Post on 08-Jul-2019
KURDISTANNikola Petrová
3 BGb
KURDISTAN A KURDI
• Kurdistan je historicko-etnicko-geografické označenie pre súvislé územie obývané prevažne Kurdmi v západnej Ázii
• Kurdi tvoria jeden z najväčších národov na svete bez vlastného štátu (40 miliónov ľudí)
Obývajú územie
➢ Turecka (194 400 km²)
➢ Iránu (124 950 km²)
➢ Iraku (72 000 km²)
➢ Sýrie (18 300 km²)
➢malý kúsok Arménska
• V Kurdistane žijú aj Arabi, Arméni, Asýrčania, Azerbajdžanci, Oséti, Peržania, Turci a Židia.
FYZICKO-GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA
• Hornaté územie, dominantu horstva tvorí pohorie Zagros, tiahne sa v dĺžke 1 500 km zo západného Iránu a severného Iraku, pozdĺž hraníc oboch krajín až k severnému pobrežiu Perzského zálivu
• Pohoria: Džabal Sindžár (Irak), Elborz (Irán) Taurus (Turecko) a Ararat (Turecko -Arménsky vysočina)
• Rieky: Khabur, Tharthar, Ceyhan, Araxes, Kura, Zab a pramenia tu Eufrat a Tigris
• Jazerá: slané jazerá Urmia (Iran) a Van (Turecko)
• Podnebie: kontinentálne
Ararat a Arménska vysočinaPohorie Zagros a rieka Zab
Jazero Urmia
Jazero Van
HISTÓRIA• Prvé zmienky pochádzajú z
obdobia okolo roku 2000 pred naším letopočtom
• Možný pôvod Kurdov sa odvodzuje z ríše Gutejcov, vládli v severnej časti Mezopotámie
• Kurdistan bol súčasťou Mitannského kráľostva a Médskej ríše
• V 6. storočí Kurdi prijali islam
• V období novoveku bolo Kurdistan súčasťou Osmanskej a Perzskej ríše
• Po rozpadnutí Osmanskej ríše bola v roku 1920 bola podpísaná Sevreská mierová zmluva -Kurdistan má dosiahnuť samostatnosť, v roku 1923 bola táto zmluva zrušená
Po skončení prvej svetovej vojne došlo k rozdeleniu Kurdistanu medzi štyri státy:
➢ Turecko
➢ Irán
➢ Irak
➢ Sýriu
• Hraničné mestá Kurdského národa boli rozdelené
• Rody, rodiny boli od seba násilím oddelené
• Kurdi tieto hranice nikdy neakceptovali a nerešpektovali
KURDI• Nikdy nemali svoj samostatný štát
• Pochádzajú z prvých indoeurópskych kmeňov
• Hovoria vlastným jazykom - kurdčinou
• Po rozdelení Kurdistanu medzi jednotlivé štáty bola kurdčina v daných štátoch zakázaná, nesmeli používať ani kurdské mená, ani slová Kurd a Kurdistan
• Sú stúpencami viacerých náboženstiev a kmeňov, väčšina z nich sú sunnitskí moslimovia
• Vyznávajú tiež kresťanstvo, zoroatrizmus alebo jezídizmus
• Uchovávajú si svojskú kultúru, ktorá je nadmieru bohatá na folklórne tradície
• Povestná je hrdosť príslušníkov tohto horského národa
• Od začiatku 20. storočia sa usilujú o vytvorenie samostatného štátu
• Štáty na ktorých sa Kurdistan rozprestiera si neželejú jeho úplnú samostatnosť
• Autonómiu dosiahla iba päť miliónová menšina v Iraku, kde majú od roku 1991 vlastnú vládu, parlament a armádu, avšak nemajú plnú nezávislosť
• Denne čelia tvrdému prenasledovaniu a kvôli tomu migrujú, nájdeme ich v Gruzínsku, Azerbajdžane, Afganistane, Izraeli, Nemecku, vo Francúzsku a vo Švédsku
• Najsilnejšie zastúpenie Kurdov je v Turecku, kde sú aj v súčasnosti jednou z najviac utlačovaných menšín
➢ Turecko 10,6-22 % populácie
➢ Irak 19-23 %
➢ Irán 9-10 %
➢ Sýria 6-8 %
TURECKO• Nachádza sa v juhovýchodnej časti Turecka
• Kurdi tu môžu od roku 1991 používať svoj jazyk na verejnosti a od roku 2002 sa kurdčina používa aj v školách
• V 70. rokoch bola založená Stranu kurdských pracujúcich – PKK, ktorá organizovala útoky na Turecko, hlavný zakladateľ bol AbdullahomÖcalanom
• Cieľ PKK je vytvorenie nezávislého, socialistického kurdského štátu na území kde je kurdské obyvateľstvo väčšinové
• Dosiahnutie cieľa PKK: umierneným domáhaním sa kultúrnych a politických práv kurdskej populácie v Turecku
• V roku 1984 sa strana PKK zmenila na organizáciu, ktorá zakladala:
➢ vojenské tréningové tábory
➢ začala masívne organizovať násilné akcie, vrátane bombových a samovražedných útokov, vrážd a únosov
PKK
• Má pomerne veľkú podporu medzi kurdskou populáciou v Turecku
• Je uvedená ako jedna z 12-tich teroristických skupín aktívnych v Turecku
• Od roku 1984 následkom ozbrojených bojov zahynulo viac ako 37 000 ľudí
• Turecké vojenské jednotky zničili asi 8 000 kurdských obcí a vytvorili tak 3 až 4 milióny utečencov
• PKK po zatknutú svojho vodcu vyhlásila v roku 1999 jednostranné prímerie
• V Tureckom parlamente Kurdov zastupuje Ľudová demokratická strana- HDP
Turecko a vstup do Európskej únie• Európska únia na Turecko nalieha, aby učinila pokroky v
oblasti ľudských práv a ekonomického rozvoja chudobných oblastí inak nebude môcť vstúpiť Turecko do Európskej únie
• Obrat v tureckej politike bol dôsledkom tlaku Európskej únie, ktorá na problém pozerá ako na nedemokratické chovanie Turecka
• Vnímanie Kurdov tureckou vládou je ako problém bezpečnosti a na skutočnú etnickú podstatu Kurdov sa ohľad neberie
• V roku 2015 bolo zrušené prímerie
IRAN
• Provincia Kurdistan v Iráne sa nachádza na severozápade Iránu
• Provincia je rozdelená do 10 krajov Piranshahr, Báne, Bídžár, Dehgolán, Dívándarre, Sarvabád, Qorve, Saqqez, Kámjárán a Mariván.
• Iránsky režim sa vzpiera akejkoľvek požiadavke autonómie
• Komalská strana iránskeho Kurdistanu založená v roku 1969 je ozbrojenou komunistickou stranou Kurdov v Iráne (Komalah)
Komalah sa zúčastnil:
➢ Partizánskej vojny proti iránskej vláde
➢ Prejavila sa počas kurdskej vzbury v roku 1979 a vojny medzi Iránom a Irakom
➢ V rokoch 1984 až 1991 sa podieľala na ozbrojenej činnosti proti Demokratickej strane iránskeho Kurdistanu
Sýria• V Sýrii vypukla v roku 2012 občianska vojna, ľud protestuje proti
vládnemu režimu, žiadajú odstúpenie prezidenta Baššára al-Asada, ktorý vládne autoritatívnym režimom
• Táto situácia ovplyvňuje vzťah medzi centrálnou vládou a Kurdmi
• Sýrsky Kurdistan predstavuje oblasť Rojava v severnej a severovýchodnej Sýrii
V roku 2003 bola založená Strana demokratickej jednoty (PYD)
➢ Strana bojuje za práva Kurdov
➢ Bojuje proti vláde súčasného prezidenta
➢ bojuje proti Islamistickému štátu, ktorý ohrozuje existenciu Kurdov
➢ PYD má podporu Spojených štátov amerických
IRAK• Iracký Kurdistan je autonómna oblasť Kurdov,
ktorá vznikla v roku 1991
• Nachádza sa v severovýchodnom Iraku, ktorú tvoria 4 provincie Halabdža, Sulajmáníja, Arbíla Dahúk
• Hlavným mestom regiónu je Arbíl
• V roku 1970 bola uzavretá dohoda v rámci Marcového manifestu o Kurdskej autonómii, k realizácií nedošlo a dokument bol v roku 1974 anulovaný
• Hlavným mestom regiónu je Arbíl
Podpora:
➢ Demokratická strana Kurdistanu (KDP)
➢ Vlastenecký zväz Kurdistanu (PUK)
• Iracká vláda sa prela s Kurdmi o mesto Kirkúka jeho okolie kvôli náleziskám ropy
Konflikty o územie vyústili v otvorený boj
➢ 50 000 kurdských bojovníkov
➢ na strane štátnej moci asi 90 000 mužov, 1200 tankov a 200 lietadiel.
Geopolitické postavenie Irackého Kurdistanu prešlo v posledných rokoch mnohými zmenami:
➢ Vytvorenie bezletové zóny na začiatku 90. rokov 20. storočia
➢Washingtonská dohoda, ktorá zjednocujúce KDP a PUK v roku 1998 po občianskej vojne v rokoch 1994-1998
➢ Americká invázia do Iraku v roku 2003, kedy bol zvrhnutý SaddámHusajn,
• V posledných dvadsiatich došlo k vytvoreniu Regionálnej vlády Kurdistanu (KRG), je to oficiálny politický predstaviteľ, vláda vystupuje samostatne v medzinárodných vzťahoch
• Energetický potenciál prináša do regiónu rád investorov v podobe nadnárodných firiem
USA priamo nepodporuje vytvorenie kurdského nezávislého štátu, ale skôr ich federálne usporiadanie
• V minulosti to napomohlo k vytvoreniu vlastnej vlády v jednotnom Iraku
• Úloha USA vo formovaní administratívy, infraštruktúry i politickej scény Irackého Kurdistanu je obrovská, vďaka zásahu do konfliktu medzi Kurdmi a Saddámom Husajnom v podobe vytvorenia bezletové zóny, umožnili vznik autonómneho regiónu pod kurdskou samosprávou v severní časti Iraku
HOSPODÁRSTVO A PRIEMYSEL
• V Kurdistane je výrazné nerastné bohatstvo - ťaží sa ropa, stavebné suroviny a rudy neželezných kovov
• Iracky Kurdistan obsahuje 45 miliárd barelov ropy
• Región čelí množstvu vnútorných a vonkajších prekážok, ktoré bránia rozvoju priemyselných kapacít
POĽNOHOSPODÁRSTVO
• Zaostalé poľnohospodárske územie
• Prevláda tu tradičné pastierstvo nenáročných plemien oviec – trvalá obživa domorodých obyvateľov
• Chovajú tiež hovädzí dobytok a hydinu a pestujú pšenicu, jačmeň, ryžu, strukoviny, zemiaky, zeleninu, ovocie a tabak
• Nie sú sebestační, importujú z Turecka a z Iránu
Zdroje:
• http://kurdove.ecn.cz/
• http://www.kurdistaninvestment.org/
• https://www.britannica.com/place/Kurdistan
• http://www.saradistribution.com/harkomst.htm
• http://www.blizkyvychod.eu/
• https://www.stoplusjednicka.cz/iracky-kurdistan-narod-v-nemilosti-ktery-stoji-na-rozcesti
• https://www.globalsecurity.org/military/world/war/kurdistan-turkey.htm
• http://www.mepc.org/syrian-and-iraqi-kurds-conflict-and-cooperation
• https://en.wikipedia.org/wiki/Kurdistan
Ďakujem za pozornosť!