SEDEM DIVOV STAROVEKÉHO SVETA

Post on 12-Jan-2016

72 views 0 download

description

SEDEM DIVOV STAROVEKÉHO SVETA. Alena Cibuľová Miroslava Domanická. Egyptské pyramídy Semiramidine visuté záhrady Artemidin chrám v Efeze Feidiov Zeus v Olympii Mauzóleum v Halikarnase Rodoský kolos Maják na ostrove Fare. EGYPTSKÉ PYRAMÍDY. Vznik pyramíd 2 700 – 2 500 pr. Kr. - PowerPoint PPT Presentation

Transcript of SEDEM DIVOV STAROVEKÉHO SVETA

SEDEM DIVOV STAROVEKÉHO SVETA

Alena CibuľováMiroslava Domanická

Egyptské pyramídySemiramidine visuté záhradyArtemidin chrám v EfezeFeidiov Zeus v OlympiiMauzóleum v HalikarnaseRodoský kolosMaják na ostrove Fare

EGYPTSKÉ PYRAMÍDY

Vznik pyramíd 2 700 – 2 500 pr.

Kr.PYRAMÍDY:

1. Chufevova 2. Rachefova 3. Menkaureho

Rachefova pyramída v Gíze, pred ktorou sa nachádza Veľká sfinga, ktorá zobrazuje ležiaceho strážneho leva s tvárou kráľa Rachefa

SEMIRAMIDINE VISUTÉ ZÁHRADY V BABYLONE

Babylon bol postavený za vlády Nabukadnesara II. (625-539 pred n. l.) Nabukadnesarovi sa pripisuje dostavanie Babylonskej veže. Nikto však nevie, kto je autorom visutých záhrad.Plocha, ktorú zabrali záhrady bola 117,50 x 106,50 m.

Vzhľad záhrad nie je dochovaný, preto existujú len náčrty.Robert Koldewey našiel pravdepodobne časti visutých záhrad a predložil prvý návrh ich rekonštrukcie.

ARTEMIDIN CHRÁM V EFEZE„Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“

(Filón)

Keďže bol tento nádherne zdobený chrám zaradený medzi sedem divov sveta, je veľká škoda, že sa nezachoval, hoci v jeho blízkosti je veľa dochovaných pamiatok. Dôvodom jeho skazy bol požiar v r. 356 pred naším letopočtom. Následne bol chrám zrekonštruovaný. Na rekonštrukcii sa podieľal Alexander Veľký. Okolo r. 262 bol chrám zničený Gótmi. Poslednou pohromou bol nájazd tureckej armády. V tom čase tu totiž žili Gréci.

FEIDIOV ZEUS V OLYMPIIDiv sveta - socha boha Dia v Olympii bola neuveriteľne veľká. Samotný podstavec mal výšku jedného metra a šírku šesť a pol metra. Diov trón dosahoval výšku asi desiatich metrov. Socha Dia merala dvanásť a pol metra. Keďže Zeus na tróne sedel, budila socha dojem, že keby Zeus vstal, musel by nadvihnúť strechu chrámu.

Boh sedí na tróne, ktorý je zhotovený zo zlata a slonoviny. Na hlave má veniec z olivových ratolestí, v pravej ruke nesie bohyňu Niké, v ľavej drží žezlo ozdobené všetkými možnými kovmi, na žezle sedí orol. Topánky a rúcho sú zo zlata.Štyri tancujúce Niké sú pri každej nohe trónu.

MAUZÓLEUM V HALIKARNASE

Aj keď výraz mauzóleum nie je celkom neznámy výraz, je vhodné povedať, že v antickom svete bol prvý krát použitý až pri stavbe náhrobku manželky kráľa Satrapa Mausolea. Táto z veľkého smútku a z veľkej lásky k svojmu zosnulému manželovi dala postaviť nebývalý náhrobok v podobe mauzólea.

Maussollos a Artemisia nemali deti; jediným plodom ich lásky bolo mauzóleum.„Nespravodlivosťou času stratil sa aj opis mauzólea.“

(Orelli)

RODOSKÝ KOLOSHlavným tvorcom sochy bol Charés z Lindu, Lysippov žiak.Kolos bol z medi a železa. Meral cca 33 metrov. V zdvihnutej ruke mal fakľu. Vďaka tomu slúžil aj ako maják. Pravdepodobne stál na konci Svätomikulášskeho móla na ostrove Rhodos. Miesto, kde stála aj technické detaily sú však dodnes sporné, pretože sa nezachovali ani jej pozostatky, ani jej kópie.

Tento sochársky výtvor stál v prístave 56 rokov. V roku 225 pred naším letopočtom bol zničený zemetrasením.Socha nejaký čas ležala na zemi a aj napriek tejto netypickej polohe ju považovali za úžasnú. Záhadou je, že z takejto veľkej sochy sa nezachovali aspoň zvyšky.

MAJÁK NA OSTROVE FAREMaják na ostrove Faros neďaleko Alexandrie bol najvyšším majákom v histórii. Jeho vrchol čnel do výšky 180 metrov. Vďaka svojej výške a stenám z bieleho mramoru bol viditeľný na mori zo vzdialenosti 50 kilometrov. Maják utrpel za Ceasara (r. 48 pred n. l.) veľké škody a zvyšok dokonali zemetrasenia. Časť alexandrijského majáku sa našli v r. 1962. Zaslúženú publicitu si získal objav potápača, ktorý pri tureckej pevnosti našiel mramorové stĺpy

Podľa Plinia mal maják štvorcový pôdorys s 180-190 metrovými stranami. Maják mal tvar paláca s vežou v každom zo štyroch rohov. Z jeho stredu vystupovala 70-80 metrov vysoká veža, ktorá sa v vrcholu zužovala. Zo stredu tejto prvej veže vystupovala veža druhá, rovnako vysoká a s kamennou plošinou na vrchole. Na nej stála okrúhla stĺpová sieň, kde sa v noci udržiaval oheň. Na pyramídovej veži bola umiestnená socha jedného z prvých dvoch Ptolemaiovcov.

ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ