6 ~ E R U Q i V WUR MR Y Q D S R G S R UX S H G D J R J LF ... · 6 ~ e r u q i v wur mr y q d s r...

Súbor nástrojov na podporu pedagogických inovácií

Materiál bol spracovaný v rámci projektu Rozvoj životných zručností / kľúčových kompetencií detí a mládeže, realizovaného s podporou Holandského ministerstva

zahraničných vecí z programu Matra-flex.

1

Súbor nástrojov na podporu pedagogických inovácií Návrh strategicko – akčného plánu Ministerstva školstva SR na začlenenie pedagogických inovácií podporujú-

cich rozvoj kľúčových kompetencií do vzdelávacieho systému

Zhrnutie

Predkladaný strategicko-akčný plán (ďalej plán) je výstupom projektu Rozvoj životných zručností/ kľúčových kompetencií detí a mladých ľudí. Projekt sa realizoval vďaka podpore ho-

landského ministerstva zahraničných vecí, v rámci programu Holandsko – slovenskej bilaterálnej spo-

lupráce, Matraflex. Bol zameraný na podporu začleňovania inovačných edukačných programov do systému výchovy a vzdelávania a ďalší rozvoj životných zručností / kľúčových kompetencií sloven-

ských detí a mládeže. Do projektu boli zapojene slovenské a holandské vládne aj mimovládne organizácie. (Minis-

terstvo školstva SR, sekcia regionálneho školstva, oddelenie detí a mládeže, Iuventa, Štátny pedago-

gický ústav, Nadácia pre deti Slovenska a experti z ďalších mimovládnych organizácií1, Ministerstvo

zdravia, sociálnych vecí a športu Holandského kráľovstva, prostredníctvom The Netherlands Institute for Care and Welfare/NIZW, Royal Netherlands Embassy, EVD (International Bussiness and Coope-

ration), Ministerstvo školstva kultúry a vedy holandského kráľovstva, International Child Devepo-

lment Iniciatives (ICDI), Sardes).

Východiská plánu

predstavujú hlavne platné EÚ dokumenty a záväzky prijaté Slovenskou republikou, vyplýva-

júce z jej členstva v EÚ a dokumenty, deklarácie z prostredia SR v oblasti vzdelávania. Cieľom do-

kumentov je podnietiť zvyšovanie kvality a efektivity edukačných systémov v EÚ, uľahčovanie a podporovanie celoživotného vzdelávania a otváranie edukačných systémov širšiemu svetu. Ide hlav-

ne o nasledovné dokumenty v SR: Stratégia konkurencie schopnosti Slovenska do roku 2010,

Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v SR na 15-20 rokov -projekt Milénium, Národný program výchovy a vzdelávania, Deklarácia o slobode a zodpovednosti vo výchove a vzdelávaní, Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného učenia, Národný program pre učiace sa regióny a EÚ dokumenty ako sú Lisabonská stratégia, Memorandum o celoživotnom vzdelávaní, Správa o konkrétnych budúcich cieľoch vzdelávacieho a výchovného systému, Celoživotné vzdelávanie a kľúčové kompetencie pre všetkých: nevyhnutné príspevky k prosperite a sociálnej kohézii, Odporúčanie Zhromaždenia a Parlamentu o kľúčových kompetenciách , The European

Report on the Quality of School Education: Sixteen Quality Indicators.

Obzvlášť cieľ Lisabonskej stratégie, Rozvíjať kľúčové kompetencie v spoločnosti založenej na vedomostiach, výrazne podnietil potrebu identifikovať kľúčové kompetencie a integrovať ich do kurikula, sprístupniť osvojenie kľúčových kompetencií pre každého, posilniť celoživotné vzdelávanie a trvalú zamestnateľnosť občanov. Celoživotný vzdelávací systém by mal umožniť deťom, mládeži a dospelým rozvíjať kľúčové schopnosti a pružne odpovedať na požiadavky neustále sa meniacej, ná-ročnej znalostnej spoločnosti.

Súčasný stav v oblasti pedagogických inovácií Inovácie vo formálnom systéme vzdelávania sú v posledných rokoch vnímané hlavne

v súvislosti s posilňovaním využitia informačno-komunikačných technológií vo vzdelávaní, podporou výučby cudzích jazykov, integráciou znevýhodnených skupín detí a mládeže ...Týmto typom inovácií sa cielene venuje aj podpora ministerstva školstva.

Tradičný systém vzdelávania je však stále častejšie podrobovaný kritike aj vzhľadom na ne-

dostatočný dôraz na rozvoj osobnosti žiaka, absentovanie individuálneho prístupu zo strany učiteľov, predimenzovanosť osnov, preceňovanie vedomostí bez schopnosti aplikácie oproti zručnostiam, hod-

notám a postojom.

1 Asociácia S. Kovalikovej – vzdelávanie pre 21.storočie na Slovenksu, Erko, Centrum pre vzdelávaciu politiku, Združenie Orava pre demo-

kratické vzdelávanie, Konzervatívny inštitút M.R.Štefánika

2

Práve v tejto oblasti flexibilne reagovali na vzdelávacie potreby súčasnosti profesijné mimo-

vládne organizácie. Asociácia S. Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku (ASK), Združenie Orava, Nadácia škola dokorán, Združenie pedagógov s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy, Združenie Špirála, Nadácia pre deti Slovenska, Nadácia M. Šimečku, Človek v ohrození a ďalšie priniesli do tried zmenu foriem výučby a metód, ktoré umožňujú získavanie priamej skú-senosti, zážitkové a sociálne učenie. Mimovládne organizácie vstupujú do výchovno-vzdelávacieho pôsobenia nielen prostredníctvom voľnočasových, záujmových aktivít, ale významne ovplyvňujú aj metódy a formy výučby, či samotný učebný obsah (napr. vnútropredmetová a medzipredmetová integrácia v Integrovanom tematickom vyučovaní). Profesijné pedagogické skupiny, občianske zdru-

ženia - Slovenská asociácia Montessori, Asociácia priateľov slobodných waldorfských škôl prinášajú najmä overené zahraničné inšpirácie.

Prínosy spomínaných programov sú zaznamenané aj v oblasti vytvárania podporujúceho prostredia pre učenia a motivácii k celoživotnému učeniu, v oblasti rozvoja sebapoznania

a sebariadenia, vytvárania vzťahov s rovesníkmi i dospelými, iniciatívnou pri zapájaní sa do činnosti skupiny, života komunity.

Proces overovania inovačných programov podporili výskumné pracoviská - výskumno-

pedagogické pracovisko SAV (1992), MŠ SR prostredníctvom Štátneho pedagogického ústavu v rámci experimentálneho overovania, čiastočne MPC a vysoké školy. Rola MŠ SR pri podpore pedagogických inovácií Preukázateľné výsledky pedagogických inovácií boli dosiahnuté napríklad v experimentálne

overenom programe Integrované tematické vyučovanie (ASK) a programoch rozvoja životných zruč-ností detí a mladých ľudí (NDS). Pre rozširovanie týchto pozitívnych skúseností by bolo užitočné keby Ministerstvo školstva SR cielene vytváralo podmienky pre implementáciu overených programov a vznik nových programov. Obzvlášť v období príprav kurukilárnej transformácie zapojením mimore-

zortných odborníkov do pracovných skupín na pôde ministerstva školstva SR pod gesciou Kurikulár-

nej rady.

Pri napĺňaní cieľov kurikulárnej transformácie predpokladáme existenciu prechodného obdo-

bia, obsahujúceho súčasne prvky nového otvoreného vzdelávacieho systému i prvky tradičného vzde-

lávacieho systému. Považujeme za potrebné vytvárať predpoklady pre uskutočnenie procesu zmeny a samotný proces zmeny manažovať. V rôznych fázach procesu je potrebné diferencovane riešiť problematické otázky a postupne, plynulo, v spolupráci odborníkov z rôznych sektorov, vytvá-rať podmienky pre otvorený, diverzifikovaný, kvalitný, efektívny vzdelávací systém.

Pre začlenenie overených programov do vzdelávacieho systému je potrebné aj postupné pri-spôsobenie legislatívneho prostredia prostredníctvom zohľadnení podnetov z predkladaného plánu v zákone a výchove a vzdelávaní, zákone o mládeži, zákone o celoživotnom vzdelávaní, kariérnom poriadku, zákone o pedagogických zamestnancoch, zákone 597 o financovaní škôl a legislatívnych predpisoch nižšej úrovne ako zákon.

Možnosti spolupráce medzi systémom formálneho a neformálneho vzdelávania

Ku snahe MŠ SR uskutočniť kurikulárnu transformáciu, podporiť celoživotné vzdelávanie a rozvoj kľúčových kompetencií môžu prispieť aj skúsenosti profesijných MVO v oblasti prípravy a tvorby školského kurikula, manažovania škôl a tiež v príprave a realizácii programov pre celo-

životné vzdelávanie pedagógov a pracovníkov s deťmi a mladými ľuďmi. Spoluprácu medzi formálnym a neformálnym systémom vzdelávania je možné podporovať aj v priamej práci s deťmi a mladými ľuďmi, pri rozvíjaní hlavne osobnostných a sociálnych kľúčo-

vých kompetencií, schopností učiť sa učiť, rozvoji iniciatívy a kultúrneho povedomia a vyjadrenia....

Uplatňovanie komplexných školských programov podporujúcich rozvíjanie týchto kvalít spo-

lu a rozvíjaním rovnakých kompetencií v mimoškolskej a záujmovej činnosti detí a mladých ľudí v komunite prináša synergický efekt, efektívne učenie, podporu komunity, prispieva k vytváraniu učiacich sa regiónov.

Nadácia pre deti Slovenska v spolupráci s ICDI, ASK spracovala metodiku rozvoja osob-

nostných a sociálnych kompetencií detí a mladých ľudí aj pre oblasti integrácia detí a mládeže do

3

spoločnosti, špecifické potreby znevýhodnených a minoritných skupín detí a mládeže, zmys-

luplné učenie detí a mládeže a prepojenie učenia so životom. Metodika je pripravená na širšiu implementáciu vo formálnom i neformálnom vzdelávaní a v záujmovej činnosti.

Zámery plánu sú

podporiť realizáciu myšlienok kľúčových dokumentov EÚ v oblasti vzdelávania, uplatniť potenciál existujúcich inovatívnych programov pri realizácii obsahovej zmeny

a využiť skúsenosti profesijných MVO v procese transformácie vzdelávacieho systému,

podnietiť spoluprácu odborníkov z rôznych sektorov, posilniť úsilie MŠ SR vytvárať vhodné podmienky na spájanie iniciatív „zdola

a zhora“, iniciovať účasť občanov, rodičov a miestnych komunít na záležitostiach výchovy

a vzdelávania. Zámery plánu navrhuje medzisektorová pracovná skupina projektu realizovať prostredníctvom súboru

nástrojov (stratégií, cieľov, úloh, odporúčaných prvých krokov), rozdelených do štyroch hlavných oblastí:

A. Zapojenie odbornej verejnosti z rôznych sektorov(mimorezortných odborníkov) do prípravy a realizácie obsahovej zmeny

B. Priama podpora inovačným programom podporujúcich rozvoj kľúčových kompe-

tencií (ďalej IPKK)

C. Rozšírenie a skvalitnenie ponuky celoživotného vzdelávania

D. Informovanosť odbornej a rodičovskej verejnosti Z predkladaného súboru nástrojov boli identifikované ako prioritné nasledujúce strategické

a operatívne ciele.

I. Strategické ciele 1. Zabezpečiť systematický prenos informácií od iniciátorov a realizátorov inovačných programov

na Ministerstvo školstva SR, ku kľúčovým aktérom prípravy a realizácie obsahovej zmeny. 2. Postupne vytvárať reálne podmienky pre diverzitu, decentralizáciu v poskytovaní CŽV. 3. Vytvoriť útvar výskumu a podpory pedagogických inovácií.

II. Krátkodobé ciele

1. Zvýšiť dôraz na využitie prínosu pedagogických inovácií pre reformu systému výchovy a vzdelá-vania.

2. Vytvoriť grantovú schému na podporu implementácie inovatívnych projektov rozvíjajúcich KK a inštitucionálnu podporu neziskových organizácií, ktoré sa zaoberajú IPKK. (názov grantovej sché-my Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie).

3. Zriadiť (modelové) školy s regionálnymi centrami kontinuálneho vzdelávania. 4. Pedagogické poradenské služby zaviesť do systému kontinuálneho vzdelávania. 5. Zabezpečiť tréningy pre trénerov a konzultantov v overených komplexných inovačných progra-

moch.

6. Zrealizovať informačnú kampaň o význame pedagogických inovácií a programov podporujúcich rozvoj kľúčových kompetencií detí a mladých ľudí.

Odporúčania medzisektorovej pracovnej skupiny pre realizáciu prvých krokov v napĺňaní priorit-ných cieľov:

Vytvoriť katalóg inovačných programov

Vytvoriť grantovú schému na podporu implementácie inovatívnych projektov

podporujúcich rozvoj kľúčových kompetencií Prijať stratégiu podpory overených pedagogických inovácií Zriadiť poradnú skupinu na MŠ SR pre podporu pedagogických inovácií pod

gesciou kurikulárnej rady, sekcie regionálneho školstva

Deklaratívne podporiť spoluprácu škôl a profesijných MVO

4

Prílohy plánu obsahujú ďalšie podrobnejšie rozpracované materiály: Súbor nástrojov na podporu pedagogických inovácií, Návrhy a podnety k tvorbe legislatívnych do-

kumentov a) Zákona o výchove a vzdelávaní, b)Podnety k zákonu o celoživotnom vzdelávaní, c) Zoz-

nam rezortrných predpisov vyžadujúcich úpravy vzhľadom k implementácii inovačných programov,

Charakteristika platformy pre zdieľanie informácií a medzisektorovú spoluprácu, Obsahové zameranie

grantovej schémy Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie, Návrh cieľov a hlavných úloh útvaru výskumu a podpory pedagogických inovácií, Návrh štruktúry katalógu pedagogických ino-

vácií, Možnosti spolupráce školy a profesijných MVO, Návrh projektového zámeru realizácie in-

formačnej kampane.

SÚBOR NÁSTROJOV NA PODPORU PEDAGOGICKÝCH INOVÁCIÍ

Návrh strategicko – akčného plánu Ministerstva školstva Slovenskej republiky na

začlenenie pedagogických inovácií podporujúcich rozvoj k účových kompetencií do vzdelávacieho systému

Výstup projektu Rozvoj životných zručností / k účových kompetencií detí a mládežeĽ MAT06/SK/8/9Ľ vytvorený medzisektorovou pracovnou skupinou.

Projekt bol realizovaný s podporou Holandského ministerstva zahraničných vecí z programu Matra-flex.

BratislavaĽ jún 2007

2


Strategicko – akčný plán Ministerstva školstva Slovenskej republiky na začlenenie programov pedagogických inovácií podporujúcich rozvoj k účových kompetencií do vzdelávacieho systému.

OBSAH:

1. Úvod ......................................................................................................................... 3

2. Východiská plánu .................................................................................................... 4

2.1.Dokumenty a záväzky prijaté vstupom Slovenskej republiky do EÚ ................ 4

2.2. Dokumenty a deklarácie z prostredia Slovenskej republiky .............................. 6

3. Súčasný stav v oblasti pedagogických inovácií v SR .......................................... 7

3.1. Pedagogické inovácie ako súčasť reformných snáh .......................................... 7

3.2. Ako sa inovácie presadzovali v našich podmienkach ........................................ 7

3.3. Prínosy programov podporujúcich rozvoj životných zručností ......................... 8

3.4. Experimentálne overovanie pedagogických inovácií ........................................ 9

3.5. Podnety z praxe experimentálneho overovania ................................................. 10

3.6. Financovanie inovačných programov ................................................................ 10

3.7. Spolupráca sektorov na poli inovačných programov pre deti a mladých udí .. 11

4. Dôvody a zámery vytvorenia plánu ...................................................................... 12

5. K účové oblastiĽ prioritné ciele a úlohy plánu ..................................................... 13

5.1. K účové oblasti plánu ........................................................................................ 13

5.2. Prioritné ciele a úlohy plánu .............................................................................. 14

6. Prílohy Príloha č.1: Súbor nástrojov na podporu pedagogických inovácií Príloha č.2: Návrhy a podnety k tvorbe legislatívnych dokumentov

a) Zákon o výchove a vzdelávaní b) Podnety k zákonu o celoživotnom vzdelávaní c) Zoznam rezortrných predpisov vyžadujúcich úpravy vzh adom

k implementácii inovačných programov Príloha č.3: Platforma pre zdie anie informácií a medzisektorovú spoluprácu

Príloha č.4: Obsahové zameranie grantovej schémy K účové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie

Príloha č.5: Návrh cie ov a hlavných úloh útvaru výskumu a podpory pedagogických inovácií Príloha č.6: Návrh štruktúry katalógu pedagogických inovácií Príloha č.7: Možnosti spolupráce školy a profesijných MVOĽ vytváranie regionálnych centier

kontinuálneho ( alšieho vzdelávania) vzdelávania a pedagogického poradenstva

Príloha č.8: Návrh projektového zámeru a postupnosti krokov realizácie informačnej kampane

Príloha č.9: Zoznam členov medzisektorovej pracovnej skupiny projektu

Príloha č.10: Literatúra a informačné zdroje

3


Strategicko – akčný plán Ministerstva školstva na začlenenie programov pedagogických inovácií podporujúcich rozvoj k účových kompetencií do vzdelávacieho systému.

1. ÚVOD

Predkladaný strategicko-akčný plán ( alej plán) je výstupom projektu s názvom Rozvoj životných zručností/ k účových kompetencií detí a mladých udí.

Projekt sa realizoval v období (január – júl 2007)Ľ v aka podpore holandského ministerstva zahraničných vecíĽ v rámci programu Holandsko – slovenskej bilaterálnej spolupráce Matraflex. Program je zameraný na: Posilnenie vzťahov medzi vládnymi orgánmi Holandska a Slovenska. Pomoc pri realizácii a presadzovaní acquis communautaire a pri harmonizácii národných

legislatív s acquis communautaire (právo Európskych spoločenstiev). Ciele projektu:

Prispieť k rozvoju životných zručností / k účových kompetencií slovenských detí a mládeže.

Podporiť začleňovania inovačných edukačných programov do systému výchovy a vzdelávaniaĽ

bolo možné naplniť v aka otvorenejĽ flexibilnej spolupráci mnohých inštitúcií zo štátneho aj neziskového sektora v obidvoch krajinách.

Projekt predložilo a administrovalo Ministerstvom zdraviaĽ sociálnych vecí a športu Holandského krá ovstvaĽ prostredníctvom The Netherlands Institute for Care and Welfare

(NIZW).

Na holandskej strane sa do projektu zapojili Royal Netherlands Embassy, EVD (International

Bussiness and Cooperation), Ministry of Education Culture and Science, International Child

Devepolment Iniciatives (ICDI) a Sardes.

Na slovenskej strane v projekte pracovali zástupcovia nasledovných inštitúcií: Ministerstvo školstva SRĽ Sekcia regionálneho školstva a Odbor detí a mládežeĽ Iuventa,

Štátny pedagogický ústavĽ Nadácia pre deti Slovenska (NDS) a experti z alších mimovládnych organizácií (Asociácia S. Kovalikovej – vzdelávanie

pre 21.storočie na SlovenkuĽ Centrum pre vzdelávaciu politikuĽ ErkoĽ Združenie Orava pre demokratické vzdelávanieĽ Konzervatívny inštitút M.R.Štefánika.)

Výstup projektuĽ strategicko-akčný plán je spracovávaný pre potreby Ministerstva

školstva SR. Plán je dielom medzisektorovej pracovnej skupinyĽ zloženej zo zástupcov zapojených štátnych a mimovládnych inštitúcií. (zoznam členov je v prílohe č.9).

K vytvoreniu plánu významne pomohli skúsenosti členov medzisektorovej pracovnej skupiny z kontaktov s predstavite mi holandských inštitúcií: Holandského ministrerstva pre vzdelávanieĽ kultúru a veduĽ SardesĽ CardeaĽ MuseonĽ Holandského inštitútu pre mládežĽ ICDIĽ Vilans. Cennými myslienkami a podnetmi prispeli aj holandskí partneriĽ poradcovia Nico van Oudenhoven, Iordan Iossifov a Jeroen Aarssen.

4

Po akovanie za spoluprácu patrí tiež týmĽ ktorí sa podie ali na príprave samotného projektu. Predstavitelia štátnych inštitúciíĽ Zdenko Krajčír z Ministerstva školstva SRĽ Rosalind Boschloo z EVD, Floris Barnhoorn z VilansĽ predtým NIZW, Iordan Iossifov z

ICDIĽ Eva uríkováĽ Ján Huraj a Tatiana Piovarčiová z NDS. Manažérom projektu boli za holandskú stranu pán Floris Barnhoorn z organizácie

Vilans v Utrechte (www.Vilans.nl; [email protected]) a za slovenskú stranu Eva uríková z Nadácie pre deti Slovenska (www.nds.sk; 02 5263 6471, [email protected]).

Predpokladanými realizátormi akčného plánu by mali by štátneĽ neziskové a súkromné inštitúcie podporované Ministerstvom školstva SRĽ ktoré bude systematicky vytvárať podmienky pre zapojenie predstavite ov všetkých sektorov do pracovných skupín na pôde ministerstva školstva SR pod gesciou Kurikulárnej rady.

2. VÝCHODISKÁ PLÁNU

Pred národnými vzdelávacími systémami v Európe stojí úloha čo najefektívnejšie pripraviť mladých udí na nové nárokyĽ ale aj na využívanie nových možnostíĽ ktoré prináša spoločnosť založená na informáciách. V súvislosti s tým krajiny prijímajú posledných dvadsať rokov nové ciele vzdelávacej politikyĽ ktoré sú v súčasnosti zamerané najmä na rozvoj k účových kompetencií vzdelávaných.

2.1. DOKUMENTY A ZÁVÄZKY PRIJATÉ VSTUPOM SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO EURÓPSKEJ ÚNIE

V roku 2000 Lisabonský proces1 prijal trinás strategických cie ov zameraných na toĽ aby sa Európa do roku 2010 stala najdynamickejšou ekonomikou na svete. Prvý z nich -

Rozvíja k účové kompetencie v spoločnosti založenej na vedomostiach sa týkal zlepšenia kvality a efektivity systémov vzdelávania. Výrazne podnietil potrebu: identifikovať k účové kompetencie a integrovať ich do kurikulaĽ sprístupniť osvojenie k účových kompetencií pre každého (teda aj žiakom menej alebo

viac nadanýmĽ so špeciálnymi vzdelávacími potrebamiĽ týmĽ ktorí potrebujú druhú šancu vo vzdelávaní…)Ľ

posilniť celoživotné vzdelávanie a trvalú zamestnate nosť občanov2.

Európska komisia z týchto dôvodov poverila v roku 2001 pracovnú skupinu zloženú z odborníkov jednotlivých krajínĽ aby vymedzili pojem k účové kompetencie a určili súbor kompetenciíĽ ktorý uznávajú vo všetkých krajinách únie. Výsledkom je aktivita OECD - nová publikovaná koncepcia skupiny vedcov z rôznych oblastí (DeSeCo)Ľ ktorá navrhla delenie k účových kompetencií do troch základných kategórií - Interaktívne využívanie nástrojovĽ Interakcia v rámci heterogénnych skupínĽ Autonómne správanie sa.

V decembri 2006 vydal Európsky parlament a Rada Európskej únie odporúčanie o k účových schopnostiach (spôsobilostiach) pre celoživotné učenie v Úradnom vestníku EÚ (18. 12. 2006Ľ 2006/962/ES)Ľ kde pre členské štáty odporúča ako európsky referenčný rámec nasledujúce kompetencie:

1. komunikácia v materskom jazyku

1 Lisabonské zasadnutie Rady Európy v marci 2000. 2 Pracovná skupina európskej komisie vychádzala z výskumu DeSeCo (1997 – 2002) – pozri Definition and

Selection of Competeces: Theoretical and Conceptual Foundation. Strategy Paper. 2002.

alej ASEM: Lifelong learning in ASEm Countries: The Way Forward. 2002

http://www.nds.sk/

5

2. komunikácia v cudzom jazyku

3. matematická schopnosť a základné schopnosti v oblasti vedy a technológií 4. schopnosť práce s digitálnymi technológiami 5. schopnosť učiť sa

6. sociálne a občianske schopnosti 7. zmysel pre iniciatívu a podnikavosť 8. kultúrne povedomie a vyjadrenie.

Jednotlivé krajiny tieto kompetencie alej rozpracúvajúĽ prispôsobujú na svoje podmienky a pokračujú na ceste zmeny. Najlepšie výsledky v tejto oblasti dosahujú inovačné prístupy a programy v ktorých ide o vytváranie podnecujúceho a podporujúceho prostrediaĽ priaznivej emocionálnej klímyĽ ktorá podporuje vnútornú poznávaciu motiváciuĽ o zmysluplný vyučovací obsahĽ vyučovacie stratégie a metódyĽ ktoré sú založené na skúsenostiĽ vlastnej činnosti a zážitku.

Tento akčný plán sa predkladá aj v súlade s alšími dokumentmiĽ ktoré Slovenská republika prijala svojim vstupom do EÚĽ a to:

Memorandum celoživotného vzdelávania3 zdôrazňuje dôležitosť spolupráce za účelom presadzovať celoživotné vzdelávanie; potreba vytvárať partnerstvá na rôznych úrovniach a v rozličných podobách sa považuje za základný nástroj ako uviesť celoživotné vzdelávanie do života. Memorandum alej uvádza: “Tvorba na človeka zameranej siete príležitostí na celoživotné vzdelávanie prináša víziu postupnej previazanosti štruktúr poskytujúcich vzdelávanieĽ ktoré dnes ešte zostávajú navzájom pomerne oddelené.”. Memorandum objasňuje šesť dôležitých posolstiev ako uviesť jeho víziu do praxeĽ zvlášť dve z nich sú v našom záujmeĽ menovite posolstvo č.1 Nové základné zručnostiĽ k účové kompetencie pre všetkýchĽ a posolstvo č.3 Inovácie vo vzdelávaní a vyučovaní; tieto plne

korešpondujú s cie mi predkladaného akčného plánu. Správa o konkrétnych budúcich cie och vzdelávacieho a výchovného systému 4 Je

to prvý dokumentĽ v ktorom Európske zhromaždenie načrtáva komplexný a konzistentný prístup pre národné politiky o vzdelávaní v kontexte Európskej únie. Prístup je založený na troch cie och:

1. Zvyšovanie kvality a efektivity edukačných systémov v EÚ 2. U ahčenie prístupu všetkým k celoživotnému vzdelávaniu

3. Otvorenie edukačných systémov širšiemu svetu

Celoživotné vzdelávanie a k účové kompetencie pre všetkých: nevyhnutné príspevky k prosperite a sociálnej kohézii5 zdôrazňujeĽ že členské štáty ‘musia urýchliť tempo reforiem v ich edukačných systémochĽ inak ve ké časti budúcej generácie budú čeliť sociálnemu vylúčeniu.

Odporúčanie Zhromaždenia a Parlamentu o k účových kompetenciách6 objasňuje nevyhnutné životné zručnostiĽ vedomosti a postoje občanov EÚĽ aby boli prispievajúcimi

3 A EU Commission’s working paperĽ 30 October 2000 Brussels; available online: http://www.bologna-

berlin2003.de/pdf/MemorandumEng.pdf 4 EU Commission Report dated 31 January 2001: [COM(2001) 59 final - not published in the Official Journal;

available online: http://europa.eu.int/scadplus/leg/en/cha/c11049.htm 5 A Communication by the European Commission, 10 November 2005, Brussels, summary available online:

http://europa.eu.int/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/05/1405&format=HTML&aged=0&language=E

N 6 EU Commission’s proposal to the EU Parliament and CouncilĽ 10 November 2005Ľ Brussels; summary

available online:

http://www.bologna-berlin2003.de/pdf/MemorandumEng.pdf

http://www.bologna-berlin2003.de/pdf/MemorandumEng.pdf

http://europa.eu.int/smartapi/cgi/sga_doc?smartapi!celexplus!prod!DocNumber&lg=en&type_doc=COMfinal&an_doc=2001&nu_doc=59

http://europa.eu.int/scadplus/leg/en/cha/c11049.htm

http://europa.eu.int/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/05/1405&format=HTML&aged=0&language=EN


6

členmi znalostnej spoločnosti a ekonomiky. Odporúčanie tiež uvažuje nad základnými zručnosťami a ‘horizontálnymi komponentmi’. ‘Vzaté súhrnneĽ prispievajú k dosiahnutiu osobného naplneniaĽ aktívnej participácii a zvyšujú zamestnate nosť osoby’. Tento dokument objasňuje zručnosti a kompetencieĽ k rozvoju ktorých tento projekt prispieva. Podobne, The

European Report on the Quality of School Education: Sixteen Quality Indicators7,

Memorandum o celoživotnom vzdelávaní aj už spomenuté dokumenty poukazujú na potrebu:

1. Vytvori fungujúcu metodiku pre začlenenie overených a úspešných inovačných a

na deti a mládež orientovaných programovĽ 2. Vytvori platformu pre výmenu a spoluprácu formálnych a neformálnych

poskytovate ov starostlivosti o deti a mládež a vzdelávaniaĽ 3. Otvori formálny vzdelávací systém neformálnym poskytovate om vzdelávaniaĽ 4. Podpori interakcie medzi školou a neformálnymi vzdelávacími (výcvikovými)

mimoškolskými programami pre deti a mládežĽ a tak rozpoznať dôležitosť celkového zdravého vývoja detí vrátane takých programovĽ ktoré prispievajú k ich osobnostno-

sociálnej pohodeĽ 5. Rozvíjať a implementovať metódy a postupy zamerané na stimuláciu rozvoja

životných zručností a celoživotného učenia saĽ 6. Budovať spoločnosť založenú na vedomostiach a na zapájaní sa všetkých občanov do jej

rozvojaĽ ktorí sú otvorení celoživotnému vzdelávaniu a vnímaví na potreby trhu práce. Princíp partnerstva a verejných konzultácií sú dôležitým princípom podpory účasti

verejnosti na spoločenskom dianí v Európskej únii. O spolupráci s MVO sa zmieňuje aj Maastrichtská dohoda (1992). Na základe Bielej knihy o dobrej správe (White paper on

governance – 2002) bolo spracované stanovisko Európskej komisie o posilňovaní partnerstva s MVOĽ tiež bolo vydané stanovisko Európskej komisie č. 704 o spolupráci pri konzultáciách a dialógu (2003). Dokumenty podporujú hlavné princípy partnerstva: spoluúčasťĽ otvorenosťĽ zodpovednosťĽ efektívnosť a súvislosti.

2.2. DOKUMENTY A DEKLARÁCIE Z PROSTREDIA SR

Východiskom pre vypracovanie plánu boli aj národné strategické a koncepčné materiályĽ zamerané na problematiku rozvoja udského kapitálu ako hybného motora rozvoja celej spoločnosti. Sú to predovšetkým: Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (uznesenie vlády SR č. 140 zo 16. februára 2005)Ľ Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstvaĽ marec 2007.

Predkladaný plán: reaguje na deklarácie o nutnosti zmeny v prístupoch vo vzdelávaní a výchoveĽ

obsiahnutých v Koncepcii rozvoja výchovy a vzdelávania v SR na 15-20 rokov -

projekt MiléniumĽ Národný program výchovy a vzdelávania, schválený vládou uznesením č.1193Ľ 2001Ľ ktorý vymedzuje medzi hlavnými cie mi výchovy a vzdelávania aj rozvoj k účových kompetenciíĽ participatívnosť rodičov a zástupcov komunity na rozvoji a fungovaní otvorenej regionálnej a miestnej školy.

nadväzuje na dokumenty profesijných pedagogických iniciatív:

http://europa.eu.int/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/05/1405&format=HTML&aged=0&language=E

N 7 Report on the work of the Working Committee on Quality Indicators, May 2000 [Not published in the Official

Journal; http://europa.eu.int/scadplus/leg/en/cha/c11063.htm ].



http://europa.eu.int/scadplus/leg/en/cha/c11063.htm

7

Deklarácia o slobode a zodpovednostiĽ Združenie na podporu inovačných a alternatívnych programov vo výchove a vzdelávaní (1999)Ľ

Program podpory pedagogických inováciíĽ Matulčíková M.Ľ Združenie na podporu inovačných a alternatívnych programov vo výchove a vzdelávaní (2001)Ľ

Závery konferencií MVOĽ napr. Asociácie S. Kovalikovej – vzdelávanie pre 21. Storočie na Slovensku ( 1999Ľ 2000)Ľ Nadácie pre deti Slovenska (2004)Ľ Združenia Orava a alších.

korešponduje so Stratégiou očakávaných zmien na slovenských ZŠ a SŠĽ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, v oblasti konceptu tvorby školského kurikula, s návrhmi na posilnenie autoevalvácie samotných škôl a s návrhmi na vytvorenie nových nástrojov na komplexné hodnotenie kvality škôlĽ otvoreného prostredia pre alšie vzdelávanie učite ov a otvoreného trhu s učebnicami.

3. SÚČASNÝ STAV V OBLASTI PEDAGOGICKÝCH INOVÁCIÍ V SR

3.1. PEDAGOGICKÉ INOVÁCIE AKO SÚČAS REFORMNÝCH SNÁH

Od začiatku 90 rokov minulého storočia sa aj naša tradičná škola stala centrom kritiky nielen zo strany pedagogickej vedyĽ ale aj učite ov z praxeĽ ako aj rodičov. Hlavným predmetom kritiky boli najmä dlhodobé problémy - nedostatočný dôraz na rozvoj osobnosti žiakaĽ absentovanie individuálneho prístupu zo strany učite ovĽ predimenzovanosť osnovĽ preceňovanie vedomostí bez schopnosti aplikácie oproti zručnostiamĽ hodnotám a postojom.

Reformné snahy sa týkali celkovej humanizácie školyĽ ktorá sa realizovala najmä prostredníctvom pedagogických inovácií. Pedagogickú inováciu môžeme charakterizovať ako zmenu, ktorá prináša do pedagogickej praxe nové prístupyĽ stratégieĽ metódyĽ obsahĽ organizáciu a zároveň zachováva pôvodný systém. Chápeme ju ako nevyhnutnú súčasť rozvoja pedagogickej reality a zároveň poistku tohoĽ aby rozvoj systému neprešiel do regresu a involúcie. Najbližšie vhodné synonymum je pôvodné slovenské slovo "obnova" (Matulčíková). Spracované inovačné myšlienky do uceleného systémuĽ ktoré majú v sebe zahrnuté i realizačné kroky (WalshĽ K.ĽB. 2000Ľ s. 13)Ľ prípadne majú spracovaný samostatný program implementácie (napr. Integrované tematické vyučovanie (ITV) pod a S. Kovalikovej), tvoria ucelený inovačný edukačný program.)

3.2. AKO SA INOVÁCIE PRESADZOVALI V NAŠICH PODMIENKACH

Už po roku 1989 sa aj v našich podmienkach vytvoril širší priestor pre inovácie vo výchovno-vzdelávacom procese od zavádzania rôznych prvkov v tradičných triedach až po ucelené inovačné a alternatívne programy. Najčastejšie sa realizovali iniciatívou „zdola“ ako jednotlivé inovácie v metódachĽ formáchĽ organizácii vyučovaniaĽ ktoré prinášali do praxe tvoriví učitelia. Častou inšpiráciou sa stáva moderná pedagogická literatúraĽ výmena skúseností medzi učite miĽ návštevy v triedachĽ ktoré už pracujú tvorivým spôsobom. alšou možnosťou bol postupný prechod od dielčich inovácií k zmene filozofie a k novej vízii školyĽ k podstatným systémovým zmenám v cie och a samotnom výchovno-vzdelávacom procese v

škole (vyučovacie stratégieĽ metódyĽ formyĽ organizácia vyučovaniaĽ integrácia učebného obsahu), v riadení a v evalvácii práce školy. Pedagogické inovácie sa realizovali (a stále sa realizujú) formou špecifických vzdelávacích projektovĽ autorských alebo prevzatýchĽ ktoré sa experimentálne overovali v našich podmienkach.

8

Ve ký kus záslužnej práceĽ najmä v prvom desaťročí po revolúcii v roku 1989

vynaložili profesijné mimovládne organizácie zamerané na vzdelávanie učite ov a prípravu kvalitných výchovno-vzdelávacích programov pre deti. Vo všeobecnosti boli schopné flexibilnejšie reagovať na nové potreby a vo významnej miere ovplyvnili kvalitu edukačného procesu na regionálnej a miestnej úrovni. Asociácia S. Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku (ASK) s programom Integrované tematické vyučovanie (ITV)Ľ Nadácia Orava Iowa (Združenie Orava)Ľ Nadácia škola dokoránĽ Združenie pedagógov s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a alšie priniesli do tried zmenu foriem výučby a

záujmovej činnosti v prospech podpory takých foriem a metódĽ ktoré umožňujú získavanie priamej skúsenosti detíĽ zážitkové a sociálne učenie. Domácim inovačným modelom školy je "škola s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a udovej kultúry"Ľ známy ako "regionálna škola".

Ako uvádza aj M. Matulčíková inovačné metódy a programy prinášajú do praxe štátne inštitúcie aj mimovládne organizácieĽ ktoré vstupujú do výchovno-vzdelávacieho pôsobenia. Mimovládne organizácie neprinášajú len vo nočasové aktivityĽ ale významne ovplyvňujú aj metódy a formy výučby (napr. Združenie ŠpirálaĽ Nadácia M. ŠimečkaĽ OZ Šťastní detiĽ..)Ľ či samotný učebný obsah (vnútropredmetová a medzipredmetová integrácia v Integrovanom

tematickom vyučovaníĽ v programoch OZ Človek v ohrození). V spomínanom období na Slovensku pôsobiliĽ okrem už spomínanýchĽ profesijné pedagogické skupinyĽ občianske

združenia - Slovenská asociácia MontessoriĽ Asociácia priate ov slobodných waldorfských škôlĽ mimovládna organizácia Humanita a zdravie pre všetkých a mnohé alšieĽ ktoré prinášali najmä zahraničné inšpirácie.

Tento proces podporili výskumné pracoviská - výskumno-pedagogické pracovisko SAV (1992)Ľ MŠ SR prostredníctvom Štátneho pedagogického ústavu v rámci experimentálneho overovania (napr. experimentálne overovanie ITV v rokoch 1993 – 2006),

čiastočne MPC a vysoké školy.

3.3. PRÍNOSY PROGRAMOV PODPORUJÚCICH ROZVOJ ŽIVOTNÝCH ZRUČNOSTÍ

Vzh adom na rozsiahlosť a dosah progresívnych zmienĽ ktoré inovačné a alternatívne programy priniesliĽ môžeme hovoriť v prvej polovici deväťdesiatich rokov o reálnom začatí vnútornej reformy školy. Uskutočňovala sa s ve kou osobnou motiváciou nosite ov programov najmä prostredníctvom nasledujúcich zmien: inováciami kurikula (posilnením celostného zmysluplného učenia vo vzájomných

súvislostiachĽ prepojenie učenia s reálnym životomĽ vytvorením triednehoĽ školského kurikulaĽ školského vzdelávacieho programu)Ľ

zmenami metód a stratégií výchovy a vzdelávania (poskytnutím dieťaťu možnosti výberu spôsobu edukácieĽ prejsť od pasivity k tvorivému a samostatnému riešeniu problémovĽ rozvíjať jeho vyššie myšlienkové funkcieĽ komunikačné zručnostiĽ podporovať orientáciu na pozitívne udské hodnoty)Ľ

zmenami vz ahu medzi učite om a žiakom (od direktívneho k demokratickémuĽ pri rešpektovaní osobnosti dieťaťa a jeho individuality),

vytváraním pozitívnej podporujúcej sociálnej klímy (je potrebné vziať do úvahyĽ že vzťah sebaobrazu a prospechu je výraznejšíĽ ako vzťah inteligencie a prospechu)Ľ

vytvorením efektívneho systému alšieho vzdelávania učite ov v zmysle Memoranda

celoživotného vzdelávaniaĽ

9

zmenou riadenia školy s inovačným edukačným programom (posilnením vnútorného prostredia školyĽ jej otvorenie rodičom a širšej verejnosti).

Pozitívne prínosy rozvoja životných zručností/k účových kompetencií (hlavne osobnostných a sociálnych) zaznamenávame aj v nasledujúcich oblastiach:

a) učenie saĽ vzdelávanie (vzrastá záujem o učenieĽ schopnosti efektívne sa učiťĽ zvyšuje sa školská úspešnosťĽ rozvíja sa nezávislé myslenie a schopnosť integrovane využívať osvojené kompetencie)Ľ

b) sebapoznanie a rozvoj charakteruĽ vz ah k sebe (dochádza k hlbšiemu uvedomovaniu si svojho správaniaĽ svojich silných a slabých stránokĽ nárastu hrdosti)Ľ

c) sebariadenie (posilňuje sa schopnosť vytvárať vlastný názor a schopnosť prezentovať svoj názor Ľ schopnosť samostatne plánovať aktivityĽ organizovať ich pre seba aj inýchĽ vyberať si zodpovedne priorityĽ rozhodovať saĽ...)Ľ

d) vytváranie vz ahov (schopnosť akceptovať názory iných a rešpektovať alternatívne myšlienkyĽ oslabuje sa boj o mocĽ posilňuje sa dôveraĽ rozvíja sa schopnosť porozumieť druhej osobe, spolupracovať a vytvárať pozitívne sociálne vzťahyĽ otvorene komunikovaťĽ kreatívne riešiť problémyĽ ...)Ľ

e) iniciatívne zapojenie sa do života v komunite (identifikácia problémov prostrediaĽ návrhy zmienĽ iniciatívne oslovovanie zodpovedných dospelých k spolupráci ....).

Uvádzané tvrdenia vychádzajú z výsledkov výskumov ŠPÚ z experimentálnych overovaní programov8 rozvíjajúcich životné zručnostiĽ k účové kompetencie v školskom prostredíĽ z hodnotenia implementačných programov na rozvoj životných v Nadácii pre deti

Slovenska v školskom a mimoškolskom prostredí9Ľ skúseností z aplikovania metód kritického myslenia Združenia Orava na slovenských školách.

Napríklad ako sa uvádza v Záverečnej správe gestora (ŠPÚ) o experimentálnom overovaní výchovno-vzdelávacieho projektu ITV, december 2001 – „ITV možno medzi súčasnými inovačnými a alternatívnymi výchovno-vzdelávacími programami považovať za jeden z najkomplexnejšíchĽ čo sa týka rozsahuĽ oblastí jeho pôsobenia na žiakov. ...možno ho považovať z odbornej stránky za najprepracovanejší vzh adom na obsahovú i metodickú stránku ako aj vzh adom na systém prípravy učite ov na jeho realizáciu… je teda v súlade s dlhodobou koncepciou a perspektívou rozvoja našej výchovno-vzdelávacej sústavy.“

3.4. EXPERIMENTÁLNE OVEROVANIE PEDAGOGICKÝCH INOVÁCIÍ

V súčasnosti problematiku pedagogických inovácií legislatívne upravuje vyhláška 376/2005 Z.z. Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 26. mája 2005Ľ ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania cie ovĽ obsahuĽ metódĽ organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach. Návrh na experimentálne overovanie v súčasnosti posudzuje gestorĽ ktorý ho neskôr aj organizuje v súčinnosti so školou alebo školským zariadenímĽ kde sa experimentálne overovanie uskutočňuje. Gestora pod a vecného zamerania návrhu určí ministerstvo školstva.

8 MarušincováĽ E. a kol. Správy o experimentálnom overovaní programu ITV v ZŠ J.A. Komenského v Bratislave, 1993 - 2001Ľ Výstupy výskumnej úlohy Hodnotenie výsledkov práce vybraných alternatívnych škôlĽ ŠPÚĽ 1992 -2001 9 BagalováĽ . a kol.: Správa z evalvácie projektu Rozvoj občianskej spoločnosti prostredníctvom detí a mládežeĽ Nadácie pre deti Slovenska, 2004

10

3.5. PODNETY Z PRAXE EXPERIMENTÁLNEHO OVEROVANIA

Dlhoročné skúsenosti z experimentálneho overovania poukázali na nieko ko

problémov. V prípadeĽ že je nosite om a obsahovým garantom inovačného edukačného programu mimovládna profesijná organizácia alebo autor (ke ide o autorský projektĽ či iná odborná autorita) a overuje sa komplexný programĽ nielen jednotlivé metódyĽ je nevyhnutná aj spolupráca s touto organizáciou. Nepostačuje len spolupracovať s príslušnou školouĽ kde sa overovanie realizuje a s jej zria ovate om. Nie vždy (a ani to nie je kapacitne možné) je gestor experimentálneho overovania aj naslovovzatým odborníkom (čo sa týka nielen teórie ale aj praxe) pre daný edukačný modelĽ vtedy je medzisektorová spolupráca nevyhnutná. V

procese pokusného overovania vystupujú dve zložky garancie. Zabezpečenie odbornej obsahovej stránky overovania zabezpečuje obsahový garantĽ ktorý predstavuje odbornú autoritu pre daný edukačný programĽ aby sa správne implementoval aj počas experimentálneho overovania. Odbornú stránku procesu overovania realizuje gestor overovania ako odborná autorita pre proces experimentálneho overovaniaĽ ktorý má svoje zákonitosti. Prax experimentálneho overovania ukázalaĽ že spolupráca oboch subjektov aj funguje. Ako príklad môžeme uviesť spoluprácu ŠPÚ a ASK v procese experimentálneho overovania (9 rokov) aj tvorby záverečnej správyĽ kde ASK tvorila odbornú časť týkajúcu sa implementácie edukačného programu. Podobné skúsenosti boli v Tatranskej alternatívnej škole pri overovaní autorského projektu aj alších. Odborná spolupráca bola vždy založená len na dobrej vôli jednotlivých subjektov (niekedy aj dobrovo níctve zo strany MVO) a ochote spolupracovaťĽ nebola riešená systémovo. Z uvedených skúseností vyšli návrhy smerované MŠ SRĽ aby sa zaviedol aj termín odborný garant pokusného overovaniaĽ ktorým by bola odborná autorita - vysoká školaĽ organizácia zriadená pod a osobitného predpisuĽ profesijná mimovládna organizáciaĽ autor projektu, ale neboli doteraz

akceptované. alším problematickým miestom je čas po ukončení experimentálneho overovania. Priebežné hodnotenie a záverečné vyhodnotenie experimentálneho overovania

vypracúva gestor. Čo sa ale po úspešnom ukončení deje v praxi? Overená inovácia nie vždy končí (z rôznych dôvodov) získaním schva ovacej doložkyĽ väčšinou sa čiastočne na danej škole/školách realizuje (v rôznej miere)Ľ ale aj ke dosahuje preukázate ne dobré výsledky v zmysle hodnôtĽ ktoré prináša Milénium (napr. ITV)Ľ cielene sa neimplementuje do prostredia slovenských škôl. Častokrát nastáva určité vákuumĽ neexistuje nejaký transparentný postupĽ ktorý by bol upravený vyhláškou alebo inou právnou formou.

3.6. FINANCOVANIE INOVAČNÝCH PROGRAMOV

Inovačné programy podporujúce rozvoj k účových kompetencií iniciované profesijnými MVO získavali zdroje na rozvoj inovačných programov predovšetkým od zahraničných donorov. Postupným odchodom zahraničných donorov zo Slovenska do iných krajínĽ tento zdroj financovania inovácií vo vzdelávaní už nie je viac dostupný.

V súčasnosti je možné uchádzať sa hlavne o európske zdroje. Tento proces je spojený s ve kými prekážkami v získavaní týchto zdrojov (časovo náročná administratívna príprava projektovĽ administratívna náročnosť zúčtovávaniaĽ meniace sa podmienky dokladovania čerpania financií počas realizácie projektovĽ oneskorené refundácie predinvestovaných financií). Týmto sa pre mnohé profesijné MVO stávajú EÚ zdroje pri súčasne nastavených podmienkach nedostupné.

Významným zdrojom pre financovanie inovácií vo vzdelávaní sa javí asignácia 2% dane z príjmu právnických a fyzických osôb. Zvýšením minimálnej výšky poukázate nej dane sa však znižuje možnosť získať 2% fyzických osôb. V oblasti vzdelávania a práce s deťmi

11

a mladými u mi sa pohybuje väčšina udí s nižšími príjmami. Ministerstvo školstva nemá vyčlenené zdroje na cielenú podporu inovácií ani na

implementáciu overených inovačných programovĽ ktoré splnili zákonné podmienky pokusného overovania. Neexistujú mechanizmy získavania zdrojov na implementáciu overených inovačných programov pre priamo riadené štátne inštitúcie.

Implementáciu programov predstavuje hlavne financovanie kontinuálneho vzdelávania. Existujú možnosti čerpania financií vo výške 0Ľ5% z rozpočtu školy na kontinuálne vzdelávanie pedagógovĽ avšak prednostne je táto položka čerpaná na investičné nákladyĽ havarijné situácie a materiálno technické vybavenie. Aj v prípade poskytnutia položky na vzdelávanie ide o symbolickú sumu (cca 1000 SK ročne na jedného pedagóga).

Úhrada reálnych nákladov účastníkmi vzdelávania je vzh adom na nízku príjmovú úroveň cie ovej skupiny vzdelávania nemožná. Príspevky účastníkov sú zvyčajne symbolické.

3.7. SPOLUPRÁCA SEKTOROV NA POLI INOVAČNÝCH PROGRAMOV PRE DETI A MLADÝCH UDÍ

Prínosnou skúsenosťou je prepájanie vyučovacejĽ mimovyučovacej a záujmovej činnostiĽ kde sa ukázalo ve mi efektívne synergicky rozvíjať osobné a sociálne kompetencie detí a mladých udí spoločnýmĽ cielenýmĽ dlhodobým pôsobením s prepracovanou metodikou. Metodický postup bol rozpracovaný v projekte Nadácie pre deti Slovenska v spolupráci s ASK. alší dôležitý posun v prepájaní formálneho a neformálneho vzdelávania v rozvíjaní osobných a sociálnych kompetencií tak priniesol projekt Rozvoj občianskej spoločnosti prostredníctvom detí a mladých udíĽ ktorý vznikol v roku 1999 z iniciatívy dvoch partnerských organizácií - International Child Development Initiative

(ICDI) z Holandska a Nadácie pre deti Slovenska. Realizoval sa v rokoch 2001 – 2004

v štyroch fázach – tvorba kurikula pre tréning trénerov a kurikula rozvoja životných zručnostíĽ tréningy trénerov a tréningy pracovníkov s deťmi a mládežou. V poslednej fáze realizácie sa uskutočnil implementačný program na rozvoj životných zručností detí a mládeže. Absolventi tréningov realizovali vo svojich organizáciách (školách aj mimovládnych organizáciách) implementačné programy. Týkali sa nasledujúcich tém: integrácia detí a mládeže do spoločnostiĽ špecifické potreby znevýhodnených a minoritných skupín detí a mládežeĽ zmysluplné učenie detí a mládeže a prepojenie učenia so životom. Pri realizácii projektov prebiehalo poradenstvo pri priamej práci s deťmi.

Rozpracovaná metodika rozvíjania životných zručností v uvedených oblastiach je pripravená na širšiu implementáciu vo formálnom i neformálnom vzdelávaní a v záujmovej činnosti.

„Ohniská“ inovácií zvyšujúcich kvalitu výchovy a vzdelávania v našich školách a v ich komunitách udržujú tvoriví učitelia a pracovníci s deťmi a mladými u mi. Na základe získaných skúseností sa na úrovni ministerstva školstva ukazuje nanajvýš potrebné podporiť „iniciatívu zdola“ vypracovaním a uplatňovaním koncepcie podpory pedagogických inovácií s rozpracovanými implementačnými stratégiami vo formálnom i neformálnom vzdelávaní ako aj v záujmovej činnosti s deťmi a mladými u mi. O to aktuálnejšie je to v období začínajúcej školskej reformy a obsahovej prestavbyĽ kde sa získané skúsenosti zo zavádzania inovačných programov môžu adekvátne uplatniť najmä pri tvorbe školského kurikula v rámci dvojúrovňového modelu a pri vytváraní programov alšieho vzdelávania vzdelávate ov.

12

4. DÔVODY A ZÁMERY VYTVORENIA PLÁNU

Plán vznikol v období prípravy štátnych inštitúcií na obsahovú prestavbu

vzdelávacieho systémuĽ v období prípravy dôležitých legislatívnych dokumentov v oblasti

celoživotného a formálneho vzdelávania a v oblasti práce s deťmi a mládežou (zákon o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon)Ľ zákon o celoživotnom vzdelávaníĽ zákon o mládežiĽ zákon o pedagogických zamestnancoch). Ministerstvo školstva iniciuje vymenované procesyĽ pripravuje alšie zmeny s cie om zvýšenia efektivity vzdelávacieho systému (napr. Národný program pre učiace sa regióny).

Pri spracovaní plánu sme vychádzali zo skúsenosti rôznych sektorov z realizácie a overovania inovačných programov v rokoch 1991- 2007.

Ide hlavne o programyĽ ktoré majú spracovaný systematickýĽ cie avedomý program rozvoja osobnosti dieťaťaĽ mladého človekaĽ kde získavanie vedomostí je v súlade s rozvojom

zručností a postojov. Tieto programy predstavujú komplexný program podpory učebného prostredia triedyĽ skupiny a celej školy (napr. Program rozvoja životných zručnostíĽ Integrované tematické vyučovanieĽ Montessori školaĽ Krok za krokomĽ Waldorfská školaĽ Kritické myslenieĽ „regionálna škola“Ľ 1. súkromné gymnázium v Bratislave).

V oblasti personálnej a sociálnej výchovy detí a mladých udí priniesli preukázate né výsledky spomínané programy – inovačný edukačný program Integrované tematické vyučovanie (ITV) a program rozvoja životných zručností Nadácie pre deti SlovenskaĽ a to v školskom aj mimoškolskom prostredí10. Program ITV bol experimentálne overovaný v rokoch 1993 – 2001. Okrem rozvoja osobných a sociálnych kompetencií preukázal aj zvyšovanie školskej úspešnosti žiakov (v priamej závislosti od úrovne pedagogických kompetencií vzdelávate ov a ich pripravenosti v programe ITV). alej bola časť programu ITV rozpracovaná v Nadácii pre deti Slovenska. Program rozvoja životných

zručností Nadácie pre deti Slovenska bol monitorovaný a evalvovaný v 53 organizáciách (MVO pracujúcich s deťmi a mladými u mi a školách)Ľ ktoré implementovali program.

Plán využíva skúsenosti: z experimentálneho overovania (Štátnym pedagogickým ústavom) a zavádzania

inovačnýchĽ alternatívnych edukačných programov. Väčšina týchto programov vznikla a bola realizovaná z iniciatívy MVO pôsobiacich v oblasti neformálneho vzdelávania pracovníkov s deťmi a mladými u mi.

komplexných vzdelávacích projektov uskutočnených na území SR so zahraničnou podporou (napr. Rozvoj občianskej spoločnosti prostredníctvom detí a mladých udíĽ realizovaný Nadáciou pre deti Slovenska a Internationa Child Development InitiativesĽ HolandskoĽ v spolupráci s Asociáciou S. Kovalikovej – vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku a Partners for Democratic Change.

z fungovania zahraničných vzdelávacích systémov a implementácie overených inovačných programov v zahraničí11 .

Zámerom predkladaného plánu je: 10 BagalováĽ . a kol.: Správa z evalvácie projektu Rozvoj občianskej spoločnosti prostredníctvom detí a mládežeĽ Nadácie pre deti SlovenskaĽ 2004 11 napr. Exit Training, www.nji.nl, www.vilans.nlĽ Program kooperatívneho riešenia konfliktov na školeĽ CascoĽ Sardes (www.sardes.nl )

http://www.nji.nl/

http://www.vilans.nl/

13

napomôc implementácii k účových myšlienok dokumentov EÚ v oblasti výchovy a vzdelávania v SR,

začleni inovačné programy podporujúce rozvoj k účových kompetencií do

vzdelávacieho systémuĽ uplatniť tak potenciál existujúcich overených komplexných inovatívnych programov podporujúcich rozvoj k účových kompetencií pri realizácii obsahovej zmeny,

podnieti spoluprácu štátnehoĽ neziskového a súkromného sektora a nezávislých odborníkov a podporiť ich otvorenú komunikáciu pri uskutočnení obsahovej zmenyĽ

posilni úsilie MŠ SR vytvárať vhodné podmienky na spájanie iniciatív zdola a zhora,

využi pri uskutočňovaní obsahovej zmeny doterajšie skúsenosti profesijných mimovládnych organizácií (ASKĽ Združenie OravaĽ NDSĽ Škola dokorán a alších) pôsobiacich dlhodobo v oblasti alšieho vzdelávania pracovníkov s deťmi a mladými u mi z vývoja a implementácie inovatívnych programov podporujúcich rozvoj

k účových kompetencií (využiť skúsenostiĽ metodické materiályĽ vzdelávacie programy a pripravených lektorovĽ trénerovĽ konzultantovĽ nielen štátnychĽ ale aj neziskových organizácií)Ľ

iniciova účas občanovĽ rodičov a miestnych komunít na záležitostiach výchovy a vzdelávania na regionálnej a miestnej úrovni. Predložený plán navrhuje úlohyĽ odporúčaniaĽ ktorých realizácia preukázate ne

prispieva k urých ovaniu a u ahčovaniu procesu obsahovej zmeny. Plán poskytuje niektoré námety pre organizačnéĽ inštitucionálneĽ finančnéĽ legislatívne zabezpečenie pripravovaných zmien v oblasti obsahovej zmeny.

Spracovanie plánu sleduje uplatnenie nasledovných princípov: posilňovať kompetentnosť uplatňovať participáciuĽ partnerstvo

podporovať motiváciu vytvárať diverzitu

uplatňovať transparentnosť

využívať synergiu

Realizácia akčného plánu predpokladá využívanie otvorenej komunikácie pri riadení rezortu. Hlavne prostredníctvom vývoja foriem medzisektorovej spolupráce (od poradných cez spolupracujúce skupinyĽ vytvorenie podporných inštitúcií u ahčujúcich sieťovanie organizáciíĽ vznik spolupracujúcich sietí samostatných inštitúcií).

5. K ÚČOVÉ OBLASTI, PRIORITÉ CIELE A ÚLOHY PLÁNU

5.1. K ÚČOVÉ OBLASTI PLÁNU

Na základe identifikácie bariér začleňovania overených inovačným programom podporujúcich rozvoj k účových kompetencií ( alej IPKK) boli definované štyri k účové oblasti plánu:

A. Zapojenie odbornej verejnosti z rôznych sektorov do prípravy a realizácie obsahovej zmeny

14

B. Priama podpora inovačným programom podporujúcich rozvoj k účových kompetencií

C. Rozšírenie a skvalitnenie ponuky celoživotného vzdelávania

D. Informovanos odbornej a rodičovskej verejnosti

V rámci každej oblasti sú definované stratégieĽ cieleĽ úlohyĽ odporúčaniaĽ prvé kroky k realizácii navrhovaných cie ov a možní realizátori úloh. Spolu vytvárajú súbor nástrojov na začlenenie inovácií do vzdelávacieho systémuĽ podrobne spracovaný do tabu ky v prílohe č.1.

Jednotlivé ciele popisujú cie ový stavĽ želaný výstupĽ ktorý napomôže využitiu IPKK.

5.2. PRIORITNÉ CIELE A ÚLOHY PLÁNU

V tejto časti uvádzame návrh prioritných cie ovĽ ich zdôvodnenia a odporúčané úlohy. Medzisektorová pracovná skupina projektu identifikovala nasledujúce prioritné

strategické aj operatívne cieleĽ pre začlenenie IPKK do vzdelávacieho systému.

5.2.1. Strategické ciele

Z dlhodobého h adiska považujeme za prioritné venovať sa realizácii nasledovných cie ov:

1. Zabezpeči systematický prenos informácií od iniciátorov a realizátorov inovačných programov na Ministerstvo školstva SRĽ ku k účovým aktérom prípravy a realizácie obsahovej zmeny.

Zdôvodnenie: Napriek úspechomĽ preukázate ným výsledkom inovačných programov podporujúcich

rozvoj k účových kompetencií (hlavne personálne a sociálne kompetencieĽ kritické myslenieĽ schopnosti učiť sa učiťĽ at .) sa nepodarilo preniesť skúsenosti z týchto procesov k tvorcom

školskej politikyĽ do systému alšieho vzdelávania pracovníkov s deťmi a mladými u mi. Overené programy sú vnímané skôr ako záujmová činnosť a nie ako odborný vklad mimorezortných odborníkov či medzisektorovej spolupráceĽ významný pre celý systém vzdelávania a výchovy.

Ministerstvo školstva aktuálne nemá priestor na získanie preh adu a spätnej väzby o inovačných programoch a iniciatívach existujúcich vo vzdelávacom systéme na úrovni regiónov a miestnych komunít (škôl). Chýba mechanizmus identifikácie potrieb pre vzdelávaciu politiku a ich prenosu z regionálnej úrovne na úroveň štátnu. Doterajší systém príležitostnej podpory závisel od osobných iniciatívĽ priamych žiadostí a konzultácií s odborom regionálneho školstva MŠ SR čo spôsobovalo náhodný rozvoj.

Vytvorenie stálej platformyĽ finančneĽ personálne a koordinačne zabezpečenejĽ na výmenu informácii a spoluprácu pri riešení aktuálnych problémov výchovy a vzdelávania považujeme za demokratický prvok pri tvorbe a realizácii vzdelávacej politiky. Systematický prenos informácií je potrebné zabezpečiť na všetkých úrovniach riadenia a pri zapojení zástupcov štátnehoĽ súkromnéhoĽ neziskového sektora a nezávislých odborníkov.

Návrh úloh: Iniciovať vytvorenie stálej platformy na pravidelnú výmenu informácií medzi tvorcami

politiky a inštitúciamiĽ ktoré sa zaoberajú inovačnými programami (ich tvorbou alebo transferom know-how).

Realizátori: Medzisektorová pracovná skupina projektu

15

Vytvoriť stálu pracovnú skupinu(y) na podporu pedagogických inovácií pri kurikulárnej radeĽ orgánoch zodpovedných za kurikulárnu transformáciuĽ na úrovni generálneho riadite a sekcie regionálneho školstvaĽ vedúceho odboru detí a mládeže. Realizátori: MŠ SR

Vytvoriť materiálne a personálne podmienky pre fungovanie jednotlivých skupín. Realizátori: MŠ SR

2. Vytvori reálne podmienky pre diverzituĽ decentralizáciu v poskytovaní CŽV.

Zdôvodnenie: V kontexte s európskymi trendmi v oblasti výchovy a vzdelávania (vi kapitola 2.)Ľ

deklarovanými prioritami vládyĽ cie mi národného programu výchovy a vzdelávaniaĽ koncepciou celoživotného vzdelávania je definovaná potreba vytvárať otvorené vzdelávacie prostredie. Takéto prostredie reálne poskytuje možnosť výberu vzdelávacej cesty pre rodiča a dieťaĽ rovnako ako aj možnosť výberu kontinuálneho vzdelávania vzdelávate ov. Nositelia overených inovačných programov z mimorezortného prostrediaĽ mimorezortní odborníciĽ tvorcovia know –howĽ nedisponujú prostriedkami na ich implementáciu. Pre uplatnenie týchto odborných kapacít je potrebné vytvoriť podmienky (legislatívneĽ finančné) potrebné pre implementáciu programovĽ ich alší rozvojĽ porovnate né s podmienkami vzdelávacích inštitúcií v rezorteĽ ktoré poskytujú vzdelávanie pre účastníkov bezplatne.

Návrh úloh: Školám pride ovať finančné prostriedky na kvalitatívny rozvoj školyĽ aspoň 3%

rozpočtu školy (účelovo viazané na alšie vzdelávanie učite ov). Realizátori: MŠ SR

Pri vypracovaní kariérneho poriadku pedagógov nájsť spôsoby pre zabezpečenie partnerského postavenie vládnych a neziskových inštitúcií pri poskytovaní vzdelávacích služieb. Realizátori: MŠ SR, medzisektorová pracovná skupina

V priebehu 5 rokov nastaviť mechanizmy vo financovaní kontinuálneho vzdelávania pedagógov a alších pracovníkov s deťmi a mladými u mi podporujúce zbližovanie podmienok pre rezortné i mimorezortné inštitúcie. Realizátori: MŠ SR

3. Vytvori útvar výskumu a podpory pedagogických inovácií.

Zdôvodnenie: Vytvorenie a realizácia koncepcie podpory pedagogických inovácií ako dôležitého

nástroja školskej reformy si vyžaduje systémové riešenie. Pri vytváraní podmienok pre

implementáciu overenýchĽ vznik nových programov ide hlavne o tvorbu, monitorovanie

legislatívnych dokumentovĽ dotýkajúcich sa problematiky inovačných pedagogických programovĽ monitorovanie inovačných programov v SRĽ tvorbu katalógu overených programovĽ monitorovanie riešenia problematiky pedagogických inovácií v krajinách EUĽ a zvlášť v ČRĽ Ma arsku a v Po skuĽ spoluprácu na tvorbe metodík zavádzania overených efektívnych inovácií do školského kurikula. Na riešenie týchto úloh nie je položený dôraz pri

vyčleneňovaní kapacít pracovníkov ŠPÚ. Ide o činnosti nad rámec kapacít dobrovo ných pracovníkov jednotlivých profesijných MVOĽ tvorcovĽ realizátorov inovačných programov. Komplexnosť úloh vyžaduje inštitucionálnu bázu pre ich systematické riešenie. Skúsenosti z európskych krajínĽ napr. z Holandska potvrdzujú realistickosť a zmysluplnosť takéhoto

16

postupu (príklad vznik a existencia NIZW – výskumný inštitút na podporu PI). Rovnako je tu potreba stimulovať prostredníctvom výskumu inovácie vo výchove a vzdelávaní.

Návrh úloh: Navrhnúť úlohy útvaru

Realizátori: medzisektorová pracovná skupina projektu

Navrhnúť inštitucionálnu podobu pre útvar (oddelenie pri ŠPÚĽ pri novovznikajúcej celonárodnej inštitúcii v oblasti celoživotného vzdelávania (pod a koncepcie CŽV)Ľ alebo v inej forme) a zabezpečiť materiálneĽ personálneĽ organizačné podmienky. Realizátori: medzisektorová pracovná skupina MŠ SR

Vytvoriť mechanizmus šírenia inovácií a rozvoja moderných pedagogických metód. Realizátori: medzisektorová pracovná skupina

5.2.2. Krátkodobé ciele:

1. Zvýši dôraz na využitie prínosu a podporu pedagogických inovácií pre reformu vzdelávacieho systému.

Zdôvodnenie: Školská reforma predstavuje realizáciu zmeny ve kého rozsahu. Realizácia týchto úloh

v školách je dlhodobou záležitosťouĽ kde príprava na zmenu trvá v optimálnom prípade (pri stabilnom pedagogickom kolektíve) aspoň 3 - 5 rokov a nie je možné predpokladať jej celoplošné súčasné zavedenie. Na jej uskutočňovaní už viac ako desaťročie pracujú iniciatívni jednotlivci v rezorte a v profesijných MVO. Je potrebné využiť ich skúsenosti a existujúce odborné kapacity. Poznanie inovačných aktivít je prvým predpokladom cielenej

podpory vyrastania reformy zdola (čo zvyšuje realistickosť jej úspešného uskutočnenia) a

k synergickému efektu možnej spolupráce sektorov.

Návrh úloh: Pripraviť a distribuovať informačný listĽ metodický pokyn MŠ SR pre zria ovate ovĽ

pre riadiacich pracovníkov škôl o potrebnosti vytvárať podmienky pre realizáciu overených inovačných programov.

Realizátori: ŠPÚ, MŠ SR

Vypracovať stratégiu MŠ SR o využití komplexných inovačných programov pri zavádzaní obsahovej zmeny (ako súčasť realizačného plánu pre obsahovú zmenu). Realizátori: MŠ SR, ŠPÚ, medzisektorová pracovná skupina,

2. Vytvori grantovú schému na podporu implementácie inovatívnych projektov rozvíjajúcich KK a inštitucionálnu podporu neziskových organizáciíĽ ktoré sa zaoberajú IPKK. (názov grantovej schémy K účové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie).

Zdôvodnenie: Grantová schéma je reakciou na potrebu posilniť rozvoj k účových kompetencií

v Slovenskom vzdelávacom systéme. Získanie kompetencií ako komunikácia v materinskom

a cudzom jazyku a matematické a digitálne zručnosti tradičné školstvo dokáže zabezpečiť (hoci pod a výsledkov PISAĽ TIMSSĽ ani tie nie sú na dostatočnej úrovni). Na Slovensku sú ešte stále ve ké rezervy v získavaní kompetencií ako schopnosť učiť saĽ personálneĽ sociálne

17

a občianské kompetencieĽ zmysel pre iniciatívu a podnikavosťĽ tvorivé myslenieĽ kultúrne

povedomie a vyjadrenieĽ alšie

Na druhej straneĽ moderná spoločnosť vyžaduje moderné prístupy k edukácii mladej

generácie. Diverzifikácia edukácie a jej poskytovate ov je základnou podmienkou ako reagovať na neustále výzvy a zmeny v spoločnosti a Európskych spoločenstváchĽ aj ako podporovať celoživotné vzdelávanieĽ jeho rôzne formy a zároveň ako prispôsobiť výchovu a vzdelávanie rôznym potrebám jednotlivcov a jednotlivých skupín. Skúsenosti zo Slovenska a iných krajín Európskej únie (napr. Holandsko) potvrdzujúĽ že umožnenie a podpora vstupu

iných subjektov ako tradičných vzdelávacích inštitúcií do danej oblasti je nevyhnutnosťou. Grantová schéma môžeĽ najmä v začiatočnom období obnovy slovenského školstva

a kontinuálneho vzdelávaniaĽ výrazne urýchliť proces zmeny a napomôcť rozvoju pedagogickýchĽ sociálnych a osobnostných kompetencií vzdelávate ov. NavyšeĽ doterajšia prax inovátorov potvrdila účinnosť prepájania programov formálneho a neformálneho vzdelávania rozvíjajúcich k účové kompetencie, hlavne na regionálnej úrovni.

Návrh úloh: Vytvoriť obsahový návrh a zdôvodnenie pre vznik grantovej schémy.

Realizátori: MŠ SR, medzisektorová pracovná skupina projektu

Zabezpečiť finančné zdroje na realizáciu grantovej schémy. Realizátori: MŠ SR

3. Zriadi (modelové) školy s regionálnymi centrami kontinuálneho vzdelávania.

Zdôvodnenie: Vytváranie (modelových) škôl s regionálnymi centrami kontinuálneho vzdelávania,

ktoré sa inovačným aktivitám venovali už desaťročie (zvyčajne v spolupráci s profesijnými MVO) je možnosťou ako motivovať alších realizátorov zmienĽ dokumentovať kvalitu škôlĽ informovať rodičovskú verejnosť. Zdie anie skúseností týchto škôlĽ ich metodická činnosťĽ ako je otvorené vyučovanieĽ workshopyĽ regionálne konferencie sú efektívnymi nástrojmi

alšieho neformálneho a informálneho učenia vzdelávate ov v regióne. Na takto fungujúcich školách vznikajú zvyčajne v partnerstve s profesijnými MVOĽ klubyĽ centrá regionálneho vzdelávaniaĽ čím sa približuje vzdelávanie k jeho účastníkomĽ zvyšujú sa možnosti pre

výmenu skúseností v regióne.Vzdelávanie priamo na školách poskytuje priame zážitky z pedagogickej praxe a podporuje výmenu skúseností medzi jeho účastníkmiĽ prispieva k realizácii koncepcie učiacich sa regiónov. Vzdelávanie poskytujú pedagógovia škôl a lektori

profesijných MVO.

Návrh úloh: Spracovať návrh a zdôvodnenie do legislatívneho zámeru zákona o výchove

a vzdelávaníĽ na zriadenie (modelovej) školy s centrom regionálneho vzdelávaniaĽ zaradiť návrh do zákona o výchove a vzdelávaní a zákona o CŽV. Realizátori: MŠ SR, medzisektorová pracovná skupina projektu

Vytvoriť popisy spolupráce školy a MVO pri vytváraní a fungovaní regionálneho –vzdelávacieho centra pre komplexné programy podporujúce rozvoj k účových kompetencií žiakov. Realizátori: medzisektorová pracovná skupina projektu

Iniciovať úpravu platných legislatívnych predpisov vzťahujúcich sa k implementácii overených komplexných IPKK (pod a zoznamu predpisov v prílohe č.2.c). Realizátori: MŠ SR

18

Zaradiť medzi organizácie alšieho vzdelávania regionálne vzdelávacie centrá kontinuálneho vzdelávaniaĽ pracujúce na princípe partnerstva školy a profesijnej MVO.

Realizátori: MŠ SR, medzisektorová pracovná skupina

4. Pedagogické poradenské služby zavies do systému kontinuálneho vzdelávania.

Zdôvodnenie:

V procese prípravy a realizácie obsahovej zmeny si zvláštnu pozornosť zasluhuje vytvorenie inštitútu pedagogických poradcovĽ pôsobiacich vo vnútroškolskom vzdelávaníĽ pre tvorbu programov škôl a pedagogické inovácie. Na základe viac ako 10 ročných

skúseností kolektívov škôl so zavádzaním pedagogických inovácií je okrem tradičných foriem vzdelávania (tréningovĽ workshopovĽ otvoreného vyučovaniaĽ sebavzdelávania a pod.)

nevyhnutným predpokladom efektívneho procesu zmeny aj koučing pre manažment škôl a

pre pedagógov. Súčasné personálne vybavenie škôl s takouto náplňou pedagogických pracovníkov nepočíta. Na základe skúseností inovačných iniciatív je potrebné tieto činnosti zabezpečiť alšími pracovníkmi (externými aj internými). Predpokladom pre poskytovanie

týchto služieb je okrem patričného vzdelania aj inovačná pedagogická prax.

Návrh úloh: Spracovať návrh a zdôvodnenie do zákona o výchove a vzdelávaní na zriadenie inštitút

poradcuĽ konzultanta pre IPKK zaradiť do príslušných zákonov. Realizátori: pracovná skupina projektu, spracovatelia príslušných zákonov

5. Zabezpeči tréningy pre trénerov a konzultantov v overených komplexných inovačných programoch.

Zdôvodnenie: V procese zmenyĽ pri realizácii inovatívnych projektov v pedagogickej praxi sa

ukázalo spojenie tréningových a poradenských aktivít ako mimoriadne dôležité pre uskutočnenie úspešnej zmeny. Od prípravy multiplikátorovĽ učite ovĽ pracovníkov s deťmi a mladými u mi závisí ich pripravenosť byť spolutvorcami reformy. Pre optimalizáciu overených vzdelávacích programov a ich následnú implementáciu do systému však nie je sú v rezorte vytvorené dostatočné odborné kapacity. Odborníci mimo rezortu tento typ činností nemôžu vykonávať práve pre nedostatok finančných prostriedkov a neochote firemných donorov poskytovať financie pre tento typ činností (ke že nejde o charitatívne aktivity). Príprava na poskytovanie podpory pedagógom v tomto decentralizovanom procese bude

pravdepodobne jedným z dôležitých faktorov úspechu plánovaných zmien.

Návrh úloh: Dohody s MŠ SR o forme financovania projektov.

Realizátori: MŠ SR, profesijné MVO

Spracovanie žiadosti a projektu pre MŠ SR. Realizátori: MŠ SR, profesijné MVO

Zabezpečiť finančné zdroje na realizáciu projektov

Realizátori: MŠ SR, profesijné MVO

19

6. Zrealizova informačnú kampaň o význame pedagogických inovácií a programov podporujúcich rozvoj k účových kompetencií.

Zdôvodnenie: Cie om CŽV je podpora zamestnanosti a aktívneho občianstvaĽ pričom podpora

rozvoja k účových kompetencií a zavádzanie inovácií do vzdelávacieho systému na všetkých jeho úrovniach je jednou z priorít Stratégie CŽV. Implementácia navrhovaných zmien v systéme vzdelávania predpokladá aktívnu zaangažovanosť občanov. V súčasnosti je téma rozvoja KK známa odborníkom z oblasti vzdelávaniaĽ avšak širšej laickej verejnostiĽ hlavne rodičovskej doteraz nebola predstavená. Prostredníctvom informačnej kampane zameranej na tému rozvoja k účových kompetencií (a na programyĽ ktoré pomáhajú k účové kompetencie rozvíjať) je možnosť osloviť širokú verejnosťĽ informovaťĽ dovzdelaťĽ mobilizovať občanov a získať ich záujem o účasť na realizácii obsahových zmien vo vzdelávaní. Zlepšenie úrovne poznania prínosov a obmedzení programov podporujúcich rozvoj k účových kompetencií je

najmä pre rodičovskú verejnosť základom pre zodpovedné rozhodovanie o výbere vzdelávacej cesty pre vlastné dieťa a cestou pre participáciu rodičov na živote a rozvoji

školy a komunity.

Návrh úloh: Vytvoriť návrh projektového zámeru pre uskutočnenie komplexnej medzisektorovej

informačnej kampane. Realizátori: medzisektorová pracovná skupina projektu

Spracovať návrh štruktúry katalóguĽ postupu jej naplnenia. Realizátori: medzisektorová pracovná skupina projektu

Zabezpečenie finančných zdrojov na vytvorenie katalógu a jeho priebežnú aktualizáciu. Realizátori: MŠ SR

Vytvoriť a prevádzkovať webstránkyĽ portály s dannou problematikou (rozšírenie rezortnej webstránkyĽ vznik nezávislých informačných zdrojov). Realizátori: MŠ SR, medzirezortná pracovná skupina.

Použité skratky: ASK - Asociácia S. Kovalikovej- vzdelávanie pre 21.storočnie na Slovensku

EVD - International Bussiness and CooperationĽ súčasť Holandského ministerstva hospodárstva

CŽV - celoživotné vzdelávanie

IPKK - inovačné programy podporujúce rozvoj k účových kompetencií/životných zručností ICDI - International Child Devepolment Iniciatives

ITV- Integrované tematické vyučovanie

KK - k účové kompetencie

MŠ SR - Ministerstvi školstva Slovenskej republiky

MPC - metodicko pedagogické centrá

MVO - mimovládne orgranizácie

NDS - Nadácia pre deti Slovenska

OZ - občianske združenie

PR - public relationĽ vzťahy s verejnosťou

ŽZ - životné zručnosti

príloha č.1

Prvé kroky pri realizácii cieľa

Odporúčania

I. Uplatňovať participatívny model spolupráce rezortu s nezávislými inštitúciami a profesnými mimovládnymi organizáciami (MVO).

C1. Vytvorená platforma na pravidelnú

výmenu informácií medzi tvorcami

politiky a inštitúciami, ktoré sa zaoberajú inovačnými programami podporujúcimi rozvoj kľúčových kompetencií (ďalej IPKK), ich tvorbou alebo transferom

know-how.

1. Zabezpečiť prenos informácií od iniciátorov a realizátorov inovačných programov na MŠ SR.

1. Iniciovať vytvorenie metodického pokynu MŠ SR, informačného listu o podpore pedagogických inovácií rozvijajúcich KK.

ŠPÚ, MŠ SR

1. Spracovať štatút pracovnej skupiny a jej úlohy.

MŠ SR, ŠPÚ v spolupráci s profesijnými MVO

2. Zabezpečiť prostriedky na fungovanie pracovnej skupiny pre podporu IPKK.

MŠ SR

2. Spracovať metodiku na zapájanie odborníkov z rôznych inštitúcií a nezávislých odborníkov do tvorby kľúčových dokumentov k obsahovej zmene (zohľadňujúcu časové nároky a finančné nároky na uplatňovanie tejto metódy).

Medzisektorová pracovná skupina

3. Spracovať metodiku na uskutočnenie národnej diskusie so zapojením širokej verejnosti k navrhovaným zmenám (zohľadňujúcu časové nároky a finančné nároky na uplatňovanie tejto metódy).

MŠ SR

4. Vytvoriť pracovné miesto na MŠ SR pre agendu podpory pedagogických inovácií. MŠ SR

5. Personálne posilniť útvar ŠPÚ zaoberajúci sa podporou pedagogických inovácií.

MŠ SR

1. Vytvoriť stálu pracovnú skupinu generálneho riaditeľa sekcie regionálneho školstva, riaditeľa odboru detí a mládeže, pri kurikulárnej rade a orgánoch zodpovedných za kurikulárnu transformáciu k problematike podpory pedagogických inovácií.

Súbor nástrojov na podporu pedagogických inovácií

A. Zapojenie odborníkov z rôznych inštitúcií a nezávislých odborníkov do tvorby kľúčových dokumentov k obsahovej zmene a aktuálnym problémom výchovy a vzdelávania

Stratégie Ciele (popis cieľového, želaného stavu) Úlohy Realizátor(i)/poznámky

II. Posilniť dôraz kladený na spoluprácu s profesijnými organizáciami a združeniami rozvíjajúcimi IPKK.

C1. Profesné MVO majú svoje zastúpenie v prípravných štruktúrach obsahovej zmeny.


Odporúčania1. Spracovať stratégiu pre využitie overených komplexných inovatívnych programov pri realizácii obsahovej zmeny (ako súčasť realizačného plánu pre obsahovú zmenu).

1. Zaradiť do plánu hlavných úloh ŠPÚ v roku 2007.

MŠ SR, ŠPÚ

1. Navrhnúť inštitucionálnu podobu útvaru pre výskum a podporu pedagogických inovácií.


2. Vytvoriť materiálne, personálne, organizačné podmienky pre fungovanie útvaru výskumu a podpory pedagogických inovácií.

MŠ SR, ŠPÚ, podnety Medzisektorová pracovná skupina

1. Popísať podmienky a postupy outsourcingu (zadávania úloh v oblasti ďalšieho vzdelávania aj mimorezortným organizáciám).

MŠ SR, Medzisektorová pracovná skupina

2. Pripraviť projekt pre realizáciu tréningu trénerov pre overené komplexné programy pre rok 2008 a vyčleniť prostriedky na jeho realizáciu.

Profesijné MVO v spolupráci s MŠ SR

II. Prideľovať školám finančné prostriedky na rozvoj školy, aspoň 3% rozpočtu školy (účelovo viazané na rozvoj školy, ďalšie vzdelávanie učiteľov).

C1. Doplnené rozpočty škôl o účelovo viazané prostriedky na rozvoj školy (aspoň 3% rozpočtu školy).

1. Iniciovať novelizáciu Zákona č.597 - zákona o financovaní a vytvoriť normatívy pre viazané finančné prostriedky na ďalšie vzdelávanie učiteľov (rozvoj školy).


1. Vo vykonávacích predpisoch k zákonu o výchove a vzdelávaní a v rezortných predpisoch bližšie upraviť zavádzanie dvojúrovňového kurikula.

1. Legislatívne posilniť pedagogické kapacity kolektívov škôl o metodicko-koordinačné činnosti (koordinátor tvorby školského kurikula a vnútroškolského vzdelávania).

MŠ SR

1. Zabezpečit podmienky (materiálne, finančné) pre zapojenie odborníkov z rôznych rezortov do spracovania postupnosti zavádzania dvojúrovňového kurikula.

MŠ SR

2. Využiť skúsenosti z overených komplexných programov pri fázovaní postupnosti prípravy pedagógov na zmeny.

MŠ SR

3. Zvláštnu pozornosť venovať vytváraniu tímov konzultantov pre tvorbu progamov škôl a pedagogické inovácie.

1. Vytvoriť podmiernky pre zapojenie pripravených odborníkov profesijných MVO.

MŠ SR

2. Spracovať plán prípravy pedagógov na prácu so školskými vzdelávacími programami (spracovať postupnosť zavádzania dvojúrovňového kurikula).

C1. Súčasťou obsahovej zmeny je aj koordinovaná podpora pedagogických inovácií.

2. Vytvorený útvar výskumu a podpory pedagogických inovácií.

C2. MŠ SR zadáva úlohy v oblasti ďalšieho vzdelávania pedagógov aj profesijným MVO.

1. Pri „príprave pedagógov na zmenu“ využiť multiplikátorov, ktorí už sú vyškolení v metodike rozvoja kľúčových kompetencií, životných zručností (hlavne osobnostných a sociálnych kompetencií).

III. Začleniť do pedagogickej praxe dvojúrovňové kurikulum.

C1. Je legislatívne zavedený model dvojúrovňového kurikula.

B. Priama podpora inovačných programov podporujúcich rozvoj kľúčových kompetencií


I. Zabezpečiť podporu overeným IPKK a vznik nových programov.


Odporúčania1. Popísať možnosti, modely spolupráce školy a MVO. Medzisektorová pracovná skupina

2. Vytvoriť mechanizmus podpory vzniku a stabilizácie modelových škôl s centrami regionálneho vzdelávania.

MŠ SR

3. Iniciovať úpravu platných legislatívnych predpisov vzťahujúcich sa k implementácii overených komplexných programov IPKK (využiť spracované podklady NDS).

MŠ SR

1. Dohoda o príprave spoločného projektu. ŠPÚ, MPC, profesijné MVO

2. Spracovanie spoločného zámeru projektu.

3. Spracovanie spoločného projektu.1. Vytvoriť komunikačnú schému medzi poskytovateľmi, zriaďovateľmi, realizátormi, prijímateľmi vzdelávania.


2. V rámci prípravy zákona o výchove a vzdelávaní presadzovať povinnosť zriadovateľa podporovať overené inovačné programy, vytvárať podmienky pre vznik nových inovácií.

MŠ SR

C3. Realizovať pilotný projekt zameraný na rozvíjanie programov podporujúcich rozvoj KK v komunite.

1. Dohoda o príprave spoločného projektu a zapojení kľúčových hráčov v komunite.

Profesijné MVO v spolupráci s ďalšími inštitúciami rezortu

Realizátor(i)/poznámky

C2. Zriadené modelové školy s centrami regionálneho vzdelávania a školsko-pedagogického poradenstva.

1. Vytvoriť podmienky pre vytváranie partnerstiev škôl a MVO, vznik modelových škôl s centrami regionálneho vzdelávania pre IPKK.

III. Začleniť do pedagogickej praxe dvojúrovňové kurikulum.

Stratégie Ciele (popis cieľového, želaného stavu) Úlohy

IV. Vytvoriť mechanizmy efektívneho fungovania podporných sietí.

C1. Existuje fungujúca sieť spolupracujúcich inštitúcií poskytujúcich ďalšie vzdelávanie.

1. Spracovať spoločný projekt MVO, ŠPÚ, MPC pre vzdelávanie pedagógov - prípravu na realizáciu obsahovej zmeny.

C2. Zriaďovatelia finančne aj odborne podporujú školské rady. Školské rady poskytujú podnety o potrebách školy/regiónu pre ďalšiu tvorbu a podporu IPKK (aj pre tvorbu grantových schém).


Odporúčania

1. Iniciovať realizáciu tréningov trénerov a konzultantov pre komplexné overené inovatívne programy (ako príprava vzdelávateľov na zmeny).

1. Pripraviť žiadosť o finančné zabezpečenie prípravy lektorov a konzultantov, pre komplexné, overené programy podporujúce rozvoj kľúčových kompetencií.

Profesijné MVO v spolupráci s MŠ SR

2. Vytvoriť mechanizmus realizácie prípravy trénerov, konzultantov pre overené komplexné inovačné programy.

1. Spracovať návrh na rozdelenie kompetencií: manažovanie odbornej prípravy, zabezpečenie finančného krytia aktivít po skončení pokusného overovania, vytvorenie podmienok pre spracovanie

projektov na prípravu multiplikátorov.


3. Podporiť odborných garantov overovaných programov pri implementácii IPKK.

1. Zabezpečiť podmienky pre realizáciu projektov na prípravu multiplikátorov, overených programov.

MŠ SR, MPC, profesijné MVO

C2. Je vytvorený systém kariérneho rastu pedagógov založený na slobode výberu vzdelávacích programov, decentralizácii ich poskytovateľov.

1. Vytvoriť priestor na rovnocenné postavenie poskytovateľov všetkých programov na trhu s ďalším vzdelávaním učiteľov zabezpečujúcich kariérny rast učiteľov.

1. Zapojiť do prípravy legislatívnych materiálov, akčného plánu Koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme aj predstaviteľov profesijných MVO.

MŠ SR, MVO, pracovná skupina pripravujúca kariérny poriadok

C3. Vysoké školy spolupracujú s tvorcami/realizátormi inovačných programov v spoločných projektoch pri metodickej príprave vzdelávateľov.

1. Prezentovať príklady, prínosy spolupráce VŠ a profesijných MVO v oblasti implementácie overených IPKK.

1. Ponúknuť VŠ spoluprácu pri príprave vzdelávateľov v oblasti IPKK. MVO, VŠ

C4. Pedagogické poradenské služby (coaching pre manažment škôl, pre pedagógov, pre pracovníkov MVO, ...) sú zavedené do systému CŽV a poradenstva.

1. Zdôrazňovať ďalšie formy celoživotného vzdelávania (okrem tréningov, prednášok, cvičení, aj koučing, mentoring).

1. V rámci prípravy zákona o výchove a vzdelávaní, zákona o CŽV a zákona o mládeži zapracovať ustanovenia, ktoré umožnia uplatňovanie inovačných programov podporujúcich rozvoj kľúčových kompetencií a životných zručností (zdôrazniť poradenský proces v príprave vzdelávateľov).


I. Podporovať kvalitu CŽV.

C1. Je uskutočnená príprava odborníkov na riadenie, vzdelávanie, konzultovanie už overených komplexných pedagogických inovácií na školách.

C. Rozšírenie a skvalitnenie modelu celoživotného vzdelávania



Odporúčania

1. Do orgánov celoživotého vzdelávania Rada pre certifikáciu, Rada pre akreditáciu programov ďalšieho vzdelávania, Rada pre autorizáciu, Rada pre riadenie systému overovania a uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia zaradiť aj členov profesijných MVO.

1. Vytvoriť možnosti nominovať do vymenovaných orgánov odborníkov z rôznych sektorov.

MŠ SR

2. Vytvoriť grantovú schému na inštitucionálnu podporu profesijných MVO, ktoré sa zaoberajú IPKK (zameraných na tvorbu a transfer know-how).

1. Vytvoriť obsahový návrh a zdôvodnenie pre vznik grantovej schémy na posilnenie profesionalizácie profesijných MVO, ktoré sa zaoberajú IPKK.


3. Iniciovať proces postupného zbližovania podmienok pre rezortných a mimorezortných poskytovateľov vzdelávania.


III. Podporovať synergiu v pôsobení zákonov v oblasti výchovy a vzdelávania.

C1. Medzi zákonmi: zákon o celoživotnom vzdelávaní, školský zákon, zákon o pedagogických pracovníkoch, zákon o mládeži je súhra.

1. Presadzovať kompatibilitu medzi uvádzanými zákonmi v oblasti výchovy a vzdelávania.

1. Spracovať projekt podporujúci zosúlaďovanie zákonov v oblasti výchovy a vzdelávania.

MŠ SR, MVO (v rámci spoločného projektu, spolupracujúcej skupiny).

C1. Upravený systém akreditácie vzdelávacích programov zohľadňujúci decentralizáciu poskytovateľov vzdelávania.

1. Iniciovať úpravu systému akreditácie vzdelávacích inštitúcií zohľadňujúcu decentralizáciu poskytovateľov vzdelávania.

1. Informovať o špecifikách poskytovateľov IPKK (profesijných MVO) tvorcov kreditových systémov, akreditácií inštitúcií.

poverený pracovník MŠ SR, členovia profesijných MVO

C2. Upravený kreditový systém vzdelávania zohľadňujúci decentralizáciu poskytovateľov.

1. Iniciovať úpravu kreditového systému vzdelávacích programov zohľadňujúci decentralizáciu poskytovateľov vzdelávania.

1. Zapojiť do pracovnej skupiny tvoriacej kreditový systém predstaviteľov profesijných MVO.

Medzisektorová pracovná skupina (MŠ SR, ŠPÚ, MPC, MVO, ...)

1. Vytvoriť obsahový návrh a zdôvodnenie pre vznik grantovej schémy na podporu inovatívnych projektov v oblasti vzdelávania pracovníkov s deťmi a mládežou (prepájanie programov formálneho a neformálneho vzdelávania pri priamej práci s deťmi).

1. Informovať riaditeľky sekcie európskej integrácie, agentúry MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ o potrebách IPKK.


2. Zabezpečiť finančné zdroje pre grantovú schému. MŠ SR, nadácie

Úlohy Realizátor(i)/poznámky

II. Podporovať diverzitu v poskytovaní CŽV (kontinuálneho vzdelávania).

C1. Vytvoriť reálne podmienky pre diverzitu, decentralizáciu v poskytovaní CŽV.

IV. Podporovať synergický efekt formálneho a neformálneho vzdelávania.

C3. Vytvorená grantová schéma na podporu inovatívnych projektov v oblasti vzdelávania pracovníkov s deťmi a mládežou, na prepájanie programov formálneho a neformálneho vzdelávania pri priamej práci s deťmi.

Stratégie Ciele (popis cieľového, želaného stavu)


Odporúčania

1. Zrealizovať informačnú kampaň o význame KK, ŽZ pre život detí a mladých ľudí.

1. Uskutočniť prieskumy o stave poznania (IPKK), stave angažovanosti rodičov, pedagógov, občanov, ...

ŠPÚ, MŠ SR outsoursuje úlohy nezávislej inštitúcii (koalícii inštitúcií), MŠ SR v spolupráci s profesijnými MVO, MVO združujúcimi rodičov, ...

2. Vytvoriť a prevádzkovať webstránky, portály o programoch podporujúcich rozvoj kľúčových kompetencií (rozšírenie rezortnej webstránky, vznik nezávislých informačných zdrojov).

1. Uskutočniť mapovanie ponuky overených inovačných programov na rozvoj kľúčových kompetencií.

ŠPÚ (oddelenie celoživotného vzdelávania), zabezpečí mimorezortná inštitúcia

3. Vytvoriť katalóg inovatívnych programov podporujúcich rozvoj KK.

1. Spracovať návrh štruktúry katalógu, postupu jeho naplnenia, procesu

zverejnenia, procesu priebežnej aktualizácie a zabezpečenia finančných zdrojov.

Spracovateľský tím tohoto projektu, ŠPÚ, outcourcing úlohy

1. Upraviť podmienky získavania dotácií aj pre vydavateľov pôsobiacich mimo štátneho sektora.

MŠ SR

2. Zapojiť sa do vytvárania mechanizmu poskytovania dotácií MŠ SR mimorezortným vydavateľom na vydávanie pedagogickej tlače a ďalších periodík.

MVO

2. Zaradiť do kontinuálneho vzdelávania pedagógov informačnú a psychologickú prípravu, prípravu ku kompetentnému výberu a realizácii inovatívnych programov.

Riešitelia úlohy spracovanie kariérneho poriadku.

Možné formy informačnej prípravy pedagógov na zmeny - informačné semináre o programoch profesných MVO, otvorené vyučovanie na školách prezentujúce inovačné prístupy a spoluprácu profesijných MVO a škôl.Iniciovať zaradenie psychosociálnych tréningov, tréningov rozvíjajúce osobnostné a sociálne kompetencie vzdelávateľov, do programov kontinuálneho vzdelávania.

C1. Pripravení pedagógovia/vzdelávatelia na zmeny, motivovaní aktívne sa zapojiť do kontinuálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania v profesijných MVO a vzdelávať sa aj informálne.

1. Systematicky podporovať vydávanie nezávislých odborných periodík zaoberajúcich sa inováciami vo vzdelávaní.

Úlohy Realizátor(i)/poznámky

I. Zvýšiť informovanosť rodičov o:a) kľúčových kompetenciách, b) konkrétnych overených inovatívnych programoch na rozvoj kľúčových kompetencií.

C1. 65% rodičov pozná IPKK a ich prednosti (poznanie ako podmienka pre

zodpovedný výber vzdelávacej cesty dieťaťa).

II. Zvýšiť informovanosť odbornej verejnosti o IPKK.

D. Informovanosť odbornej, rodičovskej verejnosti, zriaďovateľov

Stratégie Ciele (popis cieľového, želaného stavu)


Odporúčania

1. Využiť existujúce komunikačné kanály. 1. Poslať informačný list zriaďovateľom o prínosoch IPKK. MŠ SR

2. Podporiť systematické prezentovanie, PR inovačných programov na regionálnej úrovni.

1. Vytvoriť grantový program (oblasť podpory grantového programu) zameraný na zvýšenie PR (známosti) IPKK v regiónoch, prezentovať príklady fungujúcich programov vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní.

nadácie, komunitné nadácie v spolupráci s podnikateľmi

3. V zákone o výchove a vzdelávaní zapracovať do povinností zriaďovateľov vytváranie podmienok na realizáciu overených komplexných inovačných programov v komunite.

MŠ SR

Spracovala: Tatiana Piovarčiová

Konzultácie a pripomienkovanie: Medzisektorová pracovná skupina

IPKKinovačné programy podporujúce rozvoj kľúčových kompetencií/životných zručností

MŠ SR Ministerstvo školstva Slovenskej republikyMVO mimovládne organizácieŠPÚ Štátny pedagogický ústavCŽV celoživotné vzdelávanie

public relation

vzťahy s verejnosťouMPC metodicko-pedagogické centráNDS Nadácia pre deti SlovenskaKK kľúčové kompetencieŽZ životné zručnosti

Úlohy

III. Zvýšiť informovanosť miestnych samospráv (zriaďovateľov).

C1. Predstavitelia samospráv (80%) poznajú a podporujú realizáciu inovačných programov na rozvoj KK vo svojom regióne.

Stratégie Ciele (popis cieľového, želaného stavu) Realizátor(i)/poznámky

PR

Legenda - použité skratky:

6 ~ E R U Q i V WUR MR Y Q D S R G S R UX S H G D J R J LF ... · 6 ~ e r u q i v wur mr y q d s r...

Documents

Transcript of 6 ~ E R U Q i V WUR MR Y Q D S R G S R UX S H G D J R J LF ... · 6 ~ e r u q i v wur mr y q d s r...