, hodnotenia – sú súčasťou celého procesu výchovy. Uplatňujú sa v priebehu činnosti na usmernenie ďalšieho postupu, na motiváciu, aj v závere činnosti pri hodnotení dosiahnutých výsledkov či aktivity, čím poskytujú účastníkom spätnú väzbu. Cieľom hodnotenia, ktoré môže byť pozitívne alebo negatívne, je vytvoriť spojenie medzi určitým správaním a emocionálnym zážitkom dieťaťa. V súlade s koncepciou teórie výchovy mimo vyučovania sú osobitne dôležité motivujúce metódy hodnotenia s cieľom motivácie k činnosti, aktivite, tvorivosti, k zlepšeniu, odstráneniu nedostatkov či zmene správania. Vychovávateľ motivuje a povzbudzuje deti pochvalou, uznaním, vyslovením dôvery, posilnením viery v seba samého, v to, že sa dokáže zmeniť, byť lepším, prekonať prekážky.

Metódy hodnotenia, sebahodnotenia – patria k moderným inovatívnym metódam výchovy. Umožňujú deťom niečo samostatne hodnotiť, vyslovovať svoj názor, dokazovať jeho správnosť, navrhovať riešenia problémov. Vychovávateľ poskytuje deťom príležitosť hodnotiť činnosť, správanie, výsledky svoje i ostatných. Jeho úloha spočíva v usmerňovaní týchto diskusií, v hodnotení a vo výchovnom pôsobení na to, aby aj výmena názorov mala svoje pravidlá a aby sa dodržiavali. Využívaním metód hodnotenia a sebahodnotenia sa deti učia komunikovať, aktívne počúvať, argumentovať, obhajovať svoj názor, prijať kritiku, ponúknuť a prijať kompromis.

Metódy vyhľadávania, uskladnenia a využitia informácií – pomocou ktorých sa u detí vytvárajú návyky hľadania, výberu a spracovania potrebných informácií a následne ich využívania. Jedná sa o prácu s informačnými technológiami – počítačmi, internetom, mobilom apod.

Metódy riadenia a sebariadenia (autoregulácia) – patria do oblasti sebavýchovy, dieťa sa pomocou nich učí sebareflexii, sebakontrole a sebariadeniu. Vychovávateľ má deti postupne naučiť, aby sami dokázali riadiť svoje správanie. Nápomocnými tu sú vypracované postupy a programy, napr. program na zlepšenie učenia, program na zlepšenie medziľudských vzťahov pomocou reflexie a sebakontroly apod.

Metódy rozvíjania tvorivosti, metódy tvorenia riešení – učia spôsobilosti tvorivo myslieť, riešiť problémy, byť činným. Majú vplyv aj na osobnostné vlastnosti ako sú: spolupráca s druhými pri riešení problémov, ochota prekonávať prekážky, disciplína pri dodržiavaní postupov a pravidiel, vytrvalosť, samostatnosť, kritické myslenie, zodpovednosť. Využívanie týchto metód pôsobí na city a motiváciu – u detí sa prejavuje zvedavosť, snaha dokončiť, vyriešiť úlohu, mať a prejaviť radosť z jej zvládnutia. K vhodným metódam tu patrí napr. projektová metóda, pri ktorej sa významne formujú aj mimopoznávacie vlastnosti a charakteristiky dieťaťa.


2.2 Aktivizujúce metódy vo výchove mimo vyučovania

Výchovno-vzdelávacia činnosť v školských zariadeniach má svoje špecifiká, ktoré ju odlišujú od výchovno-vzdelávacej činnosti v škole. Nejedná sa len o organizáciu činnosti, ale najmä o obsah, špecifické zásady (princípy), podmienky. Na základe nich si vychovávateľ volí vhodné metódy a formy, alebo ich kombinácie s cieľom dosiahnuť čo najlepší účinok. Aby deti chceli a mohli byť aktívne vo všetkých činnostiach v čase mimo vyučovania, je nevyhnutné uplatňovať špecifické zásady výchovy vo voľnom čase a dodržiavať pravidlá a podmienky realizácie aktívneho učenia. Deti nemôžu byť len „objektom“ vychovávateľovho záujmu, musia byť v centre diania a majú mať možnosť:

� výberu a slobodne sa rozhodovať;

� venovať sa tomu, čo ich zaujíma;

� mať dostatok času na naplnenie záujmov, splnenie úloh;

� využívať ponuky na zaujímavé, pestré a príťažlivé aktivity;

� participovať na príprave, realizácii i hodnotení činnosti;

� spolupracovať s ostatnými;

� byť tvorivé pri činnostiach;

� riešiť zadania podľa vlastného tempa a poznávacej stratégie;

� pýtať sa, keď niečo nevedia bez obavy z ohrozenia;

� napraviť, čo urobili zle a vedieť, že táto chyba sa nefixuje;

� vyjadrovať nespokojnosť bez obavy z ohrozenia;

� pocítiť dôveru vychovávateľa/vedúceho, že to dokážu;

� vedieť, čo sa od nich očakáva - požiadavky primerané ich schopnostiam;

� byť úspešnými;

� očakávať, že za aktivitu, prácu budú uznané a ocenené;

� vedieť, ako, čo a kedy sa bude hodnotiť;

� byť hodnotené vzhľadom k sebe a nie porovnávaní s inými;

� priestor na sebahodnotenie;

� dostatok pomôcok a materiálneho vybavenia;

� podieľať sa na príjemnej sociálnej klíme;

� tráviť čas v estetickom, čistom, podnetnom prostredí.

Uplatňovanie týchto zásad znamená pre vychovávateľa vyvíjať úsilie na udržanie záujmu detí o účasť a aktívnu činnosť v organizovaných voľnočasových aktivitách i záujmových činnostiach ponukou atraktívnych a lákavých činností. Zo špecifických zásad (princípov) je potrebné na tomto mieste zdôrazniť zásadu aktivity, samostatnosti a tvorivosti a zásadu rozmanitosti, pestrosti, zaujímavosti a príťažlivosti (Kratochvílová, 2010).

Úlohou vychovávateľa je aktivizovať, tj. vzbudiť záujem, motivovať, vtiahnuť a aktívne zapojiť dieťa do výchovného procesu. Pre splnenie tejto úlohy je najvhodnejšie a najefektívnejšie vo výchovno-vzdelávacom procese využívať aktivizujúce metódy.


Aktivizujúce metódy chápeme ako metódy, ktoré sú vysoko účinné pre rozvoj osobnosti, tvorivosti, aktivity, komunikácie, tímovej práce. Súčasne sú prínosom pri získavaní vedomostí, schopnosti učiť sa pracovať s informáciami, získavaní návykov a postojov detí (Zormanová, 2012).

Sú to teda postupy, charakteristické svojim zameraním na dieťa, ktoré vedú výchovný proces tak, aby boli výchovno-vzdelávacie ciele dosahované predovšetkým na základe vlastnej činnosti detí. Predpokladom želaného účinku je, že sa do jednotlivých činností zapoja všetky deti. Pričom sa dôraz kladie na myslenie a tvorivé riešenie problémov.

Aktivizujúce metódy podnecujú samostatnú činnosť detí, ich aktívny, silno motivovaný a iniciatívny postoj k voľnému času i učeniu, rozvíjajú sebavýchovu, tvorivosť a zodpovedný prístup. Z hľadiska všestranného rozvoja osobnosti je najefektívnejšie tieto metódy využívať v kooperatívnych formách, keď deti pracujú spolu – niekedy v pároch, niekedy v malých či veľkých skupinách, aby osobným prispením a plnením individuálnych dielčích úloh vyriešili spoločný problém, preskúmali spoločnú tému, spoluprácou splnili úlohu, dosiahli spoločný cieľ, vytvorili čím viac nových nápadov. Lebo „Čo dnes dieťa dokáže v spolupráci s druhými, dokáže zajtra samo.“ (Vygotskij).

Problematike aktivizujúcich metód je venované množstvo štúdií (Kotrba, T. - Lacina L., 2007; Maňák, Ševc, 2003; Petlák, 1997; Sitná, 2013; Turek, 2010; Zaťková, 2006; Zelinová, 2012; Zormanová, 2012 a ďalší). Autori uvádzajú rôzne delenia, variácie a obmeny. Najčastejšie delenie je podľa: náročnosti prípravy pedagóga, časovej náročnosti, zaradenia do kategórií, účelu a cieľov použitia (Kotrba, Lacina, 2007). Žiadna existujúca klasifikácia edukačných metód však nevystihuje a ani nemôže vystihnúť komplexný prehľad všetkých metód.

Preto pri výbere adekvátnych metód vo výchove je veľmi dôležitá úloha vychovávateľa. Nie všetky známe metódy sú vhodné pre deti mladšieho školského veku. O výbere metód rozhoduje niekoľko vzájomne sa podmieňujúcich faktorov, ako napríklad:

- vekové (fyzický a psychický vek), homogénna, heterogénna skupina, počet členov skupiny;

- úroveň pripravenosti (úroveň ich vedomostí, zručností, schopností);

- cieľ;

- momentálne psychosomatické rozpoloženie vychovávateľa;

- materiálne zabezpečenie školského zariadenia;

- dĺžka vychovávateľovej praxe a pod. (Višňovský, Ľ., Kačáni, V., 2002).

Vo výchovno-vzdelávacom procese je dôležité vedieť, čo chceme danou metódou dosiahnuť a súčasne aké máme časové, priestorové a iné podmienky.

Vymenovať všetky aktivizujúce metódy je z dôvodu rozsahu tejto brožúry nemysliteľné a ani to nie je našim cieľom. Pre potreby vzdelávania pedagogických zamestnancov v rámci projektu je vhodné zadeliť aktivizujúce metódy používané vo výchove v čase mimo vyučovania do týchto základných skupín:

� problémové, heuristické metódy,

� hry,


� diskusné metódy,

� situačné metódy,

� inscenačné metódy,

� ďalšie varianty metód.

3 Praktická časť

V nasledujúcej časti ponúkame výber aktivizujúcich metód vhodných pre edukačnú činnosť s deťmi v primárnom vzdelávaní. Súčasťou stručnej charakteristiky metód sú i námety na ich praktickú aplikáciu v rámci mediálnej, etickej, dopravnej a zdravotnej výchovy. Uvedené návrhy, témy, či konkrétne aktivity sú vhodné najmä pre vychovávateľov a vedúcich záujmových útvarov centier voľného času, ktorí sa venujú deťom tejto vekovej kategórie.

Tvoriví vychovávatelia sa inšpirujú, aktivity modifikujú, vytvoria alternatívy, konkrétne námety pre vlastný edukačný proces.

3.1 Problémové metódy

Tieto metódy tvoria základ aktivizujúcich metód. Dôraz kladú na aktivitu, produktívne myslenie a samostatnosť detí.

Ako problémové môže vychovávateľ použiť rôzne formy úloh (otázky, praktické úlohy a pod.), ktoré sa môžu viazať na konkrétne situácie zo života detí. Problémová úloha môže byť praktická alebo teoretická, fiktívna - vymyslená. Podmienkou je, že na ich riešenie nestačia naučené postupy a odpovede. Naopak, deti majú prekonávať prekážky a na základe vyriešenia čiastkových problémov majú dosiahnuť riešenie hlavného problému. Deti teda problém rozoberajú, vyjadrujú vlastné názory a navrhujú možné riešenia. Úloha má byť primeraná, aby ju deti na základe vlastných skúseností dokázali vyriešiť, splniť. Úloha môže byť individuálna i skupinová.

Metóda riešenia problémov je typickou metódou tzv. heuristického učenia (HEUREKA - našiel som, objavil som). V kategórii detí mladšieho školského veku uplatňujeme túto metódu pomocou kladenia problémových otázok a riešenia jednoduchých problémových situácií.

Kladenie otázok

Vychovávateľ cielenými otázkami nabáda deti rozmýšľať nielen nad výsledkom svojej činnosti, ale aj nad cestami, ktorými sa k výsledku dopracovali. Na základe toho deti posúdia, čo bolo v ich činnosti efektívne a čo je potrebné v budúcnosti zmeniť.

Na dobrú (otvorenú) otázku nesmie byť odpoveď : áno – nie.

Typické problémové otázky začínajú slovami: Prečo..., Na čo..., Čím sa líšia..., Porovnaj..., Ako by si vysvetlil..., Urč...., Popíš..., Dokáž..., Aký je základný rozdiel..., Ktoré sú spoločné znaky..., Ako súvisí..., Čo je príčinou..., Ako môžeme použiť..., Povedz, čo si myslíš?


Riešenie jednoduchých problémových situácií

Praktický príklad

Oblasť výchovy : zdravotná výchova

Téma: Správanie sa v prírode

Postup: Zahráme si s deťmi hru na turistov, ktorí majú problém. Musia sa vychystať na celodennú túru, avšak meteorológ predpovedá zmenu počasia. Úlohou detí z jednej skupiny bude vymyslieť problém pre deti druhej skupiny vo forme otázky, napr.:

Čo by bolo, keby turista pred túrou nepočul predpoveď počasia?

Čo by bolo, keby sa na túre nečakane ochladilo a rozpršalo?

Deti následne v skupinách hľadajú riešenie nastoleného problému a dohodnú si spôsob prezentácie svojho riešenia.

Synektika W. J. J. Gordona, ako metóda tvorivého riešenia problémov je zameraná hlavne na rozvíjanie asociácií a na rozvoj analogického myslenia. Táto metóda je dostatočne využívaná pri aktivitách vo výchovno-vzdelávacom procese: hádanky, kvízy, hlavolamy, hry a pod.

Problémové úlohy je treba jasne odlíšiť od úloh na precvičovanie. Pokiaľ vychovávateľ deťom ukáže riešenie určitej typovej úlohy, vyžaduje od nich samostatnú realizáciu podobnej úlohy, pýta sa detí na otázky súvisiace s ukážkou, nejde o riešenie problému, ale o precvičovanie už predvedeného postupu vzoru správania sa.

Okrem rozvoja základných poznávacích procesov sú problémové metódy dôležité tiež pre rozvoj citových a vôľových procesov. Úspešné vyriešenie problému vyvoláva pozitívny citový zážitok!

3.2 Hra, hrová metóda

Hra je metóda, ktorá aktívnym učením podporuje u detí rozvoj sociálnych zručností, nezávislé myslenie, samostatné učenie sa a silný zmysel osobnej a kolektívnej zodpovednosti. Hra má viacero aspektov – poznávací, emocionálny, pohybový, motivačný, tvorivý, fantazijný, sociálny, rekreačný, diagnostický, terapeutický. Hry nesporne patria medzi najčastejšie využívané aktivizujúce metódy. Hra už svojou podstatou rozvíja u detí aktivitu, samostatnosť a tvorivosť. To, ako sa dieťa zapojí do hry, závisí od prípravy vychovávateľa. Aby hra splnila výchovný zámer a aby obidve strany mali z hry úžitok, musí byť vychovávateľ podľa Pelánka (2010) schopný hru čo najlepšie uviesť. To znamená:

- mať pripravený materiál a pravidlá,

- mať rozmyslené rýchle rozdelenie do skupín,

- vedieť stručne a jasne vysvetliť pravidlá,

- citlivo reagovať na priebeh hry, podľa potreby účastníkov stimulovať

- a na konci hru rýchle a elegantne vyhodnotiť.


Každá aktivita potrebuje iné zakončenie. Niektoré hry treba zakončiť vyhlásením výsledkov, ocenením víťazov, inokedy rozdiskutovať. Záverečná reflexia je nevyhnutná pri zážitkových hrách, aby bola možnosť spracovania zážitku a následného upevnenia si nadobudnutého poznatku či skúsenosti.

Hry sa v pedagogickej praxi zvyčajne delia na dve základné skupiny:

- hry spontánne – tvorivé,

- hry s pravidlami, napr. didaktické hry, športové hry.

Didaktická hra musí sledovať určitý didaktický zámer a preto je veľmi dôležité stanovenie úlohy. Cieľom didaktickej hry je poskytnúť deťom určité poznatky a vedomosti pomocou hry. Tvorivý vychovávateľ dokáže vyvolať u detí záujem, aktivizovať ich, zvýšiť ich koncentráciu pozornosti. Dôležité pri didaktických hrách sú pravidlá, s ktorými deti musia byť oboznámené pred začatím hry. Vychovávateľ by nikdy nemal zabúdať na vyhodnotenie, ktoré by malo byť motiváciou pre ďalšiu činnosť.

Praktický príklad

Oblasť výchovy: dopravná výchova

Téma: Bezpečný pohyb po komunikácii

Postup: Hru realizujeme v skupinách. Deti požiadame, aby sa pokúsili spoločne svojimi telami vytvoriť tvar dopravnej značky – zákazovej/príkazovej, výstražnej a informatívnej (kruh, trojuholník, štvorec). Môžu pri tom ležať na zemi, stáť i sedieť. Po aktivite si zopakujeme dôležitosť dopravného značenia a ujasníme si, kde a kedy sa môžeme hrať či športovať na verejných komunikáciách.

3.3 Diskusné metódy

Diskusné metódy patria medzi dialogické metódy, ktorých hlavným cieľom je naučiť deti komunikovať medzi sebou, vnímať a počúvať ostatných. Diskusiu môžeme charakterizovať ako metódu, ktorá nadväzuje na rozhovor. Predmetom diskusie je však určitý problém, ktorý vyvolá výmenu názorov. Zmyslom diskusie je prezentovanie vlastných myšlienok, prijímanie názorov, kritiky, rozvíjanie schopnosti vystupovania, komunikácie. Podmienkou je dobrovoľnosť a spontánnosť diskutujúcich. Diskusia pozostáva z otázok, odpovedí a argumentov. Otázky môžu byť uzavreté, otvorené, štartujúce, provokatívne, priame, doplňujúce, sugestívne. K najznámejším diskusným metódam patrí: brainstorming, brainwriting, diskusia spojená s prednáškou, Gordonova metóda, Hobo metóda, metóda cielených otázok, metóda konsenzu a iné.


Praktický príklad

Oblasť výchovy: mediálna výchova

Téma: Druhy médií

Postup: Deti sedia v kruhu a podávajú si „mikrofón“. Hovoriť môže len osoba, ktorá má mikrofón, ostatní počúvajú a sledujú hovoriaceho. Po dohovorení sa mikrofón podá ďalšiemu diskutujúcemu, nie je podmienkou, aby to bol sused v kruhu. Deti diskutujú na danú tému, napr. Ako sa šíria medzi ľuďmi informácie?, Ako trávite voľný čas? V reflexii možno potom poukázať na význam médií i na podiel médií ako najvýznamnejšej zložky voľného času.

Brainstorming (búrka mozgov, burza nápadov) – jej význam spočíva v tom, že prispieva nielen k tvorivosti detí, ale aj k humanizácii výchovno-vzdelávacieho procesu. M.Zelina (2011) sa vyjadruje, že od detí žiadame čo najviac nápadov a riešení, ale zakazujeme kritiku, posmešky, iróniu. Čas produkovania závisí od problému. Najčastejšie to býva 8 až 10 minút. Po prestávke nasleduje na základe určených kritérií výber najlepších návrhov a ich zhodnotenie. Dôležité je, aby sa deťom predostrel „dobrý problém“, kde deti nehľadajú dôvody, prečo by sa riešenie nedalo uskutočniť, práve naopak, rozpráva sa o prínose, užitočnosti. Cieľom brainstormingu nemusí byť nevyhnutne nájdenie optimálneho riešenia. Dôležitejšie je to, aby sa deti na danej téme a jej obsahu niečomu naučili a aby sa prejavili a rozvíjali ich tvorivé schopnosti.

Praktický príklad

Oblasť výchovy : etická výchova

Téma: Zodpovednosť za životné prostredie

Postup: Vyzveme deti, aby uviedli čo najviac návrhov, ako sa môžu podieľať na udržiavaní a skrášľovaní priestorov centra voľného času. Návrhy zapisujeme. Výsledok zrekapitulujeme a s návrhmi môžeme ďalej pracovať. Napr.: deti z nich vyberajú tie, ktoré denne realizujú; usporadúvajú ich do skupín podľa dôležitosti, podľa zamerania, náročnosti ap.

Brainwriting je písomná obdoba brainstormingu. Využitie tejto metódy je podobné ako pri brainstormingu, rozdiel je len v tom, že nápady sa nehovoria, ale píšu. Je to vhodná metóda, keď deti nechcú verejne diskutovať, majú obavy, psychické zábrany. Výhodné je použiť tento variant pri veľkých skupinách, ale aj v prípade, že je detí málo, deti sa prekrikujú, chceme ich utíšiť, prípadne nechcú hovoriť nahlas. Najjednoduchšie je písanie nápadov na lístky – post-it, ktoré sa priebežne alebo koordinovane po skupinách prilepia na plagát pod uvedenú otázku či problém.


Variácie brainwritingu

1. Každé dieťa má papier, na ktorý môže v určitom čase napísať napríklad maximálne 3 nápady, potom papier na znamenie posunie dohodnutým smerom ďalej a pokračuje na papieri od suseda.

2. Rozdelíme deti na skupiny po 4, ktoré sedia spolu. Každá skupina dostane papier A3 alebo A2, ktorý je poskladaný na spôsob harmoniky. Členovia skupiny postupne píšu odpovede na jeden riadok „harmoniky“, ktorý ohnú tak, aby ho ostatní nevideli. Papier si posúvajú v smere hodinových ručičiek viac kôl, kým majú čo písať. Pri spracovávaní sa môže spočítavať aj početnosť opakovania niektorých nápadov, autori môžu byť vyzvaní, aby niektoré svoje nápady vysvetlili a pod.

3. Medzi účastníkmi skupiny bude kolovať papier, kde každé dieťa dopíše nápad - vetu, ktorá sa bude dať potom použiť. Deti vymyslené vety nekritizujú, ale pokúsia sa všetky začleniť do príbehu.

4. Úlohou detí bude napísať príbeh z piatich slov. Každá skupina dostane lístok so slovami, na ktoré majú vymyslieť krátky príbeh (8 – 10 viet). Napr. – choroba, športovať, hamburger, citrón, miesto. Príbehy deti prečítajú s použitím „mikrofónu“, akoby v rozhlasovom vysielaní. Diskutovať možno na tému: V čom je rozdiel medzi rozhlasom a televíziou. Aktivita vhodná pre mediálnu výchovu a tému: mediálna komunikácia.

Kocka (Cubing) – je metóda neštruktúrovaného brainstormingu, ktorá vedie premýšľanie o danej téme šiestimi smermi:

1. Opíš

2. Porovnaj, urči, čomu sa to podobá

3. Asociuj, povedz, čo ti pri myšlienke na danú tému napadá, na čo si spomenieš

4. Aplikuj, použi, povedz, na čo slúži alebo by mohlo slúžiť

5. Analyzuj, označ, z čoho sa to skladá

6. Vyhodnoť, povedz, čo je na tom dobré, čo zlé, aké sú dobré a menej dobré stránky

Výzvy podnecujú deti zamýšľať sa nad danou témou z rôznych pohľadov. Vždy reagujú na výzvu podľa čísla, resp. pedagóg môže konkrétne výzvy nalepiť na hraciu kocku.


Praktický príklad

Oblasť výchovy: etická výchova

Téma: Divadlo, divadelné umenie

Postup: Oboznámime deti s témou a zahráme sa hru Hádzanie kockou. Každá strana kocky predstavuje splnenie jednej úlohy alebo zodpovedanie otázky. Otázky alebo úlohy formulujeme zrozumiteľne pre danú vekovú kategóriu, ale tak, aby sme získali od detí odpovede všetkých úrovní. Napr.: 1. opíš, čo je to divadlo; 2. Kde môžeme vidieť divadelné predstavenie? 3. Na čo si spomenieš, keď počuješ slovo divadlo? 4. Na čo slúži divadlo? 5. Kto všetko pracuje v divadle? 6. Čo je lepšie na divadle ako na kine, či televízii?

Zhlukovanie (myšlienkové mapy, pojmové mapovanie, pavučina) - je graficky organizovaný brainstorming, pri ktorom sa už nápady štruktúrujú vo vzájomných súvislostiach. K hlavnej téme (zapísanej v bubline v strede papiera, tabule) sa pripájajú ďalšie bubliny, v ktorých sú zachytené časti (zložky) hlavnej témy, k nim sa pripájajú zase ďalšie bubliny s podzložkami atď. Môže slúžiť ako pomôcka pre vytvorenie dobre usporiadaného textu. Pri práci je dôležitý nielen výsledok práce skupiny (pojmová mapa), ale i proces tvorby. Metódu môžeme použiť pre väčšiu skupinu detí (30), pre všetky vekové kategórie. Najmladšie deti môžu namiesto písania kresliť (Sitná, 2009).

Štyri rohy - na štyri papiere umiestnené v rohoch miestnosti vychovávateľ napíše vždy po jednej otázke. Deti individuálne prechádzajú od papiera k papieru a píšu svoje odpovede. Ku každému papieru sa môžu niekoľkokrát vrátiť a prečítať si, čo zapísali ostatní účastníci aktivity, čo môže podnieť ďalšie nápady. Namiesto písania sa môže odpoveď graficky znázorňovať.

Praktický príklad

Oblasť výchovy: mediálna výchova

Téma: mediálne obsahy, prenos informácií

Postup: Do rohov miestnosti umiestnime štyri veľké, farebne označené papiere (biela, čierna, červená a žltá). Navodíme tému „Deti v rôznych krajinách sveta“ a rozvinieme ju otázkami: Vieme priradiť niektorú farbu určitým skupinám obyvateľstva?; Ako vyzerajú deti danej skupiny? Kde žijú?; Čím sa zaoberajú?; Čo je typické pre krajinu, kde žijú? atď. Úlohou detí je vpisovať, kresliť, značiť svoje nápady na ktorýkoľvek papier. Postupne zaplníme papiere písanými či kreslenými informáciami o živote detí na Zemi. V rámci záverečného zhrnutia sa zamyslíme nad tým, odkiaľ sme všetky informácie získali.


HOBO metóda je brainstorming obohatený o samoštúdium, kedy si účastníci môžu problém

pokojne premyslieť, alebo naštudovať z literatúry. Po tejto etape nasleduje diskusia a

predkladanie návrhov.

Kmene a korene – je kooperatívna metóda brainstormingu. Deti rozdelíme do skupín asi po

5. Skupiny si vyžrebujú úlohu, otázku, na ktorú majú vyčerpávajúco odpovedať. Každá skupina

si zvolí svoj kmeň – toho, kto bude zapisovať, čo mu povedia a prinesú korene. Korene sa

snažia vyživiť svoj kmeň tým, že v miestnosti zistia názory od čo najväčšieho počtu osôb na

problematiku, ktorú má ich skupina riešiť. Keď sa zdá, že všetci mali šancu opýtať sa všetkých

a naopak a všetci si povedali, čo chceli povedať, skupina si sadne k svojmu kmeňu a pripraví

prezentáciu možných riešení zadanej otázky.

Bzučiace skupiny – metóda jednoduchá na prípravu a organizáciu detí. Prácu vždy začína

viac detí, minimálne dvaja. Pedagóg zadá najmenšej skupine úlohu, na ktorej pracujú približne

5-7 minút. Následne spojí dvojicu do štvorice, deti pracujú na rovnakej úlohe, porovnávajú

výsledky z dvojíc a vylepšujú úlohu. V závere skupina prezentuje svoju prácu a porovnávajú sa

výsledky všetkých skupín (Sitná, 2009).

Metóda akrostich - najpoužívanejšou metódou akrostichu je tzv. pravý akrostich, kde zhora

nadol čítame meno, názov niečoho. Ide o voľnosť dopĺňania slov na dané písmená, ktoré

vyhovujú tematicky (Klimovič, 2009).

Praktický príklad

Oblasť výchovy: zdravotná výchova

Téma: bezpečnosť pri činnosti

Postup: pre poučenie detí o bezpečnosti pri záujmovej činnosti môžeme využiť metódu akrostich. Na tabuľu zhora nadol napíšeme veľkými písmenami slovo BEZPEČNOSŤ (kľúčové slovo). Úlohou detí bude priradiť ku každému písmenu slovo (na slovnom druhu nezáleží), ktoré má súvis s dodržiavaním bezpečnosti, bezpečným správaním sa a začína sa na dané písmeno kľúčového slova. Deti môžu nápady hovoriť, dopisovať na tabuľu i pracovať v skupinách a na záver svoje výtvory prezentovať.

Metóda riešenia konfliktnej situácie T schémy – ALEJA - T schéma slúži na zaznamenávanie

reakcií na diskutované otázky s odpoveďami: áno - nie, za - proti, súhlasím – nesúhlasím,

alebo pri ktorých sa porovnáva, kontrastuje (Petrasová, 2003). Deti sa zoradia do dvoch radov

oproti sebe tak, aby vedľa seba stáli deti s rovnakým názorom. Vytvoria „aleju“. Vychovávateľ

jednotlivo vyzýva deti k zdôvodneniu svojho rozhodnutia.


Praktický príklad


Téma: ochrana životného prostredia

Postup: Úlohou detí bude vymyslieť argumenty, ktorými chcú obhájiť svoj názor - prečo je cestovanie vlakom lepšie ako autom. Po vymyslení odpovedí sa deti zoradia do dvoch radov a vytvoria „aleju“. Na jednej strane budú stáť tí, čo si myslia, že cestovanie vlakom je lepšie a oproti tí, ktorí sa prikláňajú k cestovaniu autom. Vychovávateľka pôjde stredom a na koho ukáže rukou, ten má povedať svoju verziu, dôvod, prečo sa rozhodol pre vlak alebo auto.

3.4 Situačné metódy

Pri situačných metódach ide o navodenie určitej situácie, ktorá pripomína realitu. K týmto metódam zaraďujeme: „prípadové metódy, riešenie problémových prípadov, riešenie konfliktnej situácie a projektovú metódu“ (E. Petlák, 2004 s. 148). Témy situácií môžu byť umelo vymyslené alebo prevzaté z reálneho života detí. Jedná sa o modelové situácie, vychádzajúce z reálnych udalostí, ktoré je potrebné vyriešiť. Cieľom je analýza predloženej situácie. Táto situácia je deťom sprostredkovaná niekoľkými spôsobmi: textová podoba (príbeh, odborný článok, úryvok z knihy), audioukážka (nahrávka rozhovoru, analýza skladby, popis situácie), videoukážka (filmy, divadelné ukážky, reklamy), počítačová podpora (web stránky, power-point prezentácie).

Prípadová metóda - spočíva v tom, že deťom vychovávateľ opíše určitú situáciu – prípad. Opis obsahuje niekoľko úloh, ktoré majú deti motivovať k riešeniu problému. Ide o úlohy typu: opíšte, rozhodnite, zdôvodnite a podobne. Využitie tejto metódy simuluje konkrétnu prax a napomáha rozvoju tvorivého myslenia detí. V mnohých prípadoch neexistuje správne riešenie, alebo naopak, riešení môže byť niekoľko. Preto je potrebné, aby deti rozhodovali o ich správnosti a výhodách. Učiť sa rozhodovať je pre deti prínosom, lebo s touto činnosťou sa stretávajú každodenne.

Praktický príklad


Téma: správanie sa fair-play

Postup: Deti rozdelíme do skupín a zadáme im úlohu: Vaše družstvo vyhralo turnaj vo vybíjanej. Viete ale, že to nebolo celkom spravodlivé, pretože rozhodca nepostrehol prešľap. Keby však vyhrali súperi, nezískali by ste odmenu za prvé miesto, ale len diplom. Ako sa zachováte? Zdôvodnite svoje rozhodnutie. Po uplynutí stanoveného času „hovorca“ prezentuje rozhodnutie svojej skupiny.


Metóda konfliktných situácií vychádza z reálnych konfliktov, ktoré sa stali v bežnom živote (interpersonálne konflikty, stret záujmov, predstáv, postojov a názorov). Jej cieľom je naučiť deti na predstavenom príklade správne reagovať a rozhodovať sa v konfliktných situáciách (Zelina, 2011).

Metóda - žalujem – obhajujem – súdim (ŽOS) - metódu zaraďujeme k metódam axiologizácie, ktorých základným princípom je poskytovať deťom podnety na hodnotiace myslenie. Cieľom je modelovanie procesov na súdoch. Je potrebné postupovať podľa určitých krokov (Zelina 2011). Deti sú rozdelené do skupín, ktoré predstavujú sudcov (porota, predseda súdu, zapisovateľ), obhajcov a žalobcov. Podľa potreby sa môžu určiť ďalšie roly, napr. svedkovia, experti a pod. Vychovávateľ prezentuje deťom vymyslený prípad, ktorý je potrebné na súde rozhodnúť. Po krátkej príprave v skupinách súd vypočuje obžalobu i obhajobu a hlasovaním, debatou alebo inak rozhodne, kto lepšie argumentoval a vynesie rozsudok.

Praktický príklad


Téma: ľudské práva

Postup: Uvedieme situáciu: deti sa sporia, pretože jedna skupina sa chce hrať a druhá má potrebu sa učiť, nakoľko ich čaká písomka. Jedni druhých vyrušujú a nevedia sa dohodnúť. Tento problém budú musieť riešiť. Určená skupina, bude predstavovať sudcov. Skupina žalobcov zastupuje deti, ktorým je odopierané „právo na vzdelanie“. Obráti sa na súd – podá žalobu na deti, ktoré vyrušujú, lebo sa chcú hrať. Skupina obhajcov obhajuje svojich klientov a využíva argument „právo dieťaťa na oddych a hru“. Obe skupiny musia uviesť svoje dôvody, prečo „ich“ právo je dôležitejšie a presvedčiť súd, aby rozhodol v ich prospech. Súd si vypočuje vyjadrenia oboch skupín a ku každému povie svoje stanovisko. Sudcovia sa musia sa dohodnúť na verdikte, ktorý v závere všetkým oznámi hlavný sudca.

Projektová metóda – jej podstatou je komplexná praktická úloha (problém, téma) spojená so životnou realitou, ktorú je potrebné riešiť teoretickou aj praktickou činnosťou a vedie k vytvoreniu adekvátneho produktu. Produktom môžu byť písomné záznamy, výkresy, modely, ručné práce, fotografie, výstavy, dramatizácia a iné. Problémy, ktoré deti riešia, vychádzajú predovšetkým zo života, ich riešenie si vyžaduje poznanie z rôznych disciplín, prelína sa tu život, učenie a práca. Silným motivačným faktorom je v projektovej činnosti to, že deti na základe vlastného rozhodnutia a plánovania môžu robiť to, čo vychádza z ich záujmov, potrieb a želaní. Vplyvom projektovej metódy sa učenie stáva pre deti hrou, príjemným, vzrušujúcim, zaujímavým a nezabudnuteľným zážitkom (Turek, 2008).

Základom projektovej metódy je práca na projektoch. Deti dostanú za úlohu vyriešiť skutočný problém. Najprv navrhujú plán riešenia, činnosti na jeho vyriešenie, potom zverejňujú a obhajujú výsledky práce na projekte. Projektovanie teda postupuje v základných štyroch


etapách: Voľba témy projektu; Plánovanie riešenia problému; Realizácia projektu - výber riešenia, spracovanie podkladov a Zverejnenie výsledkov projektu - prezentácia, obhajoba, reflexia. Pri realizácii projektu v nižších ročníkoch je potrebné rešpektovať špecifickosť práce s mladšími deťmi. Postup organizácie je potrebné prispôsobiť ich možnostiam a potrebám.

V primárnom vzdelávaní sa pre vekové osobitosti detí neodporúča realizovať dlhodobé projekty. Efektnejšie sú kratšie projekty – celodenný, prípadne niekoľkodňový. Pedagóg u starších detí môže vystupovať ako režisér a byť v úzadí, u mladších musí plniť aj vodcovskú rolu, byť poradcom a autoritou (Kubovičová, Kopáčová, 2002).

3.5 Inscenačné metódy

Nazývajú sa tiež aj metódy hrania rolí. Vychádza sa z priamej skúsenosti, že dieťa sa viac naučí, keď si danú rolu zahrá, ako keď len pasívne pozoruje. Podstatou je sociálne učenie v modelových situáciách, kedy niektoré, alebo aj všetky deti, budú hrať (inscenovať) určité roly, t. j. zinscenujú určitú situáciu. Vo výchove mimo vyučovania majú široké uplatnenie v každej podobe s detskou spontánnosťou – v detskom divadle, dramatických súboroch, tvorivej dramatike, záujmovej činnosti, môžu sa uplatniť pri riešení výchovných situácií. Inscenačné metódy zasahujú okrem kognitívnej oblasti najmä afektívnu zložku a konatívnu zložku osobnosti. Patria k vysoko motivujúcim a kreativizujúcim.” (M. Zelina, 2011). Deti hrajú svoje úlohy tak ako v skutočnosti - buď v simulovaných životných situáciách alebo dostanú len opis východiskovej situácie, kde je potrebné, aby improvizovali. Účastníci takto trénujú konkrétne správanie a prežívanie, cvičia napr. komunikáciu, interpersonálnu interakciu, flexibilitu štýlu a prejavu. V modelových situáciách môžeme tiež reflektovať verbálne a neverbálne prejavy, ich súlad, vyváženosť i celkový spôsob komunikácie. Po skončení je potrebné viesť s deťmi diskusiu a podrobne rozobrať zinscenovanú situáciu, pokúsiť sa nájsť východisko a riešenie problému.

Inscenovanie, či dramatizácia sa realizuje v dvoch podobách: hranie roly a scénky.

Hranie roly – pomáha dieťaťu pri riešení konfliktov, rozhodovaní sa, rozvíja morálny úsudok. Nemá vopred pripravený scenár. Sú zadané iba situácie a roly, ktoré má dieťa zahrať. Prvok roly má v hre dôležitú úlohu. Dieťaťu umožňuje prijať a odskúšať si bez psychických zábran správanie, voči ktorému bežne pociťuje hanblivosť, strach zo zosmiešnenia sa pred skupinou a pod. Hranie roly má otvorený koniec.

Praktický príklad

Oblasť výchovy : zdravotná výchova

Téma: kalokagatia

Postup: Úlohou detí je bez slov, len pohybmi tela znázorniť nejaký šport (pantomíma). Ostatné deti hádajú o aký šport ide. Skupiny detí môžu znázorňovať kolektívne športy. Variantom je hra na kúzelníka, kedy vychovávateľ formulkou „čáry, máry, nech sú z detí...“ určuje, akých športovcov majú deti imitovať, znázorňovať ich pohyby.


Scénky – rozvíjajú komunikáciu, podporujú kreativitu, precvičujú modelové situácie. Majú vopred pripravený scenár. Dieťaťu poskytujú priestor pre improvizáciu a tvorivosť.

Praktický príklad


Téma: pravidlá spoločenského správania sa

Postup: Predstavíme modelovú situáciu: Skupina detí cestuje električkou. Niektoré deti si sadli, iné pobehujú po vozni, sú hlučné. Na zastávke nastupuje viacero starších ľudí. Úlohou detí je zahrať nastolenú situáciu a následne jej obmenu - ako by sa mali deti v dopravnom prostriedku správať. Modelové situácie môžu vymýšľať samotné deti, nachádzať správne riešenia.

3.6 Ďalšie varianty metód

Existuje veľmi veľa metód, ktoré jednoznačne nemožno zaradiť do predchádzajúcich skupín. Buď spĺňajú charakteristiky viacerých skupín, vyžadujú si didaktickú úpravu pedagógom, alebo sú kombináciou metód - stratégiami.

Icebreakers (lámače ľadov) – sú krátke aktivity, ktorých cieľom je prelomenie vzťahových a komunikačných bariér medzi účastníkmi, zaktivizovanie vzťahov, uvoľnenie napätia, vytvorenie priateľskej atmosféry a motivácia skupiny k činnosti. Zaraďujú sa v úvode činnosti.

Praktické príklady:

Pre deti, ktoré sa nepoznajú, to sú najmä rôzne aktivity a hry na zoznámenie.

Loptová – deti si v kruhu hádžu loptu (najlepšie väčšiu a mäkkú) a vždy nahlas vyslovia meno toho, komu adresujú prihrávku. Vytvárajú cestičku lopty tak, aby nevynechala žiadne dieťa. Cestičku lopty niekoľkokrát presne zopakujú, pre dobré zapamätanie si mena kamaráta. Pre sťaženie môžeme po zvládnutí prvej cestičky súbežne vytvárať druhú – iným smerom, t. j. s prihrávkami iným deťom. Obe lopty si tak deti prihrávajú v kruhu odrazu.

Moja polovička – pripravíme dvojice kartičiek podľa počtu detí. Dvojice navzájom súvisia (významom, farbou, textom...). Deti si vyberú z pripravených kartičiek po jednej a hľadajú svoju polovičku. Nájdené dvojice sa porozprávajú napr. o svojich záľubách a v komunitnom kruhu sa potom navzájom predstavia ostatným dvojiciam.

Čo máme spoločné – vychovávateľ vyzýva deti, aby sa postavili, urobili krok vpred alebo sa zhromaždili na určitom mieste tí, ktorí: - tu postupne vymenúva rôzne vonkajšie znaky, vlastnosti a charakteristiky, ktoré by mohli mať deti spoločné (majú súrodenca, obľubujú telocvik, hrajú šachy ap.) Ide o vzájomné spoznávanie i uvedomenie si vlastnej jedinečnosti.

Energizéry (životabudiče) – sa používajú v situáciách, keď chceme skupinu „zobudiť“, zaktivizovať. A to nielen na začiatku aktivity, ale i keď v skupine klesá pozornosť, či deti


prejavujú známky únavy a potrebujú sa znova „naštartovať“. Môžeme ich zaradiť i po dlhšej prestávke pre znovuzískanie pozornosti. Sú to predovšetkým rozmanité krátke hry spojené s fyzickou aktivitou a humorom.

Praktické príklady:

- deti sa postavia na čiaru (lano) do radu a preskupia sa podľa mena (abecedy) tak, aby nešliapli mimo čiaru;

- deti so zatvorenými očami vytvoria rad podľa veľkosti;

- deti vytvoria kruh a držia sa za ruky. Na ruky medzi dve deti navlečieme „oko“ zo špagátu (hula-hop kruh), ktoré predstavuje záchranné koleso. Bez toho, aby sa pustili, musia prejsť záchranným kolesom;

- deti stoja v kruhu vyznačenom špagátom. Vychovávateľ v niekoľkých fázach kruh zmenšuje. Deti sa musia zmenšenému priestoru prispôsobovať, aby sa všetci zmestili. Kto prešliapne, vypadáva;

- deti stoja v kruhu a dve vedľa seba majú na krku previazanú šatku. Na povel si šatku odviažu a podajú ju kamarátovi – jeden po svojej pravej strane a druhý po ľavej. Ich úlohou je šatku si zaviazať, odviazať a podať ďalej. Ide o rýchlosť, pretože u koho sa stretnú obe šatky, ten vypadáva.

- deti stoja v kruhu, predklonené s uvoľnenými rukami, pripravené na tlieskanie. Po dohode jedno dieťa začne tlieskať a ostatní sa po jednom pripájajú. Šíri sa zvuková vlna. Keď sa tlieskanie dostane až k poslednému v kruhu, ten ako prvý vyskočí a skríkne hej! Vzápätí tento pohyb aj výkrik zopakujú všetci ostatní. Aktivita môže prebehnúť niekoľkokrát oboma smermi a vždy môže začínať niekto iný.

Pingpongový brainstorming - určený iba pre dvoch účastníkov. Jeden zapíše návrh, druhý naň reaguje. Proces sa stále opakuje.

Questionstorming – je tvorivá metóda podobná brainstormingu. Deti sa snažia vymyslieť čo možno najviac otázok k danej téme. Bezprostredne zapisujú, hovoria svoje námety otázok alebo rozvíjajú myšlienky ostatných. Všetky novovzniknuté otázky sa bez hodnotenia a kritiky zapisujú pre následné hľadanie odpovedí a tvorivé spracovanie.

Praktický príklad

Oblasť výchovy: zdravotná výchova

Téma: ochrana zdravia a života

Postup: zahráme sa na redaktorov, ktorí majú „vyspovedať“ lekára – člena Červeného kríža, ktorý sa práve vrátil z misie v Afrike. Deti vymýšľajú otázky, ktoré by položili lekárovi, aby sa dozvedeli čo najviac o jeho pôsobení v zahraničí. Napr. Čo je to Červený kríž? Kto vás poslal do Afriky? Kto vám pomáhal?... Po aktivite vyhľadávame odpovede – v literatúre, na internete.

Stratégia RISE - využitie tejto stratégie vedie k rozvíjaniu vizuálneho myslenia, k vytvoreniu kresby na základe toho, ako deti príbeh pochopili. Stratégia RISE má štyri základné kroky (Sampson a kol,.2003, s.178): 1. READ – čítanie príbehu; 2. ILLUSTRATE the story – kreslenie


príbehu; 3. SEQUENCE the sketches – sled kresieb; 4.ENACT – the story – zdramatizovanie príbehu.

Praktický príklad


Téma: dopravné prostriedky

Postup: 1. Čítanie príbehu - Prvý kontakt s príbehom Najlepší dopravný prostriedok (Hana Suchá). Deti čítajú nahlas tak, aby sa všetky vystriedali. Po skončení je dôležité porozprávať sa s deťmi o prečítanom príbehu.

2. Kreslenie príbehu - úlohou detí je ilustrovať to, čo ich najviac zaujalo z príbehu, svoje najsilnejšie predstavy, ktoré v nich príbeh vyvolal.

3. Sled kresieb - deti ukážu všetky kresby, čo nakreslili. Následne deti podelíme do skupín po šesť, bez ohľadu na to, aké obrázky nakreslili. Úlohou každej skupiny je zoradiť kresby podľa obsahu príbehu. Každá skupina odprezentuje svoje poradie kresieb.

4. Zdramatizovanie príbehu – deti sa v skupine dohodnú, ktorý dej obrázka ako scénku zahrajú alebo parodizujú. Ostatné skupiny musia hádať, o ktorú časť príbehu ide.

Pokiaľ chceme deťom vytvoriť zaujímavý a originálny program, nevystačíme si s tým, čo máme v hlave. Potrebujeme vyhľadávať informácie, podklady, námety. Hľadáme nielen fakty, ale i vhodné hry, z ktorých využijeme napríklad len dielčie princípy. Pri tvorbe programov nie je našim cieľom vymyslieť koleso, ale už z vymyslených kolies zostaviť aspoň kolobežku (Pelánek, 2010).

Táto časť brožúrky obsahuje základné charakteristiky aktivizujúcich edukačných metód tak, aby boli prehľadné, stručné, ale dostatočne konkrétne a všeobecne použiteľné. Sme presvedčení, že vychovávatelia nebudú mať problém prezentované príklady využiť ako námety na ďalšie aktivity a činnosti v rámci všetkých tematických oblastí výchovy. K bližšiemu oboznámeniu sa odporúčame zdroje zaoberajúce sa problematikou aktivizujúcich metód. Okrem teoretických východísk vo väčšine z nich možno nájsť i metodické postupy, námety, príklady z praxe ale i konkrétne a podrobne rozobraté hry a programy.

Zoznam bibliografických odkazov

FRANC, D. – MARTIN, A. – ZOUNKOVÁ, D. 2007. Učení zážitkem a hrou – Praktická príručka instruktora. Brno: Computer press, a. s. 2007. 201 s. ISBN 978-80-251-1701-9

GOGOVÁ, A., KROČKOVÁ, Š., PINTES, G. 2004. Žiak – sloboda – výchova. Prešov : vydavateľstvo M. Vaška, 2004. 312 s. ISBN 80-8050-675-2

HANUŠ, R. – CHYTILOVÁ, L. 2009. Zážitkově pedagogické učení. Praha : Grada Publishing, a. s. 2009. 192 s. ISBN 978-80-247-2816-2.

KLIMOVIČ, M. 2009. Tvorivé písanie v primárnej škole. 1. vyd. Prešov : PF PU, 2009. 152 s. ISBN 978-80-8068-982-7


KOMINAREC, I. a kol. 2000. Vybrané kapitoly z pedagogiky: výchova mimo vyučovania. Prešov : PU v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, 2000. ISBN 80-88722-34-9

KOTRBA, T., LACINA, L. 2007. Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. 1.vyd. Brno : Společnost pro odbornou literaturu. 2007. 188 s. ISBN 978-80-87029-12-1

KRATOCHVÍLOVÁ, E. 2010. Pedagogika voľného času. 2. vyd. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2010. ISBN 978-80-8082-330-6

KRYSTOŇ, M. 2003. Edukácia detí vo voľnom čase. 1. vyd. Banská Bystrica : UMB,

2003. ISBN 80-8055-804-3

KUBOVIČOVÁ, M., KOPÁČOVÁ, J. 2002. Metodické poznámky k Prírodovede pre 4.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2002. ISBN 80-7158-360-X

MAŇAK, J., ŠVEC, V. 2003. Výukové metody. Brno : Paido, 2003. ISBN 80-7315-039-5.

PELÁNEK, R. 2010. Zážitkové výukové programy. 1. vyd. Praha : Portál, 2010. 133 s. ISBN 978-80-7367-656-8.

PETLÁK, E. 2004. Všeobecná didaktika. Bratislava : IRIS, 2004 ISBN80-89018-64-5

PETRASOVÁ, A. 2003. Práca s náučným textom na 1 stupni ZŠ. Prešov : Mercury-Smékal, 2003. 81 s. ISBN 80-89061-68-0

SAMPSON, M. B. a kol., 2003. Total literacy. In: LIPTÁKOVÁ, Ľ. a kol. 2011. Integrovaná didaktika slovenského jazyka a literatúry pre primárne vzdelávanie. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, PF, 2011. 580 s. ISBN 978-80-555-0462-9

SITNÁ, D. 2013. Metody aktivního vyučování. 2. vyd. Praha : Portál, 2013. ISBN 978-80-262-0404-6

TUREK, I. 2008. Didaktika. Bratislava : IURA EDITION, 2008. ISBN 978–80–8078–198–9

VIŠŇOVSKÝ, Ľ., KAČÁNI, V. 2002. Základy školskej pedagogiky. Bratislava : IRIS. 2002. ISBN 80-89018-25-4

ZELINA, M. 2011. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. 3. vyd. Bratislava : IRIS, 2011. ISBN 978-80-89256-60-0

ZELINOVÁ, M. 2012. Voľný čas efektívne a tvorivo. Bratislava : Iura Edition, 2012. ISBN 978-80-8078-479-9

ZORMANOVÁ, L. 2012. Výukové metody v pedagogice. Praha : Grada, 2012. ISBN 978-80-247-4100-0

Štátny vzdelávací program pre 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike. Dostupné na: http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/1stzs/isced1/isced1_spu_uprava.pdf


MANUÁL K INTERAKTÍVNYM PRVKOMAutor: Palo Janík

Pridávanie obsahu:

Kliknutím na ikonu ,archív“ na hornej lište v hlavnom menu, sa nám otvorí okno ARCHÍV. Sem môžeme vkladať vlastné videá a obrázky, ktoré máme v pláne používať v interaktívnych prvkoch.

Ak použijeme ikonu „FOTO“, ktorá sa nachádza na hornej lište, práve sem sa uloží fotografia tzv. ,,printscreen“ z aktuálneho pohľadu na interakívnu tabuľu. Takto si môžeme uložiť vami vytvorený obsah interaktívneho prvku (napr.: dopravný koberec, plagáty, kľúčovanie, ľudské telo) vo forme JPG obrázku. Tento obrázok môžete následne použiť v inom interaktívnom prvku (napr: puzzle, vyfarbovanie, interaktívna mapa).

Vkladanie videa:

Kliknutím na ikonu “súbor” sa otvorí okno s videami.

Dvojklikom otvoríme video.

Rozličné rámiky aktivujeme dvojklikom.

Kliknutím na ikonu “zvuk” vypneme a zapneme zvuk.

Kliknutím na ikonu “žiarovka” vypneme a zapneme obraz.

Video môžeme posunúť dopredu a dozadu pomocou posuvnej lišty pod videom.

Celé menu zavrieme a otvoríme pomocou “dvojšípky” vľavo dolu

Manuál k interaktívnym prvkom


Kľúčovanie:

v kľúčovaní používame vrstvy.

Na POZADIE môžeme vložiť video alebo obrázok.

Do POPREDIA môžeme vložiť video a 2 obrázky.

Obrázky a videa si do každej vrstvy vyberáme cez ikonu „súbor“.

Tromi farebnými posúvatkami namixujeme pre každý element popredia farbu, ktorá sa stane priehľadnou.

Spodným šedým posúvatkom zväčšíme alebo zmenšíme efekt kľučovania.

Ak chceme niektorú vrstvu zmazať, použijeme ikonu “kôš”.

Ak sme použili do niektorej vrstvy video, použijeme na spustenie a zastavenie ikony na prehrávanie. Zvuk videa ovládame posuvným ovládačom označeným ikonou “zvuk”.

Vrstvy popredia sa dajú zväčšiť a zmenšiť tlačidlami “+” a “-”. Dajú sa tiež voľne posúvať.

Menu sa otvára a zatvára “dvojšípkou” vľavo dole.

Obrázok môžeme uložiť/vytlačiť (hlavné menu na lište vpravo hore).


Puzzle :

Vyberieme si obrázok, ktorý chceme skladať cez ikonu “súbor”.

Zvolíme si obtiažnosť (ľahké, obyčajné, zložité, nemožné).

Po prvom ťahu sa spustí časomiera.

Pomocný obrázok na ploche vypneme a zapneme ikonou “obrázok”.

Ikona “puzzle” nám vloží jeden obrázok na správne miesto. Použitie tejto nápovedy stojí 5 sekúnd pridaných do celkového času.



Puzzle mutanti: (živočíchy, rastliny, ideály krásy, autá)

Kliknutom na časti tela sa nám tieto časti postupne obmieňajú.

Živočíchy/ideály krásy: ruky, nohy, trup, hlava, pozadie.

Rastliny: kmeň, listy, plody, korene, pozadie.

Autá: predok, kufor, strecha, dvere, kolesa, pozadie.



Puzzle jedla:

Zvolíme si typ jedál, ktoré sa premiešajú. Zvolíme si obtiažnosť podľa počtu kúskov ( 20,40,60) Kliknutím na kúsky ich obmieňame.



Dopravný koberec:

Menu má 3 záložky:

Cesty, značky, dopravné prostriedky.

Z každej záložky vyberáme objekty a potiahneme ich na plochu, alebo ich z plochy vrátime naspäť do záložky. Cesty aj značky sa otáčajú na ploche dvojklikom.

Dopravné prostriedky sa natáčajú do smeru, kam ich ťaháme automaticky.

Autá a autobusy si dvojklikom zapnú smerovky.

Keď chceme vymazať celý koberec, stlačíme ikonu “recyklovať” vpravo hore.

Obrázok koberca môžeme uložiť/vytlačiť (hlavné menu na lište vpravo hore).


Vyfarbovanie:

Obrázok si otvoríme použitím ikony “súbor”.

Farbu si zvolíme kliknutím na farebný štvorec farby, ktorú chceme použiť.

Môžeme kresliť použitím ikony “štetec” a výberom hrúbky čiary.

Môžeme tiež farby priamo vylievať na ohraničené plochy použitím ikony “vedierko”. Mažeme pomocou ikony “guma”. Ak chceme použiť farbu, ktorá je už nakreslená, použijeme ikonu “ampulky” a klikneme na farbu hocikde na obrázku. Táto farba sa na zobrazí vo veľkom štvorci na výber farieb a môžeme ju používať na kreslenie.

Menu zavrieme a otvoríme pomocou dvojšípky vľavo dole.



Plagáty:

Z menu naľavo vkladáme na plochu obrázky a heslá.

Pomocou ikon ich môžeme posúvať, otáčať, zväčšovať a zmenšovať.

Keď sme spokojní s umiestnením, stlačíme ikonu “slniečko” vpravo hore a obrázok môžeme uložiť/vytlačiť (hlavné menu na lište vpravo hore).


Interaktívna mapa Slovenska/sveta:

Mapu môžeme voľne posúvať. Zväčšovať a zmenšovať pomocou ikon “+” a “-”.

Niektoré body sú už zakreslené. Po kliknutí sa nám zobrazí okno s detailmi o danom bode. Zavrieme ho ikonou “x“ vpravo hore.

Môžeme si vytvoriť aj vlastný bod dvojklikom hocikde na mape.

Vytvorí sa nám bod, na ktorý môžeme kliknúť. Otvorí sa okno. V pravom hornom roku sú ikony “X” = zavrieť, “ceruzka” = upraviť, “kôš” = zmazať.

Keď stlačíme ikonu “ceruzka” môžeme obsah upravovať.

Môžeme meniť názov a obsah textu, meniť veľkosť a typ písma. Kliknutím na obrázky pod textom sa nám tieto obrázky priradia k textu. Po skončení úprav stlačíme opäť ikonu “ceruzka”. Teraz vidíme obsah, ktorý sme vytvorili. Celý bod zmažeme stlačením ikony “kôš” a následne potvrdíme stlačením ikony “háčik”.

Obrázok mapy môžeme uložiť/vytlačiť (hlavné menu na lište vpravo hore).


Voľba pokračovania.

Video spustime/zastavíme ikonou “prehrať”. Keď sa dostaneme do zlomového bodu, video samo zastane a dá nám na výber niekoľko možností. Po kliknutí na jednu z možností sa pustí ďalšia časť videa podľa nášho výberu. Ak sa chcem opäť vrátiť na predchádzajúci bod zlomu a vybrať si inú možnosť, stlačíme ikonu “krok spať”. V menu môžeme nájsť viacero tematických videí na voľbu pokračovanie. Menu zavrieme a otvoríme ikonou “dvojšípka” vľavo dole.

Štatistika / triedenie údajov

Riadok aj stĺpec pridávame ikonou “+” a mažeme ikonou “X”.

Stĺpec rozšírime a zúžime ikonami “<” a “>”.

Stĺpec triedime ikonami “hore” a “dolu”.

Do riadkov zapisujeme mená a hodnoty pomocou klávesnice.

Na spodnom riadku vidíme súčet stĺpca (ikona “kalkulačka”) alebo priemer stĺpca (ikona “priemer”)

Tabuľku si môžeme uložiť pomocou ikony “disketa”.

Uloženú tabuľku otvoríme pomocou ikony “súbor”.

Menu stĺpcov zavrieme a otvoríme ikonou “dvojšípka“ vľavo hore.


Interaktívne telo:

Ľudské telo približujeme a odďaľujeme ikonami lupy „+“ a „-“. Posúvame ho dotykom alebo myšou ťahaním za plochu tela. Vrstvy si volíme v menu (koža, svaly, kostra, cievy, nervy, tráviaca sústava), rovnako ako pohlavie (žena, muž).

Na každej vrstve môže byť predpripravený obsah pod modrými bodmi. Dvojklikom kdekoľvek na tele vytvoríme vlastný žltý bod, ktorý môžeme potom jedným klikom otvoriť a naplniť vlastným obsahom podľa potreby. Vrstvy ženy a muža sú samostatné a môžu mať rôzne, nezávislé obsahy. Nie každé telo má predpripravený obsah.

Aktuálny pohľad si môžeme uložiť do archívu (hlavné menu na lište vpravo hore).


AUDIOVIZUÁLNE OBSAHY PRE CENTRÁ VOĽNÉHO ČASU - Mladší žiaci

VÝCHOVNÁ OBLASŤ ZVOLENÁ VÝCHOVA AUDIOVIZUÁLNY OBSAH

1 ESTETICKÁ VÝCHOVA MEDIÁLNA Vytvorme si vlastnú reklamu

2 ESTETICKÁ VÝCHOVA ETICKÁZávan histórie - hrady, zámky, galérie

3 ESTETICKÁ VÝCHOVA DOPRAVNÁReflexné prvky - pomáhajú aj krášlia

4 ESTETICKÁ VÝCHOVA ZDRAVOTNÁKalokagatia - „v zdravom tele zdravý duch“

5 ENVIROMENTÁLNA VÝCHOVA MEDIÁLNASpoznávanie sveta s médiami

6 ENVIROMENTÁLNA VÝCHOVA ETICKÁTriedenie a využívanie odpadu

7 ENVIROMENTÁLNA VÝCHOVA DOPRAVNÁ História dopravy8 ENVIROMENTÁLNA VÝCHOVA ZDRAVOTNÁ Pobyt v prírode9 ŠPORTOVÁ VÝCHOVA MEDIÁLNA Športovci a médiá

10 ŠPORTOVÁ VÝCHOVA ETICKÁ Fair-play nie len v športe

11 ŠPORTOVÁ VÝCHOVA DOPRAVNÁŠporty na kolesách a kolieskach

12 ŠPORTOVÁ VÝCHOVA ZDRAVOTNÁ Rozcvička - vec dôležitá

13SPOLOČENSKO-VEDNÁ VÝCHOVA

MEDIÁLNAZvuk bez obrazu a obraz bez zvuku


ETICKÁ Ľudské práva


DOPRAVNÁCestujeme autom, vlakom, autobusom, lietadlom...


ZDRAVOTNÁ História medicíny

17PRACOVNO-TECHNICKÁ VÝCHOVA

MEDIÁLNAČaro animácie a sila fotografií


ETICKÁEkológia a odpadové hospodárstvo


DOPRAVNÁ Presuny v skupinách


ZDRAVOTNÁ Bezpečnosť pri práci

„Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.“

Ak�vizujúce metódy vo výchove ‐ slovo na záver

Podpora krea�vity, posilnenie koncentrácie na realizovanú činnosť, alebo len uvoľnenie atmosféry a otvorenie sa zážitku, to sú hlavné z mnohých ďalších benefitov, ktorými vhodne zvolené metódy na ak�vizovanie myšlienkových procesov de� prispievajú k účelnos� a zmysluplnos� cieleného edukačného pôsobenia. Pri dobre zvolených hravých fomách a interak�vnych činnos�ach sa zlepšuje dynamika skupiny, �movosť a posilňuje sa kri�cký a ak�vny prístup k ponúkaným obsahom. O autorkách:

PhDr. Nataša Slavíková sa dlhodobo venuje problema�ke mediálnej gramotnos� aj ako členka expertnej skupiny Európskej komisie pre mediálnu gramotnosť. PaedDr. Darina Výbohová, PhD. je učiteľkou kon�nuálneho vzdelávania na MPC a jednou z tém vzdelávacích programov, ktorú vzdeláva, je interak�vne využívanie digitálnych technológii.Mgr. Taťjana Volková má dlhoročnú prax v CVČ, aktuálne pracuje na MPC ako učiteľka pre kon�nuálne vzdelávanie pre výchovu mimo vyučovania.

Zhotovitelia :Filmpark produc�on s.r.o.Združenie Animačný ateliér de� a mládeže

CENTRÁ VOĽNÉHO ČASU - mpc-edu.sk · 2020. 6. 11. · Jazyk reklamy obsahuje množstvo...

Documents

Transcript of CENTRÁ VOĽNÉHO ČASU - mpc-edu.sk · 2020. 6. 11. · Jazyk reklamy obsahuje množstvo...