KUCNiK XII. ČÍSLO 11

asa iverzita

Bratislava, 15. februára 1966 Kčs 0,50

Z OBSAHU • AKO SA ŠTUDUJE VO ŠVÉDSKU • KMC PLÁNUJE KADE ČO DOBRÉ • MUŽ BEZ ALTERNATÍVY • DIPO ZNOVU ZAČÍNA • SAL AMON VÁM UVARÍ KAŠI ČKU Ж SMOLA NA LADE

študentami bratských orga-

Cestujem, cestuješ... Cesty do zahraničia — poznávanie sveta za hraničnými pre- čs. študentov — v 17 krajinách, statočné bolo vyškolenie vedú-

chodmi republiky, dostávajú sa čím ďale j tým viac do centra Najviac brigádnikov bolo vo cich táborov. pozornosti a záujmu š i rokej obce študentskej . Pravda, ponu- Francúzsku a v NSR. Emigro-ka a dopyt sa v t e j t o oblasti eš te stále n e k r y j ú záujemcov val iba jeden študent — do VÝMENNÉ BRIGÄDY 0 cestovanie j e oveľa viac ako možností, a to a j napriek to- Francúzska. Veľké nedostatky mu, ž e možnosti rastú rýchlym tempom z roka na rok. Preto boli v o finančnom zabezpečení Majú slúžiť k poznaniu života 1 nejeden kritický hlas na tému „cesty do zahraničia". Ako účastníkov МВТ. Desať dolárov v danej zemi, upevnenie spolu-vyzerala situácia v študentskom cestovaní v roku 1965 a aké na štyri týždne bolo iba mini- prace u priateľstva s mládežou s ú perspektívy pre tento rok? Niekoľko informácií podľa hod- málnym zabezpečením. Veľmi notenia medzinárodných stykov študentov Vysokoškolskou ra- zlé bolo vybavenie účastníkov dou ÜV ČSM. propagačným materiálom, ne-ŠTUDIJNÉ BEZDEVÍZOVÉ dostatočné boli opäť jazykové

7Д1Л7ПУ schopnosti. Tento rok budu účastníkov МВТ vyberať VV

Ich cieľom bolo a j e umožniť а к ČSM; kritériá: veľmi dobrá ak-vysokoškojským študentom zís- tívna znalosť jedného a čias-kať a rozšíriť si odborné a j a - v 9 • točná znalosť druhého západné-zykové znalosti formou exkurz- ^ ^ ho jazyka, predchádzajúca ných študijných pobytov; išlo Щ účasť na brigáde v ČSSR, ak- nizácií. Majú pracovný a čias-o recipročné výmeny na zákla- tívna činnosť v VO ČSM, vek točne a j rekreačný charakter, de priamych dohôd vysokoškol- . . . . . . . . 20—30 rokov. Z ČSSR odišlo na výmenné bri-ských organizácii so zahranič- ciach. Ich obsahom j e výmena v C S S R b o ] o y m i n u I o m r o k u q i t d y 3 4 0 študentov. Nedostat-nými partnermi. Výmeny s o so- študentov najma z vyssicti roc- š e s ť M ß T _ d y a n g s l o v e n s k u k y s a v y s k y t n a k o následok ne-cialistickými krajinami neboli nikov, ktorí absolvuju v zahra- ( P o d b a n s k o _ s t a v b a cesty a dostatočne prejednaných a za-nijako obmedzené, p r e kapita- ničí odbornú prax. Na klím-listické kra j iny určili kvótu kách, v závodoch alebo na ve-600 miest, kvóta sa neskôr pre deckovýskumných pracoviskách. veľký záujem zvýšila na 740. J e Cieľom j e zvýšenie odbornej &ЗШВ Я S В 1 Ш f zaujímavé, že niektoré vysoké kvalifikácie. Na organizovaní školy s v o j e kvóty nevyužili, j e vlaňajších odborných praxi medzi nimi napríklad a j VŠE sa zúčastnili zo zahraničných v Bratislave. Čo by asi povedali partnerov najmä študentské svázácki funkcionári na týchto organizácie IAESTE (študenti školách radovým členom na technického zamerania) a y y s o k g Tatry — výstavba vo- vs. bi neným poznatkom z nich otázku prečo? Zo 135 miest, IFMSA (medici). Prostrednie- ; e n s k y c h rekreačných zrubov), a k p'drobnému plánu na rok

" ' i - t vom lAFSTR odlilo do zahra- z ú č a s t n j | o s a n a n i c h 1 8 5 z a . 1 9 6 6 s a vrátime v budúcom

istených zmlúv s o zahraničnými partnermi. V novej sezóne bu­d e potrebné vytvárať kolektívy, najma z členov rovnakých f a ­kúlt, zaraďovať do nich a j t l-močnikov.

Zatiaľ toľko k zahraničným cestám v minulom roku. K zo-

ktoré takto zostali voľné, pri- tvom IAESTE odišlo do zahra­dě!.1 ÚV ČSM 53 miest VŠVU ničia l 3 4 čs. študentov, 42 za- ^ T č n ý c ľ h ~úča"stníkoV Nedö-a SV5T V Bratislave. Najviac hraničných študentov praxova­

lo u nás. Najviac našich š tu-dentov-technikov praxovalo v Juhoslávii, potom v NSR. Orien­tačné čísla p r e tohoročnú s e ­zónu sú; západné kraj iny —

•^.200, socialistické 100. Prostred-• níctvom IFMSA sa dostalo do zahraničia 145 čs. poslucháčov lekárskych fakúlt — najviac do Poľska, Juhoslávie a NSR. Vo väčšine prípadov boli naši š t u ­denti s praxou v zahraničí spo­kojní, nedostatky sa vyskytli

ľ ls l . ( s )

výmenných zájazdov sa usku­točnilo do NSR, Rakúska a Veľ­k e j Británie. Nedostatky: málo iba niekďe — išlo o zlé úbyto-devízových prostriedkov, nedo- v a n í e a malé vreckové. Najlep-statočné jazykové znalosti ces- g j e podmienky mali naši prak-tujúcich študentov. Forma bez- t i k a n t i v NSR a Juhoslávii, devízových výmenných zá jaz- v š e t c i študenti sa prihovárajú dov sa osvedčila a v tomto ro- z a rozšírenie zahraničnej pra­k u bude prakticky neobmedzená x e > n a j m ä p r e d promóciou v do všetkých kraj ín. VI. ročníku. Výhliadky pre rok

1966 — 130—140 miest do ka-ODBORNA INDIVIDUÁLNA pitalistických, 100 do socialis-

P R A X tických zemí. V y j d ú skriptá Uskutočňuje sa na základe k jazykovým skúškam.

dohôd medzi OV bratských mlá­dežníckych socialistických alebo MEDZINÁRODNÉ študentských organizácií neso- BUDOVATEĽSKÉ TÁBORY cialistických kra j ín a na zákla­de dohôd, vyplývajúcich z člen- Organizovali sa na základe s tva v odborových medzinárod- reciprocity. Na zahraničných

Taknám pánboh... V

zmáhame sa, vzmáhame — rodina študentských časopi-isov je opäť o dvoch blenov bohatšia. V polovici janu­ára sa na bratislavských uliciach objavilo prvé číslo

Echa bratislavských vysokoškolákov a prvých desať čísel má za sebou novoozniknuvší časopis prešovskej filozofickej fakul­ty Šafárikovej univerzity — Spektrum.

f

blémami, ktoré by sa mali na­plno odraziť rut stránkach

cho vzniklo po niekoľko- Echa a fakt, že celoštátny Stu-robných prieťahoch ako orgán dent sa okrem okruhu istých Vysokoškolského okresného všeobecne platných študent-výboru ČSM v Bratislave, bude ských problémov nemôže v do­xa zaoberať LEN študentský- statočnej miere venovať hra­mi problémami (na rozdiel od tislavským špecifikám. Exis-Našej univerzity a časopisu tencia Echa ako študentskej Technika). Jeho existenciu si tribúny by mala bratislavských vynútila skutočnosť, že v Bra- vysokoškolákov primát k pred-tislave trávi časť svojho ži- s a ' e n trochu väčšej aktivite

vo,ta okolo osemnásť tisíc vy­sokoškolákov, žijúcich svoj-

ných študentských organizá- МВТ sa zúčastnilo celkom 193 ským životom, svojskými pro-

NAliA UNIVERZITA SA PÝTA ZA VÁS NAŠA UNIVERZITA SA PÝTA ZA VÁS • NAŠA UNIV

BLESKOVE

w f i w b f o R O H Mnohotvárnu a zložitú

prácu odborárskej organizá­cie na univerzite nemožno odbiť niekoľkými slovami/ Preto sme rozhovor so s ú ­druhom Veselským zo ZV ROM zamerali iba na jednu otázku: ROII a študenti.

Aké j e členstvo študentov v ROH?

Od roku 1963 sa študenti pr i j ímajú do ROH len v pia­tom ročniku. Tým, ktorí už členmi boli, sa členstvo, sa­mozrejme, len obnovuje.

To sú už študenti, s t o j a ­ci „Jednou nohou" mimo školy, prečo sa teda pr i j í­ma j ú a/ ku koncu j túdia?

Máme také skúsenosti, že väčšina študentov, žiaľ, pre­ukazuje namiesto aktivity značnú pasivitu, takže ich členstvo by bolo len kon­venčnou formou, spočívajú­cou v platení príspevkov. A to práve nechceme.

J e tu eš te ČSM . . . Áno, a j práve preto. Štu­

denti pri vstupe na vysokú školu sú členmi ČSM, j e to študentská organizácia, kto­r e j činnosť j e im a j bližšia. Po skončení štúdia však všetci odchádzajú do za­mestnania, takže ich člen­stvo v 5.—6. ročníku sa po­važuje za prípravu pre člen­stvo v odboroch na budú­com pracovisku.

Nemyslite, že hlbšia spo­lupráca ROH a ČSM by bola prospešná? Priniesla by iste lepšie výsledky, záujem a aktivitu.

Spolupráca závisí od jed­notlivých fakultných výbo­rov ROH a fakultných or­ganizácii ČSM. Najlepšia spo­lupráca sa rozvíja na práv­

nickej a farmaceutickej f a ­kulte. Študenti t u dostávajú často k dispozícii finančné prostriedky na kultúrno-športové a rekreačné podu­jatia. Škoda, že mnohí nás chcú poznať iba v núdzi.

Vaše plány a úlohy na rok 1966?

Mienime pokračovať v t r a ­díciách činnosti ROH. Oča­kávame zlepšenie na poli kultúrnom, v politickej v ý ­chove odborárov, chceme po­riadať tradičné športové tur­naje, zriadiť ďalší šoférsky kurz (iba p r e členov), rozši­rovať možnosti turistických pobytov, a to nielen u nás, ale a j v cudzine, nadviazať e š t e užší kontakt S odborár­mi na Univerzite Martina Luthera v Halle, vrátane vý­meny rekreantov, detí a pod.

Chcel by som eš te pri t e j ­to príležitosti upozorniť, n a j ­me študentov, že tohto roku sa uskutoční výmena odbo­rárskych členských preuka­zov. - k j -

N A S A I . M V I - . H Z ľ l A S A ľ Y I Л Z A V A S ф N A Š A U N I V E R Z I T A S A P Ý T A Z A V Á S • N A Š A U N I V

vo vzťahu k sebe a svo j mu okoliu.

S

veľkým nadšením začal kolektív redakcie Spektra tvoriť isvoje fakultné no­

viny. Prvé čísla Spektra pri­niesli celý rad zaujímavých materiálov zo života prešov­ských vysokoškolákov, rozho­vorov i fotografií.

Je nás teda viac, pribudlo miesta, publicity, hádam i ri­vality — samozrejme, tej zdra­vej — ostáva nám iba zaže­lať kolegom z Echa a Spektra veta študáckej nekompromis­nosti, vtipu, nápadov, veľa dobrých spol u pracovník o v, dobrý papier a vysoký náklad.

Tak nám pánboh pomáhaj! Redakcia

Vyše 10 pere. mladých na VŠ

Do prvých ročníkov vysokých škôl d n e l pr i j ímajú toľko pos­lucháčov, koľko ich za pred­mníchovskej republiky študo­valo na všetkých vysokých ško­lách. V roku 1921 išlo na VŠ iba dve percentá mládeže — dnes 10,5 percent.

шжштш!.

Jazyky im nezamrzli.. . Foto K. Belický

Je nad čím rozmýšľal S l o v a n s k ý d o m v P r a h e z a ž i l v d e c e m b r i m i n u l é h o r o k u j e d n u

/ n a j b ú r l i v e j š í c h k o n f e r e n c i í z a p o s l e d n é r o k y . V y s o k o š k o l s k í s t u d e n t i i c e l e j r e p u b l i k y t u p r o s t r e d n í c t v o m s v o j i c h d e l e g á t o v r o k o v a l i n i e l e n o s v o j i c h Š p e c i f i c k ý c h p r o b l é m o c h , v y p l ý v a j ú c i c h i k o n k r é t n y c h p o d m i e n o k v y s o k o š k o l s k é h o š t ú d i a a ž i v o t a v ô b e c , ale a j g l o b á l n e Q p r á c i S v ä z u m l á d e ž e a o z á s t o j i v y s o k o š k o l á k o v v n e j .

Z a č i a t k o m f e b r u á r a s c h v á l i l Ú V ČSM r e z o l ú c i u C e l o š t á t n e j k o n ­f e r e n c i e š t u d e n t o v v y s o k ý c h š k ô l . Z o z a u j í m a v e j š í c h č a s t í v y ­b e r á m e :

H l a v n o u ú l o h o u s v ä z á c k y c h o r g a n i z á c i í n a v y s o k ý c h š k o l á c h , v z h i a d o n i n a t e n d e n c i u r a s t ú c e h o v ý z n a m u k v a l i f i k o v a n e j p r á c e v s o c i a l i s t i c k e j s p o l o č n o s t i , j e z v y š o v a ť s v o j e o d b o r n é a p o l i t i c k é v e d o m o s t i a t ý m s a ú m e r n e p o d i e l a t n a r i a d e n í š t á t u . K o n i e r e n c i a p o u k á z a l a n a n u t n o s t p r i p r a v i ť p r e V . s j a z d ČSM n á v r h o b s a h u p r a c e a š t r u k t ú r y S v ä z u , z o d p o v e d a j ú c i s ú č a s n ý m p o d m i e n k a m .

P o v i n n o s ť o u p o s l u c h á č a j c z í s k a ť p o č a s š t ú d i a m a x i m u m v e d o ­m o s t í . T r e b a v š a k k t o m u v y t v o r i ť z o d p o v e d a j ú c e p o d m i e n k y . K o n ­f e r e n c i a o d p o r ú č a l a M i n i s t e r s t v u š k o l s t v a a k u l t ú r y z h o d n o t i ť p r i j í m a c i e s k ú š k y p o m o c o u t e s t o v a p r í p a d n e z o b e c n i ť t e s t o v é m e t ó d y p r e c e l ú r e p u b l i k u . O b m e d z i ť v ý u č b u n i e k t o r ý c h o d b o r o v s p o l o č e n s k ý c h v i e d a z í s k a n ý č a s v e n o v a ť v ý u č b e m o d e r n ý c h s p o ­l o č e n s k ý c h d i s c i p l í n . Rieš iť c e l k o v ú v ý u č b u j a z y k o v t a k , a b y n a v y s o k é š k o l y p r i c h á d z a l i ľ u d i a s a k t í v n o u z n a l o s ť o u d v o c h c u d z í c h j a z y k o v . Z a v i e s ť p o v i n n ú t e l e s n ú v ý c h o v u . Z j e d n o d u š i ť r o z m i e s t ­ň o v a n i e a b s o l v e n t o v k o n k u r z n ý m s p ô s o b o m . Z a v i e s ť p r á v n e p o ­s t i h n u t i e t ý c h p o d n i k o v , k t o r é n e p l n i a u s t a n o v e n i a p r a c o v n ý c h z m l ú v u z a t v o r e n ý c h s a b s o l v e n t a m i š k ô l .

K o n t e r e n c i a p o s ú d i l a n á m e t y n a z l e p š e n i e h m o t n é h o p o s t a v e n i a š t u d e n t o v a a b s o l v e n t o v a n a v r h u j e VŠR Ü V ČSM, Ú V ČSM a Ú V KSČ n a r i e š e n i e :

z r u š i t v p l y v z á r o b k u š t u d e n t a n a j e h o š t u d e n t s k é v ý h o d y , z i s t i ť p o d m i e n k y a m o ž n o s t i p o s k y t o v a n i a b e z ú r o č n ý c h p ô ž i č i e k , v y j e d ­n a t š t u d e n t s k á z ľ a v y 11a k u l t ú r n e p o d u j a t i a , š p o r t o v é a k c i e , v y s o -k o s k o l s k é u č e b n i c e , d o p r a v u . U s t a n o v i ť š t u d e n t s k é b y t o v é a p r a ­c o v n é d r u ž s t v á a b u r z y p r á c e . Z r u š i ť u s t a n o v e n i e , p o d ľ a k t o r é h o s a p r i p r í j m e š t u d e n t a , p r e s a h u j ú c o m 2 0 0 K č s , k r á t i a r o d i č o m p r í d a v k y n a d e t i a z v y š u j ú d a n e . P o s u n ú t v e k o v ú h r a n i c u d a n í z o m z d y u a b s o l v e n t o v v y s o k ý c h š k ô l z 2 5 n a 2 9 r o k o v .

V y s o k o š k o l s k á r a d a Ú V ČSM v y p r a c u j e n á v r h n o v é h o i n t e r n á t ­n e h o p o r i a d k u , k t o r ý v y u ž i j e s k ú s e n o s t i z e x p e r i m e n t o v v P r a h e a B r n e . K o n f e r e n c i a o d p o r ú č a MŠK a o d b o r o v ý m m i n i s t e r s t v á m r o z d e l i ť i n t e r n á t y d o k a t e g ó r i í p o d ľ a ú r o v n e v y b a v e n i a a t ú t o ú r o v e ň v y j a d r i ť v ý š k o u i n t e r n á t n e h o . V y u ž i ť k a p a c i t u i n t e r n á t o v t a k , a b y s a n e p r e k r o č i l a p o ž i a d a v k a 6 m 2 n a o s o b u a n a j v i a c Š t y r i a š t u d e n t i v m i e s t n o s t i . R e a l i z o v a ť i n t e r n á t y p r e š t u d e n t k y -m a t k y a m a n ž e l s k é i n t e r n á t y . Dať r o v n a k é p r á v a a p o v i n n o s t i z a h r a n i č n ý m š t u d e n t o m , u b y t o v a n ý m v i n t e r n á t o c h , a k o m a j ú č s . š t u d e n t i . K o n f e r e n c i a u p o z o r n i l a n a c e l k o v e n e u t e š e n ý s t a v k a p a ­c i t y a k a l o r i c k e j h o d n o t y p o d á v a n ý c h j e d á l v m e n z á c h a o d p o r u č i l a p r i s t ú p i ť k o k a m ž i t é m u r i e š e n i u p r o b l é m u a j e h o u z a v r e t i a d o r o k u 1970.

R e z o l ú c i a o d p o r ú č a V Š R Ú V ČSM z h o d n o t i ť ú č i n n o s ť n o v é h o š t i p e n d i j n é h o p o r i a d k u , z i s t iť v y u ž í v a n i e p ä ť p e r c e n t n é h o f o n d u d e k a n a , z a m e r a ť s a n a ď a l š i u d i f e r e n c i á c i u p r o s p e c h o v é h o š t i p e n ­d i a a d b a t o r o z š í r e n i e z á v o d n ý c h a p o d n i k o v ý c h š t i p e n d i í .

C e l o š t á t n a k o n f e r e n c i a š t u d e n t o v v y s o k ý c h š k ô l o d p o r ú č a n a p o l i i d e o v o v ý c h o v n o m p o ž i a d a ť s t r a n í c k e o r g a n i z á c i e , a b y i n a ď a l e j r ô z n y m i f o r m a m i s ú s t a v n e i n f o r m o v a l i o p o l i t i k e s t r a n y , i a k t u á l ­n y c h o t á z k a c h v n ú t o r n e j a m e d z i n á r o d n e j s i t u á c i e .

r - a k u l t n é a Š t u d e n t s k é č a s o p i s y b y m a l i o v e ľ a v i a c o d r á ž a ť ž i v o t š t u d e n t o v n a š k o l á c h , i n f o r m o v a t o p r o b l é m o c h f a k ú l t i o r g a n i z á ­c i u . v s ú v i s l o s t i s k l e s a j ú c i m z á u j m o m š t u d e n t o v o a k t í v n u k u l t ú r n u a u m e l e c k ú č i n n o s ť o d p o r ú č a l i d e l e g á t i u s k u t o č n i ť p r i e ­s k u m p o d m i e n o k č i n n o s t i š t u d e n t s k ý c h k u l t ú r n y c h a u m e l e c k ý c h k o l e k t í v o v , r i e š i ť i c h m a t e r i á l n e a k á d r o v é z a b e z p e č e n i e . O r g a n i ­z o v a t p r e h l i a d k y a f e s t i v a l y STMP, v ý s t a v y š t u d e n t s k ý c h p r á c , k o l e k t í v y a j e d n o t l i v c o v v y s i e l a ť n a s ú ť a ž d o z a h r a n i č i a . Z í s k a ť š t u d e n t o v n a u m e l e c k ý c h š k o l á c h p r e č i n n o s ť v k l u b o c h a s ú b o ­r o c h . S t r e d o b o d o m s p o l o č e n s k é h o a k u l t ú r n e h o ž i v o t a š t u d e n t o v s ú k l u b y . K o n f e r e n c i a o d p o r ú č a p r e s a d z o v a ť i c h z a l o ž e n i e n a f a ­k u l t á c h .

V y s o k o š k o l s k ý š p o r t n e m á v s y s t é m e n a š e j t e l e s n e j v ý c h o v y z o d p o v e d a j ú c e p o s t a v e n i e , p o d c e ň u j ú s a i z á k l a d n e m a t e r i á l n e p o d m i e n k y p r e j e h o r o z v o j . T r e b a o r g a n i z o v a ť n a j r ô z n e j š i e s ú ť a ž e , z l e p š i ť z i m n ú r e k r e á c i u š t u d e n t o v , p r e s a d z o v a ť v ý s t a v b u t e l o ­v ý c h o v n ý c h z a r i a d e n í p r i i n t e r n á t o c h a f a k u l t á c h a o r g a n i z o v a ť p o m o c p r i j e j r e a l i z á c i i .

JE ČO R I E Š I Ť «А S

ročné štúdium sa končí akade­mickou skúškou. Týka sa to najmä fakúlt filozofických, pe­dagogických a technických v y ­sokých škôl, k d e sa kladie dô­raz na prax. Druhý stupeň j e

e x i s t u j e i systém bodového štúdia. Pravidlo je , čím vyšší bod, tým vyšš ie nároky i úro­veň.

Vo Švédsku síce neexis tu je štipendium v našom slova

T R O C H — K O R U N I E K

ŠKOLSTVO V KRAJINE

Kreslil: I K W ľ l S b k F E (я L

Klubom

DOCHTOR HONORIS CAUSA A

ko dnes sa pamätám na Joža Peciara. Pohovory boli v miestnostiach ka­tedry občianskeho práva.

Jožo bol najelegantnejšie oble­čený z garnitúry roztrasených „fuksOv". Aj vystupovanie mal sebavedomé. Uškŕňal sa na diev­čatá, ktoré si v duchu opako­vali nabiflované frázy. Jožo po­kojne sedel, frajersky si pota­hoval z cigarety cudzej znač­ky a presviedčal nás, chlapcov, aby sme s ním išli na pivo k Bláhovi. „Teraz je to vlastne Krym, ucháni, čo vy viete o Blave ..." Vysmieval sa nám. Hovoril, že to nemá žiadneho oveka toľké hodiny vyčkávat, a mat sucho v krku ako na piíš-ti. „Posedíme si hodinku, vrá­time sa a uvidíte, že sa ich tu väčšina bude klepat. Pod t e, ucháni, čoho sa bojíte ... no to budem mat partiu, suchých pa-ragrafistov, pehe... A odišiel.

Vrátil sa pekne podliaty. Na zápise sme sa stretli už

ako starí známi. „Čao, kamoš, tak čo, budeme

spolu bojovat. Neboj sa, ja tu medzi týmito sedliakmi zave­diem bohovský režim. Nijaká šprtačka, žiadne kvalty, len pekne pianko, pianissimo pôj­

deme na štúdium. Veď nám idú plynút najkrajšie roky života, nemôžeme ich pustit len • tak, bez fantázie."

Tváril som sa dost indife-rentne a Jožo vycítil, že i ja patrím medzi tú, neinteligent -nú čvargu, ktorá prišla na prá­vo hltat vedu, ako dáka skaze­ná nenásytná sedlač, ktorá stoj čo •stoj chce preformovat sa na štýlového meštiaka. Mávol ru­kou a nechal nut v posluchár­ní.

Mesiace plynuli, chýlilo sa ku koncu semestra, ale Joža sme na prednáškach a cvičkách vi­deli iba zriedkakedy. Boli by sme naňho aj zabudli, keby sme ho zavše nestretávali v pu­tikách, kam sme z času na čas chodili na kávu a ked vyšlo, tak i na koňačik.

„Čao, paragrafisti, hádam len nehýříte, šprtat by ste sa mali, a nie peniaze míňat na drahú kávu!" Strieľal si z nás svoji-' mi cynickými poznámkami.

Jožo mal veľa peňazí. Do­konca nebýval ani v interná­te, ale v podnájme v strede mestu. Rodičia mu posielali — ako on vždy vravel — „plat jednej sekretárky." Sami tužko zbierali k.yrunu. Dačo dostali

z družstva, dačo >si zarobili, da­čo si dorobili na záhumienku. Sem-\tam im poslala aj rodina z cudziny. Starý Peciar isi utia­hol opasok, len nech toho cha-pec má dostatok. „Však, ccž ho budú svätiť za toho dochtora, ukážem v dzedzine, kto je ro­dina Peciarova. Vystatoval sa družstevník a bol hrdý na svoj­ho syna. 1 čierne šaty mu dal ušit a ked ich navštívil sused, ukázal mu ich, nech len opáči, nie je. to obyčajná látka.

Jožo stačil míňat plat sekre­tárky, lebo knižky sú drahé a tak mu z domu posielali aj ba­líky, len aby chlapec nehlado­val. Semester za semestrom sa striedal a pomaly prišiel čas ukončiť najkrajšie š tudentské roky. Boli ťažké, ale pekné, ho­vorili sme v krúžku. Keby tých prachov bolo navyše, aj by sa to dalo vydržať. Lietali sme po tlačiarňach a objednávali si promočné oznámenia.

I nadišiel pekný, slnečný deň. Vestibul 'starej Alma-mater rozvoniaval kvetinami. Čierne šaty sa mihali ako tajomné tiene a šarmantné nôžky klop­kali vysokými opätkami. Šatnár sa potmehúdsky usmieval pod dlhým nosom a všade vládla

najsviatočnejšia nálada. Sku­pinky ľudí i sa hrnuli do auly. Aj početná delegácia z obce, odkiaľ Jožo pochádzal sa po­maly grupovala. Peciar mal vy­leštené sáry a v pravej ruke hrdo držal pätnásť rokov starú slivovicu. Podávali si ju so sy­nom predo dvermi aby vraj ne­mal trému. Ostatní uznanlivo kývali hlavami. „Nech si vypi­je, však už voľačo znamená, voľačo dosiahol. Matke od ra­dosti aj slzy vyhŕkli z malých očných jamôk. A ked už obaja báli ,/ia mäkko", Jožo odtiahol otca stranou a čosi mu šepkal do ucha.

„Čóóó...? ty nie...?" Za­kričal starý tak, že sa promó­torovi pohýbala čaipica, a pustil fľašku pätnásťročnej slivovice. Potom sa rozplakal, vzal si nič netušiacu ženu a odišiel domov

J

ožo sa vrátil do svojej rodnej obce, kde na JRD je pomocným účtovní­

kom. Jeho mesačný príjem je o 270 Kčs menší ako majú se­kretárky. V Bratislavě už dáv­no nebol, ani nevie, že vedľa Bláhu je už aj nové Bistro. Do­ma ho volajú „dochtor honoris causa."

ĽUDOVÍT SZABÖ

náročnejší a absolvujú ho po­slucháči lekárskych a fa rma­ceutických fakúlt. Tento s y s ­tém nejednotného štúdia j e efektívny a ekonomicky výhod­ný. Technikom napríklad úplne stačí trojročné štúdium, preto­že prax im dá viac, než teore­tizovanie na škole. Okrem toho

zmysle, ale m a j ú tu niečo, po čom sa u nás už dávno volá — štátne pôžičky. Študent si mô­že vypožičať sedemtisíc švéd­skych korún ročne, z čoho 1750 nemusí vrátiť. Pôžičky s ú bez­úročné a po skončení štúdia ich absolvent môže splácať dvad­saťpäť i tridsať rokov. -Ы-

d o sveta # seriál besied v spolupráci

s Československou televíziou o Taliansku, Francúzsku a SSSR

# nadviazanie spolupráce s podobnými organizáciami v zahraničí, s cieľom dohodnúť výmenné zájazdy.

% krátkodobé zájazdy do Maďarska, Poľska a NDR.

# spolu s Bratislavským in­formačným strediskom zorga­nizovať kurz pre sprievodcov cudzincov.

Členstvo v KMC poskytu je viacero výhod. Člen Klubu j e prednostne informovaný o za­

hraničných zájazdoch a môže byť do nich i prednostne zara­dený (týka sa to a j МВТ.) Ok­rem toho Klub bude organizo­vať i zá jazdy na základe v las t­ných dohôd so zahraničnými partnermi.

Životaschopnosť Klubu však u r č u j e životaschopnosť jeho členov. Členov do počtu ne­potrebujeme, radi privítame ambicióznych a iniciatívnych mladých ľudí.

dr. Zd. Račický org. pracovník KMC

Náš prehľad tlače Agronóm N. Sjardisty z Karpatskej Ukrajiny vytvoril dva

neobyčajné svetové rekordy: zostrojil totiž husle, ktoré s ú dlhé iba 3,5 mm a balalajku, ktorá sa vmestí do polovice makového zrna. Struny balalajky sú 50 krát tenšie než ľud­sky vlas.

* * *

Niekedy j e až neuveriteľné, čo chirurgovia musia vyope­rovať z hrtana svojich pacientov. Dr. G. Petuchov z b r j a n -s k e j nemocnice si dokonca založil malé špeciálne múzeum predmetov, ktoré „vylovil" z hrtana svojich pacientov. Ok­rem iných predmetov možno v zbierke chirurga n á j s ť gom­bíky, mince, ihly a dokonca i hodinky. Unikátom zbierky j e šachová dáma, ktorú zhltol roztržitý šachista.

* * *

Pred dvoma rokmi narazil lotyšský poľovník z mesta Prei-li na vlčie mláďa, ktoré daroval svojmu priateľovi V. Kei-ransonovi. Vlčie mláďa vyrástlo spolu s loveckými psami a na veľké prekvapenie neprejavilo ni jaký záujem o únik do le­sov. V súčasne j dobe stala sa „Asa" — ako nazvali vlčicu — vážnou konkurenciou pre najúspešnejšieho loveckého psa. Sprevádza totiž svojho pána na poľovačky na za jace a z a ­strelenú korisť prináša poľovníkovi pozornejšie než vycvi­čený poľovnícky pes. ( t )

Poznať Švédsko, túto kra j inu j e zaiste túžbou nejedíiého z musíme sa uspokojiť s tým, čo tí, ktorí j u navštívili.

Nedávno sa zo Švédska vrátil dagogiky. Počas svojho pobytu ochotne s a s nami podelil so nosťami.

Školstvo vo Švédsku zazna­menalo v posledných rokoch nevídaný rozmach. Prešlo nie­koľkými reformami, ktoré mali prispieť k zvýšeniu kvality v ý ­uky. Dá sa povedať, že škol­s tvo vo Švédsku, stredné, od­borné a a j vysoké j e skutočne na vysoke j rúovni.

Švédske deti zasadnú prvý­krát do školských lavíc ako s e ­demročné a povinne si tam od­sedia deväť rokov. Vyučovanie na základných školách má nie­koľko zvláštností. Žiak s iedmej triedy už musí vedieť, čím chce byť. Ďalšie ročníky sú totiž už špecializované. Špecializácií j e deväť. Mimoriadne veľká pozor­nosť sa v e n u j e jazykovej prí­prave. Držia sa tu zre jme prí­slovia — koľko rečí vieš, toľ­kokrát si človekom a zaviedii preto povinne od š t v r t e j triedy vyučovanie angličtiny. Po troch rokoch sa môžu žiaci rozhod­núť p r e ľubovoľný druhý j a ­zyk. Naše starosti s ovládaním cudzích rečí Švédi pravdepo­dobne nemajú.

Šestnásťročný Švéd alebo Švédka si po absolvovaní po­vinnej školskej dochádzky mô­ž e vybrať z viacerých s t red­ných škôl, tú, ktorá mu vyho­v u j e v rámci už spomenutej špecializácie. Po úspešnom š tú­diu na s t redne j škole j e už len krôčik k vysokej, resp. univer­zite. Našim študentom sa s rdce zovrie závisťou, keď sa dočíta­jú, ž e vo Švédsku neexis tu jú prij ímacie skúšky. Tu ich totiž ani nepotrebujú. Budúci poslu­cháč univerzity má vo vrecku vysvedčenie zo s t redne j školy, ktoré j e jeho dokonalou vizit­kou. Nie s ú na ňom známky, ale čierne na bielom napísané, v čom vyniká, v čom zaostáva, v čom j e priemerný. Učiteľ, ktorý takéto vysvedčenie v y ­staví, má skutočne zodpovednú úlohu a musí stopercentne po­znať svojich žiakov. Vysoké ná­roky, ktoré sa naň kladú, s ú a j primerane honorované.

V súčasnosti š t u d u j e na švédskych vysokých školách asi

s najvyššou životnou úrovňou, lás. Keďže vyvolených j e málo, nám o te j to kra j ine povedia

dr. K. fiíhovský z Katedry pe-študoval systém školstva a

svojimi poznatkami a skúse-

40 000 poslucháčov. Do roku 1980 ich má byť už 80 000. Teda úctyhodný vzrast. Okrem nie­koľkých vysokých škôl má Švédsko päť univerzít. Najstar­šia j e v Uppsale, má už skoro päťsto rokov, o dvesto rokov j e mladšia univerzita v Lunde. Z devätnásteho storočia pochá­dza jú univerzity v Stockholme a Götteborgu. Piata univerzita j e v rpeste Umea a vyučuje sa na ne j e š te len tri roky.

Štdúium na vysokých školách vo Švédsku nie j e jednotné. Vysokoškolské štúdium j e dvoj­stupňové. Prvý stupeň — t r o j -

Po prekonaní detských cho­rôb v minulom roku sa v no­v e j sezóne znovu rozbehla čin­nosť Klubu mladých cestovate­ľov pri Mestskom výbore ČSM. Mnohí čitatelia už iste počuli o klube, možno nie akuráO to najlepšie. Darmo, bez akt ívnej spolupráce všetkých členov j e ťažká akákoľvek práca. Prihlá­siť sa za člena a čakať na prí­ležitosť výhodne s a dostať do zahraničia — to nie j e spolu­práca, ba ani splnené podmien­k y členstva v Klube. KMC má združovať mladých ľudf, hna­ných túžbou po poznávaní ži­vota a kultúrne pamiatky, chcú si dopisovať s priateľmi, bese­dovať s našimi poprednými od­borníkmi o rôznych aktuálnych problémoch atď.

t tu v&ak piati — aká práca, taka pláca,' čiže, čo si svojou iniciativou zariadime, to bude­me mat. Treba podotknúť, že možnosti j e viac ako dost.

V minulom mesiaci sa zišli členovia Klubu a spravili si plán činnosti na tento rok. Z podujatí, ktoré si naplánovali na I. štvrťrok vyberáme:

# besedy s účastníkmi za­hraničných zájazdov

DrSc 65-ročný V minulom mesiaci oslávil

prof. dr. Ján Spišiak, DrSc svo­j e šesťdesiate piate narodeni­ny. S osobou prof. Spišiaka j e spojený zrod a história jedné­ho z významných odvetví čes­koslovenského právneho po­riadku, hospodárskeho práva. So svojou činnosťou, to či už vedeckou alebo pedagogickou, veľkou mierou prispel k dobré­mu menu n a š e j univerzity a s lovenskej právnej vedy, čomu venuje a j teraz všetko s v o j e úsilie a energiu.

Plný životného optimizmu a bodrosti prij íma z rúk rektora UK prof. dr. Filkorna DrSc, bla­

hoprajný list UK ako znak oce­nenia jeho veľkých zásluh o rozvoj právne j vedy na Sloven­sku.

Tešíme sa na jeho ďalšie pracovné výsledky a úprimne si želáme, aby mu dobré zdravie eš te po desaťročia dovolilo v t e j t o práci pokračovať. - r -

Foto: M. T U L E J A

Dramatici bez alternatív Rozhovor s dramatikom Petrom Weissom podľa londýnskych novín

Encore Z a č a l i b y s m e o d z a č i a t k u — o d d e t s t v a

V y r á s t o l s o m v N e m e c k u a c e z v o j n u s o m m u s e l e m i g r o v a ť . Č a s t o s ü p ý t a m s á m s e b a , č o b y z o m ň a b o l o , k e b y m ô j o t e c n e b o l ž i d a n e m u s e l i b y s m e N e m e c k o o p u s t i ť . V š e t c i m o j i p r i a t e l i a t a m z o s t a l i . Hol s o m v e ľ m i s k l a m a n ý a p o m y s ­l e l s o m s i : t e r a z s o m v š e t k o s t r a ­t i l . p r i a t e ľ o v i d o t e r a j š í ž i v o t . M u ­s e l s o m s a u s p o k o j i ť s n o v ý m ž i ­v o t o m . k t o r ý m i b o l c u d z í a z ú ­č a s t ň o v a l s o m s a h o l e n p o v r c h n e .

M y s l í t e s i . ž e s t a v t z v . p s y c h i c ­k e j n e p ř í s l u š n o s t i k n i j a k é m u š t á t u m á n e j a k é v ý h o d y ?

T e n . k t o n e p a t r í k ž i a d n e m u š t á ­t u . s t á v a s a s v e t o v ý m o b č a n o m . V š e t k o , č o s a v o s v e t e o d o h r á v a , s a m a d o t ý k a .

M y s l í t e s i . ž e s v o j o u p r a c o u m ô ­ž e t e z m e n i ť s p o l o č n o s ť ?

P o v a ž u j e m t o z a n e v y h n u t n é . P o d ľ a m ň a n e s t a č í l e n p í s a ť ; a l e b o p í s a ť l e n o o s o b n ý c h v e c i a c h . N e ­

m a l o b y s a p í s a ť i n á č a k o s ú m y s ­l o m z m e n i ť a l e b o o v p l y v n i ť s p o l o č ­n o s ť .

C h c e t e t ý m p o v e d a ť , u m e l e c m á t e r o v n a k é a k o B r e c h t ?

Č l o v e k m ô ž e m a ť p r e d s t a v u

ко, ce lá s i t u á c i a j e š i a l e n á , n e ­c h c e m s t ý m m a ť n i č d o č i n e n i a . S t o j í m b e z p r o s t r e d n e v s t r e d e v š e t ­k é h o , č o s a o d o h r á v a a v š e t k o s a

e a k o m a p r e t o d o t ý k a . M u s í m k t o m u i n t e n c i e z a u j í m a ť s t a n o v i s k o . Ť a ž k o s t i s ú

p r á v e v a m b i v a l e n t n o s t i m e d z i d v o ­m a s t a n o v i s k a m i : n a j e d n e j s t r a n e

i d e á l n e j s p o l o č n o s t i , o i d š t á t e , t a k a k o B r e c h t . B r e c h t v o v š e t k ý c h s v o j i c h h r á c h h o v o r í : Ž i ­v o t , t a k ý a k o j e , j e z l y a z l ý m a j z o s t a n e , p o k i a ľ j e d n i d r u h ý c h p o t l á č a j ú . V i e m c e l k o m u r č i t e , t a k a k o B r e c h t , ž e t á t o z á p a d n á m e š -t i a c k o - k a p i t a l i s t i c k á s p o l o č n o s ť n i e j e t a k á , a b y s o m v n e j c h c e l žiť, a p r e d s a v n e j ž i j e m .

P o v e d a l i b y s t e , ž e d i e l o S a m u e l a B e i k e l t a p o s k y t u j e a l t e r n a t í v u ž i v o t a s c h o p n o s t i ?

B e c k e t t s a v y r o v n á v a s b e z n á -d e j n o s ť o u s i t u á c i e , s t ý m , ž e č l o ­v e k n e m á n i j a k ú m o ž n o s ť n i e č o

e á l n o m o x t r é m n y i n d i v i d u a l i z m u s a n a d r u ­h e j s t r a n e z m e n a s p o l o č n o s t i ú s t a v e c h o r o m y s e l n ý c h .

S t e t o h o n á z o r u , ž e p o l i t i k a j e d o i s t e j m i e r y š i a l e n s t v o . V y p l ý ­v a z t o h o , ž e n i e s t e p o l i t i c k ý p o z o r o v a t e ľ ?

M o ž n o ž e n i e . S t a č í m i z a o b e r a ť s a p o l i t i k o u , a b y s o m p r i š i e l d o s t y k u s o s v e t o m , v k t o r o m ž i j e m e .

N e v y t v á r a t e s i v y a k o u m e l e c , s v e t a l t e r n a t í v , k t o r é b y v á m v y ­h o v o v a l i a z o d p o v e d a l i v a š i m k o n c e p c i á m ?

N i e , m o j a j e d i n á a l t e r n a t í v a s p o -z m e n i ť . Ž i j e ď a l e j v t e j t o t i e s n i v e j č í v a v t o m . ž e u k a z u j e m s v o j u

p o c h y b n o s ť a ť a ž k o s t i , k t o r é p r e ­k o n á v a m , a b y s o m n a š i e l a s p o ň a k é s i r i e š e n i e . D o p o s i a ľ n e v i d í m ž i a d n u a l t e r n a t í v u , a l e d ú f a m , ž e s a m í j e d n é h o d ň a p o d a r í p r í s ť a ž t a k ď a l e k o .

P r e l o ž i l a K . J u r k o v i č o v á

mesiac U ž d e b u t K a ž d ý t ý ž d e ň s e ­

d e m d n í p o t v r d i l , ž e E d u a r d G r e č n e r . a s i s t e n t r é ž i e z L ' h -r o v h o S l n k a v s i e t i a t e d a d o s ť z á k o n i t e ľ h r o v ž i a k — J a ž i a k . k t o r ý s a k s v o j m u u č i ­t e ľ o v i h l á s i — j e n o v ý m t a ­l e n t o m s l o v e n s k e j a v k o n t e x ­t e i č e s k o s l o v e n s k e j k i n e m a t o ­g r a f i e . T a l e n t p r e d o v š e t k ý m s p ô s o b o m f i l m o v é h o v y j a d r o v a ­n i a . V m y š l i e n k o v e j o b l a s t i s a G r e č n e r o v i . a p r á v o m , v y č í t a l a k o n š t r u k t í v n o s ŕ . m o r a l i z á t o r -s t v o . o d e n é d o m o d e r n é h o r ú ­c h a .

a t m o s f é r e . Ž i j e a k o e m b r y o v o s v e t e , k t o r ý j e p r e ň h o p r i v e ľ k ý a p r i s i l n ý .

Z v o l i l i s t e s i b l á z i n e c z a m i e s ­t o d e j a h r y Z a v r a ž d e n i e M a r a t a p r e t o , a b y s t e u p ú t a l i p o z o r n o s ť d i v á k a ?

V t a k o m t o p r o s t r e d í s a m ô ž e p o ­v e d a ť s k o r o v š e t k o . P r i c h o r o m y ­s e ľ n ý c h m á č l o v e k ú p l n ú s l o b o d u . D a j ú s a p o v e d a ť v e ľ m i n e b e z p e č n é a b l á z n i v é v e c i a s ú č a s n e m o ž n o v s u n ú ť p o l i t i c k ú a g i t á c i u .

Z d á s a . ž e o d m i e t a t e a k é k o ľ v e k p o l i t i c k é h e s l o s k ô r . n e ž b y s t e h o d e f i n o v a l i .

H o c i s i m y s l í m , ž e c e l ý s v e t a j e h o p o l i t i k a s ú š i a l e n é , n e p o m ô ž e m i p o v e d a ť : P o l i t i c i s ú š i a l e n í , v š e t -

RENÉ CHAR

Portrét Foto: Miro Tuleja

Opäť je lu divadlo poézie Od j ú n a minulého roku do januára 19tiG

prežívalo Divadlo poézie totálnu rekonštruk­ciu. Nezrekonštruovali tu jedine interiér, ale celé umelecké teleso. Divadlo dostalo nového umeleckého vedúceho, ktorým s a stal košický

Ako dopadla rekonštrukcia ? Interiér divadla sa zmenil k

D n e s p r i c h á d z a G r e č n e r s o s v o j í m ď a l š í m f i l m o m . J e n í m B l a ž k o v e j N y l o n o v ý m e s i a c , f i l ­m o v ý p r e p i s n o v e l y , k t o r á s v o j h o č a s u v z b u d i l a n e v š e d ­n ú p o z o r n o s ť č i t a t e ľ s k e j v e r e j ­n o s t i a k t o r á p r a k t i c k y z n a ­m e n a l a n á s t u p n o v e j g e n e r á c i e v s l o v e n s k e j l i t e r a t ú r e . G r e č n e r i v N y l o n o v o m m e s i a c i z o s t á ­v a k o n Š t r u k t i v i s t o m , j e h o v ý ­p o v e ď n e m á c h a r a k t e r p l y n u ­l é h o , s p o n t á n n e h o a m a j s t r o v ­s k y s n o v a n é h o r o z p r á v a n i a , G r e e n e r s a z a d ŕ h a v z r u š e n í m , z j e d n o t l i v ý c h s c é n s k l a d á m o ­z a i k u , n o n a p r i e k t o m u k o n -

) t a k t y j e d n o t l i v ý c h s c é n m a j ú j s v o j u l o g i k u i z á m e r , h o c i p r i -> m i t í v n y a p r i e h ľ a d n ý . G r e č n e r

s a n e u s p o k o j i l s p ú h y m p r e -r o z p r á v a n í m B l a ž k o v e j v t e s n á -v a d o n e j i s v o j e m y s l e n i e — t u , p r e d o v š e t k ý m t u s a v š a k p r e j a v u j e j e h o k o n š t r u k t í v n o s ť , n á s i l n o s t i n e v i e r y h o d n o s ť . N e -v y i l i m u n i e k t o r é p o s t a v y , p r e d o v š e t k ý m v d u b b i n g u , k t o ­r ý s a s n a ž í o i s t ú k o m o r n o s ť , a ž « n o v o s ť c e l é h o ľ ú b o s t n é h o p r í b e h u . Л n e j d e l e n o Pa š t i n -s k é h o , k t o r é h o , n a r o z d i e l o d p r e d l o h y , » k a r i k o v a l a ž d o p o ­l o h y f r a i k y . J e z a u j í m a v é , v k o ľ k ý c h p o l o h á c h s a G r e č ­n e r p o h y b u j e : s t r i e d a s c é n y v é e d n o - r e a l i s t i c k é , v t i p n é — i ž s a r k a s t i c k é s o z á d u m č i v ý ­m i . s n o v ý m i a ž b a n á l n y m i a g ý č o v ý m i ( s c é n a s m e s i a c o m , M l a c e v t á k y ) .

/ d á »a. ž e d r u h ý G r e č n e r o v f i l m z n a m e n á v a u t o r o v e j t v o r b e p r e d s a l e n o n i e č q v i a c . a k o ) * h o d e b u t . N i e Je t o v * a k t o ľ k o , k o ľ k o b y sa, v / h ľ a d o m n a u s p « < h y č * , n o v e j v l n y d a ­l o č a k a ť . ( N a o b r . Ile|«>nu S m i -h u l o v á . p o s l u « h á č k a p r á v n i c ­k e j f a k u l t y a k o V a n d u v N y ­l o n o v o m m e s i a c i ) .

N A P R A H U s p á s o n o s n e j s m r t i

— Hríb satan, rozkoš smrteľná, po doznaní j e zločin celkom jasný.

—Som iba zbožný starý remenár, mal som rád kone, sedlá som i m šil.

— Škodil si, bol si zradca.

— V dielni som býval, ako vravím, sám, koži som dierkoval a leštieval.

— Vinný či podozrivý, jednako História o tebe povie: „Takým sám chcel byť. Nie som bráznivá, v iace j u ž n e j d e m skúmať."

Hríb satan, žiarny zajatec, t y za to budeš môcť, akí budeme; ty ľahko krutosť našu prekonáš.

Opakuj: Priznávam, prosím, trestajte. A zrazu potvrdíš, že spíš.

i Na šťastie a či náhodou sa šinul nôž. A so slobodou v ruke človek zabil sa.

režisér Jozef Palka, vedenie vypísalo konkurz na nové herecké obsadenie; zo s tarých členov tu zostali iba Hilda Michalíková a Ludmila Krajíčková, pribudla Zora Kolínska, Leopold Haverl, Slávo Záhradník a Jozef Ligda.

lepšiemu. Opravy e š t e zintím- ž e divadlo neredukuje po jem nili toto a j tak intimně pro- poézia iba na verše , ž e hľadá stredie, zo sály bývalého Bris- poetično v š i ršom slova z m y s -toi baru zmizlo javisko, s e - le. dadla sa d a j ú premiestňovať. Umelecký vedúci Jozef Pal-hercov ř i recitátorov možno ka s a z r e j m e zámerne odklá-teJcto « w l o v t t po celom in- fta od doposiaľ vžitého charak-teriéri divadla, ich kontakt teru divadla poézie (nakoniec, s divákom j e naprosto bezpro- v t e j podobe, v a k e j prevaž-s t redný. ne jestvoval, t . j . v Lembovi-

A rekonštrukcia umelecká? čovom chápaní, nebol úspeš-Nový súbor divadla poézie j e П У ) a snaží isa o a k ý s i druh bezosporu tvárně j š í , m e n e j ..literárneho" — a k s a d á o t a -manierovitý ako niektorí čie- komto termíne hovoriť — d i -novia bývalého súboru. Dra- vadla, resp. o komorné divad-maturgický plán na túto sezó- ' °- Jeho koncepcia, dokumen-nu j e p e s t r ý — o k r e m poézie t r v a n á Dos to j evsk ého Bielymi (Ovídius — Ars amandi , Vil- n o c a m i a p reds taven ím Sny sa lon — Tes tamenty , Perečko ukázala byť úspešne jšou ako belavé, červený dolomán, slo- Lembovičova, reprezentovaná venská nadrealistická poézia), Kostrovou Eve Evou, zatiaľ ib3 j e v n e j obsiahnutá i próza v y j e t ě j š í m umeleckým po-(Chrobák — Kamarát Jašek, tenciálom režiséra. Saroyan — Otec, t e b e p r e s k o - J edno j e v š a k i s t é : divadlo čilo, Aksionov — Pomaranče poézie má perspekt ívu s tán-z Maroka, Čapek — Apokryfy, ku , v k to rom s a d á robiť dob-Aragon — Elsa, J . Reed — D e - r é umenie a k t o r é j e schopné sať dní, k toré otriasli svetom) poskytnúť intímny lyrický a kra jnou hranicou j e rozhla- umelecký zážitok. Malo by s a sová hra (P. Hirche — N a j p o - s t a ť miestom stretávania p r e -divuhodnejšia ľúbostná prího- dovšetkým mladých konzu-da na sve te) . Svedčí o tom, mentov umenia. - s k -

K e ď ž e j e d n e š n é d i v a d l o č i a s ­t o č n e m ú z e o m m á t o n a h e r ­c o v , k t o r í v ň o m h r a j ú , u r č i t ý v p l y v , S t a l i s a ú r a d n í k m i , č a s t o o p r á v n e n ý m i b r a ť r e n t u , p o k i a ľ i m p r á c a v o f i l m e d o v o l í h r a ť e š t e a j v d i v a d l e . V ô b e c , t e n t o k e d y s i o p o v r h o v a n ý , ľ u ď m i o b ­ľ ú b e n ý , u m e l e c k y v š a k p o d o z ­r i v ý s t a v s a u ž d á v n o p r e n i e s o l d o r a d o v m e š ť a n o v a d n e s j e v s p o l o č e n s k o m r e b r í č k u m e d z i l e k á r m i a d r o b n ý m i p r i e m y s e l ­n í k m i . V u m e l e c k e j o b l a s t i s ú n a d n í m u ž i b a l a u r e á t i N o b e ­l o v e j c e n y , k l a v i r i s t i a d i r i g e n ­t i . P o d a k t o r í s ú a k o b y n e j a k í h o s ť u j ú c i p r o f e s o r i a l e b o s ú ­k r o m n í u č e n c i , k t o r í v y s t u p u j ú p o s t u p n e v t ý c h t o m ú z e á c h , a l e b o o r g a n i z á t o r i v ý s t a v .

V d n e š n o m s v e t e u ž n e m o ž n o

b y ť u v e d o m e l e n a i v n ý . Č i s t ý

s v e t n e v i n n é h o k o m e d i a n s t v a s a

p o m i n u l . D v e r o v i n y e x i s t e n -

c i á l n e h o a h r a v é h o u ž s i n e ­

o d p o v e d a j ú . . . Ž i j e m e v o h r o ­

z e n o m p á s m e , k d e s a m u s í m e

d o s t a ť k ú v a h á m , k t o r é p r v n e ­

b o l i n e v y h n u t n é . P r e d o m n o u

s t o j í p r o b l é m , ž e u ž d l h š i e n e ­

b u d e m ,, p r e v á d z a ť d r a m a t i k u "

t a k ý m s p ô s o b o m , a k o k e b y s o m

ž i l v i d e á l n e j s p o l o č n o s t i . . .

M ô ž e m s i m e n e j n e ž k e d y k o ľ ­

v e k p r e d t ý m d o v o l i ť p í s a ť „ č i s ­

t é d i v a d l o " , p r e t o ž e n e m á m e n a

t o v ô b e c s p o l o č e n s k é p r e d p o ­

k l a d y . S o m n ú t e n ý p í s a ť k s v o ­

j i m h r á m p r e d s l o v y , d o s l o v y , k o m e n t á r e . N a i v n á v i e r a , ž e

d o b r á h r a s a d á u r o b i ť z k a ž ­

d é h o d o b r é h o n á p a d u , v i a c n e ­

p l a t í . M u s í m e s k ú m a ť , č i f a b u l a

j e v h o d n á p r e d n e š o k a č i j e

v o s v o j o m c h a r a k t e r e n e p o d ­

m i e n e n á . M u s í m s a p ý t a ť , č i v

s a m e j f a b u l e n i e j e n e j a k ý z m y ­

s e l a č i s a d o n e j n e m u s í n a -

š t e p i ť . T e n t o z m y s e l i d e v š a k

n a d d i v a d l o , t ý k a s a ľ u d s k ý c h

v z ť a h o v , t e d a a j m o j i c h v z ť a ­

h o v . D r á m a s a s t á v a s e b a o b j a s -

ň o v a n i m p r e d r u h ý c h . B a f a b u l a

s a m u s í t a k v o l i ť , a b y b o l a

v ý p o v e ď o u o n i e č o m . D o k o n a l e

n e v i n n é f a b u l y , k t o r é s ú j e d ­

n o d u c h o l e n k r á s n e , m o ž n o

n á j s ť v o v e ľ k o m . L e n ž e t r e b a

h ľ a d a ť t a k é , k t o r é s ú n e p r í ­

j e m n é . M u s i a r u š i ť . T o s a s t a l o

d r u h o m ľ u d s k e j p o v i n n o s t i . F a ­

b u l y t r e b a s k ú m a ť , č i m a j ú

m o ž n o s ť r u š i ť v n a j š i r š o m s l o ­

v a z i f k y s l e . P r o b l é m y , k t o r é s p o ­

č í v a j ú l e n n a s ú k r o m n o m , n i č

n e v y p o v e d á j ü . Friedrich Dürrenmatt

STĹPEC bálky a väzby na knihy a kolá- l inovej p r e Mladé letá, ď a l e j že. plagáty k 45. výročiu а XIII.

Mohol by si nám povedať, na s j a z d u KSČ, k toré budú na do-čom momentálne p r a c u j e š ? plnenie 5. celosvetovej v ý s t a v y

Bude to pre SS obálka a Užitého umenia p r e Jablonec.

Predstavovať si mladého v ý ­tvarníka vždy pri š taf l í , s o štetkou v ruke, zababraného od sádry, alebo pri rysovaní, nie j e vždy najvhodnejš ie . Málokto by si ho v predstave premietol do kuchyne — ako var í kas ič­ku alebo prebaľu je dieťatko. Až keď som to videla na vlastné oči, dovolila som si tvrdiť, že už ani tieto „úkony" nie s ú v ý ­lučne ženského charakteru.

Iste sa ozvú hnevlivé hlasy: kde j e mamička, ale na to a e š t e na veľa iných vecí sa už spolu opýtame otecka, akade­mického architekta Zoltána Sa-lamona.

Moja manželka väčšinu času trávi e š t e v škole. J e tiež v ý ­tvarníčka a to vieš, v školskom ateliéri sú mravy pr í sne j š ie ako v našom domácom, hlavne keď

f ß f f f l f

s a blíži diplomová práca. Dcér­k a j e mi pri práci pr í jemným rozptýlením.

Chceš povedať, že p r a c u j e š len doma?

Ano, Som toho času organi­zovaný v SSVU, pridelia mi od­tiaľ niekedy prácu, alebo si j u hľadám sám.

Má to i s te s v o j e výhody a nevýhody.

Pokiaľ mám prácu, upred-nosťujem len výhody. Predo­všetkým, prichádzam priamo do s t y k u s tvorčou prácou, na rozdiel od výtvarníkov-peda-gógov, alebo výtvarných redak­torov, ktorých zaneprázdňujú mnohé iné neumelecké povin­nosti. A j s časom j e to lepšie, pretože pracujem tak, ako sa mi chce.

Kedy a u koho si skončil VŠVU?

Bol to už v roku 1963 u prof. Kuzmu na oddelení a r ­chitektúry.

Tvoj atel iér ale nevyzerá na to, že by v ňom pracoval a r ­chitekt.

To veru nie. Už počas štúdia na technike a potom a j na VŠVU som sa zaoberal a j uži­tou graf ikou; v poslednom ča­s e mi akosi viac prirást la k srdcu, takže sa J e j teraz venu-

' 'k°ni. väzbe na knihu — „Moderný (Pozn. výs tavu sme videli v de omu konkrétne? s n é r " od I . Koriwického. ilu- cembrl v Dome umenia, kde Z.

•4ti to (lustrácie, plagáty, o - utrácle k poviedkam Many Ze- Salamon mal sériu koláží).

ŕ"?

Poslednou objednávkou j e z a t iaľ i lustrácia učebnice p r e 9. ročník zo Slovenského pedago­gického nakladateľstva. Spolu­pracovať budem s kolegom, pretože j e to učebnica p r e n e ­doslýchavých, k torá musí ob­sahovať hlavne veľa obrázkov, sám by som na to nestačil.

Svoj vzťah k deťom teda n e ­demonšt ru ješ len na v l a s t n e j dcérke Sandre, ale a j na d e ­ťoch v školských laviciach, k t o ­r é pravidelne s iaha jú za svo jou Zorničkou. J e pravda, že deti s ú vďačným konzumentom?

Posúď sama!

Na stôl mi vysypal v e ľ k ú hŕbu listov, výkresov, prianí, otázok — v e r u vďačné deti. Len škoda, že u j o naozaj ne­má čas deťom odpovedať.

J e prí jemné, keď o b a j a man­želia m a j ú rovnaké povolanie?

Pre mňa áno. Manželka mi j e naj lepším kritikom, máme t a k mnoho spoločných záujmov i problémov a vieme s i jeden druhému pomôcť.

Iste nebude dlho t rvať a j e d ­ného dňa s a s pestrou a roz­siahlou tvorbou tohto mladého ambiciózneho výtvarníka s t r e t ­neme a j v Galérii mladých.

k a j a

JЧокГ naše j u n i v e r z i t y

Sympatickí „smoliari"...

Možno ich nazvať tak trochu smoliarmi. Ešte v II. kraso­korčuliarskej výkonnostnej triede korčuľovali v kategórii špor­tových dvojíc. Potom Bohunka Šrámková svojho brata Jána prerástla a tak obaja pokračovali na korčuliach ako sólisti.

Stretnutia, do j m y, postrehy

Mladí ostravskí krasokorču­liari nedosiahli za s v o j e j k rá t­k e j kariéry veľké výsledky. Lepšie sa darilo Bohunke, ktorá obsadila na majstrovstvách ČSSR tretie miesto, zatiaľ čo j e j brat bol piaty. Medzi ich najväčšie úspechy v súťaži j ed­notlivcov patria víťazstvá na neoficiálnych juniorských Maj­strovstvách Európy minulý rok vo Viedni, keď vo svojich ka­tegóriách obaja zvíťazili!

To bol iba záblesk, smola ich však neopustila.

Kým Ján už končil prvý roč­ník hutného s t ro járs tva na Vy­s o k e j škole banske j v Ostrave, Bohunka práve prišla na hut­nícku fakultu t e j i s t e j školy. A vtedy to prakticky začalo:

Obaja vysokoškoláci a ča­s u pre sóla j e treba viac ako dosť.

• Obaja sólisti a tréningy mali väčšinou v Opave.

• Obaja sa teda rozhodli a opäť jazdia spolu. Bude viac času.

Toto rozhodnutie malo svo je výhody. Ale ako by to vyzeralo, keby súrodenci Šrámkovci ne­mali smolu . . . Ich trénerka Štěrbová, ktorá sa im ako só­listom venovala, nikdy pred­tým s dvojicami nerobila, a tak zostal staronový pár bez t ré­nera. Na minuloročnom augus­tovom sústredení v Gottwaldo­ve sa ich u j a l býv. ma j s te r Európy v jazde športových dvo­j íc Zdeněk Doležal, po sústre­dení ho párkrát pozvali do Ostravy, prišiel vždy na pár dní, ale to bolo všetko. A tak j e teraz niečo vyše „päťmesač­ný" pár bez trénera. Ešte šťas­tie, že mamka, ktorá ich už od malička vodila na ľad, má

už aké-také skúsenosti. Roko­vanie, zháňanie trénera, no po­vedzte, nie j e to smola?

V t e j smole ma jú vždy tro­cha šťastie. A j tak možno cha­rakterizovať súrodencovi Sú u nás zatiaľ tretí športový pár. Na Majstrovstvách v Bratislave mali štartovať popri našich majstroch Wlachovskej s Bar-tosziewiczom Brňania Stehlíko­vá—Faj f r . Pre zranenie part­nera nemohla však brnenská dvojica do Bratislavy prísť a tak sa šťastie usmialo na Šrám-kovcov.

A v tom šťastí znova smo­l a . . . V aule Univerzity, kde slávnostné otvorili ME, zostali vo vrecúšku pre naše dva páry najnešťastnejš ie krasokorču­liarske čísla: 1 a 2. Wlachovská si pre povinné voľné jazdy vy­tiahla dvojku a tak Šrámkovci štartovali na ME ako prvá špor­tová dvojica. Vtedy sú rozhod­covia eš te veľmi s k ú p i . . . Bohunka po vyžrebovaní o tom povedala: „Mali sme smolu, ale nič to, veď nemáme a j tak čo stratiť".

Sympatickí ostravskí vysoko­školáci patrili na ME rozhodne k najpôvabnejším párom. Okolo Bohunky sa fotoreportéri veľmi často motali, ako by a j nie, keď už fotografovať, tak nech to s to j í za t o . . . Bez ohľadu na príjemný či menej pr i jem­ný z j a v treba však o Ostrav-čanoch Šrámkovcoch povedať, že kariéru m a j ú prakticky eš te pred sebou. Po piatich mesia­coch spoločnej prípravy nikto od nich žiadne zázraky nečakal. Potrebujú ešte veľa zlepšiť, ale nie sú to také svetoborné veci, veď to, čo v priebehu piatich minút voľnej jazdy v y ­skáču oni, predvedie iba málo európskych športových dvojíc.

Zaujímavé, krasokorčuliari p a t r ^ obyčajne medzi výbor­ných študentov. V plnej miere to platí o Jánovi Šrámkovi, kto­rý berie ešte v II. ročníku prospechové ,ale a j o Bohunke. Keby bol v Ostrave telový­chovný inštitút, dala by v r a j prednosť štúdiu te lesnej výcho­vy, ale keď nie je, nevadí, ché­miu mala vždy rada a tam o ňu nie j e núdza.

Smola, smola, smola. Keď sa na človeka raz nalepí, len ťažko ho opúšťa. Po čase sa však zvykne vymeniť so šťastím. Bo­hunke a Janovi Šrámkovcom prajeme, aby tá výmena prišla čo na jskôr !

F e r o K r á ľ o v i č

S t iketmi d o Slávie f'odfa v/oru Iných Jednôŕ I payácii vysokoškolského športu.

Slávia I K otvorila 15. februára Iludú sa tu predávať športové vlastnú /herňu tiketov Na/.ky a odznaky, v la jky i vstupenky na Nportk) /hertia, ktorá Je na podujatia Slávie UK. nám. SNP 6. 27 má slúžiť i pro- - r -

lila začiatku bolo cestovanie '• vlakom, lodou a opäť vla­

kom. Hrkot kolies vlaku uspá­val viac a viac, z minúty na minútu aj napriek ránu, ale bolo tak sychravo a vlak pre­chádzal husto obývaným úze­mím malého Belgicka.

Vedľa mňa pri okne sedel

ulic a podzemnej dráhy „The Tube" a iným materiálom. Staršia pani podávajúca infor­mácie po celý čas s úsmevom odpovedala na moje otázky a to už takých ako som bol ja sa vystriedalo neúrekom a po mne ešte niekoľko ľudí čakalo. Dokonca nikto sa na mňa ne-

driemajúci mladík, oblečený na rozkričal, že zdržujem. Takto cestu: pevné tmavé nohavice, sveter a batožina, plátený ces­tovný vak a spací vak. Naraz sa driemajúce oči otvorili, po­pozerali sa cez hrubšie sklá okuliarov, ruky vytiahli z vrec­ka krátku fajku, pripravili, při­pálili. Medzi prvými kotúčmi dymu sme sa zoznámili.

uspokojený a poučený zamieril som k prechodu cez ulicu. Pre istotu som položil kufor na zem, aby som sa rozhliadol, keď v tom ku mne bystrým kro­kom mieri vysoký strážnik — „boby" — ako ich Londýnčania medzi sebou volajú. V mysli som rýchle prebehol možnosti

Cesta plynula rýchlejšie a môjho netušeného previnenia vdaka obojstrannému záujmu a bol som pripravený na v š e t -sme sa každý o sebe čo-to do- ко. Ale namiesto prísneho ú-zvedeli. Vysvitlo, že obaja sme radného tónu mi s úsmevom študenti, on je Ír, študuje f i- povedal: „Zdá sa, pane, že va-lozofiu, rád cestuje a poznáva, ša batožina je vám tažká, rád je zvedavý a má svoje plány vám pomôžem cez ulicu." Ne­tt ideály. Práve sa vracal do- stačil som ani ústa otvoriť a mov z cesty po malej časti či zavrieť a už sme boli na „Kontinentu", ako je zvykom druhej strane ulice. Zmohol jomný rešpekt medzi deťmi a nazývať Európu — ani nie trid- som sa odi prekvapenia len na autami prostredníctvom tohto sať míľ od jej brehov na zá- poďakovanie. To, že nie je dobrého strýčka. Fakt je, že pad. Len tak mimochodom spo- zriedkavosťou zažiť alebo vidieť takto klesol počet usmrtených menul cez ktoré štáty stihol podobné veci s londýnskymi detí na cestách. Určite to stojí prejsť. Francúzsko, Švajčiar- bobys" som sa ešte niekoľko-sko a Rakúsko, prešiel našou krát presvedčil sám na vlast -republikou zdola nahor cez ncj koži. Iné kraje, iní policaj-Prahu do Poľska a odtiaľ krí- ti.

Pavol Jablonský

ШшШ

mohli chadzať

bezpečne pre dodržaný vzá-

za pochválenie a je hodno zamyslieť.

žom cez obidve Nemecká. Vla­kom, autobusom, peši — sys­témom „ako sa dá". Na otáz­ku „ako", veselo sa plesol po zadnom vrecku nohavíc a po­vedal: „Šeková knižka, pas. Fi­nancujem sa sám, totiž ked mám voľno, tak príležitostne robím čašníka, píšem eseje, po­viedky, odkladám si zo štipen­dia. Tak to robím každé prázd­niny."

Asi ma nepochopil, lebo ani len slovíčkom nespomenul ces­tovné kancelárie, zájazdové in­štitúcie, pasové formality ako ich poznáme u nás, dotazníky, formuláre, potvrdenia, osved­čenia a dokonca nemal ani len valutové problémy. Neskôr sme zistili, že jeden z nás dvoch nemal o tak „dôležitých" ve ciach ani potuchy!

Morthallerton je malé tiché mesto asi so šesťtisíc oby­

vateľmi. Leží v Yorkshire - York -ské grófstvo, asi 15 mil od Darlingtonu a 30 od starého mesta Yorku. Toto mestečko bolo mesiac mojim pôsobiskom a prijalo ma medzi svojich oby­vateľov so samozrejmosťou dobrej hostitelky. Hlavný o-kruh môjho záujmu bol „Fria-rage Hospital", kde som pra­xoval. Nemocnica má meno podľa miesta, na ktorom sto­ji, ktoré je zas pomenované podľa povesti hovoriacej, ie na tom mieste id kedysi mnich menom Friarage, ktorého za­vraždili zbojnici, lebo si my­sleli, ze ma zlato.

Okrem nemocnice, ku ktorej sa ešte pár slovami vrátim, mesto tvorila hlavná ulica s obchodmi. Tu sa tiež dvakrát týždenne konali trhové dni, na ktoré sa schádzali farmári z nedalekého okolia popredať vý­sledky svojej práce.

Nedaleko nemocnice bola ško­la, takže som mohol denne po­zorovať malých školákov na ceste do školy a domov. Pred

f d j emocnica, v ktorej som '• strávil väčšiu časť dňa, bola menšia spádová s rozšíre­ným chirurgickým oddelením.

hornom vrecku saka niečo ako puzdro na plniace pero. Čosko­ro som sa dozvedel o čo ide. V prípade, že oddelenie potre­buje lekára náhle aj mimo služby, privolá si ho týmto krátkovlnným systémom nie­koľkonásobným „píp" a dom­nelé puzdro je v tomto prípa­de prijímač. Dosah asi päť míl. Zdalo sa mi to šikovné. Stalo sa viackrát, že takto bol mla­dý lekár vyrušený zo zábavy, zo svojich záľúb alebo domá­cich povinností, ale vždy bez

Bola vystavaná počas druhej najmenšieho prejavu nevôle ne-svetovej vojny — účel — po- chal volaný zábavu, spoločnosť moc raneným letcom. Po vojne spoločnosťou a išiel. A nebola bola rozšírená. Architektonicky je riešená pavilónovým systé­mom. Je vybavená dobrým kli­matizačným zariadením a mo­dernými lekárskymi prístrojmi a zariadením. Slúži tiež ako doškoľovacie centrum. Pohybo­val som sa väčšinou v kolektí­ve mladých lekárov. Výborne sme si rozumeli v práci i vo voľnom čase. Vždy ma radi u-

V tom ani materiálna zaintere­sovanosť, ako sa po našom ho­vorí.

Problémy? Áno a možno po­vedať, že je to problém vo väč­šom meradle — ročný deficit okolo tisíc lekárov a asi ten istý počet inžinierov. Nie, že by vysoké školy nedodávali do­statok mladých lekárov a inži­nierov. To nie. Ale vysokoškol-

pozornili na pozoruhodnosti sky vzdelaní ľudia odchádzajú

I/ ictoria Station je jedno z • mnohých starých londýn­

skych nádraží prakticky v cen­tre mesta. Spočiatku ma ohro­mila jeho rozhľadnosť a vzá­pätí množstvo ľudí pod tou konštrukciou z ocele a skla. Niekoľko metrov od nástupíšť vlakov parkovali taxíky. V tom ľudskom mravenisku razom zmizla moja únava a vystriedal školou bola križovatka s dvo ju pud sebazáchovy. Chytil som mi výpadovými cestami, slovom sa mojej batožiny a instinktiv- pomerne frekventovaná pre-ne som zamieril k jednej z mávka. Ale mamičky školákov úhľadných búdok slúžiacich na mohli byt kľudné. Škola sapo-

získanie informácií „ako, kedy, starala o bezpečnosť školákov kde . Ako človek neznalý Lon- na prechode cez cestu spôso-dýna som sa nesmelo opýtal bom v Anglicku nie zriedka-ako sa dostanem, kedy a kde vým. Starší ujo v pestrej uni-prestúpim a ešte detaily nielen forme a s veľkým červeným ohľadne Londýna, ale aj cesto- „STOP" kruhom na tyči stál v vania dalej na sever. Veľmi mi- prostriedku ulice a dával před­lo som bol poučený a náležíte nosť raz deťom a ráz autám, vybavený plánkami, mapkami Tento vynález má tú prednosť,

krajiny a ochotne rozprávali pri pive alebo whisky vo svoj­ráznych „Inns — čo sú krč­mičky s niekoľkými miestnos­ťami pre hostí.

Viackrát som si všimol v

do USA alebo do Kanady. Dô­vod? Tam sú údajne asi päť­krát lepšie podmienky (rozu­mej zárobkové) ako v Británii. To si už teda našinec nevie ani predstaviť.

I nadišla doba anketová... S k ú s i l i s t e u ž n i e k e d y u r o b i ť n e ­

j a k ú a n k e t u ? A l e b o , a b y t o l e p š i e z n e l o — v ý s k u m v e r e j n e j m i e n k y ? V e ď j e t o p r e d s a t e r a z v m ó d e . Л j e t o a j dosť z a u j í m a v é . N a p r í ­k l a d s a m ô ž e t e d o z v e d i e ť , ž e . . . R o b í s a t o j e d n o d u e h o — r o z m n o ­ž i a s a p a p i e r e s o t á z k a m i , t i e s a r o z d a j ú , a o s t a t o k u ž p o z n á t e .

N á j d u s a a j t a k í , k t o r í t a k ý t o l a j s t e r p o h o t o v o v r á t i a s o s l o v a m i , a b y s t e i e h n e o t r a v o v a l i , l e b o v r a j n e m a j ú č a s n a z v y š . A l e t i d u c h a ­p l n e j š í t o n e u r o b i a . T í v ä č š i n o u v e d i a , a k á j e t o m o n o t ó n n a p r á c a , s p r a c o v a ť t a k ú a n k e t u . J e n i e č o l e p š i e p r o t i j e d n o t v á r n o s t i a k o t r o c h a o s v i e ž e n i a n a p a p i e r i ? P r e ­t o h n e ď v e z m ú p e r o i r o z u m d o h r s t i a z a č n ú k r a s o p i s n é v y p l ň o v a ť d o t a z n í k , k t o r ý m á , p o v e d z m e , t a ­k ý t o t e x t :

V e k : ( K e ď u ž v e k , t a k a s p o ň M a t u z a l e m o v , h o v o r i a s i ) 9 6 9 P o ­h l a v i e : a ) m u ž ; b ) ž e n a ; ( Č o s a n e h o d í š k r t n i t e ) A b y t o b o l o z a ­u j í m a v e j š i e , p r e č i a r k n ú o b a v r a j j e d i n e m o ž n é d r u h y a s m e l o p r i ­p í š u : O b o j p o h l a v n ý .

Ď a l e j s a d o z v i e t e , ž e p a t r i č n ý ( á ) č í t a j e d i n e t a k é č a s o p i s y a k o Č e r ­n o k ň a ž n í k , H v ě z d a č s l . p a n í a d í ­v e k a P e š ť b u d í n s k e v e d o m o s t i . P r i o t á z k e , č i n a d v i a z a l b l i ž š i e p r i a ­t e ľ s t v o u ž p r e d š t ú d i o m v á m d o ­t y č n ý d ô v e r n e p r e z r a d í , ž e s p a n ­n o u a t o d o k o n c a O r l e á n s k o u . P r o b l é m p o t r e b y s t y k o v s o z a h r a ­n i č n ý m i š t u d e n t a m i h r a v o z a m i e t n e o d p o v e ď : Ja n i e s o m b l o n d ý n k a .

P o t o m s a n e m u s í t e d i v i ť , k e ď p r i v y h o d n o c o v a n í a n k e t y s h r ô z o u z i ­s t í t e , ž e o s e m d e s i a t p e r c e n t o p ý t a ­n ý c h j e s e x u á l n e ú c h y l n ý c h ž e s r e č o v ý m i z n a l o s ť a m i u n á s t o n i e j e a n i t a k é z l é a k o s a v š e o b e c n e d o m n i e v a m e , l e b o a j t e n n a j p r i e ­m e r n e j š í š t u d e n t h r a v o o v l á d a t a ­k é j a z y k y , a k o j e m i g / i d Č i n a p r í ­p a d n e n á r e č i e k m e ň a B o b o a l e b o b u l a h . A i! k v á m o d t e r a z b u d e n i e ­k t o t v r d i ť , ž e n a š a m l á d e ž n j m á o n i č z á u j e m , t a k h o p r i n a j m e n ­š o m z a s y p e t e d ô k a z m i . P r e d s a b u ­d e t e m a ť š t a t i s t i c k y d o k á z a n é , >«• d r v i v á v ä č š i n a š t u d e n t o v j e z a z a ­

l o ž e n i e n u d i s t i c k é h o k r ú ž k u a p r e s ­n e š e s ť d e s i a t p e r c e n t o p ý t a n ý c h h o r l i v o b o j u j e z a z a l o ž e n i e B r a t ­s t v a č i e r n y c h m o s l i m o v .

N a k o n i e c s a p o v y h o d n o t e n í a n ­k e t y p r e s v e d č í t e o t o m , ž e v n á ­r o d e n a š o m s l o v e n s k o m j e h u m o ­r u a ž p r í l i š v e ľ a , l e n h o n e s p r á v n e h ľ a d á m e v t e l e v í z i i , v o f i l m o c h a b o h v i e k d e e š t e . M ô ž e s a s t a ť , ž e n á j d e t e t a m i n e j a k é t o s l o v o , k t o ­r é b y s t e d a r m o h ľ a d a l i v S l o v n í ­k u s l o v e n s k é h o j a z y k a , a l e z a c u ­d z i e s l o v o h o n e m ô ž e m e p o v a ž o ­v a ť . Za t o e š t e n e m u s í t e t r p i e ť k o m p l e x o m m a l o s t i , v e ď t a k é s l o ­v á m a j ú a j v y s p e l e j š i e n á r o d y , n o n i e ?

R o z h o d n e v š a k s k ú s t e u r o b i ť j e d n u v á ž n u , a l e h r o z i t á n s k y v á ž ­n u a n k e t u . A s i t a k ú , o a k ú s a p o ­k ú š a l o n i e k o ľ k o n a d š e n c o v z P r í ­r o d o v e d e c k e j f a k u l t y .

L e o M o r a v č í k

/ y d á v a C Z V KSS n a U K a L F , Z V KOH n a U K a L F , V V ČSM n a U K a L F a R e k t o r á t U n i ­v e r z i t y K o m e n s k é h o . B r a t i s l a v a , Š a f á r i k o v o n á m . č . 12. V e d ú c i r e d a k t o r J u r a j V e r e š , r e d a k t o r i l r a n t š i e k L e t o v a n e c a J á n K a ­m e n i s t ý . R e d a k c i a a a d m i n i s ­t r á c i a : K a t e d r a n o v i n á r s t v a F F U K , G o n d o v a 2, B r a t i s l a v a . T e l . 5 5 0 - 2 0 . V y c h á d z a d v o j t ý ž ­d e n n e . T l a č i a Z á p a d o s l o v e n s k é t l a č i a r n e 01. n . p . , B r a t i s l a v a , D u k e l s k á 5 1 .

K-18-61074