fychodä mimo padělku a pis-Iku každý deňř Fpredvežer dá-íarau o 6. hod,

Redakcia a administráciu

Budapest, VIIL, Mária úl. č. 15.

Predplatil na rok . K 20— na pol roka K 1D-— naätvrfrokaK5'— na mesiac . K 1*73

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky rofins 32 korún. =

Ročník VI. Čí$lo 183. BUDAPEŠŤ, v utorok 28. septembra 1915 J e d n o t l i v é 6í»Sa pjs S h a i .

Severné bojiště.

Ůtadná zpráva, vydaná 25. septembra na poludnie:

Na severovýchode je položenie nezme­nené.

Vo východnej HaJičí nebolo významnej­šej udalosti.

Na našu volyňskú frontu zahájil nepria­teľ znovu celý rad často mimoriadne prud­kých útokov, pri ktorýeh na podajedných miestach vniknul do našich zákopov, ale sme ho všade krvavé odrazili.

Rusi utrpeli vefké ztráty. Na fronte pri Ikve sme predvčerom a včera zajali spolu 20 oficierov a asi 4000 mužov.

Pri dolnom toku Štyru cez lesnaté a močiarové pásmo napred sa derúce rak.-uhorské jazdectvo zase vytrhlo nepriateľovi z rúk viac húževnaté bráněných obci.

V Litve naše vojsko postúpilo až po vidiek Krašina.

Podmaršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 25. sep­tembra :

Armádna skupina maršala Kindenburga : Juhozápadne od Lennevadenu, ďalej pri

Vilejke a Rabani odrazili sme útoky Rusov. Južne od mesta Soly pokračujeme v na­

šich bočných nápadoch. Rusi ešte kládli odpor nášmu postupu na všeobecnej čiare ťahajúcej sa od Smorgona cez Vyšniev (západne od Zabereziny) po Didliatič (pri vtoku Bereziny do Njemenu).

Pri Friedrichstadte nemecký letúň so-strelil ruské lietadlo. Armádna skupina bavorského princa maršala

Leopolda; Severne od Moroliči sa Rusi húževnaté

bránia. Naše vojsko útokom zaujalo mesto Niegnieviči na severovýchod od Novogro-deku a odrazilo viac silných protinápadov. Východne od Baranoviči naše útočenie po­stupuje na západnom brehu Ščary. Dakoľ-ko sto Rusov sme zajali. Západne od Ledvjedči a ďalej na juh až po Lijk do­siahli sme Ščaru.

U skupiny maršala Mackensena, ako aj na juhovýchodnom bojišti je položenie ne­zmenené.

Hlavné vodcovstvo.

Úradná zpráva, vydaná 26. septembra na poludnie:

Nepriateľ aj včera s vynaložením veľ­kých sil pokračoval v námahách, našu frontu pri Novo Aiexinieci preboriť. Za viac dni trvavšia bitka zkončila sa s úplnou porážkou Rusov. Na všetkých tých bodoch, kde Rusi na čas vnikli do daktorých na­šich zákopov, naše ta prichvátavšie re­zervy vyhnaly ich znovu za veľkých ztrát pre nepriateľa. Ešte aj včera popoludní a večer desaťkrát zopakovaný ruský útok stroskotal sa južne od Novo Alexiniecu. Východne od Záložce cez rozostrielané prekážky do našich zákopov vniklé ruské

• čaty sme zajali. Na čiare Ikva—Štyr činnosť nepriateľa

ochabla. Vo východnej Haliči je ticho. V Litve bojujúce rak.-uhorské vojsko pri

Krašine odrazilo nepriateľa na východný breh hornej Ščary.

Podmaršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 26. sep­tembra:

Východné bojiště. Armádna skupina maršala Hindenburga:

Východne od Vilejky sme novšie nápa­dy Rusov odmietli. Západne od Vilejky je prudký boj.

Na fronte medzi Smorgonom a Vyšnie-vom na viac bodoch vnikli sme do nepria­teľských pozícií; boj ešte trvá. Severozá­padne od Zabereziny naše útočenie hodilo Rusov za Berezinu. Ďalej na juh pri Dje-latiči a Ljubši dosiahli sme Njemen. Za­jali sme 900 Rusov a ukoristili 2 strojové pušky. Armádna skupina bavorského princa maršala

Leopolda: Nepriateľa sme ešte ďalej zatlačili. Odo­

vzdali sme 550 zajatcov. Armádna skupina maršala Mackensena:

Položenie je nezmenené.

Juhovýchodné bojiště.

U nemeckého vojska sa významnejšej udalosti nestalo.

Hlavné vodcovstvo.

Novinársky válečný stán, 26. septembra-Ruská ofenzíva vo východnej Haliči a na fronte Ikva—Štyr, kde mohla tejto čiastke fronty s pomocou veľkej presily útočiacich pripraviť veľké ťažkosti, tak sa zdá, prešla už svoj vrcholec bez výsledku. V posled­ných 24 hodinách bolo útočenie Rusov len na odseku okolo Novo-Alexiniecu a pri Zá­ložce tak prudké, ako predtým na každom bode tejto fronty. Tu sa Rusi s najúplnej-ším napružením síl sobrali ku zúfalému ná­poru. Otočiace kolóny, hlboké na mnoho členkov, boly nemilosrdne hnaté na naše čiary a jedon útok nasledoval za druhým. Rusi sa domnievali, že týmito ustavičnými náraz­mi naše vojsko zunavia, kým oni svoje vlastné sily občerstvovali neprestajne priťa­hovanými rezervami. Hrdinskosť a húževna­tosť nášho vojska predsa len zostala víťa­zom a dnes sa už ukazuje, že je ruská ofen­zíva aj na tejto čiastke fronty blízko ku svojmu koncu. (P. Ll.)

Južné bojiště. Úradná zpráva vydaná 25. septembra na

poludnie: Naše delostrelectvo s úpechom strielalo

na kolóny vozotajstva okolo Belehradu a na nepriateľskú pechotu stojaciu na výšine Topčideru.

Podmaršal Hôfer.

Talianske bojiště. Úradná zpráva, vydaná 25. septembra na

poludnie: Na tyrolskej západnej bitevnej fronte

naše delostrelectvo zahájilo kanonádu aj na odseku Ortlera. Jedna talianska čata, čo v doline Codek postupovala, ušla, dru« hú sme zahnali a jej pozícií ležiacich zá­padne od Kônigsspitze.

Naše vojsko východne od doliny hornej Daone očistilo Cima Latelu od nepriateľa.

Na fronte Dolomitov útok alpských, ku nemu sa dobrovoľne hlásivšich jágrov na

B E S E D N I C A . j Najšťastnejšie mesto v Europe, \

Bukarešt. Najšťastnejším mestom v Europe je dnes j

bez otázky Bukarešt. Nedotknuté vojnou, žije f obyvateľstvo jeho obvyklým svojim životom \ a menovite jeho vyšších „desať tisíc" žije v stálych rozkošiach a radovánkách.

Bukarešt sa dlho hrdil tým, že ho meno- j vali „Malým Parížom'. A to všetkým prá- 1 vom, lebo má s ním mnoho príbuzného. Až i na malé výnimky. V Bukarešti sú totiž ľudia \ toho náhľadu, že je krajšie to, čo je drahšie '. a preto posudzuje sa tam všetko dľa ceny. [ V Bukarešti treba mať vždy mešec s peniaz- \ mi v ruke. .Peniaze vydávať a peniaze vy-dávat . . . " je tam ustálenou parolou. Malý \ utešený dámsky klobúčik, ktorý tak svodné j na vás tam z toho výkladného okna pozerá, j stojí v Bukarešti najmenej päť ráz toľko, ako by stál v Paríži. Keby však nebol tak drahý, nebol by „chic", tak aspoň tvrdia krásne dámy bukareštské a vlečú svojich manželov

do obchodu, vzdor tomu, že títo zkúseni páni, ktorí už často v Paríži boli a tamojšie ceny dámskych klobúkov — človek nemusí kupovať vždy klobúk iba svojej žene - - do­bre poznajú, energicky proti tomu protestujú a sú toho náhľadu, že by bolo rozumnejšie, objednať klobúčik prosto z Paríža. Hod­vábne štrimfle, za ktoré platí sa v Paríži sotva osem frankov, nedostanete v Buka­rešti od 26 frankov. Vzdor tomu, že nie sú hotely smerodajnými pre lačnotu mesta, je predsa charakteristické, že skromná chyža stojí denne 24 frankov a obed v tom istom hoteli stojí temer raz toľko. Za košelu za­platíte v Bukarešti 20 frankov — a nie prá­ve za tú najelegantnejšiu — za topánky 50 frankov a za celkom obyčajný oblek 250 frankov. Ako tedy, — zadiví sa mnohý čita­teľ — je možné nazvať Bukaresť šťastným, keď je tam tak strašne draho ? Odpoveď je snadná: Poneváč celé Rumunsko je vojnou až dosiaľ ušetrené a ľudia sú preto vstave, aby tie veľké ceny platili.

Krásny je život v Bukarešti, krásni sú tam ľudia, pekné sú ich manýry, elegantný roz­hovor i celé chovanie. Bukareštské dámy sú

väčšinou veľmi pekné. Majú veľké, blýskavé oči, hnedé alebo čierne, obdivuhodné dlhé a jemné vlasy a skvostne formované tváre. Chôdza ich je graciózna a ľahká, postavy sú ohebnej, súmernej a je medzi nimi iste málo takých, ktoré by nevěděly, že sú vsta­ve mužských upútať. Prirodzená vec, že mnohé z nich svoju krásu umelými pro­striedkami napomáhajú, ale robia to spôso­bom nenápadným.

Mužskí sú zväčša nie veľkí, a až na malé výnimky tiež tmavovlasí, s čiernymi očami. Z lepšej spoločnosti je temer každý ele­gantne oblečený a používa, ako dámy, vý­tečné parfumy. Pri konverzácii sú nie hluční, a ich pohyby sú umiernené. Vznešená mladá generácia rada jazdí za rána v „Chaussé", ktorá tu nahrádza Rotten-Row v londýnskom Hydeparku. Možno ju tu videť každý deň na krásnych koňoch a ich jazdecké umenie obdivovať, a to nie len pri pánoch ale i pri dámach. Tennis, golf a iné hry, ktoré An­gličan tak miluje a bez nich nie je vôbec možný, nepestujú sa v tej miere v Buka­rešti ako inde. Hlavne preto, že prevádzané sú tieto športy zväčša za rána a Bukarešťan

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Číslo 183

naše pozície na Cod de Boisi, zmaril sa j za veľkých ztrát pre alplnov.

Na pohraničnom území v Korutánsku a . v Prímorí významnejšej udalosti niet.

Západne od Bonchi jeden priputnaný j nepriateľský balón následkom výbuchu bol I zničený.

Podmaršal Hôtet. I

Úradná zpráva, vydaná 26. septembra na poludnie:

Operácie Talianov sa včera obmedzily na to, že vzaly pod prudkú palbu nemoc­nicu Červeného kríža v Gorici, jejž účel označovala ďaleko viditeľná ženevská zá­stava. Talianske delostrelectvo so svojou střelbou na túto nemocnicu päťkrát trafilo j do plného a vrazil jeden granát do ope­račného sálu. Ďalších 53 granátov vrazilo v najbezprostrednejšej blízkosti stavenia. Vojenského cieľu tento, medzinárodnému právu sa protiviaci skutoK nemal, lebo I vojska nebolo ani na blízku ani na d'a- j leku.

Podmaršal Hôfer. .

Novinársky válečný stán, 26. septembra. Bezpríkladné neľudským zjavom vedenia voj­ny na spôsob protiviaci sa medzinárodnému i právu, je dnes oznámené bombardovanie ne- f mocnice Červevého kríža v Gorici talianskym E delostrelectvom. Tak sa zdá, že sa Taliani f nechcú vprataf do neodvrátiteľného, že pri f předmostí v Gorici neboli vstave docieliť žia- f dneho výsledku a chcú dokázať istotu strel- I by svojej artilerie střelbou na spomenutú ne- | mocnicu, čo označená bola ďaleko viditeľ- i ným červeným krížom, bola však talianske- f má delostrelectvu aj inak známa z bojov na i tomto mieste už vyše štyroch mesiacov trvá- j júcich. Bolo by to pokrytectvo neuznať, že j na žiaľ, padnú strely náhodou aj na sanitné i ústavy a dá sa myslef aj to, že delostreíe- j ctvo striela aj na budovu označenú ženev- 1 ským krížom, ak sa pobadá, že pod záštitou j tohoto kríža ukryté sú bojujúce čaty alebo pozorovatelia. Avšak následkom zemepisných pomerov je Talianom z početných neklam­ných momentov dobre známe, že v Gorici niet ani vojska, ani delostrelectva a že kaž­dému talianskemu pozorovateľovi dobre zná- S ma budova nemocnice, do jejž operačného j sálu vrazil taliansky granát asnáď práve v j tom okamihu, keď sa tam talianskemu rane­nému poskytovala pomoc, slúži výlučne oše­trovaniu ranených. (P. D.)

Západné bojiäte. | Nemecká úradná zpráva, vydaná 25. sep- J

tembra: Na celej fronte od mora až po Vogézy |

zosilnela střelba nepriateľa a východne od j Ypernu medzi kanálom La Bassée a Arra- j som, ako aj v Champagni od Prosmesu «

nie je priateľom včasného vstávania. Zá­bavy trvajú dlho do noci, tak že sa chodi neskoro spať, a do poludnia sa obyčajne spáva.

Popoludní schádza sa „fajná" spoločnosť zase v „Chaussé" pri prechádzke na vozoch a automobiloch. Často ukáže sa tu aj krá­ľovná, riadiac vlastnou rukou svoj skvo­stný záprah. O 5 hodine pije sa čaj v ho­teli' „Athenée-Palace" alebo v kaviarni „Capscha", kde mladí oficieri ako motýle obletujú dámy a lakujú s nimi cukrovinky, ktorých sa tu veľké množstvo ztroví. Medzi 5. a 7. hodinou večernou je promenáda na Callea Victoria, kde sú nádherné obchody, akých málo kde vidno. Pomaly prúdi sa tu množstvo, šable štrngajú, parfum dámsky omamuje, trochu sa koketuje a vzduch je plný bzukotu, ako by celé roje .včiel sa tu boly osadily.

Bukarešt miluje romantizmus. Čím väčším je tam niekdo don Juanom, tým je obľúbe­nejším a tým väčšie šťastie má u bukareštských dám. Preto je tu toľko mužských, ktorí sú pyšní na to, že majú mrcha chýr a tých, ktorí si dajú na tom záležať, aby ich mali

až po Argonnské hory stupňovala sa až po najväčšiu prudkosť. Nápady očakávané z čiastky po 50 hodin trvajúcej delostre­leckej príprave, sa započaly. Angličania medzi železniciami Ypern a Roulere - Co-mines dnes ráno vytrhli. Ich nápad — a síce na severnom krídle len po bodáko-vom boji pred našimi pozíciami a v na­šich pozíciách — sme už odrazili. Okrem toho útočia aj severovýchodne a juhový­chodne od Armentieresu a severne od ka­nálu La Bassée. Pri tom probujú upotre-búvaf aj gázy a smradľavé bomby.

Ako sme sa neskoršie dozvedeli, Fran­cúzi 23. septembra pri Souchezi vnikli do našich rozostrieľaných zákopov, zkadiaľich však naše vojsko zaraz vyhnalo. Včera sme pri Souchezi a s obidvoch strán od Neuville zase odrazili nepriateľa. V Cham­pagni od Prosmesa až po Argonnské hory útočili Francúzi, ktoré útoky sme na najviac miestach odmietli. Útoky tieto zmarilo z čiastky už naše silné delostre­lectvo, z čiastky stroskotaly sa len dakoľ-ko krokov pred našimi prekážkami v střel­bě našej pechoty a strojových pušiek. Massy nazad prúdiaceho nepriateľa v střel­bě diel a strojových pušiek utrpěly veľmi značné ztráty. Na podajedných čiastkach fronty boje na bodáky sú ešte v prúde. Slabé vytrhnutie Francúzov smerom na Bezange la Grande ostalo bez výsledku.

Hlavné vodcovstvo.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 27. sep­tembra :

Boje, započavšie sa v priebehu už od dávna chystanej francúzskej a anglickej ofenzívy, na väčšej čiastke fronty trvaly ďalej, lež beztoho, žeby útočiacich boly priviedly ku ich cieľu v miere spomenutia hodnej. Aj na morskom pobreží sa poku­sily anglické lode zasiahnuť do boja kano­nádou, čo bola namierená hlavne na Zee-briigge. Úspechu nemalý. Po potopení jednej a po porúchaní dvoch lodí sa u-tiahly.

Na odseku pri Yperne nepriateľ utrpel veľké ztráty. Výhod nedocielil žiadnych. Angličania nechali v našich rukách 2 ofi­cierov, 100 mužov a 6 strojových pušiek. Západne od Lille, pri Loos podarilo sa nepriateľovi jednu našu divíziu zatlačiť z prvej obrannej čiary do druhej. Je priro­dzené, že sme pri tejto príležitosti utrpeli značné ztráty na rôznom válečnom mate­riále vostavenom medzi týmito obomi po­zíciami. Náš zahájený protiútok s úspe­chom postupuje. Rumy bývalej dediny Souchezu sme vyprázdnili dobrovoľne. Po­četné iné nápady na tejto fronte sme ľah­kým spôsobom odrazili, na mnohých mie­stach s veľmi ťažkými ztrátami pre nepria-

za svetákov. O polnoci, keď sú divadlá za-, vreté a skončené koncerty, otvárajú svoje I „brány" nočné kaviarne. V mnohých sú ka-\ barety a v mnohých sa tancuje. Hudba však \ vo všetkých hrá, lebo Bukarešťan je za mu-> zikou pobláznený.

Pri pozdnej večeri, hrozne drahej, možno | sa zabávať pohľadom na posledné „novinky" i z oboru tanca a na krásne tanečnice a spe-| váčky, z ktorých každá má svoju históriu, | známu celému Bukareštu. Alebo možno na-\ slúchať inde cigánskej kapele, ktorej členovia j sú oblečení do červených frakov. Do týchto | lokálov prichádzajú pekné ženy z ľudu vná t rodnom kostýme a ponúkajú ruže za ceny, \ aké snáď v žiadnom inom meste nie sú po­jí žadované a — platené a malé deti, tiež v j národnom kroji, žobrajúce popri stoloch, ale-I bo časopisy ponúkajúce.

Hudba a zas len hudba, žarty a smiech | znejú všade. Preto nie neprávom možno na-I zvať Bukarešt dnes naj šťastnejším'% mestom | Európy.

Dľa „N. W. Nachrichten" Horal.

t Obetujte na Červený kríž ! !

1 teľa. Pri tejto príležitosti mimoriadne vy­značil sa pluk Landwehru č. 39., ktorý musel aj pri pokuse preborenia v máji vybrániť hlavný nápad severne od Neu­ville. Tu sme zajali viac ako 1200 mužov, medzi nimi jednoho brigadiera a viac ofi­cierov a ukoristili sme 10 strojových pušiek.

Aj v zápase zúriacom medzi Remešom a Argonnskými horami prinútená bola je­dna nemecká divízia severne od Perthesu svoju prvú, bezmála 70 hodín trvavšou ka­nonádou zničenú pozíciu vyprázdniť a za­ujať druhú pozíciu, ležiacu na 2 - 3 kilo­metre nazad. V ostatnom sa všetky po­kusy vytrhnutia nepriateľa aj tu zmařily. Mimoriadne prudký bol boj severne od Mourmelon le Grand a západne od Ar-gonnských hôr. Tu potom naše statné voj­sko zavdalo nepriateľovi ztráty čo najväč­šie. Severonemecká a hessenská Landwehr výtečné sa bila. Viac ako 3750 Francúzov, medzi nimi 39 oficierov padlo do zajatia. Vo vovzdušnom boji mali naši letúni krá­sne úspechy. Jeden z našich vojenských letúňov západne od Cambrai sostrelil an­glické lietadlo. Poručík Bolke, vystúpivší ku letu na próbu, severne od Metzu za­príčinil pád jednoho Voisin-lietadla. Pád dvoch lietadiel ďakovať sa má poddôstoj­níkovi Bôhmovi, čo sa vzniesol ku prena­sledovaniu z troch francúzskych lietadiel pozostávajúcej eskadry, chystajúcej útok na Freiburg. Len tretie lietadlo mohlo pred ním uleteť.

Hlavné vodcovstvo.

Turecké bojiäte. Turecká úradná zpráva, vydaná 24. sep­

tembra: Fronta pri Dardanelách. Naše delo­

strelectvo pri Anaforde zase zničilo čiastku nepriateľských zákopov.

Na odseku Ari Búrnu naša střelba zni­čila jedno delo na skale Inksek.

Na odseku Sedil Bahr pred našim ľa­vým krídlom vyhodením míny zničili sme čiastku nepriateľských zákopov a zásekov, taktiež aj protimíny; nepriatefskí sappeuri

j boli zabití.. Fronta pri Iraku. Dňa 22. septembra

protinápadom odrazili sme dve nepriateľ­ské škadróny, čo na pravom brehu Tig-risu spolu s 5 batériami chceli postúpiť ku našim pozíciám. Naše silné výzvedné čaty účinlivým prekvapujúcim nápadom zavdaly nepriateľským silám ťažké ztráty a nadobudly veľkej koristi.

Hlavný stán.

Turecká úradná zpráva, vydaná 25. sep­tembra :

Fronta pri Dardanelách. Pri Anaforde naše výzvedné čaty na ľavom krídle do-niesly so sebou z nepriateľských zákopov 30 pušiek a válečný materiál. Čaty tieto zpätvydobyly čiastku tých pozícií, ktoré bol zaujal nepriateľ pri vysadnutí na breh.

Pri Ari^Burnu slabé obapolné prestrelo-vanie.

Pri Sedil Bahri jedna naša čata na ľa-| vom krídle ručnými granátmi napadla ne­

priateľské pozície na hádzanie bômb a pre-I kazila nepriateľovi ich hádzať.

Fronta v Kavkaze. Východne od Vanu, na okolí Hosala

naše napredpotisnuté čaty nabily nepriateľa, ktorý bol prinútený utiahnuť sa smerom

jj východným. Mnoho pušiek a válečného materiálu ostalo v našich rukách.

V ostatnom nebolo žiadnej významnej j udalosti.

Hlavný stán.

Balkán. i

Gróf ándrássy o bulharských zámeroch.

I Gróf Julius Ándrássy píše o bulharskej o-

l tázke v „Neue Fr. Presse" medzi iným toto: Dohoda s Tureckom, požiadavok pozdvihnu-

Číslo 183

tý proti Srbsku a všeobecná mobilizácia robia dojmy, že Bulharsko je ochotné i zbraňou v ruke uskutočniť svoje záujmy. Nikdy pria­znivejšej situácie nebolo na národné rei vindi­cate, ako teraz, keď víťazíme my, ktorých záujmom je od začiatku, aby Macedonia pri­padla Bulharsku a nie Srbsku. Bulharský revanž obľahči i to, že Srbsko je po veli­kých bojoch oslabené a že Rumunsku i Grécku v otázke, kam má patriť Macedonia, veľké a životné záujmy prikazujú zostať v neutralite a dohodnúť sa s Bulharskom. Pri­druženie sa Bulharska k nám je neoceniteľné cenným pre nás. Je veľmi dôležitým už i ten moment, že sa nepřipojilo k našim nepria­teľom. Avšak zvlášť užitočným by bolo, keby sa k nám pripojilo. Srbsko by sa takto dostalo medzi dva ohne, čo by zkrátilo dobu odporu. Dardanely by týmto dostaly prirodzenú oporu a obranu a Bul­harsko by stvorilo spojenie medzi nami a Tureckom. Veľká výhoda Rakúsko-Uhorska a Nemecka, veľká hospodárska, politická a strategická výhoda, že sú pánmi vnútornej čiary, môžu si pomáhať, spoločné svoje sily môžu si tam hodiť, kde je to najpotrebnejšie, by bola rozšírená i na Turecko až po Dar­danely, po Suezský prieplav a po Perský záliv. Táto ohromná výhoda prípadne umož­ní, že my môžeme tými istými čatami na rozličných bojištiach vynútiť rozhodnutie. Pri­pojením Bulharska účastní sa Turecko vo výhodách bezprostredného spojenia a stvorí sa užšie spojenie s našimi priateľmi v zbrani dosiaľ izolovanými. Keby Bulharsko svoje značné sily postavilo ku boku tých, ktorí sú beztak silnejšími, to by vo veľkej miere urýchlilo rozhodnutie.

Bulharské prípravy. Rumunské časopisy prinášajú zprávy o

tom, že bulharská viáda veľmi pilne rekvi-ruje pre armádu. Obyvateľstvu bolo ozná­mené, aby každý jednotlivec sdeiil, koľké množstvo potravných článkov má v zásobe. Zahraničné telegrafické zprávy o vojne ozna­mujú na plakátoch. Premávka tovaru bola zastavená. Poslucháčov posledného ročníka vojenskej akademie vymenovali za poručíkov.

Štvorspolok a Bulharsko. „Havasova ag." oznamuje zo Sofie, že

hneď po vyhlásení všeobecnej mobilizácie vyslanci štvorspolku včas rána jedon po druhom vyhľadali v úrade Radoslave va a po­dali mu v mene svojej vlády oznámenie, ktoré však držia v prísnej tajnosti. Dľa tej istej agentúry, panuje tá mienka, že Bulhar­sku určili dobu, za ktorú musí dať defini­tívnu odpoveď na nótu po odpovedi srbskej bulharskému kabinetu podatú a poukázať na príčiny všeobecnej mobilizácie.

Turecko-bulharská smluva hotová. „Národná Pravá" oznamuje: Zápisnicu,

vzťahujúcu sa na územie, Bulharsku Ture­ckom prepustené podpísali tureckí i bulhar­skí delegáti, ktorí sa v Dimotike stretli.

Balkánski vyslanci u Greya. Dľa „Reuterovej agentúry" Grey prijal mi­

nulý týždeň na výsluchu jednoho po druhom gréckeho, rumunského a srbského vyslanca. Grécky vyslanec mu oznámil, že dľa telegra­mu, ktorý dostal od svojej vlády, grécku mobilizáciu považujú za obranný prostriedok proti Bulharsku.

Talianska ministerská rada o Balkáne. „Secolo" oznamuje, že v sobotu zaseda-

júca porada talianskych ministrov zaoberala sa balkánskou otázkou. Vtedy vyniesli roz­hodnutie, ako sa Taliansko voči Balkánu zachová. Taliansko musí vraj najprv vedeť — píše „Secolo" — či sa Bulharsko už za­viazalo na to, že na každý pád napadne Srbsko. Ak je ešte neviazané, štvorspolok urobí kroky v Srbsku, aby našiel dákusi for­mulu na vyrovnanie. Ak by to však nebolo možné, bez meškania má pohotové svoj vo­jenský plán, ktorý čiastočne už vykonávajú.

S L O V E N S K Ý D E N N Í K

Grécko mobilizovalo. . „Reuterova ag." oznamuje z Athén: Pa­

nujú chýry, že kráľ svolil k mobilizácii ako obrannému prostriedku.

Druhá zpráva o mobilizácii prišla z Athén znie takto: Kráľ podpísal dekrét, vzťahujúci sa na všeobecnú mobilizáciu, ktorá bola pre­vedená povolaním 20 ročníkov. Vláda podá osvedčenie o účelu tohoto poriadku.

Gréci budú podporovať Srbov. „Italia" dozvedá sa na talianskom vyšla- -

nectve v Athénách, že cieľom gréckej mobi­lizácie je prirodzene to, aby Gréci pomáhali Srbom v páde, že by títo boli Bulharmi na- . padnutí.

Gunaris na výsluchu u kráľa. Z Athén oznamujú: Kráf povolal telegra­

ficky bývalého ministerského predsedu Gu-narlsa na-výsluch.

Rumunsko zostane neutrálnym. Poloúradný časopis „Independance Roumai- \

ne" píše: Ministerská rada, ktorá sa zaobe- ; rala zahraničnou situáciou, vzala v známosť mobilizáciu bulharskú a grécku. Ministri boli jednomyselne na tom stanovisku, že tieto faktá nie sú také, pre ktoré by bolo treba zmeniť dosavádnu politiku Rumunska. Ná- j sledkom toho naše čaty i naďalej zostanú zkoncentrované pozdĺž hraníc. S otázkou štatária, o ktorom niektoré časopisy plsaly, ministerská rada sa vôbec nezaoberala.

Starajte sa o chudob- j né rodiny bojujúcich! j

z o SVETA. 1 Burianova odpoveď Amerike.

Na nótu americkej vlády, ktorá bola vo j Viedni odovzdaná nášmu zahraničnému mi- | nistrovi v otázke výroby a dopravy munície, ] zahraničný minister náš odpovedal. V odpo- I vedi tejto vysvětluje Burian dobrý úmysel, | ktorý ho viedol, aby washingtonskej vláde i v tejto chúlostivej otázke podal nótu.

Nová nóta nemecká vo Washingtone.

V záležitosti potopenia parnlka „William j Frye" poslala vláda nemecká americkej vlá- I de nótu. V tejto sděluje, že nemecká flota \ dostala nariadenie, aby nepotápala americké i obchodné lode, ktoré vezú podmienečný | kontraband, ani vtedy, keď by to medziná- t rodné právo ináč dovolovalo. Ovšem lode, j ktoré vezú absolútny kontraband budú potá- | pane i ďalej. Na ustálenie škody prijíma j návrh, aby boli vymenovaní odborní znalci, f avšak sudcov voliť nechce, lebo nemecká I vláda je tej mienky, že prípadné rôznice i znalcov možno i diplomatickou cestou od- I strániť.

LITERATÚRA. Nový Klostermsnnov román „Ecce homo", j

ktorý práve vyšiel u Vilímka (za K 6 - - , 1 viaž. K 7'50) je jedným z oných vzácne | úprimných románov hlbokého psychologa a j znalca šumavského českého ľudu, ktorými v I poslednej dobe Klostermann burcuje občas S svedomie národa, zapomínajúceho na pálčivú J otázku juhočeskú. Tento nový román „Ecce I homo" (Ajhľa človek) odhaľuje veľkú mravnú | biedu, do nejž sa mocným pokušením danej 8 príležitosti rútia hlavne ženy dočasných vy- j sfahovalcov chudobného juhu; hrúza tohoto j častého a hlbokého rozvratu rodín, ichž vzá- 1 jomné súžitie ruší a často až ku zločinu do- g háňa dlhá rozluka. Ako prísny, ale spravod- l livý sudca stojí Klostermann nad tými víra- § mi vášňami a jeho objektívne líčenie týchto j biednych pomerov dáva dokonale plasticky | vyniknúť dušou tohoto, prírodou tak macošsky j

Strana 3

obývaného ľudu. Človek, skutočný človek tak, ako je hračkou svojich vášní a pudov, človek živočišný, neukáznený, zmučený biedou so všetkých strán dorážajúcim, proti nejž mame sa bráni — to je Klostermannov človek pošumavských pahorkatín, ako ho zachytuje tento nový román. Ale srdce básnika a mi­lenca týchto teskných samôt a kamenitých lánov nezapře sa ani pri kresbe najchmúr-nejších obrázkov: mäkký jeho súcit žiari ute­šene zo všetkých týchto búrlivých scén ťažkého života pod šumavskými vrchy. Doporučujeme vrelé na prečítanie. — Dostať i u „Budape­štianskeho nakladatelského spolku úč. spol." (Budapešť, VIII. Máriaru. 15.)

Jarmila Kučerová: Úprava zmrzlín, mra­zeniu a různých občerstvujúcich nápojů v domácnosti. Vydal Emil Sole, spol. s r. o. v Prahe —Karlíne. Cena 1 koruna. — Knižka obsahuje vyše sto receptov na rôzne lahôdky, potrebné hlavne v letné mesiace. Predáva kníhkupectvo Budapeštianskeho na-kladateľského spol. úč sp. (Budapešť, VIII. Mária-u. 15.)

Nové nakladateľstvo v Prahe. Po 5-ročnej prestávke, kým bol riaditeľom administrácie „Národních Listů" v Prahe, začína B. Koči znovu nakladateľskú činnosť. — Začína ju prevzatím „Uměleckých Snah". — Jako I. dielo vydá Fráni Šrámka „Léto". — Vedľa nádherných umeleckých diel, ktorými meno­vané nakladateľstvo uviedlo sa do českého sveta, vzalo si pozdejšie za úkol zpopulari­zovat nielen české umenie, ale hlavne šíriť dobré, české knihy za ceny pred tým nebý­valé a preto sa tešilo veľkej popularite. — B. Koči sľubuje, že bude pokračovať v tých intenciách, v ktorých pred 5. rokmi prestal.

Chýrnik Budapest, dňa 27. sepíemc-ra.

Dostali sme smutnú zvesť, že na Sloven­sku dobre známy Jozef Capko 24. septem­bra zomrel v Turčianskom Sv. Martine. Bol 64-ročný.

Martinské slovenská podniky utrácajú v zosnulom vrelého svojho podporovateľa a v mnohom iniciátora. Bol telom i dušou zaujatý za všetky naše veci a pracoval za ne do úmoru. Najväčšie zásluhy mal ovšem o „Kníh-tlačiarsky úč. sp.", ktorý dlhé roky viedol ako správca. Tiež bol zakladateľom a správ­com „Turčianskeho Pivovára" a podpredse­dom národne/' strany slovenské/. Zosnulým odchádza od nás jeden z najužitočnejších členov našej slovenskej spoločnosti. Večná mu pamäť 1

O odumretí Jozefa Čapku boly rozposlané dva smutné oznámenie. Rodinné podáva­me tu:

S hlbokým žiaľom oznamujeme, že náš vrelomilovaný manžel, poťažne brat a švagor Jozef Capko, zakladateľ a správca Turčian­skeho pivovaru, predseda Knihtlačiarskeho účastinárskeho spolku, podpredseda sloven­skej národnej strany, v 64. roku života po dlhej nemoci v piatok o pol 10. hodine ve­čer, zaopatrený sviatosťami umierajúcich, tiško v Pánu usnul. Telesné pozostatky zvěč­nělého prevezené budú z Turčianskeho Sv. Martina do .Kláštora pod Zniovom a tam ulo­žia sa v pondelok 27. septembra 1915. o pel 3. hodine popoludní dľa obradov cirkvi rimsko-katolíckej k večnému odpočinku. Po­koj prachu jeho! V Turčianskom Sv. Marti­ne, 25. septembra 1915. Oľga Čapková, manželka; Františka Országhová rod. Capko, Antonia Štekláčová rod. Capko; sestry; Sa­muel Zachej, švagor.

Knihtlačiarsky účastinársky spolok vydal tiež smrtné oznámenie.

— Cholera. Od 6. do 12. septembra vy­skytlo sa v Uhorsku 130 pádov cholery, z tých umrelo 90.

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Čislo 183

— Verká katastrofa v New Yorku. Z New Yorku oznamujú, že sa tam stalo ohromné nešťastie. Nashromážděný dynamit vybúšil a rozhodil ulicu Avenue 25 na dlhom kuse. Mnoho ľudí zomrelo a ešte viac bolo rane­né. Ulicu uzavreli pred premávkou.

Či je proL Bruckner žid? Už počas môjho pobytu vo Viedni počul

som, že je Bruckner žid, v Prahe mi to po­tvrdili dvaja slavisti. Hľadal som ovšem i písemné doklady. Ale na podiv v žiadnej enciklopedii, ani u Feldmanna, ani vo veľ­kom „Gelehrtenlexikone" neni udané, akého náboženstva je Briickner. Veril som a verim preto ústnym udaniam svojich informátorov, z nichž jedon je bývalý dlhoročný žiak Brucknerov a vylíčil mi pána profesora ako žida konfesiou i povahou. Krstný list Bruck­nerov som ovšem nevidel, jednako som rád, že sa redakcia „N. N." tak interesuje o Brlicknera, na jehož vedecké a poľskoná-rodnostné práce sa budem odvolávať, až nastane doba mieru. Nateraz len toľko: ide nám o vec, o ideu, ktorú považujeme za prospešnú pre Slovákov. Preto pracujeme bez najmenšieho hnevu alebo animozity osobnej, ačpráve sme stále urážaní a osočo­vaní v našej cti a ačpráve by sme mohli podobným spôsobom ako p. Škultéty práce „N. N." a „SI. P." pytvaf a do jednotlivých viet a maličkostí sa zadierať. Veď i v tom prípade, že prof. Zawilinsky má pravdu — čo bezvadné neni ešte zistené, poneváč mám vážne dôvody verif, že sami Poliaci za­mlčujú pôvod Brucknerov — je predsa tvr­denie „N. N.", že by som nepracoval po­ctivé a dľa mojich vedomostí správne, príliš opovážlivé. Moje autority sú zaiste tak vieru-hodné, ako p. Škultétyho a vecné chybičky možno najsf u najväčších a najslávnejších učencov. Veď>sám Briickner, ktorého si J. Škul­téty teraz tak váži, bol vyhlásený temer za šar­latána v spore o sv. Cyrilla. Florinsky

sa vyslovil o ňom nepekne a českí slavisti mu vytýkajú mnoho vedeckých hriechov. Či azda z toho plynie, že Briickner je ignorant, Či nepoctivec? Na neomylnosť si vážne člo­vek nezahráva nikdy, menovite nie v detai­loch. Přijde čas a J. Škultéty sa bude ža­lovať, ak jeho systémom začneme jeho práce analyzovať. Dosiaľ sme to nikdy nečinili, poneváč nám neide o malichernosti a ne­máme vo zvyku upodozrievať a zmalicher-ňovať človeka inej mienky. Dnes už nemô­žeme náležité posvietiť ani na zákulisné prá­ce istých slovenských politikov. Vieme, čo sa robí. Přijde čas a všetko sa ujasní. Inak gratulujem *N. N." „ku ich „úspešnému" boju za slovenčinu. Čo my „pokazíme" to napravia ony a „Slovenské Noviny". A. St.

Majiter a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.

Peniaze ukladajte si len do slovenských ústavov!

Pri objednávkach odvolávajte sa na

Denník S

fistfausnnziranfs)rsn Nástroje I-nia jakosti pre

remeselníkov a záhradníkov dostaf u firmy J á n B e r n " hoffei*. obchod soželež jia a semenami v Prešjjeae"-ku (Pozsonyi Vásártér 13. U£flS£Jl=Jl52fl5=Jl53;iaí

Odporúčame i n e n i dielo Jozefa Brepra-Tspsliig

ZPOD KOSY Cena brožfrovaného výtisku K 1*80

„ viazaného „ K 2'50 „ v plátne viazan. „ K 3 -—

Objednávky vybavuje vydavateľ: Budape­štiansky naklad ale ľský spolok uč. sp., Budapešť, VIII., Mária ulica čislo 15.

Založená roku 1897. Iři ttlLfliiloEtoita,*!

Filiálky: vo Vŕbovom a v Piešťanoch. RezervnéZáki.:K224.238. Vykonáva všetky bankové obchody.

Vklady: 3,700.000 korún na vkladných knižočkách, bežných a žirových ncT-ch. Plití ort vkladov 4 7 » % 8 danou 5 % úrokov. Sipujg, předána a parceluje majeffty Ä £ ° " Bsefeunuje proti ohňu, bpupobitiu a na zrní. Freda] hospodárskych strojos a umel hnojiua.

Majetok: 5,700.000 korún. Mlblm: na zmenky, intabnlované a neinlabolo-

vaoé úpisy (obligácie) a oa bežné účty. Zamieňa: cudzo peniaze (doláre, maky, ruble aid.),

strižKy Genných papierov, vylosované žreby. ŽÍFOUÉ účty: v Rak. Oh. banke, v Dh. pošt. spor. č. 5871.

D Ô K Í C J pi räefkpli oholitých mlmM. :o: Priame styiiy s Smerifrcu, «187

Peňažným ústavom a obchodníkom odporúčame naéu moderne zariadenú najlepšími strojamä m moderným písmom opatrenú

kníhtlačiareň. Vyhotovujeme rýchlo, vkusne, lacno m bezchybne všetky

bankám potrebné a iné obchodné tlačivá* Pri kníhtiačiarni máme dobre zariadené

knihväzačstvo. Viažeme mesačné i ročné výkazy, knihy jednotlivé i celé kni­žnice* Ráčte sa s dôverou na nás obrátiť.

Budapeštiansky nakladatelský spolok účastinárska spoločnosť

B

ROZPOČTY n a p o . ž i a d a n i e z d a r m a . Budapešť, VIII., Már ia u. 15 ROZPOČTY na po-

• ž i a d a n i e z d a r m a .

P o z n á m k a • Keď ž i a d a t e o rozpočty, r á č t e vždy u d a t n a a k é t lačivá.

Tlačou kníhilačiarne Budapeštianskeho nakladateľského spolku účastinarskej spoločnosti, Budapešf, VIII., Maria-u. 15.