Andragogické poradenstvo

Andragogické poradenstvo

PhDr. Jana Španková, PhD.

Význam poradenstva narastá ?Poradenstvo je možné členiť na poradenstvo

„pomáhajúce“ a „iné“. • Pomáhajúce poradenstvo rieši stavy, v ktorých je

primárne narušená telesná, psychická alebo sociálna integrita jednotlivca (napr. psycholog., sociálne, zdravotné);

• „Iné“ poradenstvo sa zameriava na riešenie inštrumentálnych úloh, ktoré integritu jednotlivca zasahujú sekundárne (napr. právne, ekonom., karierové);

• Neformálne poradenstvo poskytuje RODINA• Závislosť od sociálnych, ekonomických, kultúrnych

potrieb spoločnosti

Poradenstvo a vzdelávanie

1. remeslá – práca v poľnohospodárstve, remeselníci; výcvik bol neformálny

2. Veľkovýroba – (Tofflerovci), továrenská výroba – kvalifikovaní robotníci

3. Zamestnanec – po 2. svet. Vojne stredobod záujmu

4. Celoživotné vzdelávanie – Lisabonská stratégia

Lisabonská stratégia• Vytvoriť z Európy najkonkurencieschopnejšiu a

najdynamickejšiu vedomostnú ekonomiku na svete; 6 oblastí:– Ekonomický rozvoj;– Zamestnanosť;– Vzdelávanie, inovácie a výskum; (zvýšenie výdavkov,

uznávanie kvalifikácii, vzdelávanie cez internet, CŽV, atď)

– Ekonomická reforma;– Sociálna súdržnosť;– Environmentálne udržateľný rozvoj

Vzdelávacia politika• Súčasť sociálnej politiky

• Vzdelanie – ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti

VP:

1. súhrn konkrétnych činností a opatrení, ktorými štát ovplyvňuje vzdelanie a vzdelávaciu sústavu;

2. Rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciách, prístupe k vzdelaniu, obsahoch a cieľoch vzdelania, spôsoboch financovania

Vzdelávacia politika

• Význam vzdelania: – pre jednotlivca– pre spoločnosť

Financovanie školstva

Štát Podiel výdavkov na školstvo na HDP (v%)

Podiel výdavkov na VŠ na HDP (v%)

Nórsko 8,3 2,16

Dánsko 8,3 1,89

Švédsko 8,0 2,14

Fínsko 7,6 1,98

Maďarsko 6,6 1,17

Írsko 6,3 1,47

Česká republika 6,1 0,90

Francúzsko 5,9 0,97

Belgicko 5,7 1,16

Veľká Británia 5,5 1,27

Švajčiarsko 5,5 1,10

Poľsko 5,5 0,88

Štát Podiel výdavkov na školstvo na HDP (v%)

Podiel výdavkov na VŠ na HDP (v%)

Slovinsko 5,5 0,93

Rakúsko 5,5 1,07

Portugalsko 5,4 0,80

Holandsko 5,3 1,64

Island 5,0 1,04

Španielsko 5,0 0,74

Taliansko 4,9 0,77

Nemecko 4,7 1,03

Bulharsko 4,2 0,66

Slovensko 4,0 0,68

Grécko 3,7 0,83

Rumunsko 3,0 0,48

Štát Bez vzdelania Základné vzdelanie

Strednévzdelanie

VŠvzdelanie

Nórsko 0,1 0,1 79,3 17,9

Švédsko - 18,1 58,5 21,5

Japonsko 0,3 33,6 43,7 20,7

Rakúsko - 49,3 47,5 3,3

Fínsko - 38,7 43,0 18,3

Dánsko - 41,9 39,2 18,9

Lotyšsko 9,1 21,3 57,0 12,6

Moldavsko 12,7 17,1 58,9 11,3

Česká rep. 0,3 31,4 58,6 8,5

Rumunsko 5,4 24,4 63,2 6,9

Litva 0,6 39,7 46,3 13,4

Estónsko 2,2 39,0 45,1 13,7

Štát Bez vzdelania Základné vzdelanie

Strednévzdelanie

VŠvzdelanie

Írsko 0,0 38,5 43,7 14,6

Poľsko 1,5 42,8 47,8 7,9

Bulharsko 4,7 44,4 35,7 15,0

Slovinsko 0,7 45,1 42,4 10,4

Slovensko 0,7 37,9 50,9 9,5

Francúzsko 0,8 51,1 36,9 11,4

Maďarsko 1,3 57,9 30,7 10,1

Luxemb. - 39,7 40,3 10,8

Taliansko 19,3 47,4 29,2 4,1

Španielsko 30,4 34,9 25,5 8,4

Portugal. 16,1 61,5 14,8 7,7

Vzdelanostná úroveň obyvateľstva SR

Rok 2005

15 ročné a staršie obyvateľstvoS najvyšším získaným školským vzdelaním

Bez

školsk. vzdelania

Základné SŠ bez maturity

SŠ s matur.

VŠ a vyššie

v % 24,2 28,6 35,6 11,2 0,4

15 ročné a staršie obyvateľstvo s VŠ vzdelaním v %

1950 1961 1970 1980 1991 2001 2005

0,9 1,9 4,0 6,5 9,5 9,8 11,2

Prognóza podielu VŠ vzdelaného obyvateľstva na obyvateľa v produktívnom veku v %

Rok 2010 2013 2015

% 17,2 19,9 21,6

Trh práce a vzdelanie• Zamestnaní a nezamestnaní• Podľa ILO v Ženeve: Osoba schopná vykonávať prácu,

ktorá je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená, so svojím stavom sa neuspokojuje a hľadá si nové platené zamestnanie, hoci aj na čiastočný úväzok

• Mzda a vzdelanie

• Aktuálna situácia na trhu práce

Trh práce a vzdelanie• Nezamestnanosť v EU : február 2009 – 7,9 %

• január 2010 – 9,9 %

(Holandsko 4,2 %; Rakúsko 5,3 %; Luxembursko 5,9 %; Lotyšsko 22,9 %; Španielsko 18,8 %; Estónsko15,5 %)

• Nezamestnanosť v SR: február 2009 – 9,7 %

• január 2010 – 12,97 %

• Hromadné návraty zo zahraničia (ČR a Veľká Británia; muži; vzdelanie) vzdelanie - šanca na TP; ( nezamestnanosti o 1 %)

19.04.2023 15

Regióny s najvyššou a najnižšou mierou evidovanej nezamestnanosti v SR

(február 2010)

Pora-die

ÚzemieKu koncu

februára v %Ku koncu

januára v %Zmena poradia

1 Rimavská Sobota 33,93 33,58 .

2 Revúca 29,64 29,51 .

3 Rožňava 26,28 26,38 .

4 Kežmarok 25,37 25,37 .

5 Veľký Krtíš 25,17 24,74 -1

6 Sabinov 25,10 25,26 1

7 Trebišov 23,91 24,10 .

SLOVENSKO 12,97 12,89

www.upsvar.sk

Regióny s najvyššou a najnižšou mierou evidovanej nezamestnanosti v SR

( február 2010)

Poradie

ÚzemieKu koncu febr. v

%Ku koncu jan. v %

Zmena poradia

SLOVENSKO 12,97 12,89

36 Žilina 9,97 9,88 .37 Dunajská Streda 9,87 9,60 .38 Nitra 9,11 9,07 .39 Banská Bystrica 8,89 8,87 .40 Piešťany 8,08 7,97 -1

41 Trenčín 7,97 7,99 1

42 Malacky 7,78 7,78 .

43 Galanta 7,11 6,85 .

44 Trnava 6,38 6,45 .

45 Pezinok 5,62 5,55 .

46 Bratislava 3,69 3,65 .

www.upsvar.sk

Návrat z EÚ (r. 2008)Česko (2 943), Veľká Británia (1039), Maďarsko (962)

Podľa profesie:

pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci (3 029),

remeselníci a kvalifikovaní výrobcovia, spracovatelia a opravári (834),

obsluha strojov a zariadení (782)

Podľa vzdelania:

vyučení v odbore (2 200),

základné vzdelanie (1 266),

úplným stredným odborným s maturitou (1199)

Počet: od 1.10. – 31.12. 2008 www.upsvar.sk

Vysoké školy8,7%

Stredné odb. školy33,4%

Gymnáziá 8,0%

SOU s maturitou27,6%

UŠ bez maturity 22,3%

Štruktúra UoZ absolventov škôl podľa druhu škôl (zo stavov ku koncu mesiaca)

www.upsvar.sk

19.04.2023 19

Stav uchádzačov o zamestnanie ku koncu februára 2010

396 205

Ženy 180 872 Občania so ZP 10 815 Uvoľnení z organizačných dôvodov 29 007 Mladiství 3 720 mladiství po skončení SŠ 49 mladiství - ukončená ZŠ 2 468 mladiství - neukončená ZŠ 1 203 Absolventi spolu: 28 282 absolventi VS (vrát. bakalárskeho štúdia) 2 854 absolventi SOS 9 217 absolventi gymnázií 1 968 absolventi SOU s matur. 7 875 absolventi US bez matur. 6 368

www.upsvar.sk

Poradenstvo pre nezamestnaných

• Čo je trh práce ? Miesto ponuky a dopytu po práci, cenou je MZDA

• Ponuka práce: množstvo a typ pracovníkov k dispozícii (vplýva: demografická skladba, profesijná štruktúra, špecifické skupiny)

• Dopyt po práci: voľné ponúkané miesta (vplýva: technologický pokrok, mzdová politika, skracovanie pracovného času)

RokStred. stav obyvateľ.

Sobáše RozvodyNarod. spolu

Živonarod.Potraty spolu

Zomretí spolu

Migrač. saldo

1970 4 584 459 35 961 3 420 81 331 80 666 35 565 42 240 - 4 457

1975 4 739 301 43 835 6 154 98 372 97 649 35 437 45 248 - 3 377

1980 4 984 331 39 578 6 645 95 720 95 100 40 691 50 579 - 3 129

1985 5 161 789 38 930 7 800 90 645 90 155 45 594 52 464 -3 292

1990 5 297 774 40 435 8 867 80 390 79 989 56 176 54 619 - 2 322

2002 5 378 595 25 062 13 752 51 035 50 841 22 141 51 532 901

2004 5 382 574 27 885 13 857 53 958 53 747 20 075 51 852 2 874

2007 5 397 766 27 437 13 048 54 631 54 424 18 318 53 856 6 793

2008 5 412 254 28293 13 412 57 586 57 360 18 452 53 164 7 060

www.statistics.sk

2003 2004 2005 2006 2007

Školy 21 24 26 30 30

Fakulty 96 107 109 116 116

Počet študentov

99 929 108 608 116 195 125 213 133 888

Novoprijatí do 1. roč.

24 371 32 934 36 196 37 313 37 066

Absolventi 17 883 19 186 20 811 21 105 24 433

Vysoké školy v SR v 2003 - 2007

Vysoké školy podľa odborov

2003 2004 2005 2006 2007

Počet študentov / vedy a náuky

98 409 107 022 114 554 123 309 131 193

prírodné 6 314 6 005 7 129 7 752 8 151

technické 28 941 33 008 32 690 33 274 33 671

Poľnohospodársko-lesnícke

a veterinárne

7 350 6 622 5 835 5 753 5 486

lekárske a farmaceutické

6 126 6 920 7 751 8 580 9 502

spoločenské

z toho teológia46 071

1 381

50 651

1 442

57 152

797

63 472 818

68 787

809o kultúre a

umení3 206 3 047 3 186 3 419 3 535

vojenské a bezpečnostné

401 769 811 1 059 2 061

Mzdová politika

1993 1994 1996 1997 1998 1999 2000 2001

2200 2450 2450 2700 3000 3600 4000 4920

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2009 2010

5570 6080 6500 6900 7600 81008900 295,50

9269

307,70

Nezamestnanosť• Každý človek má právo na prácu, slobodnú voľbu povolania,

primerané a uspokojivé pracovné podmienky, ako aj na ochranu pred nezamestnanosťou.

• ILO: nezamestnaná osoba:– Je schopná práce (vek, zdravotný stav a pod.)– Chce byť zamestnaná,– Napriek snahe je momentálne bez zamestnania

• Plná zamestnanosť – dostatok pracovných príležitostí (aktuálne nie je)

Nezamestnanosť• Krátkodobá, strednodobá a dlhodobá

• Dobrovoľná a nedobrovoľná

2006 2007

Do 1 mesiaca 14 700 16 300

1 až 3 mesiace 18 400 15 800

3 až 6 mesiacov 22 300 19 500

6 až 12 mesiacov 39 500 33 500

Nad 12 mesiacov 258 200 206 900

Štruktúra uchádzačov o zamestnanie podľa doby evidencie v SR

010 00020 000

30 00040 00050 00060 000

70 00080 000

mesiace

poče

t osô

b

4. kvartál 2006

4. kvartál 2007

4. kvartál 2008

Dobu trvania nezamestnanosti ovplyvňuje:

• Nízka mobilita a flexibilita na trhu práce,

• Demografická situácia,

• Pomer medzi príjmom a sociálnymi dávkami,

• Pružnosť miezd,

• Nástroje aktívnej politiky trhu práce,

• Rizikové skupiny na trhu práce

Nezamestnanosť• Frikčná – dočasná, do 12 týždňov

• Opatrnostná / vyčkávacie – lepšia ponuka

• Špekulačná – pokles reálnej mzdy

• Sezónna – výkyvy počasia, inštitucionálne vplyvy,

• Cyklická – pokles produkcie (ekonom. stagnácia),

• Štrukturálna – voľné prac. miesta a nezamestnanosť

• Skrytá – neregistrovaní na UPSVaR, nehľadajú prácu,

• Neúplná – znížený pracovný úväzok,

• Nepravá – odmietanie práce, dávky, práca načierno

Nezamestnaní majú príliš málo dvoch vecí a príliš veľa jednej veci: nemajú prácu a dostatok peňazí, ale majú viac než dosť času. Spôsob, ako s nimi zaobchádzajú, tvorí ťažisko ich pocitov a životných stratégií. Nezamestnaní majú menší priestor pre prijímanie zásadných rozhodnutí o svojom živote a menšiu šancu rozvoja svojich schopností. Strata zamestnania znamená celkový pocit bezmocnosti tvárou tvár vlastnému osudu.“

Skupiny ohrozené dlhodobou nezamestnanosťou:

– Nízkokvalifikovaná (nekvalifikovaná) pracovná sila,

– Obyvateľov vidieckych oblastí

– Čerstvých absolventov i starších ľudí

– Zdravotne postihnuté osoby

– Dlhodobo nezamestnanú pracovnú silu (hysterzia)

– Príslušníkov etnických skupín a migrantov

– Osoby s nízkymi príjmami

– Matky po materskej a rodičovskej dovolenke, s deťmi

– Osoby so sociálnym handicapom

Štádiá nezamestnanosti podľa Harrisona

-100%

0%

100%

0 0,25 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

Šok Optimizmus Pesimizmus Fatalizmus MESIACE

DU

ŠEVN

Á S

TAB

ILIT

A

Zdroj: Krausová, A.: Celospoločenské náklady a straty spôsobené dlhodobou nezamestnanosťou. In: kol.autorov: Problematika dlhodobej nezamestnanosti v Slovenskej Republike. Bratislava 1996. str.63

Dôsledky nezamestnanosti

• Ekonomické - životnej úrovne, iba dávky

• Depresívne – bezmocnosť, pasivita

• Sociálne – izolácia od priateľov

• Alkoholizmus a kriminalita – príčina i následok

• Psychosomatické poruchy – stres, krvný tlak

• Všeobecná nespokojnosť – nezáujem, nedôvera

• Narušenie štruktúry dňa – vnímanie času

• Strata návykov, senzomotorických zručností

peňažné starosti pracovať za menšiu mzdu dlhá chvíľa sa vzdať svojho Mám povolania znížené sebavedomie zmeniť bydlisko klesajúce vyhliadky na prácu vzdať všetky pokusy? šok Optimizmus Pesimizmus Fatalizmus

Vplyv nezamestnanosti na človeka:

Poradenstvo pre nezamestnaných

1. Informačno-poradenské služby (voľba a výber povolania, podmienky na dávku v nezamestnanosti a pod.)

2. Odborné poradenské služby (problémy spojené s uplatnení na TP, ovplyvňovanie rozhodovania a správania)

Legislatíva, osobná zodpovednosť, aktívny prístup klienta, informácie

Poradca zhodnocuje:

1. Psychológiu človeka – čo môže klient robiť

2. Stupeň vzdelania – uplatniteľnosť na TP

3. Znalosť a potrebu TP – navrhnúť podľa dopytu a ponuky formu prípravy, navrhnúť konkrétnych zamestnávateľov

Aktívne opatrenia na trhu práce• Vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzača

o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie, zamestnanca

• Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

• Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

• Príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami

Aktívne opatrenia na trhu práce

• Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe

• Príspevok na aktivačnú činnosť

• Príspevok na dochádzku za prácou

• Projekty a programy

• Chránená dielňa a chráneného

Aktívne opatrenia na trhu práce• Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na

prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti

• Agentúra podporovaného zamestnávania

• Príspevok na činnosť pracovného asistenta

EURES – Európske služby zamestnanosti

informácie (sociálna a daňová legislatíva, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, uznávanie dokladov o vzdelaní, životné náklady a ubytovanie, užitočné adresy),

pracovné poradenstvo,

pomoc pri umiestňovaní na trh práce.

• Po 2. svet. vojne – pre vojnových veteránov;

• 80. roky v USA

• 90. roky aj v našich podmienkach

• Dobrovoľná pomoc zamestnancom pri prepúšťaní

• Prvé stretnutia - stabilizácia psychického stavu, prepustený prichádza v šoku, s pocitom krivdy, obáv.

• Očakávania zamestnancov

• Orientácia na trhu práce;• Orientácia v sebe samotnom;• Osvojenie si zručností;• Tvorba životopisu, motivačného listu;• Videotréningy - príprava na pohovory;• Informácie o zamestnávateľoch, personálnych

agentúrach a pod.

„Ak daruješ človeku rybu, nakŕmiš ho na deň, ak ho však naučíš loviť, dáš mu potravu

na celý život.“

Proces outplacementu1. etapa: osobná analýza - riadený rozhovor

2. etapa: skupinové stretnutie: Ako postupovať pri strate zamestnania

3. etapa: skupinové stretnutie: Možnosti uplatnenia na trhu práce (tréning situácii pri prijímacom pohovore, spätná väzba, osobné doporučenia)

4. etapa: osobné akčné plány (individuálne rozhovory príprava rozhovoru konzultácia životopisu)

5. etapa: konzultácia s personalistom (individuálny nácvik vlastného rozhovoru konkrétna ponuka pracovného miesta v regióne)

6. etapa: konzultácia so psychológom

7. etapa: monitoring trhu práce.

Záverečná fáza: zhodnotenie

Prepúšťajúca firma

Prepúšťaný zamestnanec

Poradenstvo - outplacement

Dohoda o ukončení prac. pomeru

Zadanie zákazky

poradenstvo

Outplacementové

Personálna analýza – vstupné psychologické

testy, interviewTréningový program

zameraný na uplatnenie sa na trhu práce

UMIESTNENIE NA TRH PRÁCE

Nácvik aktivítIndividuálne

konzultácie

Sebaprezentácia, sebamotivácia

Zaradenie do vhodných výberov

Zásady pri outplacemente• Informovať zamestnancov okamžite a presne. Ako prvých je potrebné

informovať tých, ktorí majú odísť. Nesnažiť sa situáciu prikrášľovať a predstierať.

• Rozhodnutia o odchode ponechať na kompetentných manažérov. Prepúšťanie je zložitý proces a lepšie je, keď situáciu zvládne riadiaci tým, ako keď sa o to snaží jednotlivec.

• Ukončiť vzťahy so zamestnancom čisto a s rešpektom. Každý zamestnávateľ má morálnu povinnosť postarať sa o to, aby bola situácia pre prepúšťaného čo najprijateľnejšia. Ide aj o umožnenie zbalenia si vecí, pomoc pri hľadaní práce, pridelenie konzultanta, ponúknutie referencii.

• Prepúšťanie má ušetriť financie, napriek tomu je do tohto procesu nevyhnutné investovať, napr. zabezpečením plateného voľna, prémie za každý odpracovaný rok a pod. Dobré zaobchádzanie s prepúšťanými je testom firemnej kultúry.

• Na prepúšťanie je potrebné sa dobre pripraviť a to aj vtedy, ak táto situácia momentálne nehrozí.

Pre prepustených zamestnancov Ubrániť sa prijatiu nálepky neúspešného človeka. Minimalizovať boj s veternými mlynmi – nehľadať vinníka, nie pomsta. Zapojiť do riešenia situácie najbližších – izolácia, zatajovanie -

skomplikovanie. Neprerušovať sociálne kontakty, požiadať o pomoc aj pri hľadaní

zamestnania. Udržiavať návyky, vrátane pracovných, realizovať svoje záujmy, vyhýbať

sa apatii, pasivite. Nuda a pochovanie nádejí sú najväčší nepriatelia človeka.

Aktívne hľadať novú prácu, analyzovať svoje silné stránky (skúsenosti, zručnosti, schopnosti, predpoklady) i obmedzenia a súčasne zmapovať vonkajšie podmienky, v ktorých človek žije, stanoviť si realistické ciele a nedať sa nikým odradiť, ani odmietnutiami.

Neprispôsobiť sa statusu nezamestnaného. Uchádzať sa o rekvalifikačné kurzy, ak je potrebné rozšíriť si svoju

kvalifikáciu. Okrem UPSVaR navštíviť aj firmy, ktoré sprostredkovávajú zamestnanie. Pri psychických problémoch, ťažkostiach, nespavosti, a pod. navštíviť

poradenské či terapeutické pracoviská.

Skupinový outplacement

• Max. 10 osôb• Homogenita skupiny• Podobné stratégie

pri hľadaní zamestnania

Výhody outplacementu:• Odchádzajúci zamestnanci môžu dokončiť svoju prácu, získajú

psychologickú podporu v okamihu straty zamestnania – poskytuje sa im profesionálne poradenstvo skúsenými konzultantmi v oblasti riadenia kariéry;

• Prepustení zamestnanci majú väčšiu šancu na uplatnenie sa na trhu práce a pripravia sa na aktívne hľadanie zamestnania.

• Kľúčoví zamestnanci budú mať záujem o zotrvanie vo firme – seriózne jednanie;

• U zostávajúcich zamestnancov – väčšia istota, nie je zníženie motivácie, výkonnosti, morálky;

• Menej problémov s odborovou organizáciou;

• Budovanie imidžu firmy.

Vzdelanie 2006 2007

Základné 28,0 29,2

Učňovské bez maturity 37,9 36,5

Stredné bez maturity 2,5 2,6

Učňovské s maturitou 5,0 3,8

Úplné stredné všeobecné 3,0 3,5

Úplné stredné odborné 19,8 19,0

Vyššie odborné 0,2 0,5

Vysokoškolské 3,5 4,9

Bez školského vzdelania 0,3 0,1

Medziročný vývoj vzdelanostnej štruktúry nezamestnaných v %

Poradenstvo pre seniorov

Rok Počet zomretýchStredná dĺžka života

muži ženy

1950 39 668 58,95 62,74

1960 31 609 67,67 72,16

1970 42 240 66,69 72,90

1980 50 579 66,79 74,24

1990 54 619 66,65 75,42

2000 52 724 69,14 77,22

2005 53 475 70,11 77,90

2007 53 856 70,51 78,08

2008 53 164 70,85 78,73

Stredná dĺžka života obyvateľov SR pri narodení

Rok Muži Ženy Rozdiel

1950 59,0 62,4 3,4

1960 67,7 72,5 4,8

1970 66,7 72,9 6,2

1980 66,7 74,2 7,5

1990 66,6 75,4 8,8

1995 68,4 76,3 7,9

1999 68,9 77,0 8,1

2000 69,1 77,2 8,1

2001 69,5 77,5 8,0

2002 69,9 77,6 7,7

2003 69,9 77,6 7,7

2004 70,3 77,8 7,5

2005 70,1 77,9 7,8

2006 70,4 78,2 7,8

2007 70,5 78,1 7,6

2008 70,4 78,2 7,8

Stredná dĺžka života pri narodení v EÚ (muži, ženy)

Národný plán ochrany starých ľudí• MPSVaR• 1. princíp nezávislosti ustanovuje, že starší občania potrebujú prístup k

možnosti pracovať alebo mat príjem, k možnosti ovplyvniť tempo svojho vylúčenia zo zamestnania, potrebujú prístup k službám a k pomoci, prístup ku vzdelaniu a k doškoľovaniu, k bezpečnému životnému prostrediu a možnosti bývať v prirodzenom domácom prostredí čo najdlhšie.

• 2. princíp zúčastnenosti zahŕňa možnosť spolurozhodovania, uplatnenia vedomostí, schopností, sociálnych iniciatív, možnosť zakladania hnutí alebo združení starších občanov,

• 3. princíp starostlivosti zahŕňa pomoc rodiny a pomoc spoločnosti, prístup k zdravotníckym, sociálnym a právnickým službám a k inštitucionálnej starostlivosti,

• 4. princíp sebarealizácie požaduje, aby starší ľudia mali príležitosť pre plný rozvoj svojho potenciálu, aby mali prístup k vzdelávacím, kultúrnym, duchovným a rekreačným možnostiam spoločnosti,

• 5. princíp dôstojnosti zahŕňa potrebu zabránenia vykorisťovaniu, fyzickému alebo duševnému zneužívaniu, potrebu slušného zaobchádzania a nehodnotenia podľa ekonomického prínosu.

Poradenstvo pre seniorov

• Lisabonský cieľ - „Miera zamestnanosti starších pracovníkov“

• do roku 2010 dosiahnuť mieru zamestnanosti zamestnancov vo veku 55 - 64 na úrovni 50%.

• Univerzity tretieho veku (od r. 1990 UK)

Vzťah priemernej výšky starobného dôchodku k priemernej mesačnej mzde v hospodárstve v SR

(vSk)

RokPriemerná výška

starobného dôchodku

Priemerná mesačná

mzda

Percentuál-ny podiel

2000 5 382,00 11 430,00 47,09

2002 6 105,00 13 511,00 45,19

2004 7 043,00 15 825,00 44,51

2006 8 226,00 18 761,00 43,80

2007 8 885,00 20 146,00 44,10

2008 9 431,00 21 782,00 43,30

Sociálna starostlivosť o seniorov

• Komplexná, cieľavedomá starostlivosť o človeka;

• Podľa Zákona o sociálne pomoci (pomoc občanovi v stave

núdze) a Zákona o sociálnych službách (činnosti na riešenie sociálnej núdze)

(sociálna núdza – občan si nemôže zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť...)

• Úroveň každej spoločnosti sa hodnotí aj podľa toho, ako sa stará o svojich najslabších členov

• Minulosť: rodina, charita (špitály)

Opatrovateľská služba

• Poskytnutie: pri znížení sebestačnosti;

• Možnosť bývania vo svojom prostredí;

• Donáška, dovoz teplého jedla, pomoc pri podávaní stravy;

• Výhody:

• Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) – v SR viac ako 160;

Organizovanie spoločného stravovania

• Stravovanie niekedy nezodpovedá potrebám človeka – strava je však dôležitá;

• Zabezpečenie:

– Jedálne pre dôchodcov, spoločné stravovanie

– Rozvoz stravy

– Opatrovateľská služba

• Výhody:

Prepravná služba

• Neschopnosť využívať verejnú dopravu

• Určené pre občana s ŤZP

• Niektoré obce využívajú tzv. sociálne taxi

• Výhody:

– podpora k nezávislosti;

– cenová dostupnosť;

Sociálna pôžička

• Úhrada výdavkov, kúpa základného vybavenia domácnosti

• (posteľ, stôl, vykurovacie teleso, chladnička, skriňa, oprava strechy, vody, rozvodu elektrickej energie, plynu)

• Výhody:

– bezúročná

Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb

• Kluby dôchodcov• Zariadenia na denný pobyt (stacionáre); zabezpečená

strava, hygiena, ošetrovanie, rehabilitačné služby;• Komunitné bývanie – v zahraničí; samostatné domy,

byty + budova pre poskytnutie starostlivosti seniorom pripútaným na lôžko;

• Domov dôchodcov – klasická forma inštitucionálnej starostlivosti (stravovanie, bývanie, zaopatrenie, poradenstvo, kultúrna a rehabilitačná činnosť);

Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb

• Domov – penzión pre dôchodcov – určené pre zdravých a sebestačných seniorov (prenajatý byt + možnosť prania, upratovania, stravovania, nákupov)

• Mobilná asistencia – systém núdzového volania a systém domácej signalizácie; spustenie alarmu v prípade potreby, komunikácia resp. výjazd; poskytovanie 24 hodín

Poradenstvo pre zdravotne postihnutých

• Je dôležité ?

• Vývoj starostlivosti o zdravotne postihnutých

Zdravotné postihnutie• Občan s ťažkým zdravotným postihnutím - občan, ktorého

miera funkčnej poruchy je min. 50%.

• Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 12 mesiacov.

• Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia - znevýhodnenie, ktoré má občan s ŤZP v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, pohlavia, za rovnakých podmienok a nie je schopný sám ich prekonať

• Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb

Na účely kompenzácie sa okrem medicínskych kritérií posudzujú aj

Osobnostné predpoklady – vlastnosti a úsilie občana riešiť svoju sociálnu núdzu vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou (t.j. jeho schopnosti, vedomosti, zručnosti, ašpiračná úroveň, motivácia).

Rodinné prostredie – prihliada sa na vzájomné vzťahy v rodine, na jej schopnosť, ochotu a možnosť pomáhať si, rozsah pomoci, ktorú rodina poskytuje občanovi s ŤZP.

Prostredie, ktoré ovplyvňuje integráciu občana do spoločnosti – hodnotia sa podmienky bývania vrátane prístupnosti k stavbám občianskeho vybavenia – t.j. aká je prístupnosť bývania, občianskej vybavenosti a jej rozsah, prístupnosť zamestnania, lokalita, charakter terénu, prípadne klimatické podmienky.

Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v 4 oblastiach:

oblasť mobility ( pohybu a orientácie )

oblasť komunikácie

oblasť zabezpečovania nevyhnutných životných úkonov

oblasť zvýšených výdavkov

Sociálne služby a peň. príspevky pre ZP

sociálne služby: prepravná služba, opatrovateľská služba, odľahčovacia služba, starostlivosť v zariadení sociálnych služieb

peňažné príspevky na:zaobstaranie pomôcky, opravu pomôcky, kúpu osobného motorového vozidla, prepravu, osobnú asistenciu, úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže; peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov: na diétne stravovanie, súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom

Integrácia ZP na trh práce• Chránená dielňa alebo chránené pracovisko

• Podporované zamestnávanie – 1. bolo defin. v USA, súviselo so zákonom o mentálnom postihnutí. Z európskych krajín - skúsenosti Nórsko, v SR - pre ľudí so ZP, ktorí pre získanie, či udržanie si pracovného miesta potrebujú špecifickú podporu.

• Pracovný asistent - zamestnanec, kt. poskytuje pomoc zamestnancovi al. zamestnancom, kt. sú občanmi so ZP pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času

• Povinnosť zamestnať ZP osobu – nad 20 zamestnancov 3,2% alebo náhradné plnenie (zadanie zákazky do CHD – CHP) alebo odvod za nezamestnanie (3 x min. mzda / 1ZP)

Druh príspevku Účel príspevku Výška príspevku

PP na osobnú asistenciu

Podpora nezávislosti ZP v pracovnom, rodin., vzdelávacom., občians. živote

555,57 €2,58 € / hod.

PP za opatrovanie Celodenná opatera občana s ŤZP

206,16 € (274,86)

PP na kúpu osobného motorového vozidla

Zabezpečenie mobility občana s ŤZP

Max. 6.638,79 €, autom. prevod. 8 298,48 €

PP na prepravu Zabezpečenie mobility občana s ŤZP

Max. 94,49 € podľa preukázaných výdavkov

PP na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže

Odstránenie bariér v byte, rodinnom dome alebo garáži ŤZP občana

Max. 6.638,79 €, pri úprave garáže max. 1.659,70 €

PP na zaobstaranie pomôcky

Zabezpečenie mobility, komunikácie, sebaobsluhy občana s ŤZP

Max. 8.630,42 € (2.mech. vozík 1.659,70 €, 2. elektr. vozík 4.979,09 €, zdvíhacie zariadenie 11.617,88 € )

Druh príspevku Účel príspevku Výška príspevku

PP na opravu pomôcky Oprava nefunkčnej pomôcky

Max. 50 % ceny novej pomôcky

PP na kompenzáciu zvýšených výdavkov na: diétne stravovanie

hygienu a opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia

prevádzku osobného motorového vozidla

starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom

Výdavky na diétu s dodržiavaním špeciálneho diét. režimu

V závislosti od diéty 10,32 – 34,38 € mes.

V dôsledku ŤZP, nadm. opotrebovávaním v dôsledku chronic. stavov

17,19 €

Mobilita občana s ŤZP 30,93 €

Zabezpečenie samostatnosti s pomocou špeciálne vycvičeného psa

41,25 € (assistance dog).

Zdroj: Vlastné spracovanie

Rómske etnikum

• Špecifické kultúrou, nezáujmom o vzdelanie, zamestnanie, odkázanosť na sociálne dávky

• Obrovské zásahy v tomto etniku robila Mária Terézia

• Dnes: odklady povinnej školskej dochádzky, nulté ročníky, špeciálne triedy, výchovno-rekreačné tábory, príplatky učiteľom rómskych detí, asistent učiteľa

Porovnanie Rómskej a Nerómskej populácie

Nerómovia Rómovia

Dĺžka tehotenstva dlhšia kratšia

Výška vyšší nižší

Dĺžka života dlhšie kratšia

Prvá sex. skúsenosť neskôr skôr

Frekvencia sex. stykov nižšia vyššia

Intervaly medzi pôrodmi dlhšie kratšie

Produkcia hormónov nižšia vyššia

Porovnanie Rómskej a Nerómskej populácie

Nerómovia Rómovia

Stabilita párových vzťahov vyššia nižšia

IQ 100 80

Kultúrne výdobytky vyššie nižšie

Agresivita nižšia vyššia

sebakontrola vyššia nižšia

kriminalita nižšia vyššia

Bakalář, P.: Psychologie Romu

Obyvateľstvo SR podľa národnosti k 31.12.2003 2005 2007

Slovenská 85,73 85,62 85,43

Maďarská 9,61 9,56 9,51

Rómska 1,76 1,82 1,89

Česká, moravská 0,88 0,90 0,92

Rusínska 0,45 0,45 0,44

Ukrajinská 0,20 0,21 0,21

Nemecká 0,10 0,11 0,13

Poľská 0,05 0,06 0,08

Ruská 0,03 0,03 0,03

Iná a neudaná 1,19 1,24 1,35

Základné školy s vyučovacím jazykom menšín

Vyučovací jazyk Počet škôl

Slovenský 1985

Maďarský 252

Slovensko-maďarský 33

Ukrajinský 7

Slovensko-ukrajinský 1

Nemecký 1

Slovensko-nemecký 1

Bulharský 1

Spolu v SR 2281

Stredné školy s vyučovacím jazykom menšín

gymnáziá SOŠ SOU Združené SŠ

Maďarský 19 6 8 3

Slovensko-maďarský

7 17 12 11

Ukrajinský 1 - - -

Slovensko-ukrajinský

- 1 - -

Právo etník:

• Osvojiť si štátny jazyk;

• Právo na vzdelanie v ich jazyku;

• Právo používať ich jazyk v úradnom styku;

• Právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín

Maďarská menšina• Kultúrny inštitút Maďarskej republiky

• Jókaiho divadlo v Komárne

• Divadlo Thália

• Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku

• Maďarský umelecký súbor Ifjú Szívek (mladé srdcia)

• Rádio Patria, Modrý Dunaj

19.04.2023 18:28

Poradenstvo pre utečencov

aktuálne ???

Čo je to migrácia ???• Prirodzený jav – dejiny Európy sú spojené s

migráciou (sťahovanie národov, Európania do Ameriky ...)

• V podmienkach SR legálna a nelegálna migrácia• V súčasnosti je potrebné migráciu

KONTROLOVAŤ a regulovať – prečo ??• Všeobecná deklarácia ľudských práv:• Článok 3 : Každý má právo na život, slobodu a

osobnú bezpečnosť

Všeobecná deklarácia ľudských práv:Článok 3

Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť

Článok 13 1. Každý má právo slobodného pohybu a voľby bydliska v hraniciach určitého štátu. 2. Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.

Článok 14

1. Každý má právo vyhľadať si a získať v iných krajinách azyl pred prenasledovaním. 2. Tohto práva sa nemožno dovolávať v prípade stíhania, ktoré je skutočne dôsledkom nepolitických trestných činov alebo konania, ktoré odporuje cieľom a zásadám Organizácie Spojených národov.

TerminológiaAzyl - ochrana cudzinca pred prenasledovanímKonanie o azyle - konanie o udelení azyluŽiadateľ - cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru vyhlási, že

žiada o udelenie azylu na území SR Azylant - cudzinec, ktorému bol udelený azyl, Odídenec - cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra SR na základe

rozhodnutia vlády SR poskytlo dočasné útočiskoUdelením azylu získava cudzinec rovnaké postavenie ako občan

SR s týmito výnimkami:• nemá volebné právo do Národnej rady Slovenskej republiky, • nepodliehal brannej povinnosti, • nehnuteľný majetok môže nadobúdať len za podmienok, ktoré

upravuje devízový zákon.

Formy ochrany - azylSR udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu

• opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,

• z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,

• ak je žiadateľ prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Formy ochrany - DO

SR poskytne doplnkovú ochranu v prípade, že sa žiadateľovi neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia:

• uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, • mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie

alebo trest,

• vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Poskytnutie doplnkovej ochranyna účel zlúčenia rodiny

• manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla DO – ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,

• slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla DO do 18 rokov ich veku alebo

• rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla DO mladšieho ako 18 rokov.

Žiadatelia sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať v SR

Ministerstvo poskytne DO aj dieťaťu narodenému na území SR cudzinke, ktorej sa poskytla DO.

Azylové konanieRegistrácia na Migračnom úrade MV SRZáchytný utečenecký tábor - prvotné úkony • zdravotná prehliadka, karanténne opatrenia,

fotografovanie, odobratie daktyloskopických odtlačkov + do 24 hodín písomne požiada o azyl

• vydá sa preukaz žiadateľa• bezplatné ubytovanie, stravovanie, neodkladná

zdravotná starostlivosť, sociálne a psychologické poradenstvo, vreckové, materiálne a hygienické vybavenie (zubná kefka, pasta, šampón, mydlo, prací prášok)

• podmienky na uskutočňovanie voľnočasových aktivít, a to kultúrno-spoločenských a športových

Žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú/predĺženie doplnkovej ochrany*

1. Meno a priezvisko: ..............................................................................................................

2. Narodený (dátum, miesto, štát): ....................................................................................3. Pohlavie: ...............................................................................................................................4. Bydlisko: ................................................................................................................................5. Štátna príslušnosť: .............................................................................................................

6. Preukaz totožnosti: .............................................................................................................7. O udelenie azylu na dobu neurčitú/predĺženie doplnkovej ochrany* na území Slovenskej republiky žiadam z týchto dôvodov

..................................................................................................................

.......................

..................................................................................................................

....................... ..........................................................................................

............................................... ..................................................................

....................................................................... ..........................................

............................................................................................... ..................

..................................................................................................................

.....

V .................................................. dňa ....................................

......................................................... ................................... ....................................

Odtlačok pečiatky útvaru PZ a podpis podpis cudzinca podpis tlmočníkapríslušníka, ktorý vyhlásenie prijal* nehodiace sa prečiarknite“.

Pobytový tábor• zabezpečuje sa komplexná starostlivosť o žiadateľov, až

do ukončenia konania o udelenie azylu (ak žiadateľ získa azyl, môže byť na základe rozhodnutia MU na nevyhnutný čas ubytovaný v PT – max. na 3 mesiace)

• bezplatné ubytovanie, stravovanie, neodkladná zdravotná starostlivosť, psychologické a právne poradenstvo, vreckové, materiálne a hygienické vybavenie

• podmienky na kultúrno-spoločenské a športové vyžitie, na výučbu základov slovens. jazyka a návštevu rekvalifikačných kurzov

• deti predšk. veku môžu navštevovať predšk. zariadenie priamo v pobytovom tábore, školopovinné deti ZŠ v mieste tábora

19.04.2023 18:28 89

Integračné stredisko (ZVOLEN)

• na prechodné ubytovanie azylantov (cudzinec, ktorému bol udelený azyl môže požiadať MU o ubytovanie v tomto zariadení. Ak bola žiadosť azylanta kladne vybavená, poskytne sa mu ubytovanie na základe „Zmluvy o ubytovaní“ medzi ním a MU na dobu určitú, max na 6 mesiacov (+3 mesiace). Azylant je povinný prispievať na výdavky spojené s jeho pobytom v integračnom stredisku)

• zdokonaľovanie sa v slovenskom jazyku

• získanie vhodného zamestnania a ubytovania

• spolupráca s mimovládnymi organizáciami

Maloletí bez sprievodu• deti, ktoré nedovŕšili vek 18 rokov, nachádzajú sa mimo

územia svojej vlasti, a sú odlúčené od oboch rodičov a nie je o nich postarané osobou, ktorá je za ich výchovu podľa práva alebo zvyku zodpovedná

• maloletí cudzinci, ktorí boli zaistení pri ilegálnom prekročení hraníc SR a ich rodičia, opatrovníci alebo najbližší žijúci plnoletí rodinní príslušníci sa nachádzajú na území iného štátu alebo v krajine pôvodu alebo nemajú žiadne informácie o mieste pobytu rodičov alebo najbližších žijúcich rodinných príslušníkov alebo nikto z najbližšej rodiny nežije, prípadne je maloletý v sprievode rodinného príslušníka, ktorý však nie je zákonným zástupcom maloletého.

Neudelenie azylua) sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti

ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov, nepolitického trestného činu skôr ako požiadal o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany,

b) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN,

c) má ochranu alebo pomoc iných orgánov či odborných organizácií OSN, napr. Úrad Vysokého komisára pre utečencov a môže sa vrátiť do oblasti, kde je taká ochrana alebo pomoc poskytovaná,

d) príslušné orgány štátu pobytu žiadateľa mu priznali práva a povinnosti, aké priznávajú svojim občanom, alebo práva a povinnosti s nimi porovnateľné,

e) žiadateľ, ktorý má viac štátnych občianstiev, odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom,

f) mohol využiť účinnú ochranu v inej časti krajiny pôvodu, ak v tejto časti nie je opodstatnená obava z prenasledovania a je v nej možný jeho pobyt; ministerstvo pritom prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti a osobné pomery žiadateľa.

g) žiadateľa možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť SR

h) bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

ROK Žiadat. o azyl

Udele-ný azyl

Neude-lený azyl

Poskyt./nepos. dopl. ochr.

Zastavené konania

Udelené št. obč.

1992 87 89 0 0 0

1994 140 58 32 65 0

1996 415 72 62 193 4

1998 506 53 36 224 22

1999 1320 26 176 1034 2

2000 1556 11 123 1366 0

2001 8151 18 130 6154 11

2002 9743 20 309 8053 59

2004 11395 15 1592 11782 20

2005 3549 25 827 2930 2

2006 2849 8 861 1940 5

2007 2642 14 1177 82 / 646 1693 18

2008 909 22 416 66/273 455 4

9/2009 606 9 242 75/121 314 0

Spolu 55 239 552 6 675 223 47 613 203

Celoživotné vzdelávanie• Prevencia pred sociálnym vylúčením (vzdelávanie v nezamestnanosti);

• Memorandum o celoživotnom učení (2001) – stratégie: • Nové základné zručnosti pre všetkých (technológie, cudzie

jazyky, podnikateľstvo a sociálne zručnosti a pod.)• Viac investícií do ľudských zdrojov (právo na platené študijné

voľno, vzdelávanie starších ľudí, programy sporenia na vzdelávanie a pod.)

• Inovácie vo vzdelávaní (aktívne učenie)• Uznávanie výsledkov vzdelávania (v rámci EÚ)• Nový prístup k odbornému usmerňovaniu a poradenstvu

(kvalitné informácie, kvalita poradenských služieb a pod.)• Približovanie vzdelávania čo najbližšie k učiacim sa

(budovanie stredísk vzdelávania)

MJ 1999 2001 2003 2005 2006 2007

1 Základné

Priemerná hrubá mesačná mzda Sk 7 207 8 265 10 406 12 405 12 657 13 904

Priemerná hrubá mesačná mzda EUR 239,22 274,36 345,40 411,77 420,15 461,53

2 Učňovské bez maturity



4 Učňovské s maturitou



8 Vysokoškolské - 1. stupeň

Priemerná hrubá mesačná mzda Sk - - 17 746 22 263 25 813 24 910

Priemerná hrubá mesačná mzda EUR - - 589,06 738,99 856,83 826,86



Priemerná hrubá mesačná mzda EUR 584,81 680,85 808,86 980,80 1 064,83 1 171,11



Priemerná hrubá mesačná mzda EUR 600,15 800,25 823,53 951,24 1 159,23 1 233,39

Kariérne poradenstvo• Počas celého života• Vedecký typ /teoretický človek: hodnota: prehlbovanie poznania

a hľadanie pravdy (štúdium, skúmanie, experimentovanie bez ohľadu na to, či získa uznanie, bohatstvo)

• Ekonomický typ /ekonomický človek: hodnota: vlastný blahobyt a pohodlný život. Hľadá čo najrýchlejšie cesty, ako získať peniaze, pričom nehľadí veľmi na prostriedky – to však závisí od podmienok, charakteru a sociálneho cítenia.

• Umelecký typ /estetický človek: hodnota: estetické prežívanie, hľadanie „krásna“, prežívanie krásy uprednostňuje pred hromadením materiálnych statkov. Teší sa, že niečo je, no nezaujíma ho, ako to funguje, ani čo to vynesie.

• Sociálny typ /sociálny človek: hodnota: život ako taký, chráni ho, hľadá porozumenie medzi ľuďmi, lásku, rozvíja dobré vzťahy, poskytuje podporu. Je ochotný starať sa o iných, často nehľadí na finančné ohodnotenie.

• Náboženský typ /náboženský človek: hodnota: pochopenie sveta, zmysel bytia, sleduje morálne ciele a smeruje k ušľachtilým duševným hodnotám. Je blízky sociálnemu typu hľadaním porozumenia, bratskej lásky a pomoci.

Kvalita života

• Spôsob života, životný štýl, životná úroveň• Jedno z 1.minist. pre KŽ – Chiracova vláda vo Franc.

• Ukazovatele KŽ:– Výpovede respondentov,– Objektívne údaje

• HDI index ľudského rozvoja (Human Development Index)

• GDI index ľudského rozvoja podľa pohlavia (Gender related Development Index)

• GEM index účasti žien

HDI(Human Development Index)

Meria sa na základe:

• 1. očakávaná dĺžka života pri narodení

• 2. miera gramotnosti : návštevnosť škôl, zápis na ZŠ, SŠ a VŠ, dĺžka školskej dochádzky,

• 3. príjem na osobu• Hodnota max. 1 (viac ako 0,8 – vysoko rozvinuté

krajiny, 0,8-0,5 priemerne rozvinuté krajiny, pod 0,5 slabo rozvinuté krajiny)

Umiestnenie vybraných krajín EÚ podľa HDI (2005)

krajina umiestnenie HDI

Írsko 5 0,959

Švédsko 6 0,956

Holandsko 9 0,953

Španielsko 13 0,949

Rakúsko 15 0,948

Taliansko 20 0,941

Slovinsko 27 0,917

Česká republika 32 0,891

Maďarsko 36 0,874

Slovensko 42 0,863

Rumunsko 60 0,812

Krajina Dĺžkaživota (roky) 2004

Gramotnosťdospelých(%) 2004

Kombinovanánávštevnosť

škôl (%) 2004

HDP/obyv.(USD, PKS)

2004

HDI2004

1. Nórsko3. Austrália6. Kanada ...30. ČR35. Maďarsko36. Argentína42. SR...176.Siera Leone

79,680,580,2...

75,7

73,0

74,674,3...

41,0

---...––

97,2

100,0...

35,1

10011393...81

87

8977...65

38 45430 33131 263

...19 408

16 814

13 29814 623

...561

0,9650,9570,950

...0,885

0,869

0,8630,856

...0,335

Svet 67,3 - 67 8 833 0,741

1990 2000 2007 vek

1.Norway 0,924 0,961 0,971 80,52.Australia 0,902 0,954 0,968 81,43.Iceland 0,913 0,943 0,969 81,74.Ireland 0,879 0,936 0,965 80,636.Czech Republic 0,847 0,868 0,903 76,442.Slovakia 0,827 - ´95 0,840 0,880 74,6178.Mali 0,254 0,316 0,371 48,1180.Sierra Leone 0,350 ´05 0,365 47,3181.Afganistan 0.347 ´05 0,351 43,6182.Niger 0,258 0,340 50,8

Zdroj: Vlastné spracované podľa www.hdr.undp.org

Rodovo rozlíšený ukazovateľ ľudského rozvoja

GDI < HDIKrajina HDI GDI Poradie HDI – poradie

GDI

Nórsko 0,965 0,962 0

Kanada 0,950 0,947 -1

Japonsko 0,949 0,942 - 5

Fínsko 0,947 0,943 1

Rakúsko 0,944 0,937 - 3

Slovensko 0,856 0,853 2

Ďakujem za pozornosť,

prajem príjemný zvyšok dňa

Andragogické poradenstvo

Documents

Transcript of Andragogické poradenstvo