Vychodí mimo pondelku a piatku každý deň, vpredvečerdátumu o 6. hod.

Redakcia a administrácia:

Budapešť, Vlil., Mária úl. č. 15.

Ročník VI.

Predplatné i na rot . K 20-— na pol roka K 101— naštwfrokaKS-— na mesiac. K175

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu-dzozeniskaido Ameriky ročne 32 konín. =

BUDAPEŠŤ, v nedefu, 31. januára 1915 J e d n o t l i v é timla p o 6 h * í .

Boj proti drahote. V boji proti drahote dospelý veci tak ďa

leko, že od stredy, v hlavnom meste krajiny, ktorá kedysi slula „obilnou komorou Európy", ani za drahé peniaze nedostať v drobnom odpredaji múku, tak že ľud, ktorý nemal nejakú zásobu z nej, nemal si čím ani svoju „falošnú" polievku zasmažif, lebo veď mu na „hovädziu" beztoho už od dávna nestačí pre nesmiernu drahotu mäsa. Stalo sa to tak, že kupci a pekári jednoducho zastavili odpredaj akejkoľvek múky, keď na svoju ponosu u predsedníctva hlavnomestskej alimentačně] komissie, že oni musia múku od agentov kupovať ponad najvyššie ceny, dostali ten nebárs správny výrok, že ko-missiu do toho nič, počom oni múku kupujú, ale že ju nesmú predávať v drobnom ponad najvyššie ceny, nepoměrné drahšie, to vraj je isté a budú ich trestať, akby tak chceli urobiť.

To, čo sa tedy nielen tu v hlavnom meste, ale po celej krajine a odpredajom chle-bovín a múky odohráva, nie je nič inšie, ako boj úžerníckej špekulácie so štátnou mocou, pri ktorom sa konzumujúce obyvateľstvo dostalo medzi obidve kladivá. A že — aspoň doteraz — špekulácia ostala na vrchu, toho príčinu vidíme v tom, že vrchnosť pri usporiadaní tejto nanajvýš pálčivej otázky chytila vec za nepravý koniec. Ne-spomohlo ani vyzdvihnutie ciel na obiliny, ani ustálenie ich najvyšších cien a o rekvi-rovaní domácu zpotrebu prevyšujúcich zásob už sa ozývajú hlasy, že sa ono neprevádza tak, ako si to konzumujúce obecenstvo predstavovalo. Vzdor všetkým týmto poriadkom konzum nedostane ani zrnka obilia za najvyššie ceny a múky tým menej, lebo keď chce dačo kúpiť, musí pod všeliakými titu-lami ku tým cenám „priplatiť" 10 20% a zvyšok tento shrabnú agenti do svojho bezodného vrecka.

Aby sa tomuto o pomstu do neba volajúcemu klamáŕeniu prietrž urobila a ľud čo aj za značne vysoké ceny predsa ku múke prišiel, vláda vydala v piatkovom čísle úradného „Bpesti Kôzlonyu" pod číslom 422/1915 M. E. nariadenie, v ktorom na základe už známych splnomocňujúcich zákonov

platnosť svojho už vydaného nariadenia ohľadom vyjavenla a vyvlastnenia všetkých obllin a kukurice rozširuje aj na vytavenie a vyvlastnenie všetkých domácu zpotrebu prevyšujúcich zásob múky pšeničnej, ražnej, jačmennej, kukuričnej, zemiakovej a ryžovej

Nariadenie toto stupilo v deň vyhlásenia do platnosti a tak od tohoto piatku přijdu pod vrchnostenskú kontrolu všetky zásoby múky a minister hospodárstva dostal plnú moc, na všetky kdekoľvek v krajine sa nachádzajúce zásoby múky kedykoľvek ruku položiť.

Druhé dôležité opatrenie tohoto nariadenia smeruje na trestanie nerladov pácha ných pri oapredajl obilia a múky a vyhlasuje to za priestupok trestať sa majúci po dva mesiace a po 600 korún pokuty, ktorý spácha ten, kdo ponadvýš ustálených najvyšších cien požaduje, dáva, alebo sľubuje akékoľvek príplatky bud pre seba alebo pre dakoho iného. Pod ten istý trest padne, kdo alebo schválne, alebo s preminutím povinného dozoru na akýkoľvek spôsob mal ruky v tom, ak jeho s odpredajom poverený zamestnanec, alebo iná odpredaj zprostredku-júca osoba ustanovenie o najvyšších cenách úlisné prekročí, alebo zmarí, alebo na akýkoľvek spôsob napomáha alebo zatají pokračovanie kohokoľvek, smerujúce na podobné úlisné prekročenie alebo zmarenie týchže cien.

Ako vidíme, je obsah tohoto nariadenia všestranne mnohosľubný a menovite jeho trestne ustaventa poskytujú policajným vrchno

stiam rukoväť, môcť vec pochytiť za ten „lepší konec" a na krky stupiť nesvedomitým úžerníkom s obilím vôbec a s múkou menovite. Z tohoto zreteľu prijali kupci nariadenie toto s veľkým uspokojením, lebo je už možnosť tu, že budú môcť dostávať múku vo veľkom za najvyššie ustálené ceny bez iných poplatkov, čo im umožní, — ako sa bol predseda ich nákupnej korporácie verejne vyslovil, — že i oni budú môcť ju predávať v lepšom páde aj poniže pre malý odpredaj ustáltť sa majúcej najvyššej ceny.

Nám sa tak zdá, že práve v tom väzí koreň všetkého zla, ktoré sa na nás svalilo, — a uznáva to aj sama tunajšia polícia, že pre malý odpredaj obilín a múky sa najvyššie ceny neustálily, len povedalo sa vo všeobecnosti, že ony nesmú byť nepoměrné väčšk ako sú ceny ustálené vo veľkom. Lež dľa mienky pekárov, detailný obchod musí rátať aj s takými výdavkami, ako je cena vriec, lebo árenda za ne, doprava do magazínu a ešte bohvie aké, do najvyšších cien nezarátané výdavky, ktoré ako bočné výdavky za tovar menia sa každým dňom ešte aj dľa bydliska kupca, alebo pekára, ktorý má v odľahlejších štvrtiach mesta árendu sklepu lacnejšiu, dovoz tovaru z mlynov pri samom Dunaji postavených, ale zase je drahší, ktoré oboje neomylne vlíva aj na cenu, za akú on múku predávať môže, aby i on pri malom odpredávaní mal „občiansky osoh, z ktorého by svojim investíciám a námahám zodpovedave vyžiť mohol.

Vzdor všetkým týmto obavám ale je isté, že nariadenie toto ak sa ono menovite v i f jeho trestnej čiastke svedomité prevedie,

• odstráni aspoň tie najhrubšie neriady a my, j čo aj draho, budeme predsa len môcť múky I dostať.

BESEDNICA. Predpovedanie terajšieho spôsobu

vojny. Johann v. Bloch vydal ešte r. 1899. v

Berlíne dielo „Der Krieg" O tomto ojedinelom a doprosta vešteckom diele hovorí viedenský časopis „Der Morgen" nasledujúce veci:

„Bloch predpovedal obrovský rozvoj válečných prostriedkov ako následok do nekonečna stupňovaného zbrojenia. Všetko, čo dnes prežívame s hrúzou, ako ničivé prostriedky, na zemi i pod zemou, na vode i pod vodou, i vo vzduchu, on o všetkom tom vedel, že príde. A jako prostriedky, tak predpovedal i spôsob vedenia budúcej vojny, ďaleko ešte pred praxou, ktorú Japonsko dalo odborníkom starej Európy. Lebo veď dielo Blochovo vyšlo r. 1899.

— Musí dôjsť ku celkom zmenenej taktike — tak dedukoval Bloch zo svojich vývodov. Zápas uzavřených vojenských máss je v budúcnosti vylúčený. Bojovať sa bude v radoch uvolnených a pomocou ustavičného ukrývania sa. Vojna sa pretvorí na trvalú oblieha-ciu vojnu, pri nejž postupujúce massy budú prinútené po každom postupe zahrabať sa do zeme. Tým sa stane útok temer nemožným a len za najväčších obetí previesť sa

dajúcim. Jazde pripadne v budúcnosti len podriadená rola.

Následok tejto premenenej taktiky pôsobiť bude rozhodne na rozsiahlosť a rozloženie bojišťa počas trvania jednotlivých bitiek a tým aj na dobu trvania celej vojny. Bojiště zaujme ohromný priestor, bitky budú trvať za niekoľko dní a budú tak krvavé, ako to ešte v histórii vojenstva dosiaľ zaznačené nebolo. I v noci bude bojovanie. Ohromný rozvoj techniky umožní, že sa nepriatelia budú môcť zasypať na diaľku mnohých kilometrov črepami šrapnelov. Tento vývoj poskytne strane brániacej sa postavenie priaznivejšie, kdežto strana útočiaca bude môcť len pomaly napredovať i to len pod ochranou nahádzaných násypov. Bloch pochybuje, "že bude možno dôjsť k rozhodujúcim bitkám, podľa starého spôsobu. Bitky budú tak pustošiace, že obe strany musia z nich vyjsť oslabené, tak že nebude ani víťazov, ani přemožených a len vyčerpanie síl bojujúcich strán prinesie, z núdze, zastave-vnie nepriateľstva. v.

More blata. „Přerovský Obzor" uverejňuje tento list

zo severného bojišťa : „Vruskom Poľsku, 14. januára. Nikdy som nevidel toľko blata, ako tuná. Zaviaznnť po kolená a nemôcť vytiahnuť nohy z tej hustej lipkavej massy, je nám už ani nie novinou. Teraz už viazneme až vyše kolien. Len dobre, že ešte neko- i

náme väčšie marše; ďaleko by sme nezašli ; ale my radšej v tom blate spíme, ako by sme sa mali v ňom brodiť. V zákopoch nám slniečko rozohrialo steny i podľahu, takže vyzeráme ako čističi kanálov. Chceš sadnúť, sedáš si do blata, opreš sa rukou o stenu,' zaboríš sa do studenej hliny. Pod tanistrou je zem rozohriats, flinta v blate, všade iba blato. I vo vlasoch je blato a snáď už aj pod vlasami je blato. Škoda len, že Rus neplní svoje granáty a šrapnely blatom. Poslal by som vám trocha toho blata na ukážku, ale nie je na ňom nič zvláštneho. Práve ako u nás, miesty čierne, inde zase žlté, — jedným slovom ako naše, lenže ho je tu o moc viac. — Podotknúť musím, že máme tu ešte jednoho nepriateľa, ktorý nás sužuje vo dne i v noci. Vlastne je to priateľ (od slova „prítulný"), ale nevítaný. Také maličké, nevinné zvieratko, miluje ľudskú krv a pred ktorým ani ten najhlbší zákop neochráni. — Nanášej fronte nebojujeme, okrem trochu tej dělostřelby. Snáď je tomu na príčine nepohoda, lebo trény a delá nemožno z jednoho miesta na druhé prevážať. Aj marše pechoty sú obtížné. Naši ľudia sú dosiaľ „v dobrej forme", sú oni za celý čas naučení biede aútrapárm" sú dosť nadšení a skromní pri tom. Trochu dohánu a tu i tu kvapka rumu uspokojí každého. Dúfame, že onedlho bude pokoj a to nám bude odmenou za všetky biedy a trápenia. Do videnia v Přerove.

Váš /. //.

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Cfslo 21

)jffB£li Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 29. januára na poludnie :

Nastala silná metelica. V západnej Haliči a v Poľsku boly len rekognoskovania, srážky predstráží a kde to rozhľad dovoloval, aj delostrelecké boje.

V Karpatách, na západ od užokského priesmyku sme nápady Rusov odrazili s ťažkými ztrátami pre nich. Pri Vezérszál-lási a Volóci sa boje zkončily; nepriateľa zahnali sme na výšiny priesmykov a zajali sme znovu 400 Rusov.

V Bukovine je ticho. Podmaršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 29. januára :

Nápad Rusov na okolí Kussovu, od Gumbinenu na severovýchod sa zmaril pri značných ruských ztrátách.

V severnej čiastke Poľska niet žiadnej zmeny.

Na severovýchod od Bolymova, od Lavicu na východ naše vojsko vyhnalo nepriateľa z jeho na předku ležiacej pozície a vniklo do hlavnej pozície. Vydobyté zákopy sme aj vzdor tuhým nočným proti-nápadom — okrem jednoho kúsku — podržali a zariadili.

Hlavné vodcovstvo. Haag, 29. januára. Z dojmov, spôsobe

ných úspechmi rak.-uhorského vojska v Bukovine a v Karpatoch, holandskí odborníci zatvárajú, že je sila ruskej ofenzívy úplne zlomená a že sa ani výhľady ich ďalšej defenzívy nemôžu vysoko odhadovať.

Berlín, 29. januára. Znepokojovanie Východného Pruska a nápady proti pevnostiam tejto provincie sa Rusom nezdařily ani teraz, ktorf, ako známo, na počiatku vojny podobné podujatia zaplatili ztrátou státisícovou. Od tých čias viackrát sa pokúsili raz s menšími, raz zase s väčšími silami o nápad, ale boli ystave docieliť len ten jediný úspech, že nedávno prenikli až ku Lotzenu, zpod ktorého mohutných opevnení ale prinútení boli sa zase utiahnuť. Boje posledných týždňov odohraly sa okolo Gumbinenu. Tu Rusi s pomerne veľkou silou útočili, ale každý útok sa im zmaril po:i nemeckou kanonádou. Rusi na tejto fronte probovali najsamprv s tým, že väčšie massy jazdectva hodili do boja, ale aj tento pokus nemal výsledku, lebo s veľkými ztrátami prinútení boli svoje jazdectvo odvolať. Nemecké vodcovstvo umele prekáža tomu, aby Mazúrske jazerá zamrzly a s veľkou pozornosťou hľadí na to, aby tamojší kraj aj naďalej ostal vhodným ku defenzíve doteraz tak úspešnej. („A Napu.)

Petrograd. 29. januára. (Cez Rím.) nNo-voje Vremja" píše, že na pravom brehu Visly, na priestore pri dolnom toku rieky na blízkosti rieky samej, potom na východ od Visly Rusi pokračujú vo svojich bojoch proti nepriateľovi. Výsledok týchto udalostí ale, ako to aj sama úradná zpráva soznáva, vzdor prudkosti, s akou sa tieto boje započaly, dostaly len druhotriedneho významu. Na ľavom brehu Visly sa tiež v r bojoch pokračovalo, ale ani tu, ani pozdĺž Dunajca nebolo zaznačiť sa mohúcej zmeny. Na fronte bez prestania trvá boj pechoty a delostrelectva.

Kodaň, 29. januára. V severnom Poľsku, ako z Petrogradu píšu, nastala tuhá zima. Teplota klesne dakedy až na 8—10 stupňov pod nulou. Ak takáto zima ešte dakoľ-ko dní potrvá, zamrznú na tomto území všetky rieky. „Ruskoje Slovo" v dlhšom článku zaoberá sa položením, aké nastalo na bojišti následkom tohoto výbuchu zimy a prichádza ku konklúziám pre Rusov celkom neprajným.

Berlin, 29. januára. Dľa zprávy „Bur. Wolf/" dňa 25. t. m. jedna námornícka Pcrseval-vzducholoď letela smerom ku ruskému prístavu Libau, z tejto cesty sa ale

nevrátila. Dľa zprávy ruského námorníckeho gen. štábu 25. t. m. jeden Zeppelin lietal ponad Libau a hádzal bomby. Vzducholoď následkom střelby na ňu započatej, spadla do mora, kde ju ruské lode zničily. Osobie vzducholode padlo do zajatia. Z horejšieho úradného zistenia vysvitá, že sostrelená vzducholoď nebola vzducholoď dľa systému Zep-pelinovho.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 29. ja

nuára : Jedna naša letúňska čata počas nočného

letu hodila početné bomby na anglické etapné vozotajstvo. Nápady nepriatela, urobené na nás na dunách, od Nieuportu na severozápad, sme odrazili. Na jednom mieste do našich pozícií vniknutého nepriateľa sme nočným prepadnutím z nich vyhodili.

Na juh od kanálu Labassée pokúsili sa Angličania o zpätvydobytie jednej im odobratej pozície. Nápad sme ľahko odrazili.

Na ostatnej čiastke fronty podstatná udalosť sa nestala.

Hlavné vodcovstvo.

odporúča

hornoslezské uhlie a koks Žiadajte si olferty. Odpoveď obratom posti.

ZO SVETA. Genadiev.

Tento známy bulharský politik zdržuje sa teraz v Ríme _ ako zvláštny vyslanec bulharskej vlády. Účel jeho vyslania je tajný, a len toľko sa povráva, že pracuje tam na dohode balkánskych štátov s Talianskom, aby bolo zabezpečené spoločné vystúpenie. Genadiev sa v Ríme teší veľkej obľube — novinárov, ktorí ho deň po dni vyhľadávajú, chcejúc z neho dostať odpoveď na otázku, čo donesie Bulharsko. „Berliner Tageblatt" takto referuje o jeho výzvedách: „Bulharský zvláštny posol Genadiev vyjadril sa tu v rozhovore takto: V Bukarešti sú prúdy vo verejnej mienke, ktoré by rady donutily vládu, aby sa vzdala neutrality. Avšak až do tohoto okamihu nie som vstave zistiť, či je skutočne takáto eventualita blízka. V každom prípade by účasť Rumunska vo svetovej vojne znamenala tiež pre nás nedohľadné dôsledky. Nemáme síce zvláštnej smluvy s Rumunskom, avšak dorozumieme sa ľahko. Zdá sa tiež, že Srbsko chová sa dnes menej odmietavé k revízii bukareštskej smluvy. „Giornale ďltalia" uverejňuje rozhovor s Genadievom, ktorý vyhlásil, že Taliansko stalo sa obsadením Valony balkánskou mocnosťou, ku ktorej balkánske štáty môžu hladeť s plnou dôverou, poneváč Taliansko na Balkáne nesmeruje k politickej lebo hospodárskej hegemonii. Objavenie sa tretej veľmoci na Balkáne znamená vynikajúci prvok rovnováhy. Genadiev skončil s vyslovením nádeje, že Taliansko, ktorého vojenská a teda i politická a mravná moc neutralitou stále rastie, bude na strane Bulharska, bude-li sa jednať o ochranu obostranných záujmov a rovnováhy na Balkáne."

V Portugalsku vypukla revolúcia. Dľa zpráv vypukla v Portugalsku revolú

cia dôstojníkov. Podnet k revolúcii zavdala okolnosť, že vláda nechcela prepustiť na slobodu jednoho zatknutého dôstojníka a žiadosť dôstojníkov na toto odmietla. Mnoho oficierov bolo zatknuté a odvedené na vá-lečnú loď. Portugalska vláda tvrdí, že je to spiknutie monarchistické, proti tomu však svedčí okolnosť, že zo spiklencov mnohí bo

jovali za republiku. Dľa zpráv „Lyon Repu-blainu" celý portugalsky kabinet podal demisiu. Gen. Pimentro Castro ujal sa dočasne predsedníctva v ministerstve. Zprávu túto potvrdzuje i časopis „N. Ztiricher Ztg.".

Biliňski odchádza. Už dávnejšie sa hovorí, že spoločný mi

nister financií BUiňskt opustí svoj úrad. Ako príčinu uvádzajú ju rozdielne názory s Ti-szom, čo sa týČe Bosny a Biliňského dávnejšie spory s Burianom, ktoré sú viac-menej osobného rázu. Na každý pád je príliš interesantné, že po spoločnom ministrovi zahraničia ide na odpočinok i spoločný minister financií. Potvrdzuje to len našu starú mienku, že tu jedná sa o zmenu celého systému. „N. Fr. Presse" píše medzi iným o kríze: Sú snáď rôzne dôvody pre povesti o kríži, jedno je však medzi nimi isté: krvavá udalosť v Sarajeve.

Za nástupcu je vyhliadnutý bývalý rakúsky ministerský predseda dr. Koerber. O tomto píšu „Lid. Noviny" medziiným: „Vymenovaní tohoto za společného ministra financí byla ovšem událost převyšující významem svým pouhou osobní záměnu na čelném vládním místě. Znamenala by totiž nejen osobní, ale i politické reaktivování čelné a sporné osobnosti vnitrorakouské politiky. Dr. Koerber na své úřední dráze prošel skoro všemi resorty státní správy a není pochyby, že jako správce společných financí vyplnil by nový úřad celou svou osobností. Jaké úkoly by ho na novém působišti čekaly, toť otázka ovšem, která se nedá rozřešiti jen více méně pravděpodobnými příčinami případného odchodu Biliňského a která úzce souvisí s celou nynější politickou situací naši říše. Že za úřadováni Koerbrova v Panské ulici nechybělo jeho vládě podnětů a akcí velkého slohu, je známo, sem patří jeho několikráte opětované pokusy o česko-německé vyrovnání za poměrů nepříznivějších než měli jeho nástupcové, sem patří jeho velké investiční předlohy, vodní cesty, jednání s tehdejším uherským ministrpresidentem, jímž byl — hr. Ttsza, ve společných, zejména vojenských věcech, hledání kompromisu v otázce vlašské university a j . Že však tyto podněty nebyly přivedeny ke skoncování, je rovněž známo."

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Dve nariadenia ministerstva.

Okrem nariadenia ohľadom „vyjavenia" a rekvirovania zásob múky a trestov za pre-stúpenie maximálnych cien, ministerstvo vydalo tento týždeň ešte dve dôležité nariadenia, obe na základe zplnomocňujúceho zák. čt. LXIII 1912. Poneváč veci dotknuté v týchto nariadeniach môžu sa týkať každého, tak ich obsah v krátkom výťahu podávame v nasledovnom:

To prvé určuje ohľadom mlynov, melúcich za plácu alebo za čiastku dovezeného zbožia múku výlučne len ku domácej zpotrebe toho, kdo dá mleť, že mlyny tieto iba tak smú prijať na zomletie pšenicu alebo raž, ak patričný dovezie to isté množstvo jačmeňa alebo kukurice alebo obojich spolu ku zomletiu. To znamená toľko, že menší mlynári, akí sú po našich obciach všade, iba vtedy budú smeť beztrestne zomleť vrece pšenice alebo raži, ak sa im dá k zomletiu aj vrece jačmeňa alebo kukurice. Z takejto pšenice alebo raži u mlynár smie vyrobiť okrem otrúb len 15% výražkovej múky, ostatok múky ale v nepomiešanom stave oddá súčasne so somletym jačmeňom alebo kukuricou. Kdo nariadenie toto akýmkoľvek smerom prestúpi, trestať sa bude zatvorením po 2 mesiace a peňažným trestom po 600 korún. Platnosť nariadenia tohoto počalo sa už v deň jeho vyhlásenia a preto nielen mlynári, ale aj tí, čo dávajú mleť musia aé požiadavkám nariadenia tohoto zadosť urobiť. Kdo dáš tedy mleť pšenicu (žito) alebo raz, daj ku zomletiu to isté

Číslo 21 S L O V E N S K Ý D E N N l K Strana 3

množstvo jačmeňa alebo kukurice, lebo ináče mlynár ti nezomele nič, ty ale môžeš dostať pokutu.

To druhé nariadenie týka sa vykonania neodkladných hospodárskych prác ako verejné práce, a v ňom určuje sa, že vrchnosti v tom páde, ak by sa na základe zák. či. L : 1914 vyskytla potreba osobne/ práce alebo iných dodávok, taktiež aj vykonanie neookladných poľnohospodárskych prác ako verejné práce, každá dľa svojho oboru majú ku nariadeniu takýchto prác pýtať si splnomocnenie od patričného ministerstva a ono potom ustáli v usrozumení s ministerstvom financií za tieto verejné práce platiť sa majúcu náhradu. Ak by tedy ku pr. v čase dozrievania obilia nebolo dosť žencov po ruke, môže slúžnov-ský úrad po obdržanom zplnomocnění od ministra nariadiť, aby žatva sa vykonala ako verejná práca, ako keď ku pr. v čas nebezpečia povodne všetci zdraví ľudia musia isť hrádze kopať. Za takúto z nariadenia vykonanú prácu bude sa ovšem platiť, ale zato predsa má nariadenie toto ohromný význam, menovite tohoto roku, keď značná čiastka pracovných síl stojí v zbrani a tak vždy bude hroziť nedostatok pracovných síl, keď sa hospodárske práce, ako sa hovorieva, „jedna druhú naháňajú".

LITERATÚRA. Národopisný věstník Československý. Roč

ník IX., č. 10. Rediguje J. Polívka. Vydáva svojím nákladom Společnosť Národopisného Muzea Českosiovanského. Obsah: V. Ttlle: Pohádky Anny Krystinové- opelkové; Joža Čemik: O sbírání lidových písní. Literatura. Drobná zprávy národopisné.

Úvod do filosofie. (Spisy Františka Drtiny.) Díl I. Historický: Základní úvahy. Myšlenkový vývoj evropského lidstva. Sošit 19—20. Nákladom Jána Latchtra na Kr. Vinohradech.

Naše doba Revue pro vědu, umění a život sociální. Vydavatel: Jan Lalchter. Redaktor : prof. dr. T. G. Masaryk. Ročník XXII. Sošit 1. Obsah: Poplatní sila zemí českých. Napsal Jan Koloušek; Válka a populační problém. Napsal dr. Edvard Beneš; Rozluka cirkve a státu. Napsal prof. dr. L. Wahrmund; Pohyb obyvatelstva stěhováním

na českém a německém území v Rakousku. (Příspěvky k řešení české otázky.) Napsal Ant. Boháč; Zachování mozkové zdatnosti. Dři Warren, Paton, Dohlgrěn, Cotton; Pro lepší poznání své vlasti! Napsal dr. fos. Svoboda; Budoucnost Cíny. Napsal Z. r. Dr. Scie-Ton Fa. Rozhledy. Věci sociální. Národní škola. Střední škola. Literatura. Po životě náboženském a církevním. Přípravy k šestému červenci 1915. Ženské hnutí. Zprávy. Feuilleton: Horror vacui. (Sestře Sylvii připsáno.) Napsal J. S. Machar. Naše

Doba vychádza 20. každého mesiaca v so-šitoch šesfhárkových. Predpláca sa na rok K 1420.

UOdflCI 0 KTORÝCH NECHYROIffiŤ. O mnohých vojakoch nemá ich najbližšia

rodina od viac týždňov, ba často aj od mesiacov žiadnej zprávy. Nevedia o nich, či sú raněni, či padly do zajatia a či hádam už aj v chladnom hrobe odpočívajú.

Aby sme nášmu obecenstvu dopomohli v tom, žeby o takýchto dostalo nejakú zprávu, otvárame novú rubriku. „Vojaci o ktorých nechyrovať1. Za mierny poplatok (5 halierov za slovo) uverejníme vyzvanie, aby v ozname udanej osobe podali patriční čitatelia hlavne vojaci — zprávu o vojakoch, o ktorých rodina dávnejšie nič nechyruje. Prosíme presne udať meno patričného vojaka, číslo pluku (regimentu) a kompanie, pri ktorých slúžil a aj adresu, kam má byí odpoveď poslaná. Administrácia na dotazy neodpovie, ale zprávy podajú len čitatelia.

Obnos možno zaslať i v známkach.

Mári in Kučera, Čatár c. ak. peší 25. pluk, 10. F. kompánia. (Tábori posta 107.) Kdo by o ňom niečo vedel, nech píše na adresu: Andrej Kučera, Haj nik (Zólyom megye). 4228

Chýrnikí

f Z U B N Ý T E C H N I K 41" 1ŠTEFHN P. PÁL,

Budapest, ¥11., Dohány u. 88. prevádza všetky do toho oboru spadajúce práce, ako: umelé zuby, zlaté korunky, zlaté spojky zubov attf.

Budapest, dňa 30. januára. — Smrf. V Sietnici zomrela dňa 23. ja

nuára pani Zuzanna Salvová matka známeho, tiež už zosnulého slovenského spisovateľa Karia Salvu v 86. roku života. Pochovaná bola dňa 25. januára pri valnej účasti obecenstva.

— Gróf Czernin pri kráľovi, sváš vyslanec v Bukarešti, gróf Czernin prišiel včera do Viedne a bol do obedu na audencii u kráľa. Po obede mal poradu s ministrom zahraničia, s bar. Burianom.

— Válečné výdavky Anglicka. Dľa „Base-ler Nachrichten" činia dosavadně výdavky Anglicka na vojnu 207 mil. funtov šterlingov (jeden funt-šterling = 24 korún).

— Ruský minister peňažníctva v Paríži. Bárke, ruský minister finančný, o ktorom sa hovorilo, že zaďakoval, prišiel do Paríža.

— „Národná Politika" prestala vychádzal Bulharský časopis „Národná Politika" prestal vychádzať. Mal úkol agitovať medzi Bulharmi, aby Macedonia bola Srbom odobratá

— Nemeckí poslanci vo vojne. Dľa jednoho nemeckého časopisu koná vojenskú službu 61 rfšsko-nemeckých poslancov, medzi nimi 14 konzervatícrov, 2 z ríšskej strany, 4 z hospodárskeho sdruženia, 16 zo stredu, 1 Poliak, 1 elsasko-lotrinský zástupca, 12 národných liberálov, 7 pokrokových ľudových, 2 sociálny demokrati a 2 divokí.

— Čajový monopol v Rusku. Rusko zamýšľa zaviesť monopol na čaj, ktorý by vyniesol ročne 344 mil. rublov.

— Nové povolanie v Rusku. „Frankfurter Ztg." telegrafuje z Petrohradu, že carským úkazom povolávajú z regrútov na rok 1915 predčasne 585.000 mužov.

— Zakázané reči v Kíjeve. „Rječ" píše, že 18. t. m. bolo zakázané v Kijeve každé verejné užívanie nemeckej, maďarskej a tureckej reči.

— Konec vojny. Posiaľ už z každej triedy ľudstva vyšiel dáky prorok o konci S vojny, málo odpovedí sme však počuli f na túto otázku od zodpovedných vod- \ cov. Teraz máme príležitosť i takéto j proroctvo zaznamenať. Gen. Joffre mal po- j vedať, dľa rimských česopisov, že vojna bude j skončená koncom leta. Rozhodné fáze bojov j budú na západnom i východnom bojišti sú- j časne. Do konca leta armáda trojdohody j bude rozmnožená o 4 miliony mužov. Joffre j sa vyslo.il veľmi optimisticky.

— Pešfský a viedenský mešťanosta na j fronte. Mešťanostovia Viedne a Pešti boli j vyzvaní najvyšším vedením, aby vyhľadali ] pešťský, resp. viedenský sbor na válečnej j fronte. Mešťanostovia odobrali sa ta dnes.

— Na podporu Slov. Denníka poslal: Bo-huznámy 1 kor. Vďaka!

Majitel a vydavateľ SLOV. DENNÍK ÚC. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON STEFÁNEK.

Krásny clai* pre dietky!

na veže kostolov, kaply, školy, radnice .«! ..a s lOrocnou záruken c. k. štátnou cenou vyznačená prvá moravská

výrobňa hodin

Fr. Moravusa v Brne, Nová ul. 25. (Morava) Dodávateľ hodín na posv. Hostín, V. ehrad a 1.850 hodín po

stavených. 4033

Rozpočty z ( terms.

aspigjte p r i a m o u «|pSOi»ŔfcfflU

pre úrazy sisbfnové i pupecné, suš- jj pensoria, dobre priliehajúce brusné pžsy pre dámy, punčochy s oblnadiá j pre kííe, žily vložky pre ploské no

hy IPlittiussl, panciere a orihopedické šnorovačky

pre --křivené chrbtové kosí;. S * fee!6 fssS Išla i taaí&ie iúäím árahn. S *

Žiadajte cenník!

B« P E D i Í % bandažisía V PRAZE-IL, iSBBWg^ '

Strana 4 SLOVENSKÝ DENNlK Cislo 21

1

I 1 u

1 m

m

ŽIVNOSTENSKÍ B i l i f P R I I Centrála v PRAHE, na Příkopě č. 30. Akciový k a p i t á l K 8 0 , 0 0 0 . 0 0 0 . T e l e f o n č i s . 225, 3837 a i n é .

Rezervné a p o i s t n é f o n d y vyée K 2 5 , 0 0 0 . 0 0 0 . 2 3 f i l i á l o k .

Prevádza všetky obchody bankové, prenajíma SAFES (bezpečnostné schránky).

Zenenárňa. Kupuje a predáva cudzie bankovky* zlaté a str ieborné mince, výplaty a šeky na Nemecko, ako af na mestá v neutrálnych štátoch, losy a iné cenné papiere, obstaráva výplatu kupónov a tažených efektov, poisfuje slosovateľné papiere, proseiessy ku všetkým fahom atď. 3m

HĚHB

I

Za drobné oznamy platí sa vždy vopred, a síw 4 haliere sa siovo; ssačiatocné a každé hrubo tláčen slovo 8 halierov. K nabídkám k sňatku a ka všetkým takým oznamom kde deäíé příhlasy expeďajt administrácia, treba priložiť 20 halierov na porte, Pri dotazoch trrehs? oriložií anámku na odpoved.

Pri objednávkach odvolávajte sa na

Slovenský Dennikl

VYSE iOO KUSOW najtrvanlivejších

I VOZNÍC z jssenového dreva má

stále na sklaáe

FR. GROH, bednář vjiŕíne, Čechy. Stält sochá ásoba na tislo kusov.

Odporúčame

1 1 1 1

ZPOD KOSY Cena brožirovaného výtisku K 1*80

, viazaného „ K 2-50 „ v plátne viazan. „ K 3'—

Objednávky vybavuje vydavateľ: Budapeštiansky nakladateľský spolok úč. sp., Budapešť, VIII., Mária ulica číslo 15.

Sporiteľňa účasíinársky spolok u Turí Su. Martine. A k c i o v ý k a p i t á l K 1,100.000.-. Z a l o ž e n á r o k u 1868. V k l a d y K 9,400.000.—.

Cenfrälka y TUFČ. S». Máriine. WW Filiálky u Lipt.Su. Mikuláši, na Vrútkach a u ŠfciSs. Tepliciach. Expozitúry: v Sučanoch, v Mošovciach a v Slov. Právne. Pridružený ústav: Hrádocká sporiteľňa v Hrádku. Z a o b e r á s a b a n k o v ý m o b c h o d o m k a ž d é h o d r u h u a a s s e k u r u j e p r o t i o h ň u , k r u p o b i t i u , n e h o d e n a ž i v o t . — V k ; a « y z ú r o -k u j ú s a č«* n a j v ý h w d n e j é i e . — S p i a sté l í s t k y p o š t o v e j s p o r i t e ľ n e k b e z p l a t n é m u p o u k a z o v a n i u v k l a d o v z d « r n n a . 3872

Naším peňažným úsiawcsm odporúčame našu moderne zariadenú najlepšími sfrojami a moderným písmom opatrenú

kníhtlačiareň. Vyhotovujeme rýchlo, vkusne, lacno a bezchybne ročné

súvahy a všetky bankám potrebné tlačivá. Pri kníhtlačiarni máme dobre zariadené

kníhväzačsfvo. Viažeme mesačné ä ročné výkazy, knih? jednotlivé i celé knižnice, Ráčte sa s dôverou na nás o b r á t i l .

Budapešt iansky nakladatelský spolok účast inárska spoločnosť ROZPOČTY na po. ži s danie zdarma. Budapešť, VIII., Mária u. 15 ROZPOČTY na p o -• ž i a d a n i e z d a r m a .

P o z n á m k a g Keď ž i a d a t e o r o z p o č t y , r á č t e vždy udfef n a a k é t l a č i v á .

Tlačen Bustepsftlsnsií&e naklsdatefek&bo tpolka úéasíinárskej spoločnosti, Budapest, VII!.. Mária ulica Číslo 15,

http://Lipt.Su