11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA V - Pulib · 11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA 266 | S t r a n a...
Transcript of 11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA V - Pulib · 11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA 266 | S t r a n a...
-
263 | S t r a n a
11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA
V tejto kapitole vychádzame okrem vlastných prác (Sokolová et al., 2005, Ohnheiser – Soko-lová et al., 2006) z publikácií Ferdinanda Buffu (1998), Edvarda Lotka (1986) a Marty Pančí-
kovej (1994, 2005). V derivácii aj v lexike si všímame zhody, ale predovšetkým rozdiely, na
hodnotenie internacionalizmov aplikujeme zásady zo slovakistiky podľa Morfematického
slovníka slovenčiny (1999), v ktorom sa vyčleňujú aj prevzaté afixy, porov. aj Waszakowa,
1994. K úplne zhodným slovám medzi slovenčinou a poľštinou z 500 najfrekventovanejších
slov patria napríklad pronominá (S/P: ten, on, oni, tak, ja, my, ty, kto, tam, tu, tamten), prepo-
zície (ku – S k/ku, z – S zo – P ze, od – S odo – P ode, pod – S podo – P pode, bez – S bezo –
P beze, nad – S nado – P nade; S/P: do, na, o, za, po, u), konjunkcie (a, i, aby, ani, no, ale),
substantíva (S/P: dom, pomoc, robota, fakt, program, autor, forma, moment, krok, kontakt,
oko, noc, ucho, matka), numeráliá (S/P: raz, jeden, sto) a slová z iných druhov (S/P: teraz,
jednak). Medzi úplne zhodné afixy patria napríklad prefixy pri verbách (do-, na-, nad-, o-,
od-, po-, pod-, u-, z-, za-), resp. substantívne sufixy (-ca, -ec, -ka, -ko).
Obidva jazyky majú okrem derivátov aj analytické pomenovania (S pracovná sila, kyse-
lina soľná – P siła robocza, kwas solny), ale analytické pomenovania sú podstatne častejšie
v poľštine (P urząd celny, płaszcz zimowy, ogumienie pneumatyczne, pasmo górskie, sport
jachtingowy, salon fryzjerski – S colný úrad/colnica, zimný kabát/zimník, pneumatika, poho-
rie, jachtárstvo, kaderníctvo). Existujú aj opačné prípady s jednoslovným pomenovaním
v poľštine: P wiatrak, polewaczka – S veterný mlyn, polievacie auto. Pri substantívach slúžia
ako bázy analytických pomenovaní lexémy: P sprawa (práv. sprawa cywilna, karna, politycz-
na, rozwodowa, spadkowa), proces (proces cywilny), akt (akt prawny), problem, stan, zjawi-
sko, sfera, akcja, kwestia, punkt, miejsce – S vec, proces, akt, problém, stav, jav, sféra, akcia,
otázka, bod, miesto, napr. P cudza sprawa – S cudzia záležitosť, P kwestia życia i śmierci –
S otázka života a smrti, P punkt wyjścia – S východisko, P miejsce pracy – S pracovisko. Pri
verbách slúžia ako bázy analytických pomenovaní lexémy: P dokonać, prowadzić, być, mieć,
lec, dać, odbyć, udzielić, wyrazić, znaleźć – S vyhlásiť, urobiť, robiť, byť, mať, dať, vysloviť,
vyjadriť, napr. P dokonać zabójstwa – S zavraždiť, P dokonać wpłaty – S zaplatiť, P prowa-
dzić wykłady – S prednášať, P prowadzić śledztwo – S vyšetrovať (Lotko, 1986, s. 60, 64).
V slovakistike sa používa termín kategoriálne slovesá, ktoré sú onomaziologickou bázou,
kým meno v pravovalenčnej pozícii je príznakom (porov. aj Kačala, 1993): S vyhlásiť boj-
kot/bojkotovať, vyhlásiť amnestiu/amnestovať, urobiť operáciu/operovať, robiť opra-
vy/opravovať, robiť kontroly/kontrolovať, byť garantom/garantovať, mať vplyv/vplývať, mať
niečo k dispozícii/disponovať niečím, vysloviť/vyjadriť nesúhlas/nesúhlasiť, vysloviť/vyjadriť
poďakovanie/poďakovať, dať súhlas/súhlasiť, dať príkaz/prikázať, dať splnomocne-
nie/splnomocniť, dať garanciu/garantovať. Pri ostatných slovných druhoch sa tiež častejšie
vyskytujú opisné pomenovania v poľštine: S tak – P w taki sposób/tak, S ako – P w jaki spo-
sób/jak, S nevyhnutne – P w sposób konieczny, S rozlične – P w różny sposób, S väčšinou –
P w większości (wypadków) (Lotko, ibid. s. 65). Poľština uprednostňuje aj analytický spôsob
zapisovania partikúl a adverbií, porov. P na przykład, w górę, ku górze, od góry, do przodu,
ku przodowi, z przodu, w przód, do tyłu, od tyłu, w tył – S napríklad, dohora, nahor, odhora,
zhora, dopredu, spredu, vpred, dozadu, odzadu, vzad.
11.1 SLOVOTVORBA
Okrem rozdielneho využívania analytických pomenovaní sa obidva jazyky odlišujú vo
vyjadrovaní vzťahu posesívnosti. Kým v slovenčine sa privlastňovacie adjektíva tvoria pravi-
delne a často, v poľštine sú ustupujúcim typom, používaným ako štylistický prostriedok na
archaizáciu výpovede, prípadne v nárečiach. Okrem zriedkavých posesívnych adjektív ojców,
-
11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA
264 | S t r a n a
matczyn (podľa niektorých aj lalczyn, babcin) poľština iné nemá, porov. S otcov plášť/plášť
otca – P płaszcz ojca/ojców płaszcz; S otcova kniha/kniha otca – P książka ojca/ojcowa
książka; S otcovo auto/auto otca – P auto ojca/ojcowe auto; S otcove topánky/topánky otca –
P buty ojca/ojcowe buty; S matkin brat/brat matky – P brat matki/matczyn brat; S matkina
sestra, sestra matky – P siostra matki/matczyna siostra; S matkino dieťa/dieťa matky –
P dziecko matki/matczyne dziecko; S matkine deti, deti matky – P dzieci matki/matczyne dzie-
ci. V spisovnej poľštine je podstatne častejší privlastňovací genitív, porov. S Mickiewiczova
ulica – P ulica Adama Mickiewicza.
Pôvodná forma posesívnych adjektív našla uplatnenie pri tvorbe ženských priezvisk
(v slovenčine dôsledne Nováková, Kováčová). Základná súčasná tendencia v poľštine je pou-
žívať jednotné priezvisko, okrem adjektiválnych typov s kongruenciou: Kowalski, Kowalska.
Popri jednotnom priezvisku (P pan Nowak, pani Nowak, pan Kucharczyk, pani Kucharczyk63
)
sa môžu tvoriť ženské podoby. Ich tvorenie je však komplikovanejšie než v slovenčine. Oso-
bitné formy existujú, ak ide o manželku (P pani Nowak-owa, Kucharczyk-owa, Zaręb-ina),
a osobitné, ak ide o dcéru (P Nowak-ówna, Kucharczyk-ówna, Zarębi-anka). Slovenčina sa
odlišuje od poľštiny aj pri prechyľovaní (vznik feminatív). Feminatíva sa tvoria od maskulín
sufixálne (S učiteľ – učiteľka). V poľštine sa tvoria ženské názvy tiež pomocou sufixov -ka,
-ini, -a, -ica, -anka, -owa, -ówna, -ina, avšak nie od všetkých maskulín. Feminatíva nie sú
tvorené od maskulín zakončených na -log (P psycholog, filolog, biolog), okrem hovorového
psycholożka. Tieto substantíva môžu fungovať aj na pomenovanie žien, pritom sú nesklonné:
P pani psycholog, z panią filolog, o pani biolog – S psychologička, filologička, biologička.
Nesklonné sú aj mužské názvy vedeckých a pracovných titulov, ak sa vzťahujú na ženy:
P z panią profesor, z doktor Kowalską, o pani magister.
Slovná zásoba obidvoch jazykov sa rozširuje predovšetkým odvodzovaním, a to pomocou
sufixov (sufixácia strel-ec – strzel-ec), prefixov (prefixácia do-čítať – do-czytać) a koncoviek
(transflexia hrať S hr-a – P gr-a), v menšej miere kompozíciou, čiže spojovaním niekoľ-
kých slovných základov (čierno + biely) a skracovaním (profesor prof.). V poľštine sú
špecifické apozičné zrasty (Lotko, 1981, s. 71) – stiahnutia, napr. P samochód cysterna –
S cisternové nákladné auto. Odvodeniny sa tvoria aj z viacslovných pomenovaní univerbizá-
ciou (S diplomová práca diplomovka). Pri tvorení slov vznikajú alternácie (najmä pri sufi-
xácii). Afixy sú: a) hláskoslovne aj slovotvorne zhodné, napr. -ca, -ica, -ka, -ko; b) slovotvor-
ne zhodné, ale hláskoslovne, pravopisne alebo výslovnostne odlišné, napr. S uč-iteľ – P na-
ucz-yciel; c) slovotvorne odlišné, napr. P -yga: dziadyga (expresívne starigáň), -owicz: space-
rowicz (v slovenčine opisne: ten, kto sa rád prechádza). S klesajúcou produktivitou afixov sa
zvyšuje rozdielnosť tvorenia slov, okrem nízkej frekvencie zvyšuje odlišnosť tvorenia aj ex-
presivita lexikálnych jednotiek. Existujú aj prípady zhodných afixov, ale v rámci odlišných
lexém: P śpioch – S spáč, ale S černoch (Murzyn); S streľba – P strzelanie, strzelanina, ale
P prośba.
11.1.1 Zhodné afixy
Zhodné afixy sa vyskytujú predovšetkým pri produktívnej a neexpresívnej sufixálnej sub-
stantívnej derivácii (S prosba – P prośba), pri transflexii (derivácia pomocou gramatických
koncoviek: S sed, priesada, zlo, zdravie – P siad, rozsada, zło, zdrowie) a pri prefixálnej ver-
bálnej derivácii (S precvičiť – P przećwiczyć).
63 Ak sa jednotné priezvisko vzťahuje na ženu, je vždy neohybné.
-
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
265 | S t r a n a
11.1.1.1 Zhodná transflexia a sufixácia je hlavne pri substantívach a adverbiách. Substan-
tívne názvy sa väčšinou tvoria sufixálne (-ba, -ec, -ca, -ica, -ina/-nica, -ka, -ik, -ista, -isko,
-ka, -ko, -oba, -ota, -ot), zriedkavejšie transflexne (-, -a):64
nomina actionis (často s rezultatívnym významom): - S sed, výstup – P siad, występ; -a S hra, debata, výstava – P gra, debata, wystawa; -anina S babranina, čľapkanina –
P babranina, człapanina; -ot S hrmot, rachot – P grzmot, chrobot; -ba S prosba, hrozba,
služba – P prośba, groźba, służba;
nomina agentis: -ca//-ec S hovorca, kupec, strelec, honec – P mówca, kupiec, strzelec, goniec; -ik chemik, -ista organista; -ant kolaborant; - S zbeh – P zbieg;
pomenovania objektov a výsledkov deja: - S lup, zber, nápis, dotlač – P łup, zbiór, na-pis, dodruk; -a S záhuba, priesada – P zguba, rozsada; -ka S podstielka, zálievka (zale-
wa); šupky – P podściółka, zalewajka (druh polievky); obierki; -anka S čítanka, strúhan-
ka, maľovanka – P czytanka, krajanka, malowanka; -ina -yna S oparenina, rozvalina;
stružliny – P oparzelina, rozpadlina; strużyny; -mo S písmo – P pismo; -ota S robota –
P robota (hovorové);
nomina instrumenti: -ka S zápalka, prikrývka – P zapałka, przykrywka;
nomina loci: -isko S vresovisko, lovisko – P wrzosowisko, łowisko; -nica S strelnica, ka-zateľnica – P strzelnica, kazalnica; -ina S nížina – P nizina;
nomina essendi (pomenovania vlastností), resp. nomina attributiva: - S čerň, červeň, zeleň – P czerń, czerwień, zieleń; -o S zlo – P zło; -oba choroba;
pomenovania nositeľov vlastností: -ec S starec, mudrc – P starzec, mędrzec; -ica S krivi-
ca – P krzywica; -ik -yk S alergik, excentrik – P alergik, ekscentryk;
feminatíva a maskulinatíva: -ka S doktorka, študentka, mníška – P doktorka, studentka, mniszka; -ica S levica, diablica, učnica, sesternica (kuzynka) – P lwica, diablica, uczen-
nica, siostrzenica (neter)//-a nešťastnica, nevďačnica – P nieszczęśnica, niewdzięcznica;
-ec S vdovec – P wdowiec;
deminutíva a expresíva: -ka S rúčka – P rączka; -ko S kresielko, vedierko, uško – P krze-sełko, wiaderko, uszko;
hypokoristiká: -ka S Irenka – P Irenka; -o S Jožo – P Józio; -a S Aňa – P Ania;
augmentatíva: -isko -ysko S psisko, domisko, chlapisko – P psisko, domisko, chłopisko;
kolektíva: -ina S breza brezina – P brzoza brzezina;
tvorenie substantív z numerálií: -ka S dvojka, trojka, šestka – P dwójka, trójka, szóstka. Numerálne pomenovania majú úplne rovnaké sufixy pri kolektívach: -oro S štvoro, päto-
ro, osmoro – P czworo, pięcioro, ośmioro; -oje S oboje, dvoje, troje – P oboje, dwoje, troje.
Adverbiá sú odvodené z adjektív sufixmi (-e S dobre – P dobrze; -o S dlho – P długo).
Frekventovanejší je sufix -o, a to v tých adverbiách, ktorých kmeň je zakončený: a) na velárne
konsonanty k, h, ch: S hladko, dlho, hlucho – P gładko, długo, głucho; b) v slovenčine na c,
dz, z, ž, š, p, b, r, l, n a v poľštine na palatalizovaný konsonant [p´, b´, ń], sykavky a r, ł, n, b:
S horúco, cudzo, drzo, sviežo, pešo, hlúpo, hrubo, staro, milo, dávno, rovno, lacno – P gorą-
co, obco, dużo, świeżo, pieszo (na piechotę), głupio, grubo, staro, miło, dawno, równo, dosta-
tnio, tanio; Sufix -o je aj pri adverbiách odvodených od adjektív na -ový, -ivý, -atý, -ovatý,
-astý – -aty, -owaty, -asty: S zdravo, popolavo – P zdrowo, popielato. Sufix -e sa v obidvoch
jazykoch vyskytuje pravidelne pri adverbiách, ktoré vznikli z adjektív zakončených na -ný/-
ny, -alny, -owny, -any, -ony (S denne, pekne, vulgárne, pevne, rozhodne, nebojácne, biedne –
P dzienne, pięknie, wulgarnie, silnie, zdecydowanie, nieustraszenie, biednie). Menej je -e pri
adverbiách, ktoré vznikli z adjektív so zakončením na -ly/-ły (náhle – P nagle, ale P biegle –
S plynulo). V obidvoch jazykoch je aj variantnosť formantov -o a -e, napr. pri tvorení od ad-
64 V príkladoch uvádzame na začiatku afixy s frekvenciou nad 100 a znakom // ich oddeľujeme od menej frekventovaných
afixov.
-
11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA
266 | S t r a n a
jektív zakončených na -isty: P wyrazisto/wyraziście, mglisto/mgliście, ale aj v iných typoch:
P smutno/smutnie, tęskno/tęsknie – S smutne/smutno, tklivo.
11.1.1.2 Prefixácia je zhodná hlavne pri verbách, menej sa vyskytuje pri substantívach
a adjektívach. Prefixálne odvodzovanie substantív a adjektív využíva: a) domáce prefixy:
S bezmotorový‚ bezoblačný, bezfarebný; nadporučík; poddôstojník; pomenší; praotec; prasta-
rý, pradávny – P bezsilnikowy‚ bezchmurny, bezbarwny; nadporucznik; podoficer; pomniej-
szy; praojciec; prastary, pradawny; b) prevzaté prefixy: S abnormálny/nenormálny; asociál-
ny/nespoločenský, kontrarozviedka; pseudoveda, reedícia, superfilm, supermoderný, ultrafia-
lový – P anormalny/nienormalny; aspołeczny, kontrwywiad; pseudonauka, reedycja, super-
film, arcynowoczesny, ultrafioletowy. Pronominá sa odvodzujú zo zámen hlavne prefixálne
a postfixálne, napr. negatíva: S nikto, nijaký, nikde, nikdy – P nikt, nijaki (żaden), nigdzie,
nigdy; neflektívne interogatívne pronominá: S nakedy, odkedy, dokedy – P na kiedy, od kiedy,
do kiedy.
Verbá sa odvodzujú hlavne prefixmi (do-, na-, o-, po-, pod-, u-, za- + verbum), meniaci-
mi význam slovesa v rámci kategórie actio verbi, ktorá je derivačno-sémantickou kategóriou
(Sekaninová, 1980). V sémantickej štruktúre slovesa ju charakterizujú sémantické príznaky:
lokalizovanosť, temporálnosť a modalitnosť. Modifikácia lokalizácie sa môže vyjadrovať ako
smerová intravertná lokácia (vbehnúť do objektu x), ako smerová extravertná lokácia (vy-
behnúť z objektu x ), lokalizácia nahor (vyletieť na objekt ), nad objekt (nadletieť), lokali-
zovanosť smerom nadol (zbehnúť z objektu ), lokalizácia na povrch (nalepiť na objekt), loka-
lizácia pod objekt (podliezť pod objekt), priblíženie k objektu (dobehnúť do cieľa); obletieť
okolo objektu ).
LOKALIZOVANOSŤ Prefixy Príklady
x od objektu x od- odniesť, odohnať, odísť – odnieść, odegnać, odejść
x k objektu x/po bod x do- doletieť, dobehnúť – dolecieć, dobiec
zhora nadol z objektu x z- zoskočiť, zbehnúť, zohnúť sa – zeskoczyć, zbieć, schylić się
na povrch x na x na- navliecť, naniesť, nalepiť – nawlec, nanieść, nalepić/nakleić
z povrchu objektu x z- zotrieť – zetrzeć
nad x nad objekt x nad- nadletieť – nadlecieć
pod x pod objekt x pod- podpísať, podlepiť, podoprieť – podpisać, podlepić, podtrzymać
okolo x okolo objektu x o- ob- obtočiť, otočiť, obkolesiť – obwinąć, owinąć, obsiąść (stół)
x na všetky strany roz- rozohnať, rozletieť sa – rozegnać, rozlecieć się
x k/do objektu x z-/s- zhromaždiť, zhrabať, spísať – zgromadzić, zgrabić; spisać
Modifikácia modálnosti deja, napr. zmena intenzity: nabiegać się – nabehať sa, podlec-
zyć się, sa týka kvantity, intenzity, totality či úzu a má najviac variantov:
MODALITNOSŤ Prefixy Príklady
veľká miera na- narobiť (sa), narúbať – narobić, narąbać
(ne)aditívne do-/nad-/na-
/od-
dosladiť, dopísať, dosoliť; nadrábať; narásť; odrátať, odpočítať,
odobrať – dosłodzić, dopisać, dosolić; nadrabiać; narosnąć,
odliczyć, odrachować, odebrać
veľká intenzita spolu s rezul-
tatívnosťou
do-/o-/po/
roz-/u- dobiť (na smrť); okradnúť; pochodiť; rozvrátiť; ubodať – dobić;
okraść, pochodzić; rozbić; ubić
maximatívny/libitatívny
typ
na-/roz-/u-
/za- naprosiť sa, nalietať sa; rozjesť sa, rozjariť sa; upiť sa – napro-
sić się, nalatać się; rozjeść się, rozjarzyć się; rozfiglować się,
zapić się
minimatívny typ na-/o-/ob-/
od-/pod-/po-/
u-
nahnúť; obschnúť; odliať; poddimenzovať; podrásť, povyrásť;
upiť si – nachylić; podeschnąć; odlać; ograniczyć; podrosnąć;
upić
-
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
267 | S t r a n a
Modifikácia temporálnosti sa v slovesách realizuje: ako inchoatívno-intenzívny typ actio
verbi (počiatočná fáza rozosmiať sa, vzplanúť); ako jednorazový semelfaktitívny typ (uštip-
núť, zvolať), ako finítny (konkluzívny) typ (dočítať, doštudovať), perduratívny typ (odsedieť
si, odstáť si, presedieť, vymydliť) alebo ako anulujúci typ actio verbi (rozkmotriť sa, rozboriť,
porov. zakliať – odkliať, zapečatiť – rozpečatiť).
TEMPORÁLNOSŤ Prefixy Príklady
inchoatívne na-/roz-/za- nahryznúť; rozplakať sa; zaplakať – nagryźć; rozpłakać się;
zapłakać
finítne do- dopísať, dorobiť, dospievať – dopisać, dorobić, dośpiewać
opätovne od začiatku re- reedukovať – reedukować
anulujúci typ spolu s rezulta-
tívnosťou
od-/roz-/wy- odšifrovať; rozbaliť – odcyfrować; rozpakować; odpakować;
wypakować
Adverbiá sa tvoria od adjektív rovnakým samostatným prefixom po, ale odlišnými su-
fixmi: S po poľsky – P po polsku.
11.1.1.3 Zhodná je kompozícia s interfixom o či : S anglicko-slovenský slovník, kultúr-
no-osvetový, celodenný, rôznofarebný, pravdovravný, ľavoruký, vodovod, darmožráč, dvoj-
dielny, trojzub – P słownik angielsko-słowacki, kulturalno-oświatowy; całodzienny, różnoko-
lorowy, prawdomówny, leworęczny, wodociąg, darmozjad; dwójdzielny, trójząb.
11.1.2. Hláskoslovne, ortoepicky alebo ortograficky odlišné afixy
Oba jazyky sa v tvorení slov najviac zhodujú pri takom type slovotvorne zhodných afi-
xov, ktoré majú fonologické či ortografické rozdiely, napr. adjektívne sufixy S -ný/P -ny,
S -ský/-sky – P -ski, S -ový/P -owy. Rozdiely sú: a) ortografické (S -stvo/P -stwo, S -ač/P -acz;
S ne-/P nie- [ňe-]); b) ortoepické (-anie/-enie [S -aň e/-eň e – P -aňe/-eňe]); c) hláskoslovné
(S -ok/P -ek, S -osť – P -ość) alebo d) kombinované (S -áž/P -aż, S -iteľ/P -iciel). Adjektívne
pomenovania vzhľadom na dlhé kontrahované koncovky v slovenčine nemajú úplne rovnaké
sufixy okrem špecifických prípadov typu biely.
11.1.2.1 Hláskoslovné, ortoepické alebo ortografické odlišnosti sú v sufixácii a transfle-
xii65
pri substantívach a adjektívach, v prefixácii hlavne pri verbách. Substantívne názvy sa
väčšinou tvoria sufixálne:
nomina actionis: pravidelné tvorenie ako pri verbálnych substantívach -anie/-enie [S -aň e/eň e – P -aňe/-eňe] písanie, učenie – pisanie; uczenie; S -tie pitie – P -cie picie; S
-ácia globalizácia – P -acja globalizacja; S -izácia balkanizácia – P -izacja bałkanizacja;
S -cia, -zia reakcia (reagovať – reakcia), simulácia, revízia – P -cja, -zja reakcja, symu-
lacja, rewizja//S -stvo klamstvo – P -stwo kłamstwo; S -atika pijatika – P -atyka pijatyka;
S -áž montáž (montovať – montáž), sabotáž – P -aż montaż, sabotaż;
nomina agentis: S -áč, -ač zberač, kováč, zabávač – P -acz zbieracz, kowacz, zabawiacz; S -iteľ živiteľ, narušiteľ, učiteľ, stvoriteľ – P -iciel/-yciel żywiciel, naruszyciel, nauczyciel,
stworzyciel; S -átor recitátor (recitovať – recitátor), komentátor, navigátor – P -ator recy-
tator, komentator, nawigator//S -ár/-iar kominár, maliar, luhár, pisár – P -arz kominiarz,
malarz, łgarz, pisarz; S -ník pracovník, záhradník – P -nik pracownik, ogrodnik; S -ák,
-iak spevák, žobrák, Poliak – P -ak śpiewak, żebrak, Polak; S -ovec športovec – P -owiec
sportowiec; S -ačka/-áčka upratovačka, práčka, umývačka – P -aczka – len feminína bez
maskulín sprzątaczka, praczka, pomywaczka; S -er hypnotizér (hypnotizovať – hypnoti-
zér), montér – P -er hipnotyzer, monter;
65 Niektorí lingvisti používajú namiesto transflexie termín konverzia alebo paradigmatická derivácia.
-
11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA
268 | S t r a n a
pomenovania objektov a výsledkov deja: S -ník chodník – P -nik chodnik; S -ok zárobok, dodatok – P -ek zarobek, dodatek; -ava/-awa S dŕžava – P dzierżawa; S -ivo spojivo, pa-
livo, pečivo – P -iwo -ywo spoiwo, paliwo, pieczywo; S -stvo klamstvo – P -stwo kłam-
stwo;
nomina instrumenti: S -árka cirkulárka – P -arka cyrkularka; S -ač vysávač, zvlhčovač, chytač – P -acz odkurzacz, nawilżacz, chwytacz; S -iak vešiak, ležiak – P -ak wieszak, le-
żak; S -ník/-ík blatník, budík – P -nik, -ik błotnik, budzik; S -átor inhalátor (inhalovať –
inhalátor) – P -ator inhalator, S -dlo mydlo – P -dło mydło;
pomenovania miest/nomina loci: S -ňa, -ovňa, -álňa kotolňa, pracovňa, spálňa – P -nia, -ownia, -alnia kotłownia, pracownia, sypialnia; S -ník chodník, holubník – P -nik chod-
nik, gołębnik; S -stvo biskupstvo – P -stwo biskupstwo;
nomina essendi: S -osť ohraničenosť, usilovnosť – P -ość ograniczoność, pilność; – S -stvo cudzoložstvo – P -stwo cudzołóstwo; S -ie zdrav-ie – P -e zdrowi-e;
pomenovania nositeľov vlastností: S -áč bradáč – P -acz brodacz;
pomenovania obyvateľov (len známe a frekventované etnonymá): S -ák, -iak Poliak, Slo-vák – P -ak Polak, Słowak; S/P -ec Nemec – Niemiec;
feminatíva: S -ovka Židovka – P -ówka Żydówka; ženské priezviská S -ová Nováková – P -owa Nowakowa;
deminutíva a expresíva: S -ička sestrička – P -iczka -yczka siostrzyczka; S -ík/-ik vet-rík, nožík, tanierik, háčik, kľúčik, fotelík – P -yk/-ik wietrzyk, nożyk, talerzyk, haczyk,
kluczyk, fotelik;
kolektíva: S -stvo učiteľstvo, šéfstvo – P -stwo nauczycielstwo, szefostwo; S -tvo vtáctvo – P -two ptactwo;
názvy mláďat: S -a, -ä kozľa, žriebä, tigríča – P -ę koźlę, źrebię, tygrysię; S -iatko kozliat-ko, mačiatko, vtáčatko – P -ątko żyrafiątko, kociątko, ptaszątko.
Adjektívne pomenovania sa tvoria sufixálne (S -ský/-ký – P -ski/-ki, S -ový – P -owy, S
-ný – P -ny), zriedkavo transflexne (S -í – P -y/-i). Vzťahové adjektíva sa tvoria sufixmi: S
-ský/-cký (vzťah k subjektu) zlodejský, rajský život; grunwaldský; strelecký – P -ski/-cki zło-
dziejski, rajskie życie; strzelecki; S -ový majetkový (vzťah k objektu), stolový, perlový – P
-owy majątkowy, noga stołowa, perłowe zęby (similatívnosť); S -livý žičlivý – P -liwy życzli-
wy; S -ný majetný (posesívnosť); rodinný dom; strieborný (pôvod); poľná cesta; nočný (tem-
porálnosť); prenosný (potenciálnosť); nákladný (kvantitatívnosť) – P -ny majętny; dom ro-
dzinny; srebrny; polna droga; nocny; przenośne radio; kosztowny strój; S -í slimačí, mravčí,
kurí, kurací, kraví – P -y/-i ślimaczy chód, mrówczy, kurzy, krowi; iné sufixy: S -atý hrbatý –
P -aty garbaty; S -itý pracovitý – P -ity pracowity; S -lý vytrvalý – P -ły wytrwały.
Prefixálno-sufixálne tvorenie adverbií sa odlišuje len ortograficky: S zriedka, zľahka, od-
dávna, zblízka – P z rzadka, z lekka, z dawna, z bliska.
Verbálne pomenovania sa tvoria sufixálne (S -ovať, -núť – P -ować, -nąć), zriedkavo
transflexne (S -ieť, -iť – P -eć, -ić), napr. derivácia z adjektív: S kamenieť, chudnúť, zdokona-
liť – P kamienieć, chudnąć, doskonalić; sufixálna derivácia z verb: semelfaktitíva: ko-
pať/kopać – kopnúť/kopnąć. Sufixálna derivácia je možná od substantív: S koncertovať, riadi-
teľovať, skladovať, nocovať – P koncertować, dyrektorować, magazynować, nocować.
11.1.2.2 Hláskoslovné, ortoepické alebo ortografické odlišnosti sú v prefixácii najmä pri
verbách. Prefixálne odvodzovanie substantív a adjektív využíva: a) domáce prefixy S nepo-
riadok; nelegálny; protijed; prekrásny; prihlúpy, prikrátky – P nieporządek; nielegalny; prze-
ciwjad; prześliczny; przykrótki; b) prevzaté prefixy S arcibiskup; antireklama; antifašista;
antiseptický; hyperkorektný, iracionálny, ireálny – P arcybiskup; antyreklama; antyfaszysta;
antyseptyczny; hiperpoprawny, irracjonalny, irrealny.
-
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
269 | S t r a n a
Najčastejšie sa verbá tvoria hláskoslovne, ortoepicky alebo ortograficky odlišnými pre-
fixmi pred-/przed-, pri-/przy-, pre-/prze-, vy-/wy-. Smerová lokalizácia sa modifikuje prefix-
mi:
LOKALIZOVANOSŤ Prefixy Príklady
x do objektu x v-/w- vložiť, vojsť, vniknúť – włożyć, wejść, wniknąć
x k objektu x/po objekt x pri-/przy- priniesť, pripnúť, prísť – przynieść, przypjąć, przyjść
x z objektu x vy-/wy- vyskočiť, vytiecť/vytekať, vyjsť – wyskoczyć, wyciec/wyciekać,
wyjść
zdola nahor na objekt x vy-/wy-; vz-/wz- vyletieť; vzlietať – wylecieć; wznosić się/wzlatywać
pred objekt x pred-/przed- predložiť, predstaviť – przedłożyć, przedstawić
z objektu x do objektu y pre-/prze- preskočiť, preplávať, presadiť (kvet) – przeskoczyć, przepły-
nąć, przesadzić (kwiat)
Modalita sa modifikuje prefixmi S pre-, pri-, vy-; P prze-, przy-, wy-:
MODALITNOSŤ Prefixy Príklady
aditívne pri-/przy- prisypať – przysypać
veľká intenzita pre-/prze-, vy-/wy- prejesť sa, presoliť; vymrznúť – przejeść się, przesolić; wymar-
znąć (się)
retrospektívne a pro-
spektívne pre-/prze- prepočítať, precvičiť – przeliczyć, przećwiczyć
kompletíva; rezultatív-
ne, stratové
pre-/prze-, vy-/wy-, preskúšať, vychytať – przepytać, wyłapać; prehrať, vypísať,
vyplakať – przegrać, wypisać, wypłakać
malá miera (partitívne) pre/prze-, pri-/przy- preblysnúť; pribrzdiť, pritlmiť – przebłysnąć; przyhamować,
przycichnąć
Temporálnosť sa modifikuje prefixmi S pre-, vy-; P prze-, wy-:
TEMPORÁLNOSŤ Prefixy Príklady
od začiatku do konca pre-/prze- prehrmieť – przebrzmieć
opätovne pre-/prze- prerobiť, prepracovať, prepísať – przerobić, przepracować,
przepisać
perduratíva pre-/prze-, vy-/wy- presedieť, prežiť, vysedieť, vydržať – przesiedzieć, przeżyć,
wysiedzieć, wytrwać (godzinę)
Prefixálno-sufixálna derivácia je zriedkavejšia: S -ka podkolienka – P -ówka podkola-
nówka; S -ie predmestie – P -e przedmieście; S -ný prihraničný – P -ny przygraniczny; S -ský
nadmorský – P -ski nadmorski.
11.1.3 Slovotvorne odlišné afixy
S klesajúcou produktivitou afixov sa zvyšuje rozdielnosť tvorenia slov v poľštine a slo-
venčine, okrem nízkej frekvencie zvyšuje odlišnosť tvorenia aj expresivita lexikálnych jedno-
tiek (-yga). Za slovotvorne odlišné afixy pokladáme aj afixy: a) so zmenou rodu (-áč/-aczka);
b) so zmenou deklinačnej paradigmy (-arnia/-áreň); c) so zmenou afixu (bez-/ne-).
Slovotvorne odlišné afixy majú:
deminutíva a expresíva: S -ík/-ik vetrík, hríbik, rôčik, stĺpik, kriačik – P -ek wiaterek,
grzybek, roczek, słupek, krzaczek; ale aj S -ek kopček, chlapček, klinček – P -yk -ik
kopczyk, chłopczyk, gwoździk; ale aj S -ok kvietok – P -ek kwiatek; S -ik džbánik – P
-uszek dzbanuszek; S -ičko cestíčko P -eczko ciasteczko (koláčik, ciastko ciasteczko);
S -ička kačička – P -uszka kaczuszka; S -ek braček – P -iszek braciszek; S -ko, -ek ujko,
ujček, strýko – P -ek, -aszek wujek, wujaszek, stryjek;
-
11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA
270 | S t r a n a
pejoratíva S -igáň – P -yga starý starigáň – dziad dziadyga; P -ina -yna chuścina, kożuszyna – S analyticky podradná šatka, podradný kožuch; S -iar sviniar – P -tuch świn-
tuch, S -izňa babizňa – P -sztyl babsztyl;
melioratíva: S -ička babička – P -unia, -usia babunia, babusia; S -ko tatko – P -uś tatuś; S -ek, -ko psíček, vĺčko – P -o piesio; S -ko srdiečko – P -uszko serduszko; S -ička lam-
pička, vanička – P -ka lampka, wanienka; S -ka/-ička kniha knižka, knižtička – P
-eczka książka książeczka; S -ik kocúrik – P -ak/-ek kociak, kocurek; S -ek starček –
P -uszek staruszek;
hypokoristiká: S -o/-ko/-ík Števo, Števko, Janík, Janko – P -uś/-ek Stefuś, Janek; S -ka S Janka, Kristínka – P -cia/-a Jancia, Krysia;
augmentatíva: S -isko babisko, skrinisko, sedliačisko, ženisko – P -sko/-isko babsko, szaf-sko, chłopisko, kobicisko; S -isko vtáčisko – P -ydło/-ysko ptaszydło, ptaszysko;
S -isko palčisko – P -uch paluch; S -isko nosisko – P -al/-isko nochal, nosisko;
názvy mláďat: S -(č)a kur(č)a – P -ak/-ę prosiak, prosię, kurczak, kurczę;
feminatíva: S -yňa kolegyňa – P -anka koleżanka; S -yňa znalkyňa – P -yni znawczyni; S -ka členka – P -ini członkini; S -ka krajčírka – P -owa krawcowa; S -ka starostka –
P -ina starościna; pri propriách sa odlišuje vydatá žena – Kleszczowa, Zaręba Zarębina
a slobodná žena – Kleszczówna, Nowakówna, Zaręba Zarębianka66
; S -ačka predavač-
ka – P -yni sprzedawczyni; S -ka/-a, pracovníčka – P -a/-ka pracownica/pracowniczka;
maskulinatíva: S -er, -ár káčer, gunár – P -or kaczor, gęsior/gąsior;
kolektíva: S pl. študenti – P -eria studenteria/studenci; S pl. manželia, učitelia – P -stwo/ -two małżeństwo, nauczyciele/nauczycielstwo; S pl. rada starších – P -yzna starszyzna,
ale mládež – młodzież; S -ie ihličie – P -iwie igliwie; S -stvo obyvateľstvo – P -ość lud-
ność;
pomenovania rodinných príslušníkov: S -ovci Novákovci, Jesenskovci – P -owie, -scy, -i, -owstwo Basara Basarowie, Baranowski Baranowscy, Kowalscy, Biały Biali, po-
rov. aj S svokrovci, švagrovci, kmotrovci – P teściowie, szwagrowstwo (szwagier z żoną),
kumowstwo (kum i kuma);
málo produktívny je poľský expresívny sufix -owicz spacerowicz – prechádzajúci sa človek; wycieczkowicz – výletník, účastník výletu; kongresowicz, koncertowicz – účastník
kongresu, koncertu.
Slovotvorne výrazne odlišná afixácia je v rámci substantív pri obyvateľských menách:
S -an, -čan Gdančan, Bratislavčan, Košičan, Prešovčan, Parížan, Američan, Číňan, Londýn-
čan, Poznančan, Kanaďan, Alžírčan – P -anin67
, -czyk gdańszczanin, bratysławianin, koszyc-
zanin, preszowianin, paryżanin, zriedka Amerykanin, ale Irlandczyk (Ír), Chińczyk, Kanadyj-
czyk, Algierczyk, londyńczyk, berlińczyk, ateńczyk, warneńczyk, sofijczyk; S -ec Japonec,
Vietnamec – P -czyk Japończyk, Wietnamczyk, ale S Rus, Rakúšan, Angličan – P Rosjanin,
Austriak, Anglik; S/P -al horal – góral; S -an južan – P -owiec południowiec; S -ec Piešťany
Piešťanec – P -anin pieszczanin.
V skupine mutačných derivátov sa nezhoda medzi afixmi častejšie prejavuje tak, že afixy
danej skupiny sa využívajú odlišne, ale nepresahujú repertoár jej afixov.
Produktívny je poľský sufix -acz, ktorý má okrem sufixu -áč (hráč) rozličné slovenské
ekvivalenty: P badacz; tułacz, siłacz, palacz, tłumacz – S bádateľ; tulák, silák; fajčiar; tlmoč-
ník, ale aj naopak, pozri poľské ekvivalenty S -ač predavač, donášač – P sprzedawca, donosi-
ciel; porov. aj P -ca sprzedawca, kłamca, wychowawca, wydawca, odbiorca, łowca – S -ač,
-ár, -ateľ, -ec predavač, klamár, vychovávateľ, vydavateľ, odberateľ, lovec.
66 Neproduktívny, štylisticky príznakový typ, používaný najmä v dialektoch a umeleckej literatúre. 67 Názvy obyvateľov miest sa tvoria zvyčajne sufixom -anin a názvy obyvateľov štátov sufixom -czyk.
-
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
271 | S t r a n a
Slovenské sufixy -átor, -ár, -ér, -ant korešpondujú s poľským sufixom -ista: S programá-
tor, legionár, rekordér, maturant – P programista, legionista, rekordzista, maturzysta; S -ista
futbalista, kurzista – P -arz, -ant piłkarz, kursant; S -ór, -ár kontrolór (kontrola – kontrolór),
anketár, rybár – P -er, -ak kontroler, ankieter, rybak; S -an, -ec pijan, plavec – P -ak pijak,
pływak; S -ec hlodavec – P -oń gryzoń; S -ník tanečník – P -erz tancerz;
nomina instrumenti: S -, -ačka sústruh, kosačka, krájačka, dojačka – P -arka obrabiar-ka, kosiarka, skrawarka, dojarka; S -ač, -ič ohrievač, zapaľovač, vypínač, zahusťovač,
zberač, odparovač, odkazovač, skrutkovač, sušič – P -nik, -ówka, -ak grzejnik, zapalnik,
wyłącznik, zagęstnik, zbiornik, odparowalnik, wskazówka, wkrętak, susznik; S -ik lievik,
tĺčik – P -ek lejek, tłuczek; časté sú aj rozdiely v rode: S -ačka predlžovačka, dierkovačka
– P -acz przedłużacz, dziurkacz; S -ák, -ač trepák; vyorávač – P -aczka trzepaczka; ko-
paczka;
pomenovania miest: S -áreň, -iareň, -areň pekáreň, skláreň, sušiareň, mliekareň, cemen-
táreň, jazdiareň – P -arnia, -ownia, -nia piekarnia, szklarnia, suszarnia, mleczarnia, ce-
metownia; jezdnia; S -dlo kŕmidlo – P -nik karmnik;
Z iných typov sú to:
nomina actionis: S - výpočet – P -unek załadunek; S -ba honba – P -twa gonitwa; S
-stvo hospodárstvo – P -ka gospodarka; S -, -enie výlet, útek; pretŕhanie (rastlín) – P
-ka wycieczka, ucieczka; przerywka;
pomenovania objektov a výsledkov deja: S - výdaj (výloha), prínos (prírastok), obsah – P -ek, -enie wydatek, nabytek, streszczenie; S -a, -ina priadza (vláknina), surovina (mate-
riál) – P -iwo -ywo przędziwo, tworzywo; S -ivo pletivo – P -onka plecionka; S -ka
skratka – P - skrót; S -iteľ deliteľ, násobiteľ, menšiteľ, mocniteľ, menovateľ – P -nik
dzielnik, mnożnik, odjemnik, wykładnik, mianownik; S -anec sčítanec – P -nik składnik
(dodawania); S -ník parník – P -owiec parowiec; S -anka lízanka – P -ak lizak; S -ec
(od)chovanec – P -ek wychowanek;
pomenovania nositeľov vlastností: S -ina plytčina, starina (staré veci) – P -izna -yzna płycizna, starzyzna (aj nomen essendi); S -ár samotár – P -ik samotnik; S -ec odvážlivec –
P -ek śmiałek; S -áč spáč – P -och śpioch; S -och slaboch, divoch, beloch (biały) – P -usz,
-us słabeusz, dzikus; S/P -ka čiernovláska – brunetka;
nomina essendi: S -osť beštiálnosť, ošklivosť, hlúposť, detinskosť – P -stwo, -ota, -ada bestialstwo; brzydota, głupota, dziecinada; S -ota dobrota, nahota – P -ość, -oć dobrotli-
wość, nagość, dobroć; S -oba bieloba – P - biel; S -ka výška – P -ość wysokość;
S -izmus patriotizmus – P -izm/-yzm patriotyzm;
tvorenie substantív z čísloviek: S -ina šestina, tretina, štvrtina – P -a jedna szósta, jedna trzecia, jedna czwarta.
Adjektívne pomenovania majú navzájom odlišné afixy: S -ľavý chorľavý – P -ity choro-
wity; S -avý ľakavý, lámavý – P -liwy lękliwy, łamliwy; S -ný severný, západný, letný, voleb-
ný, falošný – P -ny/-ni, -czy, -ywy północny, zachodni, letni, wyborczy, fałszywy; slovenský
špecifický sufix -teľný zodpovedá poľskému sufixu -ny: S viditeľný, znesiteľný, zreteľný –
P widoczny, znośny, wyraźny. Poľské sufixy majú viacero slovenských ekvivalentov: P -owy
wojskowy, państwowy, polowy – S -ský, -ný/-ny vojenský, štátny, poľný; P -asty, -isty -ysty
drzewo iglaste, ościsty, gąbczasty, puszysty koc – S -natý, -itý, -aný ihličnatý, ostnatý; hubovi-
tý; nadýchaný (kyprý, ako páperie); P -ny terrorystyczny – S -ický teroristický. Poľskému
sufixu -y/-awczy/-niczy s alternáciou k/cz, t/cz, c/cz zodpovedajú v slovenčine sufixy -ký/ky,
-ský, -ný, -ací, -ivý: P górniczy, ogrodniczy, obuwniczy, robotniczy, sierocy, młodzieńczy;
wykonawczy, wychowawczy, rozpoznawczy, porównawczy; leczniczy – S banícky, záhradníc-
ky, obuvnícky, robotnícky, sirotský, mládenecký; výkonný, výchovný, rozpoznávací, porovná-
vací; liečivý. Aj expresívna modifikácia adjektív využíva odlišné infixy: S -učký milučký –
-
11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA
272 | S t r a n a
P -utki milutki; S -ičký, -ilinký maličký, malilinký, nahučičký, celučičký – P -uśki, -usieńki
maluśki, nagusieńki, calusieńki; S -ulinký sladulinký – P -uchny słodziuchny.
Verbálne pomenovania sa tvoria sufixálne pri frekventatívach (slovesá, ktoré sufixálne
vyjadrujú opakovaný dej, resp. habituálnosť): S -ievať, -ávať, -úvať bývať, hrávať, chodievať
– P -wać, -ywać, -iwać, -ać bywać, grywać, chadzać; pri deadjektívach: S -núť, -ieť hlúpnuť,
tvrdnúť, bláznieť, chorľavieť – P -eć, -ować głupieć, twardnieć, idiocieć, chorować; olejovať
– oliwić.
Numerálne pomenovania v poľštine využívajú otvorené sufixoidy -naście, v slovenčine
zatvorené -násť (porov. aj rovnakú situáciu pri -arnia a -áreň).
Tvorenie deadjektívnych adverbií odlišnými afixmi:
Slovenčina Poľština
Sufix -y (prefix + -y, -a) Prefix + -u, -a -o
Adjektívny sufix: -sk-ý, -ck-ý
priateľsky, po poľsky, nemecky,
amatérsky, po francúzsky
Adjektívny sufix: -sk-i, -ck-i
po polsku, po niemiecku, po francusku
adverbiá spôsobu
po amatorsku, po koleżeńsku
Adjektívny sufix: -sk-i, -ck-i
adverbiá zreteľa
amatorsko, koleżeńsko
do sýta do syta
zriedka z rzadka
11.1.3.2 Prefixálne odvodzovanie substantív a adjektív využíva: a) domáce prefixy na-
hluchlý – przygłuchy; b) domáci – prevzatý prefix nadprodukcia – hiperprodukcja68
/nadpro-
dukcja. Odlišná prefixácia je pri adjektívnych pomenovaniach – modifikujúcich intenzitu:
P roz- rozdrażniony – S pre- predráždený. Hybridné sú deriváty: P arcyciekawy, arcynudny,
arcyzabawny; superciężki, ultrakatolicki, ekstramocny, pseudonaukowy, antypaństwowy, nie-
foremny, bezkrytyczny – S protištátny, neforemný, nekritický.
Verbálne pomenovania môžu mať zriedkavo tiež odlišnú prefixáciu: S vy- vybudovať –
P z- zbudować/wybudować, S zo- zohriať – P od-, za- odgrzać, zagrzać (obiad), S pred- pred-
povedať – P prze- przepowiedzieć (deszcz); S pri- prilievať, pripočítavať – P do-/przy- dole-
wać/zriedk. przylewać, doliczać, S od- odkvitnúť – P prze- przekwitnąć; S po- pospať si (tro-
chu) – P prze- przespać się/pospać (sobie); S vz- vzbĺknuť, vzplanúť – P za-, roz- zapłonąć,
rozpłomienić się; S za- zažartovať si – P po- pożartować/zażartować.
Odlišná môže byť aj prefixálno-sufixálna derivácia69
: S po- -ka pokožka – P na- -ek na-
skórek; S po- - povrch – P na- -nia nawierzchnia/powierzchnia, S -ka škôlka – P przed- -e
przedszkole; S bez- -osť – P bezstarostnosť bez- -a beztroska; P nad- - nadmiar – S nad-
-/-a nadbytok, nadmiera.
11.1.3.3 Odlišná kompozícia je zriedkavá, napr. żywopłot – živý plot; sala kinowa – kino-
sála; zrasty zamążpójście – vydaj (pójść [dnes wyjść] za mąż); iný interfix: P -u- dwudzielny;
dwukropek; oburęczny – S -oj- dvojdielny; dvojbodka; obojruký; P -u- stulecie – S -o- storo-
čie; P półciężki (waga półciężka) – S -o- poloťažký. V poľštine sa však kompozícia využíva
častejšie (P korkociąg, zegarmistrz, drugoklasista, przebiśnieg – S vývrtka, otvárač; hodinár,
druhák, sekundán; snežienka), špecifické sú zrasty alebo juxtapozícia: Białystok, Krasnystaw.
Často je v poľštine kompozitum a v slovenčine analytické pomenovanie: P krwiobieg, sło-
wotwórstwo, śpiwór – S krvný obeh, tvorenie slov (slovotvorba), spací vak. Existujú aj opačné
prípady: S autonehoda, plynovod, slovosled – P wypadek samochodowy, przewód gazowy,
szyk wyrazów.
68 Slovo hiperprodukcia má v poľštine aj význam vysokonákladný film. 69 V slovakistike sa uvedené príklady pokladajú za prefixálno-sufixálne deriváty.
-
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
273 | S t r a n a
11.1.4 Skracovanie
Iniciálové skratky vznikajú z počiatočných písmen viacslovných názvov (Slovenská aka-
démia vied – SAV, Európska únia – EÚ, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV – JÚĽŠ SAV)
alebo spojením niekoľkých prvých písmen viacslovných názvov (Tatranský národný park –
TANAP, Slovenská nafta Slovnaft). V texte sú väčšinou nesklonné (vstupujeme do EÚ,
zmluva s EÚ a pod.), niektoré sa však skloňujú (pracujem v Slovnafte, idem do Slovnaftu).
V hovorených prejavoch sa buď hláskujú (USA – ú es á, FF UK – ef ef ú ká), alebo sa vy-
slovujú ako jedno slovo (NATO, UNESCO, SAV). Začleňujú sa k vzorom substantív podľa
zakončenia (feminínum VEGA – vzor žena, maskulínum Čedok – vzor hrad).
Skrátené slová vznikajú vypustením niekoľkých písmen z dlhšieho slova, pričom vypus-
tená časť sa väčšinou nahradí príponou alebo koncovkou (profesor profák, televízia tel-
ka). Často sa tak tvoria domácke podoby krstných mien (Miroslav Miro, Katarína Kat-
ka). Niektoré skráteniny sa príponou nedoplňujú (diskotéka disko, limonáda limo, zoolo-
gická záhrada zoo). Väčšina skrátených slov má nespisovný, slangový charakter (profák).
Aj v poľštine vznikajú skratkové slová z počiatočných písmen viacslovných názvov
(PKP – Polskie Koleje Państwowe, PZU – Państwowy Zakład Ubezpieczeń, PAN – Polska
Akademia Nauk, ZUS – Zakład Ubezpieczeń Społecznych) alebo spojením niekoľkých písmen
z názvu: a) začiatok slov inż. – inżynier, prof. – profesor, zob. – zobacz (pozri), por. – porów-
naj, Zesz. – Zeszyt; b) začiatočné písmeno a vybrané písmená: kpt. – kapitan, stp. – staropol-
ski; c) začiatočné a posledné písmeno, resp. aj vybrané písmená: P dr – doktor, nr – numer,
wg – według, mgr – magister (porov. S Mgr. – magister, mjr – major); d) prvé slabiky: Pafa-
wag – Państwowa Fabryka Wagonów, sanepid – stacja sanitarno-epidemiologiczna.
Jazyky sa zhodujú v medzinárodných konvenčných skratkách: m – meter/metr, g – gram;
zł – zlotý, złoty, gr – groš, grosz, E – euro.
11.2 ROZDIELNA LEXIKA70
Podľa výskumov F. Uhera (1990) existuje medzi češtinou a slovenčinou formálna a vý-
znamová zhoda v textoch v rozsahu 38 %, čiastočná zhoda 46 %, komunikačne problémové
lexémy predstavujú 16 %. Z 500 najfrekventovanejších lexém je 230 (46 %) úplne zhodných,
154 (30, 8 %) lexém čiastočne zhodných a 116 (23,2 %) lexém celkom odlišných. Medzi slo-
venčinou a poľštinou je menej úplne zhodných lexém a najviac čiastočne zhodných lexém.
V skupine čiastočne zhodných lexém medzi slovenčinou a poľštinou možno rozlišovať:
a) ortoepické rozdiely: nie – nie S ň e – P ňe,
b) ortografické rozdiely: S v, že, s (I.), budova (budynek), vtedy, akcia, diskusia, export,
stanovisko, objekt, subjekt – P w, że, z (I.), budowa (stavba, budovanie), wtedy, akcja,
dyskusja, eksport, stanowisko, obiekt, subiekt;
c) hláskové rozdiely v kvantite hlások: S problém, dobrý, bosý, terén (posunutý význam),
podobný, chvíľa, starý, zásada, systém, história, sám, práca, nový – P problem, dobry,
bosy, teren, podobny, chwila, stary, zasada, system, historia, sam, praca, nowy;
d) hláskové rozdiely v kvalite hlások: S blízky, brať, byť, celý, cieľ, čo, časť, či, človek, ďa-
leko, dávať, dobre, kde, chcieť, iný, ísť, ako, aký, akýsi, ešte, už, každý, kedy, ktorý, malý,
mať, medzi, miesto, mladý, môj, musieť, náš, niektorý, nič, okolo, ostatný, písať, praco-
vať, predstaviteľ, pri, pred, realizácia, robiť, rozvoj, rôzny, spôsob, stáť, strana, svoj, si-
tuácia, sila, svet, široký, taký, téma, tiež, treba, všetok, veľký, vedieť, vidieť, vlastný, vy-
soký, začínať, zväzok, žiadny/žiaden – P bliski, brać, być, cały, cel, co, część, czy, czło-
wiek, daleko, dawać, dobrze, gdzie, chcieć, inny, iść, jak, jaki, jakiś, jeszcze, już, każdy,
kiedy, który, mały, mieć, między, miejsce, młody, mój, musieć, nasz, niektóry, nic, około,
70 V slovakistike je slovotvorba súčasťou lexikológie.
-
11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA
274 | S t r a n a
ostatni, pisać, pracować, przedstawiciel, przy, przed, realizacja, robić, rozwój, różny,
sposób, stać, strona, swój, sytuacja, siła, świat, szeroki, taki, temat, też, trzeba, wszystek,
wielki, wiedzieć, widzieć, własny, wysoki, zaczynać, związek, żaden/żadny.
Častý je rozdiel substantív v rode (Buffa, 1998), napr. látkové pomenovania (materiáliá)
sú v poľštine feminína: benzyna, flanela, pomarańcza, sałata, witamina, chinina, insulina,
heroina; z iných typov akwarela, orkiestra, rama, topola – v slovenčine sú maskulína: benzín,
flanel, pomaranč, šalát, vitamín, chinín, inzulín, heroín; z iných typov akvarel, orchester,
rám, topoľ. Niektoré prevzaté pomenovania sú v poľštine maskulína: adres, bank, fiołek, kne-
del, krawat, majonez, omlet, uniform, ryż, sznur, tort, antyk, etap, gotyk, helikopter, renesans,
poemat, schemat, temat, garaż, masaż, reportaż, prestiż, esej, v slovenčine sú feminína: adre-
sa, banka, fialka, knedľa, kravata, majonéza, omeleta, uniforma, ryža, šnúra, torta, antika,
etapa, gotika, helikoptéra, renesancia, poéma, schéma, téma, garáž, masáž, reportáž, prestíž,
esej, zriedkavejšie korešpondujú poľské maskulína so slovenskými neutrami: P as, gest, gust,
ołów, procent, promil, narkotyk, magnez – S eso, gesto, gusto, olovo, percento, promile, nar-
kotikum, magnézium.
11.2.1 Slovníček najčastejších slovensko-poľských rozdielnych výrazov71
Slovenčina Poľština Slovenčina Poľština
aj, ako aj oraz, jak również mravec mrówka
alebo albo, lub nádcha katar
apríl kwiecień naraňajkovať sa zjeść śniadanie
august sierpień nebohý zmarły, nieboszczyk
ba aj nawet nedostatok brak
bábika lalka netvor potwór
bábka kukiełka než niż
baňa kopalnia nohavice spodnie
baník górnik november listopad
bodka kropka oblasť dziedzina
bodkočiarka średnik oblička nerka
bozk pocałunek obyvateľ mieszkaniec
brav wieprz odchod vlaku odjazd pociągu
bravčové (mäso) wieprzowe (mięso) odsek akapit
budova budynek okolo dookoła, wokół
buď lub, bądź okuliare okulary
ceruzka ołówek október październik
cesta droga olovrant podwieczorek
cestovný poriadok rozkład jazdy páčiť sa podobać się
cicavec ssak pečeň wątroba
cintorín cmentarz pera warga
cmar maślanka perný wargowy
čiarka kreska písať si korespondować
čierne korenie pieprz plť tratwa
čižmy kozaczki pohyb ruch
čučoriedka jagoda počuť słyszeć
čudovať sa dziwić się podmienka warunek
daný, tento bieżący, ten pohár szklanka
december grudzień ponáhľať sa spieszyć się
desiata drugie śniadanie práve dopiero
dojča niemowlę pretekár zawodnik
dokiaľ dopóki preteky zawody
druh rodzaj priezvisko nazwisko
električka tramwaj príchod przyjazd
február luty prípad wypadek
71 Do slovníčka sme zaradili najfrekventovanejšie výrazy, ktoré sa odlišujú predovšetkým formálne.
-
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
275 | S t r a n a
Slovenčina Poľština Slovenčina Poľština
fľaša butelka pýtať prosić
golier kołnierz rad szereg
gombík guzik raňajky śniadanie
halušky pl. kluski pl. (haluszki) rezance kluski, makaron
hej tak riad naczynia
horúčava upał rozhovor rozmowa
hovoriť mówić rýchly szybki
hradská szosa samozrejme oczywiście
hydina drób september wrzesień
chrbát plecy skoro, čoskoro wkrótce
chrbtica kręgosłup smäd pragnienie
chrobák chrabąszcz smer kierunek
chudobný biedny, ubogi somár osioł
chýr wieść, pogłoska stanica dworzec
istý pewien/pewny staničný dworcowy
izba pokój starostlivosť (sociálna) opieka (socjalna)
január styczeń stolička krzesło
jestvovať istnieć strukoviny rośliny strączkowe
jún czerwiec svokor teść
júl lipiec štopeľ korek
kachle piec ťava wielbłąd
kaleráb kalarepa teda więc
kefa szczotka teraz obecnie
zubná kefka szczoteczka do zębów tlač druk
kel kapusta włoska tlačiť drukować
klinec gwóźdź toľko tyle
klinček goździk topánka but
koľko ile úloha zadanie
korčule łyżwy úroveň poziom
korčuľovať sa jeździć na łyżwach vankúš poduszka
korytnačka żółw vec rzecz
kôstka pestka veľa wiele
kôstkoviny pestkowce veľmi bardzo
kúpele uzdrowisko, łaźnia veľký duży, wielki
kúriť palić vidiek prowincja
lebo bowiem vraj podobno
lekvár powidła vravieť mówić
lopta piłka vrece worek
lyže narty vrecko kieszeń
lyžovať sa jeździć na nartach výsledok wynik
mačka kot využiť wykorzystać
marhuľa morela vzťah stosunek
mäsiar rzeźnik, masarz zabudnúť zapomnieć
maškrtný łakomy zariadenie urządzenie
mnoho dużo zavináč małpa
morča świnka morska život życie
moriak; morka indyk žreb los
žuvačka guma do żucia
11.2.2 Slovníček najčastejších poľsko-slovenských rozdielnych výrazov
Poľština Slovenčina Poľština Slovenčina
akapit odsek oczywiście samozrejme
albo, lub alebo odjazd pociągu odchod vlaku
bardzo veľmi okulary okuliare
biedny, ubogi chudobný ołówek ceruzka
bielizna bielizeň opieka (socjalna) starostlivosť (sociálna)
-
11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA
276 | S t r a n a
Poľština Slovenčina Poľština Slovenčina
bieżący daný, tento oraz aj, ako aj
borówka čučoriedka osioł somár
bowiem lebo palić kúriť
brak nedostatok październik október
budynek budova pestka kôstka
but topánka pestkowiec kôstkovica
butelka fľaša pewien istý
cmentarz cintorín piec kachle
czerwiec jún pieprz čierne korenie
dookoła, wokół okolo piłka lopta
dopiero práve pocałunek bozk
dopóki dokiaľ podobać się páčiť sa
drób hydina podobno vraj
droga cesta poduszka vankúš
drugie śniadanie desiata podwieczorek olovrant
druk tlač pokój izba
drukować tlačiť potwór netvor
dużo mnoho powidła lekvár
duży, wielki veľký poziom úroveň
dworcowy staničný pragnienie smäd
dworzec stanica prosić pýtať
dziedzina oblasť prowincja vidiek
dziwić się čudovať sa przyjazd príchod
górnik baník rodzaj druh
gospodarka hospodártvo rośliny strączkowe strukoviny
grudzień december rozkład jazdy cestovný poriadok
guma do żucia žuvačka ruch pohyb
guzik gombík rzecz vec
gwóźdź klinec rzeźnik mäsiar
goździk klinček sierpień august
chrabąszcz chrobák słyszeć počuť
ile koľko śniadanie raňajky
indyk moriak; morka, morča spieszyć się ponáhľať sa
istnieć jestvovať spodnie nohavice
jeździć na łyżwach korčuľovať sa średnik bodkočiarka
kalarepa kaleráb ssak cicavec
kapusta włoska kel stosunek vzťah
katar nádcha styczeń január
kierunek smer świnka morska morča
kieszeń vrecko szczoteczka do zębów zubná kefka
kluski pl. (haluszki) halušky pl. szczotka kefa
kluski, makaron rezance szczupły štíhly, chudý
kołnierz golier szereg rad
kopalnia baňa szklanka pohár
korek štopeľ szosa hradská
korespondować písať si szybki rýchly
kot mačka tak hej
kozaczki čižmy teść svokor
kręgosłup chrbtica tramwaj električka
kropka bodka tratwa plť
krzesło stolička tyle toľko
kukiełka bábka upał horúčava
kwiecień apríl urządzenie zariadenie
łakomy maškrtný uzdrowisko, łaźnia kúpele
lalka bábika warga pera
liczba číslo wargowy perný
lipiec júl warunek podmienka
listopad november wątroba pečeň
-
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
277 | S t r a n a
Poľština Slovenčina Poľština Slovenčina
los žreb wielbłąd ťava
lub buď, alebo wiele veľa
luty február więc teda
łyżwy korčule wieprz brav
maślanka cmar wieprzowe (mięso) bravčové (mäso)
mieszkaniec obyvateľ wieść, pogłoska chýr
morela marhuľa wkrótce skoro, čoskoro
mówić hovoriť worek vrece
mówić vravieť wrzesień september
mrówczy mravčí wykorzystać využívať
mrówka mravec wynik výsledok
naczynia riad wypadek prípad , nehoda
nawet ba aj zadanie úloha
nazwisko priezvisko zapomnieć zabudnúť
nerka oblička zawodnik pretekár
niemowlę dojča zawody preteky
niż než zjeść śniadanie naraňajkovať sa
obecnie teraz zmarły, nieboszczyk nebohý
plecy chrbát żółw korytnačka
rozmowa rozhovor życie život
11.2.3 Slovníček slovensko-poľských interlingválnych homoným
Tzv. zradné slová medzi češtinou a poľštinou skúmal Edvard Lotko (1986), medzijazy-
kovej homonymii medzi slovenčinou a poľštinou sa venovala Marta Pančíková (1994, 2005),
ktorá vyexcerpovala okolo 1500 slov majúcich totožnú alebo podobnú formu, ale iný význam.
Jej skriptá Zradné slová v poľštine a slovenčine obsahujú výber 350 takýchto slov:72
Slovenčina Poľština Poľština Slovenčina
baňa kopalnia bania 1. banka, 2. bot. tekvica,
3. archit. kopula
bezcenný bezwartościowy bezcenny neoceniteľný, drahocenný
blud błędny pogląd błąd chyba, omyl
cudný cnotliwy, wstydliwy, niewinny cudny prekrásny, úchvatný
cukrík cukierek cukrzyk cukrovkár
čerstvý świeży czerstwy tvrdý, starý
dedina wieś dziedzina oblasť, sféra
divák widz dziwak čudák
dôvod powód, przyczyna dowód preukaz, dokument
drgať 1. szturchać się, trącać, 2. trząść,
3. szarpać drgać 1. triasť sa, 2. blikať
fľak 1. plama, 2. łata, 3. kawałek,
skrawek
flak(i) 1. črevá, vnútornosti,
2. držky
hrad zamek grad krúpy, ľadovec
jar wiosna jar výmoľ, roklina
kochať sa zachwycać się kochać się milovať sa, ľúbiť sa
konečný 1. końcowy, 2. ostateczny, defi-
nitywny
konieczny nevyhnutný, nutný
kroj strój (historyczny, ludowy) krój strih
láska miłość laska palica, tyčka
líčiť 1. bielić, malować, 2. szminko-
wać, malować
liczyć 1. počítať, rátať, 2. mať,
obsahovať, 3. očakávať,
pripúšťať
lúka łąka luka medzera, škára
meškať spóźniać się, opóźniać się mieszkać bývať
72 Zhodné významy pri polysémantických slovách v tabuľke neuvádzame.
-
11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA
278 | S t r a n a
Slovenčina Poľština Poľština Slovenčina
naraziť 1. zderzyć się, 2. wpaść, 3. nało-
żyć
narazić vystaviť niečomu, vydať
napospas
nábytok meble nabytek nadobudnutá vec
nástroj 1. narzędzie, 2. instrument, 3.
środek
nastrój nálada
nebeský niebiański, zachwycający niebieski belasý, modrý
nožičky nóżki nożyczki nožničky
obecný 1. gminny, 2. publiczny, 3. prosty obecny 1. prítomný, 2. terajší,
súčasný
obyvateľ mieszkaniec obywatel občan
odporný wstrętny, okropny odporny 1. odolný, vzdorujúci,
2. obranný, imúnny
okres powiat okres fáza, štádium, obdobie
oprava naprawa, remont, poprawianie oprawa 1. väzba (knihy), 2. rám
palec kciuk palec prst
plyn gaz płyn tekutina
podobať sa być podobnym podobać się páčiť sa
poklad skarb, klejnoty pokład 1. námor. paluba, 2. geol.
vrstva
popierať 1. nie uznawać, 2. dementować,
3. wypierać się
popierać podporovať
porušiť 1. uszkodzić, naruszyć, 2. złamać poruszyć 1. pohnúť, 2. dotknúť sa
(problému)
povesť 1. opowieść, 2. wieść, wiado-
mość, 3. sława
powieść román
požehnať pobłogosławić pożegnać się rozlúčiť sa
prasa prosię prasa 1. lis, 2. tlač
práve 1. prísl. akurat, właśnie, 2. čast.
wprost, wręcz prawie prísl. takmer, skoro
prekonaný przezwyciężony przekonany presvedčený
prítomný 1. teraźniejszy, współczesny,
2. obecny
przytomny príčetný, duchaprítomný
puška karabin, strzelba puszka konzerva, plechovka,
škatuľka
reč mowa rzecz vec, predmet
rušiť 1. likwidować, 2. cofać, odwo-
ływać, 3. zakłócać ruszyć pohnúť, vydať sa
sieň sala sień predsieň, predizba
skoro 1. prísl. wkrótce, wcześnie,
2. čast. prawie, niemal, bez mała skoro spoj. len čo, keď
skutočný rzeczywisty, faktyczny, praw-
dziwy
skuteczny účinný, pôsobivý
slušný 1. grzeczny, uprzejmy, przyzwo-
ity, 2. niezły, przyzwoity
słuszny správny, spravodlivý,
dobrý
sok rywal, konkurent, współzawod-
nik sok šťava
správa1, správa2 1wiadomość, informacja, zawia-
domienie, 2a) zarządzanie, kie-
rowanie, b) administracja, zarząd
sprawa 1. záležitosť, vec, otázka,
2. práv. pojednávanie,
konanie
stan namiot stan stav
statok bydło, majatek ziemski statek loď
stav1, stav2 1stan, sytuacja, 2warsztat tkacki,
krosno
staw1, staw2 1rybník, 2anat. kĺb
stok 1. spływ, zbieg, 2. odpływ stok svah
stolica 1. med. stolec, 2. stołek, ławka stolica hlavné mesto
sukňa spódnica suknia ženské šaty
surovec grubianin, prostak, gbur surowiec surovina
trosky ruiny, rozwaliny, szczątki, gruzy troska (Npl. trosky) starosť, starostlivosť
-
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
279 | S t r a n a
Slovenčina Poľština Poľština Slovenčina
trup 1. tułów, 2. techn. kadłub trup mŕtvola
ubikácia miejsce zakwarterowania, nocle-
gu ubikacja záchod
udávať 1. wyznaczać, narzucać, 2. wy-
dawać, donosić, 3. podawać
udawać predstierať, robiť sa
úroda plon uroda krása, urastenosť
úrok procent, odsetek urok pôvab, čaro
úvaha 1. rozważanie, rozmyślanie,
2. refleksja uwaga 1. pozornosť, zreteľ,
2. napomenutie,
3. poznámka
vôbec wcale, w ogóle wobec voči, pred, vzhľadom
vrah morderca, zabójca wróg nepriateľ
výklad wystawa, witryna wykład prednáška
zamilovaný zakochany zamiłowany vášnivý
zavše niekiedy, czasami zawsze vždy
záchod ubikacja, klozet zachód 1. západ, 2. námaha
zápach smród, odór, fetor zapach vôňa
zástava
flaga, chorągiew
zastawa súprava
závod zakład, fabryka, przedsiębiorstwo zawód 1. povolanie, odbor, pro-
fesia, 2. sklamanie
zbadať zauważyć zbadać prebádať, vyšetriť
žalovať 1. oskarżać, zaskarżać,
2. skarżyć, donosić
żałować 1. ľutovať, 2. nedopriať
si, odopierať si
ÚLOHY K 11. LEKCII
1. Identifikujte v textoch analytické a syntetické pomenovania a určte, ktorý prípad
je častejší: P
1. Po zmianie przez Olkusz przejeżdża tylko jeden pociąg pośpieszny. 2. Swoje praktyki od-
bywają w salonie fryzjerskim. 3. Teraźniejszość jest punktem wyjścia do zarysowania rozwo-
ju bądź stagnacji Polski. 4. Dyrektor kasy oszczędności powrócił do Krakowa i objął urzędo-
wanie. 5. Dzieci płaciły tylko za bilet wstępu, pozostałe koszty pokrywali organizatorzy.
6. I. J. Paderewski był pianistą, kompozytorem i mężem stanu. 7. Rębielice Królewskie są
kojarzone z największym w Europie wiatrakiem. 8. Patrzyli na nowiutkie stoły i rysownice. 9.
Fabryczka rozwijała się, kupował nowe i nowoczesne obrabiarki.
S
1. Na stanici v Čadci sa na hodinu zastaví medzinárodný rýchlik Šírava smerujúci z Humen-
ného do Prahy. 2. Pri každej návšteve platí v kaderníctve asi päťdesiat eur. 3. Krajným vý-
chodiskom z biedy bolo rozsiahle vysťahovalectvo. 4. Z medziúveru klient sporiteľne platí len
úroky. 5. Obstarali mu vstupenku a zdarma mu zabezpečili bývanie v hoteli. 6. Bol prvým
zahraničným štátnikom, ktorému sa dostalo tejto pocty. 7. Na stajni pod odkvapom a na ná-
drži pod veterným mlynom budeme mať lastovičie hniezda. 8. Z lipového dreva sa vyrábajú
násady do štetcov a rysovacie dosky pre školákov. 9. Jedna z firiem má záujem vyrábať ob-
rábacie stroje.
-
11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA
280 | S t r a n a
2. Porovnaním viet v poľskom a slovenskom texte identifikujte dvojice analytických
pomenovaní a kompozít: P
1. Trzy osoby zostały ranne w wypadku samochodowym. 2. Siła nabywcza Polaków jest
mniejsza niż w przypadku naszych bliższych i dalszych sąsiadów. 3. Szyk wyrazów w zdaniu
diametralnie zmienia jego sens. 4. Podobna struktura cechuje również polski handel hurtowy.
5. Wśród ciekawszych inwestycji należy wymienić budowę rurociągu gazowego z półwyspu
Jamał do Europy Zachodniej. 6. Obieg pieniądza w gospodarce można porównać do krwio-
biegu w organizmie człowieka. 7. Kredytobiorca nie jest w stanie spłacić swojego zobowią-
zania. 8. Cały teren ma być obsadzony żywopłotem. 9. Półrozpad uranu. 10. Agnieszka leżała
już w śpiworze.
S
1. Dvaja funkcionári sa ťažko zranili pri autonehode. 2. Lepšia kúpyschopnosť obyvateľstva
sa odráža aj na modernizovaní domácností. 3. Slovosled v slovanských jazykoch je voľný,
sloveso má stredové postavenie. 4. Veľkoobchod držia nad vodou potraviny a tabak. 5. Väč-
šina plynu z Ruska prúdi do Európy plynovodom, ktorý prechádza cez Ukrajinu. 6. Liečili sa
tu ženské choroby a poruchy krvného obehu. 7. Pokiaľ príjemca úveru nepožiada o eurodo-
tácie, môže banka okamžite uplatniť zmenku. 8. Arborétum sa ohradilo živým plotom. 9. Pol-
čas rozpadu rádioaktívnych látok. 10. Mrzne dosť, ale v spacom vaku je teplučko.
3. Určte interfixy v nasledujúcich ekvivalentných kompozitách: P
1. wieloryb, 2. dziesięciolecie, 3. woltomierz, 4. amperomierz, 5. pięciolatka, 6. sześciokąt, 7.
łamistrajk, 8. łamigłówka, 9. pędziwiatr, 10. obieżyświat, 11. dusigrosz, 12. półciemność, 13.
półcień, 14. półinteligent, 15. półprawda, 16. prawdopodobny, 17. bogobojny, 18. mrozood-
porny, 19. żaroodporny, 20. pięciotomowy, 21. dwufazowy, 22. dwujęzyczny, 23. obustron-
ny, 24. obupłciowy, 25. stuletni, 26. stuprocentowy, 27. kilkudniowy, 28. kilkuletni
S
1. veľryba, 2. desaťročie, 3. voltmeter, 4. ampérmeter, 5. päťročnica, 6. šesťuholník, 7. štraj-
kokaz, 8. hlavolam, 9. vetroplach, 10. svetobežník, 11. držgroš, 12. polotma, 13. polotieň, 14.
polointeligent, 15. polopravda, 16. pravdepodobný, 17. bohabojný, 18. mrazuvzdorný, 19.
žiaruvzdorný, 20. päťzväzkový, 21. dvojfázový, 22. dvojjazyčný, 23. obojstranný, 24. oboj-
pohlavný, 25. storočný, 26. stopercentný, 27. niekoľkodňový, 28. niekoľkoročný
4. Určte rod nasledujúcich zemepisných názvov: S
1. Slovensko, Poľsko, Bulharsko, Chorvátsko, Bielorusko, Belgicko, Macedónsko; 2. Mexiko,
Luxembursko, Lichtenštajnsko, Lipsko, Miláno, Sliezsko, Tirolsko; 3. Brusel, Island, Jeruza-
lem, Kolín, Lisabon, Norimberg, Nový Zéland; 4. Budapešť, Bukurešť, Káhira, Poznaň, Vie-
deň; 5. Byzancia, Plzeň; 6. Mníchov
P
1. Słowacja, Polska, Bułgaria, Chorwacja, Białoruś, Belgia, Macedonia; 2. Meksyk, Luksem-
burg, Lichtenstein, Lipsk, Mediolan, Śląsk, Tyrol; 3. Bruksela, Islandia, Jerozolima, Kolonia,
Lizbona, Norymberga, Nowa Zelandia; 4. Budapeszt, Bukareszt, Kair, Poznań, Wiedeń;
5. Bizancjum, Pilzno; 6. Monachium
-
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
281 | S t r a n a
5. Určte základný tvar vyznačených lexém a ich rod: P
1. Listy prosimy kierować na adres redakcji. 2. Jako historyk architektury był miłośnikiem
i znawcą gotyku. 3. W całym kraju brakowało benzyny. 4. Spożywajmy produkty bogate
w witaminę C, np. owoce cytrusowe. 5. Ciężko zranił przeciwnika w brzuch. 6. Użyj popraw-
nych form fleksyjnych zaimków. 7. Powszechnie wiadomo, że żółtko jaja kurzego jest maga-
zynem skoncentrowanego cholesterolu. 8. Badania zaprezentował ostatnio w prestiżowym
czasopiśmie medycznym. 9. Podali mu morfinę. 10. Ewangelia według św. Jana. 11. Dlacze-
go nie zapali pan cygara? 12. Choć trenują zaledwie kilka miesięcy, zdążyli zdobyć sporo
trofeów.
S
1. Objednávky posielajte na adresu redakcie. 2. Zaujímavosťou úseku je 700 metrov dlhý
most v duchu spišskej gotiky. 3. Cena benzínu je v USA na historickom maxime. 4. Karotény
sa v organizme premieňajú na vitamín A. 5. Postihnutá je koža brucha, chrbta, končatín.
6. Doplnilo sa slovnodruhové zaradenie zámen, čísloviek, prísloviek a ostatných neohybných
slovných druhov. 7. Do misky dáme jeden žĺtok a pripravíme si 250 ml olivového oleja.
8. Vychádzal na pokračovanie v časopise Slovenské pohľady. 9. Parížsky časopis uverejnil
článok o protichodných názoroch vedcov na pôsobenie morfia. 10. Evanjelium podľa Jána.
11. Zistili sme, ako rozpoznať dobrú cigaru. 12. Je držiteľkou ôsmich trofejí.
6. Vymedzte prefixálne derivačné morfémy v slovenčine a poľštine a všímajte si existu-
júce rozdiely pri adjektívach: P
1. bezosobowy, 2. nadwrażliwy, 3. nadgorliwy, 4. nieracjonalny, 5. niedyskretny, 6. niesymet-
ryczny/asymetryczny, 7. antypaństwowy, 8. antygrypowy, 9. antyrządowy, 10. transgranicz-
ny, 11. transnarodowy
S
1. neosobný, 2. precitlivený, 3. prihorlivý, 4. iracionálny, 5. indiskrétny, 6. asymetrický,
7. protištátny, 8. protichrípkový, 9. protivládny, 10. cezhraničný, 11. nadnárodný
7. Pri verbách vymedzte prefixálne derivačné morfémy. Pozornosť venujte rozdielom.
P
1. połamać, 2. przyłapać/złapać, 3. zaświadczyć, 4. nadpić, 5. nadgnić, 6. nadgryźć, 7. nadła-
mać, 8. zapytać, 9. zachorować, 10. uzbroić, 11. ochrzcić, 12. ogłosić, 13. obłamać, 14. polu-
bić, 15. odszyfrować/deszyfrować, 16. pomnożyć, 17. przeprosić, 18. podyktować, 19. usiąść,
20. spolszczyć, 21. podbiec, 22. udoskonalić, 23. uszkodzić, 24. obronić się, 25. wynająć,
16. sprowokować, 27. zaniepokoić
S
1. dolámať, 2. dolapiť, 3. dosvedčiť, 4. odpiť, 5. nahniť, 6. nahryznúť, 7. nalomiť, 8. opýtať
sa/spýtať sa, 9. ochorieť, 10. ozbrojiť/vyzbrojiť, 11. pokrstiť, 12. vyhlásiť, 13. olámať,
14. obľúbiť si, 15. dešifrovať, 16. rozmnožiť, 17. odprosiť, 18. nadiktovať, 19. posadiť sa,
20. popoľštiť, 21. pribehnúť, 22. zdokonaliť, 23. poškodiť, 24. ubrániť sa, 25. prenajať,
26. vyprovokovať, 27. znepokojiť
-
11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA
282 | S t r a n a
8. Určte sufixálne derivačné morfémy v adjektívach: P
1. prace polowe, 2. skarby narodowe, 3. spółgłoski zębowe, 4. proces oddechowy, 5. desz-
czowy dzień, 6. mundur wojskowy, 7. spółka akcyjna, 8. konserwa mięsna, 9. zniszczenia
wojenne, 10. aparat fotograficzny, 11. ognisty romans, 12. lesisty masyw, 13. liściasty las,
14. cierpkawy smak, 15. migotliwy płomień, 16. krzykliwy śpiew, 17. koleżeńska pomoc,
18. europejska kultura, 19. afrykańska małpa, 20. kaczy chód, 21. krowi ogon, 22. twórczy
wkład
S
1. poľné práce, 2. národné poklady, 3. zubné spoluhlásky, 4. dýchací proces, 5. daždivý deň,
6. vojenská rovnošata, 7. akciová spoločnosť, 8. mäsová konzerva, 9. vojnové straty, 10. foto-
grafický apatrát, 11. ohnivá romanca, 12. lesnatý masív, 13. listnatý les, 14. trpkastá chuť,
15. mihotavý plameň, 16. krikľavý spev, 17. kolegiálna (priateľská) pomoc, 18. európska kul-
túra, 19. africká opica, 20. kačacia chôdza, 21. kravský chvost, 22. tvorivý vklad
9. Určte sufixálne derivačné morfémy v substantívnych derivátoch pomenúvajúcich:
a) osoby
P
1. warszawianin, 2. paryżanin, 3. Algierczyk, 4. napoleończyk, 5. dozorczyni, 6. znawczyni,
7. wegetarianin, 8. mieszczanin, 9. badacz, 10. siłacz, 11. sprzedawca, 12. burzyciel, 13. do-
nosiciel, 14. właściciel, 15. pływak, 16. jedynak, 17. rybak, 18. głupiec, 19. lewicowiec,
20. wychowanek, 21. mędrek, 22. skoczek, 23. samotnik, 24. rekordzista, 25. legionista
S
1. Varšavčan, 2. Parížan, 3. Alžírčan, 4. napoleonovec, 5. dozorkyňa, 6. znalkyňa, 7. vegeta-
rián, 8. mešťan, 9. bádateľ, 10. silák, 11. predavač, 12. burič, 13. donášač, 14. vlastník,
15. plavec, 16. jedináčik, 17. rybár, 18. hlupák, 19. ľavičiar, 20. odchovanec, 21. mudrák,
22. skokan, 23. samotár, 24. rekordér, 25. legionár
b) veci
P
1. ścierak, 2. figowiec, 3. wieżowiec, 4. podnośnik, 5. kauczukowiec, 6. mieszarka, 7. słu-
chawka, 8. wiśniówka, 9. ławka, 10. papiernia, 11. piekarnia, 12. zbiornica, 13. pływalnia,
14. tkanka, 15. stojak, 16. fluorek
S
1. stierač, 2. figovník, 3. vežiak, 4. zdvíhadlo, 5. kaučukovník, 6. miešačka, 7. slúchadlo,
8. višňovica, 9. lavica, 10. papiereň, 11. pekáreň, 12. zberňa, 13. plaváreň, 14. tkanivo,
15. stojan, 16. fluorid
c) abstraktné skutočnosti
P
1. polszczyzna, 2. drożyzna, 3. odchylenie, 4. leczenie, 5. wiązanie, 6. obróbka, 7. podwyżka,
8. suchość, 9. samotność, 10. długość, 11. skąpstwo, 12. bezpieczeństwo, 13. zastępstwo
S
1. poľština, 2. drahota, 3. odchýlka, 4. liečba, 5. väzba, 6. obrábanie, 7. zvýšenie, 8. suchota,
9. samota, 10. dĺžka, 11. skúposť, 12. bezpečnosť, 13. zastúpenie
-
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
283 | S t r a n a
10. Začleňte vyznačené slová k deminutívam, augmentatívam alebo k názvom s výlučne
expresívnym odtienkom. Vydeľte v nich sufixy. O
a) 1. starsza kobiecina, 2. wilgotna rączyna, 3. nieodpowiedzialny politykier, 4. filmowiec
i znany dowcipniś, 5. wielki leniuch, 6. zupełny golas, 7. Marcin to straszna gaduła.
8. włóczęga z workiem na plecach, 9. brudny śmierdziel, 10. Istne się z ciebie zrobiło
strachajło. 11. skakałem jak dzikus, 12. energiczny pracuś, 13. stary dziadyga
b) 1. kamyk w bucie, 2. grzebyk we włosach, 3. Gdyby kózka nie skakała, to by nóżki nie
złamała. 4. zadać jedno pytanko, 5. trzymać paluszek w buzi, 6. dobry wujaszek, 7. mój
braciszek, 8. czerwone jabłuszko, 9. młodziutka dziewczyna, 10. miluśkie, bieluśkie kró-
liczki, 11. maleńki pokoik, 12. cieniuteńki głosiczek, 13. maluchne mieszkanko
c) 1. tłuste cielsko, 2. głupie babsko, 3. kościsty paluch, 4. grubaśny katalog
11. Pospájajte skratky so zodpovedajúcimi plnými názvami a sledujte rozdiely medzi
jazykmi: P S
1. i in. A magister 1. a i. A. číslo
2. itp. B. tom 2. a pod./ap. B. milión
3. itd. C. ewentualnie 3. atď. C. nášho letopočtu
4. ca. D. na przykład 4. ca/cca D. nad morom
5. SA/S.A. E to jest 5. a. s. E. to jest
6. nr F. wiek 6. č. F. a iné
7. art. G. nad poziomem morza 7. čl. G. zväzok
8. inż. H. i inne 8. Ing. H. storočie
9. mgr CH. inżynier 9. Mgr. CH. napríklad
10. mln I. naszej ery 10. mil. I. a podobne
11. np. J. circa 11. napr. J. magister
12. n.e. K. milion 12. n. l. K. a tak ďalej
13. n.p.m. L. artykuł 13. n. m. L. cirka
14. sp.z o.o. M. i tak dalej 14. s. r. o. M. respektíve
15. t. N. i tym podobnie 15. zv. N. článok
16. w. O. numer 16. stor. O. inžinier
17. tj. P. spółka akcyjna 17. t. j. P. akciová spoločnosť
18. ew. R. spółka z ograniczoną od-
powiedzialnością
18. resp. R. spoločnosť s ručením
obmedzeným
12. Na základe kontextu sa pokúste opísať význam homonymných lexém v slovenčine
a poľštine: P
1. Ta tendencja chyba stopniowo się zmienia. 2. A w kaloszach do przedszkola idą dzieci
chlap, chlap, chlap. 3. byt ludzki, 4. druk dokumentów, 5. dziedzina sportu, 6. istota proble-
mu, 7. Do rozwoju gospodarczego konieczny jest spokój społeczny. 8. krój munduru, 9. cho-
dzący po polu lis, 10. mieszkać na terytorium Polski, 11. nożyczki do paznokci, 12. odporny
na warunki atmosferyczne, 13. okres w jego życiu, 14. być pewny siebie, 15. puszka sardynek,
16. sok z cytryny, 17. stan wojenny, 18. suknia ślubna, 19. pukać do drzwi, 20. poprawa sytu-
acji
-
11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA
284 | S t r a n a
S
1. Nie je to ich chyba. 2. Je chlap ako hora. 3. byt na predaj, 4. bukový drúk, 5. dolniacka de-
dina, 6. sociálna istota, 7. konečná zastávka, 8. ľudový kroj, 9. tlačiarenský lis, 10. vlaky
budú meškať, 11. vystierali nožičky, 12. odporný charakter, 13. Ľubovniansky okres,
14. pevný stisk rúk, 15. športová puška, 16. úhlavný sok, 17. rozložiť stan, 18. sukňa
s blúzkou, 19. pukať bublinkové fólie, 20. poprava odsúdenca
13. Pokúste sa uhádnuť, od akých podôb sú utvorené nasledujúce hypokoristiká. Vší-
majte si ich variantnosť pri totožných menách. P
a) 1. Staś, 2. Zbyś, 3. Ryś, 4. Zdziś, 5. Jaś, 6. Zygmuś, 7. Stefuś, 8. Juluś, 9. Kubuś, 10. Jęd-
ruś, 11. Bolek, 12. Józek, 13. Antek, 14. Janek, 15. Rysiek, 16. Jurek, 17. Edek, 18. Wła-
dek, 19. Jędrek, 20. Staszek, 21. Boguś, 22. Bronek, 23. Zbyszek, 24. Jasio, 25. Tadzio,
26. Józio, 27. Kazio, 28. Franio, 29. Henio, 30. Genio, 31. Władzio, 32. Gucio, 33. Jan-
cio, 34. Stefcio, 35. Stach, 36. Olek
b) 1. Zosia, 2. Basia, 3. Małgosia, 4. Krysia, 5. Kasia, 6. Franusia, 7. Irenka, 8. Ania, 9. Ja-
dzia, 10. Wandzia, 11. Madzia, 12. Władzia, 13. Genia, 14. Stefunia, 15. Bogusia,
16. Stefcia, 17. Jancia, 18. Ola
14. Od uvedených slovenských feminín tvorte a) deminutíva, b) adjektíva: S
a) blcha, mucha, pančucha, strecha, čiara, časť, komora, dcéra, lopata, koruna, hodina, jaho-
da, jama, chalupa, krava;
b) macocha, chudera, Oľga, blcha, mucha, strecha, hora, Milada, teta, Táňa, Marta, Paulína,
Alexandra
15. Od uvedených adjektív utvorte názvy jazykov v slovenčine a formulujte pravidlo
o tvorení týchto pomenovaní: S
slovenský, český, švédsky, arabský, francúzsky, lotyšský, poľský, fínsky, estónsky, anglický,
grécky, holandský, nemecký, čínsky, taliansky, španielsky, rumunský, maďarský, nórsky,
bulharský, slovinský, chorvátsky, iránsky, ukrajinský, ruský
16. Tvorte adjektíva: S
a) od substantív: Anka, hus, líška, tiger, vták, myš, ryba, slon, kohút, les, deň, večer, dcéra,
macocha, sudca, kura
b) od slovies: (pokaziť) práčka, (vydať) dcéra, (zarásť) záhrada, (zachmúriť) tvár, (predpo-
kladať) výsledok, (prenajať) auto, (rozkvitnúť) kaktus, (premyslieť) plán
c) od substantív v genitíve: krídlo motýľa, chrbát mačky, laba tigra, mäso kraba, mláďa orla,
rohy barana, kožuch medveďa, pierko páva, noha slona, uši somára, zub leva, mäso kur-
čaťa, brada kozy, koža diviaka, ňufák psa
-
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
285 | S t r a n a
17. Z nekongruentných atribútov tvorte vzťahové adjektíva a všímajte si rozdiely v ja-
zykoch: S
guľa z krištáľu, kaz na zube, choroba srdca, hlásky tvorené na zuboch, pozdrav zo srdca, po-
leva z cukru, inžinier strojov, dutina v nose, doba predaja, vývinová chyba oka, zápach tela,
ťažkosti so žalúdkom, most z kameňa, jahody z lesa, plot z drôtu, uterák z ľanu, jablko
s červom, terén s kopcami, chata z dreva, retiazka zo striebra, stroj na siatie
18. Tvorte posesívne adjektíva od slov v zátvorkách: S
1. Blahoželali sme (Małgorzata) sestre k narodeninám. 2. Otec nemá rád (matka) priateľky.
3. To sú (Katarzyna) topánky. 4. Za krom sa mihol (líška) chvost. 5. Privítal nás (Peter) pes.
6. Starám sa o (strýko) ovocný sad. 7. Pes brechal na (susedka) sliepky. 8. (Milka) návšteva
nás potešila. 9. Pozvali sme aj (Marta) priateľa. 10. Kŕmili sme (Mirka) škrečka. 11. Ponúkli
sme ubytovanie (brat) kamarátovi.
19. Z čísloviek utvorte v oboch jazykoch substantíva: O
1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 13, 15, 17, 40, 60, 70, 100, 500
20. Pokúste sa určiť základnú podobu mužských a ženských mien: S
a) 1. Jožo, Jožko, Ďoďo, Ďoďko, Ďoďík, Jožino, Jožinko; 2. Jano, Janko, Janíček, Janíčko;
3. Fero, Ferko, Ferino, Ferinko; 4. Laco, Lacko, Lacino, Lacinko; 5. Jaro, Jarko, Jarino,
Jarinko; 6. Mišo, Miško; 7. Rudo, Rudko; 8. Maťo, Maťko, Martinko; 9. Paľo, Paľko, Pa-
lino, Palinko; 10. Jakubko, Kubo, Kubko
b) 1. Saša, Saška, Sašenka; 2. Soňka, Sonička; 3. Maťa, Maťka, Martinka; 4. Zuza, Zuzka,
Zuzanka, Zuzička; 5. Anka, Anička, Anuľa, Anuľka; 6. Maja, Majka, Mariena, Marienka,
Marienočka; 7. Evka, Evička; 8. Táňa, Táňka, Tánička, Tatianka; 9. Gabika; 10. Dáška,
Dášenka
21. Preložte do slovenčiny a určte, v akej funkcii sú použité vyznačené výrazy: O
1. Uczył się angielskiego. 2. Egzamin z polskiego. 3. Znajomość słowackiego. 4. Tłumaczyć
z portugalskiego. 5. Zapisać się na francuski. 6. Przetłumaczył wiele książek z niemieckiego
na rosyjski i z rosyjskiego na niemiecki. 7. Zna japoński, koreański i wietnamski. 8. Chciał-
bym znać chociaż trochę norweski.