1 TnyExistuj rzne hluky, napr. klopkanie podptkov, poplcanie po pleci, der sekerou do kmea stromu, nie vetky s vak zrove tnmi. Tn je zvuk uritej frekvencie. (Ostatn zvuky s zhlukom frekvenci. Tn je ist zvuk, priom jeho frekvencia nie je zmiean s inmi.)

Jednotliv rzne tny sa lia frekvenciou, priom vak udsk ucho nevnma absoltny (aritmetick) rozdiel frekvenci, ale rozdiely medzi tnmi vnma na zklade podielu frekvenci. Z povahy tnov vyplva, e tn s dvojnsobnou frekvenciou (m o polovicu meniu vlnov dku) znie o oktvu vyie. Takto zkonitosti - zvislos poutenej vzdialenosti dvoch tnov od pomeru dky struny - objavil Pytagoras. Vdy, ke hovorme o vke tnu, mme na mysli defacto jeho frekvenciu. (Tny sa tie lia dkou znenia - zaznauje sa tvarom noty, silou - pozri posledn kapitolu - a tzv farbou, ktor zvis od hudobnho nstroja. V alom sa budeme venova najm vke tnu.)

Kad tn by teda mohol by oznaen svojou frekvenciou. Takto znaenie by vak bolo nepohodln, a preto nepouiten. (Uvdza sa iba pre tzv. komorn a tn A1, a to poda poda medzinrodnej dohody z roku 1953 presne 440 Hz.) Preto v hudbe oznaujeme jednotliv tny psmenami.

Poznme 7 zkladnch tnov: c, d, e, f, g, a, h (tvoria tzv. hudobn abecedu). Najmenou bene poutenou a v hudbe vyuvatenou vzdialenosou medzi dvoma tnmi je poltn. ia, v hudbe nie s zkonitosti urovan matematikmi, a teda medzi jednotlivmi zkladnmi tnmi hudobnej abecedy nie s vdy rovnak vzdialenosti (o do potu poltnov medzi susednmi dvojicami). Zkonitosti s toti uren bozvunosou, ktor tu bola skr ako hudobn znaenie i cel hudobn teria. Vo veobecnosti s medzi zkladnmi tnmi vzdialenosti jeden poltn alebo cel tn (t.j. 2 poltny). Viac v kapitole Stupnice.Kad tn m zpis v tzv. notovej sstave. Najbenejie sa pouva 5-linajkov notov osnova s tzv. husovm kom. Nota je grafick zznam tnu - zaznamenva sa jeho vka (kde je poloen na notovej osnove - noty sa pu jednak na linajky, jednak do medzier medzi nimi) a dka trvania pri speve alebo hre na hudobn nstroj. Dka tnu sa zna rznym zobrazenm noty (przdna gulika, pln gulika, vlajoky). Otzkam notovho zpisu sa vak budeme venova a ku koncu vkladu, v kapitole Notov zpis.

Odvoden tny s zkladn tny o pol tna zven (pomocou krika) a znen (pomocou bka). Zvi alebo zni mono zkladn tn. Tie sa zvyuje u raz zven tn (novovzniknut tn sa nazvadvojzven) a zniuje u znen tn (vtedy vznik tn dvojznen). Ke zniujeme zven tn alebo zniujeme zven tn (teda tn vraciame sp na jeho pvodn vku), pouvame na to odrku, ktor ru predznamenanie. Uvdzame, ako sa tvoria nzvy odvodench tnov poda zkladnch tnov:

zvenie: prpona is (cis, dis, eis, fis, gis, ais, his) znenie: prpona es (ces, des, es, fes, ges, as, hes = b) dvojzvenie: prpona isis (cisis, disis, eisis, fisis, gisis, aisis, hisis) dvojznenie: prpona eses (ceses, deses, eses, feses, geses, asas, heses)

Uveden nzvy tnov sa pouvaj v slovenine, etine a napr. v nemine, avak v angloamerickch krajinch sa nazvaj inak. Nzvy tnov sa tvoria pomocou posviek. Posuvky je spolon nzov pre krik # resp. , bko b resp. a odrku (odrka ru predchdzajcu posuvku, ktor uveden pred tnom plat v normlnom prpade pre tento tn a do konca taktu), posvaj toti po poltnoch pvodn tn.

Tab. 1: Nzvy posuviekslovensky krik b(ko)

anglicky sharp flat

franczsky diese bemolAngliania teda maj c sharp tam, kde Slovci cis. Naviac, o sa akordov tka, angloamerick svet vniesol chaos do hudobnho nzvoslovia, pretoe B znamen n H dur, Bb znamen n B dur. Treba by preto ostrait.

Tab. 2: H=B a B=Bbh dur hes dur

slovensky H B

anglicky B BbKee tny c, d s od seba vzdialen 1 tn (dva poltny), zvenie c o pol tna (cis) by malo by to ist ako znenie d o pol tna (des). Takejto zmene tnov hovorme enharmonick zmena. Avak v prirodzenom laden neplat, e cis=des. My budeme pouva princp enharmonickej zmeny. Teda his=c, hisis=cis=des a pod.

Obrzok ukazuje, ako s rozloen tny na klavri. Biele klvesy s zkladn tny, ierne klvesy s zven alebo znen tny. Postupnos vetkch 12-tich poltnov (c-cis/des-d-dis/es-e-f-fis/ges-g-gis/as-a-ais/b/hes-h-c) zoradench do postupnosti sa nazva chromatick stupnica.Tnov je prirodzene omnoho viac. Jednotliv zoskupenie tnov od c po c sa nazva oktva (z latinskho slova, ktor znamen osem). Jednotliv oktvy maj svoje men. Od najhlbej po najvyie znejcu s to nasledovn klavrne oktvy: subkontra, kontra, vek, mal, jednoiarkov, dvojiarkov (a po piarkovan). Hudobn teoretici pouvaj aj rzne oznaenia pre jednotliv tny v rznych oktvach, naprklad tn e vo vekej, malej, jednoiarkovej a dvojiarkovanej oktve sa zna nasledovne: E, e, e1, e2. iarkovan oktvy (jedno-, dvoj- at.) sa tak nazvaj aj preto, e v starom znaen sa tny rozliovali potom iarok: jednoiarkov e = e, dvojiarkovan e = e at. Kontra a subkontra oktvy sa znaia dolnm indexom: subkontra e = E2, kontra e = E1.

Na gitare s tny rozloen akoby v jednotlivch pracoch, a to poda strn. Przdne gitarov struny s nasledovn tny (od najhrubej po najteniu): E-A-d-g-h-e. (ahko sa zapamtaj mnemotechnickou pomckou v opanom porad: Emil hodil grant do atmovej elektrrne.) Toto je posledn miesto, kde sme naznaili pri tnoch aj oktvy. V alom texte tieto znaenia pouva nebudeme. (Naviac asi me plne zmias fakt pouvania konvencie, e gitarov notcia je v skutonosti o oktvu niie, ako sa pe.)

Pre zaujmavos, na husliach treba polohu prsta pozna (nie je naznaen) - v tom spova majstrovstvo umenia hry na tento nstroj (a podobn slikov nstroje: violu, violonelo, kontrabas). Na vyldenie jednho tnu na klvesovch nstrojoch sta jeden prst, na vyldenie tnu na strunovch nstrojoch (brnkacch i slikovch) je potrebn sinnos oboch rk, pravej i avej. Na brnkacom hudobnom nstroji je mon hra nazaz maximlne toko tnov, koko je strn, na slikovch nstrojoch v jednej chvli me znie jeden, maximlne 2 tny (na dychovch nstrojoch len jeden tn). Poet tnov zahranch v jednej chvli na klavri je obmedzen potom prstov oboch rk hudobnka (teda zva 10).

2 IntervalyInterval je vzdialenos medzi dvoma tnmi alebo aj nzov dvojzvuku tchto tnov (dvojzvuk preto, lebo ide o szvuk dvoch tnov). Najmenou jednotkou, ako u bolo spomnan, je poltn, dva poltny sa nazvaj cel tn.Hovorme, e y je interval od x, kde interval je nzov intervalu, ak medzi x a y je zodpovedajci poet poltnov (uvdzame v ztvorke).

zkladn ist

1 prima (0) 4 kvarta (5) 5 kvinta (7) 8 oktva (12)

mal/vek 2 sekunda (1/2) 3 tercia (3/4) 6 sexta (8/9) 7 septima (10/11)

odvoden (zven a zmenen) od istch intervalov:

zven interval je o poltn vy zmenen o poltn ni

od ostatnch intervalov: zven interval je o poltn vy ako vek zmenen je o poltn ni ako mal

Nzvy intervalov pochdzaj z mien latinskch sloviek. Znamenaj poet tnov v postupnosti hudobnej abecedy. Preto je poet poltnov rovn pribline (!) dvojnsobku sla intervalu. Priblinos spova v tom, e - ako sme u spomenuli - medzi niektormi tnmi hudobnej abecedy je vzdialenos iba jeden poltn (e-f, h-c).

Upozornenie (prv zmtenie). Slovo tn m dva rzne vznamy, priom zvis na kontexte, ktorom je ktor vznam pouit. Tn znamen hudobn pouten zvuk (napr. tn g, tn gis, tn dvojiarkovan des), ale tie vzdialenos 2 poltnov medzi dvoma tnmi (interval vek sekunda).

Matematicko-fyziklna poznmka. Kee (ist) oktva zna dvojnsobn frekvenciu a medzi dvoma tnmi tvoriacimi oktvu je vzdialenos 12-tich poltnov, z uvedenho plynie, e vzdialenos jednho tnu je dvanstou odmocninou z 2. (Vdy po zven o jeden poltn sa frekvencia tohto alieho tnu vynsob tmto koeficientom, a tak po dvanstich znsobeniach, ktor zodpovedaj dvanstim poltnom, dosiahneme dvojnsobn frekvenciu.) Toto vak plat len pre tzv. temperovan ladenie (pozri kapitolu Ladenia). Pytagoras, ktor matematicky popsal tzv. prirodzen ladenie, pre niektor tny pouval zlomky oznaujce, v akom pomere je vlnov dka (t.j. dka struny, o zodpoved prevrtenej hodnote frekvencie) vyieho tnu k vlnovej dke niieho tnu. Preto pomer 1:2 bol oktva, 2:3 kvarta a 3:4 kvinta. Zkladom jeho ladenia bola prve kvinta. Lene pomer 3:4 presne nezodpoved sedemnsobku dvanstej odmocniny z dvoch, a preto Pytagorovch 12 istch kvnt sa nerovn presne siedmim oktvam.

2.1 Nzvy intervalovTab. 3: Nzvy intervalov

p. nzov intervalu gitarov ozn. hudobn ozn.

0 prma 1 1

1 mal sekunda 2m

2 vek sekunda 2 2v

3 mal tercia 3mi 3m

4 vek tercia 3 3v

5 kvarta 4 4

6 zmenen kvinta 5 5zm

7 kvinta 5 5

8 mal sexta/zven kvinta /5+ 6m/5zv

9 vek sexta 6 6v

10 mal septima 7 7m

11 vek septima 7maj 7v

12 oktva 8 8

13 mal nona 9 (!) 9m

14 vek nona 9 9v

15 mal decima 10m

16 vek decima 10 10v

17 undecima 11 11

18 12zm

19 dodecima 12 12

20 13m/12zv

21 vek tercdecima 13 13v

22 mal kvartdecima 14m

23 vek kvartdecima 14v

24 kvintdecima 15Legenda.

p. = poet poltnov druhho od prvho tnu intervalu po druh tn intervalu gitarov ozn. = oznaenie pouvan v gitarovch akordoch hudodobn ozn. = oznaenie intervalu v hudobnej terii:

= ist, m = mal, v = vek, zm = zmenen, zv = zven

2.2 Ako pomenovvame tny intervalovZkladn pravidlo je nasledovn: ak vyjadruje interval (bez prvlastkov ist, mal, vek, zven, zmenen) n tnov, potom musme od prvho tnu k druhmu tnu prejs n tnmi. o znamen interval vyjadruje n tnov? Nzvy intervalov s vytvoren z latinskch nzvov pre slovky. Prima = prv, sekunda = druh apod. (V tabuke uvedenej vyie stpec oznaenie vlastne obsahuje tieto sla.) A toto slo oznauje poet tnov medzi prvm a druhm tnom intervalu v hudobnej abecede . Nejde pritom o cel tny v zmysle dva poltny (pozri tabuku). Takto medzi tnmi g a h je tn rovnako ako medzi e a f (lebo ide o rozdiel jednho psmenka).

Tab. 4: Vzdialenosti tnov v notovej abecede

1 2 3 4 5 6 7 8

prima sekunda tercia kvarta kvinta sexta septima oktva

od tnu c c d e f g a h c

od tnu d d e f g a h c d

od tnu e e f g a h c d e

at.Interval mus zachova vlastnos, e men tnov v om (bez ohadu na zvyovanie resp. zniovanie) zachovvaj vzdialenos medzi psmenkami notovej abecedy poda Tab. 4. Presn vzdialenos v poltnoch, ktor zodpoved Tab. 3, sa uprav posuvkami. Viac ozrejm nasledujca tabuka a pripojen vysvetlenia.

Tab. 5: Niektor intervaly od zkladnch a #/b-tnov

git. ozn. ccis/des d dis/es e f

fis/ges g gis/as a

ais/hes(b) h

vek sekunda 2 d dis/es e eis/f fis g gis/as a

ais/hes h his/c cis

mal tercia 3mi es e/fes f fis/ges g asa/heses

hes(b) h/ces c

cis/des d

vek tercia 3 e eis/f fis fisis/g gis a ais/hes h his/c cis cisis/d dis

ist kvarta 4 f fis/ges g gis/as ahes(b) h/ces c

cis/des d dis/es e

zmenen kvinta 5 ges g/asas as

a/heses hes ces

c/deses des d/eses es e/fes f

ist kvinta 5 g gis/as a ais/hes h ccis/des d dis/es e eis/f fis

zven kvinta 5+ gis gisis/a ais aisis/h his cis cisis/d dis

disis/e eis

eisis/fis fisis

mal sexta as a/heseshes(b) h/ces c des d/eses es e/fes f fis/ges g

vek sexta 6 a ais/hes h his/c cis d dis/es e eis/f fis fisis/g gis

mal septima 7

hes(b) h/ces c

cis/des d es e/fes f

fis/ges g gis/as a

vek septima 7maj h his/c cis cisis/d dis e eis/f fis fisis/g gis gisis/a ais

V tabuke je myselne dsledne pouvan nzov hes = b, aby vyniklo pravidlo o zachovan vzdialenost medzi psmenkami tnovej abecedy. Hoci mal sexta a zven kvinta tvoria enharmonick zmenu, predsa ich uvdzame z dvodu zdraznenia sprvneho hudobnho nzvoslovia.

Prklad 1. Chceme vytvori ist kvartu od tnu d.1. Kvarta = 4 tny v hudobnej abecede: d-e-f-g. Bude to teda nieo od g.2. ist kvarta = 5 poltnov, d-dis-e-f-fis-g. ist kvarta je teda g.

Prklad 2 (a). Chceme utvori zmenen sextu od tnu as.1. Najprv utvorme mal sextu od as, ktor nsledne zmenme. Sexta = 6 tnov v hudobnej

abecede: a-h-c-d-e-f. Bude to teda nieo od f.2. Mal sexta = 8 poltnov, as-a-b-h-c-des-d-es-e. Kee vak pre ns je zkladom f, musme e

premenova na fes. To je teda mal sexta od as. (Preo sme nahradili tn e tnom fes? Aby sedel poet psmen v hudobnej abecede, kee sexta znamen iesty tn.)

3. Zmenen sexta od as je feses (znen bkom o pol tna).

Prklad 3 (opan). Hadme, ak je interval medzi des a gis.1. Najprv si odpotame psmenk poda hudobnej abecedy: d-e-f-g. S to 4 psmenk, pjde

teda o nejak kvartu.2. Urme zkladn kvartu od des, teda ist kvartu (pozri predchdzajce prklady), ktorou je

tn ges.

3. Teraz nm zostva kvartu upravi. Zvenou kvartou od des (zvujeme pomocou krika) by bol tn g, gis je teda dvojzvenou kvartou od des.

Poznmka 1. Pokia je lovek drilovan odmalika v nejakej hudobnej kole, nauil sa naspam predznamenania jednotlivch durovch i molovch stupnc (ako uvidme v alej kapitole, nie je to a tak hrozn, aj tam existuje systm), pome mu to v rchlejom urovan zkladnch intervalov. Takto bifo toti vie, e tak D dur m ako predznamenanie 2 kriky, a teda vek tercia (ie tret tn v durovej stupnici) je fis, a nie f (nemus si pomha potom poltnov).

Poznmka 2 (uvdzajca do zmtku). Ete raz zdraznme: Preo napr. zmenen kvinta od es je heses a nie (o by nebolo tak krkolomn) a? Dvod je jednoduch - kee ide o kvintu, mus sedie poet psmen v hudobnej abecede, e-f-g-a-h. (Interval es-a je zven kvarta.)

3 StupniceStupnica je postupnos tnov usporiadanch vzostupne (zostupne), medzi ktormi s vzdialenosti poda uritch pravidiel. Zkladn dva druhy stupnc s tieto:

1. durov stupnice (tvrd),2. molov stupnice (mkk).

V nasledujcom zozname uvdzame, ak tny tieto stupnice obsahuj. Tny s najprv pomenovan gitarovou notciu, potom hudobnou, pomocou intervalu od zkladnho tnu. Uvdzame tie, medzi ktormi stupami v porad s in ako celotnov vzdialenosti.

1. durov: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7maj, 8 (1, 2v, 3v, 4, 5, 6v, 7v, 8) - poltn medzi 3-4 a 7-82. molov: vdy poltn medzi 2-3 (mal tercia), okrem toho:

prirodzen (aiolsk): 1, 2, 3mi, 4, 5, 6mi, 7, 8 (1, 2v, 3m, 4, 5, 6m, 7m, 8) - poltn medzi 5-6 (a-h-c-d-e-f-g-a)

harmonick: 1, 2, 3mi, 4, 5, 6mi, 7maj, 8 (1, 2v, 3m, 4, 5, 6m, 7v, 8) - poltn medzi 7-8, jeden a pol tnu medzi 6-7 (a-h-c-d-e-f-gis-a)

melodick: 1, 2, 3mi, 4, 5, 6mi, 7maj, 8 (1, 2v, 3m, 4, 5, 6m, 7v, 8) - poltn medzi 7-8 (a-h-c-d-e-fis-gis-a)

Ete pre istotu zdraznime zkladn rozdiel medzi oboma druhmi stupnc: durov stupnice obsahuj vek terciu, zatia o molov stupnice mal terciu.

Urite kad poul, ako klaviristi cviia stupnice - obojrune (s rozdielom jednej i dvoch oktv) hraj nenavne c-d-e-f-g-a-h-c (tu sa zastavia a pokrauj smerom nadol) c-h-a-g-f-e-d-c. V prpade molovej stupnice sa smerom hore hr melodick resp. harmonick molov stupnica, pri smere nadol vak vdy prirodzen (aiolsk) molov stupnica. (alie pozri v kapitole Otzky a odpovede.)Podstatn pre al vklad je, e durov stupnica obsahuje vek terciu, km molov mal terciu. Durov stupnica alej (z malch/vekch intervalov) obsahuje vetky intervaly vek. Molov stupnice s uveden v rznych podobch, pretoe sa hraj rozline (napr. pri hre na klavri vzostupne inak ako zostupne). V alom ns bude zaujma prv podoba molovej stupnice.

Presn rozpsanie durovch resp. molovch stupnc do postupnost tnov vedie k tomu, e v stupniciach je potrebn poui posuvky (v presnom vyjadrovan sa nikdy nepouvaj enharmonick zmeny, lebo, ako sme videli, bolo by to mtce vzhadom na intervaly). Poty posuviek s uveden v Tab. 6. Pre dan stupnicu sa posuvky nazvaj predznamenanie. Ak je piese v stupnici E dur, pred kad riadok notovho zpisu sa zapu posuvky - tyri kriky (presnejie, v tomto prpade predznamenanie je 4#). Tab. 7 uvdza pomenovanie jednotlivch krikov a bok.

Tab. 6: Predznamenania stupncdur 0 1 2 3 4 5 6 7# C G D A E H Fis Cisb C F B Es As Des Ges Ces

mol 0 1 2 3 4 5 6 7

# a e h fis cis gis dis aisb a d g c f b es as

Medzi jednotlivmi zkladnmi tnmi stupnc s krikmi s kvintov vzdialenosti (ist kvinta), medzi zkladnmi tnmi stupnc s bkami s kvartov vzdialenosti (ist kvarta), preto sa niekedy

zorauj tieto stupnice do kruhov, ktor sa nazvaj durov/molov kvintov/kvartov kruh. Sce vyzeraj tieto pojmy vemi magicky, sta vak vedie prvch pr durovch stupnc s krikom (G, D, A, E), s bkom (F, B) a molovch (s krikom: e, s bkom resp. dvoma: d, g).

Tab. 7: Posuvky v predznamenaniachporadie 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

# ( ) fis cis gis dis ais eis his

b ( ) b es as des ges ces fesPoznmka (opakovacia). Prve znalos predznamenan stupnc a poradia posuviek uahuje urovanie intervalov. Ak viem, e stupnica E dur m 4 kriky (fis, cis, gis, dis), potom je jasn, e napr. e-cis je vek sexta (pretoe je to 6. tn durovej stupnice E dur, ktor je z defincie durovej stupnice vekou sextou) alebo e e-g je mal tercia (pretoe vek tercia je e-gis, z defincie durovej stupnice, a mal tercia je o pol tna niie). Podobne napr. ak viem, e d mol m jedno bko, pome mi to pri uren intervalu d-b, ktor je mal sexta (d mol ako molov stupnica obsahuje mal sextu).

4 AkordyAkord je szvuk tnov (troch a viac). Poda potu tnov hovorme o trojzvukoch, tvorzvukoch at. Zkladn trojzvuky obsahuj tri tny, priom medzi oboma dvojicami s nejak tercie (vek, mal) a poda toho, ak tercie tam s, sa aj nazvaj. Zkladnmi trojzvukmi s kvintakordy - prv a tret tn tvoria kvintu. alej sa delia na durov (tvrd, vesel) a molov (mkk, smutn) poda toho, i okrem primy a kvinty obsahuj vek alebo mal terciu.

Durov kvintakord je vlastne prv, tret a piaty tn durovej stupnice, molov kvintakord zas tieto ist tny vzat z molovej stupnice. Meme teda napsa: kvintakord obsahuje tny 1, 3/3mi, 5 (prima, tercia, kvinta). Preto sme vyie upozorovali na zkladn rozdiel medzi durovou a molovou stupnicou v tercii (vek resp. mal). To je toti jedin tn, ktor odliuje durov a molov kvintakord.

Upozornenie (druh zmtenie). Ke sa v hudobnej hantrke povie zahraj C dur, treba z kontextu vycti, i sa jedn o stupnicu C dur (teda postupnos tnov c-d-e-f-g-a-h-c), alebo o akord C dur = durov kvintakord (akord zloen z tnov c-e-g).

Ostatn akordy, ak s vytvoren korektne, dodriavaj nasledovn pravidl:

v septakordoch (obsahuj okrem primy, tercie a kvinty aj spetimu, v gitarovom oznaen maj najvyiu pouit slovku 7) sa nachdzaj tny 1, 3/3mi, 5, 7 (prpadne modifikovan),

v nnovch akordoch (najvym tnom je nna, v znaen 9) sa nachdzaj tny 1, 3/3mi, 5, 7, 9,

v undecimovch akordoch (interval undecima znamen 11) sa nachdzaj tny 1, 3/3mi, 5, 7, 9, 11,

v tercdecimovch akordoch (tercdecima = interval 13) sa nachdzaj tny 1, 3/3mi, 5, 7, 9, 11, 13,

pridan tn: ozna sa slom a za nm slovkom add, nahraden tn: ozna sa slom a za nm sus (kvarta nahrdza terciu, sexta kvintu), modifikovan tn: poda toho, i ide o zvenie alebo zmenenie, pridme plus alebo

mnus (+ resp. ).

Poznmka (ohurujca). Niektor akordy maj pecilne pomenovania, napr. tvorzvuk, ktor m medzi kadmi dvoma susednmi tnmi vzdialenos malej tercie (a teda akord zanajci ubovonm z tchto tnov obsahuje vetky) sa nazva zmenen molov septakord, tzv. dimenzovan.

Tab. 8: Tny obsiahnut v niektorch akordoch

poltny 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17

intervaly 1 2 3mi 3 4 5- 5 5+ 6 7 7maj 8 9- 9 9+ 11- 11

C x x x

C2 x x x

C4 x x x

C6 x x x x

C7 x x x x

C7maj x x x x

C9 x x x x x

C11 x x x x x x

C9+ x x x x x

C9- x x x x x

C5+ x x x

cmi x x x

cmi5- x x x

Cdim x x x x

cmi75- x x x x

V hudobnej terii hovorme tie o tzv. obratoch (kvint)akordov (t.j. i sa akord C dur hr rozloen v porad c-e-g, e-g-c alebo g-c-e), ktormi sa vak nebudeme zaobera.

5 Oznaovanie akordovPoda toho, i sa durov a molov akordy odliuj psanm vekho a malho psmena, rozliujeme dva alternatvne druhy pomenovania akordov:

1. vek psmeno/mal psmeno: vek psmeno: durov akord (indikuje vek terciu) mal psmeno: molov akord (indikuje mal terciu)

2. vek psmeno/vek psmeno + mi: mal tercia je indikovan prponou mi za zkladnm tnom v nzve akordu.

Prklad (vetkoobjasujci). Takto ozname durov resp. molov akord od tnu c:1. C (durov), c (molov).2. C (durov), Cmi (molov).

Kee nie vdy je dostaton rozdiel medzi vekm a malm psmenom, najlepie je aj v prvom prpade pre zretenos pouva mi, a teda napsa cmi. Plat teda Cmi = c = cmi.

5.1 Preo sa jeden akord oznauje tokmi spsobmi?udia s rzni a aj ich zvyky s rozlin. Jedni maj radi vea slov a presne popsan akordy, inm sta informatvne. Tu uvdzame len alie ekvivalenty psania a pomenovvania gitarovch akordov.

Tab. 9: Rzne pomenovania akordovakord niektor in oznaenia tny v akorde tny po intervaloch

C Do c, e, g 1, 3, 5

c Cmi, cmi, Cm c, es, g 1, 3mi, 5

C2 Csus2, Csus2, C2sus (=c2) c, d, g 1, 2, 5

C5+ C+, C+, C5#, Caug c, e, gis 1, 3, 5+

C4 Csus4, Csus4, C4sus c, f, g 1, 4, 5

C5- C5b, C-, C- c, e, ges 1, 3, 5-

C6 Csus6, Csus6, C6sus, Cadd6,C6add c, e, g, a 1, 3, 5, 6mi

c6 cmi6, Cmisus6, Cmi6sus c, es, g, a 1, 3mi, 5, 6mi

C7 Do7 c, e, g, b 1, 3, 5, 7

c7 cmi7, Cmi7 c, es, g, b 1, 3mi, 5, 7

Cdim cdim, C0, Co c, es, ges, heses 1, 3mi, 5-, 7zm

C7maj Cmaj7, C7maj, Cmaj7, Cmaj c, e, g, h 1, 3, 5, 7maj

c7maj Cmi7maj, Cmimaj7, cmaj7, c7maj c, es, g, h 1, 3mi, 5, 7maj

C7/5+ , C7/5#, Caug7, C7aug, C5+/7 c, e, gis, b 1, 3, 5+, 7

C7/5- , C7/5b c, e, ges, b 1, 3, 5-, 7

c7/5- c7/5b, Cmi7/5b, Cmi7/5- c, es, ges, b 1, 3mi, 5-, 7

C7/6 , C7/6sus, C7sus6 c, e, a, b 1, 3, 6, 7

C7/4 , C7/4sus, C7sus4 c, f, g, b 1, 4, 5, 7

C7maj/5+ Cmaj7/5+ c, e, gis, h 1, 3, 5+, 7maj

C9 Do9 c, e, g, b, d 1, 3, 5, 7, 9 (9v)

c9 Cmi9, cmi7/9 c, es, g, b, d 1, 3mi, 5, 7, 9

C9/5+ , C9/5#, C9aug c, e, gis, b, d 1, 3, 5+, 7, 9

C9/5- , C9/5b c, e, ges, b, d 1, 3, 5-, 7, 9

C9+ C9#, C9+/7 c, e, g, b, dis 1, 3, 5, 7, 9+

C9- C9b, C9-/7, C7/9b c, e, g, b, des 1, 3, 5, 7, 9mi

C9+/5+ , C9#/5# c, e, gis, b, dis 1, 3, 5+, 7, 9+

C9-/5+ C9b/5#, C7aug9-, C9-/7/5+ c, e, gis, b, des 1, 3, 5+, 7, 9-

C9/7maj C9maj7 c, e, g, h, d 1, 3, 5, 7maj, 9

C11 C11/9/7 c, e, g, b, d, f 1, 3, 5, 7, 9, 11

C13 C13/9, C7/9/13 c, e, g, b, d, f, a 1, 3, 5, 7, 9, 11, 13vPoznmky

1. Tny v akorde uvdzame najprv pre akordy od tnu c a v alom stpci zapsan gitarovm resp. hudobnm znaenm ako tny zodpovedajce uvedenm intervalom. Napr. C5+ obsahuje tny c, e, gis, o zodpoved (istej) prime, vekej tercii a zvenej kvinte od tnu c.

2. Vo vyie uvedench notcich (napr. C9/5-) pouvame lomku (znak /) iba z dvodu jednoduchieho zapsania akordu v elektronickom dokumente, pretoe na vytvorenie je potrebn doln i horn index sasne, o sa sce v prpade dvoch sel d zapsa aj v tvare C75-, avak tento zpis sa ned poui pre viac znaiek (napr. pre C

11/9-/5-).3. Je pochopiten, e na gitare sa ned vyldi sasne viac ako 6 tnov (lebo m 6 strn). V

praxi sa preto mnoh 11-kov a 13-kov akordy hraj len s vznanmi tnmi, ktor maj vplyv na charakter akordu.

5.2 o znamen... sus: nahraden tn (asto 4sus resp. sus4, ke kvarta nahrdza terciu) add: pridan tn (z angl. add) maj: vek (mysl sa 7maj alebo maj7, vek septma) (z fr. majeur) mi: mal (mysl sa 3mi, mal tercia) (z fr. mineur) dim: pecilny druh akordu, tzv. dimenzovan akord (tento tvorzvuk obsahuje 4 tny,

medzi ktormi s rovnak vzdialenosti 3 poltny) aug: zven (mysl sa zven kvintakord, teda akord obsahujci zven kvintu, 5+) (z

fr. augment) #: zven (ekvivalent k +) b: zmenen (ekvivalent k )

5.3 Akord lomeno akord?asto sa v praxi stretvame s oznaenm, kde sa lomka pouva medzi akordami, ako keby lo o dva akordy, napr. C/G, d7/G a pod. O o ide? Tajomstvo je jednoduch. Hr sa akord, ktor je uveden prv, a psmeno za lomkou znamen bas, teda tn, ktor by sa mal zahra palcom na (poda monosti o) najhlbej-najhrubej strune. Teda napr. d7/G znamen akord dmi7 s tm, e na iestej strune zahrme tn g. (Pokia vybrnkvame, teda hrme prstami pravej ruky len 3 struny, d sa tento akord tie zapsa ako F/G.)

5.4 Akord nad akordom?Inokedy sa zas pouvaj akordy napsan nad sebou (zvyajne bez zlomkovej iary medzi nimi). Ide o dva akordy, napr. znamen F dur (na nich strunch) a potom C dur (na vych strunch).

Preto je mon napr. akord C11 napsa aj ako .

5.5 Znaenie akordovPresn zaznaenie akordu obsahuje vetky tny hmatu, prpadne aj prstoklad. Akordy sa najastejie zaznauj na gitarov hmatnk (pln krok znamen prst v danej polohe, przdny krok znamen przdnu strunu a napokon krik zna, e tto struna nem vbec zaznie), a to tak, e obrzok zodpoved hmatnku gitary, ktor dr pravk v ruke a naklon strunami k sebe (do vodorovnej

polohy). Teda gitarov struny (ponc najhrubou) E-A-D-g-h-e s takto zoraden odspodu. Pritom sa zvykn oznaova slami v krku (alebo v ztvorkch), ako ukazuje tabuka. Ak je akord v inej ako zkladnej (prvej) polohe, ozna sa poloha rmskou slicou, napr. VII. Naviac, zkladn poloha je indikovan dvojitou iarou vavo (koncov as hmatnka). Tto iara v prpade inej polohy je len jednoduch.

Tab. 10: Oznaenie strn (1) (2) (3) (4) (5) (6)e h g D A E

Kee sa asto pu akordy v textoch, kde nie je monos kresli cel hmaty, pouva sa skrten notcia, a to nasledovne: na pomyselne napsan struny od najhlbej po najvyiu E-A-D-g-h-e sa zna poloha (v tomto prpade arabskou slicou), v ktorej je prst na danej strune. Uveden nakreslen akord by teda mal nasledovn oznaenie: x-2-3-1-3-0. Ak by sme chceli naznai prstoklad, odporam poui na sla prstov horn indexy (ukazovk: 1, prostrednk: 2, prstenk: 3, malek: 4), teda napr. 14-36-14-25-47-14 pre akord Gis7 v IV. polohe. Ten ist akord sa me zjednoduene napsa aj IV. (1-3-1-2-4-1).

5.6 PrkladyPrklad 1. Predstavme si, e uchom odpoujeme v nejakej pesnike, e tam je akord obsahujci tny d, fis/ges, c, dis/es v tomto porad, hran na 5. a 2. strune: t.j. (x-5-4-5-4-x). Ako ho o najpresnejie oznai? Za zkladn tn akordu vezmeme tn d, kee sme (dajne) pouli, e znie najhlbie. Najprv by sme sa mali snai njs (pomenova) kvintakord od tnu d, ktor je zkladom tohto akordu. Prv dvojica, d-fis/ges tvor oividne vek terciu, take pjde o durov kvintakord. Kvinta (a) vak v akorde chba. Mme dve monosti: bu ju mlky predpokladme (vychdzajc z uvedenho, e na gitare vzhadom k obmedzeniu iestimi strunami nie vdy hrme vetky tny akordu), alebo akord pomenujeme inak. V tomto prklade postupujeme tak, e predpokladme, e tn a je sasou akordu. Zkladnm pomenovanm je teda D. Sksme hada okolie septmy (urme mal resp. vek septmu a uvidme, i n akord tento tn obsahuje - ak nie, budeme musie hada, i nhodou neobsahuje zven alebo zmenen interval, alebo predpoklada, e septma je sce sasou akordu, ale nezaznieva). Mal septma (7) resp. vek septma (7maj) od zkladnho tnu d je c resp. cis. Take v naom prpade mme mal septmu, a teda akord dostva alie upresnen pomenovanie: D7. Teraz poda podobnej schmy najprv urme nnu a potom zistme, i ju akord obsahuje, alebo prpadne, i nnu treba nejako upravi. Vek nna (9) od d je e, mal nna (9-) es. Kee akord obsahuje tn es, vieme, e je to akord D9-. Sedmiku sme v oznaen vynechali, kee sa z kontextu (a defincie) rozumie, e akord ju obsahuje. Upozorujem, e 9- je gitarov oznaenie. V hudobnej terii 9- znamen zmenen nnu, a teda tn eses (=d). Kee zmenen nna nem pre gitarov akordy vznam, pretoe zvukovo ide o ist oktvu, pouva sa oznaenie 9- ako oznaenie malej nny (narozdiel od 9+, ktor znamen v gitarovom znaen zven nnu, a to v slade s hudobnou teriou).

Prklad 2. Ako zahra akord hmi75-? Vychdzame pritom z faktu, e poznme zkladn gitarov hmaty (akordy), v tomto prpade budeme vychdza z vopred znmeho molovho akordu hmi (x-2-4-4-3-2) hranho hmatom barr v druhej polohe. Urme tny danho akordu. Zkladom bude hmi, tny h-d-fis (h-d je mal tercia, h-fis ist kvinta). 5- v oznaen danho akordu zna, e pjde nie o ist, ale zmenen kvintu, fis znen o pol tna, teda tn f. (Pritom si meme pracovne predstavova, ako sa nm bude meni hmat pre dan akord, vychdzajc z hmi. Je jasn, e na 1. strune musme zahra nie fis, ale f (alebo na tejto strune nezahra ni) - bu teda zrume hmat barr, alebo 1. strunu nerozozvuujeme. Kee tn fis nm znie aj na 4. strune (struna D), musme prst posun o jednu polohu doava na f. To je aj indcia, e f na 1. strune (struna e) hra nemusme,

lebo tn f nm v akorde bude znie.) Poslednm tnom v akorde je 7, teda mal septma. Od zkladnho tnu h je malou septmou tn a. Dan akord teda je zloen z tnov h-d-f-a. Na to, aby sme zahrali tn a, sta pri dran barr hmatu pusti prst na 3. strune (struna g), ktor tam dral tn h (v 4. polohe). Teda dan akord treba hra nasledovne: (x-2-3-2-3-x) resp. keby sme mali dos prstov, tak (x-2-3-2-3-1).

6 Ladenia

6.1 Temperovan ladenieZ matematickho hadiska jeden poltn znamen n-nsobok frekvencie, kde n je dvansta odmocnina z dvoch. Preo tak ialen slo? Oktva (od c po c) je o do frekvenci dvojnsobok zkladnho tnu, teda oktva od c po c znamen, e frekvencia prvho c krt dva je frekvencia druhho c. Zvenie tnu o poltn neznamen pripotanie nejakej frekvencie k danmu tnu, ale vynsobenie jeho frekvencie kontantou. Aby sa pri prensoben zkladnho tnu dvanskrt na dosiahnutie oktvy (pretoe mme dvans poltnov v oktve) zachovala skutonos, e oktva bude ma dvojnsobn frekvenciu ako pvodn tn, je potrebn nsobi prve kontantou dvansta odmocnina z dvoch. Takto presn matematick ladenie sa nazva temperovan. Poda neho s laden napr. klavr, gitara.

6.2 Prirodzen ladenieudsk hlas vak nie je postaven na matematicky (strojovo) presnom dvansta odmocnina z dvoch-laden. Niektor tny vak znej udskmu uchu prirodzenejie a bozvunejie, ke nie s ich frekvencie presne poda temperovanho ladenia, ale ktik odlin. V prirodzenom laden preto neplatia tzv. enharmonick zmeny, teda pravidlo, e cis=des, fis=ges apod. Toti poltn niie od f znie udskmu uchu inak, ako ke zvime o poltn g. Poda tohto ladenia s laden napr. husle, udsk hlas.

6.3 Ako ladme gitaru1. Zkladn ladenie strn: vetky gitarov struny v piatej (V.) polohe vydvaj tn rovnajci sa

tnu najbliej vyej struny (okrem tretej struny, kde treba tn vyldi v tvrtej polohe). Takto sa gitara zhruba nalad.

2. Doladenie: v piatej, siedmej a dvanstej polohe znej tzv. prirodzen flaolety (prilome prst avej ruky zahka na strunu, len aby sa jej dotkal, brnkneme pravou rukou na strunu a sasne nhle uvonme strunu od prstu avej ruky). S vnimkou tretej struny, znej flaolety v tchto polohch ako przdne struny.

Ako u bolo uveden, struny maj v klasickom laden tny E-A-D-g-h-e (od najhlbej po najvyiu). Pri pecilnom laden sa najhlbia (6.) struna E prelauje na D (o tn niie), prpade 5. struna A sa prelauje na G (tie o tn niie).

6.4 Pytagorejsk ladenieZkladom tohto ladenia bola kvinta. Tnov rad sa utvor z radu nasledujcich kvnt. Tzv. pytagorejsk komma, ie 12 istch kvnt, sa nerovn presne siedmim oktvam. Temperovan ladenie navrhol r. 1691 v obdob baroka Andreas Werckmeister prve preto, aby tento problm vyrieil.

7 Notov zpisTto kapitolka strune pojednva o notovom zpise. Vychdza z asto kladenej otzky:

Ako vyzer tak akord napsan v notch (teda, keby sme ho tak chceli napsa)? Je nejako ohranien, e odkia pokia - inak povedan, ke sa poka zahra nieo, o je napsan v notch a v akorde, bude to znie rovnako?

Samozrejme, e kad poloha prstu na gitare (husliach) resp. klvesa klavra vyjadruje jednoznane, o ak tn ide. Tento tn m vdy jednoznan zpis v hudobnej terii. Ako sme u spomenuli, vychdza sa pritom zo zpisu v husovom ki (pre husle, klavr - prav ruku, pre gitaru i udsk spev okrem basu) resp. v basovom ki (av ruka pri hre na klavr, zborov spev pre bas). (dokoni!!!)

8 Dobr tipy

8.1 Vysvetlenie gitarovho znaeniaNasledujca tabuka uvdza vysvetlenie vznamu znaenia, ktor sa pouva pre gitaru. Jednotliv znaenia mu by pouit na nasledovn ely:

znaenie akordov: meno akordu - napr. C7maj, zjednoduen znaenie akordu (len polohy) - napr. (x-3-2-0-0-0), alebo aj s prstokladom - napr. (12-34-44-23-12-12) pre Fis,

pomocn znaenie pri notovom zpise (meldia je zapsan v notovej osnove), zpis meldie bez nt: znaia sa iba nzvy tnov alebo poloha, v ktorej sa tn hr, napr.

I. (1)11-33-(2)0 znamen c-d-e v prvej polohe na druhej a prvej strune (horn index je prstoklad),a prpadne

pomocn znaenie v tablatrach.

Tab. 11: Gitarov znaenieznaenie pouitie vysvetlenie prklad

rmska slica akordy poloha (avej ruky) III.

arabsk slica

akordy zpis meldie tablatry

prst (avej ruky) 3

rozpis akordu poloha (2-4-4-3-2-2)

horn index (slica) zpis meldierozpis akordu poloha3a(12-34-44-23-12-12)

arabsk slica v krku vade struna (3)

8.2 LiteratraUvdzam poda ma dostupn a vemi dobr uebnice hudobnej terie potrebnej na vytvranie akordov resp. akordov samotnch.

tpn Urban: Na kytaru bez not. Panton, Praha 1960, 1993 (13. vyd.) Pavel Havlk, Frederik Velinsk: 1419 kytarovch akord. Vydavatelstv Folk&Country,

Praha 1998 (3. vyd.) Milan olc: Tajemstv akordovch znaek. Supraphon, Praha 1964, 1976 (4. vyd.)

tefan Ladiinsk: Gitarov hmatokurz. ARM 333, Bratislava 1995-1998Okrem toho odporam kurz z webu: http://webhouse.cz/kurz-harmonie/index.htm.

9 Otzky a odpovedeTto kapitolka obsahuje niektor otzky a odpovede, s ktormi sa autor stretol pri vysvetovan hudobnej terie.

Otzka: Preo prve na zklade poltnov vznikli molov a durov stupnica? Je potom rozdiel v lokalizcii akordu, ke je jedna alebo druh?Odpove: Dnes sa zd poltnov zaloenie stupnc komplikovan. Je dan historicky, podobne ako je dan, e minta m 60 seknd (preo nie 100?) alebo de 24 hodn (preo nie 10 resp. 100?). Dokonca aj v oblasti kalendra s snahy o presnejie a matematickejie definovanie da i roka (komplikcie s prestupnmi rokmi v dsledku dky roka 365,25 da). Prv hudobn stupnice (indick, grcke) boli viacerch druhov ako durov a molov, dnes sa trend ne-zpadnej hudby aj do naich hudobnch tlov op dostva (napr. Sting alebo etno/world music). Asi sme si u zvykli, e najviac nmu uchu lahodia durov a molov postupnosti tnov. Pre zaujmavos uvdzam jednotliv tnov rady:

Tab. 12: Rzne druhy stupncnzov typu stupnice jednotliv tny

Inska (durov) c d e f g a h c

Drska d e f g a h c d

Frygick e f g a h c d e

Lydick f g a h c d e f

Mixolydick g a h c d e f g

Aiolsk (molov) a h c d e f g a

Hypofrygick h c d e f g a hNajm v blues a rockovej hudbe sa asto pouva ptnov stupnica, tzv. pentatonika, ktor pochdza z zie. ahko si ju meme zahra na klvesnici - sta zahra ponc tnom cis vetky ierne klvesy (teda od zkladnho tnu c tvoria pentatonick stupnicu tny c, d, f, g, a, c). Zaujmav a v naich krajinch pouvan (Iva Bittov, Vra Bl) s aj rmske stupnice: durov rmska c des e f gis a h c, molov rmska c d es fis g as h c.Otzka: Ak je rozdiel v tom, i sa akord hr naraz alebo postupne, t.j. vybrnkva (ide iba o naahovanie asu)?Odpove: Akordy sa hraj naraz pri "hlasnom" sprievode, vybrnkvaj sa pri jemnejch sprievodoch alebo vtedy, ke gitara hr meldiu i hlavn as (slo).

Otzka: V prpade, e nejak akord sa d hra viacermi spsobmi, je dleit, v akom porad rozoznieva jednotliv tny?Odpove: Jednotliv tny sa zva rozoznievaj bu spolu alebo ak postupne, potom od najhlbej struny v danom akorde (napr. emi, F: iesta struna, ami, C: piata struna, dmi: tvrt struna) a potom poda prstokladu. Napr: p-i-m-a-m-i-m-a alebo p-a-m-i-a-m-i-a.

10 Ako vytvori akord?Asi zkladnm hlavybom kadho gitaristu je, ako m zahra akord, ktor sce m napsan (napr. Fmi75-), ale nepozn ho, resp. nem pri sebe iadnu prruku hmatov, kde by bolo nakreslen,

ako tento akord hra. Ponkam bezpen a pohodln spsob, ako njs hmat, ktor je potrebn zahra. Jedinou nevhodou je, e sa tto metda ned poui poas hrania, pretoe to nie je najm pre zaiatonkov zas a tak rchle.

Je potrebn ovlda zklady, ktor sme uviedli, teda treba vedie, o teoreticky znamenaj jednotliv symboly pouit v akorde (v naom prpade 7, mi, 5-).

1. krok: Napeme si jednotliv tny hudobnej abecedy ponc zaiatonm tnom akordu (v naom prpade od tnu f): f, g, a, h, c, d, e, f. Kee najvie pouit slo v akorde je 7, posta nm jedna oktva (ak by sa tam vyskytovali vyie sla, potrebujeme i alie tny, ktor sa po oktve op opakuj).

2. krok: Poda mi uvedenho v zpise vieme, e sa jedn o molov akord. Teda potrebujeme njs mal terciu od zkladnho tnu f: Medzi tnmi f-g je cel tn, potrebujeme preto u len jeden poltn. Preto tret tn molovej stupnice od tnu f nie je a, ale as. (Vimnite si, e je to to ist ako gis, avak intervalovo f-gis je zven sekunda.) Mme teda prv dva tny akordu: f, as.

3. krok: Teraz hadme al, tret tn akordu. Keby nebolo v akorde uveden 5-, jednoducho by to bola ist kvinta od tnu f, teda tn c (treba si alebo zapamta, alebo sa naspam naui, koko poltnov resp. celch tnov+poltnov tvor ist kvintu). Avak - uveden za pkou znamen, e kvintu musme zni o pol tna. Teda tretm tnom akordu bude tn ces. (Op si vimnite, e sa jedn o tn h, avak intervalovo f-h zodpoved zvenej kvarte.)

4. krok: Napokon urme posledn tn akordu. Kee akord obsahuje tn 7, jedn sa o mal septimu od tnu f. Mal septima sa ahko pamt, pretoe je to tn o jeden cel tn (t.j. dva poltny) niie ako zkladn tn. (Ak by sme chceli by presn, jedn sa o tento tn, lene o oktvu vyie. My vak hadme, ktor tny mme zahra na gitare, bez ohadu na jednotliv oktvy. Ak nm v zpise bude figurova tn f, je takmer jedno, i ho zahrme na najvyej alebo najniej strune. Plat len zkladn pravidlo, e zkladn tn by mal zaznie na najhlbej - alebo poda monosti najhlbej - strune.) Malou septimou od tnu f nie je tn e, nakoko medzi e-f je len poltn; je to tn es.

Teraz teda u mme vetky tny nho akordu: f, as, ces, es. Ako akord zahra na gitare? Treba pozna minimlne nzvy strn a postupnos v hudobnej abecede. Meme postupova od najhrubej (najhlbej) struny E k najvyej nasledovne:

struna E: Bolo by najlepie zahra na nej zkladn tn, o je v tomto prpade jednoduch. Sta na tejto strune zatlai prstom na prvom praci (teda guka v gitarovej notcii bude v 1. polohe).

struna A: Tn as zahra nemono (jedine ak by sme strunu o pol tna podladili niie). Je vak - v druhom praci - mon zahra tn ces (teda h).

struna D: Tentokrt si meme vybra: Alebo zahrme v 1. polohe tn es (=dis), alebo v 3. polohe tn f. Zatia tento vber ponechme otvoren.

struna g: Za tnom g (tto struna zahrat przdna) nasleduje po poltne tn as, preto v prvom praci podrme as.

struna h: Przdna struna, tn h, je vlastne (z hadiska gitary) tnom ces, ktor potrebujeme do nho akordu. Druhou monosou - ak prsty doiahnu - je zahratie tnu es (=dis) v 4. polohe.

struna e: Napokon na najvyej strune e je zrejme najjednoduchie, podobne ako na najhlbej strune E, zahra v 1. polohe zkladn tn akordu, tn f.

Najlepm pravidlom v rozhodovan prpadov, ak sa v naom prklade vyskytol pri strune D (monos zahra viacero tnov akordu) je, aby kad z tnov akordu bol zahran aspo na jednej strune. V naom prpade preto odporame hra v 1. polohe tn es: Ak by sme tak neurobili, tento tn by z akordu vypadol. (Jedine e by sme ho zahrali v 4. polohe na strune h, o vak nie je technicky ahk.)

Mono sa teraz zd, e akord je nezahraten. Ve (v naej notcii od najhlbej struny) vyzer takto: 1-2-1-1-0-1 (alebo 1-2-3-1-0-1, ak na strune D zahrme tn f, prpadne 1-2-3-1-4-1, ak ak na strune D zahrme tn f a zrove tn es zahrme na strune h). Pre vybrnkvanie nm sta akord hra nasledovne: 1-x-x-1-0-1, o u vyzer omnoho ahie. Kadopdne akord sa zahra d.

Takto mono zaa v niektorej inej polohe, napr. v 3. polohe (nakoko tam sa ponka chyti hmat barr a hra akord len na strunch D, g, h, e). Takto by sme dosiahli nasledovn akord: x-x-3-4-4-4 (pre III. polohu psan v podobe x-x-1-2-2-2), ktor sa d ete jednoduchie zahra ako hmaty, ktor sme uviedli.

V prpade komplikovanejch akordov odporam nasledovn postup:

Pre kad tn akordu si zvote jednu farbu (alebo znaku: krok, trojuholnk, tvorec...). Na kadej strune si v polohe, kde znie niektor z tnov akordu, urobte znaku alebo zznam

zvolenou farbou. Napokon sa zahate na obrzok, odkia vm jasne vyjde, kde sa akord d hra tak, aby v

om zazneli vetky jeho tny (alebo v prpade viac ako 5-6 tnov aspo tie hlavn tny).

Postup je zobrazen na nasledovnom obrzku.

11 Niektor alie pojmyTempo je urenie rchlosti plynutia hudby. Bva uren predpsanm tempovho oznaenia, priom sa asto zapisuje napr. v tvare tvrov nota = slo. Toto slo uruje poet derov zariadenia (metronm) za sekundu, ide teda o frekvenciu.

Takt je lenenie skladby na prehadn a navzjom oddelen seky. Ak si predstavme jednotliv noty ako psmen v slovch, takt by bol vyjadrenm hranice slova (medzera). Takty sa oddeuj tzv. taktovou iarou (vedie cez vetky riadky hudobnej osnovy). Pritom plat, e kad takt mus ma rovnak dku. Napr. 4/4 takt znamen, e v kadom jednom takte sa nachdzaj 4 tvov noty (takt teda trv cel notu).

Rytmus znamen pravideln striedanie tnov rznych dok. Napr. v 3/4 (trojtvrovom) takte (valk) jeden rytmus me hra prv tn a ostatn nehra, alebo hra prv a tret tn z taktu (mme na mysli tri tvrov tny), alebo hra vetky tri. V prpade 4/4 taktu sa mu hra vetky tyri tvrov noty, alebo (s dvojnsobnou frekvenciou) vybran osminov noty.

Dynamika je striedanie rznej intenzity (sily) tnov. Bva oznaen nadpsanm psmen nad notovou osnovou. Tieto psmen pochdzaj z talianskeho hudobnho nzvoslovia a aspo zkladn s vo veobecnosti znme.

Tab. 13: Oznaenie dynamikyznaenie vznam

p piano - slabo, jemne

pp pianissimo - vemi potichu

mf mezzoforte - stredne silno

f forte - silno

ff fortissimo - vemi silno

< crescendo - zosilova

> decsrescendo - stiovaPredznamenanie - na zatku za klem plat pro cel zpis resp. do pedepsan zmny uren tniny, v n je skladba zapsna

Tnina - prslunos tnovho materilu skladby k uritmu tnovmu radu (k stupnici), ktor je uren predznamenanm a zkladnm tnom.

Uveden poznatky nadobudol autor vlastnm tdiom. Pouva na vlastn riziko. Materily pouit bez shlasu vydavateov.

Venovan Krasanke a vetkm, o sa snaia a bojuj s intervalmi i akordami a samozrejme s prstkmi, nechtami a gitarou.

(c) 1999-2007 Juraj Vidky (duurko, joannes)

1 Tny2 Intervaly2.1 Nzvy intervalov2.2 Ako pomenovvame tny intervalov

3 Stupnice4 Akordy5 Oznaovanie akordov5.1 Preo sa jeden akord oznauje tokmi spsobmi?5.2 o znamen...5.3 Akord lomeno akord?5.4 Akord nad akordom?5.5 Znaenie akordov5.6 Prklady

6 Ladenia6.1 Temperovan ladenie6.2 Prirodzen ladenie6.3 Ako ladme gitaru6.4 Pytagorejsk ladenie

7 Notov zpis8 Dobr tipy8.1 Vysvetlenie gitarovho znaenia8.2 Literatra

9 Otzky a odpovede10 Ako vytvori akord?11 Niektor alie pojmy