28.2.2018

Analza zdieanej ekonomiky

v prostred malch a strednch

podnikov

Finlna verzia

SLOVAK BUSINESS AGENCY

1

Obsah

Tabuky ......................................................................................................................... 3

Grafy .............................................................................................................................. 3

1. Manarske zhrnutie .................................................................................................. 4

2. vod .......................................................................................................................... 6

3. Mal a stredn podnikanie v oblasti zdieanej ekonomiky ........................................ 8

3.1. Subjekty malho a strednho podnikania ........................................................... 8

3.2. Zdiean ekonomika ......................................................................................... 11

3.3. Prklady subjektov MSP v oblasti zdieanej ekonomiky .................................. 18

4. Podmienky podnikana subjektov zdieanej ekonomiky .......................................... 21

4.1. Analza podmienok podnikania v Eurpskej nii ............................................ 21

4.2. Analza podmienok podnikania v oblasti zdieanej ekonomiky vo vybranch

krajinch .................................................................................................................. 26

4.2.1. Podmienky podnikania v oblasti zdieanej prepravy vo vybranch

krajinch .............................................................................................................. 26

4.2.2. Podmienky podnikania v oblasti zdieania ubytovania vo vybranch

krajinch .............................................................................................................. 29

4.2.3. Podmienky podnikania v oblasti poskytovania profesionlnych sluieb

prostrednctvom platforiem zdieanej ekonomiky vo vybranch krajinch ........ 32

4.3. Ochrana zkaznkov a zamestnaneck pomer v modeloch zdieanej ekonomiky

................................................................................................................................. 33

4.3.1. Ochrana zkaznkov ................................................................................... 34

4.3.2. Zamestnaneck pomer ............................................................................... 36

5. Zhodnotenie intitucionlneho a legislatvneho rmca podpory a rozvoja zdieanej

ekonomiky na Slovensku ............................................................................................. 38

5.1. Intitucionlny rmec a podpora zdieanej ekonomiky .................................... 38

5.2. Legislatvny rmec zdieanej ekonomiky ......................................................... 42

6. Podnikatesk modely zdieanej ekonomiky a ich vzah k tradinej ekonomike ... 46

6.1. Zkladn typy podnikateskch modelov v oblasti zdieanej ekonomiky ....... 46

6.1.1. Trhov podnikatesk model ..................................................................... 46

6.1.2. Obchodn podnikatesk model ................................................................ 48

6.1.3. Podnikatesk model poskytovania sluieb na poiadanie ........................ 49

6.2. Sektorov lenenie modelov zdieanej ekonomiky s vznamnm vplyvom na

trh ............................................................................................................................. 50

6.2.1. Sektor zdieanej ekonomiky v preprave .................................................... 50

6.2.2. Sektor zdieanej ekonomiky v ubytovan .................................................. 51

6.2.3. Sektor online pracovnho trhu ................................................................... 53

6.3. Vzah podnikateskch modelov zdieanej ekonomiky k tradinej ekonomike

................................................................................................................................. 54

2

6.4. Nvrhy vyuitia modelov zdieanej ekonomiky zapojenm pecifickch skupn

obyvatestva............................................................................................................. 56

7. Vhody a nevhody voby postavenia podnikania na princpoch zdieanej

ekonomiky pre jednotliv subjetky trhu ...................................................................... 59

7.1. Zdiean ekonomika ako celok ......................................................................... 59

7.2. Sprostredkovatelia ............................................................................................ 61

7.3. Pouvatelia a poskytovatelia............................................................................ 62

7.4. ttne subjekty .................................................................................................. 62

7.4.1. Vlda a ministerstv .................................................................................. 62

7.4.2. Ministerstvo financi a Finann sprva .................................................... 63

7.4.3. Socilna poisova a zdravotn poisovne ................................................ 63

7.4.4. Municipality ............................................................................................... 63

8. Zhrnutie a zver ....................................................................................................... 65

Pouit literatra .......................................................................................................... 67

Prlohy ........................................................................................................................... 1

Prloha . 1: Poet a truktra MSP poda vekostnch kategri a prvnych foriem1

Prloha . 2: Prklady spolonost prevdzkujcich platformy zdieanej ekonomiky

v jednotlivch krajinch poda sektoru ..................................................................... 3

3

Tabuky

Tabuka 1: Poet a truktra podnikateskch subjektov poda vekostnch

kategri a prvnych foriem ....................................................................................... 8

Grafy

Graf 1: truktra potu Mikropodnikov (0-9) poda prvnych foriem ................. 9

Graf 2: truktra potu Mal podnikov (10-49) poda prvnych foriem ............ 10

Graf 3: truktra potu Strednch podnikov (50 249) poda prvnych foriem

..................................................................................................................................... 11

Graf 4: Klasifikan matica platforiem zdieanej ekonomiky .............................. 17

4

1. Manarske zhrnutie

Vznam platforiem a modelov zdieanej ekonomiky v zahrani naber na

dleitosti. Podstatou zdieanej ekonomiky je mon oznai snahu

o zefektvnenie procesov vmeny tovarov a sluieb, a uspokojovanie potrieb

jednotlivcov v uritej komunite. Oblas zdieanej ekonomiky sa vyznauje

vyuvanm modernch technolgi, ktor uahuj proces zdieania tovarov

a sluieb, no najm monosou spory nkladov zo strany spotrebiteov.

Prostrednctvom zdieanej ekonomiky je mon dosiahnu efektvnejie

vyuvanie tovarov i sluieb vlastnench benmi umi, o me ovplyvni

spotrebitesk sprvanie jednotlivcov. Jednotlivci sa tak mu odkloni od

konzumnej spolonosti, v ktorej je pre ud dleit vlastni tovary i sluby

smerom k spolonosti, v ktorej udia eliminuj potrebu vlastnenia a zameriavaj

sa na zdieanie tovarov a sluieb s komunitou ud pre jej plnohodnotn vyuitie.

V mnohch okolitch ttoch napomohla oblas zdieanej ekonomiky vrazne

rozri konkurenn prostredie tvoren prevane subjektami tradinej

ekonomiky, a tm zni nklady (ceny) poskytovanch sluieb a zdieanch

tovarov.

Rchly rozvoj zdieanej ekonomiky printil viacer tty, vrtane municipalt

na loklnej rovni, reagova na nov podnikatesk modely, najm v prpade

odvetv, ktorch vykonvanie je v tradinej ekonomike podmienen zskanm

licencie a dodriavanm zkonom stanovench pravidiel. Jednotliv tty, mest

a obce musia vemi citlivo reagova na modely, ktor zdiean ekonomika

priniesla. Sstredi by sa mali na vytvorenie kvalitnho legislatvneho rmca,

ktor umon primrne pouvateom platforiem zdieanej ekonomiky

profitova z asti na zdiean privyrobenm si k prjmu z tradinej ekonomiky

alebo znenm nkladov na obstaranie tovarov a sluieb. V neposlednom rade

me napomc rozvoju turistickho ruchu, zveniu zamestnanosti alebo

k zveniu ivotnej rovne obyvateov.

Slovensko podobne ako mnoh alie krajiny maj siln sektor malch

a strednch podnikov, ktor tvor viac ako 99 % z celkovho podnikateskho

sektora. V poslednch rokoch sa podmienky pre rozvoj malho a strednho

podnikania vrazne zlepili, o om sved aj podpora mladch zanajcich

inovatvnych technologickch firiem (startupov) vybudovanm kvalitnho

intitucionlneho a legislatvneho rmca podpory a rozvoja cez sie verejnch

a skromnch intitci. Podnikanie v oblasti zdieanej ekonomiky predstavuje

alie monosti pre rozvoj malch a strednch podnikateov, pretoe otvra

nov podnikatesk prleitosti v oblastiach, ktor doteraz pre viacer

ekonomick subjekty neboli zaujmav.

V prpade Slovenska je mon hovori o vytvorenom intitucionlnom rmci

podpory a rozvoja inovatvnych technologickch firiem (startupov). Doposia

vybudovan truktra verejnch a skromnch intitci je pouiten

a aplikovaten aj na oblas zdieanej ekonomiky, pretoe t je zaloen na

5

poskytovan sprostredkovateskch sluieb prostrednctvom modernch

technolgi. Pre plnohodnotn rozvoj zdieanej ekonomiky na Slovensku je

potrebn dobudovanie legislatvneho rmca pokrvajceho najm podmienky

zapojenia pouvateov platforiem na ponukovej a dopytovej strane trhu.

Vnimku predstavuje oblas zdieania ubytovacch kapact, ktor je v sasnosti

zkonne upraven. Podpori by sa mali najm sektory, ktor s zameran na

budovanie komunity ud v jednotlivch mestch, obciach, oblastiach i

reginoch. Zdiean ekonomika neposkytuje monosti iba pre produktvne

obyvatestvo, ale aj pre poproduktvne (dchodcov), predproduktvne

(tudentov strednch a vysokch kl), invalidov, mamiky na rodiovskej

dovolenke alebo aj pre nezamestnanch a dlhodobo nezamestnanch.

Podporou zdieanej ekonomiky me profitova cel ekonomika, priom

vhodnm nastavenm podmienok fungovania zdieanej ekonomiky vo vzahu

k tradinej ekonomike je mon vytvori siln synergick efekt, z ktorho bud

profitova vetky zastnen strany.

6

2. vod

Rozvoj zdieanej ekonomiky zasiahol v poslednch rokoch takmer vetky

odvetvia tradinej ekonomiky vo vyspelch krajinch a postupne v niektorch

sektoroch prenik aj na Slovensko. Vhodou zdieanej ekonomiky je, e

prostrednctvom vyuitia modernch technolgi umouje irokej skupine ud

participova na zdiean vlastnch tovarov i ponkan svojich sluieb inm

uom efektvnejm spsobom, ako tomu bva v prpade mnohch subjektov

tradinej ekonomiky. Oblas tradinej ekonomiky by v niektorch sektoroch

mohla by vystaven oligopolnmu sprvaniu hrov na trhu alebo vym

cenm z dvodu nedostatonej konkurencie medzi poskytovatemi sluieb i

prenajmatemi tovarov. Prve monos zapojenia irokej masy ud do procesu

zdieania ponkanm vlastnch schopnost vo forme sluieb alebo prenjmu

vlastnench tovarov cez platformy zdieanej ekonomiky doke vrazne zvi

konkurenciu na poli tradinej ekonomiky. Rozvoj zdieanej ekonomiky so sebou

neprina iba pozitva. Za hlavn negatvum je oznaovan najm nzka

schopnos dozoru nad transakciami zo strany jednotlivch vld na celottnej

i loklnej rovni.

V svislosti s rozvojom zdieanej ekonomiky je dleit spomen aj segment

malho a strednho podnikania, ktor predstavuje najv podiel na celkovom

podnikateskom sektore nielen na Slovensku, ale aj v okolitch krajinch.

Rozvoj zdieanej ekonomiky ovplyvuje oblas malho a strednho podnikania,

pretoe doke relatvne prunejie reagova na zmenen podmienky na trhu

a vaka vyuvaniu modernch technolgi pokrva aj v podiel na trhu

s nimi nkladmi pre zkaznkov. Oblas zdieanej ekonomiky patr medzi

kov oblasti, o ktorch rozvoj sa zasadila samotn Eurpska nia. Cieom

Eurpskej nie je vybudovanie Jednotnho digitlneho trhu, v ktorom by platili

jednotn pravidl podnikania v oblasti digitlnych technolgi pre vetky

lensk tty.

Cieom tdie je pribli oblas malho a strednho podnikania na Slovensku.

Podrobne rozanalyzova oblas zdieanej ekonomiky ako celku poda

dostupnch domcich a zahraninch vedeckch a odbornch prc vrtane

uvedenia prkladov platforiem zdieanej ekonomiky, ktor spene psobia

v rznych sektoroch (oblastiach) v zahrani pokrvajc vie i menie

komunity ud (3. kapitola).

Dleitou asou tdie je analza sasnho nastavenia podmienok podnikania

jednotlivch subjektov psobiacich v rznych oblastiach zdieanej ekonomiky

na eurpskej rovni, vrtane analzy podmienok pecifickch pre vybran

krajiny v Eurpskej nii. Pri analze podmienok podnikania v oblasti zdieanej

ekonomiky sme sa zamerali na tri kov sektory, ktor v sasnosti globlne

dosahuj najv podiel v tomto sektore, a to oblas prepravy (nielen osb, ale

aj tovarov logistika), ubytovania a oblas poskytovania profesionlnych

sluieb (pokrva vetky ostatn odvetvia zdieanej ekonomiky). Dleitou

7

sasou tdie v tejto kapitole je aj analza ochrany zkaznkov

a zamestnaneckch pomerov v sektore zdieanej ekonomiky, nakoko takmer

vetky platformy plnia lohu sprostredkovateov a samotn transakcie s

vykonvan pouvatemi medzi dopytovou a ponukovou stranou trhu

(4. kapitola).

V 5. kapitole tdie sme rozobrali intitucionlny a legislatvny rmec podpory

a rozvoja zdieanej ekonomiky na Slovensku. V tejto oblasti sme odhalili vemi

vznamn synergiu medzi podporou a rozvojom oblasti malho a strednho

podnikania s oblasou zdieanej ekonomiky. Dsledne sme sa pozreli najm na

legislatvu, pre ktor predstavuje rozvoj zdieanej ekonomiky vek vzvu

v kontexte vytvorenia vhodnho legislatvneho rmca.

V predposlednej asti tdie sme rozobrali podnikatesk modely v oblasti

zdieanej ekonomiky poda zkladnch typov a sektorovho lenenia

jednotlivch modelov. V zdieanej ekonomike je mon rozliova tri typy

modelov, a to trhov podnikatesk model, obchodn podnikatesk model

a model poskytovania sluieb, ktor sa odliuj najm stupom zaangaovanosti

jednotlivch subjektov prevdzkujcich platformy zdieanej ekonomiky.

V prpade sektorovho lenenia ide o sektory zdieanej ekonomiky v preprave,

ubytovan a online pracovnho trhu, do ktorho sme zaradili prenjom tovarov

a poskytovanie sluieb astnkmi na ponukovej strane trhu. Sasou tejto

kapitoly je aj analza modelov zdieanej ekonomiky vo vzahu k modelom

tradinej ekonomiky a nvrhy vyuitia modelov zdieanej ekonomiky v prpade

zapojenia pecifickch skupn obyvatestva, ako s nezamestnan (aj dlhodobo

nezamestnan), invalidi alebo osoby so zdravotnm postihnutm, tudenti

a dchodcovia.

V poslednej kapitole sme zhrnuli vhody a nevhody podnikania na princpoch

zdieanej ekonomiky ako celku i pre jednotliv subjekty, ktorch sa tto oblas

dotka v podobe sprostredkovateov ako podnikateskch subjektov

prevdzkujcich platformy zdieanej ekonomiky, pouvateov platforiem

v podobe spotrebiteov na dopytovej strane trhu a poskytovateov na ponukovej

strane trhu, a skupinu subjektov na rovni ttu na Slovensku v podobe vldy,

Ministerstva financi a Finannej sprvy, Socilnej a Zdravotnch poisovn

a municipalt.

8

3. Mal a stredn podnikanie v oblasti zdieanej

ekonomiky

Mal a stredn podniky na Slovensku tvoria jednoznane najviu as

subjektov z celho podnikateskho sektora na Slovensku. V nasledujcej asti

si podrobnejie predstavme subjekty malho a strednho podnikania, ich

truktru, zadefinujeme si subjekty zdieanej ekonomiky a predstavme pr

spench prkladov malch a strednch podnikov, ktor psobia v oblasti

zdieanej ekonomiky vo svete.

3.1. Subjekty malho a strednho podnikania

Medzi subjekty malho a strednho podnikania (MSP) na Slovensku s

zaraden podniky, ktor zamestnvaj menej ako 250 osb, a ktorch ron

obrat nepresahuje 50 milinov eur alebo celkov svaha nepresahuje 43

milinov eur. Toto lenenie je v slade s odporanm Eurpskej komisie (EK)

. 2003/361/EC a nariadenm Eurpskej komisie (E) . 651/2014. Okrem

podnikov spadaj do MSP aj ivnostnci, slobodn povolania, i samostatne

hospodriaci ronci (SHR) (U SR, 2018).

Subjekty spadajce do oblasti MSP na Slovensku lenme poda odporania

EK . 2003/361/EC nasledovne:

MIKROPODNIK podnik zamestnvajci menej ako 10

osb s obratom a/alebo celkovou ronou svahou nepresahujcou 2

miliny eur,

MAL PODNIK podnik zamestnvajci menej ako 50 osb

a ktorho ron obrat a/alebo celkov ron svaha nepresahuje 10

milinov eur,

STREDN PODNIK podnik zamestnvajci menej ako 250 osb

a s ronm obratom menm ako 50 milinov eur a/alebo s ronou

svahou nepresahujcou 43 milinov eur.

Tabuka 1: Poet a truktra podnikateskch subjektov poda

vekostnch kategri a prvnych foriem

Vekostn

kategrie/

prvne formy Podniky ivnostnci

Slobodn

povolania SHR abs. v %

Index

2016/2015

v b. c.

Mikropodniky

(0-9) 196 006 321 738 18 512 5 463 541 719 97,12 105,14

Mal podniky

(10-49) 11 440 1 173 41 8 12 662 2,27 97,52

9

Stredn podniky

(50-249) 2 684 57 0 0 2 741 0,49 96,41

Vek podniky

(250 a viac) 636 0 0 0 636 0,11 95,50

Spolu MSP

(0-249) 210 130 322 968 18 553 5 471 557 122 99,89 104,91

Spolu

podnikatesk

subjekty 210 766 322 968 18 553 5 471 557 758 100,00 104,90

Zdroj: Vlastn spracovanie poda Mal a stredn podnikanie v slach v roku 2016, 2017.

Grafy 1 a 3 podrobne prezentuj truktru (podiely) prvnych foriem

zastpench v jednotlivch vekostnch kategrich v rokoch 2012 a 2016.

V kategrii Mikropodnikov s potom zamestnancov od 0 do 9 maj ivnostnci

dlhodobo najvy podiel, ktor poklesol medzi rokmi 2012 a 2016 o 10,03 %.

Druhou najvou skupinou s podniky, ktorch podiel rastie a v sledovanom

obdob vzrstol o 30,3 %. Treou skupinou v porad s slobodn povolania,

ktor dlhodobo dosahuj nzky podiel v kategri Mikropodnikov a najmeniu

skupinu tvoria samostatne hospodriaci ronci (SHR). V prlohe 1 uvdzame

prehadn tabuky potu a truktry podnikateskch subjektov poda

vekostnch kategri a prvnych foriem.

Graf 1: truktra potu Mikropodnikov (0-9) poda prvnych foriem

Zdroj: Vlastn spracovanie poda sprv o stave malho a strednho podnikania v Slovenskej

republike v rokoch 2012 a 2016, 2017.

V kategrii Malch podnikov s potom zamestnancov 10 49 mali najvie

zastpenie podniky, ktorch podiel vzrstol najvraznejie o 1 583 podnikov

http://www.sbagency.sk/sites/default/files/image/msp_v_cislach_v_roku_2016_final_v_20_10_2017_002.pdfhttp://www.sbagency.sk/stav-maleho-a-stredneho-podnikaniahttp://www.sbagency.sk/stav-maleho-a-stredneho-podnikania

10

medzi rokmi 2012 a 2013. Od roku 2013 do roku 2016 klesol tento poet takmer

na rove z roku 2016. Druhou najpoetnejou skupinou s ivnostnci, ktorch

poet v tejto kategrii klesal od roku 2013 a okrem zmienenho roku bol tento

poet pod 2000. Takmer zanedbaten as tvoria slobodn povolania a SHR.

V kategrii Strednch podnikov s potom zamestnancov 50 249 maj podniky

jednoznane najvyie zastpenie, ktor v sledovanom obdob rstlo (z rovne

2 573 v roku 2012 na 2 684 v roku 2016). Druh najvy poet v tejto kategrii

predstavuj ivnostnci, ktorch poet v sledovanom obdob poklesol zo 77 na

57. Zvyn dve prvne formy, slobodn povolania a SHR, maj vemi nzke a

iadne zastpenie v tejto kategrii.

Najm truktra kategrie Mikropodnikov sa vrazne odliuje od ostatnch

dvoch kategri. ivnostnci dlhodobo vyuvaj tto formu podnikania pri

podnikateskch innostiach, v ktorch si vystaia sami alebo s vemi malm

potom zamestnancov. Naopak, v prpade zamestnvania viac ako 10

zamestnancov je ivnos ako forma podnikania vyuvan vrazne v menom

pote prpadov. Slobodn povolania a SHR ako formy maj vo vetkch troch

kategrich vemi nzke zastpenie.

Graf 2: truktra potu Mal podnikov (10-49) poda prvnych foriem

Zdroj: Vlastn spracovanie poda sprv o stave malho a strednho podnikania v Slovenskej

republike v rokoch 2012 a 2016, 2017.

http://www.sbagency.sk/stav-maleho-a-stredneho-podnikaniahttp://www.sbagency.sk/stav-maleho-a-stredneho-podnikania

11

Graf 3: truktra potu Strednch podnikov (50 249) poda prvnych

foriem

Zdroj: Vlastn spracovanie poda sprv o stave malho a strednho podnikania v Slovenskej

republike v rokoch 2012 a 2016, 2017.

3.2. Zdiean ekonomika

Zdiean ekonomika (z angl. "sharing economy"), znma aj ako

kolaboratvna ekonomika (z angl. "collaborative economy") i ekonomika

dostupnosti (z angl. "access economy"), nem jednu ucelen definciu. Poda

OECD (2016) predstavuje zdiean ekonomika ekonomick model zaloen na

peer-to-peer (P2P) zskavan, poskytovan alebo zdiean prstupov k tovarom

a slubm, ktor uahuje vytvoren komunitn on-line platforma. Eurpska

komisia (2016) v prpade zdieanej ekonomiky hovor o biznis modeloch,

ktorch aktivity s realizovan prostrednctvom kolaboratvnych platforiem,

ktor vytvraj otvoren trh pre doasn pouitie tovarov a sluieb

poskytovanch skromnmi osobami. Pri zdieanej ekonomike je vemi

dleitm prvkom prinanie inovci aj do tradinch oblast a sektorov.

alm spsobom ako charakterizova zdiean ekonomiku je porovnanie s

"tradinou" ekonomikou. Naprklad Dervojeda a kol. (2013) vysvetuj, e

spotrebitelia na tradinch trhoch nakupuj produkty (ktor potom vlastnia) a

sluby, zatia o v prpade zdieanej ekonomiky dodvatelia doasne zdieaj

ich tovary a sluby so zkaznkmi bu zadarmo, alebo za finann alebo

nefinann odmenu. Prakticky kad jednotlivec me zdiea okovek, od

produktov a majetku (napr. bytu, auta, bicyklu, cestovateskho vybavenia) a

po as, zrunosti i kompetencie (napr. varenie i fotografovanie, vedomosti o

meste alebo miestach hodnch videnia). Potencil zdieanej ekonomiky nie je

http://www.sbagency.sk/stav-maleho-a-stredneho-podnikaniahttp://www.sbagency.sk/stav-maleho-a-stredneho-podnikania

12

limitovan takmer iadnym typom tovarov i sluieb a me by uplatnen na

okovek.

Tento typ zdieania alebo vmeny tovarov a sluieb je realizovan

prostrednctvom online platforiem, ktor umouj prova dopyt s ponukou

vrazne jednoduchie ako je tomu v tradinej trhovej ekonomike. V mnohch

prpadoch s tieto platformy vytvoren a prevdzkovan skromnmi

spolonosami, ktor sa tie oznauj ako peer-to-peer spolonosti alebo

spolonosti zdieanej ekonomiky.

Jednm z najznmejch modelov zdieanej ekonomiky je peer-to-peer, v

ktorom peeri (najastejie individualisti) ponkaj a dopytuj tovary a sluby.

Platforma potom psob ako sprostredkovate medzi nimi.

Pre Botsmanov (2015) predstavuje zdiean ekonomika ekonomick systm

pozostvajci z decentralizovanch siet a trhov, ktor odomykaj hodnotu

nevyuitch aktv prostrednctvom uspokojovania potrieb spotrebiteov

spsobom, ktor obchdza tradinch sprostredkovateov sluieb.

Botsmanov a Roger (2010) poskytuj tri irie charakteristick rty systmu

zdieanej ekonomiky:

a) prstup k produktom alebo slubm bez potreby vlastnenia

podkladovho aktva,

b) realokcia tovarov,

c) vmena nehmotnch aktv.

Botsmanov (2015) identifikovala 5 kovch kritri, poda ktorch je mon

oznai digitlnu platformu za platformu zdieanej ekonomiky:

a) kov biznis idea je zaloen na zaat vyuvania nevyuitch alebo

nedostatone vyuitch aktv i u za finann alebo nefinann

odmenu,

b) spolonos by mala ma jasn hodnotov vziu a mala by by postaven

na zmysluplnch princpoch zahrujcich transparentnos

a autentickos, ktor informuje o krtkodobch a dlhodobch

strategickch rozhodnutiach a vzich,

c) poskytovatelia tovarov a sluieb na ponukovej strnke trhu by mali by

hodnotovo zameran, pln repektu a odhodlania, a spolonosti stojace za

platformami by sa mali snai o zlepenie ich ivotnch podmienok po

ekonomickej aj socilnej strnke,

d) spotrebitelia na dopytovej strane by mali benefitova z prstupu

k tovarom a slubm efektvnejm spsobom, priom platia za prstup

(prenjom) k tovarom a slubm namiesto toho, aby dan tovar alebo

slubu vlastnili,

13

e) biznis by mal by postaven na distribunch alebo decentralizovanch

sieach, ktor dvaj zmysel komunite, vytvraj kolektvnu

zodpovednos astnkov a slia na vzjomn prospech vetkch

zastnench strn.

Medzi hlavnch astnkov zdieanej ekonomiky patria:

poskytovatelia sluieb, ktor zdieaj aktva, zdroje, as a/alebo

zrunosti. Do tejto skupinky mu patri individulni jednotlivci

poskytujci sluby a tovary prleitostne alebo aj profesionlni

poskytovatelia sluieb,

uvatelia, ktor spotrebovvaj poskytovan aktva,

sprostredkovatelia, ktor spjaj poskytovateov so spotrebitemi

prostrednctvom kolaboratvnych platforiem, a mu uahova platby

od spotrebiteov k poskytovateom, i in typy transakci.

Dleitm prvkom zdieanej ekonomiky je zachovanie vlastnckych prv

majiteov tovarov a sluieb, ktor vystupuj na ponukovej strane trhu a snaha

o zvenie vyuitenosti menej vyuvanch tovarov a sluieb ostatnmi

jednotlivcami na dopytovej strane trhu.

Transakcie vo veobecnosti neved k zmene vlastnctva. Prostrednctvom

informanch technolgi mu sprostredkovatelia zachyti zkladn

preferencie a charakteristiky potencilnych poskytovateov a pouvateov

alebo efektvnejie napomha k provaniu dopytu a ponuky po aktvach.

Sprostredkovatelia si zvyajne tuj poplatky vo forme percenta z hodnoty

transakcie ako odmenu za sprostredkovanie.

Petropoulos (2017) identifikoval 4 sektory, v ktorch maj platformy zdieanej

ekonomiky najvznamnejie zastpenie:

1) ubytovanie prostrednctvom platforiem udia poiiavaj cel

nehnutenosti alebo asti nehnutenost. Prklady takchto spolonost:

Airbnb, HomeAway, HouseTrip, 9Flats, Wimdu, Onefinestay,

Roomerama, Sleepout, Love Home Swap a Holiday Lettings,

2) doprava dve kategrie platforiem:

a. platformy umoujce prenjom iba hnutench i nehnutench

vec bez asti fyzickej osoby, naprklad prenjom auta,

prenjom domcich potrieb a pod.,

b. platformy umoujce prenjom majetku s asou

prenajmateov, ako naprklad Uber, LYFT a pod. V tomto

prpade ide o tovary a sluby, v ktorch je priamo

zaintervenovan majite, nie len predmetn vec,

c.

14

3) online trh prce platformy pecializujce sa na spjanie

zamestnvateov a zamestnancov (freelancerov) na vypracovanie mikro

zadan, pre ktor nie je nevyhnutn najma zamestnancov do

pracovnho pomeru,

4) financie ide bu o crowdfundingov platformy, ktor prepjaj

podnikatesk projekty s investormi (financovanie prostrednctvom

rizikovho kapitlu) alebo o platformy umoujce peer-to-peer

poiiavanie finannch prostriedkov spjanm jednotlivcov i

subjektov MSP v podobe veriteov s dlnkmi bez akhokovek

prepojenia s finannmi intitciami (najm bankami).

Vaughan a Daverio (2016) definovali p kovch sektorov zdieanej

ekonomiky, ktor s v niektorch bodoch vemi podobn predchdzajcemu

zoznamu:

a) peer-to-peer ubytovanie:

Organizcie psobiace v oblasti zdieanej ekonomiky vyuvaj digitlne

platformy, ktor umouj jednotlivcom prenjom prstupu k ich nevyuitm

ubytovacm kapacitm cestovateom. Prenjom sa me tka asti ich domu

alebo bytu (naprklad jednej izby i pohovky), ich celho bytu alebo domu poas

ich neprtomnosti i prenjmu inej nimi vlastnenej nehnutenosti, ktor oni

osobne nevyuvaj na bvanie.

Do tejto kategrie by sme mohli zahrn na zklade tejto defincie:

platformy typu peer-to-peer (napr. Airbnb),

platformy zameran na vmenu nehnutenost medzi dvoma

jednotlivcami na urit as (napr. LoveHomeSwap),

platformy umoujca online dovolenkov prenjom (napr.

HomeAway),

b) peer-to-peer doprava:

Subjekty zdieanej ekonomiky v sektore dopravy pouvaj digitlne platformy

na prepojenie jazdcov s monosou cestovania na krtke i dlh vzdialenosti. Tto

forma zdieanej ekonomiky me zaha zdieane prstupu k vonmu miestu

v aute smerujceho rovnakm smerom k spolonmu vyuvaniu siete

automobilov (napr. na bze predplatnho). Tento typ zdieanej ekonomiky me

zaha:

sluby zdieania jzd na krtke vzdialenosti prostrednctvom

aplikci (napr. UBER),

sluby zdiean jzd na dlh vzdialenosti (napr. Blablacar),

siete zdieania vozidiel, ktor sa alej mu deli na:

15

i. P2P siete zdieania vozidiel (jednotlivec - jednotlivec) (napr.

GetAroung),

ii. B2C siete zdieania vozidiel (firmy - jednotlivec), ktor alej mete

deli na:

a. model typu "One-way" (napr. Enjoy),

b. model typu "Round-trip" (napr. Zipcar),

c. model typu "Free-floating" (Car2Go),

iii. platformy na zdieanie parkovacch miest jednotlivci zdieaj jazdu,

auto i parkovacie miesto s ostatnmi jednotlivcami,

c) sluby na poiadanie pre domcnosti:

Trh freelancerov umouje vytvorenie rznorodch biznis plnov, ktor s

zaloen na uspokojovan potrieb domcnost ako donka jedla, a pod.

Subjekty zdieanej ekonomiky psobiace v sektore sluieb domcnostiam s

online trhovisk, zaloen na vekom pote astnkov v podobe domcnost,

ktor sa snaia vyui sluby alebo tovary ponkan inmi domcnosami.

Na zklade tejto defincie meme rozdeli oblas sluieb domcnostiam

nasledovne:

sie verejne poskytovanch tovarov a sluieb (crowdsourced

delivery networks), t. j. sluby alebo tovary s poskytovan

irokou komunitou bez toho, aby sa udia dopytovali po danom

tovare alebo slube:

o generalizovan dodvatesk sluby "AtoB" (napr.

UberRUSH),

o pecializovan sluby na poiadanie:

a. sluby zameran na doruovanie potravn (napr. Instacart),

b. sluby zaloen na doruovanie jedl z loklnych retaurci

(napr. DeliverooO),

sie domcich prc na poiadanie, t. j. ide o tovary a sluby, ktorch

ponuka je zvisl od dopytu po nich (bez dopytu sa nevytvra ponuka):

o run a veobecn prce typu "urob si sm", na ktor sa

vemi asto vyuvaj freelanceri (napr. TaskRabbit, u

ns JaSpravm.sk),

o pecializovan sluby domcnostiam (napr. ZipJet pre

such istenie),

16

d) profesionlne sluby na poiadanie:

Trh freelancerov umoujci jednotlivcom zska podporu od ud so

pecilnymi zrunosami na vykonvanie administratvnych, konzultanch i

grafickch prc.

Do tejto asti zaraujeme:

vek online platformy pre freelancerov (napr. Upwork zameran na

viac administratvne lohy),

pecializovan profesionlne platformy pre sluby na poiadanie (napr.

HolterWatking pecializovan viac na sluby technickho charakteru),

e) kolaboratvne financovanie:

Umouje jednotlivcom alebo podnikateom poiiava si navzjom jeden od

druhho finann prostriedky, priom nevyuvaj sluby tradinch finannch

sprostredkovateov (bnk). V jednom okamihu me jednotlivec vystupova

ako verite a v inom ase ako dlnk. Kolaboratvne financovanie umouje

vyzbiera dopytovan sumu jednotlivcovom od viacerch jednotlivcov, ktor

takto mu participova na strane veriteov aj formou nzkych sm a dlnk

v takomto prpade nemus aka na jednho veritea, ktor by mu poskytol

finann prostriedky v danej vke.

Do tejto skupiny kolaboratvneho financovania meme zaradi:

crowdfundingov platformy

o crowdfunding zaloen na odmeovan (napr.

Kickstarter),

o equity crowdfunding zaloen na zskavan podielu na

majetku i podnikan (napr. SyndicyteRoom),

pikov platformy

o Peer-to-peer spotrebitesk poiiavanie (napr.

LendingClub alebo na Slovensku lt meln),

o Investor-to-SME poiiavanie, t. j. piky od

investorov k malm a strednm podnikom (napr.

FundingCircle).

Codagnone a Martens (2016), graf 4, poskytuj podrobn koncepn rmec

mapujci koncept zdieanej ekonomiky.

17

Graf 4: Klasifikan matica platforiem zdieanej ekonomiky

Zdroj: Codagnone a Martens, 2016.

Poda tohto rmca meme rozdeli platformy zdieanej ekonomiky na ziskov

(z angl. for-profit (FP)) a neziskov (z angl. not-for-profit (NFP) a na kategriu

business-to-customer (B2C) a peer-to-peer (P2P). Z kategrie P2P platforiem je

vek mnostvo vlastnen a prevdzkovan spolonosami, ale primrne sluby

ponkan prostrednctvom tchto platforiem s produkovan jednotlivcami

mimo spolonost.

Graf 4 znzoruje 4 kvadranty reprezentujce 4 formy (spsoby) fungovania

zdieanej ekonomiky. Kvadrant v avom hornom rohu [1] prezentuje platformy

so skutonm motvom zdieania tovarov a sluieb na princpe jednotlivcov,

ktor poskytuj svoje sluby i prenajmaj tovary inm jednotlivcom v rmci

uritej komunity ud. Zdieanie je formou nefinannho plnenia. Kvadrant

v pravom hornom rohu [2] sa vyznauje rovnako zdieanm tovarov a sluieb

jednotlivcami v rmci komunity, priom toto zdieanie je realizovan za

finann plnenie. Kvadrant [2] sa vyznauje irokou zkladou uvateov,

vyvolva krtkodob regulan obavy a najv hri naraj tradin

odvetvia v biznise. [3] kvadrant predstavuje zdieanie tovarov a sluieb na

princpe B2C bez poskytnutia finannho plnenia. V praxi sa v tomto segmente

nenachdzaj iadne spolonosti, ktor by poskytovali zkaznkom zdiean

tovary a sluby bezodplatne, pretoe zkladnm motvom podnikateskch

subjektov je dosahovanie zisku. Kvadrant [4], nazvan aj ako komern B2C

zdieanie, zaha aktivity v oblasti zdieanej ekonomiky poskytovan

samotnmi podnikateskmi subjektami za finann odmenu (finann plnenie).

Vemi asto sa do tejto kategrie zarauj spolonosti zaoberajce sa

18

prenjmom hnutench a nehnutench vec, ktor maj prvo vykonva tieto

innosti v zmysle platnej legislatvy.

3.3. Prklady subjektov MSP v oblasti zdieanej ekonomiky

V tejto asti predstavme prklady spolonosti psobiacich v oblasti

zdieanej ekonomiky, ktor v rznych oblastiach benho ivota umouj

uom zvyova vyuitenos ich tovarov i sluieb. Podrobnejie sa budeme

venova deviatim prkladom, priom detailnej prehad spolonost poda

sektora, krajiny a nzvu njdete v prlohe 2 (psobnos tchto spolonost sa

neviae iba na krajinu vzniku, ale maj globlnu psobnos).

3D Hubs (Globlna psobnos)

Oblas: 3D tla

Ide o jednu z najlepch a v sasnosti aj najvch spolonost psobiacich

v oblasti 3D tlae, ktor bola vytvoren najm pre malch dizajnrov. Kreatvne

zmajci udia mu svoje dizajnrske nvrhy nahra do online platformy,

zvoli materil a vybra z vekho mnostva poskytovateov, ktor im dan

nvrh vytlaia a doruia. 3D Hubs bol zaloen v roku 2013 v Amsterdame

a v sasnosti je dostupn vo viac ako 160 krajinch vo svete. Poda slov CEO

a spolu zakladatea 3D HUBS, Bram de Zwarta, je snahou zredukova odpad

a nadprodukciu nahradenm masovej produkcie 3D tlaou.

ECrowd! (panielsko)

Oblas: Impact investing

ECrowd! je crowdlendingov platforma regulovan panielskym nrodnm

regultorom a prevane vyuvan najm v tejto krajine. Ako platforma sli na

financovanie projektov, ktor maj pozitvny dopad na spolonos a na

prostredie. Medzi projekty, ktor boli financovan prostrednctvom finannch

prostriedkov vyzbieranch cez tto platformu patria samo intalan zariadenia

na vrobu solrnej energie, energeticky efektvna renovcia obydlia, intalcia

recyklanch podzemnch ndr a podobne.

SocialCar (panielsko)

Oblas: Preprava

Ide o dveryhodn poiovu ut, ktor pomha zlepova dopravn monosti

tisckam uom. Tto platforma okrem monost prenjmu auta umouje aj

jeho priamu kpu i predaj.

SocialCar bol priekopnkom v tomto segmente v panielsku v roku 2011 a dnes

sa poet uvateov tejto platformy pohybuje na rovni 150 000.

19

Parclick (Eurpa)

Oblas: Preprava

Aj tto platforma, rovnako ako dve predchdzajce, pochdza zo panielska.

V roku 2011 bol Parclick prezentovan ako MBA projekt a od vtedy jeho

psobnos siaha po celej Eurpe. Podobe ako je tomu pri Airbnb, aj v prpade

Parclick udia zdieaj s inmi umi von kapacity za poplatok. V tomto

prpade vak nejde o ubytovacie kapacity, ale o von parkovacie miesta.

Prostrednctvom tejto platformy sa udia vo vekch, ale i malch mestch mu

lacnejie dosta k parkovaniu na preplnench uliciach.

DogBuddy (Eurpa)

Oblas: Zvierat

V sasnosti mu majitelia psov vo Vekej Britnii, panielsku, Taliansku,

Franczsku, Nemecku i vdsku vyuva tto platformu. Spolonos sa stala

jednou z najvch Eurpskych spolonost, ktorej sluby vyuvaj majitelia i

opatrovatelia psov. Majitelia psov maj prleitos prostrednctvom tejto

aplikcie vyhada opatrovatea, pozrie si jeho referencie a ma aktulne

informcie z prechdzky s ich psom.

Too Good to Go (Eurpa)

Oblas: Plytvanie jedlom

Ide o aplikciu, ktor si dva za cie zni (obmedzi, zredukova) odpad

z jedl (food waste) v retaurcich. Aplikcia umouje prepoji uvateov

s deliktnym jedlom, ktor by mohlo by vyhoden. Na konci kadho da

pribline hodinku pred zatvorenm retaurcie, kaviarne i bagetrie vloia

nepredan jedl do tejto aplikcie v redukovanej cene. Navye, Too Good to Go

poskytuje retaurcim zapojenm do ich projektu obaly priatesk k ivotnmu

prostrediu vyroben z cukrovej trstiny.

Tto platforma bola vytvoren na konci roku 2015 v Dnsku skupinou priateov

a v sasnosti psob v 6-tich krajinch. Od svojho vzniku tto firma zabrnila

znehodnoteniu viac ako 1000 jedl, ktor namiesto vyhodenia ili pre tch, ktor

to potrebovali.

Yo No Desperdicio (Eurpa)

Oblas: Plytvanie jedlom

Jej nzov v preklade znamen Ja neplytvm. Tvorcovia s odhodlan pomocou

aplikcie riei plytvanie jedlom domcnost prostrednctvom miestnej vmeny

medzi domcnosami v panielsku. V sasnosti platformu vyuva iba 820

uvateov. Participova na tomto projekte me kad, kto odfot jedlo alebo

potravinu, ktorej sa chce zbavi s dajom o mnostve, mieste a ase skonenia

platnosti vzvy a potom me vyzva ostatnch v komunite o dopyt.

20

Uvatelia tie mu zdiea medzi sebou recepty, ale aj tipy, ako predchdza

plytvaniu jedlom ete skr, ako k takej situcii djde.

Lendi (panielsko)

Oblas: Kolaboratvna spotreba

Ide o spolonos zdieanej ekonomiky, ktor bola navrhnut pre susedov za

elom ich vzjomnej spoluprce a zdieania zdrojov medzi sebou. Aplikcia

umouje prepoji susedov z rovnakho mesta i oblasti navzjom, m

umouje poiiavanie si predmetov, ktor ich majitelia nevyuvaj vemi

asto. Naprklad namiesto zakpenia novho rebrka alebo sady nstrojov,

pouije uvate aplikciu Lendi, aby zistil, i niekto z jeho okolia mu me

poia dan zariadenie. Okrem tejto innosti sa Lendi sna spja komunity

ud aj organizovanm spoloenskch aktivt ako naprklad pikniky, i vzvami

ako naprklad i poas jednho mesiaca bez pouitia plastovho odpadu.

Collaborative Supermarket La Louve (Franczsko)

Oblas: strava

Tento supermarket prevdzkuje viac ako 4000 lenov. Zkaznci maj monos

tie ako dobrovonci pracova niekoko hodn v supermarkete na vmenu za

zavu od 20 do 40 %. Vetky dostupn vrobky s bu miestne, organick alebo

vlastnorune vyroben, priom vetci dodvatelia a farmri s za produkty

adekvtne odmeovan.

Tento koncept zdieanej ekonomiky bol inpirovan Park Slope Food Coop,

ktor bol zaloen v roku 1973 v Brooklyne, New York. Ide o jeden

z najstabilnejch a ekonomicky najspenejch supermarketov v USA.

21

4. Podmienky podnikana subjektov zdieanej ekonomiky

Rozvoj zdieanej ekonomiky v poslednch rokoch priniesol zven

pozornos krajn po celom svete. Vnimkou nebola ani Eurpska nia a jej

lensk krajiny, ktor v tomto novom modeli videli nielen nov prleitosti

k rozvoju podnikania, ale aj vzvy svisiace s regulciou v tomto odvetv.

V tejto kapitole rozoberieme podrobnejie podmienky podnikania subjektov

zdieanej ekonomiky na Eurpskej i regionlnej rovni, ochranu subjektov

zdieanej ekonomiky na ponukovej a dopytovej strane trhu, i zamestnancov

psobiacich v tomto odvetv.

4.1. Analza podmienok podnikania v Eurpskej nii

V roku 2015 spustila Eurpska komisia stratgiu Jednotnho digitlneho

trhu (Digital Single Market DSM). Ide o ucelen trh, v ktorom mu udia

a podniky obchodova, inovova a spolupracova leglne, bezpene a za

prijaten cenu. Tento sektor zaha oblasti ako digitlny marketing,

elektronick obchod a telekomunikcie. Jednotn digitlny trh sa sna zachova

pravidl spravodlivej hospodrskej sae, ochrany spotrebitea a odstrni

problmy svisiace s geografickmi a autorskmi prvami (Eurpska komisia,

2018).

V prpade DSM ide o trh, ktor zabezpeuje von pohyb osb, sluieb

a kapitlu, kde jednotlivci a podniky mu bezproblmovo pristupova

a vykonva online innosti za podmienok spravodlivej hospodrskej sae

s vysokm stupom ochrany spotrebiteskch a osobnch dajov bez ohadu na

ttnu prslunos i miesto bydliska. Podpora DSM z pohadu Eurpskej

komisie svis aj s iniciatvou Agenda zrunost pre Eurpu, ktorej hlavnm

elom je zvenie digitlnych zrunost ud v jednotlivch lenskch

krajinch, a s tm svisiace zvenie efektvnosti realizcie pracovnch innost

v rznych odvetviach ekonomk (Eurpska komisia, 2018).

DSM je postaven na troch pilieroch:

1) lep prstup spotrebiteov a podnikov k online tovarom premena

digitlneho sveta E na jednotn trh s rovnakmi podmienkami na

predaj a nkup,

2) prostredie, v ktorom sa mu spene rozvja digitlne siete a sluby

navrhovanie pravidiel, ktor zodpovedaj tempu rozvoja technolgi

a podporuj rozvoj infratruktry,

3) digitalizcia hnacou silou rastu zabezpei, aby eurpske

hospodrstvo, priemysel a pracovn miesta naplno vyuvali vhody

digitalizcie.

Doposia realizovan stratgia DSM priniesla niekoko kovch a prioritnch

legislatvnych nvrhov, ktor sa dotkaj oblasti e-commerce, autorskch prv,

22

audiovizulnych a medilnych sluieb, oblasti telekomunikanch sluieb,

ePrivacy, harmonizcie digitlnych pravidiel a harmonizcie pravidiel

priznvania a fungovania dane z pridanej hodnoty.

V roku 2016 predstavila Eurpska komisia pln Stratgie jednotnho trhu

(Single Market Strategy SMS), ktorho hlavnm cieom bolo odomknutie

celkovho potencilnu jednotnho trhu hospodrskeho spoloenstva

vytvorenho zo ttov Eurpskej nie (Eurpska komisia, 2018). lohou SMS

je umonenie uom, slubm, tovarom a kapitlu ete v von pohyb, ktor

ponkne vie prleitosti pre rast podnikateskho sektoru v E, zvi jeho

konkurencieschopnos voi ostatnm ekonomikm a zabezpe v vber pre

spotrebiteov za niie ceny.

Eurpska komisia zrove vid vek potencil v oblasti zdieanej alebo

kolaboratvnej ekonomiky, ktor i) poskytuje v vber tovarov a sluieb pre

zkaznkov, a zrove ii) vytvra priestor pre vznik novch inovatvnych

startupov a novch prleitost pre existujce spolonosti.

S nrastom podnikateskch subjektov psobiacich v oblasti zdieanej

ekonomiky sa vynra aj otzka monosti uplatovania existujcej regulcie na

tieto subjekty. Niektor nrodn a loklne autority reagovali rzne na

podnikatesk aktivity subjektov zdieanej ekonomiky, ako naprklad v prpade

Uberu, ktor bol v niektorch mestch zakzan a v niektorch mestch mohol

podnika bez obmedzen. Ako uvdza Eurpska komisia (2018), v sasnosti

neexistuje celoeurpska regulcia tkajca sa oblasti zdieanej ekonomiky ako

celku. Sasn kroky z rovne E s zameran na monitorovanie a

analyzovanie trendov v oblasti zdieanej ekonomiky so zreteom na jej vplyv na

ceny a kvalitu sluieb poskytovanch prostrednctvom platforiem

prevdzkovch jednotlivmi spolonosami. V jni 2016 predstavila Eurpska

komisia Eurpsku agendu pre zdiean ekonomiku, v ktorej okrem vyslovenej

podpory rozvoju tohto segmentu zrove poskytla usmernenia aplikovatench

pravidiel a politickch odporan, ktor by mali pomc vetkm zastnenm

stranm naplno vyui nov obchodn modely a podpori tak vyven rozvoj

hospodrstva zaloenho na zdieanej ekonomike. Odporanie obsahuje

kov body, ktorm elia trhov subjekty a verejn orgny v svislosti

s poiadavkami prstupu na trh, uplatnitenmi daovmi pravidlami, reimom

zodpovednosti pre prevdzkovateov platforiem, ochranou spotrebitea i

pracovnmi vzahmi. Eurpska komisia v sasnosti naalej monitoruje

regulan prostredie a hospodrsky a obchodn vvoj, priom zabezpeuje

dohad nad sprvnou implementciou existujcich prvnych predpisov E a ich

dsledn uplatovanie na jednotnom trhu.

Eurpska komisia (2016) alej uvdza, e vplyv regulanho prostredia na

rozvoj zdieanej ekonomiky je dvojstrann. Horizontlna regulcia (regulcia

zamestnaneckch vzahov) me ma vplyv na rozvoj vetkch platforiem

zdieanej ekonomiky, priom vertiklna regulcia me ovplyvni rozvoj

23

platforiem zdieanej ekonomiky v rmci jednotlivch sektorov (Vitkovi, 2016).

Erickson a Sorensen (2016) poukazuj na skutonos, e regulcia v oblasti

zdieanej ekonomiky je zloitejia a komplexnejia ako regulcia platforiem

v oblasti tradinch podnikateskch modelov typu e-commerce, pretoe na

spolonosti v oblasti tradinej ekonomiky sa aplikuje regulcia na vntrottnej,

sektorovej, regionlnej i miestnej rovni pecifickej pre jednotliv lensk

tty. Oblas zdieanej ekonomiky naprie sektormi predstavuje extrmne

rchlo rastci segment s globlnym dopadom, m sa stva nronejie

aplikovanie loklnych prvnych predpisov na aktivity tchto spolonost.

Koolhoven a kol. (2016) vo svojej tdii prezentovali zkladn a platn eurpske

smernice, ktor sa dotkaj jednotlivch podnikateskch modelov, a ktor

musia spolonosti v oblasti zdieanej ekonomiky psobiace v Eurpskom

hospodrskom priestore (EHP) dodriava:

smernica o E-commerce 2000/31/EC (pojednva o uritch prvnych

aspektoch sluieb informanej spolonosti na vntornom trhu, najm o

elektronickom obchode, m sa priamo dotka podnikania

podnikateskch subjektov v zdieanej ekonomike vyuvajcich online

prostredie),

smernica o slubch 2006/123/EC (podpora jednoduchieho a

transparentnejieho poskytovania sluieb po celej Eurpskej nii

odstrnenm prvnych a administratvnych prekok),

smernica o nekalch obchodnch praktikch 2005/29/EC (subjekty

psobiace v oblasti zdieanej ekonomiky nesm pri vykonvan svojej

innosti v sektore zdieanej ekonomiky realizova nekal obchodn

praktiky),

smernica o prvach spotrebiteov 2011/83/EC (platformy zdieanej

ekonomiky musia dohliada na zkladn spotrebitesk prva a ich

dodriavanie).

Demary a Engels (2016) predstavili politick odporania, ktor by mali vies

k zredukovaniu barir eliminujcich rast sektora zdieanej ekonomiky

v priestore Eurpskej nie ako celku:

a) zredukovanie roztrietenosti politk

rznorodos regulcie zdieanej ekonomiky na nrodnej,

sektorovej, regionlnej alebo loklnej rovni predstavuje pre

oblas zdieanej ekonomiky vemi vek vzvu implementcia

vetkch regulanch pravidiel vrazne spomauje a predrauje

expanziu spolonost po celej E,

zjednoduenie regulanch pravidiel v oblasti zdieanej

ekonomiky by bolo mimoriadne prospen pre rozvoj podnikania

v tejto oblasti v celej E,

24

pre dosiahnutie zjednotenia regulcie vo vetkch lenskch

ttoch E v tejto oblasti bude nevyhnutn, aby sa jednotliv

tty iastone zbavili svojej suverenity,

b) obmedzenie regulcie platforiem zdieanej ekonomiky a zabezpeenie

ochrany spotrebitea

za elom podpory rozvoja oblasti zdieanej ekonomiky by mala

by regulcia zo strany E obmedzen za minimum,

samotn regulcia by mala vies k jednotnm pravidlm

podnikania nielen pre platformy zdieanej ekonomiky, ale aj pre

podniky psobiace v sektore tradinej ekonomiky,

E mus i naalej zaruova spoahliv rove ochrany

spotrebitea najm pri tch platformch zdieanej ekonomiky,

ktor s silne zvisl od dvery spotrebiteov,

c) zodpovedn aplikcia smernice o slubch

smernica o slubch (2006/123/ES) vychdza zo zsady

proporcionality a nevyhnutnosti, o je v u v sasnosti

v rozpore s niektormi vntrottnymi prvnymi predpismi,

a preto by mala by uplatovan zodpovednejie na nrodnej

rovni,

implementcia by mala by dohliadan intitciami E,

d) zabezpeenie prvnej istoty

nejednotnos prvnej pravy podmienok fungovania spolonosti

zdieanej ekonomiky v E nie je iba barirou potencilneho

rastu, ale vne ohrozuje aj samotn innos spolonost do

budcnosti,

e) zdraznenie dleitosti rizikovho kapitlu

zvenie monost financovania spolonost psobiacich

v oblasti zdieanej ekonomiky na rovni E prostrednctvom

rizikovho kapitlu,

vytvorenie jednotnho regulanho rmcu pre fondy rizikovho

kapitlu prostrednctvom budovanej nie kapitlovch trhov

(Capital Markets Union),

f) podpora budovania dvery v oblasti zdieanej ekonomiky

posilnenie dvery zkaznkov k platformm zdieanej

ekonomiky prostrednctvom nezvislch verejnch agentr

25

schvlench E, ktor by kontrolovali spoahlivos platforiem

vo vzahu k poskytovanm slubm i vzahu k zkaznkom,

g) prstup na trh

nevyhnutn definova poiadavky prstupu na trh pre platformy

zdieanej ekonomiky a poskytovateov sluieb vytvorenm

innch kritri rozliujcich prleitostnch astnkov

(prleitostn poskytovanie sluieb prleitostn privyrobenie

si) a profesionlnych astnkov (pravideln poskytovanie

sluieb) na E rovni s prihliadnutm na existujce prvne

predpisy v tejto oblasti v kadej lenskej krajine E,

h) aplikcia pracovnho prva a dodriavanie prv pracujcich

zabezpeenie dodriavania pracovnho prva v zmysle platnej

legislatvy na E rovni, ale i jednotlivch lenskch ttoch E

a zachovanie prv kolektvneho vyjednvania a konania,

spravodlivch pracovnch podmienok i primeranej prvnej

a socilnej ochrany,

zamedzenie neleglnej prce (prce na ierno) alebo vykonvanie

prce bez splnenia prslunch zkonnch noriem a predpisov

v jednotlivch ttoch, ktor upravuj prslun sektor sluieb,

v ktorom subjekty zdieanej ekonomiky podnikaj

a zamestnvaj zamestnancov,

i) zdaovanie

aplikcia jednotnch daovch pravidiel na podniky poskytujce

porovnaten sluby v tradinej a zdieanej ekonomike

prostrednctvom inovatvnych rieen zaruujcich zlepenie

dodriavania daovch predpisov za asti spolonost zdieanej

ekonomiky (harmonizcia daovch pravidiel pre spolonosti

psobiace v nadnrodnom priestore),

j) definovanie prstupnej miery angaovanosti obyvateov v platformch

zdieanej ekonomiky

svis so zadefinovanm prleitostnho a profesionlneho

poskytovania sluieb jednotlivcami v uritch modeloch

zdieanej ekonomiky,

v prpade ubytovacch sluieb me s o zadefinovanie

prpustnho limitu potu dn v priebehu roka (napr. 180 dn do

roka), poas ktorch me majite nehnutenosti prenajma izbu

prpadne cel nehnutenos a bude stle povaovan za

prleitostnho poskytovatea ubytovacch sluieb, priom ak by

prenajmal viac ako 180 dn, ilo by u z jeho strany

o profesionlne poskytovanie ubytovacch sluieb a sahovali by

26

sa na neho pecilne poiadavky ako ostatnch profesionlnych

poskytovateov ubytovacch sluieb,

urenie maximlnej prpustnej hranice prjmu, ktor me

jednotlivec dosiahnu v prslunom roku z innost vykonvanej

v oblasti zdieanej ekonomiky (do stanovenho limitu by bol

povaovan za prleitostnho poskytovatea danej innosti

a v prpade nad limit by bol povaovan za profesionla so

vetkmi povinnosami, ktor by mu zkon ukladal),

zvhodnenie uritch skupn obyvatestva dchodcovia, tudenti i invalidi,

na ktorch by sa nevzahovali stanoven obmedzenia a ich participcia v oblasti

zdieanej ekonomiky by im umonila zvi prjem, a prispie tak k zlepeniu

ich finannej situcie.

4.2. Analza podmienok podnikania v oblasti zdieanej ekonomiky

vo vybranch krajinch

V nasledujcej podkapitole sa podrobnejie zameriame na podmienky

fungovania modelov zdieanej ekonomiky vo vybranch krajinch E.

Zameriame sa najm na podmienky v oblasti zdieanej prepravy a ubytovania,

pretoe sa jedn o sektory, v ktorch psobia spolonosti s najvou trhovou

kapitalizciou a svojou vekosou a podielom na trhu vzbudzuj vo vine

krajn vek zujem zo strany politikov. V menej miere bude zastpen

segment profesionlnych sluieb poskytovanch prostrednctvom online

trhovch platforiem, ktor nie vo vetkch krajinch dosahuje vznamn trhov

podiel v oblasti zdieanej ekonomiky.

4.2.1. Podmienky podnikania v oblasti zdieanej prepravy vo vybranch

krajinch

lensk tty nemaj vo veobecnosti zaveden osobitn prvne predpisy

upravujce regulciu zdieanej ekonomiky v sektore prepravy prpadne dopravy.

Vo vine prpadov pristupuj k aplikovaniu veobecnch prvnych predpisov

o preprave (napr. pre prevdzkovanie taxi sluieb i skromnch prepravcov).

Sektor prepravy v oblasti zdieanej ekonomiky zaha modely, ktor sa od seba

mu li. Niektor platformy priamo zabezpeuj prepravu cestujcich a in

poskytuj priestor na prepjanie zujemcov o prenjom motorovch vozidiel i

bicyklov s umi ochotnmi poskytn tieto dopravn prostriedky na prenjom.

Jednotliv modely zdieanej ekonomiky v preprave mu by zameran na

dosahovanie zisku jednej zo zastnench strn alebo slia iba na pokrytie

nkladov pre prevdzkovateov motorovch vozidiel, ktor vznikaj vodiom

dopravnch prostriedkov, ktor by inak museli zna sami. Prve tak

platformy, ktor neslia na dosahovanie zisku, nepodliehaj veobecnm

regulanm podmienkam pre osobn prepravu vo vine krajn. V oblasti

prepravy jednoznane chba jednotn prvna prava, ktor by jednoznane

27

definovala pecifik poskytovania prepravnch sluieb za elom dosahovania

zisku alebo iba pokrytia nkladov na prevdzkovanie motorovch vozidiel.

V prpade krajn ako Posko, Rumunsko, i Spojen krovstvo Vekej Britnie

a Severnho rska (UK) ich nrodn legislatva nepozn monos poskytovania

prepravnch sluieb na neziskovej bze, teda formou odmeny vo vke

pokrvajcej prevdzkov nklady majitea dopravenho prostriedku.

Medzi lenskmi ttmi E alej existuj vek rozdiely v oblasti regulcie

skromnej osobnej prepravy licencovanmi spolonosami a taxislubami,

ktor sa tka vky kvantitatvnych obmedzen, regulcie tarf, kvalifikanch

poiadaviek pre vodiov, kvalitatvnych poiadaviek na automobily (vekos,

pohon, a pod.), poistenie motorovho vozidla, osb a pod.

V niektorch lenskch ttoch E boli na zklade sdneho rozhodnutia

existujce platn prvne predpisy dotkajce sa prepravnch sluieb tradinej

ekonomiky aplikovan na modely (platformy) zdieanej ekonomiky. Tmto

krokom zamedzili poskytovaniu prepravnch sluieb nelicencovanmi vodimi,

ktor od vybavench zkaznkov zskavaj finann odmenu a preukzatene sa

obohacovali na kor poskytovateov prepravnch sluieb v tradinej

ekonomike. Toto rozhodnutie viedlo vo vine ttov k absoltnemu zkazu

takhoto druhu sluieb a zostali povolen iba prepravn sluby od

poskytovateov s platnou licenciou. Sdy toto rozhodnutie zdvodovali tak, e

modely zdieanej ekonomiky, prostrednctvom ktorch poskytovali

nelicencovan vodii svoje sluby cestujcim, boli zaloen na nekalej sai

voi vodiom taxisluieb, pretoe nemuseli nies vetky nklady svisiace so

vstupom a zotrvanm v segmente prepravy a nedodriavali pravidl upravujce

poiadavky na technick vybavenie motorovch vozidiel pouvanch pri

vkone prepravnch sluieb.

Vo Franczsku bol do zkona o cestnej premvke zadefinovan pojem zdieanej

jazdy, ktor sa vzahuje na pouvanie motorovho vozidla vodiom a jednm

alebo viacermi cestujcimi. Toto zdieanie m neziskov charakter, priom ho

vodi vykonva iba za elom pokrytia nkladov na jazdu (bez osobnho

ekonomickho obohatenia vodia). Zrove tento zkon upravuje

sprostredkovanie prostrednctvom platformy zdieanej ekonomiky formou

provania vodiov s cestujcimi, ktor je mon vykona za odmenu bez

nutnosti splnenia zkonnch podmienok pre podnikanie v oblasti dopravy.

Posledn prava zkona o preprave vo Franczsku zakzala innos

prepravnch sluieb poskytovanch tretmi stranami prostrednctvom platforiem

zdieanej ekonomiky a ich sprostredkovatemi, aby informovali pouvateov v

relnom ase o dostupnosti a umiestnen vozidiel na ceste, pokia sa nejedn o

vozidl prevdzkovan licencovanmi taxislubami. Zrove tento zkon

rozliuje rozdiely medzi prevdzkovateom (vodiom motorovho vozidla) a

sprostredkovateom (majite platformy zdieanej ekonomiky), ktor spja

vodiov s cestujcimi.

28

panielsky zkon o doprave a prepravnch slubch rovnako rozliuje rozdiel

medzi poskytnutm prepravnch sluieb za odmenu (dosiahnutie ekonomickho

zisku) a bez poskytnutia odmeny (neziskovo). Poda tohto zkona, poskytovanie

skromnej individulnej prepravy osb nepodlieha nutnosti zska povolenie na

poskytovanie takejto sluby za podmienky, ak je uren na uspokojenie

osobnch alebo domcich prepravnch potrieb majitea vozidla alebo jeho

prbuznch. Takto poskytovan skromn preprava nesmie vies k priamemu

alebo nepriamemu obohateniu (poskytnutie prepravy za finann odmenu), s

vnimkou dit alebo pokrytia cestovnch nkladov majitea vozidla. Na zklade

rozhodnutia Madridskho sdu, ktor rozhodol, e poskytovatelia prepravnch

sluieb prostrednctvom platformy Uber vykonvaj nekal hospodrsku sa

vo vzahu k licencovanm taxislubm, boli telekomunikan opertori a

poskytovatelia platobnch sluieb poiadan, aby zamedzili uvateom

v panielsku prstup k platforme Uber.

V prpade, e vodii v Belgicku poskytuj sluby v oblasti prepravy ich

osobnmi motorovmi vozidlami za finann odmenu, spadaj tak pod rovnak

regulciu ako regulrne taxi sluby. Pokia vak zdieanie jazdy je za elom

iba pokrytia nkladov na prevdzku automobilov, s z pod tejto licencie vyat

a nevzahuje sa na nich zmienen regulcia. V prpade Uberu dolo priamo k

zastaveniu jeho innosti pre nekal obchodn praktiky. Umooval poskytova

sluby aj vodiom, ktor nemali licenciu na prevdzkovanie takhoto typu

sluby. Tie platformy, ktor neporuuj zkonn ustanovenia mu svoju

innos i naalej vykonva.

Vo Fnsku je toton situcia v oblasti regulcie zdieanej ekonomiky v preprave

ako v Belgicku. V sasnosti sa vo Fnsku pripravuje rozsiahla reforma zkona

o cestnej premvke, v ktorej maj ambciu odstrni kvantitatvne obmedzenia

pre driteov licenci na prevdzkovanie taxi sluieb a uahi tak prstup do

tohto trhovho segmentu aj inm poskytovateom prepravnch sluieb. Reforma

m za cie alej prispsobi existujce pravidl novm obchodnm modelom,

a tm uahi a umoni prstup na tento trh aj neprofesionlnym vodiom

prostrednctvom platforiem zdieanej ekonomiky. Pre neprofesionlnych

vodiov by boli stanoven limity maximlneho ronho obratu, ktor mu

dosiahnu poskytovanm prepravnch sluieb prostrednctvom platforiem

zdieanej ekonomiky.

V Nemecku pre zmenu samotn zkon o cestnej premvke upravuje nielen

poskytovanie prepravnch sluieb na komern ely, ale i prepravn sluby

poskytovan neziskovo iba za elom pokrytia nkladov na prevdzku

motorovho vozidla. Niektor nemeck sdy v uritch prpadoch rozhodli, e

pouvanie softvrovej aplikcie cestujcimi za elom vyuitia platformy

zdieanej ekonomiky pre potreby njdenia vodia je mon povaova na

neoddeliten sas celej sluby v oblasti prepravy, nielen samotn

vyzdvihnutie, prepravu a vyloenie cestujceho vodiom. Preto by mali by

platformy priamo zodpovedn za prpadn poskytnutie prepravnej sluby

29

nelicencovanm vodiom, pokia bola sluba realizovan na zklade ich

aplikcie.

V UK musia platformy v sektore mestskej dopravy poskytujcej sluby ako

sprostredkovatea medzi vodimi a cestujcimi zska prevdzkovatesk

licenciu, ktor ich oprvuje poskytova sluby za podmienky, e bud

pracova vlune s licencovanmi skromnmi vodimi alebo licencovanmi

vodimi taxi sluieb. Ak by spolonosti prevdzkujce platformy umonili

zapojenie sa vodiov bez licencie, potom by boli sankne pokutovan a hrozilo

by im odobratie licencie. Poda rskeho zkona o preprave je nezkonn, ak

vodi zska od spolucestujcich v rmci zdieanej jazdy sumu vyiu ako

celkov prevdzkov nklady svisiace s jazdou.

V roku 2014 Krajsk sprvny sd vo Vroclave, Posku, rozhodol o pokutovan

platforiem zdieanej ekonomiky v prpadoch, kedy umonia zapoji sa do

poskytovania prepravnch sluieb prostrednctvom ich platformy aj

nelicencovanm vodiom. Samotn poskytovanie prepravnch sluieb spad

pod zkon o cestnej premvke.

Na rozdiel od viny zmienench krajn, Holandsko plnuje vznamn reformu

zkona o cestnej premvke za elom liberalizcie taxi sluieb a prenjmu

vozidiel so sektorom vodiov.

4.2.2. Podmienky podnikania v oblasti zdieania ubytovania vo vybranch

krajinch

Podobne ako sektor prepravy, i krtkodob prenjom v sektore ubytovania

je na celoeurpskej rovni rozdielne upraven jednotlivmi prvnymi normami

jednotlivch lenskch ttov E. Vina lenskch ttov rozliuje vo svojich

zkonoch krtkodob prenjom ubytovacch priestorov, za ktor me

prenajmate zska ako protihodnotu finann odmenu alebo bez zskania

akejkovek odmeny. Jednotliv krajiny chpu pojem odmena rznorodo vo

Vekej Britnii je pojem odmena chpan v irom vzname ako peniaze alebo

formu platby v naturlich za poskytnut ubytovanie. Niektor tty vylili

z pod regulcie sektoru ubytovania platformy, ktor poskytuj vlune sluby

zameran na sprostredkovanie ubytovacch kapact bezodplatne. Platformy

poskytujce ubytovacie sluby zadarmo je mon oznai aj ako platformy

zameran na vmenu (zmenu) domcnost, ktor funguje na bezodplatnom

vyuvan nehnutenost bu jednou alebo oboma zastnenmi stranami v tom

istom ase alebo postupne. V takchto prpadoch sa na transakcie zdieanej

ekonomiky vzahuj pravidl obianskeho zkonnka, priom v prpade

platenho poskytnutia ubytovacch sluieb s ubytovacie sluby upraven

prslunou regulciou danej krajiny. V prpade poskytovania krtkodobho

prenjmu v sasnosti takmer vetky lensk krajiny uplatuj menej

obmedzujce pravidl, za ktorch mu majitelia nehnutenosti prenajma

ubytovacie kapacity v porovnan s tradinmi poskytovatemi krtkodobch

ubytovacch sluieb ako s hotely, penziny a pod.

30

Vo Franczsku, Taliansku i Vekej Britnii nie s vmeny domov upraven

prslunmi prvnymi predpismi (zkonom o cestovom ruchu i o ubytovacch

slubch). Obyvatelia tchto krajn maj monos realizova takto typ vmeny

nehnutenosti so zujemcami prostrednctvom platformy zdieanej ekonomiky,

priom sa transakcia me vykona na zklade vzjomnej bilaterlnej dohody

oboch zastnench strn.

V prpade Belgicka hovor prvny poriadok o poskytnut ubytovania za

poplatok, priom explicitne neuvdza monos zmeny nehnutenost poas

uritej doby.

Aby mohli tradin poskytovatelia ubytovacch sluieb poskytova svoje sluby

v jednotlivch krajinch, potrebuj na to vo vine prpadov zska licenciu

alebo pecifick autorizciu. Krajiny zrove stanovuj prsnejie pravidl

tkajce sa ubytovacch sluieb v podobe minimlnych vekost izieb,

hygienickch podmienok i doplnkovch sluieb ako raajky, izbov sluby,

prova, i nutnos ma prenajman nehnutenos poisten.

Krajiny ako Holandsko, Vek Britnia, Portugalsko, Nemecko, Taliansko i

Belgicko aktualizovali svoje zkony tkajce sa krtkodobho prenjmu. Dan

krajiny umouj krtkodob prenjom nehnutenost jednotlivcami ostatnm

zujemcom prostrednctvom platforiem zdieanej ekonomiky a zrove pre

prenajmateov stanovuj podmienky, ktor musia dodra. Naprklad vo

Vekej Britnii sa nevyaduj povolenia na prevdzkovanie krtkodobho

prenjmu akhokovek obytnho priestoru, ak celkov poet noc, poas ktorch

prenajmate mal ubytovac priestor prenajat, neprekro 90 dn poas roka

a prenajmate plat z prjmu zskanho prenjom ubytovacch priestorov

miestnu da. V rsku s tie prenajmatelia osloboden od nutnosti vybavovania

povolen na prevdzkovanie krtkodobho prenjmu, priom v zvislosti od

typu nehnutenosti je mon, e prenajmateovi vznikn urit povinnosti

svisiace s prenjmom.

V niektorch krajinch pri aplikovan legislatvy upravujcej prenjom

nehnutenost a poskytovanie ubytovacch sluieb zohrva lohu skutonos, i

je predmetom prenjmu primrna alebo sekundrna nehnutenos majitea. Vo

Franczsku, pokia majite nehnutenosti prenajma primrnu nehnutenos

(nehnutenos vyuvan samotnm majiteom viac ako 8 mesiacov do roka)

nemus iada loklnu autoritu o iadne pecilne povolenie na vykonvanie

prenjmu danej nehnutenost. V prpade druhej nehnutenosti alebo

sekundrnej nehnutenosti nazvanej tie turistick obydlie sa u vyaduje od

majitea tejto nehnutenosti zska povolenie na poskytovanie ubytovacch

sluieb od loklnej autority.

Ostatn lensk tty E, ktor neboli zmienen, ukladaj pre vetkch

zujemcov o poskytovanie prenjmu nehnutenost povinnos poiada

o udelenie licencie na poskytovanie ubytovacch sluieb. V Maarsku maj

povinnos prenajmatelia poiada o licenciu na poskytovanie ubytovacch

31

sluieb, i ke poet noc v roku, poas ktorch bude vyuit ubytovacia kapacita

je ni ako 90 dn, priom prevdzkovatelia nemaj povinnos naprklad ma

poisten dan nehnutenos. V Talianskom meste Lazio plat, e ke

prenajmate zska licenciu na poskytovanie ubytovacch sluieb, zaviae sa

k poskytnutiu 24-hodinovej dostupnosti ubytovania, transparentnmu

zverejovaniu cien a otvracch hodn. Vo vine lenskch ttov sa

v sasnosti pripravuj nvrhy legislatvy regulujcej krtkodob prenjom

primrnych alebo sekundrnych rezidenci (nehnutenost) i izieb v rmci

nehnutenosti obvanej prenajmateom, zameranej na zadefinovanie povinnost

ako registrciu prenajmatea, zskanie autorizcie ako poskytovatea

ubytovacch sluieb a pod. V Belgicku u nadobudol platnos zkon, poda

ktorho poskytovatelia ubytovacch sluieb vo svojich nehnutenostiach maj

povinnos registrova sa u miestnej autority. Poskytovanie ubytovania

v domcnosti je alej v Belgicku podmienen dostupnosou nehnutenosti

najmenej po dobu tyroch mesiacov poas roka. Prenajmatelia alej musia

poskytn osobn privtanie prenajmatea, raajky, posten a kpeov

bielize, a najm vybavenie nehnutenost mus spa poiadavky minimlnej

kvality (fungujce okn alebo ventilcia, atnk a pod.).

V panielsku maj prvo jednotliv reginy upravova oblas poskytovania

ubytovacch priestorov majitemi vlastnch domov i bytov pre ely

turistickho ruchu, priom tto regulcia sa li naprie reginmi. V Katalnsku

a niektorch alch reginoch musia zujemcovia o poskytovanie ubytovania

vo vlastnch domoch i bytoch poiada loklnu autoritu v prslunom meste,

v ktorom sa nehnutenos nachdza, aby im udelila oprvnenie poskytova

ubytovacie sluby na turistick ely. Km nezska prenajmate od loklnej

autority registran slo, neme vykonva prenjom. Katalnska vlda

sankcionovala niektorch prevdzkovateov ubytovacch platforiem v zdieanej

ekonomike, ktor nezverejovali registran sla pri poskytovanch

nehnutenostiach.

V niektorch krajinch boli vrazne obmedzen monosti krtkodobho

prenjmu nehnutenost. V Berlne naprklad existuje veobecn zkaz

pouvania obvacieho priestoru na in ely ako bvanie majiteov

nehnutenosti. Zkaz sa tka prenjmu i rekreanch domov i bytov bez

predchdzajceho povolenia loklnej autority. Stle vak obyvatelia Berlna

maj monos prenajma jednu alebo viacero izieb v byte i dome, maximlne

vak do vky 50 % obytnej plochy (dvojizbov byty maj monos prenaja

iba jednu izbu).

Na zver by sme mohli zhrn zkladn poiadavky na prenajmateov

ubytovacch priestorov od loklnych autort v tch krajinch, v ktorch tento

sektor podlieha udeovaniu povolen na prevdzkovanie ubytovacch sluieb,

a to:

32

doklad o dodriavan hygienickch, poiarnych a minimlnych

poiadaviek na vybavenie domcnosti,

poiadavky na vekos izieb, vrtane nutnosti vybavenia nehnutenosti

kpeou a kuchyou,

zverejovanie totonosti host,

zskanie poistenia obianskoprvnej zodpovednosti,

shlas od loklnej autority poskytujcej licenciu na prevdzkovanie

ubytovacch sluieb pouvanm nehnutenosti vo vlastnctve

prenajmatea.

V prpade lenskch krajn, ktor plne alebo iastone zakzali krtkodob

prenjom, patria medzi najastejie dvody:

potreba dohadu nad zabezpeenm kvality poskytovanch sluieb,

potreba zabezpeenia dostupnosti njomnho bvania v lokalitch, kde

dopyt po ubytovan presahuje ponuku ubytovacch kapact,

zabrnenie prenjmu nehnutenost urench na bvanie socilne

znevhodnench obanov,

zachovanie rovnakch podmienok pre vetkch astnkov trhu

(nezvhodovanie uritch skupn prenajmateov na kor inch),

kontrola oblast, v ktorch s poskytovan ubytovacie sluby formou zdieanej

ekonomiky za elom regulovania potu prichdzajcich turistov (rovnomern

vyuvanie o najvieho potu lokalt v mestch).

4.2.3. Podmienky podnikania v oblasti poskytovania profesionlnych sluieb

prostrednctvom platforiem zdieanej ekonomiky vo vybranch krajinch

Poskytovanie profesionlnych sluieb prostrednctvom platforiem zdieanej

ekonomiky nie je upraven v iadnej nrodnej legislatve v rmci lenskch

ttov E, a tm pdom nie je mon povaova samotn poskytovanie

profesionlnych sluieb za regulovan. Poskytovanie profesionlnych sluieb

prostrednctvom platforiem zdieanej ekonomiky kladie na poskytovateov

tchto sluieb povinnosti a pravidl rovnako, ako keby tieto sluby poskytovali

v tradinej ekonomike. Naprklad, ak niekto poskytuje grafick sluby, mal by

na tto slubu ma ivnostensk oprvnenie, pokia ju poskytuje ako freelancer

alebo samostatne zrobkovo inn osoba, prpadne by mal vstpi do

zamestnaneckho vzahu s prevdzkovateom platformy, ktor by tak musel

ma ivnostensk oprvnenie na takto typ sluby.

Naprklad poskytovanie prvneho poradenstva alebo vypracovvanie nvrhov

zmlv prostrednctvom platforiem zdieanej ekonomiky neoprvuje

kohokovek poskytova takto sluby za odmenu, nakoko zo zkona maj

prvo vykonva takto sluby iba prvnici (tto skutonos plat rovnako

33

v prpade poskytovania prvneho poradenstva v tradinej i zdieanej

ekonomike). Podobn prpad sa tka architektov v niektorch lenskch

krajinch E, v ktorch s stanoven podmienky na vykonvanie funkcie

architekta v podobe lenstva v komore architektov i nutnosti poistenia

zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone povolenia, ktor sa vzahuje na

osoby poskytujce sluby architekta v tradinej i zdieanej ekonomike.

Vina profesionlne poskytovanch sluieb je regulovan platnou

legislatvou, ktor bola navrhnut dvno pred vznikom zdieanej ekonomiky.

Ako vyplva z defincie zdieanej ekonomiky, ide o modern spsob ponkania

a dopytovania rznorodch typov sluieb a tovarov, ktor sa rozril

v poslednom obdob najm s rozvojom informanch technolgi za elom

zefektvnenia vyuvania tovarov i efektvnejieho vyuvania i samotnho

poskytovania sluieb. V sasnosti neexistuje iadna platn regulcia

v lenskch ttoch E, ktor by poadovala od platforiem zdieanej ekonomiky

zameranch na provanie poskytovateov profesionlnych sluieb a zujemcov

o ich sluby pecilne povolenia, ktor im umonia tieto sluby prevdzkova.

Vo vine prpadov ide o platformy, ktor s prevdzkovan akciovmi

spolonosami prpadne spolonosami s ruenm obmedzenm, ktor na svoju

innos museli splni zkonom stanoven podmienky upraven obchodnm

zkonnkom a zska ivnostensk oprvnenie, ktor astokrt pokrva iba

sprostredkovatesk sluby. Vo vine prpadov platformy zdieanej

ekonomiky v tomto sektore poskytuj iba sprostredkovatesk sluby v podobe

provania ponuky a dopytu, vemi mlo, ak vbec, sa zameriavaj priamo na

poskytovanie profesionlnych sluieb, na ktor by potrebovali zska u alie

oprvnenia poda platnch pravidiel v jednotlivch lenskch ttoch E. Do

budcnosti preto meme oakva tlak zo strany lenskch ttov na

vytvorenie regulcie platforiem zdieanej ekonomiky, ktor bude zameran na

kontrolu plnenia vetkch zkonnch podmienok zo strany poskytovateov

profesionlnych sluieb samotnmi platformami, na ktorch s dan sluby

ponkan.

4.3. Ochrana zkaznkov a zamestnaneck pomer v modeloch

zdieanej ekonomiky

V E existuje viacero relevantnch prvnych predpisov, ktor upravuj

vzahy medzi platformami zdieanej ekonomiky a ich pouvatemi, ako aj

vzahy medzi jednotlivmi uvatemi. V tejto podkapitole podrobnejie

rozoberieme zkladn prvne normy vzahujce sa na zkaznkov a ich

ochranu a prvne normy upravujce zamestnaneck pomery a ich prva

v zdieanej ekonomike.

34

4.3.1. Ochrana zkaznkov

Oblas ochrany zkaznkov je v E upraven sborom spolonch prv

a povinnost (acquis), ktor s zvzn pre vetky lensk krajiny E a zvzn

je aj ich dodriavanie. Medzi acquis patria:

smernica . 93/13/EHS o nekalch praktikch v spotrebiteskch

zmluvch (Unfair terms in consumer contracts (UCTD)),

smernica . 98/6/EC o ochrane spotrebitea pri oznaovan cien

vrobkov ponkanch spotrebiteom (Consumer protection in the

indication of the prices of products offered to consumers (PID)),

smernica . 1999/44/EC o niektorch aspektoch predaja spotrebnho

tovaru a s nm svisiacich zruk (certain aspects of the sale of consumer

goods and associated guarantees (CSD)),

smernica . 2001/95/EC o veobecnej bezpenosti vrobkov (general

product safety (GPSD)),

smernica . 2005/29/EC o nekalch obchodnch praktikch

podnikateov voi spotrebiteom na vntornom trhu (unfair business-to-

consumer commercial practicies in the internal market (UCPD)),

smernica 2006/114/EC o klamlivej a porovnvacej reklame (misleading

and comparative advertising (MCAD)),

smernica 2011/83/EU o prvach spotrebiteov (consumer rights

directive CRD)),

smernica 2013/11/EU o alternatvnom rieen spotrebiteskch sporov

(alternative dispute resolution for consumer disputes (ADRD)),

nariadenie E . 524/2013 o online rieen spotrebiteskch sporov

(regulation on online dispute resolutions for consumer disputes

(RODR)).

V praxi je vina z vyie zmienench smernc a nariaden aplikovan na

transakcie v rmci B2C sektoru s vnimkou smernice o klamlivej

a porovnvacej reklame, ktor je aplikovan v B2B sektore. P2P transakcie

prostrednctvom online platforiem s chpan ako urit forma B2C transakci.

astnkom transakcie me by poda jednotlivch smernc:

obchodnk v zmysle PID, UCPD, MCAD, CRD, ADRD a RODR,

predvajci v zmysle UCTD a CSD,

dodvate v zmysle UCTD.

V prpade pouvateov online platforiem na dopytovej strane trhu je mon

hovori o zkaznkoch v zmysle spotrebiteov ponkanch tovarov a sluieb, na

ktorch sa vzahuj vetky vyie zmienen prvne normy a predpisy. Zmienen

35

prvne predpisy je mon aplikova na platformy zdieanej ekonomiky

i poskytovateov (prevdzkovateov) sluieb. Okrem prvnych noriem z rovne

E me by od platforiem i poskytovateov vyadovan dodriavanie

prvnych predpisov jednotlivch vld lenskch ttov E, ktor mnohokrt

presnejie pecifikuj prva a povinnosti astnkov a roziruj tak veobecn

prvne predpisy E. lensk tty E maj povinnos transponova jednotliv

prvne predpisy do svojich prvnych predpisov, a zrove maj dopa

transponovan prvne predpisy o pecifick potreby danej krajiny.

Oblas cezhraninch transakci a on-line transakci nie je regulovan ani jednou

zo zmienench smernc, pretoe tie boli vytvoren dvno pred rozvojom oblasti

podnikania na internete. Daj sa aplikova aj na oblas e-commerce, pretoe s

navrhnut tak, aby pokrvali aj technologick oblas a s teda aplikovaten na

cezhranin a online transakcie.

Samotn spotrebitesk prva upraven uvedenmi smernicami s prepojen so

irmi prvnymi predpismi ako naprklad Smernica . 2006/123/EC o slubch

na vntrom trhu. Smernica je aplikovaten vo veobecnosti na sluby ako celok

a obsahuje dodaton poiadavky upravujce nleitosti spotrebiteskch

zmlv. Uplatovanie smernice . 2000/31/EC o uritch prvnych aspektoch

sluieb informanej spolonosti na vntornom trhu, najm o elektronickom

obchode (ECD) vhodne dopa sbor prvnych noriem v oblasti ochrany

spotrebitea a me by aplikovan na sluby informanej spolonosti

poskytovan online platformami v oblasti zdieanej ekonomiky. Poda ECD

smernice je poskytovate informanej sluby, v naom prpade prevdzkovate

platformy, povinn ahko, priamo a trvalo sprstupni pre prjemcov sluby

a kompetentn orgny zkladn informcie tkajce sa nzvu poskytovatea

informanej sluby, jeho adresu, emailov adresu, a pod., ako aj dodaton

informcie tkajce sa dosiahnutia a uzatvorenia elektronickej dohody poda

tejto smernice. alej smernica ECD upravuje povinnos transparentnho

a vierohodnho poskytovania informci o ponkanch produktoch a slubch.

alej Smernica ECD ustanovuje v prpade komernej komunikcie a) jasn

identifikovatenos poskytovatea tovarov alebo sluieb (fyzickej alebo

prvnickej osoby) tovarov a sluieb prostrednctvom platforiem zdieanej

ekonomiky, c) v prpade propaganch ponk (zavy, prmie, dareky), ktor

prevdzkovate platformy poskytuje musia ma jasne zverejnen podmienky, za

ktorch m zkaznk monos vyui propagan ponuku, d) propagan sae

alebo hry musia spa rovnak podmienky ako propagan ponuky, navye

musia by ahko dostupn a ich princp a pravidl musia by jednoznane

prezentovaten (ich interpretcia mus by jednoznan, nie zmton).

V svislosti so spracovanm osobnch dajov vetkch zastnench strn na

platformch zdieanej ekonomiky je relevantn dodriava nariadenia smernice

95/46/ES o ochrane fyzickch osb pri spracovan ich osobnch dajov

a pravidlch pouvania tchto dajov (DPD) a smernice 2002/58/EC

o spracovan osobnch dajov a ochrane skromia v sektore elektronickej

36

komunikcie (EPD). DPD smernica sa zaober spravodlivm a zkonnm

spracovanm osobnch dajov uvateov platformami, ktorch sluby

vyuvaj a ktor zbieraj daje o jednotlivch uvateoch, priom smernica

EPD na druhej strane vyaduje shlas uvateov s vyuvanm cookies danej

platformy, ktor tak zskava dleit informcie o sprvan uvatea. Zrove

usmernenie Eurpskej komisie o implementcii smernice UCPD poukazuje a

zdrazuje vzjomn svislos medzi ou a zmienenmi smernicami. Poda

tohto usmernenia poruenie ochrany osobnch dajov nemus nevyhnutne

predstavova poruenie samotnej smernice UCPD, ale je dleit preskma

vetky faktory, ktor viedli k porueniu ochrany osobnch dajov v prslunom

type biznisu.

4.3.2. Zamestnaneck pomer

Pracovn prvo vo veobecnosti definuje prva a povinnosti zamestnancov

i zamestnvateov. Pracovn prvo na rovni E, ako uvdza Eurpska komisia

(2016, 2017, 2018) sa vzahuje na dve hlavn oblasti:

pracovn podmienky ako pracovn as, prca na iaston vzok alebo

prca na dobu urit, vysielanie pracovnkov na prcu do zahraniia,

a pod.,

informovanie a konzultovanie so zamestnancami o hromadnom

prepan, zluovan alebo predaji spolonosti, a pod.

Poda Codagnoneho, Abadieho a Biagiho (2016) pracovn prvo na rovni E

iba dopa pracovn prva jednotlivch lenskch ttov E stanovenm

minimlnych prvnych noriem (minimlnych poiadaviek) v tejto oblasti, ktor

sa poda lnku 153 Lisabonskej zmluvy zameriavaj na oblas pracovnch

a zamestnaneckch podmienok a informovanie a poradenstvo pre pracovnkov.

Jednotliv lensk krajiny E maj monos slobodne vo svojich loklnych

prvnych normch zakotvi vyiu rove ochrany zamestnancov.

Zamestnaneck pomer vrtane pojmu zamestnanec nie je jednoznane

definovan z pohadu EU pracovnho prva. Je na nrodnej legislatve

jednotlivch lenskch ttov, aby si zadefinovali, kto je povaovan poda ich

prva za zamestnanca a kto nie. Eurpsky sdny dvor zadefinoval iba koncept

zamestnanca pre potreby Eurpskeho prva, ktor vychdza z prva na von

pohyb pracovnkov. Poda tohto stanoviska zkladnm znakom pracovnho

vzahu je, e poskytovanie uritej sluby za a pod vedenm inej osoby sa

vykonva poas uritho asu, za ktor prinle pracovnkovi odmena. Je preto

na posden jednotlivch ttov, za akch podmienok a i vbec bud

povaova poskytovanie uritej sluby jednotlivcom prostrednctvom platformy

zdieanej ekonomiky ako pracovno-prvny vzah zamestnanca

zamestnvatea, ktor by vyadoval vykonvanie sluby na zklade

zamestnaneckej zmluvy alebo formou samostatne zrobkovo-innej osoby, ktor

vyuva platformu zdieanej ekonomiky iba ako nstroj na njdenie si prce.

37

V prpade osobnej dopravy typu Uber alebo BlaBlaCar bolo doposia nron

identifikova rozdiel medzi zamestnancami a samostatne zrobkovo innmi

osobami. Niektor krajiny vodiom umonili vber medzi statusom

zamestnanca i samostatne zrobkovo innej osoby, ktor zvisel od toho, i

podpsal zmluvu s dopravcom, pote odpracovanch hodn, a pod.

V prpade Franczska, regulcia v oblasti osobnej prepravy umouje

poskytovateom takejto sluby spolupracova s vodimi bu vo forme

zamestnanca, alebo samostatne zrobkovo innej osoby, priom taxikri v taxi

slubch mu ma status remeselnka, zamestnanca i samostatne zrobkovo

innej osoby. V praxi taxikri najviac vyuvaj prve tretiu monos, pretoe

k vkonu svojej prci vyuvaj bu vlastn alebo prenajat motorov vozidlo.

V Posku je situcia vemi podobn, ke vina taxikrov s zamestnanci

taxisluby alebo podnikaj ako samostatne zrobkovo inn osoby. V inch

krajinch s pre zmenu vodii povaovan za nezvislho poskytovatea,

a preto psob ako samostatne zrobkovo inn osoba.

V Nemecku a UK psobia vodii taxi sluieb ako samostatne zrobkovo inn

osoby, o znamen, e sa na nich nevzahuj iadne zvzn prvne predpisy

alebo pravidl tkajce sa pracovnho asu, nroku na dovolenku, nhrady

v prpade prceneschopnosti, ochrany v prpade materskej dovolenky, i voi

neoprvnenmu prepaniu.

V Taliansku mu taxikrske sluby poskytova vodii ako individulni

podnikatelia (zapsan do oficilneho registra taxi sluieb), ako lenovia

zdruenia pracovnkov taxi sluieb, alebo ako lenovia konzorcia viacerch taxi

sluieb v uritom regine. Od roku 2015 mu skromn vodii poskytova

svoje sluby prostrednctvom platforiem umoujcich zdieanie jzd (Uber,

BlaBlaCar) ako prleitostn pracovnci so stanovenm maximlnym ronm

limitom prjmu a maximlnym monm potom 15 odpracovanch hodn cez

tde (profesionlni vodii taxi sluieb maj limit maximlne 12 hodn za de).

Vyie popsan praktick sksenosti s nastavenm pracovnch vzahov vo

vybranch krajinch sa dotkali iba sektora zdieanej ekonomiky v doprave.

Rovnako je mon pristupova k stanovovaniu pracovnch vzahov astnkov

inch sektorov zdieanej ekonomiky so zreteom na povahu a charakter

poskytovanch sluieb (i sa jedn o von, remeseln alebo viazan ivnosti),

prpadne, i s na poskytovanie uritho typu sluby nevyhnutn pecilne

povolenia zo strany loklnych vld.

Vekou vzvou pre cel E je v svislosti so sektorom zdieanej ekonomiky aj

nrast podielu nedeklarovanej prce, ktor svis s vykonvanm prc mimo

oficilne zkonn podmienky (prca na ierno a s ou spojen daov niky

a niky na socilnom a zdravotnom poisten). V tejto oblasti pripravila Eurpska

komisia (2017) dvojron pracovn program s nzvom European Platform

Undeclared Work, ktorho hlavnm cieom je zamedzi rozirovaniu iernej

prce na zem lenskch ttov E.

38

5. Zhodnotenie intitucionlneho a legislatvneho rmca

podpory a rozvoja zdieanej ekonomiky na Slovensku

Oblas zdieanej ekonomiky je pomerme mladou oblasou, ktor nie je

v sasnosti v mnohch krajinch dostatone regulovan (Dostmohammad a

Long, 2015). V tejto asti prce podrobnejie rozanalyzujeme intitucionlny

a legislatvny rmec podpory a rozvoja zdieanej ekonomiky na Slovensku so

zreteom na mal a stredn podnikanie, ktor by mohlo zo zapojenia do

zdieanej ekonomiky profitova.

5.1. Intitucionlny rmec a podpora zdieanej ekonomiky

Hovori o jednotnom a ucelenom intitucionlnom rmci v oblasti

zdieanej ekonomiky na Slovensku nie je mon. Dvodom je krtka histria

existencie tohto sektora, aj ke politici na Slovenskej i E rovni vidia v tomto

segmente vek prleitos do budcnosti (Goniadis, 2017 a Finance.sk, 2017).

Oblas zdieanej ekonomiky sa vyznauje snahou poskytova tradin sluby i

napomha vmene tovarov, nehnutenost i sluieb inovatvnymi formami,

ktor s asto spojen s technolgiami, ktor vo svojej innosti vyuvaj.

Medzi spolonosami prevdzkujcimi platformy zdieanej ekonomiky je

mon njs aj tak spolonosti, ktor je mon oznai za startupy (novo

vznikajci projekt i zanajcu firmu asto ete vo fze tvorby

podnikateskho, prpadne s u existujcim produktom, ktor chce ponka na

trhu). Prevdzkovatelia platforiem zdieanej ekonomiky s zva spolonosti

psobiace v oblasti malch a strednch podnikov (poda potu zamestnancov)

(Choi a kol. 2014). Vzhadom na skutonos, e spolonosti prevdzkujce

platformy zdieanej ekonomiky i samotn zkaznci spadaj pod sektor malho

a strednho podnikania a niektor spolonosti spaj kritri na oznaenie

startup, je mon stotoni intitucionlny rmec zdieanej ekonomiky