BRATISLAVA ... · PDF fileskumnomestské podnebie, Meranie rádio uhlíka...
Transcript of BRATISLAVA ... · PDF fileskumnomestské podnebie, Meranie rádio uhlíka...
inn
esa n i v e r z i t a
S P R A V O D A J
U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,
NOSITEEKY RADU REPUBLIKY
Ročník XXVIII.
BRATISLAVA
NOVEMBER 1981
ČÍSLO 3
^UIIIIIIIMIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIlilllIliiilliitiillllllilllllItlIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIllllIIllllllllllllllllllllllllIllllllllllinillllllllIlltlIllillIlllllllllllillllllllIllIllllir
Z osláv 1300. výročia bulharského štátu Dňa 27. n o v e m b r a s a u s k u t o č n i l a v k o n g r e s o v e j h a l e
Š t u d e n t s k é h o d o m o v a Družba k o n f e r e n c i a pr i pr í lež i tost i 1300. v ý r o č i a b u l h a r s k é h o štátu n a t é m u Československo-b u l h a r s k á v e d e c k á a k u l t ú r n a spo lupráca. Rokovan ie konf e r e n c i e o tvor i la p r o r e k t o r k a Univerz i ty K o m e n s k é h o Prof. PhDr. Oľga ŠTEPANOVIČOVÄ, CSc. Priv ítala ú č a s t n í k o v a osob i tne host í g e n e r á l n e h o k o n z u l a B u l h a r s k e j f u d o v e j rep u b l i k y G e n j u ENEVA a Michala KLEPÄČA, r iaditeľa Odbor u z a h r a n i č n ý c h s t y k o v Ministerstva ško l s tva SSR.
S r e f e r á t o m n a tému 1300 r o k o v b u l h a r s k é h o š tá tu a českos lovensko-bulharská spolupráca vystúpi l PhDr. Š t e f a n ZELENÁK, CSc. Vo s v o j o m vystúpení zdôraznil, ž e 1300. výročie vzniku b u l h a r s k é h o š t á t u v i a c a k o v s y m b o l i c k e j podobe k o n c e n t r u j e v s e b e minulosť, prítomnosť a budúcnosť Bulharska, j e príležitosťou zamyslieť s a z pozícií marxizmu-leninizmu n a d mater iá lnymi a duchovnými hodnotami vytvorenými s lobodumilovným a pracovitým bulh a r s k ý m ľudom.
Objem p r i e m y s e l n e j v ý r o b y k r a j i n y s a v roku 1979 zvýši l s e d e m d e s i a t j e d e n k r á t oproti r o k u 1939, výroba e lekt r i c k e j e n e r g i e bola v y š š i a 114-krát a kovospracu júc i a s t r o j á r e n s k ý pr iemysel zvýš i l i s v o j u produkciu 220-krát. A j r o z v o j vzdelania v Bulharsku postupoval obdivuhodným tempom. Dnes na 10 000 obyvateľov v Bulharsku pr ipadá 2116 š tudentov. V národnom hospodárs tve pôsobí 830 000 odborníkov, z toho 260 000 s v y s o k o š k o l s k ý m vzdelaním. Dosiahnuté úspechy s ú výs ledkom cieľavedomej polit iky B u l h a r s k e j komunis t icke j s t r a n y a v š e s t r a n n e j spolupráce s o social is t ickými kra j inami, pričom p r e r o z v o j Bulharska osobitný v ý z n a m m á spolupráca s o Sovietskym zväzom. Bohatú t radíc iu má a j spolupráca s Československom. V súčasnost i j e v platnosti 21 dvo j s t ranných a 45 mnohostranných zmlúv o špecial izáci i a kooperácii .
V z á v e r e h lavného r e f e r á t u PhDr. Š t e f a n ZELENÄK, CSc., zdôraznil , ž e b u l h a r s k ý ľud s i pripomína 1300. v ý r o č i e vzniku s v o j h o š t á t u v roku, ketľ prebehlo r o k o v a n i e XII. z j a z d u BKS, v roku, keď bu lharsk í komunist i s i pripomenuli 90. výročie vzniku s v o j e j s t rany a b u l h a r s k í p r a c u j ú c i úspešne plnia úlohy p r v é h o r o k u ô s m e j päťročnice.
Generálny konzul BĽR Genju ENEV v o svo jom p r e j a v e poďakoval vedeniu Univerzity Komenského z a zorganizovanie konferenc ie k 1300. výročiu založenia b u l h a r s k é h o š tátu. Zdôraznil, ž e za 1300-ročnú existenciu b u l h a r s k é h o národa a j eho š t á t u vďačia hrd ins tvu a pr ipravenost i Bulh a r o v obhá j i ť s i s v o j u existenciu. Bulharský národ pretrpel osmanské j a rmo — na jť a ž š i e obdobie s v o j i c h de j ín . Napriek neuveri teľnému utrpeniu, k torému bol podrobený, neskloni l b u l h a r s k ý národ h l a v u p r e d svo j ím porobiteľom. Dokázal uchovať, rozvinúť a obohatiť s v o j u mater iá lnu a duchovnú kul túru, zachovať s i s v o j u národnú podstatu, j azyk, mravy a o b y č a j e .
Dnes s m e hrdí, zdôraznil g e n e r á l n y konzul, že Komunist ická s t r a n a Bulharska dala sve tovému komunist ickému hnutiu dvoch generá lnych ta jomníkov Komunistickej internacionály. V dlhoročných bojoch v znamení komunizmu vyrás t l i t ak í činitelia a vodcovia s t r a n y , ktor í zanechal i nezmazateľné s topy nielen v de j inách Bulharska, a l e a j v de j inách medzinárodného robotníckeho a komunistick é h o hnutia. Spomedzi nich s a n a j v y š š i e týči p o s t a v a vodcu a učiteľa s t rany Georgi DIMITROVA.
Ďalej g e n e r á l n y konzul v p r e j a v e ocenil družbu, spoluprácu a vzá jomnú pomoc medzi Bulharmi, Čechmi a Slovákmi, k toré m a j ú dlhoročnú tradíciu. V y j a d r u j ú c e š t e r a z n a š u b u l h a r s k ú a s lovanskú vďačnosť, želám v á m vše tkým — poveda l n a z á v e r — p e v n é zdrav ie a mnoho nových úspechov pr i real izovaní uznesení XVI. z j a z d u hrd i n s k e j Komunistickej s t rany Československa.
S l a v n o s t k M e s i a c u p r i a t e ľ s t v a Dňa 6. novembra 1981 bo lo v a u l e Univerzity Komen
ského s lávnostné zhromaždenie pr i príležitosti otvorenia Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva a osláv 64. výročia V e l k é h o októbra. Na slávnosti sa okrem učiteľov, zamestnancov a Študentov Fi lozof icke j faku l ty UK zúčastni l i a j čestní hostia z Generálneho konzulátu ZSSR v Bratislave. Slávnostný pr íhovor predniesol Prof. Dr. Jozef HROZIENClK, DrSc., riaditeľ Gstavu de j ín európskych social ist ických k r a j í n SAV. Z pr íhovoru vyberáme:
Sila ideí Veľkého októbra, ktorý pred šesťdesiatimi-štyrmi rokmi otvoril brány nove j éry ľudstva, inšpiruje k novým zápasom o to najcennejšie, čo ľudstvo má: slobodu, mier a pokrok. VOSR dala ľudstvu historickú skúsenosť a ponaučenie, že vykorisťovateľské triedy a ich vládnuce reprezentácie neodchádzajú dobrovoľne zo scény dejín, že chránia princípy kapitalistického zriadenia silou š tátnej moci a násilia.
Velký október s tal s a základným kameňom mohutného svetového revolučného procesu, ktorý nevyhnutne, a j k e d cez prekážky a peripetie, zákonite s m e r u j e k víťazstvu socialistických vzťahov vo všetkých kra j inách.
Päť rokov po VOSR utvoril si sovietsky ľud pod vedením Leninovej strany spoločný štát ako dobrovoľné zjednotenie slobodných republík. Do svetových dejín vstúpil štát, ktorý s a od svojho vzniku stal základným faktorom polarizácie pokrokových a demokratických síl na jednej strane a sí l reakcie, út laku a imperializmu na strane druhej .
Sovietsky štát od svojho vstupu do dej ín neúnavne hľadal cesty dorozumenia a mierovej spolupráce s o všetkými kraj inami na leninskom princípe mierového spolužitia krajín s rôznym spoločenským zriadením. Európa draho zaplatila za poznanie, že jedine spolu so socialistickou krajinou — Sovietskym zväzom, a nie proti nemu môže zlomiť hitlerovský nacizmus a dať tomuto kontinentu perspektívu dalšieho vývinu. Sovietsky štát vyšiel z vojny a k o víťaz. A to je nový, historický dôkaz si ly a nezničiteľnosti ideí Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, realizovaných v sovietskej ekonomickej, politickej a š tá tne j praxi.
64-ročná víťazná cesta myšlienok Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, stelesnená vo vzniku a rozvoji mnohonárodnostného socialistického štátu — ZSSR odráža s a dnes v rozhodujúcej s i le mierotvornej svetovej socialistick e j sústavy. Októbrová revolúcia určila generálny smer, hlavne všeobecné princípy výstavby novej, sociálne spravodlivej spoločnosti, ktoré teraz jednotlivé socialistické kra j iny a pokrokové sily sveta vo svojich špecifických podmienkach rozví ja jú vo veľkom úsili o zachovanie mieru vo svete a povojnového mierového budovania svojicl štátov vo veľke j rodine socialistického spoločenstva. V tomto f a k t e spočíva rozhodujúci medzinárodný význam Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a na j e j princípoch vzniknutého prvého socialistického štátu na svete — Sovietskeho zväzu. V tomto zmysle sú s tá le živé myšliunky Veľkého októbra i v n a š e j búr l ive j súčasnosti.
« / » / V S « W 4 y W W W í ^ W > A ^ W W \ ^ » W W W >
Družobná spolupráca 20. októbra 1981 pr i ja l rektor Univerzity Komenského
Prof. PhDr. Ján KVASNIČKA. DrSc. vzácnych hostí z Ministerstva vysokého a stredného odborného školstva ZSSR Alexandra Vasil ieviča KRUPINA, riaditeľa odboru riadenia vysokých škôl, č lena Kolégia ministra, Vladimíra Michajlovi-ča RYŽKOVA, vedúceho oddelenia na odbore riadenia vysok ý c h škôl a Vladimíra Ivanoviča DOBREŇKOVA, zástupcu prorektora Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova. V srdečne j besede prerokoval i možnosti preh ĺbenia vzáj o m n e j spolupráce v oblasti výchovno-vzdelávacej a vedeckovýskumnej . Vzácni hostia navšt ív i l i a j Matematicko-fyz iká lnu faku l tu UK, k d e besedoval i o rozvoj i sovietskeho školstva po XXVI. z j a z d e KSSZ.
Plán s p o l u p r á c e 27. novembra 1981 podpísali prvý prorektor UK Prof.
JUDr. Rudolf TRELLA, CSc., a prvý prorektor s o f i j s k e j univerzity prof. Zarian SOFIANOV Plán vedeckej a kultúrnej spolupráce medzi Sofi jskou univerzitou Klimenta Ochridského a Univerzitou Komenského v Bratislave na roky 1981 a ž 1985. Obe univerzity budú spolupracovať na riešení týchto výskumných úloh: Koleračné štúdium slovenských a bulharských ložiskových koncentrácii prírodných zeolitov, Metodika výskumu prírodného potenciálu lesného územia na príklade Bulharska a Slovenska, Vý-skumnomestské podnebie, Meranie rádio uhlíka — 14 v bulharských vinách a koňakoch, Kvalitatívne metódy v jednoduchých diferenciálnych rovniciach. Spolupráca sa da-le j zameria na výmenu študentov s absolvovaním odboi ne j praxe, prednáškové pobyty učiteľov, vzájomnú účasť na konferenciách a sympóziách a na prehĺbenie spolupráce straníckych, odborových a spoločenských organizácií.
•
Vyznamenanie Dňa 26. októbra 1081 prorektor UK,
Prof. RNDr. S e r g e j USAČEV, DrSc., riaditeľ Ústavu fyziky a biofyziky UK odovzdal v Dubne vedúcemu vedec kému pracovníkovi V. P. ZRELOVOVI, CSc., Striebornú medailu UK.
V. P. ZRELOV je svetoznámym odborníkom v oblasti výskumu a využitia žiarenia VAVILOVA—ČEREN-KOVA a prechodového žiarenia. Je autorom všeobecne uznávanej monog r a f i e „Žiarenie VAVILOVA — ČE-RENKOVA a jeho použitie vo fyzike vysokých energi í" , dobre známej i špecialistom v ČSSR. Za obdobie viac než 15 rokov, v spolupráci s ním a potí jeho vedením pracovníci Katedry jadrovej fyz iky UK vyriešili veľa výskumných úloh a dosiahli rad vý znamných vedeckých úspechov: 2 druhé ceny SÜJV, 2 d r u h é ceny LJAP SOJV, 40 vedeckých publikácií, 2 vynálezy ZSSR, 5 kandidátskych prác.
Striebornú medailu UK udelil V. P. Zrelovovi rektor UK, Prof. PhDr. Ján KVASNIČKA, DrSc., pri príležitosti 25. výročia SÜJV Dubna za dlhoročnú spoluprácu s pracoviskami UK ako i za vedenie a výchovu mladých vedeckých pracovníkov.
RNDr. Ján RUŽIČKA, CSc.,
Katedra jadrove j fyziky MFF UK
Prorektor UK, Prof. RNDr. Serge j USACEV, DrSc., odovzdáva Striebornú medailu UK vedúcemu vedeckému praco vníkovi SÜJV V. P. ZRELOVOVI, CSc.
HOSTIA UNIVERZITY
Päťčlennú delegáciu Ministerstva osvety Maďarskej ľudovej republiky na čele s ministrom Imre POZSGAYOM pri jal rektor Univerzity Komenského, Prof. PhDr. Ján KVASNIČKA, DrSc. Delegáciu sprevádzal minister školstva SSR Prof. Ing. Jura j BUŠA, CSc. Témou rozhovoru bola otázka vyučovania maďarského jazyka na univer
zite. Rektor UK oboznámil maďarských hostí s úlohami výchovno-vzdelávacie-ho procesu a vedeckovýskumnej činnosti.
Rektor UK Prof. PhDr. Ján Kvasnič-ka, DrSc., odovzdal ministrovi MĽR Imre Pozsgaymu pamätnú medailu UK ako a j publikáciu Univerzita Komenského v Bratislave v minulosti a v súčasnosti, vydanú k 60. výročiu založenia UK.
SÜTV - a k á s i b o l a ? ZUC a SUTV — skratky, ktoré sa a j napriek dlhoročnému používaniu vo zvä
záckom živote nevryli vysokoškolákom do povedomia. A tak sme museli každému účastníkovi m a l e j te lefonickej ankety v rámci relácie v internátnom rozhlasovom štúdiu vysvetliť, že ZUC je záujmová umelecká činnosť a SUTV nie je ani označenie televíznej relácie, nemá dokonca nič spoločné s telesnou výchovou, a le znamená Súťaž umeleckej tvorivosti vysokoškolákov. A preto organizátori tohtoročného celoškolského kola spomínanej súťaže, ktorá s a uskutočnila koncom novembra 1981, s a snažili všetkými dostupnými prostriedkami propagovať podujatie. Kreslili pútače, steny internátov a fakú l t oblepili plagátmi, pripravili hodinovú reláciu v internátnom štúdiu (podľa ohlasov skutočne zaujímavú) a po päť večerov vysielali spravodajs tvo z uplynulého dna súťaže i s informáciami, čo s a chystá na nasledujúci večer. Celoškolské kolo SUTV na UK s a skončilo a my s a teraz pozrieme, aké bolo.
Nie, nebudeme uvádzať superlatívy, súťaž bola zauj ímavá, bohatá, zaujala, spr í jemni la študentom päť večerov, ako je to zvykom. Nebola by to ce lkom pravda. Kritických postrehov je skutočne veľa. Hlavnými aktérmi v n i c h s ú predovšetkým — nie' organizátori, n a ktorých sa zva l í väčš inou v ina — ale tí, ktorým bola súťaž určená: d iváci a súťažiaci.
Prvý večer patril prednesú poézie a prózy. V UNIC-klube s a okrem poroty a súťažiacich zišli najviac desiati diváci, väčšinou známi účinkujúcich. A tak sa recitovalo do prázdneho hľadiska. Možno konštatovať — a to je i názor predsedníčky poroty, asistentky prednesú na VŠMU súdružk y Mrlianovej, — že „poézia" sklamala. Študenti Univerzity Komenského majú na viac. Svedčí o tom umiestnenie mnohých z nich na prvých pozíciách v popredných recitátorských súťažiach. No neukázali, čo je v nich alebo proste — neprišli. Prečo? Na univerzite študujú, univerzita im dáva možnosť zúčastňovať sa na súťažiach. Prečo potom nezáujem a slabá pripravenosť? O čosi lepšie boli dievčatá v přednese prózy. Zau ja l i prednesom, výberom však menej. Slová súdružky Mrlianovej: Mám síce dvakrát toľko rokov ako vy, a le rozmýšľam mladšie, či medz i našimi spisovateľmi n i e s ú súčasní mladí a dobrí poetici a prozaici, ktorí by v á s mal i inšpirovať? — boli na mieste. Ešte výs ledky: Prví t r a j a v próz© boli Jaroslava Čajková, Eva janotová a Eliška Eliášová (všetk y z FFUK), p r v é miesto v poézii nebolo udelené. Na druhom skončili Mária Šutová (PFUK) a František
Bača (FTVŠ), na treťom mieste Dagmar Inštitorisová a Boris Kršiíák (obaja FFUK).
Jeden z večerov mal patriť vyhodnoteniu a prehliadke v lastnej literárn e j tvorby. Prečo „mal patriť?" Pretože nebolo s a s čím prezentovať. Niekoľko príspevkov, ktoré si porota prečítala, boli na t a k e j úrovni, že nemohli postúpiť na mestské kolo ani na Akademický Prešov. A opäť s a vynára otázka: Prečo zaváhali a neprihlásili s a do súťaže tí, ktorí s v o j e diela (básne či poviedky) publikovali v časopisoch či úspešne s nimi obstáli na iných súťažiach? Žeby opäť nezáujem?
Príjemným prekvapením na d r u h e j strane boli divadielka malých javiskových foriem, ktoré — teraz už môžem smelo napísať, — spríjemnili divákom dva večery. Na prvom ukázali svo je amatérske divadeľné schopnosti mladí z divadielka Faust (Ad absurdum), Chiméria (Hra o oblude, respektíve o ob lude a z divadielka Pegasník. Na jav i sku s a hralo a spievalo, v hľadisku smialo a tlieskalo. Potlesk skutočne zaslúžený. Lenže slabý. Celá polovica sedadiel bola prázdna. Spomínané divadielká vystupujú pravidelne na scéne U Rollanda, ich predstavenia s ú stále vypredané. V UNIC-klube, kde bol vstup zdarma a diváci mohli prísť napríklad a j v papučkách rovno z izieb, bol záujem menší. Prečo? Študenti boli informovaní, čas — 19. hodina — prijateľný, miesto vystúpenia vhodné. Teda? . . . S veľkým úspechom s a stretli predstavenia divadielka Úsmev (Cisárove n o v é šaty; Prvé vec i ) . Zauj ímavá kompozícia, vtipné repliky
a spojovacie texty, melodický gitarový sprievod oboma predstaveniami a h lavne per fektné výkony č lenov súboru, ktorých v e k sa pohybuje od 12 d o 22 rokov. Predstavenie d ivad la Nula teáter (Cisár Johns) bolo vážne, teda diametrálne odl išné oproti predchádzajúcim. De] sa krútil okolo kolonizátorov „čierneho kontinentu". Predstavenie bolo vere jnou generálkou, teda p r v ý m v e r e j n ý m vystúpením členov Nula teáter. A j napr iek nedostatkom bolo vidieť, že keď sa výkony hercov a choreograf ia vybrúsia, d iváci b u d ú s predstaveniami spokojní.
Chvíle pred predstaveniami si mohl i účastníci SUTV spríjemniť preh l iadkou exponátov výstavy ručných prác, fotograf i í a maľby, kresby a gra f iky . Súťažné práce (možno povedať, že všetky) vynikal i zručnosťou, majstrovstvom a vysokými umeleckými kval itami našich študentov-amatérov. K víťazným v oblasti maľby, kresby a gra f iky patrili práce Pavla Boreckého (LFUK), Ingrid Kuš n í rove j (FFUK), Jozefa Glombu (LFUK), Jána Rutkoša (FFUK) a An tona Lednického (FTVŠ). Najlepšie sn ímky nafoti l i lana Puskailerová, Anton Lednický (FTVŠ), Ján Darku (Ped. fak. UK) a Sil iszt | MFF UK). V ručných prácach sa na prvých miestach umiestni l i Drahomíra Knechtlová (FTVŠ), Erika Koníková (Ped. fak. UK) a Ľubica Hod&lová (PrFUK).
Galaprogram — vyvrcholen ie Sú(a-že umelecke j tvorivosti vysokoškolákov. Okrem recitátorov a jedného z predstavení Nula teatra zahrali a zaspievali študentky hudobného odboru Univerzity Martina Luthera v Halle, ktoré prlSII na pozvánu' družobne j Univerzity Komenského. Hoci jazyková bariéra tu bola, prekážala len spočiatku. Po prvých tónoch s a úplne stratila. Blus a songy mladých speváčok z NDR tých, ktorí sa Galakoncertu zúčastni l i ako diváci, zauja l i a boli skutočne v h o d n ý m doplnkom večera.
Celoškolské kolo Súťaže u m e l e c k e j tvorivosti vysokoškolákov sa teda skončilo. Je čas myslieť na budúce. K jeho úspešnému pr iebehu však ne stačí len úsil ie usporiadateľov — členov CV SZM UK, ale h lavne záu jem zo strany tých, ktorým je sútaž určená. Jaromír Vybíral
PODNETNÝ ČIN Študijné a informačné stredisko Farmaceutickej fakul
ty UK popri s v o j e j knihovníckej a bibliograficko-informač-ne j činnosti venuje pozornosť a j propagácii odbornej a politickej l iteratúry. Jednou z foriem sú výstavy literatúry v priestoroch strediska.
V Mesiaci československo-sovietskeho priateľstva tradične inštaluje výstavu sovietskej odbornej a politickej literatúry. Ide o exponáty najnovších vydaní zo všetkých odborov profilových a pomocných vied farmácie a z oblasti politických, f i lozofických a ekonomických problémov v ČSSR a ZSSR. Výstava sa vždy teší veľkému záujmu nielen pedagogických a vedeckovýskumných pracovníkov Farmaceutickej fakulty UK, ale hojne ju navštevujú i poslucháči fakulty. Väčšina vystavovaných exponátov postupuje po výstave do knižného fondu ŠIS a čiastkových knižníc na pracoviskách fakulty.
Mária TABAČKOVÄ, prom. f i l .
i
Spolupráca fyzikálnych pracovísk Univerzity Komenského
s koncernovým podnikom Tesla Piešťany V k . p. Tesla Piešťany j e s ú s t r e d e n á značná časť v ý r o b y
polovodičových súčias tok a in tegrovaných obvodov v ČSSR. Táto mimoriadne zložitá a technologicky náročná výroba, p r e d s t a v u j e j ednu z typ ických oblast í uplatnenia f y z i k o v pr iamo v o výrobe a k o a j k n e j pr ič lenene j výskumno-vý-v o j o v e j základni . Preto s a na Matematicko-fyzikálnej fak u l t e UK p r o f i l u j ú v i a c e r é zamerania odborov Fyzikálna e lekt ronika a Fyzika tuhých látok s ohladom n a konkrétn e potreby tohoto podniku. MFF UK s a s t a r á o absolventov, ktor í p r a c u j ú v k . p. Tesla Piešťany. Viacerí s i ď a l e j z v y š u j ú k v a l i f i k á c i u f o r m o u e x t e r n e j a šp i rantúry, pričom škol i te l ia s ú z f y z i k á l n y c h pracov í sk UK.
Spolupráca f y z i k á l n y c h pracovísk UK s týmto podnikom s a d a t u j e od r o k u 1971. Spočiatku s a r ieši l i menš ie ú lohy pr i rozvoj i n iektorých meracích metód, n iektoré spolu s Chemickým ústavom UK. S k . p. Tesla Piešťany ú z k o spol u p r a c u j ú k a t e d r a v š e o b e c n e j f y z i k y a k a t e d r a exper iment á l n e j f y z i k y . S p o d n i k o m z a č a l i h n e ď p o s v o j o m z a l o ž e n í spo lupracovať i Ostav f y z i k y a b i o f y z i k y UK, a t o rieši-teľské k o l e k t í v y f y z i k y p o l o v o d i č o v a f y z i k y p l a z m y .
Z n a j d ô l e ž i t e j š í c h ú loh, k t o r é pracov i ská UK rieš i l i p r e Teslu Piešťany t reba spomenúť tieto: V y p r a c o v a n i e m e t ó d y e l i p s o m e t r i c k é h o u r č o v a n i a h r ú b o k a i n d e x o v lomu, tenk ý c h d i e l e k t r i c k ý c h d v o j v r s t i e v SÍO2 a SisNi n a kremík o v ý c h p o d l o ž k á c h . Riešenie úlohy vyúst i lo d o s ú b o r u no-mogramov p r e m e r a n é vel ičiny, k t o r é boli odovzdané podniku, k d e s a úspešne v y u ž í v a j ú v o p e r a č n e j kontrole výroby.
Bolo v y v i n u t é a o d o v z d a n é z a r i a d e n i e p r e k o n t r o l u f u n k c ie i n t e g r o v a n ý c h o b v o d o v MHB 8080, k t o r é t ý m p r i s p e l o k ú s p e š n é m u u k o n č e n i u v ý v o j a a začat iu v ý r o b y mikroprocesorov v ČSSR.
Bola rozpracovaná a zavedená metóda pre kontrolu ukončenia plazmatického leptania, čím s a značne zdokonali la táto operácia na zahranične j l icenčnej technologick e j l inke.
Na r iešení uvedených úloh s a n a j v i a c podieľali Doc. RNDr. P. ČIČMANEC, CSc., Doc. RNDr. S. KALAVSKÝ, CSc., RNDr. K. MACÁK, CSc., RNDr. V. MARTIŠOVITŠ, CSc., RNDr. Š. MACICA, RNDr. J. TRNOVEC a RNDr. P. ŠULEK, CSc.
Z dotera j š ích pozitívnych skúsenost í vychádza nová zmluva, k torá s a p r á v e uzatvára na obdobie 5 rokov medzi k. p. Tesla Piešťany, Matematicko-fyzikálnou f a k u l t o u UK a Ústavom f y z i k y a b io fyz iky UK. V súčasnost í s a nám a k o veľmi dobrá nová f o r m a spolupráce o s v e d č u j ú dlhodobé Stvor- a ž šesťmesačné s táže naších pracovníkov v k . p. Tesla Piešťany. Ide totiž o to, že oboznámenie s a s na jnovšou technológiou a zariadeniami, k toré s ú na špičkov e j s v e t o v e j úrovni s i v y ž a d u j e i s tý čas . Hoci takéto s t á ž e j e s t v u j ú len prvý rok, už p r i n á š a j ú cenné výs ledky . Na z á k l a d e úprav a odporúčaní s a podari lo zlepšiť parametre niektorých zariadení. Popri nadviazaní cenných osobných kontaktov s ú p r e naš ich pracovníkov neoceniteľné i možnosti pracovať v o v iacerých špičkových zar iadeniach, ktor é s ú nám iným spôsobom nedostupné.
Úzku spoluprácu f y z i k á l n y c h pracovísk UK o c e ň u j e i vedenie podniku na čele s riaditeľom s. Ing. PFLIEGELOM a plne podporu je j e j d a l š í rozvoj . Matematicko-fyzíkálna f a k u l t a UK a ú s t a v f y z i k y a b iofyz iky tak to konkrétne prispieva k rozvoju e lektroniky v ČSSR v s ú l a d e s o závermi XVI. z jazdu KSČ.
Doc. RNDr. Pavol ČIČMANEC, CSc., RNDr. Karol MACÄK, CSc.,
Katedra v š e o b e c n e j f y z i k y MFF UK
PRÍRODOVEDCI V UŽHORODE V pekných Jesenných dňoch 26.—29. s e p t e m b r a 1981 s a
usku točni l autobusový z á j a z d do Užhorodu, k torý zorganizoval Fakultný v ý b o r ZČSSP Pr í rodovedecke j f a k u l t y UK v spolupráci s o Závodným výborom ROH. Na z á j a z d e s a zúčastni lo 38 č lenov a f u n k c i o n á r o v ZČSSP.
Po preh l iadke h i s tor icke j čast i mesta navš t ív i l i prírodovedci pamätník padlých hrdinov z V e ľ k e j v l a s t e n e c k e j vo jny, k d e predseda FV ZČSSP Doc. RNDr. I. KRAUS, CSc., a predsedníčka v ý b o r u Odbočky ZČSSP PrFUK — Chémia Doc. RNDr. M. MIADOKOVÄ, CSc., položili v mene f a k u l t n e j organizácie z v ä z u veniec v ď a k y .
Trasa z á j a z d u v iedla pozoruhodnými oblasťami východného Slovenska a účastníci z r a d o v g e o g r a f o v , botanikov a geo lógov poskyt l i os tatným poučný a z a u j í m a v ý v ý k l a d . Hoci bol z á j a z d len k r á t k y m nahl iadnutím do k r a j i n y priateľov, účastníci boli s j e h o v y d a r e n ý m priebehom veľmi spokojn í a organizácia ZČSSP počíta v budúcom r o k u s podobnou návš tevou da l š ieho mesta Sovietskeho zväzu.
RNDr. V l a d i m í r FAJNOR, CSc.,
Celoštátna porada katedier histórie V dňoch 9.—11. n o v e m b r a 1981 s a uskutočni la v Har-
mónii-Pieskoch XXII. celoštátna porada pracovníkov katedier histórie z f i lozof ických a pedagogických f a k ú l t . Rokovanie malo vys lovene pracovný charakter . Zástupca Minis ters tva ško l s tva ČSSR oboznámil zástupcov z jednotlivých f a k ú l t s konkrétnymi úlohami vysokých š k ô l v tomto š k o l s k o m roku. Na s t retnut í s a prerokoval i skúsenost i z d o t e r a j š e j o b s a h o v e j p r e s t a v b y uči teľského š túdia dejepisu.
O konkrétnych skúsenost iach r e f e r o v a l i zástupcovia jednotl ivých f a k ú l t . Zasadnutie bolo obohatené o rokovanie rozš í rene j predmetove j r a d y p r e pres tavbu uči teľského
štúdia de jepisu na vysokých školách. Ďalej s a účastníci oboznámili s priebehom a výs ledkami 9. sympózia histor ikov didaktikov social is t ických k r a j í n , k t o r é bolo v Bla-g o j e v g r a d e v septembri tohoto roku. Okrem toho p r o g r a m spestr i lo pripomenutie si 60. výročia výučby de jep i su na FFUK v Bratis lave. O mieste a úlohách FFUK v Bratis lave pri pr íprave učiteľov de jep i su hovoril Doc. PhDr. Jozef NOVÄK, CSC., r e f e r á t o m k 150. výročiu východoslovens k é h o povstania z roku 1831, k torý predniesol Doc. PhDr. Ladislav TAJTÄK, CSc., s i účastníci pripomenuli tradície tr iednych bojov s lovenského poddaného ľudu.
PhDr. Joxef BAĎURlK
O
Letná aktivita študentov farmaceutickej fakulty
Hlavným cielom letne] aktivity j e nielen pomoc národnému hospodárstvu pri plnení 7. päťročnice, a le a j výchova k zodpovednosti za vlastnú prácu, k u kolektivizmu a zvyšovanie .angažovanosti študentov pri práci v SZM.
Štáb brigád FV SZM podpísal v tomto roku rámcové pracovné zmluvy s cukrovarom Š. MAJORA — Sládkovičovo, kde pracovalo 131 študentov a so Slovlikom — Nové Mesto nad Váhom, kde s a brigády zúčastnilo 56 študentov. Významné miesto v oblasti pracovnej iniciatívy a LA majú a j medzinárodné študentské výmenné brigády, realizáciou ktorých s a prehlbujú internacionálne vzťahy študentov jednotlivých ťakúlt. V mesiaci júl pracovalo v podniku Stavoindustria Bratislava — 19 študentov z družobnej Farmaceutickej fakul ty v Halle a rovnaký počet našich študentov brigádovalo v Berlíne.
V rámci LA s a zorganizovali besedy s funkcionármi fakulty o štúdiu, práci SZM a vnútropolitických udalostiach. Veľke j pozornosti sa tešili návštevy študentov Izby revolučných tradícií v n. p. Štefana MAJORA, ktoré názorne zobrazujú b o j proletariátu proti vykorisťovatelom.
Letnú aktivitu 1981 môžeme hodnotiť ako dobrú, pretože stanovené počty brigádnikov sme splnili na 123 pere., čím sme dosiahli 27-percentné zapojenie z celkového počtu študentov FaFUK. Ako po iné roky, tak a j teraz na každom turnuse bola odpracovaná smena na Fond
solidarity. Počas ne j bolo odpracovaných celkom 821 hodín, čo predstavuje 3038.— Kčs. Je pozitívnym javom, že a j napriek absolvovaniu povinnej odborne] praxe našich študentov sa zvýšil ich počet na LA 1981. V budúcnosti s a Štáb brigád FV a celý FV SZM bude snažiť lepšou agitáciou zainteresovať do LA viac poslucháčov vyšších ročníkov.
HANA BOLI BR UCHOVÁ, predsedníčka ŠB FV SZM pri Fa FUK
ч
K záujmovej činnosti študentov - medikov Nastoľovanie Jednotlivých úloh, vyplývajúcich z uplat
ňovania nového vysokoškolského zákona a ich realizácia si vyžaduje a j cieľavedomejší prístup k všestrannej príprave študentov vysokých škôl do praktického života.
Otázka potreby nielen odbornej, a l e a j všestrannej ideovo-spoločenskej pripravenosti absolventov je jednou zo zvlášť sledovaných a usmerňovaných a j na Lekárskej fakulte UK v Martine. Táto pripravenosť, a to je rozhodujúce, chápe sa ako komplexná úloha, zahrňujúca a j naoko odťažitú a zdanlivo menej významnú záujmovú činnosť študentov. Práve v te j to oblasti s a na mart inske j l e k á r s k e j fakul te dosiahli veľmi dobré výs ledky. Pôsobenie týchto výsledkov u absolventov, ktorí s a podieľali na te j to činnosti, viedlo k vytvoreniu pevného estetického a morálneho základu ako zdroja účinného sociálnoetnického postoja vo s v o j e j prakt ickej činnosti l ekár ske j praxe, k d e práve takýto postoj má s v o j veľký význam a uplatnenie.
V poznaní, že a j na martinskú fakul tu prichádzajú zo stredných škôl mladí ľudia, ktorí už počas stredoškolského štúdia si vypestovali živý záujem o určitú formu záujmovej činnosti, o určitý kultúrno-spoločenský pre jav rozhodli s a niektorí pedagógovia využiť takúto núkanú možnosť na založenie krúžkov umeleckej záujmovej činnosti. A tak už od roku 1969 začali pôsobiť na mart inskej l ekár ske j fakul te v rámci SZM tri záujmové krúžky — výtvarný, hudobný a literárny, ku ktorým s a časom pridružili dalšie. Dnes na f a k u l t e pracuje dvanásť krúžkov. Nazrime do jedného z nich.
Literatúra, ako je známe, kedykoľvek korešpondovala s medicínou, získavala na hodnote a si le i originálnosti. Stačí spomenúť aspoň najvýznamnejších svetových i našich spisovateľov-lekárov — Rabelaisa, Schillere, A. P. Čechova, A. Conana-Doyla, V. Vančuru, G. Zechentera-Lasko-merského, Martina Kukučina, L. Jégého-Nádašiho, G. Vá-moša, E. Holécziho, Ivana Stodolu, Štefana Králika.
Tieto tradície boli podnetom založenia literárneho krúžk u v Martine, meste s osobitnými kultúrnymi tradíciami. V roku 1968 začal krúžok pracovať s 12 členmi, dnes činnosť krúžku reprezentuje práca už 35 členov. Krúžok pracu je v recitačnej sekcii, sekcii v las tne j tvorby a v sekcii kultúrno-historickej, ktoré s íce pracujú osobitne, schádza jú s a v š a k jedenkrát mesačne na schôdzi so spoločným
programom. Počiatkom decembra s a koná súťaž fakultného kola v přednese poézie a prózy, víťazi postupujú do k r a j s k é h o kola. Najmenej jedenkrát do roka s a kona jú besedy s o spisovateľmi, k čomu poskytuje prtleZItosf Martinská slovesná jar. Krúžok spolupracuje a j я Divadlom SNP, členovia divadla navštevujú tiež schôdze kru/ku.
Členovia krúžku sa zúčastňujú na rôznych kultúrnych podujatiach, výstavách. Na pôde krúžku si jeho členovia rozv í ja jú svoje zušľachťujúce záujmy, tríbia a j s v o j slovný pre jav a jeho obsah a odchádzajú do praktického života esteticky i eticky dobre a tvorivo pripravení v obohatení svoj e j kultúry myslenia a socialistického humanizmu, v čom vlastne spočíva a j zmysel činnosti krúžku.
Iste je zauj ímavé vedieť, akým spôsobom sa z í skava jú pre prácu v záujmových krúžkoch noví členovia. Pochopiteľne ide o študentov I. ročníka. Prvé orientačné zoznámenie s nimi poskytujú komplexné hodnotenia študentov, ktoré dostane vedúci učiteľ I. ročníka k dispozícii. Z nich sa z í skava jú cenné poznávania údajov a j o ich mimoškolských záujmoch. Na tomto základe vedúci ročníka vypracuje si menné zoznamy študentov podľa určitej záujmovej činnosti i politicko-spoločenského angažovania absolvovaných zväzáckych funkcií a funkcií v spoločenských organizáciách a tieto zoznamy dáva k dispozícii ce-lofakultnému výboru SZM, výborom spoločenských organizácií, Kabinetu telesnej výchovy a vedúcim záujmových krúžkov.
Hned v prvých dňoch sústredenia študentov tzv. nultého ročníka počiatkom septembra umožňuje sa získať pre budúcu aktívnu mimoškolskú činnosť prakticky všetkých študentov v ich priamej nadväznosti a v pokračovaní záujmovej činnosti na mart inskej fakulte . Takýto postup ukázal s a účinným podľa doterajších výsledkov mimoškolskej činnosti a j v oblasti účinkovania záujmových krúžkov. Ich Členovia reprezentujú prácu týchto krúžkov nielen v rámci v lastnej fakulty, a l e často a j k r a j a . A to je zárukou, že značná časť absolventov n a š e j vysoke j školy bude a j spo-ločensko-kultúrne pripravená plniť vážne povinnosti v ochrane zdravia n a š e j socialistickej spoločnosti, vskutku ako socialistickí lekári.
Doc. MUDr. Ján JUNAS, CSc.
6
JUBILEÁ • JUBILEÁ • JUBILEÁ • JUBILEÁ *
Dňa 15. decembra 1981 sa dožil významného životného jubilea, 55 rokov, významný slovenský Jadrový vedec, Prof. RNDr. Serge] USAČEV, DrSc., prorektor Univerzity Komenského v Bratislave a r iadi te ! Ostavu fyz iky a biofyziky UK.
Profesor USAČEV patrí medzi zakladateľov jadrového výskumu na Slovensku. Vychoval viac ako sto slovenských jadrových fyzikov, z ktorých mnohí už dnes zas táva jú dôležité miesta v jadrovom výskume na Slovensku. V rokoch 1976—1980 bol dekanom prírodovedeckej fakulty UK a pripravil podmienky pre vybudovanie novej Matematicko-fy-zikálnej fakul ty UK.
Profesor Usačev s a už od mladosti aktívne zapájal do politického diania a s tál na čele mládežníckeho hnutia.
Vedecká a publikačná činnosť prof. Usačeva je obsiahla a spoločensky významná. Je autorom a spoluautorom viac ako 100 odborných článkov v domácich a zahraničných časopisoch, učebných textov a vysokoškolskej učebnice. Sústrediac okolo seba káder mladých vedeckých pracovníkov, vytvoril základy pre školu fyziky nízkych rádioaktivít, ktorá je uznávaná doma i v zahraničí.
Prof. Usačev je aktívnym vysokoškolským pracovníkom. Je členom viacerých komisií na UK, pri ČSAV a SAV a členom redakčných rád odborných a populárno-vedeckých časopisov. Je členom komisie vládneho zmocnenca pre spoluprácu so Spojeným ústavom jadrových výskumov v Dubne, ZSSR. Jubilant je nositelom mnohých ocenení — Hrdina Trate mládeže, pamätné medaily k 20. a 25. výročiu Februárového víťazstva, pamätná medaila k 50. výročiu založenia KSČ a nositeľ štátneho vyznamenania „Za zásluhy o výstavbu".
*
Dňa 23. decembra 1981 sa dožil päťdesiatpäť rokov Prof. RNDr. Viktor SUTORIS, CSc., riaditeľ Chemického ústavu Univerzity Komenského, profesor Katedry organickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Jubilant s aktívnou funkcionárskou činnosťou začína už po oslobodení v revolučnom odborovom hnutí na Priemyselnej škole chemickej v Gottwaldove. Ako mladý asistent roku 1953 bol zvolený do výboru ZO KSS pri Prírodovedeckej fakul te UK a od toho času sústavne pracuje v popredných straníckych a akademických funkciách Univerzity Komenského. V súčasnosti pracuje ako člen Celo-závodného výboru KSS pri Prírodovedeckej fakul te UK. V čase na j rozs iahle j še j výstavby univerzity, k e d sa uskutočnila prístavba budovy univerzity na Šafárikovom námestí, ked sa stavali a bolí dostavané pavilóny Matematicko-fy-zikálnej a časť pavilónov prírodovedeckej fakulty v Mlyns k e j doline, ako a j realizovala sa rozsiahla výstavba vysokoškolských internátov, pracoval ako prorektor UK pre výstavbu.
Rozvoj Katedry organickej chémie na prírodovedeckej fakul te je úzko spojený s osobnosťou prof. SUTORISA. Katedra rást la a formovala s a pod jeho vedením osemnásť rokov od skromných začiatkov do roku 1977, k e d bol Prof. Sutoris poverený vedením Chemického ústavu UK.
Vedeckovýskumná práca prof. Sutorisa j e zameraná na chemický výskum a syntézu biologicky aktívnych látok. Publikoval vyše 50 pôvodných vedeckých prác a j e autorom 12 autorských osvedčení.
Za dlhoročnú obetavú prácu bol prof. Sutoris odmenený Zlatou medailou Univerzity Komenského.
Э5
Dňa 22. decembra 1981 s a dožil 55 rokov popredný slovenský matematik, člen korešpondent ČSAV a SAV a dekan Matematicko-fyzikálnej fakulty UK, Prof. RNDr. Michal GRE-GUS, DrSc.
Profesor Michal GREGUŠ pracuje vedecky už dlhé roky v teórii obyčajných diferenciálnych rovníc. Publikoval okolo 40 vedeckých prác v domácich a zahraničných časopisoch. Jeho výsledky sú často citované a na jeho práce nadviazalo veľa prác domácich i zahraničných autorov. Podstatnou mierou prispel k rozvoju teórie lineárnych obyčajných diferenciálnych rovníc, h l a v n e 3. rádu. Svoje výsledky a výsledky ostatných matematikov, týkajúcich sa l ineárnej diferenciálnej rovnice 3. rádu zhrnul v monog r a f i i „Lineárna diferenciálna rovnica 3. rádu", ktorá vyš la v nakladateľstve Veda v r. 1981.
Okrem plodnej práce vedeckej a vyšš ie uvádzaných funkcií vo verejnom živote, treba predovšetkým spomenúť zásluhy na zriadení Matematicko-fyzikálnej fakulty UK a na j e j úspešnom vedení v ťažkých počiatkoch.
*
V minulých dňoch oslávil päťdesiat rokov Ing. František MELIŠEK, CSc., r iadite ! ústredn e j knižnice a študi jného a informačného strediska spoločenskovedných pracovísk Univerzity Komenského.
Svoje značné odborné a politické skúsenosti uplatnil predovšetkým pri vytváraní a riadení strediska. Za krátky č a s s a mu podarilo vybudovať roziahle a moderné študijné a informačné stredisko, ktoré pod jeho vedením dos a h u j e priaznivé výsledky a ktoré svojou informačnou č n-nosťou napomáha pri zvyšovaní pedagogickej a vedeckovýskumnej úrovne v spoločenskovedných odboroch na Univerzite Komenského.
Súdruh Melíšek sa aktívne zúčastňuje a j na vysokoškolskom pedagogickom procese. V oblasti vedeckovýskumní 1 i práce sa ako samostatný vedecký pracovník zameriava na probleníatiku plánovitého riadenia, riadiace a informačné systémy a makroekonomické otázkv. K týmto otázkam doteraz publikoval vyše štyridsať štúdií a článkov a podieľal sa na napísaní piatich monografii a učebníc.
í
JUBILEA
V uplynulých dňoch sa dožil významného životného jubilea, šesťdesiatin, Prof. PhDr. Vladimír CERNUŠÄK, CSc., učiteľ Fakulty telesnej výchovy a športu UK, predseda Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia pracoval na Povereníctve školstva a dostal sa do kontaktu s telovýchovnou oblasťou. Zakotvil pri plaveckom bazéne ako plavecký tréner, funkcionár, vysokoškolský pedagóg.
Ako vedecký pracovník s a prezentoval bohatou publicistickou činnosťou v oblasti teórie a didaktiky plaveckých športov.
Plodnú aktivitu v telovýchovnej s f é r e dokresľuje jubilantova dlhodobá funkcionárska a organizátorská činnosť, vykonávaná v rámci oddiéju práve s takou zanietenosťou a erudovanosťou, ako v najvyšších telovýchovných orgánoch. Roku 1969 bol Prof. CERNUŠÄK zvolený za predsedu Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy a zároveň s a stal podpredsedom Ústredného výboru Československého zväzu te lesnej výchovy. Z tohto postu preň rezultujú ďalšie náročné povinnosti a stranícke či vere jné funkcie (člen komisie mládeže pri ÚV KSS, poslanec SNR, člen predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu). Zaslúženej dôvery sa nášmu jubilantovi dostalo na najvyššom medzinárodnom športovom fóre, keď bol t. r. v Baden-Badene zvolený za člena Medzinárodného olympijského výboru ako prvý reprezentant zo Slovenska.
Svedomitá mnohostranná činnosť v prospech socialistick e j spoločnosti našla viacnásobné ocenenie. Je nositeľom vyznamenaní: Za vynikajúcu prácu, Za zásluhy o výstavbu a Radu práce.
Srdečne blahoželáme všetkým učiteľom a pracovníkom Univerzity Komenského, ktorí sa v mesiaci novembri 1981 dožili významných jubileí:
ф Rektorát UK a celouniverzitné ústavy — Jozefína KREM-LOVÁ, Mária DOLEŽALOVA, Martin LUPA, Vojtech SA-KÁC, Ing. Arpád NAGY, Štefan BOŠANSKÝ,
# Fakulta te lesnej v ý c h o v y a športu UK — Kornélia LAV-RINCOVÄ, Doc. PhDr. Miloslav ZÄLEŠÁK, CSc.,
• Farmaceutická faku l ta UK — Anna PROKOPOVA, Júlia HOREČKA,
ф Lekárska fakul ta UK Bratislava — Viera BUBLlKOVÄ,
Prof. MUDr. Karol KAPELLER, DrSc., MUDr. Jaromír HO-RECKÝ, CSc., Doc. MUDr. Martin JANEC, DrSc., Prof. MUDr. Jozef STRELKA, DrSc., Doc. MUDr. Jozef JEZER-SKÝ, CSc., Slavomír ŠTEPÄNEK, Prof. MUDr. Mikuláš ONDREICKA,
ф Pedagogická fakul ta UK Trnava — Milan KOUDELlK, Vilma BLAHÚTOVA,
• Právnická fakul ta UK — JUDr. Ján CHUDlK, Zdono PlS-TEK,
ф Pr írodovedecká fakulta UK — PhDr. Alžbeta SLOVlKO-VA, Zuzana KOVACOVA, Elena ALANOVA, Rozália FE-RIANCOVA, Doc. RNDr. Stefan HOLLÝ.
111111111111Ш1!1!11111Ш11|111|||||||||||1Ш1111!111Ш1:ШШ111111!11Ш1Ш1ШШ11М111Ш1Ш!11111!1|1|1||111|1||||1|||1||1Ш1111Ш111111Ш11111111!11|1111111Ш111ШШ1111111111ИШН111111|11!1Ш11ШШ1111111||11Ч!!1М1МШ111
Za Milanom BOHUNICKVM Len nedávno sme mali možnosť stretnúť s a s naším
dlhoročným spolupracovníkom Milanom BOHUNICKÝM na tradičnom posedení s dôchodcami. Ako vždy bol milý, usmievavý, tešil sa, že opäť sa stretáva s tými, s ktorými po dlhé roky pracoval, s ktorými žil. Dnes môžeme už len smutne konštatovať, že už nie j e medzi nami. Dňa 21. novembra 1981 dot ík lo- jeho dobré srdce, ktoré rozdával všetkým, ktorí prišli s ním do styku.
Náš dlhoročný spolupracovník Milan BOHUNICKÝ od roku 1939 pracoval na Univerzite Komenského, n a j p r v v o funkcii hlavného pedela, pracovníka Archívu UK a ako vedúci Učebno-rekreačného zariadenia v Ľubocimi. Za svoj e j takmer štyridsaťročnej práce na Univerzite Komenského poznal stovky, ba tisícky študentov, učiteľov a dalších pracovníkov, ktorí sa vždy i po rokoch k nemu radostne hlásili. Na žezlo univerzity, ktoré za tie dlhé roky držal pri promóciách, zložilo akademický sľub vyše 40 000 absolventov, doktorov a niekoľko desiatok čestných doktorov naše j Almae matris. Nemôžeme zabudnúť ani na jeho prácu v Revolučnom odborovom hnutí. Po viaceré roky bol predsedom dielenského výboru, členom výboru a členom celouniverzitnej odborovej rady. Ako vedúci hospodárskej správy sa významne zaslúžil o vybudovanie Učebno-rekreačného zariadenia v Modre-Pieskoch.
Skláňame sa v tichej spomienke nad životom a pracou nášho Milana BOHUNICKÉHO. Ďakujeme mu za dlhoročnú prácu, ktorú vykonal pre Univerzitu Komenského, za všetko pozitívne, čo vykonal, čo vo svojich spolupracov-. níkoch zanechal.
Nech jeho pamiatka ostane natrvalo medzi nami! — jub —
I
NAŠA UNIVERZITA, spravoda j Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislave, nositeľky Padu republiky • Vydáva: Rektorát UK a CŠV KSS UK + Adresa: Šafárikovo nám. č. 6, 818 06 Bratislava ф Telefón: 535 61, 580 41, klapka 326 • Predseda redakčne j rady: Prof. RNDr. Serge j Usačev, DrSc., prorektor UK • Vedúca redaktorka: Ing. Adria na Suroviaková • Tlač: Stredné odborné učilište polygrafické, Bratislava-Rača, Račianska 90 • Uzávierka 25. knZ dého mesiaca.
8