2012 - europarl.europa.eu · OSN pre výživu poľnohospodárstvo (FAO), 1996. 2 Podvyživenosť...

ISSN

183

1-09

31

EURÓPSKYDVOR AUDÍTOROV

2012

SK

Oso

bitn

á sp

ráva

č. 1

ÚČINNOSŤ ROZVOJOVEJ POMOCI EURÓPSKEJ ÚNIE V OBLASTI POTRAVINOVEJ BEZPEČNOSTI V SUBSAHARSKEJ AFRIKE

ÚČINNOSŤ ROZVOJOVEJ POMOCI EURÓPSKEJ ÚNIE V OBLASTI POTRAVINOVEJ BEZPEČNOSTI V SUBSAHARSKEJ AFRIKE

Osobitná správa č. 1 2012

(podľa článku 287 ods. 4 druhého pododseku ZFEÚ)

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV

Osobitná správa č. 1/2012 – Účinnosť rozvojovej pomoci Európskej únie v oblasti potravinovej bezpečnosti v subsaharskej Afrike

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV12, rue Alcide De Gasperi1615 LuxembourgLUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1Fax +352 4398-46410E-mail: [email protected]: http://eca.europa.eu

Osobitná správa č. 1 2012

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete.

Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Katalogizačné údaje nájdete na konci tejto publikácie.

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2012.

ISBN 978-92-9237-546-1

doi:10.2865/78039

© Európska únia, 2012

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora.

Printed in Luxembourg


3

OBSAH

Body

GLOSÁR

I–IX ZHRNUTIE

1–13 ÚVOD

1 DEFINÍCIAPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTI

2–6 PRETRVÁVAJÚCANEDOSTATOČNÁPOTRAVINOVÁBEZPEČNOSŤVSUBSAHARSKEJAFRIKE

7 HLAVNÉFAKTORYNEDOSTATOČNEJPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTI

8–13 MEDZINÁRODNÉAGENDYAAGENDYEÚTÝKAJÚCESAPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTI

14–17 ROZSAHAUDITUAAUDÍTORSKÝPRÍSTUP

18–64 PRIPOMIENKY

18–47 ROZVOJOVÁPOMOCEÚVOBLASTIPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIMÁSVOJVÝZNAM,MUSÍSAVŠAKRIADIŤKOMPLEXNEJŠÍMPRÍSTUPOM

19 – 27 HOCI SA KOMISIA ZAMERALA NA RELEVANTNÉ KRAJINY, PRI NAVRHOVANÍ STRATÉGIÍ SPOLUPRÁCE V RÁMCI ERF PRE INÉ KRAJINY S NEDOSTATOČNOU POTRAVINOVOU BEZPEČNOSŤOU NEZOHĽADNILA DOSTATOČNE OBLASŤ POTRAVINOVEJ BEZPEČNOSTI

28 – 34 TEMATICKÝ PROGRAM POTRAVINOVEJ BEZPEČNOSTI VHODNE DOPĹŇA ERF, AVŠAK NÁVRH POTRAVINOVÉHO NÁSTROJA MÁ VZHĽADOM NA SÚČASNÚ KOLÍSAVOSŤ CIEN POTRAVÍN SVOJE OBMEDZENIA

35 – 47 INTERVENČNÉ OPATRENIA EÚ SÚ PRE POTREBY A PRIORITY KRAJÍN RELEVANTNÉ, NO ZANEDBALA SA VÝŽIVA

48–64 INTERVENČNÉOPATRENIAEÚSÚZVÄČŠAÚČINNÉ,NOUDRŽATEĽNOSŤJEČASTOPROBLEMATICKÁ

49 – 56 INTERVENČNÉ OPATRENIA EÚ SÚ VO VŠEOBECNOSTI DOBRE NAVRHNUTÉ, AVŠAK ČASTO S NEDOSTATOČNE JASNÝMI ALEBO PRÍLIŠ AMBICIÓZNYMI CIEĽMI

57 – 61 PROSTREDNÍCTVOM INTERVENČNÝCH OPATRENÍ EÚ SA DOSAHUJE VÄČŠINA PLÁNOVANÝCH VÝSLEDKOV

62 – 64 UDRŽATEĽNOSŤ VÝSLEDKOV JE ČASTO PROBLEMATICKÁ

65–68 ZÁVERYAODPORÚČANIA


4


PRÍLOHAI – MAPASITUÁCIEPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIVSUBSAHARSKEJAFRIKEAVJUŽNEJÁZII

PRÍLOHAII – PREHĽADSITUÁCIEPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIVETIÓPII

PRÍLOHAIII – PREHĽADSITUÁCIEPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIVMALAWI

PRÍLOHAIV – PREHĽADSITUÁCIEPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIVRWANDE

PRÍLOHAV – METODIKABODOVANIA

PRÍLOHAVI – POČTYBODOVKONTROLOVANÝCHINTERVENČNÝCHOPATRENÍ

ODPOVEĎKOMISIE


5

AGP: Program poľnohospodárskeho rastu (Agricultural Growth Programme)

AKT: Africké, karibské a tichomorské štáty

CAADP: Komplexný program rozvoja afrického poľnohospodárstva (Comprehensive Africa Agriculture Develop‑ment Programme)

CBT: Prístup komunitnej starostlivosti (Community Based Treatment)

CIH: Celosvetový index hladu

CSP: Dokument o stratégii krajiny (Country Strategy Paper)

DCI: Nástroj rozvojovej spolupráce (Development Cooperation Instrument)

DEVCO: Rozvoj a spolupráca – EuropeAid

DPRPR : Decentralizovaný program na znižovanie chudoby na vidieku (Decentralised Programme for Rural Poverty Reduction)

EDPRS : Stratégia hospodárskeho rozvoja a znižovania chudoby (Economic Development and Poverty Reduction Strategy)

ECHO: Generálne riaditeľstvo pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu

ERF: Európsky rozvojový fond

FAO: Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture Organisation)

FIDP: Program diverzifikácie poľnohospodárskych príjmov (Farm Income Diversification Programme)

FISP: Program dotácií na poľnohospodárske vstupné zdroje (Farm Input Subsidy Programme)

HIV/AIDS: Vírus imunitnej nedostatočnosti/syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti

IFPRI: Medzinárodný výskumný ústav pre potravinovú politiku (International Food Policy Research Institute)

INFSSS: Integrovaný systém dohľadu nad výživou a potravinovou bezpečnosťou (Integrated Nutrition and Food Security Surveillance System)

LRRD : Prepojenie odstraňovania následkov katastrofy, obnovy a rozvoja (Linking Relief, Rehabilitation and Development)

MRC: Miléniový rozvojový cieľ

MRC1: Miléniový rozvojový cieľ 1 (Odstrániť extrémnu chudobu a hlad)

MRC4: Miléniový rozvojový cieľ 4 (Znížiť detskú úmrtnosť)

MRC5: Miléniový rozvojový cieľ 5 (Zlepšiť zdravotný stav matiek)

MVO: Mimovládna organizácia

GLOSÁR


6


NIP: Národný indikatívny program

OECD : Organizácia pre hospodársku spoluprácu a roz voj (Organisation for Economic Co ‑ operation and Development)

ORP: Oficiálna rozvojová pomoc

OSN: Organizácia spojených národov

PASDEP: Plán zrýchleného udržateľného rozvoja na odstránenie chudoby (Plan for Accelerated Sustained Deve‑lopment to End Poverty)

PB: Potravinová bezpečnosť

Poľn.: Poľnohospodárstvo

POR: Program podpory odvetvového rozpočtu

PVR: Podpora všeobecného rozpočtu

ROM: Monitorovanie orientované na výsledky (Results‑Oriented Monitoring)

RRPB: Rozpočtový riadok vzťahujúci sa na potravinovú bezpečnosť

RV: Rozvoj vidieka

SNNPR: Región južných národov, národností a ľudí (Southern Nations, Nationalities and People’s Region)

SPTP: Strategický plán transformácie poľnohospodárstva

TPPB: Tematický program potravinovej bezpečnosti

ZKÚ: Zámorské krajiny a územia


7

ZHRNUTIE

I.V subsaharskej Afrike, kde 30 % obyvateľov trpí hla-dom, je potravinová bezpečnosť veľkým problémom.

II.Dvor audítorov skúmal, či je rozvojová pomoc Európ-skej únie (EÚ) v oblasti potravinovej bezpečnosti v sub-saharskej Afrike účinná: či je rozvojová pomoc EÚ na potravinovú bezpečnosť relevantná pre potreby a pri-ority krajín a či sú intervenčné opatrenia EÚ účinné. Audit bol zameraný na priamu rozvojovú podporu EÚ pre tri aspekty potravinovej bezpečnosti, t. j. dostup-nosť potravín, prístup k potravinám a nutričné využitie potravín. V rámci auditu sa neskúmalo, či potravinová bezpečnosť bola začlenená do všetkých relevantných oblastí spolupráce EÚ, akými sú zdravie, vzdelávanie alebo voda a hygiena.

III.Dvor audítorov dospel k záveru, že rozvojová pomoc EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti v subsaharskej Afrike je zväčša účinná a významne prispieva k dosa-hovaniu potravinovej bezpečnosti. V niekoľkých oblas-tiach však existuje priestor na značné zlepšenie.

IV.V krajinách, kde je potravinová bezpečnosť súčasťou stratégie spolupráce ERF, je rozvojová pomoc EÚ veľmi relevantná pre potreby a priority. Komisia zamerala svoju rozvojovú pomoc na krajiny s najvyšším počtom ľudí trpiacich podvýživou. Nezvážila však dostatočne potenciálny rozsah podpory EÚ v iných krajinách, ktoré sú tiež postihnuté chronicky nedostatočnou potra-vinovou bezpečnosťou a zaostávajú v dosahovaní miléniového rozvojového cieľa 1 (Odstrániť extrémnu chudobu a hlad) (MRC1) alebo s ním meškajú.

V.Európsky rozvojový fond (ERF) a Tematický program potravinovej bezpečnosti ( TPPB) sa navzájom dopĺ-ňajú. Potravinový nástroj, zriadený s cieľom reagovať na dôsledky krízy cien potravín v rokoch 2007 – 2008, nebol navrhnutý na riešenie dlhodobej kolísavosti cien potravín.

VI.Prostredníctvom pomoci EÚ sa vhodne riešia potreby a priority krajín súvisiace s dostupnosťou potravín a prístupom k nim. Komisia však nekládla dostatočný dôraz na výživu a mohla vykonať viac na podniete-nie krajín vypracovať primerané stratégie a programy v oblasti výživy v skoršej fáze. Komisia prednedávnom predložila viacero iniciatív na riešenie tohto problému.

VII.Intervenčné opatrenia EÚ sú zväčša účinné. Sú vhodne navrhnuté, vychádzajú z dobrých znalostí potrieb a priorít a zahŕňajú úzky dialóg s vládami partner-ských krajín a rôznymi zúčastnenými stranami. V rámci intervenčných opatrení však často nie sú stanovené dostatočne jasné ciele. Takisto sú niekedy príliš ambi-ciózne, najmä v prípade projektov mimovládnych organizácií (MVO). Cieľom intervenčných opatrení je dosiahnuť dlhotrvajúce výsledky poskytnutím právo-moci miestnemu obyvateľstvu riešiť základné príčiny nedostatočnej potravinovej bezpečnosti, najmä zvýše-ním poľnohospodárskej produkcie a podporou činností prinášajúcich zisk.


8


c) Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali pri definovaní stratégie spolupráce, iden-tifikovaní a navrhovaní intervenčných opatrení a vedení politického dialógu s partnerskými vlá-dami venovať primeraný prioritný záujem výžive, najmä v rámci programov rozpočtovej podpory.

d) Komisia by mala stanoviť v rámci intervenčných opatrení c iele, ktoré sú dostatočne konkrét-ne a merateľné prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti. Lepším zhodnotením rizík a pred-pokladov o úspešnej implementácii intervenč-ných opatrení by sa mala uist i ť , že c ie le sú dosiahnuteľné.

e) Komisia by mala viac podporovať finančnú udr-žateľnosť programov v oblasti poľnohospodár-stva a sociálneho transferu. V tomto ohľade by Komisia mala:

i) klásť väčší dôraz na rozvoj účinných poraden-ských služieb v oblasti poľnohospodárstva, in-fraštruktúry na účely po zbere úrody a vidieckych úverov;

ii) zaistiť, aby programy sociálneho transferu posky-tovali dostatočnú podporu rozvoja schopností príjemcov, ktoré im zabezpečia zisk.

VIII.Prostredníctvom intervenčných opatrení sa vo väčšine prípadov pre príjemcov zlepšuje dostupnosť potravín a prístup k nim. Intervenčné opatrenia pomáhajú zvy-šovať a diverzifikovať poľnohospodársku produkciu a príjmy a podporujú programy záchrannej siete pre najzraniteľnejších. Pri polovici intervenčných opat-rení sú dobré vyhliadky na udržateľnosť oprávnené, avšak pri druhej polovici je pokračovanie dosaho-vania výsledkov nejasnejšie. Veľké vládne programy v oblasti poľnohospodárstva a sociálneho transferu nie sú finančne udržateľné a vo veľkej miere závisia od nepretržitej podpory darcov.

IX.Na zlepšenie účinnosti rozvojovej pomoci EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti v subsaharskej Afrike Dvor audítorov predkladá tieto odporúčania:

a) V s ú v i s l o s t i s p r o g r a m o v ý m o b d o b í m p o roku 2013 by Komisia a Európska služba pre von-kajšiu činnosť mali vykonať štruktúrované hodno-tenie situácie v oblasti potravinovej bezpečnosti v každej krajine a systematicky prehodnotiť po-tenciálny rozsah podpory EÚ v tejto oblasti.

b) Komisia by mala, ak je to možné spolu s rozvo-jovými partnermi, preskúmať realizovateľnosť trvalého nástroja na financovanie naliehavých a dodatočných opatrení, ktoré môžu byť v bu-dúcnosti potrebné na riešenie dôsledkov mož-ných potravinových kríz v rozvojových krajinách.

ZHRNUTIE


9

ÚVOD

DEFINÍCIAPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTI

1. Potravinová bezpečnosť sa definuje ako stav, keď „všetci ľudia majú v sú-lade so svojimi výživovými potrebami a stravovacími návykmi neustále fyzický, sociálny a ekonomický prístup k bezpečným a výživným potravi-nám v dostatočnom množstve pre aktívny a zdravý život“1. Vo všeobec-nosti sa rozlišujú tri rozličné aspekty, ktoré sa v danom čase musia plniť súbežne a vyvážene:

a) dostupnosť potravín na národnej a regionálnej úrovni;

b) fyzický a ekonomický prístup k potravinám na úrovni domácností;

c) a výživa, t. j. využitie potravín na úrovni jednotlivcov.

PRETRVÁVAJÚCANEDOSTATOČNÁPOTRAVINOVÁBEZPEČNOSŤVSUBSAHARSKEJAFRIKE

2. Potravinová bezpečnosť bola dlhú dobu a stále je globálnym problé-mom a odhaduje sa, že jedna miliarda ľudí na svete trpí hladom2 (pozri graf 1). Tento počet klesol na začiatku 90. rokov a približne v polovici 90. rokov dosahoval mierne nad 800 miliónov. V poslednom desaťročí celkový počet hladujúcich znovu rastie, najmä po náhlom prudkom zvý-šení cien potravín na celom svete v rokoch 2007 a 2008 a po následnej hospodárskej kríze v rokoch 2008 až 2009.

1 Rímska deklarácia o svetovej potravinovej bezpečnosti a akčný plán svetového potravinového summitu. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), 1996.

2 Podvyživenosť alebo chronický hlad je stav osôb, ktorých potravinový príjem je pravidelne nižší ako ich minimálne energetické potreby. Priemerná minimálna energetická potreba osoby je asi 1800 kcal za deň. Presná potreba sa stanovuje na základe veku, váhy osoby, tehotenstva a laktácie (Zdroj: FAO, pozri www.fao.org/hunger/en).

GRAF1

POČETĽUDÍTRPIACICHHLADOM

Zdroj: Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo.

Ázia

2003 20042005

2006

2007 2008560

570

580

590

600v mil.

Afrika

2003

2004 2005

20062007

2008

200

210

220

230

240v mil.

0 0

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


10


3. Tento problém je stále veľmi vážny a pretrváva najmä v južnej Ázii a sub-saharskej Afrike. Najväčší počet ľudí trpiacich hladom žije v južnej Ázii, hoci tu došlo k istému pokroku najmä v 90. rokoch. Priestor pre ďalší pokrok je najväčší v subsaharskej Afrike, kde je počet ľudí trpiacich hla-dom vyšší než v 90. rokoch a v roku 2010 dosahoval 239 miliónov, čo je 30 % celkového obyvateľstva (pozri mapu v prílohe I).

4. V septembri 2011, po dvoch po sebe nasledujúcich neúrodných obdo-biach dažďov, Somálsky polostrov trpí v dôsledku najhoršieho sucha za posledných 60 rokov, ktoré v niektorých častiach Kene a Somálska spô-sobilo veľmi vážnu potravinovú krízu s podmienkami na hranici hlado-moru. Kombinácia prudkých zvýšení cien potravín, nadmernej úmrtnosti dobytka, konfliktov a obmedzeného humanitárneho prístupu zhoršuje situáciu v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou pre viac než 12 mili-ónov ľudí a spôsobuje zvýšenie podvýživy a úmrtnosti detí.

GRAF2

PODVYŽIVENOSŤDETÍDOPIATICHROKOVVSUBSAHARSKEJAFRIKE:VÝSKYTPODVÁHY

Zdroj: Dvor audítorov na základe údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo.

0 %

10 %

20 %

30 %

40 %

50 %

60 %

Nige

rBu

rund

iM

adag

aska

rEr

itrea Čad

Etió

pia

Som

álsk

oM

aliDž

ibut

sko

Sudá

nAn

gola

Konž

ská D

RM

aurit

ánia

Sierra

Leon

eSt

redo

afric

ká re

publ

ikaNi

géria

Guin

eaBu

rkin

a Fas

oLib

éria

Beni

nRw

anda

Tanz

ánia

Kom

ory

Keňa

Mala

wiUg

anda

Kam

erun

Pobr

ežie

Slon

ovin

yGa

mbi

aLe

soth

oNa

míb

iaTo

goRo

vníko

vá G

uine

aGu

inea

-Biss

auM

ozam

bik

Zam

bia

Ghan

aSe

nega

lZim

babw

eKo

ngo

Mau

ríciu

sBo

tswan

aJu

žná A

frika

Gabo

nKa

pver

dySv

ätý T

omáš

a Pr

inco

v ost

rov

Svaz

ijsko



11

5. Subsaharská Afrika je v situácii, keď chronická podvyživenosť neustále dosahuje vysoké miery, najmä medzi deťmi (pozri graf 23). Podľa posled-ných prieskumov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v priemere 47 % detí do päť rokov trpí chronickou podvýživou (zakrpa-tenie4), 30 % má podváhu5 a akútna podvýživa v dôsledku nedostatku bielkovín (chradnutie6) – s ktorou sa spája vysoká úmrtnosť – postihuje 9 % detí. Dospelí takisto trpia podvýživou, ktorá postihuje v priemere 12 % žien. Podvýživa má najškodlivejší vplyv počas tehotenstva a v pr-vých dvoch rokoch života. Jej pôsobenie na fyzický a kognitívny vývoj je nezvratné a je hlavnou príčinou úmrtia matiek a detí a ochorení detí do päť rokov.

6. Prílohy II až IV obsahujú prehľad situácie v oblasti potravinovej bezpeč-nosti v Etiópii, Malawi a Rwande, ktoré Dvor audítorov navštívil v rámci svojho auditu (pozri bod 16).

HLAVNÉFAKTORYNEDOSTATOČNEJPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTI

7. Mnohé faktory, z ktorých všetky zapríčiňujú chudobu a chýbajúci rozvoj, prispievajú k nedostatočnej potravinovej bezpečnosti:

a) Nízka poľnohospodárska produktivita: 70 % až 80 % obyvateľstva subsahar-skej Afriky je vidiecke a žije z poľnohospodárstva produkujúceho pre vlastné potreby7. Rast produktivity nepresahuje 1 % až 2 % ročne a táto miera ne-postačuje na udržanie kroku s ročným nárastom populácie vo výške 2,2 %8. Malé poľnohospodárstva, prílišná odkázanosť na poľnohospodárstvo závislé od dažďa a nepostačujúci prístup k vstupom na podporu produkcie (osivá, hnojivá, pesticídy) patria medzi hlavné príčiny.

b) Nízka miera investícií a klesajúci podiel darcovskej pomoci prideľovanej na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka: rozvojové krajiny prideľujú na poľ-nohospodárstvo a rozvoj vidieka priemerne 5 % prostriedkov zo svojich štátnych rozpočtov, čo je omnoho menej než cieľ stanovený vo vyhlásení z Maputa vo výške 10 %9 (pozri bod 9). Aj poskytovatelia pomoci zanedbáva-li odvetvie poľnohospodárstva v subsaharskej Afrike, do ktorého v roku 2009 plynulo len 8 % celkovej odvetvovej oficiálnej rozvojovej pomoci v porov-naní so 16 % v roku 1996 (pozri graf 3).

c) Slabá kúpna sila: v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí a možností vytvárania príjmov a chýbajúcich mechanizmov sociálneho transferu, ne-majú chudobní prostriedky na kúpu potravín.

3 Údaje za jednotlivé krajiny sú z posledného roku, v ktorom sa konal prieskum.

4 Zakrpatenie: výška podľa veku je meradlom lineárneho rastu a ako taká je ukazovateľom dlhodobých účinkov podvýživy bez vplyvov sezónnych zmien.

5 Podváha: hmotnosť podľa veku zlučuje informácie týkajúce sa zakrpatenia a chradnutia. Deti môžu byť podvyživené v dôsledku zakrpatenia, chradnutia alebo oboch.

6 Chradnutie: výška vo vzťahu k hmotnosti je ukazovateľom súčasného výživového stavu dieťaťa a odráža nedávny nutričný príjem a/alebo chorobu. Ťažké prípady chradnutia často súvisia s akútnym nedostatkom potravy.

7 Zdroj: Svetová banka a FAO.

8 Zdroj: Populačný fond OSN.

9 Niektoré krajiny tento cieľ dosahujú alebo ho prekračujú, napríklad Malawi a Etiópia.

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


12


d) Nepostačujúca infraštruktúra pre skladovanie, spracovanie a distribúciu: tieto faktory sú prekážkou fyzickému prístupu domácností k potravinám.

e) Nedostatočný príjem potravín a nevhodné stravovacie návyky: takéto fak-tory prispievajú k podvýžive a súvisia s chýbajúcim vzdelaním o správnej výžive alebo nepostačujúcou rôznorodosťou potravinových zdrojov, nedo-statočnou zdravotnou starostlivosťou, nedostatočným prístupom k pitnej vode a hygienickým zariadeniam alebo s negramotnosťou žien.

f ) Faktory, ktoré jednotlivé rozvojové krajiny väčšinou nevedia ovplyvniť:

i) obete prírodných alebo človekom spôsobených katastrof sú často nútené opustiť svoje domovy a poľnohospodárstva a če-lia nielen hrozbe hladu, ale priamo hladovaniu;

ii) súvislosti medzi finančnými trhmi a špekuláciami na termíno-vanom trhu s poľnohospodárskym tovarom, ako aj vývoj bio-palív prispievajú k nedostupnosti potravín a zvyšovaniu cien. Zahŕňajú tiež kúpu veľkých plôch ornej pôdy v subsaharskej Afrike zahraničnými spoločnosťami a vládami10, čo automa-ticky nezaručuje rešpektovanie národných záujmov afrických krajín.

10 Podľa FAO bolo od roku 2004 do začiatku roku 2009 len v piatich afrických krajinách (Etiópia, Ghana, Madagaskar, Mali a Sudán) prevedených z miestnych používateľov na zahraničných investorov aspoň 2,5 milióna hektárov.

GRAF3

ZÁVÄZKYVRÁMCIOFICIÁLNEJROZVOJOVEJPOMOCI(ODA)VSUBSAHARSKEJAFRIKEVJEDNOTLIVÝCHROKOCH:CELKOVÉTRENDYAPODIELPOMOCIPRIDELENEJDOPOĽNOHOSPODÁRSTVA

Zdroj: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

0 %2 %4 %6 %8 %

10 %12 %14 %16 %18 %

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Podi

el p

oľno

hosp

odár

stva

na o

dvet

vove

j ORP

(%)

mil. USD

Záväzky v súvislosti s ORP v oblasti poľnohospodárstva v konštantnýchUSD – dvojročný kĺzavý priemer (stupnica vpravo)

% ORP pridelenej na oblasť poľnohospodárstva (stupnica vľavo)

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


13

MEDZINÁRODNÉAGENDYAAGENDYEÚTÝKAJÚCESAPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTI

8. V novembri 1996 bola na Svetovom potravinovom summite v Ríme prijatá deklarácia a akčný plán o svetovej potravinovej bezpečnosti. Účastníci sa zaviazali pokračovať v úsilí odstraňovať chudobu vo všetkých kraji-nách a za cieľ si stanovili znížiť počet ľudí trpiacich podvýživou o polo-vicu najneskôr do roku 2015. V rámci miléniového rozvojového cieľa 1 (MRC1) prijatého valným zhromaždením Organizácie spojených národov v septembri 2000 bola priznaná ústredná úloha potravinovej bezpečnosti v agende rozvojovej spolupráce11.

9. Na druhom riadnom zasadnutí Africkej únie v júli 2003 hlavy štátov a vlád afrických krajín schválili vyhlásenie z Maputa o poľnohospodárstve a po-travinovej bezpečnosti v Afrike. Zaviazali sa posilňovať rozvoj poľnohos-podárstva a súvisiacich činností s pridanou hodnotou, rozvoj vidieka a potravinovú bezpečnosť na národnej a regionálnej úrovni a prisľúbili do roku 2008 prideliť 10 % svojich štátnych rozpočtov na poľnohos-podárstvo. Komplexný program rozvoja afrického poľnohospodárstva (CAADP) má za úlohu odstraňovať hlad a znižovať chudobu pomocou poľnohospodárstva a stanovuje sa v ňom cieľ ročného rastu vo výške 6 %.

10. V rámci Európskeho konsenzu o rozvoji z decembra 200512 (ďalej len „eu-rópsky konsenzus“) boli poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a potravinová bezpečnosť zvolené za oblasti, na ktoré sa bude sústreďovať rozvojová pomoc EÚ. V prípade poľnohospodárstva je stredobodom záujmu prístup k zdrojom (pôda, voda, finančné prostriedky), konkurencieschopnosť na regionálnom a medzinárodnom trhu a riadenie rizika, ako aj globálny poľnohospodársky výskum. V oblasti potravinovej bezpečnosti sa záujem sústreďuje v prevencii, záchranných sieťach, zlepšovaní prístupu k zdro-jom, kvalite výživy a rozvoji kapacít.

11. V marci 2010 Komisia vydala oznámenie Rade a Európskemu parlamentu o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti13. Vzhľadom na nerovnomerný a ne-dostatočný pokrok pri dosahovaní potravinovej bezpečnosti a MRC1 sa v oznámení stanovuje komplexný prístup pre EÚ a jej členské štáty v boji proti hladu a podvyživenosti vo svete. Prístup má za cieľ:

a) urýchlený rast poľnohospodárstva so zameraním na ekologicky efektívnu poľnohospodársku intenzifikáciu pre malých poľnohospodárov, najmä ženy;

11 V rámci MRC1 sa ako ukazovatele na monitorovanie pokroku stanovili výskyt podváhy u detí do piatich rokov a pomer obyvateľstva pod minimálnou úrovňou energetického potravinového príjmu. Potravinová bezpečnosť zohráva dôležitú úlohu aj vo vzťahu k MRC4 (Znížiť úmrtnosť detí do piatich rokov o dve tretiny v rokoch 1990 až 2015) a MRC5 (Znížiť úmrtnosť matiek o tri štvrtiny v rokoch 1990 až 2015).

12 Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“ (Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1).

13 KOM(2010) 127 v konečnom znení z 31. marca 2010.

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


14


b) lepší prístup k potravinám prostredníctvom zamestnania a činností priná-šajúcich zisk;

c) formuláciu politík a stratégií v oblasti výživy a zriadenie koordinačných me-chanizmov medzi odvetviami poľnohospodárstva, zdravotníctva, vzdeláva-nia a sociálnej ochrany;

d) zlepšenú prevenciu a riadenie kríz, najmä úzkym prepájaním humanitárnych a rozvojových subjektov a zriadením účinných národných a regionálnych systémov včasného varovania.

12. Komisia od roku 1996 využíva na financovanie intervenčných opatrení v oblasti potravinovej bezpečnosti v subsaharskej Afrike štyri hlavné ná-stroje (pozri schému 4):

SCHÉMA4

PREHĽADHLAVNÝCHZDROJOVFINANCOVANIAEÚPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIVSUBSAHARSKEJAFRIKE(OBDOBIATRVANIAZÁVÄZKOV)

Zdroj: Európsky dvor audítorov.

1996 ... 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

Rozpočtový riadok na potravinovú bezpečnosťRRPB 1996 – 2006

Tematický program potravinovej bezpečnostiTPPB 2007 – 2013

Potravinový nástroj2008 – 2010

GEO

GRA

FIC

KÉTE

MAT

ICKÉ

2000

– 2

007

2008

– 2

013

9. ERF 10. ERF



15

a) ako geografický nástroj je ERF14 prvoradým rámcom spolupráce s jednotli-vými subsaharskými krajinami. Priama podpora na potravinovú bezpečnosť sa poskytuje v krajinách, v ktorých sa za prioritné odvetvie v CSP15 a ná-rodnom indikatívnom programe (NIP) stanovila potravinová bezpečnosť, poľnohospodárstvo alebo rozvoj vidieka. Financovanie sa môže poskytnúť, hoci v obmedzenejšej výške, aj v rámci neprioritných oblastí podpory ERF alebo v rámci tzv. „balíka B“, ktorý má za cieľ pokryť neočakávané potreby;

b) tri tematické nástroje sa financujú zo všeobecného rozpočtu Európskej únie (ďalej len „všeobecný rozpočet“):

i) v období 1996 – 2006 bol vytvorený rozpočtový riadok vzťahu-júci sa na potravinovú bezpečnosť (RRPB)16, z ktorého sa finan-cujú tri hlavné typy intervenčných opatrení na úrovni krajín:

— potravinová pomoc s prevažne krátkodobými operáciami,

— dlhodobá finančná alebo technická pomoc na podporu potravinovej bezpečnosti (napr. dodávky osív, nástrojov a iných vstupov nevyhnutných pre produkciu potravi-nových plodín),

— systémy včasného varovania a skladovacie systémy,

14 ERF je hlavným nástrojom na poskytovanie pomoci EÚ na rozvoj afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov a zámorských krajín a území (ZKÚ). Financujú ho členské štáty. Ďalšie podrobnosti o konkrétnych charakteristikách ERF sú uvedené v bodoch 2 až 8 výročnej správy Dvora audítorov o ERF za rok 2010 (Ú. v. EÚ C 326, 10.11.2011, s. 251).

15 Dokument o stratégii krajiny vypracovaný príslušným AKT štátom alebo ZKÚ a EÚ sa zostavuje na každé programové obdobie ERF a stanovujú sa v ňom všeobecné zamerania spolupráce. CSP obsahuje analýzu situácie v krajine a stratégiu reakcie EÚ prostredníctvom stanovenia prioritných a neprioritných odvetví, pričom prioritné odvetvia predstavujú prioritné oblasti podpory.

16 Nariadenie Rady (ES) č. 1292/96 z 30. júna 1996 o politike potravinovej pomoci a riadení potravinovej pomoci a špeciálnych operáciách na podporu potravinovej bezpečnosti (Ú. v. ES L 166, 5.7.1996, s. 1).

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


16


ii) TPPB v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI)17 sa vzťahuje na obdobie 2007 – 2013. Hlavnou črtou tohto nástroja je jeho zameranie na regionálnu, kontinentálnu a globálnu úroveň s cieľom podporovať výskum a technológie v poľnohospodár-stve a udržateľné riadenie prírodných zdrojov a ekosystémov, posilniť prepojenie informácií v oblasti potravinovej bezpeč-nosti/systémov včasného varovania s rozvojom účinných stra-tégií reakcie a využiť potenciál kontinentálnych a regionálnych prístupov k potravinovej bezpečnosti. Pomocou tohto nástroja možno tiež za určitých okolností zasiahnuť na úrovni krajín;

iii) v decembri 2008 bol zriadený potravinový nástroj18 na zabez-pečenie rýchlej reakcie na krízu spôsobenú kolísavými cenami potravín v rozvojových krajinách. Prvoradými cieľmi potravi-nového nástroja bolo zvýšiť poľnohospodársku produkciu, zmierniť nepriaznivé účinky zvýšenia cien potravín na miestne obyvateľstvo a posilniť výrobné kapacity a správu odvetvia poľnohospodárstva, aby sa zvýšila udržateľnosť intervenčných opatrení. Nástroj zabezpečuje podporu zlepšovania prístupu k poľnohospodárskym vstupom a službám a k opatreniam zá-chrannej siete.

13. Ako je znázornené v grafe 5 , finančné prostriedky pridelené na oblasť potravinovej bezpečnosti v subsaharskej Afr ike na obdobie 2002 – 2010 v rámci štyroch nástrojov spomenutých v bode 12 dosahujú 3 177 mil. EUR.

17 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41).

18 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1337/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 1).

GRAF5

POMOCEÚVOBLASTIPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIVSUBSAHARSKEJAFRIKEVROKOCH2002AŽ2010


26 %

35 %7 %

16 %

16 %

Spolu – 3 177 mil. EUR

9. ERF – 839 mil. EUR

10. ERF – 1 098 mil. EUR

TPPB – 222 mil. EUR

Potravinový nástroj – 513 mil. EUR

RRPB – 505 mil. EU

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


17

14. Audit Dvora audítorov mal za cieľ posúdiť účinnosť rozvojovej pomoci EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti v subsaharskej Afrike, kde je situácia v súvislosti s nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou mimoriadne vážna (pozri body 4 až 6). Audit bol zameraný na zodpovedanie dvoch kľúčových otázok:

a) Je rozvojová pomoc EÚ na potravinovú bezpečnosť relevantná pre potreby a priority krajín?

b) Sú intervenčné opatrenia EÚ účinné?

15. Audit bol zameraný na priamu rozvojovú podporu EÚ pre tri aspekty potravinovej bezpečnosti, t. j. dostupnosť potravín, prístup k potravinám a nutričné využitie potravín, v období 2002 – 2010. Audítori sa sústredili na intervenčné opatrenia podporované na úrovni krajín v rámci štyroch geografických a tematických nástrojov uvedených v bode 12. Audit ne-zahŕňal preskúmanie:

a) toho, či bola potravinová bezpečnosť začlenená do intervenčných opatrení v iných odvetviach (napríklad zdravie, vzdelávanie, voda a hygiena, mier a stabilita alebo obchod);

b) intervenčných opatrení na regionálnej, kontinentálnej a globálnej úrovni;

c) pomoci v núdzi a humanitárnej pomoci.

16. Audit prebiehal od mája 2010 do apríla 2011. Jeho súčasťou bolo:

a) preskúmanie strategických dokumentov a rozhovory v Komisii v Bruseli;

b) preskúmanie koncepcie a implementácie TPPB a potravinového nástroja19;

c) kontroly v troch krajinách, ktoré mali za prioritné odvetvie v rámci deviateho a desiateho ERF stanovenú potravinovú bezpečnosť, poľnohospodárstvo a/alebo rozvoj vidieka: Etiópia, Malawi a Rwanda. Počas týchto kontrol audí-tori Dvora audítorov uskutočnili rozhovory so zamestnancami delegácií EÚ, zástupcami štátnych orgánov, s ostatnými poskytovateľmi pomoci, mimo-vládnymi organizáciami a s príjemcami. Takisto preskúmali 22 intervenčných opatrení s cieľom posúdiť, v akom rozsahu boli tieto opatrenia relevantné pre potreby a priority príjemcov a v akej miere dosiahli alebo majú potenciál dosiahnuť svoje ciele. Intervenčné opatrenia boli bodované na základe me-todiky Komisie monitorovania orientovaného na výsledky (pozri prílohu V);

19 Pokiaľ ide o RRPB, pozri osobitnú správu Dvora audítorov č. 2/2003 o implementácii politiky potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách financovanej všeobecným rozpočtom Európskej únie (Ú. v. EÚ C 93, 17.4.2003, s. 1).

ROZSAH AUDITU A AUDÍTORSKÝ PRÍSTUP

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


18


d) preskúmanie dokumentov týkajúcich sa stratégií spolupráce EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti v ďalších troch krajinách, ktoré mali za prioritné odvetvie v rámci deviateho a desiateho ERF stanovenú potravinovú bez-pečnosť, poľnohospodárstvo a/alebo rozvoj vidieka: Burundi, Eritrea a Niger;

e) preskúmanie podpory EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti v desiatich krajinách, ktoré tiež trpia chronicky nedostatočnou potravinovou bezpeč-nosťou, ktoré však nemali stanovenú potravinovú bezpečnosť, poľnohos-podárstvo a/alebo rozvoj vidieka ako prioritné odvetvia v rámci deviateho a desiateho ERF: Botswana, Kamerun, Konžská demokratická republika, Gambia, Lesotho, Libéria, Mali, Svazijsko, Tanzánia a Zambia.

17. V tabuľke 1 sú uvedené sumy rozvojovej pomoci EÚ na oblasť potravi-novej bezpečnosti poskytnuté v rokoch 2002 až 2010 v rámci štyroch nástrojov spomenutých v bode 12 v 16 krajinách zahrnutých do kontro-lovanej vzorky.



19

TABUĽKA1

ROZVOJOVÁPOMOCEÚVOBLASTIPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIVROKOCH2002AŽ2010V16KRAJINÁCHZAHRNUTÝCHDOKONTROLOVANEJVZORKY

(mil. EUR)

Krajina 9. ERF 10. ERF RRPBPotravinový

nástrojTPPB

Ostatné rozpoč-tové riadky

Spolu

Krajiny, v ktorých bola potravinová bezpečnosť podporená v rámci prioritného odvetvia v 9. a 10. ERF

Etiópia 78,0 146,2 36,2 44,6 2,2 3,7 310,9

Malawi 76,3 62,0 63,7 18,5 3,3 – 223,8

Niger 53,1 39,4 21,8 19,6 – 4,9 138,8

Rwanda 64,0 40,0 4,4 15,6 – 12,1 136,2

Burundi 74,8 6,1 9,2 14,4 9,1 3,0 116,6

Eritrea 7,9 4,9 20,4 13,6 6,3 13,6 66,6

Krajiny, v ktorých nebola potravinová bezpečnosť podporená v rámci prioritného odvetvia v 9. a 10. ERF

Konžská DR 34,7 – 26,3 39,8 21,6 2,3 124,8

Zambia 16,6 26,6 4,3 15,4 2,0 – 64,9

Mali 1,8 20,5 8,0 26,3 0,1 2,0 58,7

Libéria – 22,7 5,7 14,1 8,0 2,7 53,3

Tanzánia 8,0 5,0 – 31,7 – – 44,6

Kamerun 10,4 18,7 – 2,5 – 1,3 32,9

Svazijsko 25,7 0,9 – – – 3,0 29,6

Gambia – 2,6 – 5,5 – – 8,1

Lesotho 2,0 – – 5,4 – – 7,4

Botswana 4,0 – – – – – 4,0

SPOLU 457,2 395,7 200,0 266,9 52,6 48,7 1 421,1



20


PRIPOMIENKY

ROZVOJOVÁPOMOCEÚVOBLASTIPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIMÁSVOJVÝZNAM,MUSÍSAVŠAKRIADIŤKOMPLEXNEJŠÍMPRÍSTUPOM

18. Táto časť správy sa týka otázky, či je rozvojová pomoc EÚ na potravino-vú bezpečnosť relevantná pre potreby a priority krajín. Dvor audítorov preskúmal, či:

a) sa v stratégiách spolupráce ERF zohľadňuje situácia v súvislosti s potravino-vou bezpečnosťou v príslušných krajinách;

b) Komisia využíva TPPB a potravinový nástroj takým spôsobom, aby dopĺňali ERF;

c) a či sú intervenčné opatrenia relevantné pre potreby a priority krajín.

HOCISAKOMISIAZAMERALANARELEVANTNÉKRAJINY,PRINAVRHOVANÍSTRATÉGIÍSPOLUPRÁCEVRÁMCIERFPREINÉKRAJINYSNEDOSTATOČNOUPOTRAVINOVOUBEZPEČNOSŤOUNEZOHĽADNILADOSTATOČNEOBLASŤPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTI

19. V tabuľke 2 je uvedený stav týkajúci sa hladu a situácia v súvislosti s dosa-hovaním MRC1 v subsaharských krajinách. Takisto sa v nej uvádza, v kto-rých krajinách bola poskytnutá priama rozvojová pomoc na potravinovú bezpečnosť ako súčasť prioritných odvetví potravinovej bezpečnosti, poľnohospodárstva a/alebo rozvoja vidieka v rámci deviateho a desia-teho ERF.

20. V období 1996 až 2006 mal byť RRPB hlavným nástrojom Komisie na poskytovanie pomoci EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti a približne 80 % finančných prostriedkov v rámci RRPB sa pridelilo prostredníctvom dohôd o financovaní uzavretých s vládami príslušných krajín20. V tom istom čase si však niektoré krajiny, ktoré čerpali finančné prostriedky z RRPB, zvolili v rámci svojich CSP potravinovú bezpečnosť alebo súvisia-cu oblasť za prioritné odvetvie a dostali teda značné finančné prostriedky z ERF.

20 Príloha III dokumentu o tematickej stratégii a viacročný indikatívny program na obdobie 2007 – 2010 (Európska komisia, dokument C/2007/1924, 4. mája 2007). Zostávajúce finančné prostriedky boli prerozdelené prostredníctvom mimovládnych organizácií (15 %) a medzinárodných organizácií (5 %).

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


21

TABUĽKA2

PRIORITNÉODVETVIASPOLUPRÁCEEÚTÝKAJÚCESAPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIVRÁMCIDEVIATEHOADESIATEHOERFASITUÁCIAVSÚVISLOSTISPOTRAVINOVOUBEZPEČNOSŤOUVSUBSAHARSKEJAFRIKE

Krajina

Obyvatelia trpiaci podvýživou

CIH 2010 Trend MRC1Proritné

odvetvie 9. ERFPrioritné

odvetvie 10. ERFPočet v miliónoch

%

Konžská DR 41,9 69 Extrémne alarmujúci Zaostáva Poľn. -

Etiópia 31,6 41 Alarmujúci Nezaostáva PB RV - PB

Tanzánia 13,7 34 Alarmujúci Zaostáva - -

Keňa 11,2 31 Vážny Mešká RV Poľn. - RV

Nigéria 9,2 6 Vážny Dosiahnutý - -

Sudán 8,8 22 Alarmujúci Nezaostáva PB -

Mozambik 8,1 38 Alarmujúci Nezaostáva PB - Poľn. Poľn. - RV

Angola 7,1 41 Alarmujúci Nezaostáva PB RV

Uganda 6,1 21 Vážny Zaostáva RV RV

Zambia 5,2 43 Alarmujúci Zaostáva - -

Burundi 4,7 62 Extrémne alarmujúci Zaostáva RV Obn. - RV

Madagaskar 4,5 25 Alarmujúci Zaostáva RV RV - Poľn. - PB

Kamerun 3,9 21 Vážny Nezaostáva - -

Malawi 3,9 28 Vážny Nezaostáva RV Poľn. - PB

Čad 3,8 37 Extrémne alarmujúci Nezaostáva - -

Zimbabwe 3,7 30 Alarmujúci Mešká - -

Rwanda 3,1 34 Alarmujúci Mešká RV RV

Eritrea 3,0 64 Extrémne alarmujúci Mešká - PB

Pobrežie Slonoviny 2,8 14 Vážny Mešká RV -

Niger 2,7 20 Alarmujúci Nezaostáva RV - PB RV

Senegal 2,0 17 Vážny Mešká - -

Togo 1,8 30 Alarmujúci Nezaostáva - -

Sierra Leone 1,8 35 Alarmujúci Mešká - -

Stredoafrická republika 1,7 40 Alarmujúci Mešká - -

Guinea 1,6 17 Vážny Mešká - -

Zvyšuje sa / zhoršuje sa / zaostáva PB: Potravinová bezpečnosť

Znižuje sa / zlepšuje sa Poľn.: Poľnohospodárstvo

Nezvyšuje sa RV: Rozvoj vidieka


Obn.: Obnova


22


TABUĽKA2

PRIORITNÉODVETVIASPOLUPRÁCEEÚTÝKAJÚCESAPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIVRÁMCIDEVIATEHOADESIATEHOERFASITUÁCIAVSÚVISLOSTISPOTRAVINOVOUBEZPEČNOSŤOUVSUBSAHARSKEJAFRIKE

Krajina

Obyvatelia trpiaci podvýživou

CIH 2010 Trend MRC1Proritné

odvetvie 9. ERFPrioritné

odvetvie 10. ERFPočet v miliónoch

%

Mali 1,5 12 Vážny Dosiahnutý - -

Ghana 1,2 5 Vážny Dosiahnutý RV -

Burkina Faso 1,2 9 Alarmujúci Nezaostáva PB -

Libéria 1,2 33 Alarmujúci Zaostáva - -

Benin 1,0 12 Vážny Nezaostáva - -

Botswana 0,5 25 Vážny Zaostáva - -

Kongo 0,5 15 Vážny Dosiahnutý - -

Namíbia 0,4 19 Vážny Nezaostáva RV RV

Lesotho 0,3 14 Vážny Mešká - -

Gambia 0,3 19 Vážny Zaostáva RV -

Svazijsko 0,2 18 Vážny Zaostáva - -

Mauritánia 0,2 7 Vážny Nezaostáva - -

Maurícius 0,1 5 Mierny Nezaostáva - -

Kapverdy Nie je k dispozícii Nie je k dispozícii Nie je k dispozícii - -

Komory Nie je k dispozícii Alarmujúci Nie je k dispozícii - -

Džibutsko Nie je k dispozícii Alarmujúci Nie je k dispozícii - -

Rovníková Guinea Nie je k dispozícii Nie je k dispozícii Nie je k dispozícii - -

Guinea-Bissau Nie je k dispozícii Alarmujúci Nie je k dispozícii - -

Svätý Tomáš a Princov ostrov

Nie je k dispozícii Nie je k dispozícii Nie je k dispozícii - -

Seychely Nie je k dispozícii Nie je k dispozícii Nie je k dispozícii - -

Somálsko Nie je k dispozícii Nie je k dispozícii Nie je k dispozícii - -

Južná Afrika Nie je k dispozícii Nie je k dispozícii Nie je k dispozícii - -

Zvyšuje sa / zhoršuje sa / zaostáva PB: Potravinová bezpečnosť

Znižuje sa / zlepšuje sa Poľn.: Poľnohospodárstvo

Nezvyšuje sa RV: Rozvoj vidieka


OBN.: Obnova

Zdroj: Európsky dvor audítorov na základe údajov v správe „Situácia v oblasti potravinovej bezpečnosti vo svete v roku 2010“ (State of Food Insecurity in the World 2010). Celosvetový index hladu za rok 2010 a FAO „Pokrok v súvislosti s MRC1“ (Progress on MDG1) a dokumenty o stratégii krajiny pre deviaty a desiaty ERF. http://www.fao.org/fileadmin/templates/es/Hunger_Portal/MDG_Progress_per_country.pdf


23

21. Od roku 2007 sa však uplatňuje prístup, v rámci ktorého by finančné prostriedky EÚ na potravinovú bezpečnosť na úrovni krajín mali plynúť z geografických nástrojov, t. j. z ERF v prípade subsaharských afrických krajín. Od príslušných krajín sa očakáva, že svoje stratégie v oblasti po-travinovej bezpečnosti začlenia do celkového národného plánu rozvoja, kým Komisia sa snaží zamerať svoju stratégiu reakcie na národnú úro-veň prostredníctvom jediného plánovacieho dokumentu – dokumentu o stratégii krajiny – namiesto viacerých čiastkových nástrojov. V tomto prístupe sa zohľadnilo odporúčanie Dvora audítorov v osobitnej správe č. 2/2003 o implementácii politiky potravinovej bezpečnosti v rozvojo-vých krajinách financovanej všeobecným rozpočtom Európskej únie21.

22. Ako vyplýva z tabuľky 2 , potravinová bezpečnosť bola stále súčasťou stratégie spolupráce ERF v 11 krajinách v rámci deviateho i desiateho ERF. Toto zameranie je dôležité, pretože tieto krajiny patria medzi štáty s najvyšším počtom ľudí trpiacich podvýživou a väčšina z nich dosahuje v celosvetovom indexe hladu22 „alarmujúce“ až „extrémne alarmujúce“ hodnoty. Približne polovica z týchto krajín tiež mešká alebo zaostáva v dosahovaní MRC1.

23. Táto tabuľka však zobrazuje aj to, že potravinová bezpečnosť, poľnohos-podárstvo a rozvoj vidieka boli vybrané za prioritné odvetvia zriedka-vejšie v rámci desiateho ERF (12 krajín) ako pri deviatom ERF (17 krajín). Tento vývoj je v rozpore s kritickou situáciou v súvislosti s dosahovaním MRC 1, ktorý patrí medzi najviac zaostávajúce miléniové rozvojové ciele, a so zvýšenou prioritou, ktorá mala byť v rámci ERF podľa očakávaní ve-novaná oblasti potravinovej bezpečnosti, keď sa rozhodovalo o posunutí zamerania smerom od národnej úrovne podpory poskytovanej z RRPB.

24. V niekoľkých krajinách, napríklad v Konžskej demokratickej republike, Sudáne, Čade, Zimbabwe, Sierra Leone a Libérii, sa podpora EÚ na po-travinovú bezpečnosť prerozdeľovala hlavne cez TPPB. Tieto krajiny sa považujú za štáty v dlhotrvajúcej kríze a účelom TPPB je podporiť pro-ces „prepojenia odstraňovania následkov katastrofy, obnovy a rozvoja“ (LRRD) alebo zasiahnuť v krajinách, kde geografický nástroj pre mimo-riadne okolnosti nefunguje, ako by mal (pozri body 29 a 30).

21 Ú. v. EÚ C 93, 17.4.2003, s. 1.

22 Celosvetový index hladu (CIH) je viacdimenzionálny štatistický nástroj vytvorený Medzinárodným výskumným ústavom pre potravinovú politiku (IFPRI) na opis situácie v príslušnej krajine. Zlučuje tri ukazovatele s rovnakou váhou: i) podiel osôb trpiacich podvýživou ako percento obyvateľstva; ii) výskyt podvýživy u detí do piatich rokov; iii) a úmrtnosť detí do piatich rokov. Krajiny sa hodnotia na stobodovej stupnici, pričom 0 predstavuje najlepšie hodnotenie („žiadny hlad“) a 100 najhoršie, avšak ani jeden z týchto extrémov sa v praxi nevyskytuje. Hodnoty do 5,0 vyjadrujú nízku mieru hladu, hodnoty medzi 5,0 a 9,9 miernu mieru hladu, hodnoty medzi 10,0 a 19,9 znamenajú vážny problém, hodnoty medzi 20,0 a 29,9 sú alarmujúce a hodnoty rovnajúce sa 30,0 a vyššie znamenajú extrémne alarmujúcu mieru hladu.

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


24


23 Konkrétne Svetová banka, FAO, Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva a tiež Komisia, ktorá uvádza, že zníženie podielu oblasti poľnohospodárstva na verejnej rozvojovej pomoci a jej nízke zaradenie medzi prioritami rozvojových krajín spôsobili zhoršenie situácie (Food security: understanding and meeting the challenge of poverty (Potravinová bezpečnosť: pochopenie a riešenie problému chudoby), s. 5, október 2009).

25. Niekoľko iných krajín, ktoré nie sú v tejto situácii, no takisto trpia chro-nicky nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou a zaostávajú alebo meškajú v dosahovaní MRC1, však získalo len malé množstvo rozvojovej pomoci EÚ v tejto oblasti alebo nezískalo žiadnu pomoc. Príkladom je Tanzánia, Zambia, Botswana, Lesotho, Gambia a Svazijsko. Rozdelenie úloh s inými rozvojovými partnermi tento stav dostatočne nevysvet-ľuje, pretože sa všeobecne uznáva23, že poľnohospodárstvu a výžive sa nevenuje primeraná pozornosť a dostatočné finančné prostriedky od darcovskej komunity.

26. Dvor audítorov uznáva, že Komisia nenesie výhradnú zodpovednosť za definovanie stratégie spolupráce ERF a výber intervenčných opatrení, ale že tieto úlohy musia prebehnúť v spolupráci s partnerskou krajinou a musia sa koordinovať a dopĺňať s ostatnými rozvojovými partnermi. Dvor audítorov však zistil, že Komisia nevenovala dostatočnú pozornosť oblasti potravinovej bezpečnosti pri navrhovaní stratégie spolupráce ERF v krajinách uvedených v bode 25, najmä v prípade desiateho ERF. V súla-de s osobitnou správou č. 2/2003 (bod 90) Dvor audítorov zastáva názor, že dokumenty o stratégii krajiny by mali explicitne obsahovať koncepciu potravinovej bezpečnosti. Toto nebolo dodržané v prípade dokumentov uvedených štátov o stratégii krajiny, ktoré neobsahujú riadne posúdenie situácie týkajúcej sa nedostatočnej potravinovej bezpečnosti, jej príčin a potrieb krajiny vo vzťahu k všetkým trom aspektom potravinovej bez-pečnosti (pozri rámček 1).

RÁMČEK1

NEDOSTATOČNÉPOSÚDENIAPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIVOVÄČŠINEDOKUMENTOVOSTRATÉGIIKRAJINY

Z desiatich preskúmaných dokumentov o stratégii krajiny sa v dvoch dokumentoch (Zambia a Konžská de-mokratická republika) nespomína alarmujúca (Zambia) a extrémne alarmujúca (Konžská demokratická repub-lika) situácia, pokiaľ ide o nedostatočnú potravinovú bezpečnosť. Dôležitosť poľnohospodárstva pre živobytie vidieckeho obyvateľstva sa vyzdvihuje v niekoľkých dokumentoch o stratégii krajiny, avšak bez toho, aby sa dala do súvisu s potravinovou bezpečnosťou, čo by umožnilo identifikovať najdôležitejšie strategické aspekty problémov nedostatočnej potravinovej bezpečnosti, rozsah, v akom si domácnosti môžu dovoliť základné potra-viny, a vplyv nedostatočnej produkcie potravinových plodín na výživový stav. Hoci všetky dokumenty o stratégii krajiny zahŕňajú časť o analýze chudoby, len v dvoch (Lesotho a Mali) sa posudzuje vplyv chudoby na prístup k potravinám. Pokiaľ ide o výživu, len v troch dokumentoch o stratégii krajiny (Mali, Tanzánia a Zambia) sa uvádza miera podvyživenosti detí do piatich rokov. Potreby a priority v oblasti potravinovej bezpečnosti sa spomínajú len zriedka a iba v dvoch dokumentoch o stratégii krajiny (Libéria a Mali) sa opisujú opatrenia potrebné na zlepšenie potravinovej bezpečnosti krajiny.

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


25

27. N a z a s a d n u t í v a l n é h o z h r o m a ž d e n i a O S N n a v y s o k e j ú r o v n i v septembri 2010 predseda Komisie Barroso oznámil, že EÚ začala ini-ciatívu MRC vo výške 1 mld. EUR financovanú z nepridelených rezerv ERF, ktorej cieľom je podporiť napredovanie tých miléniových rozvojových cieľov v štátoch AKT, ktoré sú najďalej od dosiahnutia, vrátane MRC124. Hoci je tento nový dôraz na potravinovú bezpečnosť primeraný, potvr-dzuje, že existoval priestor pre stanovenie vyššej priority počas progra-movania desiateho ERF.

24 Toto financovanie je určené pre najodhodlanejšie krajiny s najväčšími potrebami. Iniciatíva MRC má dve zložky: jednu vo výške 300 mil. EUR pre krajiny „dosahujúce dobré výsledky“ podľa záveru preskúmania dokumentov o stratégii krajiny v rámci desiateho ERF v polovici obdobia a druhú vo výške 700 mil. EUR otvorenú pre všetky krajiny ERF.

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


26


TEMATICKÝPROGRAMPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTIVHODNEDOPĹŇAERF,AVŠAKNÁVRHPOTRAVINOVÉHONÁSTROJAMÁVZHĽADOMNASÚČASNÚKOLÍSAVOSŤCIENPOTRAVÍNSVOJEOBMEDZENIA

TEMATICKÝPROGRAMPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTI

28. Rozsah TPPB bol v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým riadkom na potravinovú bezpečnosť obmedzený, čím sa zlepšila koherentnosť nástrojov vonkajšej pomoci EÚ, najmä komplementárnosť s ERF. Hlavnou črtou nového prístupu, ktorý sa uplatnil pri tematickom programe po-travinovej bezpečnosti, je jeho zameranie na regionálnu, kontinentálnu a globálnu úroveň.

29. TPPB sa využíva hlavne na podporu procesu „prepojenia odstraňovania následkov katastrofy, obnovy a rozvoja“ v krajinách s cieľom dopĺňať ope-rácie odstraňovania následkov katastrofy v rámci humanitárnej pomoci a civilnej ochrany (ECHO) a zabezpečiť preklenutie s budúcimi rozvojo-vými intervenčnými opatreniami (napr. Sudán, Sierra Leone). Predstavuje flexibilnejší zdroj financovania ako dokumenty o stratégii krajiny v rámci ERF, ktoré majú dlhý programový rámec a vo všeobecnosti obmedze-né možnosti revízie stratégie počas procesu preskúmania v polovici obdobia.

30. Prostredníctvom TPPB sa tiež zasahuje v krajinách, ktoré takisto trpia ne-dostatočnou bezpečnosťou určitých potravín, v ktorých však skutočnosť, že ERF v dôsledku politických podmienok v týchto krajinách nefunguje ako by mal, znamená, že dokument o stratégii krajiny nebolo možné vy-pracovať (napr. Somálsko a Zimbabwe), alebo kde národná vláda v praxi neuplatňuje autoritu nad celým územím (napr. Konžská demokratická republika).

31. V období viacročného indikatívneho programu 2011 – 201325 TPPB prevzal na úrovni krajín doplňujúcu úlohu. Využíva sa na poskytovanie dodatočného financovania pre určité krajiny s kriticky nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou, ktoré si však nezvolili potravinovú bezpeč-nosť za prioritné odvetvie v rámci desiateho ERF. Komisia je v súčas-nosti pripravená prideliť takýmto krajinám finančné prostriedky v rámci TPPB, ak je pre ich vládu potravinová bezpečnosť prioritou a ak existuje pravdepodobnosť, že v budúcom programovom období, ktoré začne v roku 2014, túto oblasť zvolia za prioritu pre spoluprácu s EÚ. Z tohto prístupu vyplýva skutočnosť, že potravinová bezpečnosť a/alebo súvi-siace oblasti boli zvolené za prioritné odvetvia v rámci desiateho ERF zriedkavejšie, ako sa očakávalo po ukončení RRPB (pozri body 23 a 25).

25 Európska komisia, dokument C/2010/9263, 21.12.2010.

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


27

POTRAVINOVÝNÁSTROJ

32. Účelom potravinového nástroja bolo zabezpečiť rýchlu reakciu na krízu v rokoch 2007 – 2008 spôsobenú kolísavými cenami potravín v rozvo-jových krajinách. Vzhľadom na značné prípravné práce, ktoré musela Komisia zabezpečiť, a medziinštitucionálne postupy potrebné na zave-denie nástroja, je zriadenie potravinového nástroja za desať mesiacov významným úspechom Komisie26. Na druhej strane, v situácii medzi-národnej krízy sa v priebehu desiatich mesiacov môže mnoho zmeniť a ceny potravín v skutočnosti prudko klesli v druhej polovici roku 2008, pred začatím implementácie potravinového nástroja (pozri graf 6).

33. Potravinový nástroj bol okrem toho naprogramovaný len na krátke ob-dobie (2008 až 2010), hoci sa uznalo, že „všetky informácie o vyhliad-kach na trhoch s potravinami vedú k záveru, že vysoká nestálosť cien potravín bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch“27. A skutočne, hoci ceny potravín v druhej polovici roku 2008 prudko klesli, odvtedy znovu neustále rastú a v prvých mesiacoch roku 2011 dosiahli nové rekordné výšky (pozri graf 6). Vyvoláva to pochybnosti o tom, či bola jednorazová ad hoc reakcia na zvýšenie cien potravín správnym riešením, keď sa zdá, že nárast cien pravdepodobne nie je krátkodobým šokom, ale súčasťou zreteľného dlhodobého vzostupného trendu.

26 Po oznámení Komisie z 20. mája 2008 „Riešenie problematiky rastúcich cien potravín – Usmernenia pre opatrenia EÚ“ (KOM(2008) 321 v konečnom znení z 20. mája 2008) a uznesení Európskeho parlamentu z 22. mája 2008 o zvyšovaní cien potravín v EÚ a v rozvojových krajinách (P6_TA(2008)0229) bolo 16. decembra 2008 prijaté nariadenie (ES) č. 1337/2008. 30. marca 2009 Komisia prijala rozhodnutie o implementácii potravinového nástroja.

27 Odôvodnenie (1) nariadenia (ES) č. 1337/2008.

GRAF6

INDEXCIENPOTRAVÍNFAOVOBDOBÍ2002–2011

Zdroj: Mesačné indexy FAO skutočných cien potravín, január 2002 až september 2011.

2002 – 2004 = 100

80

100

120

140

160

180

200

220

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


28


34. Hoci zdôvodnením zriadenia potravinového nástroja bolo, že bude dopĺ-ňať existujúce nástroje EÚ v oblasti rozvojovej politiky najmä preklenutím doby od poskytnutia okamžitej pomoci do nadviazania strednodobej až dlhodobej rozvojovej spolupráce28, neodráža sa to v harmonograme stanovenom pre potravinový nástroj. Intervenčné opatrenia sa mali začať v období 2009 – 2010. Pokiaľ ide o rozvojovú spoluprácu EÚ, vzniká tak medzera v dĺžke minimálne dvoch rokov do nového programového ob-dobia pre dlhodobejšiu rozvojovú spoluprácu stanovenú v dokumentoch o stratégii krajiny v rámci ERF. Dlhšie obdobie implementácie by bolo vhodnejšie vzhľadom na ciele potravinového nástroja.

INTERVENČNÉOPATRENIAEÚSÚPREPOTREBYAPRIORITYKRAJÍNRELEVANTNÉ,NOZANEDBALASAVÝŽIVA

35. Dvor audítorov preskúmal, či v šiestich kontrolovaných krajinách, kde boli potravinová bezpečnosť, poľnohospodárstvo alebo rozvoj vidieka zvolené za prioritné odvetvie v rámci deviateho a desiateho ERF29, inter-venčné opatrenia EÚ:

a) riešili potreby a priority krajiny vo vzťahu k trom aspektom potravinovej bezpečnosti;

b) boli zamerané na najzraniteľnejšie skupiny. Relevantnosť 22 preskúmaných intervenčných opatrení bola hodnotená na základe metodiky Komisie v ob-lasti monitorovania orientovaného na výsledky (ROM) (pozri prílohu V). Bodové hodnotenie je uvedené v prílohe VI.

TRIASPEKTYPOTRAVINOVEJBEZPEČNOSTI

36. Vo všetkých šiestich krajinách boli intervenčné opatrenia financované z ERF a zo všeobecného rozpočtu relevantné pre potreby a priority sta-novené v národných stratégiách na zníženie chudoby a v stratégiách pre odvetvia súvisiace s bezpečnosťou. Celkovo bola v centre pozornosti do-stupnosť potravín a prístup k nim. Výžive sa venovala len malá pozornosť.

28 Odôvodnenie (2) a článok 1 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1337/2008.

29 Burundi, Eritrea, Etiópia, Malawi, Niger a Rwanda.

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


29

DOSTUPNOSŤPOTRAVÍN

37. Pokiaľ ide o dostupnosť, cieľom intervenčných opatrení je podporiť úsi-lie príslušných krajín zväčšiť produkciu potravinových plodín zvýšením produktivity, najmä častejším a lepším využívaním základných poľnohos-podárskych vstupov (hlavne kvalitnejších osív a hnojív), diverzifikáciou poľnohospodárstva, malými projektmi zavlažovania, udržateľným ria-dením prírodných zdrojov (napr. vody) a lepším prístupom k vidieckym úverom a poradenským službám. V Etiópii, Malawi a Nigeri sa podpora poskytovala aj na národné mechanizmy prevencie a riadenia krízy (pozri rámček 2).

38. Stratégie spolupráce v rámci deviateho a desiateho ERF neposkytujú riešenie aspektu dostupnosti v Etiópii, hoci sa v dokumente o stratégii krajiny uznáva, že zvýšenie poľnohospodárskej produktivity a produkcie je pilierom stratégie vlády v oblasti potravinovej bezpečnosti a plánu zrýchleného udržateľného rozvoja na odstránenie chudoby (PASDEP), ktorým sa dosiahne dlhodobá potravinová bezpečnosť a hospodársky rast. Program poľnohospodárskeho rastu (AGP) okrem toho podporu-je len malý počet poskytovateľov pomoci a program tak čelí výraznej medzere vo financovaní. Komisia financovala niektoré projekty mimo-vládnych organizácií z rozpočtového riadku vzťahujúceho sa na potra-vinovú bezpečnosť a v rámci potravinového nástroja, boli to však len krátkodobé reakcie vykonané v malom meradle, ktoré neboli úmerné potrebám krajiny.

RÁMČEK2

DOSTUPNOSŤPOTRAVÍN

Strategickými prioritami Malawi je stimulovať poľnohospodársku produkciu diverzifikáciou smerom k plodinám odolnejším voči suchu, zavlažovanie v malom meradle a lepšie fungovanie národnej agentúry pre potravinové rezervy. EÚ a ostatní rozvojoví partneri podporujú program dotácií na poľnohospodárske vstupné zdroje (FISP), ktorý je najväčším vládnym programom krajiny a predstavuje 10 % štátneho rozpočtu. V rámci tohto programu sa malým poľnohospodárom a poľnohospodárom produkujúcim pre vlastné potreby, ktorí predstavujú 90 % obyvateľstva, poskytuje dotované hnojivo a vylepšené kukuričné semená. Vďaka tomuto opatreniu sa zvýšila produkcia kukurice a krajina sa v posledných štyroch rokoch stala sebestačnou v pestovaní kukurice.



30


PRÍSTUPKPOTRAVINÁM

39. Účelom intervenčných opatrení je zlepšiť ekonomický, fyzický a soci-álny prístup k potravinám. Spravidla sa v rámci nich podporuje rozvoj poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych činností prinášajúcich zisk, rozvoj organizácií poľnohospodárov a skvalitňovanie vidieckej in-fraštruktúry, najmä ciest a trhovísk. Komisia podporuje aj intervenčné opatrenia záchrannej siete, napríklad programy verejných prác, ktoré domácnostiam, ktoré vlastnia len malý pozemok alebo nevlastnia žiadnu pôdu, poskytujú príležitosti na zisk. Pre najzraniteľnejšie domácnosti, často bez schopnosti vykonávať akúkoľvek prácu, Komisia podporuje programy sociálneho transferu, z ktorých sa poskytujú nepríspevkové peňažné prevody (napr. v Etiópii a Rwande) (pozri rámček 3).

VÝŽIVA

40. V žiadnej zo šiestich kontrolovaných krajín sa problematika výživy nerieši v stratégiách spolupráce a intervenčných opatreniach v rámci deviate-ho a desiateho ERF. Vyvoláva to znepokojenie najmä v prípade Etiópie, Eritrey, Malawi a Nigeru, krajín, ktoré si všetky zvolili potravinovú bez-pečnosť za prioritné odvetvie pre spoluprácu s EÚ30 a kde bez primera-nej pozornosti všetkým trom aspektom potravinovej bezpečnosti nie je možné dosiahnuť pokrok.

30 Burundi a Rwanda si za prioritné odvetvie stanovili rozvoj vidieka.

RÁMČEK3

PRÍSTUPKPOTRAVINÁM

V Etiópii sa prostredníctvom programu produktívnej záchrannej siete (PPZS) zabezpečujú predvídateľné a stabil-né prevody hotovosti a potravín 8,3 miliónom príjemcov v oblastiach s chronickým nedostatkom potravín, aby sa tak zlepšil ich prístup k potravinám a znížila závislosť krajiny od núdzovej potravinovej pomoci. Uskutočnenie prevodov je podmienené účasťou príjemcov na programoch verejných prác, s výnimkou zraniteľných skupín, pri ktorých na vykonanie prevodu nemusí byť splnená žiadna podmienka. Náklady na PPZS v období 2005 – 2014 predstavujú 3 600 mil. USD a financujú ich hlavne rozvojoví partneri.

V Rwande sa v rámci programu podpory odvetvového rozpočtu týkajúceho sa sociálnej ochrany a financovaného z desiateho ERF podporuje implementácia stratégie sociálnej ochrany. Jedným z cieľov tejto stratégie je zaviesť systém programov nepríspevkových peňažných prevodov, ktoré: a) starším ľuďom a ich domácnostiam poskytujú garantovaný minimálny príjem; b) najzraniteľnejším rodinám, ktoré nedostávajú podporu z iných programov peňažných prevodov, poskytujú základnú finančnú pomoc; c) a vláde umožnia rýchlo a účinne zareagovať na núdzové situácie.

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


31

41. S výnimkou Malawi a Nigeru sa okrem toho v rámci tematických progra-mov financoval len malý počet intervenčných opatrení. Nedostatočná pozornosť a financovanie pre oblasť výživy nie je novou črtou vonkajšej pomoci EÚ. Na túto otázku sa upozornilo už v júli 2004 v hodnotení RRPB31 a v septembri 2009 v preskúmaní TPPB v polovici obdobia32. Vzhľa-dom na škodlivé účinky podvyživenosti je tento problém mimoriadne znepokojujúci (pozri bod 5).

42. Vlády týchto šiestich krajín nekládli boj proti podvýžive dostatočne do popredia a stratégie a programy v tejto oblasti začali vypracúvať až od obdobia 2007 – 200933. Komisia nebola iniciatívna v podnecovaní vlád zriaďovať takéto stratégie a programy v skoršej fáze a zvyšovať príležitosti pre podporu EÚ. Dokumenty o stratégii krajiny v rámci deviateho a de-siateho ERF sú slabé, pokiaľ ide o hodnotenie chronickej podvyživenosti. Hoci v niektorých dokumentoch o stratégii krajiny sa tento problém spomína, neobsahujú analýzu príčin, potrieb a priorít, ktoré treba riešiť.

43. Ani Komisia nevyužíva politický dialóg s partnerskými vládami, aby nasto-lila problém podvýživy. Toto môže byť zložitejšie v niektorých krajinách, kde sú hlad a podvýživa politicky veľmi citlivými oblasťami a vlády nie sú ochotné angažovať sa v týchto otázkach s rozvojovými partnermi (napr. Eritrea a Niger). Je to však možné v krajinách, s ktorými sa vedie dobrý politický dialóg, konkrétne tam, kde boli zavedené rámce dialógu v súvislosti s programami rozpočtovej podpory (napr. Rwanda).

44. Komisia prednedávnom predložila viacero iniciatív na lepšie riešenie otázky výživy. V marci 2010 prijala oznámenie, na základe ktorého sa zavádza komplexný prístup k riešeniu potravinovej bezpečnosti (pozri bod 11). Zdôrazňuje sa v ňom rozsah podvýživy a ako prioritu podpory EÚ stanovuje formuláciu politík a stratégií v oblasti výživy a zriadenie koordinačných mechanizmov medzi odvetviami poľnohospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania a sociálnej ochrany. Komisia takisto vydala usmernenie pre svojich zamestnancov k tomu, ako začleniť oblasť vý-živy pri programovaní pomoci a koncipovaní intervenčných opatrení34, a v roku 2010 zriadila špecializovaný tím technickej pomoci na posky-tovanie poradenstva.

31 Tematické hodnotenie politiky potravinovej pomoci a riadenia potravinovej pomoci a špeciálnych operácií na podporu potravinovej bezpečnosti, júl 2004.

32 Tematický program potravinovej bezpečnosti, hodnotenie v polovici obdobia (2007 – 2009), záverečná správa, september 2009.

33 Malawi prijalo svoju národnú stratégiu v oblasti výživy v roku 2007 a Etiópia v roku 2008. V Rwande bol v roku 2009 zriadený národný núdzový program na odstránenie podvýživy a vytvorená pracovná skupina pre oblasť výživy. Niger má od roku 2007 národný pohotovostný plán týkajúci sa prevencie kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti a výživy. V Burundi bola nedávno na iniciatívu Svetového potravinového programu zriadená pracovná skupina, ktorá má za úlohu vytvoriť národné fórum o potravinovej bezpečnosti a výžive. V národnej stratégii Eritrey pre oblasť potravinovej bezpečnosti sa berie na vedomie problém podvýživy, no pozornosť sa zameriava na prístup a dostupnosť.

34 Rámcová poznámka „Zlepšenie prínosu EK v boji proti podvýžive matiek a detí a proti ich príčinám“ (Améliorer la contribution de la CE à la lutte contre la malnutrition maternelle et infantile ainsi que ses causes), január 2009.

http://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/enhttp://www.fao.org/hunger/basicdefinitions/en


32


45. V tých prípadoch, keď Komisia poskytla podporu na oblasť výživy, pomoc sa spravila prerozdeľovala buď cez systém OSN alebo vo väčšine prípadov prostredníctvom projektov mimovládnych organizácií. Ciele projektov sa týkajú prevencie a zisťovania podvýživy v domácnostiach a komunitách. Projekty zahŕňajú činnosti ako vzdelávacie stretnutia o spestrení stravy, kurzy varenia, komunitné vývarovne a bylinné záhrady, školské záhrady, meranie detí a komunitné centrá pre dodatočné stravovanie. V rámci niektorých projektov sa problém podvýživy rieši buď pomocou prístupu komunitnej starostlivosti (CBT )35 alebo zdravotníckymi službami. Ďalšie projekty riešia podvýživu v mestách inovatívnymi prístupmi, napríklad biointenzívnym záhradkárstvom a mliekarenskou malovýrobou (pozri rámček 4).

ZAMERANIENANAJZRANITEĽNEJŠIESKUPINY

46. V krajinách, kde väčšina obyvateľov závisí od poľnohospodárstva pro-dukujúceho pre vlastné potreby a čelí nedostatočnej potravinovej bez-pečnosti, je výzvou zamerať sa na tých, ktorí podporu potrebujú najviac. Rozvojové krajiny často nemajú k dispozícii spoľahlivé demografické a finančné informácie o jednotlivých domácnostiach a chýba im admi-nistratívna kapacita na implementáciu postupov zameriavania. Existuje aj r iziko, že zameranie vládnych programov vychádza z kritérií , ktoré nesúvisia s chudobou. Niektorí ľudia v najväčšej núdzi môžu byť vylúče-ní z komunitných projektov z dôvodov, akým je ich nízke spoločenské postavenie alebo vzdialenosť ich domovov.

35 V spoločnom vyhlásení Svetovej zdravotníckej organizácie, Svetového potravinového programu, systémového stáleho výboru OSN pre výživu a Detského fondu OSN o komunitnom riadení ťažkej akútnej podvyživenosti sa vysvetľuje, že: „veľký počet detí trpiacich ťažkou akútnou podvyživenosťou možno liečiť v ich komunitách bez toho, aby ich bolo nutné prijať do zdravotníckeho zariadenia alebo liečebného stravovacieho centra. Komunitný prístup zahŕňa včasné zistenie ťažkej akútnej podvyživenosti v komunite a poskytnutie starostlivosti pre osoby bez zdravotných komplikácií v ich domovoch pomocou liečebných potravín pre okamžité použitie alebo iných výživných potravín.“

RÁMČEK4

VÝŽIVA

„Zelené zdravie – domáce záhradkárstvo na zvýšenie produkcie potravín medzi najzraniteľnejšími domácnos-ťami“ je projekt mimovládnej organizácie financovaný z potravinového nástroja vo vidieckej oblasti v okrese Zomba v Malawi. Projekt je zameraný na 5 000 zraniteľných ľudí trpiacich vírusom imunitnej nedostatočnosti/syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS), ktorí obzvlášť trpia v prípade nedostatočného príj

2012 - europarl.europa.eu · OSN pre výživu poľnohospodárstvo (FAO), 1996. 2 Podvyživenosť...

Documents

Transcript of 2012 - europarl.europa.eu · OSN pre výživu poľnohospodárstvo (FAO), 1996. 2 Podvyživenosť...