8 PRONOMINÁ ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ ÍSLOVKY – … · spája zvratné sloveso, stoja...

203 | S t r a n a

8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY –

LICZEBNIKI)

8.1 PRONOMINÁ

Zámená (pronominá) ako autosyntagmatický, nekvalitatívny slovný druh s deiktickou funk-

ciou, odkazujú na substantíva, adjektíva, adverbiá a numeráliá. Nemajú vlastné kategórie,

podľa formálnej paralely s pomenovacími slovnými druhmi sa delia na:

substantívne: S ja, sa, čo, kto, niekto, nikto, nič – P ja, się, co, kto, ktoś, nikt, nic;

adjektívne: S môj, aký, taký, nejaký, čí, ktorý – P mój, jaki, taki, jakiś, czyj, który;

adverbiálne55

: S tu, ako, tak, tam, kde, kam, nikde, všade, vždy – P tutaj, jak, tak, tam,

gdzie, dokąd, nigdzie, wszędzie, zawsze;

numerálne: S koľko, koľkí, toľko, toľkí, veľa – P ile, ilu, tyle, tylu, wiele/u.

Klasifikácia zámen

Personáliá – osobné pronominá ja, ty, on, ona, ono, my, oni; S vy – P wy, S ony – P one

Posesíva – privlastňovacie pronominá S môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich – P mój, twój, jego, jej, nasz, wasz,

ich

Reflexíva – zvratné pronominá S sa – P się; privlastňovacie reflexíva: S svoj – P swój

Demonstratíva – ukazovacie

pronominá

ten, tamten, tam, tak, S onen – P ów, S taký – P taki, S toľko –

P tyle, S tento

Interogatíva – opytovacie pronominá kto, S čo – P co, S aký – P jaki, S ktorý – P który, S čí – P czyj, S kam,

kde – P dokąd, gdzie, S kedy – P kiedy, S koľko – P ile

Relatíva – vzťažné pronominá kto, S čo – P co, S aký – P jaki, S ktorý – P który, S čí – P czyj, S kde,

kam – P gdzie, dokąd, S kedy – P kiedy, S koľko – P ile

Indefinitá – neurčité pronominá S niekto, niečo, nejaký, niečí, niekde, niekedy – P ktoś, coś, jakiś,

czyjś, gdzieś, kiedyś

Determinatíva – vymedzovacie

pronominá

S každý – P każdy, S všetci – P wszyscy (pozitívne vymedzenie), S iný

– P inny (odlišnosť referencie), S ten istý – P ten sam, tenże (totož-

nosť referencie); S nikto – P nikt, S nič – P nic, S nijaký – P żaden,

S ničí – P niczyj, S nikam – P nigdzie, S nikde – P nigdzie, S nikdy –

P nigdy (negatívne vymedzenie)

Pronominá majú v texte anaforickú funkciu – odkazovanie dozadu (Janko prišiel. Videla

si ho?) alebo kataforickú funkciu – odkazovanie dopredu (Kto prišiel? Janko.).

8.1.1 Personáliá

V slovenčine aj poľštine osobné pronominá sú podľa formy substantívne a majú vlastné

skloňovanie (často supletívne), v G, D, A majú krátke tvary (ma, ťa, ho, sa, mi, ti, mu, si),

ktoré sa používajú ako enklitiky v pozícii na druhom mieste po slove s prízvukom – Videl

ma./On ma videl./Mňa videl. *Ma videl.; Kúpil mi mlieko. On mi kúpil mlieko./Mne kúpil

mlieko. *Mi kúpil. (*hovorové).

Dlhé tvary zámen: (S mňa, teba, jeho/neho, seba, mne, tebe, jemu/nemu, sebe – P mnie,

ciebie, jego/niego, siebie, mnie, tobie, jemu/niemu, sobie) sa v obidvoch jazykoch používajú

po predložkách (S Hľadel na mňa., Mlieko kúpil pre teba. – P Patrzył na mnie., Mleko kupił

55 V poľštine sa uvádzajú v gramatikách pri pronominách hlavne flektívne pronominá.

8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY – LICZEBNIKI)

204 | S t r a n a

dla ciebie.), na začiatku výpovede a pri dôraze (S Mne kúpil mlieko., Mňa nevidel., Jeho sa to

netýka., Jemu to nepovedali., Seba nevidí. – P Mnie kupił mleko., Mnie nie widział., Jego to

nie dotyczy., Jemu tego nie powiedzieli, Siebie nie widzi.). Ak sa s krátkymi tvarmi zámen

spája zvratné sloveso, stoja tvary ho, mu v slovenčine až za zvratným sa, napr. bojím sa ho,

a to v budúcom čase (nebudem sa ho báť) aj v kondicionáli (nebál by som sa ho). V poľštine

je slovosled iný, porov. nie będę go się bać, nie bałbym się go.

Po predložkách v oboch jazykoch je pri skloňovaní rodových zámen on, ona, ono, oni,

S ony – P one vždy tvar s hláskou [ň] S na neho, k nemu, k nej, o ňu, o nej, o nich, na ne,

s ňou, s ním, s nimi – P na niego, ku niemu/do niego, ku/do niej, o nią, o niej, o nich, na nie,

z nią, z nim, z nimi.

Osobné pronominá sa delia na: bezrodové (ja, ty, my, S vy, sa, čo – P wy, się, co) a rodo-

vé (on, ona, ono, oni, S ony – P one).

Bezrodové personálne pronominá

Poľština Slovenčina Poľština Slovenčina

N ja ja N my my

G mnie/mię mňa/ma G nas nás

D mnie/mi mne/mi D nam nám

A mnie/mię mňa/ma A nas nás

L (o) mnie mne L (o) nas nás

I mną mnou I nami nami

N ty ty N wy vy

G ciebie/cię teba/ťa G was vás

D tobie/ci tebe/ti D wam vám

A ciebie/cię teba/ťa A was vás

L (o) tobie tebe L (o) was vás

I tobą tebou I wami vami

Personálne pronominá ty, wy majú v hovorovej poľštine tvary vokatívu, ktorý je synkre-

tický s nominatívom (Ej, ty, obejrzyj się! Wy tam, ciszej mówcie!). Pre poľštinu je príznačný

rovnaký tvar pronomina ja v G a D, t. j. mnie.

Rodové personálne pronominá


SG MASKULÍNA PL

N on- on- Nžo on-i on-i

N iné on-e on-y

G jego/z niego/go jeho/z neho/ho G ich/z nich ich/z nich

D jemu/ku niemu/mu jemu/k nemu/mu D im/ku nim im/k nim

A jego/na niego/go/nań jeho/na neho/ho/naňho/naň A ich/na nich ich/na nich

Anž je/na nie ich/na ne

L (o) nim ňom L (o) nich nich

I nim ním I nimi nimi

FEMINÍNA

N on-a on-a N on-e on-y

G jej/bez niej jej/bez nej G ich/bez nich ich/bez nich

D jej/ku niej jej/k nej D im/ku nim im/k nim

A ją/na nią ju/na ňu A je/na nie ich/na ne

L (o) niej nej L (o) nich nich

I nią ňou I nimi nimi

NEUTRÁ

N on-o on-o N on-e on-y

G jego/bez niego/go jeho/bez neho/ho G ich/bez nich ich/bez nich

M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami

205 | S t r a n a

D jemu/ku niemu/mu jemu/k nemu/mu D im/ku nim im/k nim

A je/nie jeho/ho/neho/naň A je/na nie ich/na ne

L (o) nim ňom L (o) nich nich

I nim ním I nimi nimi

Špecifické je v slovenčine aj v poľštine jednoslovné spojenie akuzatívnej či genitívnej

prepozície, ktorá sa končí na vokál, a zámena on, ono: S na-ň-, o-ň-, za-ň-, pre-ň-, pre-

ň-ho, ceze-ň-, nade-ň-, pode-ň-, na-ň-ho, do-ň- – P weń, doń, zań, nań. Poľské tvary sú

v porovnaní so slovenskými knižné a omnoho menej frekventované. Tieto spojenia majú rov-

naké významy ako predložkové väzby o neho, pre neho, na neho, za neho, do neho – w niego,

do niego, za niego, na niego.

8.1.2 Reflexíva

Personálne reflexívum nemá nominatívny tvar, v G, D a A má v slovenčine krátke tvary

(sa, si), ktoré sa používajú ako enklitiky v pozícii na druhom mieste po slove s prízvukom –

Videl sa tam. Kúpil si (sebe/pre seba) to. Dlhé tvary zámen sa v slovenčine a poľštine použí-

vajú po predložkách (S na seba – P na siebie), na začiatku výpovede a pri dôraze (S seba ne-

vidia – P siebie nie widzą, S sebe to nekúpili – P sobie tego nie kupili). Zámenný tvar sa/się sa

prehodnocuje v gramatických pasívnych tvaroch na gramatickú morfému (vyrába sa), vo ver-

bálnych lexémach na derivačnú morfému (skloniť sa) alebo v reflexívach tantum na prázdnu

lexikálnu morfému (smiať sa), zámenný tvar si sa prehodnocuje na derivačnú morfému (po-

myslieť si) a na prázdnu morfému (všimnúť si). V poľštine je frekventovaný len krátky enkli-

tický tvar się v G a A, porov. ekvivalenciu reflexív typu myslieť si s poľskými nereflexívnymi

verbami myśleć.

Poľština Slovenčina

N – –

G siebie/się seba

D sobie (k) sebe/si

A siebie/się (na) seba/sa

L (o) sobie sebe

I (z) sobą (so) sebou

8.1.3 Posesíva

V skloňovaní adjektiválneho posesíva S môj – P mój sú v obidvoch jazykoch prvky men-

ného skloňovania v N a A, v ostatných pádoch má slovenčina posesívne skloňovanie bez vo-

kálu e v koncovkách -ho, -mu (porov. aj typ otcov), poľština má v pádoch okrem N a A zlože-

né skloňovanie podľa adjektív. Posesívne pronominá jeho – jego, jej, ich, ktoré vznikli

z genitívnych tvarov osobných zámen, sú v obidvoch jazykoch nesklonné.



SG MASKULÍNA PL

N mój- môj- Nžo moi moj-i

N iné moj-e (m-e) moj-e

G moj-ego (m-ego) môj-ho G moich (m-ych) moj-ich

D moj-emu (m-emu) môj-mu D moim (m-ym) moj-im

Ažo moj-ego (m-ego) môj-ho Ažo moich (m-ych) moj-ich

Ažz moj-ego (m-ego) môj-ho Ažz moj-e (m-e) moj-e

Anž mój môj Anž moj-e (m-e) moj-e

L (o) mo-im (m-ym) moj-om L (o) moich (m-ych) moj-ich

I mo-im (m-ym) moj-ím I moimi (m-ymi) moj-imi


206 | S t r a n a

FEMINÍNA

N moj-a (m-a) moj-a N moj-e (m-e) moj-e

G moj-ej (m-ej) moj-ej G moich (m-ych) moj-ich

D moj-ej (m-ej) moj-ej D moim (m-ym) moj-im

A moj-ą (m-ą) moj-u A moj-e (m-e) moj-e

L (o) moj-ej (m-ej) moj-ej L (o) moich (m-ych) moj-ich

I moj-ą (m-ą) moj-ou I moimi (m-ymi) moj-imi

NEUTRÁ

N moj-e (m-e) moj-e N moj-e (m-e) moj-e

G mojego (m-ego) môj-ho G mo-ich (m-ych) moj-ich

D moj-emu (m-emu) môj-mu D mo-im (m-ym) moj-im

A moj-e (m-e) moj-e A moj-e (m-e) moj-e

L (o) mo-im (m-ym) moj-om L (o) mo-ich (m-ych) moj-ich

I mo-im (m-ym) moj-ím I mo-imi (m-ymi) moj-imi

Tvary vokatívu, ktorý je synkretický s nominatívom, má uvedené posesívne pronominum

v konštrukciách typu: Moja kochana mamo!, Mój miły gościu!.

Podľa typu môj s koncovkami ako pri posesívnych adjektívach (otcov-ho, otcov-mu) a pri

vzore kuli (kuli-ho, kuli-mu) sa v slovenčine skloňujú posesíva tvoj, náš, váš a reflexívne po-

sesívum svoj. V poľštine sú pri type mój a) neutrálne dlhé tvary (mojego/twojego); b) knižné

krátke kontrahované tvary v celej paradigme (mego/twego), okrem nominatívu maskulín (mój,

moi). V poľštine má pronomen nasz, wasz adjektívne skloňovanie:



SG MASKULÍNA a NEUTRÁ PL

Nm nasz- náš- Nžo nas-i naš-i

Nn nasz-e naš-e N iné nasz-e naš-e

G nasz-ego náš-ho G naszych naš-ich

D nasz-emu náš-mu D naszym naš-im

Ažo, žz nasz-ego náš-ho Ažo naszych naš-ich

Am iné nasz- náš Am iné nasz-e naš-e

An nasz-e naš-e An nasz-e naš-e

L (o) nasz-ym naš-om L (o) naszych naš-ich

I nasz-ym naš-ím I naszymi naš-imi

FEMINÍNA

N nasz-a naš-a N nasz-e naš-e

G nasz-ej naš-ej G nasz-ych naš-ich

D nasz-ej naš-ej D nasz-ym naš-im

A nasz-ą naš-u A nasz-e naš-e

L (o) nasz-ej naš-ej L (o) nasz-ych naš-ich

I nasz-ą naš-ou I nasz-ymi naš-imi

Tvar vokatívu je synkretický s nominatívom a používa sa v osloveniach typu: Kochany

nasz naczelniku!.

V slovenčine sa môže posesívnosť vyjadriť aj datívom, ktorý sa v slovakistike označuje

ako posesívny datív (bližšie porov. 10.7.): môj otec je chorý – otec mi je chorý; jeho otec zo-

mrel – otec mu zomrel. V poľštine sa o posesívnom datíve uvažuje vo frazeologizmoch Ojciec

dzieciom. Na imię jej Kasia. (Encyklopedia językoznawstwa ogólnego, 2003, s. 108), resp.

o kumulácii sémy in/benefitnosť a posesívnosť (Dąbrowska, 1997): Józefowi umarł ojciec.,

porov. Jeho matka/Matka mu zomrela. – Jego matka/Matka mu umarła., Brat mu je chorý. –

Brat mu choruje., Sestra sa im vydáva. – Siostra im wychodzi za mąż.


207 | S t r a n a

8.1.4 Demonstratíva

Zámenné paradigmatické skloňovanie je pri deklinácii vždy rodových demonstratív ten,

tá – ta, to, S tento, knižne sa používa aj pronomen S onen – P ów, owa, owo, S aj P ona, ono,

v obidvoch jazykoch má prvky menného skloňovania. Pri zámene ten v slovenčine je t-ový

základ stály, podobne ako pri adjektívach nepodlieha alternácii (tí, tie – tvrdá výslovnosť,

v poľštine ci). Podľa zámena ten sa skloňujú všetky jeho deriváty (tamten, tenhľa, ten istý,

tenže), ale pri zámene tento je v genitíve tvar tohto, nie tohoto.


SG MASKULÍNA PL

N ten ten Nžo/iné ci/te tí/tie

G tego toho G tych tých

D temu tomu D tym tým

Ažo tego toho Ažo tych tých

Ažz tego toho Ažz te tie

Anž ten ten Anž te tie

L (o) tym tom L (o) tych tých

I tym tým I tymi tými

FEMINÍNA

N ta tá N te tie

G tej tej G tych tých

D tej tej D tym tým

A tę tú A te tie

L (o) tej tej L (o) tych tých

I tą tou I tymi tými

NEUTRÁ

SG PL

N to to N te tie

G tego toho G tych tých

D temu tomu D tym tým

A to to A te tie

L (o) tym tom L (o) tych tých

I tym tým I tymi tými

Demonstratíva S taký, takýto – P taki sa skloňujú ako adjektíva, adverbiálne demonstratí-

va tam, tak, toľko, toľkoto – tyle sú neflektívne. Poľština (ako napr. aj ruština) má redukovaný

dvojstupňový systém demonstratív (opozícia bližší a vzdialený: ten a tamten), slovenčina

a čeština majú trojstupňový systém demonstratív (Běličová, 1998, Papierz, 2003), napr. tento

– ten – tamten, porov. tento, tentohľa, tento tu, tuto ten – ten – tamten, tamtoten, henten,

S taký – takýto – P taki.


SG MASKULÍNA PL

N ów onen Nž/nž owi/owe oní/oné

G owego oného G owych oných

D owemu onému D owym oným

Ažo owego oného Ažo owych oných

Ažz owego oného Ažz owe oné

Anž ów onen Anž owe oné

L (o) owym onom L (o) owych oných

I owym oným I owymi onými

FEMINÍNA

N owa oná N owe oné

G owej onej G owych oných

D owej onej D owym oným


208 | S t r a n a

A ową onú A owe oné

L (o) owej onej L (o) owych oných

I ową onou I owymi onými

NEUTRÁ

N owo ono (oné) N owe oné

G owego oného G owych oných

D owemu onému D owym oným

A owo ono (oné) A owe oné

L (o) owym onom L (o) owych oných

I owym oným I owymi onými

Demostratíva sa používajú na referenčnú deixu aj na koreferenčnú deixu, porov. Papierz

(2003).

8.1.5 Interogatíva


N kt-o kt-o N c-o č-o

G k-ogo k-oho G cz-ego č-oho

D k-omu k-omu D cz-emu č-omu

A k-ogo k-oho A c-o č-o

L (o) k-im k-om L (o) cz-ym č-om

I k-im k-ým I cz-ym č-ím

V slovenskej deklinácii sa prejavuje analógia medzi skloňovaním interogatív kto a čo (G,

D, L). Pronomen kto je vždy maskulínne (pri zhode vyžaduje vždy tvar maskulína: Kto to

urobil? – Hanka.), čo je neutrálne (Čo sa stalo? – Katastrofa.). Interogatíva sa používajú aj

ako relatíva (Povedz, kto to urobil.). Podľa zámen kto, čo sa skloňujú všetky ich deriváty (nie-

kto, nikto, dačo, ktosi).

Adjektiválne interogatíva sa skloňujú podľa adjektív (S aký – P jaki, Npl. jacy, S ktorý –

P który, Npl. którzy), slovenské pronomen čí sa skloňuje podľa adjektív, poľský ekvivalent

czyj sa skloňuje ako mój (Npl. czyi), adverbiálne interogatíva sú neflektívne (S kam – P do-

kąd, S kde – P gdzie, S kedy – P kiedy, S koľko – P ile, ilu).

8.1.6 Relatíva

Relatíva sú zhodné s interogatívami, uvádzajú vedľajšie vety ako konjunkcie, ale na roz-

diel od konjunkcií nestrácajú autosyntagmatickosť a flektívnosť.

8.1.7 Determinatíva


SG MASKULÍNA PL

N wszystek- všetok- Nžo/nž wszysc-y/wszystki-e všetc-i/všetk-y

G wszystki-ego všetk-ého G wszystk-ich všetk-ých

D wszystki-emu všetk-ému D wszystk-im všetk-ým

Ažo – – Ažo wszystk-ich všetk-ých

Ažz – – Ažz wszystki-e všetk-y

Anž wszystek- všetok- Anž wszystki-e všetk-y

L (o) wszystk-im všetk-om L (o) wszystk-ich všetk-ých

I wszystk-im všetk-ým I wszystk-imi všetk-ými

FEMINÍNA

N wszystk-a všetk-a N wszystki-e všetk-y

G wszystki-ej všetk-ej G wszystk-ich všetk-ých

D wszystki-ej všetk-ej D wszystk-im všetk-ým

A wszystk-ą všetk-u A wszystki-e všetk-y


209 | S t r a n a

L (o) wszystki-ej všetk-ej L (o) wszystk-ich všetk-ých

I wszystk-ą všetk-ou I wszystk-imi všetk-ými

NEUTRÁ

N wszystk-o všetk-o N wszystki-e všetk-y

G wszystki-ego všetk-ého G wszystk-ich všetk-ých

D wszystki-emu všetk-ému D wszystk-im všetk-ým

A wszystk-o všetk-o A wszystki-e všetk-y

L (o) wszystk-im všetk-om L (o) wszystk-ich všetk-ých

I wszystk-im všetk-ým I wszystk-imi všetk-ými

Determinatíva vymedzujú v dvoch smeroch: a) kvantitatívne (pozitívne: S každý – P każ-

dy, S všetci – P wszyscy; negatívne: S nikto – P nikt, nič – nic, nijaký – żaden, ničí – niczyj,

nikam – nigdzie, nikde – nigdzie, nikdy – nigdy); b) kvalitatívne (stotožňovacie: ten istý – ten

sam, tenże; odlišovacie: iný – inny).


SG MASKULÍNA PL

N sam56 sám Nžo/iné sami/same sami/samy

G samego samého G samych samých

D samemu samému D samym samým

Ažo samego samého Ažo samych samých

Ažz samego samého Ažz same samy

Ainé sam sám A iné same samy

L (o) samym samom L (o) samych samých

I samym samým I samymi samými

FEMINÍNA

N sama sama N same samy

G samej samej G samych samých

D samej samej D samym samým

A samą samu A same samy

L (o) samej samej L (o) samych samých

I samą samou I samymi samými

NEUTRÁ

N samo samo N same samy

G samego samého G samych samých

D samemu samému D samym samým

A samo samo A same samy

L (o) samym samom L (o) samych samých

I samym samým I samymi samými

Adjektívne pronominá patria ku kvalitatívnemu kongruentnému skloňovaniu podľa vzoru

pekný (iný – inny, nijaký – żaden, každý – każdy, Npl. os. każdzi) alebo cudzí (ničí), poľský

ekvivalent niczyj sa skloňuje podľa mój. Pronomen sám, všetok sa v slovenčine skloňuje ako

číslovka jeden, pronomen samý sa skloňuje ako adjektívum pekný. Pronominá s komponen-

tom ten, kto, čo – co majú zámenné skloňovanie. Slovenské adjektiválne pronomen samý má

v poľštine zámenný ekvivalent sam alebo je uvedený význam vyjadrený lexikálne pomocou

wyłącznie (samí chlapci – sami chłopcy/wyłącznie chłopcy), Papierz (2003, s. 34).

8.1.8 Indefinitá

Niekoľko desiatok neurčitých slovenských pronomín zodpovedá len niekoľkým poľským

pronominám, porov. Papierz (2003, s. 30). V poľštine sa neurčitosť vyjadruje najčastejšie

56 Poľské zámeno sam je ekvivalentom slovenského zámena sám (Sam to zrobiłem., Został w domu sam., Sam sobie przec-

zysz.) alebo adjektíva samotný (Czytał do samego południa.). Zriedka korešponduje so slovenským zámenom ten istý: To ten

sam człowiek. (Je to ten istý človek.). Ekvivalentom slovenského zámena samý je význam lexikálne vyjadrený pomocou

tylko, wyłącznie a sam (Były tam tylko/wyłącznie/same kobiety. Boli tam samé ženy.).


210 | S t r a n a

postfixom -ś, ktorý sa pridáva k interogatívam, pričom sa v poľštine aj v slovenčine skloňujú

rovnako ako interogatíva: P ktoś, coś, jakiś, czyjś, gdzieś, kiedyś. Slovenčina má širší reperto-

ár neurčitých (indefinitných) zámen: niekto, niečo, nejaký, niečí, niekde, niekedy; dakto, dačo,

dajaký, dačí, dakde, dakedy; voľakto, voľačo, voľajaký, voľačí, voľakde, voľakedy atď.

Modifikácia sa realizuje v smere:

a) neurčitosti od opytovacích zámen:

prefixálne indefinitá: dakto, dačo, dajaký, daktorý, dakde, dakedy, dakoľko; voľakto,

voľačo, voľaktorý, voľakde, voľakedy; všelikto, všeličo, všelikde; niekto, niečo, neja-

ký, niektorý, niekde, niekedy, niekoľko; podaktorý, poniektorý; P niejaki, niektóry,

nieco, niejako;

postfixálne indefinitá: S ktosi, čosi, ktorýsi, akýsi, kdesi, kedysi, kamsi, koľkosi;

P ktoś, coś, jakiś, czyjś, gdzieś, kiedyś;

b) ľubovoľnosti od opytovacích zámen:

prefixálne indefinitá: S bárskto, bársčo, bársaký, bársktorý, bárskde, bárskedy; ho-

cikto, hocičo, hocijaký, hociktorý, hocikde, hocikedy; P byle kto, byle co, byle jaki,

byle czyj, byle gdzie, byle kiedy;

postfixálne indefinitá: S ktokoľvek, čokoľvek, ktorýkoľvek, akýkoľvek, kdekoľvek, ke-

dykoľvek, kamkoľvek; P ktokolwiek, cokolwiek, jakikolwiek, czyjkolwiek, gdziekol-

wiek, kiedykolwiek; ktośkolwiek, cośkolwiek, jakiśkolwiek, gdzieśkolwiek; kto bądź,

co bądź, jaki bądź, gdzie bądź, ktokolwiek bądź, cokolwiek bądź, jakikolwiek bądź,

gdziekolwiek bądź, kiedykolwiek bądź.

8.1.9 Derivácia pronomín

Pronominá sú derivačne uzavretou skupinou, súvisí to s ich všeobecným významom na

hranici plnovýznamových slovných druhov a gramatických slov. Pronominá sa odvodzujú zo

zámen sufixálne (onaký, inakší), prefixálne (prečo, načo, začo), špecificky kompozične (tam-

to, kdečo, kadečo). Zriedkavý je viacslovný typ aký-taký, taký istý a postfixálne tvorenie (to-

muto, čosi, toto, čokoľvek).

Prefixálne a postfixálne utvorené pronominá majú rovnaké skloňovanie ako ich motivan-

ty. Najväčší derivačný potenciál majú opytovacie pronominá, čiastočne ukazovacie pronomi-

ná. Modifikácia sa realizuje v smere:

a) neurčitosti od opytovacích zámen:

prefixálne indefinitá: príklady pozri 8.1.8;

b) konkretizácie a zdôraznenia od ukazovacích zámen:

prefixálne determinatíva: dotiaľ, dovtedy, odvtedy, odtade, potade, potiaľ, stade;

postfixálne determinatíva: tento, tenhľa, toľkýto, takýto, tuhľa, tutohľa, tentohľa,

tamže, tenže.

Od opytovacích zámen sa tvoria prefixálne aj vymedzovacie pronominá (nikto, nič, nija-

ký, nikde, nikdy) a neflektívne interogatívne pronominá bez zmeny klasifikácie (nakedy, od-

kedy, dokedy, skade, pokade).

Derivácia iných slovných druhov zo zámen je možná, ale zriedkavá: tykať, onikať, vykať,

mojkať, osvojiť si, svojeť, svojský, tentovať, ondiať, každučký, samučký, vždycky, dakedajší,

onehdajší, niekdajší, voľakedajší, tunajší, tamojší.

V poľštine sú pri numerálnom pronomen koľko osobitné lexémy: pre jednotky kilku/kilka,

pre viac než desať: kilkunastu/kilkanaście, pre desiatky: kilkudziesięciu/kilkadziesiąt, pre

stovky: kilkuset/kilkaset. Porov. aj lexémy, ktoré sa vzťahujú na kolektíva: kilkoro, kilkanaś-

cioro, kilkadziesięcioro; wieleset, paręset; lexémy, ktoré sa vzťahujú na zlomkové numeráliá:

ile, ileś, ilekolwiek.


211 | S t r a n a

8.2 NUMERÁLIÁ

Číslovky (numeráliá) sú pomenovania kvantitatívnych významov. Podľa presnosti pome-

novania sa delia na určité a neurčité (málo, veľa, mnoho, trochu), ďalšie delenie:

základné – kardináliá jeden, dva – dwa, nula – zero, sto, tisíc – tysiąc

kolektívne jedny, dvoje – dwoje, troje, štvoro – czworo, pätoro – pięcioro

primárne násobné adverbiálne trikrát/tri razy – trzy razy, stokrát/sto ráz – stokroć, stokrotnie,

sto razy

zlomkové pol – pół, štvrť – ćwierć

radové – ordináliá

prvý – pierwszy, druhý – drugi, tretí – trzeci, štvrtý – czwarty, stý

– setny, tisíci – tysięczny

sekundárne57

násobné adjektívne

dvojnásobný – podwójny, dwukrotny; trojnásobný – potrójny,

trzykrotny, štvornásobný – poczwórny, czterokrotny; stonásobný

– stokrotny

druhové

dvojaký – dwojaki, trojaký – trojaki, štvoraký – czworaki, storaký

– sturodzajowy/stu rodzajów

Gramatické kategórie vyplývajú z formálnych vlastností numerálií podľa toho, či sú sub-

stantívne, adjektívne alebo adverbiálne. Substantívne číslovky majú v samostatnom postavení

vlastnú kategóriu pádu, čiastočne rodu – životnosti, napr. boli siedmi. Numeráliá 1 – 4 majú

v nesamostatnom postavení zhodu (jeden človek, dvaja ľudia), numeráliá 5 a viac môžu mať

v nominatíve zhodu v spojení so životnými maskulínami (piati ľudia), inak majú väzbu s Gpl.

(päť ľudí, žien, stolov, detí), syntagmaticky sú prívlastkami. Adjektívne numeráliá majú zhodu

číslovkového tvaru s nadradeným substantívom (prví sú muži), adverbiálne sú neflektívne

(tretíkrát). Rozdiely medzi jazykmi sú lexikálne (nula – zero), ale hlavne hláskoslovné (tri –

trzy, päť – pięć, piaty – piąty) či ortografické (dva – dwa), porov. Mieczkowska, 1994. Zásady

tvorenia sú rovnaké: S -násť – P -naście, S -desiat – P -dziesiąt, S sto – P -ście, -sta, -set, po-

rov. tvorenie základných a radových čísloviek:

KARDINÁLIÁ – ZÁKLADNÉ ČÍSLOVKY ORDINÁLIÁ – RADOVÉ ČÍSLOVKY


0 zero nula 0. zerowy nultý

1 jeden, -a, -o jeden, -a, -o 1. pierwszy prvý

2 dwa (dwaj/dwóch/dwu, dwie) dva (dvaja, dve) 2. drugi druhý

3 trzy (trzej/trzech) tri (traja) 3. trzeci tretí

4 cztery (czterej/czterech) štyri (štyria) 4. czwarty štvrtý

5 pięć (pięciu) päť (piati) 5. piąty piaty

6 sześć (sześciu) šesť (šiesti) 6. szósty šiesty

7 siedem (siedmiu) sedem (siedmi) 7. siódmy siedmy

8 osiem (ośmiu) osem (ôsmi) 8. ósmy ôsmy

9 dziewięć (dziewięciu) deväť (deviati) 9. dziewiąty deviaty

10 dziesięć (dziesięciu) desať (desiati) 10. dziesiąty desiaty

11 jedenaście (jedenastu) jedenásť (jedenásti) 11. jedenasty jedenásty

12 dwanaście (dwunastu) dvanásť (dvanásti) 12. dwunasty dvanásty

13 trzynaście (trzynastu) trinásť (trinásti) 13. trzynasty trinásty

14 czternaście (czternastu) štrnásť (štrnásti) 14. czternasty štrnásty

15 piętnaście (piętnastu) pätnásť (pätnásti) 15. piętnasty pätnásty

16 szesnaście (szesnastu) šestnásť (šestnásti) 16. szesnasty šestnásty

20 dwadzieścia (dwudziestu) dvadsať (dvadsiati) 20. dwudziesty dvadsiaty

21 dwadzieścia jeden

(dwudziestu jeden)

dvadsaťjeden

(jedenadvadsiati)

21. dwudziesty pierwszy dvadsiaty prvý

57 V slovenčine sa ako numeráliá nie vždy vyčleňujú a pokladajú sa za adjektíva (Sokolová, 1995).


212 | S t r a n a

22 dwadzieścia dwa

(dwudziestu dwóch)

dvadsaťdva

(dvadsiati dvaja)

22. dwudziesty drugi dvadsiaty druhý

23 dwadzieścia trzy

(dwudziestu trzech)

dvadsaťtri (dvadsiati

traja)

23. dwudziesty trzeci dvadsiaty tretí

30 trzydzieści (trzydziestu) tridsať (tridsiati) 30. trzydziesty tridsiaty

50 pięćdziesiąt (pięćdziesięciu) päťdesiat (päťdesiati) 50. pięćdziesiąty päťdesiaty

90 dziewięćdziesiąt

(dziewięćdziesięciu)

deväťdesiat

(deväťdesiati)

90. dziewięćdziesiąty deväťdesiaty

100 sto (stu) sto 100. setny stý


101 sto jeden (stu jeden) stojeden 101. sto pierwszy stoprvý

150 sto pięćdziesiąt

(stu pięciudziesięciu)

stopäťdesiat

(stopäťdesiati)

150. sto pięćdziesiąty stopäťdesiaty

200 dwieście (dwustu) dvesto 200. dwusetny dvestý

300 trzysta (trzystu) tristo 300. trzechsetny trojstý

400 czterysta (czterystu) štyristo 400. czterechsetny štvorstý

500 pięćset (pięciuset) päťsto 500. pięćsetny päťstý

600 sześćset (sześciuset) šesťsto 600. sześćsetny šesťstý

1000 tysiąc (o tysiącu osobach) tisíc 1000. tysięczny/tysiączny tisíci

1001 tysiąc jeden tisíc jeden 1001. tysiąc pierwszy tisíci prvý

2000 dwa tysiące dvetisíc 2000. dwutysięczny dvojtisíci

5000 pięć tysięcy päťtisíc 5000. pięciotysięczny päťtisíci

1000000 milion milión 1000000. milionowy miliónty

2000000 dwa miliony dva milióny 2000000. dwumilionowy dvojmiliónty

5000000 pięć milionów päť miliónov 5000000. pięciomilionowy päťmiliónty

Základným postupom tvorenia čísloviek je kompozícia bez spájacej submorfémy (päť-st-o).

Jednotlivé koreňové morfémy čísloviek sa často píšu v sklonnej podobe osobitne. Tvorenie

spájaním morfém je v zásade neobmedzené – až po nekonečno, tým sa číslovky odlišujú od

ostatných slovných druhov.

8.2.1 Kardináliá

Číslovky 1 – 4 majú kvantitatívne kongruentné osobitné skloňovanie; podľa vzoru päť sa

skloňujú číslovky 5 a vyššie. Niektoré numeráliá sú výnimkami a skloňujú sa ako substantíva,

napr. sto (neutrum), S tisíc, milión (maskulína), miliarda (feminínum) – P tysiąc, milion, mi-

liard (maskulína), ktoré majú substantívne skloňovanie ako substantíva príslušného rodu. Pri

skloňovaní troch základných čísloviek a ich derivátov je v slovenčine špecifická gramatická

morféma s infixom -aj-, a to v N pri spájaní so životnými maskulínami: dv-aj:a, tr-aj:a, ob-

aj:a, aj ostatné číslovky (4 – 99) vyjadrujú v spojení so životnými maskulínami životnosť

(piati, štyria, deväťdesiati deviati muži), porov. dwaj staruszkowie – dvaja starčekovia, sześ-

ciu kolegów – šiesti kolegovia/šesť kolegov.


MASKULÍNA

N jeden- jeden- Nžo/nž jedn-i/jedn-e58 jedn-i/jedn-y

G jedn-ego jedn-ého G jedn-ych jedn-ých

D jedn-emu jedn-ému D jedn-ym jedn-ým

Ažo jedn-ego jedn-ého Ažo jedn-ych jedn-ých

Ažz jedn-ego jedn-ého Ažz jedn-e jedn-y

Anž jeden- jeden- Anž jedn-e jedn-y

L (o) jedn-ym jedn-om L (o) jedn-ych jedn-ých

I jedn-ym jedn-ým I jedn-ymi jedn-ými

58 Plurálová forma číslovky jeden v obidvoch jazykoch je skupinovou číslovkou (jedny husle, jedne skrzypce).


213 | S t r a n a

FEMINÍNA

N jedn-a jedn-a N jedn-e jedn-y

G jedn-ej jedn-ej G jedn-ych jedn-ých

D jedn-ej jedn-ej D jedn-ym jedn-ým

A jedn-ą jedn-u A jedn-e jedn-y

L (o) jedn-ej jedn-ej L (o) jedn-ych jedn-ých

I jedn-ą jedn-ou I jedn-ymi jedn-ými

NEUTRÁ

N jedn-o jedn-o N jedn-e jedn-y

G jedn-ego jedn-ého G jedn-ych jedn-ých

D jedn-emu jedn-ému D jedn-ym jedn-ým

A jedn-o jedn-o A jedn-e jedn-y

L (o) jedn-ym jedn-om L (o) jedn-ych jedn-ých

I jedn-ym jedn-ým I jedn-ymi jedn-ými

Číslovka dva, oba má v slovenčine duálový inštrumentál dvoma, oboma – dnes už len

ako variant popri tvare dvomi, obomi, v poľštine sa duálové tvary vyskytujú aj v ostatných

pádoch (dwóch/dwu; obóch/obu). V Nsg. v spojení s osobnými maskulínami sú tri fakultatív-

ne tvary: dwaj + substantívum v nominatíve (dwaj chłopcy)/dwóch + substantívum

v genitíve (dwóch chłopców)/dwu + substantívum v genitíve (dwu chłopców); analogicky aj

obydwaj/obydwóch/obydwu.


Nžo dw-aj

dw-óch/dw-u ( + Gen.)

dv-aja Nžo trz-ej, czter-ej

trzech, czterech ( + Gen.)

tr-aja, štyr-ia

Nnž dw-a dv-a Nnž trz-y, czter-y tr-i, štyr-i

Nf dwi-e dv-e Nf trz-y, czter-y tr-i, šty-ri

Nn dw-a miasta (dwoje dzieci) dv-e Nn trz-y, czter-y tr-i, štyr-i

G dw-óch/dw-u dv-och G trz-ech, czter-ech tr-och, štyr-och

D dw-om/dw-u dv-om D trz-em, czter-em tr-om, štyr-om

Amžo dw-óch/dw-u dv-och Amžo trz-ech, czter-ech tr-och, štyr-och

Am dw-a dv-a Am trz-y, czter-y tr-i, štyr-i

Af dwi-e dv-e Af trz-y, czter-y tr-i, štyr-i

An dw-a miasta dv-e An trz-y, czter-y tr-i, štyr-i

L (o) dw-óch/dw-u dv-och L (o) trz-ech, czter-ech tr-och, štyr-och

I dw-oma; pre feminína

dwi-ema/dw-oma

dv-oma/

dv-omi

I trz-ema,

czter-ema

tr-omi/tr-oma,

štyr-mi

V poľštine sa odlišuje kontext: Rozmawialiśmy z dwojgiem ludzi. (muž a žena) a z dwoma

ludźmi – s dvoma ľuďmi (rovnakého pohlavia). Nie było dwóch/dwojga ludzi. Powiedziałem

to czterem osobom, ale czworgu dzieciom. Rozmawiali o trzech sprawach, studentach/trojgu

studentach; widzieli go z dwoma psami, ale z dwojgiem dzieci; pięć kobiet, ale pięciu studen-

tów – S päť žien, päť študentov/piati študenti.



5 – 99 15

a) flektívne b) neflektívne a) flektívne b) neflektívne

Nžo pięci-u piat-i

päť

Nžo piętnast-u pätnást-i

pätnásť

Niné pięć päť Niné piętnaści-e pätnásť

G pięci-u piat-ich G piętnast-u pätnást-ich

D pięci-u piat-im D piętnast-u pätnást-im

Ažo pięci-u piat-ich Ažo piętnast-u pätnást-ich

Ainé pięć päť Ainé piętnaści-e pätnásť

L (o) pięci-u piat-ich L (o) piętnast-u pätnást-ich

I pięci-u/

pięci-oma

piat-imi I piętnast-u/

piętnast-oma

pätnást-imi


214 | S t r a n a

Porov. skloňovanie 6 – 19, desiatky 20 – 90 a stovky do 900 (sto – stu, dwieście – dwustu,

trzysta – trzystu). Číslovky 5 a vyššie sa spájajú so substantívami v Gpl. Číslovky, ktoré mož-

no písať osobitne, sa pokladajú za jednu lexému, ak im zodpovedá jeden číselný zápis, napr.

1996 (tisíc deväťsto deväťdesiatšesť). V účtovníctve, v poštových poukážkach píšeme číslov-

ky dovedna (tisícpäťdesiat). V slovenčine sa číslovka dvesto neskloňuje, v poľštine sa skloňu-

jú obidva komponenty: dwieście – dwustu, porov. aj flexiu prvého komponentu pri pięciuset

(od 500 do 900), ale trzysta – trzystu, czterysta – czterystu.

50 500

a) flektívne b) neflektívne a) flektívne b) neflektívne

Nžo pięćdziesięci-u päťdesiat-i

päťdesiat

Nžo pięciuset

päťsto

Niné pięćdziesiąt päťdesiat Niné pięćset

G pięćdziesięci-u päťdesiat-ich G pięciuset D pięćdziesięci-u päťdesiat-im D pięciuset Ažo pięćdziesięci-u päťdesiat-ich Ažo pięciuset Ainé pięćdziesiąt päťdesiat Ainé pięćset

L (o) pięćdziesięci-u päťdesiat-ich L (o) pięciuset I pięćdziesięci-u/pięćdziesięci-oma päťdesiat-imi I pięciuset

8.2.2 Ordináliá

Radové číslovky sú adjektiváliá, najčastejšie sa skloňujú podľa vzoru pekný či skôr krás-

ny (prvý, druhý, piaty, ôsmy), zriedkavo cudzí (tretí) a tvoria sa zväčša pravidelne od základ-

ných čísloviek. V slovenčine sa radové číslovky vyjadrujú číslom a bodkou, v poľštine iba

číslom (pri označovaní hodín, dátumu, čísla strany v bibliografickom údaji, porov. S 1. máj –

P 1 maja) alebo číslom a bodkou (v ostatných prípadoch, napr. Syn chodzi do 5. klasy.).

8.2.3 Zlomkové numeráliá

Vyskytujú sa v obidvoch jazykoch: 1/2 S pol – P pół; 1,5 S poldruha – P półtora, 1/3 S

jedna tretina – P jedna trzecia, 1/4 S štvrtina, štvrť – P jedna czwarta, ćwierć, 1/5 S pätina –

P jedna piąta. Číslovka półtora (litra) má v mužskom a strednom rode koncovku -a,

v ženskom -ej: półtorej godziny.

Desatinné čísla:

0,2 S nula celých, dve desatiny – P zero i dwie dziesiąte;

3,24 S tri celé, dvadsaťštyri stotín – P trzy i dwadzieścia cztery setne;

3,245 S tri celé, dvesto štyridsaťpäť tisícin – P trzy i dwieście czterdzieści pięć tysięcznych.

8.2.4 Kolektíva

Kolektíva sa používajú v obidvoch jazykoch v tej istej funkcii ako kardináliá v spojení

s pomnožnými substantívami: dvoje huslí – dwoje skrzypiec, troje dverí – troje drzwi, pätoro

nohavíc, jedny nožnice – pięcioro spodni, jedne nożyce. Poľské tvary kolektív sa používajú

navyše aj na označenie skupín rozličného pohlavia (było nas pięcioro – bolo nás päť/boli sme

piati) a pri mláďatách (czworo kurcząt – štyri kurence). V slovenčine sa tu využívajú tvary

základných čísloviek pre životné maskulína: S dvaja profesori (pán a pán profesor, pán profe-

sor a pani profesorka) – P dwoje profesorów (pan i pani profesor), S traja súrodenci (bez roz-

líšenia rodu) – P troje rodzeństwa (s rozlíšením rodu), porov. Mieczkowska, 2003, s. 163.


N dwoje

dvoje

N czworo

štvoro

G dwojga G czworga

D dwojgu D czworgu

A dwoje A czworo

L o dwojgu L o czworgu

I dwojgiem I czworgiem


215 | S t r a n a

Kolektíva (štvoro – czworo, pätoro – pięcioro, desatoro – dziesięcioro, siedemnaścioro,

siedemdziesięcioro) a číslovkové pronominá (koľko – kilku/kilka) sú v slovenčine nesklonné,

kým v poľštine sa skloňujú.

8.2.5 Adjektiválne druhové a násobné numeráliá

Sekundárne druhové numeráliá (dvojaký, štvoraký, pätoraký, storaký – dwojaki, czwora-

ki, pięcioraki, setny) a násobné numeráliá (dvojnásobný, dvojitý, stonásobný – dwukrotny,

podwójny, stokrotny) sú v oboch jazykoch adjektiváliá a aj významovo sú adjektívam blízke.

8.2.6 Deklinácia kardinálií a ich spájanie v texte

Hlavnou tendenciou pri slovenských číslovkách je tendencia k nesklonnosti, a to pri zá-

kladných a zlomkových číslovkách. Nesklonné a bez zhody sú vždy v numerickom použití

(1 + 1 = 2), jeden plus jeden je dva, dvadsaťjeden plus dvadsaťtri je štyridsaťštyri; okrem

čísloviek sto, tisíc, milión, miliarda.


N dwudziestu jeden (mężów), dwadzieścia jeden

(przykładów), dwudziestu dwóch (mężów), dwa-

dzieścia dwa (przykłady)

dvadsaťjeden (mužov, príkladov), dvadsaťdva (mu-

žov, príkladov)/dvadsiati dvaja (muži)

G dwudziestu jeden (mężów, przykładów), dwu-

dziestu dwóch (mężów, przykładów)

(od) dvadsaťjeden (mužov, príkladov), dvadsať-

dva/dvadsiatich dvoch (mužov, príkladov)

D dwudziestu jeden (mężom, przykładom), dwu-

dziestu dwom/dwu/dwóm (mężom, przykładom)

(k) dvadsaťjeden (mužom, príkladom), dvadsať-

dva/dvadsiatim dvom (mužom, príkladom)

A dwudziestu jeden (mężów), dwadzieścia jeden

(przykładów), dwudziestu dwóch (mężów), dwa-

dzieścia dwa (przykłady)

dvadsaťjeden (mužov, príkladov), dvadsať-

dva/dvadsiatich dvoch (mužov, príkladov)

L (o) dwudziestu jeden (mężach, przykładach), dwu-

dziestu dwóch (mężach, przykładach)

dvadsaťjeden (mužoch, príkladoch), dvadsať-

dva/dvadsiatich dvoch (mužoch, príkladoch)

I dwudziestu/dwudziestoma jeden (mężami, pr-

zykładami), dwudziestoma dwoma (mężami,

przykładami)

(s) dvadsaťjeden (mužmi, príkladmi), dvadsať-

dva/dvadsiatimi dvoma (mužmi, príkladmi)

V nenumerickom použití je uprednostnená nesklonnosť vo všetkých pádoch pri číslov-

kách končiacich sa na číslovku jeden (napr. s 21, 31 – 91 ženami). Ďalej je to nesklonný va-

riant v nominatíve a akuzatíve pri ostatných, hlavne vyšších číslovkách (Bolo tam päťdesiat-

dva mužov.), ktorý je častejší než možný sklonný variant (Boli tam päťdesiati dvaja muži.).

Naopak, flektívnosť sa uprednostňuje v nepriamych pádoch (G, D, L, I) pri základných čís-

lovkách v nenumerickom použití (s dvadsiatimi piatimi číslami). Skloňujú sa len desiatky

a jednotky, a to jednotky 1 – 4 podľa vlastných vzorov, jednotky 5 – 9 a desiatky podľa vzoru

päť. V poľštine sa skloňujú aj iné zložky zložených základných čísloviek: na wysokości

dwóch tysięcy sześciuset pięćdziesięciu pięciu metrów, ale radové číslovky: nie dał mu dwa

tysiące trzysta pięćdziesiątej pierwszej zabawki.

8.2.6.1 Zhoda základnej číslovky so substantívom a s prísudkom:


1 Jeden student (Nsg.) pisze/pisał (3. sg.).

2 Dwaj (trzej, czterej) (Npl.) studenci (Npl.) pis-

zą/pisali (3. pl.)./Dwóch (trzech, czterech) (Npl.)

studentów (Gpl.) pisze/pisało (3. sg.).

5 Pięciu (dziesięciu) (Npl.) studentów (Gpl.) pis-

ze/pisało (3. sg.).

21 Dwudziestu jeden (Nsg.) studentów (Gpl.)

1 Jeden študent (Nsg.) píše/písal (3. sg.).

2 Dvaja (traja, štyria) študenti (Npl.) píšu/písali (3. pl.).

5 Päť (desať, niekoľko) (Npl.) študentov (Gpl.) píše/písalo

(3. sg.)./Piati (desiati, niekoľkí) (Npl.) študenti (Npl.) pí-

šu/písali (3. pl.).

21 Dvadsaťjeden (Nsg.) študentov (Gpl.) píše/písalo (3. sg.).


216 | S t r a n a

pisze/pisało (3. sg.).

22 – 24 Dwudziestu dwóch (trzech, czterech)

(Npl.) studentów (Gpl.) pisze/pisało (3. sg.).

Dwadzieścia dwie (trzy, cztery) osoby (Npl.)

piszą/pisały (3. pl.).

25 Dwudziestu pięciu (sześciu – dziewięciu) (Npl.)

studentów (Gpl.) pisze/pisało (3. sg.).

Dwadzieścia pięć (sześć – dziewięć) (Npl.) osób

(Gpl.) pisze/pisało (3. sg.).

22 – 24 Dvadsaťdva (tri, štyri) (Npl.) študentov (Gpl.) pí-

še/písalo (3. sg.)./Dvadsiati dvaja (traja, štyria) (Npl.) štu-

denti (Npl.) píšu/písali. (3. pl.).

Dvadsaťdva (tri, štyri, päť – deväť) (Npl.) osôb (Gpl.) pí-

še/písalo (3. sg.).

25 Dvadsaťpäť (šesť – deväť) (Npl.) študentov (Gpl.) pí-

še/písalo. (3. sg.)./Dvadsiati piati (šiesti – deviati) (Npl.)

študenti (Npl.) píšu/písali. (3. pl.).

Číslo a čiastočne rod slovesa sú určované základnou číslovkou, v kombinovanom číslov-

kovom výraze poslednou číslovkou tohto výrazu.

V poľštine sa prejavuje neflektívnosť vo vyššej miere pri substantívach: dwa kilo jabłek

(hovor.), w jej kredo, w radiu/w radio (zried.), w akwarium, ale aj pri numeráliách pri číslov-

ke sto sa používa variantne aj neflektívny tvar ako v slovenčine: około stu procent/około sto

procent, resp. zánik radových numerálií pri čítaní (najmä rokov): S rok tisíc deväťsto osemde-

siatdva, od roku 1982 (tisíc deväťsto osemdesiatdva/tisíc deväťsto osemdesiateho druhého;

V knihe chýbala dvesto šiesta strana, tisíc dvesto dvadsiata prvá strana a tisíc prvá strana. –

P rok tysiąc dziewięćset osiemdziesiąty drugi, od roku tysiąc dziewięćset osiemdziesiątego

drugiego; W książce brakowało dwieście szóstej strony, dwieście dwudziestej pierwszej strony

i tysiąc pierwszej strony.).

V niektorých prípadoch (napr. v odborných textoch) môže v slovenčine zostať celý čís-

lovkový výraz nesklonný. Ak sa kardináliá nad 99 neskloňujú, píšu sa číslovky dovedna (ti-

sícpäťdesiat) alebo osobitne tisícky, stovky, desiatky + jednotky (tisíc deväťsto deväťdesiat-

päť). Ak sa kardináliá skloňujú, píšu sa jednotky osobitne (v dvetisícosemstoosemdesiatich

troch) alebo osobitne tisícky, stovky, desiatky a jednotky (v dvetisíc osemsto osemdesiatich

troch prípadoch). Pri viac než dvojmiestnych ordináliách sa skloňujú len desiatky a jednotky

(rok tisíc deväťsto deväťdesiaty piaty).

Vyjadrovanie časových údajov sa čiastočne odlišuje. V slovenčine sa používa otázka:

Koľko je hodín? a v odpovedi sa používajú kardináliá, porov. oficiálne hlásenie: Je päť hodín,

tridsaťdva minút a päťdesiat sekúnd; dvanásť hodín pätnásť minút; štrnásť hodín štyridsaťpäť

minút; dvanásť hodín tridsať minút; bežné odpovede: Je päť tridsaťdva; štvrť na jednu/tri

štvrte na tri; Je pol jednej. V poľštine sa používa otázka: Która jest godzina? a v odpovedi sa

používajú ordináliá. Tiež sa odlišuje oficiálne hlásenie: Jest (godzina) pierwsza druga, trze-

cia, czwarta, piąta. Porov. aj dwunasta trzydzieści dwa (dwie minuty); dwunasta piętnaście;

czternasta czterdzieści pięć; dwunasta trzydzieści. Od celej hodiny do pol sa minúty vyjadrujú

najčastejšie prepozíciou po (Jest piętnaście po jedenastej), od pol do celej hodiny sa vyjadrujú

najčastejšie prepozíciou za (za dziesięć piąta). Pol hodiny sa vyjadruje prepozíciou do (wpół

do czwartej), celá hodina sa môže vyjadriť príslovkou punktualnie (punktualnie trzecia) alebo

jest trzecia, bližšie Pančíková (1994).


217 | S t r a n a

ÚLOHY K 8. LEKCII

1. Pronominá a slovné spojenia v zátvorke dajte do náležitých tvarov:

S

a) 1. Rozprávali si o (on) vtipy. 2. Nevšímaj si (oni). 3. Zatelefonuj (oni). 4. Nebudeme

(ony) trápiť. 5. Pôjdete s (my)? 6. S (vy) sa vôbec nebojím. 7. Súhlasíš s (on)?

8. Nemôžeš (on) tak lomcovať! 9. Bola som (on) prekvapená. 10. Priatelí sa s (ona). 11.

Bol (ona) priam očarený. 12. Pohŕdal (ona). 13. S (oni) sa cítil v bezpečí. 14. Never (ona)

každé slovo. 15. Daj (ona) už pokoj. 16. Videli (ona) naposledy pred rokom. 17. Vráť

(on) tie diskety. 18. Nadviazali s (ona) kontakt. 19. Vyfotografovali si (on) na pamiatku.

20. Bez (ona) nám bude lepšie. 21. Nad (my) bývajú Novákovci. 22. Pozeraj sa s (ono) na

rozprávku v televízii.

b) 1. Nezabudni na (ja). 2. To (ja) zaujíma. 3. Stále sa k (ja) hlási. 4. Poradíš (ja) s tou úlo-

hou? 5. (Ja) sa to nepáči. 6. Máš dačo pre (ja)? 7. Vzali (ja) so sebou na koncert. 8. Čo si

o (ja) teraz bude myslieť? 9. Bez (ty) tam nepôjdem. 10. (Ty) sa také veci páčia? 11. Ako

(ty) môžeme pomôcť? 12. Nič od (ty) nechcem. 13. Je možné, že (ty) nepoznali? 14. Ako

sa k (ty) správali? 15. Veď o (ty) nič nevieme.

c) 1. (Ten človek) nepoznám. 2. Vyhni sa (to auto). 3. Stáli spolu pod (ten starý dub). 4. Daj

sa (ten pes) napiť. 5. Do (čo) sa púšťaš? 6. (Čo) sa smeješ? 7. O (čo) premýšľaš? 8. (Čo)

chceš byť? 9. S (čo) sa to dieťa hrá? 10. Na (čo) teraz pracuješ? 11. Koľko miest bude

v (tá nová poslucháreň)? 12. O (ta včerajšia písomka) radšej nehovor. 13. Pri (tá príleži-

tosť) sa (ona) spýtaj.

d) 1. Pozval tiež (môj kamarát). 2. Chodí s (moja dcéra). 3. Prepáčte mi (moje dnešné sprá-

vanie). 4. Súhlasím s (jej názory). 5. Napíšem (oni) iba s (jej súhlas). 6. (Môj stôl) sa ne-

dotýkaj! 7. Nesadaj si do (jej kreslo). 8. Spýtajte sa (náš dekan). 9. Pozdravujte (svoj

syn). 10. Buď dobrý k (moje deti). 11. Vybavili ste (moja žiadosť)? 12. (Môj) žiaci pre

(ona) urobia čokoľvek. 13. Poradila som sa s (tvoj otec). 14. Dostaneme sa aj k (tvoj

problém). 15. Zaujíma sa o dejiny (svoj národ). 16. Vážime si (svoj) rodičov. 17. (Svoj)

rodinu si budem chrániť.

e) 1. Mali by sme diskutovať ešte o (tento problém). 2. S (tento príklad) si poradíš ľahko. 3.

S (táto študentka) sa poznáme. 4. S (toto) si, bohužiaľ, sám neporadím. 5. (Tí) sa radšej

nepýtaj. 6. Môžeš sa zaradiť k (tí) naľavo. 7. O (tie zmluvy) budeme ešte hovoriť. 8. Čo

urobíte s (tie zvieratá)? 9. Odchádza vždy v (tá istá doba). 10. My všetci máme (to isté)

práva a (tá istá) povinnosti. 11. Nastúpili s (ten istý) brankárom a hrali s (také isté) zauja-

tím ako vlani. 12. Tohto roku dosiahli s (tá istá zostava) a za (tá istá) podmienok (ten istý)

výsledky. 13. Hlásili sa stále (ten istý) žiaci. 14. Videli sme (tá istá) divadelnú hru ešte

raz.

2. Doplňte zvratné pronominá:

S

1. Vezmite si so .............. plavky. 2. Buďme k ............... úprimní. 3. Bol z toho celý bez

........... . 4. Hanbu urobíš len ................ . 5. Vzala na ................ všetku zodpovednosť. 6. Poze-

raj sa pred ............... . 7. Nikdy nebol spokojný sám so ................. . 8. S kritikou začnite od


218 | S t r a n a

............. . 9. Nechajte si to pre .............. . 10. Čo ............. dáš na pitie? 11. Obliekla ............

novú vetrovku a začala ............... prezerať v zrkadle.

3. Doplňte príslušné pádové tvary zámen všetok, všetci:

S

.................. ľud, ................ ľudu, rešpektovať ................... ľud, .................... sila, ................

sily, ................... silu, zo ........................síl, ........................... ľudia, .......................... obleky,

....................... polia, do ....................... oblekov, ............................ žien, ........................ ľu-

ďom, .................... ženy, o ........................ ľuďoch, so .......................... ľuďmi, so

......................... ženami

4. Doplňte príslušné tvary vzťažného zámena a porovnajte s poľštinou:

O

1. To je stavba, na ................ pracovali stovky ľudí. 2. Doniesla som vám publikáciu, na

....................... som upozorňovala. 3. Spomínal na ľudí, ....................... mu boli blízki. 4. Našej

pomoci, ................ často zneužíval, sa tentoraz nedočkal. 5. Problém, o ........................ sme už

počuli, sa opäť stal aktuálnym. 6. Bol to okamih, od ............................ závisel jej ďalší život.

7. Je to človek, s ...................... sa dá spolupracovať. 8. Všetci, ....................... som sa opýtal,

moje tvrdenie podporili.

5. Slová v zátvorkách dajte do správneho tvaru:

S

1. Nenávidel (sám) seba. 2. Raz prišiel sám, inokedy prišli (oba). 3. Z (ten) siedmich urobili

test všetci. 4. Povedz (ona) to tak, aby (ty) rozumela. 5. Vedel o (to), že prídem neskôr.

6. Podajte (ja) svoj preukaz. 7. Nebolo to nič (nové). 8. Nenúťte (my), (sama) sa rozhodneme.

9. Je to jav, ktorým sa autor vo (svoj) diele zaoberal celý život. 10. (Ten) človeka som už urči-

te videl. 11. Choď k stolu a postav naň (tá) vázu.

6. Posúďte príklady z hľadiska významu aj normy: S

1. Ako zabezpečujete plnenie úloh vo svojom – vo vašom podniku? 2. Zaplatíme to svojimi

peniazmi – našimi peniazmi. 3. Vážime si naše tradície – svoje tradície. 4. Odvolávame sa na

slová nášho prezidenta – svojho prezidenta. 5. Vezmime si ako príklad našu školu – svoju

školu. 6. V úvode môjho referátu – svojho referátu vám vysvetlím základné východiská.

7. Svoje otázky – vaše otázky môžete telefonovať na toto telefónne číslo ... 8. Svoj – môj zo-

šit nepustím z ruky. 9. Ukáž mi svoju – tvoju fotografiu. 10. Možnosti riešenia problému na-

píšem v závere mojej – svojej práce. 11. V úvode k mojej – svojej knihe sa prihovára čitate-

ľom.

7. Doplňte správne tvary zámena sám alebo samý:

S

1. ...................... dieťa to urobiť nemôže. 2. Dievčatá zostali doma ............................ 3. Lavica

bola ............ srdce, ....................... čarbanica. 4. ............................ si musíme pomôcť.

5. ..................... kráľ ju o to požiadal. 6. Aj ulica bola ................... sneh.


219 | S t r a n a

8. Vyskloňujte v singulári:

S

N čí zošit čia kniha čie pero

G

D

A

L

I

9. Utvorte príslušný tvar osobných zámen s pozornosťou na ich enklitické alebo pro-

klitické postavenie:

P

1. Pokazuje (ja) fotografie. 2. Cieszy (ja) ten rym. 3. Za rok czeka (ty) matura. 4. Nazbierało

(ty) się trochę śmieci. 5. On nie czytał wiele o samym powstaniu, bardziej interesowały (on)

pamiętniki i wspomnienia ludzi. 6. Przyniosłem (on) z lodówki piwo. 7. (Ja) się rola Hanki

wydawała ciekawa i barwna. 8. (Ty) kocham i wspieram, podobnie jak ty mnie. 9. (Ty) też ją

kiedyś opowiadaliśmy, pamiętasz? 10. Klaudia podniosła na (ja) oczy. 11. Stanisławie, idzie-

my do (ty)! 12. Pani Ela przez pół roku nie zwracała na (ja) uwagi. 13. I zaraz poszedłem do

(on) jak do człowieka i zaprzyjaźnionego sąsiada. 14. Zaprotestowali przeciwko (on) rodzice

i nauczyciele. 15. (On) można wierzyć. 16. Mają na sobie kamizelki ratunkowe. Niejednemu

uratowały .... życie. 17. Część urządzeń jest w fazie prób technologicznych. Zakończą się ....

we wrześniu. 18. W szkole nazbierano dla Bartka górę prezentów. Zostały .... przekazane

chłopcu podczas spotkania. 19. Na początek otrzymają gratis po trzy worki. Potem będą .... do

kupienia. 20. W unijnym biurze pomocy humanitarnej zdefraudowano 2,4 mln euro. Zamiast

do Trzeciego Świata trafiły .... do firmy powiązanej z urzędnikiem komisji. 21. Na przegrza-

nie i udary słoneczne najbardziej narażone są dzieci. Mają .... delikatniejszą skórę niż dorośli.

10. Doplňte tvary zvratného zámena siebie, sobie, sobą, się a morfému się:

P

1. Zabrałam ze ...... bukiet hiacyntów. 2. Tam widziała dla ...... większe perspektywy. 3. ......

określa jako osobę aktywną, która chętnie angażuje się społecznie. 4. Jest ranny, zostawia po

...... ślady krwi. 5. Golił ...... brzytwą, ponieważ do wszelkich innych metod czuł nieprzezwy-

ciężony wstręt. 6. Całowali ......, myśląc, że nikt ich nie widzi. 7. W ubiegłym sezonie cieszył

..... dużą popularnością wśród podróżnych. 8. Najubożsi będą mogli najeść ..... do syta wigi-

lijnych potraw. 9. Od tego momentu zaczęłam czytać ..... o homeopatii. 10. Za pieniądze

z reklamy kupiła ..... samochód. 11. Dziś najczęściej siedzi ..... na podwórku i odpoczywa.

11. Doplňte príslušné tvary privlastňovacích zámen a ostatných slovných druhov:

P

1. Robiłem to dla (mój przyjaciel Piotr). 2. Przypatruję się więc (mój dorosły syn). 3. To

świadczy o (twój szacunek) dla rodziny. 4. Gdzie pracują (twój rodzic)? 5. Obiad z (moje

córki) trwa czasami trzy godziny. 6. Pani Halina jest (moja ciocia). 7. Jakie były początki

(twoja twórczość poetycka)? 8. Do (nasz kraj) przyjechały po informacje, które po powrocie

mogą bardzo przydać się w ich dalszej pracy. 9. Wszystko (nasi goście) bardzo smakowało.

10. Od dawna „za chlebem” wędrowali (nasz przodek) w świat. 11. Dziękuję za (wasza po-


220 | S t r a n a

moc). 12. Jak wyglądało planowanie (wasza podróż)? 13. Z głębokim szacunkiem oddaję

hołd (wasz kraj). 14. Utrzymujemy kontakt z wieloma (nasz absolwent).

12. Doplňte príslušné tvary ukazovacích zámen a ďalších slovných druhov:

P

1. Zacząłem myśleć o (ten terapeut). 2. (Ten czlowiek) byli dla nas niebezpieczni. 3. Odpo-

wiedzi na (ta wątpliwość – pl.) poszukuje w swej publikacji. 4. W (ta wersja) chcą wierzyć

jego przyjaciele i krewni. 5. (Ten kierunek) stale się rozwijają. 6. Po (to wydarzenie – sg.)

wielcy twórcy polskiego kina podpisali list protestacyjny. 7. Czy udało się odpowiedzieć jed-

noznacznie na (to pytanie – pl.)? 8. W (ów wtorek) pod wieczór wyruszyliśmy na polowanie.

9. Cech sukienników, najsilniejszy w (ów czas – sg.), nie pozwolił zdjąć z ram sukna, dopóki

nie obejrzało go dwóch doświadczonych rzemieślników. 10. Na (owa sobota) dostał przepus-

tkę, aby załatwić najpilniejsze sprawy służbowe. 11. Poważnie obawiam się o jego życie, tym

bardziej po (owo potknięcie się) na schodach. 12. Wydawało mi się, że (ów pan) byli obraże-

ni. 13. Rola, jaką (owo przedstawienie) odegrały dla polskości, była spora.

13. Opytovacie pronominá dajte do správneho tvaru:

P

1. Z (kto) się dziś umówiłeś? 2. O (kto) ty mówisz? 3. (Co) się obawiają? 4. Kto i (co) służy

Towarzystwo? 5. (Co) się z nimi dzieje? 6. O (co) pani Urszula rozmawiała z lekarką?

7. O (jaki) klubie pan mówił? 8. (Jaki) ludzie do Was przychodzą? 9. (Jaka) religię wyznają

mieszkańcy Papui Nowej Gwinei? 10. (Który) dziennikarze mieli na nią wpływ? 11. (Czyja)

własnością będzie las? 12. (Czyj) są to koledzy? 13. (Czyj) synem był Herkules?

14. Neurčité pronominá dajte do správneho tvaru:

P

1. Nie udało się znaleźć (ktoś), kto sfinansowałby ten wydatek. 2. Zebrane w ten sposób środ-

ki (coś) będą służyły. 3. Lidka chciałaby tańczyć w (jakiś) renomowanym zespole. 4. Wraca-

łam (czyjś) małym fiatem. 5. Przestał (ktokolwiek) słuchać, nie przyjmował żadnych rad,

podpowiedzi. 6. Jak można się (cokolwiek) sprzeciwiać bez zrozumienia? 7. Nic nie wiemy

o (jakikolwiek) zanieczyszczeniu wody. 8. Żaden człowiek nie ma prawa wybaczać w (czyj-

kolwiek) imieniu! 9. (Byle kto) z ulicy przecież nie weźmiemy. 10. Klient (byle co) już dzi-

siaj nie chce. 11. Nie chcą jeździć (byle jaki) samochodem.

15. Vymedzovacie pronominá dajte do správneho tvaru:

P

1. Lepiej jest mówić z nimi o (wszystko) otwarcie i szczerze. 2. (Wszystek) przekazywali

sobie informacje o tym fakcie. 3. (Wszystek) teksty piosenek tworzyliśmy w języku angiel-

skim. 4. Składamy Ci (wszelka) chwałę, wszystkie uwielbienia. 5. Jeszcze niedawno wyga-

niali ją stąd, ale ona za (każdy) razem tu wracała. 6. Rozmawiam z ptakiem i z (każda) rośli-

ną. 7. Po drodze z (nikt) nie wolno rozmawiać. 8. (Nic) to nie służy. 9. (Żaden) agitatorzy nie

wywołaliby tych strajków, gdyby nie dramatyczne problemy, których rozwiązywanie postę-

puje niestety zbyt wolno. 10. Byłem nieśmiały. (Inny) przeżywali w liceum uniesienia.

11. W (ten sam) lokalu powstał fitness klub założony przez jej mamę.


221 | S t r a n a

16. Porovnajte poľské ekvivalenty slovenských posesívnych pronomín pri vykaní:

S

1. Vaša posledná kniha sa od predchádzajúcich výrazne odlišuje. 2. Je vaša manželka priro-

dzená blondínka? 3. Veľmi ma potešila vaša návšteva. 4. Kedy bude váš prípad objasnený?

5. Ako vyzeral váš deň? 6. Počítam s vaším pozorovacím talentom. 7. Ako sa volá váš pria-

teľ? 8. Stačí iba váš rozkaz. 9. Je to vaše? 10. Ako sa majú vaše deti?

P

1. Ostatnia pańska książka wyraźnie różni się od poprzednich. 2. Czy pańska żona jest natu-

ralną blondynką? 3. Ucieszyła mnie bardzo pańska wizyta. 4. Kiedy pańska sprawa zostanie

wyjaśniona? 5. Jak wyglądał pański dzień? 6. Liczę na pański zmysł obserwacji. 7. Jak się

nazywa pański przyjaciel? 8. Wystarczy tylko pański rozkaz. 9. Czy to pańskie? 10. Jak się

mają pańskie dzieci?

17. Doplňte tvary čísloviek dva, oba alebo obidva:

S

1. V ...................... izbách mal obrazy. 2. Stál pevne na .......................... nohách.

3. ....................... záchranárom sa poďakoval starosta obce. 4. S ........................... chlapcami

som chodil do školy. 5. Prišli sme za tebou ............................. . 6. K ........................... kole-

gom sme mali dôveru. 7. Nám ..................... sa toto podujatie páčilo. 8. ....................... muži

bývali v azylovom dome. 9. Taška mala .................... uchá poškodené. 10. Videli sme

......................... chalanov na diskotéke. 11. Použite ............................ tvary slovesa.

18. Číslovky prečítajte a zapíšte:

S

1. Za 85 ……………………………………. korún kúpime iba 2 ………….. bonboniéry.

2. Máme tu 26 ………………… stolov a chýba ešte 12……….….. stoličiek. 3. Tu máš 37

……………………… korún naspäť. 4. Týchto 118 ………………………….. listov musíme

znovu vytlačiť. 5. Náš byt má 5 ………………….. izieb a 2 ………………… kúpeľne.

6. Nová cyklotrasa vedie cez 4 ………………… dediny v pohraničí. 7. Ochranári napočítali

v tejto lokalite 128 …………………….. vlkov. 8. Dlh 1 126 485

…………………………………… dolárov je pre nás nepredstaviteľný. 9. Má vo svojej

zbierke 99 ………………………… pakľúčov. 10. 98 ………………………… percent plus

57 …………………………. percent je spolu 155 ………………………………… percent.

11. Priviezli sme do muštárne 50…………………….. kilogramov jabĺk. 12. Dotazníky sme

dnes poslali do 73 ………………………………..……. domácností. 13. Na 110

………………………………………………… stavbách boli zistené konštrukčné chyby.

14. Na exkurziu do sklárne pôjdeme so 197 …………………………………… študentmi.

15. Vtedy sa rozhodovalo o 372 ……………………………………………………. firmách.

16. U 22 …………………………………… obyvateľov internátu zistili salmonelu. 17. Pre

reťazovú haváriu zastavili premávku vo všetkých 4 …………… jazdných pruhoch. 18. Novú

cestu tu postavia vraj do 3 ……… rokov.

19. Upravte text. Číslovky prečítajte a zapíšte slovom:

S

1. Ráta sa s (15 000 divákov). 2. Myslel si, že vyjde s (200 korún). 3. Všetkým (500 divákov)

sa takýto futbal páčil. 4. Vodojem pojme 12,35 m3. 5. Karlovarské žriedla horúce (72 stupňov

Celzia) vyvierajú z hĺbky približne 1800 – 2500 metrov. 6. Nalejte vodu do 3/4 tejto nádoby.


222 | S t r a n a

7. Deti dostali na výlet po 100 Sk. 8. Archeológovia objavili ďalších 105 hrobov z doby spred

(4 000 rokov). 9. Z 203 štartujúcich bolo 34 Američanov. 10. Úspešnosť vedomostného testu

sa pohybuje okolo 42 %. 11. Olej by sa mal vymeniť po 40 000 km. 12. Prémiu dostane 2000.

návštevník výstavy. 13. Havaroval v 180 km rýchlosti.

20. Základné číslovky 2, 3, 4 dajte spolu so substantívami a ich prívlastkami do správ-

neho tvaru:

P

1. W gronie stypendystów znalazło się również (2 uczeń) i (1 studentka) z Raciborza. 2. Na

razie mieszka w nim (3 chłopiec). 3. W skład siedmioosobowej komisji weszło (4 architekt)

z Warszawy oraz (3 inżynier) budownictwa z Płońska. 4. Zrobili go (2 brat) – Wojtek i Andr-

zej. 5. Wszyscy (3 młodzieniec) byli bardzo dobrymi, wyróżniającymi się uczniami. 6. Po

jego śmierci przedsiębiorstwo prowadzili (4 syn). 7. (2 nasz koń) pojechały do Anglii, dwa

dwulatki i jeden roczniak do Szkocji. 8. (3 wersja), (3 prawda). 9. Na (2 koncert) wystąpi chór

chłopięcy. 10. Wybrał się tam z (2 przyjaciel) na małym jachcie. 11. Budynek stoi na zrębach

(2 kamienica) gotyckich. 12. Wręczył dymisje (3 wysoki urzędnik). 13. Na zawody pojechał

z (3 pies). 14. Na domiar złego, na znajdujące się nieopodal skrzyżowanie woda spływa z (4

strona). 15. Były tylko (2 miejsce). 16. Na stole znajdują się (2 płonąca świeca).

21. Upravte a rozlíšte číslovky (kardináliá a kolektíva):

S

1. Zjem iba (3, 5) (zemiaky). 2. Denne číta (1, 2, 3) (noviny). 3. Na stanici lanovky sme našli

(4) (rukavice). 4. Má (1, 5) (hodinky). 5. (6) (ponožky) je ešte na sušiaku. 6. Kúpil (5) (po-

nožky) a (7) (slipy). 7. Kúpime ešte (4) (nožnice). 8. Do zajtra musíme opraviť (4) (sánky)

a (2) (lyže). 9. Napísal (1, 21) (veta). 10. V izbe (byť) (1) (žena) a (1) dieťa/(2) (žena)/(5) (žena).

22. Pozorujte používanie čísloviek vo frazeologizmoch a uveďte poľské ekvivalenty:

S

1. Tára dve na tri. 2. Vezmi si svojich sedem slivák a choď. 3. Spamätal sa päť minút pred

dvanástou. 4. Gazduje od tisíca ku stu. 5. To by som bral všetkými desiatimi. 6. Tvári sa, ako-

by nevedel do troch narátať. 7. Zjedol by to raz-dva. 8. Nemôžeš sedieť na dvoch stoličkách.

9. Býva dva kroky odtiaľto. 10. Robil za jedného, ale jedol za dvoch. 11. Hrial si dve želiezka

v ohni. 12. Jeden je za osemnásť a druhý bez dvoch za dvadsať. 13. Je ako trinásty apoštol.

14. Dvom lepšie cesty ubúda. 15. Jedným úderom zabil dve muchy. 16. Bol stále jednou no-

hou v krimináli. 17. Pristane mu to ako psovi piata noha. 18. Nemožno slúžiť naraz dvom

pánom. 19. On je pre nich piate koleso na voze.

23. Doplňte:

S

1. Povedz m...., čo chceš. 2. M... dvaja sa nemáme o čom spolu baviť! 3. Dievčatá sa rozišli,

jedn.... išli do kina, druh.... domov. 4. Ach, tie baby, on.... nevedia, čo chcú. 5. Deti – on.... sú

rad...... 6. T.... o tom nevieš? 7. Poviem t... to. 8. Sedel tam s naš.....m susedom. 9. S moj.........

vecami sa nehraj! 10. Nebojím sa váš........ rozhodnutia. 11. Pricestoval k svoj.....m priateľom.

12. Všet... za jedn...., jeden za všetk....... 13. Tr...... študenti zostali stáť. 14. Dozvedel sa to od

tret..... osoby . 15. Krajiny tret..... sveta potrebujú našu pomoc.


223 | S t r a n a

24. Vo vetách doplňte i/y/ý:

S

1. V súbore boli dvadsiat... siedm.... žiaci našej školy. 2. Tridsiat.... prv..... deň v mesiaci bol

prv....m dňom v týždni. 3. Nevrátil mi z piat...ch kníh ani jednu. 4. Žiaci tr.... ôsm...ch roční-

kov sa zoradili na štadióne. 5. Z tridsiat...ch pretekárov bol Juraj dvanást.... a Michal

siedm...... 6. Piat...m sa podarilo postúpiť. 7. S každým piat...m bude pohovor. 8. Žiaci zo

siedm....ch tried druhého stupňa idú do kina.

25. Základné číslovky skloňujúce sa podľa modelu číslovky 5 dajte do správneho tvaru,

všímajte si aj rozdiely v koncovkách nominatívu:

P

1. Większość dziewcząt miała (18 – 19) lat. 2. (5) muzyków na tradycyjnych instrumentach

gra popularne tematy muzyki irlandzkiej. 3. To wszystko trwało ponad (20) minut. 4. Walde-

mar (40) lat temu miał wypadek. 5. Na (50) gospodarstw jest we wsi (8) kombajnów zbożo-

wych. 6. Obejrzałem, spróbowałem i po (5) minutach już umiałem składać. 7. Są razem od

(10) miesięcy. 8. Postanowił dać szansę wszystkim (9) zawodniczkom. 9. Degustowałem do

(30) różnych win. 10. Mieliśmy się cieszyć swoimi (15) minutami sławy. 11. Dziewczyny

w wieku od (7) do (12) lat.

26. Napíšte radové číslovky slovom:

P

1. W tym roku mija (100) rocznica poświęcenia naszego kościoła. 2. Potem na rozległej

działce powstał (2) dom, należący do córki. 3. Już po raz (12) w kościele odbył się koncert

kolęd i pastorałek. 4. Nagrodę wręczono już po raz (20). 5. Chcieliśmy w taki wyjątkowy

sposób uczcić (400) numer pisma. 6. Był to jubileuszowy, (1000) występ w historii niemiec-

kiej reprezentacji. 7. Proces ten rozpoczyna się po (40) roku życia. 8. Maluje już od (17) roku

życia. 9. (9) zadaniem Heraklesa było zdobycie Hipolity.

27. Napíšte zlomkové číslovky slovom, v prípade ohybných čísloviek dajte do správneho

pádu:

P

1. Miejscami brakuje nawet (0,5) metra chodnika. 2. Sprawa trwa już prawie (1,5) roku.

3. Protest trwał (1,5) godziny. 4. (1/3) ma tytuł nauczyciela dyplomowanego. 5. Dotyczy to

(1/4) mieszkańców tego województwa. 6. Zdecydował się rozdać ubogim (1/10) swego majątku.

7. (1/100) sekundy. 8. Potrzebna jest obecność (1/5) mieszkańców uprawnionych do głosowania.

28. Skupinové číslovky dajte do správneho tvaru:

P

1. Państwo Kosakowscy mają (2) studiujących dzieci. 2. Liryczna komedia o (2) kochankach.

3. Doczekali się (8) wnuków, (9) prawnuków i (3) praprawnuków. 4. Mieszka z matką i (3)

rodzeństwa w dwupokojowym mieszkaniu. 5. Vivaldi komponował koncerty na (4) skrzy-

piec. 6. Zwróciliśmy się do (5) ekspertów. 7. Wyróżnienia przyznano (6) recytatorom.

8. Zdrowa i pocieszna gromada (5) szczeniąt czeka już na swoich właścicieli. 9. W gnieździe

jaskółek wrzeszczało (6) głodnych piskląt. 10. Zestaw zawiera (4) drzwi.


224 | S t r a n a

29. Vyjadrite po poľsky nasledovné časové údaje s použitím viacerých modelov:

P

Która jest godzina? Jest (godzina) ...

1. 6:00, 10:00, 12:00;

2. 8:10, 11:20, 6:05;

3. 13:58, 7:40, 15:55;

4. 4:30, 18:30, 13:30;

5. 9:15; 3:15;

6. 8:45.

30. Preložte nasledujúce konštrukcie do slovenčiny a definujte používanie uvedenej čís-

lovky v jednotlivých rodoch:

O

1. dwa miasta, 2. dwa stanowiska, 3. dwa arcydzieła, 4. dwa imiona, 5. dwa wydawnictwa,

6. dwa osiedla, 7. dwa tygodnie, 8. dwa telefony, 9. dwa projekty, 10. dwa dni, 11. dwa kom-

bajny, 12. dwa kilogramy, 13. dwie osoby, 14. dwie świece, 15. dwie kobiety, 16. dwie szko-

ły, 17. dwie godziny, 18. dwie kategorie

8 PRONOMINÁ ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ ÍSLOVKY – … · spája zvratné sloveso, stoja...

Documents

Transcript of 8 PRONOMINÁ ZÁMENÁ – ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ ÍSLOVKY – … · spája zvratné sloveso, stoja...