Post on 14-Jan-2016
description
GIS (a geoinformatika) na Slovensku - súčasnosť, potreby a ďalší rozvoj
Ján Tuček,Lesnícka fakulta Technickej univerzity Zvolen
Obsah vystúpenia:
1. Úvod 2. GIS a súvisiace informačné technológie 3. Aplikácie GIS a súvisiacich technológií 4. Dáta a informácie pre GIS 5. Sociálne zázemie pre GIS a NGII 6. Perspektívy rozvoja a záver
GIS (a geoinformatika) na Slovensku - súčasnosť, potreby a ďalší rozvoj
Ján Tuček,Lesnícka fakulta Technickej univerzity Zvolen
Obsah vystúpenia:
1. Úvod 2. GIS a súvisiace informačné technológie 3. Aplikácie GIS a súvisiacich technológií 4. Dáta a informácie pre GIS 5. Sociálne zázemie pre GIS a NGII 6. Perspektívy rozvoja a záver
Informačné technológie a verejná správaSEN - VÍZIA - SKUTOČNOSŤ
1. Úvod
„… žijeme v informačnom veku postindustriálnej spoločnosti…“
• Chápe sa, uznáva, zdôrazňuje, či až preceňuje sa význam údajov a informácií,• Informácie majú hodnotu, cenu, ich vytvorenie vyžaduje náklady,• Je potrebná technológia pre prácu s nimi.
„Súčasný záujem geografie (alebo iných disciplín) o spracovanie údajov a manipuláciu s nimi je odrazom medzinárodného úsilia o naplnenie potrieb postidustriálneho informačného veku.”
Správa z United Nation Conference on Environment and Development (Earth Conference) Rio de Janiero, 1992:„Priepasť v existencii, kvalite, súvislosti, štandardizácii a dostupnosti údajov medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami sa zväčšuje. To vážne znižuje schopnosť vykonať kvalifikované rozhodnutia týkajúce sa životného prostredia a rozvoja.“
Dnes už okrídlená fráza, ktorej aktuálnosť sa prejavuje hádam vo všetkých oblastiach rozvoja ľudskej spoločnosti. Vo vzťahu ku geografickým informáciámpôvodne výrok Saula Cohena, (1990), prezidenta Association of American Geographers:
1. Úvod - pokračovanie
- Obsah článku je záujímavý a aktuálny, - Pojednáva o Európskych problémoch a súvislostiach, - Má svoju paralelu v národných, rezortných i inštitucionálnych pomeroch, - IT Fórum môže byť príspevkom k pomenovaniu a riešeniu problémov, ktoré článok otvára v podmienkach Slovenska.
- V Európskych podmienkach Agenda GI 2000,- Oficiálna programová orientácia Európskych krajín v oblasti geoinformácií,- Mimoriadna pozornosť venovaná na Západe i Východe.
Robert Barr, GeoEurope, 1999, Issue 4, pp. 18-19:Prečo sa všeobecne uznávané konštatovania i konkrétne oficiálne programové tézy len ťažko darí plniť ?
• Tvorcovia a užívatelia geoinformácií - nátlaková skupina, alebo fan klub ?• Komu poslúžia geoinformácie - kde je naše zázemie ?• Reč peňazí - prečo sú náklady tak vysoké ?• Prínos - oplatí sa investovať do geoinformácií a ich infraštruktúry ?
2. GIS a súvisiace informačné technológie
• Vymedzenie záujmovej oblasti
• Geografické informačné systémy Chápanie Aspekty Definície Súčasti
• Informačné technológie súvisiace s GISInformatika a informačné systémy
Informačné technológie Databázové systémy CAD systémy Digitálne modely terénu
• Geoinformatika
2. 1. Vymedzenie záujmovej oblasti Geografický informačný systémGeographical information systemGeographic information systemGeo-informationssystem
Mitášová, (1998), Rapant, (1999) aj iní:
• Geo (geografický)- naznačuje vzťah k informáciám o objektoch v geopriestore, - naznačuje vzťah k vedám o Zemi širšie - geológia, pedológia, klimatológia …,- naznačuje vzťah k vedám o meraní objektov na Zemi a spracovaní informácií o nich - geodézia, geografia, kartografia…• Grafický- naznačuje orientáciu na vizualizáciu a grafickú prezentáciu. • Informačný- naznačuje zameranie na prácu s informáciami - zber, ukladanie, analýzu, syntézu …,- naznačuje vzťah k informatike.• Systém- naznačuje štrukturovanosť a zložitosť.
2. 2. Rôzne úrovne chápania pojmu GIS
GIS ako technológiaHW SW
prístrojové vybavenie programové
GIS ako konkrétna aplikáciatechnológia slúžiaca na prácu s konkrétnymi údajmi určitého územia s určitým cieľom, so sociálnym a organizačným zázemím
GIS ako vedecká, či technická disciplínanajobecnejšie, najširšie chápanie - pritom najnejasnejšie a najhoršie vymedziteľné
podľa posledného vývoja sa za disciplínu považuje skôr geoinformatika
- GIS ako aplikáciaGIS ako kľúčová, integrujúca súčasť geoinformatiky
2. 3. Rôzne aspekty - zamerania činnosti s GIS
Kartografický - práca s mapami
Databázový - ukladanie a managementinformácií
Analytický - analýza a syntéza informácií
2. 4. Definície GIS
Nejednotné názoryCelé prehľady definícií v súborných publikáciáchRôzne prístupy k definovaniu - procesne/funkčne orientovaný,
- komponentný,- databázový,- aplikačný.
Rapant, (1999) doporučuje uvažovať so 4 logickými súčasťami definície GIS chápaného ako konkrétna aplikácia:
- časť definujúca z čoho sa GIS aplikácia skladá,- časť definujúca čo aplikácia GIS vykonáva,- časť definujúca prečo to robí, - časť definujúca aký je účel aplikácie.
2. 4. Definície GIS - pokračovanie
Burrough, (1986):
“Súbor prostriedkov pre zber, ukladanie, vyhľadávanie, transformáciu,
analyzovanie a zobrazovanie priestorových údajov z reálneho sveta z hľadiska:
1. ich polohy vzhľadom k definovanému súradnicovému systému,
2. ich popisných - atribútových vlastností,
3. ich priestorových vzťahov k iným objektom, ich topológie.“
ESRI, (1990)::
“GIS je organizovaný súbor počítačového hardwaru, softwaru a geografických
údajov (naplnenej bázy dát) navrhnutý na efektívne získavanie, ukladanie,
upravovanie, obhospodarovanie, analyzovanie a zobrazovanie všetkých foriem
geografických informácií.“
Streit, (1997):
„GIS je na počítačoch založený informačný systém na získavanie, obhospodarovanie, analýzu,
modelovanie a vizualizáciu geoinformácií. Geo data, ktoré využíva, popisujú geometriu,
topológiu, tématiku (atribúty) a dynamiku (zmeny v čase) geoobjektov.“
2. 4. Definície GIS - pokračovanie
Neumann, (1996):
“GIS je kolekcia počítačového technického vybavenia, programového vybavenia,
geografických údajov a personálu určená k účinnému zberu, ukladaniu, údržbe,
manipulácii, analýze a zobrazovaniu všetkých foriem geograficky vztiahnutej informácie.“
Rapant, (1999):
“GIS je funkčný celok vytvorený integráciou technických a programových prostriedkov,
dát, pracovných postupov, obsluhy, užívateľov a organizačného kontextu
zameraný na zber, ukladanie, správu, analýzu, syntézu a prezentáciu priestorových údajov
pre potreby popisu, analýzy, modelovania a simulácie okolitého sveta
s cieľom získať nové informácie potrebné pre jeho racionálnu správu a využívanie.“
Skrátene:
“GIS je počítačový systém schopný ukladať, udržiavať a využívať údaje popisujúce
miesta na zemskom povrchu.“
2. 5. Súčasti GIS
Hardware Užívateľ
Údaje, informácie Software
2. 6. Súčasti GIS - hardware
2. 7. Súčasti GIS - software
G E O G R A F IC K ÝD ATA B Á Z O V Ý
S Y S T É M P rie s to ro v éan a lý zy
Tran sfo r-m ác iaú d a jo v
Z ach y táv an iea v ý s tu pú d a jo v
U žív a teľsk ép ro s tred ie
Z o b razo v an iea v y tv á ran iev ý stu p o v
2. 7. GIS software - štruktúra a spôsoby používania
Rozdelenie analytických funkcií GIS:
- analýzy štatistické,- analýzy modelu terénu,- meracie a interpolačné funkcie,- geografické analýzy
- dotazovanie databázy,- logické prekrytie,- mapová algebra,- vzdialenostné analýzy,- analýzy sietí,
- analýza obrazov (najmä z DPZ),- analýza zmien,- podpora rozhodovania.
Príkazový riadok
Systém ponúk
Makrá a programy
GEO server Map server
ARC/INFO
ArcView
MapObjects
ArcExplorer
Náklady
Počet užívateľov
2. 7. GIS software – komplexnosť a vertikálne členenie
2. 7. GIS software – komplexnosť a vertikálne členenie
Produkt Typ úloh Počet užívateľov rádove
Tvorba a správageografickej
databázy
Analýza a syntéza údajov
Vyhľadávanie a vizualizácia
10 - ky
100 - ky
1000 - ky
Nástroje na:Modelovanie
Analýzu
Mapovanie
Distribúciu
MGEFRAMME
GeoMedia
FieldView
2. 8. Informatika a informačné systémy
Informatika (computer science) je veda o systematickom a automatickom spracovaní informácií s použitím počítačov podľa algoritmov (Claus a Schwill, 1991, Streit, 1997).
• Údaje - dáta - sú štrukturované sekvencie symbolov založené na pravidlách syntaxe, (Streit, 1997),- sú zdrojové fakty a výsledky pozorovania (popis entít) reálneho sveta, (Reeve, 1994),- sú reprezentácie faktov, pojmov, alebo inštrukcií formalizované spôsobom vhodným pre prenos, interpretáciu, uloženie alebo spracovanie prostredníctvom ľudí, alebo automatov, (Neumann, 1996).
• Informácia- vznikne spojením dát s významom - sémantikou, (Streit, 1997),- je výsledkom úspešnej analýzy údajov, (Reeve, 1994),- je význam, ktorý človek prisudzuje údajom, (Neumann).
• Informačný systém- je špecifikovaný súborom prvkov vo vzájomných informačných a procesných vzťahoch, ktoré spracovávajú údaje a zabezpečujú výmenu informácií medzi prvkami systému (Pokorný, 1992).- je systém na uchovávanie, znovuzískavanie, spájanie a vyhodnocovanie informácií; pozostáva zo zariadenia na spracovanie dát, údajov, systému banky dát a vyhodnocovacích programov (Claus a Schwill, 1991).
2. 8. Informačné systémy a technológie
Informačné systémy:
• Vývojové- používajú príbuzný pojmový a technologický aparát,- slúžia na vytvorenie aplikovaných informačných systémov,- obsahujú vývojové prostredie, programovací, makro alebo špecializovaný jazyk,- označujú sa aj ako informačné technológie,- príkladom v nami komentovaných oblastiach môžu byť:
databázové systémy - Data Base Management Systems - DBMS,geografické informačné systémy - Geographic Information Systems - GIS,expertné systémy - Expert Systems - ES,systémy pre počítačom podporované projektovanie a kreslenie - Computer Aided Design and Drafting.
• Aplikované- sú vytvorené pomocou vývojových pre konkrétny účel, oblasť použitia, alebo organizáciu.
2. 8. Informačné technológie súvisiace s GIS
Databázové systémy - DBMS
GIS
GIS Systémy pre počítačom podporovanéprojektovanie - CAD
? Systémy pre prácu s digitálnym modelom terénu
Systémy prepočítačovúkartografiu - CAM
Systémy pre analýzu obrazovnajmä z DPZ - DIPS
Systémy pre managementinformácií - AM/FM
2. 9. Geoinformatikaaj geoinformačná veda, geomatika, GIS science
Pravda, (1994):„Vedecká disciplína ktorá skúma prírodné a socioekonomické geosystémy(ich štruktúru, interakciu a dynamiku v časopriestore) pomocou počítačovéhomodelovania na základe databáz geografických poznatkov.“
Neumann, (1996):„Geoinformatika je vedecká a technická disciplína, ktorej predmetom sú priestorové údaje a ktorá sa sústreďuje na ich zber, ukladanie, manipuláciu s nimi a ich zprostredkovávanie.“
Mitášová, (1998):„Geoinformatika skúma tie isté javy a procesy ako ostatné geovedné odbory.Používa však iné metódy, nástroje a prostriedky - digitálne mapovanie a získavanie údajov, geopriestorové modelovanie a počítačovú interpretáciugeoinformácií. Cieľom je vytvorenie funkčných modelov geosystémov, priestorová analýza a prezentácia geoinformácií a poznatkov.“
2. 9. Geoinformatikaaj geoinformačná veda, geomatika, GIS science
Streit, (1997):„Geoinformatika je aplikovaná informatika zameraná na riešenie špecifických problémov v geovedách so špeciálnym dôrazom na geografickú polohu objektov. Geografické objekty, ktoré skúma majú definovanú geometriu, topológiu, tématický popis a dynamiku.“
Dôležité oblasti jej výskumu a aplikácií v súčasnosti:
- získavanie digitálnych geo údajov v teréne - globálne polohovanie a navigačné systémy
- analýza a hodnotenie údajov diaľkového prieskumu Zeme
- geografické informačné systémy - integrácia znalostných systémov a GIS
- vývoj a aplikácia geoštatistických metód - systémy pre podporu rozhodovania
- numerické simulačné modely a prognostické modely pre priestorové procesy
- použitie multimediálnych metód - digitálne kartografické systémy
- trojrozmerná vizualizácia, virtuálna realita
3. Aplikácie GIS a súvisiacich technológií
• Aplikácie technológie (GIS) sú veľmi rôznorodé a každá je svojim spôsobom osobitá a unikátna. Prejavuje sa v nich:Tvorivosť, odborné znalosti a osobitný prístup autora(ov) pri riešení konkrétnych problémov, Použité hardwarové a softwarové vybavenie, Prístup k modelovaniu a štrukturovaniu dát, Použité funkcie a nástroje technológie.
• Existujú obecné skutočnosti, ktoré sú pre použitie technológie (GIS) v rôznych aplikáciách spoločné a ktoré je možné posudzovať či už v príprave - projektovaní, alebo hodnotení aplikácie. Ide predovšetkým o:Definovanie účelu a cieľov aplikácie, Spôsob aplikácie hardwarových a softwarových prostriedkov, Hodnotenie vstupov a používaných postupov, Určenie požadovaných výstupov aplikácie.
• Voženílek, (1996) hovorí v tomto zmysle o “formulácii aplikácie”.
3. 1. Formulácia aplikácie
Implementácia aplikácie do technológie má:
1. Účelový aspekt - tématické zameranie (špecializácia užívateľa). 2. Objektový aspekt - objekty v aplikácií a ich reprezentácia(objekty zahrnuté do modelu, ich vlastnosti, spôsob a detailnosťpopisu).
3. Datový aspekt - typy a kvalita dát.
4. Aspekt vstupov a výstupov - zdroje vstupných údajov, kvalita, vlastnosti, podrobnosť, kompatibilitu, vierohodnosť; formy, podrobnosť, typ výstupov (mapy, grafické formy - tabuľky, databázové súbory, vrstvy, kresliace súbory, atď.).
3. 2. Účelový aspekt - tématické zameranie a špecializácia užívateľa
Z účelu realizovaného GIS vyplýva:
1. Konkrétny cieľ aplikácie. 2. Detailne chápaný obsah aplikácie (téma, merítko a úroveň abstrakcie modelovania reality). 3. Prístupy k štrukturovaniu dát (formáty dát, operácie, štruktúry dát).
Podľa charakteru riešených úloh možno rozlíšiť tri skupiny aplikačných projektov: 1. Všetky úlohy sú vopred presne definované. 2. Časť úloh je vopred presne definovaná, avšak niektoré sú známe len z časti.
3. Žiadna časť plánovanej aplikácie nie je presne definovaná - každá jej obmena môže predstavovať samostatný projekt.
3. 2. Formulácia aplikácie - tématické zameranie
• Neexistuje všeobecne uznávané rozdelenie oblastí aplikácí GIS • Na základe štúdia literatúry a historického vývoja je možné identifikovať najmä nasledovné oblasti:
- ochrana prírody, ekologické štúdie a syntézy, krajinné inžinierstvo,- obhospodarovanie prírodných zdrojov, lesníctvo, poľnohospodárstvo- budovanie a správa rozvodných sietí (elektrina, spoje, voda, plyn),- štátna správa a najmä správa katastra,- armáda,- geografické a geomorfologické štúdie,- geológia, baníctvo, ťažba surovín,- hydrológia, meliorácie a regulácie tokov,- budovanie regionálnych a miestnych informačných systémov,- doprava, správa majetku,- zdravotníctvo, bankovníctvo, prieskum trhu a marketing ...
3. 3. Komplexnosť postupov a odvodzovanie nových informácií - povaha celkového cieľa
Dotazy na databázu
Odvodzovacie mapovanie
Modelovanie a simulácia procesov
Heinimann, (1994), Czeranka In: Dolinger, Strobl, (1996) rozoznávajú:• Systémy pre podporu rozhodovania - Decission Support Systems (DSS),• Systémy pre podporu priestorového rozhodovania - Spatial Decission Support Systems (SDSS).
Novým momentom v porovnaní s bežnými systémami pre managementinformácií - DBMS a GIS je orientácia na management informácií
v procese rozhodovania:
• Definovanie problému• Získanie informácií relevantných k problému• Ocenenenie - ohodnotenie prípustných variantov riešenia• Výber optimálneho riešenia na základe porovnania hodnoteniavariantov
3. 4. Podpora rozhodovania
znalosť
3. 4. Podpora rozhodovania
údaj 1údaj 2.....údaj n
Triedenie
Analýza Syntéza
Pochopenie
informácia 1 informácia 2 . informácia n
Analýza
Dedukcia Skúsenosti
Interpretácia
SDSS Expertný DBMS systém Užívateľské prostredie Banka metód Grafické a analyt. funkcieSDSS DSS GIS
4. Dáta a informácie ako základná súčasť GIS
• Význam vstupu údajov• Rozdelenie zdrojov • Kvalita• Štandardizácia• Metadátové informácie• Infraštruktúra a legislatívny rámec• Dostupnosťúdajov a úloha počítačových sietí
Význam vstupu údajov:
Náročnosť časová a finančná,Dostupnosť zdrojov, kvalita údajov,Vývojové zmeny – rozširovanie digitálnych údajov – dôsledky a súvislosti
Priame a nepriame meranie
Zaznamenávanie údajov Analógový a digitálny záznam,Prevod z analógového do digitálneho tvaru: - manuálny,- poloautomatický,- automaticky.
Aktualizácia údajov
4. Údaje ako základná súčasť GIS
4. 1. Primárne zdroje údajov pre GIS
Údaje získavané priamym meraním a zisťovaním na objektoch
a. Pre geometrickú časť popisu geoobjektu- Geodetické merania a GPS,- Fotogrametria,- Dialkový prieskum Zeme.
b. Pre atribútovú časť popisu geoobjektov
- priame zisťovanie v teréne,- demografické a sociologické údaje,- prehľady, výkazy, štatistické údaje,- fotogrametria – fotointerpretácia,- Dialkový prieskum Zeme.
4. 2. Sekundárne droje údajov pre GIS
Údaje získavané spracovaním kartografickýcha digitálnych podkladov bez priameho merania a zisťovania v teréne.
Kartografické podklady:
- priame zisťovanie v teréne bolo vykonané v procese tvorby mapy,- pri analógovej forme je potrebné vykonať digitalizáciu, pri digitálnej forme len konverziu formátu.
Digitálne podklady:
- u databázových súborov prichádza do úvahy konverzia formátov alebo len pripojenie k databáze GIS.
4. 3. Kvalita údajov
Mikrokomponenty:polohová vernosťatribútová vernosťlogická skladbarozlišovacia schopnosť
Makrokomponenty:úplnosť údajov
Užívateľské komponenty:dostupnosťnáklady na získanie
................................. Pyramída kvality ...........................
Informácie o pôvode
Info o doterajšom používaní a zmenách
Detaily popisu kvality
CEN/TC 287ISO/TC 211
4. 4. Metadátové informácie SémantickéSyntaktickéPragmatické
Content Standard for Digital Geospatial Metadata (USA, 1995)
Identifikácia KvalitaPriestorová organizáciaSúradnicový systémEntity a ich atribútySpôsob šíreniaAktuálnosť
CEN/TC 287ISO/TC 211
Dátový model
GeometriaTopológiaTématikaDynamikaMetadata
5. Sociálne zázemie pre GI a GIS na Slovensku
Zdroje základnej literatúry - obmedzené
Periodiká – odborné a populárne časopisy – úplne chýba
Konferencie, odborne zamerané podujatia - obmedzené
Štúdium a školenie – pomerne rozvinuté
Produkcia softwaru a údajov – zatiaľ málo rozvinuté
Profesné organizácie
Narodná infraštruktúra pre geoinformácie
5. 1. Národná geografická informačná infraštruktúra
Pojem NGII – národná priestorová dátová infraštruktúra
Súhrn politických, legislatívnych, informačno-technologických a organizačných nástrojov pre tvorbu, správu, výmenu a použitie geografických dát a informácií.
Účel NGII
Efektívna tvorba, správa a distribúcia korektných geografických informácií na úrovni:
globálnej / nadštátnej regionálnej / štátnej lokálnej / miestnej
Rámec pre štandardy, smernice, dohody, pravidlá, stimuly ...
Báza NGII
Celoštátne informačné systémy s geografickým zameraním - účelové GIS a zdroje
údajov pre ne (správa katastra, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ochrana životného prostredia, správa miest a obcí, ...)
Zdroje údajov a informácii pre GIS na Slovensku – manažovanie metadát.
5. 2. Základné faktory rozvoja NGII na Slovensku
Vonkajšie: Rozvoj svetových a Európskych štruktúr,Rozvoj princípov harmonizácie a interoperability GI a GIS,Rozvoj v oblasti štandardov a metadát,Prístupový proces Slovenska do EU.
Vnútorné: Doterajší nedostatočne koordinovaný rozvoj,Nejednotnosť lokalizačnej bázy,Nerovnomerný rozvoj a orientácia jednotlivých rezortov,Politika informatizácie spoločnosti.
5. 3. NGII na Slovensku – hlavné problémy súčasnosti
Absencia ucelenej koncepcie štátu v oblasti GI a GIS:- lokalizačná báza,- nedostatočná technologická vybavenosť orgánov a inštitúcií štátu,- nízka úroveň vedomostí pracovníkov štátnej a verejnej správy z oblasti geoinformatiky,- problémy v tvorbe základných údajov, - roztrieštenosť rezortných systémov,- chýbajúca legislatíva.
Absencia orgánu (inštitúcie) zodpovednej za rozvoj informatizácie spoločnostiako celku vrátane budovania NGII.
Zaostávanie v rozvoji informatizácie spoločnosti obecne.
Ešte donedávna absencia nevládnej organizácie združujúcej odborníkov v oblasti GI a GIS – v roku 2002 bola založená Slovenská asociácia pre geoinformatiku – SAGI.
Zaostávanie v tvorbe a zavádzaní noriem a štandardov.
6. Perspektívy rozvoja problematiky a záver
Obecne chápané ide o mimoriadne perspektívnu oblasť
Rozvoj technologický (SW):• konvergencia systémov (vývoj operačných systémov, objektovéhoprogramovania a štrukturovania),• geografická informácia už nie je natoľko výnimočná:- Casetari, (1994): „Je to fakt. Dni GIS sú spočítané!“
„GIS nahrádza GIM !“- Spooner, (1999): „GIS je mŕtvy!“• horizontálne a vertikálne prerastanie systémov, • štandardizácia a otvorenosť systémov.
Rozvoj v aplikáciách:• globalizácia problémov spoločnosti,• rozvoj infraštruktúry pre geoinformácie,• rozširovanie aplikácií modelovania a simulácií, podpory rozhodovania- Mowrer, (1997) uvádza prehľad 24 aplikovaných SDSS na báze GISa DBMS,• zdokonaľovanie aplikácií pre management a správu.
6. 1. Aktuálne rozvojové trendy a potreby na SlovenskuVytvoriť ucelenú koncepciu NGII na Slovensku ako súčasti informatizácie celej spoločnosti,
Vytvoriť podmienky pre vybudovanie a zavedenie jednotnej lokalizačnej bázy pre geograficky orientované IS,
Systematicky budovať integrované informačné systémy rezortov vrátane ich geograficky orientovaných súčastí,
Vytvoriť podmienky pre racionálny zber, štrukturovanie a distribúciu základných údajov pre GIS,
Vytvoriť a využívať systém pre efektívne manažovanie metadátových informácii o dátových zdrojoch pre GIS,
Vytvoriť podmienky pre široké využívanie geograficky orientovaných IS v štátnej správe a samospráve,
Vytvoriť podmienky pre široké využívanie údajov a informácii geografickyorientovaných systémy celou spoločnosťou – počítačové siete a Internet.
Bariéry:
Nedostatok financii,Nízka úroveň vedomostí v špecifických oblastiach, Nedokonalosť doterajších riešení,Nízka technologická úroveň orgánov a inštitúcii.
Výhody:
Tradície a skúseností s riešením podobných problémov tradičnými spôsobmi,Celkove dobré akademické, výskumné a čiastočne aj realizačné zázemie, Poznatky z krajín, ktoré tieto problémy už vyriešili.
6. 2. Aktuálne rozvojové trendy a potreby na Slovensku
Ďakujem za pozornosť!
tucek@vsld.tuzvo.sk