Post on 14-Apr-2018
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
1/28
Prloha
Kancelria verejnho ochrancu prv
Sprva verejnej ochrankyne prv
o uplatovan prva na vzdelanie det/iakov prslunkov
rmskej nrodnostnej meniny so pecilnymi
vchovno-vzdelvacmi potrebami
Bratislava jl 2013
http://sk.wikipedia.org/wiki/Obr%C3%A1zok:Coat_of_Arms_of_Slovakia.svg7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
2/28
2
Vzdelanie oslobodzuje (Joseph Meyer, nemeck nakladate 1796 -1865)
Prvo na vzdelanie patr medzi univerzlne udsk prva, ktor s zakotven v mnohch
medzinrodnch dokumentoch. Nie je to formlne prvo, ktor garantuje nepecifikovan
monos vzdelva sa pre kadho loveka bez rozdielu, ale ide oprvo, ktor m konkrtny
obsah a ktor vytvra konkrtne zvzky pre krajiny, ktor prijali prslun medzinrodn
dokumenty (dohovory, zmluvy).1
U Veobecn deklarcia udskch prv z roku 1948 vo svojom l. 26 deklarovala prvo na
vzdelanie aspo vpoiatonch azkladnch stupoch pre kadho, a tie aj poiadavku
po povinnom zkladnom vzdelvan. Mimoriadne vznamnou je vak aj poiadavka
obsiahnut v tom istom lnku deklarcie, ...aby vzdelanie smerovalo k plnmu rozvoju
udskej osobnosti a k posilneniu cty k udskm prvam a zkladnm slobodm, napomhalo
k vzjomnmu porozumeniu, znanlivosti a priatestvu medzi vetkmi nrodmi a skupinami
rasovmi i nboenskmi, ako aj k alej innosti OSN na zachovanie mieru.2
Obsah Veobecnej deklarcie udskch prv sa neskr priamo premietol do Medzinrodnhopaktu o obianskych a politickch prvach, Medzinrodnho paktu o hospodrskych,
socilnych a kultrnych prvach (oba uverejnen pod . 120/1976 Zb.) , a tie aj do alch
medzinrodnch zmlv na ochranu udskch prv.
Z alch medzinrodnch dokumentov, ku ktormh pristpila aj Slovensk republika aktor
sa dotkaj prva na vzdelanie, mono tie spomen Dohovor o ochrane udskch prv
a zkladnch slobd (alej len Dohovor),3 ktor vl. 144 zakzal diskriminciu pri
uplatovan garantovanch prv a v l. 2 svojho Dodatkovho protokolu poskytol ochranu aj
1V zmysle l. 7 ods. 5 stavy SR: Medzinrodn zmluvy o udskch prvach a zkladnch slobodch,
medzinrodn zmluvy, na ktorch vykonanie nie je potrebn zkon, a medzinrodn zmluvy, ktor priamozakladaj prva alebo povinnosti fyzickch osb alebo prvnickch osb a ktor boli ratifikovan a vyhlsenspsobom ustanovenm zkonom, maj prednos pred zkonmi.2DE01/48 Veobecn deklarcia udskch prv, New York 10.12.1948.
3Oznmenie Federlneho ministerstva zahraninch vec . 209/1992 Zb.
4 l. 14 Dohovoru - Zkaz diskrimincie: Uvanie prv a slobd priznanch tmto Dohovorom sa mus
zabezpei bez diskrimincie zaloenej na akomkovek dvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk,nboenstvo, politick alebo in zmanie, nrodnostn alebo socilny pvod, prslunos k nrodnostnejmenine, majetok, rod alebo in postavenie..
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
3/28
3
prvu na vzdelanie,5 Dohovor o zkaze diskrimincie v oblasti vzdelvania (UNESCO
1960),6 Dohovor o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie z roku 1965,7
Dohovor o prvach dieaa z roku 1989,8 Smernicu Rady 2000/43/ES (tzv. rasov
smernica)9, ktor zaviedla tzv. zsadu rovnakho zaobchdzania s osobami, bez ohadu
na rasov alebo etnick pvod,10 a tie aj Dohovor o prvach osb so zdravotnm
postihnutm,11 ktor vo svojoml. 24 zakazuje diskriminciu vo vzdelvan z dvodu
zdravotnho znevhodnenia12
5 l. 2 Dodatkovho protokolu - Prvo na vzdelanie: Nikomu sa nesmie odoprie prvo na vzdelanie.
Pri vkone akchkovek funkci v oblasti vchovy a vuky, ktor tt vykonva, bude repektova prvo rodiovzabezpeova tto vchovu a vzdelanie v zhode s ich vlastnm nboenskm a filozofickm presvedenm.6Poda l. 1 Dohovoru o zkaze diskrimincie v oblasti vzdelvania sa diskriminciou vo vzdelvan rozumie
akkovek rozliovanie, vyluovanie, obmedzovanie alebo zvhodovanie, ktor je zaloen na rase, farbe pleti,pohlav, jazyku, nboenstve,politickom a inom nzore, nrodnostnom a socilnom pvode, ekonomickchpodmienkach a inom pvode a ktorho zmer alebo dsledok je znemonenie alebo obmedzenie rovnakhozaobchdzania vo vzdelvan, a to predovetkm:a) zamedzenie prstupu k vzdelaniu akhokovek typu a stupa akejkovek osobe alebo skupine osb,
b)poskytovanie vzdelvania niieho tandardu akejkovek osobe alebo skupine osb,c) zriaovanie alebo udriavanie oddelench vzdelvacch systmov alebo intitci pre osoby alebo skupinyosb alebod) vytvranie podmienok pre akkovek osobu alebo skupinu osb, ktor s nezluiten s dstojnosouloveka.7Vyhlka ministra zahraninch vec . 95/1974 Zb.
8Oznmenie Federlneho ministerstva zahraninch vec . 104/1991 Zb.
9Smernica Rady 2000/43/ES z 29. jna 2000.
10
V zmysle l. 2 ods. 1 a ods. 2 Smernice (Pojem diskrimincie) - Na ely tejto smernice znamen zsadarovnakho zaobchdzania to, e neexistuje iadna priama alebo nepriama diskrimincia na zklade rasy aleboetnickho pvodu. Na ely odseku 1: a) za priamu diskriminciu sa povauje prpad, ke sa s jednou osobouz dvodu rasy alebo etnickho pvodu zaobchdza, zaobchdzalo, alebo by sa zaobchdzalo v porovnatenejsitucii menej priaznivo ako s inou osobou; b) za nepriamu diskriminciu sa povauje prpad, ak by v dsledkunavonok neutrlneho predpisu, kritria alebo zvyklosti bola znevhodnen osoba uritej rasy alebo etnickho
pvodu vporovnan s inmi osobami, iba ak uveden predpis, kritrium alebo zvyklos je objektvneodvodnen legitmnym cieom a prostriedky na jeho dosiahnutie s primeran a nevyhnutn. 11
Oznmenie Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 317/2010 Z. z.12
l. 24 Vzdelvanie1. Zmluvn strany uznvaj prvo osb so zdravotnm postihnutm na vzdelanie. Na el uplatovania
tohto prva bez diskrimincie a na zklade rovnosti prleitost zmluvn strany zabezpeia zaleujcivzdelvac systm na vetkch rovniach a celoivotn vzdelvanie zameran na
a) pln rozvoj udskho potencilu a pocitu vlastnej dstojnosti a hodnoty a na posilnenie repektovaniaudskch prv, zkladnch slobd a udskej rozmanitosti;b) rozvoj osobnosti, talentu a tvorivosti osb so zdravotnm postihnutm, ako aj ich duevnch a telesnchschopnost v maximlnej monej miere;c) umonenie osobm so zdravotnm postihnutm inne sa zapja do ivota slobodnej spolonosti.
2. Pri realizcii tohto prva zmluvn strany zabezpeia, abya) osoby so zdravotnm postihnutm neboli na zklade svojho zdravotnho postihnutia vylen zo veobecnhosystmu vzdelvania a aby deti so zdravotnm postihnutm neboli na zklade svojho zdravotnho postihnutiavylen z bezplatnho a povinnho zkladnho vzdelvania alebo zo stredokolskho vzdelvania;b) osoby so zdravotnm postihnutm mali na rovnakom zklade s ostatnmi prstup k inkluzvnemu, kvalitnmua bezplatnmu zkladnmu a stredokolskmu vzdelaniu v spoloenstve, v ktorom ij; c) sa im poskytovali primeran pravy v slade s ich individulnymi potrebami; d) osoby so zdravotnm postihnutm dostali v rmci veobecnho systmu vzdelvania poadovan podporu
s cieom umoni ich inn vzdelvanie;e) sa inn opatrenia individualizovanej podpory uskutoovali v prostred, ktor maximalizuje vzdelanostna socilny rozvoj v slade s cieom plnho zalenenia.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
4/28
4
stava Slovenskej republiky (alej len stava) v l. 34 ods. 2 psm. a)zaruuje obanom
patriacim k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm, okrem prva
na osvojenie si ttneho jazyka, aj prvo na vzdelanie v ich jazyku, za podmienok
ustanovench zkonom a v l. 42 ods. 1garantuje kadmu prvo na vzdelanie. Kontatuje
tie, ekolsk dochdzka je povinn ajej dku po vekov hranicu ustanov zkon.
Prvo na vzdelanie pritom zaha prvo na prstup kvzdelaniu, prvo na poskytovanie uritej
rovne a kvality vzdelania, a tie aj slobodu voby pri vbere prslunho vzdelvacieho
zariadenia, i u oprvnenou osobou alebo jej rodimi, resp. inmi zkonnmi zstupcami
maloletej osoby.
V svislosti sstavnm prvom kadho na vzdelanie je vak potrebn tie poukza aj
na obsah lnku 12 ods. 2 stavy, v zmysle ktorho sa zkladn prva a slobody zaruuj
na zem Slovenskej republiky vetkm bez ohadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk,
vieru a nboenstvo, politick, i in zmanie, nrodn alebo socilny pvod,
prslunos k nrodnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo in postavenie.
Nikoho nemono z tchto dvodov pokodzova, zvhodova alebo znevhodova.
3. Zmluvn strany umonia osobm so zdravotnm postihnutm zskava zrunosti v oblasti benhoivota a socilne zrunosti s cieom uahi ich pln a rovnoprvne zapojenie do systmu vzdelvaniaa do ivota spolonosti. Zmluvn strany na tento el prijm prslun opatrenia, okrem inho a) umonia tdium Braillovho psma, alternatvneho psma a augmentatvnych a alternatvnych technk,
prostriedkov a formtov komunikcie a rozvoj orientanch zrunost a mobility a vzjomn podporu
a poradenstvo osb nachdzajcich sa v rovnakej situcii;b) umonia tdium posunkovho jazyka a podporu jazykovej identity komunity nepoujcich osb;c) zabezpeia, aby sa nevidiacim, nepoujcim a hlucho-slepm osobm, najm deom, poskytovalo vzdelvaniev takch jazykoch, spsoboch a prostriedkoch komunikcie, ktor s najvhodnejie pre dan osobu,a v prostred, ktor maximalizuje vzdelanostn a socilny rozvoj.
4. S cieom pomc pri zabezpeen realizcie tohtoprva zmluvn strany prijm prslun opatrenia nazamestnvanie uiteov, vrtane uiteov so zdravotnm postihnutm, ktor ovldaj posunkov jazyk aleboBraillovo psmo, a na prpravu odbornkov a pracovnkov, ktor psobia na vetkch stupoch vzdelvania.Takto odborn prprava mus zaha informcie o problematike zdravotnho postihnutia a o pouvan
prslunch augmentatvnych a alternatvnych technk, prostriedkov a formtov komunikcie, vzdelvacchmetd a materilov urench na pomoc osobm so zdravotnm postihnutm.
5. Zmluvn strany zabezpeia, aby osoby so zdravotnm postihnutm mohli absolvova veobecntercirne vzdelvanie, odborn prpravu na vkon povolania, vzdelvanie dospelch a celoivotn vzdelvanie
bez diskrimincie a na rovnakom zklade s ostatnmi. Na tento el zmluvn strany zabezpeia, aby sa osobmso zdravotnm postihnutm poskytovali primeran pravy.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
5/28
5
Zkon . 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan a o zmene a doplnen niektorch zkonov
v znen neskorch predpisov (alej len kolsk zkon),je jeden zprvnych predpisov,
ktor vykonva l. 42 ods. 1 stavy.13
V zmysle 144 ods. 1 tohto zkona m diea alebo iak naprklad prvo na rovnoprvny
prstup ku vzdelvaniu, na bezplatn vzdelanie v zkladnch kolch a v strednch kolch,
nabezplatn vzdelanie pre pron deti pred zaiatkom plnenia povinnej kolskej dochdzky
v materskch kolch, na vzdelanie v ttnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu
ustanovenom tmto zkonom, na individulny prstup repektujci jeho schopnosti
a monosti, nadanie a zdravotn stav v rozsahu ustanovenom tmto zkonom
a naposkytovanie poradenstva a sluieb spojench s vchovou avzdelvanm.
Diea alebo iak so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami m prvo na vchovu
a vzdelvanie s vyuitm pecifickch foriem a metd, ktor zodpovedaj jeho potrebm
a tie na vytvorenie nevyhnutnch podmienok, ktor tto vchovu a vzdelvanie umouj.14
Zkonn zstupca m prvo vybra pre svoje diea kolu alebo kolsk zariadenie, ktor
poskytuje vchovu a vzdelvanie poda tohto zkona, zodpovedajce schopnostiam,
zdravotnmu stavu, zujmom a zubm dieaa, jeho vierovyznaniu, svetonzoru, nrodnosti
a etnickej prslunosti; prvo na slobodn vobu koly alebo kolskho zariadenia mono
uplatova v slade s monosami vchovno-vzdelvacej sstavy.15
V zmysle 19 ods. 2 a 3 kolskho zkona je v Slovenskej republike povinn kolsk
dochdzka desaron a trv najviac do konca kolskho roka, v ktorom iak dovi esnsty
rok veku, ak tento zkon neustanovuje inak a povinn kolsk dochdzka zana zaiatkom
kolskho roka, ktor nasleduje po dni, ke diea dovi iesty rok veku a dosiahne kolskspsobilos, ak tento zkon neustanovuje inak.
13V svislosti so zkladnm vzdelanm sem patr naprklad aj zkon . 317/2009 Z. z. o pedagogickch
zamestnancoch a odbornch zamestnancoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov, vyhlka Ministerstvakolstva Slovenskej republiky . 320/2008 Z. z. o zkladnej kole, vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskejrepubliky . 306/2008 Z. z. o materskej kole a vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 322/2008Z. z. o pecilnych kolch.14
144 ods. 2 zkona . 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o zmene a doplnenniektorch zkonov vznen neskorch predpisov.15
144 ods. 6 kolskho zkona.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
6/28
6
Vzdelvanm je pritom, poda kolskho zkona, cielene organizovan a realizovan proces
vchovnho avzdelvacieho psobenia a uenia zameranho na rozvoj dieaa aleboiaka,
v slade sjeho predpokladmi a podnetmi, ktor stimuluj jeho vlastn snahu sta sa
harmonickou osobnosou.16
pecifikom vchovno-vzdelvacej truktry Slovenskej republiky (podobne, ako viacerch
alch krajn vEurpe) je akceptcia pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb, ako
poiadaviek na pravu podmienok, obsahu, foriem, metd a prstupov vo vchove
a vzdelvan pre diea alebo iaka, ktor vyplvaj z jeho zdravotnho znevhodnenia
alebo nadania alebo jeho vvinu v socilne znevhodnenom prostred, uplatnenie
ktorch je nevyhnutn na rozvoj schopnost alebo osobnosti dieaa alebo iaka
a dosiahnutie primeranho stupa vzdelania a primeranho zalenenia do spolonosti.17
Ako deti so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami (iakov so pecilnymi
vchovno-vzdelvacmi potrebami)kolskzkon definuje18
- deti alebo iakov so zdravotnm znevhodnenm, ako deti alebo iakov so zdravotnm
postihnutm, deti alebo iakov chorch alebo zdravotne oslabench, deti alebo iakov
s vvinovmi poruchami, deti alebo iakov s poruchou sprvania,
- deti alebo iakov so zdravotnm postihnutm, ako deti alebo iakov s mentlnym
postihnutm, sluchovm postihnutm, zrakovm postihnutm, telesnm postihnutm,
s naruenou komunikanou schopnosou, s autizmom alebo s almi pervazvnymi
vvinovmi poruchami alebo s viacnsobnm postihnutm,
- deti alebo iakov, ktor s chor alebo zdravotne oslaben, ako deti alebo iakov
s ochorenm, ktor je dlhodobho charakteru, a deti alebo iakov, ktor sa vzdelvaj
v kolch pri zdravotnckych zariadeniach,
- deti alebo iakov s vvinovmi poruchami, ako deti alebo iakov s poruchou aktivity
a pozornosti; deti alebo iakov s vvinovou poruchou uenia,
- deti alebo iakov s poruchou sprvania, ako deti alebo iakov s naruenm funkci
v oblasti emocionlnej alebo socilnej, okrem det alebo iakov uvedench
vpredchdzajcom odseku,
- deti alebo iakov zo socilne znevhodnenho prostredia, ako deti alebo iakov
16
2 psm. g) kolskho zkona.17 2 psm. i) kolskho zkona.
18 2 psm. j) a q) kolskho zkona.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
7/28
7
ijcich v prostred, ktor vzhadom na socilne, rodinn, ekonomick a kultrne
podmienky nedostatone podnecuje rozvoj ich mentlnych, vovch,
emocionlnych vlastnost, nepodporuje ich socializciu a neposkytuje im dostatok
primeranch podnetov pre rozvoj ich osobnosti,
- deti alebo iakov s nadanm, ako deti alebo iakov, ktor maj nadpriemern
schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo portu alebo v tchto
oblastiach dosahuj v porovnan s rovesnkmi mimoriadne vkony a prostrednctvom
vchovy a vzdelvania sa ich nadanie cielene rozvja,
a ktor maj zariadenm vchovnho poradenstva a prevencie diagnostikovan
pecilne vchovno-vzdelvacie potreby (okrem det umiestnench do pecilnych
vchovnch zariaden na zklade rozhodnutia sdu).19
Dvody, pre ktor maj deti/iaci priznan pecilne vchovno-vzdelvacie potreby, s teda
v kolskom zkone rozdelen do troch skupn:
- zdravotn znevhodnenie a postihnutie,
- socilne znevhodnen prostredie20 a
- nadpriemern nadanie.
V zmysle kolskho zkona sa vchova a vzdelvanie det aiakov so pecilnymi
vchovno-vzdelvacmi potrebami uskutouje vpecilnych kolch alebo
v pecilnych triedach alebo v ostatnch kolch poda tohto zkona, v triedach alebo vo
19 54 zkona . 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov.
20Poda 2 psm. p) kolskho zkona sa dieaom zo socilne znevhodnenho prostredia alebo iakom zo
socilne znevhodnenho prostredia rozumie diea alebo iak ijci v prostred, ktor vzhadom na socilne,rodinn, ekonomick a kultrne podmienky nedostatone podnecuje rozvoj mentlnych, vovch,emocionlnych vlastnost dieaa alebo iaka, nepodporuje jeho socializciu a neposkytuje mu dostatok
primeranch podnetov pre rozvoj jeho osobnosti, Poda 107 ods. 4 posledn veta toho istho zkona,prspevok na iakov so socilne znevhodnenho prostredia sa poskytuje na iakov z rodn, ktorch priemernmesan prjem za poslednch es po sebe nasledujcich mesiacov je najviac vo vke ivotnhominima podaosobitnho predpisu(Zkon oivotnom minime).Poda Pedagogicko-organizanch pokynov na kolsk rok 2010/2011 M SR (str. 39) sa vak za deti zosocilne znevhodnenho prostredia, ktorm poskytuje pomoc Centrum pedagogicko-psychologickho
poradenstva povauj deti, ak spaj sasne minimlne tri z nasledujcich kritri:a) pochdzaj z rodiny, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej ndzi a prjem rodiny je najviac vo vke
ivotnho minima,b) aspo jeden z rodiov alebo osoba, ktorej je diea zveren do osobnej starostlivosti patr do skupiny
znevhodnench uchdzaov o zamestnanie,c) najvyie ukonen vzdelanie rodiov je zkladn, alebo aspo jeden z rodiov nem ukonen
zkladn vzdelanie,
d) netandardn bytov a hygienick podmienky rodiny (napr. diea/iak nem vyhraden miestona uenie, nem vlastn poste, nie je zaveden elektrick prpojka a pod.),e) vyuovac jazyk koly je in, ne jazyk, ktorm hovor diea v domcom prostred.
http://aspi//module='ASPI'&link='36/2005%20Z.z.%252354'&ucin-k-dni='31.%208.2013'http://aspi//module='ASPI'&link='36/2005%20Z.z.%252354'&ucin-k-dni='31.%208.2013'http://aspi//module='ASPI'&link='36/2005%20Z.z.%252354'&ucin-k-dni='31.%208.2013'http://aspi//module='ASPI'&link='36/2005%20Z.z.%252354'&ucin-k-dni='31.%208.2013'7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
8/28
8
vchovnch skupinch spolu s ostatnmi demi alebo iakmi koly, s vyuitm pecifickch
metd a foriem. Ak je to potrebn, takto deti alebo iaci sa mu vzdelva aj poda
individulneho vzdelvacieho programu.21
Vchova a vzdelvanie det aiakov zo socilne znevhodnenho prostredia sa me
uskutoova vtzv. pecializovanch triedach.22
Deti alebo iaci sa prijmaj do pecilnych tried alebo kl na zklade ich zdravotnho
znevhodnenia po diagnostickch vyetreniach zameranch na zistenie ich pecilnych
vchovno-vzdelvacch potrieb vykonanch zariadenm vchovnej prevencie
a poradenstva23a so shlasom rodia alebo inej fyzickej osoby ne rodia, ktor m diea
zveren do osobnej starostlivosti alebo do pestnskej starostlivosti na zklade
rozhodnutia sdu.24
V tejto svislosti je vznamn aj usmernenie, ktor obsahuj Pedagogicko-organizan
pokyny Ministerstva kolstva SR, a v zmysle ktorho ... iak, ktor sa na zklade
vsledkov zo psychologickho vyetrenia nachdza vpsme podpriemeru (vrtane tzv.
hraninho psma), nie je iakom so zdravotnm znevhodnenm. Takto iak preto neme
by prijat do pecilnej zkladnej koly ani zaraden do pecilnej triedy pre niektor
z kategri iakov so zdravotnm znevhodnenm ani do kolskej integrcie legislatvne
urenej pre iakov so zdravotnm znevhodnenm, pokia nespa niektor z podmienok
pre vzdelvanie poda vzdelvacieho programu urenho v ustanoven 94ods. 2 psm. a) a
l) kolskho zkona.25
21
Pozri 94 a 107kolskho zkona.22Poda 13vyhlky Ministerstva kolstva SR . 320/2008 Z. z. o zkladnej kole, v zkladnej kole monoso shlasom zriaovatea zriadi pecializovan triedu pre iakov, ktor z vchovno-vzdelvacieho hadiska
potrebuj kompenzan program alebo rozvojovprogram alebo boli vzdelvan v kole so vzdelvacmprogramom pre iakov so zdravotnm znevhodnenm, ale nepreukzalo sa u nich zdravotn postihnutie.pecializovan trieda sa zriauje aj pre iakov zo socilne znevhodnenho prostredia,u ktorch po absolvovannultho ronka nie je predpoklad spene zvldnu obsah vzdelvania prvho ronka zkladnej koly, alej
pre tch, ktor nezvldaj obsah vzdelvania prvho ronka, alebo u ktorch sa na zklade psychologickhovyetrenia zist, e nemaj predpoklady, aby spene zvldli obsah vzdelvania prvho ronka alebo bolivzdelvan v zkladnej kole poda programu pre iakov so zdravotnm znevhodnenm, ale nepreukzalo sau nich zdravotn postihnutie. iaka do pecializovanej triedy zarauje riadite na nvrh triedneho uitea,vchovnho poradcu po vyjadren zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie a po informovanom shlasezkonnho zstupcu iaka. V pecializovanej triede je iak zaraden iba poas nevyhnutnej potreby.23
95 ods. 3 kolskho zkona.24 8 ods. 1 vyhlky Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 322/2008 Z. z. o pecilnych kolch.25
Pedagogicko-organizan pokyny na kolsk rok 2010/2011 M SR, str. 30.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
9/28
9
Ak sa pecilne vchovno-vzdelvacie potreby dieaa alebo iaka prejavia po jeho prijat
do koly a diea alebo iak alej navtevuje kolu, do ktorej bol prijat, jeho vzdelvanie ako
vzdelvanie dieaa alebo iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami sa mu
zabezpeuje po predloen psomnej iadosti o zmenu formy vzdelvania, ktor predklad
jeho zkonn zstupca.
* * *
Ako vidno z uvedenho zoznamu medzinrodnch zmlv, ktor Slovensk republika
ratifikovala a zaviazala sa uplatova ich obsah, a tie aj z textu stavy a na u nadvzujcich
prvnych predpisov, situcia voblasti uplatovania prva na vzdelanie kadho (aj
prslunkov rmskej nrodnostnej meniny) by na zem Slovenskej republiky nemala
vyvolva osobitn problmy.
Vsledky vskumov viacerch domcich intitci, domcich i zahraninch
mimovldnych, a tie aj medzinrodnch organizci,26 vak opakovane poukazuj na
viacer nedostatky vo fungovan vchovno-vzdelvacieho systmu v krajine
a vyvolvaj podozrenie zpretrvvajcej diskrimincie, najm rmskych det,
v kolskom systme Slovenskej republiky.27 Na rovnak problmy upozornil aj rozsudok
Krajskhosdu vPreove zo da 30. oktbra 2012.28
26 Prieskum v iestich ttoch (Bulharsko, Litva, Lotysko, Maarsko, Rumunsko a Slovensko) naprklad
ukzal, e len 42 % Rmov zska zkladn vzdelanie v porovnan s priemerom E 97,5 %. V sekundrnomvzdelan sa dochdzka Rmov odhaduje na 10 %. Stredn dka ivota Rmov dosahuje o desa rokov menejako je priemer E (76 rokov u muov a 82 rokov uien). Pozri viac na: http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296#sthash.UoyZfngj.dpuf27
Ako prklad mono uvies nasledujce publikcie, ktor prezentuj vsledky viacronch vskumovzameranch na prstup rmskych det kvzdelaniu, a tie aj na ich pretrvvajcu segregciu vo vchovno-
vzdelvacom systme:- aipen pal o Roma, Intitt pre verejne otzky, 2003- Na vedajej koaji, Intitt pre dobre spravovanspolonos, 2004- Rmske deti vslovenskom kolstve, Intitt pre dobre spravovan spolonos, 2004- Segregovan vuba Rmov vkolch strednej avchodnej Eurpy, Eurpske centrum
pre prva Rmov, november 2005- Dopad opatren zameranch na zlepenie situcie rmskych det vo vzdelvan, Intitt
pre dobre spravovan spolonos, 2006- Slovensko - Stle segregovan, stle v nerovnom postaven: Poruovanie prva na vzdelanie
rmskych det na Slovensku, Amnesty International, november 2007- Rovn prstup rmskych det ku kvalitnmu vzdelvaniu, Aktualizcia 2008, lovk v Tsni
Slovensko, 2008
- Etnicita ako tatistick ukazovate pri monitorovan ivotnch podmienok adiskrimincie,Analytick sprva aodporania pre Slovensk republiku, UNDP, 2008
- kola ako geto. Systematick nadmern zastpenie Rmov v pecilnom vzdelvanna Slovensku, Roma Education Fund, 2009
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
10/28
10
Poda zverejnench informci, kpretrvvaniu nedostatkov vo vchovno-vzdelvacom
systme voi Rmom dochdza aj napriek tomu, e programov vyhlsenia kadej
z nedvnych slovenskch vld prezentovali ako jednu z vlastnch priort, aj ke vrozlinom
rozsahu, zaleovanie rmskej meniny do vinovej spolonosti aj voblasti vzdelvania29
a tejto problematike venuje pozornos viacero kolskch koncepci, programov30 a aktivt
Ministerstva kolstva Slovenskej republiky.31
- Dajte im budcnos. Ukonite segregciu rmskych det v slovenskch kolch. AmnestyInternational, september 2010
- iaci zo znevhodnenho prostredia v Slovensku a v zahrani: Komparatvna analzaslovenskej legislatvy a tatistickch dajov s prstupmi v piatich eurpskych krajinch ,
Intitt pre dobre spravovan spolonos, Bratislava, december 2010- Odpovede na otzky (de)segregcie rmskych iakov vo vzdelvacom systme na Slovensku,
Nadcia otvorenej spolonosti Open Society Foundation, 2011- Sprva ovsledkoch prieskumu opostaven iaka zo socilne znevhodnenho prostredia
v Slovenskej republike, Vzdelvacie, informan, dokumentan, poradensk a konzultan centrum preRmov (Rmske vzdelvacie centrum) pri Metodickom centre v Preove ako stredne riadenej organizciiMinisterstva kolstva Slovenskej republiky, 2011
- kola pre vetkch? Inkluzvnos opatren vo vzahu krmskym deom, Centrum prevskum etnicity a kultry, 2012
- Segregcia alebo inklzia Rmov vo vzdelvan: Voba pre koly? Vskumn tdia. Nadciaotvorenej spolonosti Open Society Foundation, 2012
- Sprva o ivotnch podmienkach rmskych domcnost na Slovensku 2010, UNDP 2012- Cestovn mapa transformcie vzdelvania det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami v slovenskom kolstve so zameranm na rmske deti z marginalizovanchkomunt,Verzia pred oponentrou, SGI, marec 2013 - Sprva obianskej spolonosti o implementcii stratgie slovenskej republiky pre integrciu
Rmov do roku 2020 a revidovanho aknho plnu dekdy na Slovensku, Pripravila koalciaobianskej spolonosti zloen z nasledujcich organizci: Rmsky intitt, n. o. (vedcaorganizcia), Centrum pre vskum etnicity a kultry, Quo Vadis, o.z. a Kultrne zdruenie RmovSlovenska, Decade of Roma Inclusion Secretariat Foundation, 2013
- O krok bliie kinklzii, lovk v Tsni Slovensko,Centrum pre vskum etnicity akultry, 2013.28
Rozsudok Krajskho sdu vPreove 20Co 125/2012, 20 Co 126/2012, ktorm sa potvrdil rozsudok Okresnhosdu vPreove otom, e umiestovanm det rmskej etnickej prslunosti do osobitnch tried na kole xxxxxdolo kporueniu zsady rovnakho zaobchdzania a kdiskriminci deti z dvodu ich etnickej prslunosti.29
Pokia vak naprklad, v programovom vyhlsen vldy SR na roky 2010 2014 sa vlda pri rieenproblmov vo vchove avzdelvan det zo socilne znevhodnenho prostredia zaviazala ...podpori projekt
nultch ronkov zkladnch kl, posilni as det zo socilne vylench spoloenstiev napredkolskom vzdelvan a na tdiu na strednch kolch a posilni intitt asistentov... urobiopatrenia proti segregcii v kolstve a nesprvnemu zaraovaniu det zo socilne vylen chspoloenstiev do pecilnych kl a zavies testy zrelosti v rmine... prehodnoti systm pedagogicko-psychologickho a pecilneho pedagogickho poradenstva (s. 32 - 33), aktulne Programov vyhlsenievldy Slovenskej republiky na roky 2012 2016 v svislosti so vzdelvanm tejto skupiny det obsahuje ibazmienku o tom, e Vlda optovne posdi monos zriadenia interntnych kl na dobrovonej bze predeti z marginalizovanho prostredia (s. 45).30
Napr. Nrodn program vchovy a vzdelvania v Slovenskej republike na najblich 15 20 rokov(Milnium) z roku 2001, Koncepcia integrovanho vzdelvania rmskych det amldee z roku 2004 aleboKoncepcia vchovy a vzdelvania rmskych det z roku 2008, Pedagogicko-organizan pokyny M SR na
jednotliv kolsk roky.31
M SR naprklad vo februri 2012 vyhlsilo vzvu na predkladanie projektov, ktorch cieom malo by
zlepovanie pozitvnej klmy v etnicky zmieanch triedach. Projekty mali realizova koly v spoluprci s MVOa M SR plnovalo prioritne podporova aktivity eliminujce naprklad priestorov, organizan alebo sym-bolick vylenie rmskych det.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
11/28
11
Verejn ochranca prv je, v zmysle l. 151a stavy, nezvisl orgn Slovenskej republiky,
ktor v rozsahu a spsobom ustanovenm zkonom32 chrni zkladn prva
a slobody fyzickch osb a prvnickch osb v konan pred orgnmi verejnej sprvy
a almi orgnmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo neinnos v rozpore
s prvnym poriadkom.
Verejn ochranca prv kon na zklade podnetu fyzickej osoby alebo prvnickej osoby alebo
z vlastnej iniciatvy ( 13 ods. 1 zkona).
Na zklade uvedench informci a vyuvajc ustanovenie l. 151a stavy
a 13 ods. 1 zkona . 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv zznen neskorch
predpisov, som sa rozhodla, v rmci prioritnch loh v roku 2013, z vlastnej iniciatvy
zamera pozornos na uplatovanie prva na vzdelanie prslunkov rmskej
nrodnostnej meniny, s osobitnm zameranmna prstup rmskych detkvzdelvaniu,
s drazom na predkolsk vzdelvanie avzdelvanie na zkladnch kolch.
Vychdzala som pritom zpresvedenia, e prstup ku kvalitnmu vzdelvaniu (nielen
prslunkov rmskej nrodnostnej meniny) je nielen stavnm prvom, ale aj zkladom pre
budci spen ekonomick ivot a prosperitu tak dotknutch jednotlivcov, ako aj celej
spolonosti.
Vzdelanie skutone oslobodzuje. Oslobodzuje spod jarma nevedomosti, ekonomickej
zvislosti, kultrnej acivilizanej zaostalosti a prispieva aj kzdraviemu ivotu.
Som presveden, e vchovno-vzdelvac systm avzdelvanie v Slovenskej republike by
mali repektova osobnos dieaa avestranne podporova vvoj jeho osobnosti.
Vchovno-vzdelvac systm avzdelvanie v Slovenskej republike by mal charakterizova
inkluzvny prstup k iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, individulny
prstup, rozvjanie empatie, tolerancie, ohaduplnosti a zodpovednosti.
32Zkon . 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv zznen neskorch predpisov.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
12/28
12
Takto vzdelvanie by umonilo vyui existujce odlinosti iakov ako prleitos
na rozvjanie repektu k sebe sammu, a tie aj kostatnmuom.
Aj slovensk spolonos je toti mnohostranne diverzifikovan (a to nielen medzi
prslunkov rozlinch nrodnostnch menn aetnickch skupn). V sasnosti vak u
poznme nielen spsoby, ako sa vyrovna s takouto diverzitou, ale tie, ako z nej ai
vprospech celej spolonosti.
Vestrann inklzia by preto mala by nielen trvalou sasou vzdelvania v Slovenskej
republike, ale aj ochrany menn a zkladom ich spoluitia s majoritnou (vinovou)
spolonosou. Na zklade uvedenho ani neprekvapuje, e na globlnej rovni napr. Dohovor
OSN o prvach osb so zdravotnm postihnutm explicitne poaduje inklziu vo vetkch
oblastiach ivota spolonosti33 a v rmci Eurpskej nie existuje Rmec E pre nrodn
stratgie pre inklziu Rmov, ktor sa stal sasou stratgie Eurpa 2020.34
* * *
V rmci obmedzench finannch monost, ktor m Kancelria verejnho ochrancu
prv (alej len Kancelria VOP) k dispozcii, som mohla konfrontova publikovan
informcie domcich intitci, domcich i zahraninch mimovldnych organizci,
a tie aj medzinrodnch organizci, o fungovan vchovno-vzdelvacieho systmu
vo vzahu k prslunkom rmskej nrodnostnej meniny vlastnm prieskumom, iba
v obmedzenom pote vybranchkolskch zariaden.
Hlavnmi ciemi prieskumu Kancelrie VOP bolo pritom preveri, i a do akej miery, sa
verejn ochranca prv me stotoni spublikovanmi zisteniami o tom, e zastpenieRmov v predkolskch zariadeniach je vemi nzke anaopak vemi vysok v triedach
a kolch pre deti alebo iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, a tie
o tom, e vslovenskom kolstve pretrvvaj formy etnickej segregcie, i segregcie na
zklade socio-ekonomickho statusu a niektor Rmovia nemaj rovnak prstup
kzkladnmu vzdelaniu ako ostatn ttni obania, m dochdza poruovaniu nielen l.
33
Pozri Dohovor o prvach osb so zdravotnm postihnutm, Oznmenie Ministerstva zahraninch vecSlovenskej republiky . 317/2010 Z. z. text preambuly, a tie ajl. 24 ods. 2 psm. b).34
http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296#sthash.UoyZfngj.dpuf.
http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296#sthash.UoyZfngj.dpufhttp://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296#sthash.UoyZfngj.dpuf7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
13/28
13
12 ods. 2 stavy vspojen sl. 42 ods. 1, ale aj viacerch medzinrodnch zmlv,
ktormi je Slovensk republika viazan.35
Pri prieskume, ktor uskutonili pracovnci Kancelrie VOP vdoch 4. a 17. jna 2013
navtvili tieto koly:
- Zkladn kola v Giraltovciach, Budovatesk 164/4, Giraltovce- Zkladn kola, Herany 37, Herany- Zkladn kola smaterskou kolou, Hermanovce 374, pota Hendrichovce- Spojen kola Z, Chminianske Jakubovany 21, Chminianske Jakubovany- pecilna zkladn kola, Odborrska 2, Koice- Zkladn kola s materskou kolou Krivany, Nachajky 1, Krivany- Markuovce pecilna zkladn kola, Michalsk 39, Markuovce- Spojen kola pecilna zkladn kola, Hlavn 53, Moldava nad Bodvou- pecilna zkladn kola, Ostrovany 11, Ostrovany- kola Matice Slovenskej - Spojen kola Z, Matice slovenskej 11, Preov- Zkladn kola, Matice slovenskej 13, Preov- Rudany - Spojen kola, Zimn 83, Rudany- Zkladn kola smaterskou kolou, Pod leskom 19, arisk Michaany- Spojen kola, J. Fabiniho 3, Spisk Nov Ves- MalackySpojen kola, Pribinova 16/1, Malacky- Spojen kola interntna- Z, Levosk 22, Star ubova- Klenovec - pecilna Z. Partiznska 909, Klenovec- pecilna zkladn kola, SNP 49, Krompachy- Zkladn kola, Vek Ida 1, Vek Ida- Markuovce, Z sM, kolsk 16, Markuovce- Zkladn kola Murnska Dlh Lka, Murnska Dlh Lka 52, Murnska
Dlh Lka
Prieskum pracovnkov Kancelrie VOP sa zameral najm na zisovanie pomeru rmskych
a nermskych det vprvch ronkoch tried a kl pre deti alebo iakov so pecilnymi
35V zmysle 14 ods. 1 zkona . 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv z znen neskorch predpisov,
verejn ochranca prv kon formou prieskumu (vec preskma). Prieskum verejnho ochrancu prv je trebachpa ako jeho aktvne zskavanie informcii okonkrtnej otzke, ktor vak nem charakter komplexnho
vskumu.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
14/28
14
vchovno-vzdelvacmi potrebami vkolskom roku 2012/2013, na relne monosti
preraovania det/iakov ztakchto tried/kl do tried a kl urench pre deti alebo
iakov bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb.
Podporne k uvedenej problematikepracovnci Kancelrie VOP sledovali aj:
- pouvanie rmskeho jazyka vkolch- vyuvanie pedagogickch asistentov- ovldanie rmskeho jazyka pedaggmi/asistentmi a- existenciu a prstupnos predkolskho vzdelvania (nultronky, klka)
Metodologickm zkladom zvolenho prieskumu bolo presvedenie, e pri sledovan monej
diskrimincie zaloenej na prslunostiku konkrtnej nrodnostnej menine, a tie aj monej
diskrimincie na zklade socioekonomickho stavu, nie je mone pripravi podklady
pre konkrtne opatrenia proti takejto diskrimincii bez poznania toho, kde a v akom pote sa
potencilne obete takejto diskrimincie (v tomto prpade iaci rmskeho pvodupochdzajci
zo socilne znevhodnenho prostredia) nachdzaj.
Uveden potvrdzuj aj sasn prstupy medzinrodnch udsko-prvnych organizci, ktor
(aj napriek odlinmu stanovisku asti slovenskch politikov a mdi)povauj zber
osobne neidentifikovatench dt o etnicite za jeden zo zkladnch pilierov boja proti
diskrimincii.36
Pri skman pomeru rmskych anermskych det vprvch ronkoch tried a kl pre deti
alebo iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami vkolskom roku 2012/2013,
vychdzali pracovnci Kancelrie VOP zo skutonosti, e aj ke je v rmci zberu etnickch
dajovsebaidentifikciapovaovan za idelnu metdu (vzhadom na repektovanie prvajednotlivcov na sebaurenie, a tie aj vzhadom na skutonos, e etnicita je socilne
kontruovanou kategriou, nsledkom oho nie s kdispozci iadne vedeck spsoby,
pomocou ktorch by bolo mon objektvne uri etnick prslunos konkrtnej osoby)
36
Prvnym zzemm zberu dajov o etnickejprslunosti aj v svislostiach s prvom E sa podrobne zapodievapublikcia Krizsan, A. (ed.): Ethnic Monitoring and Data Protection: The European Context, CPS, Indok,Budape 2001.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
15/28
15
v kontexte zberu etnickch dt vkolch so pecilnymi triedami, resp. vpecilnych kolch
pouitie tejto metdy nie je optimlne.37
Spsobuje to najm skutonos, e sprslunkmi rmskej nrodnostnej meniny sa tradine
spja nzka ochota ksebaidentifikcii.38
Na zklade uvedench dvodov som sa rozhodla pri realizovanom prieskume poui dve
odlin metdy, a to
- metdu pozorovania treou stranou a
- metdu identifikcie na zklade nepriamych kritri.
Metda pozorovania treou stranou
Pozorovanie vykonvali priamo pracovnci Kancelrie VOP na nvtevch vpecilnych
triedach a v pecilnych kolch (v zujme vyej objektivity vo dvojiciach). Ich lohou bolo
pozorova iakov oami majoritnej spolonosti, ktor identifikuje Rmov na prv pohad
a bez osobnej znmosti. Vzhadom na skutonos, e identifikcia na zklade pozorovania
treou stranou je vniektorch prpadoch sporn,pouili sa tieto tri kategrie:
- iak/iaka je Rm/ka
- iak/iaka nie je Rm/ka
- nie je zrejm, i iak/iaka je Rm/ka.
Metda identifikcie na zklade nepriamych kritri
O druh zvolen metdu identifikcie na zklade nepriamych kritri, poiadali pracovnci
Kancelrie VOP triednych uiteov. Triedni uitelia, na rozdiel od pracovnkov Kancelrie
VOP, poznaj svojich iakov aich rodiov asocilny kontext, v ktorom ij. Na zklade
37 Pozri naprklad: Popis metody avsledky vzkumu etnickho sloen kbvalch zvltnch kol vR
v roce 2011/2012, Sprva JUDr. Pavla Varvaovskho, Verejnho ochrancu prv R.http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%
3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-
metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-
O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGE38
Uveden potvrdzuj tradine aj vsledky tatistickho radu Slovenskej republiky, poda ktorch sa naprkladpri ostatnom stan udu v roku 2011 prihlsili krmskej nrodnosti iba 2% zcelkovej populcie (zatia ov roku 2001 to bolo iba 1,7% a v roku 1991 1,4%) http://portal.statistics.sk/files/tab-10.pdf. Na druhej strane
tatistick odhady E hovoria a o9,17% zastpen Rmov medzi slovenskou populciou. Pozri napr.http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296.
http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://portal.statistics.sk/files/tab-10.pdfhttp://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296http://portal.statistics.sk/files/tab-10.pdfhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGEhttp://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Ffiles.cosiv.cz%2F200000062-7d2fb7e273%2FVyzkum_skoly-metoda.pdf&ei=rivQUbjOD62B4ASFiIHYCw&usg=AFQjCNHxA-O1MJoeOWOintxnwQedl9jmQg&sig2=AAepGF8H8HNLbOpttaftHw&bvm=bv.48572450,d.bGE7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
16/28
16
uvedenho sa predpokladalo, e triedni uitelia disponuj lepm prehadom, ktorho zklad
je poznanie aj inch aobjektvnejch indiktorov ako je iba fyzickvzhad det.
Pozorovanie v triede
- zisovane celkovhopotu iakov v triede
- zisovanie potu iakov, ktor sa javia ako Rmovia
- zisovanie potu iakov, ktor sa nejavia ako Rmovia
- zisovanie potu iakov, uktorch nie je zrejm i s Rmovia.
Poas prieskumu boli zisten nasledujce poty rmskych anermskych det vprvch
ronkoch tried a kl pre deti alebo iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami v kolskom roku 2012/2013:
Zkladn kola v Giraltovciach - zmiean kola
I. ro. 55 iakov v 4 triedach I. ro., z toho 25 Rmov. Jedna pecilna trieda 12 iakov,
Rmov.
Zkladn kola, Herany(prv stupe) 100% Rmov
I. ro. 19 iakov, z toho 19 Rmov. kola m jednu spojen pecilnu triedu (ro. 1 a 4
celkovo 12 iakov), do ktorejje zaraden jeden iak1. ronka, Rm.
Zkladn kola smaterskou kolou, Hermanovce - zmiean kola
I. ro. 24 iakov, v 3 triedach, z toho 16 Rmov. V dvoch pecilnych triedach 14 iakov,
z toho 14 Rmov. 2 Rmovia s integrovan v riadnej triede s ostatnmi iakmi.
Spojen kola Z, Chminianske Jakubovany (pecilna zkladn kola/praktickkola)100% Rmov
I. ro. 56 iakov. V 7 pecilnych triedach je celkovo 56 iakov z toho 56 Rmov.
pecilna zkladn kola, Odborrska 2 Koice
I. ro. 18 iakov, ztoho 18 Rmov. V dvoch triedach18 iakov, z toho 14 Rmov.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
17/28
17
Zkladn kola s materskou kolou Krivany
I. ro. 15 iakov, z toho 3 Rmovia. 2 Rmovia s integrovan v triede s ostatnmi iakmi.
1 Rm je bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb.
pecilna zkladn kola Markuovce
I. ro. 16 iakov v dvoch triedach, z toho 16 Rmov.
Spojen kola pecilna zkladn kola Moldava nad Bodvou (pecilna zkladn
kola/praktick kola)
I. ro. 4 iaci, z toho 4 Rmovia.
pecilna zkladn kola Ostrovany100% Rmov
I. ro. 7 iakov, z toho 7 Rmov.
kola Matice Slovenskej - Spojen kola Z, Preov (pecilna zkladn
kola/praktick kola)
I. ro. 7 iakov, z toho 3 Rmovia.
Zkladn kola, Matice slovenskejPreov
I. ro. 61 iakov, z toho 39 Rmov. kola m pecilnu triedu, v ktorej sa nevzdelva iaden
Rm.
Spojen kola Rudany(pecilna zkladn kola/praktick kola/odborn uilite)
I. ro. 5 iakov, z toho 5 Rmov. Vetci iaci vprvom ronku boli preraden zprvhoronka Z.
Zkladn kola smaterskou kolou arisk Michaany
I. ro. 50 iakov, z toho 38 Rmov. VetciRmoviavak boli odporuen na testovanie.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
18/28
18
Spojen kola Spisk Nov Ves (pecilna zkladn kola/ praktick kola/odborn
uilite/zkladn kola pri zdravotnckom zariaden)
I. ro. 32 iakov, 4 pecilne triedy, z toho 32 Rmov. Vetci iaci prvho ronka boli
preraden zprvho ronka Z.
Spojen kola Malacky (pecilna zkladn kola apraktick kola)
I. ro. 2iaci, ztoho iadny Rm.
Spojen kola interntna- Z Star ubova (pecilna zkladn kola,praktick
kola, odborn uilite)
I. ro. 8 iakov, z toho 7 Rmov.
pecilna Z Klenovec - 100% Rmov
I. ro. 8 iakov, z toho 8 Rmov.
pecilna zkladn kola Krompachy
I. ro. 13 iakov. V dvoch triedach 13 iakov, z toho 13 Rmov.
Zkladn kola Vek Ida
I. ro. 106 iakov, z toho 86 Rmov. pecilna trieda vprvom ronku nebola zriaden.
Z sM Markuovce
I. ro. 79 iakov, z toho 62 Rmov z toho 1 integrovan.
Zkladn kola Murnska Dlh Lka100% Rmov
I ro. 21 iakov, z toho 21 Rmov. Celkovo je vprvom ronku 5 integrovanch iakov.
Pri skman zastpenia iakov rmskeho pvodu v predkolskch zariadeniach vychdzali
pracovnci Kancelrie VOP z evidenci a informci, ktor mali kdispozcii riaditelia
sledovanch zkladnch kl a z osobnho pozorovania vykonvanho priamo na kole.39
39Treba poveda, e vo vetkch prpadoch sa poty iakov uvdzan riaditemi a uitemi jednotlivch kl
a tried zhodovali s osobnm pozorovanm pracovnkov Kancelrie VOP.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
19/28
19
Na zklade zskanch informci od riaditeov sledovanch zkladnch kl avsledkov
osobnho pozorovania pracovnkov Kancelrie VOP mem kontatova, evo vetkch
navtvench kolch (celkovo 21 kl) bolo v kolskom roku 2012/2013 zaradench
do prvch ronkov celkovo 614 iakov, ztoho 486 iakov rmskeho pvodu.
Vo vetkch navtvench pecilnych kolch a zkladnch kolch, ktor zriadili
pecilne triedy (celkovo 30 tried v 17 kolch), bolo v prvom ronku kolskho roku
2012/2013 zaradench celkovo 230 iakov a z toho a 204 iakov rmskeho pvodu, o
predstavuje zhruba 88,69 %.
V celkovo deviatich navtvench zkladnch kolch bolo zapsanch vprvch triedach
pre iakov bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb 272 iakov rmskeho pvodu
a 10 iakov rmskeho pvodu bolo zaradench ako integrovan iaci v 4 zkladnch
kolch (Zkladn kola Murnska Dlh Lka 5 iakov, Z s M Markuovce 1 iak,
Zkladn kola smaterskou kolou Hermanovce 2 iaci a Zkladn kola s materskou
kolou Krivany 2 iaci).
Z celkovho potu 486 iakov rmskeho pvodu, ktor nastpili do prvho ronka
na sledovanch zkladnch kolch (z celkovo 614 iakov), absolvovalo predkolsk
prpravu vmaterskej kole iba 73 iakovrmskeho pvodu, o je zhruba iba 15,02%.
Nie je pritom bez zaujmavosti, e pokia je zastpenie iakov rmskeho pvodu
v predkolskch zariadeniach (M) vemi nzke, vemi vysok je v tzv. nultch
ronkoch a vprpravnch ronkoch pecilnych zkladnch kl.
Z celkovho potu 486 iakov rmskeho pvodu, ktor nastpili do prvho ronkana sledovanch zkladnch kolch, absolvovalo 0-t ronk alebo prpravn ronk a
319 iakovrmskeho pvodu, o je zhruba 65,63%.
Ako som u uviedla, deti alebo iaci sa prijmaj do pecilnych tried alebo do pecilnych
kl na zklade ich zdravotnho znevhodnenia, po diagnostickch vyetreniach
zameranch na zistenie ich pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb vykonanch
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
20/28
20
zariadenm vchovnej prevencie a poradenstva40a so shlasom rodia alebo inej fyzickej
osoby ne rodia, ktor m diea zveren do osobnej starostlivosti alebo do pestnskej
starostlivosti na zklade rozhodnutia sdu.41
V zmysle Dohovoru o prvach dieaa s koly a kolsk zariadenia povinn priebene
monitorova sprvanie sa det a jeho zmeny.42Slovensk prvny poriadok vak neupravuje
frekvenciu rediagnostickch vyetren det a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami.
Prieskum pracovnkov Kancelrie VOP na sledovanch zkladnch kolch,poda vyjadren
jednotlivch riaditeov, potvrdil, e poradensk zariadenia vykonvaj rediagnostiku ..poda
individulnych potriebiakov, ak o to poiada riadite koly alebo zstupca dieaa.
V niektorch kolch sa tak deje aj vpravidelnch ronch intervaloch (napr. Zkladn
kola Herany, Zkladn kola smaterskou kolou Hermanovce, pecilna zkladn
kola Koice), v niektorch kolch v dvoj - trojronch intervaloch (pecilna zkladn
kola Ostrovany)alebo a na konci prvho stupa zkladnho vzdelvania (Zkladn kola
s materskou kolou Krivany, pecilna zkladn kola Klenovec).
Prznan vak bola vtomto ohade sksenos pracovnkov Kancelrie VOP
zo zkladnej koly variskch Michaanoch, kde riadite odporal na testovanie -
diagnostiku len iakov prvho ronka rmskeho pvodu (38 iakov z50 prijatch).43
V svislosti suskutoovanm rediagnostiky som sa vakv rmci uskutonenho prieskumu
zaujmalanajm o to, i v kolskom roku 2012/2013dolo v niektorej zo sledovanch kl
k preklasifikovaniu iaka zprvho ronka z kategrie iakov so pecilnymi vchovno-
vzdelvacmi potrebami do kategrie bench iakov a jeho nslednmu preradeniu
do koly alebo do triedy pre deti bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb.
40 95 ods. 3 kolskho zkona.
41 8 ods. 1 vyhlky Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 322/2008 Z. z. o pecilnych kolch.
42Na uveden upozornilo naprklad aj M SR vo svojich Pedagogicko-organizanch pokynoch na kolsk rok
2010/2011, str. 11.43
Rediagnostika by sa poda usmernenia Ministerstva kolstva Slovenskej republike mala vykonva
pri odvodnenom predpoklade, e je nevyhnutn vykona tak pravy vchovy, vzdelvania dieaa ausmernen vo vzahu k optimalizcii jeho psycho-fyzickho vvinu, ktor nemu vychdza z pvodne urenejdiagnzy dieaa.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
21/28
21
Musm kontatova, e pri sledovan vsledkov uskutoovanej rediagnostiky, pracovnci
Kancelrie VOP nezskali na iadnej zo sledovanch kl informciu o tom, e by jej
nsledkom bolo, o i len vjednom prpade,preklasifikovanie iaka ajeho nsledn preradenie
do koly alebo do triedy pre deti bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb, aj ke
niektor riaditelia navtvench kl kontatovali, e v minulosti sa sporadicky vyskytli takto
prpady.44
Tento poznatok potvrdzuje podozrenie, e zaradenie iaka dokategrie iakov
so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami predstavuje vo vchovno-vzdelvacom
systme Slovenskej republiky viac-menej trval spojenie s vlunm vzdelvanm
v pecilnej triede alebo v pecilnej kole. Takto zaradenie potom v podstate nemenne
preduruje osud iaka a obsah (rozsah) zkladnho vzdelania, ktor me zska.
V takto organizovanom vchovno-vzdelvacom systme s iaci rmskeho pvodu
zastpen vkategrii iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami
v rozsahu, ktor mnohonsobne prekrauje pomer rmskej populcie kostatnm
obanom Slovenskej republiky. Ukazuje sa, e takto vzdelvan Rmovia nemaj
prakticky iadnu monos pokraova vo vzdelvan na vych stupoch a zska
naprklad pln stredn odborn vzdelanie alebo pln stredn veobecn vzdelanie.
Uveden m zsadn dopad na neskorie monosti Rmov uplatni sa na trhu prce,
na ich ekonomick a socilnu situciu, a tie aj na neskoriu situciu ich rodn a det.
V zmysle 13 ods. 3 vyhlky Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 320/2008 Z. z.
o zkladnej kole,v znen vyhlky .224/2011 Z. z.,mu koly so shlasom zriaovatea
zriaova pecializovan triedy pre iakov, ktor z vchovno-vzdelvacieho hadiskapotrebuj kompenzan program alebo rozvojov program, a pre iakov, ktor boli vzdelvan
v kole so vzdelvacm programom pre iakov so zdravotnm znevhodnenm.
Na rozdiel od pecilnych kl, iakov do pecializovanch tried zarauje riadite koly
na nvrh triedneho uitea, vchovnho poradcu po vyjadren zariadenia vchovnho
44
Napr. riadite spojenej koly v Chminianskych Jakubovanoch uviedol jednho iaka zdruhho ronkaa dvoch iakov z tretieho ronka, riadite zkladnej kolu vMoldave na Bodvou spomnal tie dva prpadyz minulosti a rovnako aj riaditeka spojenej koly Matice Slovenskej vPreove.
http://aspi//module='ASPI'&link='224/2011%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'http://aspi//module='ASPI'&link='224/2011%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'http://aspi//module='ASPI'&link='224/2011%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
22/28
22
poradenstva a prevencie a po informovanom shlase zkonnho zstupcu iaka.
V pecializovanch triedach by sa poda 13 ods. 5 tejto vyhlky mali vzdelva aj iaci
zo socilne znevhodnenho prostredia, ktor
a) po absolvovan nultho ronka nemaj predpoklad spene zvldnu obsahvzdelvania prvho ronka koly,
b) nezvldaj obsah vzdelvania prvho ronka koly, alebo u ktorch sa na zkladepsychologickho vyetrenia zist, e nemaj predpoklady, aby spene zvldli obsah
vzdelvania prvho ronka,
c) boli vzdelvan v zkladnej kole poda programu pre iakov so zdravotnmznevhodnenm, ale nepreukzalo sa u nich zdravotn postihnutie.
Pracovnci Kancelrie VOP sa vak ani v jednej z navtvench zkladnch kl,
v ktorch sa vzdelvali deti bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb, nestretli
so pecializovanou triedou. Viacer riaditelia pritom vo svojich psomnch odpovediach
uviedli, e uprednostuj zriaovanie pecilnych tried (Z Preov,Z Krivany).
kolsk zkon tie umouje, aby iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami
pomhali prekonva bariry vyplvajce z ich zdravotnho znevhodnenia asistenti
uitea.45
Pedagogick asistent by sa mal, poda poiadaviek uitea, podiea na uskutoovan
kolskho vzdelvacieho programu zkladnej koly, pecilnej koly alebo vchovnho
programu pre deti a iakov vo veku plnenia povinnej kolskej dochdzky, a to najm
utvranm rovnosti prleitost vo vchove a vzdelvan, na prekonvan architektonickch,
informanch, jazykovch, zdravotnch, socilnych alebo kultrnych barir.46
Pracovnci Kancelrie VOP pri prieskume na uvedench kolch (celkovo 21 kl)
zistili, e vo vchovno-vzdelvacom procese iakov so pecilnymi vchovno-
vzdelvacmi potrebami aiakov pochdzajcich zo socilne znevhodnenho
prostredia, pomha uiteom celkovo 47 pedagogickch asistentov (asistentov uitea),
45 95 ods. 9 kolskho zkona.
46
16 ods. 1 zkona . 317/2009 Z .z. o pedagogickch zamestnancoch a odbornch zamestnancoch a o zmenea doplnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
23/28
23
o je v priemere pribline2,2 pedagogickho asistenta na kolu.
Ako sa vyjadrovali prakticky vetci riaditelia auitelia tchto kl, pedagogick asistenti s
nenahraditenou vpomocou pre uitea a bez nich m iba mal ancu dosahova
vyten ciele v pedagogickom procese v triedach s integrovanmi iakmi
a v pecilnych triedach. Mnoh koly by preto pochopitene privtali ovea vy poet
pedagogickch asistentov (poda monosti aj zradov Rmov), avak nemaj na nich
dostatok financi.
V zmysle 4 psm. b) kolskho zkona je cieom vchovy a vzdelvania umoni dieau
alebo iakovi zska kompetencie, a to najm v oblasti komunikanch schopnost, stnych
spsobilost a psomnch spsobilost, vyuvania informano-komunikanch technolgi,
komunikcie v ttnom jazyku a v materinskom jazyku. V zmysle 12 ods. 2 tohto zkona,
vyuovacm jazykom v kolch a vchovnm jazykom v kolskch zariadeniach je ttny
jazyk, ak tento zkon neustanovuje inak. Vods. 3 tohto ustanovenia sa tie kontatuje, e
deom a iakom obanov patriacim k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm sa
zabezpeuje, okrem prva na osvojenie si ttneho jazyka, aj prvo na vchovu a vzdelanie
v ich jazyku za podmienok ustanovench tmto zkonom.
Aj na zklade uvedenho, sa pracovnci Kancelrie VOP, pri svojom prieskume na vybranch
kolch, zamerali aj na pouvanie rmskeho jazyka aovldanie rmskeho jazyka pedaggmi,
prpadne pedagogickmi asistentmi.
Poda vyjadrenia riaditeov jednotlivch kl, vetky sledovan koly (aj koly so 100%
asou rmskych iakov - Zkladn kola Herany (prv stupe), Spojen kola Z
Chminianske Jakubovany, pecilna Z Klenovec a Zkladn kola Murnska DlhLka - poskytuj vzdelvanie iba vttnom jazyku.
Pracovnci Kancelrie VOP pri svojom prieskume vak tie zistili, e rmsky jazyk
vyuvaj podporne a v obmedzenom rozsahu iba v dvoch kolch. pecilna zkladn
kola Klenovec (v kole je 62 det - 61 Rmov + 1 diea inho pvodu) vyuva vlastn
dvojjazyn uebnicu a Zkladn kola Vek Ida, kde zaviedli vprvom ronku
povinn predmet konverzcia vrmskom jazyku.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
24/28
24
Pri skman ovldania rmskeho jazyka pedaggmi apedagogickmi asistentmi zskali
pracovnci Kancelrie VOP informcie otom, e zo skmanch 21 kl iba na deviatich
(Zkladn kola v Giraltovciach - zmiean kola, Spojen kola Z Chminianske
Jakubovany, pecilna zkladn kola Moldava nad Bodvou, pecilna zkladn kola
Ostrovany, Spojen kola Rudany, Spojen kola interntna - Z Star ubova,
pecilna Z Klenovec, Zkladn kola Vek Ida a Z sM Markuovce) pracuje
celkovo 21 pedaggov apedagogickch asistentov, ktor ovldaj rmsky jazyk (zklady
rmskeho jazyka).
Pozorovanie pracovnkov Kancelrie VOP vak prinieslo aj podozrenie zo stle
pretrvvajcej nepriamej rasovej segregcie vkolskom systme SR (umelo
vytvranch kolskch obvodov tak, aby zahrovali najm rmske deti).
Ako prklad mono uvieskolsk obvodZ Matice Slovenskej Preov.Ide oben zkladn
kolu, ktorej kolsk obvod je uren tak, e do nej chod vina rmskych det (Tehela).
Napriek tomu, e vblzkosti Tehelne sa nachdza aj in zkladn kola.
Rovnak podozrenie mono vyslovi aj vprpade utvrania oddelench tried pre iakov, ktor
nepochdzaj zo socilne znevhodnenho prostredia aiakov, ktor ztakhoto prostredia
pochdzaj (naprklad na Z sM, kolsk 16, 05321 Markuovce).47
Kuvedenmu dochdza aj napriek tomu, e Ministerstvo kolstva realizovalo v ostatnom
obdob viacero aktivt zameranch na desegregciu, a naprklad v Pedagogicko-or-
ganizanch pokynoch na kolsk rok 2012/2013 odporuilo kolm: ....aby dsledne
zabezpeili dodriavanie Antidiskriminanho zkona. koly sa maj zamera
...na eliminciu neiaducich javov, akmi s priestorov, organizan, fyzicka symbolick vylenie alebo oddelenie rmskych iakov v dsledku ich etnickej
prslunosti (asto v kombincii so socilnym znevhodnenm) od ostatnch iakov.48
47Na Z sM, kolsk 16, 05321 Markuovce sa pracovnci Kancelrie VOP stretli s nasledujcou
organizciou iakov prvho ronka: kola prijala do prvho ronka celkovo 79 iakov, ztoho 62 Rmov.Celkovo boli utvoren tyri triedy oznaen ako A, X, Y a Z. Do triedy Abolo zaradench 17 det inho akormskeho pvodu a 1 diea rmskeho pvodu, ktor nepochdzali zo socilne znevhodnench prostred. Do
tried X, Y a Zboli zaraden vetky alie rmske det (tie aj jedno integrovan rmske diea). Celkovo 61iakov v troch triedach.48
Pedagogicko-organizan pokyny na kolsk rok 2012/2013,Ministerstvo kolstva SR, Bratislava 2012.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
25/28
25
* * *
Cieom realizovanho prieskumu Kancelrie VOP nebolo poda shrnn tatistick
sprvu ositucii a pomere iakov rmskeho a nermskeho pvodu v kolch a triedach
pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. Viacer informcie
z uvedenej oblasti s toti dostupn nielen v spomnanch sprvach mimovldnych
a medzinrodnch organizci, ale aj vzisteniach ttnej kolskej inpekcie, databzach
Ministerstva kolstva SR, i v databzach stavu informci a prognz kolstva.
Zisten vysok zastpenie iakov rmskeho pvodu v pecilnych kolch a triedach
pre deti s ahkm mentlnym postihnutm vak pokladm za alarmujce.
Poda viacerch nzorov publikovanch vodbornch tdich sa pritom medzi nimi
nachdzaj aj iaci, ktor netrpia mentlnymi poruchami, iba sa niekedy, najm vprvch
ronkoch, nevedia vas a dostatone spene zapoji do vzdelvania v benej zkladnej
kole. N vzdelvac systm si zrejme s takmito iakmi nevie poradi inak, ako ich
zaradenm do kolypre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami.49ia, ako
potvrdzuje aj prieskum pracovnkov Kancelrie VOP, pre takto deti u cesta sp
do bench kl prakticky neexistuje.
Plat to aj napriek tomu, e pracovnci Kancelrie VOP sa prakticky vo vetkch prpadoch
stretli s vekm nasadenm, s individualizovanm aprofesionlnym prstupom pedaggov
a alch zamestnancov pecilnych kl apecilnych tried.
Ako sa vak ukazuje, zisten daje zobrazuj iba drobnas celkovho obrazu a zaleka
nevystihuj celkov situciu rmskej komunity v celej jej rznorodosti.
Vm spechom vo vchove avzdelvan tchto iakov zrejme iastone brni aj ast
nedostaton spoluprca rodiov so kolou, ktor ich deti navtevuj anedostaton
podpora pre takchto iakov zo strany rodiov adomceho prostredia.
49
Pozri napr. Cestovn mapa transformcie vzdelvania det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami vslovenskom kolstveso zameranm na rmske deti z marginalizovanch komunt, SGI, Bratislava, marec 2013 .
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
26/28
26
Riaditelia a uitelia navtvench kl naprklad vemi asto poukazovali aj na takmer pln
absenciu domcej prpravy vekho potu rmskych iakov (nemaj doma vytvoren
materilne podmienky na uenie a rodiia sa im vtomto smere spravidla nevenuj),
a tie aj na negatvne prejavy ich socilneho zzemia (iaci chodia do koly asto hladn,
nevyspat, slabo obleen a neupraven), o m za nsledok ich predrdenos
a nedostaton schopnos sstredi sa, s nslednm pomalm napredovanm vo vzdelvan.
Prieskum pracovnkov Kancelrie VOP priniesol aj poznatok otom, e situcia vkonkrtnej
kole takmer vdy zvis od faktickej situcie, v ktorej sa nachdzaj obyvatelia obce, v ktorej
je zriaden. Ako vznamn sa pritom javia naprklad nasledujce faktory: nrodnostn
a etnick zloenie obyvateov konkrtnej obce, i sa vobci nachdza rmska osada a ak
je jej zloenie, ak je vzjomn vzah obyvateov obce (rmskeho anermskeho
pvodu), miesto kde sa nachdza ben zkladn kola, miesto kde sa nachdza
pecilna zkladn kola, i je na dochdzanie do koly potrebn poui dopravu, i je
potrebn plati, resp. prispieva, na obedy v kolskej jedlni (akoukovek sumou aj
napr. 0,10 ), i s vokol obce dostupn zamestnvatelia, i existuje aspo teoretick
anca zamestna sa, i Rmovia ij len v osade alebo aj v obci, i v obci existuje
a funguje komunitn centrum amnoh alie.
* * *
Nech u vak je prinou sasnho stavu okovek, pokladm situciu
za kritick a predkladm Nrodnej rade Slovenskej republiky nasledujceodporania.
Ak trv vinov va ponecha kolsk systm bez zavedenia vej miery inkluzivity
pre deti a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, povaujemza potrebn aby Nrodn rada Slovenskej republiky legislatvne upravila zkaz
priestorovho, organizanho, fyzickho a symbolickho vylenia alebo oddelenia
rmskych iakov v dsledku ich etnickej prslunosti (asto v kombincii so socilnym
znevhodnenm) od ostatnch iakov.
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
27/28
27
Rovnako odporam, aby Nrodn rada Slovenskej republiky vytvorila podmienky pre
- prstup ku vetkm stupom vzdelania aj pre iakov so pecilnymi vchovno-
vzdelvacmi potrebami, ktor s vzdelvan vpecilnych kolch apecilnych
triedach,
- zabezpeenie bezplatnej predkolskej prpravy v ttnom jazyku, a ak to
vyaduje ich najlep zujem aj v ich materinskom jazyku, v dostatonom pote
zariaden a s dostatonm potom kvalifikovanch odbornkov, pre vetky deti
rmskej nrodnostnej meniny, ktor pochdzaj zo socilne znevhodnenho
prostredia,
- vzdelvanie vetkch iakov rmskej nrodnostnej meniny, ktor pochdzaj
zo socilne znevhodnenho prostredia, poas prvho stupa ich kolskej
dochdzky, kvalifikovanmiodbornkmi v ttnom jazyku, a ak to vyaduje ich
najlep zujem aj v ich materinskom jazyku,
- bezplatn uvanie vetkch potrebnch uebnch potrieb a pomcok,
v starostlivosti kolskho zariadenia, poas vyuovania aprpravy na vyuovanie
pre vetkch iakov rmskej nrodnostnej meniny, ktor pochdzaj zo socilne
znevhodnenho prostredia,
- dostaton poet pedagogickch asistentov k dispozcii uiteom vo vetkch
kolch a triedach, v ktorch sa vzdelvaj iaci so pecilnymi vchovno-
vzdelvacmi potrebami.
Bratislava jl 2013 JUDr. Jana Dubovcov
verejn ochrankya prv
7/29/2019 Sprava VOP - Vzdelavanie Romov
28/28
Prlohy k sprve VOP:
- aipen pal o Roma, Intitt pre verejne otzky, 2003www.ivo.sk/1131/sk/publikacie/cacipen-pal-o-roma-suhrnna-sprava-o-romoch-na-
slovensku
- Na vedajej koaji, Intitt pre dobre spravovan spolonos, 2004http://www.governance.sk/index.php?id=246
- Slovensko - Stle segregovan, stle v nerovnom postaven: Poruovanie prva navzdelanie rmskych det na Slovensku, Amnesty International, november 2007http://www.amnesty.org/en/library/info/EUR72/001/2007/sk
- Segregcia alebo inklzia Rmov vo vzdelvan: Voba pre koly? Vskumn
tdia.Nadcia otvorenej spolonosti Open Society Foundation, 2012http://www.noveskolstvo.sk/article.php?738- Cestovn mapa transformcie vzdelvania det so pecilnymi vchovno-
vzdelvacmi potrebami v slovenskom kolstve so zameranm na rmske deti zmarginalizovanch komunt,Verzia pred oponentrou, SGI, marec 2013http://ec.europa.eu/ewsi/UDRW/images/items/docl_37087_871446826.pdf
- 2012 UNDP Sprva o ivotnch podmienkach rmskych domcnost naSlovensku 2010 (kontakt Daniel koba 0902112673 aj na strnke MPSVaRhttp://hatemetoo.sk/wp-content/uploads/2013/03/UNDP+sprava.pdf
- ttna kolsk inpekcia (I, 2011): Sprva o stave a rovni pedagogickhoriadenia, procesu a podmienok vchovy a vzdelvania v zkladnej kole pre
iakov so zdravotnm znevhodnenm v kolskom roku 2010/2011 v SR.www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/151_KI_ZS_ZZ_SR%
281%29.pdf
- ttna kolsk inpekcia (I, 2012). Sprva o stave a rovni pedagogickhoriadenia, procesu a podmienok vchovy a vzdelvania v strednej kole pre iakovso zdravotnm znevhodnenm v kolskom roku 2011/2012 v SR.www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/161_KI_SS_ZZ_2012.