fychoáá mimů ?&adelkuapia~ tra každý deň, ypredvečer dá-iurau o 6. hod,

Redakcia a administrácia!

Sadapeš{,VIIL Mária ul. č. 15. ?aisloi i Jůixel u—57,

Předplat i t na rok . K 20'-na pol roka K 1C— na ätvrf roka K 5'— ni mesiac. K1'75

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i de Ameriky ročne 32 korun. =

Ročník VI. Číslo 174. BUDAPEŠŤ, v stredu 15. septembra 1915 Jednotl ivé £ž»8a po fi h«?s

Staré Rusko. Od posledných porážok ruských európska

publicistika sa veľmi seriózne zaoberá vnú­tornými udalosťami Ruska a síce z prame­ňov ruských. Divdivúci, Rusko hnětené ne­meckými a našimi zbraniami previedlo v sebe veľké zmeny ako sme sa mohli dočítať v rozličných zprávách časopiseckých. Všetky zmeny šly smerom k väčšej slobode a de­mokracii ; aby sme z nich len jednu, naj­hlavnejšiu spomenuli: ruské zákonodarstvo stojí pred zmenou grandióznou, po ktorej stane sa opravdivým parlamentom, aké sú v zá­padnej Europe.

Všetko toto vyrástlo, by sme povedali na pôde, ktorá dnes stojí pod nápadmi nepria­teľa, neni teda nemiestnym, čo povedal bel­gický minister-socialista Vandervelde inými slovmi, že staré Rusko zničili nemecké delá a nemecké bodáky.

Vo švédskom časopise „Dagens Myheter" čítame tento snáď prichmúrny, ale v hlav­ných rysoch pravdivý opis starého Ruska:

„Vojna bola dosiaľ vojnou starého, byro­kratického Ruska a preto sa zopakovaly smutné udalosti, ktoré viedly ku katastrofe r. 1905. Avšak starý systém už zapadá, lebo každý jeho hriech bol náležité osvetlený. Teraz vzal do ruky ruský národ vedenie vojny. Ruská byrokracia za desať rokov po japonskej vojne spravila takmer umenie zo svojej práce vo vlastný prospech. Ani jedna krajina nemôže sa vykázať takými poměrami, aké boly v poslednom roku v Rusku, kde ozbíjania, krádeže, padelania, defraudácie a podplatnictvo neznaly hraníc. Vojenskí lekári náramne zbohatli, lebo oslobodzovali zpod povinnosti vojenskej. Niektoré, vysoko po­stavené osobnosti tým získaly ťažké miliony, že bojazlivých umiesťovaly na bezpečných miestach. Nedávno vyšlo na javo, že pri ge­nerálnom štábe jednej divízie bolo 127 zby­točných dôstojníkov.

Ruskí obchodníci so skvostami hovoria, že ešte nikdy nemali tak dobrý obchodný rok, ako bol tento vojnový. Švindleri, defrau-danti a ini zločinci fahko „zarobené" groše

i obetovali na oltár krásy. Na jednom po­jí slednom zasadnutí spôsobilo veľmi veľ-| ké rozčúlenie, odhalenie, že za tých trid-í saťšesť miliónov, ktoré poslalo Rusko do: ! Ameriky za automobily, dostali Rusi tovaru I len v hodnote osemnásť miliónov. Keď Su-| chomlynova preto interpelovali, on takto zvo-| lal: „Snáď nemyslite, páni, že osemnásť mi-! Honov som ja vstrčil do vrecka?" S Popri klamstvách má veľký podiel na ka-1 tastrófe ruskej armády nemohúcnosť, nepo­jí riadok a bezplánovitosť, hlavne však pŕiemy-\ selná nepohotovosť. Suchomlynov svojho času \ na svoju česť povedal, že ruská armáda má | dostatočného válečného materiálu a predsa \ vysvitlo, že do kanónov je málo nábojov, I vojaci majú málo pušiek a patrónov. Ačprá-| ve robotníci z vlasteneckého popudu vzdali ' sa práva stávkovať, predsa boli odmenení \ tým, že piatich sociálno-demokratických po-í slancov poslali na Sibír, mnoho robotníckych | vodcov zatkli a prekazili im každú prácu; f robotnícku tlač potlačili. Cudzie národnosti | sa ukazovaly úplne loyálnymi a ruská vláda l predsa tyransky zaobchádzala s nimi, hla-\ vne vo Finsku, v Zakavkazsku a Ukrajine; f proti židom boly zavedené opravdové in-| kvizícje.

Starý systém však len dotiaf mal opráv-I nenosti, kým šťastie sprevádzalo ruské zbra-| ne; po haličských porážkach začalo sa znovu-i zrodenie. Členovia dumy sišli sa v Petrogra-| grade a podali požiadavky vláde. Na to na-| sledovala korunná rada, ktorá sa rozhodla v | prvom rade odstrániť ministra vojny, ďalej • svolať dumu. Dostatie sa na vrch pokroko-I vých elementov teraz už nemôže nič pře­ji kaziť a na miesto ťažkými hriechmi obfaže-I nej byrokracie nastúpi systém demokra-| tický." j Snáď je použité pri tomto opisu poetického | zveličovania, lebo veď ťažko pochopiť, že tak l zhumplované Rusko, akým nám je zobrazené 1 v dotyčnom švédskom časopise, mohlo čo i | rok vydržať urputnú vojnu. Toľko je však t isté, že živly, ktoré sa dnes dostaly na po-f vrch v spravovaní ruskej ríše, boly k tomu > už dávno pred vojnou pripravené a dnešné

udalosti boly im len príležitosťou k tomu, aby sa chopily moci. S akým prospechom pre ruský národ, dokáže budúcnosť. — ek.

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 13. septembra na poludnie:

Útočenie Rusov na našu východno-ha-ličskú frontu trvá ešte vždy. Pri vtoku Se-reti sme odrazili veľké ruské sily. Boje

3 na mnohých miestach přešly až do bojov na bodáky v zákopoch.

Juhozápadne od Strusowa viac vytrhnutí Rusov stroskotalo sa v krížnej strelbe náš-

| ho delostrelectva, iné nápady sme bodá­kom odrazili.

Pri Tarnopoli bojujúce spojenecké voj­sko tejto noci obsadilo pozície ležiace na

f výšinách od Kozlova po fezierne, čo sa pri­pojujú ku našej fronte na ľavom brehu

Í stredného toku Strypy. Nepriateľ týmto po-| hybom nekládol prekážky.

Pri Novo-Alexinci sú prudké boje. Východne od Dubna naše vojsko postú­

pilo až po železničnú čiaru. Na vidieku | Derazna sme nepriateľa na viac miestach l zatlačili. Pri tom vyznačil sa menovite I viedenský Landwehr-regiment č. 24.

V Litve sme včera pri zaujatí dediny 1 Skuraty zajali 9 oficierov a 1000 mužov

a ukoristili 5 strojových pušiek. J Pod maršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 13. sep-f tembra: j

Východné bojiště. Armádna skupina maršala Hindenburga:

Na ľavom brehu Dviny medzi Friedrich-l stadtom a Jacobstadtom vyhodili sme ne­

priateľa z viac jeho pozícií. Ďalej na juh f nepriateľ uhnul. Predné voje za nim po­

stupujúcich nemeckých čiat dosiahly hrad-skú vedúcu z Eckengrafenu (30 kilometrov juhozápadne od Jacobstadtu) do Bakišky. Naše postupovanie medzi hradskou Ku-

B E S E D N I C A . Tábor zajatých.

i. Štyridsaťtisícové barakové mesto ruských

zajatých pri Moste v Čechách podobá sa obrovskému mravenisku. A baraky so dňa na deň sa vždy ešte množia.

Tu, hľa, niektorí zo zajatých pracujú práve na drôtenej ohrade svojho tábora, okolo kto­rého precnodí sa vojenská stráž, v ohrade zas Rusi prechádzajú sa po jednom i v hro­madách; posedujú, polihujú, alebo vyhrievajú sa na slnci. Ini zas vynášajú z drevených ba­rakov, z úzkych, vodorovne zavesených okien slamníky a pokrovce na vzduch. V inej ulici zas prevetrané veci zajatci do barakov vná­šajú. Opravdové hemžiace sa mravenisko.

Tamto zas rad zajatých, sprevádzaný vo­jenskou strážou, vracia sa odkiaľsi z práce do tábora, iná hromada vychádza odtiaľ do mesta kupovať rozličné veci pre seba a ka­marátov.

Neďaleko tábora Rusi zariadili dnes vodo­vod, ktorý nielen uhášaniu smädu, ale zvláště aj čistote slúži. Po zkončenej práci odpočí­

vajú. Strážni vojaci, Česi a Nemci, odberajú a čítajú lopaty a motyky robotníkov, potom zas jeden z Rusov prečituje v rade stojacích kamarátov.

— Piadesať a dva! — oznamuje vojakom. — Also vorwärts! — komanduje vojak

Nemec, keď sa najprv na všetky strany po­obzeral.— Ale pomalu! — dodáva po česky, pre istotu, aby Rusi snáď nebežali. Zasmiali sa Rusi i vojaci na tom opatrnom rozkaze a celý zástup kolísal sa pomaly k táboru. Veď do večera len dôjdu.

Okolo tábora prechádzajú sa ľudia sem a tam cestou. Zajatci sa na nich prizerajú cez drôtenú ohradu. Každý nový zjav zdá sa im byť osviežením v unavujúcej jedvotvárnosti tábora.

Niektorí z nich dorábajú v tábore rozličné drobnosti: z kopejek vyklepávajú prstienky, robia drevené tabatierky s nápismi ruskými, že je to na pamiatku r. 1914—1915, pletú mešce a iné. Mnohé z tých výrobkov, veľmi vkusne a zručne vypracované, dostávajú sa medzi obecenstvo za ohradu tábora, ako predmet obchodu.

Chýli sa k večeru. O ôsmej hodine za­znieva z tábora zajatých hlas trúbky — hlas

odpočinku, oni to volajú „večerkou". Rusi, ktorý boli dosiaľ v uliciach tábora v maleb­ných grupách v svojich uniformách, mnohí aj bez kabátov, v ružových košelách, mo­drých ešte aj iných bariev, musia všetci do barakov. Tábor tichne. Len vojenské stráže sa prechodia.

Na druhej strane mesta stojí niekoľko ba­rakov pre zajatých ruských dôstojníkov. Tí teraz za príjemného večera prechádzajú sa po záhrade po jednom ale i vo väčšej spo­ločnosti, rozprávajúc, živo rozkladajú rukami. Niektorí sedia v oknách svojich izbičiek a dívajú sa do tichého letného večera.

Do večerného mraku pozerajú aj naši ra­není vojaci, vyhnutí z okien neďalekých re­zervných nemocníc. V záhrade nemocničnej hrá vojak na citare, položenej na súdku, ka­maráti jeho počúvajú ležiac na trávniku. Živo je aj na neďalekej kolkárni.

V tom zrazu, od barakov ruských dôstoj­níkov ozval sa harmonický spev cvičených hlasov a nesie sa letným večerom. Národná pieseň ruská je to, dumná so živším refré­nom. Pekne sa to počúva. Za cestou idúci mimovoľne sa zastavujú, kým vojak na stráži, že stáť pri tábore zajatých je nie dovolené, neupomenie.

strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Číslo 174

piški - Diinaburg a čiastkou Vilije ležiacou pod Vilnou trvá sporo ďalej.

Železnicu Vilna—Diinaburg— Petrograd sme na viac miestach dosiahli.

V zákrute Njemenu ležiacej východne od Grodna v prenasledovaní pokračujeme.

Pri Zelvianke sme viac prudkých proti-nápadav nepriateľa odrazili.

Včera zajali sme viac ako 3000 Rusov a ukoristili 1 delo a 2 strojové pušky. Armádna skupina bavorského princa maršala

Leopolda: Nepriateľ je na ústupe. Sledujeme ho

na pätách. Viac ako 1000 Rusov sme zajali. Armádna skupina maršala Mackensena:

Odpor nepriateľa sme na celej fronte zlomili. Prenasledujeme ho smerom na Pinsk.

Juhovýchodne bojiště. Nemecké vojsko včera západne a juho­

západne od Tarnopolu odrazilo viac sil­ných nápadov nepriateľa, pri čom zajalo dakoľko sto Rusov.

V noci nehatene nepriateľom, obsadilo výhodnú poziciu ležiacu od našich dote­rajších o dakoľko kilometrov na západ.

Hlavné vodcovstvo.

Novinársky válečný stán, 13. septembra. Nápor veľkých ruských sil, robený nepre­stajne obnovovanými prudkými nápadmi na pozície spojencov vo východnej Haliči, tak sa zdá, že utuchuje na odseku strednej Strypy a západne od Tarnopolu, kde sa fronta spojencov pripojila na pozície na vý­chodnom brehu Strypy hore vyššie na sever, na reťazi pahorkoch východne od Kozlova a Jezierny sa ťahajúcej. V posledných dvadsať­štyri hodinách bojovalo sa len pri hornej Sereti.

Ale už teraz sa dá predpokladať,, že sa Rusom nepodar! voči tomuto pozdĺž práve spomenutej fronty spojencov a potom s ňou v spojení vo Volyňsku, pri Ikve, Stubieli a pri Gorynj okolo Durazna s úspechom bo­jujúcemu rak.-uhorskému vojsku so svojou už na najviac bodoch ochabnutou protiofen-zívou rozhodujúcim spôsobom vlívať na ope­rácie vo Volyňsku.

Novinársky válečný stán, 13. septembra. Naša volyňská ofenzíva vzdor všetkej ná­mahe Rusov rázhe postupuje. Nepriateľ vša­de vyvinuje prudký odpor, lež pred tlakom nášho postupujúceho vojska musí predsa len všade uhnúť. Nový úspech dosiahli sme pri rieke Ikve, jejž východný breh sme pri Dub­ne vytrhli z rúk húževnaté sa brániacemu nepriateľovi. V týchto bojoch, ktoré veľmi obfažily rozsiahle močariny, zase vyniknul

Pieseň doznela. Hneď na to z okna ne­mocnice naproti, zaznela trúba. Jej mäkký a čistý hlas rozlieha sa ďaleko až zamiera v poliach a v úbočí pod hájom. To hrá náš vojak, iste zručný hudobník.

Vrch Hnevín nad Mostom skrýva sa v sú­mraku, z okna reštaurácie na jeho štíte žiari svetlo do diaľky ako světlonoš.

Popod vrch cestou prechádzajú sa mi­lenci ruka v ruke. Vojna sviedla ľudí z roz­ličných sveta končín : Čechov, Nemcov, Slo­vákov, Rumunov, Maďarov, Poliakov. A žen­ské srdce porozumie každému z nich. Vojna spája ľudí najrôznejších národov.

V mestskom sade prechádza sa vojak s dievčinou.

Júlový tichý, ľúbezný večer to bol. . .

„Co má letní večer vonný, co má lásky na svědomí I"

spieva pěvec Vrchlický. (Dokončenie budúcne.)

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

jágerský batalion č. 10, ktorý sa v tejto voj­ne už toľkokrát vyznamenal.

Na odseku riečky Stubiely naše útočenie postupuje. Tento výsledok našej ofenzívy je výmluvným dôkazom toho, ako malicherná je okolnosť tá, že sme pred nepriateľom vy­trhnuvším z predmostia v Tremblovej, našu frontu na malom kuse nazad stiahli. Už od dní Rusi horečné pracujú na príprave veľkej akcie pozdĺž Sereti, aby spojenecké vojsko na širokej fronte medzi Tarnopolom a Čort-kovom porazili. Ako už toľkokrát, i teraz viedly nepriateľa politické príčiny ku tomu, aby v juhovýchodnej Haliči s napnutím vše­tkých síl pokúsil sa o preborenie fronty. S veľkým mrhaním streliva a ľudského mate­riálu to aj previedol. Jediným výsledkom ztrátplných a dňom-nocou, hlboko rozčlene­ným vojskom prevedených nápadov bolo to, že sme malú čiastku našej fronty ohnuli na výšiny medzi Strypou a Sereťou, ku obrane o mnoho výhodnejšie.

Na ostatných bodoch útočenia nemalý veľ­ké a krvavé obete Rusov žiadneho výsledku. So svojich medzi Tarnovom a Tremblovou na našu poziciu pri Mikulinciach prevede­ným útokom chceli si zpätvydobyť široký odsek fronty. Útok tento sme hladko odra­zili. Podobný osud stihol aj vojsko útočiace západne od Tarnopola. Jeden s mimoriadnou silou severne od Tarnopolu vykonaný útok dospel až celkom ku našim zákopom, ale čaty tu vniknuvšíe s obidvoch strán sme na­padly a v boji chlap proti chlapovi odrazili. V týchto bojoch Rusi utrpeli veľmi veľké ztráty.

Paríž, 12. septembra. Časopisy vidia v ú-spechu Rusov pri Tarnopole veľké víťazstvo, ktoré periódu porážok ukončí a privedie skorú zmenu položenia na východnej fronte. Len časopis „Temps" sa vo svojej úvahe opatrnejšie vyslovil v tom smysle, že Rusi vzdor svojmu úspechu pri Tremblovej pri­nútení budú kraj pri Sereti opustiť a sa ďa­lej na východ utiahnuť, akby armády spo­jencov svoje úspechy pri Dubne a Kremieneci boly vstave vyúžitkovať, čím by sa dal Tar-nopol od severu zaskočiť. (P. Ll.)

Rotterdam, 13. septembra. Dnešné „Ti­mes" donášajú zprávu svojho dopisovatefa v ruskom hlavnom stane, v ktorej píše : Ge­nerál Ruskij povedal, že zaujatie Peírogradu Nemcami je teraz už celkom vytvorené, lebo sa zaopatrovanie mesta muníciou, delami, puškami a čerstvým vojskom každým dňom polepšuje. Okrem toho je terén medzi teraj­šou nemeckou frontou a Petrogradom veľmi ťažký. Rusko si môže teraz už vydýchnuť. Keď vytrvá vo vojne aj nastávajúcej zimy, bude môcť na jar s novými armádami za­počať nové operácie majúce nové ciele.

Krakov, 13. septembra. Dľa zpráv z Var­šavy tunajšie časopisy oznamujú, že sa pred dakoľko dňami zjavil nad Lublinom ruský aeroplan a hodil na mesto 13 bômb. Všetky padly na jednu lúku. Na aeroplan sa prudko strielalo, na čo potom odletel smerom na východ.

Stockholm, 13. septembra. Postup nemec­kého vojska ďaleko na východ v Žitomiri vzbudil paniku, tým viac, že sa na plakátech oznámily poriadky ohľadne vyprázdnenia to­hoto mesta. Ačpráve dľa udania policajného prefekta oznámenie toto stalo sa len nedo­rozumením, predsa panuje v meste nálada veľmi stiesnená. Dľa rozkazu hlavného veli­teľa juhovýchodného krídla je s odvolávaním sa na. predchádzajúce rozkazy čo najprísnej­šie zakázané doŽitomiru cestovať. Vyhlásené je toto na všetkých železničných staniciach. Podobné plakáty vidno aj ohľadne zákazu cestovania do Berdičeva.

Stockholm, 13. septembra. „Petrogradská tel. kane." vydala zase chlácholívé komuniké a opisujúc udalosti posledných dní, píše, že na celej ruskej fronte badať neodškriepiteľný obrat. Nemci bez ohľadu na všetky ťažkosti terénu derú sa na východ a vojenské kruhy predbežne nie sú na čistom s tým, že kto­

rým smerom chystá sa vlastne Nemecko silu svoju uplatniť. - „R/eč" ňadväzujúc na toto poloúradné sdelenie, usiluje sa svetu dať u-veriť, že prevaha Nemcov už počína klesať. Dľa výpočtu vojenských kruhov ruských majú spojenci na ruskej fronte 100 armádnych sborov a je medzi týmito 11 jazdeckých di­vízií rak.-uhorských a 9 nemeckých. V ar­mádach spojencov bojuje tedy dohromady 2,600.000 mužov. V Baltických guberniách a v Litve stojí asi 28 nemeckých armádnych sborov, v Polesl 12 nemeckých a 30 rak.-uhorských. Dľa ruskej mienky väčšie ztráty utrpelo vojsko nemecké ako rak.-uhorské a slabnutie Nemcov stáva sa každým dňom viditeľnejším. Rusi dúfajú, že nemecké rezer­vy sú už vyčerpané. Treba uznať — tak končí spomínaný časopis — že Nemci vyvi-ňujú neslýchanú energiu, lež ľutovať treba nemecký ľud, ktorý je už úplne vyčerpaný a predsa ho nútia ku tomu, aby pre ztratenú vec doniesol obete neslýchané. („Az Est")

Talianske bojišíe. Úradná zpráva vydaná 13. septembra na

poludnie: Na fronte v Prímorí včera na vidieku

Flitču a Tolmínu trvaly boje s nezme­nenou prudkosťou ďalej. Všetky nápady Talianov sme odrazili zavdajúc im znovu ťažké ztráty. Naše vojsko obránilo si bez výnimky všetky svoje pozície.

Na vidieku Flitču nepriateľ, keď sa mu predchádzajúc predpoludním zmaril jeden útok na Rombon a pokus preborenia sa na svahoch tejto hory, popoludní zahájil útok od juhozápadu na Javorček a Golo-bar-planinu. Ku večeru sme aj tento útok odrazili. Talianske delostrelectvo s vidi­teľným účinkom strieľalo na miesta, kde sa jeho vlastná pechota shromažďovala. Na odseku Vršiča, kde nepriateľ už v boji svedenom predvčerom, utratil viac ako 500 mužov, včera sa znovu stroskotal jeden nápad Talianov.

Na tolmínske predmostie nepriateľ za­hájil štyri bezvýsledné útoky. Ďalej na juh panovalo pomerné ticho.

Na tyrolskej pohraničnej fronte pokúsil sa nepriateľ znovu, s nezdarom podobným všetkým jeho doterajším pokusom, priblí­žiť ku našim pozíciám na odseku Popěna. Pred pohraničným mostom leží hodne viac ako sto talianskych mrtvol.

Podmarsal Hôýer.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 13. sep­

tembra : v Položenie je nezmenené. Jedno nepriateľské lietadlo sme sostrelili

pri Courtrai, iné nad lesom manteaucon-skýni, severozápadne od Verdunu. Tých, čo boli na prvom lietadle sme zajali, čo boli na druhom, zomreli.

Pominulej noci vykonali sme na opev­nenia vo Southende vovzdušný nápad.

Hlavné vodcovstvo.

Turecké bojiště. Turecká úradná zpráva, vydaná 12. sep­

tembra : Ani na jednej fronte nebolo významnej­

šej udalosti. Hlavný stán.

Gený, 13. septembra. „Gazetta de Lau-sane" na základe súkromnej zprávy, obdrža­nej z Paríža, oznamuje, že v Paríži vyslanie vefkokňaza Nikolajeviča na Kavkaz pova­žujú za makavý dôkaz toho, že Rusko roz­hodujúce víťazstvo chce si vynútiť na bojišti južnom, lebo by sa ním otvorila mu cesta na Carihrad. Dľa plánu bude veľkokňaz po­stupovať na brehu mora, s touto operáciu bude sa však museť poponáhľať, lebo len tak dá sa predfsť prípadnému nepríjemnému pre­kvapeniu so strany Bulharska. Ak by sa veľkokňazovi jeho podujatie aj nezdarilo, bu­de mať ono predsa za následok to, že sa uľavi na položení spojencov, stojacích na ga-

lipolskom polostrove, lebo Turecko bude mu­seí čiastku svojho vojska ztadiaľ na kavkaz-skú frontu oddirigovať.

Obetujte na Červený kríž!

ZO SVETA. Náš vyslanec u Bratianua.

Dfa jednej bukareštskej zprávy náš vysla­nec gr. Czernin bol u Bratianua a úradne mu sdělil, že pre vojenské poriadky, urobené na území monarchie bolo treba niektoré body premávky tak smerom do Rumunska ako i Švajčiarska na niekoľko dni uzavref, ale dô­razne vyzdvihol, že toto opatrenie nemieri proti Rumunsku.

Smer rumunskej politiky. Časopis rumunskej vlády „U Indepedance

Roumaine" píše že smer najbližšej politiky Ru­munska a celého Balkánu určí to, či politika Bulharska bude už vyjasnenou a akým sme­rom pôjde Bulharsko.

Nové návrhy Ruska Rumunsku? Diamandy, petrogradský vyslanec Rumun­

ska neočakávane prišiel do Bukarešti. Jeho návrat prinášajú do súvisu s ústupkami ru­skej vlády v Besarábii v prípade, že Ru­munsko naskutku napadne monarchiu.

Rumunsko mobilizuje.

Zo Sofie oznamujú, že výkony predprác na manévre urýchlili následkom nariadenia ministra vojny. Všetci dôstojníci, ktorí sú na dovolenej, obdržali telegrafický rozkaz, aby sa hneď hlásili u svojich plukov.

Rumunsko sa nezaviazalo. Viac členov rumunského snemu prišlo k

Bratianovi; žiadali ho, aby zavrátil tú zprá­vu cudzozemskej tlače, že sa rumunská vlá­da bez opýtania parlamentu zaviazala štvor­spolku. Malo sa tak stať z príležitosti buka­reštskej návštevy francúzskeho štátnika Crup-piho. Bratianu sľúbil, že žiadosti vyhovie.

„Garda národnej ct i" v Bukarešti. Pred niekoľkými dňami bola založená v

Bukarešti „Garda demnitatzi Nationale* (Gar­da národnej cti), ktorej ciefom má byť pre­kaziť expedovanie Rusku nepriatefských ru­munských časopisov. 12. septembra členovia gardy robili veľké výtržnosti. Na uliciach prekazili odpredaj časopisov „Ziua", „Mi­nerva", .Inainte" a „Searara". Všetky exem­pláre spálili pred pomníkom Mihai-Viteazul. Bolo zahájené vyšetrovanie.

Štvorspolok zase vyjednáva s Bulharskom. „Tribuna" oznamuje zo Solúna: Vyjedná­

vania vyslancov štvorspolku s bulharskou vládou sa započaly na základe srbskej od­povedi. Diplomacia štvorspolku očakáva v niekoľkých dňoch odpoveď bulharskej vlády, ktorá nemôže byť vyhýbavou pre tón štvor­spolku.

Talianske mienky o Bulharsku. „Corriere delia Sera" je tej mienky, že

diplomacia štvorspolku má sa usilovať o to, aby bola zabezpečená neutralita Bulharska. „Stampa" dokazuje, že smer bulharskej po­litiky je už určený tým, že úsilia o dohodu srbsko-bulharskú stroskotaly.

„Rječ" žiada ultimát proti Srbsku.

„Rječ" v jednom svojom poslednom čísle žiada, aby mocnosti štvorspolku žiadaly ulti­mátem od Srbska, žeby odovzdalo Bulharsku žiadané územie. Odpoveď Srbska menuje „Rječ" výsmechom spojencov.

Vnútorná pôžička v Grécku.

Minsterský predseda Venízelos hodlá vy­zdvihnúť vnútornú pôžičku pre štát. Za tým účelom poveril poslanca Diomldesa, aby vy­pracoval plán o hospodárskom stave Grécka,

a aby ustálil, na koľko možno použiť finanč­nú silu gréckeho obyvateľstva. Pôžička ne­bude väčšou než 100 miliónov.

Spoločná konferencia balkánskych štátov. Parížsky „Matin" oznamuje zo Srbska, že

sa VenizelosM podarí dosiahnuť svolanie konferencie balkánskych štátov, ktorá sa má sijsf v Soluni a budú na nej zastúpené Gré­cko, Bulharsko a Rumunsko. Na konferenciu dostavia sa ministerskí predsedovia v sprie­vode šéfov generálnych štábov.

Pomer americko-nemecký.

„Reuterova agentúra" oznamuje z Washing­tonu: Očakávajú, že prezident Wilson čo chvíľa sa osvedčí o pomere americko-ne-meckom. Medzi radcami prezidenta pracujú dva smery. Jeden nedrží za dostatočné sľu­by nemeckého veľvyslanca a žiada si roz­tržku s Nemeckom. Títo sa pýtajú, že pre­čo neoznámi nemecká vláďa rozkaz vydaný veliteľom podmorských člnov. Druhý smer považuje zdvorilosť Nemecka za veľké di­plomatické víťazstvo a žiada si vyjednávanie za dohodu s Nemeckom.

Nemci chcú zaujať za dva roky celé Rusko. V talianskych a francúzskych časopisoch

rozpisujú sa o jednom armádnom rozkaze, ktorý vydal udajne nemecký generál Belov. Dľa tohoto Nemci cez zimu budú odpočívať a na jar začnú ťaženie proti Petrogradu. Dľa „Rječi* Nemci majú v úmysle s odpočívaní v zime za dva roky zaujať celé Rusko.

Čo chcú Taliani? V „Tribune" zaoberá sa publicista Vittorio

Rolando Riccl situáciou na bojištiach. Píše, že rakúska nepovoľnosť a nátlak Nemecka na monarchiu vohnaly taliansku vládu do vojny, jejž hlavným cieľom je vraj Rakúsko vojensky odlúčiť od Adrie. Istriu treba celú odobrať Rakúsku. Taliansko preto bojuje len s monarchiou, lebo nemá nemecko-talian-skych hraníc, nemá teda prirodzeného bo-jišťa.

Zaoberajúc sa schystavosťou jednotlivých štátov tvrdí Ricci, že len Nemecko sa pri­pravilo náležité na vojnu, ostatné štáty há-dzaly prach do očú. — O pápežovi napísal, že nesmie byť zastúpený na mierovom kon­grese. To mu musí Taliansko vraj zabrániť.

Ako si predstavuje Nemec mier? Berlínsky novinár dr. Lôwenthal, predseda

spoločnosti „Welt-Wohlfarts Komitee" so-stavil tento program na zkončenie vojny : 1. 15. októbra všetky bojujúce štáty presta­nú bojovať. 2. Belgicko pod novým panov­níkom stane sa .spojeneckým štátom Nemec­ka. 3. Srbsko oddáme Rakúsko-Uhorsku. 4. Nové poľské kráľovstvo pod zvláštnym pa­novníkom vstúpi medzi spojené štáty ne­mecké. 5. Finsko, Livonsko a Kuronsko budú pripojené k Rusku. 6. Nemcami obsa­dené kraje Francúzska budú vyprázdnené, len Calais a Dúnkirchen zostanú v nemec­kých rukách. 7. Čiastku Adriatického po­brežia prepustia Taliani Rakúsku. 8. Bude založený spolok štátov celého sveta s roz­hodčím súdom, jehož rozsudky budú viazať všetkých; každý štát bude viazaný, aby vstú­pil do spolku.

Predsa dostane štvorspolok pôžičku v Amerike.

Anglicko-francúzsky finančný výbor tele­grafoval do Londýna, že prezident Wilson vzdal sa ďalšieho odporu proti americkej pô­žičke. Pôžička má byť uzavretá tento týždeň. Prvá splátka pôžičky bude obnášať 2 aj pol miliardy frankov.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Stav úrod a poFnosti.

Minulú sobotu vydalo naše ministerstvo hospodárstva svoju obtýždňovú zprávu o stave úrod a poľností a zťažuje si ona na

mimoriadne chladné, daždivé a vetristé po­časie pominulých týždňov, ktoré hatilo, alebo pozdilo všetky hospodárske práce a budilo obavy, že skoro všade zaostalá kukurica ako aj iné, ešte na koreni stojacie plodiny ne­budú vstave náležité vyzref. Ale vzdor vše­tkému tomuto stav úrod je ešte vždy po väčšine priaznivý, bárs sa odtajif nedá, že odhady sa v každej zprávě zhoršily a aj tento, už z prevažnej čiastky na skutočnom výsledku mlatby založený ukazuje tiež menší súhrnný obnos.

Za definitívny považovať sa mohúci od­had je tento:

Pšenica Raž Jačmeň Ovos

Plocha v 1000 jutrách

5770 1828 1980 1855

Úroda v miliónoch mcentoch

41.2 11.5 12.8 11.6

Priemer na j>tre

V Kg.

714 632 640 627

Sohrnúc všetko, mali sme úrodu ešte vždy dobrú, strednú, zodpovedajúcu asi priemeru posledných 10 rokov. Akovosť zrna však pre daždivé počasie počas žatvy, svážania a mlatby, ako následkom porastnutia na mno­hých miestach značne sa zhoršila, tak že obilln takých, aké sa ukazovaly počiatkom leta, skoro nikde nebolo. Tento úbytok na akovosti však predsa neni taký, ako sa p@ toľkej nepohode plným právom obávať mohlo.

Co sa ostatných plodín týka, všetky bez výnimky potřebovaly by teraz už stáleho teplého počasia, aby náležité vyzreť mohly.

Z podrobných výkazov vidíme, že zemiaky a kapusty na našich krajoch sľubujú hojnú úrodu — ak náležité vyzrejú.

Sníženie maximálnych cien múky. „M. ker. lapja" sa udajne so smerodajného miesta dozvedá, že vláda onedlho vydá nové na­riadenie, ktorým sa ustálené maximálne ceny múky snížia. Príčinu ku tomuto na každý pád žiaducnému opatreniu udáva to, že te-rajšie ceny pšenice sú o 2 koruny nižšie, ako priemer prémiových cien, na základe ktorých vykalkulované boly ceny múky. Pri výražkovej (nulovej) múke má toto sniženie obnášať 1.5 K, pri chlebovej 3.5 K a že sa pred ustálením týchto nových cien ustáli istá prechodná doba, aby sa mohly minúť zá­soby múky zhotovené z drahšie kúpenej pšenice. Pri ražnej múke má toto zníženie obnášať 1.90 K. — Spomenutý časopis o-znamuje aj to, že vláda bude maximovať aj ceny vriec a síce na základe 100 kg meli-va. Vrecia na múku by dľa tohoto malý cenu 2.50 K, na otruby 3 K za 100 kg meliva.

Na vlnovom trhu špekulácia zmocnila sa všetkých zásob starého vína, takže ho kon­zum dostať môže už len z ruky druhej. Ceny vo veľkom následkom tohoto špekulatívneho nákupu priíiahly značne a obnášajú pri sto­lovom vine 74-80 K za hekto, pri desertnom 82—84 K. So strany špekulácie je už veľká poptávka aj po víne novom a uzavrelo sa už mnoho „šlusov" po 52—56 K za hekto merkantilného vína. Za desertné druhy pý­tajú a dávajú 60 - 67 K dľa kraju vínového.

Všetky druhy syrov sú ešte vždy veľmi drahé, bars Švajčiarsko už otvorilo hranice vývozu. Došlo už aj dakoľko vagónov tova­ru, lež to je všetko málo voči ohromnej po-ptávke konzumu. Aj dovoz bryndze na trh je veľmi obmedzený a ceny sa držia stále na starej výške. Tohoročná jasienka bude mať tedy ceny ešte nikdy nebývalé. — Ten­to nedostatok syrov má, ako sme to boly už raz spomenuli, svoju príčinu tiež vo špeku­latívnom nákupe, ale aj drahota mäsa hodila konzum na syry, bo v početných domácno­stiach už od mesiacov syr nahrádza mäso, keď sa on čo sa fyziologických kalórií týka, vyrovná úplne mäsu a je ku tomu predsa len trocha lacnejší.

Triesloviny. Ohromný rozmach garbiarske­ho priemyslu priviedol so sebou to, že sa triesloviny staly veľmi vzácnym tovarom a

Sis-ana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Clslo 173

všetky zásoby nie len v garbiarniach, ale aj ' u priekupcov sú už u konca. Výroba no- ; vého triesla je už v plnom prúde a okofno- j stiam zodpovedave hfadela čfm najväčšie množstvo tovaru vyrobiť a tak v práci gar-biarní pravdepodobne zmätku nebude, keď f aj šuškov bude hojne. Za uhorské šušky j žiadajú 80 K, za slavonské 70 K. Za smyr- \ ňanskií valoncu I. na 140 K, II. 125 K.

ÚSTREDNÁ m u m ÚĚ. SPOL i v mnmpEšTi, u , IÓZSEF KÍRUT Č. m

kupuje a predáva cenné papiere. Lósy a výherné obligácie aj na splátky. Úhrady do cudzozemská a zajatcom pre­

vádzame spolahlive a rýchle. Peňažné a právne záležitosti v Amerike

obstarávame cestou svojich ústavov. i ir55USUMU«iKai—Uiiri

CSiýrsiikí

Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?

Objednajte si českého vyda­nia mapu celej EURÓPY za K 1*25, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko-uhorského bojišfa za K 1*25, mapu f ran cúzko-nemecko a anglického bojišfa za K 1*25, mapu rusko-tureckého bojišfa za 80 hal.

Všetky 4 mapy za vopred poslaný ob­nos ŕekomandovane za K 4*30, na dobierku

za K 4'50 zasiela

Budapeštiansky nakía-datefský spolok úč. sp., Budapešf, VIII., Mária ul. 15.

Budapest, dna 14. septembra. Búllowa testina zomrela. Matka man- f ^ = = = 5 5 : = = = = = = = = = = = = 8

želky nemeckého štátnika BUllowa Donna ( Laura Minghetti zomrela v Rime. Mala 86 j rokov. Jej dcera, Btillowa žena bola pri nej } až do konca života.

— Varšavská univerzita v Roštové. Na j nariadenie ruskej vlády prešla varšavská j univerzita do Roštová, kde ovšem môže za- | hájiť škoľský rok len so skromnými pro- j striedkami.

— Rutowski v Petrograde. Bývalý mešfa- I nosta Lvova Rutowski zdržuje sa teraz v j Petrograde. Jeho tamojší pobyt súvisí vraj s | vymieňaním uprchlikov.

— Ako nenávidia Francúzi Nemcov ? Jeden | francúzsky časopis píše: Žena. pôvodu ne- j meckého cestuje parižskou elektrickou. Pri f nej číta jeden Francúz noviny. Telegramy o j vefkých ruských a francúzskych víťazstvách \ číta nahlas a potom sprevádza týmto ko- | mentárom: „Dúfam, že bocheov (prezývka l Nemcov) čo chvíľa vykynožia." Nemecká í žena nemôže na to nereagovať; poznamená: i „Nie, Nemci zdolajú Francúzov." Cestujúci { sa zhrozia nad výpoveďou a oddajú Nemku ! najbližšiemu policajtovi. Dostane sa pred j vojenský súd, ktorý ju posúdil na jednome- l sačné väzenie a päťsto frankov pokuty.

— Lues sa šíri v hlavnom meste. Na po- § slednom zasadnutí hlavnomestského admini- \ stratívneho výboru upozornil policajný kapi- \ táň Bodá na šírenie sa luesu v hlavnom me- f ste medzi ženami nižšej triedy. Žiada okam- j žité zakročenie, aby tieto ženy mohly byť u- í miestnené v nemocniciach.

— Špionáž po telefone sprevádzajú tak, \ že sa opytujú v rodinách na tých, ktorí sú \ na bojišti, a síce hlavne telefonicky. Z toho \ potom si špióni sostavia soznam, že ktorá \ tlupa je na ktorej čiastke bojišfa. Na sme- f rodajnom mieste žiadajú obecenstvo, aby na \ takéto dopytovanie nikdy nedalo odpovedi, \ ale aby špiónov oznámilo vrchnosti.

— Amnestia v Horvatsku. Vyšlo nariade-nie bánovo, dfa ktorého kráľ 18. augusta dal amnestiu všetkým občanom Horvatska a I Slavonska, ktorí boli po 20. septembri roku 1914 odsúdení pre priestupky a museli na- \ stúpiť vojenskú službu.

— Vlci a lišky v Dalmácii. Z Rjeky ozna- \ mujú, že v okolí dalmatlnskych obcí Volik, i Cetino a Kijevo je mnoho vlkov a lišiek, j ktoré narobily mnoho škôd. Na jednom mie- j ste sa líšky, tak rozmnožily, že jednomu se- \ dliakovi sožraly šestnásť kusov dobytka. Tieto j zvieratá sú tak dotieravé, že sa opovážia i j mestá navštevovať.

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL \ Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.

Najlepším darom ^ = pre dietky ^ ^ j e dobrá kniha. Odporúčame Vám nasledovné spisy: Srdce. Napísal Ed. Amicis . . . . K MO Povesti a bájky K 11G Andersenové poviedky K 2-40 Robinson Craose K 1*60 Nový vlnšovulk K —-70 Malý dopisovateľ K —-53 Zlaté perličky K —-40 Slovenský gratulant . . . . . . . K —-45 Rečňovanky K 1-20 Slovenské hádky K —-37 Slovenský anekdotár . . . . . . . . K —'35 Prostonárodné slovenské povesti

9 scšitov, 1 sošit po K — 65 Povesti z Tatier, I. sväzok . . . . K 1-60

„ „ i H. sväzok . . . . K 1-30 Pekné kvietky pre piiné dietky . . K —55 Martin Rebrina a jeho chodníky . K —*15 Obrázkové slov. povesti 3 sošity,

1 sošit po K —-55 Pohádky. (Napísal Mikšiček) . . . K —-85 Mikuláš Aleš mládeži K 1-10 Zornička, ročník L, 11., IV. a V. brož.

po K 2'20, viaž. po . . . " * . . . . K 3 — Radosti malučkých vo 24 obradoch

s veršíkami K 2'60 Tisíc a jedna noc, I. sošit . . . . K 130 V cenách zarátané sú už poštovné trovy. Knihy tieto dostať za vopred poslaný obnos alebo na dobierku v knihkupe ctve Budapeštianskeho nakladateľského spolku úč. sp, Budapest, VIII., Mária u. 15 Tamtiež možno dost?ť aj ostatné slovenské a české knihy. — Pýtajte si soznam zdarma.

S á É i rodová tab

límmům RomlíiL Základný kapitál K 500.000--= = Rez. K 51.000-—. =

í oil fktadoT V 2% i 5% G Í Ä Zaoberá sa všetkými bankový­mi obchodmi. Solídne a slušne pokračuje v každom prípade.

Ruman

Rodina Ronf á Napísal Aliquis, strán 392, cena knihy i s poštovným K 2-20, ŕekomandovane o 25 hal. viac.

Dej románu tohoto odohráva sa v prítomnosti a spracovaný je veľmi pútavým spôsobom.

Objednat možno v každom kníh­kupectve ako i v Budapeštian­skom naklad, spolku úč. spol., Budapešf, VIII., Mária ul. 15.

Odporúěastie l o s m i dielo 3czefa 6repa-Tajous!iéiie

ZPOD KOSY Cena brožírovaného výtisku K 1'80

„ viazaného „ K 2-50 , v piátne viazan. „ K 3"—

Objednávky vybavuje vydavateľ: Budape­štiansky naklad ateľský spolok úč. sp., Budapešf, VIII., Mária ulica číslo 15.

ä HosDOdarska Zásobná základina okrúhle K 90.000*—. Učasfinná istina K 400.000*—.

| Fi l iáikys v Fezinku a ¥ Modre. )| BHE) Expozi túra i v S o p o r n i . 3 0

[I Platí od vkladov p IB tawfcl tt (polpiá 8 č i s t é h o úroku? ktorý ráta od dňa

po vložení až do dňa pred vybratím. Vybavuje bankové obchody každého druhií. I

• 2483 ľ

Tlačou knihtlačiarne Budapeštianskeho nakladatelského spolku účastlnárskej spoločnosti, Budapešf, VIIL, Maria-u. 15.