Aktuálne problémy v ochrane lesa - LOS

Aktuálne problémy v ochrane lesa

12-13.IV. 2012 Nový Smokovec

Manažment ochrany lesa na lesnej správe

Duchonka OZ Prievidza

Lesy SR š.p., OZ Prievidza LS Duchonka

Juraj Galko Dušan Mikuš 1 1

Lesná správa Duchonka sa rozprestiera na JV svahoch Považského

Inovca v okresoch Topoľčany a Bánovce n. Bebravou. Vznikla spojením troch

LS a LC Kulháň, Duchonka a Bojná. Organizačne patrí pod OZ Prievidza.

- Výmera lesných pozemkov je 10500 ha

- Porasty v 1- 4 LVS majú pestré drevinové zloženie.

- Prevažujúcimi drevinami je dub a buk.

- Na 14 LO je ročná ťažba 63000 m3, z toho 35-40000m3 sú dodávky z OM.

- Ročne sa na LS vyrába cca 10000 t biomasy.

- HV LS a ES bol v roku 2011 viac ako 700 000 €.

- Objekty PRO SILVA sa nachádzajú na ¼ výmery LS, ale zásady a princípy

tohto hnutia sa uplatňujú na celej LS.

- LSR š.p. schválili demonštračné objekty pre hospodárenie v listnatých

porastoch .

- Významné roky ovplyvňujúce hospodárenie na LS : 1990-92 personálne

zmeny na LS a zmena rúbaňového hospodárenia a 1999- kalamita .

Lesy SR š.p., OZ Prievidza LS Duchonka 2

Z vlastných skúseností a histórie sme zistili, že čo sa týka

ochrany lesa je potrebné zamerať na tri hlavné okruhy problémov .

1. Statickú stabilita porastov – lebo hlavným škodlivým činiteľom je u nás vietor.

2. Podkôrny hmyz ( PH) – na drevinách smrek, borovica a dub.

3. Škody zverou

- Príroda sama a každodenná činnosť v lese nás presvedčuje, že

základom ochrany lesa je prevencia.

-Náš cieľ je trvalo udržateľné, prírode blízke a ekonomicky efektívne

obhospodarovanie lesa.

-V tomto príspevku by sme Vám s Jurajom chceli ukázať a vyhodnotiť vplyv

PBOL a TUOL na ochranu lesa čo sa týka stability, PH a škôd zverou.


1. Statická stabilita porastov

- Aby sme zabezpečili statickú stabilitu porastov v budúcnosti, museli sme

sa vrátiť do minulosti a poučiť sa z nej. V zmysle hesla: ,,kto nepozná

minulosť, nechápe súčasnosť a netuší ani budúcnosť“.

- Nasledujúci graf vyhodnocuje kalamitu spôsobenú vetrom v SR pre

naše dve hlavné dreviny dub a buk.

- Zaujímavé sú roky 1999 a 2000. Ukazujú rozsah najväčšej listnatej

kalamity na Slovensku, ktorá vznikla 22.júna 1999.

- Najviac bol zasiahnutý Považský Inovec a LS Duchonka, kde plocha

holín a následné posúvanie okrajov porastov odkrylo plochu takmer

900 ha. Pre všetkých bolo prekvapujúce, že šlo o dve stabilné,

hlbokokoreniace listnaté dreviny.

Lesy SR š.p., OZ Prievidza, LS Duchonka 5

Náhodná ťažba - vietor dreviny DB a BK- Slovensko.

NŤ z 1999 sa spracovávala j v roku 2000. (LOS)

Graf kalamit LP SR


0

200000

400000

600000

800000

1000000

1200000

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Aj listnaté porasty postihujú nepriaznivé poveternostné

vplyvy.

Najväčšia kalamita v listnatých

porastoch na Slovensku. Vznik

22.VI.1999. LS 01 900 ha holín

Po 10 rokoch


Po 10 rokoch

Kalamita v roku 1999 vznikla spojením viacerých negatívnych prvkov.

- Po týždňovom výdatnom daždi, prišiel prudký, prepadový vietor.

- Stabilitu lesa ovplyvnili nízke predpisy výchovných ťažieb v porastoch nad

50 rokov, intenzita zásahu bola do 10%.

- Silná úroda buka posunula ťažisko stromov vyššie.

Kalamita spôsobila výrazný posun myslenia lesníkov.

Na kalamite sa poučili a pochopili nutnosť postupne meniť rovnorodé a

rovnoveké jednoetážové porasty, na porasty nerovnoveké s vertikálnou

štruktúrou. Na nasledujúcich obrázkoch uvidíme aký trend má na

LC KULHÁŇ : * prirodzená obnova * intenzita výchovnej ťažby do 50 aj nad

50 rokov * kalamitná ťažba.


Po 13 rokoch



Ako efektívne obhospodarovať porasty v extrémne sa

meniacich klimatických podmienkach?

Ako zladiť ich hospodársku funkciu s rastúcimi

požiadavkami ekológie a ekonomiky pri plnení všetkých

ďalších celospoločenských funkcií lesov?

1. Riešenie statickej stability a minimalizáciu škôd vetrom na LS

vidíme v 4 základných pilieroch

A. Vznik porastu s prirodzeného zmladenia (PZ)

B. Výchova - 50 rokov

- zásah úrovňový pozitívny ,,pestovanie kmeňa“ Intenzita 15-20% (30-50m3/ha).

C. Výchova + 50 rokov

- zásah pozitívny ,,pestovanie koruny“ Int. 15 -25%(60-100m3/ha)

D. Obnova porastov - Presadzovať dlhú obnovnú dobu, využívať obnovu (hlúčik a skupinu) uplatňovať prebudovy.

- Minimalizovať dlhé pásové obnovné prvky.

- Využívať dlhodobejšie pôsobenie materského porastu na autoregulácia vzniknutého PZ.

- Ustupovať od veľkoplošných dorubov nad PZ a náhleho odcloňovania PZ.

- Dosahovať 80-100% PZ pri ukončovaní obnovy vo vhodných HSLT, neuspokojiť sa s 51% PZ.

A. Prirodzená obnova v % z prvého zalesňovania

v rokoch 1975-2009 skutočnosť a 2010-2019 plán LC

Kulháň.

Lesy SR š.p., OZ Prievidza , LS Duchonka 11

0

10

20

30

40

50

60

70

80

1975-1979 1980-1989 1990-1999 2000-2009 2010-2019

29 30

42

68

76

% PZ z 1 zal.

A. Vznik nového porastu z PZ

Minimalizácia porastových okrajov a stien, zachovanie stability

porastu. Minulosť v ľavo. Obnova BK v skupine.



0

10

20

30

40

50

60

B. Výchova v porastoch -50 rokov Výška vykonanej ťažby v m3 na 1 ha v porastoch do 50 rokov. Intenzívne zásahy základ budúcej stability.

1985 – 2010 LC Kulháň

m3/ ha

B. Výchova v porastoch -50 rokov

Zásah úrovňový. Intenzita do 15-20% podľa potreby porastov

intenzita 30-50m3/ha. Štruktúra 2 etážová. Pestovanie kvalitného

kmeňa- má byť plnodrevný, hladký, netočitý, nehrčatý.



C. Porasty + 50r. LHP (PSL) je dielo spoločné na tvorbe

ktorého sa musí podieľať vyhotovovateľ aj prevádzka.

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

1975-19841985-1990

1990-19992000-2009

2010-2019

26 28 31

42 48

m3/h

a -

plá

n

Priemerná výška plánovanej ťažby v m3/1ha v

porastoch + 50 podľa decénií v rokoch 1975 - 2019


B. Zachovávať, podporovať a tvoriť pestré štruktúry v porastoch

od veku + 50 rokov. Zásahom v úrovni vznikajú stabilné TVEP –

trvalo viac etážové porasty.



Intenzívna výchova 20 -25% -po harvesterovej technológií – OZLT. Porast

ohrozený - rovnorodý - rovnoveký- nízke predpisy v minulosti + zašetrovanie ťažby z

dôvodu neprekročenie celkovej ťažby = nepripravený ide do obnovy. Ak obnova v

pásoch (aj pri dorube ) = kalamita. Pri ZP +50 rokov žiadame KLÚ ja o navýšenie

celkovej ťažby !


V porastoch, kde etáž

chýba sa intenzívnymi

zásahmi vytvorí.

C. Porast 1246 -70r., po intenzívnom zásahu v úrovni 75m3/ha

zostáva štruktúra dvojetážová. Predpis na nové decénium

intenzita 21% 88m3/ha.



C. Výšková štruktúra 1246 70r. listnatého bukového

porastu, ťažba v minulom decéniu 75m3/ha plán na

terajšie dec. 88m3/ha

Výšková štruktúra porastu 1246

0

10

20

30

40

50

60

4 6 8 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40

Výškový stupeň

Po

četn

os

ť


Výšková štruktúra rovnovekého

rovnorodého lesa = nestabilného lesa. 90% stromov

je vo výškovom rozmedzí 22 -26 m.

Takúto výškovú štruktúru mali porasty ktoré v roku

1999 padli. Výšková štruktúra porastu 3069_01

0

10

20

30

40

50

60

70

4 6 8 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32

Výškový stupeň

Poč

etno

sť

Spolu

DZ


C. Hrúbková štruktúra 70r. listnatého bukového

porastu- 1246 , ťažba v minulom decéniu 75m3/ha

plán na terajšie dec. 88m3/ha

Hrúbková štruktúra porastu 1246

0

20

40

60

80

100

120

6 10 14 18 22 26 30 34 38 42 46 50 54 58

Hrúbkový stupeň

Po

če

tno

sť


Hrúbková štruktúra lesa rovnovekého jednoetážového

porastu . 90% stromov je v hrúbkovom rozmezí 30-42

= 12cm.Takúto hrúbkovú štruktúru mali porasty

ktoré v roku 1999 padli.

Hrúbková štruktúra porastu 3069_01

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

6 10 14 18 22 26 30 34 38 42 46 50

Hrúbkový stupeň

Poč

etno

sť

Spolu

DZ

D. Obnova- Jej cieľom nie je vyťažiť kubíky a naplniť predpis !!!

Minulosť – obnova v dlhých

obnovných prvkoch. Súčasnosť a budúcnosť – obnova BK a

JV v skupine


D. Obnova lesa má byť zameraná na diferencované a trvalo

udržateľné hospodárenie v lesoch, takým spôsobom, aby sa zachovala

ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a

schopnosť plniť funkcie lesov.


Obnova SM –BK porastu Obnova buka v skupine

C + D Výchova + 50 rokov a OBNOVA.

Zmena štruktúry listnatých porastov na lesy diferencované

(výškovo, hrúbkovo, druhovo) realizovaná cez TVEP, dlhé obnovné

doby a maloplošnú nepravidelnú obnovu (hlúčik, skupina)

25 Lesy SR š.p., OZ Prievidza LS Duchonka

Vývoj % náhodnej ťažby na celkovej ťažbe v

Trenčianskom kraji (graf z LOS)



1. % NŤ z celkovej ťažby LC KULHÁŇ a TN kraj.

Lineárna čiara do roku 2007 súbežne. Trendová čiara klesá LC Kulháň.

2. Podkôrny hmyz

IHLIČNATÉ PORASTY

- Bol druhý najvýznamnejší škodlivý faktor na LS Duchonka.

- Gradácia podkôrneho hmyzu v ihličnatých porastoch (IP) vždy nastúpila po

prelámaní alebo rozvrátení porastu vetrom a snehom, ojedinele po suchých

rokoch. Aj tu má znižovanie poškodenia porastov PH riešenie v stabilite porastov.

- Vážnym problémom IP je ich hygiena. Hmota nehrúbia (vrcholce a konáre) ktorá

zostáva po úmyselných a kalamitných ťažbách je živnou pôdou pre PH- stromová

metóda.

- Za základný prvok boja proti premnoženiu PH okrem hygieny považujeme správne

a včas položený a spracovaný alebo odvezený lapák. Používame aj lapacie kopy

z vrcholcov a konárov ktoré štiepkujeme.

- Lapače nám slúžia na monitoring rojenia, početnosti a druhovej pestrosti PH.

- Lapače a feromóny rozdiel od lapákov lákajú a odchytávajú iba niektoré druhy PH.



Vrcholce a konáre z ihličnatej hmoty

a posekaná biomasa

LISTNATÉ PORASTY

V listnatých porastoch sa ako najvážnejší problém javí stále vysoká početnosť

výskytu podkôrnika dubového na drevine dub najmä v porastoch po vykonanej

ťažbe, na teplejších expozíciách v porastoch jednoetážových.

Okrem toho, že podkôrnik dubový oslabuje stromy žerom pod kôrou, poškodzuje ich

aj zrelostným žerom korunách, čím zmenšuje ich asimilačnú plochu. Zároveň je

prenášačom tracheomykóznych húb, ktoré spôsobujú upchávanie transpiračného

systému. Tzv. HHD v rokoch 1982-85 spôsobilo 4,4mil. m3, 1993-95 110 000m3.

Základom ochrany porastov proti tomuto škodcovi je hygiena dubových porastov a

boj pomocou lapákov a lapacích kôp z ťažbových zbytkov. Z 5 cm konára môže

vyletieť stovky podkôrnikov. Na jednom strome sa môže vyvíjať až 20000 jedincov.

V tabuľke je možné vidieť početnosť lapákov a množstvo biomasy

H- hrúbia a N- nehrúbia v drevine DB.

Lesy SR š.p., OZ Prievidza , LS Duchonka 30

Graf :spracovanej dubovej

biomasy z korún dubov v m3

roky 2009- 2011


868

1877

2788

0

500

1000

1500

2000

2500

3000

2009 2010 2011

0

500

1000

1500

2000

2500

3000

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

163

487

770

1138

2429 2511

1306

Graf : počet ks dubových

lapákov roky 2005-2011


3. Škody zverou


0

10

20

30

40

50

60

70

19

75

19

76

19

77

19

78

19

79

19

80

19

81

19

82

19

83

19

84

19

85

19

86

19

87

19

88

19

89

19

90

19

91

19

92

19

93

19

94

19

95

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

Po

čet

ks

roky

Jelenia zver lov v PR DUBISKÁ 1975 - 2009

V roku 1886 priviezol barón Stummer jeleniu zver do

Považského Inovca. Za 120 rokov sa stala hlavnou zverou


0

20

40

60

80

100

120

140

po

če

t k

s

roky

Diviačia zver lov v PR DUBISKÁ 1975 -2009

V 1930 roku sa ulovilo na Slovensku 1300 ks diviakov v

roku 2010- 39000ks. Za 80 rokov je to 30 x viac.


Zver je súčasť prírody - zvyšuje pestrosť ekosystému.

Poľovníctvo je neoddeliteľnou súčasťou trvalej udržateľnosti vidieka

Prezentoval som vám akým spôsobom a postupmi sa na LS Duchonka snažíme

zvyšovať odolnosť porastov. V grafe ste videli klesajúci trend náhodilej ťažby.

S podkôrnym hmyzom máme vďaka hygiene v smrekových porastoch minimálne

problémy a v hygiene a opatreniach dubových porastov musíme pokračovať.

Škody zverou nevystupujú do popredia problémov LS vďaka zlepšovaniu úživnosti,

spôsobu obhospodarovania lesa a regulácii stavov.

Za základné atribúty ochrany lesa pokladáme intenzívnu výchovu, prirodzenú obnovu,

hygienu lesa, štruktúrované rôznorodé a rôznoveké porasty. Cesta prírode blízkeho a

trvalo udržateľného obhospodarovania lesa ja aj cestou stability a ekonomickej

efektívnosti. Je to cesta na ktorej stoja ľudia - lesníci, presvedčení o jej správnosti.

Je to cesta návratu k prírode cez dokonalé poznanie prírodných procesov a zákonitostí.

Prvoradá je prevencia, predchádzanie a minimalizácia dopadov nepriaznivých

biotických a abiotických vplyvov. V takej vidieckej krajine akou Slovenská republika je

má odolnosť, stabilita a trvalosť lesných ekosystémov významný ekonomický vplyv a

sociálny rozmer v samotnom rozvoji vidieka. Trvalo udržateľné a prírode blízke

obhospodarovanie lesa je nielen neoddeliteľná súčasť pestovania, ťažby či ochrany lesa

ale aj lesníckej politiky.


Dovidenia a LESU ZDAR !

Lesy SR š.p., OZ Prievidza, LS Duchonka

39


Lesy Slovenskej republiky š.p., OZ Prievidza

LS Duchonka

Aktuálne problémy v ochrane lesa - LOS

Documents

Transcript of Aktuálne problémy v ochrane lesa - LOS