BYŤ ČLOVEKOM - OZ PERSONA · LEKCIA II.3 Verbál va ko uu vikácia .....81 LEKCIA II.4 Neverbál...

BYŤ ČLOVEKOM

GYMERSKÁ Martina

KRŠŠÁKOVÁ Eva

ZÁŠKVAROVÁ Veronika

© PERSONA

. . . to stačí

BYŤ ČLOVEKOM

GYMERSKÁ Martina

KRŠŠÁKOVÁ Eva

ZÁŠKVAROVÁ Veronika

© PERSONA

. . . to stačí

METODICKÁ PRÍRUČKA PRE LEKTOROV PROGRAMU

BYŤ ČLOVEKOM ... to stačí.

Metodická príručka pre lektorov programu Autori: Mgr. Martina Gymerská Mgr. Eva Krššáková Mgr. Veronika Záškvarová Obrázky na obálke a v texte: Miroslav Záškvara Fotografie: © PERSONA Publikácia neprešla jazykovou korekciou. ISBN 978-80-89463-12-1 Vytvorenie tejto publikácie bolo podporené Nadáciou Orange v rámci programu Školy pre budúcnosť 2012/2013.

© PERSONA 2013

BYŤ ČLOVEKOM... to stačí.

© PERSONA 2013 3 | S t r a n a

OBSAH

SLOVO NA ÚVOD ............................................................................................................................................ 5

Kapitola 1 Základy práce s mladými ľuďmi v kontexte osobnostno-sociálnej výchovy ............................... 7

1.1 Teoretické východiská osobnostno-sociálnej výchovy ....................................................................... 7

1.2 Cesty OSV k mladým ľuďom ................................................................................................................ 8

1.3 Didaktický cyklus OSV ......................................................................................................................... 9

1.4 Pravidlá psychickej bezpečnosti ....................................................................................................... 11

Kapitola 2 Program osobnostno-sociálneho rozvoja „BYŤ ČLOVEKOM... to stačí“ .................................... 14

2.1 Predstavenie programu ..................................................................................................................... 14

2.2 Typy aktivít ........................................................................................................................................ 17

2.3 Štruktúra jednotlivých lekcií ............................................................................................................. 18

Kapitola 3 Sebapoznávanie ako téma osobnostno-sociálnej výchovy ....................................................... 26

LEKCIA I.1 Čím to je, že som práve taký, aký som? ......................................................................... 26

LEKCIA I.2 Zdroje sebapoznávania ................................................................................................... 33

LEKCIA I.3 Som taký, aký mám temperament ................................................................................. 38

LEKCIA I.4 Som taký, aké mám schopnosti ...................................................................................... 44

LEKCIA I.5 Som taký, aké uznávam hodnoty ................................................................................... 49

LEKCIA I.6 Som taký, aké si vyberám vzory ..................................................................................... 53

LEKCIA I.7 Som taký, aké sú moje zvyky .......................................................................................... 57

LEKCIA I.8 Som tým, za koho sa pokladám ...................................................................................... 61

MODUL I ZÁVEREČNÁ LEKCIA ................................................................................................................. 66

Kapitola 4 KOMUNIKÁCIA ako téma osobnostno-sociálnej výchovy ......................................................... 71

LEKCIA II.1 Proces komunikácie ........................................................................................................ 71

LEKCIA II.2 Zložky komunikácie ........................................................................................................ 76

LEKCIA II.3 Verbálna komunikácia .................................................................................................... 81

LEKCIA II.4 Neverbálna komunikácia ................................................................................................ 86

LEKCIA II.5 Vysielanie komunikačných signálov ............................................................................... 93

LEKCIA II.6 Prijímanie komunikačných signálov ............................................................................... 97

LEKCIA II.7 Komunikačné štýly ........................................................................................................ 101

LEKCIA II.8 Spätná väzba ................................................................................................................. 106

MODUL II ZÁVEREČNÁ LEKCIA .............................................................................................................. 111

Kapitola 5 RIEŠENIE KONFLIKTOV ako téma osobnostno-sociálnej výchovy ........................................... 116

LEKCIA III.1 Čo to vlastne konflikt je? .............................................................................................. 116

LEKCIA III.2 Faktory ovplyvňujúce riešenie konfliktov..................................................................... 121

LEKCIA III.3 Základné typy správania sa v konfliktných situáciách .................................................. 126

LEKCIA III.4 Spôsoby riešenia konfliktov .......................................................................................... 131

LEKCIA III.5 Čo sa deje, keď sa konflikt nerieši ................................................................................ 136

LEKCIA III.6 Vyjednávanie ................................................................................................................ 142

MODUL III ZÁVEREČNÁ LEKCIA ............................................................................................................. 148

Kapitola 6 PSYCHOHYGIENA ako téma osobnostno-sociálnej výchovy .................................................... 154

LEKCIA IV.1 Duševné zdravie ........................................................................................................... 154

LEKCIA IV.2 Môj vzťah k sebe ........................................................................................................... 159

LEKCIA IV.3 Ja a tí druhí ................................................................................................................... 163

LEKCIA IV.4 Stres v mojom živote .................................................................................................... 168

LEKCIA IV.5 Ako ventilovať stres ...................................................................................................... 172

LEKCIA IV.6 Myslím, teda som... ...................................................................................................... 177

MODUL IV ZÁVEREČNÁ LEKCIA ............................................................................................................. 182

Kapitola 7 PLÁNOVANIE BUDÚCNOSTI ako téma osobnostno-sociálnej výchovy ................................... 188

LEKCIA V.1 Môj životný plán ........................................................................................................... 188

LEKCIA V.2 Stanovujem si svoje ciele.............................................................................................. 193

LEKCIA V.3 Volím si stratégiu .......................................................................................................... 198

OBSAH

4 | S t r a n a

LEKCIA V.4 Kde hľadať podporu pri napĺňaní svojich cieľov ........................................................... 202

LEKCIA V.5 Kladiem správne otázky ................................................................................................ 206

LEKCIA V.6 Žime svoje životné poslanie ......................................................................................... 210

MODUL V ZÁVEREČNÁ LEKCIA .............................................................................................................. 214

UKONČENIE KURZU ................................................................................................................................ 218

ZOZNAM PRÍLOH ........................................................................................................................................ 221

Príloha č.1 Human bingo ....................................................................................................................... 222

Príloha č.2 Rodinné striebro ................................................................................................................. 224

Príloha č.3 Predstavenie – Indiánske meno .......................................................................................... 225

Príloha č.4 Johariho okno...................................................................................................................... 226

Príloha č.5 Temperamentové vlastnosti ............................................................................................... 229

Príloha č.6 Tri veci o mne ...................................................................................................................... 231

Príloha č.7 Moje silné a slabé stránky................................................................................................... 232

Príloha č.8 Moja sieť hodnôt ................................................................................................................. 233

Príloha č.9 Moje vzory .......................................................................................................................... 235

Príloha č.10 Moje zvyky ........................................................................................................................ 236

Príloha č.11 Moja identita..................................................................................................................... 237

Príloha č.12 Vytvorenie osobnej vizitky ................................................................................................ 238

Príloha č.13 Komunikačný proces ......................................................................................................... 239

Príloha č.14 Vidím, počujem, interpretujem ........................................................................................ 240

Príloha č.15 Prepáč ............................................................................................................................... 241

Príloha č.16 Kreslenie podľa inštrukcií .................................................................................................. 242

Príloha č.17 Zložky neverbálnej komunikácie ....................................................................................... 244

Príloha č.18 Zložky neverbálnej komunikácie ....................................................................................... 246

Príloha č.19 Ako sa máš? ...................................................................................................................... 247

Príloha č.20 Aktívne počúvanie............................................................................................................. 248

Príloha č.21 Komunikačné štýly ............................................................................................................ 249

Príloha č.22 Tri veci, ktoré na mne obdivuješ ....................................................................................... 250

Príloha č.23 Zdroje konfliktu ................................................................................................................. 251

Príloha č.24 Dotazník preferovaného štýlu riešenia konfliktov ............................................................ 252

Príloha č.25 Konflikty v mojom živote .................................................................................................. 255

Príloha č.26 Čo sa stane, keď sa konflikt nerieši ................................................................................... 256

Príloha č.28 Vyjednávacie schopnosti................................................................................................... 258

Príloha č.29 Emočné vyjadrenie ............................................................................................................ 259

Príloha č.30 Som OK? ............................................................................................................................ 261

Príloha č.31 Mapa mojich dôležitých vzťahov ...................................................................................... 262

Príloha č.32 Stresová reakcia ................................................................................................................ 263

Príloha č.33 Antistresová kuchárka ...................................................................................................... 264

Príloha č.34 Pozitívne myslenie ............................................................................................................ 265

Príloha č.35 Moje sny ............................................................................................................................ 266

Príloha č.36 Moje ciele .......................................................................................................................... 267

Príloha č.37 Zóna učenia ....................................................................................................................... 268

Príloha č.38 Tréner ................................................................................................................................ 270

Príloha č.39 Plán môjho života.............................................................................................................. 271

Príloha č.40 Lexikón slávnych osobností .............................................................................................. 272

Príloha č.41 Las Vegas ........................................................................................................................... 276

Príloha č.42 Rozdeľovacie aktivity ........................................................................................................ 284

Príloha č.43 Spätná väzba ..................................................................................................................... 286

Príloha č.44 Certifikáty .......................................................................................................................... 312

POUŽITÁ LITERATÚRA ................................................................................................................................ 318



SLOVO NA ÚVOD BYŤ ČLOVEKOM ... to stačí

Milí priatelia, obdobie mladosti je v živote každého človeka veľmi dôležitou etapou, v rámci ktorej rozhoduje o svojom smerovaní v profesionálnej oblasti, ale tiež vytvára dôležité priateľské, či partnerské vzťahy a zväzky, často pretrvávajúce celý život. Našou víziou sú mladí ľudia, ktorí po období dospievania vstupujú do života pripravení na to základné, čo v každodennom živote potrebujú – vedia efektívne komunikovať, vedia zdravo zvládať a riešiť konflikty, dokážu sa starať o svoje duševné zdravie, majú zručnosti, ako si riadiť svoj život – svoj čas, svoje nadanie a talent, svoje sny a túžby. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli prispieť k rozvoju osobnostno-sociálnej výchovy mladých ľudí na Slovensku a vytvárať podmienky pre implementáciu systematických programov osobnostno-sociálnej výchovy do škôl, detských domovov, mládežníckych klubov a pod. V rámci nášho snaženia sme vytvorili program osobnostno-sociálneho rozvoja s názvom BYŤ ČLOVEKOM ... to stačí, ktorý by sme Vám radi predstavili. Program je určený pre mladých ľudí vo veku od 12 do 30 rokov a zameriava sa na päť základných oblastí osobnostno-sociálneho rozvoja, ktorými sú: Sebapoznávanie, Komunikácia, Zvládanie konfliktov, Psychohygiena, Stanovovanie a napĺňanie osobných cieľov. K programu BYŤ ČLOVEKOM ... to stačí sme vytvorili: 1. príručku pre účastníkov programu 2. túto metodickú príručku pre lektorov programu (učiteľov, vychovávateľov, mládežníckych pracovníkov) 3. internetovú podporu na stránke nášho občianskeho združenia www.ozpersona.sk. Do rúk sa vám práve dostáva metodická príručka pre lektorov programu. Vaše poslanie učiteľov, vychovávateľov, či mládežníckych pracovníkov má v dnešnej dobe nesmierny význam, tak pre rozvoj jednotlivých mladých ľudí, ako aj celej našej spoločnosti. Práve vy môžete v osobnostno-sociálnom rozvoji mladých ľudí zohrať významnú úlohu. Ak sa tak rozhodnete, budeme radi, ak Vám naše materiály pomôžu v tomto poslaní.

Predkladaná metodická príručka sa skladá z viacerých častí. Prvá časť príručky (Kapitola 1) je venovaná problematike práce s mladými ľuďmi v kontexte osobnostno-sociálnej výchovy (OSV) – základné metodické princípy OSV, cesty OSV k mladým ľuďom, ako aj potrebné pravidlá psychickej bezpečnosti.

Druhá časť príručky (Kapitola 2-7) približuje základné teoretické poznatky z vybraných tém osobnostno-sociálnej výchovy a ich spracovanie do praktických návrhov, ako viesť jednotlivé stretnutia – lekcie OSV na dané témy.

V tretej časti príručky nájdu záujemcovia rôzne pracovné listy, či iné podporné dokumenty, ktoré je možné využiť pri realizácii ponúkaného programu OSV.

Metodiku je možné prezerať v elektronickej podobe, prípadne si ju môžete vytlačiť a mať ju tak k dispozícii v papierovej verzii.

Veríme, že v tejto publikácii nájdete to, čo vám pri vašej práci pomôže a čo v konečnom dôsledku podporí rozvoj mladých ľudí, ako aj celej spoločnosti. Prajeme vám veľa úspechov a osobného nasadenia.

Martina Gymerská, Eva Krššáková a Veronika Záškvarová

Základy práce s mladými ľuďmi v kontexte osobnostno-sociálnej výchovy

6 | S t r a n a

Každý deň pozorujem, ako ľudia trpia tým,

že neexistujú školy, v ktorých by sa učili žiť s ľuďmi a so svetom.

Adam Mickiewicz



Kapitola 1 Základy práce s mladými ľuďmi v kontexte osobnostno-sociálnej výchovy

1.1 Teoretické východiská osobnostno-sociálnej výchovy

Osobnostno-sociálna výchova je praktická pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá rozvojom kľúčových životných zručností, kompetencií. Zmyslom zavádzania osobnostno-sociálnej výchovy (OSV) v oblasti práce s mladými ľuďmi je nadobúdanie praktických životných zručností a podpora mladých ľudí pri hľadaní vlastnej cesty k spokojnému životu a kvalitným medziľudským vzťahom. Špecifikom OSV je, že predmetom učenia je samotný mladý človek, jeho osobnosť a jeho vzťahy s ľuďmi. OSV má mladým ľuďom pomáhať viesť zdravý a zodpovedný život a poskytovať príležitosť premýšľať o svojich skúsenostiach a vlastnom rozvoji. Cieľom OSV je rozvíjať sebaúctu, sebadôveru a schopnosť preberať zodpovednosť za svoje správanie v rôznych životných situáciách. Mladí ľudia sa učia rozumieť hodnote medziľudských vzťahov a rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. OSV tak smeruje k rozvoju osobnostných, individuálnych predpokladov každého človeka pre život so sebou samým i s druhými ľuďmi v aktuálnom spoločenskom kontexte, k rozvoju sociálnych (interakčných, vzťahových) zručností pre život s druhými ľuďmi a k rozvoju etických predpokladov pre život v spoločenstve a na tomto svete vôbec.

1.1.1 Tematické okruhy OSV OSV je cielená činnosť, ktorá vedie ku konkrétnym výchovným cieľom. Tematických možností zamerania OSV

je veľmi veľa, preto by sme si pri práci s mladými ľuďmi mali definovať prioritné ciele a na ne sa zamerať. Valenta člení tematické okruhy osobnostnej a sociálnej výchovy do troch častí, ktoré sú zamerané na rozvoj

> osobnostný > sociálny > morálny

1

My k tomuto členeniu pridávame ešte duchovný rozvoj ako dôležitú súčasť OSV. Formulácia cieľov OSV si vyžaduje znalosť jednotlivých tematických možností a tiež metód OSV. Situácia je zároveň

o to náročnejšia, že OSV sa snaží o princíp sprevádzania, ktorý je charakteristický nedirektívnosťou, a preto je dobré, aby si aj mladí ľudia mohli zadefinovať svoj cieľ, ku ktorému chcú v rámci programov OSV dospieť.

Osobnostný rozvoj Medzi konkrétne ciele OSV v oblasti osobnostného rozvoja patria

2:

Rozvoj schopností poznávania – nácvik zmyslového vnímania, pozornosti a sústredenia; nácvik schopnosti zapamätania, riešenia problémov; schopnosť plánovať svoje učenie a používať k tomu efektívne postupy. Sebapoznávanie a sebaponímanie – ja ako zdroj informácií o sebe; druhí ako zdroj informácií o mne; moje telo, moja psychika (temperament, postoje, hodnoty); čo o sebe viem a čo nie; ako sa premieta moje ja v mojom správaní; môj vzťah k sebe samému; moje vzťahy k druhým ľuďom; zdravé a vyrovnané sebaponímanie. Sebaregulácia a sebaorganizácia – cvičenie sebakontroly, sebaovládania, regulácia vlastného správania a prežívania, vôle; organizácia vlastného času, plánovanie učenia a samoštúdia; stanovovanie osobných cieľov a krokov k ich dosiahnutiu. Psychohygiena – schopnosti pre pozitívne naladenie mysle a dobrý vzťah k sebe samému; sociálne zručnosti pomáhajúce predchádzať stresu v medziľudských vzťahoch; dobrá organizácia času; schopnosti zvládania stresových situácií (rozumové spracovanie problému, uvoľnenie, relaxácia, efektívna komunikácia atď.); hľadanie pomoci pri ťažkostiach. Kreativita – nácvik rozvoja základných rysov kreativity (pružnosť nápadov, originalita, schopnosť vidieť veci inak, citlivosť, schopnosť premieňať nápady v činy), tvorivosť v medziľudských vzťahoch.

Sociálny rozvoj Medzi konkrétne ciele OSV v oblasti sociálneho rozvoja patria

3:

Poznávanie ľudí – vzájomné poznávanie sa v skupine (napr. triede); ohľaduplné zaobchádzanie s informáciami o druhých a od druhých, rozvoj pozornosti voči odlišnostiam a hľadanie výhod v odlišnostiach; chyby pri poznávaní ľudí. Medziľudské vzťahy – starostlivosť o dobré vzťahy; správanie podporujúce dobré vzťahy, schopnosť prežívať s druhými situácie blízkosti, dôvery a zdieľania, empatia a pohľad na svet očami druhého, rešpektovanie, podpora, pomoc; ľudské práva ako regulatív vzťahov; vzťahy v skupine; prejavovanie rešpektu voči opačnému pohlaviu. Komunikácia – schopnosť rozlišovať prejavy rešpektujúcej a nerešpektujúcej komunikácie; schopnosť kultivovane prejaviť a presadzovať svoje názory, potreby a práva; nácvik empatického a aktívneho počúvania; nácvik verbálnej komunikácie (technika reči, výraz reči), nácvik a vedomé používanie neverbálnej komunikácie (reč tela, reč predmetov, prostredia, skutkov a i.); nácvik vedenia dialógu, jeho pravidiel; komunikácia v rôznych situáciách (komunikačné štýly); obranné komunikačné zručnosti proti agresii a manipulácii, schopnosť pútavo prezentovať; schopnosť viesť a prispievať do skupinovej diskusie. Kooperácia a súťaživosť – rozvoj individuálnych zručností pre kooperáciu (sebaregulácia v situácii nesúhlasu, odporu a pod., schopnosť odstúpiť od vlastného nápadu, schopnosť nadväzovať na druhých a rozvíjať vlastnú líniu ich myšlienky a pod.); rozvoj sociálnych zručností pre kooperáciu (jasná a rešpektujúca komunikácia, riešenie konfliktov, podriaďovanie sa, vedenie a organizovanie práce skupiny); rozvoj individuálnych a sociálnych zručností pre etické zvládanie situácií súťaže, konkurencie.


8 | S t r a n a

Morálny rozvoj Medzi konkrétne ciele OSV v oblasti morálneho rozvoja patria

4:

Riešenie problémov a rozhodovacie zručnosti – nácvik kladného postoja k riešeniu problémov (prijímanie problémov ako výziev), nácvik efektívnych techník pre riešenie problémov a rozhodovanie, problémy v medziľudských vzťahoch, zvládanie učebných problémov, problémy pri sebaregulácii. Hodnoty, postoje, praktická etika – analýza vlastných i cudzích postojov a hodnôt a ich prejavov v správaní ľudí; odmietanie prejavov násilia, závislosti; vedenie mladých ľudí k zodpovednosti, spoľahlivosti, spravodlivosti, rešpektu atď.; uvedomovanie si reálnych problémov, na ktorých riešenie majú mladí ľudia dosah; pomáhajúce a prosociálne správanie; zručnosti v rozhodovaní v eticky náročných situáciách všedného dňa.

Duchovný rozvoj Medzi konkrétne ciele OSV v oblasti duchovného rozvoja patria:

Otváranie duchovnej dimenzie človeka – hľadanie duchovnej podstaty človeka, hľadanie odpovedí na otázky o zmysle života, zamýšľanie sa nad svojím poslaním vo svete, zamýšľanie sa nad životom a smrťou, transcendentnosťou bytia a i. Existujú aj ďalšie oblasti duchovného rozvoja, ktoré tu nie sú spomenuté. Táto oblasť bola dlho zaznávanou oblasťou rozvoja a výchovy mladých ľudí na našich školách, ale aj v rodinách. Samotný duchovný rozvoj je prepojený s našim vierovyznaním. Nejde tu však o odovzdávanie „mŕtvych“ teórii, či historických poznatkov náboženskej náuky. Cieľom duchovného rozvoja má byť žitie duchovnej podstaty človeka. Konkrétnou formou ako rozvíjať túto oblasť OSV môžu byť duchovné cvičenia, či pravidelná systematická duchovná formácia mladých ľudí.

1.2 Cesty OSV k mladým ľuďom

Jednotlivé témy OSV môžeme mladým ľuďom sprostredkovať viacerými spôsobmi5:

1. Spôsob, akým bežne s mladými ľuďmi komunikujeme a jednáme. Od prvej minúty nášho života sa učíme väčšinu vecí napodobňovaním. Naše okolie na nás vplýva oveľa silnejšie, ako

si často krát pripúšťame. Preto tento zdroj učenia je veľmi úspešný a zároveň náročný na osobnostnú výbavu učiteľov, lektorov či mládežníckych pracovníkov. Základnou podmienkou programov OSV je rešpektujúca komunikácia, ktorá spočíva predovšetkým v tom, že sa sami riadime pravidlami a princípmi, ktoré požadujeme od mladých ľudí, dokážeme rozpoznať iróniu, manipuláciu, nevyžiadané „dobré rady“ a ďalšie prejavy nerešpektujúcej komunikácie u druhých aj u seba a snažíme sa im pri práci s mladými ľuďmi vyvarovať.

2. Spôsob, akým využívame pri práci s mladými ľuďmi spontánne neplánované situácie. Práca s mladými ľuďmi prináša mnoho neplánovaných situácií, ktoré majú veľký potenciál pre osobnostný rozvoj

a sociálne učenie. Môže to byť porušovanie dohodnutých pravidiel, konflikty medzi mladými, ktorých sme svedkami, či dianie v komunite, kde mladí ľudia žijú. Mnohé z týchto situácií sa často opakujú a keď sa nám ich podarí vhodne uchopiť, môžeme mladým ľuďom svojím prístupom darovať lekciu OSV. Aj tento spôsob učenia si vyžaduje viaceré zručnosti a kompetencie na strane učiteľa, vychovávateľa, či mládežníckeho pracovníka. Správne uchopenie neplánovaných situácií pomáha tiež predchádzať výchovne neúčinnej ignorácii, zastrašovaniu či príliš rýchlej sankcii.

3. Začlenením jednotlivých tematických oblastí OSV do vyučovacieho procesu. Všetky vyučovacie predmety umožňujú pracovať s témami OSV a existujú dva hlavné spôsoby, ako OSV aplikovať

v rámci vyučovacieho procesu. Používanie metód OSV v rámci ktoréhokoľvek predmetu (napr. metódy kooperatívneho vyučovania - hranie rolí,

brainstorming, reflexia, myšlienková mapa a i.). Realizácia tematických programov OSV, ktoré sú obsiahnuté v očakávaných výstupoch jednotlivých vzdelávacích

odborov rámcového vzdelávacieho programu (napr. témy sebapoznávania a komunikácie v rámci Náuky o spoločnosti či Výchovy k občianstvu a pod.).

4. Realizácia OSV v samostatných programoch. Niektorým témam OSV (napr. sebapoznávanie, komunikácia, riešenie konfliktov a i.) je dobré venovať sa

v samostatných programoch, ktoré umožňujú kvalitnejšiu a intenzívnejšiu prácu. V rámci školy, ale aj mimo nej to môžu byť pravidelné triednické hodiny, samostatný predmet OSV, voliteľné semináre a krúžky, koncoročné výlety, špeciálne kurzy pre triedne kolektívy zamerané na jednotlivé témy OSV a pod.



1.3 Didaktický cyklus OSV

Pri práci s mladými ľuďmi v oblasti OSV sa doporučuje postupovať podľa didaktického cyklu C-M-I-A-R-E, ktorý rozdeľuje realizáciu jednotlivých aktivít na etapy

6:

1.) Formulovanie Cieľa 2.) Voľba Metód 3.) Zadávanie Inštrukcií 4.) Akcia 5.) Reflexia 6.) Evaluácia

Podstatou tohto prístupu je to, že pri plánovaní akejkoľvek práce v oblasti OSV začíname formuláciou konkrétneho Cieľa. Následne na základe tohto cieľa volíme Metódy, zadávame Inštrukciu, pozorujeme, čo sa deje počas Akcie, vedieme Reflexiu a v Evaluácii zisťujeme, ako sa nám podarilo stanovený cieľ dosiahnuť.

Formulovanie cieľa Cieľ v OSV je potrebné naformulovať veľmi konkrétne a opisne. Napríklad:

a) Zážitky (mladí ľudia zažijú situáciu..., keď reflektujú získaný zážitok...) b) Znalosti (mladí ľudia zdieľajú svoje skúsenosti, názory, potreby..., naučia sa naspamäť...) c) Zručnosti (mladí ľudia si vyskúšajú, precvičia, natrénujú, vytvoria, predvedú, použijú...) d) Pravidlá (mladí ľudia sformulujú, reflektujú, dodržiavajú pravidlá...) e) Postoje (mladí ľudia vyjadria, reflektujú, posilnia postoj...) Za najdôležitejšie sú považované ciele v oblasti zručností. Pri práci s cieľmi OSV platí viac ako inde, že „menej znamená viac“. Je efektívnejšie zamerať sa na jeden konkrétny cieľ a naplniť ho, ako si stanoviť všeobecný cieľ, kde hrozí veľké riziko, že ho nenaplníme, prípadne sa v ňom „zamotáme“.

Voľba metód Metódy OSV sú pestré a záleží na našich cieľoch, možnostiach (priestorových, časových a i.), či zručnostiach, ktoré

metódy pre dosiahnutie daného cieľa použijeme. Môže ísť napríklad o diskusiu, rôzne druhy hier, písaciu techniku, čítanie textov, kresliace metódy, pohybové metódy, koncentračné cvičenia, metódy zamerané na predstavivosť alebo vizualizáciu, brainstorming, hranie rolí, práca s kamerou, videom, atď. Metódu vyberáme vo vzťahu ku konkrétnym cieľom, nikdy nie naopak. Základné otázky pri voľbe metódy sú: „Sprítomňuje táto metóda skutočne stanovený cieľ?“ „Vedie táto metóda čo najlepšie a najjednoduchšie k cieľu?“

Zadávanie inštrukcií Pravidlá aktivít zadávame stručne, jasne a zrozumiteľne. Jednotlivé inštrukcie od seba zreteľne oddeľujeme (napr.

číslovaním). Pre overenie porozumenia zadanej inštrukcii, požiadame účastníkov, aby vlastnými slovami prerozprávali zadanie skôr, ako sa pustia do činnosti. Pri zložitých inštrukciách je vhodné použiť „inštrukciu o inštrukcii“, napr.: „Teraz budem asi 5 minút hovoriť o pravidlách nasledujúcej aktivity. Vždy po výklade jednotlivých častí pravidiel vás poprosím o zhrnutie, ktoré si napíšeme na tabuľu. Priestor pre doplňujúce otázky bude na konci.“

Akcia Našou hlavnou úlohou počas aktivity je získať čo najviac materiálu pre reflexiu, preto sa snažíme pozorovať, čo sa

deje. Môžeme si aj písať podrobné poznámky o správaní jednotlivých účastníkoch – konkrétne vety, ktoré od mladých ľudí počujeme (bez interpretácií a hodnotenia). Získané poznámky používame v reflexii prevažne ako ukážky dobrej praxe. Pokiaľ nechceme narušiť dôveru účastníkov programu, nesmieme získané poznámky použiť ako dôkaz pre hľadanie konkrétneho „vinníka“. Zmyslom je baviť sa o tom, aké dôsledky môže mať podobná veta alebo podobný čin a nie pátrať po tom, kto danú vetu vyslovil.

Reflexia Reflexia je neoddeliteľnou súčasťou OSV. Samotný zážitok nestačí k tomu, aby sa z neho človek poučil. Cieľom

reflexie je uľahčiť, usmerniť a prehĺbiť učenie sa zo získaných skúseností. Mladí ľudia sa v rámci OSV učia práve tým, že skúmajú a spracúvajú skúsenosti, ktoré im zážitok poskytol. Bez reflektívneho zhodnotenia práve prežitej skúsenosti nemá táto skúsenosť svoju plnú účinnosť pre korekciu postojov a správania účastníkov programu. Reflexiu vedieme k stanoveným cieľom pomocou kladenia otvorených otázok. Snažíme sa voliť také postupy reflexie, ktoré umožnia zapojenie všetkých účastníkov naraz (napr. škálovanie, dotazníky, rozhovory v skupinách).

Evaluácia Zmyslom evaluácie je zhodnotiť, do akej miery sa nám podarilo dosiahnuť stanovený cieľ. Súčasťou evaluácie môže

byť aj odpoveď na otázku, čo by sme mohli nabudúce urobiť rovnako (inak), aby sme dosiahli cieľ. Pre potreby evaluácie môžeme používať rôzne formy dotazníkov, škál, nedokončených viet alebo testových modelových situácií. Pri hodnotení dosiahnutia cieľov na úrovni získaných zručností je vhodné použiť formu praktickej skúšky (napr. formou hrania rolí, dlhodobým pozorovaním danej zručnosti u mladých ľudí v bežných reálnych situáciách, či sebapozorovaním samotných mladých ľudí a zaznamenávaním prejavov danej zručnosti v ich živote.


10 | S t r a n a

1.3.1 Základné metodické princípy OSV Pre odovzdávanie jednotlivých poznatkov mladým ľuďom z oblasti osobnostnej a sociálnej výchovy je potrebné

dodržiavať základné metodické princípy. Ide predovšetkým o praktickosť a prepojenosť výučby s každodenným životom mladých ľudí, o zacielení výchovy a o sprevádzanie mladých ľudí pri osvojovaní si nových poznatkov a zručností. Tieto základné princípy si teraz trochu priblížime.

Princíp praktickosti osobnostno-sociálnej výchovy hovorí o možnosti vyskúšať si a precvičiť jednotlivé zručnosti v reálnych alebo modelových situáciách. Mladí ľudia sa tak učia formou priameho tréningu jednotlivých zručností.

Prepojenosť preberaných tém OSV s jednotlivými mladými ľuďmi – s ich osobnosťou, s ich vzťahmi, ich skúsenosťami a ich potrebami prispieva k maximálnemu úžitku jednotlivých programov. Tento princíp hovorí o tom, že v rámci OSV sa mladí ľudia učia o sebe, o svojich priateľoch, spoluúčastníkoch, o medziľudských vzťahoch v ich rodinách, triedach a pod.

Princíp zacielenia OSV hovorí, že ide o zámernú činnosť, ktorá vedie ku konkrétnym výchovným cieľom. Z časového hľadiska rozdeľujeme ciele OSV na: 1. krátkodobé ciele – napr. nadobudnutie konkrétnych zručností 2. dlhodobé ciele – napr. zmena v správaní alebo postojoch mladých ľudí.

Programy OSV ponúkajú mladým ľuďom priestor, kde môžu na základe priamych osobných skúseností objavovať vhodné a užitočné formy správania. Princíp sprevádzania hovorí o roli lektora, ktorá je charakteristická nedirektívnosťou. Jeho úlohou je vytvárať bezpečný priestor pre otvorenú komunikáciu, experimentovanie so správaním, kvalitnú reflexiu a samostatné rozhodovanie mladých ľudí. Takýto prístup podporuje u mladých ľudí dobrovoľné a samostatné používanie nadobudnutých vedomostí a zručností v ich bežnom, každodennom živote.

1.3.2 Metódy OSV Metódy, pomocou ktorých chceme napĺňať ciele OSV, by mali predovšetkým podnecovať aktivitu zo strany mladých

ľudí, mali by byť preto praktické, aktivizujúce, pestré. Dôležité je, že ide o činnosti, pri ktorých sú aktívni predovšetkým samotní mladí ľudia. Metódy OSV môžeme pri svojej práci aplikovať formou skupinovej práce, ale môžu mať aj podobu individuálnej práce. Jednotlivé činnosti tak môžu prebiehať formou práce jednotlivcov, párov a menších skupín, až po spoluprácu celej veľkej skupiny (napr. triedy). Existuje celá škála takýchto metód. Pre bližšiu predstavu si opíšeme aspoň niektoré z nich:

Scitlivenie na tému Táto metóda je zameraná na prepojenie preberanej témy OSV s doterajšími skúsenosťami účastníkov programu. Je možné ju použiť pri otváraní novej témy, čím sa zvyšuje motivácia a chuť u mladých ľudí zaoberať sa danou problematikou. Mladí ľudia sa zaoberajú danou problematikou a jednotlivé poznatky dávajú do súvislosti s bežným životom a doterajšími skúsenosťami a vedomosťami

7.

Diskusia Diskusia je naplno rozvinutý rozhovor niekoľkých účastníkov s cieľom kolektívneho riešenia určitej otázky či vyjasnenia problému. Pomocou diskusie môžu mladí ľudia vyjadrovať vlastné myšlienky, vypočuť si názory druhých, obhajovať svoje stanoviská, učiť sa reagovať a vystupovať pred skupinou

8.

Reflexia Reflexia je metóda zameraná na uľahčenie, usmernenie a prehĺbenie učenia sa zo získaných skúseností. Mladí ľudia počas reflexie hodnotia práve prežitú skúsenosť, formulujú, čo by v budúcnosti v podobnej situácii urobili inak a s čím boli naopak spokojní a zachovali by sa rovnako.

Hranie rolí Hranie rolí je metóda, pri ktorej mladí ľudia zastupujú svojím správaním fiktívne osoby alebo javy, pričom v rôznej miere môžu hrať seba samého. Mladí ľudia si takto vyskúšajú rôzne spôsoby správania a formulujú praktické odporúčania pre riešenie takýchto situácií v reálnych podmienkach

9.

Boalovské divadlo fórum Základom tejto metódy je krátky, spravidla otvorený príbeh s konfliktom, ktorý má za cieľ vzbudiť negatívnu reakciu. Príbeh predkladá nekorektné vzťahy a chybné postoje. Moderátor následne oznámi, že sa príbeh bude hrať odznovu. Diváci majú možnosť sa prihlásiť a navrhnúť jednotlivým postavám, čo by mali urobiť inak. Herci sa pokúsia zahrať svoje role tak, aby vyhoveli požiadavkám divákov. Zároveň je možné, aby divák skúsil zahrať rolu lepšie, alebo jednoducho tak, ako by sa zachoval v danej situácii. V rámci OSV je potrebné pracovať s témou príbehu, ktorá je aktuálna a pre mladých ľudí zaujímavá. Na záver prebieha diskusia o správaní jednotlivých aktérov a o riešení daného problému.

Riešenie úloh Cieľom tejto metódy je aktívne riešenie náročných úloh s cieľom rozvoja vybranej osobnostnej, sociálnej či morálnej zručnosti. Jednotlivé úlohy môžeme rozdeliť na: > kooperatívne úlohy – ide o úlohy, ktoré mladí ľudia riešia pomocou spolupráce > úlohy s prekážkou – ide o úlohy skupinové alebo individuálne, keď pri hľadaní riešenia je daná určitá prekážka (napr. v skupine sa nesmie hovoriť a pod.)

10



Problémové metódy Podstatou týchto metód je zadanie určitého problému alebo úlohy, ktorú mladí ľudia riešia pomocou produktívnej myšlienkovej činnosti. Problémy, úlohy by mali vychádzať z reálnych životných situácií alebo na takého situácie nadväzovať. Problémové metódy rozvíjajú u mladých ľudí kritické myslenie, tvorivý prístup, zodpovednosť, schopnosť kooperácie a samostatnosť

11.

Myšlienková mapa Táto metóda slúži k zapísaniu a zmapovaniu myšlienkového procesu v nelineárnom usporiadaní, čo umožňuje komplexne vnímať a spracovať problémy, dané témy alebo úlohy. Používa sa k usporiadaniu myšlienok pri opise alebo analýze problému, príprave prezentácie, pri plánovaní a pod.

12

Brainstorming Cieľom brainstormingu je vyprodukovať čo najviac nápadov alebo spôsobov riešenia daného problému bez toho, aby sa posudzovala ich prospešnosť či hodnota. V prvej fáze tejto metódy ide o podporovanie voľných asociácií, vzájomnej inšpirácie a rešpektu k nápadom a návrhom druhých. Keď už mladým ľuďom nič nenapadá, nasleduje posúdenie použiteľnosti daných nápadov, či spôsobov riešenia problému, zohľadňujúc konkrétnu situáciu.

Písacie techniky Tieto metódy využívajú kritické myslenie mladých ľudí, pomocou ktorých mladí ľudia prechádzajú od povrchného učenia k hĺbkovému, k odhaľovaniu súvislostí a k vlastným záverom. Mladí ľudia vyjadrujú svoj názor na určitú problematiku alebo zhrňujú svojimi slovami, čo sa dozvedeli.

Zážitkové hry Ide o rôzne hry využívajúce metódy zážitkovej pedagogiky, ktorá je postavená na možnosti vyskúšať si veľké množstvo klasických i netradičných aktivít, ktoré umožnia pozrieť sa na množstvo vecí z rôznych uhlov. Ide o možnosť v bezpečnom prostredí preskúmať vlastné hranice, hranice toho, čo vlastne mladý človek dokáže. Prostredníctvom zážitkov sa mladí ľudia poznávajú, akí skutočne sú a na základe týchto skúseností si môžu zvoliť smer svojho ďalšieho rozvoja. Zážitkové hry sú zložené z pestrej mozaiky aktivít, od pohybových aktivít, cez strategické hry, tvorivé dielne až po programy relaxačné, sebepoznávacie a diskusné.

1.4 Pravidlá psychickej bezpečnosti

Programy OSV sa zaoberajú témami, ktoré majú silný emočný náboj a mladých ľudí sa dotýkajú osobne. Preto je potrebné dodržiavať pravidlá psychickej bezpečnosti, s ktorými účastníkov kurzu na začiatku programu OSV zoznámime. Za dodržiavanie týchto pravidiel sú zodpovední samotní lektori

13:

1. Každý účastník programu OSV má právo nezúčastniť sa konkrétnej aktivity (tzv. pravidlo STOP) – ide o pravidlo dobrovoľnosti, keď sa účastníci programu môžu rozhodnúť ostať pri jednotlivých aktivitách, ktoré sú im nepríjemné, alebo nad ich sily, pasívnymi pozorovateľmi. Programy OSV učia mladých ľudí rešpektovať seba aj druhých a aj toto pravidlo je toho dôkazom a zároveň aj formou učenia sa vlastnou skúsenosťou. 2. Lektor má právo kedykoľvek zastaviť aktivitu – ide o pravidlo, ktoré sa využíva predovšetkým z bezpečnostných dôvodov (napr. v prípade, keď sa účastníci programu chystajú vyskúšať postup, ktorý je fyzicky nebezpečný, prípadne sa začnú vyjadrovať o niekom zo skupiny nevhodným spôsobom). Je potrebné hovoriť o tomto pravidle dopredu a znížiť riziko zastavenia aktivity na minimum. 3. Rešpektujeme právo na súkromie a jedinečnosť každého účastníka – účastníci programu majú právo sami za seba rozhodnúť, čo komu povedia a čo nie. Majú právo bez ďalšieho vysvetľovania nevyjadriť sa k jednotlivým témam. Zároveň toto pravidlo hovorí aj o rešpektovaní sa navzájom. Účastníkov vedieme k tomu, aby sa navzájom brali vážne, nevysmievali sa jeden druhému, neboli ironickí, nenálepkovali, či niekoho nenútili do vecí, ktoré druhí nechcú. Rovnako sa účastníci programu môžu slobodne rozhodnúť, či chcú alebo nechcú prezentovať výsledky jednotlivých aktivít (napr. testov či iných samostatných úloh) pred ostatnými. Pokiaľ chceme ako lektori uverejniť nejaké informácie z realizácie programu (napr. fotografie, či spätnú väzbu na svojej webovej stránke a pod.), vysvetlíme účastníkom zmysel takého počínania a požiadame ich o súhlas. 4. Ohlasovacia povinnosť – počas programov OSV sa môžeme dozvedieť informácie, ktoré máme zo zákona povinnosť nahlásiť (rodičom, sociálnemu úradu, polícii a pod.). O tejto skutočnosti dopredu informujeme účastníkov programu. 5. Aktivity štrukturujeme jasne Na začiatku jednotlivých aktivít predstavíme činnosť, ktorú budeme robiť, vysvetlíme, čo sa bude diať, prečo sa danej aktivite budeme venovať, čo nám to prinesie a aký to má zmysel. Môžeme pripomenúť pravidlo dobrovoľnosti a aj ďalšie relevantné pravidlá. Je potrebné vyčleniť priestor a čas na doplňujúce otázky. Aby sme sa uistili, či účastníci kurzu správne pochopili zadanie, môžeme ich vyzvať k parafrázovaniu inštrukcie, keď opíšu zadanú úlohu vlastnými slovami. Počas aktivity sledujeme jej priebeh a v prípade potreby môžeme aktivitu prerušiť a pripomenúť pravidlá. 6. Vytvárame čo najviac priestoru pre účastníkov Počas celého programu OSV vytvárame aktívne pre účastníkov priestor, v rámci ktorého môžu zdieľať svoje očakávania, priania, názory. Kde je to možné, vychádzame účastníkom programu v ústrety a pripravujeme program podľa toho, čo ich zaujíma, trápi a čo by sa radi naučili. Dávame im čo najviac priestoru a príležitostí k precvičeniu si jednotlivých zručností v praktických situáciách. Zisťujeme, či im vyhovujú metódy, ktoré používame a sme pripravení ich zmeniť.


12 | S t r a n a

7. O prípadných rizikách premýšľame dopredu a zohľadňujeme ich v inštrukciách Už pri príprave programu OSV rozmýšľame o prípadných rizikách, ktoré naplánovaný program skrýva. K jednotlivým potenciálnym problémom zároveň vytvoríme stratégiu, ako by sme im mohli predísť, prípadne ako zareagovať, ak tieto problémy nastanú. Pokiaľ vieme, že daná aktivita v sebe obsahuje konkrétne riziká, upozorníme na ne účastníkov programu dopredu (napr. keď je veľká pravdepodobnosť rozdielnych, priam protichodných názorov a možných konfliktov, vyzveme účastníkov k vyššej miere tolerancie a rešpektovania druhých). 8. Podporujeme a povzbudzujeme účastníkov programu k prejavovaniu a akceptovaniu rôznych názorov V rámci diskusie povzbudzujeme jej účastníkov k prezentovaniu svojho názoru a zároveň k akceptácii názorov druhých. Je dobré zdôrazňovať, že je prirodzené, keď máme na dané veci rozličné názory, pretože každý je iný, jedinečný a naše názory sú formované našimi jedinečnými kombináciami životných skúseností. Nápomocné môžu byť výroky typu: „O týchto veciach si môže myslieť každý niečo iné. Je to normálne, prirodzené. Skúsme sa teraz vyjadriť, ako to vníma každý z nás.“ „V tejto oblasti neexistuje dobré a zlé.“ „Môžeme druhým povedať, že s ich názormi nesúhlasíme a ako na nás pôsobia. Ale ich názory im neberieme. Každý má právo na svoj názor.“ a pod. 9. Pri venovaní sa citlivým témam vedieme diskusiu na všeobecnejšej (menej osobnej) úrovni Niekedy je pre účastníkov kurzu nepríjemné hovoriť o citlivých témach, ktoré sa ich osobne dotýkajú. Preto je v takých prípadoch vhodnejšie používať všeobecnejšie formulácie typu: „Čo asi mladých ľudí vo vašom veku najviac štve, keď...“ (sa im niekto vysmieva?, sa ich rodičia hádajú? a pod.). Nepýtame sa vtedy priamo, čo sa deje v rámci ich prežívania, ale hovoríme o „mladých ľuďoch v ich veku“. Následne môžeme pokračovať konštruktívnou diskusiou: „Čo sa dá proti tomu robiť? Čo by nám v takej situácii mohlo pomôcť?“ 10. Ošetrujeme emočne vypäté situácie Počas realizácie programov OSV môže dochádzať k situáciám, keď sa niekto z účastníkov bude cítiť nepríjemne, úzkostne, bude smutný, naštvaný, prípadne sa rozplače. Vtedy môžeme aktivitu zastaviť, čím dáme najavo, že sme si všimli, že sa niečo deje. Počas tejto pauzy sa môžeme dotyčného opýtať, čo sa stalo a čo práve v tej chvíli potrebuje. Možno sa bude chcieť účastník iba upokojiť a vôbec to ďalej neriešiť. Je dobré dať dotyčnému možnosť, či sa chce k danej veci vyjadriť, prípadne môžeme s ním na chvíľu pracovať individuálne mimo skupiny (pokiaľ skupina môže pracovať sama alebo je k dispozícii druhý lektor). Môžeme tiež ponúknuť krátky rozhovor alebo osobné stretnutie po programe. Zároveň je potrebné pracovať aj so skupinou, v závislosti od toho, o akú situáciu ide. Môžeme hovoriť o tom, že je to v poriadku, keď dávame najavo, ako sa cítime. Pokiaľ je evidentné, čo danú situáciu spôsobilo (napríklad nevyberaná poznámka druhých), môžeme pomocou reflexie a spätnej väzby danú situáciu rozobrať a hľadať možnosti riešenia ako podobným situáciám predchádzať. To, či aktivitu ukončíme, rozhodujeme podľa reakcií účastníkov (vrátane toho, ktorý napr. plakal). Často sa stáva, že účastník chce po plači pokračovať v aktivite, čo rešpektujeme. V prípadoch rôznych nedorozumení medzi účastníkmi programu môžeme navrhnúť pomoc pri riešení sporu (ponúkneme rolu mediátora). 11. Používame spätnú väzbu V rámci programov OSV sa snažíme o skutočný dialóg a aktívne vytvárame v komunikácii priestor pre vzájomnú spätnú väzbu. Táto môže byť tak pozitívna, ako aj negatívna, či neutrálna. Existujú určité zásady poskytovania a prijímania spätnej väzby, ktoré napomáhajú efektívnej komunikácii. Bližšie informácie o týchto zásadách ponúkame v druhom module predkladaného programu. 12. V prípade potreby operatívne zavádzame ďalšie pravidlá Medzi ďalšie skupinové pravidlá, o ktorých je dobré s účastníkmi hovoriť, patrí otázka vzájomného si tykania alebo vykania, oslovovania sa navzájom (menom alebo prezývkou, ktorú si určia samotní účastníci) a dohoda o používaní JA výrokov, čo v praxi znamená, že každý hovorí sám za seba. Vedieme účastníkov k tomu, aby sa neschovávali za všeobecné vyjadrenia (napr. všetci si myslia...), ale aby vyjadrovali svoje vlastné názory (napr. môj názor na túto záležitosť je, že... ) a pod. 13. Vzdelávame sa a rozvíjame sa v oblastiach, v ktorých vzdelávame druhých Pri práci s mladými ľuďmi v oblasti OSV je potrebné pravidelné vzdelávanie sa lektorov. Je nebezpečné púšťať sa do tém, ktorých sa bojíme, alebo nie sme v nich „doma“. Osobná skúsenosť, kedy si lektori vyskúšajú jednotlivé programy ako účastníci v špeciálnych programoch, ktoré ich na túto prácu pripravia, je veľkým prínosom pre ich ďalšiu samostatnú prácu.

Program osobnostno-sociálneho rozvoja „BYŤ ČLOVEKOM... to stačí“

14 | S t r a n a

Kapitola 2 Program osobnostno-sociálneho rozvoja „BYŤ ČLOVEKOM... to stačí“

2.1 Predstavenie programu

Program osobnostno-sociálneho rozvoja „BYŤ ČLOVEKOM... to stačí“ je určený predovšetkým pre mladých ľudí vo veku od 12 do 30 rokov. Svojim zameraním je orientovaný na sebapoznávanie a tréning sociálnych zručností. Program je zložený z piatich modulov a každý modul má svoje lekcie, ktoré tvoria uzavreté celky.

Štruktúra prvého modulu je nasledovná: I. modul Sebapoznávanie alebo KTO SOM? Lekcia I.1 Čím to je, že som práve taký aký som? Lekcia I.2 Zdroje sebapoznávania Lekcia I.3 Som taký, aký mám temperament Lekcia I.4 Som taký, aké mám schopnosti Lekcia I.5 Som taký, aké uznávam hodnoty Lekcia I.6 Som taký, aké si vyberám vzory Lekcia I.7 Som taký, aké sú moje zvyky Lekcia I.8 Som tým, za koho sa pokladám

Poznať samých seba je veľmi dôležité – pre úspech v živote, pre voľbu správneho povolania, ale tiež aj voľbu vhodného životného partnera, či pre radosť z každého dňa. To, kým skutočne sme a do akej miery si to uvedomujeme, je základom našej budúcnosti. Naopak, čím menej sa poznáme, tým je pre nás ťažšie využiť potenciál, ktorý sa v nás skrýva.

So sebapoznávaním sa tiež spája sebaprijatie a následne aj zdravá sebadôvera. Toto sú zároveň aj dôležité tematické oblasti programov OSV (v rámci nášho programu sa im venujeme v treťom module). Oblasť sebapoznávania je veľmi široká oblasť, preto nie je ľahké rozhodnúť sa, na ktoré ciele sa pri jednotlivých programoch OSV zamerať. My sme v rámci programu sústredili pozornosť na nasledovné ciele:

schopnosť chápať dôvody jedinečnosti každého človeka

schopnosť poznávať seba prostredníctvom diagnostiky, sebareflexie, zamýšľania sa nad spätnou väzbou od druhých ľudí

schopnosť identifikovať svoje temperamentové a charakterové vlastnosti, svoje silné a slabé stránky (svoje schopnosti, zručnosti, talent, nadanie)

schopnosť popísať svoj systém hodnôt, svoje vzory, schopnosť pestovať želané osobné zvyky

uvedomenie si vlastnej identity, prijímanie seba samých so svojimi prednosťami aj rezervami

budovanie základov zdravej sebadôvery a ďalšie.

Druhý modul je venovaný komunikácii a jeho štruktúra je nasledovná: II. modul Komunikácia Lekcia II.1 Proces komunikácie Lekcia II.2 Zložky komunikácie Lekcia II.3 Verbálna komunikácia Lekcia II.4 Neverbálna komunikácia Lekcia II.5 Vysielanie komunikačných signálov Lekcia II.6 Prijímanie komunikačných signálov Lekcia II.7 Komunikačné štýly Lekcia II.8 Spätná väzba

Komunikácia je obdivu i podivuhodný proces nášho vzájomného pôsobenia s druhými ľuďmi. Využívame ju v každodennom živote a preto rozvíjanie komunikačných zručností je dôležitou súčasťou programov OSV. Rovnako sa jedná o veľmi širokú tému. My sme sa v rámci programu zamerali na nasledovné ciele:

pochopenie jednotlivých fáz procesu komunikácie – ako prebieha komunikácia, prečo niekedy komunikácia nevedie k porozumeniu komunikujúcich (prekážky v komunikácii)

schopnosť rozlišovať vecnú a vzťahovú komunikáciu a identifikovať prejavy rešpektujúcej a nerešpektujúcej komunikácie

schopnosť kultivovane prejavovať a presadzovať svoje názory, potreby a práva

nácvik empatického a aktívneho počúvania

nácvik verbálneho prejavu

nácvik a vedomé používanie neverbálnej komunikácie

nácvik vedenia dialógu, poznanie jeho pravidiel

nácvik pozornosti a reprodukcie komunikovaných obsahov

používanie komunikačných štýlov relevantných daným situáciám

obranné komunikačné zručnosti proti agresii a manipulácii

zásady dávania a prijímania spätnej väzby

schopnosť viesť a prispievať do skupinovej diskusie

schopnosť pútavo prezentovať a ďalšie.



Tretí modul je zameraný na problematiku riešenia konfliktov. Jeho štruktúra je nasledovná: III. modul Konflikty v našich životoch Lekcia III.1 Čo to vlastne konflikt je? Lekcia III.2 Faktory ovplyvňujúce riešenie konfliktov Lekcia III.3 Základné typy správania sa v konfliktných situáciách Lekcia III.4 Spôsoby riešenia konfliktov Lekcia III.5 Čo sa deje, keď sa konflikt nerieši Lekcia III.6 Vyjednávanie

Konflikty vždy boli, sú a budú. prepletajú sa našim životom a vo väčšej či menšej miere ho ovplyvňujú. Je normálne, že sa v bežnom kontakte s ostatnými ľuďmi stretávame s konfliktami. Každý z nás máme odlišné potreby, záujmy, či postoje, vychádzajúce z našej osobnosti a situácie, v ktorej sa nachádzame. Je nevyhnutné, že v priebehu svojho života (a to väčšinou dennodenne) narazíme na iného človeka alebo ľudí, ktorí majú iné potreby a záujmy, ktoré sú s našimi v konflikte.

Konflikty sú preto prirodzenou súčasťou života každého z nás. Je dobré naučiť sa s nimi žiť tak, aby sme boli schopní využívať ich pozitívnu stránku a dosahovať nový súlad v medziľudských vzťahoch i vo vlastnom osobnostnom rozvoji. Pre tieto, ale aj mnohé ďalšie dôvody, je oblasť riešenia konfliktov dôležitou súčasťou programov OSV.

Zároveň sa jedná o veľmi širokú tému. My sme sa rozhodli v rámci programu zamerať na:

nácvik kladného postoja k riešeniu problémov (prijímanie problémov ako výziev)

nácvik efektívnych techník pre riešenie problémov a rozhodovanie

identifikovanie možných príčin problémov v medziľudských vzťahoch

nácvik komunikačných zručností potrebných pre riešenie konfliktov – asertívna komunikácia, vyjednávacie zručnosti, preformulovanie výrokov

rozpoznanie fáz neriešeného konfliktu a možností zvrátenia jeho priebehu v jednotlivých fázach

nácvik rešpektujúcej komunikácie

skupinové rozhodovanie a ďalšie.

Štvrtý modul sa zaoberá problematikou starostlivosti o duševné zdravie. Jeho štruktúra je nasledovná: IV. modul Psychohygiena v našom živote Lekcia IV.1 Duševné zdravie Lekcia IV.2 Môj vzťah k sebe Lekcia IV.3 Ja a tí druhí Lekcia IV.4 Stres v mojom živote Lekcia IV.5 Myslím, teda som... Lekcia IV.6 Ako ventilovať stres

Naše zdravie zahŕňa tak telesnú, ako aj duševnú stránku každého z nás. Často však zabúdame, že súčasťou všeobecného pojmu zdravie je aj tá „neviditeľná“ časť, t.j. naša duševná pohoda, psychické zdravie. A práve starostlivosťou o svoje duševné zdravie môžeme účinne predchádzať telesným a psychickým ochoreniam. Pravidelná psychohygiena dokáže v pozitívnom smere ovplyvniť kvalitu nášho života a vzťahov s našim okolím, zvýšiť náš pracovný výkon a v neposlednom rade prežívať subjektívnu spokojnosť, inak povedané – byť v pohode.

Tieto, ale mnohé iné dôvody hovoria o tom, prečo je potrebné budovať základy zdravej psychohygieny u mladých ľudí a zahrnúť túto tému do programov osobnostno-sociálnej výchovy.

Problematika psychohygieny je veľmi široká oblasť, preto nie je ľahké rozhodnúť sa, na ktoré ciele sústrediť pozornosť. My sme sa v rámci programu zamerali na nasledovné ciele:

schopnosť identifikovať začínajúce príznaky duševnej choroby u seba alebo svojich blízkych

schopnosť vyhľadať pomoc (vedieť požiadať o pomoc, vedieť, na koho sa obrátiť)

budovanie rešpektu k ľuďom s duševnými poruchami a podporovať rozumný postoj k duševným chorobám ako opak tabuizovania tejto témy a stigmatizovania ľudí s duševnými chorobami

schopnosť identifikovať možné stresory (negatívne životné udalosti sprevádzané neuspokojením základných potrieb, neúspechom, chorobou, stratou blízkej osoby, rozvodom rodičov a pod.)

schopnosť identifikovať vlastné zdroje a príznaky stresu

schopnosť identifikovať vlastné účinné spôsoby ventilácie stresu

budovanie zdravých vzťahov

nácvik zručností potrebných pre efektívny osobný manažment – schopnosť organizovať svoj čas; dodržiavať zdravú životosprávu (dostatok spánku, vhodná strava, starostlivosť o telesnú hygienu, striedanie povinností a zábavy, námahy a odpočinku, striedanie činností)

nácvik pestovania pevnej vôle

schopnosť sebaovládania a sebaregulácie (ovládať svoje pudy a emócie, odolať pokušeniu venovať sa škodlivým aktivitám)

schopnosť identifikovať svoje potreby a zabezpečiť uspokojenie svojich základných potrieb primeraným spôsobom

schopnosť prekonávať prekážky, nevyhýbať sa im, brať ich ako výzvu


16 | S t r a n a

byť v kontakte so svojimi emóciami, schopnosť identifikovať svoje emócie a vyjadrovať ich s rešpektom k sebe aj k druhým

zaujať aktívny prístup k životu, cítiť zodpovednosť za to, čo sa so mnou deje, čo robím

sebaprijatie a sebadôvera

pozitívny postoj k životu, pozitívne myslenie

pestovanie pozitívneho postoja k telesnému pohybu (výlety, šport, tanec, prechádzka, aktívny odpočinok)

schopnosť relaxácie a ďalšie. Posledný piaty modul sa zaoberá problematikou stanovovania životných cieľov a tvorenia vlastnej budúcnosti. Jeho štruktúra je nasledovná: V. modul Tvorím si svoju budúcnosť Lekcia V.1 Môj životný plán Lekcia V.2 Stanovujem si svoje ciele Lekcia V.3 Volím si stratégiu Lekcia V.4 Kde hľadať podporu pri napĺňaní svojich cieľov Lekcia V.5 Kladiem správne otázky Lekcia V.6 Žime svoje životné poslanie

Mnohí z nás si dôkladnejšie plánujeme dovolenku ako svoj život, a potom často plačeme nad tým, že nežijeme život podľa svojich predstáv. Žijeme životy „iných“ – našich rodičov, či šéfov v zamestnaní, alebo len tak, podľa toho, kam nás „vietor zaveje“. Existujú však iba dve možnosti: buď si život naplánujeme sami alebo nám ho naplánujú iní. Práve obdobie mladosti, obdobie ideálov a vízií o svojom „vysnívanom“ živote, je tou najvhodnejšou dobou, kedy je potrebné mladým ľuďom pomôcť na ich ceste za svojím poslaním, za svojimi cieľmi. Preto tematická oblasť stanovovania životných cieľov a tvorenia vlastnej budúcnosti je dôležitou súčasťou programov OSV. V rámci nášho programu sme sa zamerali na nasledovné ciele:

schopnosť nachádzať odpovede na otázky o svojej budúcnosti: Čo chcem dosiahnuť? Aký chcem byť? Kam sa chcem dostať? Čím chcem naplniť celý svoj život?

pochopenie princípov stanovovania si životných cieľov

schopnosť stanoviť si stratégiu pre dosahovanie svojich cieľov

osvojenie si princípov a nácvik adekvátnych zručností pre prekonávanie prekážok (k problémom sa stavať ako ku výzvam, klásť správne otázky v správny čas, byť vytrvalý a pod.)

oboznámiť sa so základmi koučingu ako efektívneho spôsobu podpory pri napĺňaní stanovených cieľov

identifikácia potrebných vedomostí, vlastností a zručností, kľúčových pre dosiahnutie stanovených cieľov a ďalšie.



2.2 Typy aktivít V rámci lekcií OSV pracujeme s rôznymi typmi aktivít, ktoré sú cielene usporiadané do konkrétnej štruktúry lekcie.

Pri plánovaní štruktúry lekcií dbáme na to, aby zvolené aktivity, ako aj ich poradie v rámci lekcie optimálne udržiavali pozornosť účastníkov, aby štruktúra jednotlivých lekcií rešpektovala učebnú kapacitu účastníkov a podporovala primeranú dynamiku skupiny. Pritom jednotlivé typy aktivít majú rôznu funkciu:

Iniciačné aktivity (energizéry, ice-breakery) – zameriavajú sa predovšetkým na prvotné prelomenie ľadov v rámci skupiny, pozdvihnutie nálady v skupine, „zobudenie“ účastníkov po dlhotrvajúcej jednotvárnej aktivite. Existuje mnoho iniciačných aktivít, pri ktorých účastníci stoja alebo sedia, spievajú piesne, vydávajú rôzne zvuky alebo sú úplne ticho, robia rôzne pohyby a pod. Často sa medzi týmito aktivitami objavujú aktivity dotykové, ktoré navodzujú pocit dôvery a blízkosti účastníkov. Úlohou týchto aktivít je pripraviť skupinu na ďalšiu prácu.

Tematicko-ilustračné aktivity – jedná sa o aktivity, ktoré názorne ilustrujú preberanú problematiku. Účastníci sa pomocou týchto aktivít naladia na preberanú tému, prípadne vďaka prežitej skúsenosti lepšie pochopia rozoberanú problematiku.

Prednáškovo-diskusné aktivity – každá lekcia je tematicky zameraná na konkrétnu problematiku. K nej sa viaže aj príslušná teória, ktorú lektor môže pútavým spôsobom odprezentovať, prípadne prebrať s účastníkmi v rámci diskusie na danú tému. Forma diskusie sa nám ukazuje ako vhodná metóda, keď chceme odovzdať účastníkom množstvo informácií, ktoré by sme inak vedeli podať formou prednášky alebo prezentácie. Výhodou diskusie je, že môžeme tvorivo zapojiť mladého človeka do diania; mladý človek prestáva byť pasívnym prijímateľom informácií, ale je ich spolutvorcom, predstavuje svoje vlastné názory a postrehy. Veľké nároky sú v tomto type aktivít kladené na lektora, ktorý vedie skupinu. Ten by mal zachytiť názory účastníkov, zhodnotiť ich, podporiť mladých v ďalšom uvažovaní, ak je potrebné, opraviť idey účastníkov a uviesť ich na správnu mieru. Lektor by mal diskusiu viesť k vopred stanovenému cieľu. K naplneniu tohto cieľa slúžia aj vopred pripravené otázky, ktoré v priebehu diskusie kladie účastníkom.

Psychologicko-sebareflexívne aktivity – jedná sa o aktivity, ktoré kladú na účastníkov vysoké emocionálne nároky a vedú k objavovaniu a odhaľovaniu vlastnej identity. Ide aktivity rôzneho typu – diagnostické aktivity, zamýšľanie sa nad sebou, uvedomovanie si seba prostredníctvom interakcie s druhým človekom a pod. Tieto aktivity vyžadujú veľmi starostlivo vedenú a optimálne časovo dotovanú fázu reflexie. Lektor musí byť pripravený aj na situácie plné emócií, ktoré musí okamžite riešiť tak, aby došlo k rozvoju mladého človeka, nie k jeho uzavretiu a vytvoreniu si mylných predstáv o sebe samom.

Tréningové aktivity – ich cieľom je nacvičiť potrebné životné zručnosti. Účastníci v rámci týchto aktivít dostávajú možnosť vyskúšať si a precvičiť jednotlivé zručnosti v reálnych alebo modelových situáciách. Mladí ľudia sa tak učia formou priameho tréningu jednotlivých zručností.

Skupinovo-interakčné aktivity – tieto aktivity slúžia na vzájomnú interakciu účastníkov, ktorá napomáha budovaniu vzájomných vzťahov, ponúka mladému človeku spätnú väzbu od ostatných účastníkov, podporuje rozvoj kooperácie a nácvik rešpektujúceho prístupu k druhým ľuďom. Program jednotlivých lekcií je veľmi dôležité prekladať teambuldingovými aktivitami, ktoré preberanú problematiku odľahčia a zároveň prispievajú k vzájomnej dôvere medzi účastníkmi, ktorá je nutná pri zdieľaní osobných tém.

Rozdeľovacie aktivity – viacero aktivít si vyžaduje rozdelenie účastníkov do dvojíc, prípadne do menších skupín. Treba mať na pamäti, že zloženie menších skupín môže výrazne ovplyvniť priebeh aktivity. Pokiaľ to cieľ a zameranie aktivity dovoľuje, môžeme rozdeliť účastníkov náhodne. Ak potrebujeme vyvážené družstvá, rozdeľujeme účastníkov podľa ich schopností. Pri niektorých aktivitách cielene volíme rozdelenie podľa pozitívnych alebo negatívnych vzájomných väzieb účastníkov. Niektoré aktivity vyžadujú, aby sa v nich zišli účastníci, ktorým je spolu dobre, iné naopak prinášajú výzvu pripojiť sa k niekomu, koho by si účastníci za normálnych okolností určite nevybrali. Môžeme tým dosiahnuť posilnenie spolupráce s dopadom na celý kolektív.

Domáce aktivity – súčasťou nášho programu sú aj aktivity, ktoré účastníci realizujú v domácom prostredí. Výsledky ich domácej práce následne prezentujú na spoločnom stretnutí. Jedná sa väčšinou o aktivity, v rámci ktorých účastníci získavajú informácie, prípadne spätnú väzbu od svojich rodinných príslušníkov, prípadne blízkych priateľov. Domáce úlohy zároveň šetria čas, ktorý venujeme danej aktivite na spoločnom stretnutí.

Na záver len podotkneme, že väčšina aktivít spadá do viac ako jednej kategórie, v závislosti na tom, kedy a ako je aktivita uvedená, a v akej fáze skupinovej dynamiky sa skupina nachádza.


18 | S t r a n a

2.3 Štruktúra jednotlivých lekcií

Jednotlivé lekcie v rámci modulov majú svoju štruktúru, ktorú je dobré dodržať. V rámci tejto príručky sme rozpracovali jednotlivé lekcie na 45 min. až 90 min. celky, aby sa dali implementovať aj v školách, v rámci vyučovacích, prípadne triednických hodín. Teraz si na úvodnej hodine ukážeme, ako sú jednotlivé lekcie spracované.

Každá lekcia začína popísaním jej zamerania a stanovením pedagogicko-výchovných cieľov. Jedná sa o presné znenie očakávaného výstupu osobnostno-sociálnej výchovy, ku ktorému bol daný modul/lekcia vypracovaný. Ide o konkrétnu vedomosť, cieľovú vlastnosť osobnosti, prípadne sociálnu zručnosť, ktorú sa snažíme rozvíjať a pod.

Téma a ciele lekcie Lekcia je zameraná na úvodné predstavenie programu a ukážku jednotlivých typov aktivít, využívaných v rámci programu. Ciele lekcie: Účastníci programu získajú predstavu o štruktúre a náplni programu Účastníci zadefinujú spoločné skupinové pravidlá.

Nasleduje súhrnné spracovanie lekcie do tabuľky s prehľadom jednotlivých aktivít, ich časového trvania a potrebných pomôcok.

Doporučená štruktúra lekcie

ÚVODNÁ HODINA

Číslo a názov aktivity Stručná charakteristika aktivity Trvanie aktivity Potrebné pomôcky

U.1 Predstavenie programu „BYŤ ČLOVEKOM... to stačí“

Oboznámenie účastníkov s programom – jeho cieľmi, náplňou. Rozdanie príručiek účastníkom.

10-15 min. Pripravená prezentácia Príručka pre každého účastníka

U.2 Tri oriešky pre ... Definovanie očakávaní a obáv zo strany účastníkov programu

10-15 min. Flipchart/tabuľa, lístočky post-it, písacie potreby

U.3 Loptičky Motivácia účastníkov k ďalšej aktivite; otvorenie otázky nevyhnutnosti poriadku a spoločných skupinových pravidiel

5-10 min. Loptičky z detského loptičkového bazéna, prípadne mäkké molitanové loptičky

U.4 Stanovenie skupinových pravidiel

Dohodnutie a spísanie spoločných skupinových pravidiel

10-15 min. Flipchart, flipchartové papiere

U.5 Human bingo Interaktívna skupinová hra zameraná na lepšie vzájomné zoznámenie sa

15 min./príprava 20-25 min./hra

Perá; na lístočkoch napísané mená účastníkov; pre každého list papiera s pripravenou inštrukciou a mriežkou 4x4 (príp. 5x5 v závislosti od veľkosti skupiny); odmena pre víťaza

U.6 Zadanie domácej úlohy Zadanie úlohy RODINNÉ STRIEBRO 5 min. Pre každého účastníka pracovný list s pripravenou inštrukciou

U.7 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie

5-10 min. Nie sú potrebné

Nasleduje popis jednotlivých aktivít. Spracovanie jednotlivých druhov aktivít má tiež svoju ustálenú štruktúru.

Popis aktivít

Úvodnú lekciu začíname predstavením programu. V nasledujúcej aktivite popisujeme možnosť, ako takéto predstavenie viesť v skupine. Túto aktivitu radíme medzi prednáškovo-diskusnú. Popis tohto druhu aktivít začína vymedzením cieľa a zamerania aktivity.

Nasleduje stručná charakteristika aktivity v štruktúrovanej tabuľke. Táto charakteristika zahŕňa informácie ohľadom kategórie a zdroja/autora aktivity, potrebného času na prípravu a realizáciu aktivity, informáciu o stupni fyzickej a psychickej záťaže, ktorá sa s realizáciou aktivity spája (3 stupne: malá, stredná, vysoká), o požiadavke na počet a vek účastníkov, zúčastňujúcich sa na aktivite, o prostredí, v ktorom je vhodné aktivitu uskutočňovať a o potrebnom materiálnom zabezpečení aktivity.

Po stručnej charakteristike aktivity nasledujú úvodné vťahujúce otázky, ktorých úlohou je prepojiť preberanú tému OSV s doterajšími skúsenosťami účastníkov programu. Zaradením týchto otázok zvyšujeme motiváciu a chuť u mladých ľudí zaoberať sa danou problematikou. Mladí ľudia následne dávajú jednotlivé poznatky do súvislosti s bežným životom a doterajšími skúsenosťami a vedomosťami.



Ďalej nasleduje text, ktorý sa k danej problematike nachádza aj v príručke pre účastníkov programu a je teoretickým základom pre danú lekciu. Po tejto časti môže nasledovať doplňujúca teória pre lektorov, aby hlbšie prenikli do preberanej problematiky a tak ju dokázali celistvo a zrozumiteľne odovzdať aj mladým ľuďom.

Aktivita U.1 Predstavenie programu „BYŤ ČLOVEKOM... to stačí“

Cieľ / zameranie aktivity Oboznámenie účastníkov o štruktúre a obsahovej náplni programu „BYŤ ČLOVEKOM... to stačí“.

Charakteristika aktivity

Kategória: prednáškovo-diskusná aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: PERSONA Psychická záťaž: malá

Čas na prípravu: 15 min. Počet hráčov: ľubovoľný

Čas na realizáciu: 10-15 min. Vek hráčov: 12 a viac

Materiál: pripravená prezentácia, príručka pre každého účastníka Prostredie: dnu

Úvodné vťahujúce otázky

Počul už niekto z vás slovné spojenie osobnostno-sociálny rozvoj? Viete, čo to znamená?

Máte chuť rozvíjať sa v tejto oblasti?

Prečo je potrebné rozvíjať sa v tejto oblasti?

Praktická teória V príručke pre účastníkov programu je nasledujúci úvodný text:

BYŤ ČLOVEKOM ... to stačí. Predstav si obrovskú záhradu. Čo by sa stalo, keby sa o túto záhradu nikto nestaral? Pravdepodobne by tam vyrástla burina, ktorá je neužitočná. Kde tu by možno vietor privial aj pár semienok užitočných rastlín, ak by sa však o ne nikto nestaral, nepriniesli by veľkú úrodu.

Teraz si predstav krásne pestovanú záhradu, s jej rôznymi časťami – ovocný sad plný krásnych vôní, farieb a plodov, starostlivo upravené hriadky zeleniny, ale aj dlhé polia zemiakov, či záhon nádherných kvetov. Dokonca aj skleník na pestovanie chúlostivých rastlín. Určite mi dáš za pravdu, že o takú záhradu sa musia starať dobrí záhradníci a ich vzťah k práci sa do veľkej miery odzrkadlí na tom, ako záhrada bude v konečnom dôsledku vyzerať a akú úrodu prinesie.

Každý z nás je takouto záhradou a plodiny, ktoré vo svojej záhrade pestujeme, sú naše nadobudnuté vedomosti, skúsenosti, zručnosti. Záhradníkmi sme my sami, ale aj tí, ktorí nás ovplyvňujú – rodičia a príbuzní, učitelia, priatelia, naše idoly, tvorcovia kníh, web stránok, či televíznych programov, ktoré sledujeme.

Práca na „záhrade našej osobnosti“ si vyžaduje veľa energie, sebadisciplíny a vytrvalosti.

Kurz osobnostno-sociálneho rozvoja Ti pomôže v Tvojom poslaní BYŤ ČLOVEKOM. Človekom, ktorý sa dobre pozná, dokáže efektívne komunikovať s druhými a hravo rieši konfliktné situácie. Človekom, ktorý dbá o svoje duševné zdravie a vnútornú rovnováhu, vie plánovať svoju budúcnosť a ktorý napĺňa svoje sny a životné ciele.

BYŤ ČLOVEKOM je krásne poslanie. Poďme ho napĺňať spoločne.

C C C

V rámci úvodnej hodiny pokračujeme aktivitou, zameranou na zisťovanie toho, čo chcú účastníci programu zažiť, čomu sa chcú vyhnúť a čo sa chcú dozvedieť. Tým vtiahneme účastníkov do diania a môžeme získať dôležité informácie o ich potrebách.

Štruktúra tejto psychologicko-sebareflexívnej aktivity je nasledujúca: Aktivita začína názvom a popisom jej cieľa a zamerania. Nasleduje stručná charakteristika aktivity v štruktúrovanej tabuľke.

Po stručnej charakteristike aktivity nasleduje motivácia – návrh, ako vtiahnuť účastníkov do diania, pomôcť prijať a vcítiť sa účastníkom do ponúkanej role, priblížiť účastníkom situáciu a motivovať ich k zapojeniu sa do aktivity. Nasleduje popis, ako danú aktivitu zrealizovať. Jedná sa predovšetkým o priblíženie pravidiel aktivity. Každá aktivita je definovaná súborom pravidiel, ktoré organizujú jej priebeh. Pravidlá je potrebné vždy dopredu vysvetliť a účastníci musia dostať priestor na kladenie doplňujúcich otázok, ktorými si dané pravidlá ujasnia. Pravidlá formulujeme vždy jasne a zrozumiteľne, aby sa účastníci mohli čo najskôr stotožniť s rolou, ktorú im aktivita prináša.

Úlohou lektora je upútanie pozornosti celej skupiny pri vysvetľovaní pravidiel, pretože neznalosť pravidiel u jedného účastníka, môže značne skomplikovať zapojenie sa ostatných a celkový priebeh aktivity. Pri zadávaní pravidiel lektor odpovedá iba na tie otázky, ktoré bližšie neodkrývajú stratégiu aktivity, aby na spôsob riešenia nových situácií prichádzali samotní účastníci.


20 | S t r a n a

Pravidlá by sa počas aktivity nemali meniť, aby nedochádzalo k narušeniu bezpečného prostredia dôvery a kooperácie (najmä medzi lektorom a účastníkmi), čo vyvoláva zbytočné pocity nespravodlivosti a prežitá skúsenosť v rámci aktivity tak býva úplne odlišná od plánovaného zámeru. Zmenu pravidiel môžeme pripustiť len vtedy, ak máme jasný argument pre zmenu a informáciu zaručene dostane celá skupina. V prípade, že časť účastníkov nesprávne pochopí zadané pravidlá, v reflexii sa zameriame skôr na proces, ako na výsledky.

Po realizácii aktivity nasleduje reflexia v skupine, prípadne si rozbor skupinového diania robí lektor pre svoju vlastnú potrebu sám. Reflexia je proces, kedy práve prežitú situáciu (prípadne zážitok) racionálne spracujeme a zhodnotíme, s cieľom využitia danej skúsenosti pre ďalšiu činnosť, resp. fungovanie v bežnom živote. Reflexia má svoje miesto rovnako pri zdieľaní pocitov a skúseností; zameraní pozornosti určitým smerom; iniciácie sebareflexie a reflexie skupinového diania; posilnení, prípadne korekcii postojov a správania účastníkov programu. Správne vedená reflexia napomáha pri zaznamenaní, zachytení, prípadne verbalizovaní kľúčových momentov, skúseností a dojmov z aktivity, ktoré by inak mohli ostať nepovšimnuté a zapadnúť. V rámci reflexie je rovnako priestor na zmapovanie zážitkov, pocitov, prístupov, spôsobov riešenia danej situácie a i.; pre vyplavenie latentných problémov a pre hľadanie a nachádzanie alternatív riešenia problémov a situácií, ktoré sa počas aktivity ukázali ako nefunkčné. V rámci aktivity sa pri reflexii zameriavame predovšetkým na samotný proces, viac ako na výsledky realizovanej aktivity. Tie rozoberáme len okrajovo, predovšetkým v súvislosti s daným procesom (napr. Čo bolo účinné pre dosiahnutie takého dobrého výsledku?).

Reflexia môže byť prínosná nielen v prípade práve prežitých zážitkov. Nová skúsenosť môže byť vyťažená aj zo zážitkov prežitých v minulosti, ktoré spolu s aktuálnymi informáciami a zážitkami vytvárajú nové skúsenosti. Získané skúsenosti sa tak môžu meniť na základe okolností, a tiež na základe vývoja osobnosti jedinca, ktorý svoje zážitky spätne zhodnotí.

Po reflexii nasledujú metodické poznámky, ktoré obsahujú praktické pripomienky a návrhy k vedeniu danej aktivity.

Aktivita U.2 Tri oriešky pre ...

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na zisťovanie toho, čo chcú účastníci programu zažiť, čomu sa chcú vyhnúť a čo sa chcú dozvedieť.


Kategória: psychologicko-sebareflexívna aktivita Fyzická záťaž: malá



Čas na aktivitu: 10-15 min. Vek hráčov: 10 a viac

Materiál: flipchart/tabuľa, písacie potreby, lístočky post-it, podložky na písanie Prostredie: dnu

Motivácia Každý z nás prichádzal na toto miesto s určitou predstavou o tom, aké to asi bude, čo nás tu čaká, ako to všetko dopadne. Nás by veľmi zaujímalo, ako to vnímate a preto by sme chceli počuť, čo tu chcete zažiť, čomu sa chcete vyhnúť a čo sa chcete dozvedieť. Každý z vás si vezme tri papieriky post-it; napíšte na ne odpovede na tieto tri otázky.

Realizácia Na flipchart papier nakreslíme pri kruhy – „oriešky“, jeden má názov – čo tu chcem zažiť, druhý – čomu sa chcem vyhnúť, tretí - čo sa chcem dozvedieť. Následne po jednom účastníci pristupujú k flipchartu, predstavia to, čo majú napísané na papierikoch. Tejto aktivity sa môžu zúčastniť aj lektori (pre účastníkov to môže byť zaujímavá skúsenosť počuť aj tú druhú, organizačnú stránku). Flipchartové papiere s nalepenými post-it si odložíme na záverečné hodnotenie – pri spätnej väzbe to môže poslúžiť ako pripomienka a zároveň to symbolicky previaže začiatok a koniec programu do jedného celku.

Rozbor skupinového diania Aké očakávania najviac rezonujú u účastníkov? Z čoho majú najviac strach? Aké sú ich túžby? Sú ich očakávania, strachy, túžby reálne? Prekvapila vás, ako lektora niektorá z odpovedí?

Metodické poznámky Počas uvádzania aktivity nie je vhodné dávať účastníkom žiadne príklady toho, čo tu chcem zažiť alebo čomu sa chceme vyhnúť, resp. čo sa chceme dozvedieť, nakoľko (hlavne u mladších ročníkov) to môže poslúžiť ako šablóna, ktorú budú mnohí kopírovať. Je možné písať rovno na flipchart to, čo účastníci povedia, bez použitia papierikov post-it. Ušetrí to čas a tiež je vtedy aktivita dynamickejšia.

C C C



Nasleduje aktivita, ktorá ilustruje dôsledky dodržiavania a nedodržiavania skupinových pravidiel. Táto predchádza reálnemu stanoveniu skupinových pravidiel. Túto aktivitu môžeme zaradiť medzi tematicko-ilustračné aktivity, ktorých spracovanie má jednotnú štruktúru s predchádzajúcou aktivitou (cieľ/zameranie aktivity; charakteristika aktivity; motivácia; realizácia; rozbor skupinového diania/reflexia; metodické poznámky). Takúto rovnakú štruktúru majú aktivity iniciačné, tematicko-ilustračné, psychologicko-sebareflexívne, skupinovo-interakčné, tréningové a rozdeľovacie. V jednotlivých aktivitách však môže pri ich popise určitá časť chýbať (napr. motivácia). Je rozhodnutím lektora, či danú aktivitu uvedie bez tejto motivácie, ale si pripraví vlastnú.

Aktivita U.3 Loptičky

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je motivovať účastníkov k ďalšej aktivite, otvoriť otázku nevyhnutnosti poriadku a dohodnutia spoločných skupinových pravidiel.


Kategória: tematicko-ilustračná aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: autor neznámy Psychická záťaž: malá

Čas na prípravu: 2 min. Počet hráčov: cca 12-30


Materiál: ľahké loptičky (ideálne z peny alebo loptičkových bazénov) Prostredie: dnu i von

Realizácia:

Prvá fáza aktivity: Účastníci sú v kruhu. Najprv si hádžu iba jednu loptičku tak, aby loptička nebola viackrát u jedného

účastníka a aby zároveň bola u každého v skupine. Každý z účastníkov má za úlohu zapamätať si, od koho dostal loptičku

a komu ju následne hádzal. Postupne sa do kruhu pridávajú ďalšie a ďalšie loptičky, vždy putujú rovnakou cestou.

Druhá fáza aktivity: Po chvíli, keď si účastníci zvyknú na poradie, v akom si loptičky hádžu, pravidlá sa zmenia – loptičky môžu putovať akoukoľvek cestou a akoukoľvek intenzitou.

Rozbor skupinového diania Ako reagovali účastníci na túto aktivitu? Ktorá fáza aktivity bola pre nich zaujímavejšia? Ako si účastníci poradili so stupňujúcou sa záťažou aktivity? Pripravila účastníkov táto aktivita na ďalšiu spoluprácu? Je potrebné zaradiť iný druh energizéra pre danú skupinu?

Metodické poznámky: Druhú fázu hry necháme účastníkom vychutnať si. Po ukončení aktivity (podľa uváženia lektora a v závislosti od priebehu

aktivity) otvoríme diskusiu o tom, v ktorej fáze sa cítili účastníci lepšie. Môžeme túto aktivitu vhodne prepojiť s pravidlami

skupinovej komunikácie, kedy je ľahšie sledovať hovorené slovo, pokým hovorí iba jeden (hádzanie jednej loptičky v určitom

poradí) a aké môže byť zraňujúce, keď sa navzájom urážame, nepočúvame a nerešpektujeme (hádzanie loptičiek kedykoľvek,

komukoľvek a akoukoľvek intenzitou).

Aktivity typu energizér a Ice-breaker si reflexiu nevyžadujú. V tomto prípade však bola na mieste, keďže sme si zvolili túto aktivitu ako úvod ku tvorbe skupinových pravidiel – na ilustráciu toho, aké to je, keď sú jasne určené pravidlá a keď nie sú.

C C C

Po ukončení aktivity je dobré plynulo prejsť k stanoveniu vlastných skupinových pravidiel, ktoré je potrebné mať vždy počas programu v dohľade a dodržiavať ich. Pravidlá je možné po spoločnej dohode priebežne dopĺňať, či meniť.

Aktivita U.4 Stanovenie skupinových pravidiel

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na vytvorenie spoločných skupinových pravidiel.


Kategória: diskusná aktivita Fyzická záťaž: malá




Materiál: flipchart/tabuľa, písacie potreby Prostredie: dnu

Realizácia Lektor predstaví základné pravidlá psychickej bezpečnosti, na ktorých sa dohodne s celou skupinou, že ich budú dodržiavať. Medzi tieto pravidlá patria:


22 | S t r a n a

1. Pravidlo STOP (Každý účastník programu OSV má právo nezúčastniť sa konkrétnej aktivity) 2. Lektor má právo kedykoľvek zastaviť aktivitu 3. Rešpektujeme právo na súkromie a jedinečnosť každého účastníka 4. Ohlasovacia povinnosť Ich bližší popis nájdete na strane 11. Prvé tri pravidlá napíše na papier, o štvrtom účastníkov informuje slovne. Ďalej vyzve skupinu, aby si naformulovala svoje skupinové pravidlá. Môže ísť napríklad pravidlá súvisiace s používaním mobilných telefónov, s dochvíľnosťou, tykaním, vykaním si navzájom, oslovovaním a pod. Je dobré dohodnúť sa, že po spoločnej dohode môže skupina pravidlá priebežne dopĺňať, či meniť.

Rozbor skupinového diania Ako reagovala skupina na možnosť zostaviť si vlastné pravidlá? Dokázali sa dohodnúť na spoločných záveroch? Rezonovala nejaká téma v skupinových pravidlách viac ako iné (napr. vzájomný rešpekt, ohľad na súkromie a pod.)? Som ako lektor stotožnený so všetkými pravidlami, na ktorých sa zhodla skupina?

Metodické poznámky: Odporúčame prepísať skupinové pravidlá na papier, ktorý zavesíme v miestnosti, kde program realizujeme. Takto ich budú mať účastníci stále na očiach a pri ich porušení sa k nim môžeme vrátiť a poukázať na ne. Preto je dôležité, aby všetci účastníci programu so stanovenými pravidlami súhlasili. Ak niekto zo skupiny odmieta prijať, prípadne rešpektovať spoločne stanovené pravidlá skupiny, snažíme sa to riešiť: hľadáme príčiny, rozprávame sa s daným účastníkom individuálne a pod. Ak program OSV realizujeme v rámci dobrovoľného krúžku, poukážeme účastníkovi na dobrovoľnosť účasti na programe a možnosť program opustiť.

C C C

Nasleduje aktivita, ktorá skupinu trochu rozhýbe a ktorou dáme účastníkom názorný príklad, s akými aktivitami sa počas programu budeme stretávať. Jedná sa o skupinovo-interakčnú aktivitu, ktorá napomáha vzájomnému poznávaniu a budovaniu vzájomných vzťahov medzi účastníkmi programu.

Aktivita U.5 Human bingo

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na lepšie vzájomné zoznámenie sa a vzájomnú interakciu medzi účastníkmi.


Kategória: skupinovo-interakčná aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: Do Európy Hrou I., 2001 Psychická záťaž: malá

Čas na prípravu: 15 min. Počet hráčov: od 16-30


Materiál: Perá; na lístočkoch napísané mená účastníkov; pre každého list papiera s pripravenou inštrukciou a mriežkou 4x4 (príp. 5x5 v závislosti od veľkosti skupiny); odmena pre víťaza

Prostredie: dnu

Realizácia:

Každý z účastníkov dostane pero a list papiera, na ktorom je vytlačená mriežka s rôznymi kritériami (viď príloha č. 1). Úlohou každého účastníka je nájsť v miestnosti niekoho, kto spĺňa dané kritérium a zaznačiť si jeho meno do príslušného obdĺžnika. Musí sa pýtať ľudí dovtedy, kým nezaplní menami všetky obdĺžniky v mriežke. Keď je hotový, počká, kým všetci dokončia vyplňovanie. Meno jedného hráča sa môže na mriežke objaviť len jeden krát. Druhá časť hry naozaj pripomína bingo – z pripraveného zlosovania (mená všetkých účastníkov) žrebujeme po jednom lístočku a vyhlasujeme mená účastníkov. Hráči majú za úlohu poznačiť si v mriežke meno, ktoré už odznelo. Hráč, ktorému sa ako prvému podarí vyznačiť takýmto spôsobom obe diagonály v mriežke, vyhráva a získava cenu pre víťaza.

Rozbor skupinového diania Ako aktívni boli jednotliví účastníci pri vyplňovaní hárku? Zostávali niektorí hráči skôr pasívni a čakali, kým ich niekto osloví? Bavila účastníkov táto aktivita? Dozvedeli sa niečo nové o ostatných účastníkoch? Bolo problematické zaplniť všetky políčka v hárku? Bol veľký časový rozstup v dokončení vyplňovania hárku medzi prvými a poslednými účastníkmi?

Metodické poznámky: Pri odovzdávaní ceny víťazovi môžeme skontrolovať správnosť vyplnenia jeho mriežky tým, že po jednom vyzveme jednotlivých ľudí, ktorých mal víťaz poznačených v mriežke a overíme si, či spĺňajú dané kritériá.

C C C



V rámci programu budeme často pracovať aj s „domácimi úlohami“ – zadaniami, ktoré majú účastníci programu vypracovať mimo skupinu. Tým účastníci budú nad jednotlivými preberanými témami rozmýšľať aj „doma“ a prepájať nadobudnuté vedomosti a zručnosti s ich každodenným životom. Rovnako sa môže stať, že pri realizácii aktivít sebereflexívnej povahy, nebude vyčlenený čas každému postačovať. Preto je vhodné účastníkov povzbudiť k tomu, aby týmto aktivitám venovali čas aj v domácom prostredí.

Aktivita U.6 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Rodinné striebro“ a rozdá pracovné listy. Zadanie úlohy nájdete na strane 31. Pracovný list sa nachádza v prílohe č. 2, na konci publikácie. Tento je potrebné vytlačiť a rozdať účastníkom programu. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Súčasťou programu sú aj aktivity zamerané na evaluáciu. Ich cieľom je zhodnotiť, do akej miery sa nám podarilo dosiahnuť stanovené ciele lekcií. Pre potreby evaluácie môžeme používať rôzne formy dotazníkov, škál, nedokončených viet alebo testových modelových situácií. Pri hodnotení dosiahnutia cieľov na úrovni získaných zručností je vhodné použiť formu praktickej skúšky (napr. formou hrania rolí, dlhodobým pozorovaním danej zručnosti u mladých ľudí v bežných reálnych situáciách, či sebapozorovaním samotných mladých ľudí a zaznamenávaním prejavov danej zručnosti v ich živote. Lektor pomocou ponúkaných otázok vyhodnotí aj priebeh lekcie. Odporúčame zhodnotiť priebeh lekcie čo najskôr po jej ukončení. Na základe tohto hodnotenia môže lektor prijať opatrenia, ktoré prispôsobia program jeho možnostiam a potrebám danej skupiny.

Aktivita U.7 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu získajú predstavu o štruktúre a náplni programu Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Máte teraz po ukončení úvodnej lekcie bližšiu predstavu, o čom bude tento program?

Vyhovovala vám štruktúra lekcie (skladba aktivít)?

Chcete sa programu zúčastniť, alebo aké je vaše nastavenie na vašu účasť v tomto programe?

Myslíte si, že pre váš život bude mať prínos účasť na tomto programe?

Cieľ: Účastníci zadefinujú spoločné skupinové pravidlá Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Prijali stanovené pravidlá všetci členovia skupiny?

Sú stanovené pravidlá zrozumiteľné pre všetkých členov skupiny?

Začali účastníci programu dodržiavať pravidlá po ich stanovení?

Poukazujú samotní účastníci na nedodržiavanie pravidiel medzi sebou? Prijatie, dodržiavanie, resp. zvnútornenie pravidiel účastníkmi programu sleduje lektor priebežne počas realizácie celého programu. Rovnako je veľmi dôležité, aby lektor svojim osobným príkladom upevňoval dodržiavanie stanovených pravidiel v skupine. Na nedodržiavanie pravidiel lektor jednotlivých účastníkov, ako aj celú skupinu upozorňuje a smeruje účastníkov k dodržiavaniu pravidiel.

Priebeh lekcie Lektor pomocou nasledujúcich otázok vyhodnotí aj priebeh lekcie. Odporúčame zhodnotiť priebeh lekcie čo najskôr po jej ukončení.

Zaujala téma lekcie účastníkov programu? Rozumeli účastníci teórii danej lekcie? Ako ste sa cítili v roli lektora?


24 | S t r a n a

Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu? Spomeňte si na priebeh jednotlivých aktivít. Ak niektorú aktivitu vyhodnotíte ako nevhodnú pre danú skupinu, zamyslite sa nad príčinou daného javu a možnosťami dosiahnuť cieľ lekcie inou formou. V prípade potreby prispôsobte program potrebám danej skupiny. Napr. Reakcia účastníkov na aktivitu U.2: účastníci sa aktívne zapájali, na program sa tešia, majú viaceré očakávania. Čo s tým urobím? Výstup aktivity U.2 s popísanými očakávaniami a obavami si odložím a pri ukončení programu si spolu s účastníkmi vyhodnotíme naplnenie popísaných očakávaní a popasovanie sa s obavami. Rovnako skontrolujem , či sa v programe nachádzajú témy, ktoré sa chcú účastníci dozvedieť a v prípade potreby ich spracujem a zaradím do programu. Je dôležité mať na pamäti, že ponúkaná štruktúra lekcie je len návrhom, jednotlivé aktivity môžete prispôsobiť vašim možnostiam a potrebám danej skupiny.

ÚVODNÁ HODINA - HODNOTENIE

Číslo a názov aktivity Reakcia účastníkov na danú aktivitu (Aktívne zapojenie účastníkov, pasivita účastníkov, skupina v odpore – účastníci odmietali zapojiť sa, iné)

Čo s tým urobím?

U.1 Predstavenie programu „BYŤ ČLOVEKOM... to stačí“

U.2 Tri oriešky pre ...

U.3 Loptičky

U.4 Stanovenie skupinových pravidiel

U.5 Human bingo

U.6 Zadanie domácej úlohy

U.7 Evaluácia

C C C

SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?

26 | S t r a n a

Kapitola 3 SEBAPOZNÁVANIE ako téma osobnostno-sociálnej výchovy

MODUL I. SEBAPOZNÁVANIE ako KTO SOM?

Očakávaný výstup modulu Účastník programu spoznáva a formuje svoju osobnosť (vlastnosti, schopnosti, hodnoty, vzory, zvyky, osobná identita).

LEKCIA I.1 Čím to je, že som práve taký, aký som?

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o troch základných faktoroch (1. vrodené vlastnosti, 2. vplyv prostredia, 3. vlastné rozhodnutia a činy), ktoré ovplyvňujú individualitu a jedinečnosť každého človeka. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť tieto faktory pomenovať Účastníci sa zamyslia nad tým, čo im odovzdali ich predkovia a čo chcú oni odovzdať svojim potomkom a svetu.


MODUL I. SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?


MI.1 Predstavenie modulu Oboznámenie účastníkov s témou modulu – jeho cieľmi, náplňou.

10 min. Príručka pre každého účastníka


SI.1 Príslovia Krátka iniciačná aktivita zameraná na uvoľnenie napätia v skupine, koncentráciu na vnímanie ostatných členov i celej skupiny

5-10 min. Pripravené príslovia

SI.2 Predstavenie – Indiánske meno

Netradičný spôsob predstavenia sa 15-20 min. Papierová vizitka pre každého

SI.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie

10 min. Tabuľa/Flipchart; písacie potreby

SI.4 Losovanie podľa kariet Aktivita zamerané na rozdelenie účastníkov so menších skupín

5 min. Karty/farebné kartičky

SI.5 Rodinné striebro Účastníci sa zamýšľajú nad tým, čo im odovzdali ich predkovia a čo oni sami chcú priniesť do svojho rodu.

15-20 min. Vypracované pracovné listy pre každého účastníka

SI.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita MI.1 Predstavenie modulu

Cieľ / zameranie aktivity Oboznámenie účastníkov programu s témou modulu – jeho cieľmi, náplňou..





Čas na realizáciu: 10 min. Vek hráčov: 12 a viac

Materiál: príručka pre každého účastníka Prostredie: dnu


Odpovedzte pomocou škály (napr. od 1 do 10) na otázku: Ako dobre poznáte sami seba?

Je podľa vás dobré poznať seba samých? Ak áno, prečo je to dobré?

Stalo sa vám niekedy, že ste sebe nerozumeli? O akú situáciu sa jednalo?

Čo všetko je súčasťou vašej osobnosti?


Jeden kariérny poradca používal nasledovné prirovnanie. Hovoril: „Predstavte si, že skôr ako ste prišli na svet, stála Vaša duša pred veľkým Stvoriteľom a dobrovoľne sa ponúkla k službe. Potom ste spoločne vyberali vhodné poslanie a dary (vlastnosti, schopnosti, talent...), ktoré Vám po narodení budú dané.



Vaša zverená úloha, Vaše poslanie, nie je rozkazom pre nepremýšľajúceho otroka, ale spoločne vybranou úlohou. Stvoriteľ povedal: „Prial by som si, ...“ a vaše srdce zvolalo: „To je ono!“, pretože ste cítili, že je to to pravé. Lenže potom sme prišli na svet a v priebehu svojho zrodenia sme úplne zabudli, prečo sme boli na svet vyslaní... A od te j doby je náš život o neustálom hľadaní. Hľadaní, ktoré bude trvať tak dlho, pokiaľ sa nám pamäť opäť nevráti.“

14

Poznať samých seba je veľmi dôležité – pre úspech v živote, pre voľbu správneho povolania, ale tiež aj voľbu vhodného životného partnera, či pre radosť z každého dňa. V neposlednom rade, robíme si sami sebe spoločnosť 24 hodín denne a je dobré mať „za spoločníka“ niekoho, kto je nám dôverne známy, komu rozumieme a kto nás tak ľahko svojim správaním neprekvapí.

To, kým skutočne sme a do akej miery si to uvedomujeme, je základom našej budúcnosti. Naopak – čím menej sa poznáme, tým bude pre nás ťažšie využiť potenciál, ktorý sa v nás skrýva.

Máme všetko pre to, aby sme sa stali tým, kým môžeme byť. Prvý krok k tomu je lepšie poznať samých seba.

Budeme radi, ak Ti nasledujúce lekcie pomôžu nie len hľadať a pýtať sa, ale aj nachádzať svoje odpovede na otázku, kto skutočne som – a to nie len na povrchu, ale aj vo svojom vnútri.

Tak sa do toho pusťme!

Doplňujúca praktická teória pre lektorov Sebaponímanie, sebaobraz a sebaideál, sebaprijatie a sebadôvera Náš pohľad na seba samých – akí sme a ako samých seba vidíme je naším sebaobrazom. Je to trochu ako pohľad do zrkadla, ktoré nás reflektuje – odráža našu osobnosť a naše telo. Sebaideál je naša predstava ideálneho ja, teda akí by sme chceli a mali byť. Tu patria aj naše ambície a ciele. Často sa náš sabaideál stáva zdrojom úzkosti, pretože latku si kladieme veľmi vysoko. V niektorých prípadoch majú sebaobraz a sebaideál k sebe veľmi blízko, no často sú diametrálne vzdialené. Platí, že čím je väčší rozdiel medzi sebaobrazom a sebaideálom, tým väčšia je pravdepodobnosť, že budeme mať problémy s vlastným sebaprijatím, teda prijatím toho, kto sme a akí sme. Aj z tohto dôvodu, keď hovoríme o sebaobraze a sebaideále, musíme sa venovať i otázkam sebaprijatia. Sebaobraz, sebaideál, sebaprijatie sú všetko termíny, ktoré možno dokopy zahrnúť pod širší pojem – sebaponímanie. K tomuto termínu patrí taktiež naša identita - uvedomenie si samých seba vo svete a zároveň uvedomenie si vlastnej jedinečnosti. Možno to znie dosť komplikovane, no v skratke si treba zapamätať, že to, ako sám seba celkovo vnímam (teda moje sebaponímanie) je ovplyvňované aj tým, ako sa poznám (môj sebaobraz), akú mám o sebe ideálnu predstavu (môj sebaideál), ako si seba uvedomujem a k akej skupine sa hlásim (moja identita) a ako to všetko vnútorne prijímam (sebaprijatie). Podmienkou zdravého sebaponímania je dobrá schopnosť sebareflexie a prijímanie spätnej väzby zo svojho okolia. Práve spätná väzba z okolia je veľmi významná v detstve, kedy sa začína utvárať náš sebaobraz. Dá sa povedať, že deti sa vnímajú tak, ako ich vnímajú ich rodičia, alebo ostatní významní rodinní príslušníci. Postupným dozrievaním naberá na významnosti sebareflexia – hĺbanie v sebe samých a význam spätnej väzby ustupuje do pozadia, no ani v dospelosti by sme na ňu nemali zabúdať a zvažovať to, ako naše správanie na druhých ľudí pôsobí, aby sme načisto nestratili „kontakt s realitou“.

Sebaprijatie Každý z nás má svoje prednosti, obmedzenia a rezervy. Realistický pohľad na seba – na svoje prednosti aj rezervy – podporuje naše vlastné prijatie ako človeka, ktorý má svoju hodnotu, ktorá nie je o nič nižšia ako hodnota ľudí okolo nás. V oblasti myslenia ide o realistický pohľad na svoje vlastnosti a schopnosti a pod., v oblasti emócií je to zážitok toho, že moja osobnosť (vrátane tých vlastností, ktoré nemôžem zmeniť, ako napr. temperamentové črty) je plnohodnotná a prijateľná a moje nedostatky (ktoré môžem zmeniť a budem na nich pracovať) sú taktiež prijateľné. Ide o zážitok toho, že práve teraz, taký aký som, mám ako človek svoju hodnotu. Sebaprijatie sa zároveň dotýka nie len otázok prijatia našich osobnostných vlastností, ale taktiež aj nášho tela. Sebaprijatie svojho tela je veľmi delikátna a citlivá téma, nielen pre mladého človeka, ale už aj pre deti či starších dospelých, pretože sme každodenne konfrontovaní s ideálom telesnej krásy, ktorý máme podsúvaný v médiách. Sebaprijatie vlastného tela predstavuje pocit, že moje telo (tak ako vypadá a v akom zdravotnom stave sa nachádza) je plnohodnotné a prijateľné a moje nedostatky (na ktorých môžem pracovať) sú taktiež prijateľné. A preto ešte predtým, ako sa rozhodneme meniť svoje telesné nedostatky, zamyslime sa nad tým, koho kritériá (či už krásy, alebo aj iné) chceme splniť. Sú to kritériá, ktoré sme si určili sami? Alebo sú to kritériá, ktoré nám niekto prezentoval ako všeobecne platné? Často sa stáva, že naše sebaprijatie sa okrem našich skúseností a sebareflexie zakladá aj na reakciách nášho okolia, ktoré nebývajú nevyhnutne pozitívne. Už od detstva sme boli oceňovaní podľa kritérií našich rodičov, priateľov alebo iných nám blízkych ľudí. Inak povedané, keď sme splnili také a také podmienky, boli sme pozitívne oceňovaní. No nato, aby sme sa vnútorne ocenili, nepotrebujeme splniť kritériá nášho okolia – svoju hodnotu by sme si mali uvedomovať bez ohľadu nato, či sa nám podarilo výborne splniť nejakú úlohu, alebo či sme ju úplne „spackali“, či sme v športovej reprezentácii, alebo skôr „domasedi“, či máme mnoho priateľov alebo málo, či sme v partnerskom vzťahu alebo nie. Pri sebaprijatí zároveň nejde o nejaké zmierenie sa s vlastnými nedostatkami v zmysle áno, prejedám sa, kradnem od svojich rodičov a klamem im, ale čo už, ja som raz taký... a pod. Ide skôr o uznanie a priznanie si svojich negatívnych vlastností – pripúšťam si ich (teda ich nepopieram), preberám za ne zodpovednosť a snažím sa ich napraviť a zároveň pri tom nestrácam ani štipku so svojej hodnoty ako ľudská bytosť.


28 | S t r a n a

Sebadôvera Sebadôvera hovorí o tom, ako si sám sebe verím, či mám dôveru vo vlastné schopnosti, či verím, že budem úspešný, či dokážem zvládnuť rôzne prekážky, ktoré ma postretnú v živote. Sebadôvera vychádza z minulosti, z našich skúseností, ktoré máme už za sebou a z reakcií nášho okolia na nás samých a mieri dopredu – do budúcnosti, teda čo si myslím, že dokážem. Sebadôvera ako viera vo svoje schopnosti a kompetencie vychádza zo sebaobrazu, to znamená, že si verím taký, aký som, verím, že taký, aký som mám hodnotu a som kompetentným človekom. A sebadôvera sa zároveň prejaví na ceste za sebaideálom – verím si, že mám na to, aby som sa zlepšoval, aby som bol schopný dosiahnuť svoje ciele. Dôležitým nástrojom k budovaniu sebadôvery je sebareflexia a reflektovanie vôbec (premýšľam o životných udalostiach, úspechoch, zlyhaniach, vzťahoch a pod.). Budovanie sebadôvery je celoživotný proces. Našej sebadôvere často napomáhajú vzťahy, v ktorých sme prijímaní takí, akí sme, bez toho, aby sa nás druhí snažili meniť, keď sa nám dostáva uznanie od druhých, keď nám iní dôverujú; keď sa nám v minulosti niečo podarilo – hlavne ak to bolo založené na reálnych očakávaniach; a keď prežívame našu vnútornú slobodu, keď pociťujeme možnosť voľby a zároveň zodpovednosť za následné dôsledky. Tému o sebaobraze, sebaideále a najmä o sebaprijatí a sebadôvere nie je možné úplne uzavrieť, nakoľko sú to všetko „systémy“, ktoré sú stále v pohybe, stále sa menia. Z tohto dôvodu by sme si v každom životnom období nemali myslieť, že máme v tejto oblasti úplne jasno a neprestávali sa ďalej rozvíjať, ďalej objavovať, ďalej reflektovať a naďalej sa čudovať nad hĺbkou, ktorá sa skrýva v našej osobnosti. V rámci prvého modulu, ktorý je zameraný na sebapoznávanie, sa venujeme len vybraným témam z tejto širokej oblasti. Predkladané lekcie je možné v prípade potreby doplniť vlastnými spracovanými témami z tejto oblasti.

C C C

Aktivita SI.1 Príslovia

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie napätia v skupine, koncentráciu na vnímanie ostatných členov i celej skupiny.


Kategória: iniciačná aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: Labáth, Smik, 1991 Psychická záťaž: malá

Čas na prípravu: 0 min. Počet hráčov: do 30


Materiál: pripravené príslovia Prostredie: dnu

Realizácia Účastníci sa postavia do kruhu. Inštruktor vyberie niektorého z členov skupiny (prípadne dobrovoľníka) a pošle ho von z miestnosti. Ostatní hráči sa zatiaľ dohodnú na niektorom známom prísloví (napríklad „Aká matka, taká Katka“). Jednotlivé slová tohto príslovia si potom hráči medzi sebou „rozdelia“, takže každý hráč (prípadne skupinka hráčov) bude mať pridelené jedno slovo príslovia. Inštruktor potom zavolá vybraného hráča (dobrovoľníka) do miestnosti a ten sa postaví do vnútra kruhu. Inštruktor mu vysvetlí, čo bude jeho úlohou. Úlohou ostatných hráčov (skupiniek) je vykríknuť naraz, na znamenie inštruktora, im pridelené slovo. Vybraný hráč (dobrovoľník) má za úlohu zachytiť a identifikovať jednotlivé slová a určiť, o aké príslovie sa jedná. Ak sa mu to hneď nepodarí, môžu ostatní znovu vykríknuť pridelené slovo a opakovať postup. Keď vybraný hráč príslovie uhádne alebo sa vzdá, ide za dvere ďalší hráč. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú aspoň piati hráči, prípadne ju ukončí inštruktor podľa uváženia.

Rozbor skupinového diania Kto je schopný vnímať a postrehnúť, čo skupina povedala? Kto sa rýchlo vzdáva? Kto sa nechce vzdať a chce porozumieť skupine? Koho nejasná Informácia, resp. komunikácia odradí od ďalšej snahy porozumieť?

Metodické poznámky Lektor pri tejto technike uvažuje o prejavoch jednotlivých účastníkov sám pre seba. Nehodnotí pred skupinou svoje pozorovania. Odporúčame zvoliť také príslovia, ktoré svojim obsahom budú nadväzovať na tému lekcie, aby mohol lektor premostiť jednotlivé aktivity. Návrh prísloví: Aká matka, taká Katka, aký otec, taký syn Ako si kto ustelie, tak bude spať Čo sa v mladosti naučíš, v starobe ako by si našiel Jablko nepadá ďaleko od stromu Komu sa nelení, tomu sa zelení Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie Starého psa novým móresom nenaučíš Škoda krásy, keď rozumu niet Všetko má svoj čas Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma mamo

C C C



Aktivita SI.2 Predstavenie – Indiánske meno

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita zameraná na vzájomné zblíženie, netradičné predstavenie sa skupine a zoznámenie sa, zamyslenie sa nad ostatnými, prelomenie ľadov a navodenie väčšej dôvery v skupine.





Čas na realizáciu: 15-20 min. Vek hráčov: možno upraviť pre rôzne vekové kategórie

Materiál: Vizitky, písacie potreby, podložky na písanie, klobúk resp. nádoba Prostredie: dnu

Motivácia Určite väčšina z nás máme nejakú prezývku. Príčina vzniku prezývky môže byť rôzna: odvodenie od mena či priezviska, či podľa vonkajšej podoby, vzrastu. Málo kedy však prezývka vystihuje človeka podľa jeho povahy. Najbližšie k takým prezývkam majú indiánske mená. Sú to zväčša dvojslovné výrazy pozostávajúce z prídavného a podstatného mena napr. Veľké slovo, Statočný bojovník, ale aj iné opisné tvary, napr. Ten, ktorý prichádza po búrke, Ten, ktorý lieta vo výškach a pod. Teraz máte možnosť predstaviť sa skupine iným spôsobom, ako ste boli doteraz zvyknutí. Vymyslite si indiánske meno, ktoré vás charakterizuje a napíšte ho na vizitky.

Realizácia Účastníci napíšu na vizitky svoje indiánske meno, ktoré ich charakterizuje. Vizitky pozbierame do klobúka (nádoby). Potom ich po jednej vyberáme, prečítame a hádame, koho indiánske meno to môže byť. Keď niekto zo skupiny uhádne správneho človeka, ten sa prizná a zoberie si svoju vizitku. Každý zo skupiny si počíta koľko indiánskych mien uhádol. Hra končí keď sme odhalili indiánske meno každého člena skupiny.

Rozbor skupinového diania Aká mená dali jednotliví účastníci sami sebe? Sú pozitívne? Sú skôr negatívne? Ako sa jednotliví účastníci prezentovali? Trápili sa pri tom? Vedeli sa charakterizovať? Kto bol pri tejto aktivite v napätí? Kto bol uvoľnený? Kto odhalil najviac ľudí a kto najmenej?

Metodické poznámky Lektor pri tejto technike uvažuje o prejavoch jednotlivých účastníkov sám pre seba. Nehodnotí pred skupinou svoje pozorovania. Skúsenosti s touto aktivitou poukazujú na to, že účastníci uvádzajú často relevantné charakteristiky svojej osobnosti, preto je možné dohodnúť sa s účastníkmi o používaní indiánskych mien počas ich účasti v programe. Lektor sa do aktivity zapája. Po aktivite sa môže lektor s účastníkmi porozprávať o ich menách a prečo si ich zvolili. Diskusia môže byť aj o priebehu samotnej aktivity – kto odhalil najviac ľudí, kto najmenej, prípadne žiadne a čo podľa nich prispelo k takémuto výsledku. Táto úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov na strane 10. Je možné využiť aj šablónu vizitiek, ktorá sa nachádza v prílohe č.3 na konci tejto publikácie.

C C C

Aktivita SI.3 Teória lekcie

Cieľ / zameranie aktivity Oboznámenie účastníkov programu s témou lekcie.






Materiál: tabuľa/flipchart; písacie potreby Prostredie: dnu


Čo podľa vás ovplyvňuje jedinečnosť každého človeka?

Čo máš spoločné ty i všetci tvoji blízki?

V čom si jedinečný?

Praktická teória V príručke pre účastníkov je nasledujúci úvodný text:


30 | S t r a n a

Poznať sám seba – hoci to znie veľmi jednoducho, každý kto sa vydal na cestu sebapoznania vie, že je to dlhá, veľmi dlhá cesta. Každý z nás je jedinečný, neopakovateľný. Naša individualita, jedinečnosť sa vyvíja na základe troch faktorov

15:

1. vrodené vlastnosti – tie sú nám dané geneticky a získali sme ich už pred našim narodením (napr. temperament, telesná konštitúcia, niektoré zdravotné obmedzenia a i.) 2. vplyv prostredia – najväčší vplyv má na nás naša rodina, naši priatelia, ľudia, s ktorými sme v intenzívnom kontakte, krajina, v ktorej žijeme, ako aj to, či vyrastáme v období vojny alebo mieru, aké sú „za našich čias“ spoločenské a kultúrne normy a podobne. 3. vlastné rozhodnutia a činy – v neposlednom rade na formovanie našej osobnosti vplývajú naše vlastné rozhodnutia, činy a ich následky, napr. aké životné ciele si stanovíme, akú silnú vôľu si vypestujeme, aké návyky si osvojíme, aké hodnoty vyznávame, ako dokážeme využiť príležitosti, ktoré sa nám ponúkajú, ako pristupujeme k prekážkam a podobne.

Ktoré vplyvy kedy prevládajú? Vplyv génov je najviac viditeľný v období ranného detstva. Dedičnosť ovplyvňuje to, či sme sa narodili ako muž alebo žena, či máme oči modré, alebo hnedé, ale napríklad aj to, či máme povahu pokojnú, alebo výbušnú. Časom viac na váhe naberajú faktory nášho prostredia – zo začiatku hlavne vplyv rodičov a súrodencov, neskôr nadobúda na dôležitosti vplyv rovesníkov a výchovné pôsobenie školy. Postupne sa vekom čoraz viac vychovávame sami – na základe našich vlastných skúseností, presvedčení a rozhodnutí. Môže sa tak pokojne stať, že sa niekto stane napr. vynikajúcim lekárom, hoci je od prírody priemerne inteligentný a jeho horúci temperament mu často prekážal v udržiavaní pozornosti počas hodín štúdia, či navyše hodnota vzdelania v jeho rodine nebola nikdy príliš presadzovaná a jeho rodičia by boli radšej, keby sa vyučil za automechanika.

Na zamyslenie Svoje vrodené vlastnosti veľmi nezmeníme. Vplyv prostredia môžeme zmeniť tiež len do určitej miery. Tretia skupina – naše rozhodnutia a činy sú však plne v našej moci.

C C C

Aktivita SI.4 Losovanie podľa kariet

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je rýchle rozdelenie účastníkov do náhodných skupín.


Kategória: rozdeľovacia aktivita Fyzická záťaž: malá



Čas na realizáciu: 5 min. Vek hráčov: možno upraviť pre rôzne vekové kategórie

Materiál: dopredu odpočítané množstvo kariet (sedmové), príp. farebných kartičiek Prostredie: dnu

Realizácia: Dopredu si pripravíme karty tak, aby sa nám buď čísla alebo farby vyskytovali v požadovanej frekvencii a počet kariet zodpovedal počtu účastníkov. Potom necháme každého losovať. Nakoniec sa utvoria náhodné skupinky buď podľa farieb alebo podľa čísiel (záleží na veľkosti požadovaných skupín – skupiny po 2, 3 a 4 robíme pomocou čísiel, väčšie počty pomocou farieb). Následne karty vyzbierame naspäť.

Metodické poznámky: Ak nemáme po ruke karty, môžeme použiť farebné kartičky, prípadne lístočky s rôznymi symbolmi, ktoré rovnako dokážu splniť účel rozdelenia účastníkov do menších skupín. My sme túto aktivitu zaradili kvôli potrebe rozdeliť účastníkov na skupiny o počte 6-8 účastníkov, pre potreby nasledujúcej aktivity.

C C C



Aktivita SI.5 Rodinné striebro

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je prehĺbenie sebapoznania a uvedomenie si vplyvu rodiny / rodinného prostredia na osobnosť účastníkov.



Prevzaté z: Jeřábková, 2007 Psychická záťaž: stredná


Čas na realizáciu: 15-20 min. Vek hráčov: možno upraviť pre rôzne vekové kategórie

Materiál: Pre každého list papiera s pripravenou inštrukciou ; čokoládové mince Prostredie: dnu

Motivácia Rodinné striebro môže byť čokoľvek v našej rodine, čo nám naši predkovia odovzdali a my si to vážime alebo nám to nejakým spôsobom pomáha v živote.

Realizácia V prvej fáze aktivity účastníci dostanú za domácu úlohu porozprávať sa so svojimi príbuznými (rodičia, starí rodičia, prípadne tety, ujovia a pod.) o tom, aké je toto „rodinné striebro“ práve v ich rodine. Nechajú si rozprávať rôzne príbehy z ich života, môžu tiež priniesť do školy ich fotografie. Pred druhou fázou rozdelíme účastníkov na menšie skupiny (viď predchádzajúca aktivita), v rámci ktorých sa účastníci budú zdieľať s tým, čo sa dozvedeli z rozhovorov so svojimi príbuznými. Odpovedajú na nasledujúce otázky: 1. Aké „rodinné striebro“ som získal po svojich predkoch? 2. Čo sám do „pokladnice nášho rodu“ prinášam alebo chcem priniesť ja? 3. Čo mám s rodičmi spoločné (názory, hodnoty, ...)? 4. V čom sa moje názory, hodnoty, životný štýl líši od mojich rodičov? 5. O ktorých názoroch svojich rodičov niekedy pochybujem? Nakoniec môže lektor účastníkom porozdávať čokoládové mince (zlaté aj strieborné), zhrnúť aktivitu pred celou skupinou a povzbudiť účastníkov, aby sa snažili rozmnožovať ich „rodinné striebro“ napĺňaním ich dobrých predsavzatí.

Rozbor skupinového diania Akým spôsobom sa jednotliví účastníci vyjadrovali o svojej rodine? Uznávajú účastníci formujúce vplyvy zo strany svojich rodín? Prevládali u nich pozitívne, negatívne či indiferentné postoje voči svojej rodine? Čím býva najviac ohrozený pocit spolupatričnosti k svojej rodine u mladých?

Metodické poznámky: Lektor robí tieto pozorovania hlavne pre seba, aktivitu navonok nehodnotí. Avšak informácie získané pozorovaním môžu byť v budúcnosti cenné pri individuálnej práci s konkrétnym účastníkom. Zapojenie lektora do tejto aktivity môže na ostatných pôsobiť motivačne. Táto aktivita nadväzuje na domácu úlohu, ktorú účastníci programu vypracujú doma (prvá fáza aktivity). Aby bola táto aktivita dynamická, je dobré rozdeliť účastníkov do menších skupín, v rámci ktorých budú zdieľať získané informácie o svojej rodine.

C C C

Aktivita SI.6 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť pomenovať tri základné faktory (1. vrodené vlastnosti, 2. vplyv prostredia, 3. vlastné rozhodnutia a činy), ktoré ovplyvňujú individualitu a jedinečnosť každého človeka Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Čo všetko sa podieľa na tom, že sme takí, akí sme? Skúste uviesť konkrétne príklady.

Ako vnímate pomer pôsobenia týchto faktorov vo svojom súčasnom živote?

Ktoré doterajšie rozhodnutia ovplyvnili váš život? Ako tieto rozhodnutia s odstupom času hodnotíte?

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad tým, čo im odovzdali ich predkovia a čo chcú oni odovzdať svojim potomkom a svetu Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Poznali a docenili účastníci prínos „rodinného dedičstva“?

Nezľahčovali účastníci danú tému, nesnažili sa z nej uniknúť?

Vedeli účastníci naformulovať, čo chcú oni sami odovzdať svetu?


32 | S t r a n a


Zaujala téma lekcie účastníkov programu? Rozumeli účastníci teórii danej lekcie? Ako ste sa cítili v roli lektora? Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu? Spomeňte si na priebeh jednotlivých aktivít. Ak niektorú aktivitu vyhodnotíte ako nevhodnú pre danú skupinu, zamyslite sa nad príčinou daného javu a možnosťami dosiahnuť cieľ lekcie inou formou. V prípade potreby prispôsobte program potrebám danej skupiny. Napr. Reakcia účastníkov na aktivity SI.4 a SI.5: náhodné rozdelenie účastníkov do menších skupín nebolo efektívne, účastníci sa v takto vytvorených skupinách nedokázali zdieľať na osobné témy. Čo s tým urobím? Pri rozdeľovaní účastníkov do menších skupín zvážim potrebu dôvernejšej atmosféry a prispôsobím tomu rozdeľovanie skupín. Je dôležité mať na pamäti, že ponúkaná štruktúra lekcie je len návrhom, jednotlivé aktivity môžete prispôsobiť vašim možnostiam a potrebám danej skupiny.

LEKCIA I.1 Čím to je, že som práve taký, aký som? - HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

SI.1 Príslovia

SI.2 Predstavenie – Indiánske meno

SI.3 Teória lekcie

SI.4 Losovanie podľa kariet

SI.5 Rodinné striebro

SI.6 Evaluácia

C C C



LEKCIA I.2 Zdroje sebapoznávania

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o možných zdrojoch sebapoznávania a na modeli Johariho okna objasňuje vzťah medzi poskytovaním a prijímaním spätnej väzby a reflexie vlastného správania. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť pomenovať základné zdroje sebapoznávania Účastníci sa zamyslia nad tým, ako im môže spätná väzba od druhých ľudí pomôcť pri sebapoznávaní a ako ju využívajú

v tomto procese.




SII.1 Barometer nálady Krátka sebareflektívna aktivita zameraná na rýchle zistenie naladenia skupiny

5 min. Nie sú potrebné

SII.2 Počítame do 20 Krátky iniciačná aktivita na zvýšenie koncentrácie účastníkov a na vnímanie ostatných členov i celej skupiny


SII.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie

10-15 min. Tabuľa/Flipchart; písacie potreby

SII.4 Johariho okno Účastníci sa zamyslia nad tým, ako využívajú dávanie a prijímanie spätnej väzby od druhých ľudí

20-25 min. Príručka pre účastníkov, fixky

SII.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy Moje temperamentové vlastnosti

5 min. Príručka pre účastníkov

SII.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita SII.1 Barometer nálady

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na rýchle zistenie naladenia skupiny, poskytuje spätnú väzbu od účastníkov o ich nálade.


Kategória: sebareflektívna aktivita Fyzická záťaž: malá


Čas na prípravu: 0 min. Počet hráčov: nezáleží


Materiál: nie je potrebný Prostredie: dnu

Realizácia Účastníkov požiadame, aby sa postavili do kruhu a zavreli si oči. Ďalšia inštrukcia znie: „Vzpažte vašu pravú ruku podľa toho, ako sa cítite; ak sa cítite veľmi zle, nechajte ju úplne pri tele, ak je vám tak „stredne“, vaša ruka bude vystretá dopredu približne na úrovni očí, a ak vám je úplne parádne, vystrelí vaša ruka úplne hore.“ Keď účastníci takto poslepiačky odmerajú svoju náladu, vyzveme ich, aby ruku nechali tam, kde je, otvorili oči a poobzerali sa po skupine.

Rozbor skupinového diania Aká nálada panuje v skupine? Je skupina správne naladená na spoluprácu? Korešpoduje moje pozorovanie nálady jednotlivcov s ich spätnou väzbou? Ako vyhovuje účastníkom takéto neverbálne prejavenie svojho vnútorného rozpoloženia? Je tento typ aktivít použiteľný aj v budúcnosti, alebo treba pozornosť zamerať skôr na aktivity verbálneho charakteru?

Metodické poznámky Pri vyhodnotení nálady možno zhodnotiť „priemernú náladu“ v skupine. Pozornosť možno venovať aj možným príčinám jednotlivých nálad, prípadne sa môžeme na ne účastníkov priamo spýtať. Pri vyslovene zlej nálade, bez nejakej zjavnej príčiny, je dobré zaradiť nejaký energizer, ktorý rozprúdi v skupine „život“ a pozitívnu energiu. Lektor sa môže do aktivity zapojiť, no podobne ako chce od ostatných, je vhodné, aby svoju náladu zobrazil pravdivo (predstieraný entuziazmus sa v skupinovej dynamike nevypláca).

C C C


34 | S t r a n a

Aktivita SII. 2 Počítame do 20

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na zvýšenie koncentrácie účastníkov a na vnímanie ostatných členov i celej skupiny.



Prevzaté z: Do Európy Hrou II., 2002 Psychická záťaž: malá

Čas na prípravu: 0 min. Počet hráčov: 5 +


Materiál: nie je potrebný Prostredie: kdekoľvek

Realizácia Účastníci stoja v kruhu. Ich úlohou je, aby ako skupina zvládli počítanie do dvadsať tak, aby v jednom momente povedal jedno číslo iba jeden účastník. Nie je dovolené dohodnúť sa vopred na žiadnom spôsobe. Ak sa stane, že dvaja alebo viac účastníkov povedia naraz jedno číslo, počítanie sa začína od začiatku. Cieľom je posilniť reagovanie účastníkov na seba navzájom, odhadnúť reakcie a vystihnúť správny moment.

Rozbor skupinového diania Ako rýchlo dokázala skupina nájsť „spoločnú reč“? Ktorí z účastníkov prejavili väčší cit pre skupinové vnímanie, ktorým sa naopak v tomto nedarilo? Prejavil niektorý z hráčov zvýšenú iniciatívu? Zostali niektorí hráči v skupine naopak pasívni?

Metodické poznámky Ak sa skupina rozhodne hovoriť čísla za radom, ako stoja v kruhu, môžeme požiadať skupinu o ďalší pokus (vyšší level), v ktorom je potrebné, aby čísla hovorili účastníci v náhodnom poradí. Do tejto aktivity sa zvyčajne lektor nezapája – ide o to, aby sa účastníci vyladili na seba ako skupinu. Okrem prebúdzajúceho účelu tejto aktivity je pre lektora táto aktivita príležitosťou spoznať vedúce osobnosti skupiny, ale aj tie na periférii skupiny.

C C C

Aktivita SII.3 Teória lekcie

Cieľ / zameranie aktivity Oboznámenie účastníkov programu s teóriou lekcie.








Ako by si sa opísal 5 vetami? Sú tieto vety dostačujúce na to, aby ťa pravdivo vystihli?

Použili by aj tvoji blízki podobné slová, keby ťa mali opísať?

Odkiaľ vieš to, čo si o sebe povedal? Prišiel si na to sám, alebo to hovoria o tebe ostatní?

Ako sa to stalo, že si taký, aký si? Kto za to môže? Do akej miery o tom rozhoduješ sám?


Pri našom sebapoznávaní nám môžu byť nápomocné rôzne zdroje. Medzi najzákladnejšie patria16

:

sebareflexia (zamýšľanie sa nad sebou samým, snaha porozumieť sebe samému)

spätná väzba od druhých ľudí (prijímanie informácií od druhých ľudí o tom, ako vnímajú naše správanie a čo v nich naše správanie vyvoláva)

diagnostika (využívanie rôznych testov, dotazníkov, vyšetrení, techník zameraných na hodnotenie ľudského správania).

Sebareflexia – zamýšľanie sa nad sebou samým Pri sebapoznávaní môžeme dostávať rôzne formy pomoci z okolia, ale hlavným znakom je, že sa my sami poznávame. Zamýšľanie sa nad sebou samým je preto dôležitým zdrojom nášho sebapoznávania. Pri sebareflexii premýšľame o sebe, snažíme sa sami sebe porozumieť. Sebareflexia prebieha často v myšlienkach a vo vnútorných rozhovoroch so sebou samým, ale tiež aj v rozhovoroch s priateľmi, či profesionálnym poradcom. Niektorým ľuďom pomáha pri sebareflexii aj umenie – kresba, maľba, tanec, hudba a pod. Sebareflexia môže byť orientovaná na to, čo sa v nás deje – ako fungujeme, čo prežívame a tiež na to, ako sa správame vo vzťahu k nášmu okoliu.



Spätná väzba od druhých ľudí Pri našom sebapoznávaní nám tiež pomáha spätná väzba od druhých ľudí. Pomocou nej sa dozvedáme informácie o sebe, ktoré môžeme porovnávať so svojím sebaobrazom. Treba si uvedomiť, že druhí ľudia nás posudzujú či charakterizujú iba podľa nášho správania a prejavov. Preto mienka druhých ľudí o nás je limitovaná hranicami našej otvorenosti voči druhým, skúsenosťami a osobnostnou zrelosťou, či rôznym ďalšími faktormi medziľudskej interakcie. To isté platí aj v opačnom smere – ľudí môžeme posudzovať iba podľa toho, čo nám sami odhalia, ako sme osobnostne zrelí a pod.

Diagnostika Pomocou diagnostických techník sme schopní dozvedieť sa o sebe rôzne veci. Existujú rokmi overené psychodiagnostické testy, ktoré dokážu zmerať našu inteligenciu, pozornosť, schopnosť odolávať stresu i pohotovo reagovať. Výsledky týchto diagnostických testov však treba brať len ako ukazovatele, nie ako prísnu vedu. Rovnako musíme zachovať aj kritický postoj k samotnému významu týchto výsledkov. Ak ich budeme brať veľmi vážne, môžu nás zmiasť a poslať nesprávnym smerom. Je známe, že napríklad význam inteligencie je nadhodnotený a že vysoké skóre v inteligenčnom teste nemusí mať vôbec vplyv na našu všeobecnú šikovnosť, alebo schopnosť byť úspešný v živote. Pri sebapoznávaní je možné používať aj metódy porovnávania sa s ostatnými, čo nám na jednej strane pomáha získať objektívnejší pohľad na seba, na strane druhej nás môže porovnávanie pripraviť o vnútornú spokojnosť. Každý je iný a každý má svoje silné aj slabé stránky. Ak sa metóda porovnávania s ostatnými stane našim hlavným zdrojom sebapoznávania, hrozí veľké riziko, že si budeme u druhých všímať hlavne tie stránky, ktorými vynikajú. Tak môžeme nadobudnúť presvedčenie, že sme horší, nešikovnejší, či škaredší ako ľudia okolo nás, čo nie je pravdou ani zmyslom sebapoznávania. Pri sebapoznávaní je potrebné brať do úvahy aj okolie, ktoré nás ovplyvňuje – vplyv druhých ľudí a ľudskú tendenciu napodobňovať a tiež kultúrne vplyvy, ktoré vytvárajú celkový spoločenský rámec nášho života a ovplyvňujú naše aktuálne správanie.

Model Johariho okna Teraz sa zamyslíme nad vzťahom poskytovania a prijímania spätnej väzby a reflexie vlastného správania. K tomuto zamysleniu nám môže byť veľmi nápomocné tzv. Johariho okno – schéma nazvaná podľa anglických psychológov Josepha Lufta a Harryho Inghama, ktorá zjednocuje náš pohľad na seba s pohľadom iných ľudí. Na tejto schéme si ukážeme ako nám môžu byť druhí ľudia nápomocní pri našom sebapoznávaní

17.

Obr. Model Johar Obr. Model Johariho okna

Dva stĺpce reprezentujú naše „JA“ a dva riadky predstavujú „iných ľudí“ – môžu to byť kolegovia, spoluúčastníci, priatelia, členovia rodiny a podobne. Relatívna veľkosť jednotlivých „okien“ sa u každého človeka mení v závislosti na kvalite nášho vzťahu (vzájomná dôvera, blízkosť, otvorenosť atď.) k druhým. Podávanie informácií o sebe zmenšuje našu skrytú oblasť a rozširuje verejnú. Tým, že nám iní ľudia dávajú spätnú väzbu, rozširujú naše poznanie nás samých a tým sa zmenšuje naša slepá oblasť. Pomocou týchto dvoch procesov – sebaodhaľovania a spätnej väzby zároveň zmenšujeme aj našu neznámu oblasť.

„Aréna“ - Verejná oblasť Táto oblasť nášho JA obsahuje skutočnosti, ktoré sú známe nám samým, ako aj druhým ľuďom. Zahŕňa informácie o našich vlastnostiach, názoroch, postojoch a správaní, ktoré poznáme (vieme o nich) a verejne ich prezentujeme, teda vedia o nich aj iní ľudia. Veľkosť tejto oblasti narastá s rastúcou úrovňou vzájomnej dôvery a otvorenosti.

„Fasáda“ - Skrytá oblasť Skrytá oblasť zahŕňa všetky poznatky o nás samých, ktoré z rôznych dôvodov nezverejňujeme a skrývame pred ostatnými ľuďmi. Väčšinou sa týkajú negatívnych aspektov nášho ja, o ktorých nie sme pripravení, či ochotní komunikovať s inými ľuďmi –napr. naše nenaplnené túžby, nerealizované sny, prežité sklamania, nespracované negatívne zážitky, slabosti, neistoty a pod. Redukovanie skrytej oblasti je spojené s podstúpením rizika a spoľahnutia sa na korektný prístup druhých ľudí.

„Slepá škvrna“ - Slepá oblasť Slepá oblasť obsahuje informácie, ktoré sami o sebe z rôznych dôvodov nevieme, ale ostatní ľudia ich o nás vedia. Človek často vidí sám seba skreslene, akoby mal v zornom poli na seba slepú škvrnu. Niektorí máme tendenciu sa preceňovať, iní zase podceňovať, niekedy nevnímame ani svoje správanie – napr. skákanie do reči pri rozhovore, mimovoľné škrabanie sa vo vlasoch a pod. Docieliť presun informácií zo slepej oblasti do oblasti verejnej môžeme prostredníctvom získavania spätnej väzby od druhých ľudí.


36 | S t r a n a

„Neznámo“ - Neznáma oblasť V neznámej oblasti sú ukryté tie aspekty nášho JA, o ktorých nevieme ani my, ani iní ľudia. Sú to informácie uložené hlboko v našom podvedomí, ktoré si zatiaľ nedokážeme uvedomiť a využiť ich vo svojom živote – môže ísť o zážitky z ranného detstva, potlačené motívy a skúsenosti, ktoré sme už dávno vytesnili, ale oni bez nášho vedomia ovplyvňujú naše správanie, ale tiež aj vlastnosti a správanie, ktoré ešte nikdy nemali možnosť prejaviť sa v reálnej životnej situácii.

C C C

Aktivita SII.4 Johariho okno

Cieľ / zameranie aktivity Jedná sa o diagnostickú aktivitu, ktorá využíva vypracovaný diagnostický test, pomocou ktorého sa účastníci zamyslia nad tým, ako vo svojom procese sebapoznávania využívajú dávanie a prijímanie spätnej väzby od druhých ľudí.


Charakteristika aktivity: diagnostická metóda pomocou vypracovaného testu


Prevzaté z: autor neznámy Psychická záťaž: stredná



Materiál: príručka pre účastníkov, fixky Prostredie: dnu

Realizácia: Úlohou účastníkov je vypracovať test Johariho okno, ktorý sa nachádza v prílohe č. 4 na konci tejto publikácie. Test je rovnako prílohou príručky pre účastníkov, strana 140, vyhodnocovací hárok je na strane 14. Po vypracovaní testu účastníci prezentujú pre skupinou svoje výsledky testu a porovnávajú ich so svojim sebaponímaním.

Rozbor skupinového diania Bolo pre účastníkov jednoduché odpovedať na jednotlivé položky v dotazníku? Boli položky, ktoré robili účastníkom problém (pochopenie významu, rozhodovanie účastníkov a pod.)? Dokázali účastníci hovoriť druhým o sebe s ľahkosťou? Bola táto aktivita pre účastníkov prínosná k lepšiemu sebapoznaniu?

Metodické poznámky: Je potrebné, aby si lektor urobil tento test dopredu a eliminoval nedorozumenia, ktoré by mohli nastať pri nepochopení inštrukcií, popísaných v teste.

C C C

Aktivita SII.5 Zadanie domácej úlohy

Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Temperamentové vlastnosti“. Úloha sa nachádza v príručke pre účastníkov, str. 18. Zadanie úlohy nájdete aj v prílohe č. 5 na konci publikácie. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita SII.6 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť pomenovať základné zdroje sebapoznávania Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Akými spôsobmi môžeme poznávať samých seba?

Čo je pre vás najčastejším zdrojom sebapoznávania?

Je ešte nejaký zdroj sebapoznávania, ktorý vám v živote funguje?

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad tým, ako im môže spätná väzba od druhých ľudí pomôcť pri sebapoznávaní a ako ju využívajú v tomto procese Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Radi sa dozvedáte, čo si druhí o vás myslia?

Je pre vás spätná väzba od druhých smerodajná pre vaše sebapoznávanie?

Ovplyvnili ste niečo zo svojich čŕt v správaní na základe spätnej väzby od druhých? Uveďte príklad.




Zaujala téma lekcie účastníkov programu? Rozumeli účastníci teórii danej lekcie? Ako ste sa cítili v roli lektora? Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu? Spomeňte si na priebeh jednotlivých aktivít. Ak niektorú aktivitu vyhodnotíte ako nevhodnú pre danú skupinu, zamyslite sa nad príčinou daného javu a možnosťami dosiahnuť cieľ lekcie inou formou. Je dôležité mať na pamäti, že ponúkaná štruktúra lekcie je len návrhom, jednotlivé aktivity môžete prispôsobiť vašim možnostiam a potrebám danej skupiny.

LEKCIA I.2 Zdroje sebapoznávania – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

SII.1 Barometer nálady

SII.2 Počítame do 20

SII.3 Teória lekcie

SII.4 Johariho okno

SII.5 Zadanie domácej úlohy

SII.6 Evaluácia

C C C


38 | S t r a n a

LEKCIA I.3 Som taký, aký mám temperament

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o temperamentových vlastnostiach a štyroch základných skupinách temperamentu. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť pomenovať základné temperamentové vlastnosti Účastníci sa zamyslia nad tým, aký majú temperament, v akých situáciách ho môžu úspešne uplatniť a v akých situáciách

im môže komplikovať život




SIII.1 Nazdáááár Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie účastníkov


SIII.2 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie

10-15 min. Flipchart/tabuľa, písacie potreby

SIII.3 Moje tempera-mentové vlastnosti

Zamýšľanie sa nad svojimi temperamentovými vlastnosťami a porovnávanie svojho sebaobrazu s pohľadom druhých ľudí

15-20 min. Príručka pre účastníkov

SIII.4 Čo by som bol, keby som bol ...?

Formulovanie vlastného sebaponímania pomocou podnetných slov

30-40 min. Papier/pracovné listy, písacie potreby

SIII.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Flipchart/tabuľa, písacie potreby

Popis aktivít

Aktivita SIII.1 Nazdáááár

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je rozohriať účastníkov a motivovať ich k ďalšej aktivite, telesný kontakt, zábava.



Prevzaté z: SVČ Lužánky Psychická záťaž: stredná


Čas na aktivitu: 5 min. Vek hráčov: 10 a viac

Materiál: nie je potrebný Prostredie: dnu/von

Realizácia Úlohou každého účastníka je podať jednu ruku inému účastníkovi s čo najentuziastickejším výrazom tváre a pozdravom „nazdáááár!“, „ahoooooj!“, „dobrýýýýý!“, „tak akooooo?“ a pod. a zároveň druhou rukou už chytať iného účastníka s podobným výrazom tváre a pozdravom. Cieľom je mať vždy obidve ruky plné.

Rozbor skupinového diania Ako pôsobila táto aktivita na účastníkov? Splnila účel prebúdzača a dobre naladila skupinu pre ďalšiu spoluprácu? Bol niekto z účastníkov, komu aktivita nebola príjemná? (nutnosť fyzického kontaktu, prílišná dynamickosť) Prejavil sa v tejto aktivite tzv. skupinový zabávač, príp. triedny šašo?

Metodické poznámky Táto aktivita má rôzne modifikácie; napr. každý si môže vybrať spôsob, akým sa bude zdraviť (napr. iným jazykom, s inou náladou, s charakteristickým podaním rúk). Hra sa zvyčajne hrá štýlom „všetci naraz“ za účelom prebudiť účastníkov. Tu môžeme meniť dynamiku hry od čo najrýchlejšieho zdravenia až po úplne pomalé – ako spomalené zábery filmu. Je možné použiť túto aktivitu aj ako menej dynamickú aktivitu takým štýlom, že zdraví iba jeden a pozdravený účastník odovzdáva pozdrav vo svojom štýle ďalej. Ak lektorovi nevadí, že ho ostatní môžu takto neformálne oslovovať, môže sa do aktivity zapojiť. Ak by mu to malo byť nepríjemné, je vhodnejšie, aby aktivitu len pozoroval. Táto aktivita ponúka možnosť spoznať spontánnosť a otvorenosť medziľudských interakcií, často sa v nej prejaví aj tzv. skupinový zabávač.

C C C



Aktivita SIII.2 Teória lekcie









Stretli ste sa niekedy v minulosti s označeniami ľudských temperamentov?

Akou temperamentovou črtou by ste sa opísali vy? A ako by vás opísali vaši známi?

Vidíte nejakú spojitosť medzi vašim temperamentom a temperamentom vašich rodičov?


Naše vlastnosti predstavujú dlhodobejšie a stálejšie znaky našej osobnosti. Prejavujú sa v našom myslení, prežívaní a správaní. Niektoré vlastnosti nás sprevádzajú celý život, tie nazývame temperamentové. Naše temperamentové vlastnosti sú dedičné, čo znamená, že sme sa už s nimi narodili a nemôžeme ich veľmi zmeniť. Patrí tu

18:

1. zameranosť našej osobnosti na vonkajší svet - extroverzia a jej protipól introverzia – zameranosť do vlastného vnútra 2. tempo nášho myslenia, správania a rozhodovania (rýchlosť respektíve pomalosť) 3. intenzita našich emočných reakcií, teda ich sila, alebo slabosť 4. premenlivosť prežívania, správania alebo myslenia, čiže naša pohotovosť k zmene

Je užitočné zistiť, akí sme, aký máme temperament, aby sme dokázali predvídať, v akých situáciách ho dokážeme úspešne uplatniť a v akých situáciách nám bude naopak komplikovať život. Keď budeme poznať svoje tendencie a sklony, budeme môcť mierniť prejavy svojho temperamentu, vyvažovať ho, alebo ho otvorene komunikovať osobám, ktoré sú s nami v kontakte. Napr. môžeme slobodne povedať „Nedokážem sa tak rýchlo po hádke preladiť, potrebujem viac času.“

Aký mám temperament? Už v Starom Grécku sa Hippokrates zaujímal otázkou temperamentu a rozdelil ho do štyroch skupín na cholerický, flegmatický, sangvinický a melancholický.

CHOLERICKÝ TEMPERAMENT – vyznačuje sa impulzívnosťou, spontánnosťou, výbušnosťou, otvorenosťou. To má niekedy za následok stratu kontroly nad svojimi emóciami, netrpezlivosť a nesústredenosť v komunikácii (zvlášť pri počúvaní), skákanie do reči, jednostranné presadzovanie svojho videnia sveta a problémov, pripravenosť ku konfliktom a niekedy aj ich priame podnecovanie. Po ventilácii negatívnych emócií alebo po hádke sa cholerický temperament vyznačuje schopnosťou rýchleho upokojenia, s tendenciou kooperácie a priateľského prístupu.

FLEGMATICKÝ TEMPERAMENT – vyznačuje sa pokojom, zameranosťou na vnútorný svet, malou zhovorčivosťou, pomalosťou, spoľahlivosťou, relatívne vysokou toleranciou na stres. Ľudia s prevažujúcim flegmatickým temperamentom do značnej miery kontrolujú svoje emócie, konfliktom sa vyhýbajú, nechcú sa do nich zapájať. Uprednostňujú stereotyp (hoci môže byť nevyhovujúci), zmenu vnímajú ako ohrozenie. Často sa v ich vnútri hromadia negatívne pocity a keď sa nechajú vtiahnuť do konfliktu, väčšinou ventilujú obsiahly repertoár problémov z minulosti. Po konflikte sa vo väčšine prípadov neupokoja a ďalej sa hnevajú a uzatvárajú do seba.

MELANCHOLICKÝ TEMPERAMENT – vyznačuje sa veľkou citlivosťou na všetky podnety z vonkajšieho prostredia, intenzívnym vnútorným prežívaním, uzavretosťou, sociálnou plachosťou. To má niekedy za následok problém presadiť sa a povedať nie, vyhýbanie sa konfliktom, tendenciu prispôsobovať sa v konfliktoch názorom a potrebám iných ľudí, nekomunikovanie o svojich problémoch a držanie ich v sebe. Na druhej strane, ľudia s prevažujúcim melancholickým temperamentom dokážu dobre pochopiť iného človeka a vcítiť sa do jeho situácie, nie sú zameraní na seba, skôr sú orientovaní na potreby iných ľudí, nezištne pomáhajú, v komunikácii sú zo všetkých temperamentových typov najlepšími poslucháčmi – pozorní, empatickí, chápajúci.

SANGVINICKÝ TEMPERAMENT – vyznačuje sa aktívnosťou, dynamickosťou, otvorenosťou, tvorivosťou, komunikatívnosťou a zameranosťou na druhých ľudí. Ľudia s prevažujúcim sangvinickým temperamentom sú pohybové typy, nemajú radi dlhé sedenie, pasivitu, čakanie, do značnej miery kontrolujú svoje emócie, ale na druhej strane, ak je potreba, dokážu ich prejaviť aj navonok. Rýchlo sa rozhodujú a riešia komplikované životné situácie, niekedy na úkor optimálnej alternatívy. Zaujímajú ich mnohé veci a oblasti, začínajú mnoho vecí, ale často precenia svoje možnosti a nedokážu dodržať svoje sľuby. Konfliktom sa nevyhýbajú, často volia stratégiu kompromisu, hľadajú netradičné riešenia. Zmena ich neohrozuje, niekedy ju dokonca vyhľadávajú.


40 | S t r a n a

V reálnom živote je takmer nepravdepodobné, aby sa objavil človek, ktorý bude mať 100 % iba z jedného temperamentu. U väčšiny z nás môžeme vypozorovať všetky štyri temperamenty, ktoré sú však nerovnomerne rozdelené. Zväčša prevláda jeden temperament a ostatné sú doplnkové.

Na zamyslenie Z hľadiska sebapoznania je dôležité, aby človek mal predstavu o štruktúre svojho temperamentu, naučil sa čítať rôzne životné situácie, do ktorých sa dostáva a využíval ten typ temperamentu, ktorý je pre danú situáciu optimálny.

C C C

Aktivita SIII.3 Moje temperamentové vlastnosti

Cieľ / zameranie aktivity Jedná sa o diagnostickú aktivitu, ktorá využíva vypracovaný diagnostický test, pomocou ktorého sa účastníci zamýšľajú nad svojimi temperamentovými vlastnosťami a porovnávajú svoj sebaobraz s pohľadom druhých ľudí.


Kategória: psychologicko-sebareflexívna/diagnostická aktivita Fyzická záťaž: malá




Materiál: príručka pre účastníkov, písacie potreby Prostredie: dnu

Realizácia Úlohou účastníkov je ohodnotiť samých seba na stupnici od 1 po 8, ako sa vnímajú v nasledujúcich charakteristikách:

vlastnosť 1 2 3 4 5 6 7 8 vlastnosť

extrovert introvert aktívny pasívny rýchly pomalý riskujúci opatrný citový rozumný veselý vážny vedúci vedený rozhodný váhavý improvizujúci metodický dôverujúci nedôverujúci vášnivý pokojný optimista pesimista

Zároveň účastníci poprosia aj troch ľudí, ktorí sú im blízki, aby ich ohodnotili rovnakým spôsobom na stupnici od 1 po 8, podľa toho, ako ich vnímajú. Pre tento účel použijú Pomocné tabuľky, ktoré sa nachádzajú v prílohe príručky pre účastníkov č.2. Jednotlivé hodnotenia, spolu so svojim, zapíše každý účastník do nasledujúcej tabuľky:

HODNOTENIE Rozdiel

VLASTNOSTI JA Osoba 1 Osoba 2 Osoba 3 Osoba 1 Osoba 2 Osoba 3

extrovert – introvert aktívny ‐ pasívny rýchly ‐ pomalý

riskujúci ‐ opatrný citový ‐ rozumný

veselý ‐ vážny vedúci ‐ vedený

rozhodný ‐ váhavý improvizujúci ‐ metodický dôverujúci ‐ nedôverujúci

vášnivý – pokojný optimista - pesimista

Súčet rozdielu hodnotení x x x x

Vyhodnotenie testu: Kto sa najviac priblížil k sebahodnoteniu jednotlivých účastníkov zistíme tak, že vypočítame absolútnu hodnotu rozdielu sebahodnotenia a hodnotenia druhých pri každej z uvedených charakteristík. Následne tieto hodnoty sčítame. Pri kom nám vyjde najnižšie číslo, ten sa najviac priblížil k nášmu sebahodnoteniu.



Otázky na skupinovú diskusiu: Aký je rozdiel medzi tvojim sebahodnotením a hodnotením druhých? O čom tento rozdiel hovorí? Čo ťa milo prekvapilo? Čo si si o sebe nemyslel/la a až teraz si si uvedomil/la „aha, naozaj, asi som taký/á“? Čo ťa na druhej strane zaskočilo? Čo si si pred tým neuvedomoval/la?

Rozbor skupinového diania Boli veľké rozdiely medzi tým, ako vnímajú účastníci sami seba a ako ich vnímajú iní? Boli účastníci prekvapení spätnou väzbou od ostatných? Ako sa účastníci stavali k nezhodám medzi sebahodnotením a hodnotením od druhých – brali na vedomie viac spätnú väzbu od iných alebo bol pre nich najdôležitejší svoj vlastný názor? Vyskytli sa u niekoho diametrálne odlišné vnímania niektorých vlastností? Ako títo účastníci reagovali na túto disproporciu?

Metodické poznámky Svojim hodnotením nám druhí ľudia dali svoju spätnú väzbu na naše správanie, ako ho vnímajú zo svojho pohľadu. Ľudské správanie je možné študovať vždy minimálne z dvoch hľadísk: z hľadiska vonkajšieho pozorovateľa (v našom prípade sú to naši blízki, ktorých sme oslovili), alebo z hľadiska nositeľa správania – čiže nás samých. Keď je nezhoda medzi našim sebahodnotením a spätnou väzbou od druhých ľudí príliš veľká, signalizuje nám to, že nás ľudia vnímajú inak, ako sa vidíme my sami. Je našou voľbou, či nám takýto stav vyhovuje, alebo sa ho pokúsime zmeniť. Môžeme napríklad prehodnotiť to, ako sa prezentujeme navonok, alebo môžeme prehodnotiť naše sebahodnotenie. Je potrebné, aby si lektor urobil tento test dopredu a eliminoval nedorozumenia, ktoré by mohli nastať pri nepochopení inštrukcií, popísaných v teste. Pozorovanie skupinového diania môže lektor otvoriť do diskusie a vyzvať dobrovoľníka, ktorý by sa podelil o svoje dojmy z tejto aktivity. Výroky dobrovoľníka nijak nehodnotí, skôr ocení jeho otvorenosť a odvahu podeliť sa s ostatnými. Sám sa do tejto aktivity zvyčajne nezapája.

C C C

Aktivita SIII.4 Čo by som bol, keby som bol ...?

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na sebareflexiu účastníkov, ktorí formulujú vlastné sebaponímanie pomocou podnetných slov.


Kategória: psychologicko-sebareflexívna/skupinovo-interakčná aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: Kríž, 2005 Psychická záťaž: stredná



Materiál: papier/pracovné listy, písacie potreby Prostredie: dnu/von

Motivácia Niekedy je náročné trefne sa opísať pomocou priamych vlastností. V tejto aktivite sa pokúsime opísať seba pomocou obrazov a prirovnaní.

Realizácia Napíšeme na tabuľu vzor otázky: Čo by som bol, keby som bol ...? Pod túto vetu napíšeme zoznam podnetných slov, ku ktorým sa budú účastníci prirovnávať. (Príklad osvedčených podnetných slov je nižšie v texte.) Účastníci sa majú za úlohu v každej vete prirovnať k nejakému podnetnému slovu podľa toho, ako cítia, že by sa mu mohli podobať. Lektor zadá účastníkom nasledujúcu inštrukciu: Vašou úlohou je predstaviť si, že by ste boli tým, čo je napísané na tabuli. Vyberte si to, čo vás najviac vystihuje. Môžete odpovedať jedným slovom alebo aj podrobnejšie. Môžete napríklad povedať, že ako zviera by ste boli pes alebo lovecký pes alebo dokonca divoký pes dingo. Svoj pracovný list nepodpisujte, neskôr budeme hádať, komu jednotlivé listy patria.“

Príklady podnetných slov: Kvet Zviera Vodný zdroj Časť krajiny Hudobný nástroj Nábytok Nádoba Stavba Typ hudby Rozprávka Jedlo Časť odevu Dopravný prostriedok

Keď účastníci dopíšu, lektor pozbiera pracovné listy a dá ich do klobúka. Následne lektor alebo dobrovoľník vyberie jeden list z klobúka, prečíta ho a ostatní hádajú, kto by mohol byť jeho autorom. Keď účastníci autora neuhádnu, lektor ho vyzve, aby sa prihlásil. Účastníci môžu autorovi klásť otázky, prečo sa v jednotlivých kategóriách vidí tak, ako sa vidí. Účastník, ktorý si preberá svoj list, zároveň vylosuje a prečíta ďalší.

Rozbor skupinového diania Aké obrazy sa často vyskytovali medzi účastníkmi? Dokázali účastníci v hodnotení pomenovať, prečo sa identifikovali s jednotlivými prirovnaniami?


42 | S t r a n a

Ako reagovala skupina pri hádaní majiteľov jednotlivých pracovných listov? Dokázali to zväčša uhádnuť? Boli naopak niektoré vyplnené pracovné listy pre nich záhadou? Bolo potrebné, aby som ako lektor často zasahoval pri komentároch ostatných a poukazoval na pravidlo rešpektujúceho vzájomného správania sa?

Metodické poznámky Každé podnetné slovo, ku ktorému sa účastníci prirovnávajú, ukazuje projektívne na to, ako účastníci sami seba hodnotia, ako sa prežívajú, ako sa vidia. Tento svoj pohľad obvykle do odpovede premietajú. Pre lektora kladie aktivita zvýšené nároky na schopnosť ochrániť sabepoňatie každého účastníka pred prípadným negatívnym zásahom od ostatných. Lektor by v priebehu celej tejto aktivity nemal zasahovať vlastnými prirovnávaniami. Aktivitu iba organizuje, nie je jej účastníkom. Pre účastníkov môže byť nepríjemné, ak niekto zo skupiny komentuje jeho prirovnanie negatívnym, ponižujúcim spôsobom alebo spôsobom, ktorý výrazné odporuje autorovmu sebahodnoteniu. Ak sa to stane, lektor môžete zdôrazniť pravidlo rešpektu voči ostatným. Je potrebné si uvedomiť, že akékoľvek negatívne hodnotenie vyslovené pred celou skupinou, môže byť pre účastníkov veľmi zraňujúce. Preto je dobré, aby účastníci z tejto aktivity neodchádzali s negatívnym hodnotením, ktoré niekto zo skupiny vyslovil na ich adresu. Účastník môže mať dojem, že negatívne hodnotenie jedného člena skupiny je tiež hodnotením všetkých ostatných. Príklady podporných viet, ktoré v takom prípade môže lektor použiť: „To bol názor Peťa, ktorý mňa samotného prekvapil.“ „Takto to vidí Peťo, ale nemusí to vôbec byť pravda.“ „To sa mi moc nezdá.“ a pod.

C C C

Aktivita SIII.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť pomenovať základné temperamentové vlastnosti Lektor vyzve ôsmych dobrovoľníkov, aby dramaticky stvárnili jednotlivé temperamentové vlastnosti a úlohou ostatných účastníkov je uhádnuť, o akú temperamentovú vlastnosť sa jedná. Inštrukcia: Vybraný dobrovoľník zahrá, ako by na danú situáciu zareagoval človek s danou temperamentovou vlastnosťou. 1. Situácia: Na ulici sa stretnú dve spolužiačky. Jedna sa pýta druhej: „AKO SA MÁŠ?“ Zahraj, ako by na otázku "AKO SA MÁŠ?" odpovedal extrovert? Zahraj, ako by na otázku "AKO SA MÁŠ?" odpovedal introvert?

2. Situácia: Máš k dispozícii 1000 €. Musíš ich do pol hodiny minúť, inak ich budeš musieť vrátiť. Čo by si si kúpil/la, ako by si ich minul/la? Zahraj, ako by sa v danej situácii zachoval človek, ktorého tempo myslenia, správania a rozhodovania je veľmi rýchle. Zahraj, ako by sa v danej situácii zachoval človek, ktorého tempo myslenia, správania a rozhodovania je veľmi pomalé.

3. Situácia: Auto zrazilo tvojho psa. Zahraj, ako by v danej situácii reagoval človek, ktorého intenzita emočných reakcií je veľmi veľká. Zahraj, ako by v danej situácii reagoval človek, ktorého intenzita emočných reakcií je veľmi malá

4. Situácia: S priateľmi si sa dohodol, že idete na celodenný výlet do hôr. Práve si sa dobalil a chystal vyraziť, keď ti priatelia zavolali, že výlet sa ruší, lebo na horách je veľká búrka. Zahraj, ako by sa v danej situácii zachoval človek, ktorý sa ťažko prispôsobuje zmenám. Zahraj, ako by sa v danej situácii zachoval človek, ktorý sa vie zmene veľmi rýchlo a flexibilne prispôsobiť.

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad tým, aký majú temperament, v akých situáciách ho môžu úspešne uplatniť a v akých situáciách im môže komplikovať život

V ktorých oblastiach života vám môže byť poznania svojho temperamentu nápomocné?

Ako sa dá využiť poznanie temperamentových odlišností ľudí v bežnom živote?

V ktorých oblastiach života vám váš temperament skomplikoval život? V ktorých situáciách ste ho naopak úspešne uplatnili?


Zaujala téma lekcie účastníkov programu? Rozumeli účastníci teórii danej lekcie?



Ako ste sa cítili v roli lektora? Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu? Spomeňte si na priebeh jednotlivých aktivít. Ak niektorú aktivitu vyhodnotíte ako nevhodnú pre danú skupinu, zamyslite sa nad príčinou daného javu a možnosťami dosiahnuť cieľ lekcie inou formou. Je dôležité mať na pamäti, že ponúkaná štruktúra lekcie je len návrhom, jednotlivé aktivity môžete prispôsobiť vašim možnostiam a potrebám danej skupiny.

LEKCIA I.3 Som taký, aký mám temperament – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

SIII.1 Nazdáááár

SIII.2 Teória lekcie

SIII.3 Moje tempera-mentové vlastnosti

SIII.4 Čo by som bol, keby som bol ...?

SIII.5 Evaluácia

C C C


44 | S t r a n a

LEKCIA I.4 Som taký, aké mám schopnosti

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o schopnostiach človeka, o našich silných a slabých stránkach a o spôsobe, ako určovať svoje silné stránky. Ciele lekcie: Účastníci programu zmapujú svoje silné a slabé stránky Účastníci sa naučia určovať svoje silné stránky




SIV.1 Čo nás spája Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov


SIV.2 Tri veci o mne Koncentrácia na vnímanie ostatných členov skupiny

15-20 min. pracovný list, fixky, zatváracie špendlíky, prípadne lepiaca páska, malá odmena pre víťaza

SIV.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


SIV.4 Moje silné a slabé stránky

Sebareflexia účastníkov ohľadne ich silných a slabých stránok

15-20 min. Príručka pre účastníkov, písacie potreby

SIV.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Moja sieť hodnôt“ 5 min. Príručka pre účastníkov, hodnoty vytlačené na nalepovacom papieri

SIV.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita SIV.1 Čo nás spája

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie napätia v skupine, rozohriatie a koncentráciu na vnímanie ostatných členov i celej skupiny.



Prevzaté z: Do Európy hrou I., 2001 Psychická záťaž: malá




Realizácia Aktivitu začína jeden dobrovoľník, stojaci vo vzdialenosti 5 – 6 metrov od skupiny ostatných účastníkov. Hovorí: „Po mojej pravej ruke hľadám toho, kto má rád čokoládu“ (alebo iný výrok tohto typu). Zo skupiny vyrazia spravidla viacerí účastníci, ale len jeden sa dotkne pravej ruky „vyzývateľa“ ako prvý a ostane ju držať. Ostatní sa vrátia späť do skupiny. Dobrovoľník opäť hovorí: „Po mojej ľavej ruke hľadám toho, kto má teraz dobrú náladu!“ Situácia sa opakuje. V hre pokračuje výrokom ten účastník, ktorý mal rád čokoládu a po ňom ten, ktorý mal dobrú náladu. Hra sa dostane do štádia, keď sa všetci účastníci držia za ruky, len poslední dvaja majú ešte voľné ruky. Ich úlohou je nájsť jednu spoločnú vec, na ktorú majú rovnaký názor tak, aby sa kruh uzavrel.

Rozbor skupinového diania Ako sa pri hre správali účastníci? Prejavila sa pri tejto aktivite súťaživosť účastníkov? Dozvedeli sa účastníci niečo nové o ostatných? Trvalo dlho, kým sa kruh účastníkov uzavrel?

Metodické poznámky Technika je zahrievacia, môžete pomocou nej sústrediť do kruhu všetkých účastníkov a pokračovať v ďalšej aktivite. Lektor v tejto aktivite figuruje zvyčajne ako pozorovateľ. Tým umožní lepšie sústredenie sa na účastníkov na seba, na objavovanie nových, spájajúcich prvkov medzi nimi.

C C C



Aktivita SIV.2 Tri veci o mne

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na sebareflexiu a koncentráciu na vnímanie ostatných členov skupiny.






Materiál: pracovný list, fixy, zatváracie špendlíky, prípadne lepiaca páska, malá odmena pre víťaza

Prostredie: dnu

Realizácia Aktivitu môžeme predstaviť tak, že účastníci majú teraz možnosť prezradiť niečo o sebe, čo ostatní v skupine nevedia a vyhrať tak súťaž. Všetci účastníci majú za úlohu na papier napísať o sebe tri informácie, z ktorých sú dve pravdivé a jedna nepravdivá. Upozornime účastníkov, aby schválne volili tie informácie, ktoré o nich ostatní nevedia a zvýšia tak pravdepodobnosť svojho úspechu v tejto hre. Keď budú mať napísané tieto tri informácie, požiadajú vedľajšieho hráča, aby im pomohol pripnúť alebo prilepiť tento papier na chrbát. Keď budú všetci účastníci takto pripravení, začnú sa prechádzať po miestnosti a čítať si informácie na chrbtoch ostatných účastníkov. Pri informácii, o ktorej predpokladajú, že je nepravdivá, urobia perom bodku. Účastníkom necháme dostatok času na to, aby mohli ohodnotiť informácie všetkých svojich spoluhráčov. Aktivitu vyhodnocujeme tak, že požiadame účastníkov, aby povedali počet bodiek označujúcich nepravdivý výrok na ich chrbte. Vyhráva ten, ktorý má pri nepravdivej informácii najmenej bodiek.

Rozbor skupinového diania Ako reagovala skupina na túto aktivitu? Boli účastníci prekvapení jej výsledkami? Aký druh informácií o sebe poskytli jednotliví účastníci? Boli to skôr „povrchné“ informácie, alebo sa vyskytli aj osobnejšie?

Metodické poznámky Táto aktivita je vhodná pre kolektív, ktorého členovia sa už poznajú. Lektor v tejto aktivite figuruje zvyčajne ako pozorovateľ. Tým umožní lepšie sústredenie sa na účastníkov na seba, na objavovanie nových, možno prekvapujúcich informácií. Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č. 6, ktorý sa nachádza na konci publikácie.

C C C

Aktivita SIV.3 Teória lekcie









V čom vynikám? Aké sú moje silné stránky?

V čom mám rezervy? Kde sú moje slabé stránky, priestor na zlepšenie?

Ako vidím svoje schopnosti ja sám a ako ich vnímajú moji blízki?


Od vlastností, ktoré človek má, odlišujeme ľudské schopnosti. Každý človek má súbor určitých schopností, ktorých kombinácia tvorí našu jedinečnosť. Naše schopnosti sú predpokladom pre úspešné vykonávanie určitých činností. Hoci majú schopnosti základ v genetike, z väčšej časti sú rozvíjané opakovanou činnosťou – tréningom. Schopnosti, v ktorých sme dobrí, sú naše silné stránky a tie, v ktorých až tak dobrí nie sme, to sú naše slabé stránky. Mnohé naše silné stránky sa dajú rozpoznať už v rannom detstve. Ak sú rodičia vnímaví, môžu svojim deťom výrazne v ich objavení i rozvíjaní pomôcť. My už máme predsa len nejaký ten rok za sebou a je na nás, aby sme si svoje silné stránky začali uvedomovať sami. Pomôže nám to k tomu, aby sme v živote nepremárnili príliš mnoho času robením toho, čo nás vôbec nebaví alebo toho, v čom nie sme dosť dobrí.


46 | S t r a n a

A čo ak nemám žiadne schopnosti? Je to veľmi nepravdepodobné! Každý máme nejaké schopnosti, v ktorých sme dobrí a ktorými vynikáme. Pocit, že „na nič nemáme“ máme skôr preto, že sa zameriavame na schopnosti, ktoré aktuálne fičia, napr. športové nadanie, spev a pod. Pokiaľ nie som najlepší vo veciach ktoré sú „in“, neznamená to, že nemám žiadne schopnosti, v ktorých som výnimočný

19.

Existujú štyri nápomocné otázky k objaveniu našich najsilnejších stránok: 1. Čo ma najviac baví? Odpoveď zahŕňa všetky činnosti, pri ktorých sa cítime veľmi dobre a z robenia ktorých máme najväčšie potešenie. Patria tu všetky činnosti, v rámci ktorých mentálne alebo fyzicky niečo tvoríme.

2. V čom som naozaj dobrý/á, čo mi naozaj ide? Ak je ťažké na túto otázku odpovedať, môžeme poprosiť o spätnú väzbu aj svojich rodičov, kamarátov, niekoho, komu dôverujeme. Tiež sa môžeme istý čas pozorovať a zapisovať si všetko, čo sa nám podarí a činnosti, ktoré nám idú „v priemere“ lepšie ako druhým.

3. Čo mi prináša najväčšie vnútorné uspokojenie? Ide o činnosti z prvých dvoch kategórií, pri ktorých prežívame hlboké vnútorné uspokojenie (bez ohľadu na to, či nás niekto ocení). Tieto naše silné stránky sú sýtené zvláštnym druhom vnútornej motivácie.

4. Čím môžem byť práve ja najviac užitočný/á svetu? Táto otázka nám pomôže uľahčiť výber, pokiaľ patríme k tým šťastlivcom, čo majú mnoho záujmov, schopností a talentov. Najväčšie vnútorné naplnenie zažijeme vtedy, keď budeme robiť to, čo od nás svet najviac potrebuje.

C C C

Aktivita SIV.4 Moje silné a slabé stránky

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na sebareflexiu účastníkov ohľadne ich silných a slabých stránok.


Kategória: sebareflexívna aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: PERSONA Psychická záťaž: stredná




Motivácia Poznanie svojich silných a slabých stránok nám pomáha získať prehľad o svojich schopnostiach.

Realizácia Lektor zadá účastníkom úlohu, aby sa zamysleli nad svojimi silnými a slabými stránkami. Do obrázka pravej ruky (príručka pre účastníkov, strana 21) majú účastníci napísať 5 svojich schopností, zručností či vlastností, ktoré považujú za svoje najsilnejšie stránky a do obrázka ľavej ruky 5 svojich schopností, zručností či vlastností, ktoré považujú za svoje najslabšie stránky.

Rozbor skupinového diania Ako sa vám hľadali svoje silné a slabé stránky? Hľadali sa vám ľahšie vaše prednosti, alebo vaše nedostatky? Čo si myslíte, prečo to tak je?

Metodické poznámky Pre plánovanie našej budúcnosti sú pre nás viac smerodajné naše silné stránky. Pre svoj všeobecný rozvoj je však dobré pracovať aj na svojich slabých stránkach a rozvinúť ich do uspokojivej úrovne. K tomu by malo smerovať pôsobenie lektora. Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č. 7, ktorý sa nachádza na konci publikácie.

C C C



Aktivita SIV.6 Zadanie domácej úlohy

Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Moja sieť hodnôt“ a rozdá pracovné listy – nálepky s cieľovými hodnotami. Zadanie úlohy nájdete na strane 51. Úloha je aj v príručke pre účastníkov, strana 22. Pracovný list sa nachádza v prílohe č. 8 na konci publikácie. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita SIV.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu zmapujú svoje silné a slabé stránky Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Máte pocit, že táto lekcia prispela k lepšiemu poznaniu vašich silných a slabých stránok?

Načo môžete využiť poznanie svojich silných a slabých stránok? Uveďte aspoň 3 príklady.

Cieľ: Účastníci sa naučia určovať svoje silné stránky Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Vedeli všetci účastníci nájsť svoje silné stránky?

Potrebuje niekto z účastníkov väčšiu podporu pri nachádzaní svojich silných stránok?

Bol niekto, kto mal iba negatívny pohľad na seba? Ak u niektorého z účastníkov prevláda vyslovene negatívny pohľad na seba, lektor môže zaradiť aktivitu zameranú na poskytovanie pozitívnych spätných väzieb a dohliadnuť na to, aby skupina dala pozitívnu spätnú väzbu tomuto účastníkovi. Rovnako môže lektor účastníkovi navrhnúť osobný rozhovor na túto tému a pomôcť mu pri identifikácii jeho silných stránok, ak bude mať účastník o takúto pomoc záujem. Takáto pomoc si však vyžaduje zrelosť lektora a viaceré ďalšie kompetencie, vzhľadom na riziko, že sa účastník môže lektorovi zdôveriť s možnými životnými traumami, ktoré majú vplyv na jeho negatívny pohľad na seba. V takom prípade by mal mať lektor kompetenciu poskytnúť krízovú intervenciu a nasmerovať účastníka na odborníkov, ktorí by mu vedeli pomôcť spracovať tieto traumy. Ak sa lektor necíti na riešenie takejto situácie kompetentne, nemal by sa do takejto individuálnej pomoci púšťať. Čo môže urobiť, je konzultovať takéto prípady s odborníkom, napr. školským psychológom.




48 | S t r a n a

LEKCIA I.4 Som taký, aké mám schopnosti – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

SIV.1 Čo nás spája

SIV.2 Tri veci o mne

SIV.3 Teória lekcie

SIV.4 Moje silné a slabé stránky

SIV.5 Zadanie domácej úlohy

SIV.6 Evaluácia

C C C



LEKCIA I.5 Som taký, aké uznávam hodnoty

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o hodnotách a hodnotovej orientácii človeka. Ciele lekcie: Účastníci sa zamyslia nad hodnotami, ktoré vyznávajú a popíšu, ako tieto hodnoty ovplyvňujú ich správanie Účastníci si zostavia osobnú sieť hodnôt.




SV.1 Elektrina Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

5 min. Stoličky, noviny

SV.2 Korunný svedok Sebarelexívna aktivita zameraná na vytvorenie hierarchie osobných hodnôt

25-30 min. Papierové lístky (10 cm x 10 cm), perá, podložky na písanie, kôš/nádoba

SV.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


SV.4 Moja sieť hodnôt Sebareflexia účastníkov ohľadne osobných hodnôt


SV.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Moje vzory“ 5 min. Príručka pre účastníkov

SV.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita SV.1 Elektrina

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie napätia v skupine, rozohriatie účastníkov a koncentráciu na vnímanie ostatných členov i celej skupiny.



Prevzaté z: Do Európy hrou II., 2002 Psychická záťaž: malá



Materiál: stoličky, noviny Prostredie: dnu

Realizácia Účastníci sedia v kruhu a držia sa za ruky. Jeden z účastníkov je elektráreň a vysiela elektrický prúd, to znamená, že stisne ruku účastníkovi vpravo alebo vľavo a ten posiela prúd ďalej tak, že stisne ruku vedľa sediacemu účastníkovi. Jeden dobrovoľník stojí v kruhu, drží v ruke zrolované noviny a snaží sa pohľadom zachytiť, kde je práve elektrický prúd. Ak udrie novinami účastníka, u ktorého je práve elektrický prúd, vymenia si miesto a hra pokračuje.

Rozbor skupinového diania Splnila hra svoj zahrievací účel? Je skupina pripravená na ďalšiu spoluprácu? Reaguje skupine pozitívne na podobný typ aktivít, alebo treba hľadať iniciačné aktivity iného druhu?

Metodické poznámky Táto aktivita je vhodná na rozohriatie a netreba v nej hľadať hlbší význam.

C C C


50 | S t r a n a

Aktivita SV.2 Korunný svedok

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na sebareflexiu účastníkov a vytvorenie osobnej hierarchie hodnôt.


Kategória: psychologicko-sebarelefívna aktivita Fyzická záťaž: malá




Materiál: papierové lístky (10 cm x 10 cm), perá, podložky na písanie, kôš/nádoba Prostredie: dnu

Motivácia Ste skupina korunných svedkov, ktorí odhalili a prekazili tajné praktiky mafie drogového gangu. Keďže proces ich usvedčenia trvá veľmi dlho a odhaleným vodcom veľmi záleží na tom, aby vás odstránili (naveky), ste v ohrození života. Preto musíte opustiť krajinu a viac sa nevrátiť. Môžete si zo sebou zobrať iba 5 vecí – „položiek“, ktoré chcete.

Realizácia Po úvodnej motivácii rozdáme účastníkom perá, papieriky, podložky a každý si napíše na 5 papierov 5 svojich položiek, ktoré by si zobral. Potom zadáme inštrukciu, že situácia sa skomplikovala a dve veci budú musieť z toho vylúčiť, takže im zostanú len tri, tie následne majú usporiadať podľa dôležitosti.

Rozbor skupinového diania Ako pracovali jednotliví účastníci pri tejto aktivite? Trvalo dlho, kým boli schopní vybrať 5 najdôležitejších vecí? Aké položky figurovali v ich zoznamoch? Boli skôr materiálnej či nemateriálnej povahy? Vyskytlo sa niečo, čo vás prekvapilo? Ako reagovali ostatní účastníci na zoznamy vecí iných?

Metodické poznámky Medzi 5 položiek, ktoré si môžu pri vycestovaní so sebou zobrať, je povolené zaradiť aj ľudí. Po aktivite nasleduje diskusia o tom ako sa im veci vyberali, podľa akého kľúča vylučovali, podľa čoho si určili poradie troch najdôležitejších, čo pre nich týchto 5 položiek v živote znamená a podobne. Lektor sa do tejto aktivity nezapája. Jednotlivé položky v zoznamoch účastníkov nehodnotí verbálne či neverbálne, podobne k tomu povzbudzuje aj ostatných – každý má svoj vlastný rebríček dôležitých vecí a nie je dôvod sa domnievať, že „môj zoznam“ je lepší ako „tvoj zoznam“.

C C C

Aktivita SV.3 Teória lekcie









Čo pokladám vo svojom živote za najdôležitejšie? Čo pre mňa nemá vôbec význam?

Poznám svoj rebríček hodnôt?

Zhodujú sa moje hodnoty s hodnotami mojich známych?


Všetky naše názory, rozhodnutia a činy sú určitým spôsobom ovplyvňované našimi hodnotami. Hodnoty v nás pôsobia ako vnútorný kompas, ktorý usmerňuje všetko naše konanie. Tieto hodnoty však nie sú vlastnosťami daných „vecí“, ale sú výsledkom toho, aký máme k daným veciam vzťah. Napríklad mäso má pre „všežravca“ úplne inú hodnotu ako pre vegetariána. Rovnako ak máme pocit, že si nás niekto neváži, neznamená to, že nemáme hodnotu, vypovedá to len o tom, do akej miery si druhý našu hodnotu uvedomuje. Naše hodnoty sú obvykle navzájom pospájané a tvoria našu hodnotovú orientáciu. Preto nemôžeme jednotlivé hodnoty vytrhávať a interpretovať samostatne, pretože ich zmysel závisí od ďalších hodnôt a od toho, akým spôsobom sú prepojené.



Hovorí sa, že ak poznáme hodnotový systém konkrétneho človeka, získavame nielen obraz o jeho osobnosti, ale na jeho základe vieme do veľkej miery predpovedať aj jeho správanie.

Na zamyslenie Vo svojom živote sa musíme často rozhodovať medzi svojimi prioritami. Preto je dobré čas od času si uvedomiť, aké hodnoty sú pre nás dôležité, usporiadať si ich podľa priorít a podľa nich sa aj riadiť.

C C C

Aktivita SV.4 Moja sieť hodnôt

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na sebareflexiu účastníkov ohľadne osobných hodnôt.




Čas na prípravu: 5-10 min. Počet hráčov: do 30


Materiál: príručka pre účastníkov, vypísané cieľové hodnoty na lepiacom papieri Prostredie: dnu

Motivácia Pre lepšiu orientáciu v našich osobných hodnotách nám môže poslúžiť zostavenie si vlastnej siete hodnôt. Zostavenie osobnej siete hodnôt nám umožňuje porovnávať, či sa pre nás mení význam jednotlivých hodnôt, alebo ako sa naše hodnoty menia v priebehu nášho osobnostného rastu a dozrievania. Môže sa tak pokojne stať, že hodnoty, ktoré sú pre nás prvoradé dnes, v priebehu mesiacov či rokov stratia na svojej významnosti.

Realizácia Lektor zadá účastníkom úlohu, aby sa zamysleli nad svojimi hodnotami, ktoré vyznávajú a vypísali desať svojich najdôležitejších hodnôt (ako pomôcka môže poslúžiť zoznam cieľových hodnôt

20, ktorý sa nachádza v prílohe č.8 na konci

publikácie. Vybratých 10 hodnôt účastníci usporiadajú podľa ich dôležitosti tak, ako to momentálne vnímajú. Použijú pri tom obrázok siete, ktorý sa nachádza v príručke pre účastníkov na strane 23. Pretože sieť musí byť najpevnejšia v strede, zaradia tam najvýznamnejšie hodnoty a tie menej významné po okrajoch.

Rozbor skupinového diania Ako sa vám určovali najdôležitejšie hodnoty? Usporadúvali sa vám ľahko, alebo sa vám ťažko určovalo poradie ich dôležitosti? Správate sa podľa priorít vašich hodnôt aj v každodennom živote? Čo si myslíte, prečo to tak je?

Metodické poznámky Počas aktivity je vhodné zachovať nehodnotiaci postoj a povzbudzovať k nemu aj ostatných účastníkov, aby sa jednotliví účastníci necítili konfrontovaní pri vyjadrovaní svojej hodnotovej orientácie. Táto aktivita je hlbokej sebereflexívnej povahy a je pravdepodobné, že čas na ňu vyčlenený nebude každému postačovať. Preto je vhodné účastníkov povzbudiť k tomu, aby jej venovali čas aj v pokoji doma, možno prídu na ďalšie hodnoty, ktoré ich hneď nenapadli.

C C C

Aktivita SV.5 Zadanie domácej úlohy

Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Moje vzory“. Zadanie úlohy nájdete na strane 55. Úloha je aj súčasťou príručky pre účastníkov, strana 25. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C


52 | S t r a n a

Aktivita SV.6 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad hodnotami, ktoré vyznávajú a popíšu, ako tieto hodnoty ovplyvňujú ich správanie Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Považujete tému o vašich hodnotách za dôležitú vo svojom živote?

Je niekto alebo niečo, čo ovplyvňuje tvorbu či zmenu vašich hodnôt?

Ako hodnoty, ktoré uznávate ovplyvňujú vaše správanie? Cieľ: Účastníci si zostavia osobnú sieť hodnôt Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Darilo sa všetkým účastníkom zostaviť osobnú sieť hodnôt?

Stotožnili sa účastníci s ponúkanými možnosťami cieľových hodnôt, alebo mali ešte aj iné návrhy?



LEKCIA I.5 Som taký, aké uznávam hodnoty – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

SV.1 Elektrina

SV.2 Korunný svedok

SV.3 Teória lekcie

SV.4 Moja sieť hodnôt

SV.5 Zadanie domácej úlohy

SV.6 Evaluácia

C C C



LEKCIA I.6 Som taký, aké si vyberám vzory

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o vplyve ľudí a prostredia, ktoré nás obklopuje, na našu osobnosť. Ciele lekcie: Účastníci programu pomenujú vplyvy prostredia, ktoré pôsobia na formovanie ich osobnosti Účastníci sa zamyslia nad tým, ktorí ľudia ich najviac ovplyvňujú




SVI.1 Tri kruhy Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov


SVI.2 Kotúľanie loptičky Skupinovo-interakčná aktivita zameraná na získanie sociometrických informácií ohľadom danej skupiny

15-20 min. loptička (napr. tenisová)

SVI.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


SVI.4 Moje vzory Sebareflexia účastníkov ohľadne vplyvu ľudí, ktorí ich obklopujú


SVI.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Flipchart/tabuľa, písacie potreby

Popis aktivít

Aktivita SVI.1 Tri kruhy

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na rozohriatie a koncentráciu účastníkov a pripravu účastníkov k ďalšej práci.







Realizácia Každý z účastníkov si má za úlohu v mysli vybrať jedného človeka prítomného v miestnosti. Keď sú všetci rozhodnutí, inštruktor aktivity povie: Teraz máte za úlohu čo v najkratšom čase tri krát obehnúť okolo vami vybratého človeka.

Rozbor skupinového diania Prebudila táto aktivita skupinu? Vyhovuje skupine takýto typ iniciačnej aktivity alebo treba hľadať pokojnejšie alternatívy? Neprekážal účastníkom fyzický kontakt, ktorý sa pri aktivite vyskytol? Prejavil sa v aktivite fenomén „skupinkovania“, ktorý je často prítomný v triednych kolektívoch?

Metodické poznámky Táto aktivita je veľmi krátka, no rovnako efektívna. Na pamäti treba mať bezpečnosť účastníkov a vopred odstrániť všetky možné prekážky, ktorými sa mohli zraniť (dať nabok stoličky, odpratať iný materiál z miestnosti a pod).

C C C


54 | S t r a n a

Aktivita SVI.2 Kotúľanie loptičky

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na získanie sociometrických informácií ohľadom danej skupiny.



Prevzaté z: Kratochvíl in Labáth, Smik, 1991 (modifikované) Psychická záťaž: stredná



Materiál: loptička (napr. tenisová) Prostredie: dnu

Realizácia Skupina sa usadí do kruhu na zem. Lektor zadá inštrukciu: „Teraz budeme vyberať jednotlivých členov skupiny podľa toho, v čom sú pre nás vzormi. Napríklad môžeme začať tým, že X (napr.Zuzka) je pre mňa vzorom v čestnosti. Inštruktor odkotúľa loptu účastníkovi X. Účastník X pokračuje opäť podľa vlastného kritéria. Aktivita pokračuje pokým účastníci navzájom plynule kotúľajú loptičku. Po určitom čase sa môže lektor opýtať, či každý mal u seba aspoň raz loptičku. Ak niekto nemal, lektor vyzve skupinu, aby povedala charakteristiku daného človeka, ktorá môže byť vzorom pre ostatných.

Rozbor skupinového diania Ako sa pri aktivite prejavila sociometria skupiny? Korešpondovali jednotlivé voľby vzorov s vašim pozorovaním sociometrických vzťahov v skupine? Boli niektoré voľby vzorov pre vás prekvapením? Ako reagovali jednotliví účastníci na pozitívnu spätnú väzbu od ostatných? Ako reagovali tí, ktorým sa neušla takáto pozitívna reakcia od ostatných?

Metodické poznámky Pre lektora môžu byť pre ďalšie aktivity smerodajné sociometrické voľby, ako aj atmosféra v skupine. Pre nás je daná aktivita predovšetkým vhodnou premosťovacou aktivitou k prezentácii praktickej teória danej lekcie. Lektor sa môže i nemusí zúčastniť, v práci s deťmi a dospievajúcimi je však účasť lektora v aktivite značným prínosom. Voľby lektora však musia byť poskytované citlivo a cielene.

C C C

Aktivita SVI.3 Teória lekcie









Uznávam nejaké vzory?

Kto je pre mňa najväčším vzorom? Čim si tento človek zaslúžil moju pozornosť?

Do akej miery a v akých situáciách ovplyvňuje môj vzor moje správanie a uvažovanie?


Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, do akej miery na nás vplývajú ľudia a prostredie, v ktorom žijeme? Akí by sme asi boli, keby sme žili v inej dobe, či v inej krajine? Aký by sme mali vzťah napríklad k jedlu, peniazom, domovu, keby sme vyrastali počas vojny? Alebo akí by sme boli, keby sme sa narodili v inej rodine, chodili do inej školy, či dokonca len inej triedy? Tieto a množstvo iných faktorov sa dá zhrnúť pod tzv. vplyvy prostredia. Čo nás ale ovplyvňuje najviac, sú ľudia, ktorí nás obklopujú. Od prvej minúty nášho života sa učíme väčšinu vecí napodobňovaním. Naše okolie na nás vplýva oveľa silnejšie, ako si často krát pripúšťame. Dokonca žiadna kniha ani štúdium nás neovplyvňuje a nepretvára tak silno, ako ľudia z nášho okolia. Naši príbuzní, známi a priatelia nás ovplyvňujú oveľa silnejšie, ako si myslíme a to bez toho, že by sme si to uvedomovali.

Vyskúšaj experiment Postav sa na stôl. Potom popros slabšieho kamaráta, ktorý stojí pred stolom, aby si s tebou zmeral sily. Pokús sa ho vytiahnuť na stôl, zatiaľ čo on sa pokúsi stiahnuť ťa dolu. Kto vyhrá?



Je to fyzikálny zákon, že je omnoho ľahšie niekoho stiahnuť dolu, ako vytiahnuť nahor. Nemôžeš vyhrať vytrvalosťou. Tomu druhému stačí iba to, aby „ostal visieť“ a čakal, kým sa tvoje sily vyčerpajú. Myslíš si, že sú aj iné veci v živote, ktoré fungujú podobne? Ak áno, čo s tým môžeš urobiť?

C C C

Aktivita SVI.4 Moje vzory

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na sebareflexiu účastníkov ohľadne vplyvu ľudí, ktorí ich obklopujú.






Materiál: príručka pre účastníkov Prostredie: dnu

Realizácia Lektor zadá účastníkom úlohu, aby sa zamysleli nad ľuďmi, ktorí sú (alebo boli) pre nich v živote vzormi. Účastníci písomne odpovedajú na nasledujúce otázky: A) Kto boli traja až desiati ľudia, ktorí ťa do dnešného dňa ovplyvnili najsilnejšie (napr. matka, otec, priatelia, príbuzní, učitelia, vychovávatelia ...)? B) Aké hodnoty títo ľudia vyznávajú? V čom vnímaš ich vplyv? C) Kto ťa najsilnejšie ovplyvňuje dnes? Tip – kto s tebou trávi najviac času (partner, priatelia, rodičia, spoluúčastníci, kamaráti zo športu), ten ťa aj najsilnejšie ovplyvňuje. Táto časť úlohy je súčasťou práce na doma. Na spoločnom stretnutí lektor vyzve 2-3 dobrovoľníkov, aby ostatným porozprávali o svojich vzoroch. Následne sa účastníci na stretnutí rozdelia do dvojíc, prípadne trojíc a hovoria o svojich vzoroch v menších skupinách.

Rozbor skupinového diania Aké bolo pre účastníkov premýšľať o svojich vzoroch? Bolo pre nich jednoduché definovať svoje vzory? Uznávali účastníci vplyv vzorov na svoj život, alebo žiadne vzory neuznávajú? Dokázali účastníci pomenovať zmenu vnímania vzorov a ich vplyv vo svojich životoch?

Metodické poznámky Táto aktivita je zdrojom cenných informácií o účastníkoch – poskytuje náhľad do hodnotovej orientácie účastníkov, ale aj spoznanie „kanálov“ vplyvu na nich – ak lektor pozná uznávané vzory svojich účastníkov, dokáže cez ne efektívnejšie vplývať na účastníkov a v prípade potreby spolupracovať s týmito vzormi na posilnení, resp. korekcií ich postojov, správania a pod.

C C C

Aktivita SVI.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu pomenujú vplyvy prostredia, ktoré pôsobia na formovanie ich osobnosti Lektor nakreslí postavičku človeka a viacero šípok, ktoré k postavičke smerujú. Účastníci dobrovoľne prichádzajú k nakreslenej postave po jednom a k jednotlivým šípkam pripisujú, čo všetko nás ovplyvňuje.

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad tým, ktorí ľudia ich najviac ovplyvňujú Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Súhlasíte s tvrdením, že ľudia, s ktorými trávite najviac času vás najviac ovplyvňujú?

Je niekto, koho vplyv by ste chceli mať vo vašom živote intenzívnejší (napr. priateľ čo, býva ďaleko; nikto, kto už nie je medzi nami a pod.)?

Je podľa vás dobré nechať sa ovplyvňovať druhými? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo?

Je niekto pre koho ste vzorom vy? Ako sa pritom cítite?

Priebeh lekcie Lektor pomocou nasledujúcich otázok vyhodnotí aj priebeh lekcie. Odporúčame zhodnotiť priebeh lekcie čo najskôr po jej ukončení. Zaujala téma lekcie účastníkov programu?


56 | S t r a n a

Rozumeli účastníci teórii danej lekcie? Ako ste sa cítili v roli lektora? Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu? Spomeňte si na priebeh jednotlivých aktivít. Ak niektorú aktivitu vyhodnotíte ako nevhodnú pre danú skupinu, zamyslite sa nad príčinou daného javu a možnosťami dosiahnuť cieľ lekcie inou formou. Je dôležité mať na pamäti, že ponúkaná štruktúra lekcie je len návrhom, jednotlivé aktivity môžete prispôsobiť vašim možnostiam a potrebám danej skupiny.

LEKCIA I.6 Som taký, aké si vyberám vzory – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

SVI.1 Tri kruhy

SVI.2 Kotúľanie loptičky

SVI.3 Teória lekcie

SVI.4 Moje vzory

SVI.5 Evaluácia

C C C



LEKCIA I.7 Som taký, aké sú moje zvyky

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o zvykoch. Ciele lekcie: Účastníci sa zamyslia nad tým, ktoré zvyky sú ich súčasťou a rozdelia ich medzi želané zvyky a zlozvyky Účastníci programu si určia zvyky, ktoré si chcú vypestovať.




SVII.1 Vábenie lane Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov


SVII.2 Vtáka poznáš po perí

Rozdelenie účastníkov do menších skupín

5 min. Lístočky s názvami/obrázkami zvierat; šatka pre každého účastníka na zaviazanie očí

SVII.3 Starinársky obchod Sebareflexia účastníkov o tom, čo by si priali a čoho by sa chceli vo svojom živote zbaviť

25-30 min. papiere, písacie potreby

SVII.4 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


SVII.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Pestovanie nových zvykov“


SVII.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie


Popis aktivít

Aktivita SVII.1 Vábenie lane

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie napätia v skupine, koncentráciu na vnímanie ostatných členov skupiny, empatiu, ako aj sebareflexiu o veciach, ktoré máme radi.



Prevzaté z: Srbová, 2007 Psychická záťaž: malá

Čas na prípravu: 0 min. Počet hráčov: ľubovoľný, párny



Realizácia Účastníci sa rozdelia do dvojíc. Jeden hrá úlohu lane a druhý lovca, ktorý chce laň k sebe nalákať. Lovec a laň stoja na začiatku hry čelom k sebe, vo vzdialenosti cca 6 metrov od seba. Lovec môže laň vábiť len tým, že povie nejaké slovo alebo slovné spojenie (Napr. „plávanie v jazere“ alebo „zmrzlina“). Účastník v úlohe lane na toto slovo zareaguje podľa toho, či to má rád. Ak je pre neho táto vec príťažlivá, urobí krok k lovcovi, ak tú vec rád nemá, urobí krok späť, ak je mu tá vec ľahostajná, zostáva na mieste. Nejedná sa o súťaž. Hra je náročná na vcítenie. Účastníci si vďaka nej môžu vyskúšať, či sa dokážu vcítiť do druhých, a ponúknuť im to, čo im urobí radosť.

Rozbor skupinového diania Ako reagovali hráči na túto úlohu? Ako sa darilo lovcom lákať ich lane? Prejavili dostatok empatie, aby ich prilákali bližšie? Ako reagovali lovci na prípadný neúspech? Dali sa ním odradiť, alebo ich to ďalej motivovalo?

Metodické poznámky V rámci diskusie je možné hovoriť o tom, ako sa nám darilo vábiť „svoju laň“, aké veci sú nám príjemné a robia nám radosť, a aké sú nám nepríjemné a radšej sa im vyhýbame a pod.

C C C


58 | S t r a n a

Aktivita SVII.2 Vtáka poznáš po perí

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na prebudenie účastníkov a pripravenie ich na ďalšiu prácu; možno ju použiť i na rozdelenie účastníkov do dvojíc, trojíc, alebo väčších skupín.






Materiál: lístočky s názvami príp. obrázkami zvierat; na každom lístku jedno zviera tak, aby sa z lístočkov dali vytvoriť páry, trojice prípadne väčšie skupiny (podľa potreby); šatka pre každého účastníka na zaviazanie očí

Prostredie: kdekoľvek

Realizácia Každý účastník dostane jeden lístok, ktorý si sme prehliadnuť, no zároveň ho nesmie ukazovať iným hráčom. Na povel inštruktora každý hráč začne vydávať ten zvuk, ktorý zvyčajne vydáva zviera na jeho lístočku. Na základe tohto zvuku majú hráči vytvoriť spolu dvojicu, trojicu či väčšie skupiny (podľa zámeru inštruktora).

Metodické poznámky Hru možno previesť i v náročnejšej variante – hráči majú previazané oči a len na základe zvuku musia nájsť ostatných hráčov zo svojej skupiny.

C C C

Aktivita SVII.3 Starinársky obchod

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na sebareflexiu účastníkov o tom, čo by si priali a čoho by sa chceli vo svojom živote zbaviť.



Prevzaté z: Kratochvíl in Labáth, Smik, 1991 Psychická záťaž: stredná



Materiál: papiere, písacie potreby Prostredie: dnu/von

Realizácia: Každý účastník dostane jeden papierik a ceruzku. Inštrukcia znie: Prvá časť – „Ste v zázračnom obchode. Bez peňazí si môžete kúpiť čo len chcete. Môže to byť vec, osoba, vzťah, vlastnosť. Napíšte na papier, čo by ste si priali.“ Všetci prečítajú svoje priania. Druhá časť – „Ste na nákupe v zázračnom obchode. Môžete sa zbaviť čohokoľvek chcete. Môže to byt vec, osoba, vlastnosť, čo len chcete. V tomto obchode od vás kúpia všetko. Napíšte na papier, čoho by ste sa chceli zbaviť.“ Každý prečíta, čoho by sa najradšej zbavil. Nasleduje rozhovor účastníkov o jednotlivých výpovediach v menších skupinách.

Rozbor skupinového diania Čo si jednotliví účastníci želajú? Čoho sa chcú zbaviť? V čom sú si účastníci navzájom podobní? Ako prežívajú svoje neželané vlastnosti, osoby alebo veci? Ako chcú dosiahnuť svoje ambície? Čoho sa obávajú? Ako si môžu pomôcť? Ako im môžu pomôcť iní ľudia?

Metodické poznámky Cieľom tejto techniky je umožniť vyjadriť účastníkom svoj postoj k obrazu o sebe, vyjadriť svoje vývinové ambície a túžby, svoj ideálny obraz o sebe, svoje súčasné sebaprežívanie. Zároveň je cieľom umožniť spracovať svoje pocity a vytvoriť si reálny obraz o sebe a reálnejšie očakávania. Vhodná je diskusia v skupinách o počte 6-8 účastníkov.

C C C



Aktivita SVII.4 Teória lekcie









Aké mám zvyky? Je nejaký zvyk, ktorý je pre mňa typický?

Sú moje zvyky pre mňa vždy prínosom, alebo ma v niečom aj obmedzujú, škodia?

Chcel/la by som sa nejakých zvykov zbaviť? Alebo si nejaké nové osvojiť?


Zvyk je tendencia vykonávať nejakú činnosť určitým spôsobom. Napríklad máme zvyk triediť odpad, umývať si zuby po každom jedle, pozdraviť okoloidúcich a podobne. Každý z nás má svoje zvyky. Niekedy si to ani neuvedomujeme a ich vykonávanie berieme automaticky bez toho, aby sme sa nad tým zamýšľali. Jednoducho niektoré úkony robíme preto, že sme ich vždy tak robili. Niektoré z týchto zvykov, či návykov pokladáme za užitočné a chceli by sme si ich ponechať. Iných by sme sa najradšej zbavili – to sú väčšinou naše zlozvyky. Ako je to s tebou? Máš nejaké nezvyčajné zvyky? A aké máš zlozvyky, ktoré by si radšej nemal/la?

Špeciálne druhy zvykov Niektoré naše zvyky sú podmienené kultúrne alebo historicky, hovoríme im tradície. Príkladom sú napríklad zvyklosti pri slávení Veľkonočných sviatkov, Vianoc, či Nového roku. Existuje aj zvláštna skupina zvykov, tzv. rituály (obrady). Sú to spoločenské, duchovné a osobné zvyky, ktoré majú navyše emočný rozmer. Pomáhajú nám naladiť sa na niečo (na niečo sa pripraviť), vyvolať nejaké emócie, alebo emócie odžiť. Napríklad krst, maturita, promócie, pohrebné rituály, ale aj večerná modlitba a iné.

Na zamyslenie Len ťažko sa niečo v tvojom živote zmení, pokiaľ sa nezmeníš ty. Často činnosti vykonávame bez toho, aby sme si uvedomili, že ich môžeme robiť inak. Preto si nájdi čas a pozri sa svojim zvykom na zúbky. Pomenuj ich a zamysli sa, či ich môžeš zmeniť tak, aby ťa nebrzdili, ale aby ti pomáhali. Každý jeden zvyk si pozvi k sebe na koberček, ako riaditeľ neposlušného účastníka, s ktorým nie je spokojný a navrhni mu svoju predstavu, ako sa môže zmeniť. Zvyk za zvykom. Náš život je celok, skladajúci sa z drobných zvykov. Rozmeň si ho na drobné a poskladaj si život poľa vlastných predstáv.

C C C

Aktivita SVII.6 Zadanie domácej úlohy

Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Pestovanie nových zvykov“. Zadanie úlohy nájdete v prílohe č 10. Úloha sa nachádza aj v príručke pre účastníkov na strane 26. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita SVII.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad tým, ktoré zvyky sú ich súčasťou a rozdelia ich medzi želané zvyky a zlozvyky Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky: Uvedomovali ste si pred touto lekciou, že aj naše zvyky sa podieľajú na tom, že sme, akí sme? Je podľa vás dôležité zamýšľať sa nad svojimi zvykmi a systematicky s nimi pracovať? Ako vnímate zvyky ľudí okolo, ste tolerantní k ich zlozvykom, aká je v týchto prípadoch podľa vás správna hranica tolerancie?

Cieľ: Účastníci programu si určia zvyky, ktoré si chcú vypestovať Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Zaujala téma účastníkov? Bola im zrozumiteľná, zapájali sa?

Dokázali účastníci naformulovať zvyky, ktoré si chcú vypestovať?

Má niekto z účastníkov mimoriadne zvláštne zvyky, ktoré hraničia s patológiou?


60 | S t r a n a



LEKCIA I.7 Som taký, aké sú moje zvyky – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

SVII.1 Vábenie lane

SVII.2 Vtáka poznáš po perí

SVII.3 Starinársky obchod

SVII.4 Teória lekcie

SVII.5 Zadanie domácej úlohy

SVII.6 Evaluácia

C C C



LEKCIA I.8 Som tým, za koho sa pokladám

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o identite mladého človeka. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť definovať, čo je identita Účastníci sa zamyslia nad tým, čo je súčasťou ich identity.




SVIII.1 Lopta-bomba Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

5-10 min. Loptička (napr. tenisová)

SVIII.2 Kto som? Skupinovo-interakčná aktivita s prvkami drámy

15-20 min. Nálepky s rolami – počet rovnaký ako je počet účastníkov

SVIII.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


SVIII.4 Kto ku komu patrí? Rozdelenie účastníkov do menších skupín/dvojíc

5 min. Dopredu odpočítané množstvo lístočkov dvojíc rozprávkových postáv

SVIII.5 Moja identita Sebareflexia účastníkov ohľadne ich identity


SVIII.6 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Vytvorenie osobnej vizitky“


SVIII.7 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie


Popis aktivít

Aktivita SVIII.1 Lopta-bomba

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na pozornosť a reakčný čas, na uvoľnenie napätia v skupine a pripravenie skupiny na ďalšiu prácu.


Kategória: iniciačná aktivita Fyzická záťaž: stredná

Prevzaté z: SVČ Lužánky Psychická záťaž: malá



Materiál: loptička (napr. tenisová) Prostredie: von

Realizácia Podobne ako v aktivite „Loptičky“, úlohou účastníkov skupiny je hádzať si loptičku v rovnakom poradí, t.j. zakaždým od rovnakého hráča loptičku prijímam a rovnakému hráčovi ju hádžem. Zozačiatku skupina stojí v kruhu, no neskôr sa musia voľne hýbať po vyčlenenom priestore, čím sa hra stane náročnejšia na pozornosť. Vtedy sa z loptičky stáva odistená bomba, ktorú si hráči v ustálenom poradí pohadzujú. Keď sa niekomu stane, že sa mu loptička pri chytaní vyšmykne, alebo si ju v rýchlosti nevšimne a loptička spadne na zem, musia sa všetci členovia skupiny dotknúť zeme tak, aby sa jej dotýkali oboma chodidlami, oboma dlaňami a chrbtom natočeným ku zemi (bruchom hore). Človek, ktorý zareaguje najpomalšie a posledný sa dotkne zeme požadovaným spôsobom, vypadáva z hry.

Rozbor skupinového diania Pripravila táto aktivita skupinu na ďalšiu spoluprácu? Páčila sa účastníkom táto aktivita? Ako reagovali na zvyšujúce sa požiadavky aktivity v jej priebehu? Nebolo pre vypadnutých účastníkov príliš demotivujúce prizerať sa aktivite až do jej konca?

Metodické poznámky V cvičnom kole možno túto aktivitu využiť aj na naučenie, resp. pripomenutie si mien účastníkov. Hráčov, ktorí vypadli z hry možno vymenovať za rozhodcov, ktorý budú určovať, kto zareagoval najpomalšie. Hra končí vtedy, keď zostanú „nažive“ poslední dvaja hráči, ktorí sa stávajú víťazmi. Typ loptičky je dobré prispôsobiť prostrediu. Vo vnútri voľte mäkké, ľahšie loptičky (napr. z loptičkových bazénov).

C C C


62 | S t r a n a

Aktivita SVIII.2 Kto som?

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na interakciu účastníkov, na vnímanie ostatných členov i celej skupiny.



Prevzaté z: SVČ Lužánky, modifikované Psychická záťaž: stredná

Čas na prípravu: 10 min. Počet hráčov: do cca 20


Materiál: nálepky s rolami – počet rovnaký ako je počet účastníkov Prostredie: kdekoľvek

Realizácia Každý účastník dostane nálepku s nejakým povolaním, resp. rolou na čelo tak, nech jednotliví účastníci nevedia, aké sú ich povolania (role), ale ostatní áno. Môžeme použiť povolania či role ako prezident, pápež, predavač, kominár, superstar, policajt, bezdomovec, kriminálnik, učiteľ, smetiar, právnik, prostitútka, kuchár, čašník... a pod. Následne necháme účastníkov rozptýliť sa po miestnosti s inštrukciou, nech sa k ostatným správajú podľa toho, akú rolu zastávajú. Zároveň nech nadväzujú kontakt s ostatnými (napr. sa opýtajú každého, koľko je hodín), čím zistia reakcie na svoju rolu. Po 5-7 minútach voľný pohyb účastníkov zastavíme a dáme im inštrukciu, aby sa zoradili do radu podľa toho, čo si myslia o svojom postavení v spoločnosti, od najvýznamnejšej osoby po najmenej významnú. Následne majú tipovať, akú majú rolu.

Rozbor skupinového diania Ako sa cítili účastníci v koži svojho povolania? Bolo im príjemné to, ako sa k nim ostatní správali? Dokázali sa účastníci k ostatným správať s rešpektom, bez ohľadu na spoločenskú prestíž ich povolania, alebo si dovolili k iným ukázať aj značný dešpekt? Chceli by si účastníci s niekým vymeniť spoločenské postavenie? Ako trefne ohodnotili svoju spoločenskú prestíž?

Metodické poznámky Na túto aktivitu môžeme rozbehnúť diskusiu o tom, kto sme v reálnom živote.

C C C

Aktivita SVIII.3 Teória lekcie









Ako by si odpovedal na otázku – Kto si? Koľko odpovedí na túto otázku by si vedel dať v priebehu jednej minúty?

Bola by niektorá z týchto odpovedí menej pravdivá ako iné odpovede?

Čo mám spoločné s ostatnými účastníkmi v mojej skupine? Čím sa od nich líšim?


Na otázku kto som, si môžeš odpovedať „som mladý človek“, čím priznávaš to, že patríš ku skupine mladých ľudí. Alebo „som dcéra/syn svojich rodičov“, „som Slovák/Slovenka“ a podobne. Nebude asi pre nikoho prekvapením, že tých identít má každý viacero. V jednotlivých situáciách uprednostňujeme určité identity pred druhými. Napríklad v škole bude moja identita študenta prevyšovať nad mojou národnou identitou. Naopak, počas pobytu v zahraničí, môže moja národná identita vystúpiť do popredia.

Naša identita je vlastne uvedomenie si samých seba vo svete – ja ako súčasť tohto sveta a zároveň uvedomenie si vlastnej jedinečnosti – som síce súčasťou tohto sveta, ale som jedinečný. Ako jedinečná osobnosť mám svoje meno, istým spôsobom sa obliekam, správam, komunikujem a pod.

C C C



Aktivita SVIII.4 Kto ku komu patrí?

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na rýchle rozdeľovanie do náhodných dvojíc, uvoľnenie napätia v skupine, koncentráciu na vnímanie ostatných členov i celej skupiny.




Čas na prípravu: 5 min. Počet hráčov: ľubovoľný, párny

Čas na aktivitu: 5 min. Vek hráčov: možno upraviť pre rôzne vekové kategórie

Materiál: dopredu odpočítané množstvo lístočkov dvojíc rozprávkových postáv Prostredie: dnu

Realizácia Dopredu si pripravíme lístočky dvojíc rozprávkových postáv (napr. PAT a MAT, Aliaba a 40 lúpežníkova pod.), aby počet lístočkov zodpovedal počtu účastníkov. Potom necháme každého losovať. Nakoniec sa utvoria náhodné dvojice. Lístočky vyzbierame naspäť.

Rozbor skupinového diania Ako prebiehalo hľadanie párov? Aké štýly hľadania uprednostnili jednotliví účastníci? Ktorí účastníci boli veľmi aktívni a ktorí naopak uprednostnili pasívny prístup – želali si byť nájdení? Mal niekto výhrady voči svojmu náhodnému partnerovi? Ako sa táto situácia vyriešila?

Metodické poznámky Túto aktivitu sme zaradili kvôli potrebe rozdeliť účastníkov na náhodné dvojice (pre potreby nasledujúcej aktivity).

C C C

Aktivita SVIII.5 Moja identita

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na sebareflexiu účastníkov ohľadne ich identity.







Motivácia Pre lepšiu orientáciu v našich osobných hodnotách nám môže poslúžiť zostavenie si vlastnej siete hodnôt. Zostavenie osobnej siete hodnôt nám umožňuje porovnávať, či sa pre nás mení význam jednotlivých hodnôt, alebo ako sa naše hodnoty menia v priebehu nášho osobnostného rastu a dozrievania. Môže sa tak pokojne stať, že hodnoty, ktoré sú pre nás prvoradé dnes, v priebehu mesiacov či rokov stratia na svojej významnosti.

Realizácia Lektor zadá účastníkom úlohu, aby sa zamysleli nad nasledujúcimi otázkami: Kto som?, Ktorých skupín sa cítim byť súčasťou? Čo ma spája s ľuďmi patriacimi do týchto skupín a čo ma od nich odlišuje? Aké sú moje charakteristické črty, ktorými sa odlišujem od ostatných? Aké je moje životné motto?

Ďalej majú účastníci doplniť nasledujúce nedokončené vety: Keď sa ráno prebudím, najčastejšie .... Keď večer zaspávam, často myslím na .... Najradšej mám .... Bojím sa, keď .... Mám pocit šťastia, keď .... Nemám rád/rada ľudí, ktorí ... Mám rád/rada ľudí, ktorí .... Moji rodičia by mali vedieť, že .... Veľmi by som .... Úloha sa nachádza aj v príručke pre účastníkov na strane .29. Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č. 11, ktorý sa nachádza na konci publikácie.


64 | S t r a n a

Rozbor skupinového diania Ktorá otázka sa ti zdala obzvlášť dôležitá? Na ktorú otázku sa ti odpovedalo najťažšie?

Metodické poznámky Keďže ide o sebereflexívnu aktivitu, niektoré z otázok sa môžu dotýkať hlbokých vnútorných presvedčení a hodnôt. V priebehu aktivity je vhodné účastníkov povzbudiť ku zdieľaniu ich myšlienok, no zároveň rešpektovať, keď si niektoré budú chcieť nechať pre seba. V prípade, že účastníci nestihnú vypracovať celý zoznam položiek, lektor ich môže vyzvať k dokončeniu v pokoji domáceho prostredia.

C C C

Aktivita SVIII.7 Zadanie domácej úlohy

Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Vytvorenie osobnej vizitky“. Zadanie úlohy nájdete v prílohe č.12 na konci publikácie. Úloha sa nachádza aj v príručke pre účastníkov na strane 31. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita SVIII.6 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť definovať, čo je identita Lektor nakreslí kruh. Do jeho stredu napíše nápis „IDENTITA“. Účastníci po jednom pristupujú k tabuli a píšu, čo všetko je súčasťou našej identity.

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad tým, čo je súčasťou ich identity Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Dokázali účastníci reflektovať preberanú problematiku na sebe?

Rešpektujú účastníci rozdiely medzi sebou?

Prijímajú účastníci seba v ich jedinečnosti?

Ako sa účastníci stavajú k tomu, čo majú spoločné s ostatnými? Pomáha im to k pocitu spolupatričnosti s druhými?





LEKCIA I.8 Som tým, za koho sa pokladám – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

SVIII.1 Lopta-bomba

SVIII.2 Kto som?

SVIII.3 Teória lekcie

SVIII.4 Kto ku komu patrí?

SVIII.5 Moja identita

SVIII.6 Zadanie domácej úlohy

SVIII.7 Evaluácia

C C C


66 | S t r a n a

MODUL I ZÁVEREČNÁ LEKCIA

Téma a ciele lekcie Lekcia má za cieľ zhrnutie a ukončenie prvého modulu.. Ciele lekcie: Účastníci programu si zopakujú, čo sa na predchádzajúcich lekciách naučili Účastníci zhodnotia prínos absolvovaného modulu pre svoj život.


MODUL I ZÁVEREČNÁ LEKCIA


ZI.1 Magnet Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov a nadviazanie základnej spolupráce

5-10 min. Triangel

ZI.2 Zhrnutie modulu Zhrnutie teórie prvého modulu 15 min. Pripravená prezentácia

ZI.3 Tri otázky pre SUPERSTAR

Vzájomné bližšie spoznávanie sa a nácvik prezentačných schopností účastníkov

25-30 min. „Rečnícky pult“ (podľa možností), prípadne nejaká náhrada

ZI.4 Odovzdanie certifikátov

Slávnostné ukončenie prvého modulu

5 min. Pripravené certifikáty

ZI.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Spätná väzba – Modul I.“

5 min. Pracovné listy

ZI.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie


Popis aktivít

Aktivita ZI.1 Magnet

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na nadviazanie základnej spolupráce, navodenie dôvery (dotyky), príp. rozdelenie do skupín.


Kategória: iniciačná aktivita/rozdeľovacia aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: SVČ Lužánky, modifikované Psychická záťaž: malá



Materiál: triangel Prostredie: kdekoľvek

Motivácia Ako motiváciu je možné využiť klasické prirovnania k molekulám, prípadne iné napríklad biologické deje, alebo ako napovedá samotný názov všetko oprieť o „magnetické deje“. Možností je v podstate neobmedzene.

Realizácia Účastníci sú inštruovaní, aby sa pohybovali po vyznačenom priestore tak, aby ho celý zaplnili (žiadne miesto by nemalo zostať prázdne). Nech často menia smer, prekvapujú seba aj ostatných. Nesmú pritom do nikoho vrážať a nikoho sa dotknúť. Môžeme aj pridať pravidlo, že všetko prebieha bez slov. V prvej fáze striedame rýchlosť chodenia (čo najrýchlejšie, čo najpomalšie). Potom nasledujú tri fázy hry a v každej pribudne jedno ďalšie pravidlo. V každej fáze by mali prebehnúť najmenej dve opakovania. Celkovú dĺžku aktivity prispôsobujeme potrebám a nálade v skupine.

1) „Keď cinknem na triangel, vykríknem číslo a vašou úlohou bude urobiť skupinky s daným počtom ľudí.“ 2) „Keď cinknem na triangel, vykríknem nielen počet ľudí, ale aj časti tela, ktorými sa musíte v skupine dotýkať. Napríklad

malíček ľavej nohy.“

3) „Keď cinknem na triangel, vykríknem nielen počet ľudí a časti tela, ale taktiež „hetero“ alebo „homo“. Keď vykríknem „hetero“, znamená to, že v každej skupine musí byť aspoň jeden chlapec a jedno dievča, keď vykríknem „homo“, v každej skupine budú naopak buď len chlapci alebo len dievčatá“.

Rozbor skupinového diania Ako reagovali účastníci na stupňujúcu sa náročnosť aktivity? Boli im príjemné dotyky spoluhráčov, alebo sa snažili obmedziť ich na minimum? Ako sa skupina vysporiadala s najťažším levelom aktivity, keď sa mali spojiť všetci? Prejavila sa vo formácii súdržnosť skupiny, tak ako ju vnímam ako lektor, alebo ma skupina prekvapila svojim prístupom?



Metodické poznámky Ak pracujeme viac s problematikou kolektívu ako takého, môžeme dať poslednú inštrukciu „hetero, rukou, „počet všetkých účastníkov“. Môžu buď vytvoriť chuchvalec alebo kruh. Ak vytvoria kruh, bavíme sa o tom, čím všetkým kruh pripomína dobre fungujúcu skupinu (každý vidí na každého, nikto nie je vpredu a pod.). Ak urobia chuchvalec, ponúkneme im možnosť, že to šlo urobiť aj ako kruh. Ďalej sa pýtame, čo má ich skupina s chuchvalcom spoločné a v čom by sa cítili lepšie – v kruhu alebo v chuchvalci a prečo. Pre naše potreby aktivitu ukončíme kruhom a skupinovým objatím.

C C C

Aktivita ZI.2 Zhrnutie modulu

Cieľ / zameranie aktivity Zhrnutie teórie prvého modulu.






Materiál: pripravená prezentácia Prostredie: dnu


Čo nové som sa o sebe v týchto lekciách dozvedel? Je niečo, čo ma samého na sebe prekvapilo?

Môžem povedať, že sa na 100% poznám, alebo je tam stále priestor na pátranie?

Čo/ kto mi môže v procese sebapoznávania pomôcť?

Praktická teória Lektor pomocou prezentácie a diskusie s účastníkmi zhrnie prebratú teóriu prvého modulu.

C C C

Aktivita ZI.3 Tri otázky pre SUPERSTAR

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na lepšie spoznanie sa skupiny a prezentačné schopnosti.






Materiál: „rečnícky pult“ (podľa možností), prípadne nejaká náhrada Prostredie: dnu

Motivácia Vážení novinári, vitajte na tlačovej konferencii našich slávnych hviezd. Každá z našich hviezd je ochotná odpovedať na tri otázky. Zároveň medzi maniere našich hviezd patrí, že len oni sami rozhodnú, od koho otázku príjmu. Takže prosíme prvé otázky pre našu superstar... (meno účastníka).

Realizácia Účastníci sa v tejto aktivite stávajú slávnymi superstar, pre ktoré je usporiadaná tlačová konferencie. Je dobré usporiadať tak aj miestnosť – pripraviť rečnícky pult, usporiadať stoličky novinárov do radov a pod. Na začiatku aktivity vysvetlíme skupine pravidlá: Každý odpovedá na tri otázky. Každý má právo vybrať si, na koho otázku bude odpovedať. V prípade, že na položenú otázku nechce odpovedať, môže povedať „no comment“ a vypýtať si otázku od niekoho druhého. Odpovedať však musí na tri otázky.

Rozbor skupinového diania Ako sa jednotliví účastníci zhostili svojich rolí – novinárov/superstar? Dokázali novinári zachovať taktnosť pri kladení otázok, alebo bol potrebný zásah lektora? Ako sa účastníci popasovali s rolou superstar? Dokázali presvedčivo odpovedať na kladené otázky? Bol niekto, kto si neprial byť stredobodom pozornosti a preferoval iba rolu novinára?

Metodické poznámky Aktivita môže byť často účastníkmi poňatá ako „dobrá zábava“ a môže sa stať, že sa prestanú „kontrolovať“ a môžu skĺznuť ku kladeniu ponižujúcich, či iným spôsobom nepríjemných otázok. Je preto dobré pripomenúť pravidlo rešpektujúceho správania sa hneď na začiatku aktivity a potrebnú taktnosť a slušnosť pri kladení otázok.


68 | S t r a n a

V prípade „ponižujúcich“ otázok (keď vidíme na superstar, že ostala v pomykove, je dobré aktivitu na chvíľu prerušiť a ešte raz zdôrazniť taktnosť, tento krát cielene smerom k tomu, kto takúto otázku položil – napr. Matúš, pamätáš sa, na čom sme sa na začiatku dohodli? Čo myslíš, ako sa môže teraz Katka cítiť? a pod.

C C C

Aktivita ZI.4 Odovzdanie certifikátov

Lektor slávnostne odovzdá pripravené certifikáty účastníkom programu. Túto aktivitu môže lektor prepojiť s predchádzajúcou aktivitou. Superstar odovzdá svoju vizitku a lektor odovzdá superstar certifikát. o úspešnom absolvovaní prvého modulu.

C C C

Aktivita ZI.5 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Spätná väzba – Modul I.“ a rozdá pracovné listy. Úlohou účastníkov je zhodnotiť priebeh prvého modulu. Pracovný list sa nachádza v prílohe č.43. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu. Je vhodné, aby lektor zadal domácu úlohu až po nasledujúcej aktivite.

C C C

Aktivita ZI.6 Evaluácia

PIZZA HODNOTENIE – Spätná väzba účastníkov na ukončený modul programu

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na zhodnotenie prínosu absolvovaného modulu zameraného na sebapoznávanie.






Materiál: flipchart papier s pripraveným obrázkom veľkej pizze s 8 dielmi, fixky Prostredie: dnu

Motivácia Prvý modul nášho programu máme za sebou. Skúsime sa teraz poohliadnuť a zhodnotiť jeho priebeh a prínos pre náš život.

Realizácia Na úvod účastníkom vysvetlíme, prečo potrebujeme od nich vedieť spätnú väzbu ohľadom ich spokojnosti s programom. Predstavíme im tzv. „Pizza hodnotenie“ – na pripravenom flipchartovom papieri máme nakreslenú obrovskú pizzu rozdelenú na osem dielov – v každom sa pýtame na iné veci, napr. prvý dielik „prístup lektora“, druhý „pestrosť programu“, tretí „atmosféra v skupine“, štvrtý „zrozumiteľnosť podávaných informácií“, piaty „prínos informácií pre môj každodenný život“, šiesty „ako sa tu cítim“, siedmy „komplexnosť informácií o sebapoznávaní“, ôsmy „pokračovanie v programe“. Každý z dielikov predstavuje určité kontinuum, ktorého krajné body slovne označíme, napr. v dieliku „prístup lektora“ stred pizze znamená „super, vyhovuje mi“, okraj pizze znamená „nič moc, nevyhovuje mi“, alebo v dieliku „prínos informácií pre môj každodenný život“ stred pizze znamená „veľký prínos“ a okraj pizze „žiadny prínos“. Takýmto spôsobom predstavujeme pizzu ako terč – čím bližšie k stredu, tým pozitívnejšie hodnotenie. Úlohou účastníkov je pristúpiť ku flipchartu a „pripraviť“ pizzu tak, ako to cítia – t.j. urobiť bodku, prípadne nakresliť nejakú ingredienciu pizze tam, ako jednotlivé aspekty hodnotia. Každý účastník sa vyjadruje ku všetkým ôsmym častiam pizze, takže dokopy nakreslí celkom 8 bodiek, resp. ingrediencií. Na konci môžeme jasne vidieť hodnotenie účastníkov, ktoré lektor pred skupinou zhrnie. Následne požiada účastníkov, aby ešte napísali podrobnú spätnú väzbu na priebeh prvého modulu – viď predchádzajúca aktivita.

Rozbor skupinového diania Ako pristupovali účastníci k zadaniu úlohy? Dokázali účastníci slobodne vyjadriť svoj názor?

Metodické poznámky Názvy dielikov pizze možno samozrejme obmeniť podľa toho, čo pokladá lektor za dôležité.



HODNOTENIE – Spätná väzba lektora na priebeh záverečnej lekcie prvého modulu


Uznávajú účastníci prínos absolvovaného modulu v oblasti ich sebapoznávania? Sú ešte nejaké témy z oblasti sebapoznávania, o ktoré účastníci prejavili záujem? Ako ste sa cítili v roli lektora? Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu? Spomeňte si na priebeh jednotlivých aktivít. Ak niektorú aktivitu vyhodnotíte ako nevhodnú pre danú skupinu, zamyslite sa nad príčinou daného javu a možnosťami dosiahnuť cieľ lekcie inou formou. Je dôležité mať na pamäti, že ponúkaná štruktúra lekcie je len návrhom, jednotlivé aktivity môžete prispôsobiť vašim možnostiam a potrebám danej skupiny.

MODUL I ZÁVEREČNÁ LEKCIA – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

ZI.1 Magnet

ZI.2 Zhrnutie modulu

ZI.3 Tri otázky pre SUPERSTAR

ZI.4 Odovzdanie certifikátov

ZI.5 Zadanie domácej úlohy

ZI.6 Evaluácia

C C C

KOMUNIKÁCIA

70 | S t r a n a



Kapitola 4 KOMUNIKÁCIA ako téma osobnostno-sociálnej výchovy

MODUL II. KOMUNIKÁCIA

Očakávaný výstup modulu Účastník programu získa vedomosti a praktické zručnosti, ktoré mu pomôžu efektívne komunikovať s druhými ľuďmi.

LEKCIA II.1 Proces komunikácie

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o tom, ako komunikácia prebieha (proces komunikácie) a aké prekážky môžu v komunikácii nastať. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť popísať fázy komunikačného procesu Účastníci budú vedieť identifikovať prekážky, ktoré v komunikácii nastávajú




MII.1 Predstavenie modulu Oboznámenie účastníkov s témou modulu – jeho cieľmi, náplňou.

15 min. Pripravená prezentácia


KI.1 Maliari Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov


KI.2 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie

10- 15 min. Flipchart/tabuľa, písacie potreby

KI.3 Komunikačný proces Uvedomenie si princípov komunikačného procesu a prekážok v komunikácii

15-20 min. Nahrávka, prehrávač, príručka pre účastníkov

KI.4 Zadanie domácej úlohy Zadanie úlohy „Vidím, počujem, interpretujem“


KI.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita MII.1 Predstavenie modulu

Cieľ / zameranie aktivity Oboznámenie účastníkov programu s témou modulu – jeho cieľmi, náplňou.








Čo znamená podľa vás medziľudská komunikácia? Čo všetko môže tento pojem zahŕňať?

Ako/čím komunikujete vy? Ako komunikujete s vašimi priateľmi?

Ako naopak hovoríte s ľuďmi, s ktorými nie ste za dobre?

Čo iné, okrem slov, by mohlo patriť do komunikácie?


Každý z nás, vedome ale aj nevedome vysiela rôzne signály smerom k druhým ľuďom. Vysielame ich rôznymi spôsobmi: mimikou, gestami, postojom tela, tónom nášho hlasu, hlasitosťou či rýchlosťou reči, dokonca mlčaním a samozrejme aj tým, čo hovoríme. Určite ste si tiež všimli, že keď s druhými ľuďmi vychádzame dobre, rozprávame sa spolu radi, často sa na seba pozeráme, usmievame, či s láskou sa jemne dotýkame. Naopak, keď za dobre spolu nie sme, hovoríme (prípadne spolu nehovoríme vôbec) a správame sa celkom inak, hoci tiež prirodzene – podľa toho, ako to cítime. Naša komunikácia tak do značnej miery odráža naše vzťahy s druhými ľuďmi.

KOMUNIKÁCIA

72 | S t r a n a

Prostredníctvom komunikácie zároveň utvárame svoje vzájomné vzťahy – navzájom sa poznávame a zbližujeme, vymieňame si informácie, napĺňame svoje potreby a pod.

To znamená, že vo svojich rukách, gestách, slovách, dokonca i v mlčaní, máme účinný nástroj, ako môžeme svoje vzťahy s druhými ľuďmi rozvíjať či meniť k lepšiemu.

Nasledujúci modul nás prevedie oblasťou medziľudskej komunikácie, ponúkne viaceré cvičenia a úlohy, ktoré môžeme v každodennom živote aplikovať a tak sa cvičiť v rozvíjaní svojich komunikačných zručností.

C C C

Aktivita KI.1 Maliari

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie napätia v skupine, použitá ako úvodná aktivita k preberanej téme.


Kategória: iniciačná/tematicko-ilustračná aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: Hermochová, 1994 Psychická záťaž: malá




Realizácia Účastníci sa postavia do kruhu. Inštruktor sa účastníkov opýta, či už niekedy pozorovali maliara pri práci? Ako dlhými ťahmi natiera dvere, plot alebo veľkú stenu?

Predstavte si, že beriete do ruky veľký štetec, namočte ho do farby a začnite natierať stenu. Ste čulý alebo unavený maliar? Ste maliar rýchly alebo pomalý? Teraz si predstavte, že ponáhľate. Ako teraz držíte štetec? Vaša nálada sa zmenila - ste nahnevaní. Ako teraz maľujete? Teraz ste smutní. Ako sa pri tom zmenil váš spôsob maľovania? Zrazu ste sa rozhnevali a potom náhle dostávate strach. Ako budete maľovať? Teraz maľujte podľa toho, akú máte naozaj náladu.

Rozbor skupinového diania Ako sa dokázali jednotliví účastníci vložiť do tejto aktivity? Dokázali neverbálne vyjadriť inštrukciu? Je skupina dobré naladená na ďalšiu spoluprácu? Je táto iniciačná aktivita, vyžadujúca istú dávku hereckého vkladu, vhodná pre vašu skupinu, alebo treba hľadať, alternatívy, ktoré budú skupine lepšie vyhovovať?

Metodické poznámky Diskusiu po aktivite je možné viesť na tému, ako sa prejavuje naše prežívanie na našom správaní v našej verbálnej aj neverbálnej komunikácii.

C C C

Aktivita KI.2 Teória lekcie









Keby ste sa mali lupou pozrieť, ako prebieha proces komunikácie, ako by to bolo?

Kde by to všetko začínalo, ako by to pokračovalo?

Kde všade by mohol vzniknúť priestor na „komunikačné šumy“, či nedorozumenia?




Existuje viacero definícií komunikácie. Užšie definície považujú za komunikáciu iba prenos správy, širšie definície, o ktoré sa budeme opierať aj my, považujú za komunikáciu všetko, čo sa odohráva v kontakte dvoch alebo viacerých ľudí. To znamená, že komunikácia nie je len prenos správy, ale akékoľvek vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi. V rámci vzájomného pôsobenia, súčasne vysielame signály smerom k druhým ľuďom a zároveň od nich signály prijímame. V komunikácii je tak každá osoba súčasne vysielateľ i prijímateľ signálov. Napríklad počas komunikácie prijmeme neverbálne signály od druhého človeka ako zívanie, či nesústredený pohľad. Tieto následne interpretujeme: niekto zíva alebo má nesústredený pohľad –> moje reči ho nezaujímajú. Na základe vyhodnotenia vnemov priebežne reagujeme. Môžeme napríklad zmeniť spôsob komunikácie alebo tému, dáme slovo druhému, alebo ukončíme rozhovor.

Proces komunikácie má svoju postupnosť, logiku a realizuje sa v týchto krokoch21

:

1. Vznik myšlienky, ktorá má pre jej pôvodcu určitý význam V našom živote je všetko ovplyvnené spôsobom, akým používame našu myseľ. Možno si tak niekedy nepripadáme, ale myslíme neustále celý deň, každú sekundu, dokonca aj v spánku. Náš mozog nepretržite spracúva všetky podnety, ktorým sme vystavení a ukladá ich do pamäti i podvedomia. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že svoj myšlienkový svet tak úplne neovládame a často sa stáva, že myšlienky ovládajú nás.

2. Kódovanie myšlienky do signálov – slová, gestá, pohyby, symboly a pod. Nekonečný prúd myšlienok, ktorý neustále prechádza naším vedomím, sa postupne premieňa do našich pocitov, postojov, slov i činov. Spôsob, akým kódujeme naše myšlienky – slová, gestá, pohyby, či symboly, ktoré používame, sú ovplyvnené našou minulou skúsenosťou a predovšetkým ľuďmi, ktorí nás obklopujú a od ktorých sme sa často nevedome učili komunikovať pomocou napodobňovania.

3. Vysielanie zakódovanej správy Každý z nás, vedome ale aj nevedome vysiela rôzne signály smerom k druhým ľuďom. Vysielame ich celým telom: verbálne (slovne) aj neverbálne (mimikou, gestami, postojom tela, tónom nášho hlasu, hlasitosťou či rýchlosťou reči a pod.).

4. Prenos správy prostredníctvom komunikačných ciest Veľmi dôležitým rozhodnutím v procese komunikácie je voľba prenosového média, čiže formy, akou budeme vysielané signály prenášať k druhému človeku. Ľudská komunikácia pozná niekoľko komunikačných ciest, ktoré sú navzájom odlišné a majú svoje špecifiká (napr. osobná, telefonická, písomná, sprostredkovaná, multimediálna a pod.).

5. Príjem, dekódovanie a pochopenie správy druhým človekom Druhí ľudia naše signály prijímajú svojimi zmyslami (najčastejšie očami a ušami) a spracujú ich. Pri komunikácii vedome i nevedome vyberáme, ktoré informácie z nášho okolia prijmeme. Zároveň vnímanie každého človeka je individuálne, ovplyvnené prežívanými emóciami, momentálnou náladou, sústredením a pod. Pri spracovávaní signálov nás taktiež ovplyvňuje minulá skúsenosť s druhými ľuďmi. Všetky tieto faktory majú následne vplyv na to, ako prijímané signály vyhodnotíme a ako budeme na ne reagovať.

Prekážky v komunikácii

V procese komunikácie sa často stáva, že rôzne vonkajšie i vnútorné vplyvy nám bránia sústrediť sa a komunikovať efektívne. Ide o rôzne rušivé vplyvy, ktoré majú za následok zníženie kvality komunikácie. Nazývame ich prekážky v komunikácii

22.

Medzi tzv. praktické prekážky radíme rušivé vplyvy z okolia, napríklad otvorené okno do ulice, kde jazdia autá, vytvára nadmerný hluk, alebo neustále zvoniaci telefón, ktorý bráni v sústredení sa a pod. Iným druhom prekážok sú prekážky jazykové. Človek hovorí príliš rýchlo, nezrozumiteľne, prehĺta časti textu, používa dlhé vety s množstvom faktov a pod. Medzi jazykové prekážky radíme aj obmedzenú schopnosť porozumieť významu používaných slov (napr. keď komunikujeme v cudzom jazyku, ktorý dokonale neovládame). Ďalšími prekážkami sú prekážky v chápaní, kedy zúčastnení chápu komunikovaný obsah odlišne. Dôvodom býva viacvýznamový obsah slov, iný pohľad na situáciu, či zorný uhol vnímania. Inokedy môžu byť pri komunikácii prekážkami aj naše práve prežívané emócie, ktoré v nás vyvoláva buď komunikovaný obsah alebo osoba, s ktorou komunikujeme. Emócie sprevádzajúce komunikáciu môžu byť negatívne – rozčúlenie, hnev, nenávisť, zúrivosť, podráždenie, nuda, alebo pozitívne – veselosť, radosť, nadšenie, láska. Emócie nám môžu brániť v efektívnom prijímaní či vysielaní informácií. Hovoríme o prekrývaní pozornosti a komunikácie emóciami. Ďalším druhom prekážok sú prekážky intelektuálne, ktoré sa najčastejšie týkajú prispôsobenia jazyka účastníkom komunikácie. Tieto prekážky nastávajú v situáciách, kedy používame príliš odborný jazyk, cudzie slová, komplikované vyjadrovanie, metafory, nevhodné príklady a pod.

Na zamyslenie Hlavným cieľom komunikácie je vzájomné porozumenie. Aby sme našu komunikáciu označili za efektívnu, musíme si s druhým porozumieť. Porozumieť niekomu ešte neznamená, že s ním musíme aj súhlasiť. V našom prípade porozumenie znamená správne pochopiť vysielané signály, podľa toho, čo nám nimi chce druhý človek povedať. Aby sme to dosiahli, mali by sme sa zaujímať, čo druhí ľudia svojimi signálmi zamýšľali, overovať si, či sme ich signály správne pochopili a tiež sa snažiť, aby naše signály boli čo najčistejšie a najpresnejšie.

C C C

KOMUNIKÁCIA

74 | S t r a n a

Aktivita KI.3 Komunikačný proces

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvedomenie si princípov komunikačného procesu a prekážok v komunikácii, ktoré bránia vzájomnému porozumeniu komunikujúcich.


Kategória: tréningová aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: Projekt Outdoor Psychická záťaž: malá



Materiál: nahrávka, prehrávač, príručka pre účastníkov Prostredie: dnu

Motivácia Komunikácia je obdivuhodný i podivuhodný proces vzájomného pôsobenia medzi ľuďmi. V tejto úlohe si zopakuješ, ako tento proces prebieha.

Realizácia Lektor pustí účastníkom nahrávku Tipy na vhodné nahrávky nájdete na stránke www.ozpersona.sk. Úlohou účastníkov je vypočuť si nahrávku a popísať jednotlivé fázy komunikačného procesu medzi dvoma komunikujúcimi. Účastníci sa zamerajú na nasledujúce body: a) Vznik myšlienky b) Kódovanie myšlienky do signálov c) Vysielanie zakódovanej správy – prenos správy d) Príjem – dekódovanie – pochopenie správy druhým človekom e) Aké rušivé vplyvy, či prekážky v komunikácii nastali?

Rozbor skupinového diania Pochopili jednotliví účastníci priebeh komunikácie a vedia novonadobudnuté vedomosti aplikovať na ukážke? Je to pre nich dostatočne názorné, ako a kde vznikajú nedorozumenia v medziľudskej komunikácii? Dokážu nájsť podobnosti vo svojich životoch a spôsobe, akým komunikujú so svojimi blízkymi?

Metodické poznámky Táto aktivita názorne demonštruje, ako dochádza k nedorozumeniam medzi ľuďmi v jednotlivých fázach komunikácie. Diskusiu je možné viesť štruktúrovane, bod po bode, tak ako prebiehajú fázy komunikácie, a to na strane zákazníka a na strane pracovníka zákazníckej linky. Napr. a) ako vznikla myšlienka zákazníka zavolať na zákaznícku linku? Čo vlastne zákazník požaduje? b) Akým spôsobom zákazník komunikuje obsah svojej myšlienky? a pod. Diskusiu možno ďalej smerovať aj na paralely zo života účastníkov. Úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 37. Na realizáciu aktivity môžete použiť aj pracovný list z prílohy č. 13, ktorý sa nachádza na konci publikácie.

C C C

Aktivita KI.4 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Vidím, počujem, interpretujem“. Zadanie úlohy nájdete na strane 79. Úloha je zároveň súčasťou príručky pre účastníkov, strana 39. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita KI.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť popísať fázy komunikačného procesu Lektor zadá účastníkom nasledujúcu úlohu: Skúste uviesť príklad z vašej každodennej komunikácie, na ktorom popíšte jednotlivé fázy komunikačného procesu. Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Porozumeli účastníci jednotlivým fázam komunikačného procesu?

Vnímajú účastníci to, že komunikácia prebieha týmito fázami?

Bola preberaná teória pre účastníkov „novinkou“, alebo ju vnímali len ako popísanie „elementárnych samozrejmostí“?

Cieľ: Účastníci budú vedieť identifikovať prekážky, ktoré v komunikácii nastávajú Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

S ktorými prekážkami sa najčastejšie vo vašej komunikácii stretávate a ako sa ich snažíte odstrániť?

Ktoré z prekážok v komunikácii vám najviac bránia v dosiahnutiu porozumenia?

http://www.ozpersona.sk/





LEKCIA II.1 Proces komunikácie – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

KI.1 Maliari

KI.2 Teória lekcie

KI.3 Komunikačný proces

KI.4 Zadanie domácej úlohy

KI.5 Evaluácia

C C C

KOMUNIKÁCIA

76 | S t r a n a

LEKCIA II.2 Zložky komunikácie

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o dvoch základných zložkách komunikácie (verbálna a neverbálna komunikácia). Ciele lekcie: Účastníci budú vedieť pomenovať zložky komunikácie Účastníci si začnú uvedomovať jednotlivé zložky komunikácie v kontakte s druhými ľuďmi.




KII.1 Autobus Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

5-10 min. Stolička pre každého účastníka

KII.2 Zoom Nácvik aktívneho počúvania a vyjadrovacích komunikačných zručností

35-40 min. 2 sady po 30 kariet Zoom

KII.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie

15 min. Flipchart/tabuľa, písacie potreby

KII.4 Vidím, počujem, interpretujem

Pozorovanie zložiek komunikácie v bežnom živote


KII.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Prepáč“ 5 min. Príručka pre účastníkov, pracovné listy

KII.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie


Popis aktivít

Aktivita KII.1 Autobus

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na pobavenie, uvoľnenie napätia v skupine a naštartovanie na ďalšiu aktivitu.






Materiál: pevná stolička pre každého účastníka Prostredie: dnu

Motivácia Jedná sa o autobus, ktorého cestujúci nemajú radi revízora.

Realizácia Účastníci sedia na stoličkách, ktoré sú voľne rozmiestnené v miestnosti, blízko seba. Jedna stolička je voľná, jeden človek je revízorom, ten stojí. Úlohou revízora je sadnúť si na voľnú stoličku. Tú ale môže zasadnúť ktokoľvek zo skupiny, čím sa ale uvoľňuje jeho stolička. Tak beží voľná stolička po miestnosti a revízor sa snaží túto stoličku zasadnúť. Nikto nesmie sedieť na dvoch stoličkách naraz alebo si stoličku kryť nohou. Ak si revízor sadne, je vybraný ďalší dobrovoľník, ktorý bude hrať revízora.

Rozbor skupinového diania Vyhovuje skupine tento druh iniciačných aktivít? Je skupina motivovaná na ďalšiu spoluprácu, alebo je potrebné zaradiť ďalšiu iniciačnú aktivitu? Ako reagovali účastníci v pozícii revízora? Bolo pre nich frustrujúce byť „nechcení“? Pôsobilo toto odmietanie zo strany spoluhráčov na nich motivačne, alebo ich naopak demotivovalo?

Metodické poznámky Nie je vhodné hrať príliš dlho. Stačí vystriedať 5 ľudí v roli revízora.

C C C



Aktivita KII.2 Zoom

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na aktívne počúvanie a presné vyjadrovacie komunikačné zručnosti.


Kategória: skupinovo-interakčná/tréningová aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: http://wilderdom.com/games/descriptions/Zoom.html Psychická záťaž: stredná

Čas na prípravu: 5 min. Počet hráčov: 15-30


Materiál: 2 sady po 30 kariet Zoom (Banyai, I. Zoom New York: Viking/Penguin, 1995.) Prostredie: dnu

Motivácia Niekedy sa stáva, že jednotlivec vo veľkej skupine akoby stratil dôležitosť a „vezie“ sa v prúde skupinových rozhodnutí. No stáva sa aj, že pri riešení niektorých úloh a pri skupinových rozhodnutiach sa úloha jednotlivca stáva nenahraditeľnou. V nasledujúcej aktivite bude každý rovnako dôležitý a nezastupiteľný, nakoľko každý bude mať v rukách niečo dôležité, ktoré pomôže skupine nájsť riešenie problému.

Realizácia Hra ZOOM obsahuje 30 obrázkov, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu. Každý z účastníkov dostane jednu kartu v náhodnom poradí. Nasleduje inštrukcia: „Každý ste dostali jednu kartu (dve karty). Vašou úlohou je pozorne ju preštudovať, lebo práve ona obsahuje dôležitú informáciu, ktorá napomôže ku konečnému vyriešeniu problému. Nikomu túto kartu neukazujte! Karty každého z vás spája istá postupnosť na základe určitého princípu. Vašou úlohou je nájsť túto postupnosť bez toho, aby ste si karty navzájom ukazovali.“ Účastníkov necháme samostatne pracovať, až kým si nebudú istí, že majú karty v správnej postupnosti. Vtedy sa karty otočia tak, aby ich každý mohol vidieť.

Rozbor skupinového diania Ako reagovala skupina na takúto nezvyčajnú aktivitu? Ako vnímali jednotliví účastníci neistotu a neznámo na začiatku hry? Mali niektorí účastníci tendenciu uľahčiť si to a ukazovať si kartičky napriek tomu, že to nebolo dovolené? Kto z účastníkov prevzal iniciatívu a fungoval ako líder? Bola pre ostatných jeho aktivita motivujúca, alebo ich naopak utvrdzovala v pasívnej polohe? Aká pozornosť bola venovaná názorom jednotlivých účastníkov, ktoré viedli k rozuzleniu aktivity? Primäla táto aktivita skupinu k spolupráci nad úlohou, v ktorej každý má rovnakú dôležitosť?

Metodické poznámky Po skončení hry, dovoľte každému, aby sa poprechádzal a prezrel si riešenie. Dovoľte skupine usporiadať prípadné chyby do správneho poradia a následne si prezrieť celú sekvenciu tak, aby každý porozumel príbehu z obrázkov. Na tento účel môže poslúžiť i video/prezentácia z jednotlivých obrázkov. Vyhodnotenie tejto aktivity v sebe nesie veľký potenciál. V skupine sa môžeme pýtať aj tieto otázky: Prečo je také ťažké dať príbeh dokopy? (každý má len malú časť, nikto nemá celý príbeh) Aký typ komunikácie bol zvyčajne použitý, keď ste riešili problém? Aká komunikácia by fungovala lepšie? Napr. predstavte si, že by si na začiatku hry skupina vyhradila čas na to, aby každý predstavil svoj obrázok. Čo by sa stalo potom? Urýchlilo by sa tým riešenie? Čo podľa vás zabránilo takémuto riešeniu? Aký druh vodcovstva sa vyskytol pri riešení problému? Kto bol lídrom? Prečo? Aký štýl vodcovstva by bol efektívnejší? Ak by ste sa ešte raz v tejto skupine pustili do problému, čo myslíte, že by skupina mohla urobiť inak, ako teraz? Aké nachádzate podobnosti s touto aktivitou v reálnom živote?

Existuje aj rozšírená verzia hry, kedy máme k dispozícii dve sady kariet. Po prvej fáze hry, popísanej vyššie, rozdáme druhú sadu tých istých kariet (každý opäť dostane kartu náhodným výberom), s tým rozdielom, že v tejto druhej fáze si môžu účastníci karty navzájom ukázať a urobiť spoločné poradie. Táto fáze už býva veľmi krátka, nakoľko možnosť vidieť všetky karty urýchľuje nájdenie správneho riešenia. Vtedy sa môžeme v reflexii sústrediť aj na verbálne a neverbálne zložky komunikácie, aké je to, keď pri komunikácii nemáme možnosť vnímať komunikačné signály očami a pod.

C C C

KOMUNIKÁCIA

78 | S t r a n a

Aktivita KII.3 Teória lekcie









Čo iné, okrem slov využívame v komunikácii?

Keď sa napr. zoznámite s novým človekom, čo si zvyčajne všímate? Čo si zvyčajne zapamätáte z tohto stretnutia?

Ako odhadujete pomer verbálnej a neverbálnej komunikácie v našich životoch?


Podľa povahy prenášaných signálov, môžeme komunikáciu rozdeliť na komunikáciu verbálnu, čiže komunikáciu pomocou slov a komunikáciu neverbálnu, kde odovzdávané signály prenášame mimoslovnými prostriedkami. Neverbálna komunikácia je staršia ako verbálna, tak v osobnej histórii človeka, ako aj v celej histórii ľudstva. Ľudia v minulosti zistili, že mimoslovná komunikácia, ktorou sa dovtedy dorozumievali, neumožňuje presné vyjadrenie všetkých informácií, ktoré chceli komunikovať. Preto začali tvoriť reč a postupne sa začali dorozumievať pomocou slov. Z jednotlivých slov a jednoduchých fráz sa postupne vyvinul jazyk. Rovnako aj dieťa po narodení využíva najmä neverbálne spôsoby komunikácie a až neskôr sa naučí rozprávať a začína komunikovať verbálne.

Podľa niektorých odborníkov len 7 % komunikačných signálov vychádza zo slovného obsahu. Zvyšok zahŕňa neverbálny prejav – 38 % paralingvistická zložka (mimoslovná komunikácia týkajúca sa slovného prejavu – rýchlosť, hlasitosť a plynulosť reči, výška hlasu, farba hlasu, vatové slová, mlčanie) a 55 % ostatné zložky neverbálnej komunikácie (mimika, gestika, haptika, proxemika a ďalšie).

Pri pohľade na percentuálne rozloženie jednotlivých zložiek komunikácie by sa mohlo stať, že by sme verbálnu zložku prejavu – naše slová, potlačili z hľadiska ich významu a to by nebolo dobré. Rovnako by nebolo žiaduce, keby sme sa uchýlili k špekulujúcim interpretáciám o každom neverbálnom prejave. Preto hoci sme si komunikáciu rozdelili na verbálnu a neverbálnu, urobili sme tak iba kvôli lepšiemu porozumeniu komunikačnému procesu. Tieto dve zložky komunikácie idú ruka v ruke a v praktickom živote je treba pristupovať ku komunikácii individuálne (nedá sa jednoznačne tvrdiť, že jednotlivé neverbálne prejavy majú iba jeden význam) a snažiť sa všímať si všetky signály – verbálne i neverbálne súčasne.

Na zamyslenie Neklam – ak o niečom nechceš hovoriť, jasne druhým povedz, že sa o danej téme nebudeš baviť. Klamstvo je komunikačná pasca tak pre oklamaného, ako aj pre toho, kto klame. Ak budeš hovoriť pravdu a to, čo si skutočne myslíš a čo cítiš, nemusíš si navyše pamätať, čo si kedy komu povedal. Vždy ti bude stačiť opýtať sa znova na to seba.

C C C

Obr. Zložky komunikácie

Slovný obsah

Paralingvistický obsah

Zložky neverbálnej komnikácie



Aktivita KII.4 Vidím, počujem, interpretujem

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na pozorovanie zložiek komunikácie v bežnom živote.







Realizácia Účastníci dostanú za domácu úlohu najbližší týždeň pozorovať a uvedomovať si jednotlivé zložky komunikácie pri kontakte s druhými ľuďmi. Ich úlohou bude skúmať komunikačné signály pri rozhovoroch s priateľmi, spoluúčastníkmi a rodinnými príslušníkmi z troch hľadísk: VIDÍM –pozorujem, ako sa druhý tvári, čo robí, aké používa gestá a pod. POČUJEM –pozorne počúvam, čo mi druhý hovorí, ale aj to, čo mi nehovorí, resp. čomu sa vyhýba. INTERPRETUJEM – všetky vnemy spracujem a zvolím primeranú reakciu. Pre splnenie tejto úlohy účastníci popíšu a zanalyzujú aspoň tri konkrétne situácie – jednu situáciu s rodičmi, jednu situáciu v škole (so spoluúčastníkom, učiteľom) a jednu s priateľom. V prípade, že zaznamenajú nesúlad medzi jednotlivými komunikačnými signálmi – napr. niekto hovorí, že sa má dobre, ale vyzerá skleslo – položia dotyčnému doplňujúce otázky, v ktorých sa ho priamo opýtajú, či je to len ich subjektívny vnem, že vyzerá skleslo, alebo sa predsa len až tak dobre necíti a pod. Ak zažijú situáciu, v ktorej jednotlivé zložky komunikácie druhého človeka nebudú v súlade, popíšu ju a odpovedia na nasledujúce otázky: Ako si sa v tejto situácii zachoval/la? Ktorým signálom si prisúdil/la väčší význam? Ujasnil/la si si tento vnímaný nesúlad s danou osobou? Na spoločnom stretnutí v rámci tejto aktivity vyzveme dobrovoľníkov, ktorý by sa chceli podeliť so svojimi skúsenosťami a postrehmi.

Rozbor skupinového diania Dokázali jednotliví účastníci aplikovať získané informácie do praxe, aj mimo prostredia skupiny? Boli dostatočne vnímaví pri identifikovaní hľadísk „vidím – počujem – interpretujem? Bolo to pre nich zaujímavé zadanie? Sú pre nich zistenia nesúladu verbálnej a neverbálnej zložky v komunikácii dostatočným podnetom ku konfrontácii druhého?

Metodické poznámky Diskusiu k tejto aktivite je možné viesť smerom k uvedomeniu si súladu, príp. nesúladu verbálnej a neverbálnej komunikácie v každodenných životných situáciách. Boli jednotliví účastníci dostatočne pozorní, aby zaznamenali nesúlad v týchto zložkách? Ako vnímajú vlastnú komunikáciu v jej zložkách? Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č. 14, ktorý sa nachádza na konci publikácie.

C C C

Aktivita KII.6 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Prepáč“ a rozdá pracovné listy. Zadanie úlohy spolu s pracovným listom nájdete v prílohe č.15 na konci publikácie. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita KII.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci budú vedieť pomenovať zložky komunikácie Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Prekvapil vás pomer verbálnej, neverbálnej a paralingvistickej zložky v komunikovaných signáloch?

Vnímate rozdiel, ak dvaja ľudia hovoria to isté, ale iným tónom hlasu, inak upravení?

Cieľ: Účastníci si začnú uvedomovať jednotlivé zložky komunikácie v kontakte s druhými ľuďmi Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Spomeňte si na niektorý z vašich posledných rozhovorov. Popíšte, čo všetko ste okrem slov vnímali z komunikácie partnera, prípadne aké komunikačné signály ste vy okrem slov druhému človeku vysielali?

KOMUNIKÁCIA

80 | S t r a n a



LEKCIA II.2 Zložky komunikácie – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

KII.1 Autobus

KII.2 Zoom

KII.3 Teória lekcie

KII.4 Vidím, počujem, interpretujem

KII.5 Zadanie domácej úlohy

KII.6 Evaluácia

C C C



LEKCIA II.3 Verbálna komunikácia

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o sile slov a popisuje zásady efektívnej verbálnej komunikácie. Ciele lekcie: Účastníci programu si uvedomia, akú majú ich slová moc Účastníci sa zamyslia nad zásadami efektívnej verbálnej komunikácie a budú sa ich snažiť aplikovať v každodennom

živote.




KIII.1 Ložisko Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

5-10 min. Stolička pre každého účastníka

KIII.2 Kreslenie podľa inštrukcií

Porozumenie mechanizmom efektívnej komunikácie a rozvíjanie komunikačných zručností

15-20 min. Papiere, písacie potreby, predlohy s geometrickými útvarmi

KIII.3 Teória lekcie Prednáškovo-diskusná aktivita na danú tému


KIII.4 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Prepáč“ 5 min. Príručka pre účastníkov

KIII.5 Evaluácia Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


Popis aktivít

Aktivita KIII.1 Ložisko

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie atmosféry v skupine, pobavenie, vo vyhranených prípadoch je možné už tu odhaliť príznaky šikanovania alebo iný problém v kolektíve.


Kategória: Iniciačná aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: Poradenské centrum pre drogové a iné závislosti, Brno Psychická záťaž: malá



Materiál: pevná stolička pre každého účastníka Prostredie: dnu

Motivácia Jedná sa o ložisko, ktoré sa točí a človek uprostred sa snaží túto rotáciu zastaviť.

Realizácia Účastníci sedia v kruhu na stoličkách, ktoré musia byť tesne vedľa seba (kvôli bezpečnosti). Jedna stolička je voľná, jeden človek uprostred. Úlohou človeka v strede je sadnúť si na voľnú stoličku. Tú ale môže zasadnúť človek sediaci vedľa, čím sa ale uvoľňuje jeho stolička. Tak beží voľná stolička po kruhu. Je možné v priebehu hry meniť smer. Nikto nesmie sedieť na dvoch stoličkách naraz alebo si stoličku kryť nohou. Ak si človek uprostred sadne, ide na jeho miesto ten, ktorý mu nestihol stoličku zasadnúť. Ak nie je jasné, kto spravil chybu, strihnú si. Každá sporná situácia sa rozhoduje v prospech toho, kto je uprostred.

Rozbor skupinového diania Ako reagovala skupina na túto aktivitu? Prebudila ich dostatočne a motivovala k ďalším aktivitám, alebo treba hľadať iný druh aktivít na naštartovanie spolupráce v skupine? Prejavili účastníci dostatok empatie voči stredovému spoluhráčovi a dávali mu šancu sadnúť si na voľnú stoličku? Ako reagovali účastníci strede na frustráciu plynúcu z neúspechu? Motivovalo ich to k lepšiemu výkonu, alebo skôr ich to utvrdzovalo vo pozícii bezmocného hráča odkázaného na iných?

Metodické poznámky Nie je vhodné hrať príliš dlho. Stačí zhruba 8 ľudí uprostred, posledných troch dopredu ohlásiť. Motivovať účastníkov, aby tomu uprostred dávali šancu.

C C C

KOMUNIKÁCIA

82 | S t r a n a

Aktivita KIII.2 Kreslenie podľa inštrukcií

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na porozumenie mechanizmom efektívnej komunikácie a rozvíjanie komunikačných zručností v situácii plnenia určitej úlohy.



Prevzaté z: Antons in Labáth, Smik, 1991 Psychická záťaž: malá



Materiál: papiere, písacie potreby, predlohy s geometrickými útvarmi Prostredie: dnu

Realizácia Zo skupiny sa vyberie jeden hráč, ktorý bude v roli demonštrátora. Ostatní dostanú dva papiere a ceruzku. Papiere si očíslujú 1., 2. Inštrukcia znie: „Na prvý papier nakreslite geometrické útvary tak, ako vám to popíše demonštrátor. Nesmiete sa ho na nič pýtať“. Demonštrátor dostane výkres s nakreslenými útvarmi s rôznym zoskupením (viď. Príloha č. 16). Obrázok nesmie skupine ukázať, môže zoskupenie tvarov len vysvetliť, nesmie však odpovedať na otázky. Všetci kreslia, sleduje sa čas. Druhá fáza – demonštrátor dostane obrázok s iným zoskupením útvarov (viď. Príloha č. 16) a rovnako dáva návod na kreslenie útvarov ostaným účastníkom, pričom v tejto fáze už odpovedá na otázky hráčov, pripúšťa diskusiu o zoskupení útvarov. Obrázok opäť nesmie ostatným ukázať. Sleduje sa čas.

Rozbor skupinového diania Po ukončení aktivity vedie lektor diskusiu na nasledujúce otázky: Aký rozdiel je medzi výkonom v prvej fáze aktivity a v druhej fáze? Ako prežívali účastníci inštrukciu a postup v prvej fáze a ako v druhej fáze aktivity? Ako sa v prvej a v druhej fáze cítil demonštrátor? Čo účastníkom najviac prekážalo v prvej fáze? Čo v druhej fáze? Čo bolo efektívne v prvej fáze a čo v druhej fáze?

Metodické poznámky Jedná sa o efektívnu a často používanú techniku pri komunikačných tréningoch, pomocou ktorej účastníci rýchlo pochopia princíp efektívnej komunikácie pri sociálnej interakcii a kooperácii.

C C C

Aktivita KIII.3 Teória lekcie









Ako rozumiete výroku „Naše slová majú veľkú moc“?

Je pre vás jednoduché vyjadriť sa slovami, ktoré presne vystihujú to, čo cítite a chcete povedať?

Je niečo, čo vám pomáha, aby ste sa dokázali správne vyjadriť a vyhnúť sa tak nedorozumeniam?

Čo oceňujete naopak vy u druhých, keď sa vyjadrujú – napr. pri učiteľoch počas vyučovania? Kedy máte pocit, že naozaj rozumiete, čo sa vám snaží druhý povedať?

Akú máte skúsenosť s nedorozumeniami? Ako ich riešite?


Naše slová majú veľkú moc. Ich sila je takmer neuveriteľná. Je to v podstate istý druh energie. Slová dokážu rozpútať vojnu, ale aj nastoliť mier. Slovami môžeme druhým vyjadriť svoju lásku, ale tiež im môžeme ublížiť. Slová dokážu motivovať ľudí k vytvoreniu nádherných diel, dokážu však aj ničiť a znechutiť. Obsah našich slov, čas a spôsob, akým ich vyslovíme, sú dôležité v tom, či naše slová povedú ku konfliktom, alebo k porozumeniu. Táto moc, ktorou disponujeme pri používaní slov, nás robí za vypovedané slová zodpovednými. Tak ako sa nedá vrátiť hodený kameň, tak sa nedá vziať späť vyrieknuté slovo.



Dodržiavanie nasledujúcich zásad prispeje k tomu, aby naša komunikácia s druhými ľuďmi viedla k vzájomnému porozumeniu

23:

1. Vyjadrujme sa jasne – Ide o taký spôsob prejavu, ktorý je priamy a nekomplikovaný, otvorený, čestný a v súlade s našim vnútorným presvedčením a pocitmi. Hlavnou funkciou verbálnej komunikácie s ľuďmi je poskytovať živé prepojenie medzi našim vnútorným a vonkajším svetom. Počúvanie slov druhého nám zas dáva možnosť dozvedieť sa niečo o vnútornom svete iného človeka. Jednota medzi našimi vnútornými a vonkajšími slovami je preto veľmi dôležitá.

2. Zvážme obsah svojich slov – Predtým ako niečo vyslovíme, zamyslime sa, či svojimi slovami druhým pomôžeme, alebo naopak ich zneistíme, urazíme, pokoríme. Naše slová majú moc – dokážu liečiť, ale dokážu aj uštedriť poriadnu ranu. Sme zodpovední za to, ako túto moc používame. Tým, že pred vyslovením svojich slov budeme uvažovať, môžeme predísť viacerým nedorozumeniam a zraneniam a naša komunikácia bude smerovať k väčšiemu porozumeniu.

3. Buďme konkrétny – Pri našej komunikácii by sme sa mali tiež vyvarovať zovšeobecňovaniu, nakoľko zovšeobecňovania sú neadresné, nepravdivé, skresľujú našu komunikáciu a často vyvolávajú u druhého človeka negatívne reakcie. Napr. „Vždy chodíš neskoro!“, „Všetci si myslíme, že...“ a pod. Keď teda hovoríme o konkrétnej veci, mali by sme využívať konkrétne údaje a smerovať komunikáciu ku konkrétnemu cieľu. Napr. „Je mi nepríjemné, že som dnes musela na teba dlho čakať, bola by som ti vďačná, keby si bola nabudúce dochvíľnejšia.“ a pod.

4. Vyjadrujme sa zrozumiteľne – Zrozumiteľnosť má v komunikácii dva odlišné významy: 1. technická zrozumiteľnosť, kde patria prvky ako sila a výraz hlasu, rýchlosť a plynulosť reči a pod.; 2. jazyková zrozumiteľnosť, ktorú ovplyvňuje slovná zásoba a odbornosť jazyka. Napríklad, keď sa dorozumievame v cudzom jazyku, môžeme mať so svojou slovnou zásobou problémy a je pre nás ťažie vyjadrovať sa zrozumiteľne. Aj príliš odborný jazyk môže byť pre obyčajného človeka nezrozumiteľný, preto by sme sa mali prispôsobiť človeku, s ktorým komunikujeme. 5. Vyjadrujme sa jednoznačne – Jednoznačnosť znamená, že si vo svojich signáloch neprotirečíme. Napríklad chlapec povie dievčaťu, aby samo vybralo, kam pôjdu v piatok večer. Je ale mrzutý, keď nevyberie takú možnosť, akú by si on želal. Takýmto situáciám sa môžeme vyhnúť, ak budeme úprimní a čestní ohľadom toho, čo naozaj chceme, potrebujeme, myslíme si a cítime.

6. Dbajme na správne dávkovanie informácií – Zásada dávkovania informácií hovorí o množstve informácií, ktoré smerom k druhým vysielame. Nedostatočným množstvom informácií (ich úmyselným zadržiavaním) druhého zneisťujeme, dostávame ho do stavu napätia, nervozity, hnevu. Naopak príliš veľa informácií zvyčajne pôsobí rušivo a neprehľadne, druhí nie sú schopní ich efektívne prijať, spracovať a reagovať na ne.

7. Voľme primeranú formu – V závislosti od charakteru podávaných správ volíme aj primeranosť formy. Citlivá na formu býva najmä žiadosť o láskavosť, uplatňovanie nároku, príkaz alebo kritika. Príkazové formy komunikácie môžu viesť rýchlo k výsledku, ale často znechucujú a demotivujú druhých ľudí. Majú však svoje opodstatnenie v krízových situáciách, napr. pri požiari, kedy je potrebné, aby zodpovední ľudia prebrali velenie a ostatní plnili ich príkazy. V situáciách, kedy chceme druhých motivovať k spolupráci je efektívnejšie zvoliť také formy komunikácie, ktoré dávajú zúčastneným priestor k vyjadreniu, napr. podporovanie druhých k formulovaniu vlastného názoru a pod.

8. Overme si správnosť pochopenia – Ak si chceme byť istí, že nás druhí ľudia pochopili správne, mali by sme si to overiť. Overovať si správnosť pochopenia môžeme priebežne počas prenosu správy, alebo na konci, priamou otázkou, či druhý človek správne pochopil, čo sme mu hovorili. Ak sa chceme ubezpečiť, že druhý človek určite správne porozumel, necháme si správu zopakovať.

Vnútorná reč Okrem našich vonkajších slov, ktoré druhým hovoríme a ktoré od druhých počujeme, existujú aj slová v našej mysli. Tieto majú často väčší vplyv na náš život ako slová, ktoré prezentujeme verejne. V skutočnosti všetci hovoríme sami so sebou. Hovoríme k sebe samým, a tak sa snažíme interpretovať svoje zážitky a skúsenosti. Náš vnútorný hlas, vnútorné slová sú kľúčovým prvkom nášho myslenia, postojov, aj našich očakávaní. Tento vnútorný dialóg prebieha často bez vedomého ovplyvňovania, za použitia neuveriteľných 1300 až 1500 slov za minútu. V našom živote je všetko ovplyvnené spôsobom, akým používame našu myseľ. Nekonečný prúd myšlienok, ktorý neustále prechádza naším vedomím, sa postupne premieňa do našich pocitov, postojov, slov a činov. Je preto dobré prebrať zodpovednosť aj nad našou vnútornou rečou a myšlienkami, ktoré napĺňajú našu myseľ.

Na zamyslenie Odpustením sa rozumie ochota vzdať sa vlastného práva na mrzutosť (zlosť, odpor, nenávisť...), negatívne posudzovanie a nevšímavé správanie k človeku, ktorý ma nespravodlivo zranil a snaha pestovať v sebe a k nemu postoj šľachetnosti, veľkorysosti, nezaslúženého zľutovania a dokonca aj lásky. A ako vyzerá odpustenie v praxi? Keď Thomas A. Edison pracoval na svojom „absurdnom“ vynáleze, ktorý nazval „svietiaca cibuľa“, jeho pracovný tím bol pri ňom 24 hodín denne. Keď sa Edisonovi napokon podarilo zostrojiť jednu takúto svietiacu cibuľu a svoj vynález mal predstaviť na slávnostnom zhromaždení vedcov, podal ju chlapcovi – pomocníkovi, aby ju odniesol hore schodmi do miestnosti. Chlapec šiel opatrne, krok za krokom a dával pritom pozor najmä na svoje ruky. Bál sa, aby mu nevypadol z rúk tento neoceniteľný výrobok toľkej námahy jeho majstra.

KOMUNIKÁCIA

84 | S t r a n a

Pravdepodobne si vieš domyslieť, čo sa stalo: Keď pomocník vyšiel až celkom hore, potkol sa a veľká sklenená banka mu pred zrakmi celého zhromaždenia vypadla z rúk a rozbila sa. Tak dopadla prvá žiarovka na svete. Celý tím sa musel znova pustiť do práce, aby zostrojil ďalšiu ,,svietiacu cibuľu“. Keď unavení konštruktéri dokončili prácu, zostala ešte jedna úloha – vyniesť vzácny predmet hore do miestnosti. Čo myslíš, komu pripadla? Edison ňou poveril toho istého chlapca, ktorému prvá žiarovka vypadla z rúk. Tak vyzerá skutočné odpustenie.

C C C

Aktivita KIII.4 Zadanie domácej úlohy Pre tých, ktorí nevypracovali minulú domácu úlohu, lektor zadá opäť domácu úlohu s názvom „Prepáč“ a rozdá pracovné listy. Zadanie úlohy spolu s pracovným listom nájdete v prílohe č.15 na konci publikácie. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita KIII.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu si uvedomia, akú majú ich slová moc Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Uvedomujete si moc, ktorá sa skrýva v tom, ako používate svoje slová?

Viete si spomenúť na rozhovor z vášho doterajšieho života, kedy slová niekoho v určitej situácii mali pre vás mimoriadny význam? Ako tieto slová na vás pôsobili? Pôsobili v pozitívnom, alebo v negatívnom smere?

Myslíte si, že aj vaše slová si niekto takto pamätá?

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad zásadami efektívnej verbálnej komunikácie a budú sa ich snažiť aplikovať v každodennom živote Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Hovorili sme si o zásadách efektívnej verbálnej komunikácie, zdá sa vám náročné používať ich v každodennej komunikácii?

Čo môže byť najväčšou prekážkou pri ich dodržiavaní? Ako by sa dali tieto prekážky prekonať?

Čo myslíte, že do vašich vzťahov prinesie dôsledné uplatňovanie zásad efektívnej verbálnej komunikácie?


Zaujala téma lekcie účastníkov programu?

Rozumeli účastníci teórii danej lekcie?




LEKCIA II.3 Verbálna komunikácia – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

KIII.1 Ložisko

KIII.2 Kreslenie podľa inštrukcií

KIII.3 Teória lekcie

KIII.4 Zadanie domácej úlohy

KIII.5 Evaluácia

C C C

KOMUNIKÁCIA

86 | S t r a n a

LEKCIA II.4 Neverbálna komunikácia

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o neverbálnej komunikácii a jej zložkách. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť pomenovať a popísať jednotlivé zložky neverbálnej komunikácie Účastníci si na názorných príkladoch priblížia jednotlivé zložky neverbálnej komunikácie.




KIV.1 ZOO Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov


KIV.2 Zložky neverbálnej komunikácie

Súbor tematicko-ilustračných aktivít k teoretickej časti lekcie

60 min. Pripravené lístočky s inštrukciami pre účastníkov

KIV.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


KIV.4 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie


Popis aktivít

Aktivita KIV.1 ZOO

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na rozohriatie a koncentráciu účastníkov.







Realizácia Účastníci stoja v kruhu. Každý si vyberie jedno zviera, ku ktorému vymyslí nejaké vtipné gesto. Gestá by mali byť nepohyblivé (alebo málo pohyblivé) figúry, ktoré jasne vyjadrujú dané zvieratá. V prvom kole každý predstaví svoje zviera. Po predstavení vykonáme nácvik zvieracej komunikácie: niekto začne tým, že urobí svoje gesto (napr. tučniak) a potom urobí gesto niekoho iného (napr. žirafa). Žirafa zopakuje svoje gesto a potom si vyberie niekoho iného, urobí jeho gesto a pošle to ďalej . Potom, čo si každý vyskúša komunikáciu, vyberieme jedného dozorcu ZOO. Ten sa postaví doprostred kruhu. Niekto za jeho chrbtom rozbehne komunikáciu (od tejto chvíle môže dozorca chodiť). Úlohou dozorcu je chytiť zviera, ktoré práve vysiela komunikačné signály (prípadne bol vyslaný jeho signál a malo by odpovedať). Úlohou zvierat je, čo najviac ponamáhať dozorcu a poriadne si poklebetiť. Keď dozorca chytí zviera, vymení si s účastníkom miesto.

Rozbor skupinového diania Ako reagovala skupina na túto aktivitu? Prebudila ich dostatočne a motivovala k ďalším aktivitám, alebo treba hľadať iný druh aktivít na naštartovanie spolupráce v skupine? Prejavili účastníci dostatok tvorivosti a opatrnosti pri komunikácii? Ako reagovali účastníci strede? Bolo pre nich ľahké zachytiť komunikáciu zvierat? Ako reagovali na frustráciu plynúcu z neúspechu? Motivovalo ich to k lepšiemu výkonu, alebo skôr ich to utvrdzovalo v pozícii bezmocného hráča odkázaného na iných?

Metodické poznámky Nie je vhodné hrať príliš dlho. Stačí zhruba 6-7 ľudí uprostred, posledných troch dopredu ohlásiť. Motivovať účastníkov, aby tomu uprostred dávali šancu, ak je to v niektorých prípadoch potrebné.

C C C



Aktivita KIV.2 Zložky neverbálnej komunikácie

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zložená z menších úloh, uskutočňovaných zväčša vo dvojiciach, ktoré jednoduchým a názorným spôsobom ukazujú ako prebiehajú jednotlivé zložky neverbálnej komunikácie.


Kategória: súbor tematicko-ilustračných aktivít Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: SVČ Lužánky, Projekt Outdoor, PERSONA Psychická záťaž: malá

Čas na prípravu: 15 min. Počet hráčov: ľubovoľný párny počet


Materiál: pripravené lístočky s inštrukciami pre účastníkov (viď príloha č. 17) Prostredie: dnu

Motivácia Neverbálna a paralingvistická zložka komunikácie predstavuje nemalú časť z celej našej komunikácie, viac ako si viacerí z nás možno myslia. V tejto aktivite sa presvedčíme o pravdivosti tohto tvrdenia; hoci nebudeme používať slová (príp. ich budeme používať v inom význame ako zvyčajne), zistíme, že si aj bez nich dokážeme porozumieť. Chce to len kúsok snahy a nasadenia a slová nám nebudú chýbať.

Realizácia Účastníkov rozdelíme na polovice (je nevyhnutné, aby bol párny počet zúčastnených). Z týchto dvoch skupín vytvoríme dva sústredené kruhy – jeden vonkajší a druhý vnútorný tak, aby participanti vo vonkajšom a vnútornom kruhu boli k sebe tvárami. Takýmto spôsobom vytvoríme pracovné dvojice (jeden hráč z vonkajšieho kruhu, druhý z vnútorného kruhu), ktoré budeme môcť jednoduchou rotáciou jedného z kruhov po každej aktivite obmieňať. Úloha 1: mimika I. Hráč vo vonkajšom kruhu má za úlohu znázorniť za pomoci mimických svalov emóciu, ktorú má napísanú na lístku (dvojica dostane 2 lístky s napísanými emóciami). Mal by využiť iba tvár (postoj tela, zvuky a iné „pomôcky“ sú nedovolené). Úlohou hráča vo vnútornom kruhu je uhádnuť, o akú emóciu ide. Následne sa hráči vymenia, druhý hráč pokračuje nasledujúcou aktivitou. Metodické poznámky: Počas krátkeho vyhodnotenia môžete klásť nasledujúce otázky: Ako sa vám darilo znázorňovať jednotlivé emócie? Podarilo sa vám ľahko uhádnuť emóciu, ktorú druhý znázorňoval? Potrebovali by ste slová na to, aby ste to uhádli? Znázornili by ste tú emóciu rovnakým spôsobom, alebo by ste ju vyjadrili úplne inak ako Váš spoluhráč? a pod. Úloha 2: mimika II. Každý hráč vo vnútornom kruhu má za úlohu z tváre jeho partnera vo vonkajšom kruhu vymodelovať prekvapeného človeka. Po skončení modelovania sa posúdia jednotlivé výrazy tvárí hráčov vo vonkajšom kruhu. Aktivita sa môže zopakovať pridaním iných emócií (napr. tvár rozmýšľajúceho človeka, tvár smutného človeka a pod.) Metodické poznámky: Komu sa podarilo najlepšie znázorniť zadanú emóciu? Bolo jednoduché modelovať tvár inému človeku? Myslíte, že by nezaujatý človek bol schopný rozpoznať a pomenovať zadanú emóciu, ktorú ste vymodelovali na tvári druhého človeka? Aké bolo nechať modelovať iného z vašich tvárí? Tvárite sa zvyčajne takto, keď prežívate tú konkrétnu emóciu? Úloha 3: gestika I. Úlohou hráča vo vonkajšom kruhu je ukázať na základe vlastnej fantázie určité gesto jeho partnerovi vo vnútornom kruhu a preveriť si, či ho správne pochopil. Metodické poznámky: Pred zadaním inštrukcie k tejto aktivite upozornite účastníkov, že vulgárne gestá nie sú dovolené (a že okrem nich existuje v našej neverbálnej reči mnoho iných gest, z ktorých si môžu vybrať). Bolo vám hneď jasné, čo vám svojim gestom chce druhý človek komunikovať? Používate aj vy takéto gesto, keď chcete niečo vyjadriť? Myslíte, že je potrebné takéto gesto doplniť slovami, aby bolo zrozumiteľnejšie? Keby ste mali porovnať čas potrebný na ukázanie gesta s časom potrebným na prerozprávanie tohto gesta do slov, čo by dlhšie trvalo? Poznáte nejaké situácie, v ktorých využívame hlavne gestá namiesto slov? V čom je ich nevýhoda? V čom výhoda? Úloha 4: gestika II. – Opice sa učia reč Opice v džungli sa rozhodli, že aj ony sa chcú naučiť ľudskú reč. Problém je v tom, že ich hlasivky nie sú uspôsobené na vydávanie iných zvukov ako „OO!, EE!, UU!“ . Im to však neprekáža a nestrácajú na entuziazme. Každý z hráčov dostane lístok, na ktorom je napísaná jedna veta. Úlohou hráča je „preložiť“ túto vetu do opičieho jazyka za pomoci zvukov „OO!, EE!, UU!“. Najprv týmto jazykom znázorňuje vetu hráč vo vonkajšom kruhu a ten vo vnútornom háda, čo mu znázorňuje (ako spätnú väzbu hráč vo vonkajšom kruhu môže použiť len kývanie hlavy). Po uhádnutí si hráči úlohy vymenia.

KOMUNIKÁCIA

88 | S t r a n a

Metodické poznámky: pri zadávaní ako inštruktori skúste čo najvernejšie napodobniť zvuky opíc „OO!, EE!, UU!“ (môžete pridať aj charakteristické pohyby – napr. podskoky, búchanie sa po hlave a pod. Takýmto spôsobom môžete ostatných účastníkov motivovať k plnšiemu vloženiu sa do hry. Po skončení aktivity môžeme s účastníkmi urobiť krátke vyhodnotenie. Ako sa vám podarilo preložiť tieto vety do jazyka opíc? Bol ten druhý schopný vám porozumieť? Vedeli ste sa zaobísť bez ľudských slov? Úloha 5: haptika Hráč vo vonkajšom kruhu má za úlohu pomocou dotyku na hlavu a ramená vyjadriť jeho partnerovi vo vnútornom kruhu určité posolstvo, vyslať mu určitú správu (napr. pochvalu, súcit alebo privítanie). Po prevedení si úlohy vymenia. Metodické poznámky: Bolo vám jasné posolstvo, ktoré vám ten druhý pomocou dotyku predal? Bolo vám to príjemné? Vedeli by ste toto posolstvo preložiť do slov? Myslíte si, že jeden dotyk vie niekedy povedať viac než mnoho slov? Používate často dotyky vo svojej komunikácii? Pri komunikácii s kým a v akých situáciách? Úloha 6: proxemika V tejto hre si účastníci ešte v kruhu zapamätajú svojho partnera, s ktorým utvoria dvojicu. Všetky dvojice sa postavia blízko tvárou k sebe. Dvojice začnú rozhovor na určenú tému (napr. moje dojmy z doterajšieho priebehu aktivít). Na povel inštruktora sa jeden od druhého začnú cúvaním vzďaľovať, no rozhovor musia naďalej udržiavať. Cúvajú pokiaľ majú priestor na vzďaľovanie sa od seba. Vtedy na ďalší povel lektora sa začnú obaja hráči k sebe opäť približovať, až kým sa nedostanú do takej vzdialenosti, v akej im to obom najviac vyhovuje. Neprerušujú pritom ani na chvíľu rozhovor. Metodické poznámky: Aké bolo rozprávať sa s druhým vo dvojici blízko s tvárou k sebe? A aké, keď ste museli kričať, aby ste sa počuli cez celú miestnosť? V akej vzdialenosti vám to obom vyhovovalo najlepšie? Vedeli ste sa zhodnúť, alebo by jeden z vás privítal menšiu alebo väčšiu vzdialenosť? Ako je to vo vašej zvyčajnej komunikácii – v akej vzdialenosti zvyčajne stojíte? Mení sa to v závislosti od situácie, alebo človeka, s ktorým sa rozprávate? Stalo sa vám už, že niekto nerešpektoval vašu „zónu“ a chcel stáť bližšie, ako vám bolo príjemné? Ako ste v takej situácii zareagovali? Úloha 7: posturológia Tento krát má jeden z hráčov za úlohu vymodelovať sochu z druhého hráča podľa zadania lektora, napr. vymodelujte sochu uzimeného človeka, alebo človeka v pohodlnom sede, príp. človeka čakajúceho v rade. Sochári svoje sochy pomenujú, potom nasleduje vernisáž sôch, pri ktorej sa jednotlivé sochy dvojíc zhodnotia. Potom si hráči v dvojiciach vymenia úlohy a nasleduje rovnaký postup. Metodické poznámky: Komu sa podarilo vymodelovať najlepšiu sochu a dať jej najvýstižnejšie meno? Myslíte si, že možno z postoja tela vyčítať veľa informácii o momentálnom naladení človeka? Všimli ste si niekedy na sebe, či sa mení postoj vášho tela, keď sa v škole na hodine nudíte alebo keď vás učivo baví a zapájate sa? Alebo aký postoj máte vtedy, keď sa rozprávate s človekom, ktorého máte radi a človekom, ktorý vám je nesympatický? Úloha 8: komunikácia pohybom Hráči dostanú za úlohu prejsť z pracovnej časti miestnosti späť ku stoličkám chôdzou človeka, „ktorý práve vyhral milión v lotérii“. Metodické poznámky: Aj pohybom vieme komunikovať isté informácie, možno niekedy bez toho, aby sme si to priamo uvedomovali. Jedným z takýchto pohybov je aj chôdza. Ako sa môže odlišovať chôdza šťastného človeka od chôdze človeka, ktorý je momentálne smutný? Čo nám môže napovedať napr. sklon hlavy nadol? Stáva sa vám, že už z diaľky spoznáte niekoho na základe jeho chôdze? Úloha 9: teritorialita Podstata tejto aktivity spočíva vo všimnutí si faktu, či si účastníci sadli na rovnakú stoličku, na ktorej sedeli predtým, alebo si sadli niekde inde. Väčšinou sa ale stáva, že si každý sadne tam, kde sedel predtým – teda „svoju“ stoličku považuje za „svoje teritórium“. Metodické poznámky: Človek je teritoriálnym tvorom. Znamená to, že si zvyčajne obsadzujeme určité územie, ktoré pokladáme za vlastné. Zároveň väčšinou rešpektujeme teritórium niekoho iného. Podobne sa to stalo aj s našimi stoličkami. Sadol si si na „svoju“ stoličku? Napadlo ťa sadnúť si niekam inam? Ako by si sa zachoval, keby ti na „tvoje“ miesto sadol niekto iný? Aké iné „teritóriá“ poznáte z vášho bežného života v škole, v rodine alebo s kamarátmi? Úloha 10: paralingvistika – Mydlimalo pervice nepertuto pertamto perdále Požiadame účastníkov, aby vytvorili pár s niekým, s kým ešte nepracovali. Pár dostane lístok, na ktorom je napísaná určitá veta. Ich úlohou je za použitia rôznych neverbálnych a paralinvistických prostriedkov – napr. melódia reči, tempo reči, hlasitosť, zafarbenie hlasu a pod. zahrať krátku scénku, ktorá vystihuje vetu, ktorú dostali napísanú na lístku. Ale pozor! Jediná veta, ktorú môže účastník vyriecť a opakovať dookola je: „MYDLIMALO PERVICE, NEPERTUTO, PERTAMTO PERADALE!“. Úlohou ostatných v skupine je prísť nato, čo dané scénky predstavujú. Metodické poznámky: Paralingvistika sprevádza hovorené slovo, ale sama nie je hovoreným slovom. V tejto hre sme vyslovovali stále tie isté slová, napriek tomu, vďaka melódii reči, tempe reči, intenzite nášho hlasu a pod. bol náš partner vo vojici schopný porozumieť, čo mu hovoríme. Ako sa vám darilo vyjadriť vetu na lístočku? Vedeli ste nahradiť slová, ktoré by ste za normálnych okolností použili prostriedkami paralingvistiky? Ako sa darilo skupine porozumieť vám?



Úloha 11: produkcia Celá skupina si sadne do kruhu a do stredu sa postaví jeden zo skupiny. Členovia skupiny majú za úlohu hovoriť, čo o tomto človeku možno usudzovať na základe jeho zovňajšku – oblečenia, topánok, úpravy vlasov, make-upu. Úlohou účastníka v strede je tam len stáť a počúvať, čo druhí o ňom hovoria. Metodické poznámky: Najprv účastník v strede počúva, čo o ňom hovoria ostatní, no neskôr by tento človek mať priestor na to, aby povedal, do akej miery boli postrehy ostatných pravdivé a pre neho výstižné. Zo zovňajšku možno vyčítať mnoho informácií, no zároveň by sme si mali dať pozor, aby sme si preverili pravdivosť našich dohadov a nezaškatuľkovali sme človeka len na základe nášho dojmu. Čo sa vám podarilo vyčítať zo zovňajšku človeka v strede? Do akej miery boli vaše dohady správne? Prekvapilo vás na tejto aktivite niečo?

Rozbor skupinového diania Dokázali účastníci naplno využiť neverbálne kanály, aby druhému odkomunikovali správu? Ktorá úloha, resp. ktorý druh neverbálnej komunikácie sa účastníkom znázorňovala najľahšie, ktorá naopak bola pre nich náročná? Bola niektorá úloha pre účastníkov nepríjemná? Ako reagovali účastníci na aktivity, v ktorých dvojice boli tvorené pomocou vnútorného a vonkajšieho kruhu? Je to párovanie, ktoré možno použiť pri práci aj v budúcnosti, alebo je potrebné hľadať iné aktivity na utvorenie dvojíc?

Metodické poznámky Jednotlivé reflexie je vhodné urobiť až po viacerých menších úlohách a doplniť ich o krátke, výstižné informácie z teórie komunikácie. Osvedčilo sa rozdeliť tento blok na dve časti – Úloha 1 až Úloha 9 + reflexia a krátke doplnenie teoretických informácií a úlohy 10 a 11 s reflexiou a doplnením teoretických informácií po jednotlivých úlohách. Keby ste viedli túto aktivitu týmto štýlom, spojili by ste ju s nasledujúcou aktivitou do jednej.

C C C

Aktivita KIV.3 Teória lekcie









V predchádzajúcej úlohe ste mali možnosť odskúšať si komunikáciu, v ktorej nebolo potrebné používať slová. Ktoré z týchto aktivít ste si zapamätali? Aké druhy neverbálnej komunikácie poznáme?

Čo všetko sa vieme, podľa vás, dozvedieť o druhom človeku z neverbálnej komunikácie?

Všimli ste si niekedy, že by neverbálna komunikácia nesedela s tým, čo človek naozaj hovorí? Máte príklad? Čo je v týchto prípadoch bližšie k pravde – slovná alebo mimoslovná komunikácia?


Neverbálna komunikácia je mimoslovná. Prebieha prostredníctvom držania tela a jeho pohybov, zmeny výrazu tváre, zmeny vzdialenosti medzi komunikujúcimi a podobne. Môže doplniť slovný prejav, zosilniť jeho účinok, regulovať ho a za určitých okolností ho plne zastúpiť. Napríklad namiesto toho, aby sme povedali: „Áno, súhlasím“, stačí keď mlčky kývneme hlavou. Porozumieť neverbálnemu prejavu druhého človeka je možné v rámci situačného kontextu, v ktorom komunikácia prebieha. A hoci neverbálne prejavy mnoho vypovedajú, je potrebné byť obozretný voči všetkým tvrdeniam a príručkám, že sa dá podľa určitých neverbálnych prejavov presne odhadnúť či uhádnuť to, čo si druhý človek myslí, ako sa cíti, či dokonca aký je. Medzi najfrekventovanejšie a najdôležitejšie zložky neverbálnej komunikácie radíme

24:

1. Mimiku - komunikácia výrazom tváre 2. Gestiku – komunikácia pomocou rúk a tela 3. Haptiku - komunikácia dotykom 4. Proxemiku - komunikácia vzdialenosťou 5. Posturológiu - komunikácia polohou tela 6. Kineziku - komunikácia pohybom 7. Paralingvistiku - mimoslovná komunikácia týkajúca sa reči

8. Teritorialitu - komunikácia obsadzovaním teritória

9. Produkciu - komunikácia pomocou úpravy, výzoru, prostredia

KOMUNIKÁCIA

90 | S t r a n a

MIMIKA Pri mimike komunikujeme prostredníctvom výrazu tváre. Komunikačnými prostriedkami tváre sú oči, ústa, obočie, nos, čelo, brada, zuby, lícne svalstvo a pery. Do mimiky zapájame viaceré časti tváre spoločne, napríklad na úsmeve sa spoluzúčastňujú ústa, oči, líca, niekedy aj zuby. Výraz tváre často informuje o tom, čo druhý človek práve prežíva, ale aj o tom, aký má k nám vzťah. Výraz tváre odzrkadľuje prekvapenie, strach, radosť, smútok, pokoj, rozčúlenie, spokojnosť, nespokojnosť, záujem, nezáujem a podobne. Základné mimické výrazy sú ľahko rozpoznateľné, čoho dôkazom je napríklad aj využívanie ich grafických znázornení v internetovej komunikácii – tzv. smajlíky. V tomto kontexte je dobré spomenúť aj zrakový kontakt, ktorý je dôležitým predpokladom kvalitnej a efektívnej komunikácie. Ak sa druhý človek na nás počas rozhovoru pozerá, predpokladáme, že nás aj počúva a že je naša konverzácia pre neho dôležitá. Keď sa na nás druhý človek pri komunikácii z rôznych dôvodov nepozerá, môže to pôsobiť rušivo. Optimálny pomer času pozerania sa do tváre druhého človeka v rámci osobnej komunikácie je cca. 60%.

GESTIKA Gestika je neverbálna komunikácia pomocou pohybov rúk a tela, ktoré majú výrazný vyjadrovací účel. Sprevádzajú a prifarbujú verbálnu komunikáciu, niekedy ju aj úplne zastupujú. Najznámejším komunikačným systémom založeným na gestikulácii je posunková reč. Posunkovú reč nevyužívajú iba ľudia so sluchovým postihnutím, využívame ju aj vtedy, keď verbálne spôsoby komunikácie zlyhávajú (napr. v komunikácii s človekom, ktorého jazyk neovládame si pomáhame gestami), alebo ak sa pre rôzne bariéry nepočujeme (napr. bežná posunková komunikácia šoférov v autách). Gestikulácia môže byť tiež ovplyvnená našou náladou a situáciou, v ktorej sa nachádzame. Keď sa napríklad hneváme, živšie pracujeme s gestikuláciou, ako keď sme pokojní a relaxovaní. Prehnaná gestikulácia ruší komunikáciu, pretože pripomína pantomímu. Môže sa vtedy stať, že namiesto toho, aby nás druhý človek počúval, začne sa na nás zabávať.

HAPTIKA Haptika je neverbálna komunikácia pomocou dotykov. Dotyk môžeme zadefinovať ako akýkoľvek telesný kontakt od pohladenia až po úder. Dotyky tak môžu mať rôzny význam, ktorý sa líši podľa toho, o aký dotyk ide a ktorej časti tela sa dotýkame. Pri dotykoch môžeme rozlíšiť základné pásma: - pásmo spoločenské, profesionálne, zdvorilostné (ruky, ramená) - pásmo osobné, priateľské (ramená, vlasy, tvár) - pásmo intímne, erotické, sexuálne (neobmedzené) Najčastejšie používaným dotykom je podanie ruky. Podanie ruky je v našej kultúre súčasťou uvítacieho a rozlúčkového rituálu. Platí zásada, že ruku nemusíme podávať ako prví, ale ak nám niekto ruku na podanie ponúkne, nemali by sme ju odmietnuť. Neprijatie ruky znamená u nás neprijatie celého človeka. Prvkom haptiky je aj fyzické násilie (úder, facka, bitka), ktoré má tiež určitý komunikačný význam, avšak predstavuje už patologický vzorec komunikácie.

PROXEMIKA Proxemika je komunikácia prostredníctvom vzdialenosti (priblížením a oddialením) medzi komunikujúcimi. To, ako blízko si pustíme druhého k sebe, tiež vyjadruje náš postoj a vzťah k dotyčnému. - Intímna (do vzdialenosti 60 cm od človeka) - Osobná (vo vzdialenosti od 60 cm do 120 cm) - Spoločenská (vo vzdialenosti od 120 cm do 2 m) - Verejná (vo vzdialenosti nad 2 m) Intímna a osobná zóna sú vyhradené pre ľudí, ktorých blízkosť je nám príjemná, dôverujeme im, ničím nás neohrozujú a máme s nimi emočne pozitívne vzťahy. Ak sa napríklad na priateľa hneváme, nechceme ho mať v osobnej zóne. V spoločenskej zóne komunikujeme s druhými v bezpečnej vzdialenosti. Je typická pre pracovné rozhovory, či komunikáciu s menej známymi ľuďmi. Vo verejnej zóne sa nachádzajú ľudia, s ktorými nie sme v sociálnom kontakte. Keď sme v ohrození, svoju verejnú zónu predlžujeme. Uvedené vzdialenosti sú len orientačné. Často ich ovplyvňuje množstvo faktorov, napr. temperament, národnosť vplyvy prostredia a pod. Okrem vyššie popísanej horizontálnej proxemiky poznáme aj vertikálnu proxemiku, založenú na rozdieloch vo „výške“ komunikujúcich osôb. Nevyvážená vertikálna komunikácia nastáva napríklad v prípade, keď jeden z komunikujúcich stojí a druhý sedí. Optimálna vertikálna komunikácia je založená na tom, že oči komunikujúcich sú približne v rovnakej výške – napr. keď obaja rozprávajúci sedia alebo stoja.

POSTUROLÓGIA Posturológia je neverbálna komunikácia prostredníctvom polohy tela, ktorú pri komunikácii zaujmeme – spôsob, akým stojíme, sedíme, ležíme a podobne, tiež o nás mnohé prezrádza. Polohou tela vyjadrujeme náš momentálny stav (napríklad únavu, radosť, depresiu), ale aj vzťah k druhému človeku, či záujem o komunikovaný obsah. V rámci posturológie rozlišujeme polohy:

Ležérna poloha – telo je uvoľnené, signalizuje buď náš stav relaxácie, alebo naopak odstup, pohŕdanie, zneváženie druhého človeka.

Otvorená poloha – nohy voľne položené vedľa seba, pri sedení ich neprekrižujeme, ruky sú voľne vedľa tela. Otvorená poloha signalizuje pripravenosť prijať informácie od druhého človeka a pohotovosť k spolupráci.



Polouzatvorená poloha – ide o obrannú polohu, ktorú využívame najmä v nepohode. Je charakteristická buď skríženými nohami alebo rukami. Skrížené ruky na prsiach nám chránia srdce a mäkké časti brucha (oblasti dôležité pre individuálne prežitie), skrížené nohy chránia pohlavné orgány (dôležité oblasti pre prežitie ľudského rodu). Táto poloha je často vyčkávacia a keď sa presvedčíme, že nám nehrozí nebezpečenstvo, máme tendenciu vrátiť sa k otvorenejším polohám. Uzatvorená poloha – skrížené ruky aj nohy predstavujú úplne uzatvorenú polohu, svalstvo je napäté, telo pohotové zareagovať. Uzatvorená poloha tela je typická pre situácie, ktoré sú pre nás neznáme, keď sme v obrane a nepripúšťame si komunikáciu druhého človeka. Poloha „klbko“ – hlava sklonená, chrbát ohnutý, nohy spojené, celé telo sa schúli do klbka. Poloha „klbko“ sa objavuje v situáciách, kde sa necítime príjemne (napr. čakáreň u zubného lekára, na súde, u policajtov a pod.), táto poloha signalizuje neistotu, úzkosť, strach a ohrozenie.

KINEZIKA Kinezika je komunikácia prostredníctvom pohybov, ktoré nemajú význam gest. Telo ustavične vysiela určité signály a často ide o pohyby neuvedomelé, spontánne. Pohybom sa väčšinou zbavujeme napätia, svalového alebo duševného. Najčastejšie sa to prejavuje nekontrolovanými pohybmi rúk (hranie sa s ceruzkou, pohyb prstov, škrabkanie sa, klepkanie), pohybmi nôh (podupkávanie, kývanie nohou), alebo pohybmi trupu (kývanie sa, vrtenie sa na stoličke, časté zmeny polohy tela). Veľa informácií sa dá vyčítať aj napríklad z našej chôdze (spomalená, razantná, s poskokmi a pod.).

PARALINGVISTIKA Paralingvistika sprevádza hovorené slovo, ale sama nie je hovoreným slovom. Paralingvistika nepredstavuje jeden fenomén, ale tvorí ju niekoľko relatívne samostatných faktorov ako rýchlosť, hlasitosť a plynulosť reči, výška a farba hlasu, vatové slová, mlčanie. Veľmi rýchla, alebo veľmi pomalá reč sa ťažko vníma. Príliš rýchle tempo robí komunikáciu nezrozumiteľnou a druhého človeka unavuje. Naopak príliš pomalé tempo otupuje pozornosť poslucháča. Intenzita, hlasitosť prejavu a jej obmieňanie v závislosti od obsahu, napomáha predchádzaniu monotónnosti. V napätých situáciách sa intenzita hlasu zvyšuje a môže prerásť až do kriku. Zvýšený hlas môže druhého človeka zneisťovať alebo dráždiť. Dôležitým faktorom hovoreného slova je aj farba nášho hlasu. Často až sfarbením hlasu dávame slovám skutočný význam. Rovnaké slovo, alebo slovné spojenie, je možné povedať rôznymi spôsobmi tak, že mení svoj pôvodný význam. Medzi paralingvistiku patria aj tzv. vatové slová (napr. vlastne, akože, eé, hmm a pod.), ktoré v kontexte verbálneho prejavu nemajú žiadny obsahový význam, považujeme ich skôr sa rušivý zlozvyk. Medzi paralingvistiku radíme aj kvalitu nášho prejavu. Náš prejav by mal byť vecný, zrozumiteľný a mal by sa držať témy. Naopak, za nekvalitný považujeme prejav nepresný, rozvláčny a neurčitý, dlho trvajúci a pritom málo obsažný. V priebehu verbálneho prejavu robíme tiež odmlky, ktoré môžu vyjadrovať očakávanie, výzvu, žiadosť o venovanie pozornosti, príležitosť na zamyslenie poslucháča a pod. Preto aj mlčanie má komunikačnú hodnotu a obsahový význam a je dôležité spojiť si ho s ostatnými neverbálnymi prejavmi a presnejšie ho identifikovať.

TERITORIALITA Vo všeobecnosti máme tendenciu obsadiť si určité územie, považovať ho za svoje a tiež chceme rozhodovať o tom, kto do nášho teritória môže vstupovať (napr. naša stolička a lavica v triede, či pracovný stôl v práci a pod.). Zaberanie priestoru a vstupovanie do cudzieho priestoru má komunikačný význam, ktorý tiež ovplyvňuje priebeh aj štýl komunikácie. Obsadené teritórium znamená pre človeka pocit istoty a bezpečia, preto dlhodobý pobyt v prostredí bez vlastného teritória prináša napätie, frustráciu a zlosť. Dôležité je tiež uvedomiť si, že človek prichádzajúci do cudzieho teritória, môže pociťovať úzkosť z neznámeho prostredia. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že vo vlastnom teritóriu zvyčajne volíme dominantnejšiu komunikačnú stratégiu, v teritóriu partnera o niečo obrannejšiu.

PRODUKCIA Produkcia je komunikácia prostredníctvom úpravy zovňajšku, oblečenia, či prostredia, v ktorom žijeme. Do tejto oblasti neverbálnej komunikácie môžeme zaradiť i komunikáciu činom. Náš zovňajšok odráža a zároveň spätne pôsobí na našu mienku o sebe samých a tiež ovplyvňuje naše správanie. Naše vlasy, účes, postava, čistota, upravenosť či zanedbanosť – to všetko sú signály, ktorými prezentujeme svojmu okoliu našu „životnú filozofiu“, náš životný štýl, priority, ako aj určité estetické posolstvo a pod. Špecifická úprava zovňajšku nás môže radiť k nejakej formálnej či neformálnej skupine ľudí (napr. uniforma hovorí o príslušnosti k danej profesii, určité oblečenie môže vyjadrovať prináležitosť k hudobnému štýlu – hip hop, rock a pod.). Veľakrát silnejším dojmom pôsobia drobné detaily ako čistota oblečenia, príjemná telesná vôňa, udržiavané nechty a pod. pred nákladnosťou a módnosťou oblečenia. Ďalším zdrojom informácií o nás sú aj veci, ktorými sa obklopujeme (napr. zariadenie našej izby, pokiaľ ho môžeme ovplyvniť), knihy, ktoré čítame, hudba, ktorú počúvame, ale aj naše záujmy a koníčky. Dôležitú výpovednú hodnotu majú aj naše výtvory – či už básne, próza, maľby, hudobná produkcia i konkrétna remeselná práca a pod. Všetky tieto informácie sa výrazne podieľajú na vytváraní obrazu o našej osobe.

Neverbálnu komunikáciu je ťažšie ovládať vôľou a ovplyvňovať rozumom. Časť z nej prebieha tak, že si ju ani neuvedomujeme, prichádza mimovoľne a nemáme ju pod kontrolou. Jej prostredníctvom sa preto dajú lepšie vyjadriť emócie, prežívanie a vzťahy k iným ľuďom.

KOMUNIKÁCIA

92 | S t r a n a

Na zamyslenie Predstav si svet ako veľké zrkadlo. Ak sa naň zamračíš, svet sa bude na teba mračiť tiež. Ak sa však usmeješ, úsmevy sa ti budú vracať. Úsmev je súčasťou neverbálnej komunikácie človeka. Navyše má aj blahodarný účinok na zdravie, nič nestojí, nemusíš zaň platiť, ani ho skladovať a dokonca, keď ho rozdáš, budeš ho mať ešte viac :-)

C C C

Aktivita KIV.4 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť pomenovať a popísať jednotlivé zložky neverbálnej komunikácie (Mimika – komunikácia výrazom tváre, Gestika – komunikácia pomocou rúk a tela, Haptika – komunikácia dotykom, Proxemika – komunikácia vzdialenosťou, Posturológia – komunikácia polohou tela, Kinezika – komunikácia pohybom, Paralingvistika – mimoslovná komunikácia týkajúca sa reči, Teritorialita – komunikácia obsadzovaním teritória, Produkcia - komunikácia pomocou úpravy, výzoru, prostredia) Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Ktoré zložky neverbálnej komunikácie ste si doteraz neuvedomovali a boli pre vás „novinkou“?

Skúsil by niekto vymenovať všetky preberané zložky neverbálnej komunikácie?

Cieľ: Účastníci si na názorných príkladoch priblížia jednotlivé zložky neverbálnej komunikácie Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Ilustrovali ponúkané aktivity jednotlivé zložky neverbálnej komunikácie vhodne?

Porozumeli účastníci, čo jednotlivé zložky neverbálnej komunikácie zahŕňajú?




Ako ste sa cítili v roli lektora?

Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné?

Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu? Spomeňte si na priebeh jednotlivých aktivít. Ak niektorú aktivitu vyhodnotíte ako nevhodnú pre danú skupinu, zamyslite sa nad príčinou daného javu a možnosťami dosiahnuť cieľ lekcie inou formou. Je dôležité mať na pamäti, že ponúkaná štruktúra lekcie je len návrhom, jednotlivé aktivity môžete prispôsobiť vašim možnostiam a potrebám danej skupiny.

LEKCIA II.4 Neverbálna komunikácia – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

KIV.1 ZOO

KIV.2 Zložky neverbálnej komunikácie

KIV.3 Teória lekcie

KIV.4 Evaluácia

C C C



LEKCIA II.5 Vysielanie komunikačných signálov

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o dvoch rovinách komunikovaných signáloch – vzťahovej a vecnej a o možnostiach, ako reagovať na rušivé signály. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť tieto roviny pozorovať a odlišovať Účastníci sa naučia, ako reagovať na rušivé komunikačné signály.




KV.1 Počítanie do troch Pripravené lístočky s inštrukciami pre účastníkov


KV.2 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


KV.3 Analýza ukážky filmu Pochopenie vzťahovej a vecnej roviny vysielaných a prijímaných komunikačných signálov

20 min. Nahrávka, prehrávač, príručka pre účastníkov

KV.4 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Ako sa máš?“ 5 min. Príručka pre účastníkov

KV.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie


Popis aktivít

Aktivita KV.1 Počítanie do troch

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie napätia v skupine, koncentráciu na vnímanie ostatných členov.




Čas na prípravu: 0 min. Počet hráčov: do 30, párny počet



Motivácia Počítať do tri už vedia aj malé deti v škôlky. Tak si to teraz vyskúšame. Kto to zvládne, môže postúpiť do predškolskej a následne sa môže stať účastníkom základnej školy . Tak ako, myslíte si, že to zvládnete?

Realizácia Účastníci sa postavia do dvoch radov oproti sebe tak, aby mal každý oproti sebe partnera. Dvojice začnú počítať do tri tak, že sa účastníci v počítaní striedajú (napr. prvý účastník povie jeden, druhý povie dva, prvý tri, druhý jeden, ... atď. V druhom leveli účastníci budú namiesto jeden tlieskať (1 tlesk). V treťom leveli budú účastníci namiesto jeden tlieskať a namiesto dva sa plesnú rukami do stehien (1 plesk). V poslednom leveli budú účastníci namiesto jeden tlieskať, namiesto dva sa plesnú rukami do stehien a namiesto tri podskočia (1 malý poskok oboma nohami). Lektor riadi jednotlivé fázy aktivity, časovo riadi trvanie jednotlivých fáz podľa situácie a nálady v skupine.

Rozbor skupinového diania Splnila aktivita svoj zámer – uvoľnila účastníkov a nastavila ich na ďalšiu spoluprácu? Ako reagovali účastníci v prípade chýb? Zabávali sa na tom?

Metodické poznámky Ide o veľmi obľúbenú aktivitu, pri ktorej sa účastníci uvoľnia a veľa zasmejú.

C C C

KOMUNIKÁCIA

94 | S t r a n a

Aktivita KV.2 Teória lekcie Cieľ / zameranie aktivity Oboznámenie účastníkov programu s teóriou lekcie.








Máte skúsenosť, že sa vás pri komunikácii s druhým človekom nedotklo to, čo povedal, ale spôsob, akým to povedal?

Ako ste v takejto situácii reagovali?

Viete si predstaviť, čo sa skrýva pod názvom vecná a vzťahová rovina komunikácie?


V rámci signálov, ktoré vysielame a prijímame počas komunikácie s druhými ľuďmi rozlišujeme dve roviny – vecnú a vzťahovú.

25

Vecná rovina – Vecnými (obsahovými) signálmi informujeme druhých ľudí o tom, čo chceme povedať. Vecné signály vysielame akýmkoľvek kodifikovaným systémom znakov (slovami či pojmami, ale tiež morzeovkou, prstovými znakmi a pod.). Vecný aspekt správy konkrétne popisuje, o čom komunikujeme. Sústreďuje sa na fakty, mal by byť bez náznakov a interpretácií. Príklad: „Je pol šiestej, meškáš 30 minút.“

Vzťahová rovina – Vzťahovou komunikáciou vysielame signály o tom, čo si o druhých ľuďoch myslíme, ako ich vnímame a aký máme k nim postoj či vzťah. Príklad: „Mal si prísť pred pol hodinou, ale ako vždy, aj dnes meškáš.“ V rámci vzťahového aspektu správy dávame druhým najavo, čo si myslíme o našom vzájomnom vzťahu. Príklad: „Podľa našej dohody si tu už mal byť pred pol hodinou, ale ty máš vždy niečo dôležitejšie ako to, na čom sa dohodneme.“ Ďalším aspektom vysielaných signálov je tiež prezentácia nášho vzťahu ku sebe. Príklad: „Na mňa už nikto neberie ohľad, ja som tú polhodinu, čo tu čakám, tiež mohla využiť efektívnejšie!“

Vzťahová komunikácia, to aký má druhý človek ku nám vzťah, ako sa ku nám správa (či sa na nás usmieva, alebo je odmeraný, či je ústretový alebo skôr odmietavý), je pre nás vždy dôležitejšia ako vecná komunikácia, to o čom nás druhý konkrétne informuje. Súvisí to s našou potrebou bezpečia. Preto sa v úvode komunikácie viac sústreďujeme na vzťahové signály a až následne presúvame svoju pozornosť na vecné signály.

Môže sa však stať, že už do spoločnej komunikácie vstupujeme rozladení z predchádzajúcich udalostí, čo si druhý človek môže vysvetliť ako negatívnu reakciu na svoju osobu. Rovnako druhý človek môže prežívať ťažké obdobie, kedy je citlivejší na vzťahové signály a aj neutrálne či vecné signály môže vnímať ako ponižujúce či útočné. Existuje viacero dôvodov možných nedorozumení. Preto je dôležité, ak si chceme spolu rozumieť, aby sme sa navzájom informovali, čo sa v nás deje, čo prežívame, cítime, ako na nás druhí ľudia pôsobia. Pokiaľ to nebudeme robiť, ostane v našej komunikácii veľký priestor pre rôzne skreslenia a dohady. A takáto komunikácia následne vedie k nedorozumeniam a konfliktom.

Rušivé signály Často sa stáva, že počas komunikácie začne druhý človek vysielať vzťahové signály, ktoré nás začnú rušiť (napríklad začne nadávať, alebo kričať na nás, zhadzovať nás, ironizovať, popierať naše videnie sveta a pod.). Vtedy sa prestávame sústreďovať na to, čo nám druhý človek hovorí po obsahovej stránke a rastie v nás napätie. Na takúto situáciu môžeme reagovať

26:

1. Ignoráciou – držíme sa vecnej komunikácie a rušivé vzťahové signály ignorujeme. Ignorovať vzťahové útoky dokážeme všetci, ale každý v inej miere. Záleží to od našich osobných dispozícií, temperamentu, únavy, miery sebavedomia, momentálnej fyzickej a psychickej pohody, ale aj od toho, nakoľko je pre nás téma rozhovoru dôležitá, v akom vzťahu sme s daným človekom a pod. 2. Bojom, konfliktom –prestávame sa sústreďovať na vecný obsah rozhovoru a zareagujeme obranou, alebo protiútokom (často obranou aj útokom súčasne). Neudržíme sa vo vecnej rovine a začneme miešať vzťahové a vecné signály dohromady. Hoci to navonok môže vyzerať, že komunikujeme o danej „veci“, v skutočnosti si prostredníctvom „veci“ ujasňujeme vzťahy. Efektivita takejto komunikácie sa následne blíži k nule. 3. Transparentným oddelením vecnej a vzťahovej komunikácie – Tento spôsob hovorí o možnosti, čo môžeme robiť, ak nechceme vzťahové útoky ignorovať, ale nechceme sa ani brániť, ani bojovať. V situácii, keď nás vzťahové signály druhého človeka vyrušujú, môžeme transparentne (jasne) prerušiť našu komunikáciu vo vecnej rovine a vydiskutovať si vzťahy. Keď si vzťah vysvetlíme a nastolíme „vzťahový mier“, môžeme sa vrátiť späť k vecnej komunikácii. Toto vedomé prepínanie pozornosti z vecných signálov na signály vzťahové nám umožňuje tzv. spätná väzba – reakcia človeka na komunikačné signály.



Aktivita KV.3 Analýza ukážky filmu

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na pochopenie vzťahovej a vecnej roviny vysielaných a prijímaných komunikačných signálov.






Materiál: nahrávka, prehrávač, príručka pre účastníkov Prostredie: dnu

Realizácia Lektor pustí účastníkom ukážku z filmu. Tipy na vhodné ukážky nájdete na stránke www.ozpersona.sk. Úlohou účastníkov je popísať zložky neverbálnej komunikácie u jednotlivých protagonistov filmu. Účastníci popíšu, ako protagonisti filmu využívajú: 1. Mimiku (komunikácia výrazom tváre): 2. Gestiku (komunikácia pomocou rúk a tela): 3. Haptiku (komunikácia dotykom): 4. Proxemiku (komunikácia vzdialenosťou): 5. Posturológiu (komunikácia polohou tela): 6. Kineziku (komunikácia pohybom): 7. Paralingvistiku (mimoslovná komunikácia týkajúca sa reči): 8. Teritorialitu (komunikácia obsadzovaním teritória): 9. Produkciu (komunikácia pomocou úpravy, výzoru, prostredia): Následne lektor vyzve účastníkov, aby popísali vzťahovú a vecnú rovinu komunikovaných signálov.

Rozbor skupinového diania Dokázali účastníci aplikovať nadobudnuté vedomosti do praxe? Dokázali účastníci pomenovať a rozlíšiť jednotlivé zložky neverbálnej komunikácie? Dokázali účastníci pomenovať a rozlíšiť jednotlivé roviny komunikovaných signálov (vzťahovú a vecnú)? Vidia účastníci prepojenie preberanej témy so skúsenosťami vo svojich vlastných životoch?

Metodické poznámky Na základe prebranej teórie o vecnej a vzťahovej rovine komunikácie sa môžu účastníci pokúsiť pomenovať obsahy jednotlivých rovín. Napr. protagonista A komunikuje protagonistovi B vo vecnej rovine túto informáciu, vo vzťahovej rovine túto informáciu. Úlohou lektora je oceniť snahu a úspešnosť vypracovania úlohy, prípadne opraviť chyby v pozorovaní. Úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 50. Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č. 18, ktorý sa nachádza na konci publikácie.

C C C

Aktivita KV.4 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Ako sa máš?“. Zadanie úlohy spolu s pracovným listom nájdete v prílohe č.19 na konci publikácie. Úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 54. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita KV.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť pozorovať a odlišovať dve roviny komunikovaných signálov – vzťahovú a vecnú Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Stáva sa vám, že si niekedy zapamätáte skôr to, ako vám niekto niečo povedal, než to, čo vám povedal?

Dokážete rozlíšiť rešpektujúcu komunikáciu od nerešpektujúcej?

Cieľ: Účastníci sa naučia, ako reagovať na rušivé komunikačné signály Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Ako zvyčajne reagujete na nerešpektujúcu komunikáciu?

Je pre vás ľahké poukázať na nerešpektujúcu komunikáciu druhého človeka?

Čo vám môže brániť poukázať na jednotlivé rušivé vplyvy v komunikácii? Dá sa s tým niečo urobiť?

http://www.ozpersona.sk/

KOMUNIKÁCIA

96 | S t r a n a



LEKCIA II.5 Vysielanie komunikačných signálov – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

KV.1 Počítanie do troch

KV.2 Teória lekcie

KV.3 Analýza ukážky filmu

KV.4 Zadanie domácej úlohy

KV.5 Evaluácia

C C C



LEKCIA II.6 Prijímanie komunikačných signálov

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o zásadách aktívneho počúvania. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť zásady aktívneho počúvania pomenovať Účastníci sa zamyslia nad tým, akí sú poslucháči vo vzájomnej komunikácii s druhými ľuďmi.




KVI.1 Hovorím, počúvaš? Ilustračná aktivita na uvedomenie si dôležitosti aktívneho počúvania

15-20 min. Lístočky s nápismi „VON“ a „DNU“

KVI.2 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


KVI.3 Cestovka Tréningová aktivita zameraná na aktívne počúvanie, empatiu

30-40 min. Papier na poznámky, písacie potreby

KVI.4 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Aktívne počúvanie“ 5 min. Príručka pre účastníkov

KVI.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie


Popis aktivít

Aktivita KVI.1 Hovorím, počúvaš?

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvedomenie si dôležitosti aktívneho počúvania.




Čas na prípravu: 0 min. Počet hráčov: ľubovoľný/ párny


Materiál: lístočky s nápismi „VON“ a „DNU“ Prostredie: dnu

Realizácia Na začiatku aktivity rozdá inštruktor účastníkom lístočky, polovica ktorých bude označená „VON“ a polovica „DNU“. Tým rozdelí skupinu na dve polovice. S prvou polovicou účastníkov odíde inštruktor pred dvere miestnosti a dá im nesledujúcu inštrukciu: Vašou úlohou bude vytvoriť pár s niekým z druhej časti skupiny. Človeku s vami v páre musíte bez prestania rozprávať o vašej obľúbenej knihe, o obľúbenom filme, o relácii, ktorú ste nedávno videli v televízii a pod. Nič vás nesmie zastaviť vo vašom monológu – je to náročná úloha, ale som si istý, že to zvládnete! Potom ich chvíľu nechá rozmýšľať, o čom budú rozprávať a ide k druhej polovici účastníkov, ktorá ostala v miestnosti. Tým povie nasledujúcu inštrukciu: Vašou úlohou bude vytvoriť pár s niekým z druhej časti skupiny. Ten vám bude stále niečo rozprávať, ale vašou úlohou bude tváriť sa, že ho nepočúvate – napr. nepozerajte sa na neho, nedávajte žiadnu spätnú väzbu na to, čo vám hovorí, môžete sa presunúť do inej časti miestnosti a pod. Takto to budete hrať, až kým vám nedám znamenie – napr. kýchnutie. Vtedy ako šibnutím prútika z vás budú najlepší poslucháči na svete, budete s dotyčným udržiavať očný kontakt, vysielať jasné signály, že druhého počúvate, že vás zaujíma, čo vám hovorí.

Rozbor skupinového diania Ako sa vám darilo rozprávať s človekom vo vašom páre? Hovorilo sa vám jednoducho? Čo by vám pomohlo, aby sa vám hovorilo ľahšie? Všimli ste si v priebehu hry nejakú zmenu správania človeka vo vašom páre? Aká to bola zmena? Kedy sa vám hovorilo ľahšie – na začiatku, alebo ku koncu? Otázky pre počúvajúcich/nepočúvajúcich – Aké bolo pre vás tváriť sa, že nepočúvate toho druhého? Aký by ste mali vy na jeho mieste pocit? Ktorá poloha – počúvajúceho alebo nepočúvajúceho – bola pre vás príjemnejšia? Ako by ste chceli, aby sa ľudia správali k vám, keď im niečo hovoríte?

Metodické poznámky Nasledujúci diskusiu v skupine môžeme orientovať na dôležitosť aktívneho počúvania a poskytovania jasnej spätnej väzby hovoriacemu. Môžeme s účastníkmi hovoriť o spôsoboch, akými môžeme druhej osobne dať najavo, že ju počúvame a že nás zaujíma to, čo hovorí.

C C C

KOMUNIKÁCIA

98 | S t r a n a

Aktivita KVI.2 Teória lekcie









Považujete sa za dobrého poslucháča? Aké znaky má podľa vás dobrý poslucháč?

Pri komunikácii s druhými, kedy nadobúdate istotu, že vás ten druhý naozaj počúva?

Čo vás dokáže pri rozhovore s druhým vyviesť z miery a odradiť od ďalšej komunikácie?


Keď hovoríme o komunikácii, väčšinou si to spájame s umením hovoriť. Počúvanie je však neoddeliteľnou súčasťou komunikačného procesu, pretože zbytočne by sme rozprávali, ak by nás nikto nepočúval. Prijímanie komunikačných signálov zároveň zahŕňa aj vnímanie neverbálnej komunikácie druhého človeka, ktorá spolu s hovoreným slovom tvorí komplexný celok komunikovaných signálov. Z hľadiska efektívnej komunikácie je dobré osvojiť si a používať zásady aktívneho počúvania: 1. Prejav záujem – Svoj záujem môžeš prejaviť primeraným očným kontaktom, prikyvovaním hlavou, nakláňaním sa smerom k druhému človeku, používaním rôznych citosloviec ako napríklad „Hm“, „Uúúú!“, krátkych nenápadných poznámok a povzbudzujúcich slov ako „Naozaj?“, „Iste!“, „Ó, áno!?“, „A potom?“, alebo zopakovaním časti povedaného, čím utvrdíme druhého človeka v tom, že ho so záujmom počúvame. Ťažko druhého povzbudíme k rozprávaniu pozeraním sa von oknom, písaním do počítača, vychádzaním z miestnosti a opätovným vchádzaním do miestnosti, alebo podobnými rušivými vplyvmi. Prejavením záujmu druhému človeku v skutočnosti hovoríme, že jeho „príbeh“ je pre nás dôležitý a že stojí za to, aby ho rozpovedal. Tento záujem nám umožňuje vstúpiť na chvíľu do vnútorného sveta druhého človeka a vidieť veci z jeho zorného uhla. 2. Buď pozorný a empatický – Byť pozorným a zároveň empatickým znamená všímať si, čo sa v druhom človeku deje. Delfíny majú schopnosť, ktorá sa nazýva echolokácia a vďaka svojmu veľmi presne rozvinutému akustickému zmyslu dokážu okamžite vycítiť telesné zdravie alebo psychický stav druhého – a to jednoducho tým, že sa nachádzajú v jeho blízkosti. Pri aktívnom počúvaní sa snažíme o podobnú citlivosť voči druhým. Naša pozornosť a empatia nám pomáha dozvedieť sa niečo viac o svete druhého človeka, vycítiť jeho emocionálnu náladu a lepšie pochopiť vzájomné reakcie. 3. Nevynášaj súdy – Pri aktívnom počúvaní prijímame druhého človeka takého, aký je, s jeho názormi, postojmi, presvedčením. Táto akceptácia umožňuje druhému človeku byť sebou samým, čím vytvárame priestor pre slobodu prejavu a v konečnom dôsledku aj priestor pre osobné prijatie druhého človeka. Nemusíme s druhým človekom súhlasiť, akceptácia hovorí skôr o rešpekte voči druhým. Môžeme mať odlišný názor, postoj, či presvedčenie, keď však druhých akceptujeme, nevynášame nad nimi súdy a prijímame ich takých, akí sú. 4. Zváž svoju odpoveď – Proces počúvania je zavŕšený odpoveďou, z ktorej by malo byť jasné, že druhému človeku rozumieme. V medziľudských vzťahoch je len málo situácií, ktoré nám dokážu dodať toľko energie ako to, keď nás niekto vypočuje a pochopí. Naše odpovede sú znakom toho, či sa nám podarilo vstúpiť do sveta tých, ktorým načúvame alebo naopak. Aktívne počúvanie vytvára pre druhého človeka príležitosť zdieľať svoj vnútorný svet. Našou úlohou pri aktívnom počúvaní je druhého človeka sprevádzať a povzbudzovať. Keď niekoho sprevádzame, nestojíme mu v ceste, nevnucujeme mu vlastné názory, neposudzujeme ho, ani ho nenútime, aby si vypočul náš vlastný pohľad. Keď druhý človek hovorí, sme jednoducho tam, ako jeho spoločníci, ako tí, ktorí majú záujem počúvať to, čo nám hovorí.

Nepočúvanie Napriek tomu, že naša komunikácia bez počúvania neplní svoj význam, nepočúvanie je veľmi častým javom v komunikačnom procese. Dokazuje to aj množstvo výskumov z oblasti komunikácie, ktoré tvrdia, že až 75 % verbálnej komunikácie ľudia ignorujú, zabudnú, alebo nesprávne pochopia. Zriedkavo, že sa snažíme o pochopenie pravého a hlbšieho zmyslu toho, čo nám druhí ľudia hovoria. Keď nepočúvame je pravdepodobné, že nevhodne reagujeme. Poznáme dva druhy nepočúvania, verejné a skryté. Pri verejnom nepočúvaní dávame jasne a zreteľne najavo, že nás vysielané signály nezaujímajú, alebo ich z rôznych dôvodov neprijímame. Druhý človek tento nezáujem registruje a buď prestáva komunikovať, alebo sa nás snaží zapojiť tak, aby sme počúvali.

Skryté nepočúvanie je komunikačná pasca. Navonok sa tvárime, že počúvame, môžeme prejavovať zdanlivý záujem o komunikovaný obsah, ale v skutočnosti nepočúvame a informácie vôbec neprijímame. Dôvodom nášho skrytého nepočúvania môže byť naša zaujatosť niečím iným, nezaujímavá téma, alebo „počúvanie len zo slušnosti“.



Na zamyslenie Malá Momo vedela počúvať tak, ako nikto iný. Momo vedela tak počúvať, že hlúpym ľuďom prichádzali odrazu na um múdre myšlienky. Nie hádam preto, že by bola povedala alebo sa opýtala na niečo, čo tých druhých priviedlo na také myšlienky, nie, iba tam sedela a jednoducho počúvala – s najväčšou pozornosťou a účasťou. Pozerala pritom na človeka veľkými tmavými očami a on cítil, ako sa mu náhle vynárajú myšlienky, o ktorých ani netušil, že v ňom driemu. Vedela tak počúvať, že bezradní a nerozhodní ľudia odrazu vedeli presne čo chcú. A nesmelí sa náhle cítili slobodní a odvážni. Nešťastní a utláčaní si začali dôverovať a rozveselili sa. Keď si niekto myslel, že jeho život je celkom pochybný a bezvýznamný a on sám je iba jeden z miliónov – človek, na ktorom vôbec nezáleží a koho možno tak chytro vymeniť ako rozbitý džbán – ak sa ten človek vybral a porozprával to všetko malej Momo, z tajuplných príčin mu bolo ešte počas rozprávania jasné, že sa zásadne mýli, že taký človek ako on sa vyskytuje medzi všetkými ľuďmi iba jeden jediný a že je preto svojím spôsobom pre tento svet dôležitý. Tak vedela Momo počúvať.

27

Máme dvoje uší a len jedny ústa. Mnoho ľudí sa však správa tak, akoby bol tento pomer opačný. Je teraz na tebe, ako sa budeš správať ty.

C C C

Aktivita KVI.3 Cestovka

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na aktívne počúvanie, empatiu.


Kategória: tréningová aktivita v dvojiciach Fyzická záťaž: malá


Čas na prípravu: 0 min. Počet hráčov: ľubovoľný/ párny


Materiál: papier na poznámky, písacie potreby Prostredie: dnu

Realizácia Aktivita má dve fázy; prvou fázou je to, že jeden hráč z dvojice nepretržite po dobu 2 min opisuje veci, ktoré má rád, jeho záľuby a hobby a pod. Druhý hráč by nemal reagovať, len ho pozorne počúva. Po uplynutí času určenému na predstavovanie záľub jedného z hráčov, lektor povie nasledujúcu inštrukciu: Váž. dámy a páni, práve ste sa ocitli v cestovnej kancelárii, čaká na vás dovolenka vašich snov! Váš cestovný agent vám teraz predstaví dovolenku, ktorá vám bude šitá na mieru, určite vám padne „ako uliata“. Prajeme vám príjemné dovolenkovanie. Hráč, ktorý doteraz len počúval, má za úlohu na základe vypočutých informácii navrhnúť plán dovolenky pre svojho partnera vo dvojici. Plán dovolenky sa mohol týkať napr. destinácie, trvania dovolenky, ročného obdobia, denného harmonogramu, voľnočasových aktivít a pod. Po krátkom premýšľaní „agent“ predstaví plán dovolenky svojmu „klientovi“. Ten ohodnotí, do akej miery dovolenka korešponduje s jeho záľubami a vecami, ktoré má rád a o ktorých predtým hovoril.

Rozbor skupinového diania Dokázali jednotliví účastníci pozorne počúvať toho druhého a naozaj mu pripraviť dovolenku podľa jeho gusta? Bolo pre účastníkov náročné rozprávať nepretržite 2 min. o veciach, ktoré majú radi? Bol tento čas prikrátky, alebo pridlhý? Bolo pre nich príjemné hovoriť s vedomím, že ich niekto pozorne počúva a nebude prerušovať? Stáva sa im to často v živote? Ktorá rola – klient či pracovník cestovnej kancelárie – viac vyhovovala účastníkom? V ktorej sa cítili lepšie? Prečo?

Metodické poznámky Pokiaľ nemáme párny počet účastníkov, alebo chceme hre dodať súťaživý rozmer, je možné pracovať v trojiciach alebo štvoriciach. V nich jeden najprv hovorí o svojich záľubách, ostatní si robia poznámky. Potom každý z počúvajúcich sa stáva agentom cestovnej kancelárie a snaží sa „klientovi“ zostrojiť dovolenku na mieru. Každý z nich potom predstaví svoj návrh a klient si môže vybrať, ktorá dovolenka sa mu pozdáva najviac – ten agent sa vtedy stáva víťazom a najlepším „aktívnym poslucháčom“.

C C C

Aktivita KVI.5 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Aktívne počúvanie“. Zadanie úlohy spolu s pracovným listom nájdete v prílohe č.20 na konci publikácie Úloha je súčasťou príručky pre účastníkov, strana 57. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

KOMUNIKÁCIA

100 | S t r a n a

Aktivita KVI.4 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť pomenovať zásady aktívneho počúvania Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Kedy aktívne počúvame druhého človeka?

Máte vo svojom okolí ľudí, ktorí vás vedia vypočuť, keď to potrebujete?

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad tým, akí sú poslucháči vo vzájomnej komunikácii s druhými ľuďmi Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Dokážete byť vy aktívnymi poslucháčmi?

Čo vám bráni byť aktívnymi poslucháčmi? Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Vedia sa účastníci programu navzájom počúvať? Skáču si do rečí? Ponechávajú každému priestor, potrebný na vyjadrenie svojho názoru, pocitov a pod.?

Nie je v skupine niekto, kto sa sťažuje na nedostatok vypočutia, rešpektu?

Je v skupine naopak niekto, kto zaberá priveľa priestoru a nedá možnosť iným sa prejaviť, zapojiť, zdieľať?



LEKCIA II.6 Prijímanie komunikačných signálov – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

KVI.1 Hovorím, počúvaš?

KVI.2 Teória lekcie

KVI.3 Cestovka

KVI.4 Zadanie domácej úlohy

KVI.5 Evaluácia

C C C



LEKCIA II.7 Komunikačné štýly

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o piatich základných komunikačných štýloch, používaných v medziľudskej komunikácii. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť tieto štýly pomenovať a popísať situácie, kedy je ich vhodné používať Účastníci sa zamyslia nad svojimi komunikačnými zručnosťami a používaním vhodných komunikačných štýlov

adekvátnych danej situácii.




KVII.1 Chytanie psa za chvost

Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

5-10 min. Šatky

KVII.2 Korytnačky Rozdelenie účastníkov do menších skupín

5 min. Na každú začatú štvoricu účastníkov jeden obrázok korytnačky

KVII.3 TV vysielanie Rozvíjanie komunikačných zručností a skupinovej kooperácie účastníkov

20-25 min. Lístočky s popismi scén

KVII.4 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


KVII.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Komunikačné štýly“ 5 min. Príručka pre účastníkov

KVII.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie


Popis aktivít

Aktivita KVII.1 Chytanie psa za chvost







Materiál: šatky Prostredie: kdekoľvek

Realizácia Účastníci sa rozdelia do trojíc. Tieto trojice sa postavia za seba do radu a pochytajú za pás. Posledný si upevní šatku za pás nohavíc alebo sukne. Šatka predstavuje psí chvost. Úlohou je získať čo najviac psích chvostov. Jediný, kto môže „ukoristiť“ chvost, je hlava psa, teda prvý v rade. „Ukoristiť“ chvost znamená vziať šatku poslednému hráčovi z ostatných skupín a vložiť ju za pás nohavíc alebo sukne svojho posledného hráča v skupine. Ak sú účastníci pripravení, zakričte zrozumiteľne: ŠTART. Po troch minútach ukončite hru hlasným STOP a vyhláste víťazného psa.

Rozbor skupinového diania Ako skupina reagovala na tento typ pohybovej aktivity? Ako znášali jednotliví účastníci fyzický kontakt? Bol niekto, komu to bolo nepríjemné, príp. sa odmietol aktivity zúčastniť? Je tento typ aktivity prínosný pre skupinovú dynamiku? Nastaví skupinu pre ďalšiu spoluprácu?

Metodické poznámky Tento typ aktivity je určený na prebudenie účastníkov a prípravu skupiny na ďalšiu prácu. Pri priebehu aktivity je úlohou lektora dohliadať hlavne na bezpečnosť účastníkov a na férový priebeh hry, sám sa do aktivity nezapája.

C C C

KOMUNIKÁCIA

102 | S t r a n a

Aktivita KVII.2 Korytnačky

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na vyvážené rozdelenie účastníkov do menších skupín.



Prevzaté z: Inštruktori Brno Psychická záťaž: malá



Materiál: obrázky korytnačiek (viď. popis nižšie) Prostredie: kdekoľvek

Motivácia Len krátko sa zmienime o tom, že každý sme iný, pre niekoho je najdôležitejšie to, ako čo cíti – emócie, pre niekoho sú podstatné predovšetkým logické argumenty – racionalita, niekto potrebuje pre život pohyb – energia a niekto rád maľuje, tvorí a spieva – kreativita. Každý sme iný a nikto nie je preto lepší ani horší ako ostatní. Na obrázkoch sú nakreslené korytnačky, každá má štyri nohy, ktoré vyjadrujú spomínané emócie, racionalitu, energiu a kreativitu. Žiadna nožička nie je lepšia ako druhá. Nájdite si teraz nožičku, ktorá je vám najbližšia, ktorá vás najviac charakterizuje.

Realizácia Na začiatku si musí každý nájsť jednu nožičku podľa toho, ktorá charakteristika ho najviac charakterizuje. Jednej nožičky sa môže držať len jeden človek. Keď sa každý drží jednej nožičky, oznámime účastníkom, že každá korytnačka odteraz predstavuje jednu skupinu – štvoricu – ktorá bude plniť nasledujúcu úlohu. Ste v skupinách vyrovnaní, každá má niekoho emocionálneho, niekoho racionálneho, niekoho pohybovo nadaného a niekoho s umeleckým cítením.

Rozbor skupinového diania Ako sú účastníci spokojní s vytvorenými štvoricami? Bolo pre účastníkov jednoduché zaradiť samých seba do skupín pomocou uvedených charakteristík? Vnímajú ich podobne aj ostatní?

Metodické poznámky Lektor nakreslí korytnačky a ku každej nohe napíše danú charakteristiku. Tieto charakteristiky môžu byť iné, ako v popise. Záleží na rozhodnutí lektora.

C C C

Aktivita KVII.3 TV vysielanie

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na rozvíjanie komunikačných zručností účastníkov a skupinovú kooperáciu.



Prevzaté z: Labáth, Smik, 1991, modifikované Psychická záťaž: stredná



Materiál: lístočky s popismi scén Prostredie: dnu

Motivácia Určite ste sami zažili, že rôzne situácie si vyžadujú rôzne štýly komunikácie. Inak o svojom dni hovoríme najbližšiemu kamarátovi, inak svojim rodičom, iné je, keď sa pri tom ponáhľame na autobus a iné, keď máme dostatok času. Nasledujúca aktivita nám ponúka príležitosť vyskúšať si rôzne komunikačné štýly.

Realizácia Hra vyžaduje, aby ju hrali skupiny alebo družstvá. Jednotlivé skupiny dostanú lístočky, na ktorých budú napísané názvy scén, ktoré majú ako herci znázorniť (napr. svadobný obrad v kostole, rozprava podnapitých „svákov“ v krčme, návšteva anglickej kráľovnej na Slovensku, pohovor do zamestnania, milenci v kine a pod.) Jednotlivé skupiny, resp. družstvá si pripravia svoje vysielanie. Následne postupne jedna skupina za druhou predvedú svoj program. Ostatné skupiny hádajú, o akú scénu sa jedná a či bol použitý komunikačný štýl vhodný. Ak uhádnu skôr, ako skupina dohrá svoje predstavenie do konca, necháme ich to dokončiť. Takto sa vystriedajú všetky skupiny.

Rozbor skupinového diania Ako skupina kooperovala pri predstavení? Ako jednotliví členovia skupín splnili svoju „rolu“? Kto skupinové predstavenie a prejav rušil neprimeranou komunikáciou?

Metodické poznámky Vedúci skupiny nehodnotí herecký výkon hráčov. Dôležité je, aby sa zameral na proces komunikácie, použitie vhodného komunikačného štýlu, prípadne momenty, ktorá jednotlivé komunikačné štýly skresľujú, prípadne rušia.



Aktivita KVII.4 Teória lekcie









Ako by ste pomenovali komunikačný štýl, ktorý používajú moderátori večerného spravodajstva?

Ako sa naopak rozprávajú dvaja zamilovaní ľudia?

Ako by na vás pôsobilo, keby si tieto dve dvojice vymenili komunikačné štýly?


Predstav si, že sedíš v lietadle a je pred štartom. Z reproduktoru sa ozve melodický hlas: „Dobrý deň, vážené dámy a páni. Som kapitán lietadla, Janko Sokol. Vítam Vás na palube lietadla Boeing 737 leteckej spoločnosti Air Slovakia. Za chvíľu odštartuje náš let na trase Bratislava – Paríž...“ Asi by ťa zarazilo, keby kapitán pokračoval informáciami o svojej rodine, záľubách a že má o týždeň narodeniny. Určite by bolo nevhodné, keby pridal historku o konflikte s kolegom, ktorý mal minulý mesiac. Jednoducho je to v tejto situácii nevhodné, priam až nežiaduce. Rovnako je potrebné zvážiť obsah a štýl komunikácie pri posedení s priateľmi v cukrárni, pri komunikácii s učiteľmi v škole, alebo so šéfom na pracovisku. A tieto situácie budú mať určite ďaleko aj od slovníku a komunikačného štýlu šepotajúcich zaľúbencov, alebo od pokrikov pri hádke v krčme. Vo všeobecnosti rozlišujeme päť základných komunikačných štýlov

28, ktoré používame tak v našich každodenných, ako aj

vo výnimočných kontaktoch s druhými ľuďmi. Ide o:

1. Konvenčný komunikačný štýl – Jedná sa o situácie, kedy si vymieňame pozdravy, pár nezáväzných fráz, bežných komplimentov, či viet, napríklad o počasí, ktoré je predsa vždy nejaké :). Konvenčný komunikačný štýl môže prejsť do konverzačného, ale tiež ho môžeme ukončiť a ísť ďalej svojou cestou. Konvenčný štýl komunikácie predpokladá určitú vzdialenosť medzi ľuďmi, preto býva na mieste, keď ho používajú ľudia, ktorí si nie sú veľmi blízki a teda ich stretnutia neprekypujú veľkými emóciami a vzájomnými citovými prejavmi. Bezproblémovej konvenčnej komunikácii napomáha tiež znalosť pravidiel bontónu, čo zabraňuje rozpakom, lebo každý vie, čo, ako a kedy povedať.

2. Konverzačný komunikačný štýl – Ide o situácie, kedy si vymieňame zaujímavé informácie, novinky, myšlienky či názory, ktorých praktická užitočnosť je v danej chvíli zanedbateľná. Cieľom konverzačnej komunikácie je pobavenie, „pokecanie“, utužovanie vzťahu a pocitu spolupatričnosti tým, že spolu trávime čas. Dôležitým znakom takejto komunikácie je vyrovnaný vzťah (medzi známymi, priateľmi, medzi spoluúčastníkmi, súrodencami a pod.) a sprievodné príjemné pocity. Ak sa však stane, že niekto zo zúčastnených nevydrží byť vo vyrovnanej pozícii s druhými, posunie sa do pozície „hore“ a začne kázať, poučovať, či viesť siahodlhý monológ – konverzácia sa zasekne, alebo zanikne úplne a konverzačný štýl končí.

3. Operatívny komunikačný štýl – Tento štýl má najlepšie uplatnenie v situáciách, kedy je jasná hierarchia vzťahu, kde sú jasné vymedzenie role, pozície a kompetencie (rodič – dieťa, učiteľ – žiak, šéf – zamestnanec a pod.). Hlavnými cieľmi takéhoto štýlu je niečo vyrobiť, urobiť, zaistiť alebo vybaviť. Komunikácia býva zväčša jasná, stručná, niekedy až strohá, vždy však korektná a zdvorilá. S prevahou operatívneho komunikačného štýlu by mali prebiehať kontakty v zamestnaní, medzi úradníkmi a občanmi, medzi obchodníkmi a zákazníkmi. Najnázornejší operatívny komunikačný štýl je napríklad v armáde, u polície, alebo medzi požiarnikmi, kde pokyny či skôr povely sú jednoznačné, nediskutuje sa o nich a každý vie kto, kedy a ako má veliť a kto má pokyny plniť.

4. Vyjednávací komunikačný štýl – Takýto štýl patrí kamkoľvek, kde sú zúčastnené strany vo vyrovnanej mocenskej pozícií a kde potrebujú alebo chcú niečo spoločne (u)robiť či dohodnúť. Vyjednáva sa len vtedy, keď je nevyhnutné nejako sa rozhodnúť a pritom každá strana má rozdielne záujmy, predstavy a priania, pričom jedno vylučuje druhé. Vyjednávanie je významná, veľmi náročná a pomerne vzácna komunikačná zručnosť, ktorú je dobré ovládať. Výsledkom efektívneho vyjednávania sú riešenia konfliktných situácií, z ktorých môžu profitovať všetky zúčastnené strany, pretože princípy efektívneho vyjednávania sú založené na rešpekte druhých ľudí a spoločný výsledok je dohadovaný na základe rozumných dôvodov a spoločných záujmov zúčastnených strán.

KOMUNIKÁCIA

104 | S t r a n a

5. Osobný (až intímny) komunikačný štýl – Takzvaný dôverný komunikačný štýl sa líši od ostatných štýlov tým, že je prostriedkom k uspokojovaniu tých najhlbších ľudských túžob a potrieb. Dôverný rozhovor môžeme potrebovať pri dôležitých životných zmenách, hlavne keď nevieme kam ďalej a akým smerom, keď sa musíme rozhodnúť vo vážnej situácii, alebo keď prežívame osobnú či vzťahovú krízu, keď máme problém, pochybnosti o sebe a pod. Najvýznamnejšou charakteristikou osobného komunikačného štýlu sú naše emócie. Vyrovnanosť, či nevyrovnanosť vzťahu ustupuje do pozadia a významnou sa stáva vzdialenosť medzi ľuďmi – psychologická i priestorová.

Dôverný rozhovor Po dôvernosti (intimite) túžime a súčasne sa jej obávame. Tým, že sa druhému človeku plne otvorím a úprimne mu zverím svoje najhlbšie obavy, potreby, sklamania, túžby či nádeje, obnažím svoju dušu a stávam sa ľahko zraniteľný. Samozrejme, že intímne nekomunikujeme s každým na počkanie, robíme tak vo vzťahu s ľuďmi hodnými našej dôvery a otvorenosti. Intimita predpokladá a vyžaduje popri dôvere tiež empatiu – umenie vcítiť sa do druhého, akceptáciu – prijímanie druhého takého aký je a opravdivosť – na nič sa nehrať, nič nepredstierať. Môže sa však stať, že nás žiaľ, bolesť alebo aj šťastie zahltí natoľko, že naša potreba blízkosti a účasti druhého človeka zvíťazí nad obozretnosťou a my sa v rozhovore otvoríme človeku, ktorý toho nie je hodný. Je nepremlčateľným zločinom proti ľudskosti, ak niekto takúto dôveru akokoľvek zneužije.

C C C

Aktivita KVII.6 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Komunikačné štýly“. Zadanie úlohy spolu s pracovným listom nájdete v prílohe č.21 na konci publikácie. Úloha je súčasťou príručky pre účastníkov, strana 61. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita KVII.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť pomenovať päť základných komunikačných štýlov, používaných v medziľudskej komunikácii a popísať situácie, kedy je ich vhodné používať 1. Konvenčný komunikačný štýl, 2. Konverzačný komunikačný štýl, 3. Operatívny komunikačný štýl, 4. Vyjednávací komunikačný štýl, 5. Osobný (až intímny) komunikačný štýl Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky a zadania:

Vymenujme si teda, aké komunikačné štýly poznáme.

Pre každý komunikačný štýl popíšte aspoň jednu situáciu, kedy je vhodné tento štýly používať?

Aké negatíva môžu vyplynúť z nesprávne zvoleného komunikačného štýlu?

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad svojimi komunikačnými zručnosťami a používaním vhodných komunikačných štýlov adekvátnych danej situácii Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Dokázali účastníci vnímať rozdielnosť jednotlivých štýlov komunikácie?

Dokázali účastníci správne popísať situácie, kedy je vhodné jednotlivé komunikačné štýly používať?

Dokážu účastníci používať adekvátne komunikačné štýly v každodennom živote?


Zaujala téma lekcie účastníkov programu? Rozumeli účastníci teórii danej lekcie? Ako ste sa cítili v roli lektora? Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu?



Spomeňte si na priebeh jednotlivých aktivít. Ak niektorú aktivitu vyhodnotíte ako nevhodnú pre danú skupinu, zamyslite sa nad príčinou daného javu a možnosťami dosiahnuť cieľ lekcie inou formou. Je dôležité mať na pamäti, že ponúkaná štruktúra lekcie je len návrhom, jednotlivé aktivity môžete prispôsobiť vašim možnostiam a potrebám danej skupiny.

LEKCIA II.7 Komunikačné štýly – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

KVII.1 Chytanie psa za chvost

KVII.2 Korytnačky

KVII.3 TV vysielanie

KVII.4 Teória lekcie

KVII.5 Zadanie domácej úlohy

KVII.6 Evaluácia

C C C

KOMUNIKÁCIA

106 | S t r a n a

LEKCIA II.8 Spätná väzba

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o spätnej väzbe, zásadách dávania spätnej väzby a zásadách jej prijímania. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať, čo je spätná väzba Účastníci sa naučia používať zásady dávania prijímania spätnej väzby.




KVIII.1 Skupinové obdarovávanie



KVIII.2 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


KVIII.3 Spätná väzba Nácvik jednotlivých zručností, potrebných pre prijímanie a dávanie spätnej väzby

20-30 min. Stoličky

KVIII.4 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Tri veci, ktoré na mne obdivuješ“


KVIII.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie


Popis aktivít

Aktivita KVIII.1 Skupinové obdarovávanie

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie napätia v skupine, na empatiu, koncentráciu na vnímanie ostatných členov i celej skupiny, s využitím prvkov drámy.







Motivácia Určite máte všetci radi darčeky. A darčeky môžeme dostávať, ale tiež aj dávať. Tak poďme na to.

Realizácia Účastníci sa postavia do kruhu a lektor zadá inštrukciu: „Vašou úlohou je vymyslieť pre ostatných darček, ktorý ich poteší. Môže to byť čokoľvek. Následne prichádzajte s darčekom, ktorý dramaticky stvárnite, k danému človeku a podarujte mu ho. Vy, ktorí budete obdarovaní, darček prijmite.“ Následne lektor odštartuje aktivitu a účastníci sa môžu voľne pohybovať po miestnosti, rozdávať svoje „imaginatívne darčeky“ a rovnako darčeky od druhých prijímať. Po chvíli lektor aktivitu ukončí, vyzve účastníkov, aby opäť vytvorili kruh. Následne sa po jednom účastníci zdieľajú, aké darčeky dostali a ktorý darček ich potešil najviac.

Rozbor skupinového diania Akým spôsobom si jednotliví účastníci volili toho, koho chcú obdarovať? Ostal niekto v skupine bez daru? Ako sa podarilo účastníkom stvárniť imaginatívne darčeky? Uhádol obdarovaný, o aký darček sa jedná? Bolo pre nich príjemné dostávať takéto dary? Boli dary, ktoré až tak nepotešili?

Metodické poznámky Lektor pri tejto technike uvažuje o prejavoch jednotlivých účastníkov sám pre seba. Nehodnotí pred skupinou svoje pozorovania.

C C C



Aktivita KVIII.2 Teória lekcie









Akým spôsobom sa dozvedáme informácie o tom, ako pôsobíme na druhých ľudí?

Ako reagujete, keď dostávate o sebe takéto informácie?

Dokážu vám to ostatní povedať prijateľným spôsobom? Boli také situácie, keď sa vás to dotklo?

Ako sa naopak darí vám, keď máte druhému povedať, čo sa vám na ňom páči, prípadne čo vám prekáža? Čo by vám pomohlo pri lepšom poskytovaní spätnej väzby?


Keď niečo druhým hovoríme, môžeme chrliť jednu vetu za druhou a viesť svoj vlastný monológ. Alebo sa môžeme snažiť o skutočný dialóg a nechať priestor pre reakciu druhého človeka. Reakcia druhého človeka na naše komunikačné signály sa nazýva spätnou väzbou. Spätná väzba je nástroj prostredníctvom ktorého sa dozvedáme, ako pôsobíme na druhých ľudí a umožňuje nám hovoriť druhým, ako na nás pôsobia oni.

Existujú zásady, ako spätnú väzbu dávať a tiež ako ju prijímať tak, aby sme mali zo spätnej väzby úžitok a navzájom si neubližovali.

29

Zásady dávania spätnej väzby: Zásady prijímania spätnej väzby: - Konkrétnosť - Vypočuť - Neutrálnosť - Neprerušovať - Aktuálnosť - Zamyslieť sa - Užitočnosť - Porozumieť - Citlivosť - Vyváženosť

Konkrétnosť – Pri dávaní spätnej väzby sa snažíme, aby sme druhým ľuďom podávali konkrétne informácie. Vyhýbame sa zahmlievaniu, nedokončeniu myšlienky, nejasnostiam, zovšeobecňovaniu. Nespoliehame sa na jasnovidectvo druhého človeka, teda na to, že si domyslí, čo mu chceme povedať.

Neutrálnosť – Spätnú väzbu formulujeme tak, že druhému človeku hovoríme o tom, ako sme ho vnímali, ako na nás pôsobilo jeho správanie, ako sme sa pri tom cítili bez toho, aby sme hodnotili jeho správanie ako dobré, či zlé, správne, alebo nesprávne a podobne. Pri dávaní spätnej väzby je dôležité, aby ten, kto ju dáva, hovoril sám za seba. „Ja si myslím, že...“, „Pôsobilo to na mňa...“, „Ja som sa cítil...“.

Aktuálnosť – Spätnú väzbu dávame čo najskôr po situácii, na ktorú chceme reagovať. S väčším časovým odstupom spätná väzba plní už inú funkciu. Iba vo výnimočných situáciách môžeme poskytnutie spätnej väzby na krátky čas oddialiť, najmä ak nie sú pre jej dávanie vhodné podmienky (napr. priebeh prijímania spätnej väzby by ovplyvnili príliš silné emócie, alebo druhý človek nie je na ňu pripravený, prípadne si spätnú väzbu nechce vypočuť).

Užitočnosť – Spätná väzba pomáha človeku dozvedieť sa, ako jeho správanie pôsobí na druhých ľudí, čo v nich vyvoláva a čo je prospešné vo vzájomnom vzťahu. Jej cieľom nie je druhého človeka zneistiť, uraziť, pokoriť, rozložiť alebo zničiť. Pred poskytnutím spätnej väzby sa zamyslíme, čím môže byť naša spätná väzba pre druhého človeka užitočná.

Citlivosť – Aby sme druhých ľudí svojou spätnou väzbou nezraňovali, ale naopak, pomáhali im, formulujeme ju veľmi citlivo. Konkrétny popis správania, na ktorý chceme reagovať, plus konkrétny popis toho, čo v nás toto správanie vyvoláva, vytvára spolu s pozitívnym návrhom budúceho správania podmienky, aby sme si navzájom vychádzali v ústrety a naša komunikácia tak bola o porozumení, nie o nedorozumeniach a konfliktoch.

Vyváženosť – Svoju spätnú väzbu dávame aj na správanie, ktoré vnímame pozitívne, aby nás druhí ľudia nevnímali ako takých, ktorí stále kritizujú. Ak budeme dávať spätnú väzbu aj na pozitívne správanie, bude naša negatívna spätná väzba viac prijímaná. Pri prijímaní spätnej väzby je dobré: Vypočuť – Keď nám niekto poskytuje spätnú väzbu, je to pre nás príležitosť dozvedieť sa, ako naše správanie na druhých ľudí pôsobí. Nepolemizujeme o tom, či je spätná väzba správna alebo nesprávna. Spätná väzba má formu ponuky. Po jej vypočutí nemusíme s ňou súhlasiť, pretože rôzni ľudia vidia určitú situáciu odlišným spôsobom.

KOMUNIKÁCIA

108 | S t r a n a

Neprerušovať – Pri prijímaní spätnej väzby máme tendenciu skákať druhému do reči, obhajovať sa, vysvetľovať, ospravedlňovať sa a podobne. Najužitočnejšie je však vypočuť si spätnú väzbu do konca bez toho, aby sme ju rušili a zamyslieť sa nad tým, o čom spätná väzba vypovedá a prečo nás druhý človek vidí takýmto spôsobom.

Zamyslieť sa – Zo spätnej väzby si vyberáme informácie, ktoré pokladáme za užitočné a dôležité. A aj keď sa so spätnou väzbou nestotožníme, vypovedá o tom, akým spôsobom nás konkrétny človek v konkrétnej situácii vníma. Tak môžeme o spätnej väzbe od iných ľudí premýšľať a využívať ju pre naše lepšie fungovanie v rôznych situáciách.

Porozumieť –Stáva sa, že niektorým veciam v spätnej väzbe nerozumieme. Vtedy namiesto vlastných interpretácií, požiadame druhého človeka o vysvetlenie či objasnenie skutočností, ktoré nám nie sú jasné, alebo ktorým nerozumieme.

Pozitívna a negatívna spätná väzba Pozitívnou spätnou väzbou môžeme určité správanie u druhého upevniť – napr. „Potešilo ma, že si si našiel na mňa čas a pomohol mi s matematikou.“ Negatívnou spätnou väzbou sa môžeme pokúsiť o zmenu správania druhého človeka k nám – napr. „Mrzí ma, že si sa ma nezastal, keď sa mi posmievali.“ Aby bola spätná väzba efektívna, mala by obsahovať čo najpresnejší neutrálny popis správania, na ktoré chceme reagovať a pomenovanie toho, čo toto správanie v nás vyvoláva, najčastejšie sa jedná o naše emócie a pocity. Je dobré dávať spätnú väzbu aj do budúcnosti – popísať správanie, ktoré si ceníme a pridať aj popis emócie, ktorú by v nás takéto správanie vyvolalo - napr. „Budem rada, ak sa nabudúce prezuješ bez toho, aby som ťa na to upozornila.“ Na zamyslenie Skutočná udalosť zo života amerického prezidenta Abrahama Lincolna rozpráva o tom, ako chcel raz potešiť jedného dôstojníka, a tak mu podpísal rozkaz na presun pluku. Vrchný veliteľ armády Stanton bol presvedčený, že prezident urobil závažnú chybu a odmietol rozkaz vykonať. Navyše dodal: „Lincoln je blázon!“ Keď sa to Lincoln dozvedel, reagoval slovami: „Keď Stanton povedal, že som blázon, potom ním musím byť, pretože má takmer vždy pravdu. Myslím, že sa cez to prenesiem a vyrovnám sa s tým.“ A tak aj urobil. Populárny prezident neurobil voči svojmu podriadenému žiadny ponižujúci krok, ani reštriktívne opatrenie, ale práve naopak. Veliteľ Stanton ho dokonca presvedčil, že rozkaz bol naozaj chybný a Lincoln ho obratom zrušil. Každý vedel, že časť Lincolnovej veľkosti spočívala aj v tom, že dokázal zhovievavo prijímať kritiku.

30

C C C

Aktivita KVIII.3 Spätná väzba

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na nácvik jednotlivých zručností, potrebných pre prijímanie a dávanie spätnej väzby.






Materiál: stolička pre každého účastníka plus jedna „horúca“ stolička v kruhu Prostredie: dnu

Motivácia Mnohých z nás zaujíma, ako nás vidia ostatní ľudia, napr. členovia našej rodiny, alebo spoluúčastníci z triedy. Určite by bolo pre nás zaujímavé dozvedieť sa, aké pozitívne i negatívne stránky na nás vnímajú títo ľudia. Na druhej strane možno aj my by sme chceli niekomu povedať, čo sa nám na ňom páči, čo nám imponuje alebo naopak, čo nám prekáža. Táto aktivita je na toto ako stvorená.

Realizácia Pred začatím tejto aktivity vysvetlíme účastníkom zásady poskytovania spätnej väzby (viď teoretická časť). Človeka v strede poprosíme, aby nekomentoval to, čo bude počuť, len aby si to pozorne vypočul a na konci poďakoval. Celú skupinu požiadame, aby sa posadila do kruhu a prvý dobrovoľník si sadne na stoličku uprostred kruhu. Jeho úlohou bude vybrať si zo skupiny troch ľudí, od ktorých by chcel na seba počuť spätnú väzbu. Pritom je vždy otočený tvárou k človeku, od ktorého spätnú väzbu žiada. Po každej spätnej väzbe povie účastník v strede iba „ďakujem“. Po tom, čo odznejú všetky spätné väzby, ide si sadnúť na svoje miesto a do stredu kruhu ide ďalší odvážlivec. Takýmto spôsobom sa môžu vystriedať všetci účastníci.

Rozbor skupinového diania Aké bolo pre účastníkov v strede kruhu prijímať spätnú väzbu od vybraných ľudí? Bolo im to príjemné, alebo išlo o situáciu, ktorej by sa v budúcnosti radšej vyhli? Aké bolo pre tohto účastníkov nemať možnosť reagovať inak, iba poďakovaním? Mali potrebu niečo dodávať, niečím sa brániť, alebo sa ešte na niečo pýtať? Dozvedeli sa o sebe niečo nové? Dokázali sa poskytovatelia spätnej väzby držať pravidiel, alebo bol potrebný zásah lektora?



Metodické poznámky Inštruktori by mali dbať o to, aby sa naozaj dodržiavali zásady poskytovania spätnej väzby. V prípade, že niekto nesprávne naformuloval spätnú väzbu, inštruktor by ho mal na to upozorniť a pomôcť mu, aby ju preformuloval správne.

C C C

Aktivita KVIII.5 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Tri veci, ktoré na mne obdivuješ“. Zadanie úlohy spolu s pracovným listom nájdete v prílohe č.22. Úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 64. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita KVIII.4 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať, čo je spätná väzba Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Vedeli by ste teraz, po ukončení lekcie, svojimi slovami popísať, čo je spätná väzba?

Sú pre vás zrozumiteľné zásady dávania a prijímania spätnej väzby?

Čo si myslíte, pomáhajú tieto zásady pri poskytovaní a prijímaní spätnej väzby? Ako?

Cieľ: Účastníci sa naučia používať zásady dávania prijímania spätnej väzby Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Dokázali účastníci správne používať zásady dávania a prijímania spätnej väzby?

Sú účastníci nastavení využívať poznatky z lekcie aj vo svojom každodennom živote?



KOMUNIKÁCIA

110 | S t r a n a


LEKCIA II.8 Spätná väzba – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

KVIII.1 Skupinové obdarovávanie

KVIII.2 Teória lekcie

KVIII.3 Spätná väzba

KVIII.4 Zadanie domácej úlohy

KVIII.5 Evaluácia

C C C



MODUL II ZÁVEREČNÁ LEKCIA

Téma a ciele lekcie Lekcia má za cieľ zhrnutie a ukončenie druhého modulu. Ciele lekcie: Účastníci programu si zopakujú, čo sa na predchádzajúcich lekciách naučili Účastníci zhodnotia prínos absolvovaného modulu pre svoj život.


MODUL II ZÁVEREČNÁ LEKCIA


ZII.1 Šatková Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

10 min. Šatky

ZII.2 Zhrnutie modulu Zhrnutie teórie druhého modulu 15 min. Pripravená prezentácia

ZII.3 Akustoidi Teambuildingová aktivita zameraná na posilnenie spolupráce

25-30 min. Povraz na vyznačenie základne, kvalitná stolička pre každého účastníka

ZII.4 Odovzdanie certifikátov

Slávnostné ukončenie druhého modulu


ZII.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Spätná väzba – Modul II.“


ZII.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie


Popis aktivít

Aktivita ZII.1 Šatková

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie napätia, slúži na odreagovanie účastníkov.






Materiál: dve šatky (najlepšie rôznej farby) Prostredie: dnu

Realizácia Účastníci sa postavia do kruhu, v prípade veľkej skupiny môžu účastníci vytvoriť dve rovnako veľké skupiny. Následne dvaja náhodní účastníci stojaci v kruhu oproti sebe dostanú po jednej šatke. Úlohou účastníkov je čo najrýchlejšie si šatky zaviazať na uzol okolo krku, následne odviazať a podať šatku účastníkovi, ktorý stojí po pravej ruke. Toto robia obidvaja účastníci, ktorí dostali šatky, súčasne. Účastník, u ktorého sa stretnú naraz obidve šatky, vypadáva. Po vypadnutí účastníka dostanú šatky znova dvaja náhodní účastníci stojaci v kruhu oproti sebe a aktivita pokračuje podľa rovnakých pravidiel až kým v kruhu neostanú stáť poslední traja hráči, ktorých vyhlásime za víťazov. Všímame si dodržiavanie pravidiel.

Rozbor skupinového diania Ako sa skupina zabávala počas tejto aktivity? Bola pre nich dostatočne motivujúca pre vynaloženie maximálnej snahy? Povzbudzovali sa jednotliví účastníci navzájom? Pripravila aktivita skupinu na ďalšiu spoluprácu? Je tento typ súťaživej aktivity vhodný energizér pre túto skupinu, alebo je potrebné hľadať iný typ aktivity?


C C C

KOMUNIKÁCIA

112 | S t r a n a

Aktivita ZII.2 Zhrnutie modulu

Cieľ / zameranie aktivity Zhrnutie teórie druhého modulu.








Čo nové ste sa dozvedeli o komunikácii? Bol tento modul pre vás prínosom?

Ktoré témy ste si najlepšie zapamätali? Čo bolo pre vás najzaujímavejšie?

Máte pocit, že ste si osvojili nové zručnosti, ktoré vám v živote môžu uľahčiť komunikáciu a vyhnúť sa zbytočným nedorozumeniam?

Je niečo, čo vám v tejto téme chýbalo a čo by ste v budúcnosti ocenili?

Praktická teória Lektor pomocou prezentácie a diskusie s účastníkmi zhrnie prebratú teóriu druhého modulu.

C C C

Aktivita ZII.3 Akustoidi

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na navodenie atmosféry spolupráce, orientačnú diagnostiku kolektívu a zaobchádzania skupiny s pravidlami.


Kategória: skupinovo-interakčná aktivita Fyzická záťaž: stredná

Prevzaté z: Prevent o.s. Psychická záťaž: stredná



Materiál: povraz na vyznačenie základne, kvalitná stolička pre každého účastníka Prostredie: dnu

Motivácia Objavovanie cudzej planéty: Ocitli ste sa na planéte akustoidov. Táto planéta má veľa zvláštností. Jednak ju takmer celú pokrýva piesok tak jemný, že sa po ňom dá prepravovať len pomocou špeciálnych vozidiel – vašich stoličiek. Zároveň sa volá planéta akustoidov, pretože hmota tu veľmi citlivo reaguje na akýkoľvek hluk. Neustále preto hrozí, že ak sa nejaká vec, napríklad vaše vozidlo, ocitne blízko zdroja nejakého zvuku, rozpadne sa.

Realizácia Hráči sú na jednej strane miestnosti, každý stojí na stoličke. Ich cieľom je dostať sa ako skupina na základňu, ktorá je vyznačená povrazom na opačnej strane miestnosti. Platia pritom nasledujúce pravidlá: ak niekto prehovorí, odoberie sa stolička, na ktorej stál. Rovnako sa stolička odoberie, ak pri presúvaní vydáva príliš zreteľný hluk. Ak sa stoličky nikto nedotýka (je bez riadenia), taktiež sa odoberie. Odoberá sa aj najbližšia stolička pri základni, ak je nejaký hluk tam. Zároveň sa nik nesmie dotýkať zeme ani stien. Ak niekto príde o stoličku, musí ihneď prestúpiť na inú, inak celá skupina prehrala.

Rozbor skupinového diania Na čo dávame v priebehu pozor: Ako účastníci spolupracujú – pracujú ako jeden tím? Pozerajú sa na to, čo robia ostatní? Myslia na seba alebo na skupinu? Kto je vodcovský a kto submisívny? Kto je agresívny? Kto pracuje pre ostatných? Kto dokáže ostatných podržať, komu dôverujú? Kde naopak vznikajú problémy, ak sa majú dvaja ľudia dotknúť? Ako zaobchádzajú s pravidlami – akceptujú ich? Snažia sa ich obchádzať? Dokážu sa disciplinovať? Kto najčastejšie porušuje pravidlá a ako?.

Skupinovú diskusiu zahajujeme netypicky otázkou „Čo vás v priebehu aktivity naštvalo?“. Obvykle prídeme na to, že najviac ich hnevalo vymáhanie pravidiel lektormi a to, že sa niekto nepozeral na ostatných, ale myslel len na to, ako sa on sám dostane do cieľa. Ďalšie témy, ktoré sa vyskytujú: všeobecné pravidlá spolupráce, to že skupina môže trpieť kvôli nedodržiavaniu pravidiel jednotlivcom, konflikty v kolektíve.



Metodické poznámky Do hry sa môžu späť zapojovať aj hráči, ktorí sa už dostali na základňu (ale nezdôrazňujeme to v pravidlách). Podľa situácie je možné nastaviť vhodnú mieru vymáhania pravidiel. V žiadnom prípade by ale nemala byť príliš benevolentná, je lepšie byť tvrdší, odoberať stoličky aj za diskutovanie s lektorom. V najvyššom stupni je možné sa dohovoriť aj na tom, že za rozprávanie bude považované aj to, keď lektor uvidí, ako sa niekomu hýbu pery. Pre hru je vhodné, ak sa úlohu nepodarí splniť hneď na prvý krát. Pozor ale, nesmieme meniť svoju tvrdosť v priebehu hry! Jednotlivé pokusy končíme, ak sa ako skupina dostanú do patovej situácie – nie sú schopní pohnúť so žiadnou stoličkou, alebo niekto príliš dlho nemôže nájsť miesto na stoličke niekoho iného.

C C C

Aktivita ZII.4 Odovzdanie certifikátov

Lektor slávnostne odovzdá certifikáty účastníkom programu.

C C C

Aktivita ZII.5 Zadanie domácej úlohy

Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Spätná väzba – Modul II.“ a rozdá pracovné listy. Úlohou účastníkov je zhodnotiť priebeh druhého modulu. Pracovný list sa nachádza v prílohe č.43. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu. Je vhodné, aby lektor zadal domácu úlohu až po nasledujúcej aktivite.

C C C

Aktivita ZII.6 Evaluácia


Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na zhodnotenie prínosu absolvovaného modulu zameraného na komunikáciu.







Motivácia Druhý modul nášho programu máme za sebou. Skúsime sa teraz poohliadnuť a zhodnotiť jeho priebeh a jeho prínos pre náš život.

Realizácia Na úvod účastníkom vysvetlíme, prečo potrebujeme od nich vedieť spätnú väzbu ohľadom ich spokojnosti s programom. Predstavíme im tzv. „Pizza hodnotenie“ – na pripravenom flipchart papieri máme nakreslenú obrovskú pizzu rozdelenú na osem dielov – v každom sa pýtame na iné veci, napr. prvý dielik „prístup lektora“, druhý „pestrosť programu“, tretí „atmosféra v skupine“, štvrtý „zrozumiteľnosť podávaných informácií“, piaty „prínos informácií pre môj každodenný život“, šiesty „ako sa tu cítim“, siedmy „komplexnosť informácií o komunikácii“, ôsmy „pokračovanie v programe“. Každý z dielikov predstavuje určité kontinuum, ktorého krajné body slovne označíme, napr. v dieliku „prístup lektora“ stred pizze znamená „super, vyhovuje mi“, okraj pizze znamená „nič moc, nevyhovuje mi“, alebo v dieliku „prínos pre môj každodenný život“ stred pizze znamená „veľký prínos“ a okraj pizze „žiadny prínos“. Takýmto spôsobom predstavujeme pizzu ako terč – čím bližšie k stredu, tým pozitívnejšie hodnotenie. Úlohou účastníkov je pristúpiť ku flipchartu a „pripraviť“ pizzu tak, ako to cítia – t.j. urobiť bodku, prípadne nakresliť nejakú ingredienciu pizze tam, ako jednotlivé aspekty hodnotia. Každý účastník sa vyjadruje ku všetkým ôsmym častiam pizze, takže dokopy nakreslí celkom 8 bodiek, resp. ingrediencií. Na konci môžeme jasne vidieť hodnotenie účastníkov, ktoré lektor pred skupinou zhrnie. Následne požiada účastníkov, aby ešte napísali podrobnú spätnú väzbu na priebeh druhého modulu – viď predchádzajúca aktivita.



C C C

KOMUNIKÁCIA

114 | S t r a n a

HODNOTENIE – Spätná väzba lektora na priebeh záverečnej lekcie druhého modulu


Uznávajú účastníci prínos absolvovaného modulu v oblasti komunikácie? Sú ešte nejaké témy z oblasti komunikácie, o ktoré účastníci prejavili záujem? Ako ste sa cítili v roli lektora? Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu? Spomeňte si na priebeh jednotlivých aktivít. Ak niektorú aktivitu vyhodnotíte ako nevhodnú pre danú skupinu, zamyslite sa nad príčinou daného javu a možnosťami dosiahnuť cieľ lekcie inou formou. Je dôležité mať na pamäti, že ponúkaná štruktúra lekcie je len návrhom, jednotlivé aktivity môžete prispôsobiť vašim možnostiam a potrebám danej skupiny.

MODUL II ZÁVEREČNÁ LEKCIA – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

ZII.1 Šatková

ZII.2 Zhrnutie modulu

ZII.3 Akustoidi

ZII.4 Odovzdanie certifikátov

ZII.5 Zadanie domácej úlohy

ZII.6 Evaluácia

C C C

KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH

116 | S t r a n a

Kapitola 5 RIEŠENIE KONFLIKTOV ako téma osobnostno-sociálnej výchovy

MODUL III. KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH

Očakávaný výstup modulu Účastník programu sa naučí žiť s konfliktami ako bežnou súčasťou života, je schopný využívať ich pozitívnu stránku a dosahuje nový súlad v medziľudských vzťahoch i vo vlastnom osobnostnom rozvoji.

LEKCIA III.1 Čo to vlastne konflikt je?

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o konfliktoch – zadefinovaní pojmu, ako aj o delení konfliktov podľa viacerých kritérií. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať, čo pojem konflikt vyjadruje Účastníci budú vedieť pomenovať jednotlivé zdroje konfliktov.


MODUL III. KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH


MIII.1 Predstavenie modulu Oboznámenie účastníkov s témou modulu – jeho cieľmi, náplňou.



CI.1 Rovnoramenný trojuholník



CI.2 VON – DNU Hľadanie kooperatívnych spôsobov riešenia konfliktnej situácie


CI.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


CI.4 Zadanie domácej úlohy Zadanie úlohy „Zdroje konfliktov“ 5 min. Príručka pre účastníkov

CI.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita MIII.1 Predstavenie modulu









Stretávate sa často s konfliktami vo svojich životoch?

Ako konflikty vnímate, považujete ich za pozitívnu, alebo negatívnu súčasť života?

Čo pozitívne a čo negatívne prinášajú so sebou konflikty? Čo podľa vás pomáha efektívnemu zvládnutiu konfliktov?


Konflikty sú prirodzenou súčasťou života každého z nás. Prepletajú sa našim životom a vo väčšej či menšej miere ho ovplyvňujú. Je normálne, že sa v bežnom kontakte s ostatnými ľuďmi stretávame s konfliktami. Každý z nás máme odlišné potreby, záujmy a postoje, vychádzajúce z našej osobnosti a situácie, v ktorej sa nachádzame. Je nevyhnutné, že v priebehu svojho života (a to väčšinou dennodenne) narazíme na iného človeka alebo ľudí, ktorí majú iné potreby a záujmy, ktoré sú s našimi v konflikte. Konflikty vždy boli, sú a budú. Je dobré naučiť sa s nimi žiť tak, aby sme boli schopní využívať ich pozitívnu stránku a dosahovať nový súlad v medziľudských vzťahoch i vo vlastnom osobnostnom rozvoji. Nápomocné býva poznanie, čo vlastne konflikty sú, ako vznikajú, aké poznáme efektívne a tvorivé stratégie riešenia konfliktov a ako si ich osvojiť.

K tomuto poznaniu nás vedú aj nasledujúce lekcie.



Aktivita CI.1 Rovnoramenný trojuholník




Prevzaté z: Bednařík, 2001 Psychická záťaž: malá



Materiál: nie je potrebný Prostredie: dnu (veľký priestor) /von

Realizácia Každý účastník si v duchu vyberie dvoch ďalších ľudí prítomných v skupine. Na povel lektora s týmito dvoma ľuďmi vytvorí rovnoramenný trojuholník, tzn. vzdialenosť medzi týmito dvoma ľuďmi musí byť rovnaká ako medzi účastníkom a prvým vybraným človekom a účastníkom a druhým vybraným človekom. Hoci zadanie znie veľmi jednoducho, neraz skupine trvá aj niekoľko minút, kým nájde správne postavenie tak, že každý tvorí rovnoramenný trojuholník s dvomi osobami, ktoré si v duchu vybral.

Rozbor skupinového diania Ako skupina reagovala na tento druh aktivity? Trvalo účastníkom dlhší čas, kým splnili úlohu? Boli účastníci navzájom spojení v rôznych trojuholníkoch, alebo sa vytvorili menšie oddelené podskupiny? Páčila sa účastníkom táto aktivita? Je to vhodný typ aktivity na prebudenie skupiny a nastavenie účastníkov k ďalšej spolupráci?

Metodické poznámky Lektor sa do tejto aktivity zvyčajne nezapája, jeho úlohou je skôr dohliadnuť na bezpečnosť účastníkov. Keď skupina zaujme svoje konečné postavenie, môže lektor urobiť skúšku správnosti a overiť si skutočnú rovnoramennosť niektorých trojuholníkov. Ak skupina úlohu zvládne za krátky čas, je možné zadanie zopakovať s novou voľbou partnerov v trojuholníku.

C C C

Aktivita CI.2 VON – DNU

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na kooperatívne spôsoby riešenia konfliktnej situácie.


Kategória: skupinová aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: Bednařík, 2001 Psychická záťaž: stredná




Realizácia Cieľ aktivity je ilustrovať, ako je dôležité hľadať kooperatívne spôsoby riešenia konfliktnej situácie a ako prejsť od pozícií k záujmom a k ich napĺňaniu. Cvičenie ukáže, aké rôzne spôsoby „trikov” dokážeme používať, aby sme získali od druhého to, čo chceme. Rozdelíme skupinu na dve polovice. Jednu skupinu pošleme von z miestnosti a druhú necháme v miestnosti. Každá skupina dostane svoje inštrukcie. Je dôležité, aby boli povedané presne.

Inštrukcia pre skupinu vonku: Vašou úlohou je dosiahnuť, aby skupina, ktorá je vnútri, sa na tomto mieste (najlepšie niekde za rohom za dverami, aby nebolo to miesto vidno cez dvere miestnosti) postavila plece pri pleci do jedného radu a pozerala sa pred seba. Vtedy ste úlohu splnili a môžete mi to prísť povedať. To, akým spôsobom to urobíte, záleží iba na vás. Povolené je všetko. Ak chcete, tak sa poraďte. Máte na splnenie úlohy 15 minút vrátane porady.

Inštrukcia pre skupinu vnútri: Vašou úlohou je dosiahnuť, aby skupina, ktorá je vonku, sa na tomto mieste (najlepšie za rohom, aby nebolo to miesto vidno cez dvere miestnosti) postavila plece pri pleci do jedného radu a pozerala sa pred seba. Vtedy ste úlohu splnili a môžete mi to prísť povedať. To, akým spôsobom to urobíte, záleží na vás. Povolené je všetko. Ak chcete, tak sa poraďte. Máte na splnenie úlohy 15 minút vrátane porady. Ak ste dvaja inštruktori, dávajte inštrukcie paralelne, ak ste iba jeden inštruktor, dajte inštrukciu najprv prvej skupine a povedzte jej, nech chvíľu počká, kým dáte inštrukcie druhej skupine.


118 | S t r a n a

Rozbor skupinového diania Nechajte jednu aj druhú skupinu porozprávať, čo všetko vymysleli, aby dostali druhú skupinu na „svoje” miesto. Spýtajte sa ich, či chceli vedieť, akú úlohu mala druhá strana a či sa na to spýtali a akú dostali odpoveď. Spýtajte sa ich, či chceli alebo nechceli povedať druhej strane, čo majú dosiahnuť oni. Prečo im to nechceli povedať? Čo by stratili? Spýtajte sa ich, či vám vedia povedať o čo išlo v tejto aktivite? Išlo o to kto vyhrá alebo išlo „len” o to, aby každý dosiahol svoje? Čo im pomohlo k tomu, aby dosiahli svoj cieľ? Čo im v tom bránilo? Ako sa prejavovalo ich súperenie a nedôvera voči druhej strane?

Metodické poznámky Priebeh aktivity môže byť búrlivý. Skupiny budú vymýšľať spôsoby, ako tých „druhých” dostať na to miesto, kde majú stáť. Povoľte všetko okrem telesného ubližovania. Môže sa stať, že si skupiny zvolia zástupcov, ktorí budú vyjednávať za nich. Môže sa stať, že po nejakom čase stratia skupiny motiváciu, lebo nebudú vedieť riešiť vzniknutú situáciu. Podporte ich, že situácia je riešiteľná, nech sa skúsia poradiť. Prípadne im pomôžte viesť ich poradu, ale to len naozaj vtedy, ak je skupina bezradná a vy veľmi chcete, aby cvičenie dokončili aspoň s čiastočným úspechom. Môže sa stať, že za skupinu všetko rozhodne jeden člen skupiny a ten povie druhej skupine, nech sa postavia na to miesto a všetci ho poslúchnu, aj keď nevedia prečo. Často po niekoľkých minútach skupina príde na to, že si musia vzájomne povedať, čo majú dosiahnuť. Prezradia si inštrukcie a potom trvá nejaký čas, kým si ich vzájomne naplnia. Nedôvera strán sa prejavuje neochotou urobiť niečo pre druhých, odbiehaním kontrolovať, či druhá skupina robí to, čo má, niektorí členovia nie sú ochotní sa postaviť na čiaru a tak ďalej. Preto je dôležitá samotná diskusia po aktivite. Cieľom diskusie je uvedomiť si, že nie všetky situácie, ktoré vyzerajú ako konfliktné, musia prejsť do boja. Je veľa situácií v živote, keď na povrchu vidno (často len hmlisto) opačné ciele a pozície strán. Pod nimi sú často skryté (my sami ich skrývame zo strachu a nedôvery) záujmy, ktoré nám môže druhá strana s našou pomocou celkom ľahko naplniť a my druhej strane tiež. V tejto situácii sme potrebovali od druhej strany, aby pre nás niečo urobila. Nešlo to ale inak, ako jej to otvorene povedať. Našťastie sme jej mali aj my čo ponúknuť, lebo potrebovala od nás niečo veľmi podobné ako my od nej. Mali sme spoločný záujem – splniť úlohu, a mali sme mimobežné (aj keď podobné) záujmy postaviť druhú stranu na určité miesto. Situácia sa môže zmeniť zo súperivej na spolupracujúcu, ak vieme formulovať svoje záujmy a vieme vzbudiť v druhej strane dôveru, aby nám povedala záujmy svoje.

C C C

Aktivita CI.3 Teória lekcie









Aké druhy konfliktov poznáš?

Vedeli by ste nájsť nejaké príklady konfliktov zo svojho okolia?

Najmenej koľko osôb musí podľa vás vstúpiť do konfliktu?

Stretli ste sa so slovným spojením „konflikt záujmov“? Čo to podľa vás znamená?


Slovo konflikt je latinského pôvodu – conflictus, čo znamená zrážka, alebo narazenie na prekážku. Existuje niekoľko definícií pojmu konflikt, my však pre zjednodušenie budeme slovo konflikt používať pre vyjadrenie osobných vnútorných rozporov a tiež pre vyjadrenie nedorozumení, stretov či nezhôd v medziľudských vzťahoch. Bežné skúsenosti nám ukazujú, že spory, nedorozumenia, konflikty, či problémy sú prirodzenou súčasťou života. Sú rozmanité, a aj ich riešenia bývajú rôzne náročné. Jednotlivé konflikty môžeme deliť podľa viacerých kritérií.

Podľa počtu zúčastnených môžeme konflikty rozdeliť na31

:

- intrapersonálne – ide o konflikty vo vnútri človeka. Napríklad v obchode zistím, že mi predavačka zabudla započítať jednu položku v hodnote 10 €. Na jednej strane zvažujem, či pôjdem zistenú nezrovnalosť do pokladne vyrovnať, na druhej strane ma to láka „ušetriť“ a odísť domov bez toho, aby som peniaze za tovar zaplatil.



- interpersonálne – ide o konflikty medzi dvoma alebo viacerými osobami. Častým príkladom interpersonálnych konfliktov je hádka o tom, kto má/mal pravdu. Samozrejme, že každý je presvedčený o svojej pravde.

- vnútroskupinové – ide o konflikty vo vnútri jednej skupiny. Príkladom je hádka v triede pri rozhodovaní, na čo sa minú spoločné peniaze získané zo zberu, či spoločného predaja novín. Môže vzniknúť niekoľko názorových skupín, pár jednotlivcov bez názoru, niekoľko jedincov, ktorí majú úplne iný názor ako väčšina, atď.

- medziskupinové – ide o konflikty medzi dvoma alebo viacerými skupinami. Príkladom môžu byť konflikty medzi dvoma triedami, etnickými skupinami, štátmi a pod.

Podľa zdroja konflikty delíme na32

: - konflikt vzťahov – tento konflikt vyvoláva napríklad správanie druhej osoby, ktoré je vnímané ako negatívne. Vzniká

neprijatím a odsudzovaním správania a odlišností druhej strany. Napríklad chlapec začne žiarliť a vyčítať svojmu dievčaťu, že si ho málo všíma a že sa baví viac s inými chlapcami, čo dievča pociťuje ako obmedzovanie slobody.

- konflikt informácií – tento konflikt môže vzniknúť napr. z nedostatku informácií, odlišných interpretácii, na základe čoho si vytvárame o tom, čo sa deje, odlišné názory na jednotlivé udalosti.

- konflikt záujmov – tento konflikt vzniká z nezlučiteľných potrieb dvoch ľudí v danej situácii. Napríklad na internáte bývajú v jednej izbe dve dievčatá. Jedna chce práve počúvať hudbu (a nahlas, inak to nie je ono) a druhá sa chce učiť a hudba jej pri tom prekáža (nemôže sa pri hudbe sústrediť).

- štrukturálny konflikt – tento konflikt vzniká vynucovaním si pravidiel cez štruktúry v spoločnosti, ale aj cez neformálne pozície v skupine, rozdelením rolí, kompetencií, práv a povinností a pod. Napríklad rodič neprimerane potrestá dieťa za nevhodné správanie a dieťa sa zo svojej pozície nevie dovolať spravodlivosti.

- konflikt hodnôt – tento konflikt môžu spôsobovať naše hodnotové rebríčky, morálka, naša viera, to, čo máme radi a čím opovrhujeme, životný štýl, ktorý pokladáme za správny, naše ideály a pod. Napríklad babka núti svojho vnuka jesť mäso, lebo je pre ňu nepredstaviteľné, že niekto môže byť vegetarián.

V praxi sa vyskytujú hlavne zmiešané konflikty. Naše konflikty s druhými ľuďmi sú aj otvorené, alebo skryté. Neprítomnosť otvoreného konfliktu nie je dobrým ukazovateľom sily a stability vzťahu. V dobrom vzťahu sa konflikty objavujú, sú otvorené a zúčastnené strany vedia, ako ich riešiť.

Zložky konfliktu Každý konflikt je zložený z dvoch častí

33:

1. Realistické, objektívne prvky konfliktu – ide o obsah konfliktu 2. Subjektívne prvky konfliktu – ide predovšetkým o emócie, ktoré zúčastnené strany prežívajú. Blízky vzťah posilňuje emocionálnu zložku konfliktu, a tým sťažuje jeho racionálne riešenie. Preto pri riešení konfliktu strán s blízkym a dlhodobým vzťahom je potrebné zaoberať sa aj emocionálnou a vzťahovou stránkou konfliktu. Naopak pri krátkodobom, povrchnom alebo obchodnom vzťahu ide viac o obsah konfliktu.

Dôležité je uvedomiť si, že istá situácia môže byť pre niekoho veľmi náročná na zvládnutie a niekto to za problém považovať nemusí. Rovnako aj v prípade, keď sa jedná o konflikt medzi ľuďmi, ten istý spoločný konflikt môže každá zo zúčastnených strán vnímať odlišne.

Na zamyslenie Skôr ako vstúpiš do konfliktu, je dôležité vedieť, čo naozaj riešiš a čo chceš dosiahnuť. Keď vôbec netušíš, čo sa deje, vždy sa môžeš opýtať (seba alebo druhých): „O čo ide? Čo konkrétne ťa trápi?“ Pozrieť sa na pravú príčinu problému môže priniesť prekvapivo rýchle a efektívne riešenie. Mysli ale na to, že ak sa na niečo pýtaš, pravdepodobne sa odpoveď dozvieš bez ohľadu na to, či sa ti bude páčiť, alebo nie.

C C C

Aktivita CI.5 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Zdroje konfliktu“. Zadanie úlohy spolu s pracovným listom nájdete v prílohe č.23 na konci publikácie. Úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 71. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C


120 | S t r a n a

Aktivita CI.4 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať, čo pojem konflikt vyjadruje Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Ako by ste teraz svojimi slovami popísali, čo pojem „konflikt“ vyjadruje?

Dala vám táto lekcia nové poznatky o konfliktoch?

Cieľ: Účastníci budú vedieť pomenovať jednotlivé zdroje konfliktov Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

S akými zdrojmi konfliktu sa vo svojom každodennom živote stretávate?

Cítite nejaký posun vo vnímaní konfliktov?



LEKCIA III.1 Čo to vlastne konflikt je? – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

CI.1 Rovnoramenný trojuholník

CI.2 VON – DNU

CI.3 Teória lekcie

CI.4 Zadanie domácej úlohy

CI.5 Evaluácia

C C C



LEKCIA III.2 Faktory ovplyvňujúce riešenie konfliktov

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o troch základných faktoroch, ktoré ovplyvňujú riešenie konfliktov a o pozitívnych stránkach konfliktov. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť tieto faktory pomenovať Účastníci sa zamyslia nad tým, čo je na konfliktoch pozitívne.




CII.1 Človeče, nehnevaj sa Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

5-10 min. Sedmové karty, prípadne farebné kartičky v štyroch farbách

CII.2 Asociácie na slovo „konflikt“

Prieskum, aké významy nadobúda slovo konflikt v mysliach mladých ľudí


CII.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


CII.4 Losovanie podľa kariet Rozdelenie účastníkov do menších skupín

5 min. Sedmové karty, prípadne farebné kartičky v štyroch farbách

CII.5 Pozitívna stránka konfliktov

Nasmerovanie účastníkov na pozitívne vnímanie konfliktov

15-20 min. Tabuľa/Flipchart, písacie potreby; papier, perá, podložky na písanie pre účastníkov

CII.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita CII.1 Človeče, nehnevaj sa

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie napätia v skupine, dotyky, navodenie atmosféry dôvery a otvorenosti.






Materiál: sedmové karty, prípadne farebné kartičky v štyroch farbách v počte, ktorý sa rovná počtu účastníkov plus 12 kariet navyše

Prostredie: dnu

Realizácia Účastníci sa posadia na stoličkách do kruhu. Každý účastník dostane jednu kartu. Treba dať pozor, aby jednotlivé symboly, prípadne farby kariet boli medzi účastníkmi rovnomerne rozdané. Inštruktor má pri sebe tiež najmenej 12 kariet (3 karty z každého symbolu, prípadne z každej farby). Tieto karty zamieša a postupne vyťahuje a ohlasuje jednotlivé symboly (prípadne farby) kariet nahlas k účastníkom. Účastníci, ktorí majú kartu s daným symbolom, prípadne s danou farbou, posunú sa o jedno miesto vpravo. Ak na tom mieste niekto sedí, posadí sa mu na kolená. Pohybovať sa môžu len tí účastníci, ktorí majú kartu s daným symbolom alebo farbou a nie sú zablokovaným niekým, kto sedí na ich kolenách. Z toho vyplýva, že ak bude na jednom mieste sedieť súčasne napr. päť ľudí, pohnúť sa môže len ten účastník, ktorý má správnu a kartu a je na konci sediaceho radu. Vyhráva ten účastník, ktorý sa ako prvý dostane naspäť na stoličku, na ktorej sedel pri odštartovaní aktivity.

Rozbor skupinového diania Páčila sa účastníkom táto aktivita? Ako reagovali na fyzický kontakt s ostatnými? Pôsobil na niekoho fyzický kontakt nepríjemne? Pôsobil naopak tento fyzický kontakt na účastníkov uvoľňujúco? Táto aktivita býva zvyčajne veľmi dobre prijímaná a účastníci si ju radi zopakujú – platí to aj v prípade tejto skupiny? Treba hľadať iný typ energizérov na prebudenie skupiny a nastavenie účastníkov na spoluprácu?


C C C


122 | S t r a n a

Aktivita CII.2 Asociácie na slovo „konflikt“

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je dozvedieť sa, aké významy nadobúda slovo konflikt v mysliach mladých ľudí.



Prevzaté z: Bednařík, 2001, modifikované Psychická záťaž: malá



Materiál: flipchart/tabuľa, písacie potreby Prostredie: dnu

Realizácia Cieľom aktivity je dozvedieť sa pomocou brainstormingu , aké významy nadobúda slovo konflikt v mysliach mladých ľudí. Brainstorming možno preložiť ako búrka mozgov a predstavuje jednu z metód tvorivého riešenia problémov. Jej podstatou je odstránenie zábran, uvoľnenie fantázie a ponechanie voľnosti v tvorbe nápadov, netradičných a nezvyčajných riešení. Pri využívaní tejto metódy platia isté pravidlá, ktoré je treba dodržiavať. Je potrebné vytvoriť také prostredie, v ktorom bude uvoľnená atmosféra; to možno dosiahnuť tým, že dopredu povieme, že neexistujú žiadne správne alebo nesprávne odpovede a každý nápad je dôležitý. Jednotlivé nápady nehodnotíme – kritika v tejto fáze brainstormingu nemá miesto. Každý nápad zapíšeme na flipchart a nekomentujeme to. Na tieto zásady vopred upozorníme skupinu. Dajte celej skupine inštrukciu. Inštrukcia: Teraz mi skúste nahlas diktovať všetky slová, čo vám napadajú, keď počujete slovo konflikt. Hovorte tak, aby som si to stihol/la zapisovať na tabuľu. Môžu to byť slovesá, podstatné mená, prídavné mená, skrátka akékoľvek slovo, ktoré vám napadne. Následne zapíšte všetky možné asociácie, ktoré účastníci vyslovia. Keď budete mať plnú tabuľu, spolu s účastníkmi rozdeľte slová na také, čo majú pozitívny náboj, negatívny náboj a také, čo sú vnímané ako negatívne a pozitívne zároveň (ambivalentné) alebo ktoré neobsahujú emocionálny náboj a také, ktoré sú vnímane účastníkmi ako neutrálne. Na konci urobte vyhodnotenie – koľko percent asociácií je skôr negatívnych, koľko pozitívnych a koľko neutrálnych. Výsledky tohto hodnotenia zakreslite do koláčového grafu alebo vyjadrite v percentách. Týmto tak môžeme poukázať na fakt, že konflikt nie je len niečo negatívne, ale aj niečo, čo je prirodzené a môže viesť k vyriešeniu problému.

Rozbor skupinového diania Ako zvládla skupina techniku brainstormingu? Dokázali sa účastníci podeliť o svoje nápady bez toho, aby boli za ne hodnotení od ostatných? Bol počas aktivity potrebný zásah lektora na udržanie zásad brainstrormingu? Potvrdil sa predpoklad, že slovo „konflikt“ evokuje u mladých ľudí skôr negatívne asociácie? Sú účastníci v skupine ochotní zmýšľať o konfliktoch aj v pozitívnom svetle, ako o niečom prirodzenom, alebo ako o šanci na riešenie problémov?

Metodické poznámky Pri uvádzaní aktivity je dôležité, aby sme účastníkom nedávali konkrétne príklady ku slovu konflikt, ako napr. bitka, nedorozumenie a pod., nakoľko je možné, že ich tým nechtiac nasmerujeme jedným smerom na úkor iných. Ak chceme dávať príklady (čo je niekedy potrebné pri mladších účastníkoch), môžeme použiť analógiu, napr. Keď sa povie slovo láska, čo vás napadne? Niektorých možno napadne romantika, iných blízkosť, iných možno problémy a pod. Teraz sa však ideme porozprávať o konfliktoch, čo vám napadne, keď sa povie slovo konflikt? Výsledky obsahovej analýzy asociácií zvyčaje ukazujú, že slovo konflikt u mladých vyvoláva skôr negatívne asociácie. Táto aktivita preto môže poslúžiť ako efektívny úvod do pozitívnejšieho ponímania konfliktov a spôsobov ich riešenia. Úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 73.

C C C



Aktivita CII.3 Teória lekcie









Čo všetko môže vplývať na to, ako sa v konfliktnej situácii zachováme? Máte príklad zo svojho života?

Má podľa vás ukončený konflikt vždy porazeného a víťaza?

Čo pozitívne so sebou prinášajú konflikty?

V čom môžu byť konflikty prínosné pre nás a pre naše okolie?


Každý z nás denne prežíva situácie, kedy sa stretáva s odlišnými názormi, postojmi, hodnotami, keď nám niekto bráni dosiahnuť to, čo chceme, alebo keď cítime, že musíme za seba zabojovať a presadiť svoj názor. Často nás tieto situácie stoja veľa energie, strachu, pocitov viny, že sme niekomu ublížili, alebo hnevu, že niekto ublížil nám. To, akú stratégiu správania v týchto situáciách zvolíme, zásadne ovplyvňujú tri základné okruhy faktorov

34:

1. Naše nastavenie voči konfliktom – To, čo si o konfliktoch myslíme a aký máme k nim postoj, ovplyvňuje aj naše správanie a prežívanie v konfliktných situáciách. Existuje množstvo mýtov a predsudkov, ktoré si so sebou nosíme celý život a ktoré nám často bránia pozerať sa na konflikty „pozitívnymi očami”. Ak si však uvedomíme, v čom sú konflikty užitočné, môže byť pre nás ľahšie prijímať ich pozitívne a pristupovať konštruktívne k ich riešeniu. 2. Zdroj konfliktu a ako je pre nás zdroj konfliktu dôležitý – Je dobré, keď vieme vo vzniknutej konfliktnej situácii pomenovať svoje požiadavky, potreby, záujmy, či ciele. Niektoré sú pre nás dôležité viac, iné menej. Táto naša hierarchia (často podvedomá) nám hovorí o našich najdôležitejších potrebách, o plné uspokojenie ktorých by sme sa mali snažiť a tiež o tých menej dôležitých, ktoré možno naplníme, alebo aj nie. Ak sa nám v konfliktoch bude dariť pomenovať a uspokojiť dôležité potreby, môžeme pokojnejšie hľadať cestu k naplneniu ostatných potrieb, ktorých naplnenie už nie je také nevyhnutné na to, aby sme sa cítili dobre. 3. Zručnosti na riešenie konfliktov, ktoré vieme používať – Počas života si osvojujeme rôzne štýly zvládania konfliktov. Tieto štýly sme si z veľkej časti osvojili už v období detstva a dospievania. Niekedy sa zdá, že preferujeme určité spôsoby riešenia konfliktov akosi automaticky, často si ani neuvedomujeme, že máme osobný štýl zvládania konfliktov, ktorému dávame prednosť. Vzhľadom k tomu, že sme si náš preferovaný štýl zvládania konfliktov osvojili v priebehu života, je to dôkazom, že je výsledkom nášho učenia. Môžeme sa tak pokúsiť tento štýl rozšíriť či doplniť o nové prístupy.

Naša kultúra má tendenciu vnímať konflikty ako súťaž, výsledkom ktorej je vždy rozdelenie pozícii víťaza a porazeného. Iba malé percento konfliktov je však skutočným súťažením, kde musí byť porazený a víťaz. Ostatné konflikty sa môžu úspešne vyriešiť maximálnym spoločným ziskom pre zúčastnené strany (víťaz – víťaz).

Užitočnosť konfliktov Užitočnosť konfliktov je predovšetkým v tom, že nás nútia k činnosti. Zjednodušene by sa dalo povedať, že práve konfliktom vďačíme za to, že „nežijeme na stromoch“. Konflikty nás ženú dopredu, naša nespokojnosť nás núti, aby sme konali. Na konfliktoch je založená zmena, preto sú základom vývoja. Konflikty zároveň pôsobia ako testy prispôsobivosti na zmeny. Kto nie je schopný riešiť konflikty, riskuje vlastný zánik. Preto je schopnosť riešiť konflikty životne dôležitá. Konflikty majú veľký význam aj pri rozvíjaní našej kreativity, pretože nás nútia hľadať riešenia. Práve v dnešnej dobe je kreativita cenená viac ako kedykoľvek predtým. Táto doba sa vyznačuje rôznymi technickými vymoženosťami, ktoré dokážu nahradiť ľudskú prácu. Čo ale nedokážu, je kreatívne myslieť. A aj vďaka konfliktom môžeme rozvíjať naše kreatívne myslenie a rozmýšľať nad spôsobmi ich optimálneho riešenia. Konflikty obracajú našu pozornosť na vzťahy, nútia nás neuzatvárať sa do vlastného sveta, myslieť na ľudí okolo nás, brať ich do úvahy a prijímať podnety zvonka. V konfliktoch si uvedomujeme naše medziľudské rozdiely – v potrebách, názoroch, pocitoch, postojoch a pod. Ak budeme pri riešení konfliktov rešpektovať seba aj druhých, môžu byť konflikty obohatením aj pre naše vzťahy.

C C C


124 | S t r a n a

Aktivita CII.4 Losovanie podľa kariet






Čas na realizáciu: 5 min. Vek hráčov: možno upraviť pre rôzne vekové kategórie


Realizácia: Dopredu si pripravíme karty tak, aby sa nám buď čísla alebo farby vyskytovali v požadovanej frekvencii a počet kariet zodpovedal počtu účastníkov. Potom necháme každého losovať. Nakoniec sa utvoria náhodné skupinky buď podľa farieb alebo podľa čísiel (záleží na veľkosti požadovaných skupín – skupiny po 2, 3 a 4 robíme pomocou čísiel, väčšie počty pomocou farieb). Následne karty vyzbierame naspäť.

Metodické poznámky: Ak nemáme po ruke karty, môžeme použiť farebné kartičky, prípadne lístočky s rôznymi symbolmi, ktoré rovnako dokážu splniť účel rozdelenia účastníkov do menších skupín. My sme túto aktivitu zaradili kvôli potrebe rozdeliť účastníkov na skupiny o počte 6-8 účastníkov, pre potreby nasledujúcej aktivity.

C C C

Aktivita CII.5 Pozitívne stránky konfliktov

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je nasmerovať účastníkov na pozitívne vnímanie konfliktov, ako niečo, čo tvorí bežnú súčasť našich životov a ako niečo, čo môže prispieť k vyriešeniu problémov a k zlepšovaniu medziľudských vzťahov.






Materiál: flipchart/tabuľa, písacie potreby; papier, perá, podložky na písanie Prostredie: dnu

Realizácia Účastníci v menších skupinkách dostanú zadanie nájsť čo najviac pozitívnych stránok konfliktov. Svoje nápady postupne všetci prezentujú pred celou skupinou; spoločne sa spíše zoznam pozitívnych stránok konfliktov. Forma diskusie sa nám ukazuje ako vhodná metóda, keď chceme predať účastníkom množstvo informácií, ktoré by sme inak vedeli podať formou prednášky alebo prezentácie. No z podobnej formy predávania informácií si účastníci zapamätajú len veľmi málo, okrem toho riskujeme, že ich to bude nudiť. Z tohto dôvodu formu diskusie považujeme za vhodný spôsob, akým možno tvorivo zapojiť mladého človeka do diania; mladý človek prestáva byť pasívnym prijímateľom informácií, ale je ich spolutvorcom, predstavuje svoje vlastné názory a nápady. Keďže všetky skupinky pracujú na rovnakej téme, ktorá sa nedá veľmi členiť na menšie celky, po skončení práce v skupinkách vyhodnocovanie prebieha tak, že každá skupinka prezentuje iba jeden nápad, na ktorom sa zhodli v priebehu práce. Po ukončení jedného kola nasleduje ďalšie, v ktorom majú skupiny možnosť povedať niečo, na čo prišli a čo ešte neodznelo. Takýmto spôsobom sa postupuje až dovtedy, kým neboli prezentované všetky nápady. Zapisovateľ každý nápad heslovite zapisuje na flipchart/tabuľu. V prípade, že neodznela nejaká dôležitá informácia, na konci ju môžu lektori doplniť (v teoretickej časti k tejto téme ponúkame kapitolu Prečo sú konflikty dobré).

Rozbor skupinového diania Ako účastníkom vyhovovala práca v malých skupinách? Dostali sa k slovu aj takí účastníci, ktorí sú zvyčajne ticho? Dokázali sa účastníci preniesť cez zaužívané negativistické zmýšľanie o konfliktoch? Aké pozitívne stránky konfliktov najviac rezonovali u účastníkov? Bolo niečo, čo vás ako lektora prekvapilo?

Metodické poznámky Veľkosť skupiny pre túto aktivitu závisí od skupinovej dynamiky. Ak je celá skupina schopná pracovať na jednej téme, rešpektovať názory iných, počúvať sa a neskákať si do reči, je možné za použitia metódy brainstormingu pracovať aj v celej skupine. V závislosti od veku a veľkosti skupiny je väčšinou však vhodné rozdeliť skupiny na viacero menších (v rámci tejto aktivity odporúčame trojice, príp. štvorice). Takáto veľkosť skupiny dá všetkým, aj tým tichším členom možnosť vyjadriť sa k téme a v konečnom dôsledku prinesie viac nápadov.

C C C



Aktivita CII.6 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť pomenovať tri základné faktory, ktoré ovplyvňujú riešenie konfliktov (1. Naše nastavenie voči konfliktom, 2. Zdroj konfliktu a ako je pre nás zdroj konfliktu dôležitý, 3. Zručnosti na riešenie konfliktov, ktoré vieme používať) Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Skúste vymenovať tri základné faktory, ktoré ovplyvňujú riešenie konfliktov, o ktorých sme si hovorili.

V čom vnímate prínos konfliktov vo svojom živote?

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad tým, čo je na konfliktoch pozitívne Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Dokážu účastníci vnímať pozitívnu stránku konfliktov?



Rozumeli účastníci teórii danej lekcie? Ako ste sa cítili v roli lektora? Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu?


LEKCIA III.2 Faktory ovplyvňujúce riešenie konfliktov – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

CII.1 Človeče, nehnevaj sa

CII.2 Asociácie na slovo „konflikt“

CII.3 Teória lekcie

CII.4 Losovanie podľa kariet

CII.5 Pozitívna stránka konfliktov

CII.6 Evaluácia

C C C


126 | S t r a n a

LEKCIA III.3 Základné typy správania sa v konfliktných situáciách

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o troch základných typoch správania sa v konfliktných situáciách. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť tieto typy správania sa pomenovať a definovať Účastníci sa zamyslia nad tým, ako sa v konfliktných situáciách správajú oni.




CIII.1 Balónikové dostihy Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

5-10 min. Balóniky

CIII.2 Hra na „palce“ Úvodná aktivita na rozprúdenie diskusie o spôsoboch prístupov ku konfliktom


CIII.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


CIII.4 Preferovaný štýl riešenia konfliktov

Zamýšľanie sa nad svojim preferovaným štýlom riešenia konfliktov

25-30 min. Príručka pre účastníkov, písacie potreby

CIII.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Konflikty v mojom živote“


CIII.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita CIII.1 Balónikové dostihy

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na rozohriatie a koncentráciu účastníkov.






Materiál: 2 balóniky rôznych farieb Prostredie: dnu/von

Realizácia Skupina sa rozdelí na dve rovnako veľké skupiny. Účastníci sa postavia do kruhu tak, že susedom hráča prvého tímu je vždy hráč druhého tímu. Následne sa hráčovi z prvého tímu podá nafúkaný balónik. Nafúkaný balónik dostane aj hráč z druhého tímu, ktorý stojí oproti v kruhu hráčovi s balónikom z prvého tímu. Úlohou hráčov z každého tímu je, podávať si balónik tak rýchlo, aby ich balónik dobehol balónik súpera. Balónik musí byť vždy podaný najbližšiemu spoluhráčovi. Balónik súpera sa nemôže blokovať, no hráči môžu meniť smer podávania balónika. Raz naháňa jeden tím a po chytení zase druhý tím.

Rozbor skupinového diania Ako reagovala skupina na tento druh aktivity? Dokázala ich dostatočne motivovať k ďalšej spolupráci? Je potrebné hľadať iné aktivity na naštartovanie skupiny? Ako si jednotliví účastníci poradili s „vnútorným konfliktom“ – vyhrať ako tím verzus dodržiavať pravidlá? Mali účastníci snahu pravidlá hry obchádzať?

Metodické poznámky Všímame si hlavne dodržiavanie pravidiel.

C C C



Aktivita CIII.2 Hra na „palce“

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na rozprúdenie diskusie o spôsoboch prístupov ku konfliktom.



Prevzaté z: Joan Shapiro in Bednařík, 2001 Psychická záťaž: malá

Čas na prípravu: 0 min. Počet hráčov: do 30 (párny počet)


Materiál: nie je potrebný Prostredie: dnu / von

Realizácia Účastníci hrajú vo dvojiciach. Pravou rukou sa držia prstami za ruky tak, aby mali palce voľné a smerom hore. Najlepšie je im to ukázať a skontrolovať, či každý pochopil základný hrací postoj. Hrá sa na dve kolá po 20 sekúnd. Pred prvým kolom dostanú inštrukciu (dôležité je povedať ju presne). Inštrukcia: Od tejto chvíle spolu nerozprávajte. Rozprávať môžete až po skončení prvého kola. Vašou úlohou je získať čo najväčší počet bodov. Bod získate vždy, keď sa vám podarí svojím palcom pritlačiť palec spoluhráča. Body si spočítavajte. Máte na to dvadsať sekúnd. Počas dvadsiatich sekúnd sa študenti snažia opakovane palcami pritlačiť palec partnera. Za každý pritlačený partnerov palec majú jeden bod. Potom každá dvojica povie nahlas svoje skóre tak, aby všetci počuli, aké výsledky dosiahli ostatní. Výsledky sa budú rôzniť. Nahlas opakujte výsledky. Uveďte druhé kolo. Inštrukcia pre 2. kolo: Ideme do druhého kola. Videli ste, koľko ste získali bodov a aké rôzne výsledky dosiahli ostatní. Skúste opäť získať čo najviac bodov. Vidíte, že sa to niektorým podarilo. Máte na to 20 sekúnd. Opäť nechajte všetky dvojice, aby sa snažili získať čo najviac bodov počas dvadsiatich sekúnd. Nechajte ich nahlas povedať svoje skóre. To isté môžete urobiť, ak sa dvojice namiesto pritláčania palcov budú držať za ruky ako pri pretláčaní (toto slovo nikdy nepoužite, lebo navádza na boj a nedáva možnosť účastníkom do toho vložiť vlastný súperivý alebo kooperatívny prístup). Bod získajú vtedy, keď sa im podarí dosiahnuť to, aby sa druhá strana dotkla chrbtom ruky stola.

Rozbor skupinového diania Ako poňali túto aktivitu jednotlivé dvojice? Prišli hneď na to, že ku hre je možné pristupovať aj kooperatívne, nie iba súťaživo, ako to býva zaužívané? Bolo pre tých, čo uprednostnili súťaživý prístup veľkým prekvapením, že bolo možné ku hre pristupovať aj inak? Vidia účastníci aj isté prepojenie tejto aktivity so situáciami v bežnom živote? Vidia možnosť praktického využitia kooperatívneho riešenia konfliktov v budúcnosti tam, kde predtým videli len súťaživé riešenie konfliktov?

Metodické poznámky V inštrukcii nesmú zaznieť slová ako boj, súperenie, spolupráca. Ani odpovede na otázky, kto vyhrá atď. Ak sa študenti budú pýtať, len zopakujte, že cieľom je získať čo najviac bodov. Pre spestrenie hry a silnejšiu motiváciu účastníkov môžete dať za každý bod (príp. každých desať bodov) cukrík. Reflexia: V oboch kolách môžu študenti dosiahnuť rôznorodé skóre. Nízku remízu 0:0, 1:1, 2:2. Nízku výhru 2:0, 3:1, 5:2. Vysokú remízu 30:30, 25:25. Ako sa to mohlo stať – takéto odlišné výsledky? Predpokladajme, že niektorí študenti sa správali kooperatívne a niektorí súperivo. Vyzvite účastníkov s nízkymi skóre, nech popíšu, ako získavali body. Tí, čo mali nízke skóre (remízu alebo niekto vyhral), veľmi pravdepodobne predvedú boj s palcami – ako sa snažili pritlačiť druhého palec a zároveň sa urputne bránili, aby ich palec nebol pritlačený. Toto je súperivý spôsob získavania bodov. Vychádza z toho, že druhého musíme donútiť k niečomu a zároveň mu musíme za každú cenu zabrániť v tom, aby on získal to, čo chce (t.j. čo najviac bodov pre seba). Druhý model v prípade vysokého vyrovnaného výsledku veľmi pravdepodobne bude kooperatívny model. Účastníci prišli na to, že nemusia jeden druhému brániť v tom, aby získavali body. Pretože ak jeden druhému ponúknu, nech si „pritlačí”, tak si body môžu vzájomne rozdať, koľko len stihnú. Môžu to robiť odlišnými spôsobmi v závislosti od dôvery v toho druhého a tvorivosti oboch strán. Rôzne kooperatívne spôsoby riešenia konfliktu získania niečoho, čo vyzerá na prvý pohľad ako „buď moje alebo tvoje” sa líšia stupňom dôvery v druhú stranu – dôverou v to, že nadobudnutú hodnotu si spravodlivo rozdelia k vzájomnej spokojnosti. Čím menšia kontrola toho druhého, tým väčšia dôvera.

C C C


128 | S t r a n a

Aktivita CIII.3 Teória lekcie









Dá sa podľa vás úplne vyhnúť konfliktom?

Ako by ste sa opísali – ste typ človeka, čo sa konfliktom vyhýba alebo ich vyhľadáva, alebo niečo medzi tým?

Aké možnosti správania je podľa vás možné zaujať v situácii konfliktu?

Počuli ste už o pojme „asertívne správanie“? Ako by ste to definovali?


V minulosti mali naši predkovia pri riešení konfliktov dve možnosti voľby: boj (agresivita) alebo útek (pasivita). Od správneho výberu závisel ich holý život. Tieto reakcie sú v nás hlboko zakorenené a v rôznych záťažových, či konfliktných situáciách môžeme tieto základné typy správania pozorovať u ľudí aj dnes.

Agresívne správanie Hoci dnes už len v extrémnych situáciách bojujeme o „holé“ prežitie, často sa stáva, že v konfliktných situáciách volíme agresívne správanie, kedy bezohľadne presadzujeme seba na úkor iných, nemienime ustúpiť za žiadnych okolností, nahlas druhému vynadáme (aby všetci počuli, kto je v práve), vyhrážame sa, udrieme, či slovne ublížime tam, kde má druhý slabé miesta a podobne. Charakteristickými prejavmi agresívneho správania sú: arogantnosť, násilie (fyzické aj psychické), nechuť počúvať druhých, krik, sarkazmus, irónia, zastrašovanie, skákanie do reči, nadávky a pod. Agresívny človek nerešpektuje práva iných ľudí. Keď sa necíti dobre, alebo mu niečo nevyjde, obviňuje okolie. Nie je schopný priznať si vlastné chyby či nedostatky. K úspechom sa hrdo hlási, hoci jeho podiel na nich nemusí byť výrazný. Agresívne správanie je často sprevádzané zrýchleným srdečným tepom, zvýšeným potením, hlbším dýchaním, v extrémnych prípadoch trasom a chvením, prípadne môže nastať aj strata sebakontroly. Agresívne správanie krátkodobo znižuje vnútorné napätie, postupne však vedie k odcudzeniu a tým vytvára ďalšie vnútorné napätie.

Pasívne správanie Niekedy naopak volíme pasívny prístup, kedy ani nevyjadríme svoj názor, navonok predstierame, že je všetko v poriadku, prípadne odídeme a doma „plačeme“ do vankúša, alebo poza chrbát sa na druhého sťažujeme a ohovárame ho. Takýmto správaním sa vzdávame možnosti aktívneho prístupu k riešeniu konfliktu. Charakteristickými prejavmi sú: chýbajúca sebaistota, hanblivosť, mlčanie, nevyjadrenie svojho názoru, sebaponižovanie, neobvyklé podriaďovanie sa autorite, vyvolávanie súcitu plačom, prehnaná skromnosť, predstieranie únavy, útek od konštruktívnej komunikácie, neochota uzavrieť dohodu a pod. Pre pasívny prístup je typická prispôsobivosť požiadavkám druhých. Nie však každú pasivitu, pokoru, či rezignáciu musíme považovať za porážku. Ak sa človek rozhodne, že sa vzdá svojich vlastných cieľov, alebo že určitá vec nestojí za vyžadované úsilie, neznamená to nevyhnutne, že koná pasívne. Vždy záleží na tom, ako sa pri tom človek cíti. Niekedy tým, že ustúpi realizuje svoje želanie a je spokojný s výsledkom. Popísané spôsoby správania sa – agresívne aj pasívne, majú spoločný základ. Druhý človek je považovaný za súpera, nepriateľa a v prípade agresívneho správania sa navyše prejavuje potreba „nepriateľa“ podľa možností „poraziť“. Existuje však aj typ správania, ktorým dokážeme presadiť svoje požiadavky, potreby či nároky primeranými prostriedkami, bez zbytočného ubližovania druhým a s pocitom zachovanej úcty a dôstojnosti voči sebe a rešpektu voči druhým. Takéto správanie sa nazýva asertívne.

Asertívne správanie Asertivita je autentické správanie sa, ktorým uplatňujeme svoje osobné práva tak, aby sme neohrozili či nenarušili osobné práva druhého človeka. Asertívne správajúci sa človek vie otvorene komunikovať, presne a jasne definuje o čo mu ide, ako situáciu vidí, čo si o nej myslí a ako ju prežíva. Má pozitívny prístup k druhým ľuďom a primerané sebavedomie. Správaním vyjadruje, že si je vedomý oprávnenosti svojich požiadaviek, považuje druhú stranu za korektnú a nemá iný záujem, ako konfliktnú situáciu kladne vyriešiť. Rešpektuje druhých, vie ich počúvať, zvažuje to, čo druhí hovoria.



Dokáže si priznať chybu, je schopný na základe argumentov zmeniť svoj názor. Nemá problém požiadať o láskavosť, alebo ju naopak poskytnúť. Nič si nenahovára, ak sa mu niečo nepodarí, neobviňuje zo svojho neúspechu iných, ani sám seba nepresviedča, že to bol vlastne určitý druh úspechu. Asertívne správanie vychádza z úcty k sebe a rešpektu k druhým a umožňuje zapojiť sa do rovnocenného vzťahu dávania a prijímania.

Na zamyslenie Otázka neznie, či sa máš zúčastniť konfliktu, alebo nie. Pred konfliktami sa neschováš ani doma, ani v škole, ani medzi kamarátmi. Zvyčajne nie je ani podstatné, či vyhráš alebo prehráš. Dôležitejšie je, ako hráš. Pretože riešiť konflikty sa dá aj s rešpektom voči sebe i druhým. Efektívne riešiť konflikty je umenie, v ktorom sa dá zdokonaľovať. Konflikt nie je zlý. Naopak, je to príležitosť veci urovnať.

C C C

Aktivita CIII.4 Preferovaný štýl riešenia konfliktov

Cieľ / zameranie aktivity Jedná sa o diagnostickú aktivitu, ktorá využíva vypracovaný diagnostický test, pomocou ktorého sa účastníci zamyslia nad svojim preferovaným štýlom riešenia konfliktov.







Realizácia Úlohou účastníkov je vypracovať Dotazník preferovaného štýlu riešenia konfliktov, ktorý sa nachádza v prílohe č. 24 na konci publikácie. Test je rovnako prílohou príručky pre účastníkov, strana 145, vyhodnocovací hárok je na strane 75. Po vypracovaní testu účastníci prezentujú pre skupinou svoje výsledky testu a porovnávajú ich so svojim sebaponímaním.

Rozbor skupinového diania Boli test a jeho výsledky pre účastníkov zaujímavé? Zhodovali sa výsledky testu s vlastným sebaponímaním účastníkov? Vníma ich podobne aj ich okolie? Mali účastníci ťažkosti pri odpovedaní na určité otázky? Na ktoré?

Metodické poznámky Je potrebné, aby si lektor urobil tento test dopredu a eliminoval nedorozumenia, ktoré by mohli nastať pri nepochopení inštrukcií, popísaných v teste.

C C C

Aktivita CIII.5 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Konflikty v mojom živote“. Zadanie úlohy spolu s pracovným listom nájdete v prílohe č.25 na konci publikácie. Úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 81. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita CIII.6 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť pomenovať a definovať tri základné typy správania sa v konfliktných situáciách (1. Agresívne správanie, 2. Pasívne správanie, 3. Asertívne správanie) Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Pomenujte a charakterizujte jednotlivé základné typy správania sa v konfliktných situáciách, o ktorých sme si hovorili.

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad tým, ako sa v konfliktných situáciách správajú oni Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Ktoré správanie je pre vás charakteristické, keď sa dostanete do konfliktnej situácie? Ako sa vtedy správate? Popíšte konkrétne príklady.


130 | S t r a n a



LEKCIA III.3 Základné typy správania sa v konfliktných situáciách – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

CIII.1 Balónikové dostihy

CIII.2 Hra na „palce“

CIII.3 Teória lekcie

CIII.4 Preferovaný štýl riešenia konfliktov

CIII.5 Zadanie domácej úlohy

CIII.6 Evaluácia

C C C



LEKCIA III.4 Spôsoby riešenia konfliktov

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o autoritatívnych a alternatívnych spôsoboch riešenia konfliktov. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť pomenovať a definovať jednotlivé spôsoby riešenia konfliktov Účastníci sa zamyslia nad tým, aké konflikty riešia vo svojich životoch.




CIV.1 Pružinky Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov


CIV.2 Konflikty v mojom živote

Zamyslenie sa nad tým, aké konflikty riešia účastníci vo svojich životoch


CIV.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


CIV.4 Klávesnica Aktivita zameraná na budovanie tímu a skupinové riešenie problémov

35-40 min. Gymnastické značky (alebo umelohmotné viečka) s číslami od 1 do 30, 30 m lana

CIV.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita CIV.1 Pružinky

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na rozohriatie, uvoľnenie nálady a prípravu skupiny na ďalšiu aktivitu.







Realizácia Účastníci stoja v kruhu. Ten, kto začína, nahlas vysloví prvé písmeno slova „pružinky“ – „P“ a zároveň vyskočí. Pokračuje účastník po jeho ľavici druhým písmenom „R“, opäť s výskokom. Potom ďalší účastník „U“ atď. Na koho vyjde posledné písmeno „Y“, zostane až do konca hry poskakovať a opakovať písmeno „Y“ – ďalej už nezapája do hláskovania slova „pružinky“. Aktivita pokračuje ďalej opäť prvým písmenom.. Počas hry neustále pribúda poskakujúcich hráčov. Aktivita končí, keď ostane posledný účastník, ktorý nebude poskakovať.

Rozbor skupinového diania Cieľom tejto aktivity je rozohriať účastníkov, „prebudiť ich“ a motivovať ich k ďalšej spolupráci. Splnila táto aktivita svoj účel? Bola aktivita pre účastníkov zábavná? Podnietila ich k lepšej nálade? Je potrebné pre danú skupinu hľadať menej dynamické energizéry?

Metodické poznámky Úlohou lektora je dohliadať na dodržiavanie pravidiel a správny sled písmen. Ak sa pri predstavovaní aktivity stretne s neochotou účastníkov hrať túto hru, môže sa sám do aktivity zapojiť, čo môže do istej miery účastníkov motivovať.

C C C


132 | S t r a n a

Aktivita CIV.2 Konflikty v mojom živote

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je zamyslieť sa nad tým, aké konflikty riešia účastníci vo svojich životoch.





Čas na realizáciu: 15-20 min. Vek hráčov: od 12 rokov


Motivácia Konflikty sú bežnou súčasťou života. Stretávame sa s nimi doma, v škole, vo vzťahoch s rodičmi, priateľmi...Teraz máme čas, aby sme si urobili rekapituláciu, ako riešime konflikty, ktoré v bežnom živote zažívame.

Realizácia V prvej fáze aktivity účastníci dostanú za domácu úlohu urobiť „inventúru“ svojich konfliktov a spôsobov, ako tieto konflikty riešia. Na spoločnom stretnutí lektor vyzve účastníkov (prípadne 6 dobrovoľníkov), aby si vybrali jeden konflikt a porozprávali ostatným, ako ho riešia. V ďalšom kole môžu účastníci hovoriť o tých konfliktoch, ktoré zažívajú, ale nevedia ich riešiť uspokojivým spôsobom.

Rozbor skupinového diania Ako poctivo si účastníci „vypracovali“ domácu úlohu? Cítili sa v skupine dostatočne bezpečne, aby hovorili otvorene o svojich konfliktoch? Dokázali aplikovať nové poznatky z predchádzajúcich aktivít, aby trefne pomenovali povahu konfliktu a spôsob jeho riešenia? Dokázali ostatní členovia v skupine citlivo a empaticky reagovať, prípadne poskytnúť spätnú väzbu či navrhnúť efektívne riešenie konfliktu? Bola diskusia o osobných konfliktoch pre účastníkov prínosná? Ocenili účastníci možnosť nahliadnuť do konfliktov ostatných?

Metodické poznámky: Táto aktivita nadväzuje na domácu úlohu, ktorú účastníci programu vypracujú doma (prvá fáza aktivity). Aby bola táto aktivita dynamická, je dobré rozdeliť účastníkov do menších skupín, v rámci ktorých budú zdieľať svoje skúsenosti s riešením osobných konfliktov. Potrebné je však, aby v každej skupinke bol jeden lektor.

C C C

Aktivita CIV.3 Teória lekcie









Stalo sa vám niekedy, že o riešení konfliktu medzi vami a druhým človekom rozhodla tretia osoba? Bolo pre vás toto riešenie prijateľné? Môžete uviesť príklad?

Riešite sami niekedy konflikty z pozície svojej moci (napr. s mladším súrodencom)?

Ako inak si viete predstaviť riešenie konfliktu?

Existujú podľa vás určité pravidlá pri riešení konfliktov, ktoré musia byť vždy dodržané?


Konflikty môžeme riešiť rôzne. Keď použijeme svoju silu a vplyv na to, aby sme získali čo najviac pre seba (bez ohľadu na druhú stranu a často aj na jej úkor), hovoríme o autoritatívnych spôsoboch riešenia konfliktov. Do tejto skupiny paria aj tie situácie, kedy je do riešenia sporu zapojená tretia strana. Táto autoritatívne rozhoduje buď na základe zákona alebo vlastnej úvahy v prospech tej strany, o ktorej je presvedčená, že je v práve. Riešenia takýchto konfliktov sú často pre jednu stranu (a niekedy aj pre obidve) neprijateľné. To podnietilo viacerých odborníkov hľadať nové možnosti riešenia konfliktných situácií, s ktorými by boli zúčastnené strany viac spokojné. Títo popísali tzv. alternatívne spôsoby riešenia konfliktov, ktoré vedú zapojené strany k vzájomnej tolerancii a rešpektu.



Vytvárajú čo najväčší priestor pre účastníkov, aby sa mohli slobodne rozhodovať o čom a akým spôsobom sa dohodnú. Možnosť aktívnej účasti na riešení konfliktov následne zvyšuje pravdepodobnosť spokojnosti s výsledkom, a to aj v prípadoch, keď nie je možné nájsť optimálne riešenie sporu pre všetky zúčastnené strany.

Autoritatívne spôsoby riešenia konfliktov Medzi základné autoritatívne spôsoby riešenia konfliktov zaraďujeme

35:

Rozhodnutie autoritou – Autorita podľa vlastného úsudku rozhodne bez vypočutia alebo po vypočutí zúčastnených strán. Napríklad rodič pri spore detí rozhodne, ako konfliktnú situáciu vyriešia. Pozičné vyjednávanie – Účastníci konfliktu komunikujú spolu priamo, ale silnejší z nich presadí svoje rozhodnutie v takej miere, aký je pomer síl. Zúčastnené strany si merajú sily a neriešia podstatu konfliktu. Rozhoduje silnejšia strana. Súdne rozhodnutie – Účastníci konfliktu komunikujú so súdom priamo alebo (príp. aj) prostredníctvom advokáta. Súd zastupuje sudca alebo senát, ktorý vynáša rozhodnutie podľa zákona. Arbitráž (rozhodcovské konanie) – Po vypočutí zúčastnených strán a na základe zákona (pravidiel) rozhodnutie vydá arbiter.

Alternatívne spôsoby riešenia konfliktov Medzi základné alternatívne spôsoby riešenia konfliktov zaraďujeme

36:

Vyjednávanie postavené na záujmoch – Strany spolu komunikujú priamo, spolupracujú na riešení problému, ktorý vnímajú ako spoločný a dohodu dosahujú spoločne. Facilitáciu – Facilitátor ako tretia nezaujatá strana pomáha viesť korektný a vyvážený proces komunikácie medzi zúčastnenými stranami. Účastníci konfliktu komunikujú priamo za pomoci tretej osoby, ktorá riadi a sprehľadňuje diskusiu. Dohodu dosahujú zúčastnení spoločne. Zmierovanie – Zmierovanie strán sa môže konať pomocou zástupcov účastníkov konfliktu v zmierovacej rade. Zástupcovia zúčastnených strán majú pochopenie pre svoje strany a zároveň nie sú priamo zaangažovaní do konfliktu. Dohodu dosahujú zúčastnení spoločne. Mediáciu – Mediátor je sprostredkovateľ, ktorý pri riešení konfliktu komunikuje osobitne s jednou, aj s druhou stranou, udržiava korektnú komunikáciu a vedie proces vyjednávania zúčastnených strán. Dohodu dosahujú zúčastnení spoločne.

Konflikt verzus pravidlá Ľudia sa často správajú tak, akoby konflikt bol vždy „bitkou“ medzi opačnými uhlami pohľadov, či nezlučiteľnými potrebami, záujmami, hodnotami. V období, keď nedochádza ku konfliktom, vtedy sa určité pravidlá dodržujú. Počas „boja“ však existuje len málo pravidiel a niektorí ľudia naozaj urobia čokoľvek, len aby dosiahli svoje. Pokiaľ však pri riešení konfliktných situácií dochádza napríklad k násiliu, jedná sa už o porušovanie ľudských práv. Tieto práva patria všetkým ľuďom bez rozdielu. Preto by sme ich mali dodržiavať všetci, bez ohľadu na to, či sme v konflikte, alebo nie.

C C C

Aktivita CIV.4 Klávesnica

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na budovanie tímu a skupinové riešenie problémov.


Kategória: skupinovo-interakčná aktivita Fyzická záťaž: stredná

Prevzaté z: Neuman, 1998 Psychická záťaž: stredná



Materiál: gymnastické značky (alebo umelohmotné viečka) s číslami od 1 do 30, 30 m staršieho lana

Prostredie: rovná plocha bez prekážok

Motivácia V dobe počítačov sa čoraz viac množia prípady „zavírovania“ programov. To nastalo aj v tomto prípade. Ako družstvo predstavujete vysoko trénovaný antivírusový tím, ktorý má v čo najkratšom čase uskutočniť kontakty na tridsiatich miestach obrovskej klávesnice. Činnosť je však riadená určitým programom, ktorý zadáva sled a druh operácií.

Realizácia Najprv na rovnej ploche vyznačíme obdĺžnik 10 x 5 m, v ktorom nepravidelne rozložíme a pripevníme značky s číslami od 1 do 30. Značky kladieme aspoň 80 cm od vyznačených hraníc. Najmenej 10 m od obdĺžnika vymedzíme štartovaciu čiaru. Skupina sa musí dotknúť akoukoľvek časťou tela všetkých čísel v poradí od jedna do tridsať, pričom na klávesnici (vo vymedzenom priestore) môže byť vždy len jedna osoba. Úlohou je dosiahnuť čo najlepší čas počas piatich pokusov v časovom limite 30 minút. Zadanie a plánovanie akcie prebieha v takej vzdialenosti, že nikto nevidí na rozložené čísla. Čas sa meria od prekročenia štartovacej čiary prvým bežcom do návratu posledného člena. Pomedzi pokusmi sa nesmie chodiť ku „klávesnici“. Za každé porušenie pravidiel (dotyk v nesprávnej postupnosti, viac ako jedna osoba na klávesnici) je družstvo trestané 10 sekundami.


134 | S t r a n a

Rozbor skupinového diania Ako si dokázala skupina poradiť s touto úlohou? Akým spôsobom jednotliví účastníci kooperovali? Kto prevzal iniciatívu? Kto naopak urobil pre úspech skupiny minimum? Akú stratégiu zvolila skupina na úspešné zvládnutie zadania? Dokázali by spätne prísť aj na efektívnejšie riešenie problému?

Metodické poznámky Možné variácie: - je možné predlžovať vzdialenosť štartovej čiary od pracovného poľa - celá aktivita sa dá usporiadať ako štafeta jednotlivcov - čísla je možné zameniť písmenami - písmená možno voliť tak, že vytvárajú niekoľko slov alebo krátku vetu; skupina pomocou pokusov a omylov postupne

nájde riešenie, slová napíše a správne reprodukuje Hra je náročná na sledovanie chýb. Vyžaduje aspoň dvoch inštruktorov.

C C C

Aktivita CIV.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť pomenovať a definovať autoritatívne a alternatívne spôsoby riešenia konfliktov Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

S ktorými spôsobmi riešenia konfliktov máte osobné skúsenosti? Uveďte konkrétne príklady.

Počuli ste niekedy o ostatných spôsoboch riešenia konfliktov – autoritatívnych aj alternatívnych?

Cieľ: Účastníci sa zamyslia nad tým, aké konflikty riešia vo svojich životoch Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Dokázali účastníci otvorene rozprávať o konfliktoch, ktoré vo svojom živote riešia?

Majú účastníci potrebný nadhľad, ktorý im pomáha pri riešení konfliktov?

Riešia niektorí z účastníkov konflikty, ktoré sú závažné a potrebovali by s tým pomôcť?

Požiadali niektorí účastníci o pomoc pri riešení svojich konfliktov?





LEKCIA III.4 Spôsoby riešenia konfliktov – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

CIV.1 Pružinky

CIV.2 Konflikty v mojom živote

CIV.3 Teória lekcie

CIV.4 Klávesnica

CIV.5 Evaluácia

C C C


136 | S t r a n a

LEKCIA III.5 Čo sa deje, keď sa konflikt nerieši

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o jednotlivých fázach vývoja konfliktu a o spôsoboch riešenia vzniknutej situácie pre každú fázu konfliktu. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť pomenovať a definovať jednotlivé fázy vývoja konfliktu Účastníci si nacvičia premenu sťažností na neutrálne výroky.




CV.1 Losovanie podľa kariet Rozdelenie účastníkov so menších skupín


CV.2 Potopa Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

10-15 min. Papiere formátov A1, A2, A3, A4 pre každú skupinu

CV.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


CV.4 Čo sa stane, keď sa konflikt nerieši

Dramatické vyjadrenie neriešeného konfliktu

15 min. Scenáre pre hercov

CV.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Premena sťažností na neutrálne výroky“


CV.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita CV.1 Losovanie podľa kariet






Čas na realizáciu: 5 min. Vek hráčov: ľubovoľný


Realizácia Dopredu si pripravíme karty tak, aby sa nám buď čísla alebo farby vyskytovali v požadovanej frekvencii a počet kariet zodpovedal počtu účastníkov. Potom necháme každého losovať. Nakoniec sa utvoria náhodné skupinky buď podľa farieb alebo podľa čísiel (záleží na veľkosti požadovaných skupín – skupiny po 2, 3 a 4 robíme pomocou čísiel, väčšie počty pomocou farieb). Následne karty vyzbierame naspäť.

Rozbor skupinového diania Sú účastníci spokojní so zložením svojich skupín, alebo prejavujú známky nespokojnosti? Je tento typ aktivity na rozdelenie účastníkov do menších skupín vhodný pre danú skupinu, alebo by bolo vhodnejšie nájsť iný spôsob rozdelenia, prípadne nechať účastníkov, aby vytvorili skupiny sami?

Metodické poznámky Ak nemáme po ruke karty, môžeme použiť farebné kartičky, prípadne lístočky s rôznymi symbolmi, ktoré rovnako dokážu splniť účel rozdelenia účastníkov do menších skupín. My sme túto aktivitu zaradili kvôli potrebe rozdeliť účastníkov na skupiny po 4 účastníkov, pre potreby nasledujúcej aktivity.

C C C



Aktivita FV.2 Potopa

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je uvoľnenie, rozohriatie účastníkov.


Kategória: iniciačná aktivita Fyzická záťaž: veľká

Prevzaté z: Pavlíková in Labáth, Smik, 1991 Psychická záťaž: stredná

Čas na prípravu: 0 min. Počet hráčov: do 32, deliteľný štyrmi


Materiál: papiere formátov A1, A2, A3, A4 pre každú skupinu Prostredie: dnu

Motivácia Predstavte si, že nastala potopa. Voda stúpa a my máme čoraz menej miesta na život na súši. Vlastne už bez vody ostali len malé ostrovčeky.

Realizácia Účastníci sa rozdelia na jednotlivé skupiny po štyroch (viď predchádzajúca aktivita). Každá skupina dostane 1 baliaci papier (formát A1), s úlohou postaviť celú skupinu na tento papier. Nič nesmie prečnievať. Ktoré skupiny úlohu zvládnu, dostávajú sa do druhého kolá. Úlohou druhého kola je postavenie skupiny na papier formátu A2, v treťom kole sa skupina musí zmestiť na výkres A3, v štvrtom kole sa priestor zmenšuje na A4. Možno to komentovať ako zmenšovanie ostrova pri potope. Udržanie na malom priestore je časovo ohraničené, je dostatočné, ak tam skupina vydrží 10 sekúnd. Po neúspechu skupina vypadáva. Skupiny nesmú používať žiadne pomôcky.

Rozbor skupinového diania Akú stratégiu zvolili jednotlivé skupiny? Aká stratégia sa javila byť najúspešnejšia? Dokázali by účastníci v druhom pokuse dospieť k efektívnejšiemu riešeniu problému? Ako sa prejavil tímový duch v skupinách – akým spôsobom skupina kooperovala pri hľadaní riešenia? Ako skupina reagovala na stupňujúcu sa náročnosť aktivity?

Metodické poznámky Treba dávať pozor na bezpečnosť účastníkov.

C C C

Aktivita FV.3 Teória lekcie









Myslíte si, že jednotlivé konflikty majú navzájom niečo spoločné?

Čo sa zvyčajne vyskytuje na začiatku konfliktov? Aké emócia bývajú spojené s touto fázou?

Čo sa deje, keď sa konflikty neriešia?


Priebeh konfliktu máva viac fáz, od prvých príznakov až po únavu a depresiu z dlhodobej psychickej záťaže. V závislosti od toho, aký postoj k riešeniu konfliktu ľudia zaujmú, môže, ale aj nemusí, prejsť všetkými fázami. Aby sme si ilustrovali všetky fázy vývoja konfliktu, budeme sa zaoberať konfliktom, ktorý sa nielenže nerieši, ale zúčastnené strany ho naopak svojím správaním a činmi ešte vyostrujú. Priebeh takéhoto konfliktu môžeme rozdeliť do šiestich fáz

37:

1. fáza – Príznaky konfliktu 3. fáza – Polarizácia 5. fáza – Deštrukcia 2. fáza – Otvorenie konfliktu 4. fáza – Izolácia 6. fáza – Únava, depresia

Prezrite si krivku rozvoja konfliktu. Y-ová os zobrazuje ako stúpajú v priebehu konfliktu negatívne emócie a X-ová os zobrazuje časovú postupnosť jednotlivých fáz konfliktu.


138 | S t r a n a

Obr. Krivka rozvoja konfliktu38

1. fáza – Príznaky konfliktu Ide o počiatočnú fázu konfliktu, kedy sa objavujú prvé negatívne pocity ako napätie, strach, hnev, neistota a pod. Jedna alebo obe zúčastnené strany rozmýšľajú o vzniknutej situácii, preberajú všetky možné predstavy, čo sa stane ďalej. U niekoho sa táto fáza môže prejaviť aj telesne, napr. bolesťami brucha, stiahnutým hrdlom, zrýchleným tepom, zvýšeným tlakom, zmenenými stravovacími návyky a pod. Tieto signály nám oznamujú, že sa „niečo deje”, že sme sa dostali do konfliktu. Príklad: Dvaja priatelia pracujú na spoločnej úlohe, dlhodobom projekte v rámci školy. Jedného nazveme Martin a druhého Filip. Martin si vždy zodpovedne plní svoje úlohy, ale Filip často kvôli problémom v rodine dohodnuté úlohy nestíha urobiť. Keďže je však Martin Filipov kamarát, so zameškanými úlohami mu pomáha. Po čase však Martin zistí, že to Filip zneužíva a uprednostňuje osobné záujmy pred spoločnými záväzkami. Začne sa cítiť nepríjemne. Má Filipa rád, ale zároveň je nahnevaný, že zneužíva jeho pomoc a ústretovosť.

2. fáza – Otvorenie konfliktu Táto fáza nastáva, keď jedna zo zúčastnených strán dá najavo svoju nespokojnosť so situáciou, ktorú vníma ako konfliktnú. Nahlas povie svoj názor, čo si o danej situácii myslí, čo prežíva, čo ju hnevá, čo jej prekáža, čo by bolo vhodné zmeniť a pod. Negatívne emócie stúpajú, lebo daná osoba ide do otvoreného konfliktu, čo často býva nepríjemné. Príklad: Martin zistí, že Filip hral večer futbal s kamarátmi a na ďalší deň nemá splnenú dohodnutú úlohu. V tej chvíli to už nevydrží a povie Filipovi, čo si myslí o jeho nezodpovednom prístupe. Martin: „Kde máš vypracovanú úlohu?“ Filip: „Nestihol som to. Nemohol by si mi s tým pomôcť?“ Martin: „Nie nemohol. Keď máš čas na to, aby si hral futbal, kým ja makám na projekte, tak s mojou pomocou už nerátaj! Tvoja nezodpovednosť mi už lezie na nervy!“ Filip: „Ja som zodpovedný! Keby som nepomáhal, neboli by sme na tom tak dobre! Je moja vec, čo robím vo svojom voľnom čase!“ Prudko sa otočí a nechtiac drgne lakťom do Martina. Martin: „To, že sme s projektom tam, kde sme, nie je určite vďaka tvojej usilovnosti a nedrgaj do mňa, nevieš dávať pozor?“

3. fáza – Polarizácia V tejto fáze si zúčastnení začínajú brániť svoje pozície, lebo sú presvedčení, že majú pravdu v tom, čo tvrdia. V prípade, že všetci trvajú na svojich pozíciách a nechcú ustúpiť, začínajú vyostrovať spor presviedčaním o „vlastnej pravde“, vyhrážaním sa, obviňovaním, nadávaním, zosmiešňovaním, ponižovaním a pod. Pôvodná príčina sporu sa prenesie z vecnej argumentácie na emocionálne výpady, ktoré majú len málo spoločné s prvotným problémom. Tým sa hnev, agresia a ďalšie negatívne emócie stupňujú. Príklad: Filip: „Nebuď citlivka! To som ťa len pohladkal! A prestaň klamať a urážať ma!” Martin: „Prosím?! Ja že klamem? Keď ti niekto povie pravdu, tak ťa to uráža? Chceš povedať, že si nehral futbal?“ Filip: „A vôbec, ty sa nestaraj do mňa či hrávam futbal, alebo nie! Veď ty nevieš ani trafiť do lopty! Väčšie nemehlo snáď ani nepoznám!“ Martin: „Tak ty toho ešte nepoznáš viac! A ver tomu, že radšej budem nemehlo, ako pako, ktorý nevie dodržať svoje slovo!“

4. fáza - Izolácia Táto fáza sa vyznačuje tým, že účastníci konfliktu sa medzi sebou nebavia. Konflikt však pokračuje ďalej. Zúčastnení si často uvedomujú nezmyselnosť vzniknutej situácie a tiež svoju bezmocnosť v riešení sporu. Preto uprednostnia „potrestanie“ druhého tým, že ho izolujú od seba (nedvíhanie telefónov, neodpovedanie na maily, ignorovanie na sociálnych sieťach, tichá domácnosť a pod.). Niekedy je dôvodom izolácie aj pocit menšej psychickej záťaže, ako pri otvorenom konflikte. Tento štýl správania sa pozorujeme u žien častejšie ako u mužov. U niekoho trvá táto fáza dlhšie, niektorí ju môžu preskočiť rovno do fázy deštrukcie. Príklad: Martin si povie, že nemá zmysel hádať sa s Filipom a prestane sa s ním rozprávať. Hnevá sa na neho, má nepríjemné pocity, že ho Filip využíval a čaká na najbližšiu príležitosť, keď mu to bude môcť vrátiť. Zároveň má strach, že príde o kamaráta. Filip urobí to isté, tiež je nahnevaný, myslí si, že sa Martin zbláznil, je vzťahovačný a nedá sa s ním normálne baviť. Má strach z toho, že príde o kamaráta, že mu už nepomôže s úlohami, nenašepká na písomke, či nepožičia CD, čo mu sľúbil. Ale kašľať na to, s takým „pakom“ sa baviť nebude.



5. fáza - Deštrukcia Táto fáza sa vyznačuje deštruktívnym správaním sa účastníkov konfliktu. Môže sa jednať o fyzické ubližovanie (jeden druhého udrie), psychické ubližovanie (jeden poníži druhého pred inými, alebo vystraší napr. výhražným mailom), či materiálne poškodzovanie (jeden druhému zničí, pokazí či odcudzí majetok). Príklad: Táto fáza sa v našom príklade prejaví tak, že sa Martin s Filipom začnú pri stretnutí na malý podnet biť. Filip prezradí pred triedou tajomstvo, s ktorým sa mu Martin zveril; navzájom si zničia svoju prácu. Toto správanie sprevádzajú nadávky a hnev, s prestávkami na oddych. Nové výbuchy agresie a stupňovanie konfliktu počas dňa či ďalších dní.

6. fáza – Únava, depresia Ak deštrukčná fáza trvá dlhšiu dobu, účastníci konfliktu sa po istom čase vyčerpajú z neustáleho boja a prepadnú únave a depresii z nezmyselnosti celej situácie, čo sa často odrazí na ich fyzickom aj psychickom stave. Prejavom tejto situácie býva zvýšená chorobnosť účastníkov, vyhýbanie sa miestam, kde by sa mohli stretnúť, nevládzu ďalej, ale nevedia konflikt vyriešiť ani ukončiť. Napriek únave a vedomiu nezmyselnosti situácie, stačí malý podnet na to, aby sa strany opäť ocitli vo fáze deštrukcie a pokračovali vo vzájomnom boji. Príklad: Filip sa začne vyhýbať hodinám, na ktorých robil spoločný projekt s Martinom, zhorší sa mu prospech, stráca motiváciu na učenie a prestáva mať rád školu. Martin má výčitky, je smutný, že stratil kamaráta a spoločníka v školských projektoch, ochorie a tiež sa mu zhorší prospech v škole.

Ako je možné zabrániť stupňovaniu konfliktu? Pre každú fázu konfliktu existujú spôsoby riešenia vzniknutej situácie.

39

1. fáza: Príznaky konfliktu – V prvej fáze je potrebné uvedomiť si, čo sa deje – čo mi prekáža na správaní druhého človeka, čo chcem dosiahnuť, aké sú moje potreby a aké vo mne vzniknutá situácia vyvoláva pocity. Následne je nutné otvoriť konflikt. 2. fáza: Otvorenie konfliktu – V tejto fáze je potrebné pomenovať konflikt slušnou formou a prostredníctvom spätnej väzby vyjadriť svoje pocity, záujmy, pomenovať správanie, ktorým mi druhá strana ubližuje. V tejto fáze je priestor pre vyjednávanie a predkladanie návrhov riešení situácie, ktoré sú prijateľné pre všetky strany. Treba byť zrozumiteľný, dôveryhodný, prejaviť porozumenie druhej strane, napríklad prostredníctvom aktívneho počúvania. 3. fáza: Polarizácia –Je potrebné nereagovať útočne na obvinenia, výčitky, kritiku a snažiť sa ich preformulovať na vecný problém. Pomenovať záujmy zúčastnených strán a hľadať riešenia, s ktorými budú súhlasiť. Po vzájomnej dohode môžeme zavolať na pomoc neutrálnu stranu (facilitátora, mediátora, uznávanú autoritu), ktorá pomôže pri riešení daného problému. 4. fáza: Izolácia – Je prospešné zavolať niekoho, koho rešpektujú všetci zúčastní a vnímajú ho ako nezávislú autoritu (mediátor, facilitátor, sudca). Nezávislá osoba pomáha nájsť spôsoby komunikácie a také riešenia, ktoré konflikt ukončia alebo vyriešia. 5. fáza: Deštrukcia – Ideálny je vstup nezávislej osoby do konfliktu. Táto osoba musí byť dostatočnou autoritou pre všetky strany a musí mať takú moc, aby bola schopná zastaviť deštruktívne správanie. Po zabránení ďalším negatívnym prejavom správania sa, treba začať s vyjednávaním dohody prijateľnej pre obe strany. 6. fáza: Únava, depresia – V tejto fáze je dôležité poskytnúť účastníkom konfliktu podporu (fyzickú, psychickú, materiálnu) a pomôcť im obnoviť stratenú rovnováhu, prípadne sa s ich aktívnou účasťou snažiť o zmierenie a vytvorenie podmienok, ktoré zabránia návratu do deštrukčnej fázy konfliktu.

V každej z týchto fáz je dobré využívať poznatky o komunikácii z predchádzajúceho modulu.

Na zamyslenie Raz chcel istý lúpežník Angulimal zabiť Buddhu. „Aspoň mi splň pred smrťou posledné prianie“, povedal Buddha. „Odsekni tamten konár stromu.“ Jedno mávnutie mečom a konár bol preč. „Čo teraz?“ „Daj ho naspäť“, hovorí Buddha. Lúpežník sa rozosmial. „Ty musíš byť blázon, keď si myslíš, že sa to dá.“ „Naopak. Blázni ste vy, ktorí sa pokladáte za mocných na základe toho, že viete ubližovať a ničiť. To dokáže aj dieťa. Tí skutočne mocní dokážu tvoriť a liečiť."

40

C C C


140 | S t r a n a

Aktivita CV.4 Čo sa stane, keď sa konflikt nerieši

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je dramatické vyjadrenie neriešeného konfliktu.




Čas na prípravu: 10 min. Počet hráčov: 3


Materiál: scenáre pre hercov (viď príloha č. ...) Prostredie: dnu

Motivácia Aby sme si lepšie vedeli predstaviť priebeh neriešeného konfliktu, skúsime si ho stvárniť pomocou drámy.

Realizácia Lektor vyzve troch dobrovoľníkov, ktorí podľa scenára zahrajú scénku. Scenár sa nachádza v prílohe č.26 na konci publikácie. Scénku s týmto alebo upraveným scenárom môžu hrať aj dvaja inštruktori alebo môžeme dopredu vybrať troch účastníkov, ktorí si ju nacvičia a predvedú pred ostatnými. Scénku necháme komplet odohrať a spätne sa vrátime k jej jednotlivým častiam a popíšeme jednotlivé fázy neriešeného konfliktu napr. tak, ako to uvádzame v teoretickej časti.

Rozbor skupinového diania Dokázali dobrovoľníci dôveryhodne stvárniť jednotlivé fázy neriešeného konfliktu? Dokázali ostatní účastníci aplikovať novonadobudnuté poznatky o priebehu konfliktu, aby pomenovali jednotlivé fázy? Bolo toto dramatické znázornenie pre účastníkov nápomocné pri celkovom pochopení problematiky? Dokážu účastníci vidieť spojitosť preberanej teórie s vlastnými konfliktami? Dokázali by takýmto spôsobom analyzovať svoj vlastný konflikt? Bol by niekto ochotný sa s tým podeliť so skupinou?

Metodické poznámky Je dobré poprosiť troch dobrovoľníkov o naštudovanie si scenára dopredu.

C C C

Aktivita CV.6 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Premena sťažností na neutrálne výroky“. Zadanie úlohy spolu s pracovným listom nájdete v prílohe č.27 na konci publikácie. Úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 87. Prvé zadania vypracuje lektor spolu s účastníkmi. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita CV.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť pomenovať a definovať jednotlivé fázy vývoja konfliktu a spôsoby riešenia vzniknutej situácie pre každú fázu konfliktu Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Zažil niekto z vás konflikt, ktorý sa vyvíjal podobne ako uvedený príklad?

Skúste na podobnom príklade z vášho života popísať jednotlivé fázy neriešeného konfliktu.

Cieľ: Účastníci si nacvičia premenu sťažností na neutrálne výroky Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Pochopili účastníci zadanie domácej úlohy?

Dokázali účastníci jasne vyjadriť záujmy rešpektujúcim spôsobom a preformulovať útočné vyjadrovanie sa, obviňovanie a sťažovanie sa?






LEKCIA III.5 Čo sa deje, keď sa konflikt nerieši – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

CV.1 Losovanie podľa kariet

CV.2 Potopa

CV.3 Teória lekcie

CV.4 Čo sa stane, keď sa konflikt nerieši

CV.5 Zadanie domácej úlohy

CV.6 Evaluácia

C C C


142 | S t r a n a

LEKCIA III.6 Vyjednávanie

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o vyjednávaní a o základných prístupoch vo vyjednávaní. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť definovať princípy pozičného vyjednávania a princípy vyjednávania postaveného

na záujmoch Účastníci si nacvičia vyjednávacie schopnosti (potrebné predovšetkým na prípravnú fázu vyjednávania).




CVI.1 Padajúca palica Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

5-10 min. Palica

CVI.2 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


CVI.3 Vyjednávacie schopnosti

Nácvik vyjednávacích schopností – predovšetkým na prípravnú fázu vyjednávania


CVI.4 Skupinové rozhodovanie

Aktivita zameraná na hľadanie skupinového konsenzu

20-40 min. Tabuľa/Flipchart; písacie potreby

CVI.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Vyjednávacie schopnosti“


CVI.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita CVI.1 Padajúca palica

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je vytvoriť uvoľnenú dynamickú atmosféru v skupine. Táto aktivita sa dá použiť aj pri osvojovaní mien ostatných ako účinný tréning.



Prevzaté z: Zapletal in Labáth, Smik, 1991 Psychická záťaž: malá



Materiál: cca 1,5 m dlhá palica Prostredie: dnu

Motivácia Pamätáte si ešte na naše indiánske mená? Poďme sa spolu preskúšať.

Realizácia Účastníci sedia alebo stoja v kruhu. Lektor postaví do kruhu vysokú palicu a v okamihu, keď ju pustí, vysloví meno niektorého účastníka zo skupiny. Vyvolaný účastník musí vyskočiť a chytiť palicu skôr, ako táto spadne. Kto palicu nechytí pred spadnutím na zem, dostáva nejaký trest, (napr. 5x drep), rovnako je potrestaný aj účastník, ktorý nepoužije správne krstné meno (ak skomolí meno, alebo ak účastník s daným menom nie je zapojený do aktivity).

Rozbor skupinového diania Kto si dobre pamätá mená ostatných? Kto si nevie zapamätať (niektoré) mená? Kto reaguje pohotovo na svoje meno? Kto je nekoncentrovaný a neskoro reaguje na svoje meno? Kto sa často mýli pri menách iných?

Metodické poznámky Pozorovania si lektor robí sám pre seba. Niektoré z nich môže podľa uváženia zverejniť a spracovávať ich v skupine. Skutočnosť, že niekto si nevie zapamätať meno niekoho (hlavne keď sa jedná o klasické mená, nie indiánske), prípadne nereaguje na svoje meno, často naznačuje, že ide o vzťahovú záležitosť.

C C C



Aktivita CVI.2 Teória lekcie









Aké asociácie sa vám vynoria v hlave, keď sa povie „vyjednávanie“?

Akú skúsenosť máte s vyjednávaním vo svojich životoch? Vyjednávate často? S kým?

Je podľa vás zručnosť vyjednávania v živote dôležitá? Pre koho hlavne?

Kde vidíte základný rozdiel, keď niekto vyjednáva, „aby dosiahol svoje“ alebo „aby dosiahol dohodu oboch strán“?


Schopnosť vyjednávať patrí medzi kľúčové zručnosti pri riešení medziľudských konfliktov. Vyjednávaním rozumieme to, keď dve alebo viac strán v spoločnej diskusii objasňujú svoje postoje a záujmy a snažia sa ich presadiť v konečnej dohode. Vyjednávať môžeme rôznymi spôsobmi, ktoré sa líšia už v základných prístupoch a v tom, či druhú stranu vnímame ako:

súpera, ktorý nás ohrozuje – tzv. pozičné vyjednávanie,

partnera, s ktorým riešime problém – tzv. vyjednávanie postavené na záujmoch.41

Princípy pozičného vyjednávača42

1. Nikdy nepovedať viac, ako je nutné – pozičný vyjednávač informácie tají v presvedčení, že ich odhalením ukáže slabé miesta a druhý ho tak môže poraziť. 2. Prvý ústupok musí urobiť druhá strana – pozičný vyjednávač je presvedčený, že ak prvý ústupok urobí on, druhý ho neurobí a tým stratí výhodu. Súperiaci postoj „kto z koho” vytvára bariéru pre ponuky druhej strane. 3. Snažiť sa oslabiť pozíciu druhej strany – pozičný vyjednávač hľadá slabé miesta, aby mohol na ne zaútočiť, snaží sa zneistiť, nalamiť sebavedomie, zastrašovať, provokovať, presadiť seba. 4. Nedovoliť druhej strane vyhrať – pozičný vyjednávač je presvedčený, že ak druhá strana dosiahne to, čo chcela, potom je porazený. Preto sa snaží od druhej strany dostať čo najviac a poraziť ju. 5. Nedôverovať druhej strane – pozičný vyjednávač je presvedčený, že ústretové kroky druhej strany sú maskovací manéver na to, aby ho chytila do pasce a porazila. Je presvedčený, že druhej strane nemôže dôverovať. 6. Skrývať svoje potreby a záujmy – pozičný vyjednávač je presvedčený, že pre dosiahnutie svojich cieľov musí používať triky, zahmlievať pravdu, nastavovať pasce, prekvapovať, odvádzať pozornosť od podstaty. Je presvedčený, že ak povie pravdu, určite to druhá strana zneužije proti nemu. 7. Preháňať svoje požiadavky – pozičný vyjednávač je presvedčený, že musí začať s vysokými požiadavkami, aby mal kam ustupovať bez ozajstných strát. 8. Na koniec, pozičný vyjednávač sa snaží robiť všetko pre to, aby druhej strane zabránil robiť to, čo jej chce robiť on.

Princípy vyjednávania postaveného na záujmoch43

1. Oddeľovať ľudí od problému – snažíme sa byť „mäkkí” na ľudí a „tvrdí” na problém – vo vyjednávaní sme korektní a partnerskí a k riešeniu problému pristupujeme ako k výzve, ktorú dokážeme zdolať. Nebojujeme s druhou stranou, ale využijeme jej spoluprácu na to, aby sme našli riešenie situácie, v ktorej sme sa spolu ocitli. 2. Porozumieť tomu, čo chce a čo cíti druhá strana – ak druhej strane porozumieme, budeme môcť ponúknuť to, čo potrebuje a pochopíme aj jej záujmy. 3. Pomenovať svoje záujmy – snažíme sa porozumieť a pomenovať, aké záujmy sú za našimi stanoviskami aj za stanoviskami druhej strany. 4. Pristupovať k druhému človeku ako k partnerovi – druhého vnímame ako človeka ochotného dohodnúť sa, dôverujeme mu a prejavujeme svoju dôveryhodnosť nielen slovami, ale aj činmi. 5. Navrhovať možnosti riešenia, v ktorých by mohli byť uspokojené nielen naše záujmy, ale aj záujmy druhej strany – zaujímame sa nielen o to, čo chceme dosiahnuť my, ale aj o to, čo chce dosiahnuť druhá strana. 6. Dohodnúť sa na veciach, ktoré sú pre nás prijateľné – ak nájdeme v návrhoch riešení niečo, čo je pre nás prijateľné, dohodneme sa, že to prijímame. Ak nájdeme niečo, čo je neprijateľné, zisťujeme prečo a hľadáme prijateľnejšiu formu riešenia. 7. V prípade potreby oslovíme nezávislú stranu – ak niektoré veci nevieme rozhodnúť, dohodneme sa na nezávislej osobe, ktorá nám pomôže, alebo sa dohodneme na kritériu, ktoré rozhodne objektívne za nás.

Náš zvolený prístup (či už súperiaci, alebo spolupracujúci) sa následne odráža v správaní a v spôsobe, akým s druhým komunikujeme.


144 | S t r a n a

Toto správanie druhí ľudia vnímajú a opätujú podľa svojho nastavenia, najčastejšie reagujú podobne ako my. Naše správanie môže rozhodnúť o tom, či odštartujeme cyklus súperiacich krokov, ktorý povedie k vyhroteniu konfliktu, alebo naopak cyklus spolupracujúcich krokov vedúcich k spolupráci a k dohode. Naša ochota prebrať zodpovednosť za konštruktívne riešenie konfliktu prispieva k jeho pozitívnemu riešeniu.

Príprava na vyjednávanie44

1. Zadefinovať svoj priestor vyjednávania – Pre vyjednávanie je dôležité, aby sme si zadefinovali svoj priestor (zvlášť pre každú záležitosť, ktorú chceme vyjednať), v ktorom sa môžeme pohybovať – svoje maximum a minimum – hranice, kde sme ešte ochotní dohodnúť sa a kam sa už dostať nechceme. V tomto priestore dohody môžeme ponúkať ústretové kroky. 2. Pomenovať a zverejniť svoje ciele, záujmy a potreby – Pred vyjednávaním je nevyhnutné ujasniť si, čo chceme dosiahnuť a aké záujmy potrebujeme naplniť, aby sme boli spokojní. Následne ich v priebehu vyjednávania postupne zverejňujeme, čím urobíme potrebné kroky k spolupráci s druhou stranou. 3. Zaujímať sa o ciele, záujmy a potreby druhej strany a pomenovať ich – Pred a počas vyjednávania máme priestor na zisťovanie a pomenovanie cieľov, záujmov a potrieb druhej strany. Toto je kľúčom k úspešnému riešeniu konfliktov. Potom je potrebné určiť priority (svoje aj druhej strany) a poradie dôležitosti jednotlivých záujmov. 4. Premyslieť a navrhnúť možné riešenia – Ponúkať návrhy je základom pre vytvorenie spoločnej dohody. Potrebná je diskusia o tom, ktoré z riešení uspokojujú jednotlivé záujmy zúčastnených a hľadanie tých častí riešení, ktoré sú prijateľné pre obe strany. Dohodneme sa na veciach, ktoré sú pre nás prijateľné a prijaté návrhy postupne dopĺňame novými návrhmi, až pokým celá dohoda nie je poskladaná z rôznych návrhov, ktoré sú prijateľné pre obe strany. 5. Byť ústretový voči druhej strane – Svoj záujem o druhú stranu neprejavujeme len slovne, ale aj tým, že sa jej snažíme vyjsť v ústrety s návrhmi riešení, ktoré uspokojujú aj jej záujmy. Snaha o vzájomnú ústretovosť je dobrým znakom konštruktívneho riešenia konfliktov.

Na zamyslenie Farmár, ktorého obilie vždy získalo na medzinárodnej výstave prvú cenu, sa delil každý rok s farmármi hospodáriacimi v okolí jeho poľa o svoju najlepšiu sejbu. Keď sa ho niekto opýtal prečo, odpovedal: „Mám na tom vlastný záujem. Vietor berie peľ a nesie ho z poľa na pole. Keby moji susedia pestovali podradnejšie obilie, krížením by klesala kvalita môjho vlastného zrna. Preto sa starám, aby aj on i mali na poli to najlepšie obilie.“ Všetko, čo dávame druhým, dávame i sami sebe. Je nemožné pomáhať druhým bez toho, aby sme tým nepomáhali sami sebe, či škodiť druhým, bez toho aby sme tým neškodili sami sebe.

45

C C C

Aktivita CVI.3 Vyjednávacie schopnosti

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na nácvik vyjednávacích schopností – predovšetkým na prípravnú fázu vyjednávania.






Materiál: Príručka pre účastníkov Prostredie: dnu

Motivácia Zručnosť vyjednávať je niečo, čo sa občas každému v živote zíde. Nasledujúca aktivita ponúka priestor, aby sme si vyjednávacie schopnosti trochu natrénovali.

Realizácia Úlohou účastníkov je odpovedať na jednotlivé body: 1. Porozmýšľaj nad konkrétnym medziľudským problémom, ktorý máš. Popíš daný problém: ... 2. Zadefinuj si svoj priestor vyjednávania – Porozmýšľaj, aké sú tvoje hranice, kde si ešte ochotný/á sa dohodnúť. Tento priestor vyjednávania je potrebné zadefinovať pre každú vyjednávanú záležitosť osobitne. Zadefinuj priestor vyjednávania pre svoj problém: ... 3. Pomenuj a zverejni svoje ciele, záujmy a potreby – Ujasni si, čo chceš dosiahnuť a aké záujmy potrebuješ naplniť, aby si bol/la spokojný/á. Pomenuj svoje ciele, záujmy a potreby: ... Tieto svoje záujmy postupne zverejni – povedz o nich druhej strane, čím urobíš potrebné kroky k spolupráci s druhou stranou. Aktivita pokračuje v rámci domácej úlohy.

Rozbor skupinového diania Cítili sa účastníci v skupine dostatočne bezpečne, aby sa podelili so svojim problémom? Dokázali účastníci aplikovať nové informácie a premietnuť ich do riešenia ich medziľudského problému? Volili účastníci pozičné vyjednávanie alebo vyjednávanie postavené na záujmoch? Rozumejú v dostatočnej miere rozdielom medzi týmito dvomi prístupmi?



Metodické poznámky Úlohou lektora je ubezpečiť sa, že účastníci porozumeli teoretickej časti lekcie a dokážu nové informácie aplikovať na svoju konkrétnu situáciu. Je dôležité, aby lektor nehodnotil podstatu problému, ani vhodnosť potrieb či záujmov účastníkov. Úlohou lektora je usmerniť účastníkov v pomenovaní ich problémov, cieľov a potrieb. Lektor môže vyzvať dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní podeliť sa so svojou prípravou na vyjednávanie, aby túto prípravu prezentovali pred skupinou. Úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 92. Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č.28.

C C C

Aktivita CVI.4 Skupinové rozhodovanie

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je hľadanie skupinového konsenzu.







Motivácia Lektor oznámi účastníkom, že ako skupina dostali od tajného sponzora značný balík peňazí (10.000 €). Teraz sa v skupine musia dohodnúť, čo spravia s peniazmi. No má to jeden háčik – všetci do jedného sa musia zhodnúť a súhlasiť s navrhovanou možnosťou. Ak sa tak nestane, rozhodnutie zvyšku skupiny nie je právoplatné a peniaze poputujú naspäť k darcovi.

Realizácia Na flipchart/tabuľu lektor napíše štyri možnosti, z ktorých si účastníci môžu vybrať: 1. Spoločná dovolenka 2. Darovanie peňazí organizácii sa ochranu zvierat 3. Rozdelenie si peňazí medzi seba tak, že každý týždeň bude dostávať každý účastník po 5 €, až kým sa peniaze neminú 4. Nákup elektrotechniky do triedy (televízor, počítače), ktoré sa tým stanú majetkom školy. Účastníkom dáme určitý časový limit (10-15 min.). Ak po jeho uplynutí nebudú schopní urobiť jednotné rozhodnutie, peniaze automaticky strácajú a tie putujú späť ku tajnému sponzorovi.

Rozbor skupinového diania Ako prebiehala diskusia v skupine? Akým spôsobom dospeli účastníci ku vzájomnej dohode? Objavili sa v priebehu diskusie aj vyjednávacie zručnosti, ktoré účastníci trénovali počas predchádzajúcich aktivít? Bol počas diskusie potrebný zásah lektora, alebo sa skupina dokázala sama dohodnúť na pravidlách diskusie? Kto v skupine prejavil veľkú snahu a aktivitu, kto naopak zostával pasívny? Ako sa skupina stavala k názorom, ktoré neboli v zhode s názorom väčšiny? Využívali účastníci v tomto prípade racionálne argumenty, alebo vsadili na „tlak väčšiny“?

Metodické poznámky Často sa stáva, že v zápale diskusie účastníci zabúdajú na vzájomné rešpektovanie sa a počúvanie sa. Môžeme preto navrhnúť tzv. „systém loptičky“ – hovorí iba ten, kto práve drží loptičku. Tú potom hádžeme tomu, kto sa hlási o slovo. Aby sme sa uistili, že sa účastníci naozaj vzájomne počúvajú, náhodne môžeme účastníka, ktorý chce reagovať na výrok svojho predchodcu poprosiť, aby nám v skratke zhrnul, čo povedal človek pred ním. Iná možnosť, ako facilitovať skupinovú diskusiu a vzájomné rešpektovanie sa, je možnosť zavedenia tzv. „komunikačných faulov“ – červených kariet. Každý účastník dostane na začiatku aktivity prázdne karty červenej farby (2-3 ks), ktoré v priebehu aktivity môže udeľovať iným účastníkom v prípade, že sa dopustia vopred definovaného komunikačného faulu. Tie na začiatku hry napíšeme na flipchart. Pracujeme s nasledujúcim zoznamom komunikačných faulov, ktorý je samozrejme možné doplniť v závislosti od skupiny: 1. Skákanie do reči 2. Zosmiešňovanie názoru iného 3. Nedávanie pozor – neschopnosť zopakovať to, čo hovoril účastník pred ním Keď sa účastník rozhodne udeliť červenú kartu, napíše na ňu aj to, za čo ju dáva, aby ten, ktorý ju dostal, vedel, na čo si má dávať pozor a bolo to pre neho dobrým zdrojom spätnej väzby.

C C C

Aktivita CVI.5 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Vyjednávacie schopnosti“. Ide o použitie prípravy na vyjednávanie, ktorú si účastníci pripravili na stretnutí, pri riešení konkrétneho problému. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.


146 | S t r a n a

Aktivita CVI.6 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť definovať princípy pozičného vyjednávania a princípy vyjednávania postaveného na záujmoch Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Stretli ste sa niekedy s človekom, ktorého by ste označili za „pozičného vyjednávača“? Ako sa správal, o akú situáciu sa jednalo? Uveďte konkrétne príklady.

Máte osobnú skúsenosť s vyjednávaním, postavenom na záujmoch? O akú situáciu sa jednalo? Uveďte konkrétne príklady.

Cieľ: Účastníci si nacvičia vyjednávacie schopnosti, potrebné predovšetkým na prípravnú fázu vyjednávania Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Ako sa účastníkom daril nácvik vyjednávacích schopností?

Dokázali účastníci popísať svoje konkrétne medziľudské problémy?

Darilo sa účastníkom aplikovať teoretické poznatky pri ich príprave na vyjednávanie?

Sú účastníci nastavení skutočne riešiť svoje popísané medziľudské problémy v praxi?





LEKCIA III.6 Vyjednávanie – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

CVI.1 Padajúca palica

CVI.2 Teória lekcie

CVI.3 Vyjednávacie schopnosti

CVI.4 Skupinové rozhodovanie

CVI.5 Zadanie domácej úlohy

CVI.6 Evaluácia

C C C


148 | S t r a n a

MODUL III ZÁVEREČNÁ LEKCIA

Téma a ciele lekcie Lekcia má za cieľ zhrnutie a ukončenie tretieho modulu. Ciele lekcie: Účastníci programu si zopakujú, čo sa na predchádzajúcich lekciách naučili Účastníci zhodnotia prínos absolvovaného modulu pre svoj život.


MODUL III ZÁVEREČNÁ LEKCIA


ZIII.1 Pavúk a muchy Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

5-10 min. Papieriky s číslami (toľko čísel, koľko ľudí sa bude aktívne zapájať v aktivite), šatka na zaviazanie očí

ZIII.2 Zhrnutie modulu Zhrnutie teórie tretieho modulu 15 min. Pripravená prezentácia

ZIII.3 Konštruktívna hádka Zamýšľanie sa nad pravidlami konštruktívnej hádky

35-40 min. Papiere, písacie potreby, podložky na písanie

ZIII.4 Odovzdanie certifikátu

Slávnostné ukončenie tretieho modulu


ZIII.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Spätná väzba – Modul III.“


ZIII.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie


Popis aktivít

Aktivita ZIII.1 Pavúk a muchy

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je jednoduchou, zábavnou formou rozvíjať neverbálny kontakt, komunikáciu, navodiť dynamickú, uvoľnenú, spontánnu atmosféru, podporujúcu emočné sebavyjadrenie.



Prevzaté z: Hermochová in Labáth, Smik, 1991 Psychická záťaž: malá



Materiál: papieriky s číslami (toľko čísel, koľko ľudí sa bude aktívne zapájať v aktivite), šatka na zaviazanie očí

Prostredie: dnu

Realizácia Účastníci sedia v kruhu na stoličkách, tí predstavujú muchy Jeden sedí uprostred, ten predstavuje pavúka. Každý má u seba lístok s číslom, ktoré vie iba on sám. Účastník sediaci uprostred vyvolá náhodné číslo, napr. 16. Účastník s číslom 16 vyvolá ďalšie ľubovoľné dve čísla, napr. 11 a 17. Účastníci s týmito číslami si musia vymeniť miesta. Ten, ktorý sedel uprostred, sa snaží zistiť, ktoré dve muchy si budú meniť miesta a jeho cieľom je obsadiť miesto jednej z nich. Pretože nik na začiatku nevie, kto má aké číslo, je nutné, aby muchy, ktoré si majú vymeniť miesto, sa dohodli neverbálne tak, aby to pavúk sediaci uprostred nezbadal. Cieľom pavúka sediaceho uprostred je dostať sa zo stredu na uvoľnenú stoličku a cieľom vyvolaných múch je vymeniť si miesto tak, aby ich miesto neobsadil pavúk.

Rozbor skupinového diania Ako funguje neverbálna komunikácia medzi účastníkmi? Ako sa správajú účastníci v strede? Ako reagujú na túto situáciu? Ako zvládajú svoju úlohu?

Metodické poznámky Jedná sa o účinnú zahrievaciu aktivitu, ktorá dokáže zdynamizovať skupinovú atmosféru. Najmä keď hrajú aj lektori, ktorí sa vedia pri hre správať spontánne a neboja sa „trapasu“, tak je účinne podporovaný proces emočného sebavyjadrenia, spontánnosti, čo sa prejaví na ďalších skupinových aktivitách. Hru je tiež možné modifikovať tak, že hráči sedia, hráč v strede stojí a má zaviazané oči. Úlohou hráča v strede je potom niektorého z meniacich sa hráčov chytiť. Chytený hráč potom ide do stredu.

C C C



Aktivita ZIII.2 Zhrnutie modulu

Cieľ / zameranie aktivity Zhrnutie teórie tretieho modulu.








Čo nové ste sa dozvedeli o konfliktoch? Čo vám najviac rezonuje z tejto témy?

Zmenil sa váš pohľad na konflikty? Vnímate ich viac ako príležitosť k dobre zmene?

Pomohli vám predchádzajúce lekcie k efektívnejšiemu zvládaniu konfliktov vo svojich životoch?

Je ešte niečo, čo by ste k tejto téme pridali, o čom by ste sa radi rozprávali?

Praktická teória Lektor pomocou prezentácie a diskusie s účastníkmi zhrnie prebratú teóriu tretieho modulu.

C C C

Aktivita ZIII.3 Konštruktívna hádka

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je zamýšľať sa nad pravidlami konštruktívnej hádky, ktorých dodržiavanie bude viesť k vyriešeniu problému a vzájomnému porozumeniu hádajúcich sa ľudí.




Čas na prípravu: 0 min. Počet hráčov: 24 (prípadne prispôsobiť vytváranie podskupín)

Čas na realizáciu: 35-40 min. (1 a 2. kolo 8 min., 3. Kolo 10 min. 4 kolo 14 min.) Vek hráčov: 12 a viac

Materiál: papiere, písacie potreby, podložky na písanie Prostredie: dnu

Motivácia Naše každodenné konflikty s druhými ľuďmi často vyústia do hádky. Niekedy tieto hádky odznejú tak rýchlo, ako prídu, v niektorých prípadoch to však trvá aj niekoľko dní. Hádky nie sú zlé. Podľa psychológov sú hádky dokonca zdravé, pretože uvoľňujú napätie a ľudovo povedané ,,čistia vzduch". Nie však všetky. Niekedy hádky nekončia tým ,,čistým vzduchom", ktorý máme po búrke tak radi. Stáva sa, že naše výmeny názorov na dôležitú tému sa často končia slzami, prípadne buchnutím dverí. Ako sa teda pohádať tak, aby to nakoniec malo zmysel?

Realizácia Inštruktor oboznámi účastníkov s pravidlami hry. Hra prebieha v 4 kolách, pred začiatkom každého kola je oznámený cieľ daného kola (koľko bodov desatora konštruktívnej hádky má skupinka vypracovať a aký čas má na to k dispozícii Cieľom hry je vypracovanie desatora duševného zdravia, súbor pravidiel, ktorých dodržiavanie by bolo účinnou prevenciou duševného zdravia Pri realizácii zadania je potrebné viesť účastníkov k tomu, že zmyslom hry nie je súťaž skupín, ale splnenie úlohy za pomoci konštruktívnej dohody – nájsť spoločné riešenie vyhovujúce všetkým. Je preto potrebné vypočuť názor druhých a rešpektovať sa navzájom. 1. kolo Účastníci sa podelia do podskupín po 3. Ich úlohou bude vytvoriť zoznam 6 princípov konštruktívnej hádky. S každým bodom musia súhlasiť všetci účastníci v skupinke. 2. kolo Jednotlivé podskupiny sa zlúčia do skupín po 6 členov (združením 2 predchádzajúcich skupiniek) a ich úlohou bude vytvoriť zoznam 8 princípov konštruktívnej hádky. S každým bodom musia súhlasiť všetci účastníci v skupinke. 3. kolo Dve skupinky sa opäť zlúčia, čím vzniknú skupinky po 12 ľudí. Ich úlohou bude vytvoriť zoznam 10 princípov konštruktívnej hádky. S každým bodom musia súhlasiť aspoň 10ti účastníci v skupinke.


150 | S t r a n a

4. kolo Všetky skupiny sa zlúčia do jednej a ich úlohou bude vytvoriť zoznam 10 princípov konštruktívnej hádky, s ktorým bude súhlasiť 80% zúčastnených. V rámci štvrtého kola bude mať spoločné dohadovanie nasledujúce pravidlá: Hovorcovia jednotlivých 12-členných skupín striedavo stručne odprezentujú výsledky svojej skupiny a tie sú zapísané na tabuľu. Padnú prípadné vyjasňujúce otázky k jednotlivým bodom druhej skupinky. Môže byť ešte rýchlo upravené konečné znenie bodov. Zhodné body oboch skupín sú inštruktorom združené dohromady (ak s tým obe skupiny súhlasia). Potom sú body oboch skupín striedavo predčítavané a o ich prijatí sa hlasuje. Už sa nemení znenie bodov. Prijaté princípy sú okamžite zapisované na tabuľu. Ak je prijatých viac ako 10 bodov, postupne sa hlasovaním určí, ktoré sa prečiarknu. Ak je prijatých menej ako 10 bodov, hlasuje sa ešte raz o ostatných bodoch. Ak ani teraz nie je prijatý zvyšný počet do desiatich, uspokojíme sa s odhlasovanými bodmi. Záver Toto sú teda zásady, ktorých dodržiavanie by mohlo byť účinnou pomocou pri vedení konštruktívnej hádky. Môžete si ich napísať do svojej príručky. Sú tým najlepším, čo sme dokázali spoločne vytvoriť – tak, aby zaznel pokiaľ možno názor každého jednotlivca a zároveň sme sa dohodli. Skúsme sa nimi teda riadiť.

Rozbor skupinového diania Akým spôsobom jednotliví účastníci pristupovali k hľadaniu pravidiel konštruktívnej hádky? Ktoré zo štyroch kôl považujú účastníci za najnáročnejšie, ktoré bolo naopak najjednoduchšie? Boli jednotliví účastníci pri diskusii konštruktívni, t.j. rešpektovali svoje vlastné pravidlá? Dospela celá skupina v poslednom kole ku vzájomnej dohode? Do akej miery sa pravidlá vytvorené skupinou zhodujú s ponúknutým Desatorom konštruktívnej hádky? Sú pre účastníkov pravidlá, ktoré sami vytvorili, zmysluplnejšie ako tie, ktoré sú dané z vonku? Sú účastníci odhodlaní riadiť sa pravidlami konštruktívnej hádky vo svojich životoch?

Metodické poznámky Je potreba nekompromisne strážiť čas, aby diskusia bola živá a konštruktívna. V poslednom kole je potrebné zdôrazniť, že teraz už o podobe bodov nediskutujeme, ale o jednotlivých bodoch hlasujeme. Na záver môžeme tiež vytvorené body porovnať s našim ponúkaným Desatorom konštruktívnej hádky: 1. Vykopte vojnovú sekeru – Hádka sa má odohrávať iba po predbežnej dohode. Znamená to, že ten, ktorému niečo nevyhovuje povie partnerovi, že má niečo, čo chce s ním riešiť. Dôležité je dopredu si určiť čas a miesto hádky, aby nedochádzalo k hádke pred inými ľuďmi, keď má prísť návšteva alebo treba ísť na rodinnú oslavu. 2. Neodkladajte si krivdy na neskôr – Hádka sa má konať čo najskôr po kritickej udalosti. Je vtedy najväčšia pravdepodobnosť, že si budete pamätať podrobnosti a nestane sa, že si druhý nebude absolútne na danú situáciu spomínať. 3. Hovorte o svojich pocitoch – Nebojte sa hovoriť o svojich pocitoch, ktoré vo vás partnerovo správanie vyvoláva. Nečakajte, že sa partner dovtípi, čo vás trápi. Zároveň je dôležité, aby predmetom hádky bolo konkrétne pozorovateľné správanie. 4. Počúvajte sa navzájom – Počúvajte, čo druhý hovorí, nechajte ho, nech skončí vetu či myšlienku aj v prípade, že s ním nesúhlasíte alebo máte istotu, že sa mýli. Chvíľu ticha si vyčleňte na to, aby ste mohli porozmýšľať o tom, čo hovoril ten druhý. 5. Buďte konkrétny – Neargumentujte tým, čo „si myslia iní“. Podstatné je, čo si myslíte vy, ako sa cítite vy, aké pocity vo vás správanie druhého vyvoláva. Problém popíšte konkrétne ako to vnímate, počujete alebo cítite, povedzte o svojich očakávaniach a vyzvite druhú stranu k spolupráci na riešení problému Rovnako neútočte proti osobám alebo predmetom, ktoré má partner rád a ktoré nesúvisia s predmetom hádky. 6. Správajte sa fér – Vylúčte akékoľvek fyzické násilie, vyhýbajte sa sarkazmu, ponižovaniu či urážkam, vyhrážkam, nepoužívajte „údery pod pás“, neútočte na partnerove slabé miesta. 7. Problémy z minulosti nech sú tabu – Nevracajte sa k problémom, ktoré ste už uzavreli. Na každý vyriešený problém by ste mali vyhlásiť embargo a nevyťahovať ho, kedykoľvek sa vám to hodí. 8. Priznajte si vlastnú vinu – Zamyslite sa nad tým, čím ste mohli konfliktu sami „prispieť“, uznajte vlastné chyby, ponúknite ruku k zmieru, pokúste sa dohodnúť, čo robiť, aby v budúcnosti ku kritickej udalosti nedošlo. 9. Cieľom hádky je spoločnými silami zvládnuť problém – Hádka nie je súdny spor, v ktorom jedna strana musí vyhrať a druhá byť porazená. Ak by sme ostali pre terminológii práva, v hádke by malo ísť o tzv. „mimosúdne vyrovnanie“. O dohodu, ktorá posunie vzťah dvoch rôznych ľudí dopredu. 10. Poďakujte druhému za venovaný čas, ústretový prístup a snahu váš vzťah urovnať.

C C C

Aktivita ZIII.4 Odovzdanie certifikátu

Lektor slávnostne odovzdá certifikáty účastníkom.

C C C



Aktivita ZIII.6 Zadanie domácej úlohy

Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Spätná väzba – Modul III.“ a rozdá pracovné listy. Úlohou účastníkov je zhodnotiť priebeh tretieho modulu. Pracovný list sa nachádza v prílohe č.43. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu. Je vhodné, aby lektor zadal domácu úlohu až po nasledujúcej aktivite.

C C C

Aktivita ZIII.5 Evaluácia


Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na zhodnotenie prínosu absolvovaného modulu zameraného na riešenie konfliktov.







Motivácia Tretí modul nášho programu máme za sebou. Skúsime sa teraz poohliadnuť a zhodnotiť jeho priebeh a jeho prínos pre náš život.

Realizácia Na úvod účastníkom vysvetlíme, prečo potrebujeme od nich vedieť spätnú väzbu ohľadom ich spokojnosti s programom. Predstavíme im tzv. „Pizza hodnotenie“ – na pripravenom flipchart papieri máme nakreslenú obrovskú pizzu rozdelenú na osem dielov – v každom sa pýtame na iné veci, napr. prvý dielik „prístup lektora“, druhý „pestrosť programu“, tretí „atmosféra v skupine“, štvrtý „zrozumiteľnosť podávaných informácií“, piaty „prínos informácií pre môj každodenný život“, šiesty „ako sa tu cítim“, siedmy „komplexnosť informácií o riešení konfliktov“, ôsmy „pokračovanie v programe“. Každý z dielikov predstavuje určité kontinuum, ktorého krajné body slovne označíme, napr. v dieliku „prístup lektora“ stred pizze znamená „super, vyhovuje mi“, okraj pizze znamená „nič moc, nevyhovuje mi“, alebo v dieliku „prínos pre môj každodenný život“ stred pizze znamená „veľký prínos“ a okraj pizze „žiadny prínos“. Takýmto spôsobom predstavujeme pizzu ako terč – čím bližšie k stredu, tým pozitívnejšie hodnotenie. Úlohou účastníkov je pristúpiť ku flipchartu a „pripraviť“ pizzu tak, ako to cítia – t.j. urobiť bodku, prípadne nakresliť nejakú ingredienciu pizze tam, ako jednotlivé aspekty hodnotia. Každý účastník sa vyjadruje ku všetkým ôsmym častiam pizze, takže dokopy nakreslí celkom 8 bodiek, resp. ingrediencií. Na konci môžeme jasne vidieť hodnotenie účastníkov, ktoré lektor pred skupinou zhrnie. Následne požiada účastníkov, aby ešte napísali podrobnú spätnú väzbu na priebeh tretieho modulu – viď predchádzajúca aktivita.



C C C

HODNOTENIE – Spätná väzba lektora na priebeh záverečnej lekcie tretieho modulu


Uznávajú účastníci prínos absolvovaného modulu v oblasti riešenia konfliktov? Sú ešte nejaké témy z oblasti riešenia konfliktov, o ktoré účastníci prejavili záujem? Ako ste sa cítili v roli lektora?


152 | S t r a n a

Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu? Spomeňte si na priebeh jednotlivých aktivít. Ak niektorú aktivitu vyhodnotíte ako nevhodnú pre danú skupinu, zamyslite sa nad príčinou daného javu a možnosťami dosiahnuť cieľ lekcie inou formou. Je dôležité mať na pamäti, že ponúkaná štruktúra lekcie je len návrhom, jednotlivé aktivity môžete prispôsobiť vašim možnostiam a potrebám danej skupiny.

MODUL III ZÁVEREČNÁ LEKCIA – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

ZIII.1 Pavúk a muchy

ZIII.2 Zhrnutie modulu

ZIII.3 Konštruktívna hádka

ZIII.4 Odovzdanie certifikátu

ZIII.5 Zadanie domácej úlohy

ZIII.6 Evaluácia

C C C

PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE

154 | S t r a n a

Kapitola 6 PSYCHOHYGIENA ako téma osobnostno-sociálnej výchovy

MODUL IV. PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE

Očakávaný výstup modulu Účastník programu sa naučí, ako sa čo najlepšie starať o svoje duševné zdravie.

LEKCIA IV.1 Duševné zdravie

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o duševnom zdraví, o kritériách duševného zdravia a o možnostiach pomoci, keď človeka „bolí duša“. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať, čo pojem duševné zdravie vyjadruje a aké sú kritéria duševného zdravia Účastníci budú mať pozitívny postoj k pomoci lekára (psychológa), keď sa nebudú cítiť psychicky v poriadku.




MIV.1 Predstavenie modulu Oboznámenie účastníkov s témou modulu – jeho cieľmi, náplňou.



PI.1 Palec hore – palec dolu Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov


PI.2 Rozprávka Skupinová aktivita zameraná na rozvíjanie emočného sebavyjadrenia


PI.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


PI.4 Emočné vyjadrenie Rozvíjanie emocionálneho sebapoznávania a reflexie svojho prežívania

15-20 min. Ceruzky/pastelky, papiere/pracovné listy

PI.5 Zadanie domácej úlohy Zadanie úlohy „Som OK?“ 5 min. Príručka pre účastníkov

PI.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita MIV.1 Predstavenie modulu









Čo sa vám vynorí v hlave, keď sa povie „duševná hygiena“? Čo pre vás znamená, keď poviete, že ste v pohode?

Čo by podľa vás mala zahŕňať starostlivosť o duševné zdravie? Staráte sa určitým spôsobom o svoje duševné zdravie?


V súčasnosti nás zaplavujú informácie o tom, ako sa čo najlepšie starať o svoje zdravie, koľko vitamínov máme denne prijímať, proti čomu sa máme dať zaočkovať, alebo ako si udržať kondičku a byť fit. Od malička sme vedení k dodržiavaniu zásad fyzickej hygieny, k čomu nás vedie snaha o minimalizovanie možnosti infekčnej nákazy. Menej ale dbáme o vlastnú duševnú hygienu. Zabúdame, že súčasťou zdravia je aj tá „neviditeľná“ časť, t.j. naša duševná pohoda a psychické zdravie. A práve starostlivosťou o svoje duševné zdravie, môžeme účinne predchádzať telesným a psychickým ochoreniam.

Pravidelná psychohygiena dokáže pozitívne ovplyvniť kvalitu nášho života a vzťahov s našim okolím, zvýšiť náš pracovný výkon a prežívať subjektívnu spokojnosť, inak povedané – byť v pohode.



Aktivita PI.1 Palec hore – palec dolu

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom tejto techniky je zamerať pozornosť účastníkov na reflexiu svojich aktuálnych pocitov, vnímanie pocitov iných, diferencovanie prežívania. Súčasne je zámerom navodiť uvoľnenú skupinovú atmosféru.


Kategória: sebareflexívna/iniciačná aktivita Fyzická záťaž: malá





Realizácia Lektor začne aktivitu inštrukciou: Naučíme sa dnes rýchlo si ukázať, ako sa komu z nás darí, čo si myslí, čo cíti. Zdvihnutie palca pravej ruky znamená „áno“, čím vyššie držíte palec pravej ruky, tým silnejšie vyjadrujete súhlas, tým silnejšie je vaše áno. Keď dáte palec ľavej ruky dole, znamená do „nie“. Čim nižšie dáte ľavú ruku tým silnejšie je vaše nie. Ak pociťujete, že vo vašom okamžitom rozpoložení je obsiahnuté zároveň áno i nie, môžete použiť zároveň obidva palce. Na vyskúšanie systému si môžeme položiť niekoľko otázok: Ste dnes spokojní? Mali ste včera dobrý deň? Dotklo sa vás niečo nepríjemné? Ste spokojní sami so sebou? Zažili ste dnes niečo mimoriadne? Uvedomili ste si v poslednom čase niečo nové? Spoznali ste nových zaujímavých ľudí? Je možné pridať ďalšie otázky podľa úvahy lektora.

Rozbor skupinového diania Aké pocity prevládajú u jednotlivých účastníkov programu? Vyskytol sa u niekoho neočakávaný, nový pocit? Ktoré vyjadrenia by bolo vhodné rozobrať v spoločne diskusii?

Metodické poznámky Jednotlivé pocity či názory je vhodné širšie spracovávať v ďalšom pokračovaní techniky tak, aby došlo k prehĺbeniu sebareflexií.

C C C

Aktivita PI.2 Rozprávka

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom tejto techniky je rozvíjať emočné sebavyjadrenie, spoločné emocionálne zdieľanie. Súčasne je zámerom využiť projektívny potenciál techniky, rozvíjať kreativitu, skupinovú kohéziu, kooperáciu a schopnosť počúvať a presne vnímať iných.



Prevzaté z: Labáth, Smik, 1991, modifikované Psychická záťaž: stredná


Čas na realizáciu: 20-30 minút, v závislosti od zaradenia pantomímy Vek hráčov: 10 a viac


Realizácia Lektor začne rozprávať vybraný rozprávkový príbeh. Ako prvú informáciu použije veľmi krátku časť známej alebo úplne vymyslenej rozprávky alebo príbehu. Povie len jednu vetu. Výber príbehu, voľnosť podania alebo štruktúrovanie rozprávky závisí na lektorovi – či nechá priestor projektívnym mechanizmom, alebo bude len trénovať počúvanie a reprodukciu textu. Lektor povie jednu krátku vetu, ktorou sa začína príbeh, ďalší účastník pridá svoju časť do príbehu a postupne každý ďalší účastník pridá po jednej vete. Asi v polovici skupiny je vhodné upozorniť, že budú najmenej dve kolá. V tomto bode je možné hru ukončiť, alebo je možné pokračovať pantomímou, kde účastníci pantomimicky znázornia dej rozprávky a jednotlivé postavy.

Rozbor skupinového diania Čím sú charakteristické príspevky jednotlivých účastníkov? Kto bol emocionálne silne zainteresovaný na tvorbe? Kto na tvorbe nebol emocionálne zainteresovaný? Kto podporoval spoluprácu? Kto skupinu rušil svojimi nevhodnými príspevkami? Čím bol proces tvorby charakteristický? Aké emócie v rozprávke prevládajú? Aké v nej chýbajú?

Metodické poznámky Je dôležité pozorne sledovať priebeh aktivity a primerane spracovať konečnú podobu rozprávky. Je vhodné pomenovať prevládajúce emócie v rozprávke a porovnať ich s celkovým dianím v skupine a emóciami, ktoré v nej existujú.


156 | S t r a n a

Aktivita PI.3 Teória lekcie









Kedy, podľa vás môžeme povedať, že sme duševne zdraví?

Je podľa vás dôležité venovať pozornosť starostlivosti o duševné zdravie? Prečo?

Ako sa prejavujú „choroby duše“?

Keď sa necítime telesne dobre, čo v takej situácii robíme? Čo urobíme, keď sa necítime duševne „fit“?


Naše zdravie zahŕňa telesnú, aj duševnú zložku. Ako existujú preventívne opatrenia nášho telesného zdravia, existuje aj súbor zásad a preventívnych opatrení na udržanie zdravia duševného. Zároveň si treba uvedomiť, že obe zložky nášho zdravia spolu veľmi úzko súvisia – jedna ovplyvňuje druhú a naopak. Keď chceme zistiť, či sme telesne v poriadku, pýtame sa samých seba, ako sa cítime, či nás niečo bolí, či máme s niečím už dlhší čas problémy a pod. Podobné otázky by sme si mali klásť aj v súvislosti s našim duševným zdravím. Pýtať sa, ako sa cítime psychicky, či sa máme dobre, alebo nás dlhší čas trápi niečo, s čím si nevieme rady, či sme schopní vytvárať zdravé vzťahy, v ktorých sme sami sebou, v ktorých sa cítime slobodní a pod. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nám ponúka základné kritériá, podľa ktorých môžeme skúmať, ako sme na tom so svojim duševným zdravím. Podľa kritérií WHO sme duševne zdraví, keď: 1. máme sami k sebe dobrý postoj – tzn. keď sa nenecháme premôcť emóciami, nepodceňujeme ani nepreceňujeme svoje schopnosti, akceptujeme sa takí, akí sme 2. cítime sa dobre medzi inými ľuďmi 3. sme schopní zvládať požiadavky života – snažíme sa zvládnuť problémy, plánujeme dopredu, neobávame sa budúcnosti, využívame príležitosti, ktoré sa nám naskytujú.

Čo keď sa duševne necítim byť „fit“? Keď máme pochybnosti o našom telesnom zdraví, zvyčajne navštívime lekára a dáme sa vyšetriť. Toto naše správanie hovorí o tom, že nám naše zdravie nie je ľahostajné a máme potrebu a snahu sa oň starať. Niekedy sa však stane, že sa nám stres dostane pod kožu, alebo príde problém, s ktorým si nevieme sami poradiť a ktorý nás dlhšie trápi. Vtedy môžeme požiadať o pomoc človeka, ktorému dôverujeme, alebo môžeme vyhľadať odborníka – psychológa, ktorý s nami bude hľadať riešenie. Je prirodzené vyhľadať pomoc lekára keď nás bolí noha a je rovnako prirodzené ísť ku psychológovi keď nás „bolí duša“.

Na zamyslenie Medzi varovné príznaky duševnej choroby patria:

46

-> príliš intenzívne emócie -> úplné vymiznutie emócií -> danej situácii neprimerané emócie -> poruchy spánku -> dlhotrvajúce nechutenstvo -> strata potešenia z príjemných činností -> narušenie vnímania reality (halucinácie) -> narušenie myslenia (bludy) -> nezmyselná reč -> zrýchlenie alebo spomalenie reči alebo správania -> nepochopiteľné správanie -> úplná strata energie -> odmietanie kontaktu, stiahnutie sa do seba, zamĺknutosť -> strata záujmov; výrazné zanedbávanie starostlivosti o seba

-> útočné, agresívne správanie

-> sebapoškodzovanie; pokus o samovraždu Tak ako pri telesných chorobách, tak aj pri tých duševných platí, že čím skôr chorobu odchytíme a začneme s liečbou, tým je lepšia prognóza s jej odstránenia.



Aktivita PI.4 Emočné vyjadrenie

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na rozvíjanie emocionálneho sebapoznávania a reflexie svojho prežívania.



Prevzaté z: Martínková in Labáth, Smik, 1991 Psychická záťaž: stredná



Materiál: ceruzky/pastelky, papiere/pracovné listy, vystrihnuté kruhy Prostredie: dnu

Motivácia Emócie tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho každodenného života. Podfarbujú ho, dodávajú mu rôzne príchute – niekedy sladkú, niekedy trpkú. Bez nich by bol náš život fádny. Niekedy emócie prídu náhle, prekvapia nás svojou silou, inokedy odznejú bez toho, aby sme ich zaregistrovali. Nasledujúca aktivita nám ponúkne možnosť zhodnotiť naše emočné prežívanie, možno ho i porovnať s tým, ako nás vníma naše okolie.

Realizácia Zakresli do kružnice nasledujúce emócie v tej miere, v akej ich najčastejšie prežívaš. Pokiaľ je pre teba špecifická niektorá ďalšia, ktorá nie je uvedená, tvorivo si ju zaraď medzi ostatné. 1. Radosť 2. Ľútosť 3. Hnev 4. Pocity viny 5. Ukrivdenie 6. Optimizmus 7. Beznádej 8. Spokojnosť 9. Úzkosť 10. Ľahostajnosť 11. Strach 12. Pohoda. Pokús sa na kružnici vyznačiť výsekom podiel jednotlivých emócií tak, aby to vystihovalo tvoje prevažujúce citové ladenie. Je samozrejmé, že prežívanie človeka je ďaleko bohatšie, ako o tom môže vypovedať 12 uvedených stavov a že každé takéto znázornenie predstavuje isté zjednodušenie. Napriek tomu aj táto forma sebavyjadrenia môže priniesť dôležitú informáciu a viesť človeka k zamysleniu nad vlastným emocionálnym prežívaním.

Rozbor skupinového diania Aké emócie prevládajú u jednotlivých účastníkov? Ktoré z nich sú pre účastníkov najväčším problémom? Z čoho vyplývajú? Majú reálne opodstatnenie? Čo sa dá s tým robiť? Ako sa dajú tieto emócie spracovať? Ako to vidia ostatní?

Metodické poznámky Je možné využiť tiež prácu v dvojiciach k tomu, aby sa pokúsili vypracovať „emocionálne kružnice“ druhého tak, ako ho vidia zvonka. Je možné na to použiť vystrihnuté kruhy, nachádzajúce sa v prílohe č.29 na konci publikácie. Účastníci si môžu tieto kružnice porovnať s vlastnou. Je možné si taktiež znázorniť, ako by sme si priali, aby naša emocionálna kružnica vyzerala, posúdiť diferenciu a zvážiť možnosti eliminácie rozdielov.

C C C

Aktivita PI.6 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Som OK?“. Zadanie úlohy spolu s pracovným listom nájdete v prílohe č.30 na konci publikácie. Úloha je súčasťou príručky pre účastníkov, strana 98. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita PI.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať, čo pojem duševné zdravie vyjadruje a aké sú kritéria duševného zdravia Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Ako by ste vlastnými slovami popísali, čo je duševné zdravie?

Čo si myslíte o kritériách duševného zdravia?

Cieľ: Účastníci budú mať pozitívny postoj k pomoci lekára (psychológa), keď sa nebudú cítiť psychicky v poriadku Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Zdá sa vám, že je téma duševného zdravia a chorôb dostatočne a transparente diskutované na verejnosti?

Aký postoj sa vám zdá správny zaujať k tejto téme, k ľudom, ktorí majú duševné problémy?

Aká je vaša predstava vhodnej pomoci pri problémoch s duševným zdravím?


158 | S t r a n a

Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Ako sa účastníci zapájali do aktivít, zaujala ich téma?

Čo nové účastníci vniesli do tejto témy?

Aké otázky ostali ešte nezodpovedané?



LEKCIA IV.1 Duševné zdravie – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

PI.1 Palec hore – palec dolu

PI.2 Rozprávka

PI.3 Teória lekcie

PI.4 Emočné vyjadrenie

PI.5 Zadanie domácej úlohy

PI.6 Evaluácia

C C C



LEKCIA IV.2 Môj vzťah k sebe

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o sebaprijatí. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať, čo pojem sebaprijatie vyjadruje Účastníci budú rozvíjať svoju sebaúctu.




PII.1 Podávanie rúk Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov


PII.2 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


PII.3 Odkazy od zrkadla I. Sebareflexívna aktivita, zameraná na sebaponímanie, pozitívnu spätnú väzbu k sebe, aktiváciu vlastných síl

20-30 min. Zrkadlá, pekné malé papiere, perá

PII.4 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Odkazy od zrkadla II.“


PII.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita PII.1 Podávanie rúk

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom tejto aktivity je rozvíjať senzitivitu v neverbálnej komunikácii a interakcii, podporiť blízke, neformálne vzťahy v skupine, rozšíriť ich o ďalšie interakčné dimenzie.



Prevzaté z: Kratochvíl in Labáth, Smik, 1991 Psychická záťaž: stredná




Realizácia Účastníci sa prechádzajú po miestnosti a spontánne podávajú ruku ľuďom, ktorých stretávajú, resp. všetci si spontánne podávajú ruky. Po spontánnom podávaní rúk môže hra pokračovať tak, že lektor dá inštrukciu, aby sa namiesto podávania rúk chytili za ľavé ucho, potom za pravú pätu a pod. Posledná inštrukcia bude, aby sa objali.

Rozbor skupinového diania Kto sa dokázal správať spontánne? Kto mal výraznejšie zábrany? Kto na niekoho zabudol a nepodal mu ruku? Aké pocity mali jednotliví účastníci pri jednotlivých dotykoch? Čo im vadilo/nevadilo? Čo pre nich znamená telesný kontakt?

Metodické poznámky Telesný kontakt podporuje budovanie dôvernejších vzťahov a sociálnu blízkosť, preto aktivity tohto typu pomáhajú vytvárať atmosféru pre vzájomné zdieľanie osobných tém. Treba dbať o to, aby dotyky boli zo strany účastníkov prijímané pozitívne. Rešpektujeme, ak sa niekto z účastníkov nechce aktivity zúčastniť.

C C C


160 | S t r a n a

Aktivita PII.3 Teória lekcie









Čo si predstavíte pod pojmom „sebaprijatie“?

Do akej miery prijímate seba samých? Čím je to ovplyvnené?

Čo sa vám na sebe najviac páči? Čo naopak by ste chceli zmeniť? Na ktorú z týchto otázok je jednoduchšie odpovedať?

Znamená prijatie svojich nedostatkov, že sa už nepokúšame o zlepšenie?


Mať k sebe zdravý dobrý vzťah – prijať sa takí, akí sme, so svojimi silnými stránkami, ale aj so svojimi nedostatkami – je pre naše duševné zdravie nevyhnutné. Stáva sa, že naše sebaprijatie, či náš vzťah k sebe samým ovplyvňujú viaceré faktory – naše každodenné skúsenosti, výsledky našej práce, vzťahy s druhými ľuďmi, reakcie nášho okolia a podobne. Samozrejme, nie všetky tieto okolnosti sú pozitívne, preto sa môže stať, že sa cítime menejcenní, nepotrební a ignorovaní, čo ovplyvní aj naše duševné zdravie. Každý z nás má svoju hodnotu, ktorá nie je závislá od kritérií (krásy, dobroty, inteligencie či šikovnosti), ktoré si stanovia druhí. Svoju hodnotu máme bez ohľadu nato, či sa nám podarilo splniť nejakú úlohu na výbornú, alebo sme ju úplne pokazili, či sme v športovej reprezentácii, alebo sme športové drevá, či máme veľa priateľov alebo málo a pod. Život nás bude viac baviť, keď sa budeme mať radi a budeme si seba vážiť. Zároveň však nejde o zmierenie sa s vlastnými nedostatkami v zmysle: „áno, drogujem, kradnem, klamem, ale čo už, ja som raz taký...“ Ide o priznanie si svojich negatívnych stránok, teda ich nepopieram, ale preberám za ne zodpovednosť a snažím sa ich zlepšiť. Pri tom však nestrácam zo svojej hodnoty.

Sebaprijatie verzus „ideál krásy“ Sebaprijatie sa dotýka nie len otázok prijatia našich vlastností, ale aj nášho tela a výzoru. Každodenne sme konfrontovaní s ideálom telesnej krásy, ktorý máme podsúvaný v médiách. Štíhle dievčatá s dokonalou pleťou, svalnatí a vyšportovaní muži a pod. Ak by sme sa porovnávali s ideálom krásy z médií, pravdepodobne by sme viacerí dospeli k záveru, že nespĺňame všetky kritériá „krásy“. Napriek tomu je naše telo úžasné. Stačí si uvedomiť, ako naše orgány fungujú, ako sú navzájom prepojené, čo všetko naše telo dokáže. Často sa však zameriavame na krivý nos, pupienok na čele, výšku, s ktorou nie sme spokojní a pod. Vieš, k akému záveru prišli plastickí chirurgovia? Tvrdia, že ak je niekto posadnutý svojím nevzhľadným nosom a napravia mu ho, zvyčajne o sebe nezačne zmýšľať o nič lepšie ani po zákroku. Takíto ľudia sa jednoducho upriamia na inú časť svojho tela, ktorá by podľa nich mala vyzerať inak. Preto najúčinnejším „liekom“ na naše nedostatky je prijatie seba takých akí sme, s našimi prednosťami, aj nedostatkami.

C C C



Aktivita PII.4 Odkazy od zrkadla I.

Cieľ / zameranie aktivity Jedná sa o krátku sebareflexívnu aktivitu, zameranú na sebaponímanie, pozitívnu spätnú väzbu k sebe, aktiváciu vlastných síl.



Prevzaté z: Hermochová, 1994, modifikované Psychická záťaž: stredná



Materiál: zrkadlá, pekné malé papiere/POST IT bloky, perá Prostredie: dnu

Motivácia Každý z nás sa denne pozerá do zrkadla, niekedy sme spokojní s tým čo vidíme, inokedy možno nie. Skúste teraz napísať čo vidíte pri pohľade do zrkadla, čo vám zrkadlo hovorí.

Realizácia Každý z účastníkov dostane zrkadlo, papier a pero a napíše, čo ho napadá pri pohľade do zrkadla. Keď všetci skončia, ich úlohou je nájsť človeka, ku ktorému majú dôveru. Takto účastníci vytvoria dvojice, v ktorých sa navzájom podelia o to, čo im hovorí zrkadlo. Následne každý účastník rozdelí tieto vyjadrenia na pozitívne a negatívne. V skupine sa môžu účastníci podeliť s tým, koho vyjadrenia boli prevažne pozitívne, koho prevažne negatívne. V druhej časti úlohy rozdáme účastníkom pekné malé papieriky na ktoré si napíšu, čo dobré a povzbudivé by im zrkadlo mohlo povedať. Účastníci majú naformulovať povzbudivý „odkaz od zrkadla“ do ťažkých chvíľ, ktorý si môžu prilepiť doma na svoje zrkadlo.

Rozbor skupinového diania Dokázali sa účastníci vtiahnuť do tejto aktivity? Bola im táto aktivita príjemná? Ako zvyčajne zmýšľajú o sebe účastníci? Ako ich zvyčajne vnímajú partneri z ich dvojíc? Čoho sa najčastejšie týkali povzbudivé odkazy?

Metodické poznámky Pri vyváraní dvojíc je dôležité rešpektovať vôľu účastníkov, prípadne môže byť aj skupina tvorená tromi účastníkmi, ak si dobre rozumejú. Ak niekto ostane a nenájde skupinu, ku ktorej by sa pridal, lektor mu ponúkne spoločné zdieľanie sa. Úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 101.

C C C

Aktivita PII.6 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Odkazy od zrkadla II.“. Úloha je pokračovaním predchádzajúcej úlohy, pričom lektor pripomenie účastníkom, aby si naformulované povzbudivé „odkazy od zrkadla“ prilepili doma na svoje zrkadlo. Vždy, keď sa do zrkadla pozrú, si môžu tieto odkazy prečítať. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita PII.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať, čo pojem sebaprijatie vyjadruje Lektor nakreslí na veľký papier človeka. účastníci skupiny prichádzajú po jednom a na ľavú stranu papiera píšu, čo všetko je sebaprijatie a na pravú stranu píšu, čo všetko sebaprijatie nie je.

Cieľ: Účastníci budú rozvíjať svoju sebaúctu Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Kedy si vážime samých seba? Uveďte pár príkladov zo života.

Kedy si nevážime samých seba? Uveďte pár príkladov zo života. Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Správajú sa účastníci k sebe s väčším prijatím a k druhým s väčším rešpektom?

Sú potrebné časté zásahy autority kvôli nevhodnému správaniu sa účastníkov k sebe a k druhým?

Čo zaujímavé odznelo v tejto lekcii k téme, s ktorou sa mladí človek denne konfrontuje?



162 | S t r a n a


LEKCIA IV.2 Môj vzťah k sebe – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

PII.1 Podávanie rúk

PII.2 Teória lekcie

PII.3 Odkazy od zrkadla I.

PII.4 Zadanie domácej úlohy

PII.5 Evaluácia

C C C



LEKCIA IV.3 Ja a tí druhí

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o medziľudských vzťahoch. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať zdravé vzťahy Účastníci začnú preberať zodpovednosť za to, aké vzťahy s druhými vytvárajú.




PIII.1 Poradie podľa kľúča Krátka iniciačná aktivita zameraná na rozohriatie a uvoľnenie účastníkov

10-15 min. lavičky, prípadne odrezaný kmeň stromu (cca 30 – 40 cm nad zemou), alebo povraz položený na zemi

PIII.2 Zvon Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov


PIII.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


PIII.4 Moja sieť vzťahov Sebareflexívna aktivita zameraná na uvedomenie si svojej siete vzťahov


PIII.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita PIII.1 Poradie podľa kľúča

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je rozohriatie účastníkov a navodenie atmosféry uvoľnenia a dôvery.






Materiál: lavičky, prípadne odrezaný kmeň stromu (cca 30 – 40 cm nad zemou), alebo povraz položený na zemi

Prostredie: dnu/von

Realizácia Účastníci sa postavia na lavičku. Dĺžka lavičky, príp. spojených lavičiek by mala byť taká, aby sa na ne zmestili všetci účastníci stojac vedľa seba v rade, plece pri pleci a ostalo tam ešte miesto tak pre 3-5 ľudí. Lektor najprv vyzve účastníkov, aby sa postavili na lavičku do radu. Keď už sú všetci tam, vyzve ich, aby sa premiestnili podľa zadaného kľúča – napr. podľa abecedného poradia začiatočných písmen ich krstných mien, podľa dátumu narodenia, podľa dĺžky vlasov a pod. Pravidlá, ktoré je potrebné pri premiestňovaní dodržiavať sú: pri premiestňovaní nemôžete opustiť lavičky, na ktorých stojíte a nemôžete použiť žiadnu inú oporu okrem seba navzájom.

Rozbor skupinového diania Akú stratégiu pohybu po lavičke lane zvolila skupina? Ako reagovali jednotliví účastníci na fyzický kontakt, ktorý bol potrebný pri premiestňovaní účastníkov? Bolo to niekomu viditeľne nepríjemné? Kto v skupine prebral iniciatívu? Splnila aktivita svoj účel a je skupina dostatočne motivovaná k ďalšej spolupráci?

Metodické poznámky Lektor v tejto aktivite dohliada najmä na bezpečnosť účastníkov, najmä ak sa pohybujú po vyvýšenej lavičke. Ak nemáte k dispozícii lavičky, môžete použiť lano, položené na zemi. Vtedy lektor dohliada na dodržanie pravidiel. Keď je skupina spokojná s dosiahnutým poradím, lektor skontroluje správnosť podľa zvoleného kľúča a ocení spoluprácu skupiny.

C C C


164 | S t r a n a

Aktivita PIII.2 Zvon

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je navodenie atmosféry uvoľnenia a dôvery.



Prevzaté z: Kratochvíl in Labáth, Smik, 1991, modifikované Psychická záťaž: stredná




Realizácia Skupina vytvorí kruh, v ktorom je jeden uprostred. Kruh je pevne uzatvorený, všetci stoja blízko seba. Ruky majú pred sebou, pripravené „k akcii“. Základné pravidlo je, že nesmú okruh uvoľniť. Účastník, ktorý je uprostred, má zatvorené oči, telo má spevnené a stojí rovno ako svieca. Keď je vytvorený základný kruh a pokyny sú všetkým jasné, ten čo stojí v strede, nechá svoje telo voľne padať na ostatných. Títo ho zachytávajú a jemne si ho podávajú so strany na stranu (pripomína to bitie zvona bim-bam). Zásadne nemožno pripustiť nezachytenie, alebo nejaké prejavy agresivity.

Rozbor skupinového diania Kto nemá výraznejšie problémy s pádom dôvery? Kto sa nedokáže dostatočne uvoľniť a odmieta to realizovať? Ako to súvisí s jeho interpersonálnymi vzťahmi? Ako to jednotliví účastníci interpretujú? Aké pocity pri tom prežívajú? Sú skôr prijemné alebo skôr nepríjemné?

Metodické poznámky Veľkosť kruhu je veľmi dôležitým faktorom. Ten môže byť taký, aby jeho členovia mohli bezpečne zachytiť toho, čo je uprostred. Zásadne nemožno pripustiť nezachytenie, alebo nejaké prejavy agresivity. Je nevyhnutné venovať veľký priestor pre verbalizovanie pocitov po aktivite, pre vyjadrenie sa a reflexiu svojho reagovania, pre porozumenie a spracovanie svojho prežívania, uvedomenie si podobnosti s inými ľuďmi a podobne.

C C C

Aktivita PIII.3 Teória lekcie









Ako by ste opísali vzťahy, ktoré vytvárate s ľuďmi z vášho okolia? Do akej miery viete ovplyvniť to, aké vzťahy vytvárate?

Čo podľa vás znamená, že máte s niekým „zdravý vzťah“? Ako by ste vystihli charakteristiky zdravého vzťahu?

Patria konflikty do zdravých vzťahov? Prečo áno/nie?


V našom živote fungujeme vo vzťahoch blízkych aj vzdialenejších. Ako vnímame „blízkosť“ či „silu“ týchto vzťahov, záleží na faktoroch ako frekvencia stretávania sa (alebo iného kontaktu), dôvernosť (otvorenosť), vzájomné sympatie, spoločné záujmy, názory alebo postoje, rozmanitosť činností, ktorým sa spolu s druhými venujem, dĺžka trvania vzťahu, erotická príťažlivosť či vzájomné záväzky. To, aké vzťahy vytvárame s druhými ľuďmi, ovplyvňujeme do značnej miery my sami. Naše vzťahy s druhými ľuďmi sú v pozitívnom i v negatívnom zmysle ovplyvňované našimi charakteristikami ako je dôverčivosť, bezprostrednosť, strojenosť, spoľahlivosť, láskavosť, urážlivosť, výbušnosť a pod. Sme zodpovední za to, aké vzťahy s druhými vytvárame. Sme zodpovední za to, čo vo vzťahoch robíme a tiež za to, čo nerobíme. Mávame sklony vyhnúť sa prebratiu tejto osobnej zodpovednosti. Niekedy sa zdá ľahšie a príjemnejšie neprebrať zodpovednosť. A tak sa stáva, že vinu za zlé vzťahy zvaľujeme na druhých, alebo na nepriaznivé okolnosti. Druhí ľudia, či okolnosti sú však vždy také, aké sú. Ak ich vnímame ako problém, je to otázka našej interpretácie. Preto aj keď nie sme vždy zodpovední za vzniknutú situáciu, vždy sme zodpovední za svoju interpretáciu udalosti a za svoju reakciu.



Naozaj som zodpovedný za všetky svoje reakcie? Ťažko pripúšťame fakt, že sme zodpovední za všetky svoje reakcie. Predovšetkým, ak naša reakcia bola nesprávna. Jeden poradca používa nasledujúce prirovnanie: Predstavte si pomaranč. Čo asi z neho vytečie, keď ho s láskou vytlačíme? Pomarančová šťava. A čo vytečie z toho istého pomaranča, keď ho rozdupeme? Pomarančová šťava. A keď pomaranč hodíme o stenu? Znova pomarančová šťava. Pomaranč nie je „zodpovedný“ za to, čo s ním urobíme, ale je „zodpovedný“ za to, čo vydá. Odpovedá vždy tým, čo je v ňom. Práve tak sme aj my zodpovední za to, čo je v nás – za naše myšlienky, interpretácie, postoje a za to, čo z nás vychádza. Nemá význam hádať sa len preto, že ten druhý začal. Môžeme odpovedať aj niečím iným ako hádkou a vojnou. Naháňačka za jedovatým hadom, ktorý nás uhryzol, spôsobí, že jed sa rýchlejšie vstrebá do nášho organizmu. Oveľa lepšie je okamžité vykonanie opatrení na odstránenie jedu.

47 Namiesto toho, aby sme sa hádali, môžeme sa rozhodnúť, ako budeme danú

situáciu interpretovať a ako zareagujeme. Napríklad sa môžeme opýtať samých seba, do akej miery bola akcia druhého človeka len reakciou na naše predchádzajúce správanie. Ako sme si spomínali v predchádzajúcom module, naše správanie môže rozhodnúť o tom, či odštartujeme cyklus súperiacich krokov, ktorý povedie k vyhroteniu konfliktu, alebo naopak cyklus spolupracujúcich krokov vedúcich k dohode a dobrým vzťahom.

Čo to vlastne znamená mať zdravý vzťah? Už ste sa zamysleli nad tým, čo to vlastne znamená mať zdravý vzťah? Čím je takýto vzťah charakteristický? Ak napríklad prichádzam často s mojimi rodičmi, kamarátmi, priateľom alebo priateľkou do konfliktov, znamená to, že náš vzťah je nefunkčný, že nie je zdravý? Nie nevyhnutne. V medziľudskom vzťahu predsa prichádzajú do intenzívneho kontaktu dve rôzne osobnosti s rôznymi potrebami, skúsenosťami i očakávaniami, takže je veľmi prirodzené, že nastanú určité konflikty a nedorozumenia. Vyhýbať sa takýmto konfliktom za každú cenu (teda aj za cenu potláčania vlastných potrieb a názorov) by síce mohlo zvonku vyzerať ako idylický vzťah, no vnútri v nás by sa kopilo napätie a raz by to v nás vybuchlo ako v sopke. Tak teda ako spoznať, že prežívame zdravé vzťahy, prípadne zistiť, kde naše vzťahy majú rezervy, na ktorých možno pracovať? Existuje množstvo definícií, no my spomenieme len pár orientačných znakov. Zdravý vzťah (či už partnerský alebo priateľský) prežívame vtedy, keď si navzájom vieme porozumieť, podporovať sa vo svojich cieľoch a snoch, keď vieme rešpektovať názory toho druhého i keď s nimi nesúhlasíme, vieme sa s druhým podeliť o naše pocity a túžby a zároveň vyčleňujeme priestor aj pre túžby toho druhého, vieme tomu druhému odpustiť a úmyselne mu neškodiť, keď sa cítime v tom vzťahu slobodným (slobodným k prejaveniu svojho názoru, aj slobodným k vyžiadaniu si priestoru a súkromia).

Na zamyslenie Zlaté pravidlo znie: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“ Drž sa ho a buduj vzťahy plné porozumenia, podpory a lásky.

C C C

Aktivita PIII.4 Moja sieť vzťahov

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je uvedomenie si svojej siete vzťahov.



Prevzaté z: Hermochová, 1994, upravené Psychická záťaž: stredná




Motivácia Blízke vzťahy hrajú často krát v našom živote protichodné úlohy. Na jednej strane sú jedným z najbežnejších zdrojov stresu a na druhej strane predstavujú oporu a zdroj sily pri zvládaní bežných i mimoriadne náročných situácií. Cieľom tejto úlohy je urobiť si prehľad svojich blízkych vzťahov a ľudí, ktorí sú pre nás oporou.

Realizácia Účastníci si otvoria príručku na strane 105. Ich úlohou je do malej kružnice v strede papiera napísať svoje meno. Od kružnice so svojim menom nakreslia lúče s kruhmi na konci, do ktorých napíšu mená osôb, s ktorými majú nejaký vzťah a tento vzťah je pre nich dôležitý. Dĺžka lúča by mala vyjadrovať mieru blízkosti medzi účastníkom a danou osobou. Ku každému zakreslenému vzťahu účastníci pripíšu, čo im tento vzťah dáva, v čom im pomáha. Do druhého obrázku, účastníci zakreslia ideálny stav, to znamená, že do obrázku dokreslia ďalšie krúžky s menami nejakých ďalších osôb, prípadne môžu krúžok určitej osoby nakresliť bližšie alebo ďalej, poprípade ho úplne vyškrtnúť. Nakoniec účastníci doplnia nasledujúce nedokončené vety: Ľudia, o ktorých sa môžem oprieť, sú ... Vo svojich vzťahoch som spokojný s ... Vo svojich vzťahoch nie som spokojný s ... Aby som bol/la spokojnejší/šia so svojimi vzťahmi, mohol/mohla by som skúsiť ...


166 | S t r a n a

Následne lektor vyzve jedného dobrovoľníka, aby ukázal svoju sieť vzťahov a popísal ju. Po ukážke účastníci vytvoria dvojice, prípadne štvorice, v rámci ktorých budú diskutovať o svojich vzťahových sieťach. Diskusia je orientovaná hlavne na popísanie rozdielov medzi súčasným stavom našej siete vzťahov a ideálom, ktorý by sme chceli mať a na to, čo účastníci doplnili do jednotlivých nedokončených viet. Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č. 31, ktorý sa nachádza na konci publikácie.

Rozbor skupinového diania Dokázali sa jednotliví účastníci dostatočne ponoriť do tejto aktivity a poctivo vypracovať svoje siete vzťahov? Sú siete vzťahov účastníkov dosť pevné? Aké vzťahy v nich zvyčajne figurovali ako tie najdôležitejšie? S čím sú účastníci vo svojich vzťahoch spokojní, s čím naopak nie? Dokážu účastníci pomenovať, kde je priestor na zlepšenie svojich medziľudských vzťahov? Vidia to ako niečo, čo majú sami vo svojich rukách, alebo pripisujú zodpovednosť tým druhým?

Metodické poznámky Je vhodné, aby si lektor dopredu vypracoval túto úlohu, aby sa ubezpečil, že úlohe rozumie a vie odpovedať na prípadné dotazy zo strany účastníkov. Pri prezentovaní siete vzťahov dobrovoľníkom dbá na jeho emočnú bezpečnosť a vhodné reakcie zo strany skupiny. Keďže téma dôležitých interpersonálnych vzťahov je pomerne intímna, dovolí účastníkom, aby dvojice, príp. štvorice vytvorili na základe vlastnej voľby.

C C C

Aktivita PIII.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať zdravé vzťahy Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Ako hodnotíte vaše vzťahy? Čím sa vyznačujú zdravé vzťahy? Čo vám do života prinášajú zdravé vzťahy?

Ako by ste charakterizovali nezdravé vzťahy? Čo do života prinášajú nezdravé vzťahy? Čo je možné z nezdravými vzťahmi urobiť?

Cieľ: Účastníci začnú preberať zodpovednosť za to, aké vzťahy s druhými vytvárajú Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Ako účastníci vnímajú svoju zodpovednosť za to, aké vzťahy s druhými vytvárajú?

Uvedomujú si svoj diel zodpovednosti? Ako sa k tejto zodpovednosti stavajú?





LEKCIA IV.3 Ja a tí druhí – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

PIII.1 Poradie podľa kľúča

PIII.2 Zvon

PIII.3 Teória lekcie

PIII.4 Moja sieť vzťahov

PIII.5 Evaluácia

C C C


168 | S t r a n a

LEKCIA IV.4 Stres v mojom živote

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o strese a jeho príznakoch. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať čo je stres a aké druhy stresu poznáme Účastníci budú vedieť popísať príznaky stresu a budú ich vedieť identifikovať aj vo svojom živote.


LEKCIA IV.4 Stres v mojom živote


PIV.1 Vikingovia Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov


PIV.2 Detektor lží Reflektovanie stresujúcej, záťažovej situácie v interpersonálnom kontakte


PIV.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


PIV.4 Stresové príznaky Sebareflexívna aktivita zameraná na uvedomenie si vlastných stresových príznakov


PIV.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Pozorovanie stresových príznakov“


PIV.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita PIV.1 Vikingovia




Prevzaté z: Do Európy Hrou, 2001 Psychická záťaž: malá




Realizácia Účastníci stoja v kruhu. Jeden z účastníkov zatrúbi, čím sa začne hra. Priloží si ruky k hlave (predstavuje vikingské rohy na helme), obaja susediaci účastníci začnú zúrivo veslovať, ako keby viezli vikinga na lodi. Úlohou vikinga je zvolať meno iného účastníka z kruhu. Ten začne kývať rukami pri hlave a jeho susedia začnú veslovať. Kto zabudne veslovať, kývať rukami pri hlave alebo vyvolať ďalšieho účastníka z kruhu – vypadáva. Vtedy všetci účastníci naraz dvakrát tlesknú, dvakrát dupnú a hromovo zavolajú: „HU“. Hra sa začína odznova zatrúbením.

Rozbor skupinového diania Ako skupina reagovala na túto aktivitu? Páčila sa im? Dostal každý v skupine možnosť vyskúšať si rolu Vikinga? Boli mená, ktoré sa opakovali častejšie ako iné? Pripravila táto aktivita skupina v dostatočnej miere na ďalšiu spoluprácu?

Metodické poznámky Lektor sa môže aktívne zapojiť do tejto aktivity; jeho dramatické zvolanie „HU“ a zúrivé veslovanie môže ostatných účastníkov skupiny motivovať k podobnému nasadeniu. Túto aktivitu je možné použiť aj v úvodnej fáze práce s novou skupinou pri učení sa mien ostatných účastníkov.

C C C



Aktivita PIV.2 Detektor lží

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je reflektovať vnímanie stresujúcej, záťažovej situácie v interpersonálnom kontakte, uvedomovať si niektoré zákonitosti svojho vnímania a reagovania, tendencie k skreslenému vnímaniu.


Kategória: úvodná aktivita Fyzická záťaž: malá





Realizácia Účastníci stoja v polkruhu okolo stoličky, na ktorej sedí jeden dobrovoľník. Po dobu jednej až dvoch minút môžu všetci účastníci klásť otázky tomu, ktorý sedí na stoličke (vystriedajú sa všetci účastníci). Dobrovoľník sediaci na stoličke musí odpovedať len nepravdivo. Po skončení techniky je nevyhnutné dať široký priestor na diskusiu o prežívaní a pocitoch účastníkov a vplyve prežívaného stresu na ich vnímanie a reakcie. Táto diskusia je rozhodujúcou časťou aktivity.

Rozbor skupinového diania Ako reaguje a správa sa účastník na stoličke? Je nervózny - pokojný, hovorí jasne - zajakáva sa, nevie odpovedať a pod.? Aké otázky mu kladú jednotliví účastníci? Kto je agresívny? Kto je priateľský? Kto sa dištancuje? Aké pocity vyvoláva situácia v účastníkoch? Ako to vplýva na ich vnímanie a reagovanie?

Metodické poznámky Účastníci by mali mať možnosť neodpovedať (no comment) na nepríjemné otázky.

C C C

Aktivita PIV.3 Teória lekcie









Ako často prežívate vo svojom živote stres? Ako sa s ním viete vyrovnať?

Považujete stres za niečo čisto negatívne, alebo môže mať aj pozitívnu stránku?

Čo všetko môže byť zdrojom stresu u mladých ľudí vášho veku?

Ako myslíte, že sa môže na človeku po telesnej aj duševnej stránke odraziť dlhodobý stres?


Keď hovoríme o faktoroch, ktoré ovplyvňujú naše duševné zdravie, musíme spomenúť stres, pred ktorým nie je možné ujsť. Stres je všadeprítomný. Prichádza ako reakcia na zvýšenú záťaž, alebo ohrozenie či očakávanie ohrozenia. Každodenný život kladie na nás rôzne požiadavky, ktoré musíme zvládnuť. Denne riešime problémy, ktoré prichádzajú, snažíme sa využívať príležitosti, ktoré sa nám ponúkajú, či plánujeme a tvoríme si svoju vlastnú budúcnosť. Pri tom všetkom je stres našim verným spoločníkom. Tento stres môžeme rozdeliť na prirodzený, aktivujúci stres – eustres a škodlivý, negatívny stres – distres. Eustres – Optimálna hladina stresu (eustres) pôsobí ako tvorivá a motivačná sila, ktorá nás vedie k podávaniu neuveriteľných výkonov a dosahovaniu našich cieľov. Eustres zažívame pred dôležitou schôdzkou, výkonom, či v nových podmienkach. Cítime, ako sa mobilizujú naše sily, ako sme schopní „prekonať samých seba“. Po eustrese zavládne nová vyváženosť, rovnováha. Distres – Je to dlhodobý, škodlivý stres, ktorý dokáže byť veľmi nebezpečný a poškodzuje psychické aj telesné zdravie. Zatiaľ čo rozumná hladina eustresu zvyšuje výkonnosť, vplyv distresu má na výkon opačný vplyv. Zatiaľ čo pri eustrese zažívame príjemné napätie a po ňom radosť z dosiahnutia cieľa, pri distrese začneme strácať pocit istoty, cítime preťaženie, zúfalstvo, bezmocnosť.


170 | S t r a n a

Stres môžeme rozlišovať aj podľa intenzity na hypostres, ktorý je slabší a organizmus si naň môže zvyknúť a na hyperstres, ktorý presahuje hranice prispôsobivosti a spôsobuje zlyhanie, psychické alebo fyzické zrútenie a v krajnom prípade aj smrť. Každý máme svoju hranicu zvládnuteľného stresu posunutú inde. Pre všetkých je však dôležité, aby sme boli sami so sebou v kontakte, vedeli rozpoznávať vlastné príznaky stresu a vedeli svoj stres ventilovať, pracovať s ním, či dokonca využívať ho vo vlastný prospech.

Ja ako zdroj stresu Zdroje stresu na nás čakajú naozaj za každým rohom – v škole, v rodine, v medziľudských vzťahoch, vonku na ulici (napr. neschopný šofér v aute pred nami, pomalý rad pri pokladni atď.). Zároveň si nemalý stres vieme spôsobiť aj my sami – nedokážeme sa prijať so svojimi nedostatkami a stresujeme sa negatívnymi predstavami o sebe, nesprávne interpretujeme dianie okolo seba, úplne inak chápeme výroky druhých, ako boli pôvodne mienené a pod. Zbytočne nechávame zaplavovať negatívnymi emóciami a tieto zväčšujú nepokoj a vnútorné napätie, „tečú nám nervy“ a stres nám lezie pod kožu. Čo teda v takom prípade, keď je pre nás pohľad do zrkadla stresujúcejší ako písomka v škole, alebo uvedomenie si svojich negatívnych vlastností nás znepokojuje viac ako nehybná rada pri pokladni? Čo robiť, keď sme príčinou stresu my sami? Jedným z nástrojov, ktoré máme vo svojich rukách je vlastná systematická sebavýchova, ktorá zahŕňa cielené sebapoznávanie, riadenie svojich myšlienok, aktívne riešenie problémov, nevyhýbanie sa zodpovednosti, či osvojenie si účinných foriem sebarelaxácie.

Príznaky stresu Stres sa často spolupodieľa na vzniku mnohých príznakov telesnej i duševnej nepohody. Medzi telesné príznaky stresu patrí: bolesť hlavy, poruchy spánku, zovretie za hrudnou kosťou, zmeny v menštruačnom cykle, búšenie srdca, svalové kŕče, napätie, bolesť krčnej a dolnej časti chrbta, sexuálne poruchy, plynatosť v brušnej oblasti, časté nutkanie k močeniu, škrípanie zubami v spánku, únava, zápcha alebo hnačka, zvýšenie krvného tlaku, vyrážky na tvári, poruchy trávenia, nechutenstvo alebo prejedanie, nepríjemné pocity v krku a pod. K emocionálnym reakciám na stres patrí: zlostnosť, hnev, frustrácia, pocity bezmocnosti, podráždenosť, neschopnosť prejaviť emocionálnu náklonnosť, rôzne fóbie, depresia, nechuť vstať ráno z postele, netrpezlivosť, kolísavá úzkosť, nepokoj, náhle zvraty v pocitoch, prudké zmeny nálady, nadmerné snenie a obmedzenie kontaktu s druhými ľuďmi, problémy pri sústredení pozornosti a i.

C C C

Aktivita PIV.4 Stresové príznaky

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je uvedomenie si vlastných stresových príznakov.



Prevzaté z: PERSONA podľa Nešpor, 1998 Psychická záťaž: stredná




Motivácia Nikto z nás nie je imúnny voči stresu, každý ho občas prežíva a určitým spôsobom naň reaguje. Niekto stres zvláda lepšie, pre iného je to naozajstná záťaž. Zdroje stresu okolo nás niekedy ovplyvniť nedokážeme. Čo však môžeme, je naučiť sa rozpoznať príznaky stresu a vyrovnať sa so stresom zdravým spôsobom. Prvým krokom je spoznanie, ako reagujem v stresových situáciách a ktoré situácie mi spôsobujú najväčší stres. Teraz máme príležitosť sa nad týmito otázkami zamyslieť.

Realizácia Účastníci si otvoria príručku na strane 109. Ich úlohou je zamyslieť sa nad tým, čo im zvyčajne spôsobuje stres a aké stresové príznaky na sebe pozorujú. Písomne odpovedia na nasledujúce otázky: 1. Ktoré príznaky stresu na sebe pozoruješ? Vypíš všetky príznaky, ktoré si počas stresových situácií na sebe spozoroval. 2. Čo ti v tvojom živote spôsobuje najviac stresu? Následne lektor vyzve jedného dobrovoľníka, aby prečítal svoje odpovede. Po ukážke účastníci vytvoria dvojice, v rámci ktorých budú diskutovať o svojich stresových príznakoch a situáciách, ktoré v nich stres vyvolávajú.

Rozbor skupinového diania Pripúšťajú účastníci, že stres tvorí súčasť ich životov? Aké príznaky, telesné či duševné, na sebe najčastejšie účastníci pozorujú? Ktoré situácie pokladajú účastníci za najstresujúcejšie? Ako na nich pôsobí poznanie, že aj iní prežívajú podobnú záťaž?

Metodické poznámky Aktivita vyžaduje citlivý prístup – úloha lektora je dbať na emocionálne bezpečie účastníkov a zamedziť necitlivým a neempatickým reakciám zo strany účastníkov.



Aktivita PIV.5 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Pozorovanie stresových príznakov“. Úloha je pokračovaním predchádzajúcej úlohy, pričom lektor vyzve účastníkov, aby pozorovali stresové príznaky vo svojom každodennom živote. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita PIV.6 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať čo je stres a aké druhy stresu poznáme Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Ako by ste svojimi slovami popísali, čo je stres?

S akými druhmi stresu ste sa vo svojom živote stretli?

Cieľ: Účastníci budú vedieť popísať príznaky stresu a budú ich vedieť identifikovať aj vo svojom živote Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Dokážete identifikovať príznaky stresu u seba? Ako sa u vás stres prejavuje?




Ako ste sa cítili v roli lektora?

Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné?

Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu?


LEKCIA IV.4 Stres v mojom živote – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

PIV.1 Vikingovia

PIV.2 Detektor lží

PIV.3 Teória lekcie

PIV.4 Stresové príznaky

PIV.5 Zadanie domácej úlohy

PIV.6 Evaluácia


172 | S t r a n a

LEKCIA IV.5 Ako ventilovať stres

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o tom, ako prebieha stresová reakcia v tele človeka a o možných spôsoboch ventilovania stresu. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť popísať priebeh stresovej reakcie Účastníci popíšu spôsoby ventilácie stresu a ich účinnosť.




PV.1 Hľadanie kamaráta Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

5-10 min. Pripravené príslovia

PV.2 Stresová reakcia Dramatické stvárnenie priebehu stresovej reakcie

20-30 min. scenáre, ako rekvizity predmety nachádzajúce sa v danom priestore

PV.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


PV.4 Antistresová kuchárka Zamyslenie sa nad spôsobmi ventilácie stresu a tiež nad ich účinnosťou.


PV.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Pozitívne myslenie“ 5 min. Príručka pre účastníkov

PV.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita PV.1 Hľadanie kamaráta

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie napätia v skupine, rozohriatie a koncentráciu na vnímanie ostatných členov.


Kategória: dotyková aktivita, energizer Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: Labáth, Smik, 1991 Psychická záťaž: malá



Materiál: šatka na zaviazanie očí Prostredie: dnu

Realizácia Lektor vyzve jedného dobrovoľníka, ktorému sa zaviažu oči. Úloha znie hľadať dotykom niektorého zo svojich kamarátov. Účastník nemôže používať zrak, ani reč alebo sluch. Ostatní účastníci a lektor sedia v kruhu, po zaviazaní očí sa presadia. Dobrovoľník so zaviazanými očami musí nájsť priateľa a menovite určiť, o koho ide. Identifikovaný účastník pokračuje ďalej v hre hľadaním ďalšieho kamaráta. Aktivity sa zúčastňuje aj lektor.

Rozbor skupinového diania Bola táto aktivita náročnejšia ako účastníci očakávali? Ako účastníci so zaviazanými očami identifikovali svojich kamarátov? Čo im bolo nápomocné? Podľa čoho si vyberali svojich kamarátov? Bol niekto vyberaný opakovane? Je niekto v skupine, koho si nikto nevybral?

Metodické poznámky Lektor počas aktivity dbá na bezpečnosť účastníka so zaviazanými očami. Je vhodné, aby lektor hral ako posledný a vybral si toho, kto ešte nebol nikým zvolený za kamaráta.

C C C



Aktivita PV.2 Stresová reakcia

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvedomenie si, ako funguje stresová reakcia. Jedná sa o aktivitu, v ktorej účastníci dramaticky stvárňujú dva príbehy prežívania stresu.




Čas na prípravu: 5 min.. Počet hráčov: ľubovoľný


Materiál: scenáre, ako rekvizity predmety nachádzajúce sa v danom priestore Prostredie: dnu/von

Realizácia Aktivita uvedie účastníkov odľahčenou formou do zadanej témy. Účastníci dostanú inštrukciu, aby dramaticky stvárnili dva príbehy – Stres v živote pračloveka Huga a Stres v živote novodobého Huga. Znenie príbehov sa nachádza v prílohe č.32 na konci publikácie. Účastníci sú rozdelení do dvoch skupín. Ich úlohou je zahrať príbeh podľa predlohy. Účastníci môžu použiť ako rekvizity predmety nachádzajúce sa v danom priestore. Po odohraní scénok môžeme zhrnúť teóriu o škodlivom a neškodlivom priebehu stresu.

Rozbor skupinového diania Ako sa skupina vysporiadala zo zadaním? Ako reaguje na takýto druh dramatickej aktivity? Je pre ňu zábavná? Dokázali jednotlivé skupiny dôveryhodne popísať príznaky stresu? Prispelo toto dramatické stvárnenie k lepšiemu porozumeniu problematiky stresu? Vidia účastníci spojitosť týchto situácií so svojim životom?

Metodické poznámky Je vhodné dať účastníkom scenár daného príbehu na papieri a požiadať ich, aby využili pri dramatizácii aj „vnútorný hlas Huga“, ktorý informuje o reakciách jeho tela na prežívaný stres.

C C C

Aktivita PV.3 Teória lekcie









Akým spôsobom ventilujete stres vo vašich životoch?

Myslíte, že tieto spôsoby fungujú plošne pre všetkých ľudí?

Máte skúsenosť aj s nezdravím odbúravaním stresu?

Aké nezdravé stresové ventily poznáte?


Na nasledujúcom príbehu si ukážeme, ako funguje naše telo, keď sa dostane do stresovej situácie. Tento príbeh sa odohral pred 19 tisícmi rokmi. Pračlovek Hugo počas potuliek pralesom stretol tigra. Toto stretnutie nebolo príjemné ani pre jednu stranu. Bolo jasné, že buď bude mať tiger večeru, alebo Hugo nový kožuch z tigra. Telo pračloveka sa okamžite pripravilo na boj. Zrýchlil sa mu dych, srdce mu začalo biť silnejšie a s vyššou frekvenciou pumpovalo krv do kostrových svalov. Hladké svaly sa mu naopak stiahli, trávenie a podobné činnosti musia v takejto chvíli počkať. V ukrutnom boji Hugovi pomohli aj jeho žľazy s vnútorným vylučovaním, ktoré do krvi uvoľnili také látky, z ktorých mohol pračlovek získať potrebnú energiu pre namáhané svaly. Keď pračlovek tigra premohol, odobral sa radostnú novinu zvestovať svojim kamarátom a kamarátkam. Všetci mali z tejto noviny ohromnú radosť a Hugovi hneď blahoželali. Pračlovek sa potom v jaskyni, pod ochranou svojej tlupy stočil do klbka, prikryl sa kožušinou a odpočíval. Aj keď ešte nebola noc, dostal sa po vysiľujúcom zápase do stavu útlmu, uvoľnenia a polospánku.

48


174 | S t r a n a

Súhrn reakcií, ktoré nastali v tele pračloveka pri boji s tigrom, sa označuje ako stresová reakcia, alebo jednoducho stres. Stresová reakcia bola v tejto situácii pre Huga nevyhnutná pre prežitie. Zároveň si treba uvedomiť, že po stresovej reakcii je nevyhnutná fáza relaxácie, v rámci ktorej sa nám obnovia sily, aby sme mohli ďalej normálne fungovať. Táto fáza je pre prežitie rovnako dôležitá ako reakcia na stres. Počas relaxácie sa telo zotaví, obnovia sa vyčerpané zásoby energie, začnú sa lepšie hojiť zranenia. Hoci v tejto dobe už len zriedka bojujeme o vlastný holý život, potrebujeme ventilovať náš stres, aby sa v našom vnútri nehromadil. Neexistuje jeden „ventil“, univerzálne platný a efektívny pre všetkých ľudí. Tak ako sme všetci jedineční, tak sú jedinečné aj naše spôsoby ventilovania stresu. Poznať vlastné techniky, pri ktorých si najlepšie oddýchnem a zrelaxujem po náročnom dni, tvorí súčasť nášho sebapoznania. Nezabúdajme, že dôležité je nielen to, či ventilujeme svoj stres, ale aj to, aké si vyberáme spôsoby ventilácie a ako tieto pôsobia na naše zdravie a kvalitu nášho života z dlhodobého hľadiska.

Ako zdravo ventilovať stres v našich životoch? Keď už na základe príznakov vieme identifikovať stres vo svojom živote a vieme aj určiť zdroj nášho stresu, môžeme urobiť dve veci (prípadne ich skombinovať): 1. riešiť problém a odstrániť tak zdroj stresu 2. vyrovnať sa s daným stresovým náporom a priebežne stres ventilovať, aby sa v našom vnútri nehromadil. Je potrebné mať pripravený vlastný zoznam spôsobov, pomocou ktorých dokážeme stres v našom živote zdravo ventilovať.

Medzi najbežnejšie zdravé spôsoby zvládania či ventilovania stresu, ako aj obnovenia síl patrí:49

- aktívne organizovať svoj život - organizovať svoj čas - dodržiavať zdravú životosprávu (dostatok spánku, vhodná strava, starostlivosť o telesnú hygienu, striedať povinnosti a zábavu, námahu a odpočinok, striedať rôzne činností) - byť rozhodný a vedieť, čo chcem, konať podľa priorít - ovládať sa, odolať pokušeniu venovať sa škodlivým aktivitám - zabezpečiť si uspokojenie svojich základných životných potrieb - prekonávať prekážky a nevyhýbať sa im - pracovať s emóciami, vyjadrovať, čo cítim s rešpektom k sebe aj k druhým - mať aktívny prístup k životu, cítiť zodpovednosť za to, čo sa so mnou deje - prijímať sám seba, dôverovať svojim schopnostiam a veriť v budúci úspech - myslieť pozitívne, byť optimista, podporovať v sebe priateľské pocity a postoje - hľadať a nachádzať zmysel svojho života - vedieť presadiť svoje oprávnené požiadavky a vedieť odmietať neoprávnené požiadavky bez pocitov viny - mať priateľov a známych, ktorí sú mi oporou v náročných životných situáciách - v prípade potreby vedieť vyhľadať odbornú pomoc - telesný pohyb (výlety, šport, tanec, prechádzky, aktívny odpočinok napríklad formou práce na záhrade), pobyt v prírode - pobudnutie vo veselej spoločnosti – kontakt s ľuďmi, s ktorými mám dobré vzťahy - zveriť sa s problémami najbližším ľuďom, rodičom, príbuzným, priateľom, partnerom - písať si denník – pozitívny efekt tohto spôsobu sa nemusí prejaviť okamžitým zlepšením nálady, ak sa však táto techn ika vykonáva dlhodobo, podporuje duševné zdravie, pomáha sebapoznaniu a vyrovnaniu sa s nepríjemnými emóciami (tým, že ich nepotláčam, pomenujem ich a identifikujem ich zdroj) - starať sa o domáce zvieratá - zvyšuje to psychickú odolnosť a životnú spokojnosť - zažiť úspech, dokázať niečo, čo má pre mňa hodnotu - venovať sa svojim záujmom, niečo tvoriť - relaxovať – t. z. navodiť psychické uvoľnenie pomocou uvoľnenia svalov - venovať sa príjemným predstavám a myšlienkam - napríklad príjemným spomienkam, plánom, fantáziám - aktivizovať sa – t. z. navodiť optimálny stav (pocit sily, energie, sviežosti) pre určitý výkon, napr. pomocou krátkeho telesného cvičenia - masáž – pomáha uvoľniť svaly šije, ramien a chrbta, v ktorých často pretrváva napätie po prežitom strese - humor – prečítať si vtipnú poviedku, pozrieť si komédiu, alebo zábavnú show - pracovať s dychom - spôsob, ako dýchame, priamo ovplyvňuje našu psychiku - umenie – vyjadrenie alebo prežitie vlastných pocitov pomocou amatérskych alebo profesionálnych umeleckých aktivít (čítať a/alebo písať beletriu, čítať a/alebo písať poéziu, počúvať a/alebo aktívne vytvárať či reprodukovať hudbu, sledovať divadelné predstavenia, hrať divadlo, sledovať film, maľovať, tancovať a pod.).

Hoci hovoríme o zdravých spôsoboch ako predchádzať stresu, prípadne ako ho ventilovať, treba upozorniť, že aj tieto postupy môžu mať svoje riziká a je potrebné dbať na zachovanie zdravej miery. Zároveň neškodnosť týchto postupov je závislá na kontexte (prostredie, atmosféra, dobrovoľnosť, intenzita, účel atď.), v ktorom sa vykonávajú. Ak sa napríklad praktizujú v skupinách, založených na náboženskom fanatizme (často s cieľom „nalákania obetí“ – podriadenie sa jedinca skupine a jej ideológii), je pozitívny prínos týchto postupov z dlhodobého hľadiska veľmi otázny, ak nie priam škodlivý. Naopak v zdravých skupinách môžu podobné alebo aj identické techniky podporovať rozvoj slobodne sa rozhodujúcej osobnosti.



Medzi škodlivé spôsoby zvládania či ventilovania stresu, ako aj obnovenia síl a sviežosti patria: - užívanie drog (nikotínu, alkoholu a ďalších nelegálnych drog, ako aj psychiku ovplyvňujúcich liekov, ktoré nenaordinuje lekár) - neodborne vykonávané hypnózy alebo autosugescie - neodborná realizácia alebo preháňanie akejkoľvek relaxačnej techniky - psychoterapeutické a iné techniky zneužívané v rámci skupín so sektárskymi rysmi, tzv. brain washing (vymývanie mozgu) - nelegálne a agresívne športy (bitkárske kluby, rôzne druhy zápasov a pod.) - a mnohé ďalšie.

C C C

Aktivita PV.4 Antistresová kuchárka

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je zamyslieť sa nad spôsobmi, ktoré účastníci používajú pri ventilácii stresu vo svojom živote a tiež nad ich účinnosťou..







Motivácia Keď sa rozhodneme niečo dobré navariť a chceme vedieť ako na to, otvoríme si overenú kuchársku knihu a nasledujeme inštrukcie – s výsledkom môžeme byť zväčša spokojní. No čo poradiť tomu, kto zápasí so stresom v živote a chcel by od vás dobrú radu? V nasledujúcej aktivite dáme hlavy dokopy, podelíme sa s tým, čo u koho funguje najlepšie a spoločne vytvoríme „antistresovú kuchárku“, po ktorej môžeme siahnuť vždy, keď nám stres prerastá cez hlavu.

Realizácia Účastníci si otvoria príručku na strane 116. Ich úlohou je zamyslieť sa nad spôsobmi, ktoré používajú pri ventilácii stresu vo svojom živote a tiež nad ich účinnosťou. Do prvého stĺpca v tabuľke na píšu jednotlivé spôsoby ventilácie stresu a do druhého stĺpca napíšu, ako je každý z týchto postupov účinný (ako dobre funguje). Ak používajú viac ako 10 postupov, napíšu do tabuľky len tých desať, ktoré považujú za najdôležitejšie (najúčinnejšie).

Rozbor skupinového diania Ako pristupovali jednotliví účastníci k práci v diskusnej skupine? Kto bol aktívny, kto naopak zostával pasívny? Ktoré spôsoby ventilovanie stresu patria u účastníkov medzi najobľúbenejšie? Možno všetky považovať za zdravé ventily stresu? Bola táto aktivita pre účastníkov prínosná? Ktoré nové techniky na odbúranie stresu využijú vo svojom živote?

Metodické poznámky Pre potreby tejto aktivity je vhodné rozdeliť skupinu do menších skupín, v ktorých bude práca prebiehať efektívnejšie. Rozdelenie do skupín môžeme nechať na samotných účastníkov, prípadne je možné využiť techniky na to určené, ktoré sme použili v predchádzajúcich lekciách. Prácu v jednotlivých skupinách na konci aktivity odprezentujú hovorcovia skupín. Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č. 33, ktorý sa nachádza na konci publikácie.

C C C

Aktivita PV.6 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Pozitívne myslenie“. Zadanie úlohy spolu s pracovným listom nájdete v prílohe č.34 na konci publikácie. Úloha je súčasťou príručky pre účastníkov, strana 117. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita PV.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť popísať priebeh stresovej reakcie Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Porozumeli ste tomu, ako stresová reakcia prebieha?

Dokážete popísať priebeh stresovej reakcie na príkladoch z vášho každodenného života? Uveďte konkrétne príklady.


176 | S t r a n a

Cieľ: Účastníci popíšu spôsoby ventilácie stresu a ich účinnosť Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Dokázali účastníci popísať spôsoby, ako ventilujú stres vo svojom živote? Dokázali popísať ich účinnosť?

Hovorili účastníci aj o nezdravých spôsoboch ventilovania stresu?



LEKCIA IV.5 Ako ventilovať stres – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

PV.1 Hľadanie kamaráta

PV.2 Stresová reakcia

PV.3 Teória lekcie

PV.4 Antistresová kuchárka

PV.5 Zadanie domácej úlohy

PV.6 Evaluácia

C C C



LEKCIA IV.6 Myslím, teda som...

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o tom, ako myslenie ovplyvňuje život človeka. Ciele lekcie: Účastníci programu sa dozvedia o vplyve našich myšlienok na náš život Účastníci budú poznať spôsoby ako zastaviť negatívne myšlienky a vymeniť ich za pozitívne.


LEKCIA IV.6 Myslím, teda som...


PVI.1 Spoločná kresba pri hudbe

Aktivita zameraná na percepciu hudby, výtvarného prejavu a cítenia ostatných členov skupiny

30-40 min. Veľké hárky baliaceho papiera, pastelky, prehrávač hudby, pripravené nahrávky

PVI.2 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


PVI.3 Sirény Rozdelenie účastníkov do menších skupín

5 min. Pre každého šatku na zaviazanie očí, papieriky so sirénami rôznych farieb

PVI.4 Pozitívne myslenie Sebareflexia účastníkov ohľadne ich prevládajúcich myšlienok


PVI.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Kameň vďačnosti“ 5 min. Príručka pre účastníkov

PVI.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita PVI.1 Spoločná kresba pri hudbe

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom tejto aktivity je podporiť nekonvenčnou formou uvoľnenú, kooperatívnu atmosféru, pri ktorej sa účastníci zameriavajú na percepciu hudby, výtvarného prejavu a cítenia ostatných členov skupiny.



Prevzaté z: Labáth, Smik, 1991 Psychická záťaž: stredná

Čas na prípravu: 5 min. Počet hráčov: ľubovoľný, nad 10 rozdeliť do menších skupín


Materiál: veľké hárky baliaceho papiera, pastelky, prehrávač hudby, pripravené nahrávky

Prostredie: dnu/von

Realizácia Skupina sa snaží na jeden spoločný papier voľným kreslením vyjadriť hudbu. Účastníci sedia okolo papiera na zemi. V prvej časti sa skupina snaží vyjadriť hudbu. Je možné využiť aj modernú rockovú, prípadne scénickú hudbu, alebo klasickú. Účastníci najprv chvíľu počúvajú hudobné dielo tak, aby mohli vnímať jeho atmosféru, až potom začnú kresliť.

Rozbor skupinového diania Do akej miery sa účastníci dokázali vzájomne dopĺňať, vnímať, komunikovať? Do akej miery dokázali vnímať neverbálne hudobné zdelenie a transformovať ho do výtvarnej percepcie a komunikácie s ostatnými? Aká skupinová atmosféra sa vyvinula? Bola vnímavá, chápajúca, kooperujúca? Bola skôr napätá?

Metodické poznámky Na priebeh tejto aktivity je potrebné pozerať sa aj z toho hľadiska, že niektorí ľudia nevedia dostatočne vnímať hudobnú komunikáciu, resp. výtvarnú komunikáciu, ale dokážu výborne vnímať iné formy komunikácie. Preto je na mieste opatrnosť pri posudzovaní prejavu účastníkov. Súčasťou aktivity je aj diskusia o skupinovom dianí, pocitoch a prežívaní jednotlivých účastníkov, možnosť reflektovať a spracovať celý zážitok a odniesť si novú skúsenosť a poznanie.

C C C


178 | S t r a n a

Aktivita PVI.2 Teória lekcie









Máte nejaké životné motto? Aké je?

Akým spôsobom ovplyvňujú naše myšlienky naše životy?

Zmýšľate o sebe skôr ako o človeku, ktorý vidí pohár poloplný, alebo poloprázdny?

Ako vás vníma vaše okolie?


V našom živote je všetko ovplyvnené spôsobom, akým používame myseľ. Nekonečný prúd myšlienok, ktorý prechádza naším vedomím, sa postupne premieňa do našich pocitov, postojov, slov a činov. Čím častejšie máme nejakú myšlienku, tým je pravdepodobnejšie, že sa stane našim myšlienkovým modelom a z našich myšlienok sa stane zvyk. Preto je dôležité starať sa o svoju myseľ, ovplyvňovať to, o čom premýšľame a na čo zameriavame svoju pozornosť, pretože čomu dovolíme, aby v našej mysli zapustilo korene, tým sa nakoniec staneme. Medzi obchodníkmi sa často rozpráva príbeh, ktorý je pripisovaný svetovej obuvníckej firme Baťa a jej dvom predajcom. Dvaja predajcovia boli poslaní na veľký a odľahlý ostrov, aby tam predávali topánky. Prvý predajca bol po príchode šokovaný a veľmi sklamaný – zistil, že na ostrove topánky takmer nikto nenosí. Okamžite poslal telegram do kancelárie svojho vedenia v Chicagu: „Zajtra sa vraciam. Nikto tu nenosí topánky.“ Druhý predajca, ktorý bol ubytovaný na inom mieste ostrova, mal na situáciu celkom iný názor – bol priam nadšený. Hneď druhý deň poslal súrny telegram do Chicaga: „Pošlite mi 10 000 párov topánok. Všetci tu potrebujú topánky!“

50

Rovnaká situácia, rovnaké prostredie, ale úplne odlišná reakcia. Tam, kde jeden z nich videl iba problém, druhý tú istú situáciu vyhodnotil ako príležitosť. Dá sa povedať, že postoj prvého predajcu k danej situácii bol skôr negatívny, naopak druhý predajca myslel pozitívne.

Na zamyslenie Malý chlapec si vykračoval po dvore a rozprával sa sám so sebou – na hlave baseballová čiapka, v rukách lopta a pálka. „Som najlepší baseballový hráč na svete,“ povedal povýšene. Potom vyhodil loptu do vzduchu, zahnal sa pálkou – a netrafil. Nedal sa však odradiť, zodvihol loptu, vyhodil ju do vzduchu a povedal si: „Som najlepší hráč na svete!“ Opäť chcel pálkou odraziť loptičku, ale zas – minul. Na chvíľu sa zastavil, aby dôkladne prezrel loptu a pálku, či sú v poriadku. Potom ešte raz vyhodil loptu a povedal: „Som ten najlepší baseballový hráč, aký kedy žil.“ Prudko švihol pálkou – a opäť minul loptičku. „Fantastické!“ vykríkol. „Som perfektný nadhadzovač!“

C C C

Aktivita PVI.3 Sirény




Prevzaté z: Hry do kapsy, 2005 Psychická záťaž: malá


Čas na realizáciu: 5 min. Vek hráčov: ľubovoľný

Materiál: pre každého šatku na zaviazanie očí, papieriky so sirénami rôznych farieb Prostredie: dnu/von

Motivácia Názov hry je vypožičaný z gréckej mytológie. Sirény boli napol dievčatá napol vtáci, ktoré svojím krásnym podmanivým spevom, lákali plavcov do záhuby. V tejto hre budú mať sirény opačnú úlohu, musia melódiou zvolať členov tímu čo najrýchlejšie dokopy.



Realizácia Podľa počtu skupín, ktoré chceme vytvoriť, nakreslíme na taký počet papierov sirény rozličných farieb. Ku každej siréne sa na jednotlivé papiere môže zapísať toľko ľudí, aby sa rovnomerne rozdelili do skupín. Zapísaný členovia jednotlivých sirén sa zídu na oddelenom mieste a v priebehu 5 minút si vymyslia alebo zvolia melódiu, ktorú bude pre nich charakteristická. Všetci sa ju naučia spievať alebo pískať. Potom sa zídu všetky skupiny, každý hráč si zaviaže oči a inštruktori ich rozmiestnia do väčšieho priestoru. Gongom oznámia začiatok hry. Každý člen tímu začne spievať alebo pískať vybranú melódiu a zároveň sa snaží podľa melódie nájsť a rozpoznať svojich spoluhráčov. Ak sa nájdu prví dvaja, majú výhodu, lebo ich pieseň bude hlasnejšia a ľahšie nájdu ostatných. Keď sa nájdu všetci hráči z tímu, zaspievajú alebo zapískajú si spoločne svoju melódiu a rozviažu si oči. Hra sa končí keď sa vytvoria všetky tímy.

Metodické poznámky: Ak nemáme papieriky so sirénami, môžeme použiť farebné kartičky, prípadne lístočky s rôznymi symbolmi, ktoré rovnako dokážu splniť účel rozdelenia účastníkov do menších skupín. My sme túto aktivitu zaradili kvôli potrebe rozdeliť účastníkov na skupiny s počtom 6-8 účastníkov, pre potreby nasledujúcej aktivity.

C C C

Aktivita PVI.4 Pozitívne myslenie

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na sebareflexiu účastníkov ohľadne ich prevládajúcich myšlienok.







Motivácia Naša myšlienky, ktoré nám bežia hlavou, môžu byť pozitívne, ale môžu nám aj škodiť, pokiaľ začnú prevládať tie negatívne. Ak v sebe nosíme veľa nevysporiadaných spomienok, zážitkov, krívd alebo pocitov menejcennosti, tieto môžu zapríčiniť, že na životné okolnosti budeme nazerať z negatívnej perspektívy. Dobrou správou je, že negatívny tok myšlienok môžeme identifikovať a vedome nahradiť za nové, pozitívne a konštruktívne “vnútorné záznamy“. Tomuto procesu hovoríme preprogramovanie. Je to podobné ako keď v počítači nahradíme starý záznam novým.

Realizácia Lektor zadá účastníkom úlohu, aby si vyskúšali jeden zo spôsobov, ako preprogramovať negatívne myšlienky za pozitívne. Prvú časť úlohy dostanú účastníci na domácu úlohu. Úlohou účastníkov bude počas jedného týždňa zapisovať a sledovať všetky negatívne formulácie, ktoré sa odohrajú v ich mysliach a ktoré používajú vo vzťahu k sebe alebo druhým ľuďom. Tento zoznam myšlienok a obmedzujúcich formulácií, ktorých sa chcú zbaviť (napr. nedokážem, nemôžem, ja som..., ty si..., on alebo ona je... a pod. si prinesú na stretnutie. Následne si za pomoci lektora a ostatných účastníkov ku každému negatívnemu tvrdeniu alebo myšlienke, ktorú chcú odstrániť, napíšu novú pozitívnu formuláciu. Vytvoria si celý zoznam takýchto nových posilňujúcich formulácií. Táto úloha bude pokračovať opäť doma. Účastníci si tento svoj dokument „osobných prehlásení“ každé ráno a večer aspoň dvakrát nahlas prečítajú. Ideálne je, keď svoj zoznam (alebo aspoň jeho časť) nosia stále pri sebe, pokiaľ neprebehne úplné „preprogramovanie“ starých záznamov. Úloha sa nachádza tiež v príručke pre účastníkov, strana 117.

Rozbor skupinového diania Aké očakávania majú účastníci od efektu tejto aktivity? V prípade negatívnych či nulových očakávaní, ako by sa dali preformulovať na pozitívne? Aké negatívne myšlienky sa často vyskytovali medzi účastníkmi? Čoho sa najčastejšie týkali? Ktoré formulácie bolo obzvlášť náročné preformulovať?

Metodické poznámky Čas vyhradený na túto aktivitu slúži na preformulovanie negatívnych myšlienok. Táto aktivita je náročná pre lektora, ktorý bude účastníkom pomáhať pri tejto úlohe. Ak sám lektor vidí skôr „poloprázdny pohár“, môže poprosiť celú skupinu, aby pomáhala pri preformulovaní náročných negatívnych formulácií. Je potrebné, aby lektor vyskúšal túto techniku aj sám na sebe a priebežne sa zdieľal s účastníkmi so svojimi pokrokmi.

C C C


180 | S t r a n a

Aktivita PVI.6 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Kameň vďačnosti“. Úloha ponúka možnosť naučiť sa, ako účinným spôsobom napĺňať svoju myseľ pozitívnymi myšlienkami a prinášať do svojho života viac spokojnosti. Využíva sa pri tom nasledujúca technika vďačnosti. Účastníci majú za úlohu nájsť pri najbližšej prechádzke kameň, ktorý sa im bude páčiť, bude niečím zaujímavý, prípadne ich niečím osloví. Jeho veľkosť by mala byť tak akurát . Tento kameň si zoberú so sebou, vložia si ho do vrecka a nosia ho stále so sebou. Bude to ich kameň vďačnosti. Odteraz vždy, keď im padne naň zrak, alebo ho nahmatajú vo vrecku, spomenú si aspoň na jednu vec, za ktorú sú vo svojom živote naozaj vďační. Inšpiráciou môže byť aj nasledujúci príbeh: Dvaja kamaráti sa vydali cez púšť. Predtým sa ale pohádali a jeden z nich dostal facku od toho druhého. Dotyčný, bez toho žeby čokoľvek povedal, sa zohol a napísal prstom do piesku: „Dnes mi môj najlepší priateľ dal facku.“ Putovali ďalej. Prišli ku krásnej oáze s jazierkom a rozhodli sa, že sa vykúpu. Ten, čo dostal facku sa začal topiť, ale druhý ho zachránil a vytiahol z vody. Keď sa prebral, vytesal do kameňa: „Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život“. Kamarát sa ho opýtal: „Keď som ti dal facku, napísal si to do piesku a teraz si toto vytesal do kameňa. Prečo?“ Odpovedal: „Vieš, keď mi niekto ublíži, píšem to iba do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa, aby to tam ostalo na veky.“

51

Nauč sa aj ty svoj žiaľ a krivdy písať do piesku a svoje šťastie a vďačnosť vyryť do kameňa. Úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 118. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita PVI.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu sa dozvedia o vplyve našich myšlienok na náš život Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Spomínate si na situácie z vášho života, ktoré sa zmenili, ak ste sa na ne dokázali pozerať pozitívne? Uveďte príklad.

Aké myšlienky prevládajú vo vašej mysli? Sú to pozitívne myšlienky?

Čo zvyčajne robíte s negatívnymi myšlienkami? Nechávate ich „rásť“, alebo ich zastavujete v ich zárodku?

Cieľ: Účastníci budú poznať spôsoby ako zastaviť negatívne myšlienky a vymeniť ich za pozitívne Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Darilo sa účastníkom vymeniť negatívne myšlienky za pozitívne?

Ako na to reagovali? Oslovila ich myšlienka pozitívneho myslenia? Je to pre nich ťažká, alebo ľahká úloha?






LEKCIA IV.6 Myslím, teda som... – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

PVI.1 Spoločná kresba pri hudbe

PVI.2 Teória lekcie

PVI.3 Sirény

PVI.4 Pozitívne myslenie

PVI.5 Zadanie domácej úlohy

PVI.6 Evaluácia

C C C


182 | S t r a n a

MODUL IV ZÁVEREČNÁ LEKCIA

Téma a ciele lekcie Lekcia má za cieľ zhrnutie a ukončenie štvrtého modulu. Ciele lekcie: Účastníci programu si zopakujú, čo sa na predchádzajúcich lekciách naučili Účastníci zhodnotia prínos absolvovaného modulu pre svoj život.


MODUL IV ZÁVEREČNÁ LEKCIA


ZIV.1 Alberto Tomba Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov


ZIV.2 Zhrnutie modulu Zhrnutie teórie štvrtého modulu 15 min. Pripravená prezentácia

ZIV.3 Desatoro Zamyslenie sa nad pravidlami či princípmi ako si udržať duševné zdravie

35-40 min. Papiere, perá, podložky

ZIV.4 Odovzdanie certifikátov

Slávnostné ukončenie štvrtého modulu


ZIV.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Spätná väzba – Modul IV.“


ZIV.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie


Popis aktivít

Aktivita ZIV.1 Alberto Tomba








Realizácia Účastníci stoja v kruhu a lektor vysvetlí, že každý zo zúčastnených je teraz svetovým šampiónom v lyžovaní - Albertom Tombom. Ďalej objasňuje: Čaká nás závod v obrovskom slalome. V prvom kole sme mali najlepší čas. Dokážeme dotiahnuť závod do víťazstva? ÁNO. Nasadíme si okuliare, pripraviť sa, pozor, štart. Inštruktor naznačuje, aká prekážka nás čaká a hráči robia adekvátne pohyby: o prekážka zľava (naznačenie pohybu na lyžiach doľava) o prekážka sprava (naznačenie pohybu na lyžiach doprava) o jednoduchý bubon (poskok) o dvojitý bubon (dvojitý poskok) o mostík (naznačenie výskoku) o plný zjazd (predklon, nohy naširoko a k sebe) o ľad (predklon, nohy od seba a „brzdíme“)

Po príchode do cieľa si môžeme uvoľniť zaťažené svaly (nohy, ruky, krk), podľa pokynov inštruktora.

Rozbor skupinového diania Splnila aktivita svoj účel – zahriala účastníkov a pripravila ich na ďalšiu spoluprácu? Bavila účastníkov táto aktivita? Ktorý pohyb bol pre nich najzábavnejší?

Metodické poznámky Lektor sa zúčastňuje aktivity a snaží sa o čo najdramatickejší hlasový prejav i znázornenie jednotlivých lyžiarskych pohybov. Toto môže ostatných účastníkov motivovať ku aktívnemu sa zapojeniu do hry a prispieť k celkovej efektívnosti aktivity.

C C C



Aktivita ZIV.2 Zhrnutie modulu

Cieľ / zameranie aktivity Zhrnutie teórie prvého modulu.








Čo vám z predchádzajúcich lekcií najviac utkvelo v pamäti?

Dozvedeli ste sa niečo nové o sebe, o strese, či jeho zvládaní?

Je niečo, čo by ste sa o psychohygiene ešte radi dozvedeli?

Máte pocit, že ste sa prostredníctvom predchádzajúcich lekcií naučili lepšie starať o svoje duševné zdravie?

Praktická teória Lektor pomocou prezentácie a diskusie s účastníkmi zhrnie prebratú teóriu štvrtého modulu.

C C C

Aktivita ZIV.3 Desatoro

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je zamyslenie sa nad pravidlami či princípmi ako si udržať duševné zdravie.


Kategória: skupinová diskusná aktivita Fyzická záťaž: malá


Čas na prípravu: 0 min. Počet hráčov: 24 (ideálny počet)

Čas na realizáciu: 35-40 min. (1 a 2. kolo 8 min., 3. Kolo 10 min. 4 kolo 14 min.) Vek hráčov: 12 a viac

Materiál: papiere, perá, podložky Prostredie: dnu/von

Motivácia: Jedného dňa sa vynorí a usídli v duši. Spolu s ňou príde hmla, ktorá človeku vnúti pocit, že sa stráca vo svete i v sebe samom. Že z jeho života nadobro zmizlo svetlo. Štyristo miliónov ľudí vo svete dnes trpí duševnými poruchami, nedostatkom svetla. (www.dusevnezdravie.sk) A tak, ako aj pri iných chorobách, najúčinnejšou liečbou je prevencia, našou úlohou bude spísať desať základných pravidiel či princípov, ako si udržať duševné zdravie.

Realizácia Cieľom aktivity je vypracovanie desatora duševného zdravia – súboru pravidiel, ktorých dodržiavanie bude účinnou prevenciou duševného zdravia. Pri realizácii zadania je potrebné viesť účastníkov k tomu, že zmyslom hry nie je súťaž skupín, ale splnenie úlohy pomocou konštruktívnej dohody – nájsť spoločné riešenie vyhovujúce všetkým. Je preto potrebné vypočuť názor druhých a rešpektovať sa navzájom. Aktivita prebieha v 4 kolách, pred začiatkom každého kola je oznámený cieľ daného kola (koľko bodov Desatora duševného zdravia má skupinka vypracovať a aký čas má na to k dispozícii. 1. kolo Účastníci sa podelia do podskupín po 3. Ich úlohou bude vytvoriť zoznam 6 pravidiel, princípov duševného zdravia. S každým bodom musia súhlasiť všetci účastníci v skupinke. 2. kolo Jednotlivé podskupiny sa zlúčia do skupín po 6 členov (združením 2 predchádzajúcich skupiniek) a ich úlohou bude vytvoriť zoznam 8 princípov duševného zdravia. S každým bodom musia súhlasiť všetci účastníci v skupinke. 3. kolo Dve skupiny sa opäť zlúčia, čím vzniknú skupiny po 12 ľudí. Ich úlohou bude vytvoriť zoznam 10 princípov duševného zdravia. S každým bodom musia súhlasiť aspoň desiati účastníci v skupine. 4. kolo Všetky skupiny sa zlúčia do jednej a ich úlohou bude vytvoriť zoznam 10 princípov duševného zdravia, s ktorým bude súhlasiť 80 % zúčastnených. V rámci štvrtého kola bude mať spoločné dohadovanie nasledujúce pravidlá: Hovorcovia jednotlivých 12-členných skupín striedavo stručne prezentujú výsledky svojej skupiny a tie sú zapísané na tabuľu. Padnú prípadné vyjasňujúce otázky k jednotlivým bodom. Môže byť ešte upravené konečné znenie jednotlivých bodov. Zhodné body oboch skupín sú inštruktorom združené dohromady (ak s tým obe skupiny súhlasia). Potom sú body oboch skupín striedavo predčítavané a o ich prijatí sa hlasuje. Už sa nemení znenie bodov. Prijaté sú okamžite zapisované na ďalšiu tabuľu.

http://www.dusevnezdravie.sk/


184 | S t r a n a

Ak je prijatých viac ako 10 bodov, postupne sa hlasovaním určí, ktoré sa prečiarknu. Ak je prijatých menej ako 10 bodov, hlasuje sa ešte raz o ostatných bodoch. Ak ani teraz nie je prijatý zvyšný počet do desiatich, uspokojíme sa s odhlasovanými bodmi. Záver Toto sú teda zásady, ktorých dodržiavanie by mohlo byť účinnou prevenciou nášho duševného zdravia. Sú tým najlepším, čo sme dokázali vytvoriť spoločne – tak, aby zaznel pokiaľ možno názor každého jednotlivca a zároveň sme sa dohodli. Skúsme sa nimi teda riadiť.

Rozbor skupinového diania Akým spôsobom jednotliví účastníci pristupovali k hľadaniu princípov duševného zdravia? Boli účastníci v skupinovej diskusii konštruktívni a rešpektovali aj odlišné názory? Do akej miery sa princípy duševného zdravia vytvorené skupinou zhodujú s ponúknutým princípmi Ligy za duševné zdravie? Sú pre účastníkov pravidlá, ktoré sami vytvorili, zmysluplnejšie ako tie, ktoré sú dané z vonku? Pokúsia sa nimi riadiť aj vo svojich životoch?

Metodické poznámky Je potreba nekompromisne strážiť čas, aby diskusia bola živá a konštruktívna. V poslednom kole je potrebné zdôrazniť, že sa teraz už o podobe bodov nediskutujeme, ale o jednotlivých bodoch hlasujeme. Na záver môžeme tiež vytvorené body porovnať s Desatorom duševného zdravia, ktoré má na svojej web stránke občianske združenie Liga za duševné zdravie SR:

DESATORO DUŠEVNÉHO ZDRAVIA V 12 KROKOCH 1. Prijímaj sám seba Spoznávaj seba, svoje prednosti i slabosti. Vybuduj si k sebe úctu, ale neber sa veľmi vážne. 2. Hovor o tom! Hovor o tom, čo ťa trápi a z čoho máš obavy. Ale podeľ sa aj o svoju radosť. 3. Buď aktívny! Život sa stále mení. Vždy je za čím ísť. Stanovuj si nové ciele (hoci aj malé) a choď za nimi. 4. Uč sa nové veci! Vždy je niečo, čo sa dá učiť. A aj keď sa ti niečo nepodarí, vždy si môžeš povedať “aspoň som to skúsil”. 5. Stretávaj sa s priateľmi Buď otvorený vzťahom. Sympatie a priateľstvo sú zdrojom radosti v živote. 6. Rob niečo tvorivé! Každý z nás môže byť tvorca. Neboj sa žiadnej kritiky, dôležité je to, čo pri tvorbe zažiješ a ako sa pri tom cítiš. 7. Zapoj sa a pomáhaj Zaujímaj sa o to, čo sa deje okolo teba. Snaž sa pomáhať tam, kde je to potrebné a kde sa to dá. 8. Neváhaj požiadať o pomoc Ak cítiš, že tvoje bremeno je priťažké, požiadaj o pomoc. 9. Oddychuj a uvoľni sa Uč sa oddychovať a hľadaj veci a činnosti, ktoré prinášajú radosť a relax. 10. Zdolávaj prekážky! Každá životná prekážka je novou príležitosťou na rast a zmenu. 11. Neboj sa snívať! Vytváraj si sny, pomôžu ti definovať to, k čomu sa chceš priblížiť. 12. Ži tu a teraz! Minulosť je mŕtva a budúcnosť ešte len vytváraš. Jediná realita je práve teraz. Zdroj: http://www.dusevnezdravie.sk/liga-za-dusevne-zdravie/co-pre-vas-robime/desatoro-dusevneho-zdravia/

C C C

Aktivita ZIV.4 Odovzdanie certifikátu

Lektor slávnostne odovzdá účastníkom programu certifikáty o úspešnom ukončení štvrtého modulu.

C C C

Aktivita ZIV.6 Zadanie domácej úlohy

Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Spätná väzba – Modul IV.“ Úlohou účastníkov je zhodnotiť priebeh štvrtého modulu. Pracovný list sa nachádza v prílohe č.43. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu. Je vhodné, aby lektor zadal domácu úlohu až po nasledujúcej aktivite.

C C C



Aktivita ZIV.5 Evaluácia


Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na zhodnotenie prínosu absolvovaného modulu zameraného na psychohygienu.







Motivácia Štvrtý modul nášho programu máme za sebou. Skúsime sa teraz poohliadnuť a zhodnotiť jeho priebeh a jeho prínos pre náš život.

Realizácia Na úvod účastníkom vysvetlíme, prečo potrebujeme od nich vedieť spätnú väzbu ohľadom ich spokojnosti s programom. Predstavíme im tzv. „Pizza hodnotenie“ – na pripravenom flipchart papieri máme nakreslenú obrovskú pizzu rozdelenú na osem dielov – v každom sa pýtame na iné veci, napr. prvý dielik „prístup lektora“, druhý „pestrosť programu“, tretí „atmosféra v skupine“, štvrtý „zrozumiteľnosť podávaných informácií“, piaty „prínos informácií pre môj každodenný život“, šiesty „ako sa tu cítim“, siedmy „komplexnosť informácií o psychohygiene“, ôsmy „pokračovanie v programe“. Každý z dielikov predstavuje určité kontinuum, ktorého krajné body slovne označíme, napr. v dieliku „prístup lektora“ stred pizze znamená „super, vyhovuje mi“, okraj pizze znamená „nič moc, nevyhovuje mi“, alebo v dieliku „prínos informácií pre môj každodenný život“ stred pizze znamená „veľký prínos“ a okraj pizze „žiadny prínos“. Takýmto spôsobom predstavujeme pizzu ako terč – čím bližšie k stredu, tým pozitívnejšie hodnotenie. Úlohou účastníkov je pristúpiť ku flipchartu a „pripraviť“ pizzu tak, ako to cítia – t.j. urobiť bodku, prípadne nakresliť nejakú ingredienciu pizze tam, ako jednotlivé aspekty hodnotia. Každý účastník sa vyjadruje ku všetkým ôsmym častiam pizze, takže dokopy nakreslí celkom 8 bodiek, resp. ingrediencií. Na konci môžeme jasne vidieť hodnotenie účastníkov, ktoré lektor pred skupinou zhrnie. Následne požiada účastníkov, aby ešte napísali podrobnú spätnú väzbu na priebeh štvrtého modulu – viď predchádzajúca aktivita.



C C C

HODNOTENIE – Spätná väzba lektora na priebeh záverečnej lekcie štvrtého modulu


Uznávajú účastníci prínos absolvovaného modulu v oblasti ich psychohygieny? Sú ešte nejaké témy z oblasti psychohygieny, o ktoré účastníci prejavili záujem? Ako ste sa cítili v roli lektora? Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu?


186 | S t r a n a


MODUL IV ZÁVEREČNÁ LEKCIA – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

ZIV.1 Alberto Tomba

ZIV.2 Zhrnutie modulu

ZIV.3 Desatoro

ZIV.4 Odovzdanie certifikátov

ZIV.5 Zadanie domácej úlohy

ZIV.6 Evaluácia

C C C

TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ

188 | S t r a n a

Kapitola 7 PLÁNOVANIE BUDÚCNOSTI ako téma osobnostno-sociálnej výchovy

MODUL V. TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ

Očakávaný výstup modulu Účastník programu sa naučí, ako si vytvoriť životný plán, ktorý ho povedie.

LEKCIA V.1 Môj životný plán

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o princípoch vytvárania životného plánu. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť plánovať svoj život v súlade so svojimi snami a hodnotami Účastníci podrobne popíšu svoj životný sen, ktorý by chceli uskutočniť.




MV.1 Predstavenie modulu Oboznámenie účastníkov s témou modulu – jeho cieľmi, náplňou.



BI.1 Dotkni sa hviezd Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a rýchle rozhodovanie účastníkov

5-10 min. Stopky

BI.2 Puzzle Uvedomenie si potreby plánu, ktorý vie uľahčiť dosiahnutie cieľa

15 min. stopky, 2 druhy puzzle, papier, pero

BI.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


BI.4 Moje sny Zamyslenie sa nad svojimi životnými snami


BI.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita MV.1 Predstavenie modulu

Cieľ / zameranie aktivity Oboznámenie účastníkov programu s témou modulu – jeho cieľmi, náplňou..








Čo si predstavíte, keď počujete slovné spojenie „životný plán“? Má podľa vás význam si takýto plán vytvárať?

Ako vyzeral váš život pred piatimi rokmi? Ako ste sa odvtedy zmenili? Čo sa vám podarilo dosiahnuť?

Kde sa vidíte o päť rokov? Čo by ste chceli na sebe zmeniť? Čo by ste chceli v tomto čase dosiahnuť?


Náš život je plný nekonečných možností. Každý deň robíme rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú to, akým smerom sa náš život uberá. Ak chceme žiť život, po akom túžime, musíme prebrať zodpovednosť a svoju budúcnosť si vytvárať. Že sa to dá, môžeme vidieť, keď sa pozrieme na svoju minulosť. Keď si uvedomíme, akí sme boli pred piatimi, desiatimi rokmi a ako sme sa odvtedy dokázali zmeniť, čoho sme potom schopní v nasledujúcich desiatich rokoch? Akí chceme byť? Kam sa chceme dostať? Čo chceme dosiahnuť? Čím chceme naplniť celý svoj život? Otázky sú náročné, ale práve odpovede na ne nám pomôžu vytvoriť si životný plán, ktorý nás povedie. Nemať plán pre svoj život je podobné, ako keby sme sa vydali na cestu bez mapy. S mapou a vedomím, kam chceme dôjsť, máme veľkú šancu, že sa nám to podarí. Keď ale nemáme mapu, blúdime, veľa sa nachodíme a nakoniec do cieľa ani nemusíme prísť. Podobne je to aj s naším životom. Čím skôr mu dáme správny smer a vytvoríme si mapu, ktorá nás povedie, tým menej budeme blúdiť a o to lepšie a zmysluplnejšie svoj život prežijeme. O tom, ako si takýto plán vytvoriť, budeme hovoriť v tomto module.



Aktivita BI.1 Dotkni sa hviezd

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie napätia v skupine, rozohriatie a rýchle rozhodovanie.



Prevzaté z: Matula in Labáth, Smik, 1991, upravené Psychická záťaž: malá



Materiál: stopky Prostredie: dnu

Realizácia Účastníci sa rozdelia na jednotlivé skupiny, ktoré dostávajú úlohu čo najrýchlejšie sa dotknúť stropu bez akéhokoľvek nábytku alebo iných pomôcok. Každá skupina si svoj postup môže jedenkrát vyskúšať bez časového obmedzenia. Ďalej nasleduje súťaž o najrýchlejšiu skupinu. Inštruktor stopkami meria čas každej skupine. Víťaznej skupine ostatní zaspievajú, môže byť uprednostnená v ďalšom programe, vyhlásená za najšikovnejšiu a pod.

Rozbor skupinového diania Akú stratégiu zvolila skupina pri riešení tohto zadania? Ktorá zo stratégií sa zdala byť najúčinnejšia? Po ukončení aktivity, je niečo, čo by v riešení úlohy členovia skupiny urobili inak? V prípade postupného delenia skupiny na čoraz viac častí, ktorá „veľkosť skupiny“ najviac vyhovovala účastníkom? V čom spočívali výhody a nevýhody jednotlivých veľkostí skupín?

Metodické poznámky Podľa počtu účastníkov môžeme najskôr skupinu rozdeliť na dve časti, tie následne na štyri... atd. Podľa počtu skupín, ktoré chceme vytvoriť. Môžeme ale rozdeľovať skupiny až dovtedy, pokým neostanú jednotliví členovia, ktorí sa výskokom snažia dotknúť stropu.

C C C

Aktivita BI.2 Puzzle

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvedomenie si potreby plánu, ktorý vie uľahčiť dosiahnutie cieľa, môžeme ale aj nemusíme ju prezentovať ako súťažnú aktivitu tímov.


Kategória: úvodná aktivita Fyzická záťaž: malá

Prevzaté z: Projekt Outdoor Psychická záťaž: malá



Materiál: stopky, 2 druhy puzzle (s rovnakým počtom dielikov), z každého druhu taký počet, aký je počet skupín, papier, pero

Prostredie: dnu

Realizácia Pomocou predchádzajúcej aktivity rozdelíme účastníkov do skupín (max. po 5 ľudí). V prvej časti aktivity dostanú skupiny inštrukciu, že majú poskladať z rozdaných dielikov puzzle obrázok. Skupiny nedostanú predlohu, podľa ktorej by mohli obrázok poskladať. Lektor pomocou stopiek meria čas, ktorý skupiny potrebujú na splnenie úlohy. Jednotlivé časy skupín lektor zapisuje. V druhej časti aktivity, dostanú skupiny dieliky puzzle spolu s predlohou, podľa ktorej môžu obrázok poskladať. Časy, za ktoré skupiny úlohu zvládnu, lektor opäť zapíše. Vyhráva skupina, ktorá po sčítaní časov dosiahne najnižší čas.

Rozbor skupinového diania Akú stratégiu zvolili jednotlivé skupiny v prvom kole aktivity? Aký bol čas potrebný na dosiahnutie cieľa? Ako prebiehalo druhé kolo aktivity? V porovnaní s predchádzajúcim kolom, aký bol potrebný čas v druhom kole? Prečo bola práca v druhom kole jednoduchšia a rýchlejšia v porovnaní s prvým kolom? Vidia účastníci prepojenie s každodenným životom?

Metodické poznámky Táto aktivita je vhodná na úvod bloku o plánovaní a potrebe plánu, ktorý dokáže uľahčiť dosiahnutie cieľa. V diskusii sa môžeme účastníkov opýtať na ich používané taktiky, rozdiel v časoch v prvom a druhom kole a postupne sa tak dopracovať k tomu, že predloha – „plán“ nás rýchlejšie povedie k cieľu.

C C C


190 | S t r a n a

Aktivita BI.3 Teória lekcie









Keby ste mali neobmedzené možnosti, čo by ste chceli robiť? Čo je vašim snom?

Je pre vás náročné odpovedať na túto otázku, alebo odpoveď prichádza celkom sama?

Ako by ste mohli dosiahnuť naplnenie svojho sna? Čo by ste k tomu potrebovali?

Čo by vám mohlo stáť v ceste k naplneniu vášho sna?


Ľudský mozog vykonával na začiatku evolúcie predovšetkým spontánne reakcie. Ak bola na dohľad korisť, muselo sa okamžite udrieť, pri nebezpečenstve zasa hneď vyliezť na strom. Dokázali sme sa zmeniť z Nomádov na usadlíkov, pretože sme začali rozpoznávať súvislosti a plánovať dopredu. Siať dnes a zbierať úrodu o pár mesiacov neskôr, to bola dôležitá zmena vo vedomí ľudí. Aj vytvorenie vlastného životného plánu prinesie do našich životov veľkú zmenu. Musíme však svoj životný plán vytvoriť tak, aby sa jeho naplnenie stalo našou prioritou a nič nás neodradilo od jeho uskutočnenia.

Pri tvorbe takéhoto plánu je dôležité, aby naše životné ciele tvorili harmóniu medzi našimi snami (čo by sme chceli robiť, keby sme mali neohraničené možnosti) a hodnotami (čo je pre nás dôležité a čo uznávame). Z našich snov je potrebné sformulovať ciele, ktoré chceme dosiahnuť. Kým si tieto ciele nestanovíme a nerozhodneme sa ich realizovať, všetko ostane iba snom. Keď si stanovíme ciele, potrebujeme vytvoriť stratégie, ktoré nám pomôžu stanovené ciele dosiahnuť.

Naše sny

Všetci máme určitú predstavu o tom, ako chceme žiť. Naše sny sú dobrou predzvesťou toho, čo by nás urobilo šťastnými. Sú jedinečným súborom túžob, motivácie a vnútorných predstáv. Ukazujú nám, kde môžeme hľadať svoje osobné poslanie a nasmerovanie. Je dobré začať si svoje sny uvedomovať a nenechať si ich prekĺznuť pomedzi prsty. Keď sa budeme nad nimi hlbšie zamýšľať, môžu sa pre nás stať významným pomocníkom pri plánovaní našej budúcnosti.

Naše hodnoty Ako sme si spomínali v prvom module, hodnoty tvoria neviditeľný základ našich rozhodnutí. Pôsobia v nás ako vnútorný kompas, ktorý usmerňuje naše konanie a preto aj naše ciele musia byť s nimi v súlade. Inak budeme nerozhodne prešľapovať na mieste a raz budeme chcieť svoje ciele dosiahnuť a inokedy si nebudeme istí, či to má pre nás význam.

Na zamyslenie Ak chceš zistiť, či ťa tvoj sen po jeho uskutočnení naplní vnútorným pocitom šťastia a spokojnosti, môžeš vyskúšať toto cvičenie. 1. Popíš svoj sen tak podrobne ako je to len možné. Nevynechaj žiadny detail. 2. Zatvor si oči a predstav si, aké by to bolo, keby si tento sen dosiahol/la. Predstav si priebeh takého typického dňa. Aké sú to pocity? Čo musíš urobiť? Aké činnosti a aktivity sú potrebné? Aké ťažkosti by sa mohli vyskytnúť? 3. Ak toto cvičenie vydržíš robiť desať minút a máš pritom príjemný pocit, pravdepodobne budeš spokojný/á aj s reálnym naplnením tohto sna.

C C C



Aktivita BI.4 Moje sny

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na zamyslenie sa nad svojimi životnými snami.







Motivácia Všetci máme svoje sny. Máme určitú predstavu o tom, ako chceme žiť. Naše sny sú dobrou predzvesťou toho, čo by nás urobilo šťastnými. Sú jedinečným súborom našich túžob, motivácie a vnútorných predstáv. Ukazujú nám, v ktorej oblasti činností môžeme hľadať svoje osobné poslanie a nasmerovanie.

Realizácia Účastníci dostanú inštrukciu, aby odpovedali na otázku, čo by chceli robiť, keby mali dostatok času, prostriedkov a schopností. Keby vedeli, že nemôžu dopadnúť zle a nemuseli by sa pozerať na to, či im to vynesie dosť peňazí, alebo či ich budú druhí ľudia považovať za úspešných. Jednoducho robili by to preto, lebo by ich to bavilo a cítili by pri tom ten zvláštny pocit, že sa narodili práve pre to. Čo by bolo to, čo by v takom prípade chceli robiť? Každý za seba napíšme aspoň tri sny, ktoré by chcel uskutočniť. Zároveň účastníkov povzbudíme, aby aspoň jeden sen popísali podrobne, ako by asi vyzeral deň, kedy by tento sen bol splnený.

Rozbor skupinového diania Dokázali účastníci pomenovať svoje sny, alebo im to robilo ťažkosti? Cítili sa účastníci v skupine dostatočne bezpečne na to, aby sa otvorene o svoje sny podelili s ostatnými? Čoho sa pri prezentácii svojich snov najčastejšie obávali? Čoho sa najčastejšie týkali sny účastníkov? Boli ich sny aj v súlade s ich hodnotami, tak ako ich popísali v prvom module?

Metodické poznámky Úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 122. Na realizáciu aktivity môžete použiť aj pracovný list z prílohy č.35, ktorý sa nachádza na konci publikácie. Po vypracovaní pracovného listu sa môžu účastníci porozprávať o svojich snoch so susedom. Táto aktivita nadväzuje na aktivitu SV.4 Moja sieť hodnôt z prvého modulu. Je preto dobré diskutovať aj o tom, či sú naše sny v súlade s našimi hodnotami.

C C C

Aktivita BI.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť plánovať svoj život v súlade so svojimi snami a hodnotami Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Ako vnímate to, že by ste si mali svoj život plánovať?

Vidíte prínos v plánovaní života?

Je súlad medzi vašimi snami a hodnotami?

Čo vám dodáva chuť kráčať za svojimi snami?

Cieľ: Účastníci podrobne popíšu svoj životný sen, ktorý by chceli uskutočniť Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Naformulovali si účastníci ciele, ktoré by chceli v živote dosiahnuť?

Ako sa účastníci pozerajú v ústrety svojej budúcnosti?




192 | S t r a n a

Rozumeli účastníci teórii danej lekcie? Ako ste sa cítili v roli lektora? Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu? Spomeňte si na priebeh jednotlivých aktivít. Ak niektorú aktivitu vyhodnotíte ako nevhodnú pre danú skup inu, zamyslite sa nad príčinou daného javu a možnosťami dosiahnuť cieľ lekcie inou formou. Je dôležité mať na pamäti, že ponúkaná štruktúra lekcie je len návrhom, jednotlivé aktivity môžete prispôsobiť vašim možnostiam a potrebám danej skupiny.

LEKCIA V.1 Môj životný plán – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

BI.1 Dotkni sa hviezd

BI.2 Puzzle

BI.3 Teória lekcie

BI.4 Moje sny

BI.5 Evaluácia

C C C



LEKCIA V.2 Stanovujem si svoje ciele

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o stanovovaní cieľov – dlhodobých aj krátkodobých. Ciele lekcie: Účastníci programu pochopia princípy stanovovania životných cieľov Účastníci si stanovia svoje ciele a zadefinujú potrebné osobnostné predpoklady pre ich naplnenie.




BII.1 Rozcvička s hudbou Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

10-15 min. Pripravená hudba

BII.2 Čo chcem v živote stihnúť

Aktivita zameraná na uvedomenie si toho, čo chcem v živote zažiť

20 min. Nahrávka, prehrávač, pracovné listy, písacie potreby

BII.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


BII.4 Moje ciele Stanovenie si vlastných životných cieľov


BII.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita BII.1 Rozcvička s hudbou







Materiál: prehrávač, vhodná hudba Prostredie: dnu

Realizácia Účastníkom dáme inštrukciu pohybovať sa voľne v priestore podľa hudby. Následne môžeme vyzvať účastníkov, aby napodobnili pohyby niekoho zo skupiny. Po chvíli navrhneme niekoho iného, koho pohyby má skupina opakovať. Môžeme pridať inštrukcie o tom, aby účastníci skúsili čo najvyššie vyskočiť, točiť sa dookola a pod. Cieľom je naštartovať sa na ďalšie aktivity.

Rozbor skupinového diania Dokázali sa účastníci pri tejto aktivite dostatočne uvoľniť a pohybovať sa v súlade s hudbou? Bolo im príjemné sa takto pohybovať, resp. napodobňovať pohyby iných? Funguje takýto typ tanečno-pohybovej aktivity pre skupinu ako vhodný nástroj na uvoľnenie napätia a pripravenie účastníkov na ďalšiu spoluprácu?

Metodické poznámky Je vhodné, aby sa lektor aktívne zúčastnil tejto aktivity, jeho osobný vklad môže na ostatných účastníkov pôsobiť motivačne. V prípade úvodných rozpakov účastníkov je možné aktivitu viac štruktúrovať a dávať účastníkom inštrukcie, ako tancovať – točiť sa dookola, tlieskať, skákať, tancovať čo najviac pri zemi a pod.

C C C


194 | S t r a n a

Aktivita BII.2 Čo chcem v živote stihnúť

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvedomenie si toho, čo chcem v živote zažiť.






Materiál: nahrávka, prehrávač, pracovné listy, písacie potreby Prostredie: dnu

Motivácia Ako motiváciu pustíme účastníkom ukážku z filmu „Kým si po nás príde“ (The Bucket list). Život nám ponúka množstvo príležitostí zažiť krásne okamihy. O niektorých okamihoch, ktoré by sme chceli prežiť máme predstavu už aj teraz. A práve teraz je tiež príležitosť začať napĺňať svoj život tým, po čom túžime. Táto úloha nám pomôže zamyslieť sa nad tým, aký je to ten „náš zoznam“ vecí, ktoré by sme vo svojom živote chceli urobiť, vidieť, zažiť.

Realizácia Účastníci majú za úlohu spísať si zoznam vecí, ktoré by vo svojom živote chceli urobiť, vidieť, zažiť. Po napísaní zoznamu ho môžu účastníci začať postupne napĺňať vo svojich každodenných životoch. Tento zoznam je „duševným majetkom“ každého účastníka, preto sa s ním môžu podeliť a prezentovať pred ostatnými iba tí účastníci, ktorí sa tak slobodne rozhodnú. Rovnako môžu účastníci prezentovať iba časť svojho zoznamu, podľa svojho uváženia.

Rozbor skupinového diania Dokázali účastníci pomenovať zoznam toho, čo chcú vo svojom živote chceli urobiť, vidieť, zažiť, alebo im to robilo ťažkosti? Cítili sa účastníci v skupine dostatočne bezpečne na to, aby sa otvorene o svoje zoznamy podelili s ostatnými? Čo bolo najčastejšie súčasťou zoznamov účastníkov?

Metodické poznámky Lektor motivuje účastníkov k premýšľaniu o tom, čím by chceli naplniť svoj život. Zároveň dbá na dodržiavanie rešpektujúceho prístupu účastníkov k sebe navzájom.

C C C

Aktivita BII.3 Teória lekcie









Ako by ste definovali človeka, ktorý je cieľavedomý? Ste taký typ človeka vy?

Máte momentálne vo svojom živote cieľ, ku ktorému smeruje vaše snaženie?

Ako zvyknete reagovať, keď sa vám do cesty postavia prekážky?

Je to niečo, čo vás skôr odradí, alebo utvrdí v nasledovaní svojho cieľa?


Vždy keď sa cítime dobre, máme tendenciu svoje sny a ciele zväčšovať. Naopak, keď sa cítime hlboko „na dne“, svoje ciele škrtáme. Svoj dlhodobý cieľ – svoj sen by sme mali meniť minimálne. Platí zásada, že čím väčší je cieľ, tým menej ho potrebujeme meniť. Možno ste už od niekoho počuli, že je lepšie stanovovať si menšie, realistickejšie ciele a nie snívať o „vzdušných zámkoch“. Úspešní ľudia sú však dôkazom, že veľké sny sú oveľa realistickejšie ako malé. Prečo?



Predstavte si malý cieľ. Keď sa nám do cesty dostane problém, zakryje nám výhľad na cieľ.

Všetko, čo vidíme, keď sa pozeráme smerom na cieľ, je len problém. Svoj cieľ sme stratili z dohľadu a vtedy vznikajú pochybnosti a strach. Potom sa stáva, že si nájdeme nový cieľ a na ten pôvodný „zabudneme“.

Samozrejme, že sa časom medzi novým cieľom a nami raz vynorí ďalší problém. Keď sa budeme chcieť vyhnúť tomuto problému, tak si možno znova nájdeme nový cieľ. A takto to bude pokračovať ďalej a my zostaneme sklamaní, že sme nič nedosiahli a nemá zmysel si vôbec niečo plánovať.

Predstavme si však, že by sme mali veľký cieľ.

Problém nezakryje úplne výhľad na náš cieľ a my ho budeme mať naďalej „na očiach“. Preto je dôležité dlhodobý cieľ nestratiť z dohľadu a na jeho základe si stanoviť krátkodobé ciele, ktoré nás k nemu privedú.

52

Na zamyslenie Svoje ciele nedosiahneš len tak, z ničoho nič. Musíš začať konať, stanoviť si plán čiastkových aktivít aj pravidiel a byť disciplinovaný v ich dodržiavaní. Sadnúť si a čakať na zázrak je podobné, ako keď si športovec sadne doma pred televízor, pozerá sa na olympiádu a dúfa, že získa zlatú medailu. Zázraky neprichádzajú k nám, to my sami ich musíme spôsobiť. Frank Sinatra sa cez noc stal hviezdou. Jedno vystúpenie naživo v televízii a oslavovali ho v celej krajine. Keď sa ho opýtal i, ako to, že mal také neuveriteľné šťastie, údajne odpovedal: „Po prvé som túto noc neprespal a po druhé som sa na túto noc pripravoval desať rokov.“

53

C C C


196 | S t r a n a

Aktivita BII.4 Moje ciele

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je stanovenie si vlastných životných cieľov.







Motivácia Keď sa novinári pýtali jednej slepej ženy – Helen Kellerovej, čo je horšie ako byť slepým, odpovedala: „Čo je horšie, než byť slepým? Vidieť a nemať žiadnu víziu.“ Jasná vízia našej budúcnosti – naše sny a ciele dajú nášmu životu zmysel. To spôsobí, že znásobíme svoje možnosti a postupne si vypestujeme potrebné schopnosti, nevyhnutné k dosiahnutiu cieľov. Naše sny, túžby a hodnoty premenené do našich životných cieľov nám dodajú potrebnú silu a ukážu správny smer vo chvíľach, keď sa budeme cítiť unavení a budeme strácať motiváciu.

Realizácia Lektor vyzve účastníkov, aby odpovedali na nasledovné otázky: 1. Aký je tvoj dlhodobý cieľ? 2. Aké ľudské vlastnosti a charakter ti pomôžu dosiahnuť stanovený cieľ? 3. Aké vedomosti potrebuješ získať pre dosiahnutie svojho cieľa? 4. Aké schopnosti a zručnosti potrebuješ pre dosiahnutie svojho cieľa? 5. Sú tvoje ciele v súlade s tvojimi snami a hodnotami? Táto úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 125. Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č.36, ktorý sa nachádza na konci publikácie.

Rozbor skupinového diania Boli účastníci ochotní sa hlbšie zamyslieť nad smerovaním svojho života a uvažovať o svojich životných cieľoch? Považujú to za niečo prínosné a potrebné? Dokázali účastníci definovať svoje dlhodobé ciele? Čoho sa najčastejšie týkali ciele účastníkov? Dokázali účastníci rozmeniť svoje dlhodobé ciele na čiastkové kroky? Zodpovedanie ktorej z otázok im robilo najväčší problém?

Metodické poznámky: Je vhodné, aby sa lektor snažil o zachovanie pokojnej pracovnej atmosféry v skupine. Je možné, že niektorí účastníci budú potrebovať viac času na vypracovanie zadania ako umožňuje čas vyhradený na túto aktivitu. Lektor môže účastníkov povzbudiť k dokončeniu úlohy doma. Lektor poprosí dobrovoľníka ochotného podeliť sa o svoju prácu, aby svoje ciele prezentoval pred skupinou.

C C C

Aktivita BII.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu pochopia princípy stanovovania životných cieľov Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Súvisia vaše stanovené ciele s vašimi snami?

Sú vaše ciele „dostatočne veľké“, aby vám problémy nezastreli pohľad na ne?

Máte potrebnú vnútornú motiváciu ísť za svojimi snami a napĺňať stanovené ciele?

Cieľ: Účastníci si stanovia svoje ciele a zadefinujú potrebné osobnostné predpoklady pre ich naplnenie Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Sú účastníci spokojní so svojimi stanovenými cieľmi?

Dokázali účastníci zadefinovať, čo je potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov?

Potrebujú niektorí účastníci pomoc pri zadefinovaní potrebných predpokladov pri dosahovaní stanovených cieľov?





LEKCIA V.2 Stanovujem si svoje ciele – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

BII.1 Rozcvička s hudbou

BII.2 Čo chcem v živote stihnúť

BII.3 Teória lekcie

BII.4 Moje ciele

BII.5 Evaluácia

C C C


198 | S t r a n a

LEKCIA V.3 Volím si stratégiu

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o vypracovaní stratégie, pomocou ktorej dosiahneme stanovené ciele. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať, čo je zóna komfortu a čo je zóna učenia Účastníci posúdia mieru svojich vedomostí, schopností a zručností (potrebných pre naplnenie cieľov, stanovených

v predchádzajúcej lekcii) a na základe tejto sebareflexie si vypracujú plán ďalšieho rozvoja.




BIII.1 Barometer nálady Krátka sebareflektívna aktivita zameraná na rýchle zistenie naladenia skupiny


BIII.2 Mlynček na mäso Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a uvoľnenie účastníkov


BIII.3 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


BIII.4 Zóna učenia Určenie konkrétnych vlastností, zručností a vedomostí, potrebných pre dosiahnutie stanoveného cieľa


BIII.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Tabuľa/Flipchart; písacie potreby

Popis aktivít

Aktivita BIII.1 Barometer nálady

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na rýchle zistenie naladenia skupiny, poskytuje spätnú väzbu od účastníkov o ich nálade, je vhodná ako úvodná aktivita.







Realizácia Účastníkov požiadame, aby sa postavili do kruhu a zavreli si oči. Ďalšia inštrukcia znie: „Vzpažte vašu pravú ruku podľa toho, ako sa cítite; ak sa cítite veľmi zle, nechajte ju úplne pri tele, ak je vám tak „stredne“, vaša ruka bude vystretá dopredu približne na úrovni očí, a ak vám je úplne parádne, vystrelí vaša ruka úplne hore.“ Keď účastníci takto poslepiačky odmerajú svoju náladu, vyzveme ich, aby ruku nechali tam, kde je, otvorili oči a poobzerali sa po skupine.

Rozbor skupinového diania Aká nálada panuje v skupine? Je skupina správne naladená na spoluprácu? Korešponduje moje pozorovanie nálady jednotlivcov s ich spätnou väzbou? Ako vyhovuje účastníkom takéto neverbálne prejavenie svojho vnútorného rozpoloženia? Je takýto neverbálny kanál použiteľný aj v budúcnosti, alebo treba pozornosť zamerať skôr na aktivity verbálneho charakteru?

Metodické poznámky Pri vyhodnotení nálady možno zhodnotiť „priemernú náladu“ v skupine. Pozornosť možno venovať aj možným príčinám jednotlivých nálad, prípadne sa môžeme na ne účastníkov priamo spýtať. Pri vyslovene zlej nálade, bez nejakej zjavnej príčiny, je dobré zaradiť nejaký energizér, ktorý rozprúdi v skupine „život“ a pozitívnu energiu. Lektor sa môže do aktivity zapojiť, no podobne ako chce od ostatných, je vhodné, aby svoju náladu zobrazil pravdivo (predstieraný entuziazmus sa v skupinovej dynamike nevypláca).

C C C



Aktivita BIII.2 Mlynček na mäso

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na uvoľnenie napätia v skupine, rozohriatie a zábavu.






Materiál: stopky Prostredie: dnu

Realizácia Účastníci stoja v dvoch radoch oproti sebe, medzi nimi je vytvorená úzka ulička. Jeden z účastníkov postupuje uličkou tak, že sa krúti a účastníci v radoch ho jemne masírujú V uličke sa vystrieda každý účastník.

Rozbor skupinového diania Ako reagovali účastníci skupiny na túto aktivitu? Boli im príjemné dotyky ostatných, keď prechádzali uličkou? Boli „masírujúci“ členovia skupiny dostatočne pozorní a empatickí; dopriali príjemný zážitok masírovanému účastníkovi? Je skupina dostatočne zrelá na takýto druh aktivity? Nebol potrebný zásah lektora počas tejto aktivity?

Metodické poznámky Lektor v skupine dohliada na bezpečie účastníkov, v prípade nevhodného správania masírujúcich členov okamžite zasiahne. Sám sa aktivity môže zúčastniť, ak je to pre neho v poriadku. Je vhodné, aby si uličkou prešli všetci účastníci, no v prípade, že sa niektorí z účastníkov nechce aktivity zúčastniť, jeho rozhodnutie samozrejme rešpektujeme.

C C C

Aktivita BIII.3 Teória lekcie









Aké pocity zažívate, keď niečo robíte prvý krát, napr. keď ste prvý krát stáli na lyžiach?

S akými emóciami u vás bývajú spojené nové skúsenosti?

Čo vás motivuje k tomu, aby ste skúšali nové veci, učili sa novým zručnostiam, získavali nové skúsenosti?

Ako reagujete vtedy, keď sa vám s novými vecami nedarí?


Pre naplnenie cieľov je potrebné zvoliť si stratégiu, pomocou ktorej ich dosiahneme. Potrebujeme si určiť, ktoré vedomosti, vlastnosti a schopnosti musíme rozvíjať a akým spôsobom budeme na svojom rozvoji pracovať. Každý má schopnosti. Robiť činnosti, pri ktorých tieto schopnosti používame, je príjemné, pretože ich ovládame. Túto oblasť nášho života nazývame zónou komfortu. Zóna komfortu rastie v priebehu života v súvislosti s tým, ako si osvojujeme nové vedomosti a schopnosti. Pri ich nadobúdaní sa však musíme vzdať svojho známeho komfortu a vykročiť do oblasti, v ktorej nemáme istotu. Túto zónu nazývame zónou učenia, alebo osobného rozvoja. V tejto zóne rozvíjame kreativitu, sme nútení používať také schopnosti a zručnosti, ktoré nám pomôžu úspešne zvládnuť nepredvídané situácie. Zvládnutie úlohy nám následne rozširuje našu zónu komfortu. Ľudia sa s obľubou zdržiavajú iba v zóne komfortu a robia len veci, ktoré už majú odskúšané. Boja sa ísť do situácií, ktoré nezažili a ktoré by sa mohli skončiť neúspechom. Náš život bude bohatší, ak naberieme odvahu a pustíme sa aj do vecí, ktoré sú pre nás riskantné. Do vecí, po ktorých túžime, pre ktoré sme ochotní obetovať svoj osobný komfort, v záujme toho, kým sa môžeme stať.

Na zamyslenie Robiť chyby, prípadne zažívať čiastkové neúspechy je v rámci učenia normálne. Ako jedna ľudová múdrosť hovorí: „Mýliť sa je ľudské“. Napriek tomu málokto chce robiť chyby, pretože s chybami sa spájajú prevažne nepríjemné pocity.


200 | S t r a n a

Kto chce v živote dosiahnuť veľa, musí sa zbaviť strachu z chýb. Nejde o to, aby sme sa vyhli chybám, ich počet môžeme pokojne aj zdvojnásobiť. Dôležité je poučiť sa z nich a nenechať sa nimi odradiť. Aby Thomas Edison vynašiel žiarovku, urobil vyše 9000 chybných pokusov. Tieto ho však neodradili, pretože veril, že to dokáže. Keď sa ho priatelia spýtali, či skutočne chce 10 000 krát zlyhať, Edison odpovedal: „Ja som nezlyhal. Spoznal som len nový spôsob, ako sa žiarovka vynájsť nedá. Každý experiment ma privádza bližšie k objavu.“

44

C C C

Aktivita BIII.4 Zóna učenia

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na určenie konkrétnych vlastností, zručností a vedomostí, potrebných pre dosiahnutie stanoveného cieľa a na reflexiu svojej momentálnej úrovne v rámci týchto požiadaviek.



Prevzaté z: PERSONA podľa KŘÍŽ, 2005 Psychická záťaž: stredná




Realizácia Lektor zadá účastníkom nasledujúce úlohy: 1. Určite šesť najdôležitejších charakterových vlastností, potrebných pre dosiahnutie vášho stanoveného cieľa a ohodnoťte jednotlivé svoje vlastnosti na škále od 1 do 10 podľa svojho uváženia, ako ste pri každej položke „ďaleko“. 2. Pokračujte v určení schopností a zručností, potrebných pre dosiahnutie vášho stanoveného cieľa. Ohodnoťte jednotlivé svoje schopností a zručností na škále od 1 do 10 podľa svojho uváženia, ako ste pri každej položke „ďaleko“. 3. Napíšte, aké vedomosti potrebujete na dosiahnutie svojho cieľa a zhodnoťte aká je vaša momentálna úroveň týchto vedomostí. Pospájaním vyznačených hodnôt na jednotlivých diagramoch, ktoré sa nachádzajú vedľa seba, vyjde vo vnútri kruhu uzatvorený útvar, ktorý predstavuje zónu komfortu daného človeka. Okolo uzatvoreného útvaru je priestor, ktorý predstavuje zónu učenia, t.z. toho, čo ešte daný človek potrebuje získať ďalším učením, prácou, skúsenosťami. Čím väčšia je táto zóna, tým viac práce ho ešte čaká. Táto úloha je zároveň súčasťou príručky pre účastníkov, strana 128. Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č. 37, ktorý sa nachádza na konci publikácie.

Rozbor skupinového diania Boli účastníci ochotní hlbšie sa zamyslieť nad úlohou? Považujú to za niečo prínosné a potrebné? Dokázali účastníci definovať potrebné charakterové vlastnosti, schopnosti, zručnosti a vedomosti a adekvátne zhodnotiť svoju aktuálnu úroveň? Nemajú sklony sa podceňovať/preceňovať? Ako na nich pôsobí grafické znázornenie „zóny komfortu“ a „zóny učenia“? Je to niečo, čo ich motivuje, alebo skôr demotivuje?

Metodické poznámky Je vhodné, aby sa lektor snažil o zachovanie pokojnej pracovnej atmosféry v skupine. Je možné, že niektorí účastníci budú potrebovať viac času na vypracovanie zadania ako umožňuje čas vyhradený na túto aktivitu, preto ich lektor môže povzbudiť k dokončeniu úlohy doma. Lektor poprosí niekoľkých dobrovoľníkov ochotných podeliť sa o svoju prácu, aby svoju prácu prezentovali pred skupinou. Na záver aktivity lektor motivuje účastníkov, že napriek tomu, že „zóna učenia“ demonštruje veľký kus cesty, ktorú majú účastníci pred sebou, stojí za to na sebe pracovať, pretože na konci cesty je dosiahnutie vysnívaného cieľa.

C C C

Aktivita BIII.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť zadefinovať, čo je zóna komfortu a čo je zóna učenia Lektor zadá účastníkom nasledujúcu úlohu: Lektor prekreslí graf z pracovného listu a vyznačí na ňom zónu komfortu a zónu učenia. Následne vyzve účastníkov, aby postupne prichádzali a k jednotlivým zónam písali, čím by definovali zónu učenia a čím zónu komfortu.

Cieľ: Účastníci posúdia mieru svojich vedomostí, schopností a zručností (potrebných pre naplnenie cieľov, stanovených v predchádzajúcej lekcii) a na základe tejto sebareflexie si vypracujú plán ďalšieho rozvoja Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.



Dokázali účastníci posúdiť mieru svojich vedomostí, schopností a zručností, potrebných pre naplnenie cieľov, stanovených v predchádzajúcej lekcii?

Dokázali účastníci na základe sebareflexie svojej zóny učenia zadefinovať konkrétne oblasti, v ktorých sa potrebujú zlepšiť?

Potrebujú niektorí účastníci pomoc pri zadefinovaní konkrétnych oblastí, ktorých zvládnutie je potrebné pri dosahovaní stanovených cieľov?



LEKCIA V.3 Volím si stratégiu – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

BIII.1 Barometer nálady

BIII.2 Mlynček na mäso

BIII.3 Teória lekcie

BIII.4 Zóna učenia

BIII.5 Evaluácia

C C C


202 | S t r a n a

LEKCIA V.4 Kde hľadať podporu pri napĺňaní svojich cieľov

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o stratégiách hľadania podpory pri napĺňaní stanovených cieľov. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť ako a kde hľadať potrebnú podporu Účastníci vytipujú konkrétnych ľudí, ktorých poprosia o podporu pri napĺňaní svojich stanovených cieľov.




BIV.1 Špagátová Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a spoluprácu účastníkov

10-15 min. Špagát

BIV.2 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


BIV.3 Tréner Vytipovanie osobného trénera – kouča, ktorý bude nápomocný pri dosahovaní stanovených cieľov


BIV.4 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Denník úspechov a poznania“


BIV.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita BIV.1 Špagátová







Materiál: špagát Prostredie: dnu

Realizácia Na úvod je potrebné natiahnuť špagát vo výške pásu dospelej osoby tak, aby sa nedal prekročiť z miesta. Účastníci sa držia za ruky. Ich úlohou je prejsť z jednej strany – ponad alebo popod špagát na druhú stranu, pričom sa nesmú členovia skupiny pustiť. Pri presúvaní na druhú stranu sa skupina nesmie dotýkať špagátu.

Rozbor skupinového diania Ako reagovali účastníci na toto zadanie? Zdalo sa im ľahké? Akú stratégiu zvolila skupina? Ako boli v tejto stratégii úspešní? Po skončení aktivity, keby mali možnosť znova si ju zopakovať, zvolili by iný prístup? Splnila aktivita svoj účel, rozohriala skupinu a naladila ju na ďalšiu spoluprácu, alebo je potrebné zaradiť do programu ešte inú iniciačnú aktivitu?

Metodické poznámky Je dobré urobiť s účastníkmi druhé kolo. Ak sa účastníci premiestnili na druhú stranu popod špagát, v druhom kole môžu vyskúšať premiestniť sa ponad špagát a naopak.

C C C



Aktivita BIV.2 Teória lekcie









Koľko zo svojich zručností, skúseností, vedomosti ste podľa vás nadobudli napodobňovaním? Aké sú to zručnosti?

Od koho si necháte poradiť, od koho sa učíte, na koho dáte?

Prečo práve od tohto človeka/týchto ľudí?

Existuje podľa vás efektívnejší spôsob učenia sa, ako na vlastných chybách?


Ako sme už spomínali, od narodenia sa učíme väčšinu vecí napodobňovaním. Robili sme to ako deti a robíme to aj dnes. Môžeme to však robiť vedome a vybrať si, koho budeme napodobňovať. Jedna z možností, ktorá nám pomôže pri napĺňaní našich cieľov, je nájsť si svojho vlastného trénera, niekoho, kto je taký, akí chceme byť my, alebo je tam, kde sa chceme dostať my. Môže to byť aj niekto z rodiny, učiteľ, poradca, mládežnícky pracovník, či sused, s ktorým máte priateľský vzťah. Mať takého človeka je veľkou výhodou. Je to ako keď si predstavíš, že si práve ukončil/la svoje teoretické štúdium za lesníka a nájdeš si zamestnanie vo svojom odbore – dostaneš nádherný 5 000 hektárový revír v Tatrách. Ty však nepoznáš, aké sú tam nástrahy, ani zvyky zvierat alebo zvláštnosti rastlín a nevieš, ako a kde správne začať. A teraz si predstav, že by si zistil/la, že v tomto lese žil 50 rokov starý horár, nazveme ho pán Jedlička a pozná každý chodníček, každé zviera a rastlinku. Vie, kde je plávajúci piesok a kde hrozí lavínové nebezpečenstvo. Pozná možných škodcov a hniezda hadov. Myslíš si, že by bolo výhodné nechať sa pol roka trénovať týmto horárom Jedličkom? Len si to predstav – 50 rokov skúseností za 6 mesiacov! Mať takéhoto trénera je na nezaplatenie.

54

C C C

Aktivita BIV.3 Tréner

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na vytipovanie osobného trénera – kouča, ktorý bude pre účastníkov nápomocný pri dosahovaní stanovených cieľov.







Motivácia Predstavte si, že ste práve ukončili svoje teoretické štúdium za lesníka a nájdete si zamestnanie vo svojom odbore – dostanete nádherný 5 000 hektárový revír v Tatrách. Vy však nepoznáte aké sú tam nástrahy lesa, ani zvyky zvierat alebo zvláštnosti rastlín a neviete, ako správne začať. A teraz si predstavte, že by ste zistili, že v tomto revíri žil 50 rokov prastarý horár, nazvime ho pán Jedlička a pozná každý chodníček, každé zviera a rastlinku. Vie, kde je plávajúci piesok a kde hrozí lavínové nebezpečenstvo. Pozná možných škodcov a hniezda hadov. Myslíte si, že by bolo výhodné nechať sa pol roka trénovať týmto horárom Jedličkom? Len si to predstavte – 50 rokov skúseností za 6 mesiacov! Mať takéhoto trénera je na nezaplatenie.

Realizácia Účastníci dostanú za úlohu popremýšľať, v ktorých oblastiach svojho rozvoja by mohli využiť pomoc trénera. Následne si pre dané oblasti vytipujú konkrétneho človeka (konkrétnych ľudí), ktorého by za takého trénera chceli. Potom popremýšľajú, čo by mohli pre svojho trénera urobiť oni sami, aby mali čo najviac príležitostí pre stretnutie s trénerom. Táto úloha je zároveň súčasťou príručky pre účastníkov, strana 130. Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č.38, ktorý sa nachádza na konci publikácie.


204 | S t r a n a

Rozbor skupinového diania Vnímajú účastníci potrebu trénerov vo svojom živote? Poznajú vo svojom okolí takýchto ľudí? Čo očakávajú od svojich trénerov? Majú reálne očakávania, alebo by chceli všetko akoby „na striebornom podnose“? Čo všetko sú účastníci ochotní urobiť, aby získali skúsenosti a čas od svojich trénerov? Uvedomujú si hodnotu ich skúseností?

Metodické poznámky Po napísaní odpovedí na položené otázky môžeme rozdeliť skupinu na menšie podskupiny 8-10 ľudí a spoločne sa porozprávať o možnostiach využitia trénera.

C C C

Aktivita BIV.4 Zadanie domácej úlohy Lektor ponúkne účastníkom možnosť založiť si denník úspechov (čo sa im počas dňa vydarilo, všetky pochvaly a uznania, ktoré dostali, úlohy, ktoré splnili, alebo ľudia, ktorým pomohli a pod.) a denníka poznania (poučenia zo svojich chýb, aby sa už neopakovali). Tento denník účastníkom pomôže pri napĺňaní cieľov. O tejto možnosti osobného rastu hovorí aj text v príručke pre účastníkov, strana 131.

Na zamyslenie Na ceste k napĺňaniu cieľov ti pomôže aj založenie denníka úspechov (čo sa ti počas dňa vydarilo, všetky pochvaly a uznania, ktoré dostaneš, úlohy, ktoré splníš, alebo ľudia, ktorým pomôžeš a pod.) a denníka poznania (poučenia zo svojich chýb, aby sa už neopakovali). Výhodou dnešnej doby je aj to, že knihy a internet patria ku každodennému životu. Za niekoľko hodín si môžeš prečítať výťažok mnohých rokov v súvislosti so skúsenosťami či výskumom. Nepotrebuješ robiť všetky chyby sám, všetky vedomosti sú niekde zapísané.

C C C

Aktivita BIV.5 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť ako a kde hľadať potrebnú podporu pri napĺňaní stanovených cieľov Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Ako účastníci prijali možnosť nájsť si vlastného trénera/kouča? Sú tejto príležitosti otvorení?

Porozumeli tomu, že vytipovaný človek musí byť dobrý práve v tom, o čo sa oni usilujú?

Cieľ: Účastníci vytipujú konkrétnych ľudí, ktorých poprosia o podporu pri napĺňaní svojich stanovených cieľov Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Vytipovali ste si konkrétnych ľudí, ktorí by vám boli vhodnou oporou pri vašom sebazdokonaľovaní sa?

Sú títo ľudia výnimoční v tom, v čom sa potrebujete vy zlepšiť?






LEKCIA V.4 Kde hľadať podporu pri napĺňaní svojich cieľov – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

BIV.1 Špagátová

BIV.2 Teória lekcie

BIV.3 Tréner

BIV.4 Zadanie domácej úlohy

BIV.5 Evaluácia

C C C


206 | S t r a n a

LEKCIA V.5 Kladiem správne otázky

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o zdolávaní prekážok, ktoré nás na ceste za našimi cieľmi postretnú. Ciele lekcie: Účastníci programu budú vedieť klásť „správne otázky“ v situáciách, keď ich postretnú problémy Účastníci si pripravia povzbudzujúci list pre obdobie krízy.




BV.1 Zasypaní Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a spoluprácu účastníkov

10-15 min. Ľahká a vzdušná látka o rozmeroch 2 m x 3 m, alternatívou môže byť špagát

BV.2 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


BV.3 List sebe Príprava na zdolávanie prekážok pri napĺňaní svojich cieľov

25-30 min. Príručka pre účastníkov, pracovné listy

BV.4 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „List sebe“ 5 min. Obálka

BV.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita BV.1 Zasypaní







Materiál: ľahká a vzdušná látka o rozmeroch 2 m x 3 m (môžu byť aj dve zošité plachty, prípadne tri, alebo aj štyri, podľa veľkosti skupiny), alternatívou môže byť špagát

Prostredie: dnu

Motivácia Účastníci aktivity sú oboznámení so situáciou, že ich počas výletu do hôr zastihla snežná búrka. Prichádzajúcu noc musia stráviť v malej búde, kde je minimálny priestor.

Realizácia Úlohou účastníkov je vliezť pod látku a uložiť sa tak, aby sa každý cítil pohodlne a aby žiadna časť tela nevykúkala spod látky. Po tom, ako sa uložia, musia zostať 5 minút v pozíciách a na miestach, na akých sa dohodli. Alternatíva: Úlohou účastníkov je uložiť sa na vyznačený priestor tak, aby sa každý cítil pohodlne a aby žiadna časť tela nepresahovala hranice vytýčené lanom alebo inými predmetmi. Po tom, ako sa uložia, musia zostať 5 minút v pozíciách a na miestach, na akých sa dohodli. Na pokyn lektora by mali byť schopní otočiť sa na druhý bok, brucho a pod.

Rozbor skupinového diania Akú stratégiu zvolili jednotlivé skupiny pri riešení daného zadania? Osvedčila sa im táto stratégia, alebo by nabudúce zvolili inú? Bolo účastníkom príjemné stráviť 5 min. v nehybnosti a tesnej fyzickej blízkosti s ostatnými? Uvoľnili sa jednotliví účastníci pri tejto aktivite, alebo je potrebné zaradiť ešte iný energizér na motivovanie skupiny k ďalšej spolupráci?

Metodické poznámky Lektor sa zvyčajne nezapája do aktivity, necháva priestor jednotlivým skupinám, aby sa tvorivo popasovali s riešením úlohy. V priebehu aktivity dohliada na dodržiavanie pravidiel a stopuje čas. 5 min. môže byť pre niekoho dosť dlhý čas, najmä ak je v nepríjemnej a strnulej polohe, preto môže lektor v priebehu aktivity odrátavať zostávajúci čas.

C C C



Aktivita BV.2 Teória lekcie









Aké otázky vám vyskakujú v hlave, keď sa stretnete s problémom na ceste za vašim cieľom?

Pomáhajú vám tieto otázky v hľadaní riešenia problému? Akým spôsobom?

Stáva sa niekedy, že máte hlavu plnú otázok, ktoré vás zneisťujú? V akých situáciách sa to zvyčajne deje?

Aké sú napr. tieto otázky?


Predstav si, že ideš po lese a prídeš k priepasti. Na dne, asi päť metrov hlboko, vidíš peňaženku, z ktorej trčia bankovky. Opatrne začneš zliezať do priepasti. Naraz sa pošmykneš na skale a v poslednej chvíli sa zachytíš na nejakom koreni. Je náročné udržať sa na stene a pravdepodobne sa rozhodneš, že riziko dolámania sa je príliš veľké a ďalej nepôjdeš. Ako by sa situácia zmenila, keby miesto peňaženky dolu ležalo malé, zranené a plačúce dievčatko? Už sa nebudeš pýtať: „Mám tam zostúpiť alebo nie?“ Nová otázka znie: „Ako dokážem to dieťa vytiahnuť?“ Pomôcť dievčatku sa stane absolútnou nutnosťou.

55

Kvalita našich otázok zásadne určuje kvalitu nášho života. Prečo to tak je? Po celý čas sa nachádzame vo vnútornom dialógu. Stále si kladieme otázky, na ktoré si aj sami odpovedáme. Keď sa napríklad pýtame: „Dokážem to?“, nevylučujeme možnosť zlyhania. Samotná skladba otázky hovorí o pochybnostiach. Lepšia otázka je: „Ako to dokážem?“ Táto otázka vylučuje zlyhanie. Určite to dokážem, otázne je len ako. To „ako“ nám umožňuje hľadať spôsoby dosiahnutia našich cieľov.

Každá otázka má aj svoj správny čas, kedy ju treba klásť. Na začiatku sa pýtam: Čo chcem so svojím životom spraviť? Čo chcem dosiahnuť? Keď prijímam rozhodnutie, pýtam sa „čo?“. Rozhodujem sa čo chcem a čo nie. Ak sa už rozhodnem, nemôžem sa hneď pri prvom probléme pýtať: Bolo moje rozhodnutie správne? Musím sa pýtať, ako sa dá tento problém vyriešiť, inak by som sa vrátil/la k rozhodovaniu, čo vlastne chcem dosiahnuť.

Na zamyslenie Keď bol Winston Churchill už veľmi starý, univerzita v blízkosti jeho rodiska ho pozvala, aby u nich prednášal. V Anglicku to bola veľká udalosť. Ľudia prichádzali zďaleka, aby zažili najväčšieho a najznámejšieho žijúceho Angličana. Povrávalo sa, že to bude jeho najväčšia reč. Do slov mal zaodieť nazbieranú múdrosť svojho dlhého plodného života. Tisícky ľudí sedeli natlačení v najväčšej prednáškovej sále univerzity a napäto čakali na veľkého muža a jeho ohromnú reč. Churchill sa postavil, podišiel k mikrofónu a povedal: „Nikdy, nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávajte.“ Potom si sadol. Koniec reči. Už sa nepostavil. Pomaly začalo prítomným svitať. Churchill nepovedal viac, lebo preňho nebolo nič iné ani zďaleka tak dôležité. Nevzdávať sa bolo náplňou jeho života.

56

C C C


208 | S t r a n a

Aktivita BV.3 List sebe

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je príprava na zdolávanie prekážok, na obdobie krízy pri napĺňaní svojich cieľov.







Motivácia Na ceste za našimi snami nás postretne veľa prekážok, či čiastkových neúspechov. Robiť chyby, prípadne zažívať čiastkové neúspechy je však v rámci učenia normálne. Ako aj jedna ľudová múdrosť hovorí „Mýliť sa je ľudské“. Napriek tomu len málokto z nás chce robiť chyby, nakoľko sa väčšinou s chybami spájajú v našom vnútri prevažne nepríjemné pocity. Kto chce však vo svojom živote dosiahnuť veľa, musí sa zbaviť strachu z chýb. Nejde o to, aby sme sa vyhli chybám, ich počet môžeme pokojne aj zdvojnásobiť. Dôležité je sa z nich poučiť a najdôležitejšie je, nenechať sa nimi odradiť. Aby Thomas Edison vynašiel žiarovku, urobil vyše 9000 chybných pokusov. Tieto ho však neodradili, pretože veril, že to dokáže. Keď sa ho priatelia spýtali, či skutočne chce 10 000 krát zlyhať, Edison odpovedal: „Ja som nezlyhal. Spoznal som len nový spôsob, ako sa žiarovka vynájsť nedá. Každý experiment ma privádza bližšie k objavu.“

Realizácia Lektor zadá účastníkom inštrukciu – napísať list samým sebe pre obdobie krízy, keď im bude ťažko a nebudú mať silu pokračovať ďalej v napĺňaní stanovených cieľov. Keďže sa poznajú najlepšie, vedia, čo by v takej chvíli potrebovali počuť. A to nech si do listu napíšu. Táto úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 132.

Rozbor skupinového diania Ako účastníci reagovali na túto výzvu? Nepripadalo im zadanie – napísať sám sebe – zvláštne? Chápu účastníci význam tohto listu, aj to, že oni vedia najlepšie, ako sa povzbudiť v časoch nezdaru? Ako sa im v písaní darilo? Bolo pre nich niečo pri písaní ťažké? Majú účastníci v pláne zachovať tento list uzavretý až do času, keď sa naozaj budú pasovať s krízou? Uvažujú nad zverením listu do rúk priateľa, ktorému dôverujú a ktorý im ho na ten čas „postráži“?

Metodické poznámky: Táto aktivita patrí medzi pokojné, pre navodenie potrebnej atmosféry môžeme použiť aj sviečky (čajové), ktoré si každý účastník pri písaní zapáli. Treba dávať pozor na bezpečnosť. Je možné použiť aj samostatné papiere, na ktoré môžu účastníci list napísať. Po napísaní môžu účastníci list zapečatiť pomocou roztopeného vosku. Každý účastník si svoj list nechá u seba a sám sa rozhodne, kedy svoj list opäť otvorí.

C C C

Aktivita BV.5 Zadanie domácej úlohy Lektor ponúkne účastníkom možnosť dokončiť list doma a zabaliť ho do obálky, ktorú môžu prilepiť do svojej príručky.

C C C

Aktivita BV.4 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu budú vedieť klásť „správne otázky“ v situáciách, keď ich postretnú problémy Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Ako ste v minulosti reagovali, keď sa vám do cesty postavili problémy?

Ako by ste reagovali na prekážky teraz? Aké otázky by ste si kládli pri prekonávaní prekážok?

Cieľ: Účastníci si pripravia povzbudzujúci list pre obdobie krízy Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Ako účastníci prijali možnosť napísať si list pre seba?

Pristupovali účastníci k tejto úlohe s vážnosťou?






LEKCIA V.5 Kladiem správne otázky – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

BV.1 Zasypaní

BV.2 Teória lekcie

BV.3 List sebe

BV.4 Zadanie domácej úlohy

BV.5 Evaluácia

C C C


210 | S t r a n a

LEKCIA V.6 Žime svoje životné poslanie

Téma a ciele lekcie Lekcia pojednáva o zmysle života a o vytvorení si vlastného životného plánu. Ciele lekcie: Účastníci programu sa začnú zaoberať otázkou zmyslu svojho života Účastníci si vytvoria svoj vlastný životný plán na konkrétne životné obdobie a budú sa ho snažiť napĺňať.




BVI.1 Evolúcia Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov


BVI.2 Teória lekcie Oboznámenie účastníkov s teóriou lekcie


BVI.3 Plán môjho života Aktivita zameraná na vytvorenie životného plánu


BVI.4 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Lexikón slávnych osobností“


BVI.5 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita BVI.1 Evolúcia



Kategória: energizer Fyzická záťaž: malá





Motivácia Aktivita je inšpirovaná evolučnou teóriou, že človek sa postupne vyvíjal (z opice alebo z vajca?).

Realizácia Účastníci stoja v miestnosti. Na povel lektora si všetci čupnú, kotkodákajú a „strihajú si“ v dvojiciach (papier, nožnice, kameň). Kto vyhráva, dostáva sa na vyšší vývojový stupeň a stáva sa psom. Začne brechať a podľa zvuku si nachádza nového partnera na strihanie. Ďalšie vývojové stupne sú: prasa, opica a človek. Kto prehrá pri strihaní, ostáva na tom stupni ako bol, alebo podľa dohody klesá o jeden vývojový stupeň: z opice na prasa, z prasaťa na psa, zo psa na sliepku. Tento spôsob si môžeme dovoliť len ak máme dosť času, alebo menší počet účastníkov. Aktivita sa končí vtedy, ak sa jeden z účastníkov stane človekom.

Rozbor skupinového diania Ako účastníci reagovali na túto aktivitu? Bavila ich? Dokázali sa pri nej dostatočne uvoľniť a vložiť sa do napodobňovania zvukov alebo postojov zvierat? Ako jednotliví účastníci reagovali na prípadný neúspech? Je to niečo, čo ich dokázalo motivovať, alebo im to naopak bralo motiváciu? Je skupina dostatočne pripravená na ďalšiu spoluprácu, alebo je potrebné zaradiť do programu iný energizér?

Metodické poznámky Je možné jednotlivé štádia napísať na viditeľné miesto tak, aby mali účastníci kedykoľvek možnosť si ich pripomenúť. Lektor sa zvyčajne nezúčastňuje aktivity, skôr dohliada na dodržiavanie pravidiel a bezproblémový priebeh aktivity. Ak to uzná za vhodné, môže rozhodnúť – či v prípade neúspechu v súbojoch v evolúcii cúvať alebo len zotrvať na aktuálnom štádiu – nechať na skupine.

C C C



Aktivita BVI.2 Teória lekcie









Zamýšľate sa niekedy nad zmyslom života? Máte pocit, že viete, čo je vašim zmyslom života?

Je podľa vás potrebné zaoberať sa otázkou zmyslu života?

Kedy vo vašom živote ste sa cítili naozaj šťastný?

Ako by ste poradili niekomu, kto sa snaží byť vo svojom živote šťastný?


„Každý človek má svoje životné povolanie alebo poslanie... preto nikto nemôže byť nahradený a nikoho život nemôže byť opakovaný. Úloha každého človeka je jedinečná, presne tak ako príležitosť túto úlohu splniť.“ Viktor E. Frankl

Keď pociťujeme zmysel života, prežívame vlastnú hodnotu a význam. Preto je dôležité zaoberať sa otázkou zmyslu svojho života a hľadať na ňu odpoveď. S vedomím toho, že náš život má konkrétny zmysel, ktorý sa snažíme napĺňať, sa spája ešte jedna dôležitá ľudská potreba – potreba šťastia. Veď kto by nechcel byť šťastný? Ale ako tento stav dosiahnuť? Výskumy ukazujú, že šťastie sa nedá získať priamym usilovaním sa oň. Mnoho ľudí to tak robí, no zostávajú zvyčajne sklamaní, že trvalé, ozajstné šťastie stále nenachádzajú. Šťastie totiž prichádza ako prirodzený dôsledok toho, že človek objaví zmysluplný cieľ, zameria sa naň a celou svojou bytosťou sa snaží tento cieľ dosiahnuť. Vtedy sa šťastie objaví ako „vedľajší produkt“ pocitu zmysluplného života.

C C C

Aktivita BVI.3 Plán môjho života

Cieľ / zameranie aktivity Cieľom aktivity je vytvorenie životného plánu.







Realizácia Úlohou účastníkov je na základe poznatkov z predchádzajúcich lekcií vytvoriť plán pre svoj život. Účastníci písomne odpovedia na nasledujúce otázky: A) Aký je môj cieľ? B) Plánovaný termín jeho dosiahnutia C) V čom sa potrebujem zlepšiť (vedomosti, vlastnosti, zručnosti)? D) Čo preto urobím? E) Akú podporu a pomoc potrebujem? F) Podľa čoho spoznám, že sa mi darí?

Rozbor skupinového diania Ako sa účastníkom darilo odpovedať na jednotlivé otázky? Ktorá z otázok im robila najväčší problém? Dokázali účastníci jasne pomenovať svoj životný cieľ? Čoho sa najčastejšie týkal? Majú účastníci reálne predstavy ohľadom dosahovania svojho cieľa, prípadne pomoci od druhých?

Metodické poznámky: Môže sa stať, že čas v programe vyhradený na túto aktivitu nebude pre všetkých postačujúci. Preto lektor účastníkov povzbudí ku práci aj doma. Ako inšpiráciu pre ostatných môže vyzvať dobrovoľníka, aby sa podelil o svoje myšlienky a plány. Táto úloha je tiež súčasťou príručky pre účastníkov, strana 135. Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č.39, ktorý sa nachádza na konci publikácie.


212 | S t r a n a

Aktivita BVI.5 Zadanie domácej úlohy Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Lexikón slávnych osobností“. Zadanie úlohy nájdete na strane 215. Na realizáciu aktivity môžete použiť pracovný list z prílohy č.40, ktorý sa nachádza na konci publikácie. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu.

C C C

Aktivita BVI.4 Evaluácia Lektor na konci stretnutia vyčlení priestor na zhodnotenie naplnenia stanovených cieľov lekcie. Evaluácia môže prebiehať v interakcii s účastníkmi programu, prípadne naplnenie niektorých cieľov zhodnotí lektor sám.

Cieľ: Účastníci programu sa začnú zaoberať otázkou zmyslu svojho života Lektor položí účastníkom programu nasledujúce otázky:

Čo si myslíte o myšlienke Viktora Frankla? Stotožňujete sa s touto myšlienkou?

„Každý človek má svoje životné povolanie alebo poslanie... preto nikto nemôže byť nahradený a nikoho život nemôže byť opakovaný. Úloha každého človeka je jedinečná, presne tak ako príležitosť túto úlohu splniť..“

Viktor E. Frankl

Máte svoj zmysel života?

Akú by ste potrebovali podporu pri napĺňaní svojho životného poslania?

Cieľ: Účastníci si vytvoria svoj vlastný životný plán na konkrétne životné obdobie a budú sa ho snažiť napĺňať Zhodnotenie tohto cieľa si pomocou nasledujúcich otázok urobí lektor sám pre seba.

Dokázali si účastníci zadefinovať svoj vlastný životný plán?

Pristupovali účastníci k tejto úlohe s vážnosťou?

Sú účastníci odhodlaní napĺňať svoj životný plán?





LEKCIA V.6 Žime svoje životné poslanie – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

BVI.1 Evolúcia

BVI.2 Teória lekcie

BVI.3 Plán môjho života

BVI.4 Zadanie domácej úlohy

BVI.5 Evaluácia

C C C


214 | S t r a n a

MODUL V ZÁVEREČNÁ LEKCIA

Téma a ciele lekcie Lekcia má za cieľ zhrnutie a ukončenie piateho modulu. Ciele lekcie: Účastníci programu si zopakujú, čo sa na predchádzajúcich lekciách naučili Účastníci zhodnotia prínos absolvovaného modulu pre svoj život.


MODUL V ZÁVEREČNÁ LEKCIA


ZV.1 Číselná epidémia Krátka iniciačná aktivita na rozohriatie a koncentráciu účastníkov

5-10 min. Lepiaca páska, fixky

ZV.2 Zhrnutie modulu Zhrnutie teórie piateho modulu 15 min. Pripravená prezentácia

ZV.3 Lexikón slávnych osobností

Reflexia svojho doterajšieho života a motivácia k napĺňaniu stanovených životných cieľov

35-40 min. Pracovné listy, perá, podložky

ZV.4 Odovzdanie certifikátov

Slávnostné ukončenie piateho modulu


ZV.5 Zadanie domácej úlohy

Zadanie úlohy „Priniesť občerstvenie“


ZV.6 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita ZV.1 Číselná epidémia







Materiál: lepiaca páska, fixky Prostredie: dnu/von

Realizácia Účastníci dostanú od lektora čísla, ktoré sú napísané na lepiacej páske. Túto pásku si účastníci prilepia na čelo. Čísla sú štvorciferné a účastníci si ich nemôžu zakrývať rukou ani vlasmi. Úlohou je „zneškodniť“ ostatných spoluhráčov tým, že účastník vykríkne nahlas ich číslo a ochráni vlastné číslo pred prečítaním. Pri ochraňovaní svojho čísla môžu účastníci využívať napr. nábytok v miestnosti, chôdzu dozadu a pod.

Rozbor skupinového diania Aké tvorivé stratégie zvolili jednotliví členovia počas hry? Ktorá zo stratégií sa osvedčila najviac? U koho sa prejavila naplno túžba presadiť sa, kto bol naopak počas aktivity submisívny? Splnila aktivita svoj účel a je skupina dostatočne pripravená na ďalšiu spoluprácu?

Metodické poznámky Lektor sa zvyčajne nezapája do tejto aktivity – svoju pozornosť venuje priebehu hry a dohliada, aby hráči dodržiavali pravidlá pri vyraďovaní spoluhráčov a tiež aby svoje číslo schovávali len dovolený spôsobom.

C C C



Aktivita ZV.2 Zhrnutie modulu

Cieľ / zameranie aktivity Zhrnutie teórie piateho modulu.








Čo z predchádzajúcich lekcií vám najviac utkvelo v pamäti?

Pomohli vám uplynulé lekcie k tomu, aby ste si lepšie utriedili myšlienky týkajúce sa vašich životných cieľov?

Máte teraz jasnejšiu predstavu o tom, ako sa k svojmu cieľu dopracovať a aké zdroje k tomu využívať?

Je niečo, čo vám v lekciách chýbalo, na čo by ste sa chceli spýtať, čo by ste radi ešte prediskutovali?

Praktická teória Lektor pomocou prezentácie a diskusie s účastníkmi zhrnie prebratú teóriu piateho modulu.

C C C

Aktivita ZV.3 Lexikón slávnych osobností

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na reflexiu svojho doterajšieho života a motiváciu k napĺňaniu stanovených životných cieľov.


Kategória: sebareflexívna a komunikačná aktivita Fyzická záťaž: malá




Materiál: pracovné listy, perá, podložky Prostredie: dnu

Motivácia Ako motiváciu je možné prečítať životopis nejakej slávnej osobnosti (napr. spracovaný životopis o Albertovi Schweitzerovi, viď príloha č. 40) a prepojiť to s víziou, že možno o 150 rokov budú aj oni súčasťou lexikónu slávnych osobností, keď si stanovia a naplnia svoje životné ciele.

Realizácia Táto aktivita je zložená z viacerých fáz. V prvej fáze dostanú účastníci za domácu úlohu nakresliť a popísať svoju čiaru životných úspechov – od prvých slov až po súčasnú dobu. Účastníci pokračujú ďalej vo svojich „plánovaných cieľoch“, ktoré by chceli úspešne dosiahnuť. (Túto časť úlohy je dobré zadať účastníkom ako domácu úlohu, čím ušetríme čas pri realizácii tejto aktivity.) V druhej fáze sa na prečíta životopis slávnej osobnosti, účastníci sa rozdelia do dvojíc a na základe vytvorenej čiary životných úspechov a spoločnej konverzácii napíšu jeden o druhom životopis – príspevok do lexikónu slávnych osobností. V tretej fáze je usporiadaná konferencia, kde vytvorené príspevky prednesú jednotliví autori. Príspevky sa postupne zozbierajú a zviažu do jedného dokumentu. Na vypracovanie úlohy je možné použiť pracovný list Lexikón slávnych osobností, príloha č. 40.

Rozbor skupinového diania Ako znie účastníkom myšlienka, že by jedného dňa mohol byť ich život inšpiráciou pre ostatných? Dokážu účastníci reálne pomenovať svoje životné úspechy? Nie sú príliš skromní a vedia sa sami doceniť? Ako sa počúva svoj vlastný životopis v podaní partnera z dvojice? Aké emócie to vyvoláva u samotného účastníka? Je niečo čo by účastníci vo svojich životopisoch radi zmenili?

Metodické poznámky Táto aktivita je náročná na štruktúrovanie. V prípade, že niektorí účastníci nechcú pred ostatnými predniesť svoje príspevky, je možné zapojiť ich ako usporiadateľov konferencie.

C C C

Aktivita ZV.4 Odovzdanie certifikátov

Lektor slávnostne odovzdá certifikáty účastníkom programu.

C C C


216 | S t r a n a

Aktivita ZV.6 Zadanie domácej úlohy

Lektor zadá účastníkom domácu úlohu s názvom „Spätná väzba – Modul V.“ Úlohou účastníkov je zhodnotiť priebeh piateho modulu. Pracovný list sa nachádza v prílohe č.43. Je dôležité, aby si lektor pri zadávaní úlohy overil, či zadanie domácej úlohy účastníci správne pochopili. V prípade potreby zadávanú úlohu vysvetlí názorne, aby predišiel možným nedorozumeniam zo strany účastníkov programu. Je vhodné, aby lektor zadal domácu úlohu až po nasledujúcej aktivite.

Zároveň lektor požiada účastníkov, aby priniesli na budúce stretnutie občerstvenie.

C C C

Aktivita ZV.5 Evaluácia


Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na zhodnotenie prínosu absolvovaného modulu zameraného na vytváranie životného plánu.






Materiál: flipchartový papier s pripraveným obrázkom veľkej pizze s 8 dielmi, fixky Prostredie: dnu

Motivácia Piaty modul nášho programu máme za sebou. Skúsime sa teraz poohliadnuť a zhodnotiť jeho priebeh a jeho prínos pre náš život.

Realizácia Na úvod účastníkom vysvetlíme, prečo potrebujeme od nich vedieť spätnú väzbu ohľadom ich spokojnosti s programom. Predstavíme im tzv. „Pizza hodnotenie“ – na pripravenom flipchartovom papieri máme nakreslenú obrovskú pizzu rozdelenú na osem dielov – v každom sa pýtame na iné veci, napr. prvý dielik „prístup lektora“, druhý „pestrosť programu“, tretí „atmosféra v skupine“, štvrtý „zrozumiteľnosť podávaných informácií“, piaty „prínos informácií pre môj každodenný život“, šiesty „ako sa tu cítim“, siedmy „komplexnosť informácií o tvorbe životného plánu“, ôsmy „pokračovanie v podobných programoch“. Každý z dielikov predstavuje určité kontinuum, ktorého krajné body slovne označíme, napr. v dieliku „prístup lektora“ stred pizze znamená „super, vyhovuje mi“, okraj pizze znamená „nič moc, nevyhovuje mi“, alebo v dieliku „prínos pre môj každodenný život“ stred pizze znamená „veľký prínos“ a okraj pizze „žiadny prínos“. Takýmto spôsobom predstavujeme pizzu ako terč – čím bližšie k stredu, tým pozitívnejšie hodnotenie. Úlohou účastníkov je pristúpiť ku flipchartu a „pripraviť“ pizzu tak, ako to cítia – t.j. urobiť bodku, prípadne nakresliť nejakú ingredienciu pizze tam, ako jednotlivé aspekty hodnotia. Každý účastník sa vyjadruje ku všetkým ôsmym častiam pizze, takže dokopy nakreslí celkom 8 bodiek, resp. ingrediencií. Na konci môžeme jasne vidieť hodnotenie účastníkov, ktoré lektor pred skupinou zhrnie Následne lektor požiada účastníkov, aby ešte napísali podrobnú spätnú väzbu na priebeh piateho modulu – viď predchádzajúca aktivita.



HODNOTENIE – Spätná väzba lektora na priebeh záverečnej lekcie prvého modulu


Uznávajú účastníci prínos absolvovaného modulu v oblasti ich plánovania svojej budúcnosti? Sú ešte nejaké témy z oblasti stanovovania a napĺňania životných cieľov, o ktoré účastníci prejavili záujem?




MODUL V ZÁVEREČNÁ LEKCIA – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

ZV.1 Číselná epidémia

ZV.2 Zhrnutie modulu

ZV.3 Lexikón slávnych osobností

ZV.4 Odovzdanie certifikátov

ZV.5 Zadanie domácej úlohy

ZV.6 Evaluácia

C C C

ZÁVER

218 | S t r a n a

UKONČENIE KURZU

Téma a ciele lekcie Lekcia má za cieľ ukončenie programu. Ciele lekcie: Účastníci programu slávnostne oslávia ukončenie programu Účastníci zhodnotia prínos programu pre ich život.


UKONČENIE KURZU


Z.1 Slávnostné privítanie Krátky energizer zameraný na motiváciu účastníkov k ďalšej aktivite; otvorenie otázky nevyhnutnosti poriadku a spoločných skupinových pravidiel

5-10 min. Pripravená slávnostná reč, prezentácia fotiek z realizácie programu

Z.2 Odovzdanie certifikátov Skupinová aktivita 10 min. Pripravené certifikáty

Z.3 Las Vegas Upevnenie väzieb medzi účastníkmi, rozvoj komunikácie, zábava

2 hod. Hracie plátna, žetóny, rulety, označenie banky, pravidlá vyplácania výhier, bar, miešané nápoje, herné peniaze, zmenky, bodové svetlo na hrací stôl, výzdoba sály, prípadne aj iný materiál na hazardné hry – karty na zlaté oko, kocky, kolky a pod.

Z.4 Evaluácia Zhodnotenie naplnenia cieľov lekcie 5-10 min. Nie sú potrebné

Popis aktivít

Aktivita Z.1 Slávnostné privítanie

Aktivita Z.2 Odovzdanie certifikátov

Lektor slávnostne privíta účastníkov programu na poslednom stretnutí. Môže účastníkom pustiť pripravenú prezentáciu fotiek z realizácie programu a odovzdá certifikáty, potvrdzujúce absolvovanie programu. Stretnutie ďalej pokračuje zábavou, spojenou s realizáciou nasledujúcej aktivity. Táto aktivita je spojená s rozsiahlejšou prípravou, preto je dobré pripraviť prostredie a pomôcky ešte pred začiatkom stretnutia. Je možné pozvať na posledné stretnutie aj rodičov mladých ľudí, prípadne nechať na mladých, koho pozvú (každý účastník môže dostať dve voľné pozvánky). V tom prípade je dobré, keď sú účastníci v nasledujúcej aktivite zapojení ako obsluhujúci personál kasína a realizáciu tejto aktivity plánujeme spolu s účastníkmi. Pred posledným stretnutím požiadame účastníkov, aby priniesli občerstvenie a môžeme vstup do kasína „podmieniť“ spoločenským gala oblečením – to môže byť klasické (obleky, spoločenské šaty), alebo prinesieme oblečenie a rekvizity, z ktorých si môžu účastníci pripraviť svoje spoločenské kostýmy.

C C C

Aktivita Z.3 Las Vegas

Cieľ / zameranie aktivity Aktivita je zameraná na upevnenie väzieb medzi účastníkmi, rozvoj komunikácie, zábavu.



Prevzaté z: Hrkal, Hanuš, 1998 Psychická záťaž: stredná

Čas na prípravu: 1-2 hod. Počet hráčov: ľubovoľný

Čas na realizáciu: 2 hod. Vek hráčov: 12 a viac

Materiál: hracie plátna, žetóny, rulety, označenie banky, pravidlá vyplácania výhier, bar, miešané nápoje, herné peniaze, zmenky, bodové svetlo na hrací stôl, výzdoba sály (nealkoholické šampanské atď.), prípadne aj iný materiál na hazardné hry – karty na zlaté oko, kocky, kolky a pod.

Prostredie: dnu

Motivácia Pred hráčov predstúpi personál herne (organizátori) v patričnom oblečení a majiteľ herne pozve hráčov k účasti na spoločenskom večeri vo veľkom štýle s ruletou a so všetkým, čo k tomu patrí.



Realizácia Po motivácii dostanú účastníci časový priestor, aby sa mohli na hru pripraviť. Majú za úlohu vyrobiť si kostým a môžu si vymyslieť úlohu, postavu, ktorú budú celý večer hrať (mladý šľachtic, úspešný továrnik, žena vamp, vreckár, spisovateľ ...). Potom prichádzajú do herne, kde sú oboznámení s priebehom celého večera a sú im vysvetlené pravidlá rulety. Peniaze potrebné pre zapojenie do hry (rulety, bar ...) môžu hráči získať upísaním zmenky. Na každú zmenku uvedie hráč reálnu službu, ktorú je schopný ponúknuť a samozrejme aj splniť (napr. uvarím raňajky a prinesiem ich do postele, kdekoľvek zaspievam pod oknami, poskytnem poradenské služby z oblasti PC v dĺžke 1 hodiny ...). Zmenka má platnosť jeden rok. Túto zmenku ponúkne hráč banke, ktorej znalec (organizátor) ohodnotí službu na zmenke určitou hodnotou hracích peňazí alebo žetónov. Ak hráč s ohodnotením súhlasí, zmenka sa stáva právoplatnou podpísaním bankového znalca a klienta (hráča) a stáva sa majetkom banky. Pri väčšom počte hráčov je dobré zostaviť dve navzájom si konkurujúce banky. Hráči môžu zmenky upisovať počas celej hry a získavať tak ďalšie finančné prostriedky. Hráči počas večera získavajú alebo utrácajú peniaze. V záveru večera majú možnosť vykúpiť si svoje zmenky späť (max. 3) alebo môžu peniaze použiť na získanie cudzích zmeniek v dražbe. Do hry sú zapojení aj organizátori, ktorí majú ako zamestnanci kasína stanovený plat a môžu sa tak zúčastniť záverečnej dražby. Peniaze získané za zmenky môžu hráči použiť aj k prenájmu určitých priestorov kasína od jeho majiteľa, v ktorých sa snažia podnikať (bar, WC, zmenáreň ...). Ruleta sa hrá v niekoľkých sériách (3 - 4) po asi desiatich točeniach. Pri väčšom počte účastníkov je dobré hrať na dvoch hracích plátnach (americká a francúzska ruleta). V medzičase sa tancuje, servíruje sa občerstvenie a nápoje, to všetko samozrejme za hracie peniaze. Po ukončení rulety nasleduje chvíľa určená pre možné odkúpenie vlastných zmeniek. Hráči zhodnotia svoj momentálny kapitál a môžu si od banky vykúpiť svoje zmenky (1 - 3), u ktorých nechcú, aby postúpili do záverečnej dražby. Nasleduje dražba zmeniek, ktoré zostali vo vlastníctve banky. Zmenky sa prvýkrát verejne prečítajú a začínajú sa dražiť. Hráč i prihadzujú podľa výšky svojho kapitálu. V druhom kole vyhlásime "holandskú dražbu" (bez vyvolávacej ceny). V prípade, že dražba stagnuje (pre nedostatok peňazí medzi hráčmi či kvôli nadmernej aktivite niektorého z hráčov), môže banka alebo majiteľ kasína venovať časť svojich prostriedkov účastníkom dražby a tým zvýšiť ich kúpnu silu. Ďalším možným krokom k oživeniu dražby je povolenie združovať prostriedky viacerých účastníkov. Zmenky, ktoré nie sú predané ani po druhom kole, sú vyhlásené za nepredajné a prepadajú v prospech majiteľa herne. Noví majitelia zmeniek majú možnosť v priebehu celého roka uplatniť u autora jej plnenie.

Rozbor skupinového diania Splnila aktivita svoj účel – zábava, uvoľnenie, upevnenie vzájomných vzťahov? Našiel si každý svoje miesto a svoju rolu, v ktorej sa cítil príjemne? Ako účastníci berú fakt, že program končí?

Metodické poznámky Celá hra by mala mať jednotný štýl, prebiehať v atmosfére vyššej spoločnosti. Je treba patrične vyzdobiť miestnosť, prispôsobiť kostýmy, správanie a konverzáciu. V rámci hry môžeme navodiť atmosféru určitého obdobia (30. roky). Oživenie do hry vnesie zlosovania vstupeniek o ceny, ponuka prenájmu priestorov vyvesená na viditeľnom mieste, vyhlásenie ceny za najvyššiu výhru v prémiovom kole rulety. Pravidlá rulety umožňujú spestrenie a zvýšenie dramatickosti. Napríklad po vypadnutí guľôčky z rulety sú vyplatené všetky stávky, čo náramne oživia hru. Podklady na vytlačenie hracích peňazí a zmeniek nájdete v prílohe č. 41 na konci publikácie.

C C C

Aktivita Z.4 Evaluácia

Lektor slávnostne ukončí program „BYŤ ČLOVEKOM ... to stačí“. Poďakuje účastníkom za obetovaný čas, vynaloženú snahu a prínos, ktorým každý prispel k úspešnej realizácii a ukončeniu programu. Ak ste zachovali očakávania účastníkov, spísané na úvodnej hodine programu, môžete ich priniesť a spolu s účastníkmi zhodnotiť, či sa naplnili. Prikladáme text z príručky pre účastníkov, ktorým môže lektor prepojiť začiatok a koniec programu, ako aj motivovať účastníkov k systematickej práci na svojom rozvoji.

Spomeňme si na úvodné prirovnanie o tom, ako naša duša pred narodením vyberala so Stvoriteľom vhodné poslanie a dary pre náš život. Prajme si navzájom, nech sa nám podarí spomenúť si na našu zverenú úlohu. A pýtajme sa tak dlho, pokým naša duša opäť nezvolá „To je ono!“, a my budeme vedieť aj cítiť, že je to to pravé. Potom sa už nedajme ničím odradiť. Nehľadajme dôvody prečo „nie“, ale nachádzajme spôsoby ako „áno“.

Náš kurz sa končí. Sme radi, ak účasť v ňom bola pre teba prínosom. Prajme si navzájom, nech nám získané poznatky a zručnosti pomôžu vytvoriť zo svojho života majstrovské dielo.

PS: A ešte... Výpoveď „Vedomosti znamenajú moc“ je neúplná. Doplnené znenie je: „Vedomosti použité v praxi znamenajú moc“.

ZÁVER

220 | S t r a n a

HODNOTENIE – Spätná väzba lektora na priebeh záverečnej lekcie programu

Priebeh lekcie Lektor pomocou nasledujúcich otázok vyhodnotí priebeh záverečnej lekcie. Odporúčame zhodnotiť priebeh lekcie čo najskôr po jej ukončení.

Uznávajú účastníci prínos absolvovaného programu v ich živote? Sú ešte nejaké témy z oblasti osobnostno-sociálneho rozvoja, o ktoré účastníci prejavili záujem? Ako ste sa cítili v roli lektora? Boli pre vás metodické podklady k lekcii svojou formou a obsahom zrozumiteľné? Potrebovali by ste nejakú formu podpory pri realizácii programu do budúcna? Spomeňte si na priebeh jednotlivých aktivít. Ak niektorú aktivitu vyhodnotíte ako nevhodnú pre danú skupinu, zamyslite sa nad príčinou daného javu a možnosťami dosiahnuť cieľ lekcie inou formou. Je dôležité mať na pamäti, že ponúkaná štruktúra lekcie je len návrhom, jednotlivé aktivity môžete prispôsobiť vašim možnostiam a potrebám danej skupiny.

UKONČENIE KURZU – HODNOTENIE


Čo s tým urobím?

Z.1 Slávnostné privítanie

Z.2 Odovzdanie certifikátov

Z.3 Las Vegas

Z.4 Evaluácia

C C C



ZOZNAM PRÍLOH

Príloha č. 1 Human bingo

Príloha č. 2 Rodinné striebro

Príloha č. 3 Predstavenie – Indiánske meno

Príloha č. 4 Johariho okno

Príloha č.5 Temperamentové vlastnosti

Príloha č.6 Tri veci o mne

Príloha č.7 Moje silné a slabé stránky

Príloha č.8 Moja sieť hodnôt

Príloha č.9 Moje vzory

Príloha č.10 Moje zvyky

Príloha č.11 Moja identita

Príloha č.12 Vytvorenie osobnej vizitky

Príloha č.13 Komunikačný proces

Príloha č.14 Vidím, počujem, interpretujem

Príloha č.15 Prepáč

Príloha č.16 Kreslenie podľa inštrukcií

Príloha č.17 Zložky neverbálnej komunikácie

Príloha č.18 Zložky neverbálnej komunikácie

Príloha č.19 Ako sa máš?

Príloha č.20 Aktívne počúvanie

Príloha č.21 Komunikačné štýly

Príloha č.22 Tri veci, ktoré na mne obdivuješ

Príloha č.23 Zdroje konfliktu

Príloha č.24 Dotazník preferovaného štýlu riešenia konfliktov

Príloha č.25 Konflikty v mojom živote

Príloha č.26 Čo sa stane, keď sa konflikt nerieši

Príloha č.27 Premena sťažností na neutrálne výroky

Príloha č.28 Vyjednávacie schopnosti

Príloha č.29 Emočné vyjadrenie

Príloha č.30 Som OK?

Príloha č.31 Mapa mojich dôležitých vzťahov

Príloha č.32 Stresová reakcia

Príloha č.33 Antistresová kuchárka

Príloha č.34 Pozitívne myslenie

Príloha č.35 Moje sny

Príloha č.36 Moje ciele

Príloha č.37 Zóna učenia

Príloha č.38 Tréner

Príloha č.39 Plán môjho života

Príloha č.40 Lexikón slávnych osobností

Príloha č.41 Las Vegas

Príloha č.42 Rozdeľovacie aktivity

Príloha č.43 Spätná väzba

Príloha č.44 Certifikáty

PRÍLOHY

222 | S t r a n a

Príloha č.1 Human bingo

Kto má sestru Kto má psa Kto neznáša

komáre Má modré oči

Už bol pri mori Má narodeniny

v decembri Je vyšší než 170

cm Má rád knihy

J.R.R. Tolkiena

Má rád bryndzové halušky

Letel už lietadlom Vie uvariť

obedové menu Kto sa rád bicykluje

Kto mal dnes pekný deň

Už mal niečo zlomené (nie

srdce :)

Rád chodí na túry do hôr

Kto vie po rusky (aspoň 10 slov)

Kto má brata Kto má domáceho

miláčika Kto neznáša

komáre Má hnedé oči



srdce :)


Kto vie po poľsky (aspoň 10 slov)


v máji Je vyšší než 170

cm Má rád knihy

J.R.R. Tolkiena



obedové menu Kto rád hrá futbal

Kto má sestru Kto má domáceho


komáre Má blond vlasy

Už bol v zahraničí Má narodeniny

v septembri Je vyšší než 170

cm Má rád knihy

J.R.R. Tolkiena

Má rád fialovú farbu


obedové menu Kto sa rád fotí



srdce :)


Kto vie urobiť mlynské koleso



Kto má sestru Kto má psa Kto neznáša

komáre


v decembri Je vyšší než 170

cm

Má rád špenát Letel už lietadlom Vie uvariť

obedové menu

Už bol v zahraničí Má narodeniny

v júni Je zaľúbený


Letel už lietadlom Kto sa rád fotí



srdce :)

Kto neznáša komáre

Kto má psa Kto má sestru Kto neznáša

komáre

Letel už lietadlom Má rád hranolky

so syrom Vie uvariť

obedové menu


srdce :)


Rád chodí do baru

Kto má brata Kto má domáceho


komáre



srdce :) Kto fajčí

Má narodeniny v marci


obedové menu

PRÍLOHY

224 | S t r a n a

Príloha č.2 Rodinné striebro Každá rodina má svoj rodinný poklad – svoje „rodinné striebro“. Môže to byť čokoľvek, čo nám naši príbuzní predkovia odovzdali a my si to vážime alebo nám to nejakým spôsobom pomáha v živote. Tvojou úlohou je porozprávať sa so svojimi príbuznými (rodičia, starí rodičia, prípadne tety, ujovia a pod.) o tom, aké je toto „rodinné striebro“ vašej rodiny. Nechajte si vyrozprávať rôzne príbehy zo života vašich príbuzných, môžete tiež priniesť ich fotografie, alebo čokoľvek, čo má s danou témou nejaký súvis. Následne odpovedz na nasledujúce otázky: 1. Aké „rodinné striebro“ som získal po svojich predkoch? 2. Čo sám do „pokladnice nášho rodu“ prinášam alebo chcem priniesť ja? 3. Čo mám s rodičmi spoločné (názory, hodnoty, ...)? 4. V čom sa moje názory, hodnoty, životný štýl líši od mojich rodičov? 5. O ktorých názoroch svojich rodičov niekedy pochybujem?



Príloha č.3 Predstavenie – Indiánske meno

PRÍLOHY

226 | S t r a n a

Príloha č.4 Johariho okno

TEST Johariho okno Inštrukcia Zvoľ si určitú situáciu, z ktorej budeš vychádzať a budeš na ňu myslieť pri odpovedaní na týchto 20 otázok. Pri každej odpovedi rozdeľ 5 bodov medzi dve uvedené odpovede.

Príklad: Keby sa dvaja priatelia hádali a ich hádka by prerástla v bitku, tak... A. Okamžite by som zavolal pomoc. B. Zasiahol by som a presvedčoval by som ich, aby svoj spor vyriešili, keď budú mať chladnú hlavu. Odpoveď: A.................1 bod B................4 body Súčet bodov musí byť pri každej otázke 5 bodov.

1. Keby mal môj priateľ osobné spory s naším spoločným známym, s ktorým je preňho dôležité dobre vychádzať, tak... A. By som povedal svojmu priateľovi, že za problém je čiastočne zodpovedný on sám a snažil by som sa mu vysvetliť, ako sa môže cítiť ten druhý. B. Neplietol by som sa do toho, pretože by som inak nemohol dobre vychádzať s obidvoma súčasne. 2. Keby som sa pred nejakým časom nepekne pohádal so svojím priateľom a uvedomil by som si, že odvtedy sa v mojej prítomnosti necíti dobre, tak... A. Vyhol by som sa tomu, aby sa situácia ešte zhoršila, a preto by som jeho správanie nerozoberal a nechal by som vec prirodzenému priebehu. B. Zaviedol by som reč na jeho správanie a spýtal by som sa ho, či si myslí, že naša hádka zmenila náš vzťah. 3. Keby sa mi priateľ začal vyhýbať a chovať sa čudne, tak... A. Upozornil by som ho na jeho správanie a požiadal by som ho, aby mi vysvetlil o čo ide. B. Tiež by som obmedzil kontakt s ním a prestal by som sa k nemu správať osobne, pretože on si to asi tak praje. 4. Keby som sa bavil/la s dvoma priateľmi a jeden by sa zabudol a začal rozprávať o mojom osobnom probléme, ktorý sa týka druhého

z nich, ale on o tom ešte nevie, tak...

A. Začal by som hovoriť o niečom inom a dal by som priateľovi signál, aby urobil to isté. B. Objasnil by som neinformovanému priateľovi, o čom ten druhý hovorí a navrhol by som, aby sme sa tým začali zaoberať. 5. Keby mi môj priateľ povedal, že podľa neho robím veci, kvôli ktorým nemám v spoločnosti také postavenie, aké by som mohol mať, tak... A. Požiadal by som ho, aby mi popísal, čo vypozoroval a navrhol, čo by som mohol zmeniť. B. Bránil by som sa jeho kritike a vysvetlil by som, prečo sa tak správam. 6. Keby sa môj priateľ snažil získať určité miesto v našej organizácii, na ktoré podľa mňa nemá predpoklady, tak... A. Nezmieňoval by som sa o svojich pochybnostiach ani priateľovi, ani vedúcemu a nechal by som udalostiam voľný priebeh. B. Povedal by som o svojich pochybnostiach aj svojmu priateľovi, aj vedúcemu a konečné rozhodnutie by som nechal na nich. 7. Keby som cítil, že sa nejaký priateľ správa ku mne alebo k ostatným priateľom nefér, ale nikto z nich sa o tom ešte nezmienil, tak... A. By som sa spýtal niekoľkých z nich, čo si tom myslia a či si myslia, že daný priateľ sa k nim správa neférovo. B. Nepýtal by som sa ostatných, čo si o dotyčnom myslia a počkal by som, kým sa sami o ňom nezmienia. 8. Keby som sa pasoval s určitými osobnými problémami a priateľ by mi povedal, že sa v poslednej dobe hnevám za každú maličkosť, tak... A. By som povedal, že mám problémy, a ešte nejakú dobu budem nepríjemný, tak nech sa so mnou radšej nerozpráva. B. By som ho vypočul, snažil by som sa mu nič nevysvetľovať. 9. Keby som sa od priateľov dozvedel nejakú nepeknú vec o svojom priateľovi, o ktorej viem, že by sa bo určite dotkla a on by sa ma spýtal, či o tom niečo neviem, tak... A. Povedal by som, že o tom nič neviem, a že takému ohováraniu by aj tak nikto neveril. B. Povedal by som mu presne to, čo som počul a od koho. 10. Keby môj priateľ poukazoval na to, že mám spory s človekom, s ktorým je pre mňa dobre vychádzať, tak... A. By som považoval jeho poznámky za nepodstatné a povedal by som, že sa o tom už nechcem viac baviť. B. Otvorene by som si to s ním predebatoval, aby som prišiel na to, ako sa tento problém odráža na mojom správaní. 11. Keby bolo moje priateľstvo ohrozené opakovanými spormi o nejakú záležitosť, ktorá je pre obidve strany dôležitá, tak... A. Dával by som si s nim pri rozhovore pozor, aby neprišla reč na predmet nášho sporu a aby sa náš vzťah ďalej nezhoršoval. B. Poukázal by som na problémy, ktoré spor v našom vzťahu spôsobujú a navrhol by som, aby sme to spoločne prešli a našli nejaké riešenie.



12. Keby pri osobnom rozhovore s priateľom o jeho problémoch a o jeho správaní tento priateľ navrhol, aby ste hovorili aj o mojich

problémoch, tak... A. By som sa snažil odviesť predmet rozhovoru preč odo mňa – povedal by som, že o svojich problémoch som už rozprával so svojimi bližšími priateľmi. B. Uvítal by som príležitosť zistiť si, čo si o mne mysli a povzbudil by som ho, aby mi povedal svoje pripomienky. 13. Keby sa mi môj priateľ zveril, že cíti nesympatie k inému priateľovi, o ktorom si myslí, že nejedná veľmi pekne s ľuďmi a ja by som

s tým úplne súhlasil, tak..,

A. Vypočul by som si ho a povedal by som, čo si myslím, aby mu bola jasná moja pozícia. B. Vypočul by som si ho, ale nepovedal by som mu o svojom názore, pretože by niekde mohol opakovať to, čo som mu povedal dôverne. 14. Keby som si myslel, že sa o mne šíri nejaká klebeta a mal by som pocit, že môj priateľ to s najväčšou pravdepodobnosťou počul, tak... A. Nemieril by som na to v našom rozhovore a čakal by som, či mi to povie sám od seba. B. Riskoval by som, že ho zavediem do kúta tým, že sa ho priamo na to spýtam. 15. Keby som pozoroval, že môj priateľ sa správa v spoločnosti tak, že ho to poškodzuje, tak... A. By som to riskol, že ma bude považovať za „všadebola“, ale povedal by som, čo si myslím. B. Nechal by som si svoje názory pre seba, pretože by som nechcel riskovať, že budem vyzerať ako niekto, kto strká nos do cudzích veci. 16. Keby som sa rozprával s dvoma priateľmi a jeden by sa zrazu zmienil o probléme, ktorý sa týka mojej osoby a ja o ničom neviem, tak... A. By som žiadal, aby mi povedali, o čo ide a čo si o tom myslia. B. Nechal by som to na nich, aby mi povedali, o čo ide, alebo by som nechal zaviesť reč na niečo iné, ak by si to želali. 17. Keby to vyzeralo, že môj priateľ má problémy a vytýka mi každú maličkosť a neustále sa hnevá na mňa a druhých, tak... A. Chodil by som okolo neho po špičkách nejakú dobu, pretože by som si myslel, že má nejaké osobné problémy, do ktorých ma nič nie je. B. Snažil by som sa s ním porozprávať a vysvetliť mu, ako jeho správanie pôsobí na okolie. 18. Keby mi začalo vadiť správanie nejakého priateľa do takej miery, že by som sa v spoločnosti začal cítiť nepríjemne, tak... A. Nepovedal by som mu nič priamo, ale svoje pocity by som dal najavo tým, že by som ho začal ignorovať, kedykoľvek začne robiť to, čo mi vadí. B. Otvorene by som ventiloval svoje pocity, aby sa medzi nami vyčistilo ovzdušie a naše priateľstvo pokračovalo k obojstrannej spokojnosti. 19. Pri rozhovore o správaní v spoločnosti s jedným so svojich citlivejších priateľov by som... A. sa vyhol tomu, aby som hovoril o jeho slabostiach a nedostatkoch, pretože by som sa ho mohol dotknúť. B. sa zameral predovšetkým na jeho nedostatky a slabosti, aby sa naučil lepšie jednať s ľuďmi. 20. Keby som vedel, že pravdepodobne získam dobré pracovné miesto v mojom tíme a priatelia by sa začali ku mne správať chladne, tak... A. By som si pohovoril s priateľmi o svojich nedostatkoch, aby som vedel, čo môžem zlepšiť. B. Snažil by som sa svoje nedostatky odhaliť sám, aby som sa mohol zlepšiť.

PRÍLOHY

228 | S t r a n a

Graf – Johariho okno

Žiadanie spätnej väzby

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50

Žiadanie spätnej väzby: Dávanie spätnej väzby: 2. B ............... 1. A ............... 3. A ............... 4. B ............... 5. A ............... 6. B ............... 7. A ............... 9. B ............... 8. B ............... 11. B ............... 10. B ............... 13. A ............... 12. B ............... 15. A ............... 14. B ............... 17. B ............... 16. A ............... 18. B ............... 20. A ............... 19. B ...............

SPOLU: _____________ _____________

10

5

45

50

40

35

30

25

20

15

Dá

va

nie

s

pä

tn

ej

vä

zb

y



Príloha č.5 Temperamentové vlastnosti Teraz sa skús ohodnotiť na stupnici od 1 po 8, ako sa vnímaš v nasledujúcich charakteristikách:


extrovert introvert

aktívny pasívny

rýchly pomalý

riskujúci opatrný

citový rozumný

veselý vážny

vedúci vedený

rozhodný váhavý

improvizujúci metodický

dôverujúci nedôverujúci

vášnivý pokojný

optimista pesimista

Zároveň popros aj troch ľudí, ktorí sú Ti blízki, aby Ťa ohodnotili rovnakým spôsobom na stupnici od 1 po 8, podľa toho, ako Ťa vnímajú. Použi Pomocné tabuľky, nájdeš ich v prílohe. Jednotlivé hodnotenia, spolu so svojim, zapíš do nasledujúcej tabuľky:

HODNOTENIE Rozdiel

VLASTNOSTI JA Osoba 1 Osoba 2 Osoba 3 Osoba 1 Osoba 2 Osoba 3

extrovert – introvert

aktívny ‐ pasívny

rýchly ‐ pomalý

riskujúci ‐ opatrný

citový ‐ rozumný

veselý ‐ vážny

vedúci ‐ vedený

rozhodný ‐ váhavý

improvizujúci ‐ metodický

dôverujúci ‐ nedôverujúci

vášnivý – pokojný

optimista - pesimista

Súčet rozdielu hodnotení x x x x

Kto sa najviac priblížil k tvojmu sebahodnoteniu zistíš tak, že vypočítaš absolútnu hodnotu rozdielu svojho sebahodnotenia a hodnotenia druhých pri každej z uvedených charakteristík. Následne tieto hodnoty sčítaš. Pri kom ti vyjde najnižšie číslo, ten sa najviac priblížil s tvojmu sebahodnoteniu.

PRÍLOHY

230 | S t r a n a

Pomocné tabuľky


extrovert introvert

aktívny pasívny

rýchly pomalý

riskujúci opatrný

citový rozumný

veselý vážny

vedúci vedený

rozhodný váhavý



vášnivý pokojný

optimista pesimista


extrovert introvert

aktívny pasívny

rýchly pomalý

riskujúci opatrný

citový rozumný

veselý vážny

vedúci vedený

rozhodný váhavý



vášnivý pokojný

optimista pesimista


extrovert introvert

aktívny pasívny

rýchly pomalý

riskujúci opatrný

citový rozumný

veselý vážny

vedúci vedený

rozhodný váhavý



vášnivý pokojný

optimista pesimista



Príloha č.6 Tri veci o mne Máš teraz možnosť prezradiť niečo o sebe, čo ostatní v skupine nevedia a vyhrať tak súťaž. Do jednotlivých obdĺžnikov napíš o sebe tri informácie, z ktorých sú dve pravdivé a jedna nepravdivá. Skús schválne voliť tie informácie, ktoré o tebe ostatní nevedia. Zvýšiš tak pravdepodobnosť svojho úspechu v tejto hre :)

1.

2.

3.

PRÍLOHY

232 | S t r a n a

Príloha č.7 Moje silné a slabé stránky Tvojou ďalšou úlohou bude zamyslieť sa nad svojimi silnými a slabými stránkami. Poznať svoje silné a slabé stránky ti pomôže získať prehľad o svojich schopnostiach.

Do obrázka pravej ruky napíš 5 svojich schopností, zručností či vlastností, ktoré považuješ za svoje najsilnejšie stránky. Do obrázka ľavej ruky napíš 5 svojich schopností, zručností či vlastností, ktoré považuješ za svoje najslabšie stránky.

Moje silné stránky: Moje slabé stránky: ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________

Ako sa ti hľadali svoje silné a slabé stránky? Hľadali sa ti ľahšie tvoje prednosti, alebo tvoje nedostatky? Čo si myslíš, prečo to tak je?

Moje silné a slabé stránky Tvojou ďalšou úlohou bude zamyslieť sa nad svojimi silnými a slabými stránkami. Poznať svoje silné a slabé stránky ti pomôže získať prehľad o svojich schopnostiach.

Do obrázka pravej ruky napíš 5 svojich schopností, zručností či vlastností, ktoré považuješ za svoje najsilnejšie stránky. Do obrázka ľavej ruky napíš 5 svojich schopností, zručností či vlastností, ktoré považuješ za svoje najslabšie stránky.

Moje silné stránky: Moje slabé stránky: ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________

Ako sa ti hľadali svoje silné a slabé stránky? Hľadali sa ti ľahšie tvoje prednosti, alebo tvoje nedostatky? Čo si myslíš, prečo to tak je?



Príloha č.8 Moja sieť hodnôt Pre lepšiu orientáciu v našich osobných hodnotách nám môže poslúžiť zostavenie si vlastnej siete hodnôt. Tvojou úlohou bude vypísať desať svojich najdôležitejších hodnôt a usporiadať ich podľa ich dôležitosti tak, ako to momentálne vnímaš. Pretože sieť musí byť najpevnejšia v strede, zaraď tam najvýznamnejšie hodnoty a tie menej významné daj po okrajoch.

bezp

ečie

dom

ova

a št

átu

(och

rana

)be

zpeč

ie d

omov

a a

štát

u (o

chra

na)

bezp

ečie

dom

ova

a št

átu

(och

rana

)be

zpeč

ie d

omov

a a

štát

u (o

chra

na)

bezp

ečie

dom

ova

a št

átu

(och

rana

)

múd

rosť

(z

relé

por

ozum

enie

živ

otu)

múd

rosť

(z

relé

por

ozum

enie

živ

otu)

múd

rosť

(z

relé

por

ozum

enie

živ

otu)

múd

rosť

(z

relé

por

ozum

enie

živ

otu)

múd

rosť

(z

relé

por

ozum

enie

živ

otu)

poho

dlný

živ

ot

(živ

ot v

dos

tatk

u)po

hodl

ný ž

ivot

(ž

ivot

v d

osta

tku)

poho

dlný

živ

ot

(živ

ot v

dos

tatk

u)po

hodl

ný ž

ivot

(ž

ivot

v d

osta

tku)

poho

dlný

živ

ot

(živ

ot v

dos

tatk

u)

rado

sť (r

ados

tný,

pok

ojný

živ

ot)

rado

sť (r

ados

tný,

pok

ojný

živ

ot)

rado

sť (r

ados

tný,

pok

ojný

živ

ot)

rado

sť (r

ados

tný,

pok

ojný

živ

ot)

rado

sť (r

ados

tný,

pok

ojný

živ

ot)

rodi

nné

zabe

zpeč

enie

(pos

tarať s

a o

svoj

ich

blíz

kych

)ro

dinn

é za

bezp

ečen

ie (p

osta

rať s

a o

svoj

ich

blíz

kych

)ro

dinn

é za

bezp

ečen

ie (p

osta

rať s

a o

svoj

ich

blíz

kych

)ro

dinn

é za

bezp

ečen

ie (p

osta

rať s

a o

svoj

ich

blíz

kych

)ro

dinn

é za

bezp

ečen

ie (p

osta

rať s

a o

svoj

ich

blíz

kych

)ro

vnosť (

rovn

aká

príle

žito

sť

pre

všet

kých

)ro

vnosť (

rovn

aká

príle

žito

sť

pre

všet

kých

)ro

vnosť (

rovn

aká

príle

žito

sť

pre

všet

kých

)ro

vnosť (

rovn

aká

príle

žito

sť

pre

všet

kých

)ro

vnosť (

rovn

aká

príle

žito

sť

pre

všet

kých

)se

baúc

ta (s

ebad

ôver

a)se

baúc

ta (s

ebad

ôver

a)se

baúc

ta (s

ebad

ôver

a)se

baúc

ta (s

ebad

ôver

a)se

baúc

ta (s

ebad

ôver

a)sk

utoč

né p

riat

eľst

vo

(úzk

y vzťa

h)sk

utoč

né p

riat

eľst

vo

(úzk

y vzťa

h)sk

utoč

né p

riat

eľst

vo

(úzk

y vzťa

h)sk

utoč

né p

riat

eľst

vo

(úzk

y vzťa

h)sk

utoč

né p

riat

eľst

vo

(úzk

y vzťa

h)zm

ysel

pre

dok

onal

osť

(trv

alý

prín

os)

zmys

el p

re d

okon

alosť

(trv

alý

prín

os)

zmys

el p

re d

okon

alosť

(trv

alý

prín

os)

zmys

el p

re d

okon

alosť

(trv

alý

prín

os)

zmys

el p

re d

okon

alosť

(trv

alý

prín

os)

duch

ovné

hod

noty

(več

ný ž

ivot

)du

chov

né h

odno

ty (v

ečný

živ

ot)

duch

ovné

hod

noty

(več

ný ž

ivot

)du

chov

né h

odno

ty (v

ečný

živ

ot)

duch

ovné

hod

noty

(več

ný ž

ivot

)

spol

očen

ské

uzna

nie

(úct

a, o

bdiv

)sp

oloč

ensk

é uz

nani

e (ú

cta,

obd

iv)

spol

očen

ské

uzna

nie

(úct

a, o

bdiv

)sp

oloč

ensk

é uz

nani

e (ú

cta,

obd

iv)

spol

očen

ské

uzna

nie

(úct

a, o

bdiv

)sv

et k

rásn

a (k

rása

prí

rody

a u

men

ia)

svet

krá

sna

(krá

sa p

ríro

dy a

um

enia

)sv

et k

rásn

a (k

rása

prí

rody

a u

men

ia)

svet

krá

sna

(krá

sa p

ríro

dy a

um

enia

)sv

et k

rásn

a (k

rása

prí

rody

a u

men

ia)

svet

v m

ieri

(bez

voj

en)

svet

v m

ieri

(bez

voj

en)

svet

v m

ieri

(bez

voj

en)

svet

v m

ieri

(bez

voj

en)

svet

v m

ieri

(bez

voj

en)

slob

oda

(nez

ávis

losť

, sl

obod

ná v

oľba

)sl

obod

a (n

ezáv

islo

sť,

slob

odná

voľ

ba)

slob

oda

(nez

ávis

losť

, sl

obod

ná v

oľba

)sl

obod

a (n

ezáv

islo

sť,

slob

odná

voľ

ba)

slob

oda

(nez

ávis

losť

, sl

obod

ná v

oľba

)šť

astie

(spo

kojn

osť)

šťas

tie (s

poko

jnosť)

šťas

tie (s

poko

jnosť)

šťas

tie (s

poko

jnosť)

šťas

tie (s

poko

jnosť)

vnút

orná

har

món

ia

(bez

vnú

torn

ého

konf

liktu

)vn

útor

ná h

arm

ónia

(b

ez v

núto

rnéh

o ko

nflik

tu)

vnút

orná

har

món

ia

(bez

vnú

torn

ého

konf

liktu

)vn

útor

ná h

arm

ónia

(b

ez v

núto

rnéh

o ko

nflik

tu)

vnút

orná

har

món

ia

(bez

vnú

torn

ého

konf

liktu

)vz

rušu

júci

živ

ot

(akt

ívny

, pod

necu

júci

)vz

rušu

júci

živ

ot

(akt

ívny

, pod

necu

júci

)vz

rušu

júci

živ

ot

(akt

ívny

, pod

necu

júci

)vz

rušu

júci

živ

ot

(akt

ívny

, pod

necu

júci

)vz

rušu

júci

živ

ot

(akt

ívny

, pod

necu

júci

)zr

elá

lásk

a (s

exuá

lna

a du

chov

ná

spri

azne

nosť

)zr

elá

lásk

a (s

exuá

lna

a du

chov

ná

spri

azne

nosť

)zr

elá

lásk

a (s

exuá

lna

a du

chov

ná

spri

azne

nosť

)zr

elá

lásk

a (s

exuá

lna

a du

chov

ná

spri

azne

nosť

)zr

elá

lásk

a (s

exuá

lna

a du

chov

ná

spri

azne

nosť

)lá

ska

k dr

uhým

(o

beta

vosť

, slu

žba)

lásk

a k

druh

ým

(obe

tavo

sť, s

lužb

a)lá

ska

k dr

uhým

(o

beta

vosť

, slu

žba)

lásk

a k

druh

ým

(obe

tavo

sť, s

lužb

a)lá

ska

k dr

uhým

(o

beta

vosť

, slu

žba)

osob

ný r

ast (

mož

nosť

učiť s

a no

vým

vec

iam

, roz

víjať s

a)os

obný

ras

t (m

ožno

sť učiť s

a no

vým

vec

iam

, roz

víjať s

a)os

obný

ras

t (m

ožno

sť učiť s

a no

vým

vec

iam

, roz

víjať s

a)os

obný

ras

t (m

ožno

sť učiť s

a no

vým

vec

iam

, roz

víjať s

a)os

obný

ras

t (m

ožno

sť učiť s

a no

vým

vec

iam

, roz

víjať s

a)



Príloha č.9 Moje vzory V nasledujúcej úlohe sa zamysli nad ľuďmi, ktorí sú (alebo boli) pre teba v živote vzormi. Odpovedz na nasledujúce otázky: A) Kto boli traja až desiati ľudia, ktorí ťa do dnešného dňa ovplyvnili najsilnejšie (napr. matka, otec, priatelia, príbuzní, učitelia, vychovávatelia ...)?

B) Aké hodnoty títo ľudia vyznávajú? V čom vnímaš ich vplyv?

C) Kto ťa najsilnejšie ovplyvňuje dnes? Tip – kto s tebou trávi najviac času (partner, priatelia, rodičia, spolužiaci, kamaráti zo športu), ten ťa aj najsilnejšie ovplyvňuje. ..................................................................

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

PRÍLOHY

236 | S t r a n a

Príloha č.10 Moje zvyky Tak ako sme si zaužívali robiť veci určitým spôsobom, vieme si vytvoriť aj nové návyky správania. Našou úlohou bude vytvoriť si zoznam troch činností, z ktorých chceme vypestovať zvyky. Počas najbližšieho mesiaca si každý večer v pracovnom liste do príslušného políčka zaznamenaj, či sa ti podarilo v ten deň svoje predsavzatia splniť. - podarilo sa splniť - nepodarilo sa splniť - podarilo sa splniť len sčasti

Na konci mesiaca zhodnoť, ako si v tejto úlohe obstál a či už môžeš niektoré činnosti zo svojho zoznamu pokladať za svoje zvyky.

Želané zvyky: 1. __________________________ 2. __________________________ 3. __________________________

Kalendár pestovania nových zvykov

1.deň

2.deň

3.deň

4.deň

5.deň

6.deň

7.deň

8.deň

9.deň

10.deň

11.deň

12.deň

13.deň

14.deň

15.deň

16.deň

17.deň

18.deň

19.deň

20.deň

21.deň

22.deň

23.deň

24.deň

25.deň

26.deň

27.deň

28.deň

29.deň

30.deň

31.deň

Želaný zvyk:

1.deň

2.deň

3.deň

4.deň

5.deň

6.deň

7.deň

8.deň

9.deň

10.deň

11.deň

12.deň

13.deň

14.deň

15.deň

16.deň

17.deň

18.deň

19.deň

20.deň

21.deň

22.deň

23.deň

24.deň

25.deň

26.deň

27.deň

28.deň

29.deň

30.deň

31.deň

Želaný zvyk:

1.deň

2.deň

3.deň

4.deň

5.deň

6.deň

7.deň

8.deň

9.deň

10.deň

11.deň

12.deň

13.deň

14.deň

15.deň

16.deň

17.deň

18.deň

19.deň

20.deň

21.deň

22.deň

23.deň

24.deň

25.deň

26.deň

27.deň

28.deň

29.deň

30.deň

31.deň

Želaný zvyk:



Príloha č.11 Moja identita Zamysli sa a odpovedz na otázky: Kto som? Ktorých skupín sa cítim byť súčasťou? Čo ma spája s ľuďmi patriacimi do týchto skupín? Aké sú moje charakteristické črty, ktorými sa odlišujem od ostatných? Aké je moje životné motto? „Kto som?“ Napíš všetko, čo ti napadne. Skupiny, ktorých sa cítim byť súčasťou: Moje životné motto je: Doplň nasledujúce nedokončené vety: Keď sa ráno prebudím, najčastejšie .... Keď večer zaspávam, často myslím na .... Najradšej mám .... Bojím sa, keď .... Mám pocit šťastia, keď .... Nemám rád/rada ľudí, ktorí ... Mám rád/rada ľudí, ktorí .... Moji rodičia by mali vedieť, že .... Veľmi by som .... Sebareflexia: Ktorá otázka sa ti zdala obzvlášť dôležitá? Na ktorú otázku sa ti odpovedalo najťažšie?

PRÍLOHY

238 | S t r a n a

Príloha č.12 Vytvorenie osobnej vizitky Vizitka slúži obchodníkom, lekárom, právnikom, či úradníkom k tomu, aby ju pri rôznych stretnutiach mohli darovať svojim partnerom a nechať im takto na seba kontakt. Mnohí si dajú s takouto vizitkou veľa práce, lebo okrem kontaktných údajov má za úlohu urobiť dojem a takto reprezentovať svojho majiteľa. Špecifikom vizitky je, že má obmedzený priestor, a preto je dôležité zvážiť, aké informácie bude obsahovať. Tvojou úlohou je vytvoriť takúto vizitku, ktorá ťa bude charakterizovať. Môžeš použiť akúkoľvek výtvarnú alebo grafickú techniku. Fantázii a kreativite sa medze nekladú.

MOJA VIZITKA Predná strana

Zadná strana

Sebareflexia: Aké zložité bolo preniesť seba samého na vizitku a čo sa na vizitku nezmestilo?



Príloha č.13 Komunikačný proces Komunikácia je obdivuhodný i podivuhodný proces vzájomného pôsobenia medzi ľuďmi. V tejto úlohe si zopakuješ, ako tento proces prebieha. Tvojou úlohou je vypočuť si nahrávku a popísať jednotlivé fázy komunikačného procesu medzi dvoma komunikujúcimi. Zameraj sa na nasledujúce body:

a) Vznik myšlienky

b) Kódovanie myšlienky do signálov

c) Vysielanie zakódovanej správy – prenos správy

d) Príjem – dekódovanie – pochopenie správy druhým človekom

e) Aké rušivé vplyvy, či prekážky v komunikácii nastali?

PRÍLOHY

240 | S t r a n a

Príloha č.14 Vidím, počujem, interpretujem Tvojou úlohou je najbližší týždeň pozorovať a uvedomovať si jednotlivé zložky komunikácie pri kontakte s druhými ľuďmi. Skús pri rozhovoroch s priateľmi, spolužiakmi, alebo rodinnými príslušníkmi skúmať komunikačné signály z troch hľadísk: VIDÍM –pozorujem, ako sa druhý tvári, čo robí, aké používa gestá a pod. POČUJEM –pozorne počúvam, čo mi druhý hovorí, ale aj to, čo mi nehovorí, resp. čomu sa vyhýba. INTERPRETUJEM – všetky vnemy spracujem a zvolím primeranú reakciu. Pre splnenie tejto úlohy je potrebné popísať a analyzovať aspoň tri konkrétne situácie – jednu situáciu s rodičmi, jednu situáciu v škole (so spolužiakom, učiteľom) a jednu s priateľom. V prípade, že zaznamenáš nesúlad medzi jednotlivými komunikačnými signálmi – napr. niekto hovorí, že sa má dobre, ale vyzerá skleslo – polož dotyčnému doplňujúce otázky, v ktorých sa ho môžeš priamo opýtať, či je to len tvoj subjektívny vnem, že vyzerá skleslo, alebo sa predsa len až tak dobre necíti a pod. Ak zažiješ situáciu, v ktorej jednotlivé zložky komunikácie druhého človeka nebudú v súlade, popíš ju. Ako si sa v tejto situácii zachoval/la? Ktorým signálom si prisúdil/la väčší význam? Ujasnil/la si si tento vnímaný nesúlad s danou osobou? 1. Popis situácie s rodičmi Popíš situáciu z troch hľadísk, ktorú si zažil/a s rodičmi. 2. Popis situácie v škole Popíš situáciu z troch hľadísk, ktorú si zažil/la v škole (napr. so spolužiakom, učiteľom). 3. Popis situácie s priateľom Popíš situáciu z troch hľadísk, ktorú ste zažil/la s priateľom/priateľkou.



Príloha č.15 Prepáč V živote často robíme „prešľapy“ v medziľudských vzťahoch – povieme alebo urobíme niečo, čo sa druhého dotkne, alebo ho aj zraní. A tak, ako fyzické zranenia, aj „zranenia na duši“ potrebujú uzdravenie. Keď nás niekto zraní, objavuje sa v nás túžba po spravodlivosti, ktorá prináša pocit zadosťučinenia. Ale spravodlivosť ako taká nevedie k uzdraveniu. Uzdravenie prináša až zmierenie. Teda na jednej strane prejav ľútosti a na druhej strane odpustenie. Túžba po zmierení je pritom silnejšia ako túžba po spravodlivosti. A čím je vzťah hlbší, tým viac túžime po zmierení, pretože viac ako po zadosťučinení túžime po láske. Skutočné odpustenie a zmierenie sa dotýka oboch strán. Odstraňuje bariéru, ktorú zranenie spôsobilo a pomáha obnoviť dôveru. Tak vytvára vhodné podmienky k tomu, aby sme mohli pokračovať v budovaní vzťahu. Znakom dobrých vzťahov je preto ochota ospravedlniť sa, odpustiť a zmieriť sa. Cieľom tejto úlohy je prebrať zodpovednosť za svoje správanie a pomocou zmierlivých slov poprosiť o odpustenie človeka, ktorému sme ublížili. Pretože tak, ako dokážu naše slová zraniť, tak dokážu naše slová aj liečiť. Tvojou úlohou je napísať list človeku, ktorého máš rád, ale ktorému si napriek tomu ublížil. Je na tebe, či tento list pošleš, alebo nie. Táto úloha ti ponúka možnosť zamyslieť sa, čo by si tomuto človeku chcel povedať, aby sa váš vzťah uzdravil. Na vypracovanie úlohy použi osobitný papier. Veľa šťastia!

PRÍLOHY

242 | S t r a n a

Príloha č.16 Kreslenie podľa inštrukcií

PRÍLOHY

244 | S t r a n a

Príloha č.17 Zložky neverbálnej komunikácie Mimika I. + Mimika II.

Radosť Hnev Láska Zvedavosť

Strach Nuda Znechutenosť Prekvapenie

Pohoršenie Odpor Urazenosť Hanblivosť

Radosť Hnev Láska Zvedavosť

Strach Nuda Znechutenosť Prekvapenie

Pohoršenie Odpor Urazenosť Hanblivosť

Gestika I.

Dnes ti to ale pristane! To máme ale pekné počasie!

Zvíťazím nad Tarzanom a ja budem vodca!

Tie naše deti sú ale utešené.

Kde je tu WC? Musím súrne isť... Som hladný, že by som zjedol

aj leva! Pozývam ťa na romantickú večeru

pri sviečkach. Chceme ďalších potomkov?

Máš Ibalgin? Hrozne ma boli hlava.

Dozreli už konečne banány?

Tu samicu musím zbaliť! Mám väčšie svaly ako ty!

Náš vodca má dnes narodeniny. Dnes si mi zjedol raňajky,

ty pažravče! Som zničený, moja samica

ma opustila. Bude pršať, mali by sme ísť

do jaskyne.

Povyberáš mi blchy? Bolí ma zub, vytrhni mi ho!

Nezdá sa ti, že som schudla? Prečo ty más chvost,

ale ja nemám?



Posturológia

Uzimený človek Človek v pohodlnom sede

Človek čakajúci v dlhom rade v obchode

Človek čakajúci v čakárni u zubára

Neposlušný žiak „na koberčeku“ u riaditeľa.

Opaľujúci sa človek ležiaci pri mori

Nahá žena pred zrkadlom Nahá žena, ku ktorej omylom vojde do kúpeľne „cudzí človek“

Plačúci človek pri hrobe Šťastný turista na vrchole hory

Nahnevá matka kričiaca na svoje dieťa

Ofučané dieťa po hádke s rodičom

Paralingvistika – Mydlimalo pervice nepertuto pertamto perdále

Milujem ťa, holubička moja. Myslím, že by ste mi zvýšiť plat.

Nabúral si mi auto, ty truľo! Slečna, nechceli by ste ísť

so mnou do kina?

Je mi ľúto, skapal ti pes. Narodil sa ti syn, gratulujem!

Zavri okno, je mi hrozná zima. Bolí ma zub a je mi zle

od žalúdka.

Nemáš ma rád, odchádzam! Zlodej! Chyťte zlodeja!

Pozor, padá strom! Do kelu, stratila som peňaženku!

PRÍLOHY

246 | S t r a n a

Príloha č.18 Zložky neverbálnej komunikácie Tvojou úlohou je pozrieť si ukážku z filmu. Zameraj sa na zložky neverbálnej komunikácie a popíš ich u jednotlivých protagonistov filmu. Popíš ako využívajú: 1. Mimiku (komunikácia výrazom tváre): 2. Gestiku (komunikácia pomocou rúk a tela): 3. Haptiku (komunikácia dotykom): 4. Proxemiku (komunikácia vzdialenosťou): 5. Posturológiu (komunikácia polohou tela): 6. Kineziku (komunikácia pohybom): 7. Paralingvistiku (mimoslovná komunikácia týkajúca sa reči): 8. Teritorialitu (komunikácia obsadzovaním teritória): 9. Produkciu (komunikácia pomocou úpravy, výzoru, prostredia): Popíš vzťahovú a vecnú rovinu komunikovaných signálov:



Príloha č.19 Ako sa máš? Tvojou úlohou bude počas najbližšieho týždňa sústrediť sa na úvodnú fázu komunikácie s druhými. Na základe nových poznatkov o vzťahovej a vecnej komunikácii, nezabudni sa na začiatku rozhovoru partnera opýtať, ako sa má. rozhovoru opýtať, ako sa má. Otázka „Ako sa máš?“ ponúka priestor pre otvorenie sa a zdieľanie svojich vnútorných pocitov a rozpoloženia. Skús najbližší týždeň nebrať túto otázku len ako frázu, ale prejav skutočný záujem o to, čo druhí ľudia, s ktorými sa stretávaš, prežívajú a čím žijú. Rovnako aj Ty hovor o sebe a v prípade zlej nálady, ktorá vôbec nemusí mať s daným človekom súvis, druhému povedz o tejto skutočnosti, aby to nebral osobne a nenarušilo to vašu vzájomnú komunikáciu a vzťah. Ak sa ti stane, že počas komunikácie začne druhý človek vysielať rušivé signály, upozorni ho na to nasledujúcim spôsobom: „Je mi nepríjemné, keď... (na mňa zvyšuješ hlas..., keď v mojej prítomnosti nadávaš... ) a bol/la by som rád/rada, keby si ... (s tým prestal/la, vysvetlil/la mi, o čo ide... ) a v budúcnosti... (si to už nerobil, bol úprimný, keď ťa niečo rozladí... )“. Po týždni zhodnoť svoje skúsenosti a poznatky, ktoré si nadobudol/la počas pozorovania svojej komunikácie s druhými ľuďmi, s dôrazom na vzťahovú a vecnú komunikáciu. Hovorili druhí ľudia ako sa majú a čo prežívajú, keď si sa ich na to opýtal/la klasickou otázkou „Ako sa máš?“ Ako si odpovedal/la na túto otázku ty? Zaznamenal/la si vo vzájomnej komunikácii s druhými ľuďmi rušivé signály? Ak áno, ako si si s tým poradil/la?

PRÍLOHY

248 | S t r a n a

Príloha č.20 Aktívne počúvanie Táto úloha je zameraná na nácvik aktívneho počúvania. Po rozhovore s druhým človekom sa skús zamyslieť, čo si sa od neho dozvedel/la. Čo ti hovoril? Mal dostatok priestoru na vyjadrenie? Na konci týždňa zhodnoť svoju schopnosť aktívne počúvať. Odpovedz na nasledujúce otázky: Dokážeš počas rozhovoru udržiavať primeraný očný kontakt? Ktoré ďalšie prostriedky používaš? (Napr. prikyvovanie hlavou, nakláňanie sa smerom k druhému človeku, zopakovanie časti povedaného a iné.) Dokážeš byť pozorný a empatický? Vieš sa kontrolovať a nesúdiť druhých? Dokážeš sa zastaviť, popremýšľať a zvážiť svoju odpoveď?



Príloha č.21 Komunikačné štýly Tvojou úlohou je zamyslieť sa nad sebou a svojimi komunikačnými zručnosťami. Odpovedz na nasledujúce otázky: V ktorých situáciách a s kým používaš jednotlivé komunikačné štýly? Konvenčný komunikačný štýl: Konverzačný komunikačný štýl: Operatívny komunikačný štýl: Vyjednávací komunikačný štýl: Osobný (až intímny) komunikačný štýl: Sebareflexia: Ako ovládaš jednotlivé štýly? Vieš použiť pre danú situáciu správny komunikačný štýl?

PRÍLOHY

250 | S t r a n a

Príloha č.22 Tri veci, ktoré na mne obdivuješ Tvojou úlohu je vypýtať si na seba spätnú väzbu od svojich rodičov, alebo inej blízkej osoby na seba. Opýtaj sa ich otázku: Ktoré tri veci na mne obdivuješ? Odpovede zapíš: Sebareflexia: Kládla sa ti ľahko táto otázka? Prekvapil/la si touto otázkou opýtaných? Prekvapili ťa odpovede, ktoré si dostal/la?



Príloha č.23 Zdroje konfliktu Tvojou úlohou je určiť zdroj konfliktu jednotlivých situácií. Posúď jednotlivé konfliktné situácie podľa poznatkov z teoretickej časti lekcie a urči, čo je podľa teba zdrojom popísaných konfliktov. Jedná o konflikt vzťahov, informácií, záujmov, hodnôt alebo o štrukturálny konflikt?

Konfliktné situácie Zdroj konfliktu

1. Na stole sú rozložené veci. Pre jedného je to absolútny neporiadok, pre druhého je to tak normálne pracovne pripravené. Čo je na tom také čudné, že má niekto veci rozložené po celom stole?

2. Jeden zo spolužiakov pri rozhovore s ostatnými neustále používa vulgárne slová. Inej spolužiačke je to nepríjemné a upozorňuje ho, aby vyjadroval slušne a nie „ako prasa“.

3. Dve kamarátky sedia vedľa seba v lavici. Jedna z nich počas dňa stále rozpráva dookola tú istú príhodu za každým, keď sa pri nej pristaví nejaký spolužiak. Druhej to lezie na nervy, lebo ju počula už aspoň 5 krát.

4. Dvaja spolužiaci sedia spolu v lavici. Počas hodiny jedného z nich vyučovanie nudí, a tak vyrušuje a chce sa rozprávať so svojim spolusediacim. Toho však učivo zaujíma a nechce sa s ním baviť.

5. Dvaja kamaráti idú spolu von. Nevedia sa však dohodnúť, kam pôjdu. Jeden chce ísť do kina, druhý hrať tenis.

6. Jeden zo spolužiakov nechce ísť von, lebo sa chce učiť na písomku. Ostatní si ho za to doberajú a nazývajú ho bifľošom.

7. Dcéra sa háda s mamou kvôli domácim prácam. Mama tvrdí, že ako dievča by malo bez odvrávania robiť domáce práce. Dcéra je naopak presvedčená, že tieto práce by mali byť rozdelené medzi ňou a jej bratom.

8. Učiteľ sa v škole veľmi rozčúlil kvôli správaniu sa niektorých žiakov. Ako dôsledok dá žiakom takú ťažkú písomku, ktorú len málo kto zvládne napísať.

PRÍLOHY

252 | S t r a n a

Príloha č.24 Dotazník preferovaného štýlu riešenia konfliktov V nasledujúcej úlohe vypracuj Dotazník preferovaného štýlu riešenia konfliktov.

Inštrukcia: Predstav si situáciu, v ktorej máš iné záujmy ako partner. Ako zvyčajne reaguješ na túto situáciu?

Na nasledujúcich stranách je niekoľko párov tvrdení, popisujúcich možnú reakciu v takejto situácii. Zakrúžkuj v každom páre písmeno A alebo B podľa toho, ktoré tvrdenie je pre Tvoje správanie viac charakteristické. V mnohých prípadoch pod možnosťou A ani B nenájdeš správanie, ktoré je pre teba typické. V tom prípade si vyber odpoveď, ktorá sa ti viac páči.

1. A. Stáva sa, že nechávam na iných, aby prebrali zodpovednosť za riešenie problému.

B. Skôr než rokujem o veciach, v ktorých sa nezhodneme, snažím sa zdôrazniť tie, v ktorých sme zajedno

2. A. Snažím sa nájsť kompromisné riešenie. B. Snažím sa zohľadniť všetky záujmy oboch strán.

3. A. Zvyčajne vytrvalo sledujem svoje zámery.

B. Niekedy sa snažím upokojiť druhú stranu a tým udržať náš vzťah.

4. A. Snažím sa nájsť kompromisné riešenie. B. Niekedy obetujem svoje vlastné záujmy záujmom inej osoby.

5. A. Zásadne vyhľadávam pomoc iných pri vypracúvaní riešenia problému.

B. Snažím sa urobiť všetko pre to, aby som sa vyhol zbytočnému napätiu.

6. A. Snažím sa vyhnúť nepríjemnostiam.

B. Snažím sa presadiť svoj názor.

7. A. Snažím sa „odložiť problém“, kým nemám viac času, aby som si ho premyslel.

B. Dokážem sa vzdať svojho názoru a osvojiť si názor iný.

8. A. Zvyčajne vytrvalo sledujem svoje zámery. B. Snažím sa okamžite otvorene prerokovať všetky svoje záujmy a problémy.

9. A. Domnievam sa, že kvôli rozdielom v názoroch sa netreba vždy znepokojovať.

B. Snažím sa zo všetkých síl, aby som dosiahol svoje.

10. A. Som vytrvalý v sledovaní svojich cieľov. B. Snažím sa nájsť kompromisné riešenie.

11. A. Snažím sa okamžite otvorene prerokovať všetky svoje záujmy a problémy.

B. Niekedy sa snažím upokojiť druhú stranu, a tak udržať náš vzťah.

12. A. Niekedy sa vyhnem názoru, ktorý by mohol vyvolať kontroverziu.

B. Som ochotný ustúpiť, ak ustúpi aj druhá strana.

13. A. Navrhujem strednú cestu. B. Trvám na svojom stanovisku.

14. A. Poviem svoj názor a som zvedavý na názor druhej strany.

B. Snažím sa ukázať druhej strane logickosť a výhodnosť môjho stanoviska.

15. A. Niekedy sa snažím upokojovať druhých, a tak udržať naše vzájomné vzťahy.

B. Snažím sa urobiť všetko pre to, aby som sa vyhol napätiu.

16. A. Snažím sa nezraniť city iných ľudí. B. Snažím sa presvedčiť iné osoby o výhodách môjho stanoviska.

17. A. Obyčajne som vytrvalý v sledovaní svojich cieľov.

B. Snažím sa urobiť všetko pre to, aby som sa vyhol napätiu.

18. A. Ak to urobí inej osobe radosť, nevyvraciam jej názory.

B. Som ochotný čiastočne dať za pravdu druhému, ak on dá čiastočne za pravdu mne.

19. A. Snažím sa hrať „s otvorenými kartami“. B. Riešenie problému sa snažím odložiť, kým nemám čas premyslieť si ho.

20. A. Okamžite sa snažím zaoberať rozdielmi medzi nami.

B. Snažím sa o otvorenú bilanciu ziskov a strát pre obidvoch z nás.

21. A. Pri rokovaniach sa snažím brať do úvahy priania iných ľudí.

B. Mám vždy sklon k priamej diskusii o probléme.

22. A. Snažím sa nájsť kompromisné stanovisko, ktoré je v strede medzi jeho a mojím stanoviskom.

B. Presadzujem svoje záujmy.

23. A. Často sa usilujem o uspokojenie záujmov všetkých strán.

B. Stáva sa, že nechávam na iných, aby prebrali zodpovednosť za riešenie problému.

24. A. Ak je stanovisko partnera pre neho veľmi dôležité, snažím sa vyjsť mu v ústrety.

B. Snažím sa veci riešiť kompromisom.

25. A. Snažím sa ukázať druhej strane logickosť a výhodnosť môjho stanoviska.

B. Pri rokovaní sa snažím brať do úvahy aj záujmy inej osoby.



26. A. Navrhujem strednú cestu. B. Takmer vždy sa snažím uspokojiť záujmy všetkých zúčastnených.

27. A. Niekedy sa vyhnem stanovisku, ktorý by mohol vyvolať kontroverziu.

B. Ak to urobí inej osobe radosť, nevyvraciam jej názory.

28. A. Zvyčajne som vytrvalý v sledovaní svojich záujmov.

B. Zvyčajne hľadám pomoc iných pri vypracúvaní riešení.

29. A. Navrhujem strednú cestu. B. Domnievam sa, že kvôli rozdielom v názoroch sa netreba vždy znepokojovať.

30. A. Snažím sa nezraniť city iných. B. Vždy sa zverím s problémom druhému človeku, takže ho môžeme vyriešiť.

Zdroj: Thomas-Kilmannov inventár spôsobov riešenia konfliktov

Tento dotazník vychádza z teórie, že ak sú v spore dve strany A a B, tak na základe prítomnosti a miery uspokojovania záujmov zapojených strán, môžeme správanie sa v medziľudských konfliktoch rozdeliť do 5 základných štýlov: KORYTNAČKA – únikový štýl (Vyhýbanie sa riešeniu konfliktu) – prehra pre A, prehra pre B ŽRALOK - súťaživý štýl (Presadenie sa jednej strany) – výhra pre A, prehra pre B MEDVEDÍK - prispôsobivý štýl (Prispôsobenie sa druhej strane) – prehra pre A, výhra pre B LÍŠKA - kompromisný štýl (Kompromis) – A aj B si rovnako delia zisky aj straty SOVA - integračný štýl (Konsenzus) – výhra pre A, výhra pre B

Žiadny z týchto spôsobov zvládania konfliktov sa nehodí pre všetky konfliktné situácie a je preto potrebné zvážiť, ktorému štýlu správania sa dáme v tej ktorej situácii prednosť. Dotazník preferovaného štýlu riešenia konfliktov nájdeš v prílohe č. 4, na konci tejto publikácie. Výsledky si zaznač do nasledujúceho hárku a po vypracovaní dotazníka si spočítaj počet bodov v jednotlivých stĺpcoch.

I. II. III. IV. V. 1. ...........................................................................................A. ....................B. 2. ...........................................B. ....................A. ............................................... 3. ....................A. ...........................................................................................B. 4. ...................................................................A. ............................................B. 5. ...........................................A. ............................................B. ....................... 6. ....................B. ...................................................................A. ....................... 7. ...................................................................B. .... ...............A. ....................... 8. ....................A. ...................B. ....................................................................... 9. ....................B. ...................................................................A. ....................... 10. ..................A. ...........................................B. ............................................... 11. .........................................A. ....................................................................B. 12. .................................................................B. ....................A. ....................... 13. ..................B. ...........................................A. ............................................... 14. ..................B. ...................A. ....................................................................... 15. .........................................................................................B. ....................A. 16. ..................B. ...........................................................................................A. 17. ..................A. .................................................................. B. ....................... 18. .................................................................B. ............................................A. 19. .........................................A. ............................................B. ....................... 20. .........................................A. ....................B. ............................................... 21. .........................................B. ....................................................................A. 22. .................B. ............................................A. ............................................... 23. .........................................A. ............................................B. ....................... 24. .................................................................B. ............................................A. 25. ....... .........A. ............................................................................................B. 26. .........................................B. ....................A. ............................................... 27. .........................................................................................A. ....................B. 28. .................A. ....................B. ....................................................................... 29. .................................................................A. ....................B. ....................... 30. .........................................B. ....................................................................A.

I. stĺpec: ŽRALOK – súťaživý štýl II. stĺpec: SOVA – integračný štýl III. stĺpec: LÍŠKA – kompromisný štýl IV. stĺpec: KORYTNAČKA – únikový štýl V. stĺpec: MEDVEDÍK – prispôsobivý štýl

PRÍLOHY

254 | S t r a n a

Sebareflexia: Prečítaj si bližší popis jednotlivých prístupov k riešeniu konfliktov a podľa výsledkov, ktoré ti vyšli v teste zhodnoť, či sa tento popis zhoduje s tým, ako v reálnom živote pristupuješ k riešeniu konfliktov.

KORYTNAČKA – únikový štýl Korytnačky sa skrývajú do svojich pancierov aby sa vyhli konfliktu. Vzdávajú sa jednak svojich cieľov, rovnako tak medziľudských vzťahov. Snažia sa zostať mimo konfliktu za každú cenu. Veria, že je beznádejné pokúšať sa konflikt riešiť. Cítia sa bezmocné, uchyľujú sa pod ochranu svojho panciera. Sú presvedčené, že je jednoduchšie sa konfliktu vyhnúť než sa mu postaviť. Kedy je vhodné používať únikový štýl?

Ak je celá konfliktná záležitosť triviálna alebo existujú dôležitejšie a naliehavejšie záležitosti.

Ak vnímame situáciu tak, že nie je šanca pre uspokojenie našich záujmov.

Ak chceme nechať ľudí „vychladnúť“ a znovu získať perspektívu jednania.

Ak potrebujeme získať ďalšie informácie pre efektívne riešenie konfliktu.

Ak môžu druhí vyriešiť konflikt efektívnejšie.

ŽRALOK – súťaživý štýl Žraloky sa pokúšajú prekonať svojich oponentov tým, že ich presviedčajú k prijatiu ich riešenia. Ich ciele sú pre nich maximálne dôležité, zatiaľ čo vzťahy pre nich majú spravidla menší význam. Snažia sa dosiahnuť víťazstvo za každú cenu. Nestarajú sa o záujmy a potreby druhých ľudí, ani ich príliš neakceptujú. Žraloky vnímajú konflikty tak, že jeden je vždy víťazom a druhý porazený. Víťazstvo im prináša pocit zadosťučinenia, prehra naopak pocit slabosti. Často používajú aj neférové správanie sa – snažia sa napádaním, prevahou, či zastrašovaním vyhrať. Kedy je vhodné používať súťaživý štýl?

Ak je dôležité rýchle a rozhodné jednanie.

Pri „životne dôležitých“ záležitostiach.

Proti ľuďom, ktorí zneužívajú nesúťaživé jednanie.

MEDVEDÍK – prispôsobivý štýl Pre medvedíkov sú medziľudské vzťahy nesmierne dôležité, viac ako ich vlastné ciele. Prajú si, aby ich druhí prijímali a mali radi. Myslia si, že konfliktu sa treba radšej vyhnúť v prospech harmónie. Vzdávajú sa svojich cieľov, aby „ochránili“ vzťahy. Kedy je vhodné používať prispôsobivý štýl?

Ak prídeme na to, že sme sa pomýlili – takto môžeme dokázať svoju slušnosť a rozumnosť.

Ak sú dané záležitosti pre ostatných obzvlášť dôležité, ak vedú k uspokojeniu druhých a k získaniu spolupráce.

Ak chceme budovať sociálny kredit pre budúce záležitosti.

Ak je mimoriadne dôležité udržať stabilitu a harmóniu.

LÍŠKA – kompromisný štýl Líšky sa zaujímajú o svoje vlastné ciele i o vzťahy s druhými iba do určitej miery. Hľadajú kompromis. Vzdávajú sa časti svojich cieľov a presviedčajú druhého, aby urobil to isté. Hľadajú také riešenie konfliktov, kde obe strany niečo získajú a niečo stratia. Sú ochotné čohosi sa vzdať, aby vznikol priestor pre obojstranný úžitok. Kedy je vhodné používať kompromisný štýl?

Ak sú ciele dôležité, ale nestoja za úsilie alebo možný rozvrat v prípade použitia viac sebapresadzujúcich sa spôsobov.

Ak sledujú protivníci s rovnakou pozíciou vzájomne sa vylučujúce ciele.

K dosiahnutiu dočasných cieľov v zložitých a komplexných záležitostiach.

K dosiahnutiu efektívneho riešenia v časovom tlaku.

Ako náhrada, ak nie je spolupráca ani súťaživosť možná.

SOVA – integračný štýl Sovy si vysoko cenia svoje vlastné ciele, ako aj vzťahy s ostatnými. Vidia konflikty ako problémy, ktoré treba zvládnuť. Hľadajú riešenia, pri ktorých dosiahnu rovnako vlastné ciele, ako aj ciele ostatných účastníkov konfliktu. Sovy vnímajú konflikt ako nástroj k zlepšeniu vzťahov medzi ľuďmi, pretože dôjde ku zníženiu napätia medzi nimi. Snažia sa o diskusiu, ktorá uspokojí všetkých účastníkov konfliktu. Udržujú dobré vzťahy. Nie sú spokojné dovtedy, kým nenájdu vhodné riešenie, Zároveň nie sú spokojné, kým nepríde k odstráneniu všetkých negatívnych emócií. Kedy používať integračný štýl?

Ak sú záujmy oboch strán natoľko dôležité, že kompromis nestačí.

Keď výsledok riešenia má mať dlhodobý charakter.

Ku zlúčeniu pohľadov ľudí s rôznou perspektívou.

Pri „spracovaní“ pocitov a odhalení skutočnej podstaty, keď doterajšia neznalosť narúšala vzťahy.



Príloha č.25 Konflikty v mojom živote Zamysli sa nad tým, aké konflikty vo svojom živote najčastejšie zažívaš a ako ich riešiš. Nejde o to, či si myslíš, že ich riešiš dobrým alebo zlým spôsobom, zmyslom úlohy je urobiť „inventúru“ tvojich konfliktov a prehľad o tom, ako to naozaj je. Odpovedaj podľa pravdy a spomeň si, čo všetko môžeš pokladať za konflikt. Potom ho priraď do jednej z kategórií, popísaných nižšie. Okrem toho, že uvedieš, či a ako často si sa ocitol/la v danom konflikte, opíš ako si daný konflikt riešil/la. A) Ohováranie – niekto ma ohováral, rozprával niečo o mne, čo sa mi nepáčilo – bolo to útočné, nepravdivé alebo posmešné. B) Slovné hádky – mal/la som nedorozumenia, rozdielny názor, nesúhlasil/la som s druhým a nevedeli sme sa dohodnúť. C) Obťažovanie – niekto na mňa zazeral, napádal ma slovne, nadával mi, posmieval sa mi, ukazoval neslušné gestá, šikanoval ma, dotýkal sa ma na intímnych miestach a pod. D) Žiarlivosť – žiarlil/la som na spolužiakov, kamarátov pri úspechoch v škole alebo mimo školy, že sa viac kamarátia s druhým ako so mnou, prípadne niekto žiarlil na mňa. E) Bitka alebo vyhrážanie bitkou – niekto ma zbil, dal mi facku, udrel ma, alebo sa mi vyhrážal, že ma zbije. F) Narušovanie súkromia – niekto mi niečo ukradol, požičal si niečo bez dovolenia, alebo dal niekomu moje telefónne číslo bez opýtania, zjedol mi desiatu a pod. G) Vzťahy chlapcov a dievčat – niekto mi prebral priateľa/priateľku, pohádali sme sa o neho/o ňu, pohádali sme sa, lebo žiarli, prípadne žiarlim a pod. H) Iné – popíš, čo to bolo:

PRÍLOHY

256 | S t r a n a

Príloha č.26 Čo sa stane, keď sa konflikt nerieši Scenár ukážkového konfliktu:

1.fáza– Príznaky konfliktu Dvaja priatelia pracujú spolu na spoločnej úlohe, dlhodobom projekte v rámci školy. Jeden sa volá Martin a druhý Filip. Martin si vždy zodpovedne plní svoje úlohy, ale Filip často kvôli problémom v rodine dohodnuté úlohy nestihne urobiť. Keďže je však Martin Filipov kamarát, so zameškanými úlohami mu pomáha. Po čase však Martin zistí, že to Filip zneužíva a často uprednostňuje osobné záujmy pred spoločnými záväzkami. Začne sa cítiť nepríjemne. Má Filipa rád, ale zároveň je na neho nahnevaný, že zneužíva jeho pomoc a ústretovosť.

2. fáza – Otvorenie konfliktu Martin zistí, že Filip hral večer futbal s kamarátmi a na ďalší deň nemá splnené dohodnuté úlohy. V tej chvíli to už nevydrží a povie Filipovi, čo si myslí o jeho nezodpovednom prístupe. MARTIN: „Kde máš vypracovanú úlohu?“ FILIP: „Nestihol som to. Nemohol by si mi s tým pomôcť?“ MARTIN: „Nie nemohol. Keď máš čas na to, aby si po večeroch hrával futbal, kým ja makám na projekte, tak s mojou pomocou už nerátaj! Tvoja nezodpovednosť mi už lezie na nervy!“ FILIP: „Ja som zodpovedný dosť! Keby som na projekte nepomáhal, neboli by sme na tom tak dobre! A je to moja vec, čo robím vo svojom voľnom čase!“ Prudko sa otočí a pri pritom drgne lakťom do Martina. MARTIN: „To, že sme s projektom tam kde sme, nie je určite vďaka tvojej usilovnosti. A nedrgaj do mňa, nevieš dávať pozor?“

3. fáza – Polarizácia FILIP: „Nebuď citlivka! To som ťa len pohladkal! A buď taký láskavý a prestaň klamať a urážať ma!” MARTIN: „Prosím?! Ja že klamem? Keď ti povie niekto pravdu, tak to ťa uráža? Chceš povedať, že si nehral futbal?“ FILIP: „A vôbec, ty sa nestaraj do mňa či hrávam futbal, alebo nie! Veď ty nevieš ani trafiť do lopty! Väčšie nemehlo ako si ty snáď ani nepoznám! ...“ MARTIN: „Tak ty toho ešte nepoznáš viac! A ver tomu, že radšej budem nemehlo, ako pako, ktorý nevie ani dodržať svoje slovo!“

4. fáza – Izolácia Martin si povie, že nemá zmysel hádať sa s Filipom a prestane sa s ním rozprávať. Hnevá sa na neho, má nepríjemné pocity, že ho Filip iba využíval a čaká na najbližšiu príležitosť, keď mu to bude môcť vrátiť. Zároveň má strach, že príde o kamaráta, s ktorým si vo viacerých oblastiach rozumel. Filip urobí to isté, tiež je nahnevaný, myslí si že Martin sa zbláznil, je vzťahovačný a nedá sa s ním normálne baviť. Má strach z toho, že mu už nepomôže s úlohami, nenašepká na písomke, či nepožičia CDčko, čo mu sľúbil. Ale kašľať na to, s takým „idiotom“ sa baviť nebude.

5. fáza – Deštrukcia Táto fáza sa v našom príklade môže prejaviť tak, že sa Martin s Filipom začnú pri stretnutí na malý podnet biť; Filip môže prezradiť pred triedou tajomstvo, s ktorým sa mu Martin zveril; môžu si navzájom zničiť svoju prácu, či počmárať veci a pod. Samozrejme, toto správanie doprevádzajú nadávky a hnev, s prestávkami na oddych a nové pokračovanie agresie cez ďalšiu hodinu alebo na ďalší deň.

6. fáza – Únava, depresia V našom príklade sa Filip začne vyhýbať hodinám, na ktorých robil spoločný projekt s Martinom, zhorší sa mu prospech, stratí motiváciu na učenie a prestáva mať rád školu. Martin má výčitky, je smutný, že stratil kamaráta a spoločníka v školských projektoch, ochorie.



Príloha č.27 Premena sťažností na neutrálne výroky Spôsob, akým sa často vyostruje konflikt, je útočné vyjadrovanie sa, obviňovanie a sťažovanie sa. Pritom môžeme povedať určitý výrok tak, aby sme neútočili a zároveň, aby sme jasne vyjadrili svoje záujmy. V každej z popísaných sťažností identifikuj záujmy hovoriaceho a následne preformuluj výrok do neutrálneho, neútočného jazyka obsahujúceho záujmy sťažujúcej sa strany. Pre lepšie pochopenie zadania prikladáme názorný príklad: 1. Výrok: „Neotravuj ma stále svojimi trápnymi poznámkami!“ Záujmy: Chcem mať pokoj, chcem sa sústrediť na prácu, nechcem nebyť obťažovaný/á ... Neutrálny výrok: „Chcel/la by som, keby si na mňa teraz nehovoril/la, pretože sa potrebujem sústrediť na to, čo robím.” – alebo – „To, čo rozprávaš mi nepripadá vtipné, mohol/la by si prestať?” 2. Výrok: „Rozprávaš sa len s ním!“

Záujmy:

Neutrálny výrok:

3. Výrok: „O týždeň mám maturity a v jednom kuse tu vrieska sprosté rádio, aby sa tu potom jeden niečo naučil!“

Záujmy:

Neutrálny výrok:

4. Výrok: „Rozťahuješ sa, ako by tá lavica bola iba tvoja, vieš mi povedať, kde si mám teraz položiť svoje veci?“

Záujmy:

Neutrálny výrok:

5. Výrok: „Urobil/la som to presne tak isto ako on/ona, ale ja som dostal trojku a on/ona jednotku.“

Záujmy:

Neutrálny výrok:

6. Výrok: „Nikdy nesplníš to, čo sľúbiš, som zvedavý/á, akú výhovorku si vymyslíš tento krát!“

Záujmy:

Neutrálny výrok:

7. Výrok: „Ak prídeš ešte raz neskoro, už na teba nebudem viac čakať!“

Záujmy:

Neutrálny výrok:

8. Výrok: „Prestaň na mňa robiť tie hlúpe grimasy!“

Záujmy:

Neutrálny výrok:

9. Výrok: „Každú chvíľu hovoríš niečo iné, samozrejme ti už nikto neverí!“

Záujmy:

Neutrálny výrok:

10. Výrok: „Nekradni mi stále veci, povedz aspoň BÚÚÚ, keď si ich berieš!“

Záujmy:

Neutrálny výrok:

PRÍLOHY

258 | S t r a n a

Príloha č.28 Vyjednávacie schopnosti Úloha je zameraná na nácvik vyjednávacích schopností – predovšetkým na prípravnú fázu vyjednávania. Odpovedz na jednotlivé body:

1. Porozmýšľaj nad konkrétnym medziľudským problémom, ktorý máš. Napr. Zdieľaš spoločnú izbu so svojim súrodencom, ktorý robí v izbe veľký neporiadok a keď chceš mať poriadok, musíš si ho urobiť sám/sama, samozrejme aj po svojom súrodencovi. Keďže máte malý byt, nemôžeš počítať s vlastnou izbou.

Popíš daný problém: 2. Zadefinuj si svoj priestor vyjednávania – Porozmýšľaj, aké sú tvoje hranice, kde si ešte ochotný/á sa dohodnúť. Tento priestor vyjednávania je potrebné zadefinovať pre každú vyjednávanú záležitosť osobitne. Napr. Poriadok v izbe – moje hranice: maximum je permanentný poriadok, t.z. vždy svoje veci odložiť, oblečenie si odkladať do skrine,

špinavé prádlo do koša na pranie, jedávať v kuchyni...; minimum je možnosť jedávať v izbe, po zjedení si hneď odložiť veci po sebe, po párty

možnosť upratať izbu na druhý deň.

Zadefinuj priestor vyjednávania pre svoj problém: 3. Pomenuj a zverejni svoje ciele, záujmy a potreby – Ujasni si, čo chceš dosiahnuť a aké záujmy potrebuješ naplniť, aby si bol/a spokojný/á. Tieto svoje záujmy postupne zverejni, čím urobíš potrebné kroky k spolupráci s druhou stranou. Napr. Potrebujem mať vo svojej izbe poriadok, nakoľko sa neviem sústrediť na učenie, ani na nič ostatné, keď je okolo mňa neporiadok –

vtedy myslím len na ten neporiadok. Je mi nepríjemné, keď mi príde návšteva a tvoje špinavé ponožky a ostatné veci sa rozvaľujú po izbe...

Pomenuj svoje ciele, záujmy a potreby. Zverejni ich – povedz o nich druhej strane: 4. Zaujímaj sa o ciele, záujmy a potreby druhej strany a pomenuj ich – Zisťovanie a pomenovanie cieľov, záujmov a potrieb druhej strany je kľúčom k úspešnému riešeniu konfliktov. Zameraj sa však vždy na daný problém, ktorý riešiš. Je veľmi pravdepodobné, že druhej strane bude vadiť niečo úplne iné, preto je potrebné dohodnúť sa, že túto novú záležitosť budete riešiť tiež, rovnakým spôsobom, ale inokedy. Zatiaľ pomenuj ciele, záujmy a potreby ohľadom danej vyjednávanej záležitosti. Následne urči priority (svoje aj druhej strany) a poradie dôležitosti jednotlivých záujmov. Zisti a popíš ciele, záujmy a potreby druhej strany: Urči priority (svoje aj druhej strany) a poradie dôležitosti jednotlivých záujmov: 5. Premysli si a navrhni možné riešenia – Ponúkať návrhy riešenia je základom pre vytvorenie spoločnej dohody. Potrebná je diskusia o tom, ktoré z riešení uspokojujú tvoje záujmy a hľadanie tých častí riešení, ktoré sú prijateľné pre obe strany. Ak nájdete vo vzájomných návrhoch riešení niečo, čo je prijateľné pre obe strany, dohodnite sa, že to prijímate. Ak nájdete niečo, čo je neprijateľné, zisťujte prečo a hľadajte prijateľnejšiu formu riešenia. Napr. Som ochotný/á vysávať izbu 3 krát týždenne, keď ty budeš utierať prach a vynášať smeti. Popíš návrhy riešenia svojho problému: 6. Buď ústretový/á voči druhej strane – Je to dobrým znakom konštruktívneho riešenia konfliktov a zároveň to vytvára dobrý základ pre vyjednávanie ďalších sporných záležitostí.



Príloha č.29 Emočné vyjadrenie Zakresli do kružnice nasledujúce emócie v tej miere, v akej ich najčastejšie prežívaš. Pokiaľ je pre teba špecifická niektorá ďalšia, ktorá nie je uvedená, tvorivo si ju zaraď medzi ostatné. 1. Radosť 2. Ľútosť 3. Hnev 4. Pocity viny 5. Ukrivdenie 6. Optimizmus 7. Beznádej 8. Spokojnosť 9. Úzkosť 10. Ľahostajnosť 11. Strach 12. Pohoda. Pokús sa na kružnici vyznačiť výsekom podiel jednotlivých emócií tak, aby to vystihovalo tvoje prevažujúce citové ladenie. Následne popros niekoho, kto ti je blízky, aby sa pokúsil vypracovať tvoju „emocionálnu kružnicu“ tak, ako ťa vidí zvonka a porovnaj si ju s vlastnou. Rovnako môžeš znázorniť, ako by si si prial, aby tvoja emocionálna kružnica vyzerala. Posúď rozdiely medzi a zváž možnosti eliminácie rozdielov. Moje prevažujúce citové ladenie: Takéto citové ladenie by som si prial:

Takto ma vidia iní:

PRÍLOHY

260 | S t r a n a



Príloha č.30 Som OK? Zhodnoť vlastné duševné zdravie podľa kritérií WHO. Zamysli sa nad tým, ako tieto kritéria duševného zdravia cítiš vo svojom vnútri a odpovedz si na otázky: 1. Mám k sebe dobrý postoj? Nechám sa premôcť emóciami smútku, zlosti, vlastnej bezvýznamnosti a pod.? Podceňujem svoje schopnosti? Preceňujem svoje schopnosti? Akceptujem sa taký/á, aký/á som? 2. Som schopný/á zvládať požiadavky života? Zvládam problémy? Utekám pred nimi? Plánujem dopredu? Obávam sa budúcnosti? Využívam príležitosti, ktoré sa mi ponúkajú? 3. Cítim sa dobre medzi inými ľuďmi?

PRÍLOHY

262 | S t r a n a

Príloha č.31 Mapa mojich dôležitých vzťahov Blízke vzťahy hrajú často v našom živote protichodné úlohy. Na jednej strane sú jedným z najbežnejších zdrojov stresu a na strane druhej predstavujú oporu a zdroj sily pri zvládaní bežných i mimoriadne náročných životných situácií. Urob si prehľad svojich blízkych vzťahov a ľudí, ktorí sú pre teba oporou. 1. Do kružnice napíš svoje meno. 2. Od kružnice so svojím menom nakresli lúče s kruhmi na konci, do ktorých napíš mená osôb, s ktorými si vo vzťahu a tento vzťah je pre teba dôležitý. Dĺžka lúča by mala vyjadrovať mieru blízkosti medzi tebou a danou osobou. Ku každému zakreslenému vzťahu pripíš, čo ti tento vzťah dáva, v čom ti pomáha.

3. Do druhého obrázku zakresli ideálny stav, to znamená, že do obrázku dokresli ďalšie krúžky s menami nejakých ďalších osôb, prípadne môžeš krúžok určitej osoby nakresliť bližšie alebo ďalej, alebo ho úplne vyškrtnúť.

4. Nakoniec doplň nasledujúce nedokončené vety: Ľudia, o ktorých sa môžem oprieť, sú ...

Vo vzťahoch som spokojný/á s ...

Vo vzťahoch nie som spokojný/á s ...

Aby som bol/a spokojnejší/šia so svojimi vzťahmi, mohol/mohla by som skúsiť ...



Príloha č.32 Stresová reakcia

1.Príbeh Tento príbeh sa odohral pred 19 tisícmi rokmi. Pračlovek Hugo počas potuliek pralesom stretol tigra. Toto stretnutie nebolo príjemné ani pre jednu ani pre druhú stranu. Bolo jasné, že buď bude mať tiger z Huga večeru, alebo Hugo z tigra kožuch. Telo pračloveka sa behom veľmi krátkej chvíle pripravilo na boj. Zrýchlil sa mu dych, srdce mu začalo byť silnejšie a s vyššou frekvenciou rázne pumpovalo krv do kostrových svalov. Hladké svaly sa mu naopak stiahli, trávenie a podobné záležitosti museli v takejto chvíli počkať. V ukrutnom boji Hugovi pomohli aj jeho žľazy s vnútorným vylučovaním, ktoré do krvi uvoľnili také látky, z ktorých mohol pračlovek získať potrebnú energiu pre namáhané svaly. Keď pračlovek tigra premohol, odobral sa radostnú novinu zvestovať svojim kamarátom a kamarátkam. Všetci mali z tejto noviny ohromnú radosť a Hugovi hneď blahoželali. Pračlovek sa potom v jaskyni, pod ochranou svojej tlupy stočil do klbka a prikryl sa kožušinou. Aj keď ešte nebola noc, dostal sa po vysiľujúcom zápase do stavu útlmu, uvoľnenia a polospánku. (Nešpor, 1998) 2.Príbeh Študent Hugo chodí už druhý rok na strednú školu. Má to tam v podstate rád, len niektorí profesori ho vedia poriadne naštvať. Čo sa asi deje v takých chvíľach v jeho vnútri? Zrýchľuje sa mu dych, srdce mu bije rýchlejšie a silnejšie, kostrové svaly sú plné krvi, hladké svaly sú v útlme. Telo Huga je pripravené na boj, ktorý ale nenastane, namiesto toho študent Hugo zatne zuby a povie: „Áno pán profesor, máte pravdu.“ Po príchode zo školy domov ale nenastáva relaxačná fáza, Hugo sa neschúli do klbka a nepodrieme si, namiesto toho sa poháda s rodičmi, pretože včera večer prišiel neskoro domov a nesplnil si svoje domáce povinnosti. Keď sa chce Hugo ukľudniť, zapne si telku, alebo počítačovú hru, čo ho tiež rozhodne neukľudní. Stresová reakcia novodobého Huga tak trvá podstatne dlhšie ako u jeho prapredka. A je to práve stres, ktorý študentovi Hugovi znepríjemňuje život a spôsobuje mu zdravotné problémy.

PRÍLOHY

264 | S t r a n a

Príloha č.33 Antistresová kuchárka Zamysli sa nad spôsobmi, ktoré používaš pri ventilácii stresu vo svojom živote a tiež nad ich účinnosťou. Do prvého stĺpca v tabuľke vpíš jednotlivé spôsoby ventilácie stresu a do druhého stĺpca napíš, ako je každý z týchto postupov účinný (ako dobre funguje). Ak používaš viac ako 10 postupov, napíš do tabuľky len tých desať, ktoré považuješ za najdôležitejšie (najúčinnejšie).

Moje spôsoby ventilovania stresu Účinnosť týchto spôsobov

Celodenný výlet do hôr Funguje to veľmi účinne, ale dá sa to aplikovať len cez voľné dni a keď je dobré počasie

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.



Príloha č.34 Pozitívne myslenie Naša myšlienky, ktoré nám bežia hlavou, môžu byť pozitívne, ale môžu nám aj škodiť, pokiaľ začnú prevládať tie negatívne. Ak v sebe nosíme veľa nevysporiadaných spomienok, zážitkov, krívd alebo pocitov menejcennosti, tieto môžu zapríčiniť, že na životné okolnosti budeme nazerať z negatívnej perspektívy. Dobrou správou je, že negatívny tok myšlienok môžeme identifikovať a vedome nahradiť za nové, pozitívne a konštruktívne “vnútorné záznamy“. Tomuto procesu hovoríme preprogramovanie. Je to podobné ako keď v počítači nahradíme starý záznam novým. Teraz si vyskúšaj jeden zo spôsobov, ako na to: 1. Počas jedného týždňa si zapisuj a sleduj všetky negatívne formulácie, ktoré sa odohrajú v tvojej mysli a ktoré používaš vo vzťahu k sebe alebo druhým ľuďom. Následne si vytvor zoznam myšlienok a obmedzujúcich formulácií, ktorých sa chceš zbaviť (napr. nedokážem, nemôžem, ja som..., ty si..., on alebo ona je... a pod.). 2. Ku každému negatívnemu tvrdeniu alebo myšlienke, ktorú chceš odstrániť, napíš novú pozitívnu formuláciu. Vytvor si celý zoznam takýchto nových posilňujúcich formulácií. 3. Tento svoj dokument „osobných prehlásení“ si každé ráno a večer aspoň dvakrát nahlas prečítaj. Ideálne je, keď svoj zoznam (alebo aspoň jeho časť) nosíš stále pri sebe, pokiaľ neprebehne úplné „preprogramovanie“ starých záznamov.

PRÍLOHY

266 | S t r a n a

Príloha č.35 Moje sny Odpovedz na otázku, čo by si chcel robiť, keby si mal/la dostatok času, prostriedkov (finančných, materiálnych), aj schopností. Keby si vedel/la, že to nemôže dopadnúť zle a nemusel/la by si sa pozerať na to, čo si o tom budú myslieť druhí. Čo by si chcel/la robiť preto, lebo by ťa to bavilo a cítil/la by si pri tom ten zvláštny pocit, že si sa narodil/la práve pre to? Napíš aspoň tri sny, ktoré by si chcel/la uskutočniť. 1. 2. 3. Jeden z týchto snov popíš tak podrobne, ako si len dokážeš predstaviť. Aké by to bolo, keby si tento svoj sen dosiahol/la? Je tento sen v súlade s tvojimi hodnotami?



Príloha č.36 Moje ciele Keď sa novinári pýtali jednej slepej ženy – Helen Kellerovej, čo je horšie ako byť slepým, odpovedala: „Čo je horšie, než byť slepým? Vidieť a nemať žiadnu víziu.“ Jasná vízia našej budúcnosti – naše sny a ciele dajú nášmu životu zmysel. To spôsobí, že znásobíme svoje možnosti a postupne si vypestujeme potrebné schopnosti, nevyhnutné k dosiahnutiu cieľov. Naše sny, túžby a hodnoty premenené do našich životných cieľov nám dodajú potrebnú silu a ukážu správny smer vo chvíľach, keď sa budeme cítiť unavení a budeme strácať motiváciu. Tvoja ďalšia úloha je preto veľmi dôležitá. Odpovedz na nasledujúce otázky: 1. Aký je môj dlhodobý cieľ? Môže to byť dosiahnutie sna, ktorý si popísal/la v predchádzajúcej úlohe. 2. Aké ľudské vlastnosti a charakter mi pomôžu dosiahnuť stanovený cieľ? Napíš aspoň 6 charakterových vlastností. 3. Aké vedomosti potrebujem získať pre dosiahnutie svojho cieľa? Čo sa chcem naučiť? Vypíš, čo sa chceš naučiť a aké vzdelanie chceš dosiahnuť. 4. Aké schopnosti a zručnosti potrebujem pre dosiahnutie svojho cieľa? Vypíš aspoň 6 schopností, či zručností. 5. Sú moje ciele v súlade s mojimi snami a hodnotami?

PRÍLOHY

268 | S t r a n a

Príloha č.37 Zóna učenia Tvojou úlohou je zhodnotiť, ako si na tom v jednotlivých charakteristikách, posúdiť mieru svojich vedomostí, schopností, zručností a vytvoriť tak podklady na vypracovanie plánu ďalšieho rozvoja. Pre vypracovanie tejto úlohy použi nasledujúce grafy.

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 10

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 10

-- 1

-- 2

-- 3

- - 4

-- 5

-- 6

- - 7

-- 8

- - 9

-- 1

0

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 10

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 1

0

-- 1-- 2- - 3-- 4- - 5-- 6-- 7- - 8-- 9- - 10

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 10

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 10

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 1

0

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 10

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 1

0

-- 1-- 2-- 3-- 4-- 5-- 6-- 7-- 8-- 9-- 10

1. Urči šesť najdôležitejších charakterových

vlastností, potrebných pre dosiahnutie tvojho

stanoveného cieľa. Oboduj jednotlivé svoje

vlastnosti na stupnici od 1 do 10 podľa svojho

uváženia, ako si pri každej položke

„ďaleko“

2. Pokračuj v určení schopností a zručností, potrebných pre dosiahnutie tvojho stanoveného cieľa. Ohodnoť jednotlivé svoje schopností a zručností na stupnici od 1 do 10 podľa svojho uváženia, ako si pri každej položke „ďaleko“

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 10

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 10

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 1

0

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 10

-- 1

-- 2

-- 3

-- 4

-- 5

-- 6

-- 7

-- 8

-- 9

-- 1

0

-- 1-- 2-- 3-- 4-- 5-- 6-- 7-- 8-- 9-- 10

3. Napíš, aké vedomosti potrebuješ na dosiahnutie svojho cieľa a zhodnoť ich

na stupnici od 1 do 10 podľa svojho uváženia,

aká je tvoja momentálna úroveň týchto vedomostí.



4. Následne pospájaj vyznačené hodnoty na jednotlivých diagramoch, ktoré sa nachádzajú vedľa seba. Vo vnútri kruhu sa vytvorí uzatvorený útvar, ktorý predstavuje tvoju zónu komfortu. Okolo uzatvoreného útvaru je priestor, ktorý predstavuje zónu učenia, teda to, čo ešte potrebuješ získať ďalším učením, prácou, skúsenosťami. Čím väčšia je táto zóna, tým viac práce ťa čaká. 5. Vypíš, v čom sa potrebuješ zlepšiť. Vlastnosti: Zručnosti: Vedomosti:

PRÍLOHY

270 | S t r a n a

Príloha č.38 Tréner Porozmýšľaj, kde, resp. u koho môžeš hľadať podporu pri napĺňaní svojich stanovených cieľov. Nasledujúca úloha ti pomôže nájsť vhodného trénera a tiež uľahčí spoluprácu s ním. Zamysli sa nad nasledujúcimi témami: 1. V ktorých oblastiach svojho rozvoja môžeš využiť pomoc trénera? 2. Napíš tip na konkrétneho človeka, ktorého by si prijal ako svojho trénera. Svojho trénera si vyber veľmi starostlivo. Potrebuješ niekoho, kto je podstatne úspešnejší ako ty, resp. osobu, ktorá zdokonalila schopnosti, ktoré hľadáš. Ak máš viac tipov, napíš ich všetky. 3. Popremýšľaj, čo môžeš ponúknuť ty svojmu trénerovi. Odpovedz si na otázku: Aký prínos môže mať zo mňa môj tréner? 4. Ak to s dosiahnutím svojich cieľov myslíš vážne, po ukončení tohto modulu oslov vybraného trénera, zostaň s ním v kontakte a pracuj na svojich stanovených cieľoch.



Príloha č.39 Plán môjho života

Plá

no

van

ý te

rmín

jeh

o d

osi

ahn

uti

a: _

___

____

____

____

___

__

Po

dľa

čo

ho

sp

ozn

ám,

že s

a m

i dar

í?

Akú

po

dp

oru

a p

om

oc

po

treb

uje

m?

MÔ

J C

IEĽ:

Čo

pre

to u

rob

ím?

V č

om

sa

po

treb

uje

m z

lep

šiť?

(v

edo

mo

sti,

vlas

tno

sti,

zru

čno

sti)

PRÍLOHY

272 | S t r a n a

Príloha č.40 Lexikón slávnych osobností Tvojou úlohou je nakresliť a popísať svoju čiaru životných úspechov – od prvých slov až po súčasnú dobu. Následne pokračuj ďalej vo svojich „plánovaných cieľoch“, ktoré by si chcel/la úspešne dosiahnuť. Meno a priezvisko: Dátum a miesto narodenia: Moje životné míľniky a úspechy:

ZZria

NprspvivyvaakKejemnaštv nebaúpzaZápívnNosvýpoŠtm

MDŽAmmžpz1

ade

aroriprpreiac yštuarhkýseď

edemoh

asatát mieskamplaačínábeísalnútobsobývookrtvrt

man

MeDátŽivoAlbmumeživopodzos195

Zenie

odilravvádhr

udohanosi vn

osn h

hol adáuž est

kôr buvic

na per jl filtri velo

bneoji nroktéh

nžel

enotumotoertž s dicot dmtal

52 z

Zážie ce

l savovadzaral ovaovénútlávháčna nana

tnov

sovu, vprajehlozovša

ovu e. Snajv, kt

ho slky.

: Am aopist Sc

necínuvykienve

získ

tkontr

a 1al n

al ndie

al fiéhotornil sčik -sle

a lovždm ch

výcvre

avido žoficak c

ceStal viactorésep.

lbea mis v chweuvu, pkon

nkacernýkal

ovo-a a

14. na a o

ela ilozo viný voj- nedov

oď, dy jnárhath b

edy delnživockécíti

enusa

c oého

ptem

ert Siestkoc

weiterit

pretnal ch. ý svNo

-vzdko

jahud

orgato

zofiirtuneje tebovaťa sjehrečírči brloa n

ne jota é a l, ž, b ste

ovplo súmb

Schto ncketzerteľntožviaNe

vojbe

deláaj r

anudoban.

ohtou a

uózpoktridol leť voso so dí zn

z ohonajjazboteo

že bol elelyvú člra

hwenar

e: r (1nýme jac espej lov

ávareal

árabnú. Jeo sa teza rkoj

dsiaekáolansvodomnam

vlov rôzdiť

ol nolomutaksneniť.lov19

eitzrod

187m zehoako

počeušľ

vu c

cie izác

a 1ú dedesklaeolórozh, kt

ate áronie

ojoumovmennitépre

znedo

neugic

usí k zaení. Úek 65

zer den

75-1zábo ho 4etnľachcen

cenciu

187ráhn z

adaógihodtorýnam. sv

u mvomná „éhoe c

ejšieo Euuvecké

preanem tctaa ľubo

nia:

196ero

hlas40

nekhtilu m

ntrupilo

75 hu. z jeateľu ndneý mrodA

vojhmanm. D„mo pchoe puróritekn

e ľueprtoh

a k žuds

ol p

14

65),oms sr

00rátlej

mie

um otn

v HMho ľa. na ue omu dentak

ho nželDlhajmpleorýcarapy,eľnýnihyudsrázdho, živostvo

poch

4. ja

, le. Vo

rdca00 bomiru

COých

HoralýučHo

univ jene

ninyk vosrdlko

hýchme chuch azit, abý. O

y. Nstvodneo čotuo schov

anu

káro sva hop

ol vsii, za

OOL h ku

rno nečiteoci verho umy, ro svdca.u oh podvu, na

ty aby kOkr

Napo venýčomu náchovan

uára

r, fivojo verá

v ohkt

svo

sCurzo

om eduľovsa

rzitďa

možrozhvoj. D

odcpätnvahoko m

a vnkonrem

písavyký stm hás opnný n

a 18

ilozjichvedácií hroorú

oje

hOOov f

Aluživv v

spe v

alšeňovhodichva hádnáshu“olo

malánútncem pal vona

tavbhovpre

né.“na

875

zof,h trdie

spozenú pcel

OL jina

lsasvý cňo

počv Štej dval dol trirok

dzasť ro“. Ao káriutornrto

prácviacať bou

vorieto “ bre

5, K

, huidsdo

poční ž

prijaloži

je pnčn

skuchlam čiatras

dráhussa,

idsiky

a dooko

A boktoru, sné vance

c akviau nl a nú

ehu

Kay

udoiati Afčiatživoal aivo

projne p

u v apepre

tku sbuhe.po, žeiatipo o roov bolo rej spachonímv n

ko c a

novpís

úti,

u ri

ser

obnich friktku otaakotné

jektpod

roec hebu

vergu Mkoje och to

ovnbudna po

avúoro

m a nemoseakoej sal:ab

eky

rbe

ník, ro

y livo

, alo své di

tomdpo

odinhraudileľmu. Z

Mladiť sdídrok

om, níkodovčo

ostu ne

obypre

mocemo donem: „Čy s

y O

rg,

teokociečio vle avojeielo

L

m obrilo

„

ne l v úc

mi zZdadéhsa sde dkoc čooveval . Spupnem. KeedncnistootemoČlovme

Ogo

Ho

olóch iť c

veľmaž de po.

EX

bčiao Mi

„Čo

fapia

ctu zle lo s

ho As týdo ch oo zlej Aprapočne

moc,eď nášci,

ostrerazocniveke si

vé

orn

óg azač

chomido

posl

IKÓ

ansinis

do

ráratick Buč

sa Albým,Afropäoži

Afrikalesčiat

vz, lespokamko

ránz, aice,k je

ve

v L

é A

a hučínaorýc

priko

lan

ÓN

kehster

bré

ra. ch rBacčil, ale

bert čo

rikyäť sl pky, snútku znikeprotrmi ncekova ta, že

e byede

Lam

Alsa

uma štch. imincaie.

N SL

ho zrstv

é si

Užrokchona

e, žeta vo my liesadoslkto

ú neor

kalaru, ebozarertovú ak e sytoli p

mba

asko

anitudZa tív

a žiV

LÁV

zdruo v

dru

ž okocovmkone jevša

mu žečiť

dá dedoráemdin

a ahn

ovarobovaknikei jusť,

pred

aré

o

istadova

svnycivotrok

VNY

uženút

uhém

od h n

mu nieehoak nživoť chdo šnú

á samocnnujeakánisaal vil ď

aniaihuď v

u nkto

dst

né

a - ať oj ch ta ku

YC

niatra S

mu A

skona kum

ec oo raneuot dhorškosk

a odnice posi

anievšetďalša a o v roemorúavi

ve

H O

PESR

učilbe

orejklav

menokrastúustádotrýcholskúškd teu Lod ko

e ktky šie prBaoku

mohú mť a

edľa

OSO

RSOa Ú

inil,rt S

j mvír

niu, remúcaále terah. Mkýcku ejto

Lamšírylón

kostsv

proredchou 1hol

môže žia

a h

OB

ONAÚrad

, toSchw

mlaa va t

m ga po

spaz pMah laz co c

mbaym

nia tí, oje

ostrdnášovi

195vyzemada

rob

BNO

A. d vlá

zoswe

dov ôstak

gymopurevpriplo tavíchirhví

arénm ne

vetro

e úsriedšok. H2 dzdv

me vať v

bu

OST

ády

stáveitze

sti sm

k stmnáularvádprato c, aurgíle mné, eboeľkýopicspodkyk ešlbodosvihnv jevšet

svo

TÍ

y SR

va“er

saichále

áziarita

dzalvil.lenabygie,máčo

om,ýchckúory,y. šte

okostalnúťehotok

ojej

R.

“

a h e a a l .

n y ,

á o ,

h ú ,

e o l ť o k

j

ZZria

D 18

1818181919191919

19191919

191919191919

19

19191919

ade

Dosi

875

893898899900901902903905

908912912913

919920920924927928

937

949952955965

Zenie

iah

5

3 8 9 0 1 2 3 5

8 2 2 3

9 0 0-24 7 8

7-4

9 2 5 5

Zážie ce

nut

3

8

tkontr

té c

ovo-a a

ciel

nSmspdvsrvznz1n(nčpozčvzrrdvz

-vzdko

le a

naroSchmatsklaprodokvydstávriadvo zasvnemzako18.6na VOg

naročestpredodczaklčestvo Fzostrovnrozšdosvydzom

deláaj r

a ús

odiillinturadámu

ktorávava sditevek

vätmeconč6. sVeľooodetnýdná

chádladtnýFratávníkširutáváva

mier

ávareal

spe

il sngeuje teo

uje roma knsa deľomku il sckéčujesa žľký ué)eni

ý doášadzaá n

ý donkf

va vove

uje va Na súra v

cie izác

ech

sa erove olov Š

m tenihdocm t

30luž vye štženípia) liee je

oktoa, koa drnovoktfurtv Aej Ane

Nobúbov La

cenciu

y:

14vej

ogicŠtraeolu „

ceneol

0 robe

ydatúdí s

atokečiťedioráoncruhú noráte nAfriAfrimobeloor liam

ntrupilo

4. jv K

ckú asbuógiSkitomlogokov Anie

diumHek oť donej

át vcer

hýkrnemát Kn. Mikeke

ocnovuistobar

um otn

janKay

skurge (ica m vick

ov Afrie knm mlendch

omoj dc

v Zütujrát

mocKarM. , p icuu ceov „rén

COých

uáryser

úškgu n21.zo

v Štej ksa ke,

nihymedou

hádorocéryürice, pdo

cnicrlov

poč

o oenu„Lis

né 4

OOL h ku

ra rbe

ku ana f.7.1živ

traskoľ

ro, vyy „Jdicí Br

dza odcy Rhu pub

o Afcu vvej

as

oddu zasty 4. s

sCurzo

evergu

a vyfilo190votasbuľajeozhydáv. S.ínyessso

cov hen

blikfrikv Laun

2.

dela mz Lept

hOOov f

vanju. R

ydázof

00) a Je

urgue, koodnva . Ba

y, vzslau že

ny

kujey amive

sv

enimier

amtem

OL jina

jeliRod

ávafick

ežišu, voncne kniachzdáu, dno

e

barerzit

v. v

ie pr

mbambr

je pnčn

ckédina

vokej f

šovvencert

štuihu

h“ áva dcéu d

rénty,

voj

pre

rénra, j

projne p

éma sa

o frafak

ho“ujetujeudo o J

sa rou

do r

né, str

ny

ma

né“je t

jektpod

u fa čo

anckult

“ e sae ovaJ. S

kau štrov

novretn

pr

alo

“ tu p

tomdpo

farosk

cúzšte (

a or

ať . Ba

riértrasník

vé nut

red

mo

poc

m obrilo

árokoro

štin2.8

rga

meach

ry usbukove

pretie

sta

ocn

cho

bčiao Mi

ovi o sť

ne s8.18

nov

edichov

učiturskej A

edns T

avit

ých

ovan

ansinis

Loťah

svo899

vej

cínuvi vo

teľakéhAfri

náškT. G

eľo

h (D

ný

kehster

ouisuje

oj p9)

hu

u, o fr

a teho hiky,

kovG. M

om

Ded

ho zrstv

sove do

rvý

udb

abyran

eolóhist, ab

vé tMas

Sl

dina

zdruo v

vi ao G

ý sp

e a

y dcúz

ógitoriby t

turnsary

obo

a sv

uženút

a mGun

pis „

a sta

druzšti

e ka tu z

né yko

odn

vet

niatra S

masba

„Eu

avb

hú ine

zač

om,

néh

la)

PESR

tkeach

uge

be v

po

al u

, G

ho

RSOa Ú

e Ahu

en M

var

olo

u ri

oet

Fra

ONAÚrad

Ade

Mu

rha

vic

eky

the

anc

A. d vlá

ele,

nch

nov

u ž

y O

eho

cúz

ády

ro

h“

v

živo

Ogo

o ce

ska

y SR

od.

ota

we

ena

a v

R.

.

a

e

a

v

ZZria

M D Ž

ade

Me

Dát

Živo

Zenie

eno

tum

oto

Zážie ce

:

m a

opis

tkontr

a mi

s v

ovo-a a

iest

koc

-vzdko

to n

cke

deláaj r

nar

e:

ávareal

rod

cie izác

den

cenciu

nia:

ntrupilo

um otn

COých

OOL h ku

sCurzo

hOOov f

OL jina

je pnčn

projne p

jektpod

tomdpo

L

m obrilo

EX

bčiao Mi

IKÓ

ansinis

ÓN

kehster

N SL

ho zrstv

LÁV

zdruo v

VNY

uženút

YC

niatra S

H O

PESR

OSO

RSOa Ú

OB

ONAÚrad

BNO

A. d vlá

OST

ády

TÍ

y SRR.

ZMENKA

Ja, ...................................................................... (meno, priezvisko, dátum narodenia)

sa držiteľovi tejto zmenky zaväzujem

........................................................................

........................................................................ (popis reálnej činnosti, ktorú je dlžník schopný ponúknuť a aj splniť)

Kontaktné údaje dlžníka:

........................................................................

(adresa, telefón, e-mail) ................ .................

dátum podpis Zmenka má platnosť jeden rok!

cool people ...are active

I choose a

coOl LiFEOZ PERSONA

©


ZMENKA



........................................................................



........................................................................




I choose a

coOl LiFEOZ PERSONA

©


ZMENKA



........................................................................



........................................................................




I choose a

coOl LiFEOZ PERSONA

©


ZMENKA



........................................................................



........................................................................




I choose a

coOl LiFEOZ PERSONA

©


ZMENKA



........................................................................



........................................................................




I choose a

coOl LiFEOZ PERSONA

©


ZMENKA



........................................................................



........................................................................




I choose a

coOl LiFEOZ PERSONA

©


ZMENKA



........................................................................



........................................................................




I choose a

coOl LiFEOZ PERSONA

©


ZMENKA



........................................................................



........................................................................




I choose a

coOl LiFEOZ PERSONA

©


zážitkovo-vzdelávacie centrum Školiace centrum COOL sChOOL je zážitkovo-vzdelávacie centrum

zamerané na neformálne vzdelávanie mladých ľudí. Jeho hlavnou náplňou je:

realizácia programov osobnostnej a sociálnej výchovy vydávanie metodických materiálov

organizovanie voľnočasových programov pre mladých ľudí

www.ozpersona.sk [email protected]




































CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOLCooL

shC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooLshC OOL

CooL

shCOOL

CO

OL

sCh

OO

L je zážitk

ovo

-vzd

elávacie cen

trum

zameran

é na n

eform

ál-n

e vzd

elávan

ie mlad

ých ľu

dí. Jeh

o h

lavn

ou n

áplň

ou je realizácia p

rogram

ov

oso

bn

ostn

ej a sociáln

ej vých

ovy, v

ydávan

ie meto

dick

ých m

ateriálov a o

rga-n

izovan

ie vo

ľno

časových

pro

gramo

v p

re mlad

ých ľu

dí

w

ww

.ozp

erson

a.sk

CooL

shCOOL

CO

OL

sCh

OO

L je zážitk

ovo

-vzd

elávacie cen

trum

zameran

é na n

eform

ál-n

e vzd

elávan

ie mlad

ých ľu

dí. Jeh

o h

lavn

ou n

áplň

ou je realizácia p

rogram

ov

oso

bn

ostn

ej a sociáln

ej vých

ovy, v

ydávan

ie meto

dick

ých m

ateriálov a o

rga-n

izovan

ie vo

ľno

časových

pro

gramo

v p

re mlad

ých ľu

dí

w

ww

.ozp

erson

a.sk

CooL

shCOOL

CO

OL

sCh

OO

L je zážitk

ovo

-vzd

elávacie cen

trum

zameran

é na n

eform

ál-n

e vzd

elávan

ie mlad

ých ľu

dí. Jeh

o h

lavn

ou n

áplň

ou je realizácia p

rogram

ov

oso

bn

ostn

ej a sociáln

ej vých

ovy, v

ydávan

ie meto

dick

ých m

ateriálov a o

rga-n

izovan

ie vo

ľno

časových

pro

gramo

v p

re mlad

ých ľu

dí

w

ww

.ozp

erson

a.sk

CooL

shCOOL

CO

OL

sCh

OO

L je zážitk

ovo

-vzd

elávacie cen

trum

zameran

é na n

eform

ál-n

e vzd

elávan

ie mlad

ých ľu

dí. Jeh

o h

lavn

ou n

áplň

ou je realizácia p

rogram

ov

oso

bn

ostn

ej a sociáln

ej vých

ovy, v

ydávan

ie meto

dick

ých m

ateriálov a o

rga-n

izovan

ie vo

ľno

časových

pro

gramo

v p

re mlad

ých ľu

dí

w

ww

.ozp

erson

a.sk

CooL

shCOOL

CO

OL

sCh

OO

L je zážitk

ovo

-vzd

elávacie cen

trum

zameran

é na n

eform

ál-n

e vzd

elávan

ie mlad

ých ľu

dí. Jeh

o h

lavn

ou n

áplň

ou je realizácia p

rogram

ov

oso

bn

ostn

ej a sociáln

ej vých

ovy, v

ydávan

ie meto

dick

ých m

ateriálov a o

rga-n

izovan

ie vo

ľno

časových

pro

gramo

v p

re mlad

ých ľu

dí

w

ww

.ozp

erson

a.sk

CooL

shCOOL

CO

OL

sCh

OO

L je zážitk

ovo

-vzd

elávacie cen

trum

zameran

é na n

eform

ál-n

e vzd

elávan

ie mlad

ých ľu

dí. Jeh

o h

lavn

ou n

áplň

ou je realizácia p

rogram

ov

oso

bn

ostn

ej a sociáln

ej vých

ovy, v

ydávan

ie meto

dick

ých m

ateriálov a o

rga-n

izovan

ie vo

ľno

časových

pro

gramo

v p

re mlad

ých ľu

dí

w

ww

.ozp

erson

a.sk

CooL

shCOOL

CO

OL

sCh

OO

L je zážitk

ovo

-vzd

elávacie cen

trum

zameran

é na n

eform

ál-n

e vzd

elávan

ie mlad

ých ľu

dí. Jeh

o h

lavn

ou n

áplň

ou je realizácia p

rogram

ov

oso

bn

ostn

ej a sociáln

ej vých

ovy, v

ydávan

ie meto

dick

ých m

ateriálov a o

rga-n

izovan

ie vo

ľno

časových

pro

gramo

v p

re mlad

ých ľu

dí

w

ww

.ozp

erson

a.sk

CooL

shCOOL

CO

OL

sCh

OO

L je zážitk

ovo

-vzd

elávacie cen

trum

zameran

é na n

eform

ál-n

e vzd

elávan

ie mlad

ých ľu

dí. Jeh

o h

lavn

ou n

áplň

ou je realizácia p

rogram

ov

oso

bn

ostn

ej a sociáln

ej vých

ovy, v

ydávan

ie meto

dick

ých m

ateriálov a o

rga-n

izovan

ie vo

ľno

časových

pro

gramo

v p

re mlad

ých ľu

dí

w

ww

.ozp

erson

a.sk

CooL

shCOOL

CO

OL

sCh

OO

L je zážitk

ovo

-vzd

elávacie cen

trum

zameran

é na n

eform

ál-n

e vzd

elávan

ie mlad

ých ľu

dí. Jeh

o h

lavn

ou n

áplň

ou je realizácia p

rogram

ov

oso

bn

ostn

ej a sociáln

ej vých

ovy, v

ydávan

ie meto

dick

ých m

ateriálov a o

rga-n

izovan

ie vo

ľno

časových

pro

gramo

v p

re mlad

ých ľu

dí

w

ww

.ozp

erson

a.sk

CooL

shCOOL

CO

OL

sCh

OO

L je zážitk

ovo

-vzd

elávacie cen

trum

zameran

é na n

eform

ál-n

e vzd

elávan

ie mlad

ých ľu

dí. Jeh

o h

lavn

ou n

áplň

ou je realizácia p

rogram

ov

oso

bn

ostn

ej a sociáln

ej vých

ovy, v

ydávan

ie meto

dick

ých m

ateriálov a o

rga-n

izovan

ie vo

ľno

časových

pro

gramo

v p

re mlad

ých ľu

dí

w

ww

.ozp

erson

a.sk

CooL

shCOOL

CO

OL

sCh

OO

L je zážitk

ovo

-vzd

elávacie cen

trum

zameran

é na n

eform

ál-n

e vzd

elávan

ie mlad

ých ľu

dí. Jeh

o h

lavn

ou n

áplň

ou je realizácia p

rogram

ov

oso

bn

ostn

ej a sociáln

ej vých

ovy, v

ydávan

ie meto

dick

ých m

ateriálov a o

rga-n

izovan

ie vo

ľno

časových

pro

gramo

v p

re mlad

ých ľu

dí

w

ww

.ozp

erson

a.sk

CooL

shCOOL

CO

OL

sCh

OO

L je zážitk

ovo

-vzd

elávacie cen

trum

zameran

é na n

eform

ál-n

e vzd

elávan

ie mlad

ých ľu

dí. Jeh

o h

lavn

ou n

áplň

ou je realizácia p

rogram

ov

oso

bn

ostn

ej a sociáln

ej vých

ovy, v

ydávan

ie meto

dick

ých m

ateriálov a o

rga-n

izovan

ie vo

ľno

časových

pro

gramo

v p

re mlad

ých ľu

dí

w

ww

.ozp

erson

a.sk

PRÍLOHY

284 | S t r a n a

Príloha č.42 Rozdeľovacie aktivity

PES

PES

MAČKA

MAČKA

KRAVA

KRAVA

KOZA

KOZA

PRASA

PRASA

OVCA

OVCA

SLIEPKA SLIEPKA KOHÚT KOHÚT

HAD

HAD

KAČKA

KAČKA

KÔŇ

KÔŇ

SOMÁR

SOMÁR



SNEHULIENKA 7 TRPASLÍKOV PRINC PRINCEZNÁ

LOLEK BOLEK PAT MAT

MÁŠA MADEVEĎ PUF MUF

ALADÍN JASMÍNA SHREK FIONA

SIMBA NALA POCAHONTAS JOHN SMITH

MICKEY MINNIE KUBKO MAŤKO

PRÍLOHY

286 | S t r a n a

Príloha č.43 Spätná väzba

SPÄTNÁ VÄZBA – I. MODUL

Tvojou úlohou je sformulovať spätnú väzbu na doterajší priebeh kurzu. Tvoj názor a hodnotenie je pre nás aj tvojho lektora

veľmi cenným materiálom, s ktorým môžeme pracovať, preto sa prosím zamysli a venuj čas odpovediam na nasledujúce

otázky: Podklady kurzu 1. Ako ti vyhovuje formát príručky? 2. Ako hodnotíš internetové zázemie (webovú stránku) kurzu? 3. Je niečo, čo by si zmenil na publikácii alebo na webovej stránke? Spätná väzba na obsah vzdelávania 4. Čím bola teória I. modulu pre teba prínosná? 5. Dozvedel/la si sa nové informácie, ktoré si si dovtedy neuvedomoval/la? 6. Ako vnímaš praktické využitie získaných informácií vo svojom živote? 7. Ktoré oblasti z teórie sebapoznávania ti v tomto module chýbali? 8. Čo by si naopak z tohto modulu vypustil/la a prečo?

BY

Ť Č

LOV

EKO

M..

. to

sta

čí.

© P

ERSO

NA

20

13

28

7 |

St

ra

na

Ak

by

si m

al/l

a je

dn

otl

ivé

lekc

ie o

bo

do

vať

na

stu

pn

ici 1

-10

(1

0 n

ajle

pši

e), d

al/l

a b

y si

jed

no

tliv

ým le

kciá

m t

oto

ho

dn

ote

nie

:

MO

DU

L I.

SE

BA

PO

ZNÁ

VA

NIE

ale

bo

KTO

SO

M?

HO

DN

OTI

AC

E K

RIT

ÉRIA

Zau

jím

avo

sť in

form

ácií

Ko

mp

lexn

osť

in

form

ácií

Pra

ktic

kosť

info

rmác

ií

Úlo

hy

k le

kcii

LEK

CIA

I.1

Č

ím t

o je

, že

som

prá

ve t

aký,

ak

ý so

m?

LEK

CIA

I.2

Zd

roje

seb

apo

znáv

ania

LEK

CIA

I.3

So

m t

aký,

aký

mám

te

mp

eram

ent

LEK

CIA

I.4

So

m t

aký,

aké

mám

sc

ho

pn

ost

i

LEK

CIA

I.5

So

m t

aký,

aké

uzn

ávam

h

od

no

ty

LEK

CIA

I.6

So

m t

aký,

aké

si v

yber

ám

vzo

ry

LEK

CIA

I.7

So

m t

aký,

aké

sú

mo

je z

vyky

LEK

CIA

I.8

So

m t

ým, z

a ko

ho

sa

po

klad

ám

MO

DU

L I

ZÁV

EREČ

NÁ

LEK

CIA

Ko

men

tár

k h

od

no

ten

iu:

Po

šli n

ám, p

rosí

m, s

voje

ho

dn

ote

nie

pro

stre

dn

íctv

om

tvo

jho

lekt

ora

, ale

bo

pri

amo

na

mai

l osv

@o

zper

son

a.sk

. Ďak

uje

me.

mailto:[email protected]

PRÍLOHY

288 | S t r a n a

SPÄTNÁ VÄZBA – II. MODUL



otázky: Spätná väzba na obsah vzdelávania 1. Čím bola teória II. modulu pre teba prínosná? 2. Dozvedel/la si sa nové informácie, ktoré si si dovtedy neuvedomoval/la? 3. Ako vnímaš praktické využitie získaných informácií vo svojom živote? 4. Ktoré oblasti z teórie komunikácie ti v tomto module chýbali? 5. Čo by si naopak z tohto modulu vypustil/a a prečo?

BY

Ť Č

LOV

EKO

M..

. to

sta

čí.

© P

ERSO

NA

20

13

28

9 |

St

ra

na

Ak

by

si m

al/l

a je

dn

otl

ivé

lekc

ie o

bo

do

vať

na

stu

pn

ici 1

-10

(1

0 n

ajle

pši

e), d

al/l

a b

y si

jed

no

tliv

ým le

kciá

m t

oto

ho

dn

ote

nie

:

MO

DU

L II

. K

OM

UN

IKÁ

CIA

HO

DN

OTI

AC

E K

RIT

ÉRIA

Zau

jím

avo

sť in

form

ácií

Ko

mp

lexn

osť

in

form

ácií

Pra

ktic

kosť

info

rmác

ií

Úlo

hy

k le

kcii

LEK

CIA

II.1

P

roce

s ko

mu

nik

ácie

LEK

CIA

II.2

Zl

ožk

y ko

mu

nik

ácie

LEK

CIA

II.3

V

erb

áln

a ko

mu

nik

ácia

LEK

CIA

II.4

N

ever

bál

na

kom

un

ikác

ia

LEK

CIA

II.5

V

ysie

lan

ie k

om

un

ikač

nýc

h

sign

álo

v

LEK

CIA

II.6

P

rijím

anie

ko

mu

nik

ačn

ých

si

gnál

ov

LEK

CIA

II.7

K

om

un

ikač

né

štýl

y

LEK

CIA

II.8

Sp

ätn

á vä

zba

MO

DU

L II

ZÁ

VER

EČN

Á L

EKC

IA

Ko

men

tár

k h

od

no

ten

iu:

Po

šli n

ám, p

rosí

m, s

voje

ho

dn

ote

nie

pro

stre

dn

íctv

om

tvo

jho

lekt

ora

, ale

bo

pri

amo

na

mai

l osv

@o

zper

son

a.sk

. Ďak

uje

me.


PRÍLOHY

290 | S t r a n a

SPÄTNÁ VÄZBA – III. MODUL



otázky: Spätná väzba na obsah vzdelávania 1. Čím bola teória III. modulu pre teba prínosná? 2. Dozvedel/la si sa nové informácie, ktoré si si dovtedy neuvedomoval/la? 3. Ako vnímaš praktické využitie získaných informácií vo svojom živote? 4. Ktoré oblasti z teórie riešenia konfliktov ti v tomto module chýbali? 5. Čo by si naopak z tohto modulu vypustil/la a prečo?

BY

Ť Č

LOV

EKO

M..

. to

sta

čí.

© P

ERSO

NA

20

13

29

1 |

St

ra

na

Ak

by

si m

al/l

a je

dn

otl

ivé

lekc

ie o

bo

do

vať

na

stu

pn

ici 1

-10

(1

0 n

ajle

pši

e), d

al/l

a b

y si

jed

no

tliv

ým le

kciá

m t

oto

ho

dn

ote

nie

:

MO

DU

L II

I.

KO

NFL

IKTY

V N

AŠI

CH

ŽIV

OTO

CH

HO

DN

OTI

AC

E K

RIT

ÉRIA

Zau

jím

avo

sť in

form

ácií

Ko

mp

lexn

osť

in

form

ácií

Pra

ktic

kosť

info

rmác

ií

Úlo

hy

k le

kcii

LEK

CIA

III.

1

Čo

to

vla

stn

e ko

nfl

ikt

je?

LEK

CIA

III.

2

Fakt

ory

ovp

lyvň

ujú

ce r

ieše

nie

ko

nfl

ikto

v

LEK

CIA

III.

3

Zákl

adn

é ty

py

sprá

van

ia s

a v

kon

flik

tnýc

h s

itu

áciá

ch

LEK

CIA

III.

4

Spô

sob

y ri

ešen

ia k

on

flik

tov

LEK

CIA

III.

5

Čo

sa

dej

e, k

eď

sa

kon

flik

t n

erie

ši

LEK

CIA

III.

6

Vyj

edn

ávan

ie

MO

DU

L II

I ZÁ

VER

EČN

Á L

EKC

IA

Ko

men

tár

k h

od

no

ten

iu:

Po

šli n

ám, p

rosí

m, s

voje

ho

dn

ote

nie

pro

stre

dn

íctv

om

tvo

jho

lekt

ora

, ale

bo

pri

amo

na

mai

l osv

@o

zper

son

a.sk

. Ďak

uje

me.


PRÍLOHY

292 | S t r a n a

SPÄTNÁ VÄZBA – IV. MODUL



otázky: Spätná väzba na obsah vzdelávania 1. Čím bola teória IV. modulu pre teba prínosná? 2. Dozvedel/la si sa nové informácie, ktoré si si dovtedy neuvedomoval/la? 3. Ako vnímaš praktické využitie získaných informácií vo svojom živote? 4. Ktoré oblasti z oblasti psychohygieny ti v tomto module chýbali? 5. Čo by si naopak z tohto modulu vypustil/la a prečo?

BY

Ť Č

LOV

EKO

M..

. to

sta

čí.

© P

ERSO

NA

20

13

29

3 |

St

ra

na

Ak

by

si m

al/l

a je

dn

otl

ivé

lekc

ie o

bo

do

vať

na

stu

pn

ici 1

-10

(1

0 n

ajle

pši

e), d

al/l

a b

y si

jed

no

tliv

ým le

kciá

m t

oto

ho

dn

ote

nie

:

MO

DU

L IV

. P

SYC

HO

HY

GIE

NA

V N

AŠO

M Ž

IVO

TE

HO

DN

OTI

AC

E K

RIT

ÉRIA

Zau

jím

avo

sť in

form

ácií

Ko

mp

lexn

osť

in

form

ácií

Pra

ktic

kosť

info

rmác

ií

Úlo

hy

k le

kcii

LEK

CIA

IV.1

D

uše

vné

zdra

vie

LEK

CIA

IV.2

M

ôj v

zťah

k s

ebe

LEK

CIA

IV.3

Ja

a t

í dru

hí

LEK

CIA

IV.4

St

res

v m

ojo

m ž

ivo

te

LEK

CIA

IV.5

A

ko v

enti

lova

ť st

res

LEK

CIA

IV.6

M

yslím

, ted

a so

m..

.

MO

DU

L IV

ZÁ

VER

EČN

Á L

EKC

IA

Ko

men

tár

k h

od

no

ten

iu:

Po

šli n

ám, p

rosí

m, s

voje

ho

dn

ote

nie

pro

stre

dn

íctv

om

tvo

jho

lekt

ora

, ale

bo

pri

amo

na

mai

l osv

@o

zper

son

a.sk

. Ďak

uje

me.


PRÍLOHY

294 | S t r a n a

SPÄTNÁ VÄZBA – V. MODUL



otázky: Spätná väzba na obsah vzdelávania 1. Čím bola teória V. modulu pre teba prínosná? 2. Dozvedel/la si sa nové informácie, ktoré si si dovtedy neuvedomoval/la? 3. Ako vnímaš praktické využitie získaných informácií vo svojom živote? 4. Ktoré oblasti z oblasti stanovovania a napĺňania životných cieľov ti v tomto module chýbali? 5. Čo by si naopak z tohto modulu vypustil/la a prečo?

BY

Ť Č

LOV

EKO

M..

. to

sta

čí.

© P

ERSO

NA

20

13

29

5 |

St

ra

na

Ak

by

si m

al/l

a je

dn

otl

ivé

lekc

ie o

bo

do

vať

na

stu

pn

ici 1

-10

(1

0 n

ajle

pši

e), d

al/l

a b

y si

jed

no

tliv

ým le

kciá

m t

oto

ho

dn

ote

nie

:

MO

DU

L V

. TV

OR

ÍM S

I SV

OJU

BU

DÚ

CN

OSŤ

HO

DN

OTI

AC

E K

RIT

ÉRIA

Zau

jím

avo

sť in

form

ácií

Ko

mp

lexn

osť

in

form

ácií

Pra

ktic

kosť

info

rmác

ií

Úlo

hy

k le

kcii

LEK

CIA

V.1

M

ôj ž

ivo

tný

plá

n

LEK

CIA

V.2

St

ano

vuje

m s

i svo

je c

iele

LEK

CIA

V.3

V

olím

si s

trat

égi

u

LEK

CIA

V.4

K

de

hľa

dať

po

dp

oru

pri

n

apĺň

aní s

vojic

h c

ieľo

v

LEK

CIA

V.5

K

lad

iem

sp

rávn

e o

tázk

y

LEK

CIA

V.6

Ži

me

svo

je ž

ivo

tné

po

slan

ie

MO

DU

L V

ZÁ

VER

EČN

Á L

EKC

IA

Ko

men

tár

k h

od

no

ten

iu:

Po

šli n

ám, p

rosí

m, s

voje

ho

dn

ote

nie

pro

stre

dn

íctv

om

tvo

jho

lekt

ora

, ale

bo

pri

amo

na

mai

l osv

@o

zper

son

a.sk

. Ďak

uje

me.


V , dňa lektor programu

Realizátor programu:

OSVEDČENIE

Meno a priezvisko:

Dátum narodenia:

ABSOLVOVAL(A) I. MODUUL PROGRAMU

BYŤ ČLOVEKOM ...TO STAČÍ SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?

s odborným obsahom v predmetove j skladbe :











OSVEDČENIE

Meno a priezvisko:

Dátum narodenia:

ABSOLVOVAL(A) II. MODUUL PROGRAMU

BYŤ ČLOVEKOM ...TO STAČÍ KOMUNIKÁCIA












OSVEDČENIE

Meno a priezvisko:

Dátum narodenia:

ABSOLVOVAL(A) III . MODUUL PROGRAMU

BYŤ ČLOVEKOM ...TO STAČÍ KONFLIKTY V NAŠICH ŢIVOTOCH










OSVEDČENIE

Meno a priezvisko:

Dátum narodenia:

ABSOLVOVAL(A) IV. MODUUL PROGRAMU

BYŤ ČLOVEKOM ...TO STAČÍ PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŢIVOTE





LEKCIA IV.4 Stres v mojom ţivote


LEKCIA IV.6 Myslím, teda som



OSVEDČENIE

Meno a priezvisko:

Dátum narodenia:

ABSOLVOVAL(A) V. MODUUL PROGRAMU

BYŤ ČLOVEKOM ...TO STAČÍ TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ










OSVEDČENIE o absolvovaní programu

Meno a priezvisko:

Dátum narodenia:

ABSOLVOVAL(A) PROGRAM

BYŤ ČLOVEKOM ...TO STAČÍ v čase:

v rozsahu:


MODUL I. SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?


MODUL III .KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH



POUŽITÁ LITERATÚRA

302 | S t r a n a

POUŽITÁ LITERATÚRA 1

VALENTA, J. Osobnostní a sociální výchova a její cesty k žákovi. Kladno: AISIS, 2006. 44 s. ISBN 80-239-4908-X 2-4

SRB, V. a kol. Jak na osobnostní a sociální výchovu?. Praha: Projekt Odyssea, 2007. 60 s. ISBN 978-80-87145-00-5 5

VALENTA, J. Osobnostní a sociální výchova a její cesty k žákovi. Kladno: AISIS, 2006. 44 s. ISBN 80-239-4908-X; SRB, V. a kol. Jak na osobnostní a sociální výchovu?. Praha: Projekt Odyssea, 2007. 60 s. ISBN 978-80-87145-00-5 6 SRB, V. a kol. Jak na osobnostní a sociální výchovu?. Praha: Projekt Odyssea, 2007. 60 s. ISBN 978-80-87145-00-5

7

DUBEC, M. Zásobník metod používaných v OSV. Praha: Projekt Odyssea, 2007. 57 s., ISBN 978-80-87-145-02-9 8 GRECMANOVÁ, H.; URBANOVSKÁ, E.; NOVOTNÝ, P. Podporujeme aktivní myšlení a samostatné učení žáků. Olomouc:

HANEX, 2000. 159 s. ISBN 80-85783-28-2 9-10

DUBEC, M. Zásobník metod používaných v OSV. Praha: Projekt Odyssea, 2007. 57 s., ISBN 978-80-87-145-02-9 11

GRECMANOVÁ, H.; URBANOVSKÁ, E.; NOVOTNÝ, P. Podporujeme aktivní myšlení a samostatné učení žáků. Olomouc: HANEX, 2000. 159 s. ISBN 80-85783-28-2 12

ŽÁK, P. Kreativita a její rozvoj. Brno: Computer Press, 2004. 315 s. ISBN 80-251-0457-5 13

SRB, V., SRBOVÁ, K., DUBEC, M., ŠVEC, J., VALENTA, J., KŘÍŽ, P. Pravidla psychické bezpečnosti v osobnostní a sociální výchově. Praha: Projekt Odyssea, 2007, 7 s. ISBN 978-80-87145-00-5 14

BOLLES R. N. Jaké barvy je tvůj padák? Praha: Pragma, 1996. ISBN 80-7205-604-2 15

JEŘÁBKOVÁ, S.; SRBOVÁ, K. Poznáváme svou osobnost. Praha: Projekt Odyssea, 2007. ISBN 978-80-87145-06-7 16,17

GABURA, J.; GABURA, P. Sociálna komunikácia. Bratislava: oz Sociálna práca, 2004. ISBN 80-968927-7-0 18,19

JEŘÁBKOVÁ, S.; SRBOVÁ, K. Poznáváme svou osobnost. Praha: Projekt Odyssea, 2007. ISBN 978-80-87145-06-7 20

NEUMAN, J.; WAGENKNECHT, M. Hry do kapsy VIII. Praha: Portál, 2005. ISBN 80-7178-984-4 21-24

GABURA, J.; GABURA, P. Sociálna komunikácia. Bratislava: oz Sociálna práca, 2004. ISBN 80-968927-7-0 25,26

ŠVEC, J. Umíme druhému sdělit, co se nám v jeho chování líbí a co nelíbí. Praha: Projekt Odyssea, 2007. ISBN 978-80-87145-14-2 27

ENDE, M. in REIFARTH, W.; SCHERPNER, M. Slon. Texty pre poradenstvo a ďalšie vzdelávanie. Dolný Kubín: Peter Huba, 1999. ISB N 80-88803-32-2 28

PLÁŇAVA, I.; PLEŠINGEROVÁ, D.; RIEGER, Z. Mezilidská komunikace. Brno: Masarykova Univerzita, 2003. 29

GABURA, J.; GABURA, P. Sociálna komunikácia. Bratislava: oz Sociálna práca, 2004. ISBN 80-968927-7-0 30

MELLO, A. Modlitba žaby 2. Brno: Cesta 1999. ISBN 80-85319-55-1 31 - 37

BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic Change, 2001. ISBN 80-968095-4-7 38

LABÁTH, V. in BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic Change, 2001. ISBN 80-968095-4-7 39


MELLO, A. Modlitba žaby 2. Brno: Cesta 1999. ISBN 80-85319-55-1 41

URY, FISHER, PATTON, in BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic Change, 2001. ISBN 80-968095-4-7 42-44


MELLO, A. Modlitba žaby 2. Brno: Cesta 1999. ISBN 80-85319-55-1 46

Srbová, K, Jeřábková, S. Jak si zdravým způsobem zlepšit náladu a být svěží. Praha: Projekt Odyssea, 2007, ISBN 978-80-87145-25-8 47

SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, 2001. ISBN 80-968519-6-1 48

NEŠPOR, K. Uvolněně a s přehledem. Relaxace a meditace pro moderního člověka. Praha: Grada, 1998. ISBN 80-7169-652-8 49

Srbová, K, Jeřábková, S. Jak si zdravým způsobem zlepšit náladu a být svěží. Praha: Projekt Odyssea, 2007, ISBN 978-80-87145-25-8



50 SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, 2001. ISBN 80-968519-6-1

51

FERRERO, B. Malé príbehy na potešenie duše. Bratislava: Don Bosco, 2006. 52

upravené podľa SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, 2001. ISBN 80-968519-6-1 53-56

SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, 2001. ISBN 80-968519-6-1

POUŽITÁ A DOPORUČENÁ LITERATÚRA – AKTIVITY Banyai, I..Zoom. New York: Viking / Penguin, 1995.

BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic Change, 2001. ISBN 80-968095-4-7

Caha, M.; Činčera, J.; Neuman, J. Hry do kapsy VII. Praha: Portál, 2004. ISBN: 80-7178-909-7

Hermochová,S. Hry pro život. Praha: Portál, 1994. ISBN: 8085282798

Hermochová, S.; Neuman, J. Hry do kapsy I. Praha: Portál, 2003. ISBN: 80-7178-672-1

Hermochová, S.; Neuman, J. Hry do kapsy II. Praha: Portál, 2003. ISBN: 80-7178-673-X

Hermochová, S.; Neuman, J. Hry do kapsy III. Praha: Portál, 2003. ISBN: 80-7178-817-1

Hermochová, S.; Neuman, J. Hry do kapsy IV. Praha: Portál, 2003. ISBN: 80-7178-818-X

Hermochová, S.; Neuman, J. Hry do kapsy V. Praha: Portál, 2004. ISBN: 80-7178-874-0

Hermochová, S.; Neuman, J. Hry do kapsy VI. Praha: Portál, 2004. ISBN: 80-7178-875-9

Hrkal, J., Hanuš, R., ed. Zlatý fond her II. Praha: Portál, 1998. ISBN 80-7178-153-3 9.

Jeřábková, S., Srbová, K. Poznáváme svou osobnost. Praha: Projekt Odyssea, 2007. ISBN. 978-80-87145-06-7

Kříž, P. Kdo jsem, jaký jsem. Kladno: Aisis, 2005. ISBN 80 -239-4669-2

Labáth, V., Smik, J.: Expoprogram. Bratislava: Psychodiagnostika, 1991.

Miháliková, J.. 2001. Do Európy hrou . Bratislava: IUVENTA, 2001. ISBN:80-88893-92-79-8

Miháliková, J.. 2002. Do Európy hrou II. Bratislava: IUVENTA, 2002. ISBN: 80-88893-92-5

Miháliková, J.. 2004. Do Európy hrou III. Bratislava: IUVENTA, 2004. ISBN: 80-8072-031-2

Nešpor, K.: Uvolněně a s přehledem. Relaxace a meditace pro moderního člověka. Praha: Grada 1998. ISBN 80-7169-652-8

Neuman, J. Dobrodružné hry a cvičení v přírodě. Vyd. 1. Praha : Portál, 1998. ISBN 8071782181

Neuman, J.; Wagenknecht, M. Hry do kapsy VIII. Praha: Portál, 2005. ISBN: 80-7178-984-4

Neuman, J.; Tomeš, P. Hry do kapsy IX. Praha: Portál, 2005. ISBN: 80-7178-985-2

Neuman, J.; ZapletaL, M. Hry do kapsy X. Praha: Portál, 2005. ISBN: 80-7367-025-9

Srbová, K. Učíme se uvolnit a obnovit své síly. Praha: Projekt Odyssea, 2007. ISBN 978-80-87145-10-4 Viaceré aktivity, ktoré sme zaradili do programu, nemajú známeho autora. Naši lektori tieto aktivity zažili na rôznych školiacich podujatiach, organizovaných partnerskými organizáciami: Lužánky - středisko volného času, Lidická 50, 658 12 Brno Inštruktori Brno Občanské sdružení PREVENT, Heydukova 349, 386 01 Strakonice Project Outdoor Slovakia, s.r.o., Topoľová 16, 811 04 Bratislava

POZNÁMKY

B

ABDCEFHGIde

Občianske združenie PERSONA

O NÁS Poslaním občianskeho združenia PERSONA je pomoc občanom v nepriaznivej životnej situácii a vytváranie podnetného priestoru pre organizovanie výchovných, vzdelávacích, poradenských a iných aktivít, ktoré napomáhajú osobnému rozvoju a vedú k plnohodnotnému a tvorivému spôsobu života. Dôležitou aktivitou pri napĺňaní poslania nášho občianskeho združenia je tvorba školiacich materiálov a organizovanie vzdelávacích programov pre rôzne cieľové skupiny. V našej ponuke máme certifikované kurzy, ako aj programy celoživotného vzdelávania, organizované v rámci komunitnej školy. Vaše postrehy, nápady a pripomienky k tejto publikácii nám pomôžu zlepšovať sa a rásť. Budeme vďační, keď nám ich pošlete.

KONTAKT PERSONA Vrančovičova 29, 841 03 Bratislava IČO: 30869897, DIČ: 2022283120 e-mail: [email protected] web: http://www.ozpersona.sk mobil: +421 (0)948 046 102

ABDCEFHGIde

BYŤ ČLOVEKOM - OZ PERSONA · LEKCIA II.3 Verbál va ko uu vikácia .....81 LEKCIA II.4 Neverbál...

Documents

Transcript of BYŤ ČLOVEKOM - OZ PERSONA · LEKCIA II.3 Verbál va ko uu vikácia .....81 LEKCIA II.4 Neverbál...