s l H l I ! i n i I I I I i ! i H l l l I l I I ! I I l I ! l ! I ! ! I I ! I I S I I l ! l i I I ! I I ! l I I l l l I ! ! ! l ! ! I l Í I I i l ! ! I I I ! ! ! I I I I I I l ! ! ( I l l I I I ! I I I I | | | l I I I I I I I I I ! l l | | J ! | | l | l l | | l | | | | | l l ( | | l | | | T I I I I I I I | | ! ! I ! I I I | | | | I | | | | | i l ] | | ! l l l | I l l l ] | | | | ! | | | | | i | | i | J i i i i | i | i i i | | | i ] i | i | i i i | | 4 ! j | ! i | | | | |

n i y e r z i t a

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

N O S I T E L K Y R A D U R E P U B L I K Y

ROČNÍK XXXVI.

1 9 8 9 / 1 9 9 0

B R A T I S L A V A

J Ú N 1 9 9 0

Č í s l o 1 0

My, lud Spojených národov, odhodlaní Prvé s lová proambuly Charty OSN sa zapísali do histórie ľud­

stva 26. júna 1945 v San Francisku, k d e ju podpísal i s ignatárne štáty. Pri presadzovaní ušľachti lých zásad zakotvených v Charte OSN pri zbl ižovaní a mierove j koexistencii všetkých národov sve ta sa dosiahl i v ý z n a m n é výs ledky. Výrazom toho bolo a j ude len ie Nobelove j ceny mierovým s i lám OSN v r. 1988. Od roku 1981 sa Javier Pérez d e Cuellar, ako generá lny ta jomník pr iamo a ak t ívne podieľal na všetkých pre svet dôležitých akciách OSN pri r iešení kr ízových situácií na n a š e j planéte.

Vzácneho hosťa, pána J. Péreza da Cuellara, pr iv í ta l na pôde Univerzity Komenského dňa 9. Júna r e k i o r prof. Miroslav Kusý za n á s a j a k o nášho aka­demického kolegu, profesora diplomatického práva na Diplomatickej akadé­mii v Peru a profesora medzinárodných vzťahov na p e r u á n s k e j akadémii vo­jenského letectva.

V a u í e LK sa prihovori l k vysokoškoiskýin učiísrom a študentom. Poukázal na na jdôlež i te j š ie otázky súčasného sveta, na v z r a s t a j ú c u medzinárodnú spo­luprácu, užš ie vzťahy medzi národmi, zmysel pre ľudskú sol idaritu a porozu­menie. Pri zamyslení s a nad chudobným Juhom a bohatým Severom pripome­nul, ž e keď f r a n c ú z s k y l i terát i zaviedl i po jem tretí svet , netušil i, ž e časom nebude dosť výst ižný p r e n a j z b e d a č e n e j š i e k r a j i n y , k toré by s m e mohli v sú­časnost i označiť za š tvr tý svet . Podstatnú časť svo jho vystúpenia, i v odpo­vediach n a otázky, venoval g lobálnym ekologickým problémom ľudstva. V ro­k u 1992 s a uskutoční konferencia OSN o životnom prostredí .

Generálny tajomník OS? Cuellar prehovoril na téri vislosti k solidarite'.

?z de nezá-

M. Kusý na znak úcty а кtaky ude­lil generálnemu tajomníkovi OSN j Pérezovi de Cuellarovl veľkú zlatú me­dailu ĽK.

SPOLOCNÄ BUDÚCNOSŤ s a volá Európa ^ — — — — — — — — • — — ,

Dňa 16. m á j a s m e v a u l e UK opäť prež íva l i v z á c n e chv í le . V spr ievode p r e d s e d u FZ ČSFR Alexandra Dubčeka navš t í v i l UK pol it ik svetového mena, čel n ý iniciátor a real izátor k o n cepcie e u r ó p s k é h o apeaceinen tu, uvoľnenia napät ia a spolu práce, p á n W i l l y Brandt, nos i teľ N o b e l o v e j c e n y mieru, predseda Social ist ickej inter nacionály.

Vzácneho hosta W. Brandta v sprie­vode A. Dubčeka privítal na stretnutí s učiteľmi a študentmi rektor UK M. Kusý.

A k o uviedol p r i uví taní v z á c n e h o hosťa r e k t o r LK proť. Miroslav Kusý, s j e h o menom j e s p o j e n á n o v á vý­chodná pol i t ika NSR. Má v e f k ú z á s l u h u i na tom. že n a š e h r a n i c e s a s t á v a j ú otvorenými. Reprezentu je ten n a j u š ľ a c h t i l e j š í , n a j p e r s p e k t í v n e j š í t r e n d v súCasnej e u r ó p s k e j i s v e t o v e j pol i t ike.

V s t r u č n o m n e f o r m á l n o m p r í h o v o r e W. Brandt zhod­notil v ý v o j v Európe, za pos ledné m s s i a c e s a vyznaču­júc i n e s m i e r n o u dynamičnosťou, vyzdv ihol osobnosť A. DubčEka, v i e r u v s i l y m l a d e j g e n e r á c i e . V jeho s l o v á c h rezonovala m y š l i e n k a „Naša spoločná n á d e j , s p o l o č n í

budúcnosť s a vo lá Európu K v y t v o r e n i u n o v é h o u u r ó p s k e h o spoločenstva má ná< sve tad ie l , napr iek omylom minulosti , o b r o v s k é Sunce, v y p l ý v a j ú c e z o b r o v s k é h o ma t e r l á l n e h o a Inte lektuá lneho potenciálu V Stroke) [bilete odpovedí na o t á z k y učiteľov a Študentov, týkaii . i ich *••> vzťahov národov v Európe, z jednotei i a NSR a NDR. d-aminoval j=ho nazur : „V skutočnost i ;6tna neznlir ji:d nota Nemecka, a l e jednota Európy" . O b j a s n i l s v o j e po s t o j e k úlohám a postaveniu sociá lnych demokra tov v Európe, Socia l i s t icke j internacionály, urýchľovaniu procesu c e l o e u r ó p s k e j spo lupráce .

Udelením veľkej zlatej medaily ocenila UK veľký podiel W. Brandta na odboji počas 11. svetovej vojny, ako aj veľké úsilie o mierovú koexistenciu národov.

W. Brandt pri slávnostnom zápise do Zlatel knihy Uni­verzity Komenského.

2

Na snímke zľava: K a n a d s k ý v e ľ v y ­s l a n e c Barry Mawhinney s manželkou, Z. Sa l ivarová a J. Š k v o r e c k ý , r e k t o r prof . M. Kusý, p r v ý prorektor prof . J. Švec.

V Z Á C N Y DAR

V .má]i s m e p r i v í t a l i n a univerz i te v ý z n a m n é h o exilo­v é h o s p i s o v a t e ľ a Jozefa Škvoreckého, k t o r ý spoločne s o s v o j o u manželkou Zdenou Sa l ivarovou v e d ú v Torontě n a k l a d a t e ľ s t v o Sixty-Eight P u b l i s h e r s a a k uviedol ka­n a d s k ý v e ľ v y s l a n e c pán B. Mawhinney n a s t re tnut í s uči­teľmi a š tudentami v a u l e UK, 20 r o k o v u d r ž i a v a l i po­chodeň n e z á v i s l e j č e s k o - s l o v e n s k e j l i t e ra túry , d v a d s a ť r o k o v zabezpečoval i , a b y autor i , k tor í bolí v o v l a s t n e j k r a j i n e zakázaní , mohli publ ikovať . V mene k a n a d s k e j v l á d y d a r o v a l u n i v e r z i t e a j e j š tudentom, k tor í udržia­v a l i s v e t l o s lobody n a S l o v e n s k u z b i e r k u v y š 9 200 t i tu lov kníh, k t o r é n a k l a d a t e ľ s t v o v y d a l o od s v o j h o v z n i k u .

Jozef Š k v o r e c k ý , v y n i k a j ú c i prozaik, s c e n á r i s t a lite­r á r n y kr i t ik a p r e k l a d a t e ľ , z a u j a l č i tateľov a š tudentov s k u t o č n e pútavým vt ipným r o z p r á v a n í m o s v o j i c h s k ú ­senos t iach s v y d á v a n í m kníh v A m e r i k e a v Kanade. V Cesko-SIovensku e x i s t u j ú s k r e s l e n é p r e d s t a v y o tom, a k o ž i j ú sp i sovate l ia v Amer ike . „Myslia s i " , a k o povedal , ž e k e ď n i e k t o v y d á knihu, j e m i l i o n á r . To j e v e ľ k ý omyl. Na v ä č š i n e t i tulov v y d á v a t e l i a p r e r o b i a . " Kon­k u r e n c i a v l i t e r a t ú r e j e v e ľ k á . Knihy p á n a Š k v o r e c k é h o v y c h á d z a j ú v n á k l a d e 5—7000 v ý t l a č k o v . Spomeňme na­p r í k l a d : Zbabelci, Tankový p r a p o r , Mirákl, Príbeh inži­n i e r a ľ u d s k ý c h duší . V b e s e d e , s p o l u s o Z. Sal ivarovou, z k t o r e j p o d n e t u n a k l a d a t e ľ s t v o vzniklo, a s o spisova­teľkou Jaros lavou Blažkovou, odpovedal i n a r a d otázok, t ý k a j ú c i c h s a v p l y v u s v e t o v e j l i t e r a t ú r y n a ex i lových au­torov, ich ž ivotných osudov, a k o i ď a l š e j p e r s p e k t í v y n a k l a d a t e ľ s t v a Sixty-Eight Publ i shers .

Na záver stretnutia l e k t o r UK M. Kusý odovzdal J. Š k v o r c c k é m u pa­mätnú medai lu UK.

P r e d n á š k a

o akademikovi Sacharovovi

Míitematicko-fyzikálna f a k u l t a UK bola 14. má­ja mies tom z a u j í m a v e j p r e d n á š k y o veľkom fyz i­k o v i a bo jovníkov i za ľ u d s k é p r á v a A. D. Sacha­rovovi . Predniesol ju p r o f . F. Janouch z Fyzikál neho ú s t a v u v Štokholme, k torý navš t ív i l MFF v s p r i e v o d e r e k t o r a n a š e j a l m a m a t e r p r o f . M. Kusého.

A k a d e m i c k í f u n k c i o n á r i univerz i ty a f a k u l t y , p e d a g ó g o v i a i š tudenti , a k o a j host ia z FÜ SAV a d a l š í c h p r a c o v í s k s i vypočul i z a u j í m a v é a za­

s v ä t e n é r o z p r á v a n i e o ž ivote a k a d e m i k a Sacharo-v a . o j e h o podiel i n a v ý v o j i j a d r o v ý c h z b r a n í v ZSSR, rozs iahlom a mnohostrannom p r í s p e v k u d o v ý v o j a v i a c e r ý c h oblas t í f y z i k y , a k o a j o jeho v e ľ k o m v p l y v e na spoločenskú, in te lek tuá lnu a m r a v n ú k l ímu v ZSSR

Prof. F. Janouch s a s a k a d e m i k o m Sacharovom v i a c k r á t s t retol , k o r e š p o n d o v a l s ním, a zas lúži l s a o v y d a n i e mnohých jeho k n í h a č l á n k o v . Preto j e h o a u t e n t i c k é s v e d e c t v o p r i j a l i v še tc i s v e ľ k ý m záujmom. Na pozvanie p r a c o v n í k o v f a k u l t v n a p r i a t e ľ s k ú besedu o problémoch s ú č a s n e j t e o r e t i c k e j f y z i k y p r o f . Janouch s ľ ú b i l , ž e pr i najbliž­š e j c e s t e d o Cesko-Slovenska r á d zav i ta medzí kolegov-fyz ikov.

Ur J u r a j Šebesta . CSr Katedra t e o r e t i c k e j f y z i k y MFF UK

3

Prvý laureát

ceny

Dominika TATARKU

Rektor UK prof. PhDr. Miro s lav Kusý, CSc., p r e v z a l d ň a 14. m á j a z r ú k p r e d s e d u Správ n e h o v ý b o r u n a d á c i e Charta 77 v Stockholme prof. Františka Janoucha Cenu Dominika Tatar ku. Zriadil i j u n a podnet V á c lava Havla. Udelen ím c e n y M. Kusému ako p r v é m u laureátovi sa o c e ň u j e j eho činnosť zasvä tená o k r e m iného česko s l o v e n s k e j vzá jomnost i .

N O V I N K A

B O D Y namiesto známok

Od s e p t e m b r a 1990 s a n a P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e UK počnúc p r v ý m ročníkom z a v á d z a n o v ý a u n á s zat iaľ o jedinelý š t u d i j n ý sys tém, za ložený n a b o d o v e j k l a s i f i . kácii . Bodovanie by m a l o pr in iesť o b j e k t í v n e j š i e hod notenie a j e m n e j š i e roz l í šenie d o s i a h n u t e j ú r o v n e vedo­mostí, z ručnos t í a a k t i v i t y š tudentov . Hlavným prínosom j e v š a k

možnosť v o ľ b y predmetov, a tým a j o b s a h o v e j n á p l n e š t ú d i a v s ú l a d e s odbornými záu jmami a p r e d p o k l a d m i k a ž d é h o jednot l ivca . S výnim­kou povinných predmetov, k t o r é p r o f i l u j ú a b s o l v e n t a ur­či tého š t u d i j n é h o odboru, s i š t u d e n t i v o l n e z a p i s u j ú pred­mety z p r e d l o ž e n e j ponuky, p r í p a d n e i z iných š t u d i j n ý c h odborov. Podmienkou n i e j e zap í sať si p r e d p í s a n é p r e d ­m e t y v p r e d p í s a n o m r o z s a h u počtu hodín a k o dosiaľ, a l e zapísať s i zvo lené p r e d m e t y z a s t a n o v e n ý minimálny počet bodov. Každý p r e d m e t má u r č e n ú bodovú v á h u podľa j e h o r o z s a h u a obsahu, v ý z n a m u p r e d a n ý odbor štúdia, v y u č o v a c e j f o r m y , ú r o v n e v y u č o v a c í c h prostr ied­k o v n a j e h o v ý u č b u a v n e p o s l e d n o m r a d e a j podľa oso­b y v y u č u j ú c e h o , čím s a z v ý r a z ň u j e ind iv iduá lny c h a r a k ­ter voľby. Stupeň možností j e v n ižš ích ročníkoch tzv. spoločného z á k l a d u menší, v o v y š š í c h ročníkoch pos tupne počet vo l i teľných p r e d m e t o v n a r a s t á v s ú l a ­d e s individual izáciou z á u j m o v š t u d e n t o v a možnosťami š k o l y . Bodmi s a hodnotia v š e t k y p r e d m e t y a v š e t k y for­my v ý u č b y bez rozdie lu s tým, ž e počet bodov b u d e ur­čovať p e d a g o g i c k á komis ia fa<kulty k a ž d o r o č n e za ú č a s t i š tudentov.

Studi jný p r o g r a m p r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y o b s a h u j e zoznam povinných a vol i teľných p r e d m e t o v s uvedením č a s o v e j dotácie p r e j ednot l ivé v y u č o v a c i e f o r m y (pred­n á š k y , semináre, cv ičenia a t e r é n n e p r á c e ) a b o d o v e j hodnoty. Študent s i pr i z á p i s e o k r e m povinných p r e d m e ­tov z a p í š e vo l i te ľné p r e d m e t y tak, a b y s ú č e t ich b o d o v e j hodnoty bol minimálne 50 bodov za s e m e s t e r . Pri ukon­čení ročníka potom musí preukázať , ž e z í s k a l

minimálne 33 bodov z a k a ž d ý s e m e s t e r , čo j e nutná podmienka p r e z á p i s do v y š š i e h o ročníka, a l e b o a b s o l v o v a n i e š túdia . Pri prie­b e ž n e j k o n t r o l e na zač ia tku le tného s e m e s t r a je po­t r e b n é mať p r e d b e ž n e z í s k a n ý c h aspoň 25 bodov za zim­n ý semester ,

Bodovací s y s t é m na rozdiel od z n á m k o v m a má v se­b e zabudovaný pr inc íp e k v l v u l e n c l e s p o č í v a | ú c l v tom. ž e bodová v á h a jednot l ivých predmetov i š t u d i j n ý c h f o r i e m má z o h l e d ň o v a t v š e t k y zreteľa hodné u s p e k t v lak, a b y z i s k a n i e k a ž d é h o j e d n é h o hodu b o l o p r e š tudenta v p r i e m e r e r o v n a k o obťažné. Bodová hodnota |eilti tli­v ý c h p r e d m e t o v s a r o z d e ľ u j e medzi jedi>>tllvé š t u d i j n é f o r m y podľa uváženia p r í s l u š n e j k a t e d r y . Značí to, i e š t u d e n t n e z í s k a v a z&počet za cvičenia а známku лл skú š k u , a ! e hodnotí s a v š e t k a j e h o činnosť pr ideľovaním urč i tého počtu bodov ú m e r n e doslahnuii.'i t rovni v s d o mostl, z ručnost i a sp lnen á d a l š í c h požiadaviek pr i vy­pracovaní p í somných testov, protokolov, p r o | e k ' >v a pod Súčet týchto bodov p r e d s t a v u | e s ú h r n n é hodnotenie <tu-denta v danom p r e d m e t e rovnako, a k o súčet v š e t k ý c h z í s k a n ý c h bodov p r e d s t a v u j e c e l k o v é hodnotenie študen­ta za d a n é o b d o b e . Niektoré p r e d m e t y ma)ú p r e t o urče­ný a j minimálny bodový z i sk . k t o r ý j e podmienkou p r e a b s o l v o v a n i e p r e d m e t u a k t o r ý j e t iež u v e d e n ý v š tu d i jnom p r o g r a m e . A k š t u d e n t nez í ska v n iektorom pred­mete p r e d p í s a n ý minimálny bodový zisk, môže požiadať v y u č u j ú c e h o o o p r a v n ý termín ( s výnimkou p r a k t i c k ý c h cv ičení) . Ďalší o p r a v n ý termín m a x i m á l n e z dvoch pred­metov z a š k o l s k ý r o k p o v o ľ u j e iba d e k a n f a k u l t y . Je­d e n p r e d m e t je t iež možné opakovať v pr iebehu nasle­d u j ú c e h o ročníka za p r e d p o k l a d u sp lnenia súč tového kr i té r ia 33 bodov za s e m e s t e r . Pri nesp lnení s ú č t o v é h o k r i t é r i a š t u d e n t o p a k u j e ročník, a l e b o š túdium znnechá

Súčtové k r i t é r i u m s a t iež u p l a t ň u j e pri udeľovaní odmien, t i tulov a so­c iá lnych výhod. Ak s a z a v e d i e n a PFUK možnosť udeľo­vať hodnosť b a k a l á r a , b u d e možné h o udel iť po z i sku 200 bodov, č o v praxi značí, ž e tento titul by bolo možné z í skať n a j s k ô r p o d r u h o m a n a j n e s k ô r p o treťom roční k u š túdia . Na z í s k a n i e t i tulu m a g i s t e r bude p o t r e b n é mať n a j m e n e j 330 bodov a a b s o l v o v a ť p r e d p í s a n ý c h 10 s e m e s t r o v š túd ia v r á t a n e o b h a j o b y d i p l o m o v e j p r a c e a š tá tnych z á v e r e č n ý c h s k ú š o k

Aby bolo možné p o r o v n á v a n i e t e j t o n o v e | formy hodnotenia š t u d i j n ý c h v ý s l e d k o v s o zavedenými formu mi na iných školách, s ú v š t u d i j n o m p r o g r a m e v y z n a č e n é t ie predmety, u k torých je p r e d p í s a n á s k ú š k a Zis kaná bodová hodnota s a prepočíta na z n á m k u podľa pra­vidla, ž e 66 a ž B5°/b m a x i m á l n e j b o d o v e j hodnoty zodpo­vedá z n á m k e dobrý, 85 95 % z n á m k e veľmi d o b r ý a viac a k o 9 5 % z n á m k e v ý b o r n ý . Učitelia z a p i s u j ú d o i n d e x o v bodové hodnotenie s lovom a Číslicou v z á t v o r k e

A k o každá novinka, a j bodový k l a s i f i k a č n ý s y s l é m má s v o j i c h pr ív ržencov a Odporcov. Postupné z í s k a v a n i e s k ú s e n o s t i z jeho používania a o d s t r a ň o v a n í pr ípadných n e d o s t a t k o v by v š a k mai l v ie sť k jeho zdokonaleniu a tým a j k zvýrazneniu j e h o potenciálnych prednost i

Ing Anton Svec, CSc.

4

Budeme mať UNIVERZITU TRETIEHO VEKU? EXLIBRIS

,1 r í -i II V I, . / I/ Poc.VhDr. ilhNRICH. JA N t ->' О л

"BRATISLAVA

Rád by s o m podporil m y š l i e n k u založenia Univerzity t r e t i e h o v e k u , a k o j u nasto l i l v č l á n k u pod t i tulkom p r o r e k t o r p r o f . Hrnčiar v NU č. 8. P r v é UTV v z n i k l i v o Francúzsku, a l e p o m e r n e r ý c h l o s a m y š l i e n k a ich bu­dovania rozš í r i la , a t a k zača l i s v o j u činnosť v Maďar­s k u i Poľsku. Sú u r č e n é p r e dôchodcov, k t o r í s v o j voľ n ý č a s chcú využiť u š ľ a c h t i l ý m spôsobom a z á u j m o m o vzde lávanie . Z d r u ž u j ú ľudí r o v n a k é h o z á u j m u , umožňu­j ú im v ý m e n u poznatkov a skúsenos t í . Začali ich n a v š t e ­vovať a j mladš í záu jemci , a t a k v n e j e d n o m p r í p a d e n a p r e d n á š k y chodi l v e d n o s t a r ý otec s vnukom.

Univerzity t re t ieho v e k u s a u ž rozš í r i l i a j v Č e s k s i r e p u b l i k e . Veľmi z n á m a j e p r i L e k á r s k e j f a k u l t e Kar­l o v e j univerz i ty v Prahe, a l e a j v Olomouci.

V í t a m e ús i l i e rea l izovať Univerzitu t re t ieho v e k u p r i Univerzite Komenského v Brat i s lave . Tak by s m e n a d v i a z a l i n a o r g a n i z o v a n i e prednášok p r o f e s o r o v uni­verz i ty p r e š i r š i u v e r e j n o s ť v o b d o b í p r v e j ČSR. Prednáš­k y v y c h á d z a l i a j t lačou a o r g a n i z o v a l i s a a j v o Viedni .

I k e ď podnety a n á v r h y v tomto s m e r e s m e d á v a l i u ž v minulosti , t ieto s a nepochopením v e c i vedenia nere­a l izoval i . V s ú č a s n o s t i s a veľmi č a s t o na l ieha a h o v o r í o a n g a ž o v a n o s t i v y s o k ý c h š k ô l , k o n k r é t n e Univerzity Komenského. Naskytá s a tu vhodná prí ležitosť. Už o krát­k y č a s s i pr ipomenieme v ý r o č i e m e s t a Bra t i s lavy a 400. v ý r o č i e narodenia J. A. Komenského. Pri t e j pr í lež i tost i budú k n á m pr ichádzať host ia z o zahranič ia , k tor í s a budú z a u j í m a ť o rôzne veci, p rob lémy. Práve n a túto t é . mu by s a mohla uskutočniť i k o n f e r e n c i a o andrago-g i k e .

Na počiatok UTV n a v r h u j e m rea l izovať nu l tý s e m e s t e r UTV n a a k t u á l n e témy z de j ín S l o v e n s k a a Slovákov,

Zo študentského sveta

N i e s ú Od j a n u á r a nežná r e v o l ú c i a p r e š l a d o d r u h e j f á z y

i n a n a š e j š k o l e . V ä č š i n a z n á s u v a ž u j e t r i e z v e j š i e , bez emócií. Bolo n u t n é čo n a j r ý c h l e j š i e dať dohromady s c h o p n é h l a v y , r u k y a nohy a r ieš iť k o n k r é t n e problé­my ško ly .

Že j e p o t r e b n é množstvo v e c í zmeniť, s i u v e d o m o v a l i vše tc i , a l e ako, a b y to bolo s p r á v n e , d e m o k r a t i c k é a č a s o v o p r i j a t e ľ n é ? Na to bolo ťažko jednoznačne od­povedať. Podľa n o v é h o V Š z á k o n a b u d e n a j v y š š í m s c h v a ­ľovacím o r g á n o m A k a d e m i c k ý s e n á t z a s t ú p e n ý p a r i t n é účiiteľmi a š tudentmi .

Pre s v e t j e t á t o š t r u k t ú r a u ž a u t o m a t i c k y zauž ívaná, a l e p r e n á s j e niečím novým a neznámym. A p o skúse­nost iach o s t a t n ý c h škôl , k t o r é j u u ž zvol i l i a zist i l i , ž e to n i e j e t a k jednoduché, s m e nechcel i s t á l e niečo a n iekoho prevoľovať a r a d š e j s m e zvol i l i š t u d e n t s k ý par lament .

V každom k r u h u p r e b e h l a voľba j edného pos lanca s mandátom a j e h o z á s t u p c u s h l a s o m poradným. ŠP má teda 36 pos lancov s p r á v o m h l a s o v a ť za s v o j k r u h .

P r v ý c h 14 dní v j a n u á r i f u n g o v a l ŠP veľmi dobre . Schádzal s a s k o r o k a ž d ý deň. Vzhľadom na o b r o v s k é množstvo prob lémov to bolo potrebné. Potom v š a k na­s t a l o s k ú š k o v é obdobie a š t u d e n t s k á o b e c s a rozprchla . Revolúcia, nerevolúcia .

Zre jme i voľby do p a r l a m e n t u b r a l a v ä č š i n a študen­tov a k o n u t n é z lo a s t r á c a n i e č a s u . Azda s a zvol í ten, k t o s a n e j a k ý m spôsobom a n g a ž o v a l v p o s l e d n ý c h dňoch bez ohľadu na to, čo tým dotyčný s ledova l a a k o to rea l i­zoval . Alebo š i e l ten, čo s i odsede l „za p i v o " i v š e t k y p r e d c h á d z a j ú c e s c h ô d z e SZM a SPP.

Neviem, či j e to lenivosť, vypočí tavosť a l e b o neinfor­movanost , a l e z d á s a mi, že p r á v e tí, ktorí by boli po­trební, sa u k r y l i d o závet r ia .

I keď s novým V Š zákonom s a b u d e voliť i nový ŠP, n a p r i e k tomu n i e som pr í l i š opt imist ická v tom, ž e s a

s l o v e n s k é h o j a z y k a a l i t e ra túry , v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a , o c h r a n y ž ivotného pros t red ia , pol i tológíe a sociológie .

Na Univerzite t r e t i e h o v e k u v z a h r a n i č í p r e d n á š a j ú n a j l e p š í odbornici , k t o r ý m a j ú d o b r ý vzťah k ľuďom a j e to p r e nich česť a vyznamenanie . Ne jednu p r e d n á š ­k u s d i skus iou j e možné i n a h r a ť n a v ideokazetu, k t o r á b y s a požič iavala . Urýchli l b y s a tým t o k n a j n o v š í c h poznatkov a Informáci í medzi š i r o k ú v e r e j n o s ť . V tomto s m e r e m á m e v e ľ k é podlžnosti, a l e i možnosti n a z í s k a ­n i e dobrého mena p r e n a š u univerzi tu.

Doc. PhDr. Henrich ]anus. CSc.

l u d i a . . . ? t ieto p o s t o j e v y t r a t i a . I m y s m e boli v y c h o v á v a n í v sta­r o m s y s t é m e a m y s l e n í a n e d á s a v š e t k o ods t rán iť h n e ď .

Diskutabi lná j e i o t á z k a v e r e j n o s t i p a r l a m e n t u . Odhla­sova lo sa , ž e k a ž d ý š t u d e n t FTVŠ m á p r á v o s a k e d y k o ľ ­v e k zúčastniť a k o d i v á k n a k a ž d o m zasadnut í . Mnoho­k r á t s a v š a k r o k o v a l o o z á v a ž n ý c h problémoch, k t o r é možno n a z v a ť i chúlost ivými. O n i c h o b š í r n e j š i e , a b y s a n ikomu neubl íž i lo a d o s p e l o s a k rozumnému r i e š e n i u . Nezainteresovaný š t u d e n t s i v y p o č u j e l e n časť, n e v i e a n i s ú v i s l o s t i a d e z i n f o r m á c i e s ú n a s v e t e , a l e b o s k ô r n a škole . V tomto j e n a š a š k o l a veľmi pohotová.

Od polovice j a n u á r a v š a k z a č a l o u ž s p o m í n a n é skúš­k o v é obdobie a ŠP s a b e h o m 1,5 m e s i a c a n e b o l s c h o p n ý zísť, a b y bol z 3 5 uzneseniaschopný. Je to o t o s m u t n e j ­šie, ž e p r á v e v tomto období s a f o r m u j e c e l á budúcnosť n a š e j f a k u l t y a š túd ia a my n e d o k á ž e m e d o s t a t o č n e v y ­užiť a n i to, č o s m e s i v p r v e j f á z e r e v o l ú c i e vydoby l i .

Ochotných a s c h o p n ý c h š tudentov v tomto s m e r e ni?-čo urobiť j e ú p l n e minimum v porovnaní s c e l k o v ý m počtom š tudentov n a f a k u l t e . Napr iek tomu v š a k v ja­n u á r i vznikol a k a d e m i c k ý s e n á t . 15 učiteľov, 15 študen­tov a p o d lhých debatách i 5 z a m e s t n a n c o v . Učitelia a zamestnanci s a d e m o k r a t i c k y zvol i l i . Študent i v š a k e š t e neboli schopní , pre to p r a c u j ú zat iaľ . . i l e g á l n e " a urč i te s a n á j d u i n e j a k é d o b r é h l a s y , k t o r é p r á v e týchto š tudentov, k tor í n e r a z o s o b n é v o ľ n o obetoval i , osočia, ž e s a d o s e n á t u nenominoval i s a m i a ž e s i bu­d u j ú k a r i é r u . A l e r o z u m n e u v a ž u j ú c i č lovek, k t o r ý po­zná s i tuáciu, s a môže n a d týmto len s m u t n e pousmiať.

Dúfa jme, ž e d o n o v é h o V Š z á k o n a to p r e d s a len stih­neme. A s o zmenou p o m e r o v gi n a š a f a k u l t a opät b u d e z í s k a v a ť d o b r é meno. k t o r é k e d y s i mala.

Ivana Šles ingerová. IV. ročník FTVŠ UK

5

V i e d e n s k í f i l o z o f i prednášajú n a Filozofickej fakulte UK

Práve vo chvíli, keď s m e na Katedre f i lozof ie a de j ín f i lozof ie začali uvažovať o možnostiach nadviazania pria­mych kontaktov s f i lozof ickými pracoviskami v Rakúsku, navšt ív i l n á s doc. Erwin Waldschütz z F i lozof ického inštitútu V i e d e n s k e j univerzity. Bola to návš teva moti­vovaná úprimným záujmom o rozvinutie spolupráce, k t o r e j prvým krokom bolo pozvanie n a II. k o n g r e s Ra­k ú s k e j f i l o z o f i c k e j spoločnosti. Radi s m e toto pozvanie p r i j a l i a v dňoch 2.—4. marca s m e s a spolu s niekoľký­mi našimi študentmi na k o n g r e s e zúčastnili . V rozhovo­roch, ktoré sme pr i t e j to príležitosti s r a k ú s k y m i kolegami viedli, s a uká­zala obojs t ranná ochota využiť g e o g r a f i c k ú blíz­kosť naš ich pracovísk p r e pravidelné kontakty a prácu n a spoločných pro­jektoch. Dohodil sme, že usporiadame p r e d n á š k y v iedenských f i lozofov n a pôde n a š e j f a k u l t y . V o chvíli, k e d píšem tieto r iadky, d v e z nich už od­zneli : doc. Waldschiitz predniesol p r v ú časť svo­jich dej innofi lozof ických úvah Zrodenie f i lozof ie z teológie v s t redoveku a prof. H.-D. Klein s a z f i lozofického hľadiska za­myslel nad pojmom so­ciá lne j spravodl ivost i . Plánované s ú ďa l š ie d v e podujat ia a síce. d r u h á časť p r e d n á š k y doc. Waldchiitza a vys túpenie doc. F. M. Wimmera na té­

Viedenská univerzita vznikla pred 650 rokmi.

mu Chápanie a vysvetľovanie. Po dohode s naš imi hosťa­mi s m e s a us i loval i témy prednášok zamerať tak, aby oslo­vovali nielen f i lozofov, a l e a j študentov iných odborov. Na prednáškach, ktoré s a uskutočnili, s m e skutočne popri f i lozofoch videli a j sociológov, politológov, este­tikov, právnikov i š tudentov a učiteľov obidvoch teolo­g ických fakúl t . Sme radi, ž e prednášky priviedli na na­š u f a k u l t u a j š i r š iu vere jnosť.

V budúcom školskom roku by s m e chcel i spoluprácu s Filozofickým inštitútom ď a l e j rozširovať. Prednášková

aktivita by mala pokračo­vať, pričom p lánu jeme j e j rozvinutie o p r e d n á š k y členov n a š e j katedry na

V i e d e n s k e j univerzite.

Na jeseň 1H90 s m e sa do­hodli usporiadať spoloč­ný seminár venovaný kul­túrnym špeci f ikám stre­doeurópskeho priestoru, k d e ži jeme. Do pr iprav tohto seminára vs túpi la I Katedra es tet iky FF UK. Ďalšie možnosti s a otvá r a j ú na poli obojstran­ného poskytovania publi­kačných možnosti. Príťaž­livo znie p r e n á s návrh dotovať našu seminárnu knižnicu u n á s nedostup­nou l iteratúrou, a k o 1 po­nuka využívať Informač­né zdroie.

I)oc PhOr Miroslav Marcelli. (.'Sc .

TRI OTÄZKY Akademický senát Pr í rodovedecke j f a k u l t y UK s a skla­

d á zo 70 pracovníkov a 70 š tudentov f a k u l t y . Kedy, ako a prečo vznikol?

Hneď p o revolučných novembrových dňoch s a začiat­kom decembra 1989 konšt i tuovala Rada pracovníko-v a študentov fakul ty , a t o tak, ž e každé pracovisko s i v ta j­ných voľbách zvolilo na každú začatú des ia tku pracov­níkov jedného delegáta . Študenti mal i par i tné zastúpe­nie . Táto Rada, s f u n k č n ý m obdobím jeden mesiac, iniciovala zmeny v o vedení f a k u l t y a vytvor i la pôdu p r e vznik AS. Do Akademického senátu bol u ž zvolený menší počet zástupcov (na každých 15 pracovníkov 1 delegát) , n o i tak má 140 členov. Jeho zák ladnou úlohou j e byť základným orgánom s a m o s p r á v y f a k u l t y . Senát v súčas­nom zložení p r a c u j e od polovice januára a bude praco­vať d o konca volebného obdobia, teda d o septembra 1990. Zasadá podľa potreby, sprav id la r a z za mesiac.

Zasadnutia Akademického senátu zvoláva a r iadi Ak­čný v ý b o r ?

Äno, u ž Rada pracovníkov a š tudentov f a k u l t y mala v o svo jom č e l e Akčný výbor, zložený zo 4 pracovníkov fa­kulty, 4 zástupcov študentov a 1 zás tupcu ašpirantov a pracovníkov na š tudi jných pobytoch. Dvaja pracovníci a d v a j a š tudent i s a zúčastňoval i na zasadnutiach vede­nia f a k u l t y . Takáto š t r u k t ú r a sa nám osvedčila a tak s a z poverenia Senátu š tyr ia členovia výboru zúčas tňu jú na v š e t k ý c h zasadnut iach vedenia f a k u l t y .

č lenov i Akčného v ý b o r u AS PF UK

RNDr. Ivanovi Ostrovskému, CSc. Cien nového Predsedníctva SAV PhDr. František Se-

bej, CSc., n a otázku, a k é by bolo jeho p r v é rozhodnutie, a k b y mohol r iadiť SAV rozkazmi, odpovedal jasne a s t ručne: „Aby z akadémie okamžite odišli všetc i tf. kto­rých motívom prítomnosti je niečo iné a k o vedecká prá­ca" . U n á s na f a k u l t e by to mala z re jme byť vedecká a pedagogická práca. A v š a k : a k o sa zbavit neschopných ľudí, a a k o objekt iv izoval hodnotenie kval i ty v e d e c k e j a p e d a g o g i c k e j práce? Mám na mysli n a j m ä to, aby pri „rúbaní lesa — opät — nelietali t r i e s k y " .

Presné zváženie kval i ty v e d e c k e j a lebo p e d a g o g i c k e j práce j e veľmi ťažké, a l e napr iek tomu možno | bez vel-kých diskus i í ) konštatovať, že skutočná kval i ta práce prírodovedca je merateľná počtom jeho publikáci i v re­nomovaných medzinárodných časopisoch a 1ch následným cltačným ohlasom v odborne j l i teratúre. K otázke kva­lity p e d a g o g i c k e j práce by som sa a k o učiteľ zatiaľ ne­v y j a d r o v a l . . .

No a a k o sa zbaviť neschopných, re sp . prebytočných ľudí? Atestáciami a kunkurzaml. Treba v šak upozorniť a j na tretiu veľkú skupinu pracovníkov, ktorí ex i s tu jú na k a ž d e j v y s o k e j ško le <i fakul te, a to na administra­tívny, s p r á v n y a r iadiaci aparát . Bohužiaľ, musím kon­štatovať, že v práci týchto ľudí nasta l i predbežne len malé zmeny v porovnaní s očakávaným stavom . .

RNI)r. Vladimir Fajnor. CSc., Prírodovedecká f a k u l t a UK

6

К 45. výročiu oslobodenia koncentračného tábora MAUTHAUSEN

ZEM PRESIAKNUTÁ KRVOU MAUTHAUSEN, j eden z mnohých k o n c e n t r a č n ý c h táborov, k t o r é v y t v o r i l nac ional i s t ický d i k t á t o r s k ý rež im Adol­

f a Hit lera v r o k o c h 1933—1945 s cieľom vykořisťovat ' a pos tupne zničiť v š e t k ý c h tých ľ u d í v c e l e j Európe, k t o r í n e s ú h l a s i l i s j e h o pol i t ickými názormi .

V r . 1938—45 u ž l e n s l o v o „Maut­h a u s e n " v y v o l a l o s m r t e ľ n ý s t rach Bolo s y n o n y m o m smrt i . Znamenalo otrockú a n e ľ u d s k ú p r á c u v kameňo­l o m e p r e v iac a k o 206 000 ľudí. Bo­lo t u u s m r t e n ý c h v i a c a k o 110 000 väz­ňov, mužov 1 žien. Zomieral i v ne­s m i e r n e ťažkých ú t r a p á c h koncen­t r a č n é h o tábora .

Mauthausen v R a k ú s k u mal päť menš ích táborov, k t o r é pozostáva l i z 24 b a r a k o v . Boli bez vody, hygienic­k ý c h zar iadení, bez kúrenia a be,z pod­lahy. Na úbohých, d r e v e n ý c h poscho­dových pričniach s p a l i väzni, n a jed­n e j 2 a ž 3. Najhorš ie bolo v 8 bara­koch v treťom tábore. Tu vedenie S S umies tňovalo t a k ý c h väzňov, ktorí bo­li určení n a smrť v p lynových komo­rách, s t re lením d o k r k u a l e b o spá le­ním v o z v l á š t n y c h peciach.

K tomuto hrôzyplnému h lavnému k o m p l e x u tábora patr i l i e š t e v e d ľ a j š i e tábory ( v počte. 47) a k o : Melk, Pas­s a u , A m s t e t t e n , Wels , Linz, a iné, v k torých pracoval i väzni . Ich počet s a pohyboval od 80 a ž d o 10 000. Do tých­to táborov posiela l i z a j a t c o v a politic­ky nespoľahl ivých Tudí z c e l e j Európy: Belgičanov, F'rancúzov, Tal ianov, Špa­nielov, Juhoslovanov, Matfarov, Rakú­šanov, Holanďanov, Bulharov, Sovie­tov, Nemcov, Židov, Rumunov, Ameri­čanov, Angl ičanov, Poliakov, Čechov, S lovákov a t ď . V koncentračnom tá­b o r e s a k a ž d ý v ä z e ň s t a l čís lom, k toré mal u m i e s t n e n é v o v ý š k e s r d c a a ved­ľ a r ô z n o f a r e b n ý t ro juholník . Politic­k í v ä z n i mal i č e r v e n ý . Zachovali s a mnohé f o t o g r a f i e a t iež iný dokumen­t a č n ý mater iá l , j a s n e hovoriaci o zver-s t v á c h špec iá lnych jednot iek SS. A dokonca a j o r i g i n á l n e f o t o g r a f i e , k t o r é v t e j dobe vyrobi l i j e d n o t k y SS.

S r d c e zv iera boles t ivý pocit pri po­h ľ a d e n a n i e k t o r é mies ta :

Schody smrti

Zabijete lidi víru v nich však ne! Z jisker, jež jste zhasli, požár zaplane!

f ' H ̂ - ~ ľ

„Barak č. 20", t iež n a z ý v a n ý „smr­teľný b l o k " , k d e vždy umiestňoval i chorých, a lebo tých, ktor í v k r á t k o m č a s e mali byť popravení .

„ K l a g e r m a u e r " , m i e s t o , k d e vypo­čúval i novopr i š lých väzňov. Museli s táť čelom k m ú r u n i e k o ľ k o hodín i dní. Niektorí boli pr ipútaní v želez­n ý c h okovách k múru a ž k ý m nezo­mrel i .

„Schody s m r t i " — 186 s c h o d o v z ka­meňa, kde zomrel i t i s í c k y ľudí, a lebo ich zabi l i p a d a j ú c e kamene- V týchto miestach s a n a c h á d z a i „parašut is­t ická s t e n a " , oproti k t o r e j m u s e l i s k á ­kať h l a v n e Holancľania a Zidia, č o z n a m e n a l o vždy i s tú smrť.

„Appe l lp l a t z" , m i e s t o , k t o r é j e hnecľ z a vs tupnou bránou d o tábora . Na tomto m i e s t e s a v y k o n á v a l i v e r e j n é p o p r a v y .

Na „Appel lp latz i " s m e s a zúčastni­l i n a dôsto jnom spomienkovom nás tu­p e v š e t k ý c h e u r ó p s k y c h n á r o d o v a n a odhalení p a m ä t n e j t a b u l e t ý m univer­zi tným profesorom, docentom, l e k á r o m a prírodovedcom, k tor í boli p o p r a v e ­ní a l e b o zomrel i n a útrapy koncen­t račného t á b o r a Mauthausen. V me­n e Univerzity Komenského s m e k n e j položil i v e n i e c a pokloni l i s a pamiat­k e umučených obetí.

V š e t k y h r ô z y k o n c e n t r a č n ý c h tá­b o r o v s ú s k u t o č n é a p r e m n o h ý c h n e u v e r i t e ľ n é . Sú v š a k s v e d k o v i a , kto­r í p r e ž i l i t ie to ú t r a p y , s p ô s o b e n é to­t a l i t n ý m d i k t á t o r s k ý m r e ž i m o m Hitle­ra. Zem k a ž d é h o k o n c e n t r a č n é h o tá­b o r a n a s i a k l a t i s í c n á s o b n e k r v o u ne­v i n n ý c h obet í . Ľ u d i a t u strat i l i to, čo j e n a j c e n n e j š i e : s v o j ž i v o t v b o j i z a v y s o k é i d e á l y ľ u d s k e j l á s k y , vernos­ti a pr iateľstva, v b o j i z a s l o b o d u svo­j e j v l a s t i prot i f a š i s t i c k é m u barbar­s t v u a v o j n e .

Nikdy n a t o n e z a b u d n i m e !

Doc. MUDr. J. Kova lč lková. CSc., FTVŠ, č l e n k a z d r a v o t n e j k e m s ; e

ÜV ZPB v Bra t i s l ave ,

doc. RNDr. A. ZrubSk. CSc„ p r o r e k t o r UK

Rozhovor so š tud i jným prodekanom prof. RNDr. Ivanom Krausom, DrSc.

P ř i j í m a č k y n a p r í r o d n é v e d y Jún j e mesiacom p r i j í m a c í c h pohovorov. A k ý bol záu

j e m s t r e d o š k o l á k o v o s t u d i j n é odbory n a n a š e j f a k u l t e ? Opäť nerovnomerný. Na š túd ium g e o l ó g i e s a na 40 miest pr ih lás i lo 50 z á u j e m c o v , v p r í p a d e c h é m i e 107 záu jem­cov na 80 mies t a u uč i teľ s tva v š e o b e c n o v z d e l á v a c í c h predmetov 156 z á u j e m c o v n a 100 mies t . Značne odl i šná s i tuácia j e v g e o g r a f i i a v biológii , k d e s a p r i h l á s i l o t r i a pol r a z y v i a c z á u j e m c o v , než môže f a k u l t a p r i j a ť . Extrémne v y s o k ý z á u j e m j e o š túdium o c h r a n y a t v o r b y ž ivotného pros t red ia , k d e s a na 15 miest p r i h l á s i l o 92 záu jemcov, čo j e v i a c a k o š e s ť n á s o b o k !

V minulost i bol z á u j e m s t r e d o š k o l á k o v r o v n a k o s i l n e d i f e r e n c o v a n ý ?

Situácia j e p o c e l é r o k y pr ib l ižne r o v n a k á . S n á d a ž n a to, ž e v tomto r o k u k l e s o l z á u j e m o š túd ium jadro­v e j c h é m i e p r a k t i c k y n a nulu.

A k é boli rozdie ly v samotnom pr i j ímacom konaní opro­t i minulost i?

V porovnaní s p r e d c h á d z a j ú c i m i r o k m i v y k o n a l t e r a z k a ž d ý u c h á d z a č ús tnu s k ú š k u , n a k t o r e j s a posudzova l z á u j e m o zvolený odbor a z á k l a d n é vedomost i z odboru . Konkrétne: v p r v e j č a s t i ú s t n e j s k ú s k y mal u c h á d z a č možnosť hovoriť n a ľubovolnú tému. t ý k a j ú c u s a zvole n é h o odboru, v d r u h e j č a s t i dos ta l j ednu otázku, k torá v y c h á d z a l a z učebných osnov s t r e d n e j š k o l y . Z á u j e m o jednot l ivé o d b o r y bol vermi d i f e r e n c o v a n ý , d i ferenco­v a n e s m e p r e t o p r i s t u p o v a l i a j k možnost i odpust iť pí­s o m n é s k ú š k y . Chémia a g e o l ó g i a bola bez p í somný' h s k ú š o k z matemat iky a chémie, v pr ípade, že n a s t r e d n e j š k o l e dos iahl i p r i e m e r n ý prospech d o 1,5. Na n i e k t o r é uč i te ľ ské a p r o b á c i e ( k o n k r é t n e : c h é m i a — f v z i k a a ma­t e m a t i k a — c h é m i a ) s m e p r i j a l i bez písomných s k ú š o k v š e t k ý c h pr ih lásených. Na o s t a t n é uč i te ľ ské a p r o b á c i e a k o a j na g e o g r a f i u , biológiu a o c h r a n u ž ivotného pro­s t red ia postúpi l i bez písomných s k ú š o k i b a tí, k tor í n a s t r e d n e j š k o l e dos iah l i v y n i k a j ú c i p r i e m e r n ý p r o s p e c h 1,0.

Fakulta s l e d u j e o k r e m i n é h o a j ú s p e š n o s ť u c h á d z a č o v z jednot l ivých s t r e d n ý c h š k ô l . Ktoré g y m n á z i a s ú z toh­to h ľ a d i s k a u n á s n a j ú s p e š n e j š i e ?

V pos ledných r o k o c h Gymnázium J. Hronca, Gymná­zium A. M a r k u š a a Gymnázium L. Novomeského.

Fámy, a l e nie len f á m y (pozr i n a p r . Nové s l o v o z 25. 1. 1990] o t a k m e r n e u v e r i t e ľ n e j k o r u p c i i pr i p r i j í m a c í c h pohovoroch n a n i e k t o r é f a k u l t y u n i v e r z i t y s a n a š e j fa­k u l t y n e t ý k a j ú ?

V o f u n k c i i š t u d i j n é h o p r o d e k a n a s o m p i a t y r o k . Za toto obdobie môžem n a z á k l a d e osobných s k ú s e n o s t í po­vedať, n ie . N a j l e p š i e t o p o t v r d z u j ú zoznamy p r i j a t ý c h a poradie, k t o r é s t a n o v u j e počítač na z á k l a d e výs led­k o v zo s t r e d n e j š k o l y a v ý s l e d k o v z p r i j í m a c í c h s k ú š o k . Za up lynulé obdobie i š l o v n a p r o s t e j v ä č š i n e p r í p a d o v o veľmi dobrú zhodu. V ý s l e d k y z počítača s a v e r e j n o s ­ti bezpros t redne o z n a m u j ú . I s té d r o b n é k o r e k c i e s i do­vo l íme robiť len v o jed ine lých pr ípadoch: n a p r í k l a d p r i r o z u m n e j p r e f e r e n c i i c h l a p c o v pred d ievčatami p r i vý­b e r e n a uči teľs tvo všeobecno-vzdelávacích predmetov .

RNDr. Vladimír Fa jnor , CSc Pr í rodovedecká f a k u l t a UK

EL§A Začiatkom m a r c a vznik la na P r á v n i c k e j f a k u l t e UK

Miestna s k u p i n a E u r ó p s k e h o združenia š tudentov p r á v a EL§A. EL §A j e nezávis lým, nepol i t ickým združením štu­

dentov p r á v a a mladých p r á v n i k o v d o 33 rokov. Za z á k l a d n é c ie le s i k l a d i e : n a p o m á h a ť Európe k roz v o j u kontaktov medzi š t u d e n t a m i p r á v a a mladými p r á v n i k m i a ich s p o l u p r á c i v oblast i p r á v n e j teórií.', p r á v n e j p r a x e a p r á v n e h o v z d e l á v a n i a . K naplneniu tohto cieľa s a z d r u ž e n i e EL§A podieľa na real izáci i : — v ý m e n n ý c h pracovných pobytov š tudentov na praco­

v i s k á c h p r á v n e j praxe, — p r á v n y c h seminárov, konferenci í , le tných š k ô l práva» — d v o j s t r a n n ý c h š t u d i j n ý c h n á v š t e v medzi p r á v n i c k ý m i

f a k u l t a m i , — v y t v á r a n i a e u r ó p s k e j i n f o r m a č n e j s ie te , — publ ikovania č l á n k o v s p r á v n o u problemat ikou v p e

r i o d i k u EL§-y. Prostredníctvom EL§-y s a môžu š tudent i PF u mladí

právnic i zapo j i l d o procesu e u r ó p s k e h o z jednocovania . Činnosť EL§-y na P r á v n i c k e j f a k u l t e UK j e v š a k l imitovaná f i n a n č n ý m i pros t r iedkami .

Lubo$ Marek Student PF UK

S R D E Č N E B L A H O Ž E L Á M E V uplynulých dňoch o s l á v i l a o k r ú h l e ž ivotné |ub l

l e u m — p ä ť d e s l a t i n y — M U D r . S t o j a n k a A n d e r l u v « Z n i c h v y š e 17 rokov s a a k o z á v o d n á l e k á r k a v e n u j e s ta ros t l ivos t i o z d r a v i e pracovníkov univerz i ty . A j v I u m e n e ž e l á m e n a š e j j u b i l a n t k e v dalSom ž ivote \ e f a ús­pechov, z d r a v i a a š t a s t l a .

NASA UNIVERZITA s p r a v o d a j Univerzity Komenského v Brat .s lave, nos i leľky Radu r e p u b l i k y • V y d á v a Univerz! ta K o m e n s k é h o ф Adresa: Š a f á r i k o v o nám. č. 8, 818 06 Bra t i s lava • Tele fón 598 10 • Prof. RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc., p r o r e k t o r UK. prof . MUDi. Ivan Hulín, DrSc., t.K i'K Brat i s lava Mi I i K.nai n.i Ada micová,CSc., LF UK Martin, RNDr. Daniel V l č e k , CSc., R'. 'br. V lad imír Fa jnor . CSc.. ľ r í r .F UK. R:; ' r. J u r a j S f h r s h i . CSc., MFF UK, PaedDr. Jaromír Sedláček, FTVŠ, JUDr. Tamara Holoubková. Práv.F UK. ď » ľhDr. l,a<li.,iv i-r»*d:k CSc., FF UK, doc. PhDr. Š te fan V a š e k , CSc., Ped.F UK. d ОС. MUDr. Pavel S V K , CSc. Kal- i K ф Zodp r In : Adriano Suroviaková ф Grafická ú p r a v a : Darina Fôldešová, Marta l.utlvigova ф Па : .-Bratislava-Rača, Račianska 90 ф Uzávierka 10. k a ž d é h o me iaca.