13. KRIMINALISTICKÁ BALISTIKA

1. Vysvetlite pojem balistika v kriminalistikeBalistika je odborom mechaniky, zaoberajúci sa otázkami pohybu telies v prostredí, ktoré týmto telesám kladie určitý                             

odpor. Jednou z hlavných úloh kriminalistickej balistiky je na základe skúmania stôp na zasiahnutom objekte a nájdenom strelive                                 identifikovať zbraň, ktorá bola použitá a učiť stanovište strelca. Kriminalisticko­technické balistické skúmanie prichádza do úvahy                           vtedy, keď bola použitá strelná zbraň a výsledkom streľby bola ujma na zdraví, alebo na životoch ľudí, alebo táto hrozila, prípadne                                       bola spôsobená škoda na majetku. S tým súvisí aj neoprávnená držba, nosenie a používanie zbrane, aj keď ku škodám na majetku                                       alebo ohrozeniu života nedošlo. Ďalej je preverovaná aj možnosť, či zbraň nebola použitá v súvislosti so spáchaním doteraz                                 neobjasneným trestným činom. Riešia sa aj otázky mechanizmu vzniku kriminalistických stôp v priebehu výstrelu, otázky dráhy                             strely a účinky zásahu.

Kriminalistická balistika je metóda kriminalistickej techniky, ktorá sa zaoberá skúmaním zbraní, streliva, ich súčastí,                         objektov zasiahnutých streľbou, zákonitosťami vnútornej, prechodovej, vonkajšej a terminálnej balistiky s cieľom zistiť skupinovú                         príslušnosť zbrane, identifikovať ju a objasniť všetky okolnosti súvisiace s jej použitím v súvislosti s kriminalisticky relevantnou                               udalosťou.

 Z pohľadu skúmania pohybu strely môžeme balistiku rozdeľujeme na tieto základné oblasti :­ vnútorná balistika ­ zaoberá sa pohybom strely v hlavni až do okamihu, kedy strela opustí ústie hlavne, procesom výstrelu a                                       vznikom zmien (stôp zobrazení) vonkajšej štruktúry časti zbrane, ktoré sa dostávajú do kontaktu so strelou i s nábojnicou. Skúma                                   častice látok uvoľnené zo zbrane a náboja, spálené častice traskaviny a streliviny, častice kovov, z ktorých sú strely, nábojnice,                                   zbrane vyrobené,­ prechodová balistika ­ zaoberá sa pohybom strely bezprostredne po opustení hlavne, pokiaľ na ňu ešte pôsobia uvoľnené                                 plyny. Dej výstrelu sprevádza zvukový, svetelný a tepelný efekt, ktorý spôsobuje opal a odymenie,­ vonkajšia balistika ­zaoberá sa skúmaním pohybu strely po celej dráhe letu strely po balistickej krivke až do nárazu na                                     prekážku ale i pohybom po odraze od prekážky. Počas letu na strelu pôsobí odpor prostredia, ktoré ma vplyv na jej dráhu,                                       rýchlosť a energiu.­ terminálna balistika – zaoberá sa pohybom strely v cieli a jej významnou súčasťou je skúmanie ranivosti a smrtiaceho účinku                                     strely.

2. Charakterizujte objekty skúmania kriminalistickej balistikyMedzi objekty skúmania, ktorými sa kriminalistická balistika zaoberá patria :

a. strelné zbrane všetkého druhu, t.j. vyrobené priemyselne alebo zhotovené ručne trebárs i primitívnym spôsobom,

b. strelivo všetkého druhu (nábojnice, strely),

c. predmety so stopami zásahu a účinku strely :

● vstrel t.j. miesto kadiaľ strela vnikla do objektu,

● výstrel t.j. miesto kadiaľ strela z objektu vyšla,

● priestrel t.j. strelný kanál spájajúci vstrel a výstrel,

● nástrel t.j. miesto, kde sa strela od objektu odrazila,

● zástrel t.j. miesto, kde strela v objekte uviazla.

a. predmety so stopami tzv. vedľajších produktov výstrelu (plameň, popálenina, dym, spálené i nespálené zrnká strelného                           

prachu).Rozdelenie zbraní z kriminalistického hľadiska :

a. palné (pištole, revolvery, flobertky, malorážky, brokovnice, guľovnice, pušky, samopaly a podobne)

b. plynové (vzduchovky, plynovky)

c. mechanické (prak, luk)

d. expanzné prístroje (vstreľovacie, tvarovacie, štartovacie, jatočné)

e. zvláštne (k vystreľovaniu pyrotechnických striel a chemických látok)

f. nedovolené (zákerné)   – maskované, ako tužka, dáždnik, palica

                         ­ prispôsobené na ťažké zranenia                   ­ zbrane s tlmičom .

Palné zbrane ­ strela je uvádzaná do pohybu energiou, ktorá vzniká zhorením strelného prachu na základe princípu zapálenia                                 prachu. Podľa účelu použitia ich delíme : na vojenské, lovecké, športové, krátke, dlhé. Podľa konštrukcie na jednoranové,                               opakovacie, automatické, poloautomatické.Plynové zbrane­ strela je uvádzaná do pohybu stlačeným vzduchom, alebo plynom.Expanzné prístroje – nevystreľuje sa z nich strela, ale tŕň, ktorý pôsobí do určitej vzdialenosti od ústia. K dosiahnutiu                                   žiadaného účinku musí nastať kontakt ústia s objektom, na ktorý má pôsobiť. Tŕň je uvádzaný do pohybu vystrelením nábojky.                                   (slepý náboj ).Strelivo používajú všetky druhy ručných strelných zbraní. V súčasnej dobe ako strelivo sa používajú náboje. Náboje sa                               rozdeľujú na guľové a brokové. Guľové náboje sú náboje s jednou strelou, ktoré sa používajú zásadne do guľových zbraní s                                     drážkovaným vývrtom hlavne (puška, pištoľ, revolver). Guľové náboje používajú zásadne kovovú nábojnicu, ktorej tvar                         zodpovedá nábojovej komore.Nábojnica je puzdro, ktoré spája všetky časti náboja do jedného celku a slúži k utesneniu nábojovej komory pri výstrele. Môžu                                     byť kovové alebo kombinované z kovu, papiera alebo plastickej hmoty. Podľa tvaru rozoznávame valcové, alebo kužeľové, tvaru                               fľaše so súženým hrdlom alebo rovné. Podľa dna sa dajú rozlíšiť nábojnice na okrajové (s okrajom prečnievajúcim cez priemer                                   tela), bezokrajové (majú drážku pre vyťahovač), s dosadacím nakrúžkom (bezokrajové, ktoré majú nad drážkou nákružok, ktorým                             dosadá do nábojovej komory ).Strela je predmet, ktorý pri výstrele opúšťa hlaveň. Svojou konštrukciou je prispôsobený k dosiahnutiu potrebného účinku.                             Jednotná strela podľa konštrukcie môže byť bezplášťová, poloplášťová, celoplášťová, expanzívna, alebo špeciálna. Hromadnú                       strelu tvorí v jednej nábojnici uzatvorený väčší počet striel (brokov), ktoré sa po výstrele pohybujú relatívne samostatne v tzv.                                   brokovom roji.Prachová náplň (pri výstrele sa chemickou reakciou) horením uvolní energiu, ktorá uvádza strelu do pohybu. Zdroj energie v                                 nábojnici tvorí tzv. bezdymový prach. Je to strelivina koloidného typu na báze želatinovej nitrocelulózy, obsahujúca prímesy                             stabilizátorov, zmäkčovadiel, želatinátorov, minerálnych prímesí a pod. Je trikrát účinnejšia ako čierny prach a pri výstrele vzniká                               oveľa menšie množstvo povýbuchových splodín.Zápalka obsahuje zmes traskavín a pomocných látok, ktoré reagujú na náraz a využíva sa k iniciácii strelného prachu.                                 Rozoznávame zápal ihlový, kde zápalka je uložená vo vnútri nábojnice tesne u jej dna a kolmo k jej osi. Zapaľovacia ihla                                       prechádza radiálne stenou nábojnice. Na vyčnievajúcu časť pôsobí úder kohútika. Používa sa len v historických zbraniach. ­                               zápal stredový, v stredovej časti dna nábojnice je sedlo, do ktorého je vlisovaná zápalka vyhotovená zväčša z mosadzného                                 plechu. Má tvar klobúčika a je to v súčasnosti najvyužívanejšie konštrukčné riešenie. ­ okrajový zápal, zápalná zmes je uložená                                   po celom obvode dutého okraja dna nábojnice. Úderník dopadá excentricky na okraj nábojnice. Tento spôsob zápalu využívajú                               náboje do malokalibroviek, flobertiek, poplašných zbraní.

3. Vysvetlite postup pri vyhľadávaní balistických stôpVyhľadávanie balistických stôp je neoddeliteľnou súčasťou kriminalistickej praxe a predpokladom úspešnej                   kriminalisticko­balistickej expertízy je dokonalé ohľadanie miesta činu a dokumentácia výsledkov ohľadania. Zbrane sa                       najčastejšie vyhľadávajú na mieste kriminalistický relevantnej udalosti, na trase úteku páchateľa, pri osobných a domových                           prehliadkach a pod. vyhľadávanie vystrelených nábojníc a striel je pomerné náročný proces. V čase ohľadania vo viacerých                               prípadoch nie je známe stanovište strelca, smer streľby, niekedy ani pôvodná poloha zasiahnutého objektu. Niekedy je potrebné                               prehľadávať aj veľké priestranstva vzhľadom na relatívnosť dostrelu. K vyhľadávaniu nábojníc a striel sa pristupuje vždy po                               vyhodnotení situácie na mieste samotnom. Je vhodné a efektívne k vyhľadávaniu nábojníc v zložitom a neprehľadnom teréne                               využiť špeciálne vycvičených služobných psov. Taktiež je možné použiť k vyhľadávaniu nábojníc a striel i detektory kovových                               predmetov. Využitie detektorov kovových predmetov je obmedzené, vzhľadom na ich citlivosť a charakter hľadaných objektov.                           Pokiaľ je možné vymedziť malý priestor pre vyhľadavanie tak je možné využiť aj silný magnet (v prípade oceľových nábojníc a                                     striel), alebo priestor rozdeliť na menšie priestory a postupne ich prehľadávať. V danom prípade povrch terénu sa prehľadáva                                 podrobným skúmaním z malej vzdialenosti. Ak hľadáme vystrelené nábojnice v snehu, je treba roztopiť snehovú pokrývku,                             

nakoľko teplá nábojnica sa prepadá pod povrch a nie je možné určiť v akej je hĺbke. Obdobná je situácia aj pri vyhľadávaní                                         odrazených striel.

Pri vyhľadávaní objektov, ktoré mohli byť zasiahnuté účinkami strelných zbraní je treba zamerať pozornosť na osoby,                             ktoré môžu mať na tele stopy po strelných poraneniach, ako aj stopy po splodinách výstrelu. Tieto stopy sa môžu nachádzať na                                       ich odevných súčiastkach, poprípade na iných objektoch (pes, aktovka, auto), ktoré nemusia zostať po streľbe na mieste na                                 ktorom boli zasiahnuté.

Pozornosť je potrebné venovať aj prostriedkom, ktoré slúžili na laboráciu nábojov. Tieto sa nemusia nachádzať len u                               strelca ale aj u iných osôb, od ktorých ich mohol strelec získať.

4. Vysvetlite postup pri zaisťovaní balistických stôp.Objekty kriminalistickej balistiky pri ich zaisťovaní je potrebné presné zadokumentovať na mieste ich nálezu. Pred                           

zaistením je potrebne určiť prioritu zaistenia iných druhov kriminalistických stôp ako sú stopy pachové, daktyloskopické,                           biologické, mikrostopy a ďalšie. Ručné strelné palné zbrane sa najčastejšie zaisťujú pri osobnej alebo domovej prehliadke, na                               mieste činu, na trase úteku páchateľa a pod. V rámci ohľadania miesta, kde bola zbraň nájdená, sa najprv miesto opíše s                                       dôrazom na polohu nájdenej zbrane, zbraň sa označí a fotografický sa zadokumentuje vrátane detailných záberov s priloženým                               meradlom. Dokumentuje sa aj poloha jednotlivých ovládacích prvkov, stav zbrane, výskyt stôp na zbraní (krvi, farby, nečistôt) a v                                   jej okolí. Poloha zbrane sa zameria a nakreslí do náčrtu pre potreby vyhotovenia plánu. Počas vykonávania uvedených činností                                 sa zásadne so zbraňou nemanipuluje.

V prípade, že zbraň je nabitá po ohľadaní a dokumentácii je potrebné ju opatrne vybiť, čiže vybrať z nej zásobník,                                     odstrániť náboj z nábojovej komory, náboje a nábojnice z valcového zásobníka revolvera a podobne. Predtým však musíme                               presne poznamenať polohu valca, označiť v ktorej komore bol náboj alebo nábojnica. Ak je zásobník odnímateľný nie je vhodné                                   náboje z neho vyberať. Keď nie je možné zbraň vybiť alebo pri jej vybíjaní by sa poškodili dôležité stopy, zasielajú sa na                                         kriminalistické skúmanie v pôvodnom stave, pričom sa urobia bezpečnostné opatrenia, aby počas ich prepravy nedošlo k                             výstrelu, ako aj opatrenia na zamedzenie vzniku škodlivých následkov v prípade nepredpokladaného výstrelu. Vybitá zbraň sa už                               na mieste zabalí, najlepšie do čistého papiera alebo vrecúška, zásobníky a náboje sa balia zvlášť tak, aby nemohlo pri preprave                                     dôjsť k ich vzájomnému poškodeniu alebo strate. Zaisťujú sa všetky zásobníky a náboje. Ak zbraň bola nájdená v obale (puzdro,                                     aktovka) zaisťuje sa aj obal.

Vystrelené nábojnice a strely sa nachádzajú na miestach kriminalisticky relevantných udalostí. Miesta nálezu sa                         označia, zdokumentujú. Nábojnice a strely sa nečistia, zabalia sa každá zvlášť. V prípade streľby hromadnou zbraňou sa zaisťujú                                 aj zátky, krytky, zvyšky chrániča brokov z plastických hmôt a podobne. Strely uviaznuté v zasiahnutom objekte je potrebné zaistiť                                   tak, aby nedošlo k ich ďalšiemu poškodeniu. ( podľa možnosti časť objektu oddeliť i so strelou). Pri drobivých materiáloch (hlina,                                     murivo) vydrobiť okolitý materiál, pričom je nutné vylúčiť kontakt strely s kovovými nástrojmi. Z tela osôb vyberá strely lekár.

Objekty zasiahnuté streľbou sa zaisťujú zásadne v originály a celé. Odev sa v prípade vlhkosti vysuší, nepráši sa a                                   chráni sa pred znečistením. V dokumentácii sa vyznačia stopy streľby, prípadne aj ich orientácia vzhľadom na stanovište strelca.                                 Ak bol rozmerný objekt zasiahnutý hromadnou strelou môžeme zreteľne (kriedou) vyznačiť miesto zásahu jednotlivých brokov a                             celý objekt vyfotografovať s priloženým meradlom s udaním zistených vzdialeností ako vo vodorovnom, tak aj vo zvislom smere                                 dvoch najvzdialenejších zásahov brokového roja. Broky, ktoré uviazli v prekážke, prenikli prekážkou alebo sa od nej odrazili sa                                 zaisťujú až po odfotografovaní.

5. Vysvetlite, čo sa zaisťuje a určuje krimin. ­ identif. skúmaním ručných strelných zbraníV rámci kriminalisticko­identifikačného skúmania ručných strelných palných zbraní  sa zaisťuje a určuje:

● či podozrivý predmet je strelnou zbraňou,

● druhová alebo skupinová príslušnosť zbrane (druh, značka, pôvod, doba výroby, výrobca, skušobná inštitúcia, ktorá

overovala technické vlastnosti, druh dodatočnej úpravy, alebo opravy),● technické vlastnosti zbrane (konštrukcia, stupeň automatizácie mechanizmu),

● spôsobilosť k streľbe, presnosť streľby,

● činnosť mechanizmov, spôsob jej ovládania, odpor spúšťa, činnosť poistiek, závady na súčiastkach a ich opotrebovanosť,

možnosť nežiadúceho výstrelu, úroveň ošetrovania, použiteľnosť optických pomôcok (druh zameriavacieho ďalekohľadu ajeho technické vlastnosti, druh optických zariadení pre streľbu za znížených svetelných podmienok), technické vlastnostipomôcok na utlmenie zvukového efektu výstrelu (druh použitého tlmiča výstrelu a jeho výrobcu, účinnosť utlmeniazvukového efektu), dobu poslednej streľby, príčinu trvalej deformácie,

● totožnosť zbrane podľa vystrelených nábojníc a striel,

● skutočnosti charakterizujúce streľbu (stanovište strelca, smer a dráhu strely, počet a poradie výstrelov, a pod.), či konkrétna

zbraň nebola použitá v minulosti pri spáchaní trestného činu.

6. Vysvetlite identifikáciu zbraní podľa vystrelených nábojníc a strielAk sa zbraň považuje za nástroj, ktorý v styku s nábojnicou vytvára na jej povrchu stopy, tak princíp vzniku takýchto

stôp je rovnaký, ako stôp mechanoskopických . Z funkcie ručných strelných palných zbraní je známe, že po stisnutí spúšte sauvolní úderník, ktorého zápalník udrie na zápalku na dne nábojnice. Obsah zápalky sa vznieti, zapáli vlastnú prachovú náplň, ktorávyvinie veľké množstvo plynov, čím je strela vytláčaná veľkou rýchlosťou z hlavne a spätný tlak plynov pritlačí nábojnicu do lôžkapre dno nánojnice. Uvedeným procesom vzniknú na strele i nábojnici charakteristické znaky, nakoľko jednotlivé časti zberane,ktoré sa dostali do kontaktu s nábojnicou a strelou majú sami na svojom povrchu individuálne znaky, ktoré vznikli pri výrobe,opotrebovaní, čistení – úderníka, ­ lôžka pre dno nábojnice, ­ vyťahovača resp. jeho záchytky, ­ vyhadzovača.Odchýlky úderu sú typickým znakom zbrane z ktorej bola nábojnica vystrelená. Pre identifikáciu zbrane je dôležitý ako tvar, tak aj                                     veľkosť a umiestnenie tejto stopy. Tvary lôžok pre dno nábojnice majú svoje vlastné a zvláštne usporiadanie predovšetkým vo                                 vybraní pre vyťahovač, vyhadzovač a veľakrát sú charakteristické pre príslušnú zbraň. Záchytka vyťahovača zanecháva                         typickú stopu v dráhe a na prednom okraji dna nábojnice. Z tvaru a umiestnenia tejto stopy môžeme usúdiť aj typ použitej zbrane.                                         Stopa vyhadzovača vystrelených nábojníc je umiestnená na dne nábojnice neďaleko hrany obruby. Tvar a poloha stopy                             vyhadzovača je jednou z najdôležitejších stôp na nábojnici a umožňuje určenie druhu použitej zbrane. Hrany nábojovej komory                               zanechávajú stopy na nábojnici po jej dorazení do nábojovej komory. Stopy okienka vyhadzovača vznikajú na plášti nábojnice                               vtedy, ak sa nábojnica otrie o ostrú hranu okienka. Stopy vývodu zásobníka resp. jeho hrán sú vyznačené na protiľahlých                                   stranách plášťa nábojnice a identifikačný význam majú len vo výnimočných prípadoch. Pre jednotlivé druhy a systémy ručných                               strelných palných zbraní sú charakteristické nielen tvary a veľkosti uvedených stôp, ktoré vznikajú pri výstrele na nábojnici.                               Veľký význam má tiež vzájomná poloha niektorých stôp, predovšetkým uhol medzi stopou vyťahovača a stopou vyhadzovača.

Po zaistení podozrivej zbrane zodpovedajúcich parametrov je potrebné s touto zbraňou vykonať pokusnú streľbu, pokiaľ jemožné rovnakým druhom streliva, pričom získame porovnávaciu strelu a nábojnicu. Stopy na nábojnici z miesta činu a stopy nanábojnici pokusne vystrelenej sa potom porovnávajú pod komparačným mikroskopom.

Identifikácia zbrane podľa vystrelených striel je obdobná ako identifikácia zbraní podľa vystrelených nábojníc.                       Porovnávané charakteristické znaky sú v stopách rýh a polí na plášti strely, ktoré vznikli pri jej prechode vývrtom hlavne. Hlaveň                                     s hladkým vývrtom nemá špecifické znaky a preto je identifikácia nemožná. Podarí sa len vo výnimočných prípadoch.                               Porovnávanie striel je omnoho náročnejšie ako porovnávanie nábojníc, pretože sa tu uplatňujú vplyvy, ktoré pôsobili na stav                               vývrtu hlavne pred výstrelom alebo po ňom. Ak bolo zanedbané ošetrenie hlavne je vývrt čiastočne alebo celkom hrdzavý, takže                                   v poliach i ryhách vznikajú značné zmeny. Uvedenou skutočnosťou je veľmi ovplyvnené tvorenie stôp na strele. Skúmanie strely                                 je však častejšie znemožnené jej deformáciou, ku ktorej dochádza nárazom na tvrdý predmet, alebo otretím strely počas letu o                                   takýto predmet. K identifikácii zbrani podľa vystrelených striel sa používa porovnávací mikroskop (komparátor), alebo špeciálne                           fotografické zariadenie nazývané strelofot. Zo stôp na strele môžeme zistiť: kaliber, počet drážok, uhol stúpania závitu.

Z hlavne zbrane po výstrele vyletujú vedľajšie produkty, ktoré sa vo veľmi krátkej vzdialenosti rozptyľujú a vytvárajústopy na zbrani, okolitých predmetoch a strelou sa môžu preniesť aj na zasiahnutý objekt. Uzáverom zbrane sa dostávajú časticei na ruky, tvár i odev strelca. V súvislosti so skúmaním zasiahnutých objektov je dôležité určiť vzdialenosť streľby od objektu,prípadne určiť smer streľby. Pri streľbe na veľmi krátku vzdialenosť sa na zasiahnutom objekte prejavia účinky ošľahnutiaplameňom a tlakové účinky unikajúcich plynov. Určenie vzdialenosti streľby má význam pri posudzovaní možnosti sebapoškodzovania, účasti inej osoby, sebaobrany a podobne. Časť vedľajších produktov výstrelu, ktoré sa zachytili na plášti strelysa prenášajú strelou na zasiahnutý objekt. Vniknutím strely do objektu sa trením častice zachytávajú na objekte. Skúmanímstrelového otvoru a strelného kanála môžeme zistiť povýstrelové splodiny na zasiahnutom objekte. Analýzou týchto častíc možnozistiť z akého materiálu bola strela vyrobená, určiť druh strelného prachu a zápalkovej náplne, či bola zbraň nakonzervovaná,alebo hlaveň zbrane skorodovaná.