41

3 VPLYVY JOSEPHA HAYDNA NA KOMORNÚ TVORBU MIKULÁŠA MOYZESA1

Mikuláš Moyzes (1872 - 1944), príslušník prvej generácie tvorcov sloven-skej národnej hudby, je širšej verejnosti známy hlavne ako autor symfonickej a zborovej hudby. Jeho Malá vrchovská symfónia, predohra Naše Slovensko,2 či zborové skladby zohrali dôležitú úlohu pri vývinových tendenciách daných žánrových druhov v slovenskej hudbe. Menej známe sú jeho štyri sláčikové kvartetá, či ostatná komorná tvorba reprezentovaná predovšetkým Dychovým sextetom As dur a Dychovým kvintetom F dur. Moyzesov hudobný rok, ktorý sa konal z iniciatívy významného prešovského muzikológa Doc. PhDr. Fran-tiška Matúša, CSc. za významnej podpory magistrátu mesta Prešov v čase od 6.12.1993 do 6.12.1994 pri príležitosti 50. výročia úmrtia Mikuláša Mo-yzesa a 10. výročia smrti Alexandra Moyzesa,3 bol podnetom na oživenie aj tejto menej frekventovanej oblasti jeho tvorby. Toto výročie podnietilo k te-oretickým a muzikologickým úvahám nad tvorbou vari najvýznamnejšieho hudobného skladateľa pôsobiaceho 36 rokov v Prešove.

Autor tejto štúdie si budoval muzikologický vzťah ku komornej tvorbe Mikuláša Moyzesa aj na základe interpretačných skúseností. Ako člen Pre-šovského sláčikového kvarteta4 sa pričinil v roku 1994 v rámci Moyzesovho hudobného roku Prešov 1994 o uvedenie troch5 zo štyroch sláčikových kvar-tet Mikuláša Moyzesa. Mimoriadne pozitívna odozva ich uvedenia u publika a odbornej kritiky bola jedným z podnetov venovať sa tejto tvorbe aj v teore-tickej rovine. Už pri podrobnej interpretačnej analýze sme dospeli k názoru, že Mikuláš Moyzes svojimi sláčikovými kvartetami prekračuje hranice skla-dateľa regionálneho významu.

1 Štúdia bola publikovaná v časopise Slovenská hudba, ročník XXXIII., rok 2007, č. 3/4, s. 472 – 481, ISSN 1335-2458

2 Z organového prelúdia Mikuláša Moyzesa ju v októbri 1938 upravil syn Alexander.3 Zaujímavosťou je, že Prešovčania si ani neuvedomujú, že v ich meste vyrastal neskorší

národný umelec, jeden z hlavných predstaviteľov zakladajúcej generácie slovenskej národnej hudby, Alexander Moyzes

4 Autor tejto štúdie pôsobil v rokoch 1992 – 1997 v tomto umeleckom telese ako violončelista a jeho umelecký vedúci.

5 Hudobný materiál poskytnutý v roku 1993 Hudobným oddelením Slovenského národného múzea v Bratislave nebol kompletný – chýbala 1. časť a aj materiál ostatných častí bol iba fragmentárny a ťažko použiteľný.

42

K ostatným komorným kompozíciám sme pristupovali so zámerom ana-lyticky podrobne zmapovať komorné dielo skladateľa, ktorý bol vo svojich najlepších tvorivých rokoch úzko previazaný s Prešovom po umeleckej a ľud-skej stránke.

3.1 Komorná tvorba Mikuláša Moyzesa v kontexte jeho tvorby

Zrelá tvorba6 Mikuláša Moyzesa, ktorú predstavujú predovšetkým jeho komorné diela prináša pri dôkladnom analytickom pohľade pre muzikológa mnohé prekvapivé znaky. Dotýkajú sa nielen melodického, rytmického a har-monického myslenia tohto skladateľa, ale aj formového usporiadania jednotli-vých kompozícií, a niektorých hudobných a mimohudobných vplyvov.

Komornú tvorbu Mikuláša Moyzesa možno rozdeliť podľa nástrojového obsadenia na dve skupiny:

a) pre sláčikové kvarteto: 1. sláčikové kvarteto D dur (Allegro moderato – Adagio – Gavotte –

Finale) – 1916 – 1926,72. sláčikové kvarteto a mol (Allegro – Adagio – Menuetto – Finale) –

1929,3. sláčikové kvarteto fis mol (Allegro ma non troppo – Adagio plucido

– Allegretto leggiere – Allegretto con tenerezza) – 1931 – 1932,4. sláčikové kvarteto G dur (Allegro giusto – Larghetto – Menuetto –

Rondo) ako vôbec posledná skladba skladateľa v roku 1943;b) pre dychové nástroje:

1. Dychové sexteto As dur (Alla breve leggiero – Andantino - Tempo di Minuetto - Allegretto vivace) – 1934,

2. Dychové kvinteto F dur (Allegretto - Andante sostenuto - Finale, Allegro vivace) – 1935.

6 S výnimkou 1. sláčikového kvarteta D dur pristúpil skladateľ ku komponovaniu svojich komorných až v zrelom ľudskom veku. Poslednú časť 1. sláčikového kvarteta dokončil v 54. roku svojho života. Nasledujúcu komornú kompozíciu – 2. sláčikové kvarteto a mol – začal komponovať ako ľudsky a umelecky zrelý 57 ročný muž.

7 1. sláčikové kvarteto D dur vznikalo plných 10 rokov: 1. časť Allegro moderato – 1916 a 3. časť Gavotte – 1920 koncipoval ako samostatné skladby. Až v roku 1926 dotvára celý štvorčasťový sonátový komorný cyklus dokomponovaním 2. časti Adagia a 4. časti Finale. Prvú časť 1. sláčikového kvarteta D dur skomponoval pre svoju druhú štátnu skúšku, ktorá ho oprávňovala vyučovať hudbu a spev na učiteľských ústavoch. Skúška sa uskutočnila na jeseň roku 1917 a skúšobnej komisii predsedal Zoltán Kodály.

43

Je nesporné, že v mnohých znakoch nadväzuje komorná tvorba Mikulá-ša Moyzesa na niektoré dobové východiská a badať v nej vplyvy výrazných skladateľských osobností minulosti.8 Rozhodujúcim spôsobom ho ovplyvnila tvorba Johanna Sebastiana Bacha, ktorého chápal ako jeden z rozhodujúcich pilierov vývoja dejín hudby.9 Nie menej významný je aj obrat Moyzesovej po-zornosti na tvorbu ďalšej výraznej skladateľskej osobnosti10 hudobnej histórie Josepha Haydna.11 Mnohé podnety v tvorbe Mikuláša Moyzesa boli sprostred-kované aj jeho synom Alexandrom12 študujúcim predovšetkým kompozíciu na Štátnom konzervatóriu v Prahe.13 Výrazným momentom, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil jeho tvorbu, je jeho vzťah k ľudovej hudbe. K využívaniu folklóru pristupoval veľmi uvážlivo a považoval ho za rovnocenný skladateľ-ský prvok s modernými tvorivými smerovaniami. Dokazuje to aj skutočnosť, že v komornej tvorbe používa v prvých častiach v expozíciách sonátových foriem ľudovú pieseň ako vedľajšiu myšlienku.

Vrcholná tvorba Mikuláša Moyzesa, reprezentovaná po roku 1925 hlav-ne komornou hudbou, predstavuje syntézu povahových a charakterových čŕt skladateľa a hudobných a mimohudobných vplyvov minulosti a súčasnosti. Prejavuje sa to charakteristickými znakmi skladateľského rukopisu,14 ktoré sa v sláčikových kvartetách prejavujú v niekoľkých aspektoch ako:

8 Vplyvy skladateľov bližšej, vzdialenejšej minulosti badať nielen v tvorbe skladateľov prvej tretiny 20. storočia, ale aj v celom jeho priebehu, ba aj v hudbe 21. storočia.

9 Vplyvu tvorby J. S. Bacha sme sa venovali podrobnejšie už v predchádzajúcich prácach venovaných tvorbe Mikuláša Moyzesa uvedených v bibliografii.

10 Popri Johannovi Sebastianovi Bachovi a Josephovi Haydnovi badať v tvorbe Mikuláša Moyzesa aj vplyvy Antonína Dvořáka, ktoré sú však evidentné hlavne v Malej vrchovskej symfónii.

11 Určite nie je bez zaujímavosti, že skladateľov prvej tretiny 20.storočia viac ovplyvňovala tvorba J. Haydna ako W. A. Mozarta.

12 Určite nebudeme iba v rovine špekulácií, keď označíme za jeden z informačných zdrojov diania v hudobnej Európe nastupujúci rozhlas. Veď v Bratislave začal 9.9.1929 svoju činnosť ako orchester Radiojournalu Symfonický orchester Čs. rozhlasu v Bratislave na čele s dirigentom Františkom Dykom (Smolka, 1983, 629). Možno predpokladať, že ako príslušník prešovskej intelektuálnej obce, bol Mikuláš Moyzes majiteľom rádioprijímača. O tom, že počúval koncerty z rozhlasu svedčí aj text Bokesovej (Bokesová, 1955, s. 58).

13 Mikuláš Moyzes bol prostredníctvom svojho syna oboznámený s tendenciami avantgardy 30. rokov, ako aj džezovými vplyvmi na hudbu 20. a 30. rokov 20. storočia. Pokiaľ výboje avantgardy odmietal, džez považoval za jednu z možných ciest napredovania hudby.

14 Podrobne sa analýze sláčikových kvartet Mikuláša Moyzesa venujeme v štúdii Mikuláš Moyzes a jeho sláčikové kvartetá z pohľadu interpreta In: Súzvuk I. Aktivity členov Prešovského hudobného spolku Súzvuk, Prešov 2003, s. 53 – 91. ISBN 80-968949-2-7 – viď bibliografia.

44

1. vplyvy hudobnej histórie,2. kontrapunktické skladateľské postupy, 3. ľudový hudobný element,4. meditatívno-baladický prvok.

V prípade oboch komorných kompozícií pre dychové nástroje vystupujú do popredia hlavne vplyvy hudobnej histórie a ľudové hudobné elementy, kon-trapunktické skladateľské postupy a meditatívno-baladický prvok ustupujú úplne do úzadia. Vzhľadom na odľahčený charakter15 oboch kompozícií sa ich skladateľ úplne vzdal.

Komorná tvorba Mikuláša Moyzesa predstavuje významný tvorivý medzi-stupeň pred komponovaním Malej vrchovskej symfónie. Skladateľ si stanovil pred seba pri komponovaní komorných diel viacero cieľov, ktoré mali pripra-viť prácu na väčšom symfonickom diele:16 V prvom rade to bolo vyrovnanie sa so stavebnými zákonitosťami sonátovej formy, kvartetovej sadzby, inštrumen-tačnými väzbami sláčikových kvartet, ako základu symfonického orchestra.

Obe komorné skladby pre dychové nástroje predstavujú prípravu predo-všetkým v inštrumentácii základných nástrojov dychovej sekcie symfonic-kého orchestra. Mikuláš Moyzes sa už v roku 1934 rozhodol skomponovať väčšie symfonické dielo.17 Vychádzajúc z tejto skutočnosti, chápal sám Miku-láš Moyzes prácu na Dychovom kvintete F dur ako poslednú prípravnú fázu stojacu tesne pred komponovaním orchestrálneho diela.

Je nespornou skutočnosťou, že pri celkovej koncepcii tvorby komorných diel sa ako ústredná niť prelínal záujem o tvorbu Josepha Haydna, skladate-ľa, ktorý mu bol nadovšetko blízky, predovšetkým formovou štruktúrou jeho symfónií, ale aj celkovým duchom jeho kompozícií.

15 Obe komorné kompozície pre dychové nástroje vychádzajú evidentne z ducha klasicistického divertimenta, určeného predovšetkým pre zábavu a potešenie poslucháčov.

16 Orchestrálne kompozície, ktoré vznikli už skôr – I. a II. zmes šarišských ľudových piesní (obe 1920), I suita pre veľký orchester, II. suita pre malý orchester – nepovažoval sám autor za reprezentatívne diela.

17 Bokesová konštatuje: „Keď sa roku 1934 Mikuláš Moyzes rozhodol, že napíše orchestrálnu skladbu, ešte nemal na mysli tvorbu symfónie“ (Bokesová, 1955, s. 117).

45

3.2 Vplyvy Josepha Haydna

Vplyvy Josepha Haydna18 sa prejavujú v tvorbe Mikuláša Moyzesa tak v orchestrálnej, ako aj v komornej hudbe. Citujúc Bokesovú: „...túžil písať hudbu, ktorá by bola srdečne úprimná”.19 Haydnove vplyvy sú badateľné pre-dovšetkým v odľahčenom charaktere jeho komorných diel - hlavne ich rých-lych častí. Výrazným prvkom Haydnovho vplyvu a pôsobenia historizujúcich prvkov je využívanie menuetu a gavoty20 ako tanečných častí v komorných dielach.21 Je nespornou skutočnosťou, že sa Mikuláš Moyzes aj takýmto spô-sobom snažil o syntézu národných hudobných prvkov s európskymi dobový-mi skladateľskými tendenciami.

Vplyvy Josepha Haydna na komornú tvorbu Mikuláša Moyzesa možno sledovať v troch rovinách:

1. priame vplyvy, 2. nepriame vplyvy, 3. vplyvy v oblasti duchovnej spriaznenosti.

3.2.1PriameHaydnovevplyvy

na komornú tvorbu Mikuláša Moyzesa sa prejavujú v konkrétnom inšpi-račnom zdroji, ktorý ovplyvnil prácu Mikuláša Moyzesa na jeho 4. sláčiko-vom kvartete G dur dokončenom v roku 1943. Pri koncipovaní tretej tanečnej časti – Menuet – sám priznáva svoju inšpiráciu Menuetom zo Symfónie D dur (Londýnskej) Hob. I:104,22 keď na prvej strane autografu Menuetu je poznám-

18 Svoj obdiv k Haydnovi vyslovujú mnohí hudobníci aj v súčasnosti. Významný český dirigent Jiří Kout v jednom rozhovore spomína: „...Některé jeho symfonie (rozumej Haydnove) jsou mi dokonce bližší než Mozartovy. Samozřejme nemluvím o posledních Mozartových symfoniích , ty jsou geniální, ale on jich má přece přes čtyřicet...Haydnovy symfonie jsou dokonalé snad všichny“ (Jarolímková, 2007, s. 4).

19 Bokesová. 1955, s. 100.20 Tento historický tanec použil iba v 1. sláčikovom kvartete D dur.21 Využívanie menuetu v komornej hudbe Mikuláša Moyzesa vychádza z celkového

trendu 20. a 30. rokov 20. storočia, kedy európski skladatelia obracajú svoju pozornosť do hudobnej histórie. Tento svoj záujem demonštrujú využitím metro-rytmických štruktúr menuetu, ktorý akoby symbolizoval spoločensko-kultúrne pomery 16. – 19. storočia. Veď v celom tomto období bol jedným z najpopulárnejších tancov.

22 Hudobný vedec Anthony van Hoboken (1887 – 1983) zatriedil dielo J. Haydna do tematicko-bibliografického katalógu (Hob.) – I. 1957, II . 1971.

46

ka poukazujúca na inšpiračný zdroj napísaná v ľavom spodnom rohu jeho vlastnou rukou (notový príklad č. 1.).

Notový príklad č. 1 – Mikuláš Moyzes: 4. sláčikové kvarteto G dur – Menuet, takty 24 – 33.

Pri použití prvkov komparatívnej analýzy oboch menuetov – Haydnovho a Moyzesovho - dospejeme k základnému poznatku, že Mikuláš Moyzes vychádza vo svojom menuete z tematického materiálu Haydnovho menuetu, avšak využíva z neho iba prvý motív (notový príklad č. 2 a č. 3).

Notový príklad č. 2 - Mikuláš Moyzes: 4. sláčikové kvarteto G dur – Menuet, takty 1 – 12.

47

Notový príklad č. 3 – Joseph Haydn: Symfónia D dur Hob.I: 104 – Menuet, takty 1 – 8.

Ďalšie spracovanie hudobného materiálu plne vychádza zo skladateľských postupov Mikuláša Moyzesa. Má pritom na zreteli hlavný zámer – napísať skladbu vychádzajúcu z ducha Haydnovho skladateľského štýlu.

Po formovej stránke oba menuety vychádzajú z veľkej trojdielnej formy reprízového typu A B A (da Capo)

J. Haydn Symfónia D dur Hob. I: 104 Londýnska 3. časť - Menuet

A B A (da Capo ) /: a :/: b a :/ /: c :/: d c :/ mv /: a :/: b a :/ počet taktov 16 18 18 12 14 16 10 16 18 18

48

Pri nadväznosti jednotlivých dielov vychádza Joseph Haydn z typicky kla-sicistického princípu – reťazenia tematického materiálu.23

M. Moyzes 4. sláčikové kvarteto G dur – 3. časť - Menuetto A B A a b a c d (c ) c a b apočet taktov 8 8 8 8 8 8 8 8 8tonálny plán C G C a a a C G C

Pri komparácii oboch menuetov zaujme podstatne jednoduchšia formová štruktúra Menuet zo 4. sláčikového kvarteta G dur Mikuláša Moyzesa. Už čisto matematické porovnanie rozsahu oboch menuetov poukazuje na struč-nosť Moyzesovho hudobného vyjadrenia.24 Svojou klasicizujúcou myšlienko-vou odľahčenosťou pôsobí tento Menuet priam ako závan hudobnej minulosti. Je evidentné, že skladateľovmu zámeru a snahe o zjednodušenie hudobnej výpovede je podriadená aj jeho formová štruktúra. Využíva veľkú trojdielnu formovú štruktúru bez tria, pričom jednotlivé diely nasledujú bezprostredne po sebe.25 Na základe tejto skutočnosti je schéma formy pomerne jednoduchá.

Kontrast v oboch krajných dieloch A je vytváraný iba na základe tonálne-ho kontrastu, vychádzajúceho zo základného harmonicko-funkčného vzťahu T - D - T. Po tematickej stránke majú oba malé diely – a b - monotematický charakter – čo možno chápať ako evidentný vplyv Haydnovho raného sklada-teľského obdobia. Relatívne harmonicko-tematické oživenie prináša stredný B diel. Celý harmonický plán sa síce orientuje v tomto diele na tóninu a mol, avšak je výrazne dynamického charakteru, reprezentovaného hlavne chro-matickými postupmi violončela v predvetí témy c dielu, ako aj melodickým intervalovým pohybom vo v.2 II. husieľ. Tento pohyb vytvára harmonicky zaujímavé disonancie vo vzťahu k hudobnému materiálu prebiehajúceho v os-tatných hudobných nástrojoch. Po tematickej stránke je aj B diel monotema-tický, kontrast medzi malým c a d dielom nastáva iba inverziou hlasov – melódia I. husieľ z c dielu prechádza v d diele do violončela a chromatická

23 Podstata reťazenia tematického materiálu vychádza zo zásady, že koniec jedného stavebného dielu je súčasne začiatok nasledujúceho. Jednotlivé diely nasledujú po sebe plynule bez modulácií.

24 Moyzesov Menuet má 72 taktov oproti 302 taktom Haydnovho Menuetu. Aj keď sme si vedomí rozdielu kompozičných postupov v sláčikovom kvartete a v symfónii rozdiel v rozsahu hovorí aj o podstate skladateľských zámeroch Mikuláša Moyzesa.

25 Skladateľ tu je verný v klasicizme typickému princípu reťazenia hudobných myšlienok, ktorého sa pridržiaval aj Joseph Haydn.

49

protimelódia znejúca v cdiele vo violončele nachádzame v d diele vo viole – vždy v nezmenenej podobe. Po tonálnej stránke mapuje celý B diel tóninu a mol. Na základe týchto jednoduchých formotvorných postupov sa dokonca ako presnejšia núka pre B diel štruktúra:

Bc c c

Toto jednoduché riešenie menuetu vo všetkých atribútoch hudobnej reči – melodika, harmónia, forma – vedie k jedinému záveru, že Mikulášovi Moy-zesovi išlo v tomto Menuete o vzdanie holdu osobnosti Josepha Haydna. Tento menuet symbolizuje po štylistickej stránke ranú tvorbu26 veľkého Moyzesovho vzoru, po tematickej stránke sa opiera o vrcholné posledné symfonické dielo predstaviteľa viedenského klasicizmu. Týmto zdanlivo jednoduchým spôso-bom sa podarilo Mikulášovi Moyzesovi symbolicky preklenúť veľkým oblú-kom celý Haydnov skladateľský vývoj.

3.2.2NepriameHaydnovevplyvy

na komornú tvorbu Mikuláša Moyzesa môžeme badať vo viacerých rovi-nách. Prejavuje sa hlavne v odľahčenom charaktere prevažnej väčšiny komor-ných diel. Badať to predovšetkým v posledných častiach jednotlivých komor-ných skladieb. Ako príklad možno uviesť poslednú – tretiu – časť Dychového sexteta As dur.

26 Hodno iba pripomenúť, že aj Haydnova raná tvorba vychádza z tradície rokoka ako rozhodujúceho obdobia pre vývoj formových štruktúr, spočiatku vychádzajúceho vytvárania tonálneho kontrastu a až v neskoršom období sa pridáva aj tematický kontrast podporený zmenou tonálnych vzťahov.

50

Notový príklad č. 4 – Mikuláš Moyzes Dychové sexteto As dur – Finale Allegro vivace, takty 1 – 4.

Celé Dychové sexteto As dur svojou atmosférou navodzuje dojem diver-timenta, oddychovej hudby druhej polovice 18. storočia. Svojím rozsahom, formovou štruktúrou a trojčasťovým pôdorysom sonátového cyklu - R P R - nezaprie svoje ranoklasicistické korene vychádzajúce z tradície neapolskej sinfónie.27 V podobných intenciách sa nesie aj Dychové kvinteto F dur,28 ako aj posledná časť 4. sláčikového kvarteta G dur – či vlastne celé toto dielo - , vychádzajúca z formovej štruktúry jednoduchého ronda.29 Je nespornou sku-točnosťou, že Haydnove vplyvy možno badať aj v aplikácii kvartetovej sadz-by predovšetkým v 2. – 4. sláčikovom kvartete. Je len prirodzené, že Mikuláš Moyzes pri koncipovaní svojich kvartetových diel obrátil svoju pozornosť k jednému z hlavných tvorcov sláčikových kvartet, ktorý sa stal studnicou poznania kvartetovej sadzby nielen pre svojich súčasníkov, ale aj pre ďalšie generácie skladateľov.

Používanie menuetu v komorných kompozíciách Mikuláša Moyzesa na-vodzuje dojem nepriameho vplyvu Josepha Haydna. Túto domnienku zvý-razňuje použitie Haydnovho motivického materiálu v Menuete vo 4. sláčiko-vom kvartete G dur, pričom treba brať do úvahy, že Mikuláš Moyzes použil

27 Neapolská sinfónia vo svojej formovej trojdielnej štruktúre R P R rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila vývoj sonátovej formy a sonátového cyklu. Ten si aj v neskorších vývojových etapách častokrát zachováva svoju trojčasťovú štruktúru.

28 Medňanský, 2007, s. 28.29 Medňanský, 2003, s. 127.

51

menuet v polovičnom počte svojich komorných diel – v 2. a 4. sláčikovom kvartete30 a v Dychovom sextete As dur. Objavuje sa totiž aj otázka, či Mikuláš Moyzes na základe informácií svojho syna Alexandra študujúceho v jednom z vtedajších významných európskych hudobných centier – v Prahe,31 nebol inšpirovaný celkovými tendenciami vtedajšej skladateľskej praxe. Veď celý rad skladateľov – avantgardu 20. a 30. rokov nevynímajúc32 - používa histo-rický tanec menuet ako súčasť svojej tvorby, pričom práve cezeň vyjadrujú svoj vzťah k hudobnej histórii, ako inšpirátorke ich nielen hudobnej poetiky, ale aj v širšom slova zmysle tak demonštrujú svoju nadväznosť a spojitosť s históriou. Sme toho názoru, že v prípade tvorby ide o kombináciu inšpirač-ného zdroja prameniaceho v tvorbe Josepha Haydna a symboliky obdobia – parafrázujúc vyššie spomenutý citát Zdenky Bokesovej - „srdečne úprimnej hudby“ klasicizmu.

3.2.2.1Duchovnáprepojenosťs tvorbou Josepha Haydna je najvýraznejšia v 4. sláčikovom kvartete G

dur, poslednom diele Mikuláša Moyzesa, dokončenom v roku 1943. Medzi posledným dielom Mikuláša Moyzesa a poslednými kompozíciami Josepha Haydna badať navyše aj určité symbolické prepojenia, ktoré len zvýrazňujú Moyzesov obdiv k Haydnovi. V Menuete čerpá Mikuláš Moyzes tematicky z Menuetu poslednej Haydnovej symfónie. Poslednou Moyzesovou sklad-bou je, podobne ako u Josepha Haydna, sláčikové kvarteto, ktoré komponuje v roku 1943 vo veku 71 rokov. Poslednou kompozíciou Josepha Haydna je Sláčikové kvarteto B dur , ktoré skladateľ označuje ako op. 103, Hoboken ako Hob.III: 83. Haydnove sláčikové kvarteto má dokončené 2 časti – Andante grazioso, Menuetto ma non troppo Presto-Trio.33 Namiesto 3. časti je napísa-né: „Hin ist alle meine Kraft. Alt und schwach bin ich“ (Preč je všetka moja sila. Som starý a slabý.)34 Joseph Haydn v čase komponovania svojej poslednej

30 Zaujímavosťou je, že Menuet z 2. sláčikového kvarteta a mol vznikol prepracovaním Scherza pre organ komponovanom v tom istom roku ako 2. sláčikové kvarteto – v roku 1929.

31 Ako informačný zdroj o vývojových tendenciách hudby v 20. a 30. rokoch 20. storočia skutočne nemožno vylúčiť hudobné vysielanie Československého rozhlasu, ako sme to už spomenuli vyššie.

32 V tomto smere nám za vzor môže slúžiť prvé dodekafonické dielo v tvorbe Arnolda Schönberga Suita pre klavír op. 25 z rokov 1921 – 1923, v ktorej 5. časť je Menuet.

33 Je isté, že ide v rámci sonátového cyklu o 2. a 3. časť v poradí.34 Htp:www.klassika/Komponisten/Haydn/wv_wvz1.html#item1

52

skladby má podobne ako Mikuláš Moyzes 71 rokov. Vekovú zhodu oboch skladateľov v čase komponovania poslednej skladby nepovažujeme za náhod-nú. Rozhodnutie Mikuláša Moyzesa skomponovať posledné dielo v tom istom veku ako Joseph Haydn a dokonca v tom istom nástrojovom obsadení, možno chápať ako prejav vnútorného duchovného obdivu voči svojmu veľkému vzo-ru. Mikulášovi Moyzesovi sa podarilo syntézou duchovnej podstaty Hayd-novej tvorby s ďalšími inšpiračnými zdrojmi, hlavne ľudovými baladickými prvkami35 a Bachovskými vplyvmi vytvoriť vlastný osobitý skladateľský štýl, najvýraznejšie sa prejavujúci hlavne v komornej hudbe.

Záver

Je nepopierateľnou skutočnosťou, že komorná tvorba Mikuláša Moyzesa stojí neprávom v tieni komornej tvorby ostatných slovenských skladateľov. Svedčí o nespornom skladateľovom talente, hudobnej vynaliezavosti, fantá-zii a schopnosti modifikovať určité zaužívané formotvorné modely. Mikuláš Moyzes vo svojej komornej tvorbe poukázal na svoju schopnosť nadviazať na niektoré dobové európske kompozičné smerovania - folklorizmus, neokla-sicizmus, rozširovanie tonálnych vzťahov - vyhovujúce jeho ľudskému a skla-dateľskému naturelu. Ide o vzácne príklady hľadania skladateľských vzorov v dejinách slovenskej hudby 20. storočia, o to viac, že Mikuláš Moyzes tvoril tieto diela predsa len v malomestskom prostredí vtedajšieho Prešova ďaleko od vplyvov kultúrnejšieho hudobného prostredia. Nesporne mu boli v tomto smere vzácnym zdrojom informácií sprostredkovaných jeho synom Alexan-drom, študujúcom v kultúrne vyspelom pražskom prostredí.

Treba vysloviť iba poľutovanie, že kompletné komorné dielo Mikuláša Moyzesa je hudobnej verejnosti prakticky neznáme. Na to aby malo hudobné dielo šancu na život malo by byť prístupné v tlačenej podobe, aby ho moh-li interpreti naštudovať a sprístupniť laickej aj odbornej verejnosti, ktorá by rozhodla o jeho ďalšom osude.36 Žiaľ komorné skladby Mikuláša Moyzesa sú

35 Baladický prvok, ako jeden z hlavných rysov slovenského ľudového umenia – možno ho sledovať nielen v hudobnom, ale aj slovesnom umení – má výrazné postavenie slovenskej umeleckej hudbe. Nevyhol sa mu vari žiadny zo slovenských skladateľov, ale vari najvýraznejšie je badateľný v tvorbe Eugena Suchoňa a Tadeáša Salvu.

36 Pre úplnosť informácie uvádzame, že 2. sláčikové kvarteto a mol nahralo v roku 1996 pre už zaniknuté vydavateľstvo OPUS, Moyzesovo kvarteto. Pre tento účel doc. František Matúš, CSc. vo svojom vydavateľstve v Prešove vydal notový materiál tohto kvarteta vo veľmi nízkom náklade.

53

uložené v rukopisoch v archívoch a múzeách, aká je potom ich šanca na život na koncertných pódiách? Tieto otázky prekračujú rámec a poslanie tohto prís-pevku, ale veľa napovedajú o stave našej kultúry, či skôr o našej kultúrnosti. Celú situáciu v oblasti recepcie komorného diela Mikuláša Moyzesa – a nielen jeho – vystihuje nasledovný citát: „To, čo v poslednom čase uzrelo svetlo sve-ta – Sakrálne zbory a 2. sláčikové kvarteto a mol je hodné obdivu a vyvoláva otázku (mimochodom vyslovenú v zahraničí), či slovenská hudba v 1. tretine 20. storočia je až taká bohatá na skladateľov, že si dovolí nevšímať umelecké kvality, ktorými tvorba Mikuláša Moyzesa nesporne disponuje?“37

Pramene:MOYZES, Mikuláš. 4. sláčikové kvarteto G dur, autograf – xerokópia, sú-

kromný archív Doc. PhDr. Františka Matúša, CSc.MOYZES, Mikuláš. Dychové sexteto As dur, autograf – xerokópia, súkromný

archív Doc. PhDr. Františka Matúša, CSc.HAYDN. Joseph. Symfónia D dur Hob. I: 104 Londýnska – archív Štátnej

filharmónie v Košiciach.

BibliografiaBOKESOVÁ, Zdenka. 1955. Mikuláš Moyzes - klasik slovenskej hudby. In:

Hudobnovedné štúdie. Bratislava : SAV, 1955, s. 7 – 150.BURLAS, Ladislav. 1983. Slovenská hudobná moderna. Bratislava : Vydava-

teľstvo Obzor, 1983.BURLAS, Ladislav. 1987. Pohľady na súčasnú slovenskú hudobnú kultúru.

Bratislava : OPUS, 1987.BURLAS, Ladislav: Formy a druhy hudobného umenia. Žilina : EDIS, 2006.

306 s. ISBN 80-8070-522-4.ELSCHEK, Oskár – MÚDRA, Darina – LENGOVÁ, Jana. Dejiny sloven-

skej hudby. 1996. Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied ASCO Art & Science: Bratislava : 1996.HRČKOVÁ, Naďa. 1996. Tradícia, modernosť a slovenská hudobná kultúra

1918 – 1948. Bratislava : Litera, 1996, ISBN 80-967118-1-4.htp:www.klassika/Komponisten/Haydn/wv_wvz1.html#item1.HRUŠOVSKÝ, Ivan. 1964. Slovenská hudba v profiloch a rozboroch. Brati-

slava : Štátne hudobné vydavateľstvo, 1964.

37 Matúš, 2003, s. 91.

54

JAROLÍMKOVÁ, Hana. 2007. Jiří Kout. In: Hudební rozhledy, 2007, ročník 60, č. 12, s. 3 – 7.

MATÚŠ, František. 1994. Moyzesov hudobný rok Prešov 1994. Informačný bulletin k 50. výročiu úmrtia slovenského hudobného skladateľa Mikuláša Moyzesa. Odbor kultúry, športu a mládeže MsÚ. Prešov : 1994.

MATÚŠ, František. 2003. Boj Mikuláša Moyzesa o miesto v slovenskej hud-be. In: Súzvuk 1, Aktivity členov Prešovského hudobného spolku Súzvuk v rokoch 2001 - 2002. Prešov : Prešovský hudobný spolok Súzvuk. 2003, s. 53 - 91, ISBN 80-968949-2-7.

MEDŇANSKÝ, Karol.2003. Mikuláš Moyzes a jeho sláčikové kvartetá z pohľadu interpreta. In: Súzvuk 1, Aktivity členov Prešovského hudobného spolku Súzvuk v rokoch 2001 – 2002. Prešov : Prešovský hudobný spolok Súzvuk, 2003, s. 93 - 130, ISBN 80-968949-2-7.

MEDŇANSKÝ, Karol.2004. Dychové sexteto As dur v kontexte komornej tvorby Mikuláša Moyzesa. In: Súzvuk 2, Aktivity členov Prešovského hu-dobného spolku Súzvuk v rokoch 2003 - 2004. Prešov : Prešovský hudobný spolok Súzvuk, 2004, s. 31 – 68, ISBN 80-89188-04-4.

MEDŇANSKÝ, Karol.2007. Dychové kvinteto F dur Mikuláša Moyzesa v kontexte jeho tvorby. In: Súzvuk 3, Aktivity členov Prešovského hudob-ného spolku Súzvuk v rokoch 2005 - 2006. Prešov : Prešovský hudobný spolok Súzvuk, 2007, s. 25 – 50, ISBN 978-80-89188-17-8.

MEDŇANSKÝ, Karol.2007. Dychové kvinteto Mikuláša Moyzesa a jeho spracovanie synom Alexandrom. In: Hudobný život na Slovensku - kon-tinuita či diskontinuita? 1 Živá kultúra alebo skanzen? Žilina : Katedra hudby Fakulta prírodných vied Žilinská univerzita, 2007, s. 55 – 68, ISBN 978-80-969826-2-22.

SMOLKA, Jaroslav, editor, 1983. Malá encyklopédie hudby. Praha : Editio Supraphon, 1983.

ZVARA, Vladimír. 1998: Moyzes Alexander. In: JURÍK, Marián - ZAGAR, Peter, 1998. 100 slovenských skladateľov. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 198 – 205.

ZVARA, Vladimír. 1998: Moyzes Mikuláš. In: JURÍK, Marián - ZAGAR, Peter, 1998. 100 slovenských skladateľov. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 205 – 208.