ČASTICE

Odborne PARTIKULY Vyjadrujú osobitý postoj hovoriaceho

k obsahu výpovede, dodávajú slovu alebo vete rôzne významové odtienky.

Neohybné Neplnovýznamové

Rozdelenie častíc Uvádzacie – stoja na začiatku vety, hovoriaci

nimi vyjadruje svoj postoj k celej výpovedi Napr. a, nuž, vari, či, teda, no, ale, tak, však,

kiež, bodaj, Príklady: Ale nezabudni. No dobre, pôjdem s

vami. Vari si sa nepozeral? Vytyčovacie – hovoriaci nimi objasňuje,

vyzdvihuje (vytyčuje), hodnotí, zdôrazňuje výraz či časť vety Napr. asi, iba, ešte, sotva, samozrejme, áno, nie,

vôbec, žiaľbohu Príklady: Porozmýšľam, ale asi nepôjdem.

Dočítam ešte túto stranu. A on, samozrejme, neprišiel.

Častica/Spojka

Častica dodáva iba významový odtienok, nie je vo vete ďalším vetným členom, nespája slová alebo vety Napr.: Zober si hoci všetky tri. Len aby

prišiel. Spojka spája dve slová alebo vety

Napr.: Odišiel, hoci mohol ostať. Povedz mu, aby prišiel.

Častica/Príslovka

Jedno slovo môže byť príslovkou aj časticou. Častica, na rozdiel od príslovky, nerozvíja prísudok alebo prívlastok vo vete. Dobre ako častica:

Dobre, pôjdeme. (Áno, pôjdeme.) Dobre ako príslovka spôsobu:

Pôjdeme dobre, neboj sa. (Ako pôjdeme? Dobre.)

Písanie čiarky Vo vete vydeľujeme čiarkou častice,

ktoré výpoveď hodnotia alebo vysvetľujú Hodnotiace: bezpečne, bohužiaľ,

pochopiteľne, namojveru, pravda, samozrejme, skutočne, vlastne atď.,

Vysvetľovacie: napríklad, údajne, povedzme, proste, reku, veru, slovom atď., Príklady: Slovom, pôjdeme. Samozrejme, chcel

všetko. Nie som, žiaľbohu, herečkou. Ak sa na začiatku vety stretnú dve častice,

citoslovce a častica, oddeľujeme ich od vety jedinou čiarkou, napr.: Ej veru tak, nebude dnes počasie na výlet.

POZOR!

Čiarkou sa vydeľuje častica, ktorá má platnosť pre celú vetu Napr.: Veru, už bol unavený. Mal už,

zrejme, všetkého dosť. Ak sa častica vzťahuje len na jeden

vetný člen, čiarkou sa nevydeľuje Napr.: Bol zrejme nahnevaný. Utrácal

peniaze veru často. Kúpil asi tri. Či si vari zabudol?

Písanie osobitne a dovedna Väčšinu častíc píšeme dovedna: akože,

akiste, bezpochyby, čoby, čožeby, beztak, beztoho, kiežby, ktovie, môžbyť, napríklad, takisto, takrečeno atď.,

Častice, v ktorých opakujeme dvakrát to isté slovo, píšeme zo spojovníkom : len-len, tak-tak, už-už a pod.

Niektoré viacslovné (2-slovné, 3-slovné) častice píšeme osobitne: akože by , bodaj by, už len tak, čo i len, ba čo aj, nie a nie, len a len, priam tak atď.

Písanie zmeravených tvarov

Správne: namojpravdu,

namojveru, chvalabohu, žiaľbohu, bžechráň, bohdá

Vonkoncom, napríklad

Nesprávne: Namojpravdu (pred

zmeravením: na moju pravdu)

chvála bohu, chválabohu, žiaľ bohu, bože chráň, boh dá (ALE: chvála Bohu na nebi; Bože, chráň nás od zlého.)

Von koncom, na príklad

Správnosť použitia častice

SPRÁVNE: Uvádzacia častica patrí na začiatok vety.

Veď som ti to povedal. Používame spisovné častice

Môžete ísť, pravdaže, ale bez nás.

NESPRÁVNE:

Povedal som ti to veď.

Môžete ísť, ovšem, ale bez nás.

Ďakujem za pozornosť

Zdroje: Prehľad gramatiky a pravopisu

slovenského jazyka